52005PC0496

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 17.10.2005

KOM(2005)496 v konečnom znení

Návrh

NARIADENIE RADY

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 3068/92, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy chloridu draselného s pôvodom v Bielorusku alebo Ruskej federácii

(predložená Komisiou)

ODÔVODNENIE

KONTEXT NÁVRHU |

Dôvody a ciele návrhu Tento návrh sa týka uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho Spoločenstva, naposledy zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 461/2004 z 8. marca 2004 (ďalej len „základné nariadenie”), v konaní týkajúcom sa dovozu chloridu draselného s pôvodom okrem iného v Rusku. |

Všeobecný kontext Tento návrh sa predkladá v kontexte implementácie základného nariadenia a je výsledkom prešetrovania, ktoré sa uskutočnilo v súlade s obsahovými a formálnymi požiadavkami ustanovenými v základnom nariadení. |

Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu Nariadením (ES) č. 3068/92 Rada uložila konečné antidumpingové opatrenia na chlorid draselný s pôvodom okrem iného v Rusku. Nariadením (ES) č. 858/2005 Komisia prijala cenové záväzky od, okrem iného, spoločností v Rusku. |

Súlad s inými politikami a cieľmi Únie Neuplatňuje sa. |

KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A HODNOTENIE VPLYVU |

Konzultácie so zainteresovanými stranami |

Príslušné zainteresované strany už mali možnosť obhajovať svoje záujmy, v súlade s ustanoveniami základného nariadenia. |

Získavanie a využívanie expertízy |

Externá expertíza nebola potrebná. |

Hodnotenie vplyvu Tento návrh je výsledkom implementácie základného nariadenia. Základné nariadenie nestanovuje všeobecné hodnotenie vplyvu pre okolnosti týkajúce sa tohto návrhu. |

PRÁVNE PRVKY NÁVRHU |

Zhrnutie navrhovaných opatrení Nariadením (EHS) č. 3068/92 uložila Rada konečné antidumpingové clá na dovoz chloridu draselného s pôvodom okrem iného v Rusku (ďalej len „existujúce opatrenia“). V januári 2004 boli od JSC Silvinit a JSC Uralkali (ďalej len „žiadatelia“) prijaté dve samostatné žiadosti o individuálne čiastočné predbežné preskúmania existujúcich opatrení podľa článku 11 ods. 3 základného antidumpingového nariadenia. Komisia po tom, čo po porade s poradným výborom stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie čiastočných predbežných preskúmaní, uverejnila oznámenia o začatí prešetrovania a začala prešetrovanie. Pripojený návrh nariadenia mení a dopĺňa nariadenie č. 3068/92 a obsahuje výsledky čiastočných predbežných preskúmaní. Hlavné zistenia sa týkajú znížených dumpingových rozpätí pre príslušné spoločnosti. Okrem toho je teraz za určitých podmienok udelené oslobodenie od antidumpingových ciel, keďže Komisia prijala od príslušných ruských spoločností záväzky. Tento postup bol prekonzultovaný s členskými štátmi. Návrh podporilo 23 členských štátov. 2 členské štáty sa zdržali. Preto sa navrhuje, aby Rada pripojený návrh nariadenia prijala. |

Právny základ Nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 461/2004 z 8. marca 2004. |

Zásada subsidiarity Návrh patrí do výlučnej právomoci Spoločenstva. Zásada subsidiarity sa preto neuplatňuje. |

Zásada proporcionality |

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z nasledujúcich dôvodov: Forma opatrenia je opísaná v uvedenom základnom nariadení a je mimo rozsahu pôsobnosti vnútroštátneho rozhodovania. |

Uvedenie údajov o spôsobe, akým je finančná a administratívna záťaž Spoločenstva, vlád členských štátov, regionálnych a miestnych orgánov, hospodárskych subjektov a občanov minimalizovaná a úmerná cieľu návrhu, sa na tento prípad nevzťahuje. |

Výber nástrojov |

Navrhované nástroje: nariadenie. |

Iné prostriedky by neboli primerané z nasledujúceho(-ich) dôvodu(-ov): Iné prostriedky by neboli primerané, pretože základné nariadenie nestanovuje alternatívne možnosti. |

VPLYV NA ROZPOčET |

Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Spoločenstva. |

1. Návrh

NARIADENIE RADY

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 3068/92, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy chloridu draselného s pôvodom v Bielorusku alebo Ruskej federácii

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva[1] (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 11 ods. 3,

so zreteľom na návrh predložený Komisiou po porade s poradným výborom,

keďže:

A. POSTUP

1. Predchádzajúce prešetrovania a existujúce opatrenia

(1) Po uskutočnení prešetrovania (ďalej len „predchádzajúce prešetrovanie“) zmenila Rada nariadením (ES) č. 969/2000[2] opatrenia pôvodne uložené nariadením (EHS) č. 3068/92[3] na dovoz chloridu draselného s pôvodom okrem iného v Rusku (ďalej len „existujúce opatrenia“).

(2) V marci 2004 Komisia prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie [4] začala, z vlastnej iniciatívy, čiastočné predbežné preskúmanie existujúcich opatrení s cieľom zistiť, či by sa mali s ohľadom na rozšírenie Európskej únie na 25 členských štátov 1. mája 2004 (ďalej len „rozšírenie“) zmeniť.

