25.11.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 294/33

1.1

Ruská federácia, ktorá zohráva dôležitú úlohu v medzinárodnom kontexte, je strategickým partnerom EÚ. Rozšírenie EÚ ešte viac zdôraznilo dôležitosť susedskej spolupráce medzi EÚ a Ruskom a vytvorenie najlepších možných vzťahov medzi EÚ a Ruskom má v rámci rozvoja spoločných európskych hodnôt – demokracie a ochrany ľudských práv a práv občanov – pre obe strany zásadný význam.

1.2

Rozvoj spoločnosti a zlepšenie životných podmienok, budovanie právneho štátu, vytvorenie predvídateľnejšieho podnikateľského prostredia a priaznivých podmienok pre fungovanie podnikov, ako aj zavedenie trhového hospodárstva v Rusku si vyžaduje rozhodné konanie. I keď vedúci predstavitelia Ruskej federácie formálne deklarujú podporu týmto cieľom, realita každodenného života ako aj stav ich realizácie majú ešte ďaleko od očakávaní ruskej spoločnosti i medzinárodného spoločenstva. EHSV zastáva názor, že správanie ruského vedenia, napr. voči podnikateľom a médiám, nepotvrdzuje vyhlásenia riadiacich orgánov o rozvoji demokracie a posilňovaní občianskej spoločnosti. Skutočné smerovanie vývoja situácie v Rusku vyvoláva znepokojenie, a to nielen medzi jeho obyvateľmi. Rusko sa systematicky odkláňa od deklarovanej demokracie, vláda kontroluje médiá, ruská armáda je napriek medzinárodným záväzkom umiestnená v Moldavsku a Gruzínsku, systém súdnictva je v službách politiky. Budovanie organizovanej občianskej spoločnosti v takýchto podmienkach je preto nesmierne ťažké.

1.3

Prehlbujúca integrácia EÚ – jednotný trh, spoločná mena a narastajúca spolupráca v čoraz väčšom počte oblastí politického života – je kľúčovým cieľom s historickým významom, ktorý je záväzný pre všetky členské štáty, bez ohľadu na nedávne neúspechy, ktoré boli v tomto procese zaznamenané. No vnútorná integrácia EÚ nesmie viesť k situácii, že EÚ sa bude čoraz viac vzďaľovať od Ruska a zvyšku Európy, ktoré sa budú vyvíjať iným spôsobom, pretože by to mohlo mať za následok rozdelenie Európy.

1.4

Deklarácia o budovaní zjednotenej Európy, ktorú 9. mája 1950 predniesol francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman, bola inšpirovaná myšlienkou, že európska integrácia musí byť založená na želaní spolupracovať na báze rovnoprávnosti so zámerom dosiahnuť definované ciele, ďalej na spoločných hodnotách, zmierení a na vízii ľudí o spoločnej budúcnosti. Robert Schuman o.i. uviedol, že Európa nemôže byť vybudovaná naraz, ale prostredníctvom praktických krokov a predovšetkým vytvorením skutočnej solidarity. Posolstvo Schumanovej deklarácie sa v rovnakej miere týka aj vzťahov medzi EÚ a Ruskom a snahy posilniť ich spoluprácu.

2.1

Posilnenie vzťahov medzi EÚ a Ruskom si vyžaduje aj podporu organizovanej občianskej spoločnosti. Úsilie občianskej spoločnosti Európskej únie je zamerané na zlepšenie spolupráce medzi EÚ a Ruskom a podporu rozvoja štruktúr občianskej spoločnosti a demokracie v Rusku.

2.2

Skúsenosti nových členských štátov EÚ, ktoré počas desiatich rokov úspešne zavŕšili transformačný proces, sú dôležité a môžu predstavovať pridanú hodnotu pri spolupráci medzi EÚ a Ruskom. Predovšetkým aktéri občianskej spoločnosti (mimovládne organizácie) v týchto krajinách môžu zohrávať dôležitú úlohu v oblasti demokratizácie a ochrany ľudských a občianskych práv v Rusku.

