52004DC0863

Brusel, 5.1.2005

KOM(2004) 863 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE

Výročná správa o implementácii vnútorného trhu so zemným plynom a elektrinou

{SEC(2004) 1720}

OBSAH

1. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE K TEJTO SPRÁVE 3

2. CELKOVÉ ZHRNUTIE 3

3. HODNOTENIE POKROKU V ODVETVÍ ELEKTROENERGETIKY 5

4 HODNOTENIE POKROKU V ODVETVÍ ZEMNÉHO PLYNU 7

5 BEZPEČNOSŤ DODÁVOK 8

6 VEREJNÁ SLUŽBA A OCHRANA UŽÍVATEĽOV/SPOTREBITEĽOV 9

7 ASPEKTY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA 9

8 ZÁVERY 10

1. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE K TEJTO SPRÁVE

Nové smernice o zemnom plyne a elektrickej energii[1] ktoré mali členské štáty povinne transponovať do júla 2004 a taktiež malo nadobudnúť účinnosť nariadenie týkajúce sa cezhraničného obchodu s elektrickou energiou[2] . Cieľom týchto nových pravidiel je dosiahnuť hospodársku súťaž v odvetví elektroenergetiky a zemného plynu v celej Európskej únii, ako sa stanovilo v lisabonských cieľoch Rady[3].

Smernice vyžadujú, aby Komisia každý rok pravidelne vydávala správy o fungovaní trhu, a preto bola táto správa vypracovaná po porade so skupinou európskych regulačných orgánov pre elektrickú energiu a zemný plyn (ERGEG), ktorá používa údaje a uverejnené informácie z viacerých zdrojov.[4] Podrobnejšie informácie sú uvedené v podpornom dokumente, ktorý bude vydaný spolu s touto správou.

2. CELKOVÉ ZHRNUTIE

Súčasná správa o raste európskej produktivity[5], zostavená pre generálne riaditeľstvo pre podnikanie poukazuje na výborný výkon v spotrebnom sektore, ako je zhrnuté v tabuľke 1. To slúži na zdôraznenie príspevku otvorenia trhu k zlepšovaniu výkonnosti v týchto odvetviach a potenciálneho príspevku odvetvia energetiky k lisabonským cieľom.

Tabuľka 1 Rast produktivity práce: zemný plyn, elektrina a voda

% za rok | 1979-1990 | 1990-95 | 1995-2001 |

EÚ-15 | 2.7 | 3.6 | 5.7 |

USA | 1.1 | 1.8 | 0.1 |

Veľa aspektov implementácie však zostáva nesplnených. Osemnástim členským štátom bol v októbri 2004 zaslaný list s upozornením, že Komisii neoznámili právne opatrenia prijaté za účelom transponovania do súčasných smerníc.

Toto oneskorenie je nedostatočné, pretože je teraz jasné, že ustanovenia predchádzajúcich smerníc[6] neboli primerané na dosiahnutie cieľov hospodárskej súťaže, dokonca ani pre väčších odberateľov. Takíto zákazníci by mali podľa všeobecného predpokladu s dodávateľmi pravidelne vyjednávať. Po piatich rokoch hospodárskej súťaže v odvetví elektroenergetiky a viac ako troch rokoch v odvetví zemného plynu však vo väčšine členských štátov zmenilo dodávateľa menej ako 50%. Mnohí z nich sú navyše nespokojní s ponúkanými službami.

Je potrebné zvážiť nielen počet zákazníkov, ktorí zmenili dodávateľa, ale aj štátnu príslušnosť nových dodávateľov. V mnohých prípadoch, mohli zákazníci zmeniť dodávateľa iba v rámci svojej krajiny, takže prenikanie zahraničných spoločností na vnútorné trhy je v mnohých prípadoch nedostatočné, čo odráža nedostatočnú integráciu trhov a chýbajúce prepojenia infraštruktúr. Vo väčšine prípadov zahraniční dodávatelia predstavujú menej ako 20% podielu na trhu. Jedinú výnimku tvoria trhy, ktoré sú celkovo dobre integrované s trhmi susedných členských štátov alebo štátov, kde hlavných dodávateľov v skutočnosti privatizovali a kúpili zahraničné spoločnosti.

