30.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 146/58

—

víta oznámenie Komisie a predovšetkým navrhované vypracovanie stratégie na účinnú podporu a ochranu práv dieťaťa vo vnútornej a vonkajšej politike Európskej únie a na podporu úsilia členských štátov v tejto oblasti;

—

víta zriadenie oddelenia práv dieťaťa v Komisii a pripomína dôležitú úlohu koordinátora pre práva dieťaťa pri zabezpečovaní úspechu stratégie, dúfa však, že týmto koordinátorom bude poskytnutý dostatok zdrojov a že budú mať dostatočné postavenie a dostatočný politický vplyv na to, aby sa zabezpečilo, že sa dosiahnu ciele tohto pracoviska a vyzýva, aby sa spresnilo, ako bude úloha koordinátora dopĺňať prácu, ktorá sa má zrealizovať na národnej úrovni;

—

ľutuje, že sa ani v EÚ ani v globálnom ponímaní nevenuje viac pozornosti situácii dievčat, detí s postihnutím a detí, ktoré sú migrantmi, žiadateľmi o azyl a utečencami, vrátane poskytovania služieb starostlivosti a ochrany pre všetky tieto deti;

—

poznamenáva, že stratégia má potenciál stať sa na európskej i národnej úrovni základom účinnejšieho partnerstva medzi orgánmi s rozhodovacou právomocou, miestnymi a regionálnymi orgánmi a mimovládnymi organizáciami;

—

ľutuje však, že oznámenie neobsahuje uznanie jedinečnej úlohy miestnych a regionálnych orgánov pri poskytovaní služieb deťom a ochrane ich práv, a podčiarkuje, že tieto orgány sú ochotné a schopné byť partnerom pri vytváraní a uplatňovaní stratégie;

—

odporúča, aby sa na zlepšenie oznámenia a vypracovanie zelenej knihy a stratégie venovali potrebné finančné a ľudské zdroje a aby sa k tomu prijali politické záväzky, a navrhuje, aby Európsky parlament zvážil vytvorenie špecifického opatrenia na financovanie stratégie a jej navrhovaných činností.

(1)

Podľa dohovoru Organizácie spojených národov o právach dieťaťa sa deti definujú ako osoby do veku osemnásť rokov.

(2)

Všetky členské štáty ratifikovali Dohovor OSN o právach dieťaťa, nemôže byť ani Európska komisia, ani Európska únia zmluvnou stranou tohto dohovoru.

(3)

Pokiaľ ide o práva detí, je v zmluvách o Európskej únii obmedzený právny základ, čo má vplyv na možné rozpočtové zdroje.

(4)

Sa uznáva ústredná úloha rodiny, a osobitne úloha rodičov, a zodpovednosť členských štátov za pomoc rodičom pri starostlivosti o deti a pri výchove detí.

(5)

Podpora a ochrana práv detí a vytváranie začleňujúcej a deťom priaznivo naklonenej spoločnosti má pre budúcnosť Európskej únie zásadný význam.

(6)

Skoré zapájanie detí a mládeže do verejného života je dôležité pri vytváraní začleňujúcej a demokratickej spoločnosti.

(7)

Regionálne a miestne orgány majú jedinečné postavenie na to, aby zohrávali úlohu pri podpore a ochrane práv detí vzhľadom na ich zodpovednosť za fyzické prostredie, verejnú dopravu a dostupnosť vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, zariadení na hry a rekreáciu, za trh práce pre mladých ľudí, ako aj vďaka ich úlohe pri sledovaní životných podmienok detí napríklad prostredníctvom sociálnej pomoci a zberu údajov,

1.1

víta oznámenie Komisie a predovšetkým navrhované vypracovanie stratégie na účinnú podporu a ochranu práv dieťaťa vo vnútornej a vonkajšej politike Európskej únie a na podporu úsilia členských štátov v tejto oblasti,

1.2

uznáva, že investícia do detí teraz je investíciou do našej budúcnosti a do ďalšieho prehlbovania a ďalšej konsolidácie európskej integrácie,

1.3

ľutuje, že ústavný proces EÚ sa zastavil na mŕtvom bode, keď zmluva o ústave a charta základných práv jednoznačne uznávajú práva detí,

1.4

víta potvrdenie, že členské štáty sú povinné dodržiavať medzinárodné zmluvy, osobitne Dohovor Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa (UNCRC), ktorý ratifikovali všetky členské štáty, je však sklamaný, že sa viac nezdôrazňuje potreba, aby členské štáty s chápaním naliehavosti plnili svoje európske a medzinárodné záväzky v oblasti práv dieťaťa,

