52004DC0608

Brusel, 23.09.2004

KOM(2004)608 v konečnom znení

ZELENÁ KNIHA

Verejné obstarávanie obranných zariadení

(predložený Komisiou)

OBSAH 3

I. DÔVODY INICIATÍVY V OBLASTI VEREJNÉHO OBSTARÁVANIA OBRANNÝCH ZARIADENÍ 3

1. NEJEDNOTNOSť TRHU S OBRANNÝMI ZARIADENIAMI 4

2. ŠPECIFIKÁ TRHU S OBRANNÝMI ZARIADENIAMI 4

2.1 Rozhodujúca úloha štátov 4

2.2 Požiadavky zabezpečenia dodávok obranných zariadení a dôvernosti 5

2.3 Komplexnosť programov získavania výzbroje 5

3. OBMEDZENIA SÚčASNÉHO PRÁVNEHO RÁMCA 5

3.1 Systém derogácií na úrovni Spoločenstva 5

3.2 Nesúrodosť vnútroštátnych právnych predpisov 7

3.3 Špecifické pravidlá programov spolupráce 8

II. VYMEDZENIE KONANIA NA EURÓPSKEJ ÚROVNI - PODNETY PRE ÚVAHU 8

1. OBJASNENIE EXISTUJÚCEHO PRÁVNEHO RÁMCA SPOLOčENSTVA 9

2. VYTVORENIE šPECIFICKÉHO NÁSTROJA KOMPLETIZUJÚCEHO PRÁVNY RÁMEC SPOLOčENSTVA 9

2.1. Ciele 9

2.2 Obsah 10

PODMIENKY KONZULTOVANIA 11

ÚVOD

Zelená kniha je jeden z krokov ohlásených Európskou komisiou v Správe „O politike Európskej únie v oblasti obranných zariadení“, prijatej 11. marca 2003[1]. Prostredníctvom týchto krokov chce Európska komisia prispieť k postupnému utváraniu európskeho trhu s obrannými zariadeniami („European Defence Equipment Market“,EDEM), ktorý by bol medzi jednotlivými členskými štátmi transparentnejší a otvorenejší a ktorý, rešpektujúc všetky špecifiká daného sektoru, by viedol k zvýšeniu ekonomickej efektívnosti.

Smerovanie k celoeurópskemu trhu je jedným z kľúčových prvkov pri posilňovaní konkurencieschopnosti priemyslu európskych krajín, pri zlepšovaní alokácie zdrojov v oblasti obrany a pri rozvíjaní armádneho potenciálu Európskej únie v rámci Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (“European Security and Defence Policy“, ESDP).

Vytvorenie Európskej obrannej agentúry, zodpovednej za oblasť obrany, výskumu, obstarávania a zbrojenia, ešte zvýrazňuje potrebu vytvorenia takéhoto trhu.

Vytvorenie EDEM predpokladá realizáciu súboru komplementárnych iniciatív, vrátane vytvorenia adekvátneho právneho rámca pre oblasť obstarávania obranných zariadení. Otvorenie trhu s obrannými zariadeniami, v súčasnosti fragmentovaného na úrovni jednotlivých štátov, by pomohlo zväčšiť obchodné možnosti európskych podnikov aktívnych v danej oblasti (vrátane stredných a malých podnikateľov) a zároveň by prispelo k ich ekonomickému rastu a väčšej konkurencieschopnosti.

Rešpektujúc princíp subsidiarity, si Zelená kniha kladie za cieľ rozvinúť už začatú[2], diskusiu v tejto oblasti. Za týmto účelom Európska komisia vytvorila pri príprave Zelenej knihy dve skupiny pozostávajúce z reprezentantov členských štátov a predstaviteľov európskeho priemyslu.

