7.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 156/1

—

Európa v súčasnosti zažíva obrovské zmeny v spoločnosti a hospodárstve a čelí technologickým výzvam, ktoré majú kľúčový význam pre hlavný cieľ Lisabonskej agendy z roku 2000, teda udržanie a ďalší rozvoj európskeho modelu a prepojenia prosperity a solidarity. Európa tento cieľ môže dosiahnuť len ďalším presadzovaním rozsiahleho politického rámca, ktorý aktérom umožní nielen využívať nové príležitosti, ale aj vyrovnať sa s prípadnými problémami. Regióny a miestne komunity sú týmto výzvam vystavené najväčšmi, no zároveň majú najlepšiu pozíciu pri premene usmernení strategických politík na konkrétne akcie, ktoré zmobilizujú spoločenské a hospodárske subjekty v celej Európe.

—

Obnova stratégie EÚ pre rast a zamestnanosť preto môže uspieť len vtedy, ak sa podarí zmobilizovať zdroje vo všetkých oblastiach Únie. Rozpočet EÚ ako aj rozpočty jednotlivých členských štátov sú však pod tlakom a Európa sa preto musí pokúsiť nájsť najlepší spôsob, ako zvýšiť existujúce finančné zdroje. VR zastáva názor, že v kohéznej politike má Únia vzhľadom na jej strategickú orientáciu a realizačné mechanizmy k dispozícii efektívny nástroj.

—

VR zastáva názor, že pákový efekt kohéznej politiky EU môže byť výrazne posilnený v programovacom období rokov 2007 – 2013. Vyskúšané a testované princípy, na ktorých je kohézna politika založená, boli doplnené množstvom opatrení: prijímanie strategickejšieho prístupu ku kohéznej politike, účelové viazanie a väčšie zameranie fondov na prioritné oblasti, zlepšený právny rámec pre prijímanie inovatívnych schém financovania, venovanie primeranej pozornosti programom urbanistického plánovania a zlepšenie územnej spolupráce.

1.1

Európska komisia vyjadrila 24. marca 2006, prostredníctvom listu členky Komisie pani Wallströmovej, záujem o to, aby Výbor regiónov vypracoval výhľadové stanovisko na tému „pákový efekt európskej kohéznej politiky, ktorá sa uskutočňuje prostredníctvom štrukturálnych fondov“. Komisia sa nazdáva, že stanovisko výboru bude významným prínosom k štvrtej správe o kohéznej politike, ktorej schválenie je naplánované na jar roku 2007.

1.2

Taktiež 20. júla 2006 bol Výboru regiónov doručený list od predsedu Parlamentu, pána Borrella, v ktorom žiada VR, aby vypracoval stanovisko o správe poslankyne Európskeho parlamentu, pani Francisca Pleguezuelos Aguilar (ES/SES), členky parlamentného výboru REGI, o následkoch štrukturálnej kohéznej politiky EÚ. Komisia COTER prijala rozhodnutie v tom smere, že predmetné výhľadové stanovisko bude slúžiť tiež ako odpoveď na žiadosť parlamentu.

1.3

Predmetné stanovisko má za cieľ prispieť k diskusii o budúcnosti kohéznej politiky v rozšírenej Európe a k jej postaveniu v rozpočte Únie. Podľa výboru v minulosti rôzne návrhy spochybnili účinnosť kohéznej politiky v Európskej únii, ktorá v dôsledku rozšírenia potrebuje reformy a je súčasťou procesu globalizácie. Vyjadrujeme pochybnosti o správnom hodnotení účinkov kohéznej politiky, ktoré vyplýva z týchto návrhov.

1.4

Európa v súčasnosti zažíva obrovské zmeny v spoločnosti a hospodárstve a čelí technologic-kým výzvam, ktoré majú kľúčový význam pre hlavný cieľ Lisabonskej agendy z roku 2000, teda udržanie a ďalší rozvoj európskeho modelu a prepojenia prosperity a solidarity. Európa tento cieľ môže dosiahnuť len ďalším presadzovaním rozsiahleho politického rámca, ktorý aktérom umožní nielen využívať nové príležitosti, ale aj vyrovnať sa s prípadnými problémami.

