52004IP0004

P6_TA(2005)0004

Ústava pre Európu

Uznesenie Európskeho parlamentu o Zmluve zakladajúcej Ústavu pre Európu (2004/2129(INI))

Európsky parlament,

- so zreteľom na Zmluvu zakladajúcu Ústavu pre Európu (ďalej ako "ústava"),

- so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii a Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, zmenenú a doplnenú Jednotným európskym aktom a Maastrichtskou zmluvou, Amsterdamskou zmluvou a zmluvou z Nice,

- so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie [1],

- so zreteľom na vyhlásenie Európskej rady z Laekenu [2],

- so zreteľom na svoje uznesenia [3] pripravujúce pôdu pre Ústavu pre Európu,

- so zreteľom na svoje uznesenia [4], ktoré stanovovali prípravné opatrenia pre predošlé medzivládne konferencie a svoje uznesenia [5], ktoré obsahovali hodnotenie ich výsledkov,

- so zreteľom na návrh Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu, prijatý na základe konsenzu Európskym konventom 13. júna a 10. júla 2003, ako aj na svoje uznesenia [6], ktoré stanovovali prípravné opatrenia a následne hodnotenie práce Konventu,

- so zreteľom na stanoviská k ústave, ktoré predložili Výbor regiónov 17. novembra 2004 [7] a Európsky hospodársky a sociálny výbor 28. októbra 2004 [8] na žiadosť Európskeho parlamentu [9],

- so zreteľom na názory predstaviteľov regionálnych združení, sociálnych partnerov a platforiem občianskej spoločnosti počas verejného vypočutia, zvolaného na 25. novembra 2004,

- so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

- so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre rozpočet, Výboru pre rozpočtovú kontrolu, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo, Výboru pre rybné hospodárstvo, Výboru pre právne veci, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre petície (A6-0070/2004),

keďže:

A. Európska únia počas svojej histórie hrala významnú úlohu pri vytváraní neustále sa rozširujúceho priestoru mieru a prosperity, demokracie a slobody, spravodlivosti a bezpečnosti,

B. ústava konsoliduje dosiahnuté prínosy a prináša inovácie, ktoré sú nevyhnutné pre udržanie a rozvíjanie schopnosti Únie, pozostávajúcej z 25 a potenciálne viacerých členských štátov, konať účinne na vnútornej i vonkajšej úrovni,

C. úsilie vytvoriť ústavu vyvíjané Európskym parlamentom od jeho prvých priamych volieb bolo korunované úspechom Konventu, ktorý pripravil návrh prostredníctvom demokratickej, reprezentatívnej a transparentnej metódy, ktorá v plnom rozsahu preukázala svoju účinnosť a ktorá zohľadnila úlohu občanov Európy, čoho výsledkom bol konsenzus, ktorý medzivládna konferencia podstatne nezmenila,

D. ústava, ako kompromis, ktorý musel byť prijateľný pre všetky členské štáty, nevyhnutne vynechala niektoré návrhy, konkrétne návrhy Európskeho parlamentu a Konventu, ktoré by podľa ich autorov priniesli ďalšie zlepšenia v rámci Únie, z ktorých mnohé sa budú môcť uskutočniť aj v budúcnosti,

E. súhlas vlády každého členského štátu Európskej únie s ústavou dokazuje, že všetky zvolené vlády členských štátov zastávajú názor, že tento kompromis je základom, z ktorého budú vychádzať v budúcnosti, a ktorý bude vyžadovať, aby každá z nich preukázala čo najväčšiu politickú snahu o zabezpečenie ratifikácie do 1. novembra 2006,

F. ústava bola predmetom kritiky v rámci verejnej diskusie, ktorá neodzrkadľuje skutočný obsah a právne dôsledky jej ustanovení, pokiaľ ústava nebude viesť k vytvoreniu centralizovaného superštátu, viac posilní ako oslabí sociálny rozmer Únie a nebude prehliadať historické a duchovné korene Európy, keďže sa odvoláva na jej kultúrne, náboženské a humanistické dedičstvo,

1. domnieva sa, že z celkového hľadiska je ústava dobrým kompromisom a významným zlepšením existujúcich zmlúv, ktorý, keď sa začne uplatňovať, bude predstavovať viditeľný prínos pre občanov (a Európsky parlament a národné parlamenty ako ich demokratické zastúpenie), ako aj pre členské štáty (vrátane ich regionálnych a miestnych orgánov) a zefektívni fungovanie inštitúcií Európskej únie, a tým aj Únie ako celku;