2.3

Únia podnikateľských a zamestnávateľských zväzov členských štátov EÚ (UNICE) predložila počas viacerých rokov návrhy a stanoviská k rozvoju hospodárskych vzťahov a vedúci predstavitelia hospodárskej sféry z EÚ a Ruska pravidelne diskutujú o tejto otázke v rámci tzv. okrúhleho stola zástupcov priemyslu EÚ a Ruska a predkladajú svoje názory na vrcholných schôdzkach EÚ a Ruska. Aj Európska konfederácia odborových zväzov (ETUC) predkladá svoje stanovisko na vrcholných schôdzkach a v r. 2004 zaslala spoločný list spolu s ruskou konfederáciou odborových zväzov (FNPR) predsedovi Európskej komisie a ruskému prezidentovi, v ktorom navrhli, aby pre konfederácie odborových zväzov EÚ a Ruska bola vytvorená podobná platforma, aká existuje pre okrúhly stôl zástupcov priemyslu EÚ a Ruska. Ďalší aktéri občianskej spoločnosti z vlastnej iniciatívy vypracovali spôsoby, ako vyjadriť svoje názory na rozvoj vzťahov medzi EÚ a Ruskom v ich konkrétnych odvetviach. Organizovanosť ruskej spoločnosti je zatiaľ nedostatočná, mimovládne organizácie vznikajú len pomaly a zohrávajú len veľmi malú úlohu.

2.4

EHSV prezentoval počas uplynulých rokov viacero stanovísk k vzťahom medzi EÚ a Ruskom, v ktorých sa zameriaval aj na fungovanie občianskej spoločnosti v Rusku. Hlavné stanoviská sú uvedené v poznámke 1. Odporúčania a zistenia predložené v týchto stanoviskách boli zohľadnené v súčasnom stanovisku, avšak bez uvedenia osobitného odkazu na ne. (1) Táto práca viedla EHSV k vytvoreniu priamych kontaktov s mnohými dôležitými aktérmi občianskej spoločnosti v Rusku.

3.1.1

Prekážkou konzistentného rozvoja spolupráce medzi EÚ a Ruskom bola skutočnosť, že jednotlivé členské štáty presadzujú pri bilaterálnej spolupráci s Ruskom vlastné záujmy, dokonca aj v záležitostiach, ktorých riadenie bolo zverené samotnej EÚ. Proti rozvoju konštruktívnych bilaterálnych vzťahov medzi jednotlivými členskými štátmi a Ruskom v oblastiach, ktoré nespadajú do kompetencie EÚ, nemožno samozrejme nič namietať, práve naopak: tento druh bilaterálnej, regionálnej a odvetvovej aktivity je veľmi dôležitý a každý členský štát EÚ musí zaň niesť vlastný diel zodpovednosti.

3.1.2

Ak chcú členské štáty EÚ dosiahnuť pozitívne výsledky pri spolupráci medzi EÚ a Ruskom, mala by občianska spoločnosť EÚ aktívnejšie vymieňať s ruskou občianskou spoločnosťou osvedčené postupy v oblasti sebaorganizácie a podpory znovuobnovenia siete solidarity. Európska únia môže ruskej občianskej spoločnosti – a teda samotnému Rusku – poskytnúť svoje špecifické bohaté skúsenosti: rozmanitosť a pluralitu foriem organizácie spoločnosti, ako aj spôsoby vzájomného ovplyvňovania demokracie, spoločnosti a kultúry, ktoré sú základom tejto rôznorodosti a plurality. Všetky členské štáty musia pracovať na dosahovaní spoločných cieľov, čo je úloha, ktorej dôležitosť vzrástla ešte výraznejšie po rozšírení. Je tiež zrejmé, že otvorený a priamy prístup je najlepším spôsobom, ako dosiahnuť výsledky pri rozvoji spolupráce medzi EÚ a Ruskom. EÚ by tiež mala rozvinúť technickú pomoc, aby pomohla Rusku stať sa stabilnou, demokratickou a prosperujúcou krajinou. Štruktúra existujúcich programov technickej pomoci by mala byť prehodnotená. Pokrok možno dosiahnuť malými, ale rozhodnými krokmi.

