52006DC0417

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 20.7.2006

KOM(2006) 417 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE

o európskych politikách týkajúcich sa účasti a informovanosti mladých ľudíOdozva na Bielu knihu o novom impulze pre európsku mládež:Implementácia spoločných cieľov účasti a informovanosti mladých ľudí so zreteľom na presadzovanie ich aktívneho európskeho občianstva{SEK(2006) 1006}

1. ÚVOD

1.1. Kľúčový moment

Politiky určené mladým ľuďom majú rozhodujúci význam pre ciele Európskej únie (ďalej len „EÚ“). Nachádzajú sa na križovatke medzi Lisabonskou stratégiou pre rast a zamestnanosť a občianskymi politikami, pričom sa usilujú jednak uľahčiť mladým ľuďom prechod na trh práce a jednak rozvíjať ich aktívne občianstvo.

Mladí ľudia nie sú statickou ani homogénnou skupinou a ich požiadavky a výrazové prostriedky sa sústavne vyvíjajú. Podiel mladých ľudí na európskom obyvateľstve klesá a k vstupu do dospelosti dochádza neskôr. Životné dráhy mladých ľudí sa čoraz väčšmi individualizujú a ich prechod na trh práce môže byť niekedy ťažký. Okrem toho záujem mladých ľudí o verejné záležitosti klesá spolu so sprievodným rizikom deficitu občianstva.

Účelom tohto dokumentu je posúdiť odozvu členských štátov na spoločné ciele účasti a informovanosti mladých ľudí, ktoré prijala Rada v roku 2003 v rámci otvorenej metódy koordinácie mládeže a predložiť odporúčania na ďalšie zlepšenia. Sprevádza ho pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý poskytuje podrobnú analýzu vnútroštátnych správ členských štátov zameraných na účasť a informovanosť.

Táto spravodajská činnosť je však súčasťou širšieho súboru činností, ktoré vykonáva Európska únia s cieľom spojiť Európu s jej občanmi, a prichádza v kľúčovom momente diskusie o budúcnosti EÚ[1].

Komisia vo svojej Bielej knihe o európskej komunikačnej politike[2] a v Pláne D pre demokraciu, dialóg a diskusiu[3] nedávno znovu potvrdila potrebu poskytnúť občanom – najmä mládeži – nástroje aktívnej účasti v európskom procese formovania rozhodnutí a posilniť ich pocit, že európsky projekt je aj ich projektom. Tento odkaz bol potvrdený na najvyššej politickej úrovni[4] a potvrdili ho aj samotní mladí ľudia, ktorí vyjadrili svoju ochotu zohrať väčšiu úlohu v rozvoji Európskej únie a rozvíjať tým svoje aktívne európske občianstvo[5]. Ich výzve by mala nájsť odpoveď a zásada zapájania mladých ľudí do európskych záležitostí, ktorá už bola zdôraznená v bielej knihe pre mladých ľudí[6], ktorú uverejnila Komisia v roku 2001, by sa mala ďalej posilňovať.

Od prijatia bielej knihy pre mladých ľudí sa v oblasti mládeže vypracovalo niekoľko iniciatív. Odráža to narastajúci význam politík určených pre mladých ľudí v Európe a v členským štátoch.

Biela kniha viedla najmä k prijatiu rámca európskej spolupráce v oblasti mládeže v roku 2002[7] v ktorom sa členské štáty dohodli, na jednej strane, plne zohľadniť mládež v určitých kľúčových politikách pre sociálne začlenenie mladých ľudí a profesionálnu integráciu a, na druhej strane rozvíjať ich aktívne a zodpovedné občianstvo.

Pokiaľ ide o líniu aktívneho občianstva v rámci európskej spolupráce, členské štáty sa dohodli, že sa zamerajú na štyri špecifické priority mládeže, na ktoré by uplatnili Otvorenú metódu koordinácie (ďalej len „OMK“) a to účasť, informovanosť, dobrovoľné aktivity a väčšie poznanie a pochopenie mladých ľudí. Členské štáty následne prijali spoločné ciele pre účasť a informovanosť[8] v roku 2003 a po nich nasledovali dobrovoľné aktivity[9] a väčšie poznanie mladých ľudí[10] v roku 2004. Členské štáty sa ako súčasť OMK mládeže zaviazali informovať o vykonávaní rôznych priorít v priebehu štvorročného obdobia. Je to preto kľúčový moment pre politiky zamerané na mládež, keďže toto oznámenie znamená, že je to prvý raz, čo boli správy o implementácii predložené Komisii. Skúsenosti z tejto prvej spravodajskej činnosti o prioritách účasti a informovanosti by mali slúžiť ako užitočná skúsenosť pre správy o dvoch zostávajúcich prioritách, a to o dobrovoľných činnostiach (koniec roku 2006) a o väčšom poznaní a pochopení mladých ľudí (koniec roku 2008). Zaradia sa tiež do všeobecného hodnotenia rámca európskej spolupráce v oblasti mládeže na konci roku 2009.

