52006DC0281

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 12.6.2006

KOM(2006) 281 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE

Stratégia pre rast a zamestnanosť a reforma európskej kohéznej politikyŠtvrtá správa o pokroku v rámci kohézie{SEK(2006) 726}

OBSAH

1. Ekonomické A Sociálne Rozdiely V Rozšírenej Eú 3

1.1. Rast – stále pomalý, ale očakáva sa zrýchlenie 3

1.2. Rozdiely 4

1.2.1. HDP – nové členské štáty rastú rýchlejšie, ale konvergencia je stále dlhodobou perspektívou 4

1.2.2. Zamestnanosť – na dosiahnutie cieľa 70 % je potrebných 24 miliónov nových pracovných miest 4

1.3. Vývojové trendy v rozdieloch 4

1.3.1. Rozdiely medzi cieľmi... 4

1.3.2. ... a v rámci jednotlivých cieľov 5

1.3.3. Príspevok výskumu a vývoja (R&D) a informačných a komunikačnýchtechnológií (IKT) k udržateľnému rastu 6

2. Najnovší vývoj v kohéznej politike EÚ 7

2.1. Plnenie rozpočtu v roku 2005 – rekordné úrovne rozpočtových záväzkov 7

2.2. Strategické usmernenia Spoločenstva pre kohéziu na roky 2007 – 2013 7

2.3. „Kohézna politika a mestá: príspevok miest k rastu a zamestnanostiv regiónoch“ 8

2.4. Kohézna politika v strede Stratégie pre rast a zamestnanosť 8

2.5. Zdroje: zhrnutie záverov z decembrového zasadnutia Európskej radyv roku 2005 9

2.6. Inovácie v rámci nových programov kohéznej politiky 10

2.6.1. JASPERS 10

2.6.2. JEREMIE 11

2.6.3. JESSICA 11

2.6.4. Modernizácia verejných služieb 11

2.7. Strategické usmernenia Spoločenstva pre politiku rozvoja vidieka a Európsky fond pre rybné hospodárstvo 12

Úvod

Z hľadiska vývojových trendov v rámci kohéznej politiky EÚ bolo obdobie od uverejnenia Tretej správy o pokroku v rámci kohézie na jar 2005 dôležité z troch hlavných dôvodov. Po prvé, po historickom rozšírení v máji 2004 sa tempo implementácie kohéznych programov v nových členských štátoch v roku 2005 zvýšilo a výsledky zo skúseností implementácie za prvé celoročné obdobie sú teraz k dispozícii. Po druhé, v príprave programového obdobia 2007 – 2013 sa docielil značný pokrok. Najmä Medziinštitucionálna dohoda o finančnom výhľade na roky 2007 – 2013, podpísaná Parlamentom, Radou a Komisiou 17. mája 2006, poskytla členským štátom a regiónom v celej EÚ základ pre pokročenie v príprave nových programov. Okrem toho Komisia prijala niekoľko kľúčových dokumentov na uľahčenie týchto prípravných prác (vrátane návrhu Strategických usmernení Spoločenstva pre kohéznu politiku, návrhu Strategických usmernení Spoločenstva pre rozvoj vidieka a Usmernenia pre štátnu regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013). Po tretie, kľúčové politické rozhodnutia prijaté na najvyššej úrovni v roku 2005 potvrdili ústredné miesto kohéznej politiky v programe Únie pre rast a zamestnanosť („Lisabonská stratégia“).

Táto štvrtá správa o pokroku sa zaoberá týmito témami. Správa začína prehľadom aktuálnych trendov v členských štátoch a rozdieloch medzi členskými štátmi a regiónmi. Nasleduje hlavný vývoj v rámci politiky vrátane dohody o zdrojoch pre kohéznu politiku vo finančnom výhľade na roky 2007 – 2013.

1. EKONOMICKÉ A SOCIÁLNE ROZDIELY V ROZšÍRENEJ EÚ

TÁTO čASť POSKYTUJE STRUčNÝ OBRAZ O SOCIÁLNYCH A EKONOMICKÝCH TRENDOCH A O ÚROVNIACH ROZDIELOV. PREDLOžENÉ SÚ NOVÉ ÚDAJE O ROZHODUJÚCICH FAKTOROCH ROZDIELOV V HDP, TEMPE RASTU A ZAMESTNANOSTI, NAJMÄ V SÚVISLOSTI S VÝšKOU INVESTÍCIÍ V OBLASTIACH VÝSKUM A VÝVOJ (R&D) a informačná spoločnosť.

1.1. Rast – stále pomalý, ale očakáva sa zrýchlenie

V porovnaní s predchádzajúcim vývojom bolo hospodárstvo Únie v roku 2005 charakterizované nepretržitým nízkym rastom. V rokoch 2000 – 2004 bol priemerný ročný rast HDP v 25 členských štátoch EÚ o niečo vyšší ako 1,5 %. V rámci EÚ boli zistené značné rozdiely, najlepší výkon bol zaznamenaný predovšetkým v najmenej prosperujúcich členských krajinách, najmä v Baltských štátoch a na Slovensku, ale aj v Grécku a Írsku, ako aj v pristupujúcich štátoch Rumunsko a Bulharsko. Najnižšie tempo rastu bolo zistené v niekoľkých pomerne prosperujúcich členských štátoch vrátane Nemecka, Dánska, Talianska, Holandska a Portugalska, ako aj Malty, z ktorých všetky mali ročný rast nižší ako 1 %.