1.5

Regióny a miestne komunity sú týmto výzvam vystavené najväčšmi, no zároveň majú najlepšiu pozíciu pri premene usmernení strategických politík na konkrétne akcie, ktoré zmobilizujú spoločenské a hospodárske subjekty v celej Európe.

1.6

Obnova stratégie EÚ pre rast a zamestnanosť preto môže uspieť len vtedy, ak sa podarí zmobilizovať zdroje vo všetkých oblastiach Únie. Rozpočet EÚ ako aj rozpočty jednotlivých členských štátov sú však pod tlakom a Európa sa preto musí pokúsiť nájsť najlepší spôsob, ako zvýšiť existujúce finančné zdroje. VR zastáva názor, že v politike súdržnosti má Únia vzhľadom na jej strategickú orientáciu a realizačné mechanizmy k dispozícii efektívny nástroj.

1.7

Cieľom predmetného stanoviska je otvoriť diskusiu o mnohých aspektoch, zamerať sa najmä na pákový efekt a zohľadniť rôzne dôsledky, ktoré má kohézna politika na území Únie. Metodická príloha obsahuje potrebné informácie pre zoznámenie sa s vedeckou metodikou a pracovnou dynamikou, ktorú výbor použil pri vypracovaní tohto stanoviska (3).

—

finančné aspekty,

—

politické a strategické aspekty tematickej koncentrácie,

—

zlepšenie inštitucionálnych kapacít,

—

zlepšenie súdržnosti v Európe.

2.1.1

Kohézna politika prináša výraznú pridanú hodnotu v európskom meradle, nakoľko výdavky Spoločenstva umožňujú dosiahnutie lepších výsledkov a väčšiu mobilizáciu aktérov ako výdavky na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni. Podľa odhadov samotnej Európskej komisie (4) z každého eura vynaloženého v EÚ na kohéznu politiku v regiónoch patriacich do cieľa č. 1, tieto regióny vynakladajú v priemere ďalších 0,9 eura. V prípade regiónov spadajúcich pod cieľ č. 2, priemer ďalších mobilizovaných investícií dosahuje výšku 3 eúr za každé investované euro.

2.1.2

Tento multiplikačný efekt je spôsobený najmä tematickou a geografickou koncentráciou štrukturálnych fondov. Koncentrácia fondov, spojená s vhodným súborom nástrojov, zvyšuje možnosti dosiahnuť objem, nevyhnutný na vytvorenie podmienok pre ďalší rozvoj investícií. V tomto smere je možné zvýšiť schopnosť ako prilákať investície prostredníctvom geografickej a tematickej koncentrácie, nakoľko to umožňuje vykonávať investície za nižších nákladov.

2.1.3

Pákový efekt je aj naďalej výsledkom schopnosti využiť pestrú paletu finančných nástrojov, aj keď členské štáty a regióny často krát nedokážu vhodne využiť všetky možné nástroje kohéznej politiky. Napríklad globálna dotácia bola v našej štúdii identifikovaná ako flexibilný nástroj schopný vygenerovať a zvýšiť finančný pákový efekt mnohých projektov a programov.

2.1.4

Iné veľmi zaujímavé nástroje, ktoré môžu slúžiť na posilnenie pákového efektu, sú tie, ktoré využívajú prostriedky zo štrukturálnych fondov na vytvorenie nástrojov finančného charakteru pre podniky, osobitne malé a stredné podniky (MSP), ako napríklad fondy pre rizikový kapitál, záručné fondy, pôžičkové fondy a fondy pre mestský rozvoj. V mnohých podporovaných regiónoch boli pri využívaní štrukturálnych fondov nazbierané už početné skúsenosti s týmito nástrojmi podpory, predovšetkým v oblasti financovania rizikovým kapitálom. To isté platí pokiaľ ide o zriaďovanie revolvingových fondov, ktoré môžu prispieť k regionálnemu rozvoju po skončení podporného obdobia. V tejto súvislosti treba privítať iniciatívy JEREMIE, JASPERS a JESSICA. Medzi aktérmi, ktorí rozvíjajú tieto programy, sú Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond (EIF). Ide o aktérov, ktorí môžu zohrávať významnú úlohu pri zavádzaní tohto typu iniciatív.