Zohľadnenie mládeže v určitých kľúčových politikách pre mladých ľudí, obhajovaných v bielej knihe pre mládež ako druhý pilier pre rozvoj politík zameraných na mládež, sa výrazne posilnilo v roku 2005 prijatím Európskeho paktu pre mládež[11], s osobitným zameraním na integráciu mladých ľudí do profesionálneho a spoločenského života v revidovanej Lisabonskej stratégii.

Politický rámec dopĺňa program YOUTH, ktorý sa uznáva ako cenný zdroj presadzovania aktívneho európskeho občianstva mladých ľudí, ako aj ich integrácie do spoločnosti. Tieto ciele budú v budúcnosti posilnené programom „Mládež v akcii“.

1.2. Všeobecné hodnotenie situácie

Členské štáty vo svojich správach všeobecne uznávajú pákový efekt, ktoré majú činnosti v prospech mladých ľudí na spoločnosť ako celok. To potvrdzuje dôležitosť medzigeneračného a celoživotného prístupu k politikám zameraným na mládež.

Uznávajú, že európske priority, pokiaľ ide o účasť a informovanosť, dodali impulz vnútroštátnym politikám zameraným na mládež a sú aj naďalej nevyhnutné z hľadiska rozvoja aktívneho občianstva mladých ľudí.

Uznávajú však, že stále je potrebné vynakladať úsilie a že proces bude uspokojivý, ak členské štáty – v súlade so zásadou subsidiarity – budú pokračovať vo vzájomnej spolupráci a v spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi na ich vlastnom území.

Zapájanie mladých ľudí vrátane tých, ktorí majú menej príležitostí, na všetkých úrovniach rozvoja a vykonávania politiky je zásadné pre tvorbu udržateľnej politiky a participatívnu demokraciu. Dialóg, ktorý sa už rozvíja medzi mladými ľuďmi a európskymi inštitúciami, by sa preto mal rozvíjať ďalej.

2. INFORMÁCIE PRE MLADÝCH ĽUDÍ

2.1. Vykonávanie spoločných cieľov pre informovanosť

2.1.1. Prístup mladých ľudí k informáciám

I keď členské štáty vypracovali celý rad informačných nástrojov pre mladých ľudí, iba približne 12 ustanovilo informačnú stratégiu, ktorá rieši všetky otázky zaujímavé pre mladých ľudí a integruje miestne, regionálne, vnútroštátne a európske úrovne.

Členské štáty zdôrazňujú informačné internetové stránky pre mládež ako najdôležitejšie nástroje na šírenie informácií. Vnútroštátny portál pre mládež v súčasnosti existuje v 19 členských štátoch. Vytvorenie európskeho portálu mládeže v roku 2003 a spojenia, ktoré buduje smerom k vnútroštátnym portálom, sa osvedčili ako veľmi úspešné. Uznávajú, že to zintenzívnilo spoluprácu medzi ministerstvami a výmeny v oblasti informácií pre mladých ľudí.

Členské štáty tiež preukázali jasnú vôľu ďalej rozvíjať individualizované informačné kancelárie a riešiť problém mladých ľudí s menšími príležitosťami, ktorí sú vylúčení z informačných kanálov, najmä tým, že im pomôžu získať prístup k takým nástrojom informačnej spoločnosti, ako je napríklad internet.

Pokiaľ ide o obsah, činnosť sa sústreďovala na také problémy, ako je voľný čas, mládežnícke organizácie a dobrovoľné činnosti, pričom sa niekedy zanedbávajú informácie o účasti, vzdelávaní, zamestnanosti a cestovaní v Európe.