Aj keď ceny elektrickej energie sú v skutočnosti nižšie ako v roku 1995, vzrástli v posledných 18 mesiacoch, čiastočne vďaka zvýšeným cenám primárnych energetických zdrojov. Súčasne ceny zemného plynu sú vďaka pretrvávajúcemu prepojeniu s ropou vyššie ako v roku 1995. Aj keď sa zdá, že vyhliadky na zmenu dodávateľa sú obmedzované regulačnými prekážkami a ak majú zákazníci pre nepriaznivú štruktúru trhu obmedzené právomoci vyjednávať, je rast cien pre zákazníkov neprijateľný, aj napriek tomu, že podobný pohyb cien je bežný. Najväčší odberatelia sa znepokojujú najmä tým, že dodávatelia nie sú schopní ponúknuť vhodnú škálu typov zmlúv, najmä pre dlhodobé dojednania.

Kľúčová téma sa týka zlyhania úplnej integrácie národných dodávok energie na širší európsky trh. V tejto súvislosti je nevyhnutné pokračovať so zlepšovaním pravidiel pre cezhraničné dodávky elektrickej energie, aby sa zabezpečilo maximálne využívanie existujúcej infraštruktúry. Pre zemný plyn je podobne dôležité prijatie a implementácia navrhovaného nariadenia[7] . Ako bolo už uvedené v oznámení Komisie o infraštruktúre energetiky a bezpečnosti dodávok[8], nové investície do infraštruktúry sú potrebné, aj keď pokrok v tejto oblasti je pomalý.

Druhým problémom členských štátov je neúspešné riešenie štruktúry trhu. Ako sa zdôraznilo v predchádzajúcich správach, trhom so zemným plynom a elektrickou energiou vo väčšine členských štátov dominujú jedna alebo dve spoločnosti a kapacita pre cezhraničnú hospodársku súťaž je nedostatočná. Takéto problémy sa musia bezpodmienečne vyriešiť.

Po tretie, napriek tomu, že pri právnom oddelení prevádzkovateľov sietí a uvedení regulovaného prístupu tretích osôb sa už zaznamenal značný pokrok, aj naďalej existujú aspekty, ktoré sú neuspokojivé. Pre dobre fungujúci trh je nevyhnutný úplne nezávislý prevádzkovateľ prenosovej sústavy. Taktiež je potrebné primerane oddeliť prevádzkovateľov distribučnej sústavy od dodávacích podnikov, aby sa zabezpečili sadzby, ktoré odrážajú náklady a odstránilo sa vzájomné subvencovanie. Nezávislosť regulačných orgánov je z tohto pohľadu na zabezpečenie nediskriminačného prístupu k sieti týkajúcej sa štruktúry a výšky sadzieb nevyhnutná. Z tohto hľadiska odvetvie zemného plynu výrazne zaostáva za odvetvím elektroenergetiky.

Poslednou skupinou problémov, ktoré môžu byť prekážkou na vnútornom trhu, je existencia regulovaných cien elektrickej energie a zemného plynu pre konečných užívateľov popri konkurenčnom trhu a s tým spojených dlhodobých dojednaniach o nákupe energie (PPAs). Aj keď takéto kontroly sú počas začiatočnej fázy otvárania trhu vhodným prechodným opatrením, hrozí riziko, že takýto prístup spomalí hospodársku súťaž, obmedzí investície, zneprehľadní opatrenia pre právne oddelenie sietí a bude s nimi v rozpore.

3. HODNOTENIE POKROKU V ODVETVÍ ELEKTROENERGETIKY

3.1 Zhrnutie

Napriek tomu, že väčšina potrebných opatrení na implementáciu hospodárskej súťaže už bola prijatá alebo sa prijíma, na mnohých trhoch s elektrickou energiou v Európe sa objavujú prekážky uvedené v oddieli 2 tak, ako je zhrnuté v tabuľke.

