52006DC0763

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 6.12.2006

KOM(2006) 763 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE GLOBÁLNA EURÓPA

Európske nástroje na ochranu obchodu v meniacom sa globálnom hospodárstve Zelená kniha na verejnú konzultáciu

GLOBÁLNA EURÓPA

Európske nástroje na ochranu obchodu v meniacom sa globálnom hospodárstveZelená kniha na verejnú konzultáciu (Text s významom pre EHP)

Úvod

Európska únia používa rovnako ako väčšina dovážajúcich hospodárstiev v globálnom hospodárstve systém nástrojov na ochranu obchodu. Tieto nástroje – antidumpingové, antisubvenčné a ochranné opatrenia – umožňujú Európskej únii chrániť svojich výrobcov pred nepoctivo obchodovaným alebo subvencovaným dovozom a pred dramatickými zmenami v obchodných tokoch, nakoľko poškodzujú hospodárstvo EÚ. Aby sa zabezpečilo rešpektovanie pravidiel medzinárodného obchodu a ochrana európskych záujmov pred nepoctivým obchodom, je dôležité, aby sme tieto nástroje využívali efektívne a konzekventne.

Používanie týchto nástrojov vychádza z pravidiel vyplývajúcich z dohôd Svetovej obchodnej organizácie (WTO), v ktorých sa ustanovujú nástroje na ochranu obchodu a zásady, podľa ktorých sa tieto nástroje používajú ako legitímna súčasť multilaterálneho systému voľného obchodu. Podobne ako naliehavá práca na potlačenie falšovania a krádeží intelektuálneho vlastníctva aj prostredníctvom zneužívania elektronických komunikačných prostriedkov je ochrana pred nepoctivým obchodom politicky a hospodársky rozhodujúcou súčasťou ochrany voľného obchodu a väčšej otvorenosti. Umožňuje nám podporovať záujmy európskych pracovníkov a konkurencieschopnosť Európy a takto je dôležitou súčasťou pomoci Európe pri zvládaní dôsledkov globalizácie.

Hlavné hospodárske opodstatnenie antidumpingových a antisubvenčných opatrení na ochranu obchodu vyplýva v podstate zo skutočnosti, že medzinárodné hospodárstvo nemá žiaden mechanizmus na nápravu protisúťažného správania, akým sú orgány hospodárskej súťaže pôsobiace v takmer všetkých národných hospodárstvach. Okrem toho veľmi málo jurisdikcií má formálne pravidlá alebo inštitúcie na kontrolu subvencií, ktoré by boli podobné pravidlám o štátnej pomoci Európskej únie. Nástroje na ochranu obchodu sa v medzinárodnom práve vyvinuli ako prostriedok nápravy vplyvu nesúťažných postupov narúšajúcich obchod na medzinárodnej úrovni.

Európskymi opatreniami na ochranu obchodu sa počas posledného desaťročia odstránili poškodzujúce účinky dumpingu vo významných sektoroch ako je oceliarstvo, chemický priemysel a výroba mikroprocesorov, ktoré boli hrozbou pre ďalšiu životaschopnosť týchto sektorov a pre tisíce pracovníkov v Európe.

EÚ pokročila ďalej ako ostatní členovia WTO tak, že jednostranne stavala na pravidlách WTO s cieľom posilniť podmienky použitia a zamerať sa na vplyv opatrení na ochranu obchodu na svojom vlastnom trhu. EÚ vytvorila systém nástrojov na ochranu obchodu, ktorý je pravdepodobne otvorenejší a vyváženejší než systém ktoréhokoľvek iného člena WTO. EÚ takisto viedla rozhovory s cieľom reformovať pravidlá WTO o ochrane obchodu, ktoré boli súčasťou rokovaní v Doha. Dôsledné uplatňovanie týchto medzinárodne schválených pravidiel všetkými členmi WTO je pre fungovanie systému medzinárodného obchodovania podstatné. Smerodajným cieľom našej politiky v budúcnosti musí ostať vyžadovanie záväzku, aby v tejto oblasti všetci dodržiavali schválené pravidlá.

Napriek tomu sa od desaťročia trvania antidumpingovej dohody z roku 1994 a poslednej významnej reformy nástrojov na ochranu obchodu EÚ odohrali významné zmeny v globálnom hospodárstve a v štruktúre hospodárstva EÚ. Tieto zmeny boli významným faktorom celkových priorít tejto Komisie pri podporovaní programu nového rastu a konkurencieschopnosti. Uvedené priority sú stanovené v príspevku Komisie na zasadnutí Európskej rady v Hampton Court s názvom Európske hodnoty v globalizovanom svete .

Oveľa viac spoločností EÚ dnes vyrába svoje výrobky mimo EÚ, ktoré sú určené na dovoz do EÚ alebo prevádzkujú dodávateľské reťazce, ktoré presahujú hranice trhu EÚ. Tieto zmeny spochybňujú známe chápanie toho, čo prestavuje výrobu EÚ a hospodárske záujmy EÚ. Keďže nástroje na ochranu obchodu sú určené presne na ochranu týchto skutočností, pravidelná revízia nám môže pomôcť zabezpečiť, aby nástroje na ochranu obchodu EÚ boli naďalej účinnou reakciou na nepoctivé obchodné praktiky. To by mohlo pomôcť udržať silnú politickú podporu používaniu týchto nevyhnutných nástrojov v celej EÚ.

