52004SC0833

Odporúčanie STANOVISKO RADY podľa tretieho odseku článku 9 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 ku konvergenčnému programu Slovenska na roky 2004 - 2007

(predlozené Komisiou)

ODÔVODNENIE

Nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 o sprísnení dohľadu nad rozpočtovými pozíciami a dohľadu a koordinácie hospodárskych politík [1] uvádza, ze nezúčastnené členské státy, to znamená tie, ktoré neprijali spoločnú menu, musia podľa článku 99 Zmluvy predkladať Rade a Komisii konvergenčné programy na účely viacstranného sledovania v pravidelných intervaloch.

[1] Ú. v. ES L 209, 2.8.1997. Vsetky dokumenty uvádzané v tomto texte sú k dispozícii na internetovej stránke: http://europa.eu.int/comm/economy_finance/about/activities/sgp/main_en.htm.

Podľa článku 9 tohto nariadenia musí Rada kontrolovať kazdý konvergenčný program konvergencie na základe hodnotení vypracovaných Komisiou a Výborom zostaveným podľa článku 114 Zmluvy (Hospodársky a finančný výbor). Na základe odporúčania Komisie a po konzultáciách s Hospodárskym a finančným výborom sa od Rady ziada, aby po preskúmaní programu predlozila svoje stanovisko. Podľa uvedeného nariadenia členské státy predlozia ročné aktualizácie svojich konvergenčných programov, ktoré Rada môze kontrolovať podľa týchto istých postupov.

Desať krajín, ktoré vstúpili do EÚ 1. mája 2004, majú výnimku a preto sa este nezúčastňujú na spoločnej mene. Zaviazali sa, ze predlozia svoje konvergenčné programy do 15. mája 2004 a ich prvé aktualizácie okolo konca roku 2004.

Konvergenčný program Slovenska a obdobie rokov 2004 - 2007 bol predlozený 14. mája 2004. Sluzby Komisie vykonali technické vyhodnotenie tohto programu, pričom zohľadňovali výsledky prognóz z jari 2004 a brali do úvahy Kódex správania [2] a zásady stanovené v oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu 27. novembra 2002 o posilnení koordinácie rozpočtových politík [3]. Z tohto hodnotenia vyplýva nasledujúce:

[2] Revidované stanovisko Hospodárskeho a finančného výboru o obsahu a forme programov stability a konvergencie, dokument EFC/ECFIN/404/01 - REV 1 z 27.06.2001 schválený Radou ECOFIN 10.7.2001.

[3] KOM(2002) 668 v konečnom znení, 27.11.2002.

Slovensko predlozilo svoje prvý konvergenčný program 14. mája 2004 Program sa vzťahuje na obdobie rokov 2004 az 2007 a okrem toho poskytuje indikatívne očakávania do roku 2010. Dokumente obsahuje opatrenia vykonané v rozpočte na rok 2004 a je v súlade s podrobným návrhom úradov pre rámec viacročného rozpočtu na roky 2005 az 2007. Vyjadruje úmysel státnych orgánov prijať euro v roku 2008 alebo najneskôr v roku 2009.

Program je prezentovaný veľmi dobre a z veľkej miery vyhovuje poziadavkám na údaje upraveného "kódexu pre obsah a formu programov stability a konvergencie" [4]. V porovnaní s hospodárskymi programami pred vstupom na roky 2001 az 2003 vyznieva priaznivejsie v zmysle bohatosti a súvislosti predlozených informácií

[4] Skutočne, az na niekoľko mensích výnimiek (niekoľko chýbajúcich očakávaní na roky 2006 a 2007 v tabuľke zahraničných očakávaní a uvedenie verejnej spotreby iba v agregovanej forme [riadky 16 a 17 spolu] v tabuľke 2), tabuľky kódexu prilozené k programu uvádzajú nielen vyzadované, ale aj nepovinné informácie uvedené v kódexe. Okrem toho program poskytuje siroké pole doplňujúcich údajov. Navyse sú teraz k dispozícii odhadované konsolidované pomery výdavkov a príjmov k HDP a ich rozčlenenie podľa klasifikácií ESA95 are spätne az do roku 2002, zatiaľ čo pred týmto rokom konsolidované pomery príjmov a výdavkov k HDP este chýbajú.

