52006IP0346

P6_TA(2006)0346

Vzťahy EÚ - Čína

Uznesenie Európskeho parlamentu o vzťahoch medzi EÚ a Čínou (2005/2161(INI))

Európsky parlament,

- so zreteľom na 30. výročie nadviazania diplomatických vzťahov medzi EÚ a Čínou v roku 2005,

- so zreteľom na strategické partnerstvo EÚ a Číny, ktoré sa začalo v roku 2003,

- so zreteľom na hlavný právny rámec vzťahov s Čínou, najmä na Dohodu o obchode a hospodárskej spolupráci medzi ES a Čínou [1], podpísanou v máji 1985, ktorá sa vzťahuje na hospodárske a obchodné vzťahy a na program spolupráce medzi EÚ a Čínou,

- so zreteľom na strategický dokument Komisie pod názvom "Rozvíjajúce sa partnerstvo: spoločné záujmy a výzvy vo vzťahoch EÚ - Čína" (KOM(2003)0533), schválený Európskou radou 13. októbra 2003,

- so zreteľom na úplne prvý strategický dokument Číny o EÚ, vydaný 13. októbra 2003,

- so zreteľom na politický dialóg medzi EÚ a Čínou, ktorý bol formálne začatý v roku 1994 uznaním postavenia Číny ako novej mocnosti na medzinárodnej scéne,

- so zreteľom na dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Čínou, začatý v januári 1996, ktorý bol prerušený a opäť nadviazaný v roku 1997, do októbra 2005 so zreteľom na návštevu trojky v oblasti Sinťiang, ktorá sa uskutočnila v rámci dialógu medzi EÚ a Čínou o ľudských právach a so zreteľom na seminár o dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Čínou, ktorý sa konal v decembri 2005 v Londýne, s Európskym parlamentom ako pozorovateľom,

- so zreteľom na prebiehajúce odvetvové dialógy medzi Čínou a Komisiou, ako napríklad nedávno začatý dialóg o zamestnanosti a dialóg o právach duševného vlastníctva,

- so zreteľom na dohodu o vede a technológii medzi ES a Čínou, ktorá nadobudla platnosť v roku 2000 a bola obnovená v roku 2004 [2],

- so zreteľom na dohodu o spolupráci na satelitnom navigačnom programe EÚ Galileo s Čínou, podpísanú 30. októbra 2003,

- so zreteľom na 8. samit EÚ - Čína, ktorý sa konal v septembri 2005 v Pekingu, na spoločné vyhlásenie vydané na záver tohto samitu a na nadchádzajúci 9. samit EÚ - Čína, ktorý sa uskutoční v druhej polovici roku 2006 vo Fínsku,

- so zreteľom na spoločné vyhlásenie o klimatických zmenách vydané na 8. summite EÚ - Čína, a na v ňom uvedený záväzok rozvíjať a zavádzať v Číne a v EÚ pokrokovú technológiu na takmer nulové emisie zo spaľovania uhlia pomocou zachytávania a uskladňovania uhlíka (carbon capture and storage (CCS)),

- so zreteľom na schôdzu 10. Národného ľudového zhromaždenia ( 5. - 14. marca 2006) a na správu vlády premiéra Wen Ťia-paa predloženú na tejto schôdzi,

- so zreteľom na svoje dve ostatné medziparlamentné stretnutia s Čínou, ktoré sa konali v marci 2004 v Pekingu, Šanghaji a Chaj-nane a v októbri 2005 v Bruseli,

- so zreteľom na svoje nedávne uznesenia o Číne, predovšetkým na svoje uznesenie z 13. októbra 2005 o perspektíve obchodných vzťahov medzi EÚ a Čínou [3], z 8. septembra 2005 o porušovaní ľudských práv v Číne, najmä s ohľadom na náboženskú slobodu [4], z 28. apríla 2005 o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2004 a politike EÚ v tejto oblasti [5] a z 11. apríla 2002 o stratégii EÚ voči Číne [6],

- so zreteľom na zbrojné embargo zavedené zo strany EÚ po zásahu na Námestí nebeského pokoja v júni 1989, ktoré Európsky parlament podporil vo svojom uznesení z 2. februára 2006 o hlavných aspektoch a základných možnostiach Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky [7],

- so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2005 o vzťahoch medzi EÚ, Čínou a Taiwanom a o bezpečnosti na Ďalekom východe [8],

- so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Tibete a situácii v oblasti ľudských práv v Číne a svoje uznesenia z 18. novembra 2004 [9], 13. januára 2005 [10]a 27. októbra 2005 [11] o prípade lámu Tenzina Deleka Rinpocheho, ktorý bol uväznený a mučený, a preto je jeho život ohrozený,

- so zreteľom na nedostatočný pokrok v dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Čínou,

- so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

- so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0257/2006),

A. keďže strategické partnerstvo medzi EÚ a Čínou je veľmi dôležité pre vzťahy medzi EÚ a Čínou, keďže skutočné strategické partnerstvo sa musí zakladať na spoločných hodnotách,

B. keďže priaznivé prijatie politiky jednej Číny podporuje rešpekt k mierovému riešeniu otázky Taiwanu prostredníctvom konštruktívneho dialógu;

C. keďže dôveryhodnosť, stabilita a demokratické hodnoty a zodpovednosť by spolu s demokratickými hodnotami mali tvoriť základ vzťahov medzi EÚ a Čínou,

D. keďže posilňovanie vzťahov EÚ s Čínou bude mať rozhodujúci význam pri riešení globálnych úloh, ako sú klimatické zmeny, bezpečnosť a nešírenie zbraní,

E. keďže Čína samotná predstavuje najväčšiu výzvu globalizácie obchodu a keďže zažíva veľký hospodársky rozmach s odhadovanou mierou rastu približne 9 % ročne,

F. keďže prudký hospodársky rozvoj Číny spojený najmä s jej stálym členstvom v Bezpečnostnej rade OSN a jej členstvom vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO) núti krajinu, aby na seba prevzala rastúcu medzinárodnú zodpovednosť,

G. keďže odvetvové dialógy medzi EÚ a Čínou sa v posledných rokoch výrazne zintenzívnili,

H. keďže EÚ je najväčším obchodným partnerom Číny a najväčším investorom v Číne a keďže Čína je druhým najväčším obchodným partnerom EÚ; keďže obchodné a hospodárske vzťahy zatlačili do úzadia otázku demokratických reforiem, dodržiavania ľudských práv a princípov právneho štátu,

I. keďže členstvo vo WTO predstavuje súbor práv a povinností tak pre EÚ, ako aj pre Čínu; keďže čínska strana navyše mnohé z týchto povinností stále riadne neuplatňuje a nevykonáva, a to najmä povinnosti týkajúce sa ochrany duševného vlastníctva, rovnakého zaobchádzania s cudzincami ako s vlastnými občanmi a transparentnosti,

J. keďže 70% všetkých falšovaných výrobkov zhabaných na európskom trhu pochádza z Číny, a keďže colné orgány každý rok skonfiškujú takmer päť miliónov sfalšovaných kusov odevov a doplnkov,

K. keďže štatút trhovej ekonomiky je skôr hospodársky ako politický nástroj; keďže Čína musí zlepšiť svoju výkonnosť, aby ho získala,

L. keďže obchodné vzťahy medzi EÚ a Čínou v sebe zahŕňajú recipročný prístup na trh založený na právnom základe pravidiel WTO a na čestnej a spravodlivej hospodárskej súťaži,