Komisia nedávno vyzdvihla nový program politiky, ktorý je určený na posilnenie kapacity EÚ s cieľom konkurovať v globálnom hospodárstve, ktoré je poznačené narastajúcim roztrieštením a zložitosťou výrobných procesov a dodávateľských reťazcov a rastom hlavných nových hospodárskych aktérov, najmä v Ázii („ Konkurencieschopná Európa v globálnom svete “). Neoddeliteľnou súčasťou tohto programu je toto prehodnotenie nástrojov na ochranu obchodu EÚ. Táto zelená kniha neskúma základnú hodnotu nástrojov na ochranu obchodu, ale vyzýva verejnosť uvažovať o spôsobe, akým by ich EÚ mala naďalej používať, aby to malo najlepší vplyv na európsky záujem.

Táto zelená kniha bola vypracovaná na základe skúseností Európskej Komisie v oblasti používania nástrojov na ochranu obchodu, ako aj výsledkov nedávnej hodnotiacej štúdie týkajúcej sa nástrojov na ochranu obchodu. Táto kniha takisto odzrkadľuje neformálne stretnutia s členskými štátmi EÚ a Európskym parlamentom a sériu dokumentov, ktoré predložili komisárovi EÚ pre obchod Petrovi Mandelsonovi experti v oblasti NOO (nástroje na ochranu obchodu) v júli 2006[1].

V dokumente sú otázky zoskupené do šiestich tém:

1. úloha nástrojov na ochranu obchodu v meniacom sa globálnom hospodárstve;

2. zohľadnenie rôznych záujmov EÚ v prešetrovaniach na ochranu obchodu;

3. začatie a vedenie prešetrovaní ochrany obchodu;

4. forma, časovanie a trvanie opatrení na ochranu obchodu;

5. transparentnosť prešetrovaní na ochranu obchodu a

6. inštitucionálna štruktúra prešetrovaní na ochranu obchodu.

Pre každú skupinu otázok sa v zelenej knihe uvádza séria otázok, na ktoré sú účastníci konzultácie vyzvaní odpovedať.

Kolónka 1: Európske nástroje na ochranu obchodu

Antidumping. Antidumpingové pravidlá sú najpoužívanejšou formou nástrojov na ochranu obchodu v Európskej únii. Antidumpingové opatrenia sú určené pre dovoz tovaru do Európskej únie za nižšiu ako normálnu hodnotu na jeho domácom trhu – obyčajne z dôvodu nedostatku hospodárskej súťaže a (alebo) zásahu štátu do výrobného procesu, ktorý umožňuje vývozcovi umelo znížiť vývozné náklady. Dumping poškodzuje výrobcov EÚ aj iných výrobcov v tretích krajinách, ktorí súťažia o vstup na trh EÚ. Medzi typické príklady deformácií, ktoré vedú k dumpingu patria: výrazné colné a necolné bariéry, nedostatočné uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže, prázdniny vývoznej dane; umelo nízke ceny surovín a (alebo) energií; Ak preskúmanie v rámci EÚ preukáže, že tento dovoz poškodzuje výrobcov EÚ, antidumpingové pravidlá umožňujú prijať opravné opatrenia, ktorých cieľom je napravenie ujmy. Obyčajne ide o uloženie cla na dumpingový dovoz.

Antisubvencovanie. Antisubvenčné opatrenia sú podobné antidumpingovým opatreniam až na to, že špecificky naprávajú vplyv narúšajúci obchod subvencií napadnuteľných podľa dohôd WTO v prípade zahraničných výrobcov, ak je možné dokázať, že tieto subvencie poškodzujú výrobcov EÚ.

Ochranné opatrenia. Ochranné opatrenia sú odlišné v tom, že sa nezameriavajú na to, či je obchod poctivý alebo nie, ale na zmeny v objeme predaja, ktoré sú tak rýchle a takých veľkých rozmerov, že výrobcovia EÚ sa nemôžu primerane prispôsobiť zmeneným obchodným tokom. Za týchto okolností pravidlá WTO a EÚ umožňujú krátkodobé obmedzenia dovozu, ktoré poskytnú výrobnému odvetviu dočasnú úľavu s cieľom prispôsobiť sa náhlemu nárastu dovozu. Toto dočasné uvoľnenie prichádza zároveň s jasnou potrebou reštrukturalizácie.

Od januára 1996 do decembra 2005 uložila EÚ 194 konečných antidumpingových opatrení. Medzi krajiny, ktorých sa počas tohto obdobia dumping týkal najviac, patrí Čína (38 opatrení) a India (16 opatrení). Od 31. októbra 2006 bolo v EÚ platných 12 antisubvenčných opatrení. Podľa pravidiel WTO uložila EÚ len osem konečných ochranných opatrení, z nich je v súčasnosti platné len jedno. V EÚ predstavujú antidumpingové a antisubvenčné opatrenia proti nepoctivému obchodu menej ako 0,45 % hodnoty celkového dovozu.

Pre porovnanie Spojené štáty americké uložili 201 a India uložila 309 konečných opatrení v období od roku 1996 do 2005. V rovnakom období EÚ začala 294 prešetrovaní, Spojené štáty 352 a India 419.

Európska Komisia je zodpovedná za vykonávanie antidumpingových, antisubvenčných a ochranných prešetrovaní, vrátane rozhodnutí o začatí prešetrovaní na základe podnetov výrobného odvetvia a preskúmaní počas životnosti súčasných opatrení. Komisia môže takisto uložiť dočasné opatrenia a, ak budú oprávnené, Rade navrhne konečné opatrenia. Rada ukladá konečné antidumpingové/antisubvenčné opatrenia na základe jednoduchej väčšiny, zatiaľ čo ochranné opatrenia si vyžadujú podporu kvalifikovanej väčšiny členských štátov.

ČASŤ 1. Aká je úloha opatrení na ochranu obchodu v globálnom hospodárstve?