Tabuľka 2 Zhrnutie hlavných prekážok hospodárskej súťaže[9]

Zmena dodávateľa: veľkoodberatelia |

a. bez veľkých problémov | SE, FI, DK, NO, UK, | <50% |

b. právne odvojenie\ regulácia | LU, AT, DE | rozsah 10% (LU) -35% (DE) |

c. štruktúra trhu alebo nedostatočná integrácia | FR, BE, GR, IE, ES, NL, LT, IT, SI, CZ, SK, LV | rozsah 0% (GR) -35% (NL) |

d. dlhodobé dojednania o nákupe energie (PPAs)\ regulované ceny pre konečných užívateľov | PT, EE, PL, HU, | rozsah 0% (EE) -25% (HU) |

Možnosť rozvoja hospodárskej súťaže v odvetví elektroenergetiky je naviac obmedzená na ostrovných štátoch Malta a Cyprus.

3.2 Účinná regulácia a právne oddelenie

Noví dodávatelia budú môcť vstúpiť na trh iba ak budú mať spravodlivý prístup k prenosným a distribučným sieťam. Nezávislý prevádzkovateľ prenosovej sústavy je základným prvkom fungujúceho trhu s elektrickou energiou. Vzájomné subvencovanie musí byť odstránené a umožnený prístup založený na uverejnených regulovaných cenách, ktoré odrážajú náklady danej prevádzky siete. Sadzby za siete sú vo väčšine členských štátov všeobecne porovnateľné a očakáva sa, že sadzby, ktoré sú mimo tohto obvyklého rozsahu, starostlivo preskúmajú regulačné orgány.

3.3 Štruktúra trhu a integrácia

Štruktúra trhu je vážnym problémom v mnohých častiach trhu s elektrickou energiou v EÚ a ukazuje sa, že vytvoriť trh so skutočnou hospodárskou súťažou sa podarilo iba regiónom s primeraným počtom účastníkov, napr. na trhu Spojeného kráľovstva a severskom trhu. Pre mnoho trhov s výrobou elektrickej energie v nových členských štátoch je navyše typické pokračovanie dlhodobých dohôd o nákupe energie. To znamená, že je tam omnoho menší priestor pre hospodársku súťaž, ako vyplýva z analýzy podielu na trhu.

Najdôležitejším kľúčovým cieľom je vytvorenie pohyblivého veľkoobchodného trhu. To umožní účastníkom trhu, vrátane potencionálnych nových účastníkov, nakupovať a predávať elektrickú energiu voľne, a tak zladiť svoju výrobu a dodávky. Výmena energie však v mnohých členských štátoch z tohto hľadiska ešte nie je dostatočne pružná. Vzhľadom k vytváraniu cien na mnohých veľkoobchodných trhoch tiež ešte neexistuje dostatočná úroveň transparentnosti.

Prepojenie medzi členskými štátmi samozrejme poskytuje výrazný potenciál na zvyšovanie úrovne hospodárskej súťaže. Rozvoj však z tohto hľadiska je zmiešaný. Niektoré skupiny členských štátov, ako sú škandinávske krajiny, krajiny iberského polostrova a ostrov Írska ukázali, že nie je nemožné uskutočniť projekty, ak existuje dostatočná politická vôľa. Implementácia nariadenia 1228/03 týkajúceho sa cezhraničnej výmeny elektrickej energie taktiež môže priniesť všeobecné zlepšenia. Koordinácia prideľovania cezhraničných kapacít napríklad prostredníctvom návrhu „prepojenia trhov viacerých krajín”, navrhnutého účastníkmi Florentského fóra, zvýši kvalitu a umožní vstup nových účastníkov na trhy jednotlivých krajín.

3.4 Vývoj cien

S výnimkou Talianska sa v roku 2004 veľkoobchodné ceny na dvojstranných trhoch a pri štandardizovaných obchodoch s energiou priblížili na úroveň 30€/MWh. Forwardové trhy však ukazujú, že pri cenách trvalého zaťaženia[10], ktoré na rok 2005 výrazne presahujú 30€/MWh, sa tieto ceny pravdepodobne zvýšia. To z niektorých hľadísk zodpovedá zvyšovaniu cien primárnych energetických zdrojov na svetových trhoch.

