52004DC0818

Brusel 20.12.2004

KOM(2004) 818 konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE “NAPĹŇANIE KJÓTSKEHO CIEĽA SPOLOČENSTVA“

( podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady 280/2004/ES o mechanizme sledovania emisií skleníkových plynov v spoločenstve a uplatňovania Kjótskeho protokolu)

ÚVOD

Toto je piata správa o pokroku v sledovaní emisií skleníkových plynov Spoločenstva a prvá správa v zmysle rozhodnutia Rady 280/2004/ES o mechanizme sledovania emisií skleníkových plynov v spoločenstve a uplatňovania Kjótskeho protokolu (280/2004/ES). Hodnotí skutočný a predpokladaný pokrok členských štátov a Spoločenstva v napĺňaní svojich záväzkov týkajúcich sa skleníkových plynov v zmysle Rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách (UNFCCC) a Kjótskeho protokolu.

Táto správa vychádza z podrobnej technickej správy Analýza trendov a projekcií pre skleníkové plyny v Európe (EEA, 2004)[1] Európskej environmentálnej agentúry (EEA).

Po pristúpení nových členských štátov obsahuje tohtoročná správa po prvýkrát údaje o emisiách z 25 členských štátov. Všetky členské štáty ratifikovali Kjótsky protokol, 23 si postavilo ciele zníženia emisií v zmysle Kjótskeho protokolu. Spoločenstvo je navyše zmluvnou stranou Kjótskeho protokolu. Cieľ Spoločenstva zahŕňa len 15 členských štátov EÚ. V rozhodnutí Rady 2002/358/ES sa pre „európsku pätnástku“ dohodlo rozdelenie povolených emisií v súlade s článkom 4 Kjótskeho protokolu. Táto dohoda určuje každému z 15 členských štátov osobitný cieľ zníženia (pozri EEA 2004, kapitola 2.1, obrázok 1). Väčšina nových členských štátov sa sama zaviazala znížiť v prvom záväznom období Kjótskeho protokolu v rokoch 2008-2012 svoje emisie skleníkových plynov o 8 % v porovnaní s úrovňou vo východiskovom roku. Maďarsko a Poľsko chcú znížiť svoje emisie o 6 %. Cyprus a Malta sú zmluvnými stranami UNFCCC, nie však “štátmi prílohy I”, a preto v zmysle Kjótskeho protokolu nemajú stanovený cieľ.

Hoci táto správa hodnotí pokrok „európskej dvadsaťpäťky“, veľa jej častí sa zvlášť zameriava na vývoj v „európskej pätnástke“, pretože tieto krajiny si postavili spoločný cieľ a majú dohodu o rozdelení povolených emisií. Okrem toho kvalita údajov na rok 2002, obzvlášť ich úplnosť a presnosť, nie je v starých a nových členských štátoch rovnorodá.

Táto správa zahŕňa aj údaje o emisiách troch kandidátskych krajín Bulharska, Chorvátska a Rumunska. Turecko dosiaľ nemá dostupné údaje.

Táto správa analyzuje skutočné údaje o emisiách z roku 2002 spolu s ich projekciami pre scenáre „ s existujúcimi opatreniami “ a „ s dodatočnými opatreniami “. Tohtoročná správa zahŕňa podrobnejšie údaje o použití pružných mechanizmov podľa Kjótskeho protokolu, t. j. spoločného zavádzania opatrení (Joint Implementation, JI), mechanizmu čistého rozvoja (Clean Development Mechanism, CDM) a medzinárodného obchodovania s emisiami. Uvádza aj niektoré údaje pre sektor LULUCF. Napokon hodnotí pokrok vo vykonávaní spoločných a koordinovaných politík a opatrení.

Napĺňanie kjótskeho cieľa Spoločenstva

Emisie skleníkových plynov 25 členských štátov (EÚ-25)[2] mierne poklesli v roku 2002 v porovnaní s rokom 2001. Pri porovnaní s východiskovým rokom[3] sa odhaduje, že boli o 9,0 % nižšie.

