20.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 231/50

1)

Keďže štúdia dospieva k záveru, že „existuje vzťah medzi legálnou a ilegálnou migráciou ale tento vzťah je zložitý a určite nie je priamy“;

2)

Keďže štúdia načrtáva celý rad politických iniciatív pri vytváraní spoločnej migračnej politiky;

3)

Keďže štúdia zdôrazňuje potrebu spoľahlivejších a porovnateľných štatistík na úrovni EÚ;

4)

Keďže starnutie populácie a znižovanie počtu obyvateľov v produktívnom veku povedie k nedostatkom odborných zručností na trhu práce EÚ a vyvolá neustálu potrebu migrácie do EÚ;

5)

Keďže Haagsky program dohodnutý Európskou radou v novembri 2004 načrtáva pracovný program pre vytváranie spoločnej migračnej politiky,

1.1

víta štúdiu Európskej komisie o vzťahoch medzi legálnou a ilegálnou migráciou a cíti, že významne prispieva k vytváraniu imigračnej politiky EÚ, konkrétne v hlavných rysoch politických iniciatív zahrnutých do štúdie;

1.2

sa zaujíma o štúdiu vzhľadom na hlavnú úlohu, ktorú hrajú regionálne a miestne orgány pri prijímaní, usadení a integrácií migrantov. Miestne a regionálne orgány hrajú vedúcu úlohu pri poskytovaní verejných služieb migrantom a medzi tieto služby patrí bývanie, vzdelávanie, zdravotnícke služby a služby zamestnanosti;

1.3

chce nazerať na štúdiu v kontexte vyvárania migračnej a azylovej politiky EÚ, konkrétne sľubov prisľúbených na zasadnutí Európskej rady v Tampere v októbri 1999 a prijatia Haagskeho programu Európskou radou v novembri, ktorý zdôrazňuje dôležitosť migračnej politiky;

1.4

je znepokojený pomalým pokrokom Európskej rady pri vytváraní migračnej politiky EÚ založenej na záveroch dohodnutých na zasadnutí Rady v Tampere;

1.5

konštatuje, že štúdia dospieva k záveru, že „existuje vzťah medzi legálnou a ilegálnou migráciou, ale tento vzťah je zložitý a určite nie priamy, pretože je nutné vziať do úvahy celú škálu rôznych faktorov“. Zdôrazňuje, že ilegálna migrácia je v EÚ hlavnou obavou, pretože môže podkopať politiky vytvorené na propagáciu regulárnej migrácie a môže podporovať nepriateľstvo v hostiteľských spoločenstvách. Preto je pre vnútornú bezpečnosť a istotu v rámci EÚ rozhodujúca účinná prevencia ilegálnej migrácie. Okrem toho, ilegálni migranti sa môžu dostať do osobného nebezpečenstva a môžu byť vystavení riziku využívania. Vzhľadom na tieto úvahy je veľmi potrebná vyrovnaná politika, ktorá bude podporovať opatrenia s cieľom zabezpečiť stálu úroveň regulárnej migrácie, spolu s opatreniami na zastrašenie ilegálnych migrantov;

1.6

zdôrazňuje svoje znepokojenie ohľadne používania termínu ilegálna migrácia, najmä keď mnohí migranti z tejto kategórie nie sú trestno-právne vyšetrovaní alebo stíhaní, a tak by sme uprednostnili použitie slovného spojenia neregulárna migrácia tam, kde je to vhodné;

1.7

konštatuje, že štúdia načrtáva významný počet priepastí vo výskume a apeluje na Európsku komisiu, aby vytvorila výskumný program, aby sa zaplnili tieto medzery, a aby takto ovplyvnila politiku;

1.8

konštatuje, že štúdia sa vzťahuje na iné politiky EÚ, ktoré ovplyvňujú migrantov, ako napríklad politika rozvoja a európska stratégia zamestnanosti. Okrem toho si je vedomý širokého rozsahu politík EÚ, ktoré majú dopad na migračnú politiku, hlavne v oblastiach sociálnej a hospodárskej politiky a volá po vytvorení skupiny v Európskej komisii v generálnych riaditeľstvách, aby sa koordinovali aktivity, ktoré ovplyvňujú migrantov.