M. keďže vedenie Číny vo svojej Bielej knihe o "Vytvorení politickej demokracie v Číne" (2005) potvrdzuje prvenstvo Komunistickej strany Číny v čínskej socialistickej forme vlády,

N. keďže dnešná "Ríša stredu" má hustú národnú sieť súdov a zaznamenáva výrazný pokrok v porovnaní so stavom spred asi troch desaťročí,

O. keďže počas schôdze 10. Národného ľudového zhromaždenia ( 5. - 14. marca 2006) hovorca Najvyššieho ľudového súdu vyhlásil, že Čína nezruší medzinárodne kritizovaný trest smrti, pretože Čínska ľudová republika (ČĽR) je stále rozvojovou krajinou v rannej fáze socializmu,

P. keďže množstvo vykonaných popráv je v Číne štátnym tajomstvom, aj keď podľa odhadov čínskych právnikov takto každoročne zomrie približne 8000 ľudí,

Q. keďže v roku 2005 čínske bezpečnostné úrady zaznamenali 87000"incidentov so značnou účasťou", t. j. nárast o 6,6% oproti roku 2004,

R. keďže podľa varovaní tamojších sociálnych vedcov, politika vedenia Číny smerujúca k harmonickej spoločnosti a vytváraniu nových socialistických dedín odráža súčasnú nebezpečnú fázu prechodu ČĽR na trhové hospodárstvo,

S. keďže ČĽR v roku 1976 zaviedla tzv. politiku jedného dieťaťa, o ktorej sa v súčasnosti diskutuje pod zaujímavým názvom "Zostarne Čína, prv než zbohatne?",

T. keďže Čína v roku 1996 vyhostila z Pekingu nadáciu Friedricha Naumanna,

U. keďže v marci 2004 Čína začlenila do svojej ústavy ustanovenie, podľa ktorého bude štát dodržiavať a zaručovať ľudské práva; keďže Čína podpísala, ale neratifikovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

V. keďže sa neustále objavujú znepokojujúce správy o uväzňovaní z politických dôvodov, najmä členov náboženských a etnických menšín, obvinenia z mučenia, rozsiahle využívanie nútených prác, rozšírenom uplatňovaní trestu smrti a systematickom potláčaní slobody vierovyznania, prejavu a médií vrátane internetu,

W. keďže nové predpisy o náboženských záležitostiach nadobudli účinnosť 1. marca 2005,

X. keďže pracovná skupina Komisie OSN pre ľudské práva zaoberajúca sa nútenými alebo nedobrovoľnými zmiznutiami konštatovala, že jej schôdza v Ženeve v apríli 2006 sa konala v deň 17. narodenín tibetského pančenlámu Gedhuna Choekyiho Nyimu, ktorého Čína odvliekla proti jeho vôli a vôli jeho rodičov, keď mal šesť rokov,

Y. keďže v období od 20. novembra do 2. decembra 2005 sa po takmer desiatich rokoch od prvej žiadosti konečne uskutočnila návšteva osobitného spravodajcu OSN pre mučenie; keďže však osobitnému spravodajcovi OSN pre slobodu náboženstva a vierovyznania nebola umožnená návšteva nadväzujúca na návštevu jeho predchodcu v Číne v novembri 1994 a keďže Čína nevydala stále pozvanie pre všetky tematické postupy Komisie OSN pre ľudské práva,

Z. keďže vysoký komisár OSN pre utečencov (UNHCR) vo svojej Globálnej výzve 2006 naďalej vyzýva ČĽR, aby vydala primerané vnútroštátne predpisy týkajúce sa utečencov a aby vo zvýšenej miere poskytovala útočisko uchádzačom o azyl z Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (Severná Kórea), ktorí môžu potrebovať medzinárodnú ochranu,

AA. keďže podľa výročnej správy, ktorú vydal v roku 2005 Najvyšší ľudový súd, bolo v roku 2004 za politické trestné činy odsúdených asi 400 občanov, čo je o 25 % viac ako v predchádzajúcom roku,

AB. keďže podľa nadácie Dui Hua, ktorej Hospodárska a sociálna rada OSN udelila "osobitné poradné postavenie", ČĽR v súčasnosti väzní 3000 až 3500 ľudí za trestný čin "ohrozovania verejnej bezpečnosti",

AC. keďže internetový portál Google sa podvolil obmedzeniam čínskych orgánov a zamedzil prístup na internetové stránky, ktoré obsahujú kritické prvky a slová, ako napríklad "Taiwan", "nezávislosť", "Tibet" alebo "Námestie nebeského pokoja",

AD. keďže 14. marca 2006 zahraničné spravodajské agentúry Reuters a BBC informovali o otvorenom liste viacerých bývalých vysokých kádrov Komunistickej strany Číny (zo dňa 2. marca 2006), v ktorom kritizovali sprísnenú tlačovú cenzúru,

AE. keďže v autonómnom regióne Sin-ťiang Uighur pokračuje kampaň zameraná proti tzv. trom zlám - náboženskému extrémizmu, separatizmu a terorizmu, ktorej výsledkom v minulom roku boli podľa štátnych médií rozsiahle zatýkania,

AF. keďže v dôsledku prísnych kontrol čínskej vlády týkajúcich sa informácií o Tibete a prístupu do tibetských častí Číny je ťažké presne určiť rozsah porušovania ľudských práv,

AG. keďže vedenie Číny zdôrazňuje "mierový vzostup" alebo "mierový rozvoj" Číny s ohľadom na obdivuhodný návrat ČĽR na svetovú scénu,

AH. keďže by sa mala zachovať možnosť zblíženia ČĽR a Taiwanu; keďže k tejto možnosti treba pristupovať mierovou cestou prostredníctvom dialógu a diplomacie, s prihliadnutím na vôľu občanov na oboch stranách,

AI. keďže príčiny zhoršenia bilaterálnych vzťahov medzi Čínou a Japonskom sú politické, nie hospodárske,

AJ. keďže súčasný americký prístup k Číne ako k ožívajúcej mocnosti môže byť charakterizovaný koncepciou "congagement (containment+engagement)", ktorá je kombináciou dvoch stratégií: obmedzovania a angažovania,

AK. keďže angažovanosť a vplyv Číny v Afrike za posledné desaťročie značne stúpli,

AL. keďže Čína udržiava čulé finančné a obchodné vzťahy s Iránskou islamskou republikou (ropný prieskum a dovoz ropy a plynu/vývoz zbraní) a mohla by mať rozhodujúcu úlohu pri presviedčaní Iránu, aby zaujal ústretovejšiu líniu v jadrových otázkach;

AM. keďže Čína spolupracuje so susednými krajinami v rámci Organizácie Šanghajskej spolupráce,

AN. keďže Čína a Združenie štátov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) sa v roku 2002 rozhodli vytvoriť zónu voľného obchodu ASEAN - Čína,

AO. keďže v posledných rokoch Komisia a Európsky parlament nepretržite sústreďujú pozornosť na Makao a Hongkong,

Spolupráca medzi EÚ a Čínou

1. víta začiatok strategického partnerstva EÚ a Číny a s ním spojenú užšiu spoluprácu v mnohých oblastiach; nalieha na Radu a na Komisiu, aby vo vzťahu k Číne vypracovali konzistentnú a koherentnú politiku;

2. víta prácu Komisie v odvetvových dialógoch s Čínou, ktorý v súčasnosti pokrýva široké spektrum tém, od ekológie cez sociálne veci až po ľudské práva, a žiada, aby pravidelne informovala Európsky parlament o dosiahnutom pokroku;