Prognózy Európskej komisie očakávajú v období 2005 – 2007 zrýchlenie rastu na viac ako 2 % v celej EÚ . V 16 z 25 členských štátov, takisto v Rumunsku a v Bulharsku, sa očakáva ročný rast nad 3 %. V Nemecku, Taliansku, Francúzsku, Belgicku, Holandsku, Rakúsku, Dánsku, Portugalsku a na Malte sa očakáva, že rast výrazne, ak vôbec, neprekročí 2 %. Tieto krajiny predstavujú viac ako polovicu celkového počtu obyvateľov v EÚ 27.

1.2. Rozdiely

1.2.1. HDP – nové členské štáty rastú rýchlejšie, ale konvergencia je stále dlhodobou perspektívou

Relatívne rýchly rast v trinástich kohéznych krajinách v porovnaní s väčšinou krajín EÚ 15 (3,6 % ročne oproti 2,2 % ročne v EÚ 15, zaznamenaných počas obdobia 1995 – 2005) naznačuje, že došlo ku konvergencii príjmov. Napriek tomu veľkosť rozdielov v príjmoch naznačuje, že ešte potrvá veľa rokov, kým skupina ako celok dosiahne podstatné zmenšenie rozdielov. Niektoré nové členské štáty už však dosiahli úroveň najmenej bohatých krajín EÚ 15 a podobne sa úrovne príjmov na obyvateľa v Španielsku približujú k úrovniam v Taliansku a Nemecku.

1.2.2. Zamestnanosť – na dosiahnutie cieľa 70 % je potrebných 24 miliónov nových pracovných miest

V roku 2004 vzrástla zamestnanosť v EÚ o 0,6 %. Celková priemerná miera zamestnanosti[1] sa zvýšila o 0,4 % percentuálnych bodov na 63,3 % (64,7 % v EÚ 15 a 56,0 % v EÚ 10). Napriek relatívne vysokému rastu zamestnanosti EÚ stále nedocielila lisabonský cieľ miery zamestnanosti 70 %, ktorý má byť dosiahnutý do roku 2010. V rokoch 1998 – 2004 sa v EÚ 25 vytvorilo takmer 10 miliónov nových pracovných miest (v EÚ 27 to bolo kvôli značným poklesom zamestnanosti v Rumunsku o niečo menej). O niečo viac ako polovica nárastu pracovných miest bola zaznamenaná v rokoch 1998 – 2000, zatiaľ čo v rokoch 2000 – 2004 bolo vytvorených 4,5 milióna pracovných miest. V posledných rokoch bol takisto zaznamenaný pokles pracovných miest v Poľsku, Nemecku a Rumunsku, čo nepriaznivo ovplyvnilo výkon EÚ 27 od roku 2000 – v období 2000 – 2004 poklesla celková zamestnanosť v týchto troch krajinách o takmer 1,5 milióna.

Na dosiahnutie cieľa zamestnanosti 70 % by bolo potrebné vytvoriť 24 miliónov nových pracovných miest v EÚ 27 – čo oproti súčasnej úrovni zamestnanosti predstavuje zvýšenie o takmer 12 %. V prípade nových členských štátov a Rumunska a Bulharska, vzhľadom na pretrvávanie nízkej miery zamestnanosti vo väčšine veľkých krajín, najmä v Poľsku a Bulharsku, predstavuje celkový potrebný nárast takmer 25 % súčasnej úrovne zamestnanosti.

1.3. Vývojové trendy v rozdieloch

Nasledujúca časť rozoberá situáciu a trendy, pokiaľ ide o rôzne skupiny a regióny, ktoré majú byť cieľmi kohéznej politiky v období 2007 – 2013, a ktoré sú v súlade s návrhmi Komisie z júla 2004 zachované v dohode medzi členskými štátmi dosiahnutej na zasadnutí Európskej rady v decembri 2005.

1.3.1. Rozdiely medzi cieľmi...

Nový cieľ Konvergencia na roky 2007 – 2013 (regióny s HDP na obyvateľa nižším ako 75 % priemeru EÚ za roky 2000 – 2002) sa vzťahuje na 100 regiónov vrátane 16 regiónov, ktorým bol udelený štatút „postupného ukončovania“[2] , a ktoré predstavujú o niečo viac ako 35 % obyvateľov EÚ 27. Nový cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť sa v zásade vzťahuje na zvyšok Únie alebo na 155 regiónov so 61 % obyvateľov EÚ 27, zatiaľ čo ďalších 13 regiónov je označených ako „začleňujúce sa“ regióny[3] (takmer 4 % obyvateľstva).