Prvá časť Zelenej knihy identifikuje dôvody pre vykonanie konkrétnych krokov a to na základe preskúmania situácie jednotlivých trhov, ich mnohých zvláštností a jestvujúcej právnej úpravy. Tieto analýzy sú podkladom pre druhú časť, ktorá ponúka podnety na úvahu o ďalších možných krokoch.

I. DÔVODY INICIATÍVY V OBLASTI VEREJNÉHO OBSTARÁVANIA OBRANNÝCH ZARIADENÍ

Výdavky členských štátov na obranu predstavujú dôležitú časť verejných výdavkov. Pri 25 členských štátoch ide rádovo o 160 miliárd EUR, z čoho jedna pätina smeruje na nákup obranných zariadení (nákup, výskum a rozvoj)[3].

Charakteristickými vlastnosťami súčasného verejného obstarávania obranných zariadení sú fragmentácia trhu s obrannými zariadeniami na úrovni jednotlivých štátov (subsekcia 1), špecifiká, ktoré ho rozlišujú od ostatných typov verejného obstarávania (subsekcia 2) a komplexnosť príslušného právneho rámca (subsekcia 3).

1. NEJEDNOTNOSť TRHU S OBRANNÝMI ZARIADENIAMI

Hoci sú celkové výdavky členských štátov v tejto oblasti nezanedbateľné, aj naďalej je tento trh členený na jednotlivé národné trhy, čo dnes predstavuje výrazný problém pre všetky členské štáty s rozvinutým priemyslom v oblasti obranných zariadení. Následkom rozpočtových redukcií a reštruktúrovania armádnych síl sa národné trhy zmenšili (týka sa to aj trhov veľkých štátov) a už nie sú ďalej schopné výroby v takom objeme, ktorý by umožnil pokryť vysoké R&D náklady na zbraňové systémy. Táto situácia, ako aj fragmentácia R&D výdavkov v Európe vedú k zvyšovaniu daňového zaťaženia a znižujú konkurencieschopnosť európskeho obranného priemyslu, ako aj jeho schopnosť reagovať na kapacitné potreby ESDP. Vzhľadom na duálny charakter technológií (vojenský a civilný) je touto situáciou takisto zasiahnutá aj celková konkurencieschopnosť priemyslu v Európe.

V priebehu posledných desiatich rokov sa dosiahol určitý pokrok, obzvlášť v dôsledku posilnenia transeurópskej spolupráce v oblasti zbrojných systémov a počiatočného otvárania sa trhov hospodárskej súťaži na celoeurópskej úrovni. Hoci tieto iniciatívy zaznamenali určité pozitívne výsledky, neviedli k utvoreniu európskeho obranného trhu. Pokiaľ ide o programy spolupráce, pretrvávajúce uplatňovanie princípu primeraného návratu investícií (“juste retour“) vo všeobecnosti obmedzuje akékoľvek otváranie sa výlučne na zúčastnené krajiny a predpokladá deľbu prác opierajúcu sa o čisto národné kritéria priemyselnej politiky. Pokiaľ ide o obstarávanie obranných zariadení na národnej úrovni, veľmi malá časť verejných zmlúv sa uzatvára na základe súťažného výberu. Nezávisle od akýchkoľvek postupov sa prevažná väčšina verejných zmlúv uzatvára s národnými dodávateľmi.

2. ŠPECIFIKÁ TRHU S OBRANNÝMI ZARIADENIAMI

Špecifiká trhu s obrannými zariadeniami vyplývajú z povahy armádnych zariadení a s nimi súvisiacich služieb. Tieto osobitosti nie sú výlučne ekonomického či technologického charakteru, ale závisia tiež od bezpečnostnej a obrannej politiky príslušného členského štátu[4]. Obranný priemysel má teda strategický charakter a jeho vzťahy so štátom sú špecifické.

