52005DC0515

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 18.10.2005

KOM(2005) 515 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Výročná správa - Tempus 2004

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Výročná správa - Tempus 2004

1. ÚVOD

Program Tempus III (2000-2006) sa zameriava na rozvoj systémov vyššieho vzdelávania v 27 partnerských krajinách prostredníctvom spolupráce s inštitúciami členských štátov Európskej únie. Inštitúcie vyššieho vzdelávania majú kľúčový význam pre proces sociálnej a ekonomickej transformácie, ako aj pre medzikultúrny dialóg. Zároveň sú zdrojom odbornosti a ľudských zdrojov a zabezpečujú výchovu nových generácií vedúcich osobností.

Podrobnosti týkajúce sa programu Tempus sú k dispozícii na tejto internetovej stránke:

http://europa.eu.int/comm/education/programmes/tempus/index_en.html

Táto výročná správa sa podáva v súlade s článkom 11 rozhodnutia Rady, ktorým sa prijíma program Tempus (Ú. v. ES L 120 z 8. mája 1999).

2. IMPLEMENTÁCIA PROGRAMU TEMPUS V ROKU 2004: HLAVNÉ USMERNENIA

Implementácia programu Tempus v roku 2004 sa riadila, inter alia, závermi a odporúčaniami priebežného hodnotenia z novembra 2003. Hodnotenie potvrdilo opodstatnenosť programu pri podpore reformy a rozvoja vyššieho vzdelávania, ako aj oprávnenosť jeho intervenčnej logiky a prístupov k riadeniu. Pre implementáciu programu v roku 2004 boli relevantné najmä tieto odporúčania:

- Proces definovania priorít špecifických pre krajinu by mal byť posilnený prostredníctvom hlbšie štrukturovaného dialógu so vzdelávacími orgánmi partnerských krajín.

- Prostriedky Tempusu by sa mali použiť v oblasti, kde má program najlepšie výsledky, t. j. podpora mobilít, výmen a inovácie študijných programov.

- Opodstatnenosť a vplyv programu by sa mali aktívne propagovať na úrovni vnútroštátnych orgánov.

- Opätovne by sa mala zaviesť kontrola na mieste na báze selektivity.

V danom kontexte boli hlavné usmernenia Tempusu v roku 2004 tieto:

1. maximalizácia vplyvu programu prostredníctvom posilneného zostupného prístupu a politického dialógu a väčšieho počtu štrukturálnych opatrení;

2. posilnenie mobilít podporou individuálnych grantov;

3. prijatie a posilnenie výberových a monitorovacích postupov;

4. lepšie definovanie úlohy Národných kancelárií Tempus.

V súlade s článkom 12 rozhodnutia Rady, ktorým sa prijíma Tempus III (Ú. v. ES L 120 z 8. mája 1999) sa zistenia priebežnej hodnotiacej správy zohľadnili pri príprave budúceho programu Tempus.

Priebežnú hodnotiacu správu o programe Tempus III uverejnenú v novembri 2003 je k dispozícii na internetovej stránke:

http://europa.eu.int/comm/dgs/education_culture/evalreports/index_en.htm#TempusIIIinterim1 .

Správu Komisie Rade z 8. marca 2004 o priebežnom hodnotení programu Tempus III je k dispozícii na tej istej adrese.

3. POSILNENÝ ZOSTUPNÝ PRÍSTUP

3.1. Posilnený politický dialóg

V roku 2004 sa Európska komisia usilovala posilniť politický dialóg s orgánmi zodpovednými za vyššie vzdelávanie z partnerských krajín. V marci/apríli 2004 sa v Bruseli konala séria bilaterálnych rokovaní. Cieľom tohto dialógu bolo lepšie pochopiť situáciu v rámci vyššieho vzdelávania v partnerských krajinách, určiť oblasti, kde by mohla mať spolupráca v rámci Tempusu najväčší vplyv (a na tento účel presnejšie definovať národné priority) a zlepšiť spoluprácu EÚ v oblasti vyššieho vzdelávania.