Väčšia prehľadnosť v súvislosti s poslaním a cieľmi Únie

2. víta skutočnosť, že ústava poskytuje občanom jasnejší pohľad na poslanie a ciele Únie a na vzťahy medzi Úniou a členskými štátmi najmä preto, že:

a) zložitý súbor Európskych zmlúv je nahradený jediným, čitateľnejším dokumentom, ktorý do detailov popisuje ciele Únie, jej právomoci a ich obmedzenia, nástroje jej politiky a jej inštitúcie;

b) zdôrazňuje sa dvojitá legitímnosť Únie a objasňuje sa, že Európska únia je úniou štátov a občanov;

c) rozsah hodnôt, ktoré sú spoločné pre všetky členské štáty a tvoria základ Únie a ktoré vytvárajú silné spojenie medzi občanmi Únie, sa stal jasnejším a širším;

d) boli objasnené a lepšie definované ciele Únie, ako aj princípy, ktorými sa Únia riadi pri svojej činnosti a vo vzťahoch s členskými štátmi;

e) hospodárska, sociálna a územná súdržnosť sa opätovne potvrdzuje ako cieľ Únie;

f) vznikli nové všeobecne platné ustanovenia, ktoré sa týkajú vysokej úrovne zamestnanosti, podpory rovnosti medzi ženami a mužmi, odstránenia všetkých druhov diskriminácie, boja proti sociálnemu vylúčeniu a podpory sociálnej spravodlivosti, sociálnej ochrany, vysokej úrovne školstva, vzdelávania a zdravotníctva, ochrany spotrebiteľa, podpory trvalo udržateľného rozvoja a rešpektovania služieb všeobecného záujmu;

g) nejasné rozlíšenie pojmov "Európske spoločenstvo" a "Európska Únia" sa skončí, pretože Európska únia sa stane jediným právnym subjektom a štruktúrou;

h) európske právne akty sú zjednodušené a s nimi súvisiaca terminológia je prehľadnejšia v dôsledku používania zrozumiteľnejších pojmov: "európske zákony" a "európske rámcové zákony" nahrádzajú súčasné rozličné druhy aktov (nariadenia, smernice, rozhodnutia, rámcové rozhodnutia atď.);

i) poskytuje záruku, že Únia sa nikdy nestane centralizovaným všemocným "superštátom":

- silný dôraz na decentralizáciu vlastnú pre "jednotu v rozmanitosti",

- povinnosť "rešpektovať národné identity členských štátov, ktoré sú súčasťou ich základných štruktúr, politických a ústavných, vrátane regionálnej a miestnej samosprávy",

- princípy delegovaných právomocí (pričom Únia má len tie právomoci, ktoré jej členské štáty prepožičajú), subsidiarity a proporcionality,

- účasť členských štátov v systéme rozhodovania Únie a pri schvaľovaní jeho zmien;

j) začlenenie symbolov Únie do ústavy zvýši povedomie o orgánoch Únie a ich činnosti;

k) klauzula solidarity medzi členskými štátmi spôsobí, že občania môžu očakávať, že v prípade teroristického útoku, prírodnej alebo ľuďmi spôsobenej katastrofy dostanú podporu zo všetkých častí Únie.

Vyššia účinnosť a posilnená úloha vo svete

3. víta skutočnosť, že vstupom ústavy do platnosti budú inštitúcie Únie schopné vykonávať svoje úlohy účinnejšie najmä preto, že:

a) rozsah oblastí, na ktoré sa vzťahuje hlasovanie kvalifikovanou väčšinou namiesto jednohlasného hlasovania v Rade, sa výrazne rozšíri, čo je nevyhnutné na to, aby sa predišlo zablokovaniu rozhodovania Únie dvadsiatich piatich a viac členských štátov prostredníctvom veta;

b) šesťmesačné rotujúce predsedníctvo Európskej rady sa zmení na dva a polročné;

c) od roku 2014 sa zníži počet členov Komisie na základe rovnoprávnej rotácie medzi členskými štátmi;

d) dôjde k významnému zlepšeniu viditeľnosti a schopností Únie ako celosvetového hráča:

- post vysokého predstaviteľa Európskej únie pre SZBP a post komisára pre vonkajšie vzťahy, ktoré sa prekrývajú a spôsobujú nejasnosti, sa zlúčia do jedného postu Ministra zahraničných vecí Únie, ktorý bude podpredsedom Komisie a predsedom Rady pre zahraničné veci, a ktorý bude schopný zastupovať Úniu v oblastiach, v ktorých Únia zastáva spoločné stanovisko,