3.2.1

EÚ a Rusko rozširujú a prehlbujú vzájomné vzťahy na základe „cestovných máp“, aby dosiahli tzv. štyri spoločné oblasti. Štyri spoločné oblasti sú: 1. spoločná hospodárska oblasť, 2. spoločná oblasť slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, 3. spoločná oblasť spolupráce a vonkajšej bezpečnosti, a 4. spoločná oblasť výskumu, vzdelávania a kultúry. „Cestovné mapy“ špecifikujú približne 400 opatrení, ktoré sa majú uskutočniť v nasledovných rokoch. EHSV považuje tento postup za vynikajúci a zdôrazňuje, že EÚ musí zvýšiť úsilie o vytvorenie otvorených a rozsiahlych politických, hospodárskych a sociálnych vzťahov medzi EÚ a Ruskom.

3.2.2

Viacero aspektov „cestovných máp“ je podstatných pre občiansku spoločnosť, napríklad prioritné odvetvia pre regulačný a hospodársky dialóg, rozvoj hospodárskej súťaže, investícií a obchodu, medziregionálna a cezhraničná spolupráca, životné prostredie, podpora priamych kontaktov medzi ľuďmi, slobodný pohyb osôb, mládež, spolupráca v oblasti civilnej ochrany, výskum a vzdelávanie a postupné prepojenie dopravných sietí.

3.2.3

EHSV nalieha na EÚ a Rusko, aby „cestovné mapy“ rýchlo realizovali v praxi. Ich obsah je potrebné neustále aktualizovať, aby boli čo najpoužiteľnejšie a ich realizácia by mala byť každoročne vyhodnocovaná oboma stranami. EÚ a Rusko by mali vymenovať orgány, ktoré budú za túto realizáciu zodpovedné. EHSV je pripravený aktívne prispieť k tomuto procesu formou doplňujúcej správy k tomuto stanovisku v oblastiach podstatných pre občiansku spoločnosť. Výbor zamýšľa v tejto súvislosti predložiť návrhy k obsahu a implementácii „cestovných máp“ a rozšíriť priame kontakty s hlavnými aktérmi občianskej spoločnosti v Rusku (pozri body 3.4.3. a 3.5.5.).

3.2.4

Úvodné desaťročné obdobie zmluvy o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Ruskom, ktorá bola sformulovaná v prvej polovici 90-tych rokov minulého storočia, bude ukončené v roku 2007, ak si tak bude želať niektorá zo strán. „Cestovné mapy“ pre tzv. štyri spoločné oblasti by mali slúžiť ako základ pre novú, modernú zmluvu medzi EÚ a Ruskom založenú na strategickom partnerstve. Je potrebné podporiť Rusko pri odstránení pretrvávajúcich prekážok v oblasti obchodu s tovarmi a službami a pri zaručení fungujúceho regulačného rámca pre investície, aby EÚ a Rusko mohli začať pripravovať zmluvu o slobodnom obchode založenú na štatúte Ruska ako trhovej ekonomiky a na jeho členstve vo WTO.

3.2.5

EÚ a Rusko by teda mali spolupracovať pri oživení regionálnej spolupráce – Severnej dimenzie (vrátane spolupráce v oblasti Baltského mora a spolupráce v arktickej oblasti) a spolupráce v čiernomorskej oblasti – na základe podobných princípov. EHSV s potešením konštatuje, že tento aspekt bol tiež zodpovedajúco zohľadnený v „cestovných mapách“ a podporuje prijatie ďalších opatrení na rozvoj regionálnej spolupráce ako súčasti vzťahov medzi EÚ a Ruskom.