Napriek rozdielom medzi krajinami v oblasti úrovne rozvoja a organizácie systémov vyššieho vzdelávania odhalil dialóg prekvapujúci stupeň konvergencie pokiaľ ide o hlavné záujmy krajín, a to zabezpečenie kvality, akreditáciu, prístup k vyššiemu vzdelávaniu a prispôsobenie vzdelávania potrebám trhu práce.

Európske partnerské krajiny v rámci Tempusu sú prirodzene zapojené do procesu reformy, ktorým Európa prechádza v rámci bolonského procesu. Dialóg potvrdil, že väčšina neeurópskych partnerských krajín tiež spustila reformné procesy s cieľom zosúladiť svoje systémy s európskymi systémami vyššieho vzdelávania podľa bolonského procesu.

Po bilaterálnych diskusiách nasledovalo spoločné stretnutie so zástupcami členských štátov a ministerstiev školstva partnerských krajín Tempusu v júli 2004. Stretnutie sa zameralo hlavne na dve oblasti, ktoré sa javili ako najzávažnejšie pre prebiehajúce reformy vyššieho vzdelávania v partnerských krajinách, a to systémy zabezpečovania kvality vo vyššom vzdelávaní a spolupráca univerzít s podnikovou sférou.

Takéto zovšeobecnenie stratégií a mechanizmov zabezpečovania kvality je pre program reformy vyššieho vzdelávania kľúčové. Mnohé partnerské krajiny robia v tejto oblasti opatrenia, ktoré úzko sledujú vývin v členských štátoch EÚ.

Jedným z hlavných záujmov partnerských krajín je prispôsobenie vyššieho vzdelávania potrebám trhu práce. Mnohé partnerské krajiny zdôraznili potrebu lepšej analýzy súčasných a budúcich potrieb trhu práce, ktorá je potrebná pre adaptáciu štruktúr vyššieho vzdelávania. Hoci existovala značná zhoda pokiaľ ide o potrebu podporovať spoluprácu univerzít s podnikovou sférou na účely zlepšenia zamestnateľnosti študentov na trhu práce, v priebehu diskusie sa zistilo, že iba malá časť krajín má formulované stratégie na uspokojenie takejto potreby. Európska komisia plánuje zaoberať sa danou problematikou v roku 2005, pričom definuje úlohu, ktorú Tempus pri rozvoji spolupráce medzi univerzitami a podnikovou sférou zohral a naďalej zohráva.

3.2. Spoločné európske projekty

Výsledkom posilneného politického dialógu bola dohoda medzi orgánmi partnerských krajín a Európskou komisiou pokiaľ ide o národné priority pre spoločné európske projekty. Cieľom týchto priorít je užšie spojenie medzi projektmi Tempus a agendou národných reforiem v partnerských krajinách, čím sa maximalizuje vplyv programu.

Spoločné európske projekty (SEP) podporujú inovačné multilaterálne iniciatívy, ktoré združujú aspoň jednu univerzitu z partnerskej krajiny, jednu univerzitu z členského štátu EÚ a jedného akademického alebo neakademického člena konzorcia v inom členskom štáte EÚ. Cieľom spoločných európskych projektov je preniesť z univerzít EÚ na inštitúcie v partnerských krajinách vedomosti v oblasti tvorby učebných osnov, budovania inštitúcií a riadenia univerzít. Na tieto projekty sa čerpá asi 82 % celkových ročných prostriedkov Tempusu. V roku 2004 financovala Európska komisia 111 SEP s celkovým príspevkom ES vo výške približne 44 miliónov eur.

