EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52006IP0528

Uznesenie Európskeho parlamentu o dokumente Čas zaradiť vyššiu rýchlosť - vytváranie Európy podnikania a rastu (2006/2138(INI))

Ú. v. EÚ C 316E, 22.12.2006, p. 378–387 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)

52006IP0528

Uznesenie Európskeho parlamentu o dokumente Čas zaradiť vyššiu rýchlosť - vytváranie Európy podnikania a rastu (2006/2138(INI))

Úradný vestník 316 E , 22/12/2006 S. 0378 - 387


P6_TA(2006)0528

Čas zaradiť vyššiu rýchlosť - vytváranie Európy podnikania a rastu

Uznesenie Európskeho parlamentu o dokumente Čas zaradiť vyššiu rýchlosť - vytváranie Európy podnikania a rastu (2006/2138(INI))

Európsky parlament,

- so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Realizácia Lisabonského programu Spoločenstva: Moderná politika MSP pre rast a zamestnanosť" (KOM(2005)0551),

- so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Čas zaradiť vyššiu rýchlosť - Nové partnerstvo pre rast a zamestnanosť" (KOM(2006)0030),

- so zreteľom na oznámenie Komisie, ktorým sa implementuje program Lisabonskej stratégie Spoločenstva pre rast a zamestnanosť: Prevody podnikov - Kontinuita prostredníctvom nového začiatku (KOM(2006)0117),

- so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Lisabone z 23. a 24. marca 2000, Európskej rady v Štokholme z 23. a 24. marca 2001, Európskej rady v Barcelone z 15. a 16. marca 2002 a Európskej rady v Bruseli z 22. a 23. marca 2005, 15. a 16. decembra 2005 a z 23. a 24. marca 2006,

- so zreteľom na Európsku radu, ktorá sa konala 15. a 16. júna 2001 v Göteborgu a ktorá rozhodla spojiť lisabonskú stratégiu so stratégiou trvalo udržateľného rozvoja,

- so zreteľom na závery neformálneho stretnutia hláv štátov v Hampton Court 27. októbra 2005,

- so zreteľom na odporúčanie Rady 2005/601/ES z 12. júla 2005 o všeobecných usmerneniach pre hospodárske politiky členských štátov a Spoločenstva (2005 - 2008) [1],

- so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Spoločne pracujeme na hospodárskom raste a zamestnanosti - Nový začiatok lisabonskej stratégie" (KOM(2005)0024),

- so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Integrované usmernenia pre rast a zamestnanosť (2005 - 2008)" (KOM(2005)0141),

- so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Spoločné akcie pre rast a zamestnanosť: Lisabonský program Spoločenstva" (KOM(2005)0330),

- so zreteľom na 25 národných reformných programov predložených členskými štátmi a na hodnotenie týchto programov Komisiou v 2. časti vyššie uvedeného oznámenia s názvom "Čas zaradiť vyššiu rýchlosť - Nové partnerstvo pre rast a zamestnanosť",

- so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde [2] a na oznámenie Komisie s názvom Kohézna politika na podporu rastu a zamestnanosti: Strategické usmernenia Spoločenstva na roky 2007 - 2013 (KOM(2005)0299),

- so zreteľom na návrh Komisie na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 až 2013) (KOM(2005)0119) a pozíciu Európskeho parlamentu k nemu z 15. júna 2006 [3],

- so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Presadzovanie Lisabonského programu Spoločenstva: Viac výskumu a inovácií - investovanie do rastu zamestnanosti: Spoločný postup" (KOM(2005)0488) a priložené pracovné dokumenty útvarov Komisie (SEK(2005)1253 a SEK(2005)1289),

- so zreteľom na Hodnotenie európskych inovácií 2005 - Komparatívna analýza inovačného výkonu,

- so zreteľom na správu nezávislej expertnej skupiny pre výskum a vývoj a pre inováciu, vymenovanej po samite v Hampton Court, s názvom "Vytvorenie inovačnej Európy" ("správa skupiny expertov pod vedením pána Aho") z januára 2006,

- so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Uvedenie poznatkov do praxe: Všeobecná inovačná stratégia pre EÚ" (KOM(2006)0502),

- so zreteľom na odporúčanie Komisie 94/1069/ES zo 7. decembra 1994 o prevode malých a stredných podnikov [4] (MSP),

- so zreteľom na konečnú správu skupiny expertov projektu BEST o prevode malých a stredných podnikov z mája 2002,