(3) Výsledky tohto čiastočného predbežného preskúmania ukázali, že je v záujme Spoločenstva zabezpečiť dočasnú úpravu existujúcich opatrení, aby sa bezprostredne po rozšírení predišlo náhlemu a nadmerne negatívnemu vplyvu na dovozcov a používateľov v desiatich nových členských štátoch.

(4) S týmto cieľom prijala Komisia v máji 2004 nariadením (ES) č. 1002/2004[5] záväzky od dvoch vyvážajúcich výrobcov v Rusku, spoločností JSC Silvinit a JSC Uralkali, na obdobie jedného roka. Nariadením (ES) č. 858/2005[6] boli v júni 2005 prijaté od týchto dvoch vyvážajúcich výrobcov v Rusku nové záväzky, ktorých platnosť sa skončí 13. apríla 2006. Okrem toho s cieľom oslobodiť dovoz od antidumpingových ciel uložených nariadením (EHS) č. 3068/92 na základe podmienok týchto záväzkov bolo nariadenie (EHS) č. 3068/92 zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 992/2004[7].

(5) Je tiež potrebné poznamenať, že pod všetkými odkazmi na „Spoločenstvo“ alebo „Spoločenstvo 15“ v tomto nariadení sa rozumie Spoločenstvo v podobe, v akej existovalo bezprostredne pred rozšírením, ak nie je uvedené inak.

2. Dôvody na tieto preskúmania

(6) V januári 2004 boli od JSC Silvinit a JSC Uralkali (ďalej len „žiadatelia“) prijaté dve samostatné žiadosti o individuálne čiastočné predbežné preskúmania existujúcich opatrení podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia.

(7) Žiadatelia tvrdili a poskytli dostatočné prima facie dôkazy, že porovnanie normálnej hodnoty založenej na ich vlastných nákladoch/domácich cenách a ich vývozných cenách do Spoločenstva by viedlo k odstráneniu dumpingu. Z tohto dôvodu pokračovanie v existujúcich opatreniach na existujúcich úrovniach, ktoré boli založené na predtým stanovenej úrovni dumpingu, už nie je potrebné na vyrovnanie dumpingu.

(8) Komisia po tom, čo po porade s poradným výborom stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie čiastočných predbežných preskúmaní, uverejnila oznámenia o začatí prešetrovania a začala prešetrovanie[8].

3. Obdobie prešetrovania

(9) Prešetrovanie sa obmedzilo na dumping a pokrývalo obdobie od 1. apríla 2003 do 30. marca 2004 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“).

4. Strany, ktorých sa prešetrovanie týkalo

(10) Komisia oficiálne oznámila zástupcom vyvážajúcej krajiny, žiadateľom a výrobnému odvetviu Spoločenstva začatie predbežných preskúmaní a dala všetkým priamo zainteresovaným stranám možnosť písomne vyjadriť svoje stanovisko a požiadať o vypočutie. Komisia tiež zaslala žiadateľom dotazníky. Žiadatelia a jeden vyvážajúci obchodník v Rusku prepojený s jednou zo žiadajúcich spoločností predložili vyplnené dotazníky.

(11) Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na vymedzenie dumpingu a overila odpovede na dotazník v priestoroch týchto spoločností:

a) Vyvážajúci výrobcovia v Rusku:

JSC Silvinit, Solikamsk, Permská oblasť, Rusko,

JSC Uralkali, Berezniki, Permská oblasť, Rusko,

b) Vývozca prepojený s JSC Silvinit:

International Potash Company, Moskva, Rusko

B. PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

1. Príslušný výrobok

(12) Výrobok je rovnaký ako v predchádzajúcom prešetrovaní, t. j. chlorid draselný („potaš“ alebo KCl) a obvykle sa používa ako poľnohospodárske hnojivo, v priamej forme, zmiešané s inými hnojivami alebo po premene na zložené hnojivo známe ako NPK (dusík, fosfor, draslík). Obsah draslíka je premenlivý a je vyjadrený ako percento hmotnostného podielu oxidu draselného (K2O) na suchom bezvodnom produkte. Používa sa tiež ako surovina pri výrobe niektorých priemyselných a farmaceutických výrobkov.

(13) S potašou sa vo všeobecnosti obchoduje v štandardnej/práškovej forme („štandardná potaš“) alebo v iných formách ako v štandardnej forme, čo zahŕňa granulovanú formu („granulovaná potaš“), ale neobmedzuje sa na ňu. Výrobok sa na základe obsahu K2O všeobecne triedi do troch základných kategórií, a to:

- obsah draslíka nepresahujúci 40% K2O – spadajúci do kódu kombinovanej nomenklatúry(„KN“) 3104 20 10,

- obsah draslíka presahujúci 40% K2O, ale nepresahujúci alebo rovnajúci sa 62% - spadajúci do kódu KN 3104 20 50,

- obsah draslíka nad 62% K2O – spadajúci do kódu KN 3104 20 90.