2.1 Rozhodujúca úloha štátov

Následkom privatizácií a snáh o optimalizáciu politiky obstarávania obranných systémov sa síce úloha štátov v posledných rokoch zmenšila, naďalej však ostáva rozhodujúcou. Keďže štáty sú v danej oblasti výlučnými zákazníkmi, na základe armádnych potrieb spojených s ich strategickými cieľmi určujú dopyt, a tým rozhodujú aj o objeme trhu. Štáty sa v rôznom rozsahu podieľajú na financovaní výskumu a rozvoja, čím ovplyvňujú technologické know-how a z dlhodobého hľadiska konkurencieschopnosť ich priemyslu. Na základe svojej regulačnej funkcie štáty kontrolujú obchod so zbraňami prostredníctvom nevyhnutných exportných licencií, potrebných aj na dodávky obranných zariadení v rámci samotnej Európskej únie, a tiež prostredníctvom udeľovania povolenia na podávanie ponúk v rámci verejného obstarávania. Kontrola štátu, hoci v obmedzenejšom rozsahu, sa uskutočňuje aj v oblasti reštruktúrovania priemyslu a dokonca aj formou akciových účastí štátu.

2.2 Požiadavky zabezpečenia dodávok obranných zariadení a dôvernosti

Pravidlá v oblasti obrany predpokladajú, že zdroje, z ktorých sa obranné zariadenia získavajú, budú zabezpečené počas celého trvania vyzbrojovacích programov, od fázy prípravy až po stiahnutie zariadení z prevádzky, v čase mieru, ako aj v čase vojny. Štáty preto môžu zaviesť systém zvláštnych garancií pri obstarávaní obranných zariadení. Zachovanie čisto národného obranného priemyslu sa môže javiť ako spoľahlivý spôsob uspokojenia strategických záujmov a reagovania na naliehavé situácie (vojenské operácie).

Súčasťou pravidiel v oblasti obrany môže byť aj požiadavka, aby štáty disponovali takými zariadeniami, ktoré zaistia nasadeným vojenským jednotkám technologickú prevahu. Táto prevaha závisí hlavne od utajenosti programov a ich technickej špecifikácie. Kvôli povinnosti chrániť dôvernosť informácií musia priemyselné podniky prejsť na národnej úrovni špeciálnymi prevereniami.

2.3 Komplexnosť programov získavania výzbroje

Programy slúžiace na vyvíjanie výzbroje sú komplexné. Nakoľko je rozsah produkcie obmedzený a riziká obchodného neúspechu sú vysoké, podpora štátov je nevyhnutná. Zariadenia často pozostávajú z nových systémov, ktoré v sebe spájajú vojenské a civilné technológie. Ich životný cyklus je dlhý: medzi vyjadrením operatívnej potreby a koncom životnosti systému môže uplynúť aj päťdesiat rokov. Vzťah medzi kvalitou a cenou a pokrytie prípadných rizík majú byť zabezpečené počas celej tejto doby. Štáty teda musia mať počas celého obdobia životnosti týchto systémov prístup k adekvátnym priemyselným a technologickým zdrojom a musia s ich dodávateľmi udržiavať stabilné a spoľahlivé vzťahy.

Na druhej strane, získavanie tzv. „off-the-shelf“ alebo „sériových“[5] zbraňových zariadení je často predmetom „kompenzácií“ (tzv. offsetových programov), umožňujúcich kupujúcej krajine žiadať protihodnotu, ktorá môže prekročiť celkovú hodnotu uzavretého obchodu. Takáto kompenzácia môže byť priama, napríklad prostredníctvom objednávok pre spoločnosti daného štátu alebo prostredníctvom presunu know-how a technológií spojených s pôvodnou zmluvou. Prípadne sa môže jednať aj o nepriamu kompenzáciu týkajúca sa iných priemyselných oblastí a to aj nevojenských.