3.3. Štrukturálne a doplnkové opatrenia

Na konci roka 2003 sa začalo s novým typom projektov Tempus – štrukturálne a doplňujúce opatrenia (SCM). Tento typ projektu sa prijal na podporu snahy partnerských krajín formulovať a implementovať stratégie reformy vyššieho vzdelávania. Posilňuje zostupný prístup programu tým, že sa usiluje priame zapojenie orgánov vyššieho vzdelávania v partnerských krajinách. SCM sú bežne zamerané na horizontálne problémy, ako je zavedenie systému prenosu kreditov, mechanizmy zabezpečovania kvality, uznávanie kvalifikácií, či spoluprácu univerzít s podnikovou sférou. Projekty v rámci tejto časti programu musia byť schválené vnútroštátnymi vzdelávacími orgánmi a často sú v nich ako partneri priamo zapojené vnútroštátne alebo regionálne orgány.

Vzhľadom na všeobecný záujem partnerských krajín Tempusu o bolonský proces bola v roku 2004 iniciovaná spoločná výzva na podávanie projektov Tempus/Socrates s cieľom podporiť projekty týkajúce sa bolonského procesu. Inštitúcie z partnerských krajín Tempusu boli vyzvané, aby podali návrhy na projekty v rámci SCM. Cieľom desiatich vybraných projektov je, inter alia, vytvoriť tímy podporovateľov bolonského procesu a zapojiť partnerské krajiny Tempusu do konferencií a seminárov týkajúcich sa tohto procesu.

Pri porovnaní troch výziev na podávanie projektov v rámci SCM iniciovaných od vzniku tohto nástroja v októbri 2003 je zrejmé, že všetky doteraz financované projekty SCM sú rovnomerne rozdelené medzi regiónmi, ktoré Tempus pokrýva.

Zo stručnej analýzy cieľov projektov vyplýva, že väčšina (58 % zo všetkých projektov) nadväzuje na usmernenia bolonského procesu a zameriavajú sa na dve hlavné oblasti: 1) šírenie informácií prostredníctvom vytvárania tímov podporovateľov bolonského procesu; a 2) navrhovanie systémov zabezpečovania kvality vo vyššom vzdelávaní, problematika obľúbená najmä v regióne TACIS (jedna štvrtina zo všetkých projektov SCM, ktoré boli vybraté v regióne TACIS, sa zaoberá zlepšením kvality). Na Západnom Balkáne predstavujú projekty spojené s bolonským procesom 72 % všetkých projektov, čo je celkom prirodzené, keďže všetky krajiny v danom regióne podpísali Bolonskú deklaráciu.

Projekty SCM sa používajú aj ako nástroj na podporu modernizácie činností a služieb univerzít (35 % všetkých SCM), kde sa dôraz kladie na modernizáciu a reorganizáciu programov odbornej prípravy, využitie informačných a komunikačných technológií, posilnenie medzinárodných vzťahov (a modernizáciu odbornej prípravy učiteľov).

Projekty SCM sa stále dostatočne nevyužívajú pri riešení systémových problémov a na celkovú reformu sektora vyššieho vzdelávania: tento typ projektov predstavuje iba 7 % zo všetkých projektov SCM a sú sústredené prevažne v regióne MEDA.

3.4. Regionálna konferencia v rámci programu Tempus v Strednej Ázií

V novembri 2004 zorganizovali v Taškente útvary Európskej komisie v spolupráci s Ministerstvom vyššieho a stredného odborného vzdelania Uzbeckej republiky konferenciu v rámci programu Tempus o reforme vyššieho vzdelávania v Strednej Ázii. Cieľom konferencie bola výmena informácií a diskusia o procesoch reformy v partnerských krajinách, oboznámenie účastníkov s najnovším vývojom v bolonskom procese a hľadanie spôsobov, ako by mohol program Tempus naďalej prispievať k modernizácii a zvyšovaniu kvality systémov vyššieho vzdelávania v danom regióne. Všetkých päť delegácií zo Strednej Ázie, ktoré sa na konferencii zúčastnili, vyjadrili zámer svojej krajiny uplatňovať základné princípy bolonského procesu a informovali o zmenách, ktoré sa urobili v štruktúre vyššieho vzdelávania a legislatívy, aby boli v súlade s týmito princípmi.