3.3.1

Trvalo udržateľné posilnenie vzťahov medzi EÚ a Ruskom bude obmedzené, ak aktivity oboch strán nebudú vychádzať z rovnakých hodnôt. Medzi tieto hodnoty patrí osobná zodpovednosť, rešpektovanie princípov právneho štátu, rešpektovanie jednotlivca a majetku, ľudské práva (t.j. sloboda médií, organizácia slobodných volieb, politický pluralizmus, rovnosť šancí a práva menšín), transparentnosť, integrita, ľudská dôstojnosť, rovnoprávnosť a sloboda prejavu, právo organizovať sa a základné práva zamestnancov, zdravé vzťahy medzi sociálnymi partnermi a dostatočná sociálna ochrana. Bez ich trvalého zavedenia do zásad ruského spoločensko-hospodárskeho a politického života sa nevytvorí platforma spolupráce a porozumenia.

3.3.2

EHSV považuje celkové ciele „cestovných máp“ za podstatné. Výbor s potešením konštatuje, že význam spoločných hodnôt bol zdôraznený ako nevyhnutný základ v troch „cestovných mapách“ (spoločná oblasť vonkajšej bezpečnosti, spoločná oblasť slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a spoločná oblasť výskumu a vzdelávania, vrátane kultúrnych aspektov).

3.3.3

Posilnenie spolupráce medzi EÚ a Ruskom bude závislé od toho, ako sa bude vyvíjať situácia v Rusku v týchto oblastiach. EHSV odporúča, aby bol tento aspekt zdôraznený pri implementácii „cestovných máp“. Výbor je pevne presvedčený, že do „cestovných máp“ je potrebné doplniť konkrétnejšie opatrenia zamerané na dosiahnutie spoločných hodnôt, ktoré sú nevyhnutné pre rozvoj a fungovanie občianskej spoločnosti.

3.3.4

Je dôležité vytvoriť v Rusku atmosféru, v ktorej by sociálni partneri a iní aktéri organizovanej občianskej spoločnosti mohli konať nezávisle a zúčastňovať sa s dôverou na príprave sociálnych a ekonomických rozhodnutí, ktoré sa ich týkajú. To si vyžaduje otvorený dialóg a vytváranie sietí kontaktov, čo si zasa vyžaduje nezávislé médiá. Dôležitým predpokladom je aj presadzovať v praxi kľúčové medzinárodné dohody, ako napr. základné pracovné podmienky Medzinárodnej organizácie práce (ILO).

3.3.5

Predpokladom fungujúcej občianskej spoločnosti je skutočnosť, aby ruskí hospodárski a sociálni aktéri mali vysoký stupeň reprezentatívnosti, aby boli nezávislí a boli schopní zapojiť sa do konštruktívneho a transparentného odborného dialógu s úradmi a inými spoločenskými aktérmi.

3.3.6

EHSV víta zahájenie konzultácií medzi EÚ a Ruskom na jar 2005 v rámci druhej spoločnej oblasti o ľudských právach a s tým súvisiacich základných právach, napr. právach menšín. Tieto konzultácie by sa mali zaoberať aj spôsobmi riešenia problémov sebaurčenia národov a regiónov ako aj spôsobmi, ako zabrániť použitiu konfliktných metód (Čečensko), ktoré ohrozujú ľudí v Rusku a ktoré predstavujú nebezpečenstvo aj pre občanov EÚ.

3.3.7

V priebehu rokov EÚ prejavila schopnosť iniciovať podstatné zmeny v tretích krajinách cestou dialógu a toto by malo byť cieľom aj v prípade dialógu s Ruskom. Rada Európy a OBSE v tejto súvislosti samozrejme zohrávajú kľúčovú úlohu. EHSV s uspokojením konštatuje, že EÚ a Rusko sa v „cestovných mapách“ dohodli na posilnení vzájomnej spolupráce v rámci týchto fór.