(14) Je potrebné pripomenúť, že v predchádzajúcom prešetrovaní sa zistilo, že dovoz určitých špeciálnych zmesí s netradične vysokým obsahom potaše, ktoré nespadajú do žiadneho z kódov KN pre uvedenú potaš, by sa mali považovať za príslušný výrobok. K tomuto záveru sa dospelo na základe toho, že tieto zmesi mali rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a rovnaké použitia ako uvedené základné kategórie. Preto boli takéto zmesi spadajúce do kódov KN ex 3105 20 10, ex 3105 20 90, ex 3105 60 90, ex 3105 90 91 a ex 3105 90 99 takisto zahrnuté do tohto prešetrovania a tvoria súčasť príslušného výrobku.

2. Podobný výrobok

(15) Bolo stanovené, že vzhľadom na to, že medzi výrobkom vyvážaným z Ruska do Spoločenstva a výrobkom vyrobeným v Rusku a predávaným na ruskom domácom trhu nie sú žiadne rozdiely vo fyzikálnych alebo chemických vlastnostiach, považujú sa na účely tohto prešetrovania za podobné výrobky.

C. DUMPING TÝKAJÚCI SA ŽIADATEĽOV

1. Normálna hodnota

(16) Čo sa týka určenia normálnej hodnoty, najprv sa stanovilo, či je celkový objem celkového domáceho predaja podobného výrobku každého zo žiadateľov reprezentatívny v porovnaní s ich príslušným celkovým objemom vývozného predaja do Spoločenstva. V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa domáci predaj považoval za reprezentatívny, keď objem domáceho predaja podobného výrobku každého zo žiadateľov predstavoval aspoň 5 % ich príslušného celkového objemu vývozného predaja do Spoločenstva počas obdobia prešetrovania. Na tomto základe sa zistilo, že celkový domáci predaj príslušného výrobku sa počas OP v prípade obidvoch žiadateľov realizoval v reprezentatívych množstvách.

(17) Následne sa prostredníctvom definovania druhov výrobku v súlade s kódmi TARIC, do ktorých je výrobok zatriedený (t. j. podľa štandardnej triedy alebo inak ako podľa štandardnej triedy, vrátane granulovanej) a podľa balenia alebo spôsobu prepravy (t. j. voľne ložený, vo vreciach alebo v kontajneroch) vykonala analýza, či je domáci predaj každého druhu výrobku reprezentatívny. Domáci predaj určitého druhu výrobku sa považoval za dostatočne reprezentatívny, keď celkový objem domáceho predaja tohto druhu počas OP predstavoval 5 % alebo viac z celkového objemu predaja porovnateľného druhu výrobku vyvážaného do Spoločenstva.

(18) V dôsledku tejto analýzy sa zistilo, že jeden vyvážajúci výrobca, JSC Silvinit, predával na domácom trhu v reprezentatívnych množstvách len jeden vyvážaný druh výrobku. V prípade druhého vyvážajúceho výrobcu, JSC Uralkali, sa zistilo, že všetky vyvážané druhy výrobku sa na domácom trhu predávali v reprezentatívnych množstvách.

(19) Takisto sa preskúmalo, či sa domáci predaj každého druhu výrobku dá považovať za predaj uskutočňovaný pri bežnom obchodovaní, a to stanovením podielu ziskového predaja daného druhu nezávislým zákazníkom.

(20) V tejto súvislosti sa v prípade JSC Uralkali zistilo, že jeho domáce predajné ceny najlepšie predávaného druhu výrobku vyvážaného do Spoločenstva (ďalej len „najlepšie predávaný vyvážaný druh“) predstavujúce viac ako 99 % takéhoto vývozu ukazovali počas obdobia prešetrovania nezvyčajné trendy. Zistilo sa, že počas obdobia prešetrovania 77 % domáceho predaja najlepšie predávaného vyvážaného druhu predstavoval predaj jednému zákazníkovi v Rusku, a že predajná cena pre tohto konkrétneho zákazníka sa v priebehu jedného mesiaca uprostred obdobia prešetrovania viac ako zdvojnásobila. Cena toho istého druhu výrobku sa pre iných domácich zákazníkov v rovnakom čase tiež zvýšila, ale len o približne 40 %. Preskúmanie zvýšenia ceny iných druhov potaše predávaných na domácom trhu ukazovalo počas obdobia prešetrovania podobné zvýšenie ceny o približne 40 %.

(21) Vzhľadom na túto mimoriadnu situáciu na trhu pokiaľ ide o tvorbu cien kľúčového druhu výrobku použitého na vypočítanie dumpingového rozpätia sa podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia usudzuje, že takýto predaj neumožňuje náležité porovnanie. Vzhľadom na význam takéhoto predaja pre objem domáceho predaja daného druhu a dôležitosť tohto druhu v celkovom objeme vývozu potaše vyvážanej príslušnou spoločnosťou do Spoločenstva sa považuje za primerané tento špecifický predaj danému zákazníkovi nezohľadňovať. O ostatnom domácom predaji tohto druhu výrobku iným zákazníkom sa zistilo, že je pod 5 % hranicou považovanou za potrebnú na to, aby sa mohol považovať za reprezentatívny. Preto sa normálna hodnota tohto druhu výrobku vypočítala na základe výrobných nákladov príslušného vyvážajúceho výrobcu, zvýšených o primeranú čiastku na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk. Čiastky zodpovedajúce výške predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku boli založené na skutočných údajoch týkajúcich sa výroby a predaja podobného výrobku pri bežnom obchodovaní vyvážajúcim výrobcom podliehajúcim prešetrovaniu, v súlade s prvou vetou článku 2 ods. 6 základného nariadenia.