3. vyzýva Čínu a EÚ, aby svoje partnerstvo a bilaterálny vzťah budovali na základe vzájomnej otvorenosti a na základe dôveryhodnosti, stability a zodpovednosti; naliehavo vyzýva Čínu a EÚ na zlepšenie spolupráce na tomto základe tak, aby zohrávali stabilnú, zodpovednú a dôveryhodnú úlohu v medzinárodnom spoločenstve;

4. vyslovuje poľutovanie, že intenzívnejšie obchodné a hospodárske vzťahy s Čínou nepriniesli výrazný pokrok v oblasti demokracie, dodržiavania ľudských práv a zásad právneho štátu, ktoré sú základnými zložkami politického dialógu medzi Čínou a EÚ; v tejto súvislosti konštatuje, že vývoj obchodných vzťahov s Čínou musí ísť ruka v ruke s rozvojom skutočného, plodného a účinného politického dialógu;

Hospodárska situácia

5. pripomína, že EÚ po rozšírení predstihla Japonsko a stala sa najväčším obchodným partnerom Číny a zároveň Čína postúpila z tretej pozície a stala sa druhým najväčším obchodným partnerom EÚ po USA;

6. upozorňuje na to, že čínska obchodná bilancia v roku 2005 dosiahla 102 miliárd USD, t. j. sumu viac ako dvakrát vyššiu ako v predchádzajúcom referenčnom roku (32 miliárd USD); že menové rezervy v roku 2005 dosiahli približne 819 miliárd USD - sumu, ktorá je v porovnaní s predchádzajúcim rokom vyššia o 209 miliárd USD; že ak bude tento trend ďalej pokračovať, Čína bude mať na konci roka 2006 pravdepodobne k dispozícii viac ako 1000 miliárd USD v devízových rezervách, čím sa stane najväčším svetovým držiteľom cudzej meny; že počiatočné prognózy na rok 2006 poukazujú na príliv kapitálu v hodnote približne 50 miliárd USD, najmä v dlhodobých priamych súkromných investíciách; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že Čína začala uvoľňovať naviazanie svojej meny (Renminbi) na americký dolár, a teda nie je proti možnej revalvácii meny; domnieva sa, že upozornenia na nedostatočné rizikové prirážky, pokiaľ ide o operácie poskytovania pôžičiek, by sa mali brať vážne;

7. berie na vedomie rýchly hospodársky rozvoj Číny, čím sa stáva štvrtou najväčšou ekonomikou na svete vyjadrenou v dolároch, a to aj pri súčasnom podhodnotenom kurze amerického dolára; v súvislosti s tým vyzýva Komisiu, aby vyvinula politický a hospodársky tlak s cieľom dosiahnuť pružnosť výmenných kurzov čínskej meny, ktorá sa udržiava na umelo nízkej hodnote, čo je situácia, ktorá je v rozpore s postupnou liberalizáciou svetového obchodu; vyzýva Čínu, aby postupne umožnila kolísanie výmenného kurzu; vyzýva Čínu, aby nahradila naviazanosť svojej meny na dolár prepojením na menový kôš, ktorý zahŕňa aj euro;

8. vyjadruje znepokojenie z rozvoja nerovnosti a nespravodlivého rozdeľovania bohatstva, hromadnej nezamestnanosti a nekontrolovanej urbanizácie, rastúcej miery trestnej činnosti a korupcie a v neposlednom rade z environmentálnych problémov Číny;

9. uvedomuje si skutočnosť, že Čína je viac než len rýchlo rastúci trh; podčiarkuje skutočnosť, že prebiehajúca technologická revolúcia v krajine jej veľkosti má veľké dôsledky pre globálne hospodárstvo;

10. domnieva sa, že vyrovnaný hospodársky rozvoj má veľký význam pre Čínu aj pre EÚ; zdôrazňuje skutočnosť, že stagnácia čínskeho hospodárstva v dôsledku nekontrolovaného rastu predstavuje vážnu hrozbu tak pre čínsku vnútornú stabilitu, ako aj zdravie celosvetového hospodárstva; uznáva, že richly hospodársky rast v Číne predstavuje obrovskú úlohu pre celosvetové úsilie pri riešení klimatických zmien, najmä preto, že emisie CO2 z tepelných elektrární by sa mali do roku 2030 zdvojnásobiť;

11. víta skutočnosť, že Komisia sa na jeseň 2006 rozhodla uverejniť strategický dokument o dlhodobých hospodárskych a obchodných vzťahoch Únie s Čínou s cieľom presnejšie predvídať vplyv hospodárskeho rastu Číny a zabrániť prijímaniu rozhodnutí ad hoc, čo umožní, aby sa Čína už viac nepovažovala za hrozbu, ale bude vnímaná ako výzva a vyvíjajúci sa partner;

12. zdôrazňuje, že zlepšujúce sa obchodné vzťahy musia viesť k reformám v oblasti ľudských práv a je presvedčený, že pokiaľ neexistuje právne záväzný kódex správania v oblasti exportu zbraní a pokiaľ sa riadne nevyrieši situácia ľudských práv a občianskych a politických slobôd, vrátane udalostí na Námestí nebeského pokoja, EÚ by nemala zrušiť zbrojné embargo;

13. vyzýva Čínu, aby vytvorila priaznivé a dôveryhodné investičné prostredie pre zahraničný obchod a priemysel a aby sa v prvom rade zamerala na zlepšenie právnej bezpečnosti zahraničných spoločností;

14. pripomína Číne, že ďalšie otváranie jej trhov pre zahraničné spoločnosti a investície, predovšetkým v sektore telekomunikačných, bankových a finančných služieb, sa má považovať za neoddeliteľnú súčasť strategického partnerstva; vyzýva Čínu, aby s ohľadom na to reformovala svoj trh a svoj hospodársky system a aby nekompromisnejšie dodržiavala antidumpingové pravidlá a prísnejšie vynucovala ich dodržiavanie;

15. na základe zistení antidampingového vyšetrovania v obuvníckom odvetví, ktoré preukázali, že Čína uplatňuje štátne zásahy a sociálny damping, a na základe krokov, ktoré Komisia prijala na nápravu narušenia hospodárskej súťaže, vyzýva Úniu, aby vyzvala svojich obchodných partnerov, napríklad Čínu, na plnenie spravodlivých a objektívnych pravidiel medzinárodného obchodu; vyzýva Komisiu, aby pri blížiacom sa posudzovaní toho, ako by sa mali antidampingové opatrenia používať, zjednodušila postupy tak, aby male a stredné podniky mohli pohotovejšie využívať antidampingové mechanizmy; navyše požaduje, aby antidampingové mechanizmy boli transparentnejšie;

16. zastáva názor, že v rámci úsilia modernizovať a liberalizovať čínsky bankový systém by EÚ mala pokračovať v úzkej spolupráci s čínskymi orgánmi s cieľom prijať medzinárodné účtovné normy a normy Bazilej II, ktoré by pre investorov EÚ zabezpečili väčšiu istotu;