Konvergenčné regióny (vrátane postupne končiacich regiónov) sú charakterizované nízkymi úrovňami HDP a zamestnanosti, ako aj vysokou nezamestnanosťou. V roku 2002 bol ich celkový podiel HDP v EÚ 27 iba 12,5 % v porovnaní s podielom obyvateľov 35 %. Napriek tomu, že súčasný priemerný rast v týchto regiónoch je vyšší ako priemerná úroveň EÚ, vo všeobecnosti je na dosiahnutie priemeru EÚ vyjadrenom úrovňou HDP na obyvateľa v blízkej budúcnosti nedostatočný.

Regióny spadajúce do cieľa Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť majú spolu relatívne vysoké úrovne HDP; napriek tomu v mnohých regiónoch pretrváva slabý rast a miera zamestnanosti míňajú cieľ 70 % vo väčšine regiónov. Relatívne nízka je takisto aj miera nezamestnanosti, ktorá však v celej skupine stále dosahuje takmer 7 %. Tempo rastu je lepšie v začleňujúcich sa regiónoch, čo odráža úspešný posun z ich súčasnej situácie, pokiaľ ide o štatút v rámci prioritného Cieľa 1. Miera HDP a zamestnanosti napriek tomu stále zaostáva za mierou v iných regiónoch spadajúcich do cieľa Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť, zatiaľ čo nezamestnanosť je vyššia. Tieto priemery naznačujú, že v celej EÚ pretrvávajú skutočné nedostatky, ktoré si vyžadujú nepretržité investície s cieľom zvýšenia potenciálu rastu v súlade s lisabonskými cieľmi.

1.3.2. ... a v rámci jednotlivých cieľov

Pokiaľ ide o mieru rastu, v rámci celej EÚ existujú rozsiahle regionálne rozdiely. Napríklad v regiónoch spadajúcich do cieľa Konvergencia bol priemerný ročný rast v rokoch 1995 – 2002 2,6 %, ale v 16 regiónoch z týchto regiónov to bolo menej ako 1 %, zatiaľ čo v ďalších 15 prekročil rast 5 %.

Úrovne HDP takisto naznačujú značne odlišné regionálne situácie v rámci jednotlivých cieľov. V rámci cieľa Konvergencia existuje niekoľko regiónov s HDP na obyvateľa (vyjadrené v parite kúpnej sily PPS), ktoré sa nachádzajú pod 25 % priemeru EÚ z roku 2002, všetky v Rumunsku a Bulharsku (tieto dve krajiny predstavujú v súčasnosti 12 najmenej prosperujúcich regiónov). Zároveň sa na deväť regiónov vzťahujú ustanovenia o postupnom ukončovaní, v ktorých je HDP na obyvateľa vyššie ako 80 % priemeru EÚ 25. V rámci cieľa Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť (vrátane začleňujúcich sa regiónov) má 8 regiónov HDP na obyvateľa menej ako 85 % z hodnoty EÚ 25, zatiaľ čo v 7 ďalších je to viac ako 150 % z tejto hodnoty.

Miera zamestnanosti v regiónoch spadajúcich do cieľa Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť je o 10 percentuálnych bodov vyššia ako v Konvergenčných regiónoch. V rámci jednotlivých cieľov možno nájsť medzi regiónmi rozsiahle rozdiely, pokiaľ ide o mieru zamestnanosti. V Konvergenčných regiónoch tak žije viac ako 25 miliónov osôb v regiónoch s vysokou zamestnanosťou, zatiaľ čo ďalších 27 miliónov žije v regiónoch s nízkou zamestnanosťou, rozdiel v miere zamestnanosti medzi regiónmi s nízku a vysokou zamestnanosťou presahuje 10 percentuálnych bodov. Celkovo bol cieľ miery zamestnanosti 70 % dosiahnutý iba v dvoch regiónoch v rámci cieľa Konvergencia, Cornwall v UK a Centro v Portugalsku.

V regiónoch spadajúcich do cieľa Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť je priemerná miera zamestnanosti vyššia – 66,7 %, ale aj tu sa miera zamestnanosti medzi regiónmi s vysokou a nízkou zamestnanosťou líši o 10 percentuálnych bodov alebo viac. Cieľ miery zamestnanosti 70 % bol dosiahnutý v 49 regiónoch spadajúcich do cieľa Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť.

Od uverejnenia Tretej správy o pokroku v rámci kohézie[4] sa hodnoty súhrnných ukazovateľov úrovne regionálnych rozdielov zmenili len málo. Táto skutočnosť neprekvapuje, keďže hodnota väčšej časti makroekonomických ukazovateľov sa v takom krátkom časovom období sotva výrazne zmenila. Použité údaje pre EÚ 27 (na rozdiel od údajov EÚ 25, ktoré boli použité v Tretej správe o pokroku) ukazujú, že v roku 2002 žilo 10 % obyvateľov EÚ 27 v najprosperujúcejších regiónoch, čo predstavuje viac ako 19 % celkového HDP v EÚ 27, v porovnaní s iba 1,5 % HDP v prípade 10 % obyvateľstva, ktoré žilo v najmenej bohatých regiónoch. Ak sa HDP vyjadrí v PPS – najbohatších 10 % obyvateľstva predstavuje trochu viac ako 15 % HDP v uvedenom vyjadrení, zatiaľ čo podiel najmenej bohatých 10 % je viac ako 3 % HDP. Vo vyjadrení PPS je pomer HDP medzi hornými a dolnými 10 % obyvateľstva 5:1. Prepočet na PPS je dôležitý. Neprepočítaný pomer (v eurách) je v relatívnych cenách 12,5:1.

