25.11.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 294/21

1.1

V súvislosti s výzvou Európskej rady, formulovanou počas zasadnutia v Seville v júni 2002, na vypracovanie správy o globálnom a jednotnom prístupe k špecifickým charakteristikám okrajových regiónov a o spôsoboch ich riešenia, prijala Európska Komisia 26. mája 2004 oznámenie s názvom: Silnejšie partnerstvo pre okrajové regióny (1).

1.2

Táto požiadavka Európskej rady, ktorá bola nastolená tesne pred rozšírením Európskej únie a v kontexte globalizácie, predstavovala rozhodnú iniciatívu na vypracovanie globálnej stratégie rozvoja okrajových regiónov, založenej na uplatňovaní článku 299 odsek 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

1.3

Dňa 29. mája 2002, tesne pred zasadnutím Európskej rady v Seville, prijal Európsky hospodársky a sociálny výbor stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému: „Stratégia budúcnosti pre okrajové regióny v Európskej únií“ (2), v ktorom sa navrhovalo vypracovanie globálnej stratégie pre okrajové regióny a definovali sa zásady, ciele, dostupné prostriedky a tiež časový harmonogram na schválenie opatrení.

1.4

S cieľom začať globálnu a jednotnú politiku pre okrajové regióny regionálne vlády a ich príslušné štáty predložili v júni 2003 memorandá, ktoré všetky podčiarkovali význam rozlišovania špecifickosti týchto regiónov v porovnaní s inými európskymi regiónmi.

1.5

Články III-424 a IV-440 ods. 2 Zmluvy o Ústave znovu potvrdzujú špecifickú právnu podstatu okrajových regiónov a pridávajú k cieľom hospodárskej a sociálnej súdržnosti nový cieľ, a to súdržnosť územnú.

2.1

Európska komisia navrhuje silnejšie partnerstvo s okrajovými regiónmi EÚ. Nová stratégia tvorí súčasť európskej politiky súdržnosti pre obdobie rokov 2007 – 2013. Oznámenie Komisie má tri základné priority:

2.2

Komisia navrhuje dve špecifické riešenia na to, aby sa okrajové regióny mohli rozvíjať v plnej miere:

3.1

Výbor víta skutočnosť, že návrh Zmluvy o Ústave v článkoch III-424 a IV-440 ods. 2 znovu potvrdzuje špecifické právnu podstatu okrajových regiónov na najvyššej legislatívnej úrovni tým, že uznáva ich špecifický charakter a poskytuje potrebné právne predpisy a nariadenia, aby sa tieto ustanovenia použili ako horizontálne nástroje pri formulovaní spoločných politík v týchto regiónoch.

3.2

Výbor víta schopnosť EÚ odpovedať na špecifické potreby týchto regiónov a hlavne uznanie špecifických charakteristík okrajových regiónov v Únií a ich odlišností v porovnaní s inými oblasťami s geografickými a demografickými znevýhodneniami.

3.3

Výbor je rád, že Komisia pozitívne prijala jeho odporúčanie v stanovisku „Stratégia budúcnosti pre okrajové regióny Európskej únií“ posilniť medzisektorovú skupinu Komisie pre okrajové regióny tým, že sa vytvorí špeciálna jednotka v rámci GR pre regionálnu politiku (DG REGIO) na zvýšenie ľudských zdrojov, a dúfa, že bude dobre fungovať vzájomná medzisektorová spolupráca.

3.4

Výbor je rád, že oznámenie Komisie uznáva, že špecifický štatút okrajových regiónov je založený na princípoch rovnosti a proporcionality. Tento umožňuje osobitný prístup k špecifickej situácií v týchto regiónoch, aby európski občania, ktorí tam žijú, mohli využívať rovnaké možnosti ako obyvatelia iných regiónov Európy.

3.5

Výbor je tiež rád, že Komisia uznala, že trvalé znevýhodnenia v okrajových regiónoch a ich kombinácie vedú k dodatočným nákladom pokiaľ ide o zásobovanie energiou vo všeobecnosti a hlavne u poľnohospodárskych výrobkov, určených pre domácu spotrebu, a to kvôli nasledujúcim ťažkostiam:

3.6

Výbor má spolu s Komisiou záujem integrovať okrajové regióny do Lisabonskej a Göteborskej stratégie s cieľom vytvoriť nové pracovné miesta, podporiť hospodárske reformy a sociálnu súdržnosť a preto navrhuje, aby sa ich potenciál využil v oblasti spoločnosti založenej na vedomostiach.