17. víta rýchlu modernizáciu čínskeho finančného sektora; zdôrazňuje však, že je nesmierne dôležité zabezpečiť hladký prechod, aby sa zabránilo akejkoľvek finančnej nestabilite s možnými následkami na globálnych finančných trhoch; navrhuje predovšetkým, že by sa malo predísť tzv. pretekom o najnižšiu úroveň ("race to the bottom"), ktorých súčasťou je škodlivá regulačná hospodárska súťaž medzi globálnymi finančnými trhmi; navrhuje naopak, aby hlavní regulátori na celom svete presadzovali normy najvyššej kvality; pripomína, že aj sama EÚ sa angažuje v oblasti globálnej konvergencie noriem v účtovníctve (medzinárodné štandardy finančného výkazníctva), auditu (medzinárodné štandardy pre audit), kapitálových požiadaviek pre úverové inštitúcie (Bazilej II), prania špinavých peňazí a boja proti financovaniu terorizmu (odporúčania Finančnej akčnej skupiny na boj proti praniu špinavých peňazí (FATF)) a regulácie trhu s cenným papiermi (normy Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere); zdôrazňuje, že EÚ je pripravená ponúknuť čínskym orgánom svoje skúsenosti a pomoc pri uskutočňovaní konvergencie, kde to bude potrebné;

18. domnieva sa, že Čína čelí značným rozdielom v regionálnom rozvoji a všeobecne nerovnostiam v príjmoch a že nové čínske vedenie sa musí zaviazať riešiť tieto problémy za pomoci a s využitím odbornosti Komisie;

19. vyzýva Čínu, aby pri zadávaní zmlúv vo verejnom obstarávaní používala transparentný a spravodlivý postup, ktorý poskytne zahraničným podnikom rovnakú príležitosť na účasť;

20. považuje pirátstvo a falšovanie európskych výrobkov a značiek čínskym priemyslom za vážne porušovanie medzinárodných obchodných pravidiel; nalieha na Čínu, aby výrazne zlepšila ochranu práv duševného vlastníctva týkajúcich sa čínskych aj zahraničných vynálezov; vyzýva Čínu, aby presadzovala súčasné zákony o právach duševného vlastníctva; víta vytvorenie katedry práv duševného vlastníctva na pekinskej univerzite;

21. uvedomuje si dôležitosť štatútu trhovej ekonomiky pre Čínu; zdôrazňuje však skutočnosť, že štatút trhovej ekonomiky je skôr hospodársky než politický nástroj; nalieha na Čínu, aby obmedzila zasahovanie štátu do ekonomiky a aby zlepšila svoje postupy, pokiaľ ide o nerovnorodý súlad so spôsobom riadenia podnikov a účtovnými systémami a svoj neúčinný konkurzný rámec;

22. poznamenáva, že nedávne problémy v odvetví výroby obuvi poukazujú na potrebu, aby Čína prijala primeranejšiu antidumpingovú politiku; zdôrazňuje naliehavosť prijatia takejto politiky so zreteľom na členstvo Číny vo WTO;

23. vyzýva Radu a Komisiu, aby vzali na vedomie skutočnosť, že ťažkosti, ktorým čelia odvetvia textilného, odevného a obuvníckeho priemyslu, sú systémové a vyzýva Komisiu, aby pri revidovaní svojej hospodárskej a obchodnej stratégie vo vzťahu k Číne napravila súčasnú nerovnováhu a predvídala očakávané úlohy;

24. vyzýva Čínu, aby prijala hospodársku politiku, ktorá sa bude viac opierať o sociálnu spotrebu (vzdelávanie, zdravie, dôchodky, atď.) a o spotrebu domácností a menej o investície a vývoz;

25. vyzýva Komisiu, aby podporovala čínske orgány v ich kampani proti porušovaniu práv duševného vlastníctva a pirátstvu;

Vnútorná situácia

26. zdieľa názor, že budúci vývoj Číny sa ťažko predvída a bude závisieť najmä od domácich vplyvov, akými sú ďalší hladký vývoj hospodárstva a postupné zlepšovanie životnej úrovne väčšiny obyvateľstva;

27. plne súhlasí so záverom obsiahnutým v spomínanej Bielej knihe, že koncepcia demokracie a uvedomovania si právnych konceptov v celej čínskej spoločnosti bude potrebovať ďalšie posilňovanie;

28. zdôrazňuje skutočnosť, že rýchla sociálno-ekonomická modernizácia ČĽR by mala byť spojená s nevyhnutným politickým pluralizmom a inštitucionálnou modernizáciou a že môže dostatočne čerpať z domácich zdrojov, ako sú napríklad diela liberálnych reformátorov z konca 19. storočia, a predovšetkým zo základného myslenia Sun Yat-sena;

29. konštatuje, že sociálne zabezpečenie, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, právo vytvárať odbory, vzťahy v priemysle a sociálny dialóg predstavujú náročné úlohy pre budúcnosť Číny; vyzýva Čínu, aby ratifikovala kľúčové dohovory Medzinárodnej organizácie práce, najmä dohovor 87 o slobode združovania a ochrane práva na organizovanie sa a dohovor 98 o kolektívnom vyjednávaní, a aby dodržiavala rámcové ustanovenia Medzinárodnej organizácie práce týkajúce sa účinných opatrení na boj proti všetkým formám moderného otroctva, detskej práce a vykorisťovania, najmä práce robotníčok, s cieľom zaručiť dodržiavanie základných práv pracovníkov a predchádzať sociálnemu dumpingu; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila začala s čínskymi partnermi štruktúrovaný dialóg v týchto oblastiach a pravidelne poskytovala správy o jeho pokračovaní;

30. domnieva sa, že popretie práva vytvárať nezávislé odborové zväzy je kontraproduktívne vzhľadom na čoraz mohutnejšie protesty a demonštrácie robotníkov v celej Číne proti nútenému prepúšťaniu, nevyplateným mzdám a iným dávkam, korupcii úradníkov a zlému riadeniu; preto vyzýva čínsku vládu, aby uznala a zaručila základné právo na slobodu prejavu a združovania a právo na štrajk;

31. upriamuje pozornosť na rastúci problém detskej práce v Číne a na nevhodné pracovné podmienky, s ktorými sa pracujúce deti v krajine stretávajú napriek tomu, že čínske pracovné právo detskú prácu zakazuje; preto naliehavo vyzýva čínske orgány, aby nielen zlepšovali len vymáhateľnosť práva, ale riešili aj hlboko zakorenené problémy detskej práce, ako sú rastúca ekonomická nerovnosť, rýchlo sa meniaca sociálna štruktúra a neschopnosť vzdelávacieho systému poskytnúť všetkým deťom primerané a dostupné vzdelanie;

32. vyjadruje svoje obavy z hroznej sociálno-hospodárskej diskriminácie 150 miliónov Číňanov, ktorí sa prisťahovali za prácou z vidieka; berie na vedomie opatrenia prijaté čínskou vládou na riešenie problému, ktoré signalizujú nové vládne smernice úradne uverejnené 28. marca 2006, a vyslovuje svoj zámer pozorne sledovať výsledky implementácie tejto novej politiky;

33. vyzýva Európsku úniu, aby pozorne sledovala situáciu v Macau a Hongkongu a verí, že povzbudivé aspekty súvisiace s týmito dvoma prípadmi budú slúžiť ako príklad a stimul na ďalší pokrok politického procesu v Číne;

34. tvrdí, že pokiaľ Komunistická strana Číny nie je podriadená poriadku ústavného štátu, strana ostane štátom v štáte a bude teda úplne bezbranná voči vážnym prípadom zneužitia moci, akým je napríklad národný problém korupcie jej kádrov a takáto situácia oslabuje príležitosť na vybudovanie spoločnosti založenej na zásadách právneho štátu;

35. pridáva sa ku kritike vyjadrovanej v čínskych právnických časopisoch a týkajúcej sa toho, že článok 126 čínskej ústavy by mal obsahovať aj zákaz zasahovania Komunistickej strany Číny alebo čínskej vlády do justície;