2.1.5

Tento druh nástrojov môže taktiež súčasne posilniť možnosti verejných orgánov spolupracovať s medzinárodnými finančnými inštitúciami a súkromnými bankami, ktoré sa môžu stať zdrojom financovania ďalších rozvojových projektov. Ďalšími dodatočnými výhodami plynúcimi z využitia týchto nástrojov môžu byť väčšia flexibilita, ktorú môžu vniesť do riadenia štrukturálnych fondov, ako aj zvýšenie solventnosti voči vonkajším činiteľom, ako môžu ponúknuť EIB alebo EIF.

2.1.6

Pákový efekt je taktiež možno zvýrazniť zlepšením viacerých faktorov, ktoré súvisia s posilnením partnerstva medzi verejnými a súkromnými subjektmi. Rozhodujúcimi faktormi mobilizácie súkromných investícií v relatívne krátkom časovom období sú v tomto zmysle: identifikácia prekážok, ktoré odradzujú súkromných investorov, vytvorenie a podpora plánovacích skupín a spôsobov spolupráce so súkromným sektorom.

2.1.7

Kohézna politika naviac umožňuje vďaka stabilite financovania a viacročnému plánovaniu možnosť nadväzovania solídnych vzťahov so súkromným sektorom, ktoré môžu v časovo dlhšom období priniesť ďalšie výraznejšie investície. Táto charakteristická črta kohéznej politiky predstavuje istotne novú a dodatočnú pridanú hodnotu v porovnaní s národnými politikami toho istého druhu, na ktorú netreba zabúdať.

2.1.8

Taktiež je potrebné vziať do úvahy fakt, že v niektorých členských štátoch, osobitne v 10 nových, by silný nárast verejných investícií mohol ohroziť splnenie kritérií pre deficit a pravidiel paktu stability a rastu v krátkodobom a dlhodobom dohľade. Skutočnosť, že sa častejšie pristupuje k vytvoreniu verejno-súkromných partnerstiev (VSP), by mohla predstavovať platnú alternatívu k priamemu nárastu verejných investícií.

2.2.1

Verejné investície musia byť pozorne definované a adekvátne naplánované na všetkých úrovniach. Z tohto dôvodu je dôležité vyzdvihnúť, že kohézna politika zohráva dôležitú úlohu pri zoskupovaní regionálnych a národných priorít s cieľom vytvoriť synergie na európskej úrovni. Táto európska investičná stratégia musí byť doplnená zodpovedajúcimi vnútroštátnymi a regionálnymi politikami, ktoré sú vhodné pre verejné investície vysokej kvality v oblastiach spojených predovšetkým s Lisabonskou stratégiou a s jej previazanosťou s Göteborskou stratégiou.

2.2.2

Tieto investície sa týkajú oblastí ako vzdelávania, poznávania, inovácie, výskumu, ochrany životného prostredia, sociálnych služieb, celoživotného vzdelávania a vytvárania európskych štruktúr. Tieto investície nevyvolávajú len dopyt, ale majú dlhodobé štrukturálne účinky v ekonomike, zvyšujú tak hospodársky rast ako aj konkurencieschopnosť regiónov. V tomto zmysle môžeme konštatovať, že pákový efekt spôsobený kohéznou politikou tvoria viaceré faktory.

2.2.3

V prvom rade ide o zavedenie nových myšlienok a postojov do politík členských štátov a regiónov, ktoré sú zamerané na podporu inovácie v hospodárskom rozvoji. Z preštudovaných prípadov je možné vyvodiť záver, že kohézna politika posilnila zameranie priorít národných politík v prospech oblastí dôležitých pre podporu hospodárskeho rozvoja, akými sú inovácia, výskum, aktívne politiky zamestnanosti a v prospech sociálnej inklúzie.