3. OBMEDZENIA SÚčASNÉHO PRÁVNEHO RÁMCA

3.1 Systém derogácií na úrovni Spoločenstva

Zvláštnosti sektoru obrany boli uznané už pri založení Spoločenstva ustanovením systému derogácií, definovanom v článku 296 Zmluvy o ES. Podľa odseku 1 tohto článku:

« a. Žiaden členský štát nie je povinný poskytovať informácie, ktorých sprístupnenie by pokladal za odporujúce svojim základným bezpečnostným záujmom,

b. Každý členský štát môže prijať opatrenia, ktoré považuje za potrebné na ochranu svojich základných bezpečnostných záujmov, a ktoré sa týkajú výroby alebo obchodovania so zbraňami, muníciou a vojenským materiálom; tieto opatrenia nesmú nepriaznivo ovplyvňovať podmienky hospodárskej súťaže v rámci spoločného trhu v oblasti výrobkov, ktorých určenie nie je špecificky vojenské [6]».

Vzhľadom na všeobecný dosah tohto ustanovenia, je možné ho uplatniť aj v oblasti verejného obstarávania.

Ako to objasňuje nová smernica 2004/18/ES v článku 10, komunitárna úprava verejného obstarávania sa vzťahuje aj na verejné zmluvy uzavreté obstarávateľmi v oblasti obrany, s výhradou podľa článku 296 Zmluvy o ES. Pravidlá Spoločenstva sú teda v zásade uplatniteľné takisto v oblasti obrany, no členské štáty majú možnosť odchýliť sa od nich v prípadoch a za podmienok stanovených v Zmluve o ES. V každom prípade možnosť derogácie, upravenej v článku 296 Zmluvy o ES, nemožno uplatniť na nákup tovarov civilnej potreby, ani na nákup takých zariadení, ktorých ciele nie sú špecificky vojenské, hoci by nákupcom bolo ministerstvo obrany toho-ktorého členského štátu.

Judikatúra Súdneho dvora stanovila reštriktívne podmienky, za akých je možné tieto derogácie uplatniť[7] :

- použitie tohto článku nie je všeobecne platnou a automatickou výhradou, ale má byť individuálne odôvodnené vzhľadom na konkrétny prípad. Štáty majú možnosť utajenia informácií, ktoré by mohli ohroziť ich bezpečnosť, ako aj možnosť požadovania výnimky z pravidiel vnútorného trhu pre obchodovanie so zbraňami; pri každej zmluve sú povinné zisťovať, či sa na ňu vzťahuje predmetná derogácia alebo nie;

- použitie národných derogatórnych opatrení je odôvodnené iba v tom prípade, ak je potrebné na ochranu hlavných štátnych bezpečnostných záujmov;

- dôkazné bremeno leží na členskom štáte, ktorý hodlá derogáciu využiť;

- v prípade potreby treba tento dôkaz poskytnúť národným sudcom, prípadne Súdnemu dvoru, na ktorý sa môže Komisia obrátiť pri výkone svojej funkcie kontrolného orgánu nad dodržiavaním Zmluvy o ES.

Členské štáty sa vo všeobecnosti môžu odchýliť od pravidiel Zmluvy o ES a smerníc Spoločenstva, ale iba za presne stanovených podmienok. Napriek tomu vzniká niekoľko problémov pri uplatňovaní tohto pravidla:

- vzhľadom na absenciu presnej interpretácie týchto ustanovení sa v oblasti verejného obstarávania rozmohla takmer systematická prax využívania možnosti derogácie. Napriek objasneniam zo strany Súdneho dvora nízky počet zverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie naznačuje, že sa niektoré členské štáty domnievajú, že môžu využívať predmetnú derogáciu automaticky;

- keďže pojem základných bezpečnostných záujmov nie je v práve ES ani v judikatúre Súdneho dvora definovaný, členské štáty si v praxi vyhradzujú veľkú voľnosť pri určovaní druhov verejných zmlúv, ktoré by mohli tieto záujmy poškodiť;

- zoznam z roku 1958[8]nie je vhodným referenčným rámcom na stanovenie rozsahu pôsobnosti článku 296 ES; nebol totiž nikdy oficiálne publikovaný, ani nebol od svojho prijatia revidovaný.