1.9

súhlasí so závermi štúdie, že existuje nedostatok spoľahlivých a porovnateľných údajov na úrovni EÚ a verí, že akčný plán Komisie pre štatistiku spoločenstva v oblasti prisťahovalectva (KOM (2003) 179 v konečnom znení) a prvá výročná správa o migrácii a integrácii (KOM(2004) 508 v konečnom znení) začína túto otázku riešiť;

1.10

zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú hrajú miestne a regionálne orgány pri zbere údajov a štatistík a volá po úplnej angažovanosti miestnych a regionálnych orgánov v konzultáciách o zavedení spoľahlivých a porovnateľných údajov v Európskej únie po zozbieraní porovnateľných údajov;

1.11

podporuje volanie štúdie po „intenzívnejšom a cielenom využívaní poradenstva a výmeny informácií“ a víta vytvorenie odbornej skupiny známej ako Výbor pre prisťahovalectvo a azyl a sieť národných kontaktných bodov pre integráciu;

1.12

súhlasí s vytvorením európskej migračnej siete a observatória a verí, že miestne a regionálne orgány hrajú v tejto sieti dôležitú úlohu, pretože môžu prispieť konkrétnymi priamymi skúsenosťami a osvedčenými praktikami;

1.13

verí, že by mali existovať väčšie príležitosti pre výmenu skúseností a najlepšej praxe, vrátane aktivít ako napríklad skupinovej kritiky, pokiaľ ide o imigračnú politiku a konštatuje, že by sa to dalo dosiahnuť prostredníctvom zavedenia otvorenej metódy koordinácie pri vytváraní imigračnej politiky EÚ a nalieha na Európsku radu, aby prijala návrhy Európskej komisie v tejto oblasti;

1.14

podporuje názor Európskej komisie, že v dôsledku demografického úpadku a starnutia populácie bude nábor štátnych príslušníkov tretích krajín a imigrácia do EÚ pravdepodobne pokračovať a narastať. Táto téma je uvedená v Kokovej správe, ktorá uvádza, že „starnutie zvýši dopyt po dôchodkoch a zdravotníckej pomoci v tom istom čase, ako zníži počet ľudí v produkčnom veku, ktorí vytvárajú potrebné bohatstvo.“ (6) Okrem toho, Kok pripomína predstavy Európskej komisie, ktoré „odhadujú, že úplným dopadom starnutia populácie bude zníženie potenciálneho rastu EÚ zo súčasnej miery vo výške 2 – 2,25 % na približne 1,2 % do roku 2040; (7), okrem toho by sa mali v tomto kontexte zdôrazniť ďalšie pozitívne hospodárske a sociálne vonkajšie faktory, napr. nový ľudský kapitál, špecializácia, ľudské obohatenie;

1.15

zdôrazňuje kľúčovú regionálnu dimenziu v imigračných a integračných politikách EÚ a verí, že je to dôležitá oblasť debaty. Regionálna dimenzia je rozhodujúca, pretože niektoré regióny EÚ strácajú obyvateľstvo a trpia vážnym nedostatkom zručností, pričom iné regióny majú rýchle rastúcu populáciu s tlakmi na miestne služby a dostupné bývanie; verí, že je nutné vykonať veľa práce pri rozvoji regionálnej a miestnej dimenzie migrácie najmä v oblasti integrácie. V súčasnosti sa táto vyvíja prostredníctvom programu INTI. V roku 2004 bolo na tento program vyčlenených 6 miliónov EUR, ale bolo prijatých 158 žiadostí o grant, ktoré požadovali celkové granty vo výške 42.58 miliónov EUR. Výbor požaduje podstatné zvýšenie vo financovaní tohto programu na obdobie 2007-2013.“;

1.16

víta zámer Európskej komisie začať komplexný proces v oblasti prístupu migrujúcej pracovnej sily. Zelená kniha „Prístup EÚ k riadeniu hospodárskej integrácie“ (KOM(2004) 811 v konečnom znení) bola publikovaná roku 2005 a Výbor sa nazdáva, že toto zapojenie sa do procesu konzultácie je veľmi dôležité vzhľadom na potenciálne vplyvy migrácie na regionálne trhy práce a služby poskytované miestnymi a regionálnymi orgánmi;

1.17

súhlasí so štúdiou, keď uvádza, že posilnenie integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym trvalým pobytom v členských štátoch je „dôležitým cieľom imigračnej politiky EÚ“ a dosahuje sa prostredníctvom integrácie na trhu práce, umožnením mobility štátnych príslušníkov tretích krajín v EÚ a uznávaním kvalifikácií štátnych príslušníkov tretích krajín;

