52006DC0027

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 27.1.2006

KOM(2006) 27 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE

Západný Balkán na ceste do EÚ: konsolidovanie stability a zvyšovanie prosperity

OZNÁMENIE KOMISIE

Západný Balkán na ceste do EÚ: konsolidovanie stability a zvyšovanie prosperity

EÚ na samite EÚ – západný Balkán v Solúne v júni 2003 potvrdila svoju podporu európskej perspektíve krajín západného Balkánu[1]. Na samite sa schválila „Solúnska agenda“, do ktorej sa zahrnuli opatrenia z predvstupového procesu, a prijal záväzok vykonávať ju spoločne.

Európska Rada v júni 2005 znovu oznámila svoje odhodlanie vykonávať Solúnsku agendu, pričom poznamenala, že pokrok každej krajiny na ceste k integrácii závisí od jej úsilia splniť kodanské kritériá a podmienky stabilizačného a asociačného procesu (SAP).

Takmer tri roky po samite v Solúne sa región západného Balkánu ďalej stabilizoval a postúpil smerom k Európskej únii. Európska perspektíva poskytuje silný stimul pre politickú a hospodársku reformu a povzbudzuje zmierenie medzi národmi tohto regiónu. Je v záujme EÚ ako celku, ako aj dotknutých krajín, aby sa tento proces zintenzívnil. Pomôže to EÚ dosiahnuť vlastné ciele bez rizika obnovenia nestability v bezprostredne priľahlom regióne. Posilnenie politiky EÚ pre daný región, najmä v oblastiach spoločného záujmu, ako sú spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť, vzdelávanie a obchod, na upevnenie ktorých existuje silná požiadavka zo strany ľudu tejto oblasti, je najlepším prostriedkom na posilnenie dôveryhodnosti procesu a na zníženie politického rizika.

Nastávajúce mesiace prinesú hlavné výzvy regiónu, keďže proces určenia statusu Kosova postupuje a iné základné ústavné záležitosti sa dostávajú do popredia pozornosti verejnosti. V takýchto časoch je povzbudenie, ktoré so sebou prináša splnenie Solúnskej agendy, obzvlášť dôležité. Komisia bude pokračovať v podpore stabilizácie regiónu pomocou stabilizačného a asociačného procesu, ako aj svojím príspevkom k spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike a podporou operáciám Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP) v regióne.

Rakúske predsedníctvo plánuje počas neformálneho stretnutia ministrov zahraničných vecí 10. až 11. marca v Salzburgu viesť podrobnú diskusiu o západnom Balkáne. Bude to vhodná príležitosť na opätovné potvrdenie cieľov EÚ a na odsúhlasenie spôsobov a prostriedkov na posilnenie úsilia EÚ v tomto regióne. Cieľom EÚ je progresívnou integráciou tohto regiónu do európskeho diania podporovať stabilitu, bezpečnosť a prosperitu na západnom Balkáne.

Pred blížiacim sa salzburským stretnutím sa týmto oznámením hodnotí vývoj od Solúnu a ustanovujú sa konkrétne opatrenia na posilnenie politiky a nástrojov v súlade so strategickým dokumentom Komisie o rozširovaní z novembra 2005. Podľa záverov Rady z decembra je uvedený strategický dokument dobrým základom pre diskusiu o záležitostiach rozširovania v roku 2006. Členské štáty sa vyzývajú, aby schválili opatrenia ustanovené v predloženom dokumente a zabezpečili poskytovanie nevyhnutnej podpory na dosiahnutie cieľov EÚ v danom regióne.

--I--

Tri roky po Solúne

Dosiahnutý pokrok a očakávané výzvy

Počas posledných troch rokov dosiahli krajiny západného Balkánu významný pokrok v oblasti stabilizácie a zmierenia, vnútornej reformy a regionálnej spolupráce. Výsledkom toho je, že sa priblížili k EÚ.

V posledných mesiacoch sa uskutočnili dôležité kroky: otvorili sa prístupové rokovania s Chorvátskom, Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsku sa udelil status kandidáta, priblížilo sa uzavretie stabilizačnej a asociačnej dohody (SAD) s Albánskom, otvorili sa rokovania o SAD so Srbskom a Čiernou Horou a Bosnou a Hercegovinou. Začal sa politický proces na dosiahnutie rozhodnutia o budúcnosti statusu Kosova. Tento vývoj ukazuje, že národy a vlády regiónu hľadajú lepšiu budúcnosť v európskom politickom a hospodárskom živote. Európska únia preukázala svoje odhodlanie podporovať ich v tomto prístupe. Toto odhodlanie zostalo pevné počas celého minulého roku.

Región v nastávajúcom období stojí pred dôležitými výzvami, obzvlášť pred procesom určenia statusu Kosova a ústavného usporiadania Srbska a Čiernej Hory. Úspešné zvládnutie týchto záležitostí by mohlo otvoriť cestu rýchlemu pokroku. Neúspech by mal vážne následky pre dotknuté krajiny, pre región a pre bezpečnosť Európy. Možná reforma ústavy v Bosne a Hercegovine bude ďalšou výzvou. EÚ je odhodlaná pomáhať pri riešení záležitostí týkajúcich sa ústavy a statusu v súlade s európskymi a medzinárodnými normami, aby sa dosiahlo hlbšie zmierenie a politická zrelosť v regióne a aby sa tieto krajiny posunuli smerom k uvedomeniu si svojho európskeho poslania. Bude pokračovať v posilňovaní a koordinácii svojej prítomnosti v tomto regióne.

EÚ bude hrať aktívnu úlohu v procese určenia statusu Kosova a menovala už aj zástupcu na podporu vyslanca OSN, ktorý dohliada na rozhovory o statuse Kosova. Politiky a páky EÚ sa musia plne využiť ako pomoc na dosiahnutie vyrovnaného a trvalo udržateľného usporiadania, ktoré prinesie mier a stabilitu nie len priamo zainteresovaným stranám, ale aj regiónu ako celku. EÚ je tiež ochotná byť účastníkom medzinárodných síl, ktorých prítomnosť sa bude vyžadovať po prijatí rozhodnutia o statuse Kosova. Komisia poskytne svoje politické a technické znalosti pri rozhovoroch o statuse a bude musieť prebrať veľkú časť zodpovednosti za vykonávanie výsledku, ktorý podporí európsku perspektívu Kosova.

Región sa posunul dopredu, pokiaľ ide o dosiahnutie trvalej makroekonomickej stability a o zvyšovanie konkurencieschopnosti, ale pokrok nie je rovnorodý a je potrebné ešte veľa urobiť.