- bude vytvorená jediná zahraničná služba, ktorá musí byť v čo najužšom vzťahu s Komisiou a musí viesť k posilneniu Európy ako spoločenstva,

- udelenie právnej subjektivity, ktorú doteraz malo Európske spoločenstvo, posilní postavenie Únie v medzinárodných vzťahoch a jej možnosť byť zmluvnou stranou medzinárodných zmlúv,

- posilní sa schopnosť Únie rozvíjať spoločné štruktúry v oblasti obrannej a bezpečnostnej politiky, pričom bude zabezpečená flexibilita, ktorá je potrebná na zohľadnenie rôznych prístupov členských štátov k týmto otázkam;

e) obmedzí sa súbor legislatívnych nástrojov Únie, ako aj počet postupov na prijímanie právnych predpisov; vyjasňuje sa rozdiel medzi nástrojmi zákonodarnej a výkonnej moci;

f) činnosť v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí sa bude riadiť účinnejšími postupmi, ktoré sľubujú viditeľný pokrok v otázkach spravodlivosti, bezpečnosti a prisťahovalectva;

g) v mnohých iných oblastiach sa zjednoduší uplatňovanie úspešnej metódy Spoločenstva ihneď po tom, ako vznikne politická vôľa na takéto kroky;

h) vznikne väčší priestor na flexibilné dohody pre prípady, ak nie sú všetky členské štáty ochotné alebo schopné súčasne uplatňovať určité politiky;

Väčšia demokratická zodpovednosť

4. víta skutočnosť, že občania budú mať väčšiu kontrolu nad činnosťou Európskej únie prostredníctvom zvýšenej demokratickej zodpovednosti, najmä vďaka týmto zlepšeniam:

a) prijímanie všetkých právnych predpisov Európskej únie bude podliehať predchádzajúcemu skúmaniu v národných parlamentoch a, až na niekoľko výnimiek, dvojitému schváleniu národnými vládami (v Rade) a priamo voleným Európskym parlamentom. V žiadnej nadnárodnej alebo medzinárodnej štruktúre neexistuje takáto úroveň parlamentnej kontroly;

b) národné parlamenty dostanú všetky návrhy Európskej únie v dostatočnom časovom predstihu tak, aby ich mohli prediskutovať so svojimi ministrami pred tým, než k nim Rada prijme svoje stanovisko a budú mať tiež právo nesúhlasiť s návrhom právneho predpisu, ak zastávajú názor, že prekračuje práva Európskej únie;

c) pravidlom bude, že Európsky parlament má rovnocenné postavenie ako Rada pri rozhodovaní o právnych predpisoch Únie;

d) predsedu Komisie bude voliť Európsky parlament, čím sa vytvorí spojenie s výsledkami volieb do Európskeho parlamentu;

e) Minister zahraničných vecí Únie, menovaný Európskou radou po dohode s predsedom Komisie, sa bude zodpovedať Európskemu parlamentu a Európskej rade;

f) nový rozpočtový proces bude vyžadovať súhlas Rady a Európskeho parlamentu v súvislosti so všetkými výdavkami Európskej únie bez výnimky, čím sa dostanú všetky výdavky pod plnú demokratickú kontrolu;

g) výkon delegovaných zákonodarných právomocí Komisiou sa bude riadiť novým systémom kontroly Európskeho parlamentu a Rady, ktorý týmto dvom inštitúciám umožní odvolať rozhodnutia Komisie, s ktorými nesúhlasia;

h) agentúry, konkrétne Europol, budú podliehať väčšej parlamentnej kontrole;

i) schôdze Rady budú počas rozpravy a schvaľovania právnych predpisov Únie verejné;

j) úloha Výboru regiónov je posilnená;

k) pokiaľ ide o budúce revízie ústavy, aj Európsky parlament bude mať právomoc predkladať návrhy, pričom skúmanie navrhovaných zmien sa uskutoční v rámci Konventu, pokiaľ Parlament nerozhodne, že to nie je potrebné;