- so zreteľom na prieskum verejnej mienky Flash Eurobarometer č. 160: Prieskum o podnikaní a analytická správa z apríla a júna 2004,

- so zreteľom na záverečnú správu pracovnej skupiny pre rizikový kapitál, ktorá sa skladá z Ministerstva obchodu Spojených štátov amerických, organizácie International Trade Administration a generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre podnikanie a priemysel, z októbra 2005,

- so zreteľom na návrh Komisie na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zavádza program pre konkurencieschopnosť a inováciu (2007 - 2013) (KOM(2005)0121) a pozíciu Európskeho parlamentu k nemu z 1. júna 2006 [5],

- so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Presadzovanie lisabonského programu Spoločenstva: Stratégia pre zjednodušenie regulačného prostredia" (KOM(2005)0535),

- so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Implementácia Lisabonského programu Spoločenstva: Podpora podnikateľských paradigiem prostredníctvom vzdelávania a učenia" (KOM(2006)0033),

- so zreteľom na zelenú knihu Komisie o energetickej účinnosti alebo Menej znamená viac (KOM(2005)0265) a uznesenie Európskeho parlamentu k nemu z 1. júna 2006 [6],

- so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Akčný plán o biomase" (KOM(2005)0628),

- so zreteľom na iniciatívu i2010, najmä na Akčný plán elektronickej verejnej správy (eGovernment) i2010: Urýchlenie elektronickej verejnej správy v Európe v prospech všetkých (KOM(2006)0173),

- so zreteľom na zelenú knihu Komisie o európskej stratégii pre udržateľnú, konkurencieschopnú a bezpečnú energiu (KOM(2006)0105),

- so zreteľom na svoje uznesenie z 29. septembra 2005 o podiele obnoviteľnej energie v EÚ a návrhoch konkrétnych opatrení [7],

- so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2006 o vykonávaní Európskej charty pre malé podniky [8],

- so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2006 o Európskej informačnej spoločnosti pre rast a zamestnanosť [9],

- so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2006 o príspevku na jarné zasadanie Európskej rady v roku 2006 v súvislosti s lisabonskou stratégiou [10],

- so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o bezpečnosti dodávok energie v Európskej únii [11],

- so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2006 o presadzovaní lisabonského programu Spoločenstva: viac výskumu a inovácií - investovanie do rastu a zamestnanosti: spoločný postup [12],

- so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

- so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre právne veci (A6-0384/2006),

A. keďže Európska únia, s cieľom zabrániť ďalšiemu tlmeniu dlhodobého hospodárskeho rastu, musí strategicky upraviť svoju pozíciu tak, aby zodpovedala meniacim sa pravidlám novej globálnej ekonomiky a rastúcemu tempu globálnych trhov,

B. keďže, aby sa zabezpečil dlhodobý hospodársky rast, EÚ a jej členské štáty musia preklenúť medzeru, ktorá v EÚ existuje medzi výskumom a trhom,

C. keďže prístup na globálny trh ponúka MSP nové trhové segmenty, nižšie náklady na výskum a vývoj, lepší prístup k financovaniu, úsporám z rozsahu a technologickým výhodám a príležitostiam na rozloženie rizika,

D. keďže pokrok pri plnení cieľov lisabonskej stratégie nie je v EÚ jednotný a existujú obrovské rozdiely v celkovej úrovni technologického rozvoja a v úrovniach výkonu jednotlivých členských štátov,

E. keďže proces zjednodušovania predpisov vytvára závažné problémy v oblasti kontrolovania správnosti a vyžaduje preto existenciu mechanizmov alebo postupov zameraných na overenie tejto správnosti,

F. keďže nedostatočné zavádzanie dôležitej legislatívy ES a následné rozdrobenie trhu bránia hospodárskemu rastu a vytváraniu hospodárskej súťaže vedúcej k úsporám z rozsahu, ktoré sú potrebné pre vysokú konkurencieschopnosť ekonomiky EÚ,

G. keďže EÚ sa musí transformovať na vylepšenú znalostnú ekonomiku, lebo vytváranie, prenos a využívanie nových poznatkov je hlavným zdrojom hospodárskeho rastu a trvalo udržateľnej konkurenčnej výhody,

H. keďže členské štáty musia naďalej riešiť problémy spojené so sociálnymi demografickými zmenami a trvalo udržateľnými sociálnymi modelmi, a využiť túto príležitosť na prípravu inovatívnych procesov, služieb a produktov,