Keďže sa v oblasti stabilizácie zaznamenáva pokrok a riešia sa záležitosti statusu, krajiny západného Balkánu sa budú vo zvýšenej miere zameriavať na reformy potrebné na dosiahnutie európskych noriem. Hospodársky a sociálny program sa dostane do popredia, keďže hlavným problémom celej oblasti sú slabé hospodárstva, vysoká nezamestnanosť a nedostatočná sociálna súdržnosť. Politiky EÚ pre tento región by sa bojom proti nezamestnanosti, sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporovaním sociálneho dialógu mali vo zvýšenej miere zamerať na spravodlivý a trvalo udržateľný hospodársky rozvoj a na to, aby výhody hospodárskeho rastu priniesli osoh zraniteľným skupinám a spoločenstvám.

Európske resp. prístupové partnerstvá dohodnuté v decembri 2005 pre krajiny západného Balkánu určujú priority, na ktoré by sa tieto krajiny v krátkodobom a strednodobom horizonte mali sústrediť. Pokrok v týchto oblastiach, ako aj uspokojivé vykonávanie SAD, by im mali umožniť postupovať po jednotlivých stupňoch stanovených v strategickom dokumente Komisie o rozširovaní z novembra 2005.

Vykonávanie Solúnskej agendy

Záväzky prijaté EÚ v Solúnskej agende sa väčšinou zrealizovali alebo sú na dobrej ceste. Krajiny západného Balkánu zaznamenali významný pokrok v plnení solúnskych záväzkov. Na podporu Solúnskej agendy je však potrebné ďalšie úsilie.

Posilnili sa politický dialóg a spolupráca v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP):

- Založilo sa politické fórum EÚ – západný Balkán a každoročne sa konali stretnutia ministrov zahraničných vecí, spravodlivosti a vnútra. Usporadúvali sa každoročné stretnutia „trojky“ na úrovni politických riaditeľov v rámci Valného zhromaždenia OSN. Tieto stretnutia vo veľkej miere dosiahli svoje ciele. Ich vplyv by zvýšilo silnejšie zameranie sa na konkrétne programy a úlohy.

- Krajiny západného Balkánu boli začiatkom roku 2004 vyzvané, aby sa pripojili k spoločným pozíciám, demaršom a vyhláseniam o záležitostiach SZBP, čo aj vo veľkom množstve relevantných prípadov urobili.

- Začal sa dvojstranný politický dialóg s Bosnou a Hercegovinou a Srbskom a Čiernou Horou s každoročnými stretnutiami „trojky“ na úrovni ministrov, ktorý doplnil už prebiehajúci politický dialóg s Albánskom, Chorvátskom a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko.

Solúnske ustanovenia na posilnenie podpory EÚ pri budovaní inštitúcií a otváraní programov a agentúr Spoločenstva západnému Balkánu sa už vykonávajú, alebo sú na dobrej ceste. To isté platí aj pre množstvo opatrení súvisiacich s obchodom, účasť krajín západného Balkánu v Európskej charte pre malé podniky a ďalšiu finančnú pomoc. V oblasti regionálnej spolupráce sa uskutočnili dôležité kroky. Aktuálny stav v týchto oblastiach a ďalšie kroky sú uvedené ďalej.

Medzi Komisiou a každou z krajín západného Balkánu sa v hospodárskej oblasti začal pravidelný dialóg. Na jar sa očakáva jeho rozšírenie na Bosnu a Hercegovinu. Podobný dialóg sa vedie s Kosovom.

Pokrok v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti je významný a zahŕňa boj proti organizovanému zločinu, budovanie inštitucionálnej kapacity v súdnictve, zvýšenú policajnú a prokurátorskú spoluprácu, akčný plán na boj proti obchodovaniu s drogami, opatrenia na boj proti praniu špinavých peňazí a nelegálnej migrácii, ako aj vykonávanie záväzkov prijatých na Ochridskej konferencii o bezpečnosti a správe hraníc. Mnohé opatrenia v tejto oblasti podporilo aj Spoločenstvo. Úsilie v tejto oblasti je však potrebné zintenzívniť.

Spoločné parlamentné výbory EÚ a Chorvátska, ako aj Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónska, boli založené v roku 2004 a pravidelne sa stretávajú. Uskutočňujú sa aj pravidelné medziparlamentné schôdze s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom a Čiernou Horou, ako aj Kosovom.

EÚ sa naďalej aktívnej zúčastňuje na mierotvorných misiách a na predchádzaní konfliktov. V Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsku a Bosne a Hercegovine prevzala vojenské operácie vedené NATO-m a udržiava policajné misie v obidvoch týchto krajinách. Monitorovacie misie EÚ pokračovali vo všetkých krajinách okrem Chorvátska. V Sarajeve a Skopje sú osobitní zástupcovia generálneho tajomníka/vysokého predstaviteľa EÚ a v novembri 2005 bol pre bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko menovaný spoločný osobitný zástupca EÚ a vedúci delegácie Komisie.

Už od začiatku kosovského konfliktu v roku 1999 sa EÚ usiluje prostredníctvom značného finančného a politického úsilia nastoliť v oblasti trvalý mier a demokraciu a uľahčiť vývoj Kosova smerom k demokratickej, mnohoetnickej spoločnosti. EÚ podporila misiu Organizácie Spojených národov v Kosove aj vytvorením jeho štvrtého hospodárskeho piliera a financovaním jeho správnych výdavkov. Úzko spolupracovala aj s dočasnými inštitúciami samosprávy. Podpora rozvoja Kosova zo strany EÚ prekročila k dnešnému dňu 1,6 miliardy EUR.

Vo svojich výročných správach, naposledy v správe o pokroku prijatej 9. novembra 2005, poskytuje Komisia podrobné hodnotenie pokroku a oneskorení pri stabilizácii regiónu. Väčšie úsilie je potrebné najmä v oblasti návratu utečencov, zmierenia prostredníctvom vzdelávania, sociálneho vývoja a kultúry. V niektorých krajinách sa ešte musí dosiahnuť plná spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu. Podpora Medzinárodného trestného tribunálu, ktorého zmluvnými stranami sú všetky krajiny západného Balkánu, nie je v niektorých prípadoch v súlade s príslušnými rozhodnutiami EÚ .

--II---

Stabilizačný a asociačný proces, ako ho Solúnska agenda posilnila, sa ukázal ako účinný rámec politiky pre činnosť EÚ na západnom Balkáne. Ako súčasť procesu rozširovania zostáva rámcom pre európske smerovanie týchto krajín až do ich budúceho pristúpenia. Jeho vykonávanie si však vo svetle posledných skúseností a budúcich výziev v mnohých oblastiach vyžaduje ďalšie úsilie. Tieto oblasti a navrhované kroky sú uvedené ďalej.