1.3.3. Príspevok výskumu a vývoja (R&D) a informačných a komunikačných technológií (IKT) k udržateľnému rastu

R&D je jeden z kľúčových faktorov v určovaní inovačnej kapacity regiónov. I keď nie každý región môže mať veľkú kapacitu R&D, koncentrácia vysokej úrovne výdavkov na R&D vo viac-menej obmedzenom počte regiónov EÚ vzbudzuje obavy. Odhadované výdavky na R&D podľa regiónov[5] ukazujú, že v 35 regiónoch je intenzita R&D, ktorá prevyšuje lisabonský cieľ 3 % HDP. Týchto 35 regiónov predstavuje 46 % celkových výdavkov R&D v EÚ 27 – čo je dvakrát viac ako ich podiel HDP. Na najvyššej priečke je Braunschweig (DE) s výdavkami na R&D 7 % a v ďalších 12 regiónoch je to viac ako 4 %.

Koncentrácia činností v tejto oblasti nevyhnutne znamená, že v mnohých regiónoch neexistujú prakticky vôbec žiadne výdavky na R&D – v 47 regiónoch predstavujú výdavky na R&D menej ako 0,5 % HDP. Spoločne predstavuje týchto 47 regiónov približne 0,5 % celkových výdavkov na R&D v EÚ 27 (ich podiel HDP je 3,5 %).

Prístup k IKT je takisto považovaný za dôležitú hnaciu silu pre rozvoj znalostnej ekonomiky. V roku 2005 mala takmer polovica všetkých domácností v celej EÚ prístup na internet. Porovnanie údajov ukazuje, že medzi členskými štátmi existujú značné rozdiely: v Holandsku, Dánsku a Švédsku presahuje miera penetrácie 70 %, zatiaľ čo v Litve, Českej Republike, Maďarsku, Slovensku a Grécku je to okolo 20 %. V nových členských štátoch je miera penetrácie vo všeobecnosti oveľa nižšia, so zvláštnou výnimkou Slovinska (48 %) a Lotyšska (42 %).

V súčasných regiónoch Cieľa 1 má prístup na internet približne iba jedna tretina všetkých domácností. V týchto regiónoch je prístup na internet nižší v porovnaní s inými regiónmi v tom istom členskom štáte; rozdiel je zjavný najmä v Španielsku, Belgicku a Taliansku. Rozdiely sú však výraznejšie skôr medzi členskými štátmi ako v rámci členských štátov – v regiónoch Cieľa 1 vo Švédsku, Spojenom kráľovstve alebo Nemecku je prístup na internet vyšší ako v domácnostiach v celej EÚ a napríklad značne vyšší ako prístup v regiónoch mimo Cieľa 1 v Taliansku. Takto i naďalej pretrváva podstatný územný rozdiel v používaní internetu, v širokopásmovom pokrytí je internet dostupný pre 90 % mestských domácností v EÚ 15 v porovnaní so 60 % vidieckeho obyvateľstva.

2. NAJNOVšÍ VÝVOJ V KOHÉZNEJ POLITIKE EÚ

2.1. Plnenie rozpočtu v roku 2005 – rekordné úrovne rozpočtových záväzkov

V roku 2005 bolo vyhradených 27,1 miliardy eur pre EFRR, Kohézny fond a predvstupový fond určený pre kandidátske krajiny (ISPA), s celkovými záväzkami vo výške 11,2 miliardy eur pre ESF, ide o najvyššie sumy, ktoré boli vyhradené v rámci kohéznej politiky na jeden rok. Celkovo sa v rámci EFRR v roku 2005 vyplatilo 16,9 miliardy eur a v rámci Kohézneho fondu a ISPA spolu 3 miliardy eur. V prípade ESF dosiahli platby ďalších 11,2 miliardy eur.

Celková suma platieb uskutočnených v roku 2005 za štyri štrukturálne fondy, Kohézny fond a fond ISPA spolu dosiahla viac ako 33 miliárd eur. Pokiaľ ide o plnenie, po pristúpení boli nové členské štáty na začiatku programového obdobia v situácii, ktorá je zväčša podobná situácii, ktorej čelili staré členské štáty v začiatočnej fáze programového obdobia 2000 – 2006.

2.2. Strategické usmernenia Spoločenstva pre kohéziu na roky 2007 – 2013

Ako prvý krok na začatie diskusie o prioritách novej generácie programov kohéznej politiky Komisia uverejnila 6. júla 2005 návrh dokumentu s názvom „Kohézna politika na podporu rastu a zamestnanosti: Strategické usmernenia Spoločenstva na roky 2007 – 2013“[6].