Viac práv pre občanov

5. víta skutočnosť, že práva občanov sa posilnia v dôsledku týchto zlepšení:

a) začlenenie Charty základných práv EÚ do časti II ústavy, čo znamená, že všetky ustanovenia práva Európskej únie a všetky činnosti inštitúcií Európskej únie alebo činnosti založené na práve EÚ, musia vyhovovať týmto normám;

b) Únia pristúpi k Európskemu dohovoru o ľudských právach, a preto bude podliehať rovnakej vonkajšej kontrole ako jej členské štáty;

c) nové ustanovenia umožnia účasť občanov, sociálnych partnerov, reprezentatívnych združení a občianskej spoločnosti na rokovaniach Únie;

d) zavedenie európskej občianskej iniciatívy, ktorá umožní občanom predkladať návrhy v prípade, ak sa domnievajú, že na uplatňovanie ústavy je potrebný právny akt Únie;

e) jednotlivci budú mať lepší prístup k spravodlivosti v súvislosti s právom Európskej únie;

Závery

6. podporuje Zmluvu zakladajúcu Ústavu pre Európu a bezvýhradne podporuje jej ratifikáciu;

7. verí, že táto ústava poskytne stabilný a trvalý rámec pre budúci rozvoj Európskej únie, ktorý umožní ďalšie rozšírenie a v prípade potreby poskytne mechanizmy na jej zmenu;

8. oznamuje svoju vôľu využívať nové právo iniciatívy, ktoré mu poskytuje ústava, na navrhovanie jej zlepšení,

9. dúfa, že všetky členské štáty Európskej únie budú schopné dosiahnuť ratifikáciu do polovice roku 2006;

10. opakovane žiada, aby sa vyvinulo maximálne úsilie s cieľom jasne a objektívne informovať európskych občanov o obsahu ústavy; preto vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby pri distribúcii textu ústavy občanom (v plnom alebo skrátenom znení) jasne rozlíšili časti ústavy, ktoré už platia v rámci existujúcich zmlúv a nové ustanovenia zavedené ústavou s cieľom poučenia verejnosti a objasnenia obsahu diskusie; vyzýva ich, aby uznali aj úlohu organizácií občianskej spoločnosti v ratifikačných rozpravách a aby zabezpečili dostatočnú podporu, ktorá by umožnila týmto organizáciám zapojiť ich podporovateľov do takýchto rozpráv v celej EÚ s cieľom podporiť aktívnu účasť občanov v diskusiách o ratifikácii;

***

11. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie a správu Výboru pre ústavné veci postúpil národným parlamentom členských štátov, Rade, Komisii a bývalým členom Európskeho konventu a aby zabezpečil, že oddelenia Parlamentu, vrátane jeho externých kancelárií, poskytnú podrobné informácie o ústave a stanovisku Parlamentu k ústave.

[1] Ú. v. ES C 364, 18.12.2000, s. 1.

[2] Európska rada v Laekene, Laekenské vyhlásenie o budúcnosti Únie, SN 273/01, 15.12.2001.

[3] Uznesenie zo 14.2.1984 o návrhu Zmluvy o založení Európskej únie (Ú. v. ES C 77, 19.3.1984, s. 53, spravodajca: Altiero Spinelli, 1-1200/1983).Uznesenie z 11.7.1990 o usmerneniach Európskeho parlamentu pre návrh ústavy pre Európsku úniu (Ú. v. ES C 231, 17.9.1990, s. 91, spravodajca: Emilio Colombo, A3-0165/1990).Uznesenie z 12.12.1990 o ústavnom základe Európskej únie (Ú. v. ES C 19, 28.1.1991, s. 65, spravodajca: Emilio Colombo, A3-0301/1990).Uznesenie z 10.2.1994 o Ústave Európskej únie (Ú. v. ES C 61, 28.2.1994, s. 155, spravodajca: Fernand Herman, A3-0064/1994).Uznesenie z 25.10.2000 o konštitucionalizácii zmlúv (Ú. v. ES C 197, 12.7.2001, s. 186, spravodajca: Olivier Duhamel, A5-0289/2000).