I. keďže dobre financovaný výskum a vývoj vedie k inovácii, hospodárskemu rastu, vytváraniu pracovných miest a vysokokvalitnému výskumu,

J. keďže Európska únia musí zabezpečiť dynamickú obchodnú kultúru podporovaním aktívnych politík, ako je celoživotné vzdelávanie, školenie zručností, poradenstvo pri plánovaní kariéry, zamestnávanie mladých ľudí a odborné školenia,

K. keďže Európsky priestor pre informácie a komunikáciu musí viditeľnejšie a aktívnejšie podporovať podnikanie a kultúru vzdelávania,

L. keďže podiel MSP na celkovej zamestnanosti je 70 % a keďže iba 44 % MSP vnútorne inovuje,

M. keďže MSP sú základným kameňom hospodárskej a sociálnej súdržnosti, keďže v celej EÚ zamestnávajú viac ako 75 miliónov ľudí a v niektorých priemyselných odvetviach prispievajú až 80 % k celkovej zamestnanosti; keďže vzhľadom na úlohu, ktorú MSP zohrávajú v súvislosti s hospodárskym rozvojom a inováciami, ako aj ich zastúpenie na trhu, je životne dôležité, aby sa im poskytla úplná podpora,

N. keďže členské štáty musia poskytovať prostredie umožňujúce rozvoj súkromného sektora a riešiť špecifické potreby MSP, vrátane vhodného obchodného prostredia a predpisov, dostatočných služieb základnej infraštruktúry, prístupu ku krátkodobému aj dlhodobému financovaniu s primeranými úrokovými mierami, vlastného a rizikového kapitálu, poradenstva a poznatkov o trhových príležitostiach,

O. keďže partnerstvá verejného a súkromného sektora sú cenným nástrojom na dosiahnutie kvality verejných služieb a finančnej udržateľnosti,

P. keďže MSP môžu trpieť nedostatkom podnikateľských schopností, ako aj nedostatkami v používaní informačných a komunikačných technológií a v účtovníctve, a môžu mať problémy s jazykovou bariérou, nedostatkami v riadení výroby, obchodnom plánovaní, nedostatkom prostriedkov a schopnosti dosiahnuť významný rozsah,

Q. keďže podpora sprostredkovateľských organizácií, ktoré zastupujú MSP, je nevyhnutná vzhľadom na základnú povahu ich činnosti čo sa týka informácií, záloh a doplnení pre MSP, najmä tie najmenšie spomedzi nich,

R. keďže MSP pôsobia na cezhraničných a globálnych trhoch a toto pôsobenie má strategický význam pre ich ďalší rozvoj,

S. keďže jedna z hlavných prekážok úspešného podnikania, inovácie a vývoja produktov vyplýva z nedostatku rôznych dostupných foriem financovania v celom kapitálovom reťazci,

T. keďže EÚ by mala podporovať vznik a rast projektov zakladania podnikov v trhovo orientovanom akademickom prostredí, aby im pomohla dosiahnuť významnejší rozsah, vyššie ocenenie a vyššie počiatočné investície spoločností investujúcich do rizikového kapitálu,

U. keďže patentovanie je v EÚ veľmi drahé, a to 46700 EUR v porovnaní s USA (10250 EUR) a Japonskom (5460 EUR), a keďže existuje naliehavá potreba vytvorenia patentu Spoločenstva,

V. keďže národné reformné programy musia trvalo udržateľným spôsobom riešiť potreby MSP a veľkých podnikov,

W. keďže 23 miliónov MSP v Európe v skutočnosti odráža veľmi rôznorodé podnikateľské situácie, ktoré je nevyhnutné zohľadniť pri príprave a realizácii politík Spoločenstva, najmä v rámci národných reformných programov, predovšetkým čo sa týka špecifík mikropodnikov a domácich podnikov, ktoré tvoria vyše 95 % európskych MSP,

X. keďže jasné pravidlá štátnej pomoci môžu pomôcť hospodárskemu rozvoju a inovácii podnikov v znevýhodnených spoločenstvách a regiónoch,

Y. keďže podiel rodinných podnikov na zamestnanosti v EÚ predstavuje približne dve tretiny,

Z. keďže úlohu a rozvoj existujúcich programov EÚ ako Leonardo da Vinci, podporujúcich mobilitu, inováciu a kvalitu prípravy prostredníctvom nadnárodných partnerstiev (podniky, zariadenia určené na odbornú prípravu, kontaktné orgány) je potrebné zdôrazniť,