Návrh usmernení stanovuje rámec pre nové programy, ktoré majú byť podporené z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Kohézneho fondu. Kľúčovým kritériom pre programy kohéznej politiky bude v budúcnosti ich príspevok k rastu a zamestnanosti v súlade s obnovenou lisabonskou agendou. Návrh usmernení odráža úlohu kohéznej politiky ako hlavného nástroja na úrovni EÚ v uskutočnení ambícií EÚ stať sa a) atraktívnejším priestorom pre investície a prácu; b) priestorom s vysokým rastom, konkurencieschopnosťou a inováciami; c) miestom s plnou zamestnanosťou a vysokou produktivitou s väčším počtom pracovných miest a lepšími pracovnými miestami.

Po prijatí návrhu usmernení Komisia následne spustila v júli 2005 verejnú diskusiu s cieľom zhromaždiť názory na priority pre novú generáciu programov kohéznej politiky. Výsledky konzultácie pomôžu vytvoriť záverečnú verziu usmernení, ktorú má Komisia oznámiť Rade po prijatí nových nariadení v roku 2006 a v zmysle stanoviska Európskeho Parlamentu, ako aj stanovísk Výboru regiónov a Hospodárskeho a sociálneho výboru.

2.3. „Kohézna politika a mestá: príspevok miest k rastu a zamestnanosti v regiónoch“

Ako doplňujúci dokument k Strategickým usmerneniam Spoločenstva pre kohéziu na roky 2007 – 2013 Komisia predloží v roku 2006 oznámenie v kľúčovej oblasti príspevku mestských oblastí k rastu a zamestnanosti v regiónoch. Dokument bude slúžiť ako referencia pre členské štáty a regióny pri vypracovaní ich národných strategických referenčných rámcov pre kohéznu politiku a následných operačných programov. Pracovný dokument útvarov Komisie príspevok miest k rastu a zamestnanosti v bol uverejnený 23. novembra 2005 (pozri tabuľku v prílohe 4).

Hoci sa pripúšťa, že veľa kompetencií sa sústreďuje na národnej a regionálnej úrovni, mestá môžu toho veľa urobiť, najmä ak je ich schopnosť konať posilnená prostredníctvom európskych programov. Usmernenia pre rôzne prioritné oblasti, v ktorých môžu mestá prijať opatrenia, zahŕňajú zlepšenie atraktívnosti alebo „investičnej pripravenosti“, podporovanie podnikania, zamestnateľnosti a rastu znalostnej ekonomiky; rozvoj obce a znižovanie rozdielov v priľahlom okolí a medzi sociálnymi skupinami, zlepšovanie miestnej bezpečnosti a predchádzanie trestnej činnosti. Mestá sústreďujú nielen príležitosti ale aj výzvy a do úvahy sa musia zobrať špecifické problémy, ktorým musia mestské oblasti čeliť. Rozvoj efektívneho partnerstva je takisto nevyhnutný, čím sa zapoja subjekty na všetkých úrovniach s cieľom riešiť tieto úlohy.

2.4. Kohézna politika v strede Stratégie pre rast a zamestnanosť

Kohézna politika bola s opätovným spustením Lisabonskej stratégie uznaná za základný nástroj na úrovni Spoločenstva, ktorým sa prispeje k implementácii Stratégie rastu a zamestnanosti, a to nielen preto, že predstavuje jednu tretinu rozpočtu Spoločenstva, ale aj preto, že navrhnuté stratégie na miestnej a regionálnej úrovni musia byť neoddeliteľnou súčasťou úsilia podporiť rast a zamestnanosť. Úloha MSP, potreba vyhovieť miestnym požiadavkám na schopnosti, potreba združovania sa, potreba miestnych inovačných centier je taká, že v mnohých prípadoch musia byť stratégie vytvorené zdola, na regionálnej a miestnej úrovni. Toto sa okrem toho uplatňuje nielen v hospodárskom programe, ale aj v širšom úsilí s cieľom zapojiť občanov, ktorí majú možnosť byť priamo zaangažovaní do Stratégie rastu a zamestnanosti Únie prostredníctvom partnerstva a dohôd viacúrovňovového riadenia, ktorými sa kohézna politika riadi.

Tento prístup je základom priorít obsiahnutých v návrhu Strategických usmernení Spoločenstva na roky 2007 – 2013 a v návrhu, že by kvantitatívne ciele výdavkov na programy kohéznej politiky budúcej generácie mali byť stanovené tak, aby určité percento prostriedkov bolo použité na účely jasne súvisiace so Stratégiou rastu a zamestnanosti ("vyčlenenie"). V súlade so závermi Európskej rady z decembra 2005 15 členských štátov ukáže smer pred posledným rozšírením prijatím ambicióznych cieľov účelového viazania (pre ciele Konvergencia a Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť sa ciele rovnajú 60 % a 75 % celkových výdavkov v uvedenom poradí). Nové členské štáty majú možnosť prijať ciele účelového viazania na dobrovoľnom základe. Navrhované nariadenia vyžadujú predkladanie správ o dosiahnutých výsledkoch, pokiaľ ide o ciele účelového viazania.