[4] Uznesenie zo 14.3.1990 o medzivládnej konferencii v rámci parlamentnej stratégie pre Európsku úniu (Ú. v. ES C 96, 17.4.1990, s. 114, spravodajca: David Martin, A3-0047/1990).Uznesenie z 11.7.1990 o medzivládnej konferencii v rámci stratégie parlamentnej pre Európsku úniu (Ú. v. ES C 231, 17.9.1990, s. 97, spravodajca: David Martin, A3-0166/1990).Uznesenie z 22.11.1990 o medzivládnej konferencii v rámci parlamentnej stratégie pre Európsku úniu (Ú. v. ES C 324, 24.12.1990, s. 219, spravodajca: David Martin, A3-0270/1990).Uznesenie z 22.11.1990, v ktorom sa uvádza stanovisko Parlamentu k zvolaniu medzivládnej konferencie o hospodárskej a menovej únii a o politickej únii (Ú. v. ES C 324, 24.12.1990, s. 238, spravodajca: David Martin, A3-0281/1990).Uznesenie zo 17.5.1995 o fungovaní Zmluvy o Európskej únii v perspektíve medzivládnej konferencie v roku 1996 - Uskutočňovanie a rozvoj Únie (Ú. v. ES C 151, 19.6.1995, s. 56, spravodajcovia: Jean-Louis Bourlanges a David Martin, A4-0102/1995).Uznesenie z 13.3.1996 obsahujúce (i) stanovisko Parlamentu k zvolaniu medzivládnej konferencie a (ii) hodnotenie práce diskusnej skupiny a upresnenie politických priorít Európskeho parlamentu so zreteľom na medzivládnu konferenciu (Ú. v. ES C 96, 1.4.1996, s. 77, spravodajcovia: Raymonde Dury a Hanja Maij-Weggen, A4-0068/1996).Uznesenie z 18.11.1999 o príprave reformy zmlúv a o ďalšej medzivládnej konferencii (Ú. v. ES C 189, 7.7.2000, s. 222, spravodajcovia: Giorgos Dimitrakopoulos a Jo Leinen, A5-0058/1999).Uznesenie z 3.2.2000 o zvolaní medzivládnej konferencie (Ú. v. ES C 309, 27.10.2000, s. 85, spravodajcovia: Giorgos Dimitrakopoulos a Jo Leinen, A5-0018/2000).Uznesenie zo 16.3.2000 o vypracovaní návrhu Charty základných práv Európskej únie (Ú. v. ES C 377, 29.12.2000, s. 329, spravodajcovia: Andrew Duff a Johannes Voggenhuber, A5-0064/2000).Uznesenie z 13.4.2000 obsahujúce návrhy Európskeho parlamentu na medzinárodnú konferenciu (Ú. v. ES C 40, 7.2.2001, s. 409, spravodajcovia: Giorgos Dimitrakopoulos a Jo Leinen, A5-0086/2000).

[5] Uznesenie zo 16.1.1986 o stanovisku Európskeho parlamentu k Jednotnému aktu schválenému na medzivládnej konferencii, ktorá sa konala 16. a 17. decembra 1985 (Ú. v. ES C 36, 17.2.1986, s. 144, spravodajca: Altiero Spinelli, A2-0199/1985).Uznesenie z 11.12.1986 o Jednotnom európskom akte (Ú. v. ES C 7, 12.1.1987, s. 105, spravodajca: Luis Planas Puchades, A2-0169/1986).Uznesenie zo 7.4.1992 o výsledkoch medzivládnych konferencií (Ú. v. ES C 125, 18.5.1992, s. 81, spravodajcovia: David Martin a Fernand Herman, A3-0123/1992).Uznesenie z 19.11.1997 o Amsterdamskej zmluve (Ú. v. ES C 371, 8.12.1997, s. 99, spravodajcovia: Iñigo Méndez de Vigo a Dimitris Tsatsos, A4-0347/1997).Uznesenie z 31.5.2001 o Zmluve z Nice a o budúcnosti Európskej únie (Ú. v. ES C 47 E, 21.2.2002, s. 108, spravodajcovia: Iñigo Méndez de Vigo a António José Seguro, A5-0168/2001).

[6] Uznesenie z 29.11.2001 o ústavnom procese a budúcnosti Únie (Ú. v. ES C 153 E, 27.6.2002, s. 310, spravodajcovia: Jo Leinen a Iñigo Méndez de Vigo, A5-0368/2001).Uznesenie z 24.9.2003 o návrhu Zmluvy zakladajúcej ústavu pre Európu a stanovisko Európskeho parlamentu k zvolaniu medzivládnej konferencie (Ú. v. EÚ C 77 E, 26.3.2004, s. 255, spravodajcovia: José María Gil-Robles Gil-Delgado a Dimitris Tsatsos, A5-0299/2003).

[7] Výbor regiónov 354/2003 konečná verzia (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

[8] Európsky hospodársky a sociálny výbor 1416/2004 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

[9] Položky 8.2 a 8.3, P6_PV(2004)09-14.

--------------------------------------------------