(22) Spoločnosť Uralkali vyjadrila názor, že „mimoriadna situácia na trhu“ stanovená v článku 2 ods. 3 základného nariadenia sa nevzťahuje na predaj príslušného výrobku danému zákazníkovi, a preto sa na stanovenie normálnej hodnoty mali použiť domáce ceny príslušného druhu výrobku. V tejto súvislosti sa argumentovalo, že i) ustanovenie článku 2 ods. 3 základného nariadenia by sa neuplatňovalo v prípade „umelo vysokých cien“, a že ii) mimoriadne podmienky uplatňované len na jedného špecifického klienta sa nemôžu považovať za podmienky vytvárajúce „mimoriadnu situáciu na trhu“ pre ruský domáci trh ako celok. Okrem toho sa tvrdilo, že dané ceny sú výsledkom „trhových síl“ a odrážajú „skutočnú situáciu na trhu“.

(23) S ohľadom na uvedené by sa malo poznamenať, že mimoriadne situácie na trhu, na ktoré odkazuje článok 2 ods. 3 základného nariadenia, nie sú vyčerpávajúco opísané, a že mimoriadnosť trhu by sa mala okrem iného posúdiť na základe cenových kolísaní a trendov, a nielen na základe absolútnej úrovne cien. V tomto prípade boli predajné transakcie za nízke ceny, ako aj transakcie za vysoké ceny vylúčené z výpočtu, pretože neodrážali úroveň cien pretrvávajúceho charakteru a pretože sa nezdalo, že tieto ceny odrážajú trhové sily, keďže sa takéto trendy nezistili v prípade žiadneho iného druhu výrobku ani žiadneho iného klienta Uralkali. Ďalej článok 2 ods. 3 základného nariadenia ustanovuje, že normálnu hodnotu možno vytvoriť, „... ak z dôvodu mimoriadnej situácie na trhu takýto predaj neumožňuje náležité porovnanie... “. Toto jasne povoľuje nebrať v súčasnej situácii za základ na stanovenie normálnej hodnoty predaj zákazníkovi, ktorý sa považuje za predaj neumožňujúci náležité porovnanie. Tento záver sa nevzťahuje na ruský trh ako celok, ale na tento predaj spoločnosťou Uralkali.

(24) Čo sa týka spoločnosti JSC Silvinit, v prípade, keď objem predaja jedného druhu výrobku, predávaného za čistú predajnú cenu rovnajúcu sa jednotkovým nákladom alebo vyššiu ako jednotkové náklady predstavoval viac ako 80 % celkového objemu predaja tohto druhu a v prípade, keď vážená priemerná cena tohto druhu sa rovnala alebo bola vyššia ako upravené jednotkové náklady, bola normálna hodnota založená na skutočnej domácej cene, vypočítanej ako vážený priemer cien celého domáceho predaja tohto druhu výrobku realizovaného počas OP bez ohľadu na to, či tento predaj bol alebo nebol ziskový.

(25) Na druhý druh výrobku spoločnosti JSC Silvinit, ktorý sa predával v nedostatočných množstvách na to, aby mohli domáce ceny poskytnúť vhodný základ na stanovenie normálnej hodnoty, sa musela uplatniť iná metóda. V tomto prípade sa použila vytvorená normálna hodnota, v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia. Normálna hodnota sa vytvorila pridaním primeraného percenta na predajné, všeobecné a administratívne náklady a primeraného ziskového rozpätia k upraveným jednotkovým nákladom na vyvážaný druh, na základe skutočných údajov týkajúcich sa výroby a predaja podobného výrobku pri bežnom obchodovaní vyvážajúcim výrobcom podliehajúcim prešetrovaniu, v súlade s prvou vetou článku 2 ods. 6 základného nariadenia.

(26) Spoločnosť Uralkali tvrdila, že ziskové rozpätie použité pri vytváraní normálnej hodnoty riadne nezohľadnilo úpravy nákladov na plyn, keďže zisky použité na vytvorené normálne hodnoty boli odvodené z účtov spoločnosti pred úpravami. Toto tvrdenie však nemohlo byť akceptované, kedže v súlade s úvodom článku 2 ods. 6 by sa na vytvorenie normálnej hodnoty mali použiť skutočné čiastky zisku realizované spoločnosťou na domácom trhu.

(27) Čo sa týka nákladov na energiu, ako sú elektrina a plyn používané pri ťažbe a vo výrobných procesoch príslušného výrobku, výsledkom prešetrovania bol záver, že tieto náklady tvoria významný podiel celkových výrobných nákladov výrobcov potaše nielen v Rusku, ale aj v iných krajinách, ktoré ju vyrábajú. Výrobné odvetvie Spoločenstva vyjadrilo v tejto súvislosti názor, že jednotkové ceny za elektrinu a plyn platené ruskými spoločnosťami ich dodávateľom služieb primerane neodrážajú skutočné výrobné náklady na zakúpenú elektrinu a plyn.