Ceny pre konečných užívateľov, ktoré zahŕňajú aj náklady na siete a maloobchodnú maržu, sa nepriblížili. Pre konečných zákazníkov v rôznych členských štátoch prevažuje široký rozsah výšky cien. Rozsah cien elektrickej energie pre veľkoodberateľov sa pohybuje od necelých €40/MWh v Lotyšsku po skoro €80/MWh v Taliansku. Podobne pre maloodberateľov a domácnosti sa rozsah cien pohybuje od necelých 60€/MWh až po viac ako 120€/MWh.

3.5 Závery

Od zavedenia hospodárskej súťaže sa už dosiahlo veľkého pokroku vrátane ustanovenia zásad regulovaného prístupu tretích osôb, odvojenia sietí a čiastočnej integrácie národných trhov do väčších celkov. V mnohých predchádzajúcich správach Komisie sa však poukazuje na to, že problém koncentrácie je v súčasnosti najväčšou prekážkou rozvoja intenzívnejšej hospodárskej súťaže. Ak tento problém pretrvá, zákazníci môžu stratiť dôveru k trhu a vyzývať na prísnejšiu reguláciu. Nedávne rozhodnutie Komisie o zákaze akvizície spoločnosti GDP spoločnosťami EDP a ENI[11] v tomto ohľade odráža významný precedens toho, ako Komisia hodlá pristupovať k možnej reštrukturalizácii priemyslu.

Nezávislosť prevádzkovateľov prenosovej sústavy a zvyšovanie úrovne možneého prepojenia je pre ďalší rozvoj trhov s elektrinou nevyhnutná. Bez takýchto investícií bude možnosť prístupu nových účastníkov na trh aj naďalej oslabená a pretrvávajúca dominantná spoločnosť si podrží väčšinovú časť súčasných výhod.

Častejšie používanie politiky hospodárskej súťaže na národnej úrovni tiež prinesie výsledky a transparentnejšie chovanie účastníkov na veľkoobchodných trhoch a potenciál pre značné zlepšenie má taktiež spolupráca medzi vnútroštátnymi regulačnými orgánmi, orgánmi pre hospodársku súťaž a Európskou Komisiou.

4 HODNOTENIE POKROKU V ODVETVÍ ZEMNÉHO PLYNU

4.1 Zhrnutie

Vytvorenie vnútorného trhu so zemným plynom vyžaduje vyššiu integráciu a ďalšie zvýšené úsilie v diverzifikácii dodávok. Je jasné, že tie členské štáty, ktoré sú so svojimi susedmi nedostatočne integrované a ktorých prístup k vonkajším zdrojom je obmedzený, majú pri rozvíjaní hospodárskej súťaže viac problémov.

Naopak, tie krajiny, ktoré majú k dispozícii viac rôznych zdrojov a ktoré taktiež implementovali uvoľnenie kapacít, dosahujú výrazne lepšie výsledky. Okrem Spojeného kráľovstva, ktoré má vyspelú štruktúru hospodárskej súťaže, a Írska, kde si môžu veľkoodberatelia vybrať už mnoho rokov, dosahujú najlepšie výsledky trhy v blízkosti rôznych zdrojov, napríklad Belgicko, Dánsko a Holandsko. Taliansko a Španielsko v poslednom roku tiež dosiahli výrazný pokrok. V uvedených členských štátoch podľa odhadu zmenilo dodávateľa najmenej 30% veľkoodberateľov. Z ostatných štátov sa iba Francúzsko približuje tomuto stupňu rozvoja, najmä v jeho severných regiónoch. Pokrok v Nemecku a Rakúsku je ešte stále veľmi nedostačujúci, kým nové členské štáty majú množstvo výrazných problémov, ktoré brzdia fungovanie hospodárskej súťaže.