V Spojenom kráľovstve (Anglicko), vnútroštátna poradenská, informačná a podporná online služba pre mladých ľudí Connexions Direct (CXD) poskytuje rady prostredníctvom telefónu, textových správ, „on-line“ poradcov a e-mailu. V Slovinsku informačné a poradenské centrá pre mládež venujú osobitnú pozornosť mladej rómskej populácii. Na Cypre a v Španielsku boli vytvorené mobilné jednotky pre informovanie mladých ľudí vo vidieckych oblastiach.

2.1.2. Kvalitné informácie

Väčšina členských štátov využíva Európsku informačnú chartu pre mladých ľudí na zabezpečenie noriem kvality informácií, ktoré poskytujú informačné služby pre mladých ľudí.

Úloha budovania sietí sa tiež chápe ako nevyhnutná na zlepšenie schopností a kvalifikácie mladých informačných pracovníkov. Európske siete EURODESK, ERYICA a EYCA hrajú rozhodujúcu úlohu v rozvoji odbornej prípravy ich členov.

Vo Francúzsku má 32 informačných centier pre mládež, ktoré financujú vnútroštátne orgány, vlastnú štruktúru odbornej prípravy pracovníkov s cieľom zabezpečiť dodržiavanie noriem kvality. Európska informačná charta pre mladých ľudí sa uplatňuje spoločne s ďalšími vnútroštátnymi normami kvality. Európske informačné siete pre mládež zostavili prehľad iniciatív v oblasti kvality.

2.1.3. Účasť mladých ľudí na informáciách

Členské štáty neprijali doslova žiadne opatrenia na vykonanie tohto spoločného cieľa. Obmedzený počet vnútroštátnych správ však naznačuje, že s mladými ľuďmi alebo organizáciami mládeže je možné konzultovať o informačných stratégiách alebo o vypracovaní informačného materiálu.

Na Slovensku informačné centrá mládeže spolupracujú s dobrovoľníkmi, ktorí rozširujú informácie týkajúce sa mladých ľudí na školách, univerzitách a inde.

2.2. Prekážky, ktoré sa vyskytujú

Ťažkosti, na ktoré narážajú členské štáty, sú rôzne a možno ich klasifikovať takto:

1. Metodika: niektoré členské štáty považujú za mimoriadne ťažké definovať východiskový bod, od ktorého by bolo možné hodnotiť pokrok a určiť ukazovatele pre hodnotenie dosiahnutého pokroku.

2. Koordinácia medzi účastníkmi: zlepšenie koordinácie medzi rôznymi inštitucionálnymi účastníkmi s pôsobnosťami v oblasti problematiky mládeže na rôznych úrovniach je hlavnou výzvou.

3. Nedostatok zdrojov, najmä na miestnej úrovni .

2.3. Najdôležitejšie problémy vybrané pre pokračujúcu spoluprácu

Členské štáty sa všeobecne dovolávajú pokračujúceho vykonávania prijatých spoločných cieľov a línií činnosti. Kľúčovou výzvou pre najbližšiu budúcnosť by malo byť zavedenie koherentnej vnútroštátnej informačnej stratégie, lepšie združovanie vnútroštátnych rád mládeže, zameranie sa viac na mladých ľudí s menšími príležitosťami a rozširovanie Európskej informačnej charty pre mladých ľudí.

3. ÚČASŤ MLADÝCH ĽUDÍ NA DEMOKRATICKOM ŽIVOTE

3.1. Vykonávanie spoločných cieľov, pokiaľ ide o účasť

Analýza správ dokazuje určitý stupeň konvergencie medzi vnútroštátnymi politikami so zameraním na mládež, pretože činnosti v prospech účasti mládeže sa teraz uskutočňujú koordinovanejším spôsobom.

Vykonávanie spoločného cieľa účasti mladých ľudí sa dosahuje hlavne týmito prostriedkami:

3.1.1. Posilnenie rámcov

Zlepšil sa právny rámec v oblasti účasti mladých ľudí. Niektoré členské štáty prijali legislatívu a iné vypracovali strategické plány činnosti alebo sa dohodli na nových záväzkoch, pokiaľ ide o konzultácie s mladými ľuďmi.

Írsko prijalo zákon o mládeži, Česká republika koncepciu mládeže, Portugalsko vnútroštátny reformný program pre mladých ľudí, Švédsko vládny návrh zákona – „Právomoc rozhodovať“, Estónsko a Slovinsko strategický plán, Lotyšsko politický program pre mladých ľudí, Slovensko plán účasti mladých ľudí a Taliansko poskytlo osobitné fondy na podporu politík zameraných na mladých ľudí.