Po dvoch po sebe nasledujúcich rokoch rastu emisie skleníkových plynov členských štátov EÚ-15 v porovnaní s rokom 2001 mierne poklesli. Ako znázorňuje obrázok 1, emisie boli v roku 2002 o 0,5 % nižšie v porovnaní s rokom 2001, čím sa dostali o 2,9 % pod úroveň emisií vo východiskovom roku. Vzdialenosť od lineárne znázorneného kjótskeho vytýčeného cieľa sa znížila o 0,2 % na 1,9 %. Aby sa dosiahlo ďalšie zníženie nutné k splneniu kjótskeho cieľa, vyžaduje sa účinné vykonávanie existujúcich, ako aj dodatočných politík a opatrení.

Celkové projekcie pre EÚ-25 „ s existujúcimi domácimi politikami a opatreniami “ znázorňujú, že sa očakáva, že svoje kjótske ciele splnia tieto členské štáty: Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Slovensko, Švédsko a Spojené kráľovstvo. Podobne ukazujú celkové projekcie EÚ-15 „ s dodatočnými politikami a opatreniami “, že predpokladané využitie kjótskych mechanizmov postačí k splneniu kolektívneho kjótskeho cieľa EÚ-15 (obrázok 1).

Obr. 1: Emisie skleník. plynov EÚ-15 2002 a projekcie do 2010

[pic]

Je však potrebné poznamenať, že projekcie „ s existujúcimi opatreniami“ a „ s dodatočnými opatreniami“ nezahŕňajú niektoré dôležité opatrenia, ktoré sa čoskoro začnú prejavovať, ako napr. napríklad program EÚ obchodovania s emisiami, ktorý vstúpi v platnosť 1. januára 2005. Podobne projekcie nezahŕňajú emisie a uvoľňovanie skleníkových plynov z využitia krajiny, zmeny využitia krajiny a zalesňovania (LULUCF).

Na úrovni Spoločenstva sa výrazný pokrok v uplynulom roku dosiahol prijatím a vykonávaním viacerých kľúčových spoločných a koordinovaných politík a opatrení vyplývajúcich z Európskeho programu klimatických zmien (ECCP), ako napr. smernica, ktorá spája projektové mechanizmy s obchodovaním so skleníkovými plynmi, rozhodnutie Rady o monitorovaní emisií skleníkových plynov Spoločenstva, smernica o podpore kogenerácie, návrh nariadenia o fluórovaných skleníkových plynoch, návrh rámcovej smernice o požiadavkách na ekologickú účinnosť elektrospotrebičov a návrh smernice o konečnej energetickej účinnosti a energetických službách a posudzovanie národných alokačných plánov (NAP) v zmysle schémy obchodovania s emisiami.

Všetky opatrenia, ktoré si Komisia predsavzala navrhnúť v období rokov 2002-2003, už predložila, s výnimkou celkového rámca na používanie infraštruktúry a spoplatňovanie v sektore dopravy a referenčného dokumentu integrovanej prevencie a kontroly znečistenia (IPKZ) o všeobecných technikách pre energetickú účinnosť. Mnohé z týchto návrhov už inštitúcie EÚ schválili.

Legislatívne opatrenia Komisie, ktoré sú v súčasnosti platné alebo sú v štádiu návrhu Komisie, by mali – podľa ex ante odhadov ECCP – viesť k potencionálnemu zníženiu emisií o zhruba 350-430 miliónov ton CO2-ekvivalentu v EÚ-15, čo zodpovedá „-8 %“ zníženiu. Očakáva sa, že zníženie emisií z týchto opatrení sa začne prejavovať do dvoch rokov, ale premietne sa len v emisných údajoch za rok 2006, ktoré zverejní monitorovacia správa v roku 2008. Od väčšiny politík a opatrení sa ešte len očakáva, že preukážu svoju účinnosť na tomto poli a vyžaduje sa ich pozorné a rýchle vykonávanie na vnútroštátnej úrovni, ako aj vhodné monitorovanie a hodnotenie.