Hospodárske opodstatnenie antidumpingových opatrení vychádza najmä zo skutočnosti, že medzinárodné trhy sú nedokonale konkurenčné – neexistuje žiaden medzinárodný úrad pre hospodársku súťaž, ktorý by reguloval antikonkurenčné správanie medzi krajinami. Okrem toho na rozdiel od vnútorného trhu akým je EÚ, existuje len málo pravidiel, ktoré upravujú obchodné správanie na medzinárodných trhoch.

Antidumpingové opatrenia sú jediným nástrojom ustanoveným v medzinárodnom práve, ktorý je určený na reguláciu vplyvu nepoctivého dovozu z týchto trhov na výrobné odvetvie EÚ. Cieľom antisubvenčných opatrení je takisto čeliť nepoctivému subvencovaniu výrobcov v tretích krajinách za predpokladu, že neexistujú plne rozvinuté medzinárodné prostriedky obmedzovania takýchto zásahov. Ochranné opatrenia sú zamerané proti dovozu, ktorý rastie v takých množstvách, že spôsobuje alebo hrozí spôsobením vážnej ujmy výrobnému odvetviu EÚ.

EÚ v súčasnosti používa podstatne častejšie antidumpingové ako antisubvenčné prešetrovania. Jedným z dôvodov, prečo sa spoločnosti zdráhajú začínať antisubvenčné prípady, je ich obava z odvetných opatrení zo strany príslušných vlád. Jedným z riešení by bolo byť iniciovanie väčšieho počtu antisubvenčných prípadov zo strany samotnej Komisie.

Hospodárske opodstatnenie nástrojov na ochranu obchodu zostáva medzi ekonómami diskutabilné. Jedni tvrdia, že nástroje na ochranu obchodu sú potrebné za predpokladu, že neexistujú žiadne medzinárodne schválené pravidlá o hospodárskej súťaži. Druhí sa domnievajú, že opatrenia na ochranu obchodu sú hospodársky opodstatnené z pohľadu celkového pozitívneho vplyvu na krajinu. Iní tvrdia, že by ich potenciálne mohli zneužiť sektorové záujmy ako prostriedok získania ochrany pred konkurenčným dovozom. A ďalší tvrdia, že antidumpingové opatrenia sú oprávnené len vtedy, ak vývozca v tretej krajine využíva absenciu alebo nedostatočné uplatňovanie domácich pravidiel hospodárskej súťaže.

Otázka 1: Aká je úloha opatrení na ochranu obchodu v modernom globálnom hospodárstve? Ostávajú nástroje na ochranu obchodu nevyhnutné na to, aby sa zabezpečilo rešpektovanie pravidiel medzinárodného obchodu a ochrana európskych záujmov? Mala by EÚ zvážiť, ako by ich bolo možné zlepšiť?

Otázka 2: Mala by EÚ vo väčšej miere využívať antisubvenčné a ochranné nástroje spolu s antidumpingovými opatreniami? Mala by byť Komisia za osobitných okolností byť pripravená iniciovať viac prešetrovaní ochrany obchodu na základe svojej vlastnej iniciatívy za predpokladu, že má k dispozícii požadované dôkazy?

Otázka 3: Existujú alternatívy k používaniu nástrojov na ochranu obchodu v prípade, že neexistujú medzinárodne schválené pravidlá hospodárskej súťaže?

ČASŤ 2. Zohľadnenie rôznych záujmov EÚ v prešetrovaniach na ochranu obchodu

Opatrenia na ochranu obchodu musia slúžiť celkovému hospodárskemu záujmu EÚ, vrátane záujmu výrobcov a pracovníkov. Pravidlá EÚ musia naďalej riešiť situácie, v ktorých nižšie ceny nevyplývajú výlučne z komparatívnych výhod ako nízka cena pracovnej sily a výrobných nákladov v tretích krajinách, ale odrážajú skutočnosť, že tieto výhody sú doplnené nepoctivými obchodnými podmienkami, ako sú napr. subvencie alebo iné štátom spôsobené deformácie.

V dôsledku zmien v štruktúre rovnako globálneho hospodárstva, ako aj hospodárstva EÚ, sa stali rozhodujúce hospodárske záujmy EÚ zložitejšími. Globalizáciou sa zvyšuje medzinárodná deľba práce, pretože náklady na dopravu a komunikáciu sa podstatne znížili. Európske spoločnosti stále viac využívajú výrobné základne mimo Európskej únie, pričom podstatnú časť prevádzkovej činnosti a pracovných miest ponechávajú v Európe. Z perspektívy nástrojov na ochranu obchodu je výzvou zvážiť, či pravidlá EÚ dostatočne zohľadňujú realitu výroby presídlených podnikov zo strany európskych podnikov, ktoré potom konkurujú európskej výrobe a môžu byť negatívne ovplyvňované opatreniami na ochranu obchodu.

Dlhodobým ekonomickým záujmom EÚ nie je tolerovať dumping napriek tomu, že európske spoločnosti, ktoré presunuli výrobu do tretích krajín, majú z toho výhody. Je však potrebné zohľadniť skutočnosť, že opatrenie na obmedzenie ujmy vyplývajúcej z dumpingu môže mať vplyv na zamestnanosť a životaschopnosť spoločností EÚ, ktoré legálne zabezpečujú prevádzku prostredníctvom presídlenej výroby. Rozhodujúce je nájsť vhodnú rovnováhu medzi voľným trhom a poctivým obchodom. Potrebujeme jasné pravidlá, ktoré nám pomôžu riešiť túto situáciu.

Táto časť dokumentu je venovaná kľúčovým otázkam týkajúcim sa preskúmania záujmu Spoločenstva.