3.7

Výbor si myslí, že dynamický rozvoj cestovného ruchu je prínosom k posilneniu konkurencieschopnosti hospodárstva v okrajových regiónoch. Tento sektor nesmie však rásť príliš rýchlo kvôli následnému vytvoreniu nerovnováhy a jej negatívnym dopadom na udržateľnosť životného prostredia v týchto regiónoch.

4.1

Výbor víta skutočnosť, že Komisia do svojho oznámenia zahrnula niektoré odporúčania formulované v jeho stanovisku z vlastnej iniciatívy (3), ale je mu ľúto, že niektoré ďalšie neboli náležite brané do úvahy.

4.2

Výbor by chcel podotknúť, že spoločný postoj okrajových regiónov a ich príslušných štátov voči zaradeniu týchto regiónov do budúcej politiky súdržnosti predpokladal automatickú spôsobilosť na predchádzajúci cieľ 1 – teraz cieľ „konvergencie“ – ako najlepší spôsob riešenia ich špecifickej situácie a tak by garantoval jednotný prístup k týmto regiónom a finančné zdroje potrebné na prekonávanie trvalých obmedzení.

4.3

Výbor si všimol, že Komisia sa rozhodla pre alternatívny návrh, ktorý kombinuje aplikovanie politiky súdržnosti s vytvorením dvoch špecifických nástrojov: programu kompenzácií za špecifické obmedzenia okrajových regiónov a akčný plán širšieho susedstva.

4.4

Výbor konštatuje, že chýba jasný odkaz na právny dosah nového článku III-424 návrhu Zmluvy o Ústave (4).

4.5

Výboru je ľúto, že v stratégií pre okrajové regióny navrhovanej Komisiou sa kladie hlavný a takmer výlučný dôraz na politiku súdržnosti a neurčujú sa takmer žiadne opatrenia v iných oblastiach.

4.6

Výbor dúfa, že pokrok, ktorý sa dosiahol tým, že sa špecifikovali charakteristiky týchto regiónov a konštatovala sa neadekvátnosť niektorých sektorových politík sa odrazí v horizontálnej stratégií pre tieto regióny, ktorá bude brať do úvahy ich špecifické podmienky a odlišnosť od iných regiónov Spoločenstva.

4.7

Výbor si preto myslí, že nedostatok pozornosti, ktorá sa venuje implementácií iných politík Spoločenstva spôsobuje, že sa nedá hovoriť o skutočne globálnej a jednotnej stratégií pre okrajové regióny, tak ako to vyžaduje mandát zasadnutia Európskej rady v Seville.

4.8

Výbor mrzí tento nedostatok, najmä v oblasti poľnohospodárstva, keďže veľa otázok kladených okrajovými regiónmi ostáva nezodpovedaných a pritom si vyžadujú rýchle riešenia.

4.9

Výboru je taktiež ľúto, že nebolo prijatých dostatok opatrení v súvislosti s imigračnou politikou, ktoré by hľadali riešenia naliehavých problémov, ktorým musia neustále čeliť niektoré okrajové regióny a žiada, aby sa v budúcej imigračnej politike brala do úvahy špecifickosť týchto regiónov.

4.10

Výbor vyjadril svoje pochybnosti o vhodnosti a adekvátnosti aplikovať u okrajových regiónov všeobecné kritéria spôsobilosti na politiku súdržnosti. Keďže tieto regióny majú nedostatočnú základnú infraštruktúru a chýbajú im podmienky pre konkurencieschopnosť, potrebné na napĺňanie cieľov Lisabonskej a Göteborskej stratégie.

4.11

Výbor si všíma, že stratégia Komisie pre najodľahlejšie regióny je takmer výlučne založená na dvoch špecifických inštrumentoch: programe kompenzácie špecifických obmedzení a akčnom pláne „širšieho susedstva“ (5).

4.12

Výbor víta skutočnosť, že v rámci nového cieľa 3 Európskeho fondu regionálneho rozvoja – „Európska teritoriálna spolupráca“ – budú okrajové regióny oprávnené žiadať podporu nielen pre nadnárodnú spoluprácu ale aj cezhraničnú spoluprácu a výbor si myslí, že toto zaradenie je dôležité pre začlenenie daných regiónov do príslušného geografického prostredia.