Odstraňovanie prekážok obchodu a investovania, podporovanie hospodárskeho a sociálneho vývoja

Rozvoj obchodu a investovania závisí v podstatnej miere od politickej stability, celkovej hospodárskej situácie a pokroku v oblasti reforiem v jednotlivých krajinách a v regióne ako celku. Makroekonomická stabilita si vyžaduje ďalšie úsilie, najmä fiškálna a menová politika, ktorých cieľom je zabezpečiť prostredie vedúce k trvalému rastu. Na zlepšenie fungovania trhov a konkurencieschopnosti je potrebné, aby sa štrukturálne reformy uskutočniť energicky. Krajiny musia napredovať najmä v reštrukturalizácii a privatizácii štátnych podnikov, zakladaní fungujúcich inštitúcií a účinného súdnictva a v ďalšej reforme pracovného trhu. Záleží najmä na zlepšení v tomto širšom rámci. Napriek významnému pokroku potrebuje reformačný proces v regióne väčší impulz.

Stabilizačné a asociačné dohody a autonómne obchodné opatrenia

Stabilizačné a asociačné dohody (SAD), ktorými sa zavádza voľný obchod s EÚ, sú v súčasnosti v rôznych fázach rokovaní s Albánskom, Srbskom a Čiernou Horou, ako aj Bosnou a Hercegovinou. Rokovania už prebiehajú s Chorvátskom a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko. Prostredníctvom svojich ustanovení, ktoré podporujú aproximáciu právnych predpisov a budovanie administratívnej kapacity, predstavujú SAD v neposlednom rade silnú hnaciu silu pre integráciu obchodu, vnútornú reformu a priblíženie sa k EÚ.

Autonómne obchodné opatrenia uplatňované na celý západný Balkán umožňujú bezcolný prístup na trh Spoločenstva prakticky všetkým výrobkom s pôvodom v danom regióne. Tieto obchodné preferencie sa ukázali ako úspešné a prispievajú k 8 % priemernému ročnému vzrastu vývozu západného Balkánu do EÚ (2000 – 2004). Nedávno sa tieto opatrenia obnovili do konca roku 2010[2].

Autonómne obchodné opatrenia spolu s príslušnými ustanoveniami SAD a ďalšími obchodnými dohodami poskytujú priaznivý rámec pre vývoj obchodu medzi EÚ a týmto regiónom, čím stimulujú priame zahraničné investície v regióne a hospodársky vývoj vo všeobecnosti.

Na plné využitie predností tohto rámca potrebujú dané krajiny ďalšiu reštrukturalizáciu svojich ekonomík, potrebujú sa stať konkurencieschopnejšími a zvýšiť svoje administratívne kapacity. Zosúlaďovanie acquis v najdôležitejších oblastiach týkajúcich sa obchodu, najmä v oblastiach ciel a priemyselných, zdravotných, fytosanitárnych a veterinárnych noriem, ako to vyžadujú európske partnerstvá, zohrá v tomto smere kľúčovú úlohu . Komisia bude v tejto oblasti naďalej poskytovať danému regiónu technickú pomoc.

Diagonálna kumulácia

Komisia bola v Solúne vyzvaná, aby pripravila rozšírenie pan-európskej diagonálnej kumulácie pôvodu na krajiny uvedeného regiónu spôsobom konzistentným so všetkými príslušnými politikami Spoločenstva a v závislosti od ich administratívnej kapacity. Pan-európska kumulácia sa v súčasnosti rozširuje na krajiny barcelonského procesu, čím sa vytvára „pan-euro-stredomorská“ kumulácia. Účasť západného Balkánu v tomto novom systéme je strategickým cieľom EÚ.

Pokiaľ ide o oneskorenie nového systému, ktoré by bolo spôsobené zapojením nových strán v tomto čase, Komisia v súčasnosti pripravuje zónu diagonálnej kumulácie pôvodu medzi EÚ a tými krajinami západného Balkánu, ktoré majú s EÚ dohodu o voľnom obchode, v súčasnosti sú to Chorvátsko a Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko. Vzhľadom na počet dotknutých strán a vysokú úroveň integrácie regiónu, mala by táto iniciatíva čoskoro začať prinášať výsledky. V druhej fáze by mohol západný Balkán pristúpiť do pan-euro-stredomorského systému diagonálnej kumulácie, a to hneď ako sa tento nový systém ukáže ako účinný a v súlade so zásadami a postupmi uplatňovanými na iných účastníkov systému, ktorí nie sú členmi EÚ.

Regionálna obchodná integrácia

Regionálna obchodná integrácia je veľmi dôležitou pre západný Balkán a je kľúčovým prvkom politiky EÚ pre daný región.

Pri rozvoji obchodu v rámci západného Balkánu sa dosiahol významný pokrok. Ukončilo sa aj vytvorenie siete dvojstranných dohôd o voľnom obchode (DVO) uzavretých v rámci Paktu stability. Výsledkom tohto procesu bol okrem iného podstatný vzrast vzájomného obchodu. Vnútroregionálny obchod však stále zaostáva za svojím potenciálom a v niektorých prípadoch nebola implementácia dvojstranných dohôd uspokojivá. Komisia je pripravená spolupracovať s krajinami západného Balkánu s cieľom určiť prekážky hladkej implementácie týchto dohôd, ako aj nájsť spôsoby, ako ich prekonať.

Na svojom stretnutí v Sofii v júni 2005 ministri obchodu juhovýchodnej Európy začali proces integrácie siete existujúcich dvojstranných dohôd o voľnom obchode do jednotnej regionálnej DVO, ktorá sa má uzatvoriť do polovice roku 2006 a nadobudnúť platnosť v roku 2007. Takisto sa dohodli na vykonávaní programu na zníženie alebo elimináciu necolných bariér a na spolupráci pri ďalšej harmonizácii nariadení o obchode so službami. Komisia podporuje tieto iniciatívy a bude naďalej poskytovať rady a technickú pomoc, aby umožnila vnútroregionálnej integrácii sa v plnej harmónii rozvíjať smerom k integrácii európskej.

Vstup do Svetovej obchodnej organizácie

Komisia silne podporuje vstup Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory a Srbska do Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Členstvo vo WTO je dôležitým krokom hospodárskej reformy ktorejkoľvek krajiny. Komisia bude v tejto oblasti naďalej poskytovať technickú pomoc.

Výberové konania v rámci nástrojov pomoci

V súlade so záväzkom prijatým v Solúne, sa nariadenia a pravidlá týkajúce sa pomoci ES zmenili a doplnili, aby umožnili subjektom zo západného Balkánu zúčastňovať sa na výberových konaniach v rámci predvstupových nástrojov[3]. Podobné ustanovenia obsahujú návrhy Komisie týkajúce sa nového predvstupového finančného nástroja (IPA) a nástroja pre európske susedstvo a partnerstvo (ENPI), ktoré budú zahŕňať pomoc Spoločenstva východným a stredomorským susedom Únie[4].