3.3.8

Pre rozvoj vzťahov medzi EÚ a Ruskom je potrebná dostatočná finančná výpomoc EÚ. Je potrebné v širšej miere využiť zdroje programu TACIS, atď. na rozvoj občianskej spoločnosti, vzdelávania a nezávislých médií. Tento fakt treba zobrať do úvahy aj pri vypracovaní nástroja európskeho susedstva a partnerstva (European Neighbourhood and Partnership Instrument – ENPI). EHSV odporúča, aby Európska komisia predložila návrh, akým spôsobom by ruská občianska spoločnosť mohla lepšie profitovať z relevantných nástrojov EÚ.

3.4.1

EÚ zdôraznila, že pri rozvíjaní vzťahov medzi EÚ a Ruskom je hlavným cieľom nájdenie kvalitatívne udržateľných riešení a postupov. To si vyžaduje, aby boli zohľadnené hľadiská občianskej spoločnosti a rôznych záujmových skupín, ktoré sú v nej zastúpené, práve preto je vytvorenie občianskej spoločnosti v Rusku také dôležité.

3.4.2

EHSV odporúča, aby úloha dôveryhodných aktérov občianskej spoločnosti v kooperačných mechanizmoch medzi EÚ a Ruskom bola posilnená založením poradného výboru podľa článku 93 dohody o partnerstve a spolupráci. To by umožnilo maximálne využitie ich odborných vedomostí pri spolupráci medzi EÚ a Ruskom. Pozitívne skúsenosti boli nadobudnuté pri podobných dohodách vo vzťahoch EÚ s krajinami v oblasti Stredozemného mora, Indiou, Latinskou Amerikou a krajinami AKP. Podľa názoru EHSV disponuje aj Rusko vysokým počtom aktérov, ktorí majú potrebné schopnosti prispieť k tomuto účelu.

3.4.3

Cieľom EHSV je zohrávať dôležitú úlohu v procese hľadania adekvátneho spôsobu zapojenia občianskej spoločnosti do spolupráce medzi EÚ a Ruskom. Zámer EHSV posilniť kontakty s hlavnými aktérmi ruskej občianskej spoločnosti uvedenými v bodoch 3.2.3 a 3.5.5 by v prípade vhodných predpokladov mal v blízkej budúcnosti viesť k vytvoreniu poradného fóra v kontexte formálnej spolupráce medzi EÚ a Ruskom.

3.5.1

Niektoré záujmové skupiny, vrátane odborových hnutí, spotrebiteľov, zamestnávateľov, poľnohospodárov a iných skupín občianskej spoločnosti, nadviazali v priebehu uplynulých rokov kontakty s partnerskými organizáciami v Rusku. Uvedené sa vzťahuje na EÚ i na bilaterálnu úroveň. Ruské organizácie sú tiež často zapojené do medzinárodnej spolupráce v príslušných oblastiach. Cieľom je podporiť priame kontakty, vytváranie sietí, interakcie a výmenu skúseností a vedomostí medzi bežnými občanmi. Hlavné ciele občianskej spoločnosti by mali zahŕňať aj prehĺbenie vzťahov založených na dôvere medzi EÚ a Ruskom.

3.5.2

Je však potrebné tieto vzťahy ďalej diverzifikovať a rozvíjať, pretože mnohé ruské organizácie nemajú dostatočné vzťahy medzi sebou navzájom, ani s podobnými organizáciami v iných krajinách. EHSV vyzýva všetkých aktérov organizovanej občianskej spoločnosti, aby ďalej posilňovali a rozširovali spoluprácu s ruskými partnerskými organizáciami v oblasti konkrétneho záujmu. EÚ by mala iniciovať opatrenia na podporu tejto spolupráce.

3.5.3

Členské štáty EÚ by mali zvýšiť úsilie zamerané na začlenenie organizácií občianskej spoločnosti do tvorby spoločných projektov, do rozvoja vzdelávacích a výmenných programov v tomto rámci a iniciovania spoločných hospodárskych projektov. Vlády členských krajín EÚ by mali tiež poskytnúť verejné informácie o existencii takýchto projektov a zabezpečiť zaškolenie sektoru občianskej spoločnosti v oblasti prípravy projektov.