Úspešné pôsobenie EÚ na globálnom trhu

1. pripomína členským štátom, že jediný spôsob, ako úspešne pôsobiť na globálnom trhu, je vytvoriť európsku znalostnú spoločnosť založenú na špičkovej kvalite;

2. uznáva význam podporovania kultúry, ktorá vyzdvihuje inováciu, a tiež potrebu uplatňovania tohto prístupu vo všetkých oblastiach národných stratégií konkurencieschopnosti;

3. zdôrazňuje skutočnosť, že sila organizácie bude čoraz viac spočívať v kľúčových schopnostiach, a nie v kľúčových schopnostiach jednotlivcov;

4. naliehavo žiada členské štáty, aby povzbudzovali podnikavosť od počiatočných štádií vzdelávania a zintenzívnili podporu celoživotného vzdelávania;

5. poukazuje na zvýšenie kvality a efektívnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy účinným mobilizovaním nevyhnutných prostriedkov, najmä prostredníctvom zvýšenia súkromných investícií do vyššieho vzdelávania a pokračujúcej odbornej prípravy;

6. vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na odstránenie rozdielov v obchodnom práve jednotlivých krajín s cieľom zabezpečiť otvorený a konkurencieschopný trh;

7. zdôrazňuje potrebu posliniť na jednej strane spoluprácu medzi regiónmi, ktoré čelia rovnakým problémom a výzvam, podporou vytvárania sietí medzi podnikmi, ktoré sa nachádzajú v týchto regiónoch, a na druhej strane cezhraničné regióny, s cieľom podporiť rozvoj a koordináciu politík zabezpečujúcich ich špecifické potreby; zdôrazňuje dôležitosť zoskupení MSP okolo technologických parkov, verejných laboratórií a univerzít, ktoré v Európe vytvárajú dynamické prostredia schopné využiť vedecké znalosti a vytvoriť znalostné pracovné miesta;

8. zdôrazňuje potrebu uznania osobitnej situácie a podpory rozvoja priemyselných zoskupení a zón prostredníctvom európskych programov, pri zohľadnení ich osobitných charakteristík a poskytnutí adekvátnej podpory; vyzýva Komisiu, aby medzi členskými štátmi podporovala výmenu osvedčených postupov v oblasti vytvárania zoskupení podnikov a v otázke ako zlepšiť spojenia medzi podnikmi a univerzitami, z čoho oboje sa považuje za cenné pri podpore inovácií a vytváraní podnikov;

9. vyzýva na pokrok v transatlantických ekonomických vzťahoch s cieľom vytvoriť väčšiu oblasť voľného obchodu ako je jednotný európsky trh;

10. vyzýva členské štáty, aby ďalej podporovali otvorenosť trhu a na tento účel vykonali doteraz nezavedenú legislatívu, čím sa globálne zlepší súdržnosť a konkurencieschopnosť Európy;

11. vyzýva členské štáty, aby doplnili a integrovali sektor služieb a tým zvýšili mieru rastu produktivity práce;

12. uznáva, že Európa potrebuje skutočne jednotnú energetickú politiku, ktorá zaručí bezpečnosť dodávky a čo najmenšie poškodenie životného prostredia;

13. zdôrazňuje skutočnosť, že jednoduchšia právna úprava predstavuje základný cieľ, ktorý je ťažko realizovateľný a že v niektorých smeroch sa čiastočne zhoduje s kodifikáciou; žiada Komisiu, aby prispela k zjednodušovaniu prostredníctvom návrhu smerujúcemu k jednoduchému postupu zameranému na uznanie správnosti zmien uskutočnených v európskych právnych predpisoch s cieľom zjednodušenia a navrhuje členským štátom, aby sami zaviedli podobný postup, ktorý bude pre každý štát podnetom na konanie;

Rozvoj kreativity Európanov

14. zdôrazňuje potrebu oživenia poznatkov, výskumu a inovácie zo strany členských štátov; domnieva sa, že výskum je životne dôležitým predpokladom úspešných inovácií a hospodárskeho rastu; domnieva sa, že je dôležité vytvoriť európsku znalostnú spoločnosť, využitím celoživotného vzdelávania, jazykového vzdelávania a informačných a komunikačných technológií (IKT) s cieľom odstrániť medzery v schopnostiach a nezamestnanosť a tým zvýšiť mobilitu pracovníkov v rámci EÚ;

15. zdôrazňuje, že IKT, elektronické vzdelávanie a elektronický obchod sú rozhodujúcimi prvkami pri zvyšovaní konkurencieschopnosti MSP; domnieva sa, že ďalej by sa preto mali podporovať projekty, ktoré podnecujú takéto príležitosti pre MSP;