4. POSILNENIE INDIVIDUÁLNEJ MOBILITY

Hodnotenie tretej fázy programu potvrdilo veľký význam mobility pre zamestnancov univerzít a pre študentov a zdôraznilo význam spolupráce medzi jednotlivcami podporovanej programom Tempus. Pred rokom 2004 sa tento spôsob podpory využíval iba v obmedzenom rozsahu. Dopyt po danom type projektov sa zvýšil s rozšírením programu Tempus na partnerov z južného a východného Stredomoria, čím sa potvrdila požiadavka ostatných regiónov zvýšiť počet grantov. Granty na podporu individuálnej mobility boli považované za užitočný a pružný nástroj na začatie partnerskej spolupráce a vypracovanie návrhov projektov, ako aj na uľahčenie výmeny know-how, skúseností a osvedčených postupov, a to aj prostredníctvom školení odborníkmi vo vyššom vzdelávaní z Európskej únie v partnerských krajinách. Po zavedení novej a jednoduchej elektronickej prihlášky a podpore týchto typov grantov v partnerských krajinách v roku 2002 sa počet grantov na podporu individuálnej mobility v roku 2004 zvýšil: bolo udelených viac ako 700 grantov (oproti 663 v 2003) pre všetky regióny s pôsobnosťou programu Tempus.

5. INFORMÁCIE O GRANTOCH

5.1. Proces prihlasovania, výberu a udeľovania grantov

Podrobné informácie o výbere a financovaní sú uvedené v troch prílohách tejto správy.

5.2. Dohody o grantoch a platby

Po tom, ako nadobudlo účinnosť finančné nariadenie, bolo v roku 2003 riadenie všetkých záväzkov a platieb presunuté z Európskej nadácie pre odborné vzdelávanie na Európsku komisiu. Presun sa uskutočnil súčasne prípravnými prácami na zavedenie nového účtovného systému Európskej komisie od 1. januára 2005 a so zvýšením počtu grantov na podporu individuálnej mobility. Nové požiadavky najmä v súvislosti s potvrdzovaním údajov o bankovom spojení a právnymi dokumentmi o zriadení organizácie kontraktora spolu s vysokým počtom grantov viedlo k omeškaniam pri udeľovaní dohôd o grantoch.

Ďalším problémom bolo oneskorené podpisovanie niektorých dohôd o financovaní pre akčné programy Tacis 2003. V dôsledku toho došlo k omeškaniu dohôd o grantoch pre projekty programu Tempus v príslušných krajinách.

5.3. Monitorovanie projektov

V hodnotení tretej fázy programu sa odporúčalo znovuzavedenie kontroly na mieste ako nevyhnutné doplnenie bežného monitorovania. Kontrola na mieste sa opätovne zaviedla v roku 2003 spolu s informačnými dňami a pokračovala v roku 2004. V roku 2004 prijali navyše útvary Európskej komisie systematický program pre kontrolu na mieste. Zameriava sa na 10 % prebiehajúcich projektov a každý rok by sa mali navštíviť lokality 30 projektov. Prvé monitorovacie návštevy v rámci tohto programu uskutočnilo v októbri 2004 GR pre vzdelávanie a kultúru v úzkej spolupráci s Národnými kanceláriami Tempus a s podporou Európskej nadácie pre odborné vzdelávanie.

Ako súčasť politiky preventívneho monitorovania poskytla Európska komisia na stretnutí v Berlíne v septembri 2004 školenie približne 160 zástupcom projektov z novovybratých projektov CARDS a MEDA. Boli vypracované vzdelávacie materiály a dokumentácia o manažmente kontraktov, ktoré sú uverejnené na internetovej stránke. Vzhľadom na oneskorené podpísanie dohôd o financovaní medzi Európskou komisiou a partnerskými krajinami TACIS sa bude v roku 2005 konať osobitné zasadnutie pre projekty, v ktorých sú zapojené inštitúcie z príslušných krajín.