3.1.2. Podpora štruktúr spojených so spoluúčasťou a zastúpením mladých ľudí

Vykonávajú sa mnohé činnosti s cieľom podporovať štruktúry spojené so spoluúčasťou mládeže a presadzovať dialóg s partnermi v oblasti mládeže. Vo väčšine členských štátov v súčasnosti existujú vnútroštátne rady mládeže so značným nárastom regionálnych a miestnych pobočiek. Vytvorili sa tiež ďalšie štruktúry, ako sú napríklad parlamenty mládeže alebo osobitné komisie mládeže. Je však potrebná lepšia interakcia medzi miestnymi, regionálnymi, vnútroštátnymi a európskymi úrovňami.

Zároveň sa za posledné dva roky častejšie organizovali pravidelné konzultácie, stretnutia a vypočutia medzi mladými ľuďmi a tými, ktorí rozhodujú. Tieto priestory na dialóg boli pri niekoľkých príležitostiach formálne schválené prostredníctvom partnerských zmlúv.

Niektoré krajiny nominovali ombudsmana alebo spravodajcu, ktorý sa venuje záležitostiam mladých ľudí na ministerstvách s rezortmi, ktoré majú dosah na mladých ľudí, zatiaľ čo iné sa rozhodli vypracovať horizontálnejšie postupy, ako sú napríklad medzirezortné stretnutia.

Vnútroštátne správy poukazujú na potrebu väčších úsilí na miestnej úrovni a potrebu odstránenia prekážok ovplyvňujúcich účasť určitých skupín mladých ľudí.

Osobitná pozornosť by sa tiež mala venovať systematickým a cieleným konzultáciám s mladými ľuďmi o otázkach, ktoré sa ich týkajú. Neplatí to len pre otázky súvisiace s OMK alebo Európskym paktom pre mládež, ale uplatňuje sa to na každú oblasť, v ktorej môže mať vstup mladých ľudí význam.

Niektoré krajiny nominovali určitých jednotlivcov poverených problémami týkajúcimi sa mladých ľudí, ako napríklad vo Fínsku je to ombudsman, v Spojenom kráľovstve vnútroštátny spravodajca pre mládež a v Litve koordinátori pre mladých ľudí v rámci obcí.

Iné vytvorili konzultačné štruktúry, ako sú komisie mládeže a miestne rady v Luxembursku a Belgicku , parlamenty mládeže na Cypre a Malte, štruktúry spojené so spoluúčasťou mládeže v Grécku a Španielsku a konkrétnejšie pre znevýhodnených mladých ľudí v Nemecku a pre vidiecke oblasti v Poľsku , podporu pre projekty mladých ľudí v Rakúsku .

Pokiaľ ide o účasť mladých ľudí v zastupiteľskej demokracii, ich nedostatok záujmu sa zintenzívnil a musí sa naliehavo riešiť. Iba obmedzený počet členských štátov uvádza, že uvažuje o tejto situácii.

Postupy na zvýšenie účasti mladých ľudí vo voľbách je možné špecifikovať v:

- Holandsku : súbežné hlasovanie pre mladých;

- Fínsko : hlasovanie v miestnych voľbách od 16 rokov;

- Francúzsko : automatická registrácia na zozname voličov;

- Belgicko, Holandsko a Spojené kráľovstvo : využívanie internetu.

3.1.3. Podpora projektov

Spoločné zásady, ktoré sú základom pre verejnú činnosť, spočívajú v tom, že i) mladí ľudia musia byť hlavnými účastníkmi ich participatívnych projektov, ii) najhodnotnejším spôsobom učenia sa je učenie sa v praxi, iii) participatívne zapojenie mladých ľudí sa musí podporovať vo všetkých oblastiach, v ktorých sa uskutočňujú projekty.

Niekoľko členských štátov kladie dôraz na úsilie vynaložené na sprístupnenie činností a projektov pre mladých ľudí s menšími príležitosťami. Podpora projektov a štruktúr, najmä organizácií mládeže, je nevyhnutná. Program YOUTH má významný pákový efekt v tejto oblasti.

Vo Francúzsku vznikol program „Envie d'agir“ s cieľom podporovať a odmeňovať prvé projekty vypracované mladými ľuďmi a určené pre mladých ľudí, financovať inovačné a kreatívne projekty, ako aj dobrovoľné činnosti a podnikateľské projekty. Dánsko v spolupráci s rôznymi obcami a organizáciami alebo klubmi mládeže vytvorilo projekt „politika mládeže v dánskych obciach“ s cieľom zdôrazniť potrebu lepšieho zapojenia mladých ľudí do tvorby politiky.