(28) Vzhľadom na tieto tvrdenia sa v tomto prípade tiež považovalo za primerané porovnať jednotkové náklady žiadateľov na nákup energie s jednotkovými nákladmi na nákup energie iného významného výrobcu potaše s podobnými výrobnými metódami, podobným objemom výroby a podobnými prírodnými výhodami. Keďže v Rusku nie sú žiadni ďalší výrobcovia potaše, tieto informácie boli vyžiadané a získané od veľkého výrobcu potaše v Kanade.

(29) Poskytnuté údaje ukázali, že energetické požiadavky kanadského výrobcu boli podobné energetickým požiadavkám žiadajúcich ruských výrobcov, a že elektrina a plyn nakupované touto spoločnosťou pochádzajú z domácich hydroelektrických zdrojov a veľkých ložísk plynu rovnako, ako elektrina a plyn používané ruskými spoločnosťami. Z porovnania vyplynulo, že jednotková cena elektriny platená kanadským výrobcom sa veľmi nelíši od jednotkovej ceny platenej ruskými výrobcami.

(30) Čo sa týka dodávateľov plynu sa na základe údajov z uverejnenej výročnej správy za rok 2003 ruského dodávateľa plynu OAO Gazprom (ktorého regionálny distribútor bol tiež dodávateľom daným vyvážajúcim výrobcom) stanovilo, že domáca cena plynu platená obidvomi ruskými výrobcami bola približne vo výške jednej pätiny vývoznej ceny z Ruska. Tá istá správa jasne uvádza, že „spoločnosť OAO Gazprom nevytvorila na domácom trhu žiaden zisk“. Aj keď oficiálne nie sú k dispozícii informácie týkajúce sa ziskovosti ruských domácich cien plynu, citácie ruských vládnych zdrojov v tlači spolu s údajmi získanými zo zdrojov špecializovaných na informácie o trhu a z vládnych internetových stránok jasne naznačujú, že ceny plynu boli domácim zákazníkom účtované na úrovniach, ktoré zďaleka nepokrývali náklady. Okrem toho cena plynu platená obidvomi ruskými výrobcami bola výrazne nižšia ako cena plynu platená kanadskými výrobcami.

(31) Vzhľadom na uvedené sa preto usúdilo, že ceny účtované ruskými regionálnymi dodávateľmi plynu ruským výrobcom potaše v období prešetrovania nemohli primerane odrážať náklady spojené s výrobou plynu v porovnaní s vývoznou cenou plynu z Ruska a cenou kanadského dodávateľa plynu významnému priemyselnému používateľovi v Kanade. V súlade s článkom 2 ods. 5 základného nariadenia sa preto upravili výrobné náklady každého zo žiadateľov. Z dôvodu neexistencie iného primeraného základu sa táto úprava vykonala s pomocou informácií týkajúcich sa ceny plynu na vývoz po odpočítaní nákladov na dopravu, vývozného cla, dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane.

(32) V tejto súvislosti jeden zo žiadateľov vyjadril názor, že poplatky za plyn sú v jeho účtovných záznamoch riadne zaznamenané, a preto úprava podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia nie je opodstatnená. V reakcii na tento argument sa nespochybňuje, že spoločnosť správne účtovala zaplatené faktúrované ceny, ale úprava je opodstatnená vzhľadom na to, že cena zakúpeného plynu primerane neodráža náklady na výrobu a distribúciu plynu.

(33) Pokiaľ ide o úpravu nákladov na plyn ruské orgány tiež vyjadrili názor, že Komisia nezohľadnila rôzne náklady na dopravu plynu predávaného na domácom trhu na priemyselné použitie a na vývoz. Je potrebné pripomenúť (pozri odôvodnenie (31)), že porovnanie, ktoré viedlo k úprave, bolo porovnaním medzi cenami plynu, ktoré boli spoločnosťami skutočne zaplatené a vývoznými cenami účtovanými ruským dodávateľom plynu OAO Gazprom na vývoz z Ruska po odpočítaní nákladov na dopravu, vývozného cla, dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(34) Jeden zo žiadateľov vyjadril názor, že počas prvého štvrťroka 2004 (t. j. posledného štvrťroka obdobia prešetrovania) mal kvôli zvýšenej efektívnosti a nižším nákladom na údržbu výrazne nižšie jednotkové výrobné náklady, a že tieto nižšie jednotkové náklady by sa mali považovať za základ pre výrobné náklady počas celého obdobia prešetrovania. Tejto žiadosti nebolo vyhovené, pretože vhodným základom pre stanovenie takýchto nákladov je celé obdobie prešetrovania, a nie náklady počas mimoriadneho, kratšieho obdobia.