S úmyslom ďalšieho zjednodušenia povinného podávania správ boli v druhej polovici roka 2004 vypracované a sprístupnené na internetovej stránke Tempusu internetové formuláre na podávanie správ pre projekty v rámci štrukturálnych a doplnkových opatrení a grantov na podporu individuálnej mobility.

6. INFORMAčNÉ DNI

Vo väčšine partnerských krajín, ako aj v niektorých členských štátoch EÚ sa organizovali informačné dni programu Tempus. V roku 2004 sa orgány zodpovedné za vyššie vzdelávanie systematicky zapájali do informačných kampaní v partnerských krajinách s cieľom predstaviť národné priority programu Tempus.

7. NÁRODNÉ KANCELÁRIE TEMPUS A NÁRODNÉ KONTAKTNÉ MIESTA PROGRAMU TEMPUS

Národné kancelárie Tempus v partnerských krajinách zohrávajú kľúčovú rolu pri implementácii programu, keďže poskytujú informácie budúcim a súčasným používateľom programu a zároveň dávajú spätnú väzbu Európskej komisii o prebiehajúcich projektoch. V roku 2004 útvary Európskej komisie naďalej úzko spolupracovali s Národnými kanceláriami Tempus s cieľom zabezpečiť väčšiu koherentnosť a adekvátny tok informácií v rámci tejto siete. Európska komisia sa usilovala hlavne o väčšiu horizontálnu konzistentnosť pracovných programov a dohôd o grantoch v rámci Národných kancelárií Tempus s cieľom ešte viac upevniť ich úlohu.

V roku 2004 boli zriadené Národné kancelárie Tempus v Rusku a na území Palestínskej samosprávy.

Národné kontaktné miesta programu Tempus v členských štátoch zároveň v programe zohrávajú dôležitú úlohu tým, že pomáhajú pri zapájaní inštitúcií vyššieho vzdelávania Európskej únie poskytovaním informácií a asistencie pri hľadaní partnerov. V roku 2004 útvary Európskej komisie naďalej upevňovali spoluprácu s národnými kontaktnými miestami.

Zástupcovia Národných kancelárií Tempus a národných kontaktných miest sa stretli v marci a v novembri 2004 v Bruseli.

8. BUDÚCNOSť PROGRAMU TEMPUS III

V súlade so závermi priebežného hodnotenia a s článkom 12 rozhodnutia Rady, ktorým sa prijal Tempus III (Ú. v. ES L 120 z 8. mája 1999) navrhla Komisia, aby program kombinoval prístup multilaterálnej spolupráce, „zhora-nadol“, s doplnkovými opatreniami založenými na zostupnom prístupe na podporu modernizácie systémov vzdelávania a odbornej prípravy, a aby sa zameral na zvýšenie objemu a kvality medzinárodných mobilít. Prebieha príprava budúceho programu Tempus.

9. ZÁVER

Implementácia programu v roku 2004 sa riadila výsledkami priebežného hodnotenia programu Tempus III (2000 – 2006). Dialóg a konzultácie s orgánmi zodpovednými za vyššie vzdelávanie v partnerských krajinách viedli k upevneniu národných priorít, ktoré by mali prispieť k maximalizácii vplyvu programu pri rozvoji vyššieho vzdelávania v partnerských krajinách. Tempus pomohol podporiť úsilie partnerských krajín dať pri reforme prioritu otázkam súvisiacim s bolonským procesom. Zvýšená podpora individuálnych mobilít odborníkov v oblasti vyššieho vzdelávania a zavedenie štrukturálnych a doplnkových činností spolu s dialógom a národnými prioritami prispeli k tomu, že Tempus sa potvrdil ako obľúbený nástroj pri implementácii a definovaní politiky vyššieho vzdelávania v partnerských krajinách.