Možno teda skonštatovať, že verejné obstarávanie v oblasti obranných zariadení je ešte vo veľkom rozsahu pokrývané čisto vnútroštátnymi právnymi predpismi.

3.2 Nesúrodosť vnútroštátnych právnych predpisov

V oblasti verejného obstarávania obranných zariadení počíta väčšina národných reglementácií s uplatňovaním odchýlok od pravidiel verejného obstarávania, a to s rôznym stupňom transparentnosti. Táto prax predstavuje potenciálny problém pre dodávateľov pochádzajúcich z iných štátov.

- Ak dôjde k publikovaniu oznámenia o vyhlásení verejnej súťaže, deje sa tak v špeciálnych národných vestníkoch, ktorých obsah, periodicita a spôsob distribúcie je v každom štáte rôzna.

- Možnosti nezverejnenia, s ktorými počítajú jednotlivé národné legislatívy, sú veľmi nepresne určené a v každom štáte rôzne.

- Technické špecifikácie sú často veľmi detailné a založené na nejednotných normách.

- Kritéria na výber dodávateľov berú v niektorých štátoch do úvahy možnosť priemyselných kompenzácií a vo väčšine štátov dôvernosť a zabezpečenie dodávok. Vymedzenie týchto kritérií je vágne, ich zhodnotenie nespočíva na rovnakých požiadavkách a niekedy sa tieto hodnotenia odvolávajú na pôvod tovaru alebo na štátnu príslušnosť dodávateľov.

- Výberové konanie v rámci verejného obstarávania prebieha väčšinou prostredníctvom rokovacích konaní, ktoré často nemajú ten istý rámec, najmä pokiaľ ide o ich rozsah a možnosť meniť predmet zmluvy.

- Zmluvy sa uzatvárajú hlavne na základe kritéria ekonomicky najvýhodnejšej ponuky. Niektoré štáty ale v tejto fáze znova začínajú brať do úvahy zabezpečenia dodávok a priemyselné kompenzácie.

Tieto prekážky viedli niektoré členské štáty v rámci medzivládnej politickej dohody WEAG („Western European Armaments Group“, WEAG)[9] k záväzkom harmonizovania obsahu a spôsobu publikovania vo vestníkoch jednotlivých štátov a dodržiavania otvorenejších pravidiel výberových konaní v rámci verejného obstarávania . Tento systém, hoci založený na správnych princípoch, viedol z hľadiska transparentnosti a hospodárskej súťaže iba k obmedzeným výsledkom, a to z dôvodu jeho právnej nezáväznosti .

3.3 Špecifické pravidlá programov spolupráce

Pri obstarávaní spojenom s vyzbrojovacími programami realizovanými v spolupráci[10] sa popri národných právnych úpravách uplatňujú aj pravidlá dohodnuté ad hoc na základe medzivládnych dohôd. Priradenie objednávky sa kvôli veľkým investíciám schváleným zúčastnenými krajinami deje väčšinou na základe princípu primeranej priemyselnej návratnosti investície (“juste retour“).

Aby sa kompenzovali vysoké náklady spojené s touto praxou, v roku 1996 bola založená nadnárodná agentúra OCCAR[11], ktorá v roku 2000 získala právnu subjektivitu. Jej zmluvný režim, založený viac na pravidlách hospodárskej súťaže, počíta s nahradením systému „primeranej návratnosti“ (“juste retour“) každého programu systémom „celkovej primeranej návratnosti“ za obdobie viacerých rokov a v rámci viacerých programov. Úspešnosť tohto princípu bude ale závisieť od množstva nových programov, ktoré budú zverené tejto organizácii.

