7.4.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 85/5

1.

cieľ, vytýčený Európskou radou v Lisabone 23. a 24. marca 2000 a potvrdený Európskou radou v Štokholme 23. a 24. marca 2001, ktorým je urobiť z Európskej únie „najkonkurencieschopnejšie a najdynamickejšie hospodárstvo na svete, založené na vzdelaní a schopné trvalo udržateľného rastu s väčším počtom lepších pracovných príležitostí a väčšou sociálnou súdržnosťou“,

2.

bielu knihu „Nový podnet pre európsku mládež“, prijatú Komisiou 21. novembra 2001, ktorá uznáva, že „táto stratégia vytyčuje nové ciele pre rôzne oblasti politiky, ktoré úzko súvisia s mládežou, ako napr. vzdelávanie, zamestnanosť, začlenenie sa do spoločnosti, informačná a občianska spoločnosť “,

3.

uznesenie Rady z 27. júna 2002, ktorým sa na základe spomenutej bielej knihy prijíma otvorená metóda koordinácie ako nový rámec pre spoluprácu v oblasti mládeže a ktoré navrhuje zahrnutie otázky mládeže do iných politík a programov,

4.

závery Európskej rady zo 4. a 5. novembra 2004, ktoré vzali na vedomie list, v ktorom hlavy štátov alebo predsedovia vlád Francúzska, Nemecka, Španielska a Švédska poukázali na význam demografických faktorov pri formovaní budúceho hospodárskeho a sociálneho vývoja Európy a vyzvali, aby sa vypracoval „Európsky pakt mládeže“,

5.

oznámenie Komisie k jarnému zasadnutiu Európskej rady 2005 („Spolupráca pre rast a pracovné príležitosti – nový začiatok Lisabonskej stratégie“) o preskúmaní Lisabonskej stratégie v polovici jej trvania, kde sa uvádza, že „naďalej potrebujeme víziu spoločnosti, ktorá by integrovala starnúcich a mladých“, a kde sa zdôrazňuje „naliehavá potreba konať “,

6.

so zreteľom na demografický, sociálny a politický vývoj v Európskej únii a najmä na jej starnúcu populáciu význam hľadiska mládeže v Lisabonskej stratégii,

7.

novátorstvo, iniciatívneho a podnikavého ducha, mobilitu a schopnosť mnohokultúrnej integrácie, akými mládež prispieva ku konkurencieschopnosti, trvalo udržateľnému rastu a sociálnej súdržnosti,

8.

význam zosúladenej, súdržnej a mnohostrannej politiky zameranej na mladých,

9.

význam, aký má v tejto súvislosti biela kniha o mládeži, a to najmä otvorená metóda koordinácie a zahrnutie mládeže do iných politík, ako aj potrebu posilniť súčinnosť a komplementárnosť rôznych politík a programov, ktoré sa týkajú mládeže,

10.

že lepšie pochopenie mládeže a životných podmienok mladých je predpokladom pre to, aby sa našli účinné opatrenia, ktoré by povzbudili mladých, aby čo najlepšie využili svoj potenciál,

11.

že na to, aby Lisabonská stratégia uspela, potrebuje podporu mladých.

12.

v tejto súvislosti verí, že Lisabonská stratégia musí „zaručiť, aby navrhované reformy pomohli mladým ľuďom získať prvú životnú príležitosť a vybaviť ich zručnosťami, ktoré budú v živote potrebovať “,

13.

má záujem, sformulovaný v oznámení Komisie jarnému zasadnutiu Európskej rady 2005, aby sa niektoré kľúčové oblasti, ako napr. zamestnanosť, zosúladenie rodinného a pracovného života, investovanie do ľudského kapitálu a výskum a rozvoj, zamerali na mladých.

14.

na základe existujúcich nástrojov a mechanizmov by sa mal takýto prístup, zameraný na mladých, účinne začleniť do politík, aké predpokladá Lisabonská stratégia,

15.

konkrétne úsilie v prospech mladých musí brať do úvahy rovnosť pohlaví a vzťahovať sa rovnako na mladých s ohraničenými možnosťami, a to najmä v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, sociálnej integrácie a mobility,

16.

aktívna účasť mladých v spoločnosti je cieľom ako aj metódou, ktorá zaručuje zapojenie európskych občanov do lisabonských cieľov a prispieva k osobnému rozvoju mladých, k ich sociálnej integrácii a k sociálnej súdržnosti vôbec. Je preto ďalším faktorom pre úspech Lisabonskej stratégie.

17.

do rámca preskúmania Lisabonskej stratégie v polovici jej trvania a rokovaní o oznámení Komisie jarnému zasadnutiu Európskej rady 2005 zahrnula Európsky pakt mládeže, ktorý zahŕňa najmä oblasti zamestnanosti, sociálnej súdržnosti, vzdelávania, odbornej prípravy, mobility ako aj zosúladenia rodinného a pracovného života,

18.

vymedzila zameranie konkrétnych opatrení potrebných na to, aby sa táto iniciatíva vykonala vo všetkých dotknutých odvetviach,

19.

vzala na vedomie zámer Komisie prijať oznámenie o tejto iniciatíve,

20.

poverila Komisiu a členské štáty, aby zaručili, že sa do tohto prístupu naplno zapoja mladí a mládežnícke organizácie, okrem iného prostredníctvom „Európskeho fóra mládeže“,

21.

monitorovala vykonávanie Európskeho paktu mládeže prostredníctvom oznamovacích mechanizmov Lisabonskej stratégie a vyzvala Radu (vzdelávanie/mládež/kultúra), aby prispela k monitorovaniu tých aspektov, ktoré spadajú do jej právomoci.