4.2 Účinná regulácia a právne oddelenie

Pokiaľ ide o zemný plyn, spravodlivý prístup k sieti vyžaduje nielen poplatky za prístup odrážajúci náklady, ale taktiež pružné podmienky na vymenovanie tokov podporujúcich nových účastníkov na trhu. Táto metóda vstup-výstup pre sadzby a rezerváciu kapacity prenosovej siete na rozvíjanie trhu s hospodárskou súťažou je všeobecne prospešnejšia a väčšina členských štátov ide týmto smerom. V niektorých prípadoch však nepružné postupy bez primeraných mechanizmov na zásade „vezmi alebo nechaj tak” ešte predstavujú prekážku novým účastníkom na trhu. Aj naďalej pretrvávajú problémy s vysokými sadzbami, najmä za používanie nízkotlakových distribučných sietí.

Úpravy vyrovnávania a skladovania sú ďalším citlivým bodom účinného otvorenia trhu. Najmä v nových členských štátoch zostávajú mnohé úpravy neisté. Terajší neúspech pri snahách dohodnúť sa na minimálnych štandardných postupoch pre prístup k skladovaniu na nedávnom Madridskom fóre je preto obzvlášť poľutovaniahodný.

4.3 Štruktúra trhu a integrácia

Kľúčovým problémom na národnej úrovni je skutočnosť, že v jednotlivých štátoch existuje iba jedna spoločnosť, ktorá dodáva na trh skoro všetok zemný plyn. Na úrovni dodávky má tento faktor preto významný dopad na potenciál hospodárskej súťaže. A ak v danej krajine pôsobí aj viac dodávateľov, je pavdepodobné, že ak nakupujú od toho istého veľkoobchodníka, hospodárska súťaž medzi nimi nebude účinná.

Samozrejme, že vytvorením širšieho európskeho trhu so zemným plynom budú tieto obavy do istej miery vyriešené. Ďalší rozvoj vnútorného trhu však spomaľuje pretrvávajúca existencia dlhodobých rezervácií prenosovej kapacity. Nedostatočná spojitosť medzi štruktúrami spoplatňovania jednotlivých prevádzkovateľov prenosových sústav taktiež v niektorých oblastiach bráni hospodárskej súťaži. Prepraviť zemný plyn zo Zeebrugge napr. do Budapešti by vyžadovalo použitie aspoň piatich rôznych sietí a zložité vypočítavanie poplatku by pre každého užívateľa siete tvorilo závažnú prekážku.

4.4 Ceny

Ceny zemného plynu zostávajú pod veľkým vplyvom medzinárodných cien ropy a sú často súčasťou zmlúv medzi dovozcami zemného plynu a krajinami, ktoré ho produkujú. Nárast cien ropy v priebehu roka 2004 ovplyvnil aj trh so zemným plynom a veľkoobchodná cena zemného plynu sa koncom roka 2004 zvýšila z približne 10€/MWh na asi 12€/MWh.

Aj keď veľkoobchodné ceny zemného plynu sú podobné vo väčšine členských štátov, najnovšie informácie o maloobchodnej úrovni uverejnené Eurostatom stále ukazujú výrazné rozdiely, ktoré sa pohybujú od 10€/MWh do 25€/MWh pre veľkoodberateľov a od 15€/MWh do 40€/MWh pre domácnosti.

4.5 Záver

Trh so zemným plynom zostáva v mnohých prípadoch predmetom výrazných nepružností, čo je výsledkom pokračujúceho nedostatku integrácie medzi národnými trhmi. Bez cezhraničnej konkurencie môžu súčasné subjekty s dominantným postavením na trhu ľahko udržať svoje postavenie. Ďalšie faktory, ktoré v mnohých krajinách sťažujú možnosť zmeniť dodávateľa, sú nevhodná úprava vyrovnávania a skladovania a taktiež vysoké sadzby za distribúciu.

5 BEZPEČNOSŤ DODÁVOK

Elektrická energia

Celkovo je situácia primeranosti výroby elektrickej energie v členských štátoch Európskej únie uspokojivá. V roku 2003 sa však objavili určité problémy, stav v Taliansku a v Španielsku sa vďaka zavedeniu nových kapacít do siete výrazne zlepšil. Situácia v severských krajinách je však aj naďalej pomerne napätá.[12].