Kolónka 2: Prípadová štúdia – antidumpingové opatrenia na kožené topánky, august 2006

V októbri 2006 Európska únia uložila clá vo výške 16,5 % a 10 % pre určité kožené topánky dovážané do Európskej únie. Tieto clá boli dôsledkom prešetrovania, v ktorom sa preukázal dumping tohto vývozu z určitých tretích krajín a následná ujma pre výrobcov EÚ. Uplatňovanie pravidiel EÚ a WTO v tomto veľmi zložitom prípade vyvolalo nezhody medzi hospodárskymi subjektmi EÚ a členskými štátmi EÚ. Tento prípad ilustruje dve významné otázky, ktoré sú uvedené v tejto zelenej knihe.

Predávanie podnikov zo strany výrobcov EÚ Aj keď mnohé spoločnosti EÚ stále vyrábajú koženú obuv v Európskej únii, podstatný počet spoločností EÚ presídlil výrobu obuvi do tretích krajín, pričom si v EÚ ponechali len časti svojich prevádzkových činností. Tieto spoločnosti EÚ, ktoré vyrábajú kožené topánky v tretích krajinách, podliehajú antidumpingovému clu. Okrem toho sa podľa súčasných pravidiel pre antidumpingové prešetrovania na stanovovanie dostatočného podielu výrobného odvetvia Spoločenstva v prípade začatia konania zohľadňujú len výrobcovia, ktorí si ponechávajú výrobu v rámci EÚ. Počet spoločností EÚ, ktoré premiestňujú prvky svojej výroby, naďalej rastie a tieto spoločnosti predstavujú tisícky pracovných miest v EÚ.

Záujem spotrebiteľov Prípad obuvi takisto ilustroval aj iný problém v kontexte stanovenia, čo je v širšom hospodárskom záujme EÚ. V prevažnej väčšine prípadov, najmä v tých prípadoch, ktoré sa netýkajú spotrebiteľských výrobkov, tradične nebol vplyv antidumpingových opatrení na ceny platené spotrebiteľmi významný. Napriek tomu je dôležité zamyslieť sa nad otázkou či a akým spôsobom by mohli antidumpingové prešetrovania a akékoľvek prijaté opatrenia lepšie odzrkadľovať záujmy spotrebiteľov.

2.1. Preskúmanie záujmu Spoločenstva EÚ je jedným z mála používateľov chrániacich obchod, ktorí pred zavedením antidumpingových opatrení vyžadujú preskúmanie skutočnosti, či sú tieto opatrenia vo všeobecnom záujme. Toto pravidlo ustanovuje, že opatrenia je možné uložiť len v prípadoch, v ktorých Komisia stanoví, že ich uloženie nie je v rozpore so širším záujmom hospodárstva EÚ. Antidumpingová dohoda WTO si toto preskúmanie nevyžaduje, ale bolo dokázané, že je užitočným faktorom na zohľadnenie rovnováhy záujmov v antidumpingových prípadoch.

Avšak niektorí tvrdia, že v preskúmaní záujmu Spoločenstva sa ešte stále zohľadňujú v nadmernej miere výrobcovia EÚ a dostatočne sa neberie do úvahy vplyv opatrení na dovážajúce podniky, ktoré presídlili výrobu mimo EÚ. Niektorí takisto vyjadrili obavy, že ani záujmy spotrebiteľov nie sú adekvátne zohľadnené, najmä v prípade uplatnenia nástrojov na ochranu obchodu na hotové spotrebiteľské výrobky. Zatiaľ čo hlavným cieľom nástrojov EÚ je vyriešiť vplyv nepoctivej hospodárskej súťaže, posledné prípady vyvolali otázku o používaní preskúmania záujmu Spoločenstva s cieľom zohľadniť vplyv opatrení na celkový súlad politiky EÚ. EÚ by napríklad mohla zvážiť, či v niektorých prípadoch antidumpingové opatrenia neznižujú účinnosť rozvojovej pomoci EÚ v príslušnej krajine.

Otázka 4: Mala by EÚ prehodnotiť súčasnú rovnováhu záujmov medzi rôznymi hospodárskymi subjektmi pri preskúmaní záujmu Spoločenstva v prešetrovaniach na ochranu obchodu? Ako by sa, okrem záujmov výrobcov a ich zamestnancov v Európe, mali zohľadniť záujmy spoločnosti, ktoré ponechali podstatnú časť prevádzkovej činnosti a pracovných miest v Európe napriek tomu, že istú časť svojej výroby presunuli mimo EÚ? Ako by sme mali zohľadniť záujmy vývozcov alebo výrobcov, ktorí spracovávajú príslušný dovoz?

Otázka 5: Je potrebné prehodnotiť spôsob, akým sa zohľadňujú záujmy spotrebiteľov v prešetrovaniach na ochranu obchodu? Mala by byť Komisia aktívnejšia pri získavaní príspevku od združení spotrebiteľov? Ako by sa mal zohľadniť tento príspevok? Ako by sa mohol hodnotiť a monitorovať vplyv na opatrenia na ochranu obchodu?

Otázka 6: Mala by EÚ do hodnotení záujmu Spoločenstva v prešetrovaniach na ochranu obchodu zahrnúť širšie úvahy, ako napríklad súlad s ostatnými politikami EÚ? Mala by EÚ, v súvislosti s rozvojovou politikou, formálne rozlišovať medzi najmenej rozvinutými krajinami a rozvojovými krajinami pri uplatňovaní opatrení na ochranu obchodu?

Otázka 7: Aké druhy hospodárskych analýz by mohli pomôcť pri vytváraní týchto hodnotení?

