52005DC0037

Brusel, 9.2.2005

KOM(2005) 37 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Preskúmanie stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ 2005:Úvodné zhodnotenie a budúce smerovanie

{SEC(2005) 225}

OBSAH

Predslov 3

Časť I: Trvalo udržateľný rozvoj – O čo ide? 6

1. Úvod 6

2. Prístup Európskej únie k trvalo udržateľnému rozvoju 7

3. Prečo preskúmanie? 8

4. Hodnotenie pokroku 9

Časť II: Reakcia na výzvy 18

5. Budúce smerovanie 18

5.1. Opätovne zdôrazniť základné princípy Stratégie trvalo udržateľného rozvoja Európskej únie 18

5.2. Opätovne zdôrazniť nový prístup k tvorbe politiky a k súdržnosti politík 18

5.3. Zameriavať sa na kľúčové trvalo neudržateľné trendy a podrobnejšie preskúmať prepojenia medzi trvalo neudržateľnými trend 19

5.4. Stanovenie cieľov, úloh a medzníkov 20

5.5. Zabezpečenie účinného monitorovania 21

5.6. Posilniť prináležitosť úloh a cieľov a zlepšiť spoluprácu s verejnými a súkromnými činiteľmi na všetkých úrovniach 21

6. Ďalšie kroky 22

Predslov

Trvalo udržateľný rozvoj je základným cieľom Európskej únie, ale predstavuje tiež globálny problém, ktorému čelia naši partneri na celom svete. Prináša otázky, ako zladiť hospodársky rozvoj, sociálnu súdržnosť, vyváženosť medzi juhom a severom a ochranu životného prostredia. Jeho význam sa odráža v Zmluve o EÚ a je zohľadnený v ústave, čím vyzýva Úniu, aby „ sa usilovala o trvalo udržateľný rozvoj Európy založený na vyváženom hospodárskom raste a cenovej stabilite, na sociálnom trhovom hospodárstve s vysokou konkurencieschopnosťou, zameraným na cieľ dosiahnuť úplnú zamestnanosť a spoločenský pokrok a vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšovanie jeho kvality ”.

Rýchlymi demografickými zmenami budú nasledujúce desaťročia vytvárať nesmierny a zvyšujúci sa nátlak na svetové zdroje, či už v súvislosti s klimatickými zmenami, prírodnými zdrojmi, biodiverzitou alebo ekonomickou priepasťou medzi severom a juhom. Už dnes musíme vyvíjať aktivity, aby sme pre zajtrajšok zachovali citlivú hospodársku, sociálnu a environmentálnu rovnováhu, ktorá riadi svet.

Budúcnosť Európy sa dá vidieť len v tomto globálnom kontexte. EÚ už vyvinula značné úsilie na podporu trvalo udržateľného rozvoja doma aj na medzinárodnom poli. Pomocou proaktívneho prístupu môže EÚ zmeniť potrebu ochrany životného prostredia a sociálnej súdržnosti na príležitosti pre inováciu, rast a zamestnanosť. Prostredníctvom preskúmania Stratégie trvalo udržateľného rozvoja (SDS) poukazujeme na naše záväzky lepšie definovať štrukturálne zmeny, ktoré sú potrebné v našich ekonomikách a spoločnosti a zostaviť pozitívny program na riadenie tohto procesu zmeny, ktorý by mal zlepšiť kvalitu života všetkým.

Aby sme mohli odpovedať na túto výzvu, od Únie sa vyžaduje koordinovaná akcia a pevné politické vedenie, s cieľom vytvoriť riešenia, ktoré môžu priniesť dlhodobé výhody ľuďom v Európe a v každej časti sveta.

Na začiatku tohto tisícročia sa preto Európska únia zapojila do naliehavého programu zmeny, aby zabezpečila, že začneme čeliť trvalo neudržateľným hospodárskym, sociálnym a environmentálnym trendom. V roku 2000 stanovila lisabonská stratégia ambiciózny program hospodárskych a sociálnych reforiem na vytvorenie vysoko dynamického a konkurencieschopného hospodárstva založeného na vedomostiach. V roku 2001 sa na základe zasadania Európskej rady v Göteborgu začala rozsiahla Stratégia trvalo udržateľného rozvoja a v roku 2002 sa v Barcelone definovala jej vonkajší rozmer, po ktorej na jar v roku 2002 nasledoval svetový summit OSN o trvalo udržateľnom rozvoji. Každý z týchto krokov sprevádzali dôležité rozhodnutia a akcia, ktorých cieľom bolo zrealizovať prijaté záväzky. Napriek tomu všetkému nebol zaznamenaný dostatočný pokrok; trvalo neudržateľné trendy sa musia zvrátiť a na medzinárodnej úrovni ide stále o veľa.

Kombinácia začiatku funkčného obdobia novej Komisie a nového parlamentu prinášajú ten pravý okamih na zhodnotenie pokroku a na snahu zrýchliť tempo zmien.

Podnikli sa už prvé kroky. Navrhnutím strategických cieľov Únie na nasledujúcich päť rokov Komisia opätovne zdôraznila svoj záväzok v súvislosti s trvalo udržateľným rozvojom. Prednedávnom, v priebežnom hodnotení lisabonskej stratégie navrhla, aby sa obnovená lisabonská agenda stala našou stratégiou pre rast a zamestnanosť: umožnila nám využiť motor dynamickejšieho hospodárstva, aby sa naplnila naša sociálna a environmentálna ambícia. Takýmto spôsobom zostáva Lisabon základným prvkom celkového cieľa trvalo udržateľného rozvoja, ktorý je stanovený v Zmluve: zlepšenie spoločenských a životných podmienok trvalo udržateľným spôsobom pre súčasné a budúce generácie. Ako Komisia potvrdila v priebežnom hodnotení: „ Lisabonská stratégia aj Stratégia trvalo udržateľného rozvoja prispievajú k zabezpečovaniu tohto cieľa. Keďže sa vzájomne podporujú, zameriavajú sa na doplnkové akcie, využívajú škálu nástrojov a prinášajú výsledky v rozdielnych časových rámcoch .”

Navyše hodnotenie lisabonskej stratégie sprevádza, taktiež v tomto období, začiatok sociálneho programu EÚ, ktorý iniciovala Komisia; programu, ktorý plánovito predstavuje politiky, ktoré môžu pomôcť pri zabezpečení súdržnejšieho kontinentu a ďalšieho rozvoja nášho sociálneho modelu, ako reakcie na trvalo neudržateľné trendy. Týmto spôsobom sociálny program ako taký prispieva k cieľu trvalo udržateľného rozvoja.