1.5

víta uznanie, že UNCRC, ktorý už ratifikovali takmer na celom svete, poskytuje osobitne pevný základ pre záväzky medzi Európskou komisiou a krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, ale ľutuje, že oznámenie nebuduje na potenciáli, ktorým je použitie ratifikácie UNCRC všetkými členskými štátmi EÚ ako rámca pre záväzky medzi členskými štátmi,

1.6

víta zriadenie oddelenia práv dieťaťa v Komisii a pripomína dôležitú úlohu koordinátora pre práva dieťaťa pri zabezpečovaní úspechu stratégie, dúfa však, že týmto koordinátorom bude poskytnutý dostatok zdrojov a že budú mať dostatočné postavenie a dostatočný politický vplyv na to, aby sa zabezpečilo, že sa dosiahnu ciele tohto pracoviska a vyzýva, aby sa spresnilo, ako bude úloha koordinátora dopĺňať prácu, ktorá sa má zrealizovať na národnej úrovni.

1.7

podporuje krátkodobé činnosti navrhované Komisiou na riešenie niektorých naliehavých úloh, osobitne zriadenie jedného jednotného šesťciferného telefónneho čísla v rámci EÚ, ktoré bude detskou linkou dôvery, a jedného telefónneho čísla určeného nezvestným a pohlavne zneužívaným deťom, je presvedčený, že doplnkom k týmto telefónnym linkám by mala byť dohoda vo forme protokolu o riešení medzištátnych únosov detí, a okrem toho je presvedčený, že nové detské linky dôvery by nemali duplikovať jestvujúce linky dôvery na národnej a regionálnej úrovni, ale skôr ich dopĺňať, a že súčasťou výmeny osvedčených postupov v členských štátoch by malo byť informovanie o zriadení týchto služieb,

1.8

poznamenáva, že oznámenie nehovorí o tom, že stratégia sa zaviaže k minimálnym normám a bude obsahovať komplexné ciele s jasnými úlohami a jasným časovým rozvrhom,

1.9

poznamenáva, že v súčasnosti nejestvujú sústavy, ktoré by poskytovali komplexné, porovnateľné a konzistentné údaje o ukazovateľoch v členských štátoch, a znova pripomína, že v rámci otvorenej metódy koordinácie prebieha práca na vytvorení ukazovateľa (alebo sérii ukazovateľov) blahobytu detí a na rozvoji štatistických údajov o chudobe spojenej s príjmami, materiálnym nedostatkom a bývaním, a že na úrovni členských štátov resp. na regionálnej úrovni jestvujú rôzne súbory údajov,

1.10

poukazuje na to, že deti nie sú homogénnou skupinou, že ich potreby sa líšia napríklad v závislosti od veku, schopností, pohlavia, etnickej príslušnosti a štruktúre rodiny,

1.11

ľutuje, že sa ani v EÚ ani v globálnom ponímaní nevenuje viac pozornosti maloletým osobám bez sprievodu, situácii dievčat, detí s postihnutím a detí, ktoré sú migrantmi, žiadateľmi o azyl a utečencami, vrátane poskytovania služieb starostlivosti a ochrany pre všetky tieto deti;

1.12

ľutuje, že sa nehovorí ani o poskytovaní kvalitného „vzdelávania v rannom veku“ pre deti do šesť rokov, a to aj napriek tomu, že služby v oblasti starostlivosti o deti sú dlhodobým a prioritným cieľom EÚ a oblasťou, v ktorej EÚ prijala kvantitatívne ciele.

1.13

poznamenáva, že stratégia má potenciál stať sa na európskej i národnej úrovni základom účinnejšieho partnerstva medzi orgánmi s rozhodovacou právomocou, miestnymi a regionálnymi orgánmi a mimovládnymi organizáciami,

1.14

ľutuje však, že oznámenie neobsahuje uznanie jedinečnej úlohy miestnych a regionálnych orgánov pri poskytovaní služieb deťom a ochrane ich práv, a podčiarkuje, že tieto orgány sú ochotné a schopné byť partnerom pri vytváraní a uplatňovaní stratégie,

1.15

zdôrazňuje, že pri vypracovávaní stratégie by sa mal plne rešpektovať princíp subsidiarity a princíp proporcionality,

1.16

víta konštatovanie, že situáciu detí ovplyvňuje aj miesto, na ktorom deti žijú, keďže deti môžu byť znevýhodnené rôznou dostupnosťou kvalitného vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, verejnej dopravy, zariadení na hry a rekreáciu, informácií a príležitostí na účasť v občianskej spoločnosti, a privítal by, keby sa viac pozornosti venovalo podmienkam v mestských, predmestských a iných špecifických oblastiach určených členskými štátmi,

1.17

zdôrazňuje, že mnohé miestne a regionálne orgány priamo financujú a uplatňujú rozvojovú politiku v tretích krajinách podporovaním infraštruktúry a základných služieb, partnerstvom s úradmi, výmenou skúseností a transferom znalostí, a že v tejto práci je potenciál viacej sa zameriavať na práva detí,