2.2.4

Toto smerovanie bolo spôsobené najmä možnosťou uskutočniť prostredníctvom fondov pilotné projekty s novým zameraním a s novými nástrojmi. Príkladom sú opatrenia na vytváranie priemyselných zoskupení podporujúcich inováciu („clusters“) alebo zavedenie stratégií, ktoré si vyžadujú väčšiu účasť. Prispelo to k väčšiemu uvedomeniu si a rozšíreniu významu inovácie, pričom do stratégie regionálneho rozvoja boli lepšie zapracované organizačné a finančné otázky, problematika riadenia, vzdelávania alebo podpory inovácie.

2.2.5

Ďalej kohézna politika spôsobila to, že boli zohľadnené také oblasti činnosti, ktoré predtým neboli zastrešené pod národnými alebo regionálnymi politikami. Mnohé pilotné návrhy ako RIS (regionálne inovačné stratégie) a inovatívne opatrenia ERDF sa postupom času stali neoddeliteľnou súčasťou národných a regionálnych politík. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že flexibilnejšie a viac trhovo orientované postoje predstavujú spoločný menovateľ nového smerovania, ktorý zaviedla kohézna politika.

2.2.6

Nakoniec integrované rozvojové stratégie, ktoré sú súčasťou kohéznej politiky, navrhnuté spoločne na národnej a regionálnej úrovni, podporili prijatie strategickejších cieľov v oblasti hospodárskeho rozvoja a zamestnanosti, ktoré umožnili uskutočnenie konkrétnych projektov. Mnohé oblasti, ako sú technológie, inovácie, vzdelávanie ľudského kapitálu, rovnosť príležitostí alebo životné prostredie boli označené za dôležité prvky pre rast a boli zahrnuté do predmetných stratégií so súhrnnejším zameraním.

2.3.1

Ďalšou dôležitou stránkou pákového efektu využívania štrukturálnych fondov je ich vplyv na fungovanie verejných správ v podobe modernizácie, zlepšenia riadenia a harmonizácie postupov na európskej úrovni. Politika súdržnosti podporila uplatnenie politík Spoločenstva, hlavne politík na ochranu životného prostredia a rovných príležitostí a politiky hospodárskej a sociálnej reštrukturalizácie, na základe priorít stanovených v Lisabonskej a Göteborskej stratégii.

2.3.2

Z tohto pohľadu treba zdôrazniť spustenie národných plánov reforiem ako hlavných prvkov pre dosiahnutie cieľov obnovenej Lisabonskej stratégie. Taktiež je potrebné zdôrazniť koordináciu so strategickými národnými referenčnými rámcami pre obdobie rokov 2007 – 2013.

2.3.3

Je tiež potrebné spomenúť podporu partnerstvám, zlepšenie inštitucionálnych kapacít pri tvorbe a uplatňovaní verejných politík, výraznejšie využívanie metód hodnotenia, transparentnosť a výmeny osvedčených postupov. To všetko sú faktory tvoriace súčasť systému kohéznej politiky, ktorý vznikol v rámci Európskej únie a prispel k zlepšeniu riadenia na všetkých úrovniach, nakoľko mnohé z týchto metód sú neskôr zavádzané verejnou správou v iných oblastiach. Taktiež vytvorenie nových štruktúr, ako napr. Regionálna rozvojová agentúra, zohralo kľúčovú úlohu v rozvoji mnohých regiónov v Únii.

2.3.4

Aj kohézna politika prispela k výraznému pokroku pri vytváraní plánov a programov v tejto oblasti. Čoraz väčší dôraz sa kladie na podrobnú diagnózu a analýzu. Ciele sa stanovujú s väčšou presnosťou a zlepšil sa aj dohľad a hodnotenie plánov a programov, pričom sa v čoraz väčšej miere uplatňuje benchmarking. Navrhovanie dlhodobých verejných investičných stratégií sa postupne stalo obvyklou súčasťou plánovania.