2.2. Používanie preskúmania záujmu Spoločenstva na podrobné stanovenie opatrení na ochranu obchodu V súčasnosti môžu zistenia týkajúce sa preskúmania záujmu Spoločenstva dospieť len k záveru, že opatrenia je potrebné alebo nie je potrebné uložiť. Toto preskúmanie „buď/alebo“ v zásade neumožňuje použiť analýzu záujmu Spoločenstva ako odôvodnenie na prispôsobenie alebo zmenu opatrení. V tomto zmysle by však bolo vhodné zaviesť väčšiu flexibilitu pod podmienkou, že akákoľvek zmena opatrení by plne zohľadňovala objektívne zistenia tohto prípadu. Táto flexibilita by bola obmedzená na úpravy smerom nadol v súlade s pravidlom EÚ nižšieho cla, podľa ktorého sa vyžaduje, aby boli clá stanovené na úrovni rozpätia ujmy alebo dumpingového rozpätia podľa toho, ktoré z nich je nižšie. Táto flexibilita byť sa takisto teoreticky mohla rozšíriť na schopnosť oslobodiť určité výrobky od ciel z dôvodov záujmu Spoločenstva.

Otázka 8: Malo by sa výslovne počítať so zmenou úrovne opatrení smerom nadol v závislosti od výsledkov preskúmania záujmu Spoločenstva v preskúmaniach na ochranu obchodu? Mala by EÚ výslovne umožniť vylúčenie určitých druhov výrobkov na základe posúdení záujmu Spoločenstva? Ak áno, aké kritériá by sa mali uplatniť?

2.3. Rozhodnutie o uplatnení preskúmania záujmu Spoločenstva Preskúmanie záujmu Spoločenstva sa v súčasnosti plánuje až po začatí prešetrovania v čase stanovenia opatrení. Podľa pravidiel WTO sa zakazuje uverejnenie antidumpingových podnetov pred začatím prešetrovania, v súčasnosti sa vylučuje využitie preskúmania záujmu Spoločenstva pri hodnotení fundovanosti prvého podnetu. Niektoré zúčastnené strany však navrhli, aby EÚ naliehala na zmene týchto pravidiel.

Otázka 9: Mala by sa EÚ snažiť o to, aby WTO zmenila tieto pravidlá s cieľom umožniť používanie preskúmania záujmu Spoločenstva vo fáze podania podnetu v antidumpingových a antisubvenčných prešetrovaniach? Existujú iné situácie, v ktorých by bolo vhodné preskúmanie záujmu Spoločenstva – napríklad pred začatím preskúmaní uplynutia platnosti?

2.4. Hodnotenia životaschopnosti Celková životaschopnosť priemyselného odvetvia EÚ je jedným z prešetrovaných prvkov v preskúmaní záujmu Spoločenstva. Ak existujú dobré vyhliadky pre životaschopnosť daného sektora, toto predstavuje významný faktor pri hodnotení uloženia opatrení na ochranu obchodu.

Otázka 10: Sú hodnotenia životaschopnosti relevantné pri prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa používania nástrojov na ochranu obchodu? Ak áno, aké kritériá by sa mali použiť pri hodnotení životaschopnosti výrobných odvetví EÚ v prešetrovaniach na ochranu obchodu, t. j. úroveň výroby, zamestnanosť, podiel na trhu?

ČASŤ 3. Začatie a vedenie prešetrovaní ochrany obchodu

Zúčastnené strany identifikovali veľké množstvo technických oblastí, ktoré sa týkajú začínania a vedenia prešetrovaní ochrany trhu, v ktorých by mohli zmeny zlepšiť primeranosť, účinnosť a spravodlivosť prešetrovaní ochrany trhu EÚ. Osem z týchto otázok je uvedených ďalej:

3.1. Včasné konzultácie s vyvážajúcimi tretími krajinami Zatiaľ čo pravidlá WTO zakazujú pred začatím prípadu akýkoľvek kontakt so spoločnosťami, ktorých by sa prešetrovanie mohlo týkať, niektoré zúčastnené strany navrhli kontaktovať vlády vyvážajúcich tretích krajín, čím by sa mohlo predísť politickým napätiam a diskutovať o výrobkoch a praktikách, ktoré by boli predmetom prešetrovania.

Otázka 11: Mala by EÚ zvážiť konzultácie s vyvážajúcimi tretími krajinami po predložení podnetov a pred začatím antidumpingových prešetrovaní?

3.2. Použitie antidumpingového nástroja v hospodárstvach, ktoré sú v procese transformácie Súčasné postupy nepočítajú so začatím antisubvenčných prešetrovaní v prípadoch, ktoré sa týkajú hospodárstiev v procese transformácie, z dôvodu rôznych druhov deformácií nákladov a cien v týchto druhoch hospodárstiev. Avšak použitie antisubvenčného nástroja je možné zvažovať v prípadoch, v ktorých sa jednotlivým spoločnostiam hospodárstiev, ktoré sú v procese transformácie, udelí trhovohospodársky prístup.

Otázka 12: Mala by EÚ konkrétnejšie počítať s využívaním antisubvenčného nástroja v prípadoch, ktoré sa týkajú spoločností v hospodárstvach, ktoré sú v procese transformácie a ktorým sa udelí trhovohospodársky prístup?

3.3. Bežné požiadavky . EÚ ukladá niektoré požiadavky, ktoré musia byť splnené, aby sa mohlo začať prešetrovanie ochrany trhu. Pravidlá WTO vyžadujú, aby sa prešetrovanie začalo za normálnych okolností, len ak výrobcovia, ktorí podnet výslovne podporujú, predstavujú viac ako 25 % celkovej výroby príslušného výrobku na danom trhu.