(35) Čo sa týka ďalej výrobných nákladov, výrobné odvetvie Spoločenstva vyjadrilo názor, že odpis základných prostriedkov by sa mal na účely stanovenia výrobných nákladov žiadateľov zakladať na reprodukčných nákladoch spojených s takýmito aktívami (napríklad nové banícke šachty a strojné zariadenia, atď.). V tejto súvislosti bol vznesený argument, že odpis tradične založený na nadobúdacej (historickej) hodnote základných prostriedkov by, v súlade s článkom 2 ods. 5 základného nariadenia, primerane neovplyvnil náklady spojené s výrobou príslušného výrobku. Bol preto vyjadrený názor, že je potrebná úprava nákladov ruských výrobcov nahor.

(36) Pokiaľ ide o tento názor, bolo zaznamenané, že sa zdá, že odpis založený na nadobúdacej hodnote a zvyškovej ekonomickej životnosti základných prostriedkov je v súlade s účtovnými postupmi v baníckom priemysle. Preto s cieľom stanoviť, či odpis zahrnutý do údajov o výrobných nákladoch primerane odráža náklady spojené s výrobou príslušného výrobku, sa prešetrovanie zameralo na spôsob, akým boli stanovené historické hodnoty aktív.

(37) V tejto súvislosti overovania na mieste u ruských výrobcov ukázali, že pôvodná hodnota ich aktív bola stanovená na základe ohodnotení vykonaných počas privatizačného procesu, ktorý sa uskutočnil v roku 1993. Tieto hodnoty aktív boli potom v rokoch 1993 až 1997 revidované v dôsledku uplatnenia „koeficientov na prehodnotenie“ vydaných ruskou vládou na boj proti hyperinflácii. Koncom roku 1997, po vydaní dekrétu ruskej vlády, vykonali nezávislí hodnotitelia nezávislé ohodnotenia aktív. Pri stanovovaní týchto hodnôt aktív boli prijaté tri základné kritériá, pričom jedným z nich bola reprodukčná hodnota aktíva. Výsledky týchto nezávislých ohodnotení sú premietnuté do počiatočnej súvahy žiadateľov v roku 1998.

(38) Napriek tomuto ohodnoteniu pôvodných hodnôt nahor bolo však zaznamenané, že sa zdá, že hodnoty aktív žiadateľov vyjadrené ako pomer výroby k hodnote aktív sú stále výrazne nižšie, ako hodnoty aktív spoločností tvoriacich výrobné odvetvie Spoločenstva a významného výrobcu s podobnou ťažobnou a výrobnou kapacitou v Kanade. Takéto hodnotenie však nezohľadňuje zastaranosť a nižšiu technologickú úroveň aktív ruských výrobcov získaných pred privatizáciou, ktorá sa uskutočnila v roku 1993.

(39) Preto z dôvodu neexistencie akýchkoľvek hmotnoprávnych dôkazov o tom, že odpis nebol správne premietnutý do záznamov vyvážajúcich výrobcov, sa v súčasnosti nepovažuje za možné akokoľvek upraviť odpisové náklady v údajoch o výrobných nákladoch použitých na stanovenie normálnej hodnoty žiadateľov.

(40) Výrobné odvetvie Spoločenstva takisto vyjadrilo názor, že do výpočtu výrobných nákladov treba zahrnúť aj prostriedky spojené s nákladmi na ochranu životného prostredia porovnateľné s nákladmi, ktoré vznikli výrobcom v Spoločenstve. Zistilo sa však, že žiadateľom vznikli takéto náklady, a že ich zahrnuli do výpočtu výrobných nákladov. Pokiaľ ide o otázku, či by takéto náklady mali tvoriť podobný podiel alebo mať podobný rozsah ako náklady výrobcov Spoločenstva, usudzuje sa, že pokiaľ žiadatelia splnili ruskými orgánmi predpísané požiadavky na ochranu životného prostredia a náklady na splnenie týchto požiadaviek sú správne premietnuté do ich záznamov, úprava sa nevyžaduje. Keďže sa zistilo, že to platí pre obidvoch žiadateľov, úprava environmentálnych nákladov nebola opodstatnená.

2. Vývozná cena

JSC Silvinit („Silvinit“)

(41) Pokiaľ ide o Silvinit, zistilo sa, že väčšiu časť predaja potaše do Spoločenstva touto spoločnosťou v období prešetrovania predstavoval predaj jednej neprepojenej švajčiarskej obchodnej spoločnosti. Na účely tohto prešetrovania a podľa článku 2 ods. 8 základného nariadenia bola vývozná cena vypočítaná na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných spoločnosti Silvinit touto obchodnou spoločnosťou.

(42) Zistilo sa však, že sa uskutočnili dve transakcie prostredníctvom ruskej obchodnej spoločnosti International Potash Company (ďalej len „IPC“), ktorá je prepojená so spoločnosťou Silvinit, s jednou prepojenou spoločnosťou v Belgicku, spoločnosťou Ferchimex AS („Ferchimex“), ktorá dovezenú potaš spracovávala na výrobok, na ktorý sa prešetrovanie nevzťahuje. V súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia sa ceny účtované spoločnosťou IPC spoločnosti Ferchimex nemusia zohľadniť, ak sa považujú za nespoľahlivé. Zistilo sa, že v rámci obidvoch transakcií bola predajná cena účtovaná spoločnosti Ferchimex za rovnaké druhy značne podobná cene, za ktorú sa predávali nezávislým zákazníkom v Spoločenstve. Okrem toho sa obidve transakcie týkali len malých množstiev. Obidve boli preto zahrnuté do celkového určenia vývoznej ceny.