16. podporuje čo najširšie využitie kľúčových zručností pre celoživotné vzdelávanie, aby sa splnili potreby európskych študentov zabezpečením kvality a prístupu predovšetkým k tým skupinám, ktoré potrebujú podporu pre svoj vzdelávací potenciál, ako napríklad ľudia s nízkymi základnými schopnosťami, ľudia, ktorí skoro opustili školu, dlhodobo nezamestnaní, migranti a ľudia s postihnutím;

17. zdôrazňuje skutočnosť, že jediný spôsob, ako vytvoriť trh pre MSP z EÚ a priemysel je preklenúť medzeru, ktorá v EÚ existuje medzi výskumom a uvádzaním inovatívnych procesov, služieb a produktov na trh;

18. zdôrazňuje potrebu otvorených inovačných modelov, ktoré sú menej lineárne a dynamickejšie a ktoré prinesú spoločnostiam pridanú hodnotu;

19. vyzýva členské štáty, aby podporovali nielen používanie počítačov, ale aj softvérových balíkov, pretože tieto pracovné nástroje môžu zlepšiť efektívnosť rôznych administratívnych úloh;

20. zdôrazňuje potrebu patentu Spoločenstva vhodného pre užívateľov a zlepšenej reciprocity medzi európskym, americkým a japonským patentovým systémom s cieľom čo najlepšie chrániť európske podniky a nápady, najmä podporovať ich používanie MSP;

21. schvaľuje ciele stratégie EÚ pre prístup na trh a žiada, aby EÚ vyvinula viac úsilia na presadzovanie svojej databázy medzi komunitou MSP a dbala o jej aktualizáciu; odporúča členským štátom, regionálnym a miestnym orgánom, aby vytvorili spoločné "združené informačné strediská" a podporovali vládne rezorty, aby poskytovali viac služieb na internete (e-government);

22. vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom siete európskych informačných centier podporovala väčší prístup na medzinárodné trhy;

23. žiada Komisiu, aby zreformovala a rozšírila túto sieť začlenením rôznych agentúr na podporu podnikania, ktoré existujú v rámci národných sietí a sú schopné MSP poskytovať komplexné a spoľahlivé služby;

24. zdôrazňuje, že je preto dôležité, aby sa sieť európskych informačných centier (EIC) zhodnotila, skvalitnila a zreorganizovala z hľadiska efektívnosti jej prevádzky a činností s cieľom umožniť jej cielenejšie a rýchlejšie fungovanie; domnieva sa, že EIC by sa mali premeniť na identifikovateľné jednotné kontaktné miesta ("one stop troubleshooting shops") pre MSP, ktoré sa stretávajú s prekážkami na vnútornom trhu a mali by sa stať skutočnými sprostredkovateľmi medzi MSP a členskými štátmi a mali by pristupovať ku každému problému tak, že budú uplatňovať právne predpisy Spoločenstva čo najpraktickejším a najpragmatickejším spôsobom; uznáva, že dosiahnutie týchto cieľov si bude vyžadovať väčšiu finančnú podporu pre EIC;

25. vyzýva Komisiu, aby aktívne podporila lepšiu viditeľnosť EIC a zdôrazňuje, že všetky MSP by mali mať k dispozícii jednoduchý a bezplatný prístup k informáciám, službám a poradenstvu, ktoré ponúkajú EIC, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú členmi organizácie, ktorá plní úlohu EIC; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že skupiny pre MSP zriadené EIC budú zahŕňať MSP mimo rámca hostiteľskej organizácie; domnieva sa, že je podstatné, aby Komisia stanovila ambiciózne ciele na podporu používania a viditeľnosti EIC medzi MSP, a to nielen medzi MSP, ktoré sú členmi hostiteľskej organizácie;

26. domnieva sa, že je potrebné vyvinúť úsilie o prepojenie všetkých sietí, ktoré prevádzkuje Spoločenstvo a ktoré sú prispôsobené potrebám MSP (napríklad európskych informačných centier a centier na prenos inovácií); domnieva sa, že tieto zariadenia by mohli byť napríklad začlenené do profesijných združení pre MSP;

Hnacia sila hospodárskej súťaže: predpoklady úspešnej súťaže a MSP

27. žiada Komisiu a členské štáty, aby všade, kde to je možné, uplatňovali princíp "myslieť najprv na malých" založený na Európskej charte pre malé podniky, s cieľom umožniť najmä mikropodnikom a domácim podnikom naplno realizovať ich potenciál rastu a rozvoja, či už na miestnej úrovni alebo na vývozných trhoch;