Toto oznámenie predstavuje prvý krok Komisie v otázke preskúmania Stratégie trvalo udržateľného rozvoja v roku 2005. Táto správa obsahuje úvodné zhodnotenie pokroku, ktorý sa dosiahol od roku 2001, a uvádza početné usmernenia do budúcnosti, ktorými sa môže riadiť preskúmanie Stratégie trvalo udržateľného rozvoja, ktorá bude predložená v osobitnom oznámení Európskemu parlamentu a Rade v neskoršom období v tomto roku. Toto oznámenie je založené na diskusii z predchádzajúceho roku, vrátane stanoviska Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z apríla 2004 a výsledkoch verejnej diskusie, ktorú začala Komisia v októbri minulého roku[1]..Európska únia má rozsiahlu, dlhodobú víziu svojej budúcnosti. Veríme v silu a základné hodnoty nášho dynamického európskeho modelu. Zabezpečíme, aby mohli byť splnené potreby súčasných a budúcich generácií. Tento základný cieľ sa prejaví vo všetkých politikách Únie. Trvalo udržateľný rozvoj si vyžaduje urýchlenú akciu. Európska únia má spôsobilosť, kompetencie a kreativitu na vytvorenie potrebných zmien. Európania a všetci ďalší občania sveta môžu počítať so záväzkom Únie zabezpečiť trvalo udržateľnú budúcnosť pre všetkých.

Časť I: Trvalo udržateľný rozvoj – O čo ide?

1. ÚVOD

Trvalo udržateľný rozvoj – spĺňanie potrieb súčasnej generácie bez toho, aby bola ohrozená schopnosť budúcich generácií spĺňať svoje potreby – je základným cieľom podľa Zmluvy o Európskej únii a ústavy.[2] Je to celkový koncept, v ktorom sa zdôrazňujú politiky Únie, akcie a stratégie a vyžaduje, aby boli hospodárske, environmentálne a sociálne politiky navrhnuté a implementované spôsobom, ktorým sa budú vzájomne podporovať.

V stále viac globalizovanom svete je nevyhnutné jasné politické vedenie s cieľom podporovať dynamický európsky model tak dnes, ako ja zajtra. Komisia je plne zaviazaná na trvalo udržateľný rozvoj a chce zostaviť pozitívny program zmeny. Naša budúcnosť v Európe a vo svete si vyžaduje dlhodobú víziu a široký záber akcií. Komisia je presvedčená, že potrebujeme zlepšiť prosperitu, solidaritu a bezpečnosť, s cieľom zlepšiť kvalitu nášho života, ako aj budúcich generácií. Potrebujeme väčší hospodársky rast a väčšiu zamestnanosť, čistejšie a zdravšie životné prostredie. Potrebujeme súdržnejšiu spoločnosť, z ktorej prosperity a príležitostí by mala výhody celá Európska únia a nielen ona. Potrebujeme viac inovácie, výskumu a vzdelávania. Potrebujeme splniť naše globálne povinnosti a záväzky. Naša budúca prosperita a kvalita života bude závisieť od našej schopnosti a záväzku zmeniť naše výrobné a spotrebiteľské vzory a oddeliť hospodársky rast od poškodzovania životného prostredia.

Únia nemôže riešiť tieto problémy bez pomoci. Zavedenie dvoch rovnako dôležitých a integrovaných dimenzií trvalo udržateľného rozvoja – vnútornej a vonkajšej – je uznaním skutočnosti, že s globalizáciou a zvyšujúcou sa vnútornou závislosťou medzi problematikami; môže EÚ priniesť úplné výsledky v jej kľúčových vnútorných prioritách, ak bude zároveň úspešná aj na svetovej scéne. Rovnako schopnosť EÚ odrážať jej globálne záväzky vo všetkých jej politikách je nevyhnutným základom, ak sa majú slová zmeniť na skutky, a zároveň udržať jej dôveryhodnosť ako svetového lídra v oblasti trvalo udržateľného rozvoja.

Napriek tomu, že mandát tejto Komisie trvá do konca roku 2009, má jednoznačnú povinnosť myslieť pri formulovaní politiky ďalej ako je stanovené jej funkčným obdobím. Ak chceme dosiahnuť naše budúce ciele, nesmieme čakať na zajtrajšok; musíme konať už dnes. Uskutočnenie dlhodobej vízie si vyžaduje konkretizovať ciele, ktorými sa budú riadiť dlhodobé trendy, ako aj mechanizmy na splnenie stanovených cieľov, so začiatkom už dnes. Táto Komisia už potvrdila dôležitosť základných cieľov prosperity, solidarity a bezpečnosti pre trvalo udržateľný rozvoj[3].

EÚ po prvýkrát stanovila svoje záväzky pre trvalo udržateľný rozvoj v júni 2001. V tom čase schválila Európska rada na zasadaní v Göteburgu Stratégiu trvalo udržateľného rozvoja EÚ (SDS) na základe oznámenia Komisie. V roku 2002 predložila Komisia druhé oznámenie[4] zamerané na vonkajší rozmer trvalo udržateľného rozvoja, ktoré schválila Európska rada v Barcelone . Tieto texty spoločne tvoria základ celkovej Stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ. Komisia sa zaviazala uskutočniť preskúmanie stratégie na začiatku každého funkčného obdobia novej Komisie. Toto sa zrealizuje v priebehu roku 2005 na základe skúseností získaných za posledné štyri roky.

Zrevidovaná Stratégia trvalo udržateľného rozvoja bude musieť prijať rozsiahlejší prístup, ktorý bude zdôrazňovať štrukturálne zmeny v hospodárstve potrebné na dosiahnutie trvalo udržateľných výrobných a spotrebných modelov a na pokrytie trvalo neudržateľných trendov. Spolu s ďalším posilnením nového prístupu k tvorbe politiky zrevidovaná stratégia opätovne zdôrazní svoj trojdimenzionálny prístup, a rovnako zabezpečí úplnú integráciu a posilnenie vonkajších aspektov trvalo udržateľného rozvoja. Navyše potvrdí záväzok prijatý v návrhu o finančných perspektívach 2007-2013, na základe ktorého sa trvalo udržateľný rozvoj stane smerodajným princípom pre politiky EÚ.

2. PRÍSTUP EURÓPSKEJ ÚNIE K TRVALO UDRžATEľNÉMU ROZVOJU

Stratégia trvalo udržateľného rozvoja pozostáva z týchto zložiek:

Po prvé, stanovuje rozsiahly pohľad na to, čo je súčasťou trvalo udržateľného . Hlavnou myšlienkou stratégie je, že hospodárske, sociálne a environmentálne dimenzie udržateľnosti musia skutočne kráčať ruka v ruke a navzájom sa podporovať: „Trvalo udržateľný rozvoj ponúka Európskej únii pozitívnu dlhodobú víziu spoločnosti, ktorá je prosperujúcejšia a spravodlivejšia, ktorá sľubuje čistejšie, bezpečnejšie a zdravšie životné prostredie – spoločnosti, ktorá prináša lepšiu kvalitu života pre nás, naše deti a pre naše vnúčatá." [5] Je nevyhnutné porozumieť významu týchto troch pilierov trvalo udržateľného rozvoja a ich vzájomnému prepojeniu.