1. ANNEX

Financial overview – Tempus 2004 (amounts committed per region in €) |

CARDS | TACIS | MEDA |

JEP | 9,836,694.56 | 14,552,916.00 | 19,711,751.17 |

IMG | 683,830.00 | 768,030.00 | 802,900.00 |

SCM | 1,443,036.56 | 1,918,102.32 | 1,708,116.00 |

NTO | 281,592.00 | 244,488.00 | 627,459.00 |

ETF | 237,500.00 | 337,500.00 | 275,000.00 |

Other | 105,700.10 | 213,098.12 | 213,888.98 |

Total | 12,588,353.22 | 18,034,134.44 | 23,339,115.15 |

- JEP Joint European Project

- IMG Individual Mobility Grant

- SCM Structural and Complementary Measure

- NTO National Tempus Office

- ETF European Training Foundation

2.1. ANNEX

Joint European Projects (JEP) Selection Tables 2004 |

- The tables presented below cover the selection of Joint European Projects (JEPs) carried out in 2004 following the call for proposals closed on 15 December 2003.

- Multi-country projects involve more than one Tempus partner country. For each partner country, the number of multi-country applications indicates the number of applications in which institutions from this country are involved.

- Types of Joint European Projects (JEPs): Curriculum Development (CD), Training Courses for Institution Building (TCIB) and University Management (UM).

JEP – TEMPUS CARDS (Annex 2.1 – Table 1) |

- The tables presented below cover the selection of Structural and Complementary Measures (SCMs) carried out in 2004 following the calls for proposals closed on 15 October 2003, 15 February 2004, and 1 March 2004 (special SCM “Bologna call”).

- Multi-country projects involve more than one partner country. For each partner country, the number of multi-country applications indicates the number of applications in which institutions from this country are involved.

- Types of Structural and Complementary Measures (SCMs): Information and Dissemination (I&D), Pilot Project (PP) and Training Project (TP).

SCM – TEMPUS CARDS (Annex 2.2 – Table 1) |

- The tables presented below cover the selection of Individual Mobility Grants (IMGs) carried out in 2004 following the calls for proposals closed on 15 October 2003, 15 February 2004, and 15 June 2004.

IMG – TEMPUS CARDS (Annex 2.3 – Table 1) |

Partner Country | Total Received Applications | Total Funded Applications | Success Rate | Total Awarded in € |

1244-Kosovo | 12 | 5 | 42 % | 15,650.00 |

Albania | 138 | 55 | 40 % | 237,750.00 |

Bosnia and Herzegovina | 17 | 13 | 76 % | 39,010.00 |

Croatia | 44 | 26 | 59 % | 67,700.00 |

former Yugoslav Republic of Macedonia | 58 | 44 | 76 % | 148,280.00 |

Serbia and Montenegro | 106 | 67 | 63 % | 214,310.00 |

IMG – TEMPUS TACIS (Annex 2.3 – Table 2) |

Partner Country | Total Received Applications | Total Funded Applications | Success Rate | Total Awarded in € |

Armenia | 64 | 27 | 42 % | 90,160.00 |

Azerbaijan | 17 | 15 | 88 % | 30,420.00 |

Belarus | 20 | 10 | 50 % | 36,500.00 |

Georgia | 32 | 16 | 50 % | 50,000.00 |

Kazakhstan | 13 | 8 | 62 % | 18,800.00 |

Kyrgyzstan | 34 | 21 | 62 % | 76,820.00 |

Moldova | 66 | 22 | 33 % | 88,000.00 |

Mongolia | 24 | 14 | 58 % | 68,700.00 |

Russian Federation | 196 | 104 | 53 % | 344,400.00 |

Tadjikistan | 2 | 1 | 50 % | 2,350.00 |

Turkmenistan | 2 | 2 | 100 % | 8,300.00 |

Ukraine | 50 | 22 | 44 % | 68,060.00 |

Uzbekistan | 105 | 49 | 47 % | 190,180.00 |

IMG – TEMPUS MEDA (Annex 2.3 – Table 3) |

Partner Country | Total Received Applications | Total Funded Applications | Success Rate | Total Awarded in € |