Keďže všetky tieto pokusy neviedli k uspokojivým výsledkom, členské štáty nedávno založili Európsku obrannú agentúru pod správou Rady a v rámci jednotného inštitucionálneho rámca Európskej únie. Táto agentúra bude okrem iného poverená úlohou prispieť v konzultácii s Komisiou k utvoreniu konkurencieschopného európskeho trhu s obrannými zariadeniami[12].

II. VYMEDZENIE KONANIA NA EURÓPSKEJ ÚROVNI - PODNETY PRE ÚVAHU

Uvedené konštatovanie o situácii verejného obstarávania v oblasti obranných zariadení poukazuje na existenciu viacerých obmedzení prístupu európskych priemyselných podnikov na trhy členských štátov, a teda obmedzenia možnosti ich rastu.

Komisia preto navrhuje pokračovať v diskusii o adekvátnych krokoch Spoločenstva v danej oblasti. Komisia dosiaľ dospela k dvom možným nástrojom: jedným je objasňovanie jestvujúceho právneho rámca (subsekcia 1), druhým snaha o vytvorenie špecifických pravidiel pre oblasť obrany prispôsobených tomuto sektoru (subsekcia 2).

Týmito nástrojmi by neboli dotknuté doplňujúce opatrenia prijaté zo strany členských štátov v rámci príslušných oblastí, nakoľko uvedené nástroje neposkytujú vyčerpávajúce odpovede na všetky možné problémy spojené so špecifikami trhu s obrannými zariadeniami. To platí najmä pokiaľ ide o zabezpečenie dodávok, čo je oblasť, ktorá by sa mala vyvíjať na základe konvergovania národných bezpečnostných záujmov v rámci európskej zahraničnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Postupné rozvíjanie spoločného prístupu k tejto oblasti by mohlo uľahčiť uplatňovanie nástrojov Spoločenstva. Tieto nástroje môžu takisto predstavovať užitočný prostriedok úspešnej spolupráce medzi členskými krajinami.

1. OBJASNENIE EXISTUJÚCEHO PRÁVNEHO RÁMCA SPOLOčENSTVA

Objasňovanie právneho rámca sa môže diať prostredníctvom nelegislatívneho nástroja, akým je napríklad Vysvetľujúca správa Komisie. Tento nástroj sa usiluje vysvetliť už jestvujúcu reglementáciu Spoločenstva, aby sa tým, ktorí sú v tomto ohľade kompetentní a budú ju napĺňať, uľahčilo jej porozumenie a uplatňovanie. Vysvetľujúca správa môže byť prijatá v relatívne krátkej lehote. Ako vyplýva z jej povahy, môže iba potvrdzovať existujúci právny stav.

Komisia by takto mohla ešte lepšie vysvetliť princípy zdôraznené Súdnym dvorom v súvislosti s článkom 296 Zmluvy o ES, obzvlášť ich uplatňovanie v oblasti verejného obstarávania, čím by sa v praxi uľahčilo určovanie tých zmlúv, na ktoré sa vzťahuje výnimka, a tých, na ktoré sa výnimka nevzťahuje. Pokiaľ ide o zmluvy, na ktoré sa nevzťahuje výnimka, tu by sa aj naďalej uplatňovali všeobecné právne predpisy – smernice o verejnom obstarávaní.

Vysvetľujúca správa by sama osebe nebola právne záväzná, slúžila by však na vysvetlenie princípov a pravidiel, ktoré právne záväznými sú. Komisia by teda bola nútená pridŕžať sa tohto vysvetlenia pri výkone svojej kontrolnej funkcie nad dodržiavaním Zmluvy o ES. Komisia by bola takisto nútená vyvodiť všetky praktické dôsledky, ktoré vyplynú z objasnenia existujúceho právneho stavu.