5.1

Výbor si myslí, že Európska komisia by mala vypracovať globálnu stratégiu pre okrajové regióny a poskytnúť potrebné prostriedky na jej realizáciu v súlade so záväzkami svojej správy z marca 2000 a špecifikovanými počas zasadnutia Európskej rady v Seville v júni 2002. Za týmto účelom treba ujasniť fakt, že súčasný článok 299 ods. 2 Zmluvy o ES, budúci článok III-424 Zmluvy o Ústave, je jediný právny základ, ktorý je spoločný pre všetky opatrenia týkajúce sa okrajových regiónov, či už ide o zrušenie ustanovení súčasnej Zmluvy alebo o pozmeňovacie návrhy alebo úpravy sekundárnej legislatívy.

5.2

Z týchto dôvodov považuje výbor za potrebné a vhodné zostaviť sériu odporúčaní, ktoré by naliehali na Európsku komisiu, aby:

5.2.1

zvážila neaplikovať pre okrajové regióny všeobecné kritériá spôsobilosti pre politiku súdržnosti, čo by bolo najvhodnejšie riešenie ako čeliť ich trvalým obmedzeniam, pričom by sa takýmto spôsobom zachovala jednotnosť v prístupe;

5.2.2

pridelila dvom navrhovaným špecifickým nástrojom dostatočné prostriedky, aby mohli reagovať na potreby a problémy všetkých okrajových regiónov;

5.2.3

nešetrila úsilím ani prostriedkami pri realizácií akčného plánu „širšieho susedstva“ a prostredníctvom účinnej a jednotnej koordinácie s politikou rozvoja EÚ a obzvlášť s ustanoveniami Zmluvy z Cotonou, Programu MEDA (Južné Stredomorie a Stredný Východ) a ALA (Latinská Amerika a Ázia) ako aj s inými programami a iniciatívy Spoločenstva, ktoré sa v budúcnosti rozbehnú v rôznych regiónoch sveta;

5.2.4

zaručila záujmy pestovateľov banánov v Spoločenstve ako celku pred blížiacou sa zmenou pravidiel v rámci SOT (spoločnej organizácie trhov) banánov tým, že zladí zlepšenie súčasnej rovnováhy na trhu kvôli tomu, aby pestovatelia z menej rozvinutých krajín mohli mať prístup na trhy Spoločenstva a na svetové trhy, pričom zároveň môžu byť zaručené príjmy a zamestnanie pestovateľov v Spoločenstve a to tak, že sa stanovia vhodné a dostatočne vysoké colné sadzby na to, aby sa zabezpečila budúcnosť banánového sektora v Spoločenstve;

5.2.5

brala do úvahy závery Svetovej obchodnej organizácie (WTO) týkajúce sa stanovenia jednotnej tarify tým, že v prípade potreby navrhne vhodné opatrenia na zabezpečenie príjmov a pracovných miest pre pestovateľov banánov v Spoločenstve. Tieto opatrenia by mohli zahŕňať aj opatrenia na vylepšenie mechanizmov interného podporného systému;

5.2.6

rešpektovala, pri úpravách poľnohospodárskych programov POSEI, potenciál týchto nástrojov, ktoré neboli plne využité, hlavne kvôli tomu, že niektoré opatrenia sú ešte dosť nové. Stropy stanovené pre programy by sa mali rešpektovať pričom by sa mali tieto programy dotovať dostatočnými prostriedkami na napĺňanie stanovených cieľov;

5.2.7

brala na vedomie špecifické potreby okrajových regiónov pokiaľ ide o politiku rozvoja vidieka, nielen zrušením opatrení, ktoré obmedzujú alebo zabraňujú prístup k štrukturálnym fondom, kompenzáciou pre farmárov za zvyšovanie cien, stanovením úrovní intenzity pomoci, zlučiteľných s potrebami týchto regiónov a zvýšením krytia Spoločenstva tým, že sa zavedú podporné opatrenia v nasledovných ale aj ďalších oblastiach: špecifické výrobné systémy, použitie vhodného zariadenia, poľnohospodárske poisťovacie schémy, podpora zakladania združení a programy boja so škodlivými organizmami;