Druhou a preukázateľne najambicióznejšou časťou stratégie je snaha o zlepšenie spôsobu, akým uskutočňujeme politiky, zameraná na zlepšenie súdržnosti politík a šírenie povedomia medzi občanmi o možnom kompromise medzi protichodnými cieľmi, aby sa mohli robiť informované politické rozhodnutia. Vyžaduje si to podrobné preskúmanie ich úplných vplyvov, predovšetkým pomocou včasného hodnotenia dosahu a zasielaním správnych signálov na trh pomocou nápravy cien. Rovnako si vyžaduje, aby tvorcovia politík EÚ zohľadňovali globálny kontext a aktívne podporovali konzistentnosť medzi vnútornými a vonkajšími politikami. Okrem toho sa vyžadujú investície do vedy a technológie na podporu úprav potrebných na trvalo udržateľný rozvoj. Na záver nový prístup k otázkam tvorby politík si naliehavo vyžaduje zlepšenie komunikácie a mobilizácie občanov a firiem.

Po tretie sa zameriava na obmedzený počet trendov, ktoré sú jednoznačne trvalo neudržateľné , ako napr. otázky klimatických zmien a využitia energie, ohrozenia verejného zdravia, chudoby a sociálneho vylúčenia, starnúcej spoločnosti, riadenia prírodných zdrojov, využívania pôdy a otázky dopravy.

Na záver globálna dimenzia sa rozširuje na niektoré medzinárodné ciele a sústreďuje sa na prioritné ciele určené v príspevku EÚ na svetovom summite o trvalo udržateľnom rozvoji (WSSD). Patrí medzi ne využitie globalizácie, obchod pre trvalo udržateľný rozvoj, boj proti chudobe, sociálny rozvoj, udržateľné riadenie prírodných a environmentálnych zdrojov, zlepšenie súdržnosti politík Európskej únie, lepšia správa a riadenie na všetkých úrovniach a financovanie trvalo udržateľného rozvoja.

3. PREčO PRESKÚMANIE?

Komisia sa zaviazala na preskúmanie stratégie na začiatku každého nového mandátu. Európska rada túto iniciatívu uvítala naposledy v júni a v novembri 2004. Európska rada vyzvala na júnovom a novembrovom zasadaní v roku 2004 Komisiu, aby medzi svoje záväzky prijala preskúmanie stratégie na začiatku mandátu každej novej Komisie. Okrem toho ďalší vývoj hlbšie zdôrazňuje potrebu zhodnotiť stratégiu v tomto časovom úseku:

- zhoršovanie sa trvalo neudržateľných trendov, predovšetkým rastúci tlak na prírodné zdroje, biodiverzitu a klímu, ako aj pretrvávajúca nerovnosť a chudoba a zvýšené hospodárske a sociálne výzvy, ktoré prináša starnúce obyvateľstvo;

- znížená hospodárska výkonnosť Európy spoločne s novým konkurenčným tlakom spôsobeným pokračujúcou globalizáciou a náhlym nárastom novo industrializovaných krajín (ako napr. Čína, India a Brazília), ktoré signalizujú zvýšenú hospodársku súťaž a možné posuny v národných výrobných štruktúrach, ktoré majú vplyv na trvalo udržateľný rozvoj na globálnej úrovni;

- nové medzinárodné záväzky a rokovania, ktoré majú potenciál prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju, treba spojiť pomocou zvýšených snáh o ich implementáciu (ako napr. rozvojový program z Doha pod záštitou WTO, plán implementácie z Johannesburgu, o ktorom sa rozhodlo na WSSD, a menové záväzky z Monterrey pre financovanie rozvoja a rozvojové ciele tisícročia);

- nové hrozby pre bezpečnosť, ako napr. terorizmus (útoky z 11. septembra a 11. marca), prírodné krízy (záplavy) a ohrozenie zdravia (napr. SARS) oživili pocit bezbrannosti. Naviac objavuje sa rastúce povedomie v súvislosti s potrebou boja proti organizovanému zločinu, korupcii a rasizmu;

- na záver by malo preskúmanie zohľadniť rozšírenie Európskej únie na 25 členských štátov, definovanie Národných stratégií trvalo udržateľného rozvoja vo väčšine členských štátov a väčšiu účasť miestnych a regionálnych orgánov.

4. HODNOTENIE POKROKU

Keďže pri zavádzaní stratégie bol dosiahnutý určitý pokrok a okamžité výsledky nemožno očakávať, je jasné, ako veľa ešte zostáva urobiť. Väčšina hrozieb pre trvalo udržateľný rozvoj nebola odvrátená a vyžadujú si naliehavú a neustálu pozornosť. V nasledujúcich odsekoch sa uvádza súhrnný prehľad oblastí a niekoľko príkladov dosiahnutých výsledkov. Napriek tomu, že podrobnejšiu správu o pokroku je možné nájsť v pracovnom dokumente zamestnancov Komisie[6], je možné zvýrazniť niekoľko dôležitých dosiahnutých výsledkov.

- Zmena spôsobu, akým tvoríme politiky. V roku 2001 bol zavedený „nový spôsob tvorby politík”, aby boli politiky súdržnejšie a aby sa vytvorili správne podmienky na podporu trvalo udržateľného rozvoja.

Zlepšenie súdržnosti politík

Integrácia istých horizontálnych princípov zmlúv do všetkých politík EÚ predstavuje ústredný cieľ. Príkladom akcie EÚ v tomto smere je cardiffský proces, ktorý podporuje integráciu environmentálneho rozmeru do sektorových politík. Prvé zhodnotenie cardiffského procesu v roku 2004 však poukazuje na to, že doterajší pokrok bol obmedzený.

Komisia zaviedla v roku 2003 nový mechanizmus hodnotenia dosahu, ako jeden nástroj na zlepšenie súdržnosti politík. Je navrhnutý na hodnotenie hospodárskeho, environmentálneho a sociálneho dosahu najdôležitejších politických návrhov integrovaným spôsobom a tak, aby boli kompromisy medzi konkurenčnými cieľmi explicitnejšie. K dnešnému dňu Komisia vypracovala viac ako 50 hodnotení dosahu širokej škály politík od návrhu na smernicu o zaisťovaní, cez politické smerovanie spoločnej organizácie trhu s cukrom až po financovanie programu Natura. Z vonkajšieho hľadiska boli iniciované štúdie o vplyve udržateľnosti na všetky významné obchodné rokovania.