+++++ TABLE +++++

2. VYTVORENIE šPECIFICKÉHO NÁSTROJA KOMPLETIZUJÚCEHO PRÁVNY RÁMEC SPOLOčENSTVA

2.1. Ciele

Právny rámec Spoločenstva by mohol byť doplnený taktiež novým legislatívnym nástrojom, špecifickým pre verejné obstarávanie v oblasti obrany (tovary, služby a práce), napríklad smernicou koordinujúcou postup verejného obstarávania[13]. Takáto smernica by upravila špecifický rámec pravidiel, vzťahujúci sa na zmluvy spadajúce do pôsobnosti ratione materiae článku 296 ES, pri ktorých by nebolo opodstatnené použitie derogácie (podmienky definuje judikatúra Súdneho dvora). Uplatňovala by sa pri verejnom obstarávaní v oblasti obranných zariadení, v súčasnosti podliehajúcom existujúcim smerniciam, ponúkla by však pravidlá lepšie zodpovedajúce špecifikám tejto oblasti.

Smernica by sledovala tri hlavné ciele:

- väčšiu právnu istotu, čo by sa dosiahlo lepšou kategorizáciou zmlúv na: (a) zmluvy, na ktoré sa vzťahujú súčasné smernice; (b) zmluvy, na ktoré sa vzťahuje táto nová smernica; (c) zmluvy vylúčené z pôsobnosti komunitárnej právnej úpravy;

- väčšiu informovanosť na úrovni Spoločenstva o týchto zmluvách, a teda aj väčšiu otvorenosť trhov, ktorá by dala európskym podnikom aktívnym v oblasti obranného priemyslu rovnakú šancu odpovedať na výzvy na predkladanie ponúk vo všetkých členských štátoch;

- uvedenie flexibility do procesu verejného obstarávania. Táto by sa dosiahla vytvorením súboru pravidiel, zodpovedajúcich špecifikám týchto zmlúv.

Tento nástroj by mohol poslúžiť aj ako referenčný bod v takom prípade, ak by niektorý členský štát nevyužil možnosť výnimky obsiahnutej v článku 296 ES, hoci by mal na jej využitie nárok.

2.2 Obsah

- Vymedzenie oblasti pôsobnosti by sa mohlo opierať o všeobecnú definíciu kategórie príslušného vojenského materiálu a/alebo o zoznam. Mohol by to byť už uvádzaný zoznam z roku 1958 alebo iný presnejší a aktuálnejší zoznam, ako napríklad zoznam uvedený v Kódexe pre export zbraní[14].

- Podľa vzoru už existujúcich smerníc z iných oblastí by smernica obsahovala ustanovenie, že táto smernica nijako nezasahuje do možnosti uplatnenia článku 296 ES, za podmienok definovaných Súdnym dvorom. Navyše by táto smernica stanovila prípady, v ktorých sú podmienky na uplatnenie uvedenej výnimky jasne a zreteľne splnené (napríklad jadrový materiál).

- Kompetencie obstarávateľa by prináležali jednotlivým ministerstvám obrany a agentúram, ktoré ich zastupujú, ako aj iným ministerstvám realizujúcim nákup vojenského materiálu. Pôsobnosť smernice vo vzťahu k iným orgánom (ako napríklad nedávno založená Agentúra pre obranu) by bolo potrebné upresniť.

- Uplatňovanie smernice by sa nedotklo možnosti výnimiek, ktorú majú členské štáty na základe dohôd v rámci Svetovej obchodnej organizácie a v rámci Dohody o verejnom obstarávaní.

- Postupy by mali zaisťovať dodržiavanie princípov transparentnosti a nediskriminácie s ohľadom na špecifiká tejto oblasti. Všeobecným pravidlom by sa mohlo stať použitie rokovacieho konania s dodávateľmi s predchádzajúcim zverejnením. Použitie rokovacieho postupu bez zverejnenia by bolo možné v prípadoch určených podľa výnimiek uvedených v už existujúcich smerniciach alebo aj na základe prípadov vychádzajúcich z vnútroštátnej právnej úpravy.