1.18

víta princíp mobility nastolený smernicou o stave občanov s dlhodobým trvalým pobytom (november 2003.) Zavádza práva na mobilitu pre tých občanov s trvalým pobytom, ktorí sú v EÚ dlhšie ako päť rokov a mobilita štátnych príslušníkov tretích krajín bola umožnená rozšírením nariadenia 1408/71; súhlasí, že istý stupeň mobility sa dá nájsť v návrhoch Komisie pre vstup zahraničných študentov a výskumníkov;

1.19

zdôrazňuje potrebu robiť nábor na výskumníkov v EÚ, aby sa dali dosiahnuť lisabonské ciele. Výbor cíti, že táto oblasť náboru bude dôležitým testom pre vytvorenie migračnej politiky EÚ a jej schopnosti vyplniť nedostatky zručností. Vo svojom Oznámení Rade a Európskemu parlamentu o vstupe štátnych príslušníkov tretích krajín za účelom vykonávania vedeckého výskumu (KOM (2004) 178 v konečnom znení) Európska komisia odhadovala, že 700 000 ďalších výskumníkov je potrebných do roku 2010, ak má EÚ splniť lisabonské ciele;

1.20

konštatuje, že Rada pre spravodlivosť a domáce záležitosti dohodla všeobecný prístup k smernici v novembri 2004. Hoci tento prístup obsahuje uznávanie kvalifikácií, pracovných podmienok a daňových výhod, nezdá sa, že by obsahoval zmiernenie podmienok vstupu pre rodiny krátkodobo zamestnaných výskumných pracovníkov. Výbor pociťuje, že toto je hlavný faktor pri nábore výskumných pracovníkov a tým by sa členské štáty EÚ zaradili k takým krajinám, ako je USA a Kanada;

1.21

zdôrazňuje dôležitú úlohu európskej stratégie zamestnanosti a Európskeho sociálneho fondu pri poskytovaní vzdelávania a pracovných zručností, ktoré sú rozhodujúce v integrácii nedávnych migrantov. Integrácia znevýhodnených skupín na trhu práce bola kľúčovou témou európskej stratégie zamestnanosti, aby sa zachovala ponuka pracovnej sily, maximalizovala adaptabilita, a aby sa reagovalo na sektorové a regionálne nedostatky pracovnej sily. Nové smernice EÚ pre zamestnanosť majú za cieľ redukovanie pracovnoprávnych priepastí medzi štátnymi príslušníkmi EÚ s štátnymi príslušníkmi krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, ktorá predstavovala v roku 2002 rozdiel vo výške 11,7 %. Štúdia sa neodvoláva na aktivity v rámci Európskeho sociálneho fondu za účelom propagácie integrácie imigrantov na trhu práce a inovačnej práce vykonanej miestnou a regionálnou vládou v tejto oblasti study;

1.22

uvádza závery štúdie o efektívnosti normalizačných opatrení z hľadiska migranta aj členských štátov a verí, že rozsiahle normalizačné opatrenia obyčajne nie sú najvhodnejším spôsobom riešenia problémov neregulárnej migrácie. Predsa len normalizácia na báze od prípadu k prípadu môže byť užitočným nástrojom pri zaobchádzaní s mnohými príkladmi neregulárnej migrácie;

1.23

súhlasí s tým, že zistenia štúdie „pripisujú dôležitosť názoru, že normalizácia by sa mala považovať za spôsob riadenia migračných tokov, pretože sa v skutočnosti často javia byť negatívnym dôsledkom imigračnej politiky.“ Ale normalizácia môže byť potrebná –posudzujúc každý prípad osobitne -, ak sa imigranti usadia v miestnych spoločenstvách, aby sa ľudia dostali zo skrytej ekonomiky, zvýšili daňové odvody a podporila sociálna súdržnosť. Pripomienky správy Hornej snemovne sú v tomto kontexte zaujímavé; (8)

1.24

súhlasí so správou Hornej snemovne, ktorá uvádzala „niektorým formám normalizácie dlhodobých ilegálnych imigrantov sa nedá predísť, ak sa nemá vytvoriť rastúca najchudobnejšia skupina ľudí v mimoriadnej situácii, ktorí sú citliví na využívanie.“ Správa Hornej snemovne zdôrazňuje potrebu minimalizovať faktory „ťahu“ spôsobené normalizáciou a navrhuje, že by to dalo vo veľkom rozsahu prekonať posudzovaním jednotlivých prípadov a nie amnestiou veľkého rozsahu. Na záver, Horná snemovňa verí, že amnestie môžu poskytnúť zriedkavú príležitosť pre získanie spoľahlivých informácií o veľkosti a charaktere ilegálnej imigrantskej populácie; (9)