28. vyzýva členské štáty, aby podporovali uznávanie podnikania a zodpovednosti jednotlivcov odmeňovaním úsilia a podporovaním sociálnej hodnoty podstupovania rizika a podnikania;

29. poznamenáva, že technologické pokroky a špičková kvalita predstavujú v spoločnosti založenej na znalostiach jadro konkurenčnej výhody;

30. považuje za dôležité, aby sa v prípade MSP a mikropodnikov venovala väčšia pozornosť nielen poskytovaniu informácií, ale aj prenosu osvedčených postupov; na tento účel považuje za prioritu sprostredkovanie poznatkov o obchode vrátane poznatkov potrebných v súvislosti s postupom verejného obstarávania;

31. vyzýva členské štáty, aby podporovali úspešné modely elektronického obchodu s cieľom uľahčiť prijímanie IKT;

32. vyzýva členské štáty, aby zostavili spoločné normy alebo dobrovoľné dohody v tých oblastiach, kde ich nedostatok bráni rastu MSP;

33. vyzýva členské štáty, aby oživili európske podnikanie odstránením nadmernej byrokracie, zvýšením kvality právnych predpisov, znížením administratívneho zaťaženia, zlepšením účasti MSP v konzultačnom procese a zjednodušením dodržiavania daňových postupov v ich prospech a modernizáciou administratívnych postupov a sociálneho zabezpečenia pre pracovníkov a zamestnávateľov; žiada členské štáty, aby odstránili administratívne prahy cezhraničnej spolupráce medzi MSP, priemyslom, výskumnými inštitútmi a univerzitami;

34. vyzýva členské štáty, aby zvážili a uplatnili primerané stimuly, ktoré by ponúkli viac podpory na vyrovnanie nedostatočného počtu založených podnikov a zaviedli na tento účel osobitnú pomoc, ktorá podporí rast čo do veľkosti a zamestnanosti; upozorňuje na význam prevodov podnikov pre udržiavanie pracovných miest a kapitálu; víta nové oznámenie o prevode podnikov, ktorým sa implementuje program Lisabonskej stratégie Spoločenstva pre rast a zamestnanosť: Prevody podnikov - Kontinuita prostredníctvom nového začiatku, ktoré je spojené s cieľom znížiť vnútorné riziko spojené s podnikaním; poznamenáva, že úspešné prevody podnikov sú stále viac dôležité vzhľadom na starnúce obyvateľstvo Európy, a skutočnosť, že vyše tretina európskych podnikateľov ukončí činnosť v nasledujúcich desiatich rokoch; vyzýva preto členské štáty, aby zakladaniu a prevodom podnikov venovali rovnakú politickú pozornosť začlenením praktických opatrení do národných politík na realizáciu lisabonskej stratégie a prijali osobitný časový rozvrh;

35. schvaľuje návrhy, ktoré sa snažia uľahčiť začatie nových podnikov a skrátiť lehoty a náklady na ich založenie, ale poznamenáva, že ak daňové stimuly nie sú problémom, otázka pôžičiek so zníženou úrokovou sadzbou nie je automaticky v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva, ktoré naopak podporujú rovnosť podmienok na trhu; navrhuje podporu príslušných opatrení, ako napríklad daňových stimulov a flexibilných ustanovení práva obchodných spoločností na uľahčenie pokračovania podnikov a najmä prevodu rodinných podnikov na tretie osoby alebo zamestnancov;

Moderný systém sociálnej ochrany a trh práce

36. vyzýva členské štáty, aby preverili neúčinné sociálne modely vzhľadom na ich finančnú udržateľnosť, meniacu sa globálnu dynamiku a demografické schémy tak, aby boli tieto modely udržateľnejšie;

37. vyzýva členské štáty, aby prijali pragmatické politické rozhodnutia na kompenzáciu starnutia populácie a klesajúcej pôrodnosti, ako je napríklad zvýšenie dôchodkového veku v súlade so zvyšujúcim sa štandardom zdravotnej starostlivosti a zavedenie politík orientovaných na rodinu so stimulmi na podporu pôrodnosti a starostlivosti o deti;

38. zdôrazňuje potrebu podporovať ženy podnikateľky, najmä v prístupe k financiám a podnikateľským sieťam;