36. očakáva obnovené úsilie posilniť nezávislosť súdnictva a vieru v to, že postupné nahradzovanie nekvalifikovaných sudcov kompetentnými právnikmi obmedzí zakorenenú korupciu v súdnictve, a zvýši tak dôveru ľudí v túto základnú štátnu inštitúciu;

37. víta prísľub predsedu Najvyššieho ľudového súdu na 10. Národnom ľudovom zhromaždení, že odvolania proti rozsudkom o treste smrti sa od júla 2006 budú prerokovávať za prítomnosti verejnosti; očakáva, že sa tento sľub naplní;

38. nalieha na Čínu, aby zrušila trest smrti a vyhlásila účinné moratórium, pokiaľ ide o už odsúdené osoby; berie na vedomie významný signál čínskych právnikov, že trest smrti by sa mal ukladať len v prípade ťažkých, násilných trestných činov, na rozdiel od súčasnej situácie, v ktorej sa trestom smrti tresce 68 trestných činov, z ktorých polovica nepredstavuje závažné trestné činy; je znepokojený tým, že Čína vykonáva oveľa viac popráv ako akákoľvek iná krajina na svete; vyzýva Čínu, aby zverejnila svoje oficiálne údaje o popravách za rok 2005/2006;

39. plne podporuje požiadavku profesora Liu Renwena, právnika a člena čínskej akadémie sociálnych vied, aby sa ukončil nelegálny obchod s orgánmi odsúdených ľudí zavedením prísnych ustanovení a prísnej kontroly;

40. je vážne znepokojený tvrdým zásahom úradov proti "agitátorom"; poznamenáva, že podľa Modrej knihy vydanej pekinskou akadémiou sociálnych vied boli dôvodmi pre masové protesty predovšetkým závažné problémy životného prostredia, ktoré ohrozujú zdravie a existenciu veľkého počtu farmárov v nedávno industrializovaných regiónoch a tiež hanebné vyvlastňovanie poľnohospodárskej pôdy na stavebné účely, nehovoriac o svojvôli a skorumpovanosti miestnych úradov;

41. víta zámer čínskej vlády vyrovnať rastúcu priepasť v príjmoch obyvateľstva prímorských regiónov a vidieka, riešiť závažne problémy životného prostredia, preukázať lepšiu starostlivosť o prírodné zdroje a vyvíjať a podporovať účinnejšie technológie;

42. upriamuje pozornosť na vplyv hospodárskeho rastu Číny na prírodné zdroje a na miestne a celosvetové životné prostredie; najmä v dôsledku emisií CO2 vyzýva čínsku vládu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na ochranu životného prostredia a predovšetkým zabezpečenie dodávok pitnej vody pre obyvateľstvo a podnikla kroky súvisiace so znečistením ovzdušia a na ochranu biodiverzity; vyzýva na intenzívny dialóg medzi Čínou a Európskou úniou o prírodných zdrojoch a životnom prostredí;

43. nalieha na úrady, aby veľmi pozorne dohliadali na svoje investičné programy v prospech vidieka, vzhľadom na obavy vyjadrené čínskymi výskumnými pracovníkmi, že miestne stranícke kádre interpretujú zmienky o "nových dedinách" ako výzvu na stavebné projekty na úkor farmárov a vzhľadom na zistenú skutočnosť, že iba jedna pätina štátnych dotácií pre poľnohospodársky sektor sa reálne dostala k farmárom, ktorí boli oprávnení podporu dostať;

44. je veľmi znepokojený nedávnymi správami pokračujúceho závažného porušovania ľudských práv v tibetských oblastiach Číny vrátane týrania, svojvoľného zatýkania a väznenia, domáceho väzenia a iných spôsobov sledovania disidentov nenariadeného súdom, zadržiavania bez verejného súdneho konania, potláčania slobody vierovyznania a svojvoľného obmedzovania voľného pohybu; je hlboko znepokojený stupňujúcou sa kampaňou takzvanej "vlasteneckej výchovy", ktorá prebieha od októbra 2005 v tibetských kláštoroch s cieľom donútiť Tibeťanov, aby podpísali vyhlásenia odsudzujúce dalajlámu ako nebezpečného separatistu a vyhlasujúce Tibet za "súčasť Číny", a ktorej súčasťou bolo zatknutie mníchov z kláštora Drepung v novembri 2005 za to, že dalajlámu odmietli zavrhnúť; vyzýva Čínu, aby nezávislému orgánu umožnila prístup k tibetskému pančenlámovi Gedhun Choekyi Nyimovi a jeho rodičom, ako žiada Výbor OSN pre práva dieťaťa; vyzýva čínsku vládu, aby zintenzívnila svoju pozitívnu účasť na dôležitých rokovaniach týkajúcich sa požiadaviek dalajlámu pre autonómiu Tibetu;

45. poznamenáva, že výsledkom politiky jedného dieťaťa v Číne je nerovnováha distribúcie populácie; nalieha na Čínu, aby si uvedomila skutočnosť, že budúca rovnováha medzi pracujúcimi a nepracujúcimi vrstvami obyvateľstva bude mať veľké hospodárske dôsledky; zdôrazňuje skutočnosť, že aj EÚ je vystavená problému starnutia obyvateľstva; vyzýva Čínu, aby dôkladne uvážila konkrétnu implementáciu svojej politiky jedného dieťaťa s cieľom vyrovnať sa s hospodárskymi a sociálnymi nevýhodami, ktoré sú tejto politike vlastné;

46. nalieha na čínske orgány, aby vo vnútroštátnych právnych predpisoch prijali opatrenia na ochranu dobrých životných podmienok zvierat a zabránenie surového zaobchádzania s nimi, predovšetkým pokiaľ ide o chov zvierat pre kožušinu; nalieha na Čínu, aby zastavila využívanie zvierat na účely tradičnej medicíny, čoho príkladom je využívanie rohu nosorožca a medvedej žlče;

Ľudské práva

47. zdôrazňuje skutočnosť, že dodržiavanie základných práv v ČĽR si vyžaduje zriadenie ústavného súdu, bez ktorého zostávajú ústavné zmeny, akou je zmena z marca 2004 o ľudských právach, do značnej miery symbolické;

48. zdôrazňuje, že čínski občania by mali mať právny nárok na svoje základné práva a nalieha na súdy, aby riadne riešili jasné nespravodlivosti opierajúc sa o ústavu, a tým uplatňovali zdravé postupy v súdnom konaní, ktoré sa postupne začínajú rozbiehať;

49. upriamuje pozornosť na potrebu toho, aby sa štát zdržal usmerňovania náboženstva a jeho prejavov; potvrdzuje potrebu komplexného zákona o náboženstve, predovšetkým vzhľadom na diskusie medzi čínskymi vedúcimi činiteľmi o definícii "náboženstva" a hlavne "legálneho náboženstva", ktorý by dodržiaval medzinárodné normy a zabezpečil skutočnú slobodu vierovyznania;

50. ľutuje rozpor medzi ústavnou slobodou vierovyznania (upravenou v článku 36 ústavy) a súčasným zasahovaním štátu do záležitostí náboženských komunít, najmä pokiaľ ide o vzdelávanie, výber, menovanie a politickú indoktrináciu duchovných; odsudzuje predovšetkým skutočnosť, že štát priznáva právo na legálnu existenciu len piatim náboženstvám a okrem toho ich podrobuje kontrole príslušných čínskych "vlasteneckých" náboženských združení, chráni len "normálne" (žen-čang) náboženské aktivity a ich oficiálnu registráciu podmieňuje uznávaním zásad ktoré sú základom zastrešujúcej organizácie "Tri autonómie";