1.25

všíma si mnohé formy ilegálnej migrácie a ťažkosti pri vykonávaní výskumu v týchto oblastiach, hoci cíti, že je potrebný ďalší výskum o rôznych typoch ilegálnych imigrantov, aby sa dali efektívnejšie formulovať politiky. V tomto ohľade by bolo dôležité rozlišovať medzi:

1.26

podporuje názory vyjadrené v štúdii, že vytvorenie politiky vracania v spoločenstve, vytvorenie kľúčových dohôd o spolupráci s krajinami pôvodu a transformácia čiernej práce na regulárny pracovnoprávny pomer sú kľúčovými prvkami v boji proti neregulárnej imigrácii;

1.27

víta návrhy v štúdii, ktoré súvisia s vytváraním politiky vracania v spoločenstve. Návrh akčného programu vracania bol dohodnutý Európskou radou v novembri 2002 a teraz sa musí dosiahnuť rýchlejší pokrok pri jej implementácii;

1.28

súhlasí so štúdiou, keď uvádza, že „spolupráca tretích krajín je veľmi dôležitá, ak sa majú zredukovať ilegálne migračné toky“ a nedávne závery zasadnutí Európskej rady, ktoré „podčiarkli potrebu komplexného prístupu k migrácii ktorý sa zameriava na ľudské práva, politické otázky a otázky rozvoja v krajinách pôvodu a tranzitu“;

1.29

schvaľuje synergiu medzi migračnými a rozvojovými politikami, ktoré sú načrtnuté v štúdii a verí, že rozvojová politika môže zlepšiť hospodárske a sociálne podmienky v tretích krajinách a tak zredukovať faktory „tlaku“, ktoré vedú k migrácii do EÚ;

1.30

zdôrazňuje potrebu pre Európsku úniu byť aktívna pri podpore spoločných iniciatív so susedskými krajinami prostredníctvom programov ako napríklad nový susedský inštrument, Tacis, Meda, Encas a INTERREG. Je dôležité, aby sa vytvoril „kruh priateľstva“, aby sa dal mier a solidarita rozšíriť v krajinách, ktoré susedia s EÚ teraz, keď sa únia rozšírila. Európska únia potrebuje pracovať v partnerstve s týmito krajinami, aby sa zlepšila ich hospodárska a sociálna situácia a zredukovali faktory „tlaku“, ako napríklad vysoká nezamestnanosť, nízke mzdy, nedostatok demokracie a organizovaný zločin. Jednou z prioritných oblastí pre spoluprácu bude riadenie migrácie. Niektoré susediace krajiny vytvorila akčné plány špecificky zamerané na neregulárnu migráciu a EÚ je pripravená podporovať ich implementáciu, rovnako aj akcie proti neregulárnej migrácii tých krajín, ktoré také plány pripravujú;

1.31

zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú hrajú miestne a regionálne orgány v programoch ako Tacis, Meda, Encas a INTERREG a pripomína Komisii a členským štátom, že miestne a regionálne orgány by mali hrať kľúčovú úlohu vo vytváraní následníckych programov;

1.32

zoširoka víta návrhy nového susedského nástroja, ale je sklamaný, že nástroj (ktorý je predmetom samostatného stanoviska Výboru regiónov) neposkytuje väčšiu úlohu miestnej a regionálnej vláde, hlavne keďže mnoho politických oblastí pokrytých týmto nástrojom sa týkajú kompetencií miestnych a regionálnych vlád;

1.33

súhlasí so štúdiou, keď zdôrazňuje potrebu riešenia neregulovaného trhu práce a tieňovej ekonomiky, pričom uvádza, že „sa odhaduje, že tieňová ekonomika prestavuje 7-16 % HDP EÚ, hoci ju za žiadnych okolností úplne netvoria ilegálni imigranti.“ Je potrebné transformovať čiernu prácu na regulárny pracovnoprávny pomer a táto potreba je jednou z desiatich priorít smerníc zamestnanosti na rok 2003. Niekoľko členských štátov načrtlo špeciálne opatrenia pre zahraničných pracovníkov a migrantov v neregulárnej situácii vo svojich národných akčných plánoch zamestnanosti (NAP) na rok 2003) a Výbor víta zvolanie Programu pre členské štáty v Haagu, ktoré sa týka cieľov zredukovania nekontrolovaného trhu práce, ktoré sú vytýčené v Európskej stratégii zamestnanosti;