Celkový deficit vlády klesol v roku 2003 na 3,6 % HDP, čo je viac nez referenčná hodnota Zmluvy 3 % HDP. Komisia 12. mája 2004 iniciovala pre Slovensko rozsiahly proces postupu pri deficite prijatím správy podľa článku 104, odsek 3 Zmluvy. Hospodársky a finančný výbor vydal svoje stanovisko k tejto správe 25. mája. Očakáva sa, ze 5. júla 2004 Rada na základe odporúčaní Komisie rozhodne, ze na Slovensku existuje nadmerný deficit a vydá pre Slovensko odporúčania na to, aby sa táto situácia skončila.

Makroekonomický scenár prezentovaný v programe je hodnoverný a zhruba v súlade s prognózou Komisie: po stálom zvysovaní miery rastu reálneho HDP z hodnoty 1,5 % v roku 1999 na 4,2 % v roku 2003 program plánuje pokračovanie zvysovania reálneho HDP v priblizne rovnakej miere v rokoch 2004 a 2005, čo je podporené zvysujúcim sa domácim dopytom a oslabovaním príspevku zahraničného rastu. Za horizontom predpovede Komisie, na roky 2006 a 2007, program prijateľne predpovedá zrýchlenie rastu na takmer 5 % (t.j. zhruba v rozsahu dostupných odhadov potenciálneho rastu na toto obdobie), ktorý bude opäť ťahaný zvysujúcim sa exportom, keď sa prejaví kapacita exportu vyvolaná priamymi zahraničnými investíciami. Počas obdobia programu export profituje z plánovanej obnovy rastu u hlavných obchodných partnerov Slovenska do roku 2005 a ich mierneho ale trvalého rastu po tomto období. V súlade s výhľadom rastu a s nedávnymi rozhodnejsími reformami trhu práce sa očakáva, ze nezamestnanosť postupne klesne do roku 2007 na hodnotu priblizne 14,50 % (s hodnoty o niečo prevysujúcej 17 % v roku 2003).

Predpokladá sa, ze inflácia po roku 2004 rýchlo klesne (pod hodnotu 3 % v roku 2006 a 2007), keď postupne skončí zvysovanie regulovaných cien. Predpoklad inflácie je realistický za predpokladu, ze účinky druhého kola sa prísne dodrzia, menovite pri pôsobení proti stanovovaniu miezd podľa minulosti, predovsetkým vo verejnom sektore, z dôvodu potenciálne nepriaznivých demonstračných účinkov. Menová politika sleduje implicitný cieľ inflácie, zatiaľ čo sa snazí zníziť nadmerné kolísanie výmenného kurzu a kompenzovať tlaky na výmenný kurz, o ktorých sa predpokladá, ze nie sú v súlade s hospodárskymi výsledkami. Politické úrokové miery boli znízené, čo bolo spôsobené obavami o silu meny, ktorá sa od polovice roku 2002 zhodnotila priblizne o 10 percent a podporila prebiehajúcu snahu o fiskálnu konsolidáciu. Program navrhuje, aby Slovensko začalo účasť v ERM II v roku 2005 alebo 2006.

Program sa zameriava na znízenie celkového deficitu vlády na 3,0 % HDP do roku 2007 z 3,6 % HDP v roku 2003 na dosiahnutie maastrichtského kritéria deficitu - pričom postup úpravy je takmer úplne v súlade s predvstupovým ekonomickým programom z roku 2003 (do roku 2006) a s nasledujúcimi priebeznými cieľmi deficitu: 4,0 % HDP v roku 2004, 3,9 % HDP v roku 2005 a 3,9 % HDP v roku 2006. Na rozdiel od rozsiahleho balíka daňových reforiem, u ktorých sa očakáva, ze budú v zásade príjmovo neutrálne a ktoré vlastne predstavujú presun daňového bremena z priameho na nepriame zdanenie a je v účinnosti od začiatku roku 2004 je úprava počas obdobia programu zalozená na znizovaní primárnych výdavkov o 1,5 percentuálnych bodov HDP. Tieto znízenia sú do veľkej miery podporované strukturálnymi reformami, predovsetkým v oblasti zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, ktoré sú väčsinou uzákonené a v platnosti.