Ako súčasť nového správneho a riadiaceho cyklu Stratégie rastu a zamestnanosti predložili členské štáty svoje Národné programy reforiem v jeseni 2005. Tieto národné stratégie Komisia potom vyhodnocuje formou Výročných správ o pokroku prijatých v januári 2006[7].

Vo Výročnej správe o pokroku (VSP) bolo uvedených niekoľko odporúčaní dôležitých pre kohéznu politiku. Po prvé sa odporúča, aby členské štáty zabezpečili, že sa výdavky Spoločenstva na kohéziu a rozvoj vidieka zamerajú na podporu Lisabonskej stratégie vo všeobecnosti. Inými slovami by programy kohéznej politiky mali byť priamou podporou Národných programov reforiem. V súvislosti s novými programami kohéznej politiky sa vo VSP najmä odporúčalo, aby nové členské štáty podporili účelovú viazanosť prostriedkov kohéznej politiky na opatrenia s cieľom dosiahnuť lisabonské ciele, ako to už bolo odsúhlasené na zasadnutí Európskej rady z decembra 2005 v prípade EÚ 15.

Po druhé sa vo VSP zdôraznila potreba väčšieho úsilia s cieľom vytvoriť koordinačné mechanizmy medzi tými, ktorí sú zodpovední za národné programy reforiem a tými, ktorí pripravujú programy kohéznej politiky na obdobie 2007 – 2013. Tieto prepojenia by mali byť rýchlo zavedené, keďže sa príprava týchto programov zintenzívňuje, počnúc prijatím národných strategických referenčných rámcov. Po tretie sa vo Výročnej správe o pokroku zdôrazňuje, že by členské štáty mali vziať do úvahy makroekonomický dosah transferov z prostriedkov kohéznej politiky. Napokon sa v VSP odporúča, aby nová generácia programov kohéznej politiky odzrkadľovala priority obsiahnuté v Národných programoch reforiem a štyri prioritné akcie[8].

Európska rada na jarnom zasadnutí v roku 2006 potvrdila mnoho odporúčaní VSP a uzavrela, že by členské štáty pri vypracovávaní Národných strategických referenčných rámcov mali vziať do úvahy priority, ktoré sú v ich Národných programoch reforiem.

2.5. Zdroje: zhrnutie záverov z decembrového zasadnutia Európskej rady v roku 2005

Závery zo zasadnutia Európskej rady v decembri 2005 a prijatie Medziinštitucionálnej dohody 17. mája 2006 pripravili pôdu pre dosiahnutie dohody EP a Rady týkajúcej sa finančného rámca pre rozpočet Spoločenstva na roky 2007 – 2013, kľúčový krok smerom k príprave novej generácie programov kohéznej politiky. Podľa toho by výška rozpočtu kohéznej politiky na obdobie 2007 – 2013 predstavovala 308 miliárd eur, čo sa rovná 0,37 % HND EÚ 27. Toto predstavuje zníženie približne o 10 % v porovnaní s návrhom Komisie, pričom cieľ Európska územná spolupráca a cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť (bez „začleňujúceho“ prechodného režimu) so znížením približne – 50 % a 20 % v uvedenom poradí, najviac prispievajú k zníženiu. Tento fakt pobáda k ešte väčšiemu úsiliu koncentrácie s cieľom zabezpečiť efektívne a účinné použitie prostriedkov Spoločenstva.

Nové členské štáty by mali prijať 51,3 % celkových zdrojov kohéznej politiky. V absolútnom vyjadrení v ročných priemeroch to zodpovedá nárastu približne o 165 % v porovnaní s finančnými zdrojmi, ktoré sú k dispozícii na obdobie 2004 – 2006 (medziročne). Čo sa týka maximálnych prevodov do národných rozpočtov (limity), priemerné transfery novým členským štátom by mali predstavovať približne 3,5 % ich HDP v porovnaní s 3,8 % v návrhu Komisie.

Závery decembrového zasadania Európskej rady potvrdené dosiahnutou politickou dohodou o legislatívnom návrhu v máji 2006 takisto prispeli k urýchleniu práce na nových ustanovujúcich textoch, najmä objasnením stanoviska Rady k početným problémom ako oprávnenosť nenávratnej DPH, výdavky na bývanie, maximálna miera spolufinancovania a základ pre vypočítanie takejto miery, ako aj uplatňovanie automatického zrušenia záväzku (N+2). Celkovo sa členské štáty snažili získať maximálnu flexibilitu pokiaľ ide o alokáciu, správu a kontrolu zdrojov Spoločenstva. Budú musieť byť zohľadnené nové ustanovenia, pričom sa zabezpečí finančná disciplína a tematická, finančná a geografická koncentrácia obhajovaná Komisiou.