1.34

poukazuje na potrebu väčšej podpory hraničných regiónov, pretože tieto sú v porovnaní s inými regiónmi špeciálne zasiahnuté neregulárnym vstupom cudzincov do krajiny vo väčšej miere a podporuje zriadenie Európskeho zboru pohraničnej stráže, rovnako aj skorý varovný systém, pretože sa musí dosiahnuť účinná spoločná správa vonkajších hraníc Únie, a navyše by sa mala ďalej podporovať aj súdna spolupráca a spolupráca medzi policajnými zbormi na centrálnej aj na regionálnej a miestnej úrovni.

2.1

pripomína inštitúciám EÚ dôležitú úlohu, ktorú hrajú regionálne a miestne orgány v integrácii migrantov a vzhľadom na túto skutočnosť zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú hrajú miestne a regionálne orgány v celom rade iniciatív načrtnutých v štúdii. Medzi ne patrí výmena skúseností v oblasti integračných opatrení, vytváranie programov ako napríklad nový susedský nástroj a nástupnícke programy po programe Tacis a INTERREG, atď. a preto odporúča úplné angažovanie sa miestnych a regionálnych vlád v týchto programoch;

2.2

argumentuje, že by mali existovať väčšie príležitosti pre výmenu skúseností a najlepšej praxe, vrátane aktivít ako napríklad skupinová kritika, pokiaľ ide o imigračnú politiku a konštatuje, že by sa to dalo dosiahnuť prostredníctvom prijatia otvorenej metódy koordinácie pri vytváraní imigračnej politiky EÚ a nalieha na Európsku radu, aby prijala návrhy Komisie v tejto oblasti;

2.3

vyzýva Európsku komisiu, aby vytvorila skupinu zloženú zo zamestnancov generálnych riaditeľstiev, ktorých politiky a opatrenia ovplyvňujú štátnych príslušníkov tretích krajín, aby sa dala existujúca politika efektívnejšie integrovať a koordinovať;

2.4

požaduje uverejnenie výskumného programu Európskou komisiou, aby sa vyplnili medzery vo výskume uvedené v štúdii;

2.5

požaduje podstatné zvýšenie v programe INTI kvôli tomu, aby sa miestne a regionálne orgány mohli zúčastniť na veľkom počte nadnárodných projektov financovaných EÚ, zaoberajúcich sa integráciou migrantov;

2.6

zdôrazňuje dôležitú úlohu role migrácie, pokiaľ ide o vypĺňanie nedostatkov zručností a vyzýva Európsku radu, aby v týchto oblastiach vytvorila efektívne politické iniciatívy, vrátane náboru štátnych príslušníkov tretích krajín na vedecký výskum;

2.7

zdôrazňuje možnosť podporovať vhodné stratégie rozvoja v tretích krajinách. Na druhej strane je dôležité, aby štúdie o migrácií brali na vedomie nové charakteristiky migračných tokov, ako je ich feminizácia, ktorá je veľmi dôležitá pre tvorbu, rozvoj a aplikáciu stratégií v oblasti migrácie;

2.8

požaduje ďalšie angažovanie sa miestnej a regionálnej vlády pri vytváraní spoľahlivých a porovnateľných údajov na úrovni EÚ;

2.9

víta zámer Komisie začať úplný konzultačný proces o Zelenej knihe „Prístup EÚ k riadeniu hospodárskej integrácie“ (KOM(2004) 811 v konečnom znení) a pripomína Komisii potrebu úplnej konzultácie v tomto procese s ním a miestnou a regionálnou vládou;

2.10

verí, že je nevyhnutné rýchle konanie, aby sa ďalej vyvíjala európska migračná sieť a observatórium, opäť s úplnou angažovanosťou miestnej a regionálne vlády;

2.11

vyjadruje obavu týkajúcu sa pomalého pokroku Európskej rady pri vytváraní imigračnej politiky EÚ a opatrení vyplývajúcich zo zasadnutia Európskej rady v Tampere v roku 1999. Vzhľadom na tieto obavy zdôrazňuje potrebu prijať urýchlené rozhodnutia o otázkach prednesených v Haagskom programe.