Predovsetkým v prostredí silného rastu predpokladané znízenie deficitu iba o 0,6 percent HDP v priebehu styroch rokov nevyznieva veľmi ambiciózne. Okrem toho kladie dôraz na záverečnú časť. Do úvahy vsak treba vziať nasledujúce modulačné faktory: po prvé, pomerne veľké znízenie deficitu od roku 2002 do roku 2003 o 2,1 percentuálnych bodov HDP, ktoré bolo spôsobené hlavne neopakovateľnými faktormi; po druhé, povaha úprav zalozená na výdavkoch; po tretie, zavedenie financovaného piliera dôchodkového systému v roku 2005, ktorý povedie k presmerovaniu príspevkov sociálnej starostlivosti a tým znízeniu príjmov centrálnej vlády najprv vo výske 0,5 percentuálnych bodov HDP v roku 2005 a potom vo výske 1 percentuálneho bodu HDP do konca obdobia programu; po stvrté, zvýsenie verejných investícií po horizonte programu. V závislosti od prísneho obmedzenia rizík na strane výdavkov, ktorému by pomohli záväzné strednodobé limity na výdavky, by potenciálne vyssie nez rozpočtované daňové príjmy v roku 2004 a v ďalsích rokoch poskytli vítanú moznosť zrýchlenia znizovania deficitu v porovnaní s tým, čo sa predpokladá v programe.

Mimoriadne dôlezitým hľadiskom je moznosť zrýchlenia znizovania deficitu. Umoznila by nielen to, ze celkový deficit vlády by bol v roku 2007 nizsí nez 3,0 % HDP, ale umoznila by tiez dosiahnuť druhý hlavný cieľ vyjadrený v programe, to znamená strukturálnu rozpočtovú pozíciu blízku rovnováhe alebo prebytku do konca desaťročia a dosiahnutie dostatočnej bezpečnostnej rezervy voči prekročeniu referenčnej hodnoty Zmluvy 3 % HDP ako kritéria deficitu pri normálnych makroekonomických kolísaniach. Okrem toho zrýchlenie znizovania deficitu vzdy, keď vznikne moznosť, by tiez vytvorilo vankús proti mozným nepriaznivým rizikám. Zatiaľ čo riziká v roku 2004 sú trochu nahnuté na pozitívnu stranu, riziká za celé obdobie programu sa zdajú byť priblizne vyvázené. Zdá sa vsak, ze významné riziká poklesu sú sústredené na strane výdavkov a obsahujú predovsetkým oneskorenie predpokladanej reformy zdravotnej starostlivosti a nedostatočnú racionalizáciu verejného sektora.

Agenda strukturálnej reformy státnych úradov, ktorá je uz z veľkej časti uzákonená a v platnosti, zvysuje kvalitu verejných financií tak na strane príjmov (balík daňových reforiem), ako aj na strane výdavkov (predovsetkým zdravotná starostlivosť a sociálne zabezpečenie) a pravdepodobne zvýsi hospodársky rast, predovsetkým posilnením stimulov k práci (vrátane lepsieho zamerania sociálnych transferov) a vytvorí nové pracovné miesta.

Program plánuje zvýsenie pomeru dlhu k HDP medzi rokmi 2003 a 2005 o 2,5 percentuálnych bodov na 46,4 % - čo je zhruba v súlade s predpoveďou Komisie. Potom plánuje znízenie na 45,5 % do roku 2007. Úloha úprav kapitálového toku pre určovaní dynamiky dlhu, ktorá bola pred rokom 2003 vysoká v dôsledku privatizácie a iných výnimočných faktorov, sa značne znízila. Rok 2004 je pozoruhodnou výnimkou, hlavne v dôsledku nizsieho prírastku nez deficit hotovosti.