3.5.4

Je dôležité nájsť spôsoby vytvorenia kontaktov so všetkými časťami Ruska, vrátane Kaliningradu. Návrhy (2) Výboru regiónov na rozvoj regionálnej spolupráce medzi EÚ a Ruskom sú v tomto smere veľmi účelné. EHSV tieto návrhy podporuje a odporúča, aby Stála rada partnerstva (Permanent Partnership Council) zaradilo tento bod do svojho programu.

3.5.5

EHSV využije svoje postavenie na podporu rozvoja vzťahov medzi organizovanou spoločnosťou EÚ a Ruska. Prvým krokom týmto smerom by bolo zorganizovanie pravidelných stretnutí, spoločných workshopov, atď. ku konkrétnym problémom s ruskými partnermi (napr. hospodárske reformy a zamestnanosť, reforma systémov sociálneho zabezpečenia, rozvoj sociálneho dialógu v Rusku, zapojenie aktérov občianskej spoločnosti do spolupráce medzi EÚ a Ruskom). Cieľom by bolo dosiahnuť pravidelnú a intenzívnejšiu spoluprácu medzi oboma stranami. Táto iniciatíva by sa v primeranom čase mala vyvinúť do formy poradného fóra podporujúceho mechanizmus spolupráce medzi EÚ a Ruskom (pozri aj body 3.2.3, 3.4.2, 3.4.3).

3.6.1

Je dôležité, aby vzťahy medzi Ruskom a susediacimi východoeurópskymi krajinami – napr. Ruskom a Ukrajinou, ako aj s Moldavskom a Bieloruskom – boli skonsolidované súčasne s intenzívňovaním vzťahov medzi EÚ a jej východoeurópskymi susedmi. Užšie vzťahy a intenzívnejšia interakcia sú potrebné v politickej, hospodárskej a sociálnej oblasti s cieľom zlepšiť spoluprácu v rámci Európy. EHSV navrhuje, aby EÚ podporila takýto rozvoj ako súčasť jej politiky susedstva a partnerstva.

3.6.2

EHSV odporúča, aby boli v tejto súvislosti podporené aj cezhraničné vzťahy medzi aktérmi občianskej spoločnosti v týchto krajinách. EHSV už prijal opatrenia na rozvoj takéhoto dialógu a zamýšľa predkladať o ňom pravidelné správy Komisii.

3.7.1

Dobré dopravné spojenia a jednoduché cestovanie sú nevyhnutným predpokladom podpory cezhraničnej mobility. EHSV podporuje snahy o rozvoj a integráciu dopravných spojení, čo si vyžaduje investície do zlepšenia infraštruktúry a logistiky na oboch stranách, teda v EÚ i v Rusku. Veľké medzinárodné finančné inštitúcie, predovšetkým EIB a EBOR, by mali byť vo väčšej miere zapojené do tejto aktivity.

3.7.2

EHSV s potešením konštatuje, že cieľ podporiť kontakty a cesty medzi občanmi EÚ a Ruska, napr. pomocou prepojenia dopravných sietí, legálneho prekračovania hraníc a politiky udeľovania víz a princípov readmisie, bol zahrnutý do „cestovných máp“. Zmluvy o hraniciach sú dôležitým predpokladom pre hladkú cezhraničnú mobilitu.

3.7.3

Súčasné vybavovanie víz je pomalé a drahé a predstavuje určité obmedzenie, ba dokonca aj prekážku, pre cestovný ruch a užšie cezhraničné kontakty medzi aktérmi občianskej spoločnosti, vrátane mladých ľudí a študentov. Administratívne konania pri udeľovaní víz a pracovných povolení musia byť zjednodušené, čo by pomohlo pri rozšírení cezhraničnej mobility a cezhraničných vzťahov. Je preto dôležité, aby súčasné rokovania medzi EÚ a Ruskom o zjednodušení v oblasti udeľovania víz viedli čo najskôr k výsledku, ktorý by bol uspokojivý pre obe strany.