- Zverejňovanie by sa mohlo diať cez centralizovaný systém na úrovni Spoločenstva a na tento účel by mohol slúžiť jednotný vestník. Predmet zmluvy by mohol byť vymedzený podľa technických údajov, aby sa predišlo prípadnej diskriminácii dodávateľov.

- Prijaté výberové kritéria by mali byť zárukou nediskriminovania a rovnakého zaobchádzania s jednotlivými podnikmi, ale aj rešpektovania špecifík zmlúv v oblasti obrany, akými sú dôvernosť, zabezpečenie dodávok. Tieto kritéria by mali takisto brať do úvahy previerky potrebné v súlade s pravidlami na ochranu vojenského tajomstva.

- Zmluva by bola uzavretá na základe definovaných kritérií. To by zahŕňalo diskusiu o postupnom eliminovaní praktík, akými sú priame alebo nepriame kompenzácie.

+++++ TABLE +++++

PODMIENKY KONZULTOVANIA

Publikovaním Zelenej knihy sa začínajú oficiálne konzultácie, ktoré budú trvať štyri mesiace odo dňa jej publikovania. Priebeh konzultácií zaisťuje Komisia, Generálne riaditeľstvo vnútorného trhu.

+++++ TABLE +++++

[1] Konečné znenie KOM(2003) 113.

[2] Práca Pracovnej skupiny Rady pre zabezpečenie zbraňovými systémami (POLARM), Skupina pre zabezpečenie Západnej Európy zbraňovými systémami (WEAG) a Agency Establishment Team, poverená utvorením Európskej obrannej agentúry.

[3] Zdroje: NATO (Severoatlantická aliancia) a SIPRI (Stockholm International Peace Research Institute) 2002.

[4] Pozri dokument Skupiny Rady POLARM, pripojený ako dodatok ku Správe KOM(1997) 583 zo dňa 04.12. 1997.

[5] Ide o vybavenia už vyvinuté a určené na predaj.

[6] V súlade s odsekom 2 tohto článku Rada v roku 1958 prijala zoznam výrobkov, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia odseku 1.

[7] Medzi inými Johnstonov rozsudok vo veci 222/84, rozsudok Komisie proti Španielsku, vec C-414/97. Hoci sa druhý z uvedených rozsudkov týkal oblasti DPH, je uplatniteľný aj na oblasť verejného obstarávania.

[8] Pozri poznámku pod čiarou č.6

[9] 16 členských štátov, z toho 14 členských štátov EÚ (BE, DK, DE, EL, ES, FR, IT, LU, NL, PT, UK, AT, FI, SE), v roku 1990 prijalo a v roku 1999 aktualizovalo hlavné línie vytvárania konkurenčného prostredia.

[10] Tieto zmluvy sú väčšinou uzatvárané cez ad hoc vytvorené agentúry alebo cez agentúry NATO, zastupujúce štáty podieľajúce sa na daných programoch.

[11] Združená organizácia pre spoluprácu v oblasti vyzbrojovania (Joint Organisation for Armaments Cooperation) je za istých podmienok otvorená všetkým členským štátom, dnes ale združuje iba päť štátov (DE, BE, FR, IT, UK).

[12] Spoločným postupom, prijatým 12. júla 2004 Radou, bola vytvorená Európska obranná agentúra (European Defence Agency (EDA)).

[13] Išlo by o podobný postup ako ten, ktorý bol v roku 1990 zvolený s ohľadom na zvláštnosti pri verejnom obstarávaní v oblasti vody, energie a dopravy, keď bola vydaná špeciálna smernica (93/38, pozmenená smernicou EK 2004/17/ES z 31. marca 2004).

[14] Tvoriaci Dodatok k Vyhláseniu Rady z 5. júna 1998 (8675/2/98, CFSP), zavádzajúci mechanizmus transparentnosti politiky exportu zbraní.