3.2. Prekážky, ktoré sa vyskytujú

Ťažkosti, na ktoré narážajú členské štáty, sú rôzne a možno ich klasifikovať takto:

1. Metodika: niektoré členské štáty považujú za mimoriadne ťažké definovať východiskový bod, od ktorého by bolo možné hodnotiť pokrok a určiť ukazovatele pre hodnotenie dosiahnutého pokroku.

2. Nedostatok priamej alebo nepriamej podpory : okrem dôležitosti prideľovania zdrojov na štruktúry a projekty musia orgány verejnej moci uznať dôležitosť poskytovania stabilnej podpory, či už prostredníctvom legislatívnej činnosti, vytvárania partnerstiev s mladými ľuďmi, alebo prostredníctvom vypracovania spoločných nástrojov, ako sú napríklad usmernenia týkajúce sa účasti.

3. Nedostatok zainteresovanosti samotných mladých ľudí : mladí ľudia majú, samozrejme, právo nezúčastňovať sa. Jednako, dá sa urobiť viac na podnietenie zainteresovanosti mladých ľudí, najmä na zastupiteľskej demokracii. Mohol by sa preskúmať vplyv rovesníkov ako „veľvyslancov“, ktorí sa delia o skúsenosti. Účasť mladých ľudí by tiež bolo možné posilniť lepším uznávaním a presadzovaním jednotlivca a prostredníctvom sociálnych výhod zainteresovanosti.

4. Ľahostajnosť inštitucionálnych účastníkov – v oblasti mládeže a v iných oblastiach: interakcia medzi miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi úrovňami sa musí zlepšiť. Ďalej by sa mal podporovať rozvoj štruktúr pre účasť mladých ľudí a organizovať dialóg s mladými ľuďmi o širšej škále problémov. Mobilizácia miestnych orgánov je rozhodujúca pre podporu miestnej účasti mladých ľudí.

3.3. Najdôležitejšie problémy vybrané pre pokračujúcu spoluprácu

Členské štáty podporujú pokračujúce vykonávanie prijatých spoločných cieľov a línií činnosti. Potvrdzujú význam ďalšej mobilizácie miestnych orgánov, vytvorenie vhodných mechanizmov pre všeobecné konzultácie so všetkými mladými ľuďmi o širšej škále problémov taktiež s využitím nástrojov informačnej spoločnosti pre interaktívnu účasť v politike napríklad „politický blog “ („policy blogging“ ), rozvíjanie účasti mladých ľudí vo voľbách, o ktorej už diskutovali ministri pre mládež[12], ako aj presadzovanie učenia sa účasti a vzdelávania v občianstve. Lepšie by sa mohli využívať možnosti, ktoré ponúkajú školy, a to prostredníctvom vypracovania osnov občianskej výchovy a lepšieho využívania zdrojov škôl pre organizovanie činností, ktoré podporujú „učenie zúčastňovať sa prostredníctvom účasti“.

4. AKTÍVNA ÚČASŤ MLADÝCH ĽUDÍ NA ROZVOJI EURÓPSKEJ ÚNIE

4.1. Zdokonalený štruktúrovaný dialóg s mladými ľuďmi o európskom programe

Potreba aktívne zapájať mladých ľudí do diskusií a dialógu o formovaní politiky je taktiež nevyhnutná v súvislosti s európskym programom. Túto skutočnosť často zdôrazňovala Komisia aj členské štáty.

Proces konzultácií o Bielej knihe pre mládež na rok 2001, pravidelné stretnutia s organizáciami mládeže, európsky týždeň mládeže, konzultácie európskeho portálu pre mladých ľudí, podujatia predsedníctva pre mládež a iné konferencie, kampane, fóra, konzultácie uskutočňované v členských štátoch sú niektorými príkladmi úsilí, ktoré vynakladajú európske inštitúcie a členské štáty, aby uviedli tieto zásady do praxe a lepšie zapojili mladých ľudí do rozvoja EÚ.

Jednako, Komisia, najmä na základe volania mladých ľudí po trvalom, dôveryhodnom a konštruktívnom priestore pre dialóg na posledných európskych fórach usudzuje, že tento existujúci priestor pre dialóg s mladými ľuďmi o európskych otázkach by bolo možné lepšie rozvíjať a štruktúrovať na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.