39. zdôrazňuje potrebu toho, aby členské štáty pracovali na úplnom začlenení občanov v celej Európe do informačnej spoločnosti;

40. zdôrazňuje potrebu flexibility pracovného trhu, ktorá by pomohla riešiť problémy s meniacimi sa sociálnymi schémami a starnutím spoločnosti;

41. pripomína Komisii a členským štátom, že iné než mzdové náklady sú jednou z hlavných prekážok, ktorým čelia podniky tvorené jednou osobou a ktoré im bránia v zamestnávaní ďalších pracovníkov; žiada Komisiu a členské štáty, aby pri posudzovaní právnej úpravy zamestnanosti v EÚ rešpektovali zásadu proporcionality a flexibility, vzhľadom na vysokú úroveň nezamestnanosti v Európe, najmä medzi mladými ľuďmi;

42. považuje za nevyhnutné, aby sa podporilo investovanie MSP do ľudského kapitálu v záujme posilnenia zamestnateľnosti pracovníkov a zvýšenia produktivity práce; uznáva potrebu školiacich programov a činností, ktoré sa osobitne zameriavajú na podnikateľskú činnosť MSP, vrátane odbornej prípravy na pracovisku; zdôrazňuje nutnosť poskytnúť starším pracovníkom a zdravotne postihnutým osobám príslušnú odbornú prípravu (odbornú prípravu v oblasti nových technológií), aby mohli zostať v zamestnaní alebo si jednoduchšie nájsť zamestnanie a uspokojiť potreby zamestnávateľov a zdravotne postihnutých osôb;

43. navrhuje, aby sa v rámci učebného plánu stredoškolského vzdelávania vyučovali základné obchodné zručnosti a podporuje zapájanie MSP do tých oblastí vzdelávania, v ktorých môžu poskytnúť doplňujúce praktické informácie a rady; podporuje politiku univerzít, ktorá začleňuje do učebných osnov obsah zodpovedajúci potrebám hospodárstva;

44. zdôrazňuje, že je potrebné podporovať MSP, ktoré používajú ekologické postupy v zmysle sociálnej zodpovednosti podniku a stratégie udržateľného rozvoja EÚ;

45. oceňuje úmysel Komisie viesť dialóg a podporovať pravidelné konzultácie s MSP a ich zastupiteľskými organizáciami; vyzýva na to, aby sa tento prístup v praxi systematicky realizoval zapojením európskych podnikov, vrátane prostredníctvom ich profesijných združení, nielen do realizovania programov Spoločenstva, ale aj do tvorby týchto programov; poznamenáva, že pre MSP je konzultačný proces vo svojej súčasnej podobe problematický, keďže lehota ôsmich týždňov neposkytuje organizáciám, ktoré zastupujú MSP, dostatok priestoru na zber a predloženie stanovísk; žiada Komisiu, aby urýchlene prehodnotila toto obmedzenie;

46. trvá na tom, aby sa všetky opatrenia na podporu MSP vzťahovali aj na samostatne zárobkovo činné osoby, najmä tie, ktoré sa týkajú rôznych foriem systémov sociálneho zabezpečenia a príspevky poskytované v rámci týchto systémov, ako aj na predchádzanie pracovným rizikám;

47. odporúča, aby sa členské štáty v rámci svojich možností usilovali o vytvorenie takého legislatívneho prostredia, ktoré zaručí flexibilitu zamestnávania v prípade MSP bez toho, aby to ovplyvnilo aspekty sociálneho zabezpečenia;

48. upozorňuje na potrebu dobudovania vnútorného trhu a vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom podpory voľného pohybu pracovníkov pomohli tento spoločný cieľ dosiahnuť;

49. pripomína, že úsilie o podporu podnikateľského ducha je dôležité najmä vzhľadom na demografické zmeny, v súvislosti s ktorými odíde v nasledujúcich desiatich rokoch tretina podnikateľov v Európe do dôchodku; vyzýva Komisiu, aby uľahčila výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi v tejto oblasti a zohľadnila pri tom napríklad koncepciu "strieborné podnikateľstvo" pre starších ľudí, podnety pre mladých ľudí, aby zakladali podniky, a podporovanie žien-podnikateliek, pričom by sa mali preskúmať opatrenia zamerané na lepšie zosúladenie profesionálneho a rodinného života;

Finančná udržateľnosť

50. vyzýva členské štáty, aby dodržiavali zásady rozpočtovej disciplíny s cieľom zaistiť zdravé verejné financie;