2.6. Inovácie v rámci nových programov kohéznej politiky

V predchádzajúcich rokoch Komisia vytvorila nové nástroje na podporu členských štátov a regiónov s cieľom zlepšiť kvalitu projektov, pričom sa finančné zdroje Spoločenstva zároveň lepšie využijú zvýšením vplyvu kohéznej politiky. Na základe toho boli v rámci nových programov vyvinuté špecifické iniciatívy s cieľom podporiť finančné inžinierstvo pre začínajúce podniky a mikropodniky kombinovaním technickej pomoci a grantov s negrantovými nástrojmi ako sú pôžičky, kmeňový kapitál, rizikový kapitál alebo záruky. Tieto činnosti sa uskutočnia prostredníctvom úzkej spolupráce dohodnutej medzi Komisiou a skupinou Európska investičná banka a inými medzinárodnými finančnými inštitúciami zameranými na finančné inžinierstvo na základe Memoranda o porozumení, ktoré bolo podpísané 30. mája 2006. Pridaná hodnota spolupráce v tejto oblasti zahŕňa poskytovanie dodatočných zdrojov vo forme pôžičiek na zakladanie nových podnikov a rozvoj v regiónoch EÚ; príspevok finančným a riadiacim znaleckým posudkom špecializovaných inštitúcií ako je skupina EIB a iné medzinárodné finančné inštitúcie, ako aj finančné sektory vo všeobecnosti; vytvorenie silných stimulov na úspešnú implementáciu príjemcami prostredníctvom kombinácie grantov a pôžičiek; a zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti prostredníctvom revolvingového charakteru grantového príspevku na finančné inžinierske činnosti.

2.6.1. JASPERS

JASPERS, „Spoločná pomoc pri podpore projektov v európskych regiónoch“ je nové partnerstvo technickej pomoci medzi Komisiou, Európskou investičnou bankou a Európskou bankou pre obnovu a rozvoj. Bude k dispozícii členským štátom na pomoc pri príprave veľkých projektov, ktoré budú podporené z Kohézneho fondu a EFRR. Toto zohľadňuje rozsiahlu skúsenosť EIB a EBOR v príprave veľkých projektov, najmä v sektore dopravy a životného prostredia. Spoločné úsilie troch inštitúcií je zamerané na podporu úspešnej implementácie kohéznej politiky v programovom období 2007 – 2013 zvýšením zdrojov pre projektovú prípravu.

Hlavným cieľom programu JASPERS je pomôcť členským štátom v komplexnej úlohe prípravy kvalitných projektov tak, aby projekty mohli byť rýchlejšie schválené útvarmi Komisie na podporu z EÚ. Toto bude zahŕňať podporu v prípade rozvojových projektov založených na rozvinutých dohodách o verejno-súkromnom partnerstve. JASPERS zabezpečí rozsiahlu pomoc vo všetkých fázach projektového cyklu od počiatočného určenia projektu po rozhodnutie Komisie udeliť grantovú pomoc.

2.6.2. JEREMIE

S cieľom zlepšiť prístup k financovaniu rozvoja podnikania bola v partnerstve s Európskym investičným fondom (EIF) vytvorená nová iniciatíva. Iniciatíva Spoločné európske zdroje pre mikropodniky a stredné podniky („JEREMIE“) bola spustená v roku 2006 vyhodnotením nedostatkov v ustanoveniach o produktoch finančného inžinierstva v členských štátoch a regiónoch (ako sú fondy rizikového kapitálu, pôžičky a záruky).

Toto pripraví pôdu pre druhú fázu, v ktorej EIF alebo podobná finančná inštitúcia podporí orgány zodpovedné za kohézne programy v preklenutí zistených nedostatkov. Táto podpora bude mať podobu expertného riadenia zdrojov vymedzených v rámci programu na rozvoj prístupu k financovaniu, ako aj na zatraktívnenie a akreditáciu finančných sprostredkovateľov, ktorí ďalej požičiavajú na rozvoj podnikania. Úspešná implementácia iniciatívy JEREMIE si však bude vyžadovať plnú podporu a spoluprácu orgánov v členských štátoch a regiónoch.

2.6.3. JESSICA

Práca na programe JESSICA (Spoločná európska podpora pre udržateľné investície v mestských oblastiach) začala ako rámec pre úzku spoluprácu medzi Komisiou a EIB, Rozvojovou bankou Rady Európy (CEB) a inými medzinárodnými finančnými inštitúciami zameranými na finančné inžinierstvo pre udržateľný rozvoj miest. Jeho cieľom je poskytnúť orgánom hotové riešenie komplexnej úlohy financovania projektov na obnovu a rozvoj miest prostredníctvom použitia revolvingových fondov.

JESSICA je zavádzaná v partnerstve medzi Komisiou, Európskou investičnou bankou a Rozvojovou bankou Rady Európy.

2.6.4. Modernizácia verejných služieb

Návrh nariadenia ESF pre nové programové obdobie zahŕňa novú špecifickú prioritu v rámci cieľa Konvergencia, ktorá je zameraná na posilnenie inštitucionálnej kapacity a efektívnosti verejných správ a verejných služieb na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Dôraz na túto prioritu je zohľadnený v Strategických usmerneniach Spoločenstva pre kohéziu na roky 2007 – 2013 ako usmernenie činnosti.

Hlavným cieľom tejto priority je podporiť reformy verejnej správy a verejných služieb v súlade s cieľmi Európskej stratégie zamestnanosti s cieľom zvýšiť kvalitu a produktivitu práce a v tejto súvislosti zlepšiť efektivitu a produktivitu vo verejnej správe.