51. vyzýva Radu, aby ho informovala o opatreniach prijatých v súvislosti s vyhlásením obsiahnutým v jeho hore uvedenom uznesení z 8. septembra 2005 týkajúcim sa osudu biskupov väznených v ČĽR za ich náboženské presvedčenie; navyše vyzýva orgány ČĽR, aby okamžite prepustili všetkých príslušníkov kresťanskej cirkvi, ktorí sú stále nespravodlivo väznení a prenasledovaní;

52. poznamenáva, že v súčasnosti je v Číne viac kresťanov, ktorí navštevujú "nelegálne" modlitebne (či už protestantské domy - kostoly alebo v nelegálnej katolíckej cirkvi, vernej Vatikánu) ako tých, ktorí navštevujú "vlastenecké" modlitebne a že obidve skupiny veriacich tvoria občania dodržiavajúci zákony, ktorí nepredstavujú žiadnu hrozbu pre verejnú bezpečnosť; vyzýva čínsku vládu, aby prestala s prenasledovaním a väznením týchto kresťanských skupín; trvá na tom, že kresťania, ktorí sa neidentifikujú s "vlasteneckými cirkvami", majú právo na slobodné uctievanie;

53. odsudzuje vážne porušovanie náboženských slobôd, ktoré sa prejavilo počas nedávneho vysväcovania biskupov ( 30. apríla 2006 v oblasti Kunming - Yunnan, 3. mája 2006 vo Wuhan - Anhui), ktoré nepochádza len zo silných tlakov a hrozieb, ktorým je vystavené katolícke duchovenstvo lojálne Vatikánu zo strany svetských orgánov;

54. domnieva sa, že vysväcovanie v ostatnom čase znižuje význam nedávnych ubezpečení čínskych orgánov o ich ochote pripraviť pôdu na úprimný a konštruktívny dialóg ČĽR a Svätej stolice; poukazuje preto na potrebu dodržiavania slobody vierovyznania a zachovávania autonómie cirkevných inštitúcií voči vonkajším zásahom, ktoré sa odzrkadľujú aj v prejavoch vzdaľovania sa od požiadaviek, ktoré dohodli obe strany a podkopávajú dôveru v obojstranný dialóg a v rozvoj slobody v Číne;

55. poukazuje na skutočnosť, že osobitný spravodajca OSN pre mučenie poďakoval po ukončení svojej misie ministerstvu zahraničných vecí za jeho spoluprácu, ale vyčítal ministerstvu štátnej bezpečnosti a ministerstvu verejnej bezpečnosti prekážky a obmedzenia, ktoré mu kládli pri jeho pokusoch zisťovať fakty;

56. je hlboko znepokojený správou osobitného spravodajcu OSN pre mučenie, že praktiky mučenia ostávajú v Číne rozšírené, čo je trestuhodný stav, ktorý stále viac priznávajú vládni úradníci a správy, a taktiež "hmatateľnou mierou strachu a autocenzúry", ktoré pozoroval počas rozhovorov so zadržanými;

57. podporuje predbežné odporúčania, ktoré dal osobitný spravodajca čínskej vláde, napr. týkajúce sa reforiem trestného práva zahrnutím trestného činu mučenia v súlade s jeho vymedzením, ktoré obsahuje Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a tiež zriadením nezávislého mechanizmu sťažností určeného pre zadržiavaných, ktorí sú týraní a zle sa s nimi zaobchádza;

58. vyzýva čínsku vládu, aby prehodnotila rozsudky vydané za zločin "ohrozovania verejnej bezpečnosti" vzhľadom na to, že v prevažnej väčšine prípadov, obvinení neurobili nič viac ako to, že si odvážne uplatnili svoje základné ústavné práva tým, že otvorene kritizovali politiku vlády a Komunistickú stranu Číny;

59. opätovne vyzýva vládu ČĽR, aby zlepšila väzenské podmienky vo svojich väzniciach a zastavila a zakázala mučenie zadržaných osôb;

60. ľutuje, že sa nedosiahol podstatný pokrok v uvoľňovaní politických väzňov väznených za ich účasť na demonštráciách na Námestí nebeského pokoja a tiež ľutuje, že čínske úrady naďalej ignorujú výzvy na úplné a nestranné vyšetrenie udalostí z roku 1989; vyzýva, aby čínske orgány oficiálne prehodnotili udalosti na Námestí nebeského pokoja, uverejnili zoznam politických väzňov a bezpodmienečne ich prepustili;

61. odsudzuje nedávny tvrdý zákrok čínskych úradov voči obhajcom zameraný na potlačenie zákonných úloh v rámci ich právomoci; vyzýva čínske úrady, aby udali miesto, kde sa nachádza obhajca ľudských práv Gao Žinšeng - jeden z najotvorenejších čínskych právnikov a disidentov, ktorý je zadržiavaný pre podozrenie z trestnej činnosti, a žiada jeho prepustenie pokiaľ nebude riadne obvinený z trestného činu; rovnako vyzýva na prepustenie Čen Guangčenga, obhajcu práv roľníkov, ktorý pomáhal občanom pri ich pokusoch žalovať miestne orgány pre vykonávanie nútených prerušení tehotenstva a sterilizácií a ktorý bol odsúdený na viac ako štyri roky väzenia, a Bu Dongweia, ktorý bol odsúdený na dva a pol roka "prevýchovy prostredníctvom práce" a je zadržiavaný na neznámom mieste; a preto dôrazne žiada úrady, aby zabezpečili, že všetci ochrancovia ľudských práv budú môcť svoju činnosť vykonávať pokojne a legálne, bez strachu zo svojvoľného zatknutia, mučenia alebo zlého zaobchádzania, a aby im bol v prípade zatknutia umožnený prístup k riadnemu právnemu zastúpeniu;

62. pripája sa k osobitnému spravodajcovi OSN pre mučenie, k pracovnej skupine OSN pre svojvoľné zadržiavanie a vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a nalieha na čínsku vládu, aby zrušila "prevýchovu prostredníctvom práce" a podobné formy nútenej "prevýchovy" zadržaných osôb vo väzniciach, v centrách predbežného zadržania a v psychiatrických nemocniciach;

63. odmieta celonárodný systém policajnej psychiatrie v Ankangu používaný na politických a spoločenských disidentoch, ktorého cieľom je prísľub "zdravia prostredníctvom pokoja a mieru", ale v skutočnosti svojich "pacientov" láme; varuje čínske orgány pred rozširovaním Ankangu z 22 na 125 kliník, a naopak, nabáda ich, aby odstránili túto národnú škvrnu;

64. zvlášť odsudzuje existenciu pracovných táborov laogai po celej krajine, v ktorých ČĽR zadržiava aktivistov za demokraciu, pracovných aktivistov a príslušníkov menšín bez spravodlivého súdu, núti ich pracovať za hrozných podmienok a bez lekárskeho ošetrenia; naliehavo vyzýva Čínu, aby ratifikovala dohovory MOP č. 29 a 105 o odstraňovaní nútenej a povinnej práci, vyzýva Čínu, aby poskytla písomnú záruku v súvislosti so všetkými vyvážanými výrobkami, že neboli vyrobené nútenou prácou v táboroch laogai, a ak takéto ubezpečenie nemôže poskytnúť, nalieha na Komisiu, aby zakázala ich dovoz do EÚ;