Podľa súčasných pravidiel, môžu byť podniky, ktoré vyrábajú a zároveň dovážajú údajne dumpingové výrobky vylúčené z bežného hodnotenia. Toto spôsobuje zníženie počtu spoločností, ktoré musia potvrdiť svoje bežné postavenie v danom prípade, a vylúčenie spoločností, ktoré môžu namietať proti podnetu. Niektoré zúčastnené strany považujú tieto takzvané „bežné požiadavky“ za príliš nedostatočné.

Otázka 13: Mala by EÚ zmeniť „bežné požiadavky“, ktorými sa definuje výrobné odvetvie Spoločenstva v prípade antidumpingu alebo antisubvencovania? Je úroveň podpory, ktorá je potrebná na schválenie podnetu a následne na začatie prešetrovania, vhodná? Je potrebné preskúmať možnosť vylúčenia spoločností, ktoré dovážajú alebo sú prepojené s vývozcami, z bežného hodnotenia?

3.4. Pravidlá de-minimis pre dumping, subvencie a ujmu Podľa súčasných pravidiel existujú hranice, pod ktorými sa prešetrované prípady nepovažujú s dostatočným významom na to, aby si zaslúžili zásah EÚ. Antidumpingovými právnymi predpismi EÚ sa predpisuje, že prešetrovanie sa má ukončiť, ak je dumpingové rozpätie menšie ako 2 % vyjadrené ako percentuálny podiel vývoznej ceny – takzvaná „ hranica de-minimis “.

Hranica de minimis sa takisto vzťahuje na stanovenie ujmy spôsobenej dumpingovým tovarom. Konanie sa nezačína proti krajinám, ktorých dovoz predstavuje menej ako 1 % na trhu EÚ. Súčasné hranice de minimis by mohli byť vyššie alebo nižšie, v závislosti od zisteného hospodárskeho vplyvu nízkych dumpingových/subvenčných rozpätí a hraníc ujmy.

Okrem týchto percentuálnych hraníc je možné použiť druhé „preskúmanie de minimis “, na základe ktorého by otvorenie prípadu záviselo od hodnoty dovozu v eurách.

Otázka 14: Mala by EÚ zmeniť hranice de minimis (v percentách a absolútnych hodnotách), ktoré sa v súčasnosti vzťahujú na dumping a na ujmu, v preskúmaniach na ochranu obchodu?

3.5. Výpočty dumpingového rozpätia Dôležitou súčasťou antidumpingového prešetrovania je stanovenie výrobných nákladov a normálnej hodnoty výrobku na domácom trhu. Niektoré zúčastnené strany tvrdili, že EÚ nedostatočne zohľadňuje rozsah, v akom môžu malé množstvá vyrobené a predané v začiatočnej fáze výrobku deformovať jednotkové náklady a môžu ich vykresľovať ako nerealisticky vysoké. Týmto spôsobom sa môžu následne zvýšiť dumpingové rozpätia.

Otázka 15: Mala by Komisia prepracovať svoj prístup k „nákladom na začatie činnosti“ na účely výpočtov v dumpingových prešetrovaniach s cieľom poskytnúť dlhšiu „dobu odkladu“ pre začínajúcich vývozcov?

Otázka 16: Je potrebné zvážiť iné zmeny v metodike výpočtu dumpingového rozpätia v antidumpingových prešetrovaniach – napríklad existujúcich pravidiel týkajúcich sa „preskúmania bežného obchodovania“?

3.6. Prístup k novým vývozcom Niektoré zúčastnené strany navrhli upraviť ustanovenia o prístupe k novým vývozcom, ktorí začínajú vyvážať tovar počas prebiehajúceho prešetrovania. S novými vývozcami sa objavil problém predkladania zistení na základe veľmi malého počtu transakcií. Komisia v súčasnosti kontaktuje nových vývozcov, ktorí začínajú svoju činnosť počas prešetrovania, len prostredníctvom osobitného preskúmania pre nových vývozcov.

Otázka 17: Mala by EÚ upraviť ustanovenia o prístupe k novým vývozcom v antidumpingových a antisubvenčných prešetrovaniach? Mala by EÚ zaviesť možnosť rýchlejšie posudzovať nových vývozcov, ktorí začínajú prevádzkovať svoju činnosť počas prešetrovania hlavného prípadu?

3.7. Plány reštrukturalizácie Niektoré zainteresované strany sa domnievajú, že od výrobcov EÚ by sa malo požadovať predloženie plánu reštrukturalizácie, predtým ako využijú antidumpingové opatrenia. Iní si myslia, že ak sú problémy výrobného odvetvia priamym dôsledkom nepoctivých obchodných praktík, reštrukturalizácia je irelevantná.

Otázka 18: Je dôkaz reštrukturalizácie výrobným odvetvím EÚ nejakým spôsobom relevantný v antidumpingových a antisubvenčných prešetrovaniach? Ak áno, akým spôsobom a v ktorej fáze?

3.8. Účasť MSP Niektoré zúčastnené strany si myslia, že MSP majú ťažkosti začať a zúčastniť sa na prešetrovaniach ochrany obchodu z dôvodu zložitosti a vysokých nákladov s tým spojených.

Otázka 19: Ktoré jednotlivé prekážky bránia MSP zúčastniť sa na prešetrovaniach ochrany obchodu a ako by sa mali vyriešiť?

ČASŤ 4. Forma, časovanie a trvanie opatrení na ochranu obchodu

Zúčastnené strany identifikovali veľký počet oblastí, ktoré sa týkajú uloženia, formy, trvania a uplynutia platnosti opatrení na ochranu obchodu, ktoré by sa mohli preskúmať. V tejto časti sa zaoberáme štyrmi otázkami.

4.1. Časovanie predbežných opatrení Niektoré zúčastnené strany spomenuli otázku rýchlejšieho prijímania dočasných antidumpingových opatrení. V súčasnosti ich prijíma Komisia v rozmedzí od dvoch až po deväť mesiacov po začatí prešetrovania, ak predbežné dôkazy naznačujú zistenie poškodzujúceho dumpingu.