Pri dlhodobej udrzateľnosti sú plány programu závislé od prísneho dodrziavania fiskálnych konsolidačných cieľov (vedúcich k rozpočtovej pozícii blízkej k rovnováhe alebo prebytku do roku 2010), úplného zavedenia predpokladanej politiky (vrátane ďalsieho zvysovania veku odchodu do dôchodku po horizonte programu) a od základných demografických predpokladov, predovsetkým potenciálne prílis optimistických hodnôt pôrodnosti. Za týchto podmienok predpoklady naznačujú, ze Slovensko by sa umiestnilo relatívne dobre v plnení rozpočtových nákladov na starnúcu populáciu. Okrem niekoľkých ďalsích rizík, ktoré sa môzu objaviť v dlhodobej perspektíve, hlavné riziká týchto predpokladov vyplývajú z neprítomnosti alebo oneskorenia realizácie reforiem alebo z akéhokoľvek ústupu od uz zavedených reforiem.

Tabuľka: Porovnanie kľúčových makroekonomických a rozpočtových plánov

>TABELPOSITION>

Na základe tohto hodnotenia Komisia schválila prilozené odporúčanie pre stanovisko Rady ku konvergenčnému programu Slovenska a predkladá ho Rade.

Odporúčanie STANOVISKO RADY podľa tretieho odseku článku 9 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 ku konvergenčnému programu Slovenska na roky 2004 - 2007

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE

so zreteľom na Zmluvu o zalození Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o sprísnení dohľadu nad rozpočtovými pozíciami a koordinácii ekonomických politík, [5] a najmä na jeho článok 9, odsek 3,

[5] Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1. Dokumenty uvádzané v tomto texte sú k dispozícii na internetovej stránke: http://europa.eu.int/comm/economy_finance/about/activities/sgp/main_en.htm.

so zreteľom na odporúčanie Komisie,

po konzultácii s Hospodárskym a finančným výborom,

VYDALA TOTO STANOVISKO:

Rada [5. júla 2004] preskúmala konvergenčný program Slovenska, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2004 az 2007 a ktorý okrem toho uvádza indikatívne plány do roku 2010. Program zhruba spĺňa poziadavky na údaje prepracovaného "kódexu pre obsah a formu programov stability a konvergencie".

Rozpočtová stratégia, ktorá je základom programu, má za cieľ znízenie celkového deficitu vlády na 3,0 % HDP do roku 2007 z hodnoty 3,6 % HDP v roku 2003, aby splnila maastrichtské kritérium pre deficit - s nasledujúcimi priebeznými cieľmi deficitu: 4,0 % HDP v roku 2004, 3,9 % HDP v roku 2005 a 3,9 % HDP v roku 2006. Očakáva sa, ze k znízeniu deficitu príde hlavne v roku 2007. Program predpokladá úpravu zalozenú na znízení primárnych výdavkov o 1,5 percentuálnych bodov HDP. Tieto znízenia sú do veľkej miery podporené strukturálnymi reformami, predovsetkým v oblasti zdravotnej starostlivosti a sociálneho zabezpečenia, ktoré sú väčsinou uzákonené a v platnosti. Reformy na strane výdavkov sa vykonávajú na vyrovnanie rozsiahleho balíka daňovej reformy, od ktorej sa očakáva, ze bude v zásade príjmovo neutrálna (v účinnosti od začiatku roku 2004); daňové reformy v zásade predstavujú presun daňového bremena z priameho na nepriame zdanenie. Okrem toho bude v roku 2005 zavedený financovaný pilier dôchodkov, čo vedie k poklesu príjmu pre centrálnu vládu, začínajúc odhadovaným 0,5 percentuálneho bodu HDP v roku 2005 a 1 percentuálny bod HDP do konca obdobia programu.