JSC Uralkali („Uralkali“)

(43) Pokiaľ ide o Uralkali, zistilo sa, že celý predaj potaše do Spoločenstva touto spoločnosťou v období prešetrovania sa realizoval priamo obchodníkovi na Cypre, spoločnosti Fertexim Ltd, ktorý konal ako výlučný distribútor pre Uralkali. Vývozná cena pre tento predaj sa stanovila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, t. j. na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných spoločnosťou Fertexim.

3. Porovnanie

(44) Normálna hodnota a vývozné ceny sa v prípade obidvoch žiadateľov porovnávali na základe cien zo závodu. S cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa formou úprav patrične zohľadnili rozdiely, ktoré vplývajú na porovnateľnosť cien, v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(45) Preto sa povolili zohľadnenia rozdielov týkajúce sa zliav, nákladov na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a vedľajších nákladov, nákladov na balenie a úver tam, kde to bolo náležité a doložené dôkazmi.

4. Dumpingové rozpätie

(46) V súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia, v prípade každého vyvážajúceho výrobcu sa upravená vážená priemerná normálna hodnota podľa druhu výrobku porovnala s upravenou váženou priemernou vývoznou cenou každého zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku predávaného do Spoločenstva.

(47) Toto porovnanie ukázalo existenciu dumpingu v prípade obidvoch príslušných spoločností, avšak na výrazne nižších úrovniach ako tie, ktoré boli stanovené predtým. Dumpingové rozpätia, vypočítané ako vážený priemer všetkých druhov vyvážaných do Spoločenstva a vyjadrené v percentách celkovej ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, sú takéto:

Vyvážajúci výrobca dumpingové rozpätie v %

JSC Silvinit 23,0 %

JSC Uralkali 12,3 %

D. PRETRVÁVAJÚCI CHARAKTER ZMENENÝCH OKOLNOSTÍ

(48) V súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia bola vykonaná analýza, či sa okolnosti týkajúce sa dumpingu významne zmenili, a či by sa o nejakej zmene dalo povedať, že má pretrvávajúci charakter. V tejto súvislosti sa zistilo, že zmena v dumpingových rozpätiach vznikla v dôsledku zníženia normálnych hodnôt žiadateľov.

(49) V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že v tomto prešetrovaní bola normálna hodnota stanovená na základe nákladov a cien žiadateľov. Okrem toho sa v protiklade so zisteniami v predchádzajúcom prešetrovaní domáca spotreba potaše v posledných niekoľkých rokoch neustále zvyšovala a celkovo sú domáce predajné ceny obidvoch ruských výrobcov ziskové.

(50) Čo sa týka pretrvávajúceho charakteru vývozných predajných cien na trhoch iných ako trh Spoločenstva, ani jeden zo žiadateľov nebol schopný poskytnúť podrobné údaje týkajúce sa jednotlivých transakcií na úrovni výrobcu. Boli však poskytnuté súhrnné údaje podľa krajiny určenia a druhu výrobku. To bolo uznané za dostatočné na účely tohto čiastočného predbežného preskúmania, keďže presné určenie predajných cien na takýchto trhoch nie je úplne nevyhnutné. Z dôvodu neexistencie podrobných údajov a vzhľadom na i) rozmanitosť dodacích podmienok uplatňovaných na takýto predaj (napríklad CIF, FOB, FCA, atď.), ii) rôzne logistické režimy a kombinácie dopravy (napríklad železničná + námorná, len železničná atď.), iii) rozdielne vzdialenosti a rozdiely v nákladoch na dopravu a manipuláciu do rôznych miest určenia v Ázii a Južnej Amerike nebola Komisia schopná presne určiť predajné ceny do každej krajiny. Existovali však náznaky, že úrovne predajných cien na trhy mimo Spoločenstva boli po zohľadnení nákladov na dopravu porovnateľné s úrovňami cien pri predaji do Spoločenstva.

(51) Vzhľadom na všetky tieto faktory sa považuje za vhodné zmeniť existujúce opatrenia týkajúce sa žiadateľov prostredníctvom zníženia dumpingových rozpätí na dumpingové rozpätia stanovené v tomto prešetrovaní.

(52) Podľa článku 9 ods. 4 základného nariadenia nesmie antidumpingové clo presiahnuť stanovené dumpingové rozpätie, ale musí byť menšie ako toto rozpätie, ak je takéto nižšie clo dostatočné na odstránenie ujmy výrobnému odvetviu Spoločenstva. Keďže sa súčasné clá pre žiadateľov vypočítali na základe dumpingových rozpätí a keďže nové dumpingové rozpätia sú nižšie ako predtým vypočítané dumpingové rozpätia, clá by sa mali prispôsobiť nižším dumpingovým rozpätiam zisteným v tomto prešetrovaní, konkrétne 23,0 % v prípade JSC Silvinit a 12,3 % v prípade JSC Uralkali.