1.18

víta uznanie, že deti majú právo vyjadriť svoj názor na záležitosti týkajúce sa ich života a víta navrhované aktivity na zapojenie detí do vypracovávania stratégie. Aby mala táto práca úspech, bude dôležité zapojiť regionálne a miestne orgány a detské organizácie,

1.19

víta nedávno zverejnenú štúdiu OSN o násilí páchanom na deťoch (1). Správa „naliehavo žiada štáty, aby zakázali všetky formy násilia páchaného na deťoch za akýchkoľvek okolností, vrátane všetkých telesných trestov, škodlivých tradičných praktík (napr. svadby z donútenia a sobáše v skorom veku, zmrzačovanie ženských pohlavných orgánov a tzv. zločiny z cti), pohlavného násilia, mučenia a iných krutých trestov, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania“ (2), a navrhuje, aby sa závery tejto štúdie plne zohľadnili pri vypracovávaní stratégie.

2.1

odporúča, aby sa na zlepšenie oznámenia a vypracovanie zelenej knihy a stratégie venovali potrebné finančné a ľudské zdroje a aby sa k tomu prijali politické záväzky, a navrhuje, aby Európsky parlament zvážil vytvorenie špecifického opatrenia na financovanie stratégie a jej navrhovaných činností,

2.2

podčiarkuje, že miestne a regionálne orgány sa majú považovať za základných partnerov pri vypracovávaní stratégie, a vyzýva na ich zahrnutie ako členov Európskeho fóra za práva dieťaťa so zastúpením v medziinštitucionálnej skupine, a aby sa s týmto fórom konzultovalo vypracovávanie koordinátorskej správy a aby sa táto správa zverejňovala,

2.3

odporúča, aby stratégia zaväzovala k stanoveniu minimálnych noriem a zahŕňala ambiciózne činnosti s jasnými úlohami a cieľmi na základe dôkladnej analýzy,

2.4

odporúča, aby sa v stratégii dosiahla rovnováha medzi jej zameraním na globálnu situáciu a na vnútorné a medzištátne činnosti a dialóg v EÚ,

2.5

odporúča, aby prioritu malo vypracovanie súboru porovnateľných ukazovateľov a zbieranie konzistentných údajov na úrovni členských štátov a tam, kde je to možné, aj na regionálnej úrovni,

2.6

vyzýva na to, aby sa poskytli primerané zdroje, podpora a mechanizmy na uľahčenie účasti detí na vypracovávaní stratégie, vrátane detí, ktoré pochádzajú zo znevýhodneného zázemia, detí z etnických menšín a detí s postihnutím, pričom deti by mali byť do procesu zapojené už v ranom štádiu prostredníctvom rôznych metód pre rôzne vekové skupiny, napríklad prostredníctvom umeleckej činnosti, usmerňovaných diskusií, atď., a ďalej uznáva, že miestne a regionálne orgány by takisto mohli urobiť viacej pri uľahčovaní takýchto konzultácií s deťmi vo veci zodpovedajúcej politiky, o ktorej sa rozhoduje na regionálnej a miestnej úrovni,

2.7

znova opakuje svoju výzvu na úplnú implementáciu Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z 20. novembra 1989 a podčiarkuje dôležitosť nasledovných práv: sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania, ochrana súkromia, ochrana pred použitím násilia, zlým zaobchádzaním a zanedbávaním, právo na zdravotnú starostlivosť, právo na vzdelanie, školskú dochádzku a odborné vzdelávanie, ochrana menšín tak, ako to uvádza vo svojom stanovisku k integrácii a migrácii (CdR 51/2006 fin), ako aj právo na vhodnú výživu a vhodné bývanie,

2.8

v tomto ohľade trvá na tom, aby sa plne uznávala rozhodujúca úloha miestnych a regionálnych orgánov ako prvotných poskytovateľov základných služieb, akými sú vzdelávanie a bývanie, detská starostlivosť a iné sociálne služby, deťom, a takisto ich úloha pri plánovaní, ochrane a udržiavaní fyzického prostredia, čím sa zabezpečuje, aby mali deti dostupné vhodné bývanie primerané svojim potrebám, ako aj zodpovedajúce zariadenia na hry a trávenie voľného času a aby vyrastali v bezpečnom fyzickom prostredí,

2.9

vyzýva na väčšie zdôrazňovanie potreby, aby členské štáty s vedomím naliehavosti plnili svoje európske a medzinárodné záväzky, vrátane záväzkov na legislatívnej úrovni a praktického uplatňovania pomocou nástrojov UNCRC, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Rady Európy, pričom táto práca by sa mala zahrnúť do hodnotenia dosahov doterajších činností EÚ, ktoré majú vplyv na práva detí,