Malé a stredné podniky

Pre trvalo udržateľný rast hospodárstiev západného Balkánu je vytvorenie vhodných podmienok pre malé a stredné podniky prvoradým predpokladom. Reformačné úsilie by sa obzvlášť malo sústrediť na túto oblasť.

Krajiny západného Balkánu sa pri príležitosti solúnskeho samitu pripojili k Európskej charte pre malé podniky. Krajiny regiónu užívajú výhody charty, aj keď nie rovnakou mierou.

V „belehradskom vyhlásení“ prijatom v októbri roku 2005 vyzvali krajiny západného Balkánu Komisiu, aby pokračovala v procese vytýčenom chartou aj po troch rokoch Solúnskej agendy. Ako odpoveď na túto výzvu Komisia v úzkej spolupráci s rakúskym predsedníctvom, OECD a Európskou nadáciou pre odborné vzdelávanie znovu začne v roku 2006 tento proces na obdobie najmenej ďalších troch rokov.

Komisia podporuje európsky fond pre juhovýchodnú Európu (EFSE), ktorý bol založený v decembri 2005 medzinárodnými a vnútroštátnymi darcami a má za cieľ poskytovať prostredníctvom miestnych finančných inštitúcií ďalšie financovanie rozvoja, najmä pre sektor malých podnikov a mikropodnikov, ako aj súkromné domácnosti. Komisia má v pláne prispieť v roku 2006 do fondu približne 60 miliónmi EUR.

Lisabonská agenda

Cieľom Lisabonskej agendy je zvýšiť konkurencieschopnosť a vedomostnú základňu ekonomiky EÚ a podporiť udržateľný rozvoj a sociálna súdržnosť. Jej ciele sú významné aj pre západný Balkán. Región by sa mal postupne zapájať do dosahovania týchto cieľov, pri zohľadnení úroveň rozvoja hospodárstiev a stav ich priblíženia sa k EÚ. Lisabonské ciele neznamenajú ďalšie kritériá ani hospodárske ciele, ale Komisia zabezpečí, že jej politiky voči regiónu budú odrážať aj činnosti Lisabonu, ktoré sa môžu považovať za priority v rámci európskych/prístupových partnerstiev. Krajiny západného Balkánu by preto vo svojich reformách mali začať zohľadňovať lisabonské ciele Únie.

Sociálna politika a zamestnanosť

Podpora sociálneho začleňovania a integrácie, najmä sústredenie sa na zraniteľné skupiny a oblasti najviac ovplyvnené ekonomickými, sociálnymi a etnickými nepokojmi, je prioritou západného Balkánu. Komisia podporuje rozvoj sociálneho dialógu v regióne, najmä aby v procese ekonomickej transformácie zaistila konzultácie so sociálnymi partnermi. Komisia zorganizovala fórum o sociálnom začleňovaní v Tirane v júni 2005 (spolu s UNDP – Rozvojovým programom Organizácie Spojených národov) a konferenciu na vysokej úrovni o sociálnom dialógu v Skopje v októbri 2005. Rakúske predsedníctvo a Komisia zorganizujú neformálne stretnutie ministrov práce a sociálnych partnerov krajín západného Balkánu v júni 2006 v Ženeve. Komisia bude naďalej podporovať úsilie v tejto oblasti.

Prieskumy jednotlivých krajín týkajúce sa politiky zamestnanosti uskutočnené v rámci „bukureštského procesu“ zavedeného Paktom stability, ako aj prieskumy trhu práce pripravené v spolupráci s Európskou nadáciou pre odborné vzdelávanie, sú dôležité pre zvyšovanie strategickej expertízy a kapacity krajín. Komisia bude na nich stavať s cieľom rozvinúť svoju predvstupovú spoluprácu v oblasti zamestnanosti.

Vízová politika a opatrenia vzťahujúce sa na uľahčenie pohybu osôb

V Solúne EÚ pripomenula význam pripojenia sa národov a vlád na západnom Balkáne k perspektíve liberalizácie vízového režimu. Únia poznamenala, že pokrok závisí od vykonávania hlavných reforiem týmito krajinami v oblastiach ako sú posilňovanie právneho štátu, boj proti organizovanému zločinu, korupcii a ilegálnej migrácii a posilňovanie ich administratívnej kapacity potrebnej pre hraničné kontroly a bezpečnosť dokladov. Komisia s každou z krajín západného Balkánu prediskutovala požiadavky, aby sa v praxi v týchto otázkach pokročilo. Tieto rozhovory potvrdili, že potrebné reformy by vyžadovali výrazné úsilie dotknutých krajín. Zrušenie vízovej povinnosti je problém, ktorého riešenie bude vyžadovať dlhý čas.

Zatiaľ by sa malo umožniť uľahčenie postupov udeľovania víz, čím sa umožní ľahšie cestovanie zo západného Balkánu do EÚ/schengenského priestoru[5]. Členské štáty a Komisia sa v decembri 2005 dohodli na spoločnom prístupe k uľahčovaniu udeľovania víz, podľa Haagskeho programu prijatého v novembri 2004. Bude sa uplatňovať individuálny prístup. Zohľadní sa osobitný vzťah, aký má EÚ s niektorými krajinami, najmä ich status kandidátskej krajiny alebo potenciálneho kandidáta na pristúpenie.

V tejto súvislosti plánuje Komisia začatie predbežných rozhovorov na západnom Balkáne, pričom začne začiatkom roku 2006 s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, s cieľom predložiť počas roka Rade EÚ návrh mandátov na rokovania pre krajiny západného Balkánu.

Pokrok v rokovaniach o uľahčení udeľovania víz bude spojený s rokovaniami s Európskym spoločenstvom o readmisných dohodách a s pokrokom reforiem v príslušných oblastiach. Komisia takisto plánuje predstaviť na jar roku 2006 návrh s cieľom okrem iného zjednodušiť a urýchliť procedúru vydávania víz na miestnych konzulátoch.

Na podporu výmeny výskumníkov a študentov sa prijali osobitné opatrenia. Smernica uľahčujúca študentom z tretích krajín získanie povolení na pobyt v Európskej únii bola prijatá v decembri 2004 a smernica s rovnocennými pravidlami pre výskumníkov v októbri 2005.

Do transpozície smernice o výskumníkoch do vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov bolo prijaté odporúčanie Rady, ktorým sa členské štáty povzbudzujú k uplatňovaniu niektorých častí smernice pred úplným skončením transpozície. Ďalšie odporúčanie prijala Rada v septembri 2005 s cieľom uľahčiť krátkodobý pobyt výskumníkov v schengenskom priestore. Toto odporúčanie povzbudzuje členské štáty, aby už teraz udeľovali výskumníkom viacnásobné víza s platnosťou počas výskumného projektu, do ktorého sú zapojení, a odpúšťali vízové poplatky.