51. podporuje revíziu modelov verejných služieb, ich financovania a riadenia, vrátane diskusie o úlohách a výhodách partnerstiev verejného a súkromného sektora;

52. vyzýva členské štáty, aby podporovali partnerstvá verejného a súkromného sektora ako najvhodnejší model poskytovania podnikateľských podporných služieb MSP vrátane vytvárania fondov kapitálu a tým vytvorili dostatočný vplyv na väčšie zapojenie sa súkromného sektora;

53. vyzýva členské štáty, aby zlepšili prístup MSP k verejnému obstarávaniu, čo predstavuje významnú prekážku rastu; pripomína Komisii a členským štátom občasné zvrátené účinky smerníc o verejnom obstarávaní, ktoré napríklad viedli k tomu, že niektorí zadávatelia verejných zákaziek požadovali od perspektívnych dodávateľov poplatky na spracovanie ich prihlášok do verejnej súťaže; poznamenáva, že takéto poplatky môžu byť pre malé podniky ochromujúce a preto vyzýva Komisiu, aby vzala tento bod do úvahy pri neskoršej príprave svojho smerného dokumentu o realizácii revidovaných smerníc o verejnom obstarávaní v tomto roku;

54. domnieva sa, že i ekologické inovácie je možné stimulovať nákupnou silou verejných rozpočtov, keďže verejné obstarávanie v oblasti životného prostredia by mohlo pomôcť vytvoriť významný rozsah, aby podniky priaznivé pre životné prostredie mohli vstúpiť na trh vo väčšom rozsahu, čo pomôže európskym MSP, ktoré sú v tomto odvetví veľmi aktívne;

55. žiada používanie finančných stimulov na podporu investícií do rizikového kapitálu a používanie prostriedkov dostupných prostredníctvom Európskeho investičného fondu a štrukturálnych fondov, ktoré by mohli prispieť vytvoriť domácu základňu podnikov investujúcich do rizikového kapitálu;

56. považuje za dôležité, aby sa v spojitosti s financovaním a rizikom súvisiacim s podnikaním poskytli MSP obšírne a spoľahlivé informácie o možných formách delenia rizika;

57. považuje MSP za základnú súčasť európskeho hospodárstva a domnieva sa, že aby sa naplno využil ich potenciál v oblasti výskumu a vývoja, je nutné 7. rámcový program upraviť tak, aby sa uľahčila účasť menších výskumných telies vyhradením financovania pre MSP a zoskupenia malých firiem a laboratórií;

58. schvaľuje prístup prijatý Európskou radou v Bruseli v marci 2006 na rozšírenie a zjednodušenie prístupu podnikov, najmä MSP, k pôžičkám od Európskej investičnej banky;

Realizácia národných reformných programov

59. vyzýva všetky členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť opatreniam pre MSP vo svojich národných reformných programoch; domnieva sa, že úspech bude závisieť od aktívneho zapojenia organizácií MSP a konzultácií s nimi, aby sa overila ich efektivita;

60. ľutuje stratu konkrétneho rozmeru, ktorý bol prítomný v správach o Európskej charte pre malé podniky, a žiada Komisiu, aby ponúkla členským štátom možnosť usporiadať bilaterálne stretnutia (i s národnými zúčastnenými subjektmi) o pokroku v konkrétnych opatreniach v oblasti MSP pri príprave ročných správ o národnom reformnom programe;

61. ľutuje nedostatok koordinovaného prístupu medzi národnými reformnými programami jednotlivých členských štátov;

62. zdôrazňuje význam vykazovania a oznamovania úspechov a neúspechov národných reformných programov;

63. vyzýva členské štáty, aby objasnili plánované postupy pri realizácii cieľov stanovených v národných reformných programoch;

*

* *

64. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a parlamentom a vládam členských štátov.

[1] Ú. v. EÚ L 205, 6.8.2005, s. 28.

[2] Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25.

[3] Prijaté texty, P6_TA(2006)0265.

[4] Ú. v. ES L 385, 31.12.1994, s. 14.

[5] Prijaté texty, P6_TA(2006)0230.

[6] Prijaté texty, P6_TA(2006)0243.

[7] Ú. v. EÚ C 227 E, 21.9.2006, s. 599.

[8] Prijaté texty, P6_TA(2006)0022.

[9] Prijaté texty, P6_TA(2006)0079.

[10] Prijaté texty, P6_TA(2006)0092.

[11] Prijaté texty, P6_TA(2006)0110.

[12] Prijaté texty, P6_TA(2006)0301.

--------------------------------------------------

Top