Mal by sa využiť impulz, ktorý dali uvedené udalosti a najnovšie iniciatívy ako napríklad Plán D, s cieľom pestovať v ľuďoch zmysel pre európske občianstvo prostredníctvom podporovania demokratickej infraštruktúry prispievajúcej k vybudovaniu „ľudského mosta“ a „Európy tvárí“.

4.2. Návrh Komisie na zdokonalený štruktúrovaný dialóg

Na to, aby priestor na dialóg bol trvalý, dôveryhodný a konštruktívny, mal by byť:

- štruktúrovaný v súlade s politickým programom pre európsku mládež do roku 2009, to znamená, všeobecná téma pripadajúca na predsedníctvo, priority Európskeho paktu pre mládež riešené počas prvého predsedníctva každý rok a priority OMK riešené počas druhého predsedníctva, ako aj iné horizontálne priority týkajúce sa mládeže;

a

- štruktúrovaný v priestore a čase: to znamená, od miestnej po európsku úroveň s cieľom vo vhodnom čase a účinne prispieť k rozvoju politiky v EÚ, napríklad pred podujatiami predsedníctva pre mladých ľudí, európskym týždňom mládeže, predkladaním správ v rámci OMK alebo Lisabonskej stratégie, ratifikáciami zmlúv a európskymi voľbami.

Diskusie zapájajúce mladých ľudí by mali byť natoľko začleňujúce a rôznorodé ako je to len možné, aby bola ich legitímnosť čo najvyššia. Musia preto nabádať k účasti znevýhodnených mladých ľudí a tých, ktorí nepatria k žiadnym štruktúram. Začlenenie a rôznorodosť by mali byť základnými zásadami pre mimovládne organizácie mládeže a zastupiteľské orgány.

Tieto diskusie by okrem toho mali spájať účastníkov, ktorí sa zaoberajú otázkami mládeže priamo alebo nepriamo s cieľom umožniť koherentnejší a transsektorálny prístup. Mala by sa skúmať úloha obcí a škôl vo vytváraní takého priestoru pre dialóg v spolupráci s organizáciami mládeže (najmä radami mládeže).

Program „Mládež v akcii“ na roky 2007 – 2013 by mohol podporovať také štruktúry, ako sú napríklad rady mládeže na účely vytvorenia tohto priestoru pre diskusiu ale tiež cezhraničné siete mladých ľudí a vysokoprofilové cezhraničné podujatia prispievajúce k viditeľnosti a účinnosti štruktúrovaného dialógu.

5. RIADENIE OMK

Úspech OMK závisí od účinného zapojenia mladých ľudí do jej vykonávania. S mladými ľuďmi a ich organizáciami by sa napríklad mali uskutočniť konzultácie pri vypracovaní vnútroštátnych správ. Prvá spravodajská činnosť ukazuje, že sa to uskutočnilo v rôznom rozsahu v závislosti od členského štátu.

Členské štáty okrem toho upozornili na obtiažnosť hodnotenia pokroku dosiahnutého vo vykonávaní spoločných cieľov, ako aj účinnej výmene osvedčených postupov.

Nakoniec, trvalo udržateľné a dôveryhodné politiky v oblasti mládeže sa môžu ďalej rozvíjať iba na základe dôkladného poznania oblasti mládeže. Súčasná realizácia spoločných cieľov „väčšie poznanie a pochopenie mladých ľudí“ je preto aj naďalej nevyhnutná.

Aby Komisia zareagovala na tieto očakávania a odozvu na rezolúciu z 24. mája 2005 o hodnotení činností vykonávaných v rámci európskej spolupráce v oblasti mládeže[13], predloží určité návrhy na posilnenie vykonávania OMK a hodnotiacich mechanizmov (pozri bod 6).

6. ZÁVERY

Analýza vnútroštátnych správ o účasti a informovanosti prichádza v kľúčovom momente pre EÚ, keď mladí ľudia chcú, aby sa na nich pozeralo ako na partnerov tých, ktorí formujú politiky, ktoré sa ich týkajú.