(53) Zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, ktoré viedli k zámeru odporučiť, aby boli antidumpingové clá pôvodne uložené nariadením Rady (EHS) č. 3068/92 zmenené. Dostali možnosť písomne vyjadriť svoje stanovisko a požiadať o vypočutie. Všetky doručené stanoviská sa zohľadnili, kde to bolo náležité.

E. ZÁVÄZKY

(54) Po zverejnení základných skutočností a úvah, ktoré viedli k zámeru odporučiť, aby boli antidumpingové clá pôvodne uložené nariadením Rady (ES) č. 3068/92 zmenené, ponúkli obidvaja žiadatelia cenové záväzky v súlade s článkom 8 ods. 1 základného nariadenia.

(55) Rozhodnutím 2005/.../ES[9] prijala Komisia záväzky ponúknuté žiadateľmi. Dôvody prijatia týchto záväzkov sú uvedené v tomto rozhodnutí.

F. FORMA OPATRENÍ VO VZŤAHU K ŽIADATEĽOM

(56) Existujúce opatrenia sa vzťahujú na osem kódov KN a zahŕňajú pevné čiastky od 19,61 €/t do 40,63 €/t, v závislosti od druhu výrobku. Počas súčasného obdobia prešetrovania sa však zistilo, že takmer všetok vývoz žiadateľmi do Spoločenstva sa obmedzoval na druh výrobku, ktorý spadá do jedného kódu KN.

(57) Preto vzhľadom na neexistenciu informácií o ostatných druhoch výrobku a keďže sa zdá, že sa v súčasnosti najviac obchoduje s týmto konkrétnym druhom potaše, sa za najprimeranejší prístup na implementáciu zmenených ciel pokladá nahradenie všetkých pevných čiastok jedným clom ad valorem pre všetky druhy potaše vyrábané žiadateľmi,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1. V nariadení (EHS) č. 3068/92 sa prvý odsek článku 1 mení a dopĺňa takto:

„Týmto sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy chloridu draselného spadajúceho do kódov KN 3104 20 10, 3104 20 50, 3104 20 90 a na špeciálne zmesi spadajúce do kódov KN ex 3105 20 10 (kódy TARIC 3105 20 10 10 a 3105 20 10 20), ex 3105 20 90 (kódy TARIC 3105 20 90 10 a 3105 20 90 20), ex 3105 60 90 (kódy TARIC 3105 60 90 10 a 3105 60 90 20), ex 3105 90 91 (kódy TARIC 3105 90 91 10 a 3105 90 91 20), ex 3105 90 99 (kódy TARIC 3105 90 99 10 a 3105 90 99 20) s pôvodom v Bielorusku alebo Rusku“.

2. V nariadení (EHS) č. 3068/92 článku 1 treťom odseku sa nadpis tabuľky, ktorá sa vzťahuje na „Rusko“, mení a dopĺňa takto:

„Rusko (všetky spoločnosti s výnimkou JSC Silvinit a JSC Uralkali – doplnkový kód TARIC A999)“

3. V nariadení (EHS) č. 3068/92 sa ako štvrtý odsek článku 1 vkladá toto:

„Pre dovoz ďalej uvedených vyvážajúcich výrobcov je sadzba antidumpingového cla uplatniteľná na čistú franko cenu na hranici Spoločenstva pred preclením v prípade výrobkov opísaných v odseku 1 takáto:

Sadzba cla | Doplnkový kód TARIC |

Spoločnosť |

- JSC Silvinit, Solikamsk, Rusko | 23,0 % | A665 |

- JSC Uralkali, Berezniki, Rusko | 12,3 % | A666 |

„

4. V nariadení (EHS) č. 3068/92 článku 1 sa odsek 4 prečíslováva na odsek 5 a odsek 5 sa prečíslováva na odsek 6.

5. V nariadení (EHS) č. 3068/92 článku 1a sa odsek 1 mení a dopĺňa takto:

„Dovozy deklarované na prepustenie do režimu voľný obeh sú oslobodené od antidumpingového cla uloženého článkom 1 za predpokladu, že ide o výrobu spoločností, ktorých záväzky boli prijaté Komisiou a ktorých názvy sú uvedené v nariadení Komisie (ES) č. 858/2005 a v rozhodnutí Komisie č. 2005//[VLOŽIŤ]/ES, v znení neskorších zmien a doplnení, a ak boli dovezené v súlade s ustanoveniami tých istých aktov Komisie.“

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Radu

predseda

[1] Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (EÚ) č. 461/2004 (Ú. v. EÚ L 77, 13.3.2004, s. 12).

[2] Ú. v. ES L 112, 11.5.2000, s. 4.

[3] Ú. v. ES L 308, 24.10.1992, s. 41.

[4] Ú. v. EÚ C 70, 20.3.2004, s. 15.

[5] Ú. v. EÚ L 183, 20.5.2004, s. 16. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 588/2005 (Ú. v. EÚ L 98, 16.4.2005, s. 11).

[6] Ú. v. EÚ L 143, 7.6.2005, s. 11.

[7] Ú. v. EÚ L 182, 19.5.2004, s. 23.

[8] Ú. v. EÚ C 93, 17.4.2004, s. 2 a s. 3.

[9] Ú. v. EÚ ...........