Na povzbudenie investícií do výrobných kapacít existujú v mnohých prípadoch osobitné opatrenia. V mnohých členských štátoch majú určitú formu explicitných platieb pre kapacity, zatiaľ čo Nórsko a Švédsko majú tiež aj systém opcií na kapacitu. Iní podporujú kapacity nastavením vyrovnávacích trhov alebo získavaním rezervnej kapacity prevádzkovateľom prenosovej sústavy. Niektoré členské štáty začali využívať možnosť ponukových konaní.

V mnohých prípadoch je taktiež prepojenie vyžadované na to, aby sa zabezpečilo účinné využívanie dostupnej výrobnej kapacity a znížilo sa napätie na sústavu, spôsobené preťažením určitých kľúčových zúžených priechodov. Európska únia má ešte pred sebou dlhú cestu, aby dosiahla ciele stanovené Európskou radou v Barcelone, a to aby do roku 2005 cezhraničné prepojenia predstavovali aspoň 10% výrobných kapacít každého členského štátu. Preto Komisia navrhla v návrhu smernice o bezpečnosti dodávok elektrickej energie a infraštruktúry, aby sa v oblasti prepojenia zvýšila úroveň súčinnosti a posilnila sa úloha vnútroštátnych orgánov.

Zemný plyn

Zatiaľ sa ukazuje, že kapacita dovozu pokiaľ ide o dopyt do Európskej únie je viac než uspokojivá. Ak je dostupná kapacita, existujú aj silné podnety pre krajiny, ktoré produkujú plyn a dodávateľov z EÚ, aby uzatvárali zmluvy s cieľom uspokojiť narastajúci dopyt po zemnom plyne. V súčasnosti sa preto v tejto súvislosti všeobecne implementuje iba málo osobitných opatrení. Zo strednodobého hľadiska sa vytvára sa alebo sa zvažuje o vytvorení množstva projektov, najmä pre terminály na skvapalnený zemný plyn (LNG). Očakáva sa, že takéto investície budú v krátkom čase uskutočnené bez osobitných podporných opatrení.

6 VEREJNÁ SLUŽBA A OCHRANA UŽÍVATEĽOV/SPOTREBITEĽOV

Do júla 2007 sa každý zákazník stane oprávneným zákazníkom s právom zvoliť si najzaujímavejšieho dodávateľa elektrickej energie a zemného plynu. V tomto kontexte je dôležité, aby otvorenie trhov poskytlo zákazníkom zhodný stupeň spoľahlivosti poskytovania elektriny a zemného plynu a aspoň zhodný stupeň transparentnosti a zrozumiteľnosti spôsobov, ktorými sú účtované poplatky za tieto služby, či už sa rozhodli zmeniť svojho dodávateľa, alebo nie. Podobne v prípade ustanovení príslušných smerníc o označovaní energetických zdrojov budú členské štáty musieť zabezpečiť hladkú implementáciu tejto požiadavky, aby boli zákazníci schopní vykonať voľbu na základe dostatočných informácií.

Niektoré domácnosti a malé podniky všeobecne zastávajú názor, že zákazník sa často nemôže správne rozhodnúť, pretože buď nie sú k dispozícii informácie o porovnaní cien, alebo sa im dá iba ťažko rozumieť. V tejto oblasti je nevyhnutné zlepšenie a priemysel spolu s regulačnými orgánmi sú povinní zabezpečiť, aby zmysluplné informácie o cenách a službách boli k dispozícii v objektívnej a transparentnej forme.

Okrem zabezpečenia plnenia uvedených podmienok príslušných smerníc je ďalšou hlavnou úlohou Komisie starať sa o to, aby záväzky verejnej služby nenarušili trh a umožnili dodávateľom rovanký prístup k zákazníkom. V tomto ohľade sa už zaznamenal možný rušivý účinok regulovaných cien na konečného užívateľa.

7 ASPEKTY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Vnútorný energetický trh sa bude musieť rozvíjať spôsobom zodpovedajúcim cieľom udržateľnosti, ktoré stanovilo Spoločenstvo. To znamená, že je potrebné zanechať podnety na podporu väčšieho rozšírenia obnoviteľných zdrojov na zníženie emisií a riadenia dopytu. Liberalizácia taktiež ponúka príležitosť vstúpiť na trh novým inovatívnym účastníkom a umožniť stratégie rozmanitosti trhu, napríklad na základe environmentálnych vlastností.