Komisia navrhla zavedenie režimu malého pohraničného styku na vonkajších hraniciach členských štátov. V rámci tohto režimu by obyvatelia hraničných regiónov, vrátane hraničných regiónov pozdĺž hraníc EÚ s krajinami západného Balkánu, mohli mať povolené prekročiť hranice s povolením pre malý pohraničný styk bez víz. Formálne prijatie návrhu (Európskym parlamentom a Radou) sa očakáva do februára 2006[6].

Oboznamovanie občanov a inštitúcií s európskou agendou

Účasť v programoch a agentúrach Spoločenstva

V súvislosti so Solúnskou agendou a následným oznámením Komisie[7] sa vytvoril právny základ účasti jednotlivcov alebo inštitúcií krajín západného Balkánu v programoch Spoločenstva ; rámcové dohody, ktoré uzavrela EÚ s každou krajinou nadobudli platnosť v polovici roku 2005.

Zapojenie sa do programov Spoločenstva môže poskytnúť krajinám západného Balkánu pevné postavenie v EÚ a uľahčiť výmenu know-how a osvedčených postupov. Od roku 2007, keď sa má väčšina programov Spoločenstva obnoviť alebo prehodnotiť, budú mať krajiny západného Balkánu príležitosť sa hlbšie zapojiť do spoločných projektov v oblastiach ako sú životné prostredie, energia a doprava, výskum, kultúra a médiá atď.

Programy Spoločenstva sú predovšetkým interné programy v prospech občanov a inštitúcií EÚ; zahrnutie partnerských krajín do týchto programov závisí od splnenia množstva požiadaviek, vrátane finančného príspevku a administratívnych kapacít. Preto musí každá krajina pozorne prehodnotiť svoje vlastné potreby a vybrať si tie programy, ktoré najviac ladia s jej prioritami, aby priniesli skutočnú pridanú hodnotu, v zmysle najmä európskych partnerstiev. Implementácia by mala byť postupná a mala by ju podporovať primeraná príprava.

Komisia postupuje podľa svojich návrhov na zapojenie západného Balkánu do činností agentúr Spoločenstva. Paralelne s prácou v rámci sietí týkajúcich sa hlavných činností Európskej agentúry pre životné prostredie podporí Komisia od roku 2006 s pomocou niektorých agentúr Spoločenstva[8] pracovné programy krajín.

Veda a výskum

Spolupráca s krajinami západného Balkánu v oblasti vzdelávania a výskumu bola v posledných rokoch významná, so značným príspevkom Komisie v rámci niekoľkých programov: Tempus (vyššie vzdelávanie), Erasmus Mundus (štipendiá pre študentov), Youth, Šiesty rámcový výskumný program (FP6) a činnosťami Spoločného výskumného centra (JRC), ako aj prostredníctvom práce Európskej nadácie pre odborné vzdelávanie (ETF). Programom Tempus s rozpočtom 83 miliónov EUR na obdobie 2001 – 2005 na západnom Balkáne sa financujú štipendiá a granty na podporu mobility, pričom sa umožní až 250 študentom a viac ako 1000 učiteľom a pedagogickým pracovníkom každoročne študovať alebo sa ďalej vzdelávať v EÚ alebo inde v regióne. V rokoch 2003 – 2004 sa okolo 2200 mladých ľudí z regiónu zúčastnilo na programe Youth, čo je viac ako dvojnásobok zúčastnených v predchádzajúcich troch rokoch[9].

Akčným plánom výskumu a technického rozvoja vypracovaným po samite v Solúne členskými štátmi, kandidátskymi krajinami a krajinami západného Balkánu sa určilo, akým spôsobom by výskum mohol prispieť k ekonomickému rastu a k zvýšeniu integrácie a mal väčší podiel na lepšej integrácii západného Balkánu do Európskeho výskumného priestoru. Od roku 2002 do roku 2005 bolo zaznamenaných okolo 120 účastníkov (výskumných jednotiek a inštitúcií) z krajín západného Balkánu v 51 projektoch v rámci FP6.

Samotné Spoločné výskumné centrum školilo v minulých rokoch niekoľko stoviek expertov zo západného Balkánu v rámci workshopov a kurzov a začalo so začleňovaním organizácií západného Balkánu do svojich európskych výskumných sietí a projektov.

Ako odpoveď na očakávania daného regiónu, že sa zväčší úsilie v týchto sektoroch, najmä počet štipendií, začne Komisia konzultácie o novom súbore orientácií na obdobie 2006 – 2010 a má v pláne ich prediskutovať na stretnutí ministrov vedy a vzdelávania EÚ/západného Balkánu 17. marca 2006. Táto konferencia bude tiež dobrou príležitosťou pre členské štáty poskytnúť informácie o svojich dvojstranných programoch a zaviazať sa zintenzívniť ich už aj tak významné úsilie.

Komisia prehodnotí svoje činnosti v rámci programov Tempus a Erasmus Mundus a od roku 2007 rozšíri príležitosti na mobilitu učiteľov, ako aj vysokoškolských študentov a absolventov. Prvým krokom sa umožní otvorenie osobitného okna v roku 2006 v programe Erasmus Mundus, aby sa umožnilo 100 študentom z regiónu zúčastniť sa postgraduálnych štúdií vo vysoko hodnotených magisterských kurzoch EÚ. Komisia takisto navrhne v rámci programu Tempus nový program štipendií pre vysokoškolských študentov po roku 2006. Pokiaľ ide o programy Spoločenstva nadväzujúce na programy Socrates a Leonardo da Vinci po roku 2006, bude sa podporovať postupné zapájanie sa, pričom sa zohľadnia potreby a požiadavky každej krajiny, vrátane pokročilej administratívnej kapacity, ktorú tieto programy vyžadujú. Komisia tiež vytvorí nové príležitosti v rámci programu Youth. Európska nadácia pre odborné vzdelávanie (ETF) bude naďalej podporovať partnerské krajiny západného Balkánu pri reforme ich systémov vzdelávania a odbornej prípravy.

Pokiaľ ide o výskum, EÚ plánuje pokračovať vo svojich činnostiach na podporu výskumnej obce západného Balkánu v rámci siedmeho rámcového programu (2007 – 2013) a posilňovať ich. Existujúca plodná spolupráca medzi JRC a krajinami západného Balkánu bude pokračovať. Komisia tiež preskúma spôsob, akým umožní výskumnej obci v regióne využiť tento potenciál a pravdepodobne poskytne podporu pri výstavbe kapacít kompetenčných centier v regióne. Aby ďalej integrovala región do Európskeho výskumného priestoru, má Komisia v úmysle založenie „riadiacej platformy“, ktorá by určila konkrétne potreby a prostriedky na ich uspokojenie.

Príprava administratív na európsku integráciu

Rozvíjanie kapacity administratívy a súdnictva krajín západného Balkánu je prvoradé, pričom je potrebné zabezpečiť súlad s právnymi predpismi Spoločenstva.