2.3.5

Tieto faktory mali vplyv na zvýšenie schopnosti členských štátov prijímať a účinne zavádzať legislatívu Spoločenstva v mnohých oblastiach, ako napríklad v oblasti životného prostredia. Osobitne kohézna politika podporila výrazné zmeny v legislatíve týkajúcej sa verejného obstarávania v členských štátoch, čím bol umožnený prístup k týmto zákazkám a došlo k otvoreniu verejného obstarávania všetkým podnikom Európskej únie, čím došlo k posilneniu jednotného trhu. Ide o veľmi dôležitú otázku, o ktorej je potrebné uvažovať v súvislosti s nedávnym rozšírením Európskej únie.

2.3.6

Na záver možno konštatovať, že politika súdržnosti Európskej únie podporila a posilnila úlohu regiónov v procese prijímania rozhodnutí pri príprave a uplatňovaní regionálnych politík Spoločenstva. Zabezpečenie dostatočného objemu kapacít pre adekvátne spravovanie fondov umožnilo väčšiu autonómiu miestnych a regionálnych orgánov ako aj efektívne zvýšenie regionalizácie a miestnej autonómie v Európskej únii.

2.4.1

Kohézna politika vyvinula prostredníctvom mnohých faktorov pákový efekt, ktorý dopomohol k súdržnejšej Európe.

2.4.2

Zásada partnerstva a vystupovanie zodpovedných činiteľov podporilo spoluprácu medzi verejnými inštitúciami a rôznymi sociálnymi skupinami, čo zohralo kľúčovú úlohu pri hľadaní riešení rôznych problémov.

2.4.3

Je možné tvrdiť, že kohézna politika umožnila nájsť mnohorozmerné riešenia veľmi zložitých a rôznorodých problémov. V skutočnosti sú problémy, akým čelia najrôznejšie oblasti Únie, veľmi rozdielne a majú odlišné kontexty. Napriek tomu kohézna politika umožnila zohľadniť túto rozmanitosť situácií, najmä pokiaľ ide o okrajové a zaostalejšie regióny Únie, ako aj najodľahlejšie regióny. Toto hľadisko usilujúce o súdržnosť malo zároveň značný vplyv na ďalšie opatrenia, ktoré zaviedli členské štáty.

2.4.4

Kohézna politika umožnila vytvoriť vhodný terén pre spoluprácu medzi regiónmi a miestnymi orgánmi Únie, a to najmä prostredníctvom iniciatívy INTERREG, ktorá umožnila prekonať pretrvávajúce konflikty alebo ďalekosiahle prerušenie väzieb na oboch stranách hranice. Okrem toho sa spolupráca obcí a regiónov bez spoločnej hranice vďaka podpore spolupráce medzi regiónmi intenzívne ďalej rozvíjala a v súčasnosti nemalou mierou prispieva k rozvoju nových regionálnych stratégií.

2.4.5

V doterajších obdobiach štrukturálnych fondov úzke prepojenie medzi EFRR a EPUZF viedlo k dôležitým pákovým efektom s ohľadom na integrovaný rozvoj vidieka. V súvislosti so žiaducou územnou súdržnosťou musí prepojenie medzi ERDF a EPUZF pokračovať aspoň na koordinačnej a kooperatívnej úrovni.

2.4.6

V tomto zmysle, programy URBAN dosiahli značné výsledky: mali skutočný dosah tak na fyzickú regeneráciu ako aj sociálnu inklúziu. Občanom preukázali pridanú hodnotu európskej politiky a účinnosti koncentrácie investícií.

2.4.7

V konečnom dôsledku kohézna politika vyvinula zásadný multiplikačný efekt pri zviditeľnení európskeho integračného projektu. V skutočnosti bol tento efekt ešte väčší, keď kohézna politika umožnila zlepšenie verejných služieb a zvýšenie kvality života občanov.

3.1

Európska kohézna politika dokázala prostredníctvom svojich charakteristických čŕt (partnerstvo, doplnkový charakter, strategické plánovanie a viacročné financovanie) dosiahnuť rôzne ciele a vyvolať významné pákové efekty.

3.2

Európska kohézna politika vyvoláva mobilizačný pákový efekt, vytvára prostriedky a partnerstvá verejného a súkromného sektora. Je katalyzátorom tak verejného ako aj súkromného financovania v mnohých oblastiach vďaka stabilite svojho viacročného finančného mechanizmu a schopnosti mobilizovať potrebný objem investícií.