Poskytovaná podpora by v rámci novej priority mala umožniť verejnej správe a verejným službám stať sa silnými motormi konkurencieschopnosti, rozvoja a rastu členských štátov a regiónov. Implementácia novej priority by mala podporiť rozsiahle reformy alebo modernizáciu relevantných verejných správ a verejných služieb prostredníctvom určenia tých oblastí, kde sú intervencie najviac potrebné a kde predstavujú najvyššiu pridanú hodnotu.

2.7. Strategické usmernenia Spoločenstva pre politiku rozvoja vidieka a Európsky fond pre rybné hospodárstvo

Rada prijala nové nariadenie o rozvoji vidieka v septembri 2005[9]. Politika rozvoja vidieka EÚ bude mať v rokoch 2007 – 2013 tri hlavné ciele: zlepšenie konkurencieschopnosti európskeho poľnohospodárstva a lesného hospodárstva podporovaním reštrukturalizácie, rozvoja a inovácie; zlepšenie životného prostredia a vidieka podporovaním hospodárenia s pôdou; zlepšenie kvality života vo vidieckych oblastiach a podpora diverzifikácie hospodárskej činnosti. Politika rozvoja vidieka EÚ už nebude súčasťou štrukturálnych fondov, ale obidve politiky budú pracovať spolu na podporovaní hospodárskej diverzifikácie vo vidieckych oblastiach. Nová politika rozvoja vidieka bude financovaná z jediného fondu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), ktorého celkové finančné prostriedky, v súlade s dohodou Rady týkajúcou sa finančného výhľadu z decembra 2005, budú v rokoch 2007 – 2013 predstavovať 69,75 miliardy eur[10].

Strategické usmernenia Spoločenstva pre rozvoj vidieka boli prijaté rozhodnutím Rady vo februári 2005. V usmerneniach sa stanovujú oblasti dôležité z hľadiska plnenia priorít EÚ, najmä v súvislosti s cieľmi trvalej udržateľnosti stanovenými na zasadnutí Európskej rady v Göteborgu a s prepracovanou Lisabonskou stratégiou pre rast a zamestnanosť.

Kohézna politika už prispieva k rozvoju vidieka prostredníctvom činnosti vo vidieckych oblastiach. Počas obdobia 2000 – 2006 bolo pridelených viac ako 2 miliardy eur z EFRR na opatrenia, ktoré sú zamerané na poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a podporu prispôsobenia sa a rozvoj vidieckych oblastí. Toto je dodatočné k zdrojom určeným na iné hľadiská produktívneho prostredia a investície do základnej infraštrutruktúry vo vidieckych oblastiach. V rokoch 2007 – 2013 bude kohézna politika pokračovať v podporovaní diverzifikácie vidieckeho hospodárstva prostredníctvom EFRR.

Dôležitým bodom v národných strategických plánoch a programoch rozvoja vidieka bude zabezpečenie doplnkovosti a synergie s Národnými strategickými referenčnými rámcami (NSRR) a programami štrukturálnych fondov. Komisia pobáda členské štáty, aby venovali zvláštnu pozornosť, pokiaľ ide o úlohu vidieckych oblastí v implementácií lisabonských cieľov a aby preskúmali príležitosti na využitie miestnych možností.

Komisia prijala návrh nariadenia pre Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFF) v júli 2004. V súlade s dohodou o finančnom výhľade z decembra 2005 bude celkový rozpočet EFF 3,849 miliardy eur na roky 2007 – 2013.

Strategické usmernenia Spoločenstva pre EFF, ktoré boli plánované v pôvodnom návrhu, boli zahrnuté do nariadenia EFF ako hlavné zásady. Tieto hlavné zásady zohľadňujú priority EÚ, a najmä Lisabonskú stratégiu pre rast a zamestnanosť.

[1] Ako percento populácie vo veku 15 – 64 rokov.

[2] Regióny, ktorých HDP na osobu by bol nižší ako 75 % priemeru EÚ 15 (takzvaný štatistický efekt rozšírenia).

[3] Regióny, ktoré sú v súčasnosti oprávnené pre Cieľ 1, ktoré nespĺňajú kritériá Konvergenčného cieľa ani po zohľadnení štatistického efektu rozšírenia.

[4] KOM(2005) 192 zo 17.5.2005.

[5] Pri meraní týchto údajov sa vyskytujú problémy, preto boli v prípade Švédska, Belgicka a Írska použité údaje na národnej úrovni, v prípade UK na úrovni NUTS 1, zatiaľ čo v prípade Malty údaje chýbajú.

[6] KOM(2005) 299 z 5.7.2005.

[7] KOM(2006) 30 z 25.1.2006.

[8] 1) Viac investovať do znalostí a inovácie; 2) Uvoľniť podnikateľský potenciál, najmä potenciál MSP; 3) Reagovať na globalizáciu a starnutie; A 4) pohnúť sa smerom k účinnej a integrovanej energetickej politike EÚ.

[9] Nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV).

[10] Pred moduláciou z priamych poľnohospodárskych platieb.