29.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 206/23

(1)

Občianskej spoločnosti v kandidátskych krajinách pripadá dôležitá úloha sprostredkovať občanom európsky integračný proces a podporovať národné, regionálne a miestne orgány pri potrebných hospodárskych, spoločenských a politických snahách, aby prístupový proces viedol k úspechu.

(2)

Dialóg s občianskou spoločnosťou medzi EÚ a kandidátskymi krajinami je potrebný, aby sa prehĺbilo vzájomné spoločenské a politické porozumenie a posilnila vzájomná tolerancia medzi kultúrami.

(3)

Zriadenie sietí, ktoré by boli založené na jednotlivých občianskych spoločnostiach a slúžili vzájomnému spoznávaniu ako aj informovaniu o európskom integračnom procese poskytuje výhodu zabezpečenia decentralizovaného prístupu,

1.1.1

víta oznámenie Komisie o uplatňovaní „tretieho piliera“ jej stratégie, ktorý je založený na dialógu s občianskou spoločnosťou a zameriava sa na Turecko, Chorvátsko a ďalšie kandidátske krajiny na vstup do EÚ;

1.1.2

je rovnakého názoru, že sa inštitúcie Spoločenstva musia viac zamerať na občanov kandidátskych krajín, keďže práve oni zjavne neboli pri doterajších rozšíreniach dostatočne zapojení, najmä s ohľadom na súvisiace rozhodnutia, dôsledky a možnosti, čím bol integračný proces často pociťovaný ako „nanútený“ a nie „spolurozhodovaný“;

1.1.3

zastáva, v nadväznosti na rozhodnutie Rady z 3. októbra 2005, ktoré zdôrazňuje nutnosť zabezpečiť súhlas občanov s prístupovým procesom, názor, že sprostredkovanie dôsledkov pokračujúceho rozširovania Spoločenstva sa nesmie obmedzovať na občanov kandidátskych krajín, ale musí sa týkať aj aktérov občianskej spoločnosti členských štátov. Schopnosť Spoločenstva prijímať nových členov ako základné prístupové kritérium bude merané podľa stupňa akceptovania, s akým budú občania Únie pristupovať k budúcemu rozširovaniu.

1.1.4

súhlasí s rozhodnutím Komisie zapojiť miestne a regionálne samosprávne orgány do politického dialógu, ktorý sa bude viesť so všetkými kandidátskymi krajinami počas procesu ich prístupu k EÚ; považuje sa preto za privilegovaného partnera rozhovorov v rámci tretieho piliera stratégie Komisie, keďže je priamo vyzvaný ujať sa úlohy posilniť dialóg s občianskou spoločnosťou; požaduje preto, aby bol priamo zapojený do budúcich opatrení Komisie v rámci dialógu s občianskou spoločnosťou, pričom zvlášť venuje pozornosť opatreniam v oblasti informácií a komunikácie;

1.1.5

poukazuje na nevyváženosť oznámenia Európskej komisie, v tom zmysle, že takmer celý dokument je venovaný Turecku; zastáva názor, že by bolo vhodnejšie sformulovať oznámenie o treťom pilieri horizontálnejšie, aby si mohlo nárokovať platnosť aj v prípade iných kandidátskych krajín než len Turecka a Chorvátska;

1.1.6

všíma si v oznámení predovšetkým nezrovnalosť finančného návrhu, ktorý je síce iba provizórny, v ktorom je však stanovený minimálny referenčný rámec pre aktivity týkajúce sa Turecka, kým takýto rámec pre opatrenia v prospech Chorvátska chýba;

1.1.7

považuje však za potrebné, prenechať členským štátom Európskej únie výber podrobných pravidiel plánovania komunikačnej a integračnej politiky, ktorá je zameraná na občanov pochádzajúcich z kandidátskych krajín a žijúcich na ich výsostnom území. Naopak, úlohou Európskej komisie je vytvorenie spoločného prístupu, ktorý by poukazoval na dôvody, význam a potenciál európskeho integračného procesu, platil pre súčasné i budúce kandidátske krajiny a ktorý by bol realizovaný prostredníctvom komunikačného plánu zameraného na občanov všetkých kandidátskych krajín a uplatňovaného regionálnymi a miestnymi samosprávami;