65. vyzýva ČĽR, aby dodržiavala svoje medzinárodné záväzky vyplývajúce zo Ženevského dohovoru z roku 1951 týkajúce sa štatútu utečencov a protokolu k nemu z roku 1967 a umožnila prístup vysokého komisára OSN pre utečencov k severokórejským uchádzačom o azyl, ktorí môžu potrebovať medzinárodnú ochranu;

66. rozhodne odsudzuje zadržiavanie a mučenie prívržencov hnutia Falun Gong vo väzniciach, táboroch na "prevýchovu prostredníctvom práce" a v "školách poskytujúcich právnické vzdelanie"; je znepokojený správami, že orgány zadržiavaných prívržencov hnutia Falun Gong sa chirurgicky odstraňujú a predávajú nemocniciam; nalieha na čínsku vládu, aby ukončila zadržiavanie a týranie prívržencov hnutia Falun Gong a okamžite ich prepustila;

67. vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad početnými prípadmi porušovania práv žien a dievčat prostredníctvom vynúteného dodržiavania politiky plánovania rodiny čínskej vlády vrátane selektívnych prerušení tehotenstva, násilných sterilizácií a značného množstva prípadov opúšťania dievčat;

68. nalieha na Čínu, aby bez ďalších prieťahov ratifikovala a implementovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach;

69. súhlasí s dôležitým posolstvom hore uvedeného otvoreného listu agentúr Reuters/BBC, ktorý zostal žiaľ zatajený pred čínskou verejnosťou, že súčasná politika cenzúry bráni politickému rozvoju Číny;

70. vyjadruje hlboké znepokojenie nad súčasným potláčaním slobody prejavu a voľného prístupu k internetu ČĽR; opakuje svoje požiadavky voči Pekingu, aby sa zdržal zastrašovania zástancov slobody prejavu, tvrdých zákrokov voči nim alebo ich väznenia, bez ohľadu na to, či ide o represie namierené voči novinárom alebo aktivistom v oblasti ľudských práv alebo o znemožnenie informovania blokovaním webových stránok, ktoré sa nepodriaďujú štátnej cenzúre; odsudzuje zákon o cenzurovaní internetu, ktorý schválilo Národné ľudové zhromaždenie a existenciu systému cenzurovania internetu známeho ako "veľký čínsky bezpečnostný múr"; vyzýva najmä na bezodkladné povolenie návratu stránky AsiaNews.it na internet - alebo v každom prípade, aby sa stránka neblokovala - vzhľadom na to, že okrem toho, že je výborným zdrojom informácií o Ázii a obhajobe ľudských práv, pomáha podporovať dialóg Vatikánu a ČĽR, a teda jednotu čínskej cirkvi;

71. vyjadruje znepokojenie nad nezodpovednou politikou veľkých internetových firiem Yahoo a Google, ktorí sa priamo i nepriamo sklonili pred požiadavkami čínskej vlády týkajúcimi sa cenzúry;

72. vyzýva čínske orgány, aby znovu otvorili kanceláriu nadácie Friedricha Naumanna v Pekingu a umožnili tak nadácii pokračovať v práci v oblasti rozvoja a demokracie;

73. je si vedomý rastúceho vplyvu Číny na celom svete, ale najmä v krajinách, ktoré sú navzájom veľmi rozdielne, ako napríklad Bielorusko, Venezuela, Sudán, Zimbabwe, Barma/Mjanmarsko, Irán a Severná Kórea o situácii ktorých zostáva EÚ veľmi kritická;

74. žiada čínske orgány a Radu, aby zlepšili dialóg v oblasti ľudských práv zavedením simultánneho tlmočenia na stretnutiach; žiada členov Európskeho parlamentu, aby sa aktívnejšie zapájali do dialógu o ľudských právach spolu so svojimi parlamentnými kolegami v Číne;

75. ľutuje, že úrady v provincii Sin-ťiang často zoskupujú osoby alebo organizácie, ktoré sa údajne zapojili do tzv. troch ziel, a tak je ťažké určiť, či sú konkrétne razie, zadržiavania alebo súdne tresty namierené proti tým, ktorí chcú mierumilovne vyjadriť svoje politické a náboženské názory alebo proti tým, čo sa podieľali na násilí; za kontraproduktívne považuje zničenie uighurských kníh úradmi, s cieľom prekrútiť historické fakty a obhájiť etnický separatizmus;

76. so záujmom očakáva voľbu najvyššieho správcu a všetkých členov legislatívnej rady Osobitnej administratívnej oblasti Hongkong prostredníctvom volebného systému založeného na princípe pluralitnej demokracie, zodpovednosti vlády voči zákonodarnému zboru a skutočne efektívneho spravovania, čo bude jednoznačným prínosom pre všetkých obyvateľov Hongkongu;

77. uznáva čoraz významnejšiu úlohu Číny ako globálnej mocnosti na svetovej scéne; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva čínsku vládu, aby v plnej miere prevzala na seba čoraz väčšiu zodpovednosť a aktívne sa zapájala v medzinárodných organizáciách a na fórach s cieľom podporovať mier a mierové riešenia konfliktov a všeobecné hodnoty demokracie, dodržiavanie ľudských práv a zásad právneho štátu;

Zahraničná politika/Vzťahy so susednými krajinami

78. upozorňuje na obavy vonkajšieho sveta, predovšetkým regionálnych susedov Pekingu, pokiaľ ide o každoročný dvojciferný nárast vojenských výdavkov Číny od polovice deväťdesiatych rokov; dôrazne odporúča - ako potvrdzujú jeho početné uznesenia - aby zbrojné embargo EÚ voči Číne zostalo v platnosti dovtedy, kým nenastane výraznejší pokrok v oblasti dodržiavania ľudských práv; v tejto súvislosti pripomína potrebu zahrnúť do ďalších rokovaní týkajúcich sa európskej politiky susedských vzťahov a dohôd o partnerstve a spolupráci k dodržiavaniu embarga EÚ na obchod so zbraňami s ČĽR;

79. zdôrazňuje priamu spojitosť medzi evidentným záujmom Číny o získanie prístupu k vyspelej európskej vojenskej technológii a zrušením zbrojného embarga voči ČĽR, čo je prepojenie so závažnými dôsledkami pre súdržnosť transatlantických vzťahov a trhové postavenie vyspelého zbrojárskeho priemyslu v Európe;

80. vyjadruje obavy v súvislosti s hĺbkou spolupráce s Čínou na programe Galileo a žiada, aby sa prijali ďašie bezpečnostné záruky, ktoré by zabezpečili, aby Čína alebo iní partneri nemohli pretransformovať citlivé technológie, ktoré sa v programe využívajú, na vojenské využitie;

81. konštatuje, že čínsky zákon proti vystúpeniu zo štátu zo 14. marca 2005 a súčasné umiestnenie viac ako 800 riadených striel na juhovýchodnom pobreží ČĽR smerom k Taiwanu odporuje princípu mierového zjednotenia; vyzýva Čínu a Taiwan, aby obnovili vzájomnú dôveru a rešpekt, hľadali spoločné východiská, odložili nabok rozdiely s cieľom nájsť nevyhnutný politický základ pre mierový a stabilný vývoj vzťahov naprieč prielivom a obnovili dialóg týkajúci sa týchto vzťahov, posilnili hospodársku výmenu a spoluprácu a najmä dosiahli pokrok v súvislosti s "troma priamymi spojeniami" naprieč Taiwanským prielivom (pošta, doprava a obchod);