2.10

navrhuje, aby rozbor nielen hodnotil účinnosť existujúcich opatrení, ale takisto zjednodušil hodnotenie pokroku členských štátov pri dosahovaní súladu s UNCRC prostredníctvom porovnávacej analýzy údajov tak, ako sa to navrhuje v hodnotení dosahu,

2.11

navrhuje, aby rozbor takisto zahŕňal prehľad, či všetky členské štáty ratifikovali Haagsky dohovor o ochrane detí a spolupráci pri medzištátnych osvojeniach z roku 1993,

2.12

odporúča, aby sa otvorená metóda koordinácie používala ako mechanizmus angažovania sa medzi členskými štátmi a pri preberaní skúseností z osvedčených postupov vo vzťahu k uplatňovaniu UNCRC a aby miestne a regionálne orgány boli plne zapojené do tohto procesu,

2.13

odporúča, aby politika EÚ a členských štátov zohľadňovala rozmanitosť detí a ich odlišné potreby, napríklad potreby detí znevýhodnených zemepisnou polohou, vekom, pohlavím, etnickou príslušnosťou a postihnutím, pričom bude potrebné venovať osobitnú pozornosť účinkom chudoby, sociálneho vylúčenia, postihnutia, diskriminácie a rasizmu a situácii detí národnostných menšín a utečencov a dôsledkom náboženskej, jazykovej a kultúrnej rozmanitosti, ako v rámci EÚ, tak aj všeobecne,

2.14

navrhuje, aby stratégia zahŕňala špecifické ciele na zabezpečenie toho, že deti vo všetkých zemepisných oblastiach budú mať rovnaké príležitosti, čo bude znamenať zintenzívnenie činnosti pri riešení detskej chudoby a odstraňovaní znevýhodňovania pri vzdelávaní, pričom pri týchto opatreniach budú ústrednú úlohu zohrávať regionálne a miestne orgány,

2.15

odporúča, aby sa okrem opísaných krátkodobých opatrení vypracovalo opatrenie na umožnenie nadnárodnej spolupráce policajných orgánov v súvislosti s overovaním akýchkoľvek záznamov v registroch trestov pri pracovníkoch a dobrovoľníkoch, ktorí pracujú s deťmi, a žiada, aby sa v stratégii uvažovalo o tom, že sa v EÚ zriadi register páchateľov, ktorí pohlavne zneužili deti, ktorý bude policajným orgánom prístupný,

2.16

žiada, aby sa stratégia zaoberala spôsobmi, ako lepšie rozvíjať služby na podporu rodín na predchádzanie týraniu detí a usmrcovaniu detí vlastnými rodičmi so zameraním na podporu rodičom, na prevenciu týrania detí a jeho včasné rozpoznávanie, na podporu obetiam týrania a na vytvorenie mechanizmu preverovania podozrivých úmrtí detí na overenie účinnosti štátneho zasahovania pred takýmito prípadmi,

2.17

odporúča, aby sa stratégia zaoberala negatívnymi vplyvmi televízie, počítačov a nových technológií na deti, akým je napríklad dostupnosť obrázkov určených dospelým alebo nevhodných obrázkov na internete, ale aj sedavý charakter týchto činností s následnými dopadmi na aktívny životný štýl detí. Súvisiacou problematikou sú negatívne účinky cieleného zameriavania reklamy a marketingu na deti. Malo by sa povzbudzovať k využívaniu technológií na vzdelávacie účely, napríklad televíznych programov, ktoré pomáhajú deťom pri získavaní jazykových a kultúrnych zručností, čo bude osobitne dôležité pre deti, ktoré sú migrantmi. Takisto sú potrebné tvorivé opatrenia na propagáciu kultúrnych činností, napríklad čítania, hudby a divadla, a ich sprístupnenie deťom;

2.18

žiada, aby vzdelávacie programy a nástroje vyvinuté ako súčasť stratégie boli dostupné pre regionálnu a miestnu správu, čím by sa jej zamestnanci mohli oboznámiť s novými politickými nástrojmi a osvedčenými postupmi,

2.19

odporúča, aby komunikačná stratégia vychádzajúca z UNCRC a všetky informačné kampane začínali na regionálnej a miestnej úrovni, boli primerané veku, dostupné vo viacerých jazykoch a dostupné aj pre deti s postihnutím,

2.20

odporúča, aby sa pri rozvojovej pomoci EÚ stanovil percentuálny podiel jej financovania, ktorý sa má investovať do intervencií v prospech detí a aby rozvojová politika miestnych a regionálnych orgánov v tretích krajinách takisto dala väčšiu prioritu transferu znalostí a politických skúseností v oblasti práv detí.