Informácie poskytnuté orgánmi členských štátov ukazujú, že takéto stratégie sú účinné. V roku 2003 sa do portfólia spoločností pridalo viac ako 7000MW ďalších obnoviteľných zdrojov a účinnej kapacity kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie, z čoho väčšina bola vyrobená v Nemecku a v Španielsku. Predstavovalo to viac ako 50% nových výrobných kapacít pridaných v roku 2003. Vyhliadky ďalšieho rozvoja pokiaľ ide o nové technológie sú priaznivé, najmä v mikrogenerácii, ktoré sa v súčasnosti začína na trhu objavovať. Mnohé členské štáty taktiež pokračujú v aktívnom prístupe k riadeniu dopytu prostredníctvom daňových podnetov.

8 ZÁVERY

Európa je v procese vytvárania širokého energetického spoločenstva, ktoré výrazne presahuje hranice Európskej únie a ktoré je založené na spoločných pravidlách a postupoch. Členské štáty potrebujú vytrvať v zvolených cieľoch, pre ktoré sa rozhodli a ktoré vykonávajú vzhľadom na implementáciu príslušných smerníc a reštrukturalizáciu priemyslu. Iba tak môžno dosiahnuť cieľ bezpečného trhu s hospodárskou súťažou.

V tejto súvislosti ostáva kritickou témou investovanie do infraštruktúry a riadne prevádzkovanie sietí na podporu trhu s hospodárskou súťažou. Aj keď niektoré z týchto problémov sa už riešia, obavy vyjadrené v predchádzajúcich oznámeniach a v navrhovanej smernici, ktorá sa týka infraštruktúry a bezpečnosti dodávok, sú ešte stále aktuálne a v riešení tejto otázky je potrebné nejakým spôsobom dosiahnuť pokrok.

Úloha nezávislých regulačných orgánov je aj naďalej zásadnou súčasťou zavádzania hospodárskej súťaže a ich rozhodnutia vzhľadom na sadzby za siete a iné dôležité pravidlá trhu budú aj naďalej ovplyvňovať rozvoj trhu. V tomto kontexte je aj naďalej potrebné zabezpečiť, aby tieto orgány mali dostatočné zdroje a právomoci.

V budúcnosti sa preukáže, či zlepšenie podľa príslušných smerníc bude na dosiahnutie cieľov vnútorného trhu primerané, najmä ak členské štáty zaujmú minimalistický prístup k transponovaním súčasných právnych predpisov. Jedna vec je ale istá, v novom globálnom prostredí vyšších cien primárnej energie je viac ako kedykoľvek predtým pre Spoločenstvo dôležité, aby splnilo svoj záväzok vytvoriť trh s fungujúcou hospodárskou súťažou.

[1] Smernice 2003/54 a 2003/55.

[2] Nariadenie 1228/2003.

[3] Závery Európskej rady z 24.3.2000 ( anglická verzia) č.: 100/1/00 23.-24. marca 2000.

[4] Napríklad: „Kvalitatívna štúdia – európski spotrebitelia a služby všeobecného záujmu v EÚ 25 (december 2003), generálne riaditeľstvo pre zdravie a ochranu spotrebiteľov”.

[5] Produktivita a konkurencieschopnosť: Perspektíva priemyslu: Mary O’Mahony a Bart van Ark (ed.) pre generálne riaditeľstvo pre podnikanie, Európska komisia 2003.

[6] Smernice 96/92 a 98/30.

[7] KOM (2003) 741.

[8] KOM (2003) 743.

[9] V tejto tabuľke je zaznamenaná najväčšia prekážka pre každý členský štát. To však neznamená, že iné prekážky neexistujú.

[10] Trvalé zaťaženie znamená dodávku konštantného množstva počas 24 hodín.

[11] Tlačová správa IP/04/1455, 9. december 2004.

[12] Podľa údajov poskytnutých prevádzkovateľmi prenosových sústav. Napríklad System Adequacy Forecast 2004 – 2010, UCTE, December, 2003: UCTE System Adequacy Retrospect 2003, UCTE June 2004.