Výsledky jednotlivých štátov však zostávajú rozličné. Ako ukazuje obrázok 2, jedenásť členských štátov je na dobrej ceste splniť svoje záväzky zníženia emisií.

Obrázok 2: Indikátory vzdialenosti od cieľa (DTI) (v indexových bodoch = percentá) pre EÚ-25

[pic] Poznámka: Vzdialenosť od cieľa v percentuálnych bodoch vo vzťahu k emisiám vo východiskovom roku (stĺpce) vyjadruje odchýlku hypotetického cieľa (v 2002) od toho, čo sa skutočne dosiahlo (v 2002) za predpokladu, že zníženie vyjadrené percentom východiskovej úrovne sa dosahuje lineárne. Predpokladá sa, že členské štáty spejú k cieľu výlučne prostredníctvom vnútroštátnych opatrení, a preto nie sú zahrnuté kjótske mechanizmy alebo prepady, ktoré umožňuje Kjótsky protokol. Cyprus a Malta sú zmluvnými stranami UNFCCC, nie však „štátmi prílohy I“, a preto v zmysle Kjótskeho protokolu nemajú stanovený cieľ. Zdroj: EEA, 2004

Z týchto krajín sú Francúzsko, Nemecko, Švédsko a Spojené kráľovstvo členskými štátmi EÚ-15, ktoré sú na dobrej ceste splniť svoje záväzky v zmysle dohody o rozdelení povolených emisií (rozhodnutie Rady 2002/358/ES). Dvanásť členských štátov však stále zaostáva za svojím vytýčeným cieľom: Írsko, Portugalsko a Španielsko o viac ako 20 %. Pri piatich členských štátov sa rozdiel dokonca zväčšil, pri troch (Fínsko, Portugalsko a Španielsko) o viac ako 1 % v porovnaní s rokom 2001.

Pokiaľ ide o emisie v hlavných sektoroch hospodárstva, obrázok 3 znázorňuje zmeny od roku 1990 pre EÚ-15. Pri pohľade na štatistiku podľa krajín je najvýraznejším výsledkom to, že v protiklade k všeobecnému trendu, emisie z dopravy v Spojenom kráľovstve a Nemecku klesajú – v Nemecku dokonca tretí po sebe nasledujúci rok. To zrejme odzrkadľuje kombináciu vplyvov zlepšenia účinnosti palív, vyšších cien palív a širších opatrení v doprave.

Obrázok 3: Zmena emisií skleníkových plynov EÚ-15 podľa sektorov v rokoch 1990-2002, sektorové projekcie s existujúcimi a dodatočnými opatreniami v rokoch 1990 -2010 a podiel sektorov v roku 2002[4]

[pic]

[1] Príloha 1 poskytuje okrem toho podrobnejšiu analýzu skutočného a predpokladaného pokroku a spoločných a koordinovaných politík a opatrení (CCPM) a príloha 2 obsahuje podkladové údaje a CCPM pre túto správu.

[2] Údaj pre EÚ-25 je odhadom pre všetkých 25 členských štátov, ale vychádza len z emisných údajov 24 členských štátov, pretože dáta pre Cyprus neboli v danom čase dostupné.

[3] Rok 1990 je východiskovým rokom pre väčšinu členských štátov pre CO2, metán (CH4) a oxid dusný (N2O), pre fluórované plyny je to rok 1995. Východiskový rok pre CO2, CH4 a N2O pre Maďarsko je priemer rokov 1985-1987, pre Slovinsko 1986 a pre Poľsko 1988; východiskový rok pre fluórované plyny je 1990 pre Francúzsko a Fínsko.

[4] U väčšiny členských štátov je východiskový rok pre fluorované plyny rok 1995, nie rok 1990. To môže mierne zmeniť údaje pre priemyselné procesy, ale dáta pre rok 1990 nie sú dostupné pre všetky členské štáty.