3.3

Taktiež bolo zistené, že tak pákový efekt ako aj iné následky kohéznej politiky sú vyvolávané v akomkoľvek regióne a vo veľkej škále programov a projektov, a to nezávisle od vynaložených prostriedkov.

3.4

Je tiež dôležité upozorniť na to, že treba zjednodušiť komplexnosť spravovania fondov s cieľom maximálne využiť pákový efekt, ktorý by jednotlivé partnerstvá mohli vyvinúť. Okrem toho zachovanie príliš malých a rozdelených oblastí môže sťažiť vytvorenie partnerstiev v niektorých regiónoch, čo má významný dosah na výber a dohodu medzi aktérmi jednotlivých partnerstiev. Avšak tento problém bude vyriešený v období rokov 2007 – 2013, nakoľko v novom nariadení sa už neuvádza kategorizácia v rámci cieľa č. 2, ktorá je platná v súčasnosti.

3.5

Európska kohézna politika je kľúčovým faktorom pre strategické usmernenie verejných politík. Má schopnosti a potenciál podporovať inovačné prístupy v jednotlivých sektoroch a usmerniť rôzne verejné politiky na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni. Kohézna politika je účinným spojovacím prvkom medzi cieľmi EÚ, teda napr. Lisabonskou stratégiou, a ich účinnou realizáciou zo strany kľúčových aktérov v jednotlivých oblastiach Únie.

3.6

Európska kohézna politika prináša mobilizačný pákový efekt prostriedkov výrazne podporujúce činnosti, ktoré sa realizujú v rámci Lisabonskej stratégie v oblasti výskumu a vývoja, nakoľko ide o významný faktor rastu v krátkodobom a dlhodobom časovom horizonte.

3.7

Ukázalo sa, že veľmi dôležitým faktorom úspechu mnohých inovačných programov a projektov iniciovaných kohéznou politikou je skutočnosť, že „nové koncepty a nové usmernenia“ majú podporu z najvyšších politických a administratívnych úrovní. Dôležité je tiež zosúladenie stratégií a spolupráce medzi administratívami. Uvedené skutočnosti vyvinuli pákový efekt štrukturálnych fondov.

3.8

Kohézna politika má výrazný efekt na budovanie inštitucionálnych kapacít. Naprieč celým územím Únie podporila prostredníctvom zásady partnerstva nový model spolupráce pri riadení, ktorý strategicky zapojil jednotlivé úrovne správy a občiansku spoločnosť, čím umožnil nárast sociálneho a hospodárskeho kapitálu v regiónoch a miestnych orgánoch. To by mohol byť rozhodujúci faktor pre ďalší rozvoj v nových členských štátoch.

3.9

Na maximalizáciu dlhodobého pákového efektu štrukturálnych fondov je dôležité zohľadniť všeobecné súvislosti a kultúrnu identitu regiónov. Preto musí byť vždy vyvážený pomer medzi predpismi pre celú EÚ a stanovením regionálnych priorít. Ak majú mať zmeny iniciované štrukturálnymi fondmi trvalý charakter, treba sa usilovať o zmeny v kultúre a mentalite spoločnosti prostredníctvom podpory inovácie, vzdelávania, podnikateľského ducha a tvorivosti.

3.10

Politika súdržnosti vytvára kľúčový pákový efekt pre súdržnejšiu integráciu Únie. Má potenciál potrebný k integrácii rôznych druhov územia na celom kontinente, umožňuje všetkým sociálnym partnerom a hospodárskym činiteľom aktívnu účasť, je viditeľná a európski občania ju vnímajú ako integračný prvok vďaka konkrétnemu prínosu k zlepšeniu kvality života.

3.11

Kohézna politika prispieva k posilneniu pákového efektu, ktorý sa vyznačuje udržateľným rastom, ohľaduplným prístupom k životnému prostrediu, pričom zabraňuje tomu, aby ignorovanie tejto otázky brzdilo hospodársky rast a malo negatívny vplyv na kvalitu života a zachovanie prírodných zdrojov.