Algeria | 103 | 41 | 40 % | 102,500.00 |

Egypt | 247 | 69 | 28 % | 254,000.00 |

Jordan | 12 | 9 | 75 % | 34,900.00 |

Lebanon | 73 | 41 | 56 % | 129,800.00 |

Morocco | 64 | 34 | 53 % | 104,100.00 |

Palestinian Authority | 25 | 18 | 72 % | 60,700.00 |

Syria | 125 | 36 | 29 % | 151,800.00 |

Tunisia | 38 | 17 | 45 % | 32,900.00 |

3. ANNEX

JOINT EUROPEAN PROJECTS (JEP) - STRUCTURAL AND COMPLEMENTARY MEASURES (SCM) SELECTION TABLES BY EU MEMBER STATES’ PARTICIPATION |

- The table below indicates the number of institutions by EU Member State involved in the received and the funded applications.

- Types of Joint European Projects (JEPs): Curriculum Development (CD), Training Courses for Institution Building (TCIB) and University Management (UM).

- Types of Structural and Complementary Measures (SCMs): Information and Dissemination (I&D), Pilot Project (PP) and Training Project (TP).

JEP & SCM – TEMPUS All regions - EU Member States’ Participation |

EU Member State | Total Received Applications | Total Funded Applications | Success Rate |JEP CD |JEP IB |JEP UM | SCM BC |SCM ID |SCM PP |SCM TP | | Austria | 121 | 29 | 24 % | 10 | 1 | 4 | 6 | 1 | 4 | 3 | | Belgium | 147 | 37 | 25 % | 13 | - | 8 | 5 | 4 | 1 | 6 | | Cyprus | 4 | 1 | 25 % | - | - | - | 1 | - | - | - | | Czech Republic | 16 | 4 | 25 % | 1 | 1 | 1 | 1 | - | - | - | | Denmark | 44 | 9 | 20 % | 6 | 1 | - | 1 | - | 1 | - | | Estonia | 3 | - | 0 % | - | - | - | - | - | - | - | | Finland | 71 | 12 | 17 % | 6 | - | 1 | 2 | 1 | 1 | 1 | | France | 296 | 62 | 21 % | 30 | 2 | 9 | 5 | 3 | 8 | 5 | | Germany | 313 | 56 | 18 % | 31 | 3 | 5 | 4 | 2 | 6 | 5 | | Greece | 106 | 23 | 22 % | 14 | 1 | - | 1 | 1 | 4 | 2 | | Hungary | 21 | 5 | 24 % | 3 | - | - | 1 | - | 1 | - | | Ireland | 25 | 7 | 28 % | 2 | - | 3 | - | - | 2 | - | | Italy | 275 | 62 | 23 % | 26 | 2 | 9 | 7 | 3 | 9 | 6 | | Latvia | 7 | 1 | 14 % | 1 | - | - | - | - | - | - | | Lithuania | 10 | 1 | 10 % | - | - | - | 1 | - | - | - | | Luxembourg | 4 | 1 | 25 % | - | - | 1 | - | - | - | - | | Malta | 3 | 3 | 100 % | 2 | - | - | 1 | - | - | - | | Netherlands | 112 | 27 | 24 % | 12 | 3 | 4 | 2 | 2 | 3 | 1 | | Poland | 30 | 8 | 27 % | 4 | 1 | 1 | 1 | - | - | 1 | | Portugal | 47 | 16 | 34 % | 6 | 1 | 6 | 1 | - | 1 | 1 | | Slovak Republic | 15 | 6 | 40 % | 1 | 1 | 1 | 2 | - | 1 | - | | Slovenia | 21 | 6 | 29 % | - | 1 | 1 | 3 | - | 1 | - | | Spain | 173 | 49 | 28 % | 24 | - | 9 | 1 | 2 | 9 | 4 | | Sweden | 105 | 30 | 29 % | 13 | 1 | 4 | 2 | 1 | 6 | 3 | | United Kingdom | 231 | 62 | 27 % | 26 | 7 | 11 | 2 | 4 | 7 | 5 | |