Rozvíjanie otvorenej metódy koordinácie

Otvorená metóda koordinácie môže byť silným nástrojom na podporu výmeny osvedčených postupov, na zahrnutie a mobilizáciu zúčastnených strán a na vytvorenie nátlaku na členské štáty, aby prijali strategickejší a integrovanejší prístup, ktorý by viedol k účinnejším politikám. Komisia a členské štáty sa napríklad dohodli na spoločných cieľoch a spoločných ukazovateľoch v oblastiach sociálneho začlenenia a dôchodkov. Väčšina členských štátov si stanovila kvantitatívne ciele na zníženie chudoby a sociálneho vylúčenia.

Vhodné ceny a stimuly

Uistenie sa o tom, že trhové ceny odrážajú skutočné náklady hospodárskych aktivít pre spoločnosť, podporí zmeny vo výrobných a spotrebiteľských vzoroch. Aby sa toto dosiahlo, trhovo založené nástroje ako ekologické dane, schémy obchodovania s emisnými kvótami a dotácie môžu byť účinným doplnkom k tradičným regulačným opatreniam. V tejto oblasti bol na úrovni EÚ za posledné roky dosiahnutý pokrok, ale rozhodovanie je niekedy stále zložité, predovšetkým v súvislosti s daňami vzhľadom na požiadavku jednomyseľného schválenia v Rade. K príkladom kedy EÚ uplatnila trhové nástroje, patrí aj smernica o dani z energie z roku 2003, ktorou sa rozširuje systém minimálnych daňových sadzieb Spoločenstva z minerálnych olejov na ďalšie energetické produkty a celoeurópsku schému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov, ktorá existuje od roku 2005 s cieľom dosiahnuť ciele zníženia z Kjóta.

Investovanie do vedy a techniky

Napredovanie v nadobúdaní a skvalitňovaní vedomostí a technologický pokrok sú kľúčovými faktormi na dosiahnutie vyrovnanosti medzi hospodárskym rastom a sociálnou a environmentálnou udržateľnosťou. Existuje mnoho vzťahov, ktoré sa dajú využívať, medzi inováciou pre kvalitu a výkon a inováciou na optimalizáciu využívania energie, odpadu a bezpečnosti. Energicky účinnejšie stroje napríklad spotrebujú menej prírodných zdrojov a produkujú menej emisií. Investovanie do novej technológie rovnako vytvorí pracovné príležitosti a prinesie rast. Aktivity EÚ v tejto oblasti zahŕňajú trvalo udržateľný rozvoj cieľov 6. rámcového programu na rozvoj výskumu a technológie. Akčný plán pre environmentálne technológie podporuje technologické platformy pre vodík a palivové bunky, fotovoltaiku, trvalo udržateľnú chémiu, dodávku vody a hygienu. EÚ rovnako stimuluje zavádzanie technológií, ktoré majú dopad na náš sociálny systém, napr. systémy zdravotnej starostlivosti[7].

Komunikácia s občanmi a firmami a ich mobilizovanie

Občianska spoločnosť a súkromný sektor zohrávajú významné úlohy v trvalo udržateľnom rozvoji. Na úrovni EÚ bolo podnietených niekoľko iniciatív na podporu aktívnej účasti týchto skupín a na zlepšenie konzultačných postupov a mobilizácie zúčastnených strán. Okrem iného Komisia prijala minimálne normy na konzultáciu zúčastnených strán a zlepšila informovanosť o environmentálnom rozhodovaní a jeho účasť v ňom. Podnikla tiež rôzne iniciatívy na podporu spoločenskej zodpovednosti spoločností.

.

- Trvalo neudržateľné trendy

Klimatické zmeny a ekologická energia

Za posledných 100 rokov teplota v Európe narastala rýchlejšie ako globálny priemer (0,95°C v Európe v porovnaní s 0,7°C v globálnom meradle); 8 z 9 ľadovcov ustupuje vo významnom rozsahu; extrémne prejavy počasia – ako napr. suchá, vlny tepla a záplavy – sa zvýšili[8]. Udržanie rastu globálnej teploty pod takou úrovňou, ktorá by spôsobila nebezpečnejšie klimatické zmeny, si vyžaduje vážne globálne obmedzenia v emisiách skleníkových plynov. Niektoré odhady škôd spôsobených extrémnymi zmenami počasia v roku 2002 uvádzajú stratu 25 miliárd €.[9] Primerané a dostupné dodávanie energie sa v rozvojovom svete nachádza ďaleko od normy a viac ako 2 miliardy ľudí je v týchto oblastiach závislých od biomasy (drevo, odpad, atď.) ako od primárneho zdroja energie a 1,6 miliardy ľudí nemá prístup k elektrine.

Európsky program pre zmenu klímy (ECCP) slúži ako kľúčová hnacia sila k podniknutiu opatrení týkajúcich sa klimatických zmien v Európe. Pokrýva rozhodujúce energetické iniciatívy a nedávno v celej EÚ zavedenú schému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov, ktorá funguje od 1. januára 2005. EÚ rovnako podporuje množstvo opatrení, ktoré prispievajú k boju proti klimatickým zmenám prostredníctvom regionálnych fondov. Napriek tomu zatiaľ čo najnovšie dostupné údaje ukazujú, že do roku 2002 znížila EÚ-15 emisie skleníkových plynov o 2,9 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, treba urobiť omnoho viac, aby sa dosiahol cieľ Kjótskeho protokolu s 8 % znížením úrovní z roku 1990 počas obdobia 2008-2012. V medzinárodnom meradle EÚ aj naďalej zohrávala vedúcu úlohu v podporovaní kjótskej ratifikácie a v implementácii záväzkov prijatých na svetovom summite o trvalo udržateľnom rozvoji (WSSD) v Johannesburgu. EÚ v tomto smere podporovala využívanie obnoviteľných energií na celom svete prostredníctvom johannesburskej koalície obnoviteľnej energie, príspevkom na WSSD zameraným na zlepšenie prístupu k adekvátnym, trvalo udržateľným a dostupným energetickým službám vo vidieckych, prímestských a mestských oblastiach.

V Európe sa prijíma obnovený záväzok dosiahnuť skutočný pokrok v energetickej efektívnosti pomocou iniciatívy za energetickú efektivitu.