Komisia na základe tejto analýzy navrhuje potvrdiť závažnosť a platnosť spoločných cieľov zameraných na účasť a informovanosť a mierne prispôsobiť a zdokonaliť prijaté línie činnosti takto:

V prípade informovanosti:

Zlepšiť prístup mladých ľudí k informačným službám

- zaviesť, a to najmä prostredníctvom lepšej koordinácie informačných služieb na svojom území, koherentné preklenujúce informačné stratégie zamerané na všetky problémy, ktoré súvisia s mladými ľuďmi;

- presadzovať nástroje informačnej spoločnosti a inovačné prístupy v informovanosti mladých ľudí, vrátane tých, ktoré sa zameriavajú na to, aby umožnili mladým ľuďom s menšími príležitosťami prístup k informáciám.

Kvalitné informácie

- ďalej rozvíjať individuálne poradenské služby;

- systematicky využívať Európsku informačnú chartu mládeže s cieľom zabezpečiť kvalitné informácie.

Účasť mladých ľudí na informáciách

- zvýšiť účasť mladých ľudí na verejných informačných stratégiách a posilniť úlohu organizácií mládeže v presadzovaní informovanosti mladých ľudí.

V prípade účasti:

Účasť mladých ľudí v občianskom živote

- zabezpečiť štruktúrované konzultácie s mladými ľuďmi o problémoch, ktoré sa ich týkajú; toto by mohlo znamenať najmä posilnenie úlohy vnútroštátnych rád mládeže v konzultačnom procese, pričom zabezpečiť, aby zastupovali aj záujmy mladých ľudí, ktorí nie sú členmi žiadnej organizácie;

- vytvoriť miestne štruktúry spojené so spoluúčasťou (napríklad rady mládeže), so systematickým zapájaním mladých ľudí do miestnych rozhodovacích orgánov a mobilizovať pritom podporu regionálnych a miestnych orgánov;

- analyzovať prekážky v účasti, ktoré ovplyvňujú určité skupiny mladých ľudí, s cieľom pomôcť organizáciám mládeže zapojiť viac mladých ľudí s väčšou účinnosťou a zabezpečiť tak ich reprezentatívny charakter;

- vytvoriť nástroje na presadzovanie účasti, ako sú napríklad usmernenia týkajúce sa mechanizmov spoluúčasti[14] alebo interaktívne fóra o účasti v politike na internete.

Väčšia účasť mladých ľudí v systéme zastupiteľskej demokracie

- vyvinúť konkrétne činnosti na zabezpečenie zvýšenej účasti mladých ľudí v inštitúciách zastupiteľskej demokracie, ako je presadzovanie ich angažovanosti v politických stranách, podpora pri zaraďovaní mladých ľudí na zoznamy strán a zlepšovanie ich pozície na týchto zoznamoch, uľahčenie dialógu medzi mladými ľuďmi a vedúcimi politickými predstaviteľmi, zdôrazňovanie angažovanosti tých, ktorí sa zúčastňujú a nabádanie ich k tomu, aby pôsobili ako „veľvyslanci“ medzi svojimi rovesníkmi, lepšie využívanie nástrojov informačnej spoločnosti s cieľom uľahčiť výkon hlasovania.

Podpora rôznych foriem učenia sa účasti

- vytvárať synergie s činnosťami, ktoré sa uskutočňujú v oblasti vzdelávania. Na európskej úrovni je to možné dosiahnuť prostredníctvom tesnejšieho spojenia so vzdelávaním a školením v súvislosti s OMK. Na vnútroštátnej úrovni to možno dosiahnuť rozvíjaním iniciatív aktívneho občianstva v rámci škôl;

- lepšie poznať rôzne formy účasti zo strany mladých ľudí.

Účasť na rozvoji EÚ:

Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi a organizáciami mládeže zamýšľa podporovať trvalý a štruktúrovaný dialóg počas obdobia troch rokov v skutočnom duchu konštruktívneho partnerstva. V tejto súvislosti Komisia navrhuje tieto konkrétne línie činnosti:

Na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni

- vytvoriť štruktúrovaný priestor pre dialóg a diskusiu, načasovaný v súlade s európskym politickým programom, pričom začať chronologicky od miestnej úrovne, s cieľom zabezpečiť včasný a účinný príspevok mladých ľudí k diskusiám EÚ.