1.1.8

zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu poveriť príslušnými finančnými prostriedkami vybavenú „európsku sieť občianskych spoločností“, ktorá by bola aktívna v občianskej spoločnosti a na školách a univerzitách kandidátskych krajín, úlohou sprostredkovať občanom jednotlivých kandidátskych krajín históriu, inštitúcie, dôvody a perspektívy európskeho integračného procesu a pritom sa zamerať najmä na význam európskeho občianstva, ktoré po ukončení prístupového procesu pribudne k národnej štátnej príslušnosti;

1.1.9

navrhuje ďalej, naplánovať a inštitucionalizovať v súlade s prvými návrhmi asociačnej a stabilizačnej dohody stretnutia medzi držiteľmi miestnych a regionálnych mandátov z členských štátov EÚ a držiteľmi mandátov zo všetkých kandidátskych krajín, čo v súčasnosti nie je ustanovené ani pre Chorvátsko, ani pre krajiny západného Balkánu (potenciálne kandidátske krajiny);

1.2.1

zdôrazňuje svoje presvedčenie, že zapojenie zmiešaného poradného výboru (ZPV) s tureckými miestnymi samosprávami je prínosom, zároveň si však s obavami všíma, že turecké národné orgány ešte stále neuplatnili úplne opatrenia potrebné pre efektívne využitie ZPV VR-Turecko;

1.2.2

berie na vedomie návrh Komisie, zapojiť do procesu integrácie tureckých občanov v členských štátoch EÚ aj neštátne organizácie, zdôrazňuje však, že pre hladký priebeh tohto procesu je nevyhnutný decentralizovaný prístup so zapojením miestnych samospráv;

1.2.3

zdôrazňuje prínos zvláštnej výročnej správy Komisie o dodržiavaní práv menšín v Turecku a vyslovuje sa za vyčlenenie pevne stanovenej časti prostriedkov určených na predvstupovú pomoc pre neštátne organizácie a miestne zastupiteľské združenia, ktoré sa venujú ochrane práv menšín a podpore regionálnych jazykov a jazykov menšín;

1.2.4

súhlasí s prístupom Komisie v prospech organizácií, ktoré sa zasadzujú za práva žien a rovnosť príležitostí a zdôrazňuje potrebu podpory a sledovania skutočného aktívneho zapojenia žien v aktívnom politickom dianí na miestnej úrovni;

1.2.5

víta účasť tureckých študentov na programoch Jean Monnet Spoločenstva, považuje však decentralizáciu a rozšírenie týchto počiatočných krokov (aj prostredníctvom nových technológií) za nevyhnutne nutné, aby sa ich mohli zúčastniť taktiež univerzity ležiace v okrajových oblastiach, ako aj študenti, ktorí nechcú pokračovať v štúdiu na vysokej škole;

1.2.6

víta rozvoj interkultúrnych výmenných programov, ktoré môžu slúžiť ako základný prvok dialógu s EÚ a vyzýva Európsku komisiu a najmä jej delegáciu v Ankare, aby uplatňovali decentralizovaný prístup a venovali patričnú pozornosť MVO v okrajových oblastiach a regiónoch, kde žijú menšiny, ktorých ochrana má byť podporovaná aj prostredníctvom programov Spoločenstva „Kultúra“ a „Médiá“;

1.2.7

je toho istého názoru, že je potrebné usilovať sa o dialóg medzi náboženskými komunitami a očakáva, že o tom bude v nasledujúcich oznámeniach týkajúcich sa dialógu s občianskou spoločnosťou primerane informovaný;

1.2.8

považuje za vhodné, aby bol aktívne zapojený do podpory verejných diskusií v sieti a zúčastňoval sa tematických aktivít, ktoré Komisia organizuje na internetovej stránke s informáciami o Turecku;

1.3.1

ľutuje, že Stabilizačná a asociačná dohoda uzatvorená s Chorvátskom nestanovuje podmienky pre vytvorenie zmiešaného poradného výboru VR a chorvátskych regionálnych a miestnych samospráv a dôrazne upozorňuje Komisiu na to, že musí byť konzultovaný, aby v prípade ďalších potenciálnych kandidátov z krajín západného Balkánu nedošlo opäť k podobným chybám;

1.3.2

berie na vedomie, že sa Chorvátsko čoraz viac zapája do programov Spoločenstva a vyslovuje sa za posilnenie partnerstiev miest medzi Chorvátskom a EÚ (za pomoci programu „Občania pre Európu“) a medzi chorvátskymi vyššími územnými celkami a európskymi regiónmi, najmä oblasťami nových členských štátov spadajúcimi pod cieľ 1 (aj za pomoci programu Leonardo da Vinci);