Verejné zdravie

Hrozby, ktorým bolo vystavené verejné zdravie EÚ, sa od roku 2001 naďalej zvyšovali. Počet chronických chorôb a chorôb spojených so životným štýlom sa celosvetovo rapídne zvýšili, a najmä obezita prechádza najviac znepokojujúcim vývojom (10-40 % zvýšenie za posledných 10 rokov vo väčšine krajín EÚ). Epidémia HIV/AIDS dosiahla z globálneho hľadiska doposiaľ najvyššiu úroveň infekcií (39,4 miliónov) a podiel novo oznámených infekcií HIV sa v Európe od roku 1996 viac ako zdvojnásobil. Vplyvom pokračujúcej globalizácie sa zvýšilo ohrozenie zdravia formou infekčných chorôb, ako vtáčia chrípka a SARS. Bioterorizmus je ďalším novým prvkom. V rozvojových krajinách mali najnovšie zdravotné výdobytky znižujúcu sa tendenciu a šírenie závažných prenosných chorôb predstavuje vážnu hrozbu pre ich budúci rozvoj. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že nezdravé životné prostredie každoročne zapríčiňuje smrť viac ako 5 miliónov detí na celom svete.

Príklady opatrení v tejto politike uskutočnených od roku 2001 zahŕňajú financovanie výskumu genómu na boj proti rezistencii na antibiotiká; zavedenie spoločného dozoru EÚ a siete včasného varovania pre prenosné choroby; prijatie návrhu pre nový regulačný rámec EÚ pre chemické látky (REACH); schválenie Európskeho akčného plánu pre životné prostredie a zdravie 2004-2010; a zriadenie Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) a Európskeho centra pre prenosné choroby (ECDC).

Z medzinárodného hľadiska sa financovanie zo strany EÚ na podporu boja proti chorobám ako HIV/AIDS, TB a malária podstatne zvýšilo. Prispelo sa tiež na zníženie ceny základných farmaceutických produktov v rozvojových krajinách.

Chudoba a sociálne vylúčenie

Chudoba a sociálne vylúčenie predstavujú rastúci problém. V EÚ žije približne 15 % populácie s rizikom príjmovej chudoby. Situácia v niektorých nových štátoch má osobitné postavenie. Medzi ďalšie znepokojujúce trendy patrí dedenie chudoby a vylúčenia z generácie na generáciu a neprimerané zaťaženie, ktoré musia znášať niektoré populačné podskupiny (napr. nezamestnaní, samostatní rodičia, zdravotne postihnutí ľudia, etnické menšiny). Na celom svete z celkovej svetovej populácie 6 miliárd žije 2,8 miliardy ľudí z menej ako 2 eur na deň.

Členské štáty EÚ sa dohodli na koordinácii svojich politík na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu stanovením spoločných cieľov, navrhnutím národných akčných plánov a ich hodnotením pomocou spoločných ukazovateľov na sledovanie pokroku. Európska komisia podporuje tento koordinačný proces. Financovanie európskej regionálnej politiky tiež prispieva k tomuto cieľu, napríklad formou investícií do vzdelávania, odbornej prípravy a miestnej zamestnanosti.

Aby sa táto otázka riešila celosvetovo, rozvojová politika EÚ si za svoj hlavný cieľ stanovuje výrazné zníženie a prípadné odstránenie chudoby. Podnikli sa viaceré aktivity v rámci nového globálneho partnerstva pre odstránenie chudoby a pre trvalo udržateľný rozvoj, ktoré sa vytvorilo na summitoch v Doha, Monterrey a Johannesburgu.

Starnúca spoločnosť

Predpokladá sa, že populačný rast v EÚ sa skončí a zvyšujúca sa a starnúca pracujúca populácia bude musieť podporovať rastúci počet starých ľudí. Na základe predpovedí sa má pomer závislosti zvýšiť z 24 % v roku 2004 na 47 % v roku 2050.

Zatiaľ čo zvyšujúca sa dĺžka života je významným úspechom, starnúca spoločnosť Európy prináša otázky udržateľnosti, ktorým treba venovať pozornosť. Ani migrácia, ani náhly nárast pôrodnosti neodvrátia výrazný nárast v podiele populácie starších ľudí v priebehu budúcich 20 rokov.

Komisia spolupracuje s členskými štátmi s cieľom zmodernizovať systémy sociálnej ochrany, aby sa zabezpečilo, že zostanú finančne trvalo udržateľné a sociálne adekvátne. Opatrenia tiež zahŕňajú predĺženie produktívneho života starších pracovníkov. Cieľom je, aby 50 % z 55 až 64-ročných pracovníkov bolo v práci do roku 2010, a aby sa efektívny vek odchodu do dôchodku na trhu práce zvýšil do roku 2010 o 5 rokov. Okrem problémov, ktoré prináša finančná stránka, zdravotné systémy tiež treba zreformovať, aby mohli čeliť požiadavke zo strany zvýšeného počtu starších ľudí, predovšetkým s cieľom sprístupniť ich všetkým. Únia pomáha pri štruktúrovanej spolupráci v tejto oblasti a pri výmene vhodných postupov.

Riadenie prírodných zdrojov

Rýchly globálny nárast populácie znamená, že do roku 2010 už bude na Zemi o 400 miliónov viac ľudí prevažne žijúcich v mestských oblastiach. Vo svete rastúcej „vzájomnej závislosti“ nemôžeme pokračovať vo výrobe a spotrebe tak, ako to robíme v súčasnosti. Biodiverzita je v ohrození. Na celom svete existuje 15 500 druhov rastlín a živočíchov, ktorým hrozí vyhynutie. Za posledné desaťročia došlo tiež k stratám prakticky vo všetkých typoch ekosystémov a živočíšnych a rastlinných druhov (živočíchy, rastliny, lesy, pitná voda, úrodná pôda, atď.). Pitná voda je ďalším vzácnym ohrozeným prírodným zdrojom. Celkovo globálna vodná kríza ohrozuje životy, trvalo udržateľný rozvoj a koniec-koncov mier a bezpečnosť.

Uskutočnené akcie politiky podniknuté s cieľom dosiahnuť cieľ EÚ, a teda zastaviť stratu biodiverzity do roku 2010, zahŕňajú reformu Spoločnej poľnohospodárskej politiky a Spoločnej politiky rybného hospodárstva a vytvorenie siete Natura 2000. Oznámenie o zastavení straty biodiverzity do roku 2010 sa pripravuje. Opatrenia na podporu účinnosti zdrojov zahŕňajú smernicu EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení a oznámenia Komisie o integrovanej politike produktov. V rokoch 2000-2006 umiestňuje Európska únia veľké množstvo peňazí zo štrukturálneho a kohézneho fondu na spolufinancovanie investícií na podporu environmentálnych infraštruktúr a obnovu a udržanie priemyselných, mestských a prírodných sídiel.

Medzinárodné iniciatívy zahŕňajú iniciatívu EÚ týkajúcu sa vody „Voda pre život“ – nadväzujúcuc na svetový summit o trvalo udržateľnom rozvoji. EÚ tiež zohráva vedúcu úlohu v Dohovore o biodiverzite a v prácach na stanovenie desaťročného rámca programov pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu.