82. domnieva sa, že v súvislosti s možnosťou mierového procesu znovuzjednotenia s čínskou pevninou, v rokovaniach s Čínou o štatúte Taiwanu treba rozhodne rešpektovať a zohľadňovať vôľu a súhlas 23 miliónov občanov Taiwanu, ako aj územnú zvrchovanosť a celistvosť Taiwanu; poukazuje na to, že začiatok skutočného demokratického procesu v ČĽR by pomohol uvoľniť napätie a vytvoriť podmienky na obnovenie zásadného dialógu medzi oboma stranami;

83. vyzýva Čínu, aby zvážila možnosť štatútu pozorovateľa Taiwanu v Svetovej zdravotníckej organizácii s cieľom ochrany zdravia obyvateľov Taiwanu, medzinárodných predstaviteľov a zahraničných zamestnancov na ostrove a celej svetovej populácie; v tejto súvislosti pripomína, že infekčné choroby ako HIV/AIDS, tuberkulóza, malária, SARS a najnovšie i vtáčia chrípka nepoznajú hranice a vyžadujú si celosvetovú spoluprácu - aj, a najmä, s Taiwanom ako s jedným z najdôležitejších medzinárodných centier v západnej časti Tichého oceánu; znovu zdôrazňuje svoju žiadosť o lepšie zastúpenie Taiwanu na medzinárodných fórach a v organizáciách, aby sa skončilo pretrvávajúce nespravodlivé vylúčenie 23 miliónov ľudí z medzinárodného spoločenstva;

84. usudzuje, že problematický vzťah medzi Pekingom a Tokiom vyplýva z pocitu vzájomnej súťaživosti: Japonsko vníma ako výzvu hospodársky rast Číny a Čína snahu Japonska o väčšiu a aktívnejšiu politickú úlohu v regióne; vyzýva obe krajiny, aby sa zdržali akéhokoľvek konania, ktoré by sa mohlo dotknúť historickej pamäte alebo citlivých miest druhej strany;

85. víta americkú iniciatívu na nadviazanie strategického dialógu s Európou o čínskom raste - ústredný nový prvok v politike "nového" sveta voči "starému" - a podporuje Európsku úniu a jej členské štáty, aby pripravili strategický konsenzus o vzťahoch s Čínou;

86. zdôrazňuje celosvetový význam existujúcich a vznikajúcich vzťahov Číny v oblasti energií; upozorňuje na vplyv nárastu spotreby energie v Číne, ktorý bude sprevádzať jej hospodársky rast, na svetový energetický trh; vyzýva Komisiu a Radu, aby energetické otázky zahrnuli do svojej dlhodobej stratégie vzťahov medzi EÚ a Čínou a nastolili tieto otázky, ak to bude vhodné, pri svojich kontaktoch s Čínou;

87. uznáva osobitný hospodársky význam afrického kontinentu pre ČĽR (30 % jej dovozu ropy, rastúci trh pre vojenskú techniku z Číny), ale tiež nalieha na vedenie Číny, aby vo svojich vzťahoch s africkými štátmi plnilo povinnosti Číny ako stáleho člena Bezpečnostnej rady Organizácie spojených národov a podporovalo riadne spravovanie verejných vecí, demokraciu, princípy právneho štátu, dodržiavanie ľudských práv a predchádzanie konfliktom;

88. vyzýva orgány v Číne, aby hrali aktívnu úlohu pri presadzovaní dodržiavania ľudských práv a demokratickej zmeny v Barme/Mjanmarsku;

89. očakáva, že ČĽR konkrétnym spôsobom uplatní svoj deklarovaný odmietavý postoj k terorizmu a šíreniu jadrových zbraní vo svojich vplyvných vzťahoch s Iránom; zdôrazňuje, že rozhodný postoj ČĽR k Iránu by preukázal ochotu a schopnosť Číny prevziať medzinárodnú zodpovednosť;

90. víta angažovanosť Číny pokiaľ ide o šesťstranné rozhovory a nalieha na čínsku vládu, aby urobila viac pri podpore bezpečnosti a stability vo východnej Ázii, predovšetkým na kórejskom polostrove a aby hrala proaktívnejšiu úlohu pri podporovaní demokracie a dodržiavania ľudských práv v Severnej Kórei;

Závery

91. usudzuje, že dôveryhodný, stabilný a zodpovedný hospodársky a obchodný vzťah medzi EÚ a Čínou by mal byť založený z európskej strany na vypracovaní dlhodobej stratégie a z čínskej strany na vytvorení priaznivého investičného prostredia, na zlepšení právnej bezpečnosti pre zahraničné spoločnosti, na ďalšom otváraní svojich trhov a v prvom rade na dodržiavaní čestných a spravodlivých obchodných pravidiel a na uplatňovaní pravidiel WTO vrátane dodržiavania dohôd TRIPS, pokiaľ ide o ochranu práv duševného vlastníctva;

92. zdôrazňuje dôležitosť riešenia koncepcie sociálnej zodpovednosti podnikov a potrebu podpory hospodársky, sociálne a ekologicky udržateľného rozvoja v hospodárskych a obchodných vzťahoch medzi EÚ a Čínou; vyzýva Komisiu, aby sa postarala o to, že sa tieto zásady budú uplatňovať;

93. dospel k záveru, že vnútropolitická situácia Číny by sa mala zlepšiť posilnením domáceho procesu demokratizačného procesu, zvýšením profesionality súdnictva, úplným zrušením trestu smrti a predovšetkým realizovaním vládneho sociálneho programu schváleného 10. Národným ľudovým zhromaždením v prospech zaostalého vidieku tak, aby slúžil čínskemu obyvateľstvu a zvýšil stabilitu regiónu a takisto aj ochranou menšín a kultúrnej rozmanitosti, najmä v regiónoch Tibet a Sin-ťiang;

94. usudzuje, že dôveryhodná a zodpovedná politika ľudských práv v Číne môže byť obnovená len prostredníctvom dodržiavania základných práv jej občanov, ako to upravuje ústava Čínskej ľudovej republiky;

95. dochádza k záveru, že Čína môže veľkou mierou prispieť k dôveryhodným, stabilným a zodpovedným zahraničným a susedským vzťahom uznaním svojej kľúčovej pozície dôležitého spoluúčastníka v medzinárodnom systéme presadzujúcom právo a mier, čo je dôležitý krok, ktorý môže EÚ významne podporiť sformulovaním novej spoločnej stratégie voči Číne;

*

**

96. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a pristupujúcich a kandidátskych krajín, vláde Čínskej ľudovej republiky a čínskemu Národnému ľudovému zhromaždeniu a taiwanským orgánom.

[1] Ú. v. ES L 250, 19.9.1985, s. 2.

[2] Ú. v. ES L 6, 11.1.2000, s. 40.

[3] Prijaté texty, P6_TA(2005)0381.

[4] Ú. v. EÚ C 193 E, 17.8.2006, s. 347.

[5] Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2006, s. 107.

[6] Ú. v. EÚ C 127 E, 29.5.2003, s. 652.

[7] Prijaté texty, P6_TA(2006)0037.

[8] Ú. v. EÚ C 157 E, 6.7.2006, s. 471.

[9] Ú. v. EÚ C 201 E, 18.8.2005, s. 122.

[10] Ú. v. EÚ C 247 E, 6.10.2005, s. 158.

[11] Prijaté texty, P6_TA(2005)0416.

--------------------------------------------------