Na základe informácií, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, sa zdá, ze makroekonomický scenár tvoriaci základ programu odzrkadľuje prijateľné predpoklady rastu, t. j. rast o niečo vyssí nez 4 % v rokoch 2004 a 2005 a zrýchlenie rastu na takmer 5 % v rokoch 2006 a 2007 - v dôsledku ďalsieho posilnenia vývozu v dôsledku zvýsenia exportnej kapacity spôsobeného priamymi zahraničnými investíciami. Očakávaný pokles nezamestnanosti si bude vyzadovať energické dodrziavanie zásad, ktoré riesia hlboko zakorenené strukturálne problémy na trhu práce - z dôvodu este stále vysokej miery nezamestnanosti vyskytujúcej sa na Slovensku. Výhľad rýchleho znizovania inflácie po roku 2004, keď sa úpravy regulovaných cien a zvysovanie nepriamych daní skončia, je reálny, ak sa striktne dodrzia efekty druhého kola. Predovsetkým vývoj miezd, vrátane verejného sektora, by nemal byť prispôsobený predchádzajúcemu vývoju inflácie.

Program predpokladá znízenie celkového deficitu vlády na 3 % HDP, čo je referenčná hodnota, v roku 2007 a potom jeho ďalsí pokles. Za predpokladu veľmi silného rastu slovenského hospodárstva sa veľkosť a priebeh znizovania deficitu nezdajú veľmi ambiciózne. Treba vsak zohľadniť hlavne nasledujúce modulačné faktory: predpokladané znízenie primárnych výdavkov, pokles príjmov vyplývajúci z dôchodkovej reformy a čiastočne jednorazová úprava dosiahnutá v roku 2003. Stav rozpočtu v programe sa zdá dostatočný na znízenie deficitu na hranicu deficitu 3 % HDP do konca obdobia programu. Riziká pre rozpočtové plány počas celého časového horizontu programu sa zdajú byť zhruba vyvázené. V roku 2004 sú naklonené na pozitívnu stranu, kedy sa predpokladá iba okrajové zvýsenie deficitu. Riziká poklesu sa zdajú byť koncentrované na strane výdavkov a pozostávajú hlavne z oneskorenia sa navrhovaných ďalsích reforiem zdravotnej starostlivosti a neprítomnosť ďalsej racionalizácie verejného sektoru. Dosiahnutie cieľov deficitu bude závisieť od schopnosti vlády kontrolovať primárne výdavky, čomu by pomohli záväzné strednodobé limity výdavkov. Moznosti, predovsetkým vo forme vsetkých vyssích nez očakávaných daňových príjmov, treba vyuziť na zrýchlenie znizovania deficitu. Okrem zvýsenia pravdepodobnosti dosiahnutia deficitu nizsieho nez 3 % HDP v roku 2007 by to umoznilo dosiahnuť druhý hlavný fiskálny cieľ vyjadrený v programe, menovite strukturálnu rozpočtovú pozíciu blízku rovnováhe alebo prebytku skôr nez v roku 2010, ktorý sa v programe predpokladá a získať dostatočnú bezpečnú rezervu voči prekročeniu referenčnej hodnoty podľa Zmluvy 3 % HDP ako kritérium deficitu pre normálne makroekonomické kolísania. Poskytlo by to tiez lepsí základ riesenia potenciálneho zvýsenia prílevu kapitálu.

V programe sa plánuje zvýsenie koeficientu dlhu medzi rokmi 2003 a 2005 o 2,5 percentuálnych bodov na 46,4 % a do roku 2007 jeho opätovný pokles na 45,5 %. Zdá sa, ze Slovensko je v relatívne dobrej pozícii na splnenie rozpočtových nákladov na starnúcu populáciu. Dlhodobá udrzateľnosť závisí od prísneho dodrziavania cieľov fiskálnej konsolidácie a úplnej realizácie plánovanej politiky. Najmú čo sa týka pôrodnosti, demografické predpoklady tvoriace základ príslusných očakávaní programu môzu byť prílis optimistické. Hlavné riziká dlhodobej udrzateľnosti vyplývajú z neprítomnosti alebo odkladu realizácie reformy alebo z akéhokoľvek ustúpenia od uz realizovaných reforiem.

Rada na základe odporúčaní Komisie [5. júla 2004] rozhodla, ze na Slovensku existuje nadmerný deficit podľa článku 104, odsek 6 Zmluvy, a vydala Slovensku odporúčania podľa článku 104, odsek 7, v ktorých Rada vyjadruje poradné stanovisko ako túto situáciu ukončiť.

Kľúčové predpoklady z konvergenčného programu Slovenska

>TABELPOSITION>