Využívanie pôdy a doprava

Napriek cieľu oddeliť dopravu od rastu HDP, objem dopravy naďalej narastá rýchlejšie ako HDP. Toto sa odráža v mnohých oblastiach od dopravného preťaženia a zdravotných problémov spôsobených látkami, ktoré znečisťujú ovzdušie na zvýšenom podiele emisií CO2, ktoré vplývajú na ciele EÚ súvisiace s klimatickými zmenami.

EÚ iniciovala množstvo politických iniciatív na obmedzenie negatívnych vplyvov tohto trendu v raste dopravy. Podporuje prechod z cestnej dopravy na modely s menej škodlivými dopadmi na životné prostredie, ako napr. ekologické autobusy, lodná a železničná doprava. Komisia tiež navrhla, aby členské štáty zaviedli poplatky za využívanie infraštruktúry s cieľom ovplyvniť dopyt po doprave, prostredníctvom ktorých by sa dospelo do štádia, kde sumy, ktoré zaplatia užívatelia dopravy odrážajú celkové náklady pre spoločnosť (napr. smernica o euroznámkach), ale implementácia je aj naďalej obmedzená. Naviac, výrazný pokrok, aj keď vyvážený zvýšením dopytu a objemu dopravy, sa dosiahol v technológii vozidiel a palív, pod vplyvom legislatívy a iniciatív EÚ. Na záver pokračujú akcie na zlepšenie životného prostredia v mestách a riadenie využívania pôdy, napríklad pomocou programu štrukturálnych fondov EÚ „Urban II“ a rámcového programu pre výskum. Komisia tiež pripravuje tematickú stratégiu pre životné prostredie v mestách, ktorá by mala byť uverejnená v roku 2005.

Vonkajšie aspekty trvalo udržateľného rozvoja

Popri trvalo neudržateľných trendoch uvedených vyššie zahŕňa podporovanie trvalo udržateľného rozvoja na globálnej úrovni, inter alia, aj tieto akcie EÚ:

- Využitie globalizácie

Globalizácia predstavuje nový kontext, v ktorom sa bude musieť dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj. Zatiaľ čo globalizácia môže byť dôležitým podnetom pre trvalo udržateľný rozvoj, výhody, ktoré prináša, sa príliš často nerovnomerne rozširujú medzi krajinami a v rámci krajín a neregulovaná integrácia môže mať negatívne dopady na životné prostredie a spoločnosť ako celok.

EÚ podporuje súdržný a integrovaný prístup k otázkam, ktoré súvisia s globalizáciou vo WTO, Medzinárodných finančných inštitúciách (IFI) a v orgánoch OSN. Rovnako chce posilniť kľúčové orgány – ako napr. Medzinárodnú organizáciu práce (ILO).

Prebiehajúce rokovania s WTO a Rozvojový program Doha (DDA) sú podstatné pre efektívnu a nestrannú integráciu rozvojového sveta do celosvetového hospodárstva. Pri rokovaniach s DDA, EÚ od roku 2002 neustále pracuje na splnení cieľov v súvislosti s celoplošným podporovaním globálneho trvalo udržateľného rozvoja v oblasti početných prerokúvaných otázok. Navyše vzhľadom na to, že úsilie rozvojových krajín o integráciu do globálneho obchodného systému musí byť účinné podporované, bola obchodná pomoc stanovená ako jedna z prioritných oblastí pre rozvojovú spoluprácu EÚ a rozmer obchodnej pomoci bol integrovaný do všetkých príslušných úrovní rozhodovania o prideľovaní prostriedkov.

Okrem toho od WSSD podnikla EÚ dôležité kroky na implementáciu podpornej akcie v súvislosti s obchodnou politikou mimo rozsahu DDA, inter alia , tým, že pokračuje vo svojom úsilí zahrnúť podstatný prvok trvalo udržateľného rozvoja do všetkých prebiehajúcich alebo budúcich bilaterálnych alebo regionálnych rokovaní.

- Zlepšenie správy a riadenia na globálnej úrovni

Dobrá správa a riadenie a podpora demokracie sú rozhodujúcimi faktormi pri dosiahnutí rozvojových cieľov tisícročia. Deklarácia tisícročia uvádza, že vytváranie prostredia prispievajúceho k rozvoju a eliminácii chudoby závisí, okrem iného, od dobrej správy v jednotlivých krajinách, dobrej správy na medzinárodnej úrovni a od transparentnosti finančných, menových a obchodných systémov.

Komisia sa venovala budovaniu inštitucionálnych kapacít, dobrej správe a riadeniu a zákonnosti v Oznámení o správe a riadení a rozvoji a zamerala sa na budovanie inštitucionálnych kapacít a dialóg o správe a riadení v rôznych situáciách, v ktorých sa krajina môže ocitnúť. Úsilie sa tiež venovalo podpore trvalo udržateľného rozvoja vo všetkých existujúcich medzinárodných a regionálnych dohodách o spolupráci a politických nástrojoch. Okrem toho posilnená medzinárodná správa a riadenie pre trvalo udržateľný rozvoj bola v centre úsilia EÚ rozvíjať účinný multilateralizmus.

- Financovanie rozvoja (FfD)

Na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia je potrebné financovanie. Cieľ OSN pre oficiálnu rozvojovú pomoc (ORP) vo výške 0,7 % hrubého národného dôchodku (HND) ešte zďaleka nie je splnený.

EÚ definovala svoj prínos do „financovania rozvojového procesu” v ôsmych explicitných záväzkoch, ktoré schvália Európska rada na zasadaní v Barcelone 14. mája 2002. Najnovšia monitorovacia správa predpovedá, že úroveň pomoci rozšírenej EÚ (25 členských štátov) ako celku presiahnu prechodný cieľ 0,39 % ORP/hrubý národný dôchodok (HND) a do roku 2006 budú predstavovať 0,42 % HND v ORP, alebo odhadovaných 38,5 miliárd €. Celkový objem dodatočných zdrojov zmobilizovaných počas rokov 2002 - 2006 predstavuje 19 miliárd €.

Časť II: Reakcia na výzvy

5. BUDÚCE SMEROVANIE

VO SVETLE pretrvávajúcich výziev musí Európa nielen dodržať svoje záväzky dlhodobému programu pre trvalo udržateľný rozvoj a lepšej kvalite života, ale rovnako nájsť spôsoby na ich účinnejšie riešenie.

5.1. Opätovne zdôrazniť základné princípy Stratégie trvalo udržateľného rozvoja Európskej únie

Koncept trvalo udržateľného rozvoja a komplementárnosť medzi Stratégiou trvalo udržateľného rozvoja a lisabonskou stratégiou boli objasnené v predslove.