V rámci twiningových projektov sú experti a poradcovia členského štátu dlhodobo preložení do administratívy cieľovej krajiny, aby pomohli úsiliu na zvýšenie administratívnej a inštitucionálnej kapacity. Množstvo týchto projektov pre západný Balkán sa od obdobia rokov 2000 až 2002 zvýšilo z 25 na 40 nových projektov v rokoch 2003 až 2005. V súčasnosti sa zvažuje rozšírenie twiningového nástroja na Kosovo.

Prostredníctvom nástroja pre výmenu informácií o technickej pomoci (TAIEX) sa v roku 2004 začali v regióne operácie a do konca roku 2005 sa zorganizovalo vyše 300 pomocných akcií, ktoré sa zamerali na vyše 6000 úradníkov centrálnej štátnej správy, obchodných združení, súdnictva a správy parlamentu. Po prvej fáze pozostávajúcej z úvodných seminárov o právnych predpisoch EÚ v Bruseli, na ktorých sa zúčastnilo mnoho krajín, sa teraz v samotnom regióne uskutočňuje prístup orientujúci sa viac podľa požiadaviek, ktorý zahrnie širšiu cieľovú skupinu.

Prípravné práce Komisie zamerané na zriadenie regionálnej školy vyššieho vzdelávania v oblasti reformy verejnej správy pokročili, ako sa uvádza v Solúnskej agende. Prvé odborné vzdelávanie v rámci tohto programu by sa malo začať pred koncom roku 2006.

EÚ bude pokračovať vo svojich programoch colnej a fiškálnej pomoci (CAFAO) a čoskoro začne uvažovať o ich strednodobých a dlhodobých alternatívach, čo by posilnilo zodpovednosť miestnej správy.

Podpora slobodných, nezávislých a profesionálnych médií

Kľúčovým prvkom trvalo udržateľnej stability a fungujúcich demokracií na západnom Balkáne je rozvoj slobodných, nezávislých a profesionálnych médií. Dôležitými prioritami sú zvýšenie informovanosti v regióne o normách pre európske médiá a urýchlenie potrebných reforiem v mediálnom sektore.

Komisia v spolupráci s Radou Európy spustila regionálnu iniciatívu týkajúcu sa reformy médií v roku 2004 tým, že zvolala zástupcov vlád, regulačných orgánov v oblasti vysielania, verejných rozhlasových a televíznych spoločností a iných zainteresovaných strán. Doteraz sa uskutočnili tri regionálne podujatia (v Belehrade a Skopje v roku 2004 a v Sarajeve v roku 2005). V rámci tejto iniciatívy podpísali krajiny západného Balkánu protokoly o spolupráci medzi svojimi regulačnými orgánmi v oblasti vysielania a verejnými rozhlasovými a televíznymi spoločnosťami. Komisia bude túto regionálnu iniciatívu uskutočňovať v roku 2006, pričom bude poskytovať podporu krajinám v ich úsilí priblížiť sa k európskym normám.

Regionálna spolupráca

Významný pokrok sa zaznamenal v regionálnej spolupráci[10]. Krajiny si stále viac uvedomujú, že regionálna spolupráca nie je len kľúčovou podmienkou EÚ, ale slúži aj ich vlastným záujmom a už priniesla konkrétne výsledky. Komplementárnosť regionálnej spolupráce a európskeho integračného procesu sa už chápe lepšie.

Od samitu v Solúne agenda regionálnej spolupráce pokročila vďaka cennému prínosu Paktu stability a iných regionálnych iniciatív. Spoluprácu teraz podporuje množstvo centier hosťujúcich v regióne, čo odzrkadľuje posilnenú zodpovednosť – Dopravné observatórium v Belehrade, Komisia pre rieku Sáva v Záhrebe, Sekretariát energie vo Viedni, Regionálne centrum iniciatívy pre migráciu, azyl a utečencov (Migration, Asylum, Refugees Regional Initiative – MARRI) v Skopje atď.

Teraz je potrebné začať vykonávať to, čo bolo iniciované, zamerať sa na konkrétne výsledky a postaviť sa množstvu výziev, ktoré pred nami ležia. Konkrétnejšie:

- Návrat utečencov je dlhší čas dôležitou záležitosťou v centre záujmu regiónu; posunula sa už do novej fázy, a to prostredníctvom sarajevskej deklarácie z januára 2005, ktorou sa Bosna a Hercegovina, Chorvátsko a Srbsko a Čierna Hora podporované Komisiou a inými medzinárodnými zainteresovanými stranami zaviazali spojiť sily na vyriešenie tejto záležitosti pred koncom roku 2006.

- V oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti sa uskutočnilo mnoho iniciatív v boji proti organizovanému zločinu a v správe hraníc. Kľúčové výzvy nastávajúceho obdobia zahŕňajú: ďalšie zvýšenie kapacity cezhraničnej spolupráce polície a colných úradov, podpora SECI – regionálneho centra na boj proti cezhraničnej trestnej činnosti a vybudovanie funkčnej regionálnej prokurátorskej spolupráce v prípadoch organizovaného zločinu a zločinu súvisiaceho s korupciou. Nedávno dokončený regionálny projekt týkajúci sa politík v oblasti azylu, migrácie a víz by mal teraz pokračovať nevyhnutnými opatreniami na vnútroštátnej úrovni.

- Parlamentná spolupráca sa výrazne zlepšila po nedávnom zriadení Konferencie výboru pre európsku integráciu parlamentov západného Balkánu a Parlamentného fóra v Cetinje. Rozvoj spoločnej stratégie pre parlamenty juhovýchodnej Európy so zameraním na integráciu do EÚ je ďalším krokom, ktorý dá všeobecnému rámcu parlamentárnu dimenziu, čím sa poskytne politické usmernenie činnostiam spolupráce.

- Energia sa vyvíja najpovzbudivejšie, keďže Aténsky proces kulminoval podpísaním Zmluvy o Energetickom spoločenstve 25. októbra 2005 medzi EÚ a partnermi z regiónu, čím sa vytvoril základ pre jednotný regulovaný energetický priestor. Ak sa zmluva ratifikuje, mohla by nadobudnúť platnosť v prvej polovici roku 2006, čím by sa umožnilo prejsť k implementácii. EÚ sa bude postupne zameriavať na zabezpečovanie prepojenia medzinárodných energetických sietí vrátane potrubí v regióne.

- Spolupráca v cestnej doprave sa zvyšuje na základe Memoranda o porozumení zameraného na rozvoj základnej regionálnej dopravnej siete v juhovýchodnej Európe podpísaného v júni 2004. Dohoda o spoločnom európskom vzdušnom priestore bola iniciovaná krajinami regiónu a Európskou komisiou v decembri 2005 a čoskoro sa začnú postupy vedúce k jej podpísaniu.