3.12

Vďaka celkovému pokrytiu územia EÚ poskytuje kohézna politika adekvátny rámec na kontinentálnej úrovni pre vyvážený hospodársky a spoločenský rozvoj. Zohľadňuje faktory dôležité tak pre konvergenciu ako aj pre konkurencieschopnosť, vytvára nevyhnutné podmienky pre zbieranie skúseností a výmenu osvedčených postupov. Okrem toho zabezpečuje integrovaný rámec, ktorý upevňuje vzájomné vzdelávanie, čo umožňuje financovať úspešné iniciatívy a rozvíjať ich ďalej prostredníctvom konkrétnych spôsobov ich realizácie.

3.13

VR zastáva názor, že pákový efekt kohéznej politiky je možné posilniť v priebehu programového obdobia na roky 2007 – 2013. Zásady kohéznej politiky, ktoré sú už dobre preverené a skonsolidované, boli doplnené sériou opatrení: prijatie strategickejšieho smerovania kohéznej politiky, účelové viazanie a väčšie sústredenie prostriedkov na prioritné oblasti, lepší právny rámec pre prijímanie sofistikovaných a inovačných finančných nástrojov, adekvátna valorizácia programov rozvoja miest a zlepšenie územnej spolupráce. Tieto zmeny potvrdili, že v prípade zmeny politických cieľov Únie môže kohézna politika hrať hlavnú úlohu a konkrétne podporiť hospodársku a sociálnu zmenu pomerov vo všetkých oblastiach Únie.

3.14

Preukázalo sa, že vypracovanie a výber projektov je kľúčovým faktorom úspechu: druh používaných nástrojov treba voliť pozorne, aby obsahoval prvky, ktoré sa najviac hodia pre regionálny kontext a plnenie cieľov.

4.1

Odporúča Európskej komisii zahrnúť koncept rozšíreného pákového efektu do svojho prvého hodnotenia o stave súdržnosti a pokroku v Európskej únii, keď bude toto hodnotenie uskutočňovať.

4.2

Odporúča Komisii, Parlamentu a Rade, aby zvážili pákový efekt ako vhodný rámec pre hodnotenie politík Spoločenstva, predovšetkým vzhľadom k priebežnej revízii rozpočtu Spoločenstva.

4.3

Odporúča Komisii, aby zvýšila povedomie o prínosoch, charakteristikách a celkovom obraze kohéznej politiky vo všetkých členských štátoch a predovšetkým v miestnych a regionálnych orgánoch.

4.4

Odporúča Európskej komisii, aby zvýšila úsilie na podporu rôznych finančných nástrojov (JEREMIE, JESSICA, atď.) prostredníctvom štrukturálnych fondov, a hlavne aby vytvorila možnosti z hľadiska právnych predpisov týkajúcich sa pomoci, ktoré sú nevyhnutné predovšetkým na rozvoj fondov rizikového kapitálu a programov poskytovania záruk v regiónoch.

4.5

Odporúča Európskej komisii a členským štátom, aby zjednodušili administratívnu záťaž, stanovili právny, administratívny a finančný rámec, ktorý by podporil inovačné aktivity a stimuloval špecifické formy financovania inovačných firiem (rizikový kapitál, business angels, mikroúvery, atď.).

4.6

Odporúča Európskej komisii a členským štátom, aby zhodnotili pokroky v zjednodušení a decentralizácii spravovania štrukturálnych fondov v období rokov 2007 – 2013. Osobitne odporúča zamerať sa na dosiahnutie proporcionality medzi administratívnou záťažou a druhom a intenzitou zásahu a na následky administratívnej záťaže pre miestne a regionálne orgány.

4.7

Odporúča členským štátom, aby posilnili partnerstvo vo všetkých etapách riadenia a spravovania štrukturálnych fondov, čím by zaviedli do praxe efektívne opatrenia na zapojenie miestnych a regionálnych orgánov a občianskej spoločnosti do tohto procesu. Odporúča úzku spoluprácu s mestami s cieľom využiť ich potenciál na podporu rastu a zamestnanosti.