1.3.3

upozorňuje Komisiu na skutočnosť, že je potrebné venovať pozornosť podpore rešpektovania menej používaných jazykov ako aj dvojjazyčnosti a práv menšín v chorvátskej občianskej spoločnosti;

1.3.4

víta skutočnosť, že Komisia zahŕňa televízne programy, ktoré majú za cieľ informovať širokú verejnosť o Európskej únii, k financovateľným projektom a zohľadňuje pritom aj programy, ktoré uskutočňujú európske médiá na miestnej a regionálnej úrovni; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že pre úspech takýchto opatrení je dôležité, aby využívali regionálne jazyky a oslovovali aj národnostné menšiny;

1.3.5

považuje za nevyhnutné podporovať v rámci nových aktivít, ktoré majú byť vytvorené za aktívnej účasti chorvátskej občianskej spoločnosti, cezhraničnú spoluprácu, najmä podporou Euroregiónov a dialógu medzi náboženstvami;

1.3.6

berie na vedomie, že chorvátska vláda chce vypracovať „národnú stratégiu pre rozvoj občianskej spoločnosti“ a vytvoriť Radu pre rozvoj občianskej spoločnosti, ktorá by mala v súvislosti s prideľovaním verejných finančných prostriedkov pre aktivity chorvátskej občianskej spoločnosti zabezpečiť potrebnú transparentnosť;

2.1.1

sa vyslovuje za to, aby Komisia od roku 2006 pripravila každoročne obsiahly dokument o stave dialógu medzi občianskymi spoločnosťami, ktorý by zohľadnil podmienky všetkých kandidátskych krajín rovnako a obsahoval aj osobitnú správu o dialógu medzi náboženskými obcami a zväzmi;

2.1.2

sa vyslovuje za to, aby bol k budúcim oznámeniam o dialógu medzi občianskymi spoločnosťami vždy priložený aj finančný rámec ročného financovania aktivít slúžiacich na rozvoj dialógu občianskej spoločnosti;

2.1.3

navrhuje Komisii zvážiť možnosť vytvorenia „európskej siete občianskej spoločnosti“ na vzájomné spoznávanie histórie, kultúry a európskeho integračného procesu, ktorá by zohľadňovala kultúrnu, národnú, regionálnu a miestnu rozmanitosť EÚ a ktorá by s pomocou škôl a univerzít zabezpečila, aby sa tieto informácie dostali k občanom EÚ a kandidátskych krajín;

2.1.4

zdôrazňuje, že dialóg by sa mal zamerať na pozitívne aspekty európskej integrácie

2.1.5

vyzýva dôrazne Komisiu, aby využívala sieť CIRCOM a súkromné televízne stanice existujúce v regiónoch a mestách EÚ a kandidátskych krajín, aby mohla uskutočňovať programy zamerané na široké publikum, ktoré slúžia na posilnenie dialógu medzi občianskou spoločnosťou EÚ a kandidátskych krajín; ďalej vyzýva Komisiu, aby podporovala účasť žurnalistov tureckej a chorvátskej tlače na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj tlače menšín na jeho plenárnych zasadnutiach;

2.1.6

je toho názoru, že je potrebné venovať zvláštnu pozornosť zachovaniu rovnosti príležitostí a úlohe ženských zväzov, a vyslovuje sa preto za to, aby Komisia považovala za prioritné tie projekty predložené neštátnymi organizáciami, ktoré sú zamerané na zachovanie rovnosti príležitostí a silnejšie zastúpenie žien v spoločenskom a politickom dianí; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby vypracovala pre kandidátske krajiny špecifické programy na boj proti priamej i nepriamej diskriminácii ako v hospodárskom, spoločenskom a politickom živote, tak aj v oblasti vzdelávania a médií;

2.1.7

poukazuje na skutočnosť, že Chorvátsko je v súčasnosti vylúčené z využívania akčného programu Spoločenstva na podporu organizácií, ktoré sú aktívne v oblasti občianstva Únie (občianska účasť);

2.2.1

berie na vedomie, že Európska komisia odhadla sumu potrebnú na financovanie dialógu organizovanej občianskej spoločnosti v roku 2006 na 40 miliónov EUR; sa v tejto súvislosti vyslovuje za priebežné prehodnotenie použitých prostriedkov a považuje prístup, ktorý zohľadňuje konkrétne potreby za vhodnejší než v oznámení Komisie navrhované stanovenie pevného percentuálneho podielu, s výnimkou vopred stanovenej, na viac rokov rozloženej sumy na podporu práce neštátnych organizácií a miestnych zastupiteľských združení, ktoré sa zasadzujú za ochranu práv menšín a používanie ich materinského jazyka;