- Regionálna spolupráca v oblasti životného prostredia sa zriadila s kľúčovou úlohou Komisie pri rozvoji regionálneho programu environmentálnej obnovy, ktorý poskytuje rámec pre environmentálne činnosti uskutočňované na regionálnej úrovni. Všetky krajiny regiónu sú zainteresované do tohto procesu, ako aj do siete pre dodržiavanie a presadzovanie predpisov životného prostredia v rámci pristúpenia (ECENA).

- Komisia prispieva k ochrane a uchovávaniu kultúrneho dedičstva na západnom Balkáne prostredníctvom programu Kultúrne a prírodné dedičstvo v juhovýchodnej Európe, ktorý poskytuje v spolupráci s Radou Európy. Viac ako 160 pamätihodností a historických miest bude v rámci tohto programu obnovených alebo rehabilitovaných. V Kosove Komisia financuje reštauráciu náboženských pamiatok zničených počas násilností v marci 2004.

Účasť Európskej únie na regionálnej spolupráci sa bude v budúcnosti zosilňovať kvôli úzkej spojitosti medzi regionálnou spoluprácou a európskou integráciou. Región ako celok sa postupne pripája ku kľúčovým európskym politikám ako sú obchod, spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť (pozri vyššie), doprava, energia a cezhraničná spolupráca. Komisia už výrazným spôsobom prispieva do niekoľkých oblastí a je pripravená sa zvýšenou mierou zapojiť v prvom rade do oblastí, v ktorých regionálna spolupráca priamo prispieva k európskej integrácii a sú pre ňu nevyhnutnou súčasťou.

V posledných šiestich rokoch sa v regióne uskutočnili hlboké zmeny, v neposlednom rade pokiaľ ide o priblíženie smerom k EÚ. Teraz nastal čas na posun smerom k úplnému prevzatiu miestnej zodpovednosti nad regionálnou spoluprácou a prehodnotenie úlohy Paktu stability. Postupný prechod by mal zabezpečiť, že kľúčové funkcie Paktu stability budú prevedené s jasným určením priorít a zefektívnením opatrení. Mohlo by sa počítať so zvýšenou úlohou Procesu spolupráce v juhovýchodnej Európe (SEECP), ktorý samit v Solúne označil ako hlas regiónu. Aby SEECP mohol prevziať túto úlohu potrebuje dôkladné prepracovanie. Komisia úzko spolupracuje s Paktom a inými zainteresovanými stranami s ohľadom na rozhodnutia, ktoré sa majú prijať na Rokovaní regiónu v máji 2006.

Finančná pomoc

Finančná pomoc EÚ krajinám západného Balkánu v rámci programu CARDS má za cieľ podporiť ich úsilie posilniť politické a hospodárske reformy a rozvoj na ich ceste k členstvu v EÚ. Ako kandidátska krajina využíva Chorvátsko predvstupovú pomoc od roku 2005 v rámci programov Phare, ISPA a SAPARD. Európska investičná banka poskytuje pôžičky na projekty týkajúce sa infraštruktúry. Európske a prístupové partnerstvá sú hlavným vodidlom pre pomoc v rámci CARDS a predvstupových nástrojov.

Pomoc Spoločenstva regiónu je významná. V období rokov 2000 – 2006 dosiahla výška grantov celkovú výšku 5,4 miliárd EUR. EIB poskytuje pôžičky vo výške okolo 2,0 miliárd EUR. Vyjadrené v údajoch na obyvateľa a ako podiel HDP prijímajúcich krajín je táto pomoc jednou z najvyšších, ktorú niektorý z partnerov EÚ dostal. Hoci bola pomoc regiónu začiatkom tejto dekády posilnená, aby sa zvládla rekonštrukcia a rehabilitácia po konflikte, súčasné úrovne pomoci sú naďalej vysoké. Keďže reforma v Kosove je prioritou, Komisia mu pridelila ďalších 25 miliónov EUR na implementáciu v roku 2006. Počas obdobia rokov 2000 – 2006 ES tiež poskytlo výnimočnú makrofinančnú pomoc všetkým krajinám regiónu okrem Chorvátska v celkovej hodnote 873 miliónov EUR.

Nový predvstupový nástroj (IPA), ktorý nahradí existujúce predvstupové nástroje a CARDS od roku 2007 bude poskytovať pomoc kandidátskym a potenciálnym kandidátskym krajinám. Uľahčí tým prechod krajiny z jedného statusu do druhého, keď o tom Rada rozhodne. Súčasti nástroja, ktoré financujú prechod a budovanie inštitúcií, ako aj regionálnu a cezhraničnú pomoc, budú otvorené potenciálnym kandidátskym a kandidátskym krajinám. Zostávajúce tri súčasti (financovanie regionálnych a ľudských zdrojov a rozvoj vidieka) sú prekurzormi štrukturálnych fondov Spoločenstva, vyžadujú vysoký stupeň finančnej administratívnej kapacity prispôsobenej systému EÚ a sú preto vyčlenené pre kandidátske krajiny. Prechod k statusu kandidátskej krajiny otvorí prístup k trom „štrukturálnym“ súčastiam IPA, hoci to nebude automaticky znamenať zvýšenie úrovne podpory dotknutej krajiny.

Pomoc v oblasti infraštruktúry, regionálneho rozvoja a pracovnej a sociálnej politiky bude prístupná aj potenciálnym kandidátom prostredníctvom súčasti pre budovanie inštitúcií. Túto pomoc bude od začiatku centrálne riadiť Komisia. Okrem IPA sa na riešenie bezpečnostných výziev v regióne možno budú vyžadovať aj iné nástroje (napr. nástroj stability). Vo výnimočných prípadoch sa môže vyžadovať aj dodatočná makrofinančná pomoc. Operácia na podporu Kosova sa pravdepodobne ukáže ako nevyhnutná. Komisia zostáva naďalej odhodlaná podporovať západný Balkán primeranými prostriedkami. EÚ musí zabezpečiť, aby jej politické priority pre západný Balkán boli posilnené primeranou podporou v rámci nasledujúcich Finančných výhľadov.

Kým sa západný Balkán presúva od rekonštrukcie k hospodárskemu rozvoju a integrácii, získava poskytovanie pôžičiek medzinárodnými finančnými inštitúciami (EIB, EBRD, Svetová banka, IMF atď.) čoraz väčší význam. Napríklad rozhodnutie zvýšiť mandát Európskej investičnej banky na poskytovanie externých pôžičiek (z 1,6 miliárd EUR na viac ako3 miliardy EUR) je dôležitým signálom. S cieľom zvýšiť súčinnosť sa Komisia bude naďalej usilovať o úzku koordináciu s inými bilaterálnymi a medzinárodnými darcami tak, ako to robí pri koordinácii projektov týkajúcich sa infraštruktúry v spolupráci so Svetovou bankou.