Otázka 20: Berúc do úvahy, že akékoľvek skrátenie lehôt by mohlo spôsobiť obmedzenia pri vedení alebo transparentnosti prešetrovaní, mala by EÚ zvážiť skrátenie lehôt v antidumpingových a antisubvenčných prešetrovaniach, v rámci ktorých musí rozhodnúť o tom, či je alebo nie je potrebné uložiť dočasné opatrenia? Mali by byť tieto lehoty flexibilnejšie?

4.2. Forma, časovanie a trvanie opatrení Mnohé zúčastnené strany uviedli, že EÚ by mala mať k dispozícii väčší výber možných opatrení, ako napr. štandardné clá ad valorem, pevné clá, minimálne ceny a cenové záväzky. Vďaka tomuto výberu by sa získala vyššia flexibilita pri zložitejších prípadoch, ktoré sa týkajú významných spotrebiteľských výrobkov. Mala by mať napríklad Komisia v rozsahu, v ktorom jej to umožňujú medzinárodné záväzky Spoločenstva, vo všeobecnosti možnosť uplatňovať clo, ktoré presahuje časový rámec alebo objem dovozu, aby mal trh dostatočný čas na prispôsobenie?

Niektoré zúčastnené strany takisto uviedli, že opatrenia by mali zohľadňovať vplyv na výrobky, ktoré je možné objednať vo veľkom časovom predstihu pred prijatím opatrení, alebo na výrobky dodávané v čase ich prijatia.

Súčasné opatrenia obyčajne zostávajú v platnosti počas piatich rokov – maximálna doba podľa WTO. Bolo navrhnuté, aby trvanie opatrení bolo kratšie, v závislosti napríklad od druhu výrobku, trhovej situácie alebo vlastností daného výrobného odvetvia. Trvanie uložených opatrení po preskúmaní uplynutia platnosti by mohlo byť takisto kratšie.

Otázka 21: Mala by EÚ viac využívať flexibilnejšie opatrenia v antidumpingových a antisubvenčných prešetrovaniach?

Otázka 22: Je potrebné prispôsobiť antidumpingové a antisubvenčné opatrenia EÚ tak, aby lepšie zohľadňovali výrobky s dlhšou objednávacou alebo dodacou lehotou? Ak áno, ako?

Otázka 23: Malo by byť vyslovene možné, aby trvanie konečných opatrení v antidumpingových a antisubvenčných prešetrovaniach bolo kratšie ako 5 rokov? Ak áno, v akých druhoch situácií by bolo kratšie trvanie opatrení odôvodnené?

4.3. Vrátenie cla po preskúmaní uplynutia platnosti Platnosť opatrení v súčasnosti uplynie po piatich rokoch, ak sa do tej doby nezačne preskúmanie uplynutia platnosti. Počas nasledujúceho prešetrovania (ktoré môže trvať až 15 mesiacov po skončení päťročného obdobia) zostávajú opatrenia v platnosti. Ak sa v preskúmaní uplynutia platnosti dospeje k záveru, že opatrenia by nemali zostať v platnosti, je možné prehodnotiť vrátenie ciel, ktoré boli vybraté po „bežnom“ päťročnom období. Alternatívnym riešením by mohlo byť vykonávanie a uzatváranie preskúmaní po uplynutí platnosti pred uplynutím maximálnej doby platnosti opatrení. Vďaka takémuto prístupu by nevznikala otázka vrátenia cla.

Otázka 24: Mali by sa vracať clá, ktoré boli uložené po päťročnej dobe platnosti opatrení v antidumpingových a antisubvenčných prešetrovaniach, ak sa v preskúmaní uplynutia platnosti dospelo k záveru, že v opatreniach sa nemá pokračovať?

Otázka 25: Mali by byť preskúmania uplynutia platnosti v antidumpingových a antisubvenčných prešetrovaniach načasované skôr tak, aby skončili pred päťročnou lehotou, ako keby mali začínať v deň ukončenia tejto lehoty?

4.4. Vyššie hranice pre preskúmania uplynutia platnosti Niektoré zúčastnené strany sa domnievajú, že je veľmi jednoduché obnoviť antidumpingové opatrenia. Podľa pravidiel WTO a EÚ musí priemyselné odvetvie preukázať, že existuje „pravdepodobnosť opakovaného výskytu poškodzujúceho dumpingu“. Vyššia hranica pre priemyselné odvetvie by mohla byť „jasne predvídateľná a okamžitá hrozba ujmy“.

Otázka 26: Mala by EÚ zvýšiť prahy preskúmaní obdobia platnosti v antidumpingových a antisubvenčných prešetrovaniach? Mala by EÚ napríklad zvážiť zavedenie „hrozby ujmy“ – štandardne namiesto „pravdepodobnosti opakovaného výskytu“?

ČASŤ 5. Transparentnosť pri prešetrovaniach ochrany obchodu

Skutočná transparentnosť je nevyhnutnou súčasťou dôveryhodnosti nástrojov ochrany obchodu. Pravidlá EÚ predstavujú kompromis medzi otvorenosťou v riadení prešetrovaní a potrebou rešpektovať dôvernosť obchodných informácií. Kvalita analýzy a výsledné návrhy závisia vo veľkej miere od kvality dôverných informácií predložených počas prešetrovania. Zúčastnené strany uviedli veľký počet možných spôsobov, akými by Európska komisia mohla zlepšiť transparentnosť prešetrovaní ochrany obchodu. Ďalej sa uvádzajú štyri aspekty súvisiace s transparentnosťou:

5.1. Vyšetrovateľ Súčasné pravidlá EÚ predpokladajú pre zainteresované strany možnosť požiadať o vypočutie. Niektoré strany tvrdili, že vyšetrovateľ by mohol pomôcť zabezpečiť, aby mohli strany pri prešetrovaní ochrany obchodu lepšie uplatňovať svoje právo byť vypočuté a zabezpečiť dodržiavanie práv zúčastnených strán.