2.2.2

nástojí na tom, aby turecké orgány podnikli kroky potrebné pre vytvorenie zmiešaného poradného výboru medzi tureckými územnými samosprávami a VR;

2.2.3

vyzýva Komisiu, aby program Jean Monnet a akciu programu Jean Monnet „Semináre a prednášky k európskej integrácii na vysokých školách“ financovala aj mimo veľkomiest a veľkých vysokých škôl v Turecku; považuje v tejto súvislosti vypracovanie podobných programov, zameraných na žiakov, za užitočné;

2.2.4

odporúča – s cieľom zapojiť aj neštátne organizácie, ktoré pôsobia v okrajových oblastiach Turecka – prehĺbenie vzťahov so zastupiteľskými zväzmi miestnych samospráv a regionálnymi a miestnymi médiami;

2.2.5

vyzýva dôrazne Európsku komisiu, aby posilnila svoje výzvy adresované tureckým orgánom na zabezpečenie primeraného zastúpenia žien v politických orgánoch na miestnej úrovni; sa v tejto súvislosti vyslovuje za vytvorenie európskeho ocenenia, ktoré by sa každoročne udeľovalo za angažovanosť žien v komunálnej politike;

2.2.6

navrhuje Komisii, aby – s cieľom podporovať partnerstvá miest medzi Tureckom a EÚ – využila členov VR, ktorí každoročne „adoptujú“ určitý počet tureckých mestských orgánov a sprostredkujú partnerstvo so zodpovedajúcim počtom miestnych úradov v EÚ, napríklad pri príležitosti výročnej konferencie organizovanej Komisiou v spolupráci s VR;

2.2.7

vyzýva Európsku komisiu, aby ho zapájala do tematických opatrení súvisiacich so zverejňovaním online diskusií, ako aj do prípravy a realizácie internetovej stránky s informáciami o rozšírení a opatreniami v rámci dialógu občianskej spoločnosti v Turecku;

2.3.1

vyzýva Európsku komisiu, aby stanovila financovanie aktivít súvisiacich a dialógom občianskej spoločnosti od rozpočtového roku 2006 a vyčlenila konkrétnu ročnú sumu, ktorá bude k dispozícii v rámci programov predvstupovej pomoci;

2.3.2

zdôrazňuje svoj záujem o dialóg s miestnymi a regionálnymi samosprávami Chorvátska a žiada, aby v stabilizačných a asociačných dohodách uzatvorených s ostatnými krajinami západného Balkánu bolo výslovne zakotvené vytvorenie zmiešaného poradného výboru s VR;

2.3.3

navrhuje, aby bol vytvorené špeciálne programy partnerstva medzi verejnými orgánmi chorvátskych vyšších územných celkov a európskymi regiónmi spadajúcimi pod cieľ 1 (od roku 2007 „cieľ konvergencie“), s cieľom výmeny osvedčených postupov pri využívaní prostriedkov predvstupovej pomoci, a najmä plánovať regionálne partnerstvá prostredníctvom vzdelávacieho programu Leonardo da Vinci;

2.3.4

navrhuje vytvorenie informačného programu s cieľom vzájomného spoznávania a sprostredkovania európskeho posolstva na miestnej úrovni aj v jazykoch národnostných menšín, a to za pomoci chorvátskych regionálnych médií reprezentujúcich tieto národnostné menšiny;

2.3.5

vyzýva Komisiu, aby bdela nad prácou občianskej spoločnosti, ktorá v Chorvátsku tieto národnostné menšiny zastupuje, a aby vypracovala výročnú správu o rešpektovaní práv národnostných menšín a prípadne sa zamerala viac na otázku dvojjazyčnosti v miestnych a regionálnych orgánoch;

2.3.6

navrhuje, aby Chorvátsko mohlo od roku 2007 využívať akčný program Spoločenstva na podporu organizácií, ktoré sú aktívne v oblasti občianstva Únie (občianska účasť);

2.3.7

navrhuje Európskej komisii, aby sa zasadzovala za to, aby sa zástupca európskej občianskej spoločnosti mohol zúčastňovať ako pozorovateľ práce Rady pre rozvoj občianskej spoločnosti, ustanovenej chorvátskou vládou.