4.8

Odporúča Komisii, Parlamentu, členským štátom a EIB, aby jasne stanovili prekážky, ktoré bránia investorom zapájať sa do projektov partnerstiev medzi verejným a súkromným sektorom financovaných zo štrukturálnych fondov. V tomto by výrazne pomohlo stanovenie jasnej interpretácie základných konceptov dohôd partnerstiev medzi verejným a súkromným sektorom na úrovni EÚ ako aj zjednodušenie režimu poskytovania pomoci zo strany štátu. Taktiež je potrebná väčšia informovanosť o potenciáloch a problémoch partnerstiev medzi verejným a súkromným sektorom, ako ich vnímajú miestne a regionálne orgány v Únie.

4.9

Odporúča Európskej komisii a členským štátom, aby zachovali experimentálny charakter, ktorý majú v niektorých prípadoch štrukturálne fondy. V tomto smere odporúča členským štátom, aby využili rezervy a iné nástroje na podporu a zvýšenie vedomia o najúspešnejších stratégiách a aby konsolidovali výsledky územnej spolupráce.

4.10

Vyzýva Európsku komisiu, aby prihliadala na úzku súvislosť medzi intervenciami štrukturálnych fondov a programami na rozvoj vidieka a na všetkých úrovniach – i napriek nutnosti jasných rozhraní pre zúčtovanie – umožnila a podporila optimálne obsahové zladenie a koordináciu.

4.11

Odporúča, aby sa pri využívaní štrukturálnych fondov venovala osobitná pozornosť cieľom stanoveným v Kjótskom protokole, pričom hospodársky rast by mal byť dosahovaný len za podmienok rešpektovania životného prostredia.

4.12

Odporúča členským štátom a Komisii, aby bol posilnený pákový efekt v procese programovania štrukturálnych fondov, a to takým spôsobom, aby boli vytvorené podmienky na podporu a financovanie projektov s vysokým pákovým efektom ako aj pri vypracovávaní správ a hodnotiaceho cyklu.

4.13

Zdôrazňuje nutnosť zohľadňovať regionálne zvláštnosti na všetkých úrovniach aj v budúcej kohéznej politike, pretože „sila v rozmanitosti“ je významným faktorom úspechu pákového efektu kohéznej politiky.

4.14

Na plné využitie pákového efektu štrukturálnych fondov odporúča regiónom a členským štátom, aby sprísnili kritériá pri stanovení adekvátneho zosúladenia medzi regionálnymi stratégiami, národnými reformnými plánmi, národnými strategickými referenčnými rámcami a operatívnymi programami, ktoré by rozvinuli európsku kohéznu politiku.

4.15

Odporúča využiť prínosy pákového efektu a pracovať na zvýšení povedomia verejnosti o potenciálnych prínosoch, a to cielenou prácou s verejnosťou prostredníctvom špecializovaných a všeobecných masových informačných prostriedkov a šíriť osvedčené postupy, tak ako to robí Výbor regiónov prostredníctvom podujatí Open Days.

4.16

Odporúča Európskej komisii, aby zanalyzovala a zmerala rozvoj v regiónoch z dlhodobej perspektívy, pričom je potrebné klásť dôraz na kultúrne zmeny a zmeny v mentalite, ako aj v každom ohľade transparentnú propagačnú činnosť, ktorá bude súčasne zrozumiteľná pre všetkých zúčastnených. Iba tak bude zaručené, že tieto regióny budú napredovať v hospodárskom a sociálnom rozvoji.

4.17

Víta iniciatívu Komisie vytvoriť siete „regiónov pre hospodársku zmenu“, odporúča širokú tematickú škálu na zobrazenie dynamiky zmien na jednotlivých územiach, vyzýva Komisiu, aby aktívne zapájala miestne a regionálne orgány do procesu výberu prioritných oblastí iniciatívy a očakáva, že bude plne zapojený do vývoja tejto iniciatívy.

4.18

Odporúča Európskym inštitúciám prijatie konceptu solidarity medzi územiami Únie ako základného rozmeru konceptu súdržnosti v EÚ. Kohézna politika musí aj v budúcnosti zostať ústredným prvkom európskej integračnej politiky.