Okrem toho preskúmanie potvrdí podstatnú trojdimenzionálnu povahu trvalo udržateľného rozvoja ako oporného piliera stratégie; t.j. rozvoj, ktorý sa dá dosiahnuť len vtedy, ak hospodársky rast, sociálne začlenenie a ochrana životného prostredia kráčajú ruka v ruke v Európe aj v iných častiach sveta.

Preskúmanie rovnako zohľadní príspevok EÚ ku globálnemu trvalo udržateľnému rozvoju dvomi spôsobmi: po prvé, prihliadnutím na medzinárodné aspekty šiestich trvalo neudržateľných trendov, ktorým sa venuje stratégia; po druhé, integrovaním vonkajších politík EÚ, ktoré prispievajú ku globálnemu trvalo udržateľnému rozvoju, do stratégie. Takýmto spôsobom EÚ opätovne potvrdí a posilní svoj záväzok prevziať vedúcu úlohu v riadení programu trvalo udržateľného rozvoja na globálnej úrovni.

.

5.2. Opätovne zdôrazniť nový prístup k tvorbe politiky a k súdržnosti politík

Preskúmanie opätovne zdôrazní „ nový prístup k tvorbe politiky ” ako ústrednému prostriedku na umiestnenie trvalo udržateľného rozvoja do jadra tvorby politiky. Predovšetkým budúca Stratégia trvalo udržateľného rozvoja EÚ umožní dôslednejší rozvoj rozličných zložiek programu EÚ pre lepšiu reguláciu, vrátane hodnotenia dosahu, konzultácie zúčastnených strán a regulačného zjednodušenia.

Znamená to, že trvalo udržateľná politiky bez vysokých nákladov bude aj naďalej podporovaná prostredníctvom lepšej regulácie, vrátane účinnejšej implementácie vyrovnaného mechanizmu na hodnotenie dosahu pokrývajúceho nové vnútorné aj vonkajšie iniciatívy Komisie. Okrem toho sa budú štúdie hodnotenia dosahu udržateľnosti naďalej uplatňovať na významné odchodné dohody. Zatiaľ čo nástroj bol nedávno vylepšený tak, aby zohľadňoval prvé získané skúsenosti[10], pozornosť sa aj naďalej bude venovať možným spôsobom na ďalšie zlepšenie metódy, predovšetkým so zreteľom na hospodárske, sociálne a environmentálne aspekty trvalo udržateľného rozvoja. V tomto ohľade Komisia tiež zamýšľa zlepšiť konzultácie o politikách EÚ so zúčastnenými stranami. Okrem toho sa pozornosť bude venovať významu zabezpečenia adekvátneho dodržiavania Medziinštitucionálnej dohody s Európskym parlamentom a Radou[11] (napr. potreba Európskeho parlamentu a Rady uplatňovať rovnaké princípy a normy týkajúce sa hodnotenia dosahu, pokiaľ ide o hodnotenie dosahu podstatných zmien a doplnení návrhov Komisie).

Do nového prístupu je zahrnutá tiež otvorená metóda koordinácie , predovšetkým v oblastiach sociálneho začlenenia, prístupu na trh práce a sociálnej ochrany, kde táto metóda zohráva kľúčovú úlohu v modernizácii systémov sociálnej ochrany.

Ako súčasť nového prístupu k tvorbe politiky bude Komisia pokračovať v podporovaní využívania trhových nástrojov , aby sa odrazili skutočné náklady na využívanie zdrojov a environmentálny dosah tohto využívania na spoločnosť. Napríklad, členské štáty budú vyzvané, aby zistili, ako môžu presunúť dane, ktorými je zaťažená pracovná sila na zdroje poškodzovania životného prostredia. Preskúmanie rovnako dôraznejšie upozorní na význam investícií do vedy a technológie pre trvalo udržateľný rozvoj. Možné prostriedky na ďalšie podporovanie ekoinovácií zahŕňajú výskumný program EÚ, inovačnú politiku Komisie, ako aj verejné obstarávanie. Rovnako bude podporená výmena informácií o trvalo udržateľnom výskume, vede a technike s externými partnermi.

5.3. Zameriavať sa na kľúčové trvalo neudržateľné trendy a podrobnejšie preskúmať prepojenia medzi trvalo neudržateľnými trendmi

Preskúmanie ponechá zameranie stratégie na hlavné trendy, ktoré predstavujú ohrozenie pre trvalo udržateľný rozvoj . Mnohé z týchto trendov sa môžu riešiť len pomocou sústavnej akcie počas dlhého časového úseku a budú zahŕňať hlavné štrukturálne zmeny vo fungovaní našich spoločností a ekonomík. Toto by však nemalo ospravedlňovať krátkodobú nečinnosť.

Preskúmanie bude preto zahŕňať dôkladné zhodnotenie trvalo neudržateľných trendov, ktoré sú v súčasnosti obsiahnuté v stratégii, s cieľom stanoviť ciele a nevyhnutné akcie na nadchádzajúce roky. Prioritné oblasti stanovené v roku 2001 by sa tiež mali zosúladiť s medzinárodnými záväzkami, ktoré EÚ prijala na svetovom summite trvalo udržateľného rozvoja, konferencii OSN pre financovanie rozvoja ako aj v Deklarácii tisícročia OSN a iných súvisiacich multilaterálnych dohodách záväzkoch, ktoré prijala EÚ. Okrem toho budú aktualizované, aby zohľadňovali pristúpenie desiatich nových členských štátov k EÚ – a vyhliadku ďalšieho rozširovania v nie tak ďalekej budúcnosti, ktoré prináša nové výzvy pre schopnosť Únie riešiť trvalo neudržateľné trendy. V tomto kontexte bude preskúmanie skúmať aj možnosť pridania obmedzeného množstva nových alebo pred tým nezohľadnených trendov, vrátane hospodársky neudržateľných trendov.

Na záver, pri preskúmaní sa bude venovať veľká pozornosť určeniu vzájomných vzťahov medzi vybranými trvalo neudržateľnými trendmi . Bude sa snažiť o maximalizáciu pozitívnych prepojení a zníženie negatívnych korelácií, napríklad pomocou podporovania prechodu v doprave z cestnej dopravy na železničnú je možné znížiť emisie skleníkového plynu a zároveň znížiť dopravné zápchy (čo prinesie dvojnásobné výhody). Ďalším príkladom by bol spôsob, akým by investície do základných technologických zmien mohli priniesť lepšiu konkurencieschopnosť, a zároveň zlepšiť kvalitu životného prostredia a sociálnu súdržnosť.