Otázka 27: Komisia vytvorí pozíciu vyšetrovateľa pre prešetrovania na ochranu obchodu – aké presné funkcie by mala táto osoba vykonávať?

5.2. Verejné pojednávania pre rozhodnutia o celoštátnych štatútoch trhového hospodárstva Niektoré krajiny, napríklad Čína a Vietnam, sa nepovažujú za trhové hospodárstva na účely prešetrovaní na ochranu obchodu. Týmto krajinám môže byť udelený štatút trhového hospodárstva, ak spĺňajú isté technické kritériá. Vzhľadom na význam, zložitosť a politickú citlivosť rozhodnutí o udelení celoštátneho štatútu trhového hospodárstva (ŠTH), mnohé zúčastnené strany odporučili konanie verejných pojednávaní predtým, ako Komisia navrhne niektorej krajine udeliť ŠTH.

Otázka 28: Mala by Komisia pred rozhodnutím o pridelení celoštátneho štatútu trhového hospodárstva niektorej krajine vykonať verejné pojednávanie v antidumpingových prešetrovaniach?

5.3. Rovnaké podmienky na získavanie informácií Zúčastnené strany vyjadrili znepokojenie v súvislosti s neistotou, ktorú spôsobili správy o možných podnetoch alebo prešetrovaniach. Vzniká otázka, či by sa práca poradného antidumpingového výboru nemohla viac sprehľadniť.

Otázka 29: Mala by byť práca antidumpingového výboru otvorenejšia, napr. mal by sa publikovať jeho program a (alebo) zápisnice z jeho zasadnutí?

5.4. Lepší prístup k spisom s informáciami nedôverného charakteru Ak chcú zainteresované strany konzultovať spis s informáciami nedôverného charakteru, týkajúci sa antidumpingového prešetrovania, musia to podľa súčasných pravidiel urobiť osobne v priestoroch Európskej komisie. Prístup k týmto materiálom by mohol byť vytvorený on-line. Avšak niektoré zúčastnené strany by mohli túto skutočnosť považovať za neprijateľne široké zverejňovanie obchodných skutočností nedôverného charakteru.

Otázka 30: Je vhodné, aby spisy s informáciami nedôverného charakteru boli prístupné prostredníctvom internetu? Neboli by vhodnejšie prechodné riešenia – napríklad uverejnenie indexu spisov?

ČASŤ 6. Inštitucionálny proces

Zatiaľ čo používanie nástrojov na ochranu obchodu môže byť potenciálne politicky citlivou otázkou, dôveryhodnosť týchto nástrojov závisí od ich použitia, ktoré musí byť transparentné, predvídateľné a musí podliehať prísnej kontrole. Rozhodnutia, ktoré sa prijímajú, musia vychádzať z výsledkov vyplývajúcich z prešetrovaní. Súčasná inštitucionálna štruktúra, ako bola stanovená základným nariadením EÚ o nástrojoch ochrany obchodu, rozdeľuje zodpovednosť medzi Komisiu a Radu. Rozhodnutia podliehajú kontrole zo strany Európskeho súdneho dvora a musia byť takisto v súlade so záväzkami EÚ voči WTO. Tento inštitucionálny rámec fungoval dobre, ale niektoré zúčastnené strany majú obavy, že niekedy umožňuje, aby boli rozhodnutia ovplyvnené faktormi, ktoré priamo nesúvisia so skutočnosťami samotného prešetrovania.

Otázka 31: Malo by sa zachovať súčasné inštitucionálne usporiadanie na prijímanie antidumpingových, antisubvenčných a ochranných opatrení? Je možné zlepšiť spôsoby prijímania týchto rozhodnutí?

Príspevky ku konzultácii tejto zelenej knihy

Komentáre od všetkých zainteresovaných strán, vrátane Európskeho parlamentu a členských štátov, týkajúce sa otázok uvedených v tejto zelenej knihe sú vítané. Na internete je dostupný štruktúrovaný dotazník, ktorý môže pomôcť odpovedajúcim subjektom a Komisia privíta stanoviská všetkých zainteresovaných aktérov, vrátane stanovísk verejných orgánov v tretích krajinách.

Komisia vyzýva všetkých respondentov, aby uviedli otázky v súvislosti s nástrojmi na ochranu obchodu EÚ, ktoré nie sú priamo uvedené v predchádzajúcich otázkach.

Otázka 32: Existuje nejaký iný aspekt nástrojov na ochranu obchodu EÚ, ktorý by ste chceli vyriešiť?

Formuláre na odpoveď na konzultáciu sú k dispozícii na:

http://ec.europa.eu/trade/issues/respectrules/anti_dumping/comu061206_en.htm.

Vyplnený formulár musí byť doručený Komisii do 31. marca 2007. Komisia sprístupní odoslané komentáre on-line, ak nebude výslovne uvedená požiadavka dôvernosti, v tomto prípade sa použije len označenie prispievateľa. Na konci konzultačného obdobia útvary Komisie plánujú zorganizovať seminár so zúčastnenými stranami. Po tejto verejnej diskusii Komisia oznámi výsledky tejto konzultácie a zváži ďalšie vhodné opatrenia.

[1] http://ec.europa.eu/trade/issues/respectrules/anti_dumping/legis/index_en.htm#txts.