Na európskej úrovni

- dohodnúť sa na prioritných témach, ktoré sa majú prediskutovať na úrovni EÚ do roku 2009, to znamená sociálne začlenenie a rôznorodosť v roku 2007, interkultúrny dialóg v roku 2008 a perspektívy pokračujúcej spolupráce v oblasti mládeže v roku 2009. Tieto témy by sa mali prediskutovať spoločne s prioritami riešenými v rámci OMK a Európskeho paktu pre mládež – na základe súčasnej praxe – ako aj s horizontálnymi prioritami dohodnutými v oblasti mládeže, ako je boj proti diskriminácii a zdravie;

- Komisia podporuje myšlienku neformálnych fór medzi zástupcami mládeže, predsedníctvami, Európskymi parlamentom a Komisiou, ktoré by sa pravidelne stretávali – najmä pred zasadnutiami Rady pre vzdelanie, mládež a kultúru na jeseň a na jar v Bruseli – s cieľom zlepšiť koherentnosť, kontinuitu a pokrok v súvislosti s programami predsedníctva v oblasti mládeže;

- pravidelne organizovať týždeň európskej mládeže za účasti komisárov a zástupcov iných európskych inštitúcií, ktorému by predchádzali, vždy keď je to možné, konzultácie na Európskom portáli mládeže, aby sa vyvodili závery z minulých podujatí, určili perspektívy do budúcnosti a zabezpečila sa viditeľnosť programu európskej mládeže;

- usporadúvať stretnutia s mladými ľuďmi, ktorí zvyčajne nemajú kontakty s európskymi inštitúciami;

- organizovať prieskumy Eurobarometra zameraného na mládež (koniec roku 2006);

- vyzvať Fórum európskej mládeže, aby čo najlepšie využívalo príležitosti, ktoré poskytujú verejné konzultácie o politikách dôležitých pre mladých ľudí, ktoré pravidelne uvádza Komisia, hlavne prostredníctvom internetu;

- mobilizovať európske informačné siete s cieľom podporiť štruktúrovaný dialóg[15].

Malo by sa posilniť riadenie OMK mládeže, pričom bude aj naďalej prispôsobené oblasti mládeže. Komisia na tento účel predkladá tieto návrhy:

- členské štáty vyberú do konca roka 2006 tie línie činnosti v oblasti účasti a informovanosti, na ktoré sa chcú sústrediť, a definujú plány činnosti;

- členské štáty vytvoria nadväzné mechanizmy zapájajúce mladých ľudí a ich organizácie a vypracujú hodnotiacu správu do konca roku 2008;

- členské štáty dostanú príležitosť, aby sa dobrovoľne zúčastnili na „kolegiálnych skúmaniach“ organizovaných Komisiou so zameraním na informovanosť a účasť;

- členské štáty presadzujú spoločné ciele na vnútroštátnej úrovni medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi, organizáciami mládeže a mladými ľuďmi vo všeobecnosti;

- Komisia bude pravidelne konzultovať s mladými ľuďmi a najmä s Fórom európskej mládeže každý návrh súvisiaci s OMK;

- vytvorí pracovnú skupinu so zameraním na definíciu ukazovateľov na vykonávanie spoločných cieľov účasti a informovanosti.

* * *

Komisia vyzýva Radu, aby schválila návrhy predložené v tomto oznámení.

[1] Oznámenie o agende občanov (KOM (2006) 211).

[2] KOM(2006) 35, konečné znenie z 1.2.2006; Biela kniha o európskej komunikačnej politike, Zapojiť ľudí do diskusie o Európe.

[3] KOM(2005) 494, konečné znenie z 13.10.2005; Oznámenie o období hodnotenia a Pláne D (KOM (2006) 212).

[4] Pozri závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady 15. - 16. júna, ktoré uvítalo príspevok Európskej komisie k obdobiu hodnotenia a vyzvalo Komisiu, aby pokračovala a posilňovala úsilia na podporu dialógu s občanmi.

[5] „Mládež sa ujíma slova“ Obavy a očakávania mladých Európanov, pokiaľ ide o rozvoj Európskej únie, analýza Štandardný Eurobarometer 63, uverejnená v decembri 2005.

[6] 14441/01 – KOM(2001) 681, konečné znenie.

[7] Ú. v. ES C 168, 13.7.2002, s. 2.

[8] Ú. v. EÚ C 295, 5.12.2003, s. 6.

[9] Dok. Rady. 13996/04, 15.11.2004, neuverejnený.

[10] Dok rady. 13997/04, 15.11.2004, neuverejnený.

[11] Príloha 1 Záverov predsedníctva Európskej rady (7619/05).

[12] Ú. v. EÚ C 141, 10.6.2005, s. 3.

[13] Ú. v. EÚ C 141, 10.6.2005, s. 1.

[14] Založené na Rade Európskej charty účasti (EYF).

[15] ERYICA, EURODESK a EYCA.