5.4. Stanovenie cieľov, úloh a medzníkov

Prístup použitý v stratégii z roku 2001 pozostával z definovania hlavných strednodobých cieľov súvisiacich s každým z trvalo neudržateľných trendov a stanovenia niekoľkých opatrení s cieľom venovať sa im. Preskúmanie potvrdí potrebu jasnejších cieľov, úloh a s tým spojených termínov, ako spôsob zamerania sa na akciu v prioritných oblastiach, ktorý tiež umožní zmerať dosiahnutý pokrok.

Aj napriek tomu, že trendy predstavujú dlhodobé problémy, ktoré budú potrebovať dlhodobé riešenia, jediným spôsobom, ako zabezpečiť, aby sa spoločnosť uberala správnym smerom, je stanoviť jasné priebežné úlohy a merať pokrok. Preto nesmie dôjsť k stanoveniu dlhodobých cieľov, ktoré by viedli k odloženiu uskutočnenia akcie.

Zrevidovaná stratégia bude preto predstavovať nové hlavné ciele pre každý z trvalo neudržateľných trendov a stanoví medzníky, ktoré EÚ umožnia monitorovať aktuálny pokrok. Operačné ciele a akčné plány sa určia v rámci príslušných vnútorných a vonkajších sektorových politík, ktoré budú tiež hlavnou hybnou silou zavádzania a monitorovania politických iniciatív, vrátane medzinárodných záväzkov, ktoré boli prijaté v rámci Deklarácie tisícročia a summitov v Barcelone a Monterrey.

5.5. Zabezpečiť efektívne monitorovanie

Rozhodnutie z Göteburgu zabezpečiť každoročné monitorovanie stratégie na jarnom zasadaní Európskych rád nesplnilo očakávanie. Posilnený systém podávania správ bude podrobne opísaný v preskúmaní. Zameria sa na krátkodobé a strednodobé dosahovanie cieľov stratégie, pomocou čo najväčšej kombinácie a zjednodušenia správ o otázkach trvalo udržateľného rozvoja predkladaných v súčasnosti. Povinnosti inštitúcií (predovšetkým úlohy Európskej rady a Európskeho parlamentu) v procese monitorovania sa tiež ujasnia.

Monitorovanie sa uskutoční predovšetkým na základe ukazovateľov trvalo udržateľného rozvoja, ktoré vypracovala Komisia. Tieto budú vychádzať, okrem iného, aj z rôznych ukazovateľov, ktoré boli vypracované v rámci postupov sektorovej politiky a spájať sa s tými, ktoré z nich už boli pripravené v súbore štrukturálnych ukazovateľov, ktorými je monitorovaný pokrok v dosahovaní cieľov stanoveným ako súčasť programu lisabonskej reformy. Viac úsilia sa tiež vynaloží na rozvoj budúcich modelov, prognóz a ďalšieho získavania vedeckých údajov, ktoré pomôžu pri efektívnom monitorovaní.

5.6. Posilniť prináležitosť úloh a cieľov a zlepšiť spoluprácu s verejnými a súkromnými činiteľmi na všetkých úrovniach

Je potrebná ďalšia akcia na pozdvihnutie povedomia, zmobilizovanie a účasť zúčastnených strán na všetkých úrovniach. Musí byť jasné, kto je zodpovedný za akú akciu, v akom časovom rámci, a na koho náklady sa akcia vykoná. V tomto smere Komisia preskúma, ako vytvoriť účinné partnerstvo s priemyselnými odvetviami, odborovými zväzmi, nevládnymi organizáciami a záujmami spotrebiteľov, predovšetkým s cieľom prediskutovať spôsoby pomoci na zastavenie neudržateľných trendov určených v kontexte preskúmania.

Bude sa hľadať väčšia konzistentnosť medzi EÚ, globálnymi, národnými, regionálnymi a miestnymi iniciatívami na podporu trvalo udržateľného rozvoja. Možné akcie budú zahŕňať určenie spoločných priorít v rámci každého hlavného cieľa; začiatok procesu vzájomnej výmeny skúseností medzi členskými štátmi a/alebo regiónmi; a stanovenie mechanizmov na nepretržitú výmenu informácií o osvedčených postupoch.

Rovnako bude musieť Únia urýchliť svoje úsilie na stimuláciu ďalších akcií v ďalších častiach sveta, v priemyselných krajinách ako aj v krajinách v procese transformácie a v rozvojovom svete. Komisia sa bude usilovať o rozvoj dialógu o cieľoch trvalo udržateľného rozvoja s partnermi mimo EÚ, predovšetkým so správami a občianskymi spoločnosťami v tretích krajinách ako aj s medzinárodnými organizáciami a MVO, ktoré sa zameriavajú na globálne otázky.

6. Ďalšie kroky

Komisia vyzýva Európsku radu, Radu, Európsky parlament, členské štáty, regionálne orgány a všetky zložky občianskej spoločnosti, aby predložili pripomienky k navrhovanému smerovaniu stratégie. Prvou príležitosťou na diskusiu bude fórum zúčastnených strán, ktoré zorganizuje Európsky hospodársky a sociálny výbor v dňoch 14. a 15. apríla 2005. Komisia potom predloží návrh zrevidovanej Stratégie trvalo udržateľného rozvoja Únie v neskoršom období v tomto roku.

[1] Podrobnejšie zhrnutie výsledkov týchto činností je uvedený v časti 1 a 2 pracovného dokumentu zamestnancov Komisie, SEK(2005) 225. Kompletná správa Komisie o výsledkoch konzultácií bude onedlho dostupná na http://europa.eu.int/comm/sustainable/pages/review_en.htm.

[2] Článok 2 Zmluvy o Európskej únii.

[3] KOM(2005) 12, 26.1.2005 : „Strategické ciele 2005-2009 - Európa 2010: Partnerstvo pre európsku obnovu: prosperita, solidarita a bezpečnosť”.

[4] KOM(2002) 82 v konečnom znení z 13.02.2002: „Smerom ku globálnemu partnerstvu pre trvalo udržateľný rozvoj".

[5] KOM(2001) 264 „Trvalo udržateľná Európa pre lepší svet: Stratégia trvalo udržateľného rozvoja Európskej únie”, s. 2.

[6] SEK(2005) 225.

[7] Pozri napr. nedávno prijatý akčný plán e-zdravie: zlepšiť zdravotnícku starostlivosť pre európskych občanov – akčný plán pre európsku oblasť e-zdravia, KOM(2004) 356.

[8] Správa EHP „Vplyvy meniacej sa klímy v Európe” z augusta 2004.

[9] Münchener Rück, Geo risk research department, Január 2004.

[10] Ref. Hodnotenie dosahu: Ďalšie kroky – na podporu konkurencieschopnosti a trvalo udržateľného rozvoja, SEK(2004) 1377, 21.10.2004.

[11] Medziinštitucionálna dohoda o lepšej tvorbe práva, Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s.1.