Dialóg s občianskou spoločnosťou

Vo svetle skúseností z posledného rozšírenia sa Európska rada v decembri 2004 rozhodla, že EÚ nadviaže intenzívny politický a kultúrny dialóg s kandidátskymi krajinami s účasťou občianskej spoločnosti. V júni 2005 Komisia prijala oznámenie obsahujúce návrhy na podporu dialógu s občianskou spoločnosťou v Turecku a Chorvátsku, s účasťou najmä sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií[11]; súvisiaci program pre Chorvátsko bude financovaný z programu Phare 2006.

Komisia navrhuje rozšíriť dialóg s občianskou spoločnosťou na všetky krajiny západného Balkánu. Okrem návrhov prednesených vo svojom oznámení kandidátskym krajinám sa Komisia zameria najmä na dialóg medzi spoločnosťami západného Balkánu. Malo by sa vyvinúť osobitné úsilie na povzbudenie rozvoja občianskej spoločnosti v každej krajine a kultúry konzultácií s občianskou spoločnosťou.

--III--

Závery

Rada a Parlament sa vyzývajú, aby vzali na vedomie nasledujúce závery. Stabilita, bezpečnosť a zvyšujúca sa prosperita západného Balkánu znamenajú pre Európsku úniu vysokú prioritu. Opätovné potvrdenie Európskej perspektívy bude obzvlášť dôležité v kontexte procesu určenia statusu Kosova a pri riešení iných ústavných záležitostí regiónu.

Spoločná agenda, na ktorej sa dohodli EÚ a krajiny západného Balkánu na samite v Solúne v roku 2003, sa vo veľkej miere implementovala a očakáva sa ďalší pokrok. Ďalšie úsilie na podporu cieľov prinesie dodatočné výhody. Hospodárska a sociálna agenda a reformy potrebné na dosiahnutie európskych noriem sú teraz obzvlášť dôležité.

- Prostriedky podporujúce obchod, investície a hospodársky a sociálny rozvoj:

- So Srbskom a Čiernou Horou a Bosnou a Hercegovinou sa rokuje o stabilizačných a asociačných dohodách, a rokovania s Albánskom sa blížia k záveru. Autonómne obchodné opatrenia sa predĺžili do roku 2010.

- Komisia pripraví zónu diagonálnej kumulácie pôvodu medzi EÚ a krajinami regiónu, ktoré s ňou majú dohody o voľnom obchode, kým účasť v pan-euro-stredomorskom systéme zostáva strategickým cieľom EÚ pre druhý krok.

- Komisia podporuje rýchle uzatvorenie regionálnej dohody o voľnom obchode a bude v tejto súvislosti poskytovať rady a technickú pomoc.

- Komisia pripraví implementáciu Zmluvy o Energetickom spoločenstve s naplánovaným nadobudnutím platnosti v prvej polovici roku 2006.

- Začne sa proces v rámci Európskej charty pre malé podniky a Komisia finančne prispeje do európskeho fondu pre juhovýchodnú Európu.

- Politiky EÚ pre daný región budú odrážať ciele Lisabonskej agendy a krajiny sú vyzývané, aby ich zohľadnili vo svojich reformách a akčných plánoch.

- Komisia bude pokračovať v podpore činností napomáhajúcich sociálne začleňovanie a integráciu, ako aj sociálny dialóg.

- Komisia predloží iniciatívy na uľahčovanie udeľovania víz v roku 2006. Majú sa začať vykonávať opatrenia uľahčujúce cestovanie vedcom a študentom, ako aj malý pohraničný styk pozdĺž hraníc EÚ s krajinami západného Balkánu.

- Počty štipendií poskytovaných vysokoškolským študentov a absolventom, ako aj vedcom regiónu prostredníctvom viacerých programov a inštitúcií financovaných EÚ sa budú naďalej zvyšovať. Občania a inštitúcie západného Balkánu by sa mali vyzvať, aby zvýšili svoju účasť na programoch Spoločenstva a na činnostiach agentúr Spoločenstva. Mali by využiť najmä nové príležitosti, ktoré ponúka obnovenie mnohých týchto programov v roku 2007.

- Posilní sa podpora budovania inštitúcií prostredníctvom twiningu a nástroja pre výmenu informácií o technickej pomoci. Svoju vzdelávaciu činnosť by mala v roku 2006 začať aj regionálna škola vyššieho vzdelávania v oblasti verejnej správy.

- Krajiny západného Balkánu by mali prevziať väčšiu zodpovednosť za regionálnu spoluprácu. Prevod zodpovedností Paktu stability na orgány založené v regióne by mal byť postupný. Prioritné oblasti nastávajúceho obdobia sú obchod, návrat utečencov, parlamentná spolupráca, energia, doprava, životné prostredie, oblasť spravodlivosti, slobody a bezpečnosti a ochrana a uchovávanie kultúrneho dedičstva.

- EÚ by mala zabezpečiť, aby jej politické priority pre západný Balkán dostali primeranú podporu v rámci nasledujúcich Finančných výhľadov. V rámci nového nástroja pre predvstupovú pomoc bude aj potenciálnym kandidátom k dispozícii podpora v oblasti infraštruktúry, regionálneho rozvoja a pracovnej a sociálnej politiky prostredníctvom súčasti IPA pre budovanie inštitúcií.

- Dialóg s občianskou spoločnosťou, do ktorého sa Komisia zapojila s kandidátskymi krajinami, sa rozšíri na celý západný Balkán.

[1] Krajiny, na ktoré sa vzťahuje stabilizačný a asociačný proces, politika EÚ pre západný Balkán, sú Albánsko, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Srbsko a Čierna Hora vrátane Kosova podľa definície z rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244/99.

[2] Nariadenie Rady (ES) č. 1946/2005, 14.11.2005, Ú. v. EÚ L 312/2005.

[3] Nariadenie Rady (ES) č. 769/2004, 21.4.2004, Ú. v. EÚ L 123/2004.

[4] KOM(2004) 627 a 628, konečné znenie, 29.9.2004 (články 16 a 21 v uvedenom poradí).

[5] Chorvátsko sa už dostalo na zoznam krajín s bezvízovým stykom.

[6] Návrh Komisie na návrh nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá malého pohraničného styku na vonkajších pozemných hraniciach členských štátov a ktorým sa mení a dopĺňa Schengenská dohoda [KOM(2005) 56, 23.2.2005].

[7] Oznámenie Komisie „Príprava krajín západného Balkánu na účasť v programoch a agentúrach Spoločenstva“ [KOM(2003) 748, 3.12.2003].

[8] Činnosti v rámci programov PHARE a CARDS 2005.

[9] Na základe ročného priemeru.

[10] Regionálna spolupráca v oblasti obchodu je uvedená vyššie.

[11] KOM(2005) 290, konečné znenie, 29.6.2005.