5.2.8

prijala nové opatrenia, ktoré by zlepšili konkurencieschopnosť poľnohospodárskych produktov, ako napríklad paradajok a ovocia, priesad a kvetov, ktoré musia konkurovať na tých istých trhoch s podobnými produktmi z iných krajín, ktoré majú asociačné dohody s EÚ, ako napríklad Maroko, alebo ktoré ťažia z preferenčného systému ako napríklad skupina krajín AKT;

5.2.9

uskutočnila potrebné opatrenia, aby sa v rámci budúceho Fondu pre rozvoj vidieka ako aj Európskeho fondu rybného hospodárstva rešpektoval aktuálny prídel prostriedkov a intenzita pomoci pre všetky okrajové regióny;

5.2.10

posilnila úlohu Európskeho sociálneho fondu v okrajových regiónoch s cieľom znížiť percento nezamestnanosti, ktoré je obzvlášť vysoké vo väčšine týchto regiónov a posilnila rovnosť príležitostí pre ľudí z týchto regiónov s ostatnými obyvateľmi EÚ;

5.2.11

podporila vytvorenie alebo, kde je to možné, posilnenie hospodárskych a sociálnych rád s cieľom lepšie poznať názor zainteresovaných strán a organizácií občianskej spoločnosti vo všeobecnosti;

5.2.12

revidovala svoje návrhy ohľadom štátnej pomoci, berúc do úvahy ustanovenia návrhu Zmluvy o Ústave a aby pokračovala a zintenzívnila špecifický prístup k okrajovým regiónom pri štátnej pomoci poľnohospodárstvu a rybárstvu a do odvetvia prepravy tovaru;

5.2.13

zaviedla účinné opatrenia, aby sa okrajové regióny mohli efektívne zapojiť do všetkých nástrojov spoločnej dopravnej politiky, ktoré by mali dopad na ich vývoj a aby sa v právnych predpisoch Spoločenstva, týkajúcich sa povinností vyplývajúcich z výkonu verejnej služby a aby brala do úvahy špecifickosť týchto regiónov, aby sa tak zabezpečila úroveň kvality a ceny v súlade s potrebami obyvateľstva;

5.2.14

doplnila a vylepšila systém konkurencieschopnosti v námornej a leteckej doprave v okrajových regiónoch a hlavne v regiónoch s problémom tzv. „dvojitej ostrovnosti“;

5.2.15

dala praktický efekt špecifickým odkazom na okrajové regióny, ktoré sú uvedené v návrhu Komisie týkajúceho sa 7. rámcovému programu na rozvoj vedy a technológie tak, aby sa uľahčila účasť okrajových regiónov na iniciatívach Spoločenstva vo VaV a tiež v nasledovných oblastiach: klimatológia, vulkanológia, oceánografia, biodiverzita a prírodné nebezpečenstvá;

5.2.16

brala do úvahy špecifickú situáciu okrajových regiónov pri liberalizácií vnútorného trhu pre plyn a energie, aby sa spotrebitelia z týchto regiónov nepenalizovali pokiaľ ide o pravidelnosť dodávok, kvalitu služieb a stanovené ceny, čo znamená použiť flexibilnejší prístup na stanovenie povinností vyplývajúcich z výkonu verejnej služby a štátnej pomoci;

5.2.17

naliehavo prijala opatrenia týkajúce sa udržateľného vývoja v okrajových regiónoch, hlavne v oblastiach ako je ochrana biodiverzity, sieť Natura 2000 a odpadové hospodárstvo;

5.2.18

bola kreatívna pri stanovovaní špecifických mechanizmov a postupov pre okrajové regióny, aby neostali len na okraji výhod veľkého vnútorného trhu, ak sa napríklad podporí využívanie obnoviteľných energií a prístup k širokopásmovým sieťam;

5.2.19

zabezpečila pokračovanie špecifických daňových opatrení pre okrajové regióny, ktoré tvoria základný nástroj ich hospodárskeho rastu;

5.2.20

počítala s aktívnou účasťou okrajových regiónov pri rokovaniach o dohodách o ekonomickom partnerstve medzi EÚ a krajinami zo skupiny AKT (štáty Afriky, Karibskej oblasti a Tichomoria) a tak umožnila plynulý dialóg medzi regionálnymi a/alebo štátnymi orgánmi a regionálnymi samosprávnymi orgánmi, s ktorými EÚ rokuje, aby sa tak zaručila väčšia efektívnosť, kompatibilita a súdržnosť týchto dohôd o ekonomickom partnerstve.