PRÍLOHA 1

SB JEDNOTKY PRE POĽNOHOSPODÁRSKE ALEBO LESNÉ TRAKTORY A INÉ POMALY SA POHYBUJÚCE VOZIDLÁ

(1)  Pokiaľ nie je premietaná plocha reflektoru kruhová, za jej priemer sa považuje priemer kruhu s rovnakým obsahom ako premietaná plocha zjavného užitočného povrchu reflektora.

PRÍLOHA 2

OZNÁMENIE

(Maximálny formát: A4 (210 x 297 mm))

PRÍLOHA 3

MINIMÁLNE POŽIADAVKY NA KONTROLNÉ POSTUPY ZHODY VÝROBY

1.   VŠEOBECNE

1.1.   Požiadavky na zhodu sa považujú za splnené z mechanického a geometrického hľadiska, ak rozdiely neprekračujú nevyhnutné výrobné odchýlky v rámci požiadaviek tohto predpisu.

1.2.   Vzhľadom na fotometrické vlastnosti zhoda sériovo vyrábaných svetlometov nesmie byť sporná, ak sa pri skúške fotometrickej účinnosti akéhokoľvek náhodne vybraného svetlometu:

1.3.   Vzhľadom na overenie zmeny vo vertikálnej polohe čiary rozhrania vplyvom tepla, sa použije tento postup:

Jeden z odobratých svetlometov sa musí skúšať v súlade s postupom opísaným v bode 2.1 prílohy 5 potom, čo sa podrobí trikrát po sebe cyklu opísanému v bode 2.2.2 prílohy 5.

Svetlomet sa považuje za prijateľný, ak hodnota Δr neprekročí 1,5 mradu.

Ak táto hodnota prekračuje 1,5 mrad, ale nie je vyššia ako 2,0 mrad, skúške sa podrobí druhá vzorka a potom priemer absolútnych hodnôt nameraných u obidvoch vzoriek neprekročí 1,5 mrad.

1.4.   Súradnice farby musia byť dodržané.

2.   MINIMÁLNE POŽIADAVKY NA OVERENIE ZHODY VÝROBCOM

Držiteľ schvaľovacej značky musí v prípade všetkých typov svetlometov vykonať aspoň tieto skúšky, v príslušných intervaloch. Skúšky musia byť vykonané v súlade s ustanoveniami tohto predpisu.

Ak sa v prípade nejakej vzorky preukáže nezhoda vzhľadom na príslušný typ skúšky, musia byť odobraté a odskúšané ďalšie vzorky. Výrobca musí podniknúť kroky na zabezpečenie zhody príslušnej výroby.

2.1.   Charakter skúšok

Skúšky zhody v tomto predpise musia zahŕňať fotometrické vlastnosti a overenie zmeny vertikálnej polohy čiary rozhrania vplyvom tepla.

2.2.   Metódy použité v skúškach

2.3.   Spôsob odoberania vzoriek

Vzorky svetlometov sa vyberú náhodne z jednej výrobnej dávky. Jedna dávka znamená súbor svetlometov rovnakého typu, definovaný podľa výrobnej metódy výrobcu.

Hodnotenie sa vo všeobecnosti vzťahuje na sériovú výrobu z jednotlivých tovární. Výrobca však môže zoskupiť záznamy týkajúce sa rovnakého typu z niekoľkých tovární za predpokladu, že sa v nich používa rovnaký systém kvality a riadenie kvality.

2.4.   Namerané a zaznamenané fotometrické charakteristiky

Vzorka svetlometu sa musí podrobiť fotometrickým meraniam v bodoch ustanovených v predpise, pričom odčítanie údajov sa obmedzí na body Emax, HV (3), HL, HR (4) v prípade diaľkového svetla a na body B 50 L (alebo R), HV, 50 V, 75 R (alebo L) a 25 L (alebo R) v prípade stretávacieho svetla (pozri obrázok v prílohe 4).

2.5.   Kritériá prijateľnosti

Výrobca je zodpovedný za vypracovanie štatistických štúdií výsledkov skúšok a po dohode s príslušným orgánom za vymedzenie kritérií pre prijateľnosť svojho výrobku s cieľom splniť špecifikácie na overovanie zhody výrobkov stanovené v bode 12.1 tohto predpisu.

Kritériá prijateľnosti musia byť také, aby pri úrovni spoľahlivosti 95 % minimálna pravdepodobnosť absolvovania náhodnej kontroly v súlade s prílohou 7 (prvé odoberanie vzoriek) bola 0,95.

(1)  Písmená v zátvorkách odkazujú na svetlomety určené na ľavostrannú premávku.

(2)  Jednotka skonštruovaná na vyžarovanie stretávacieho svetla môže mať diaľkové svetlo, ktoré nespĺňa túto špecifikáciu.

(3)  Pokiaľ je diaľkové svetlo a stretávacie svetlo zlúčené, meraný bod HV je rovnaký pre obe svetlá.

(4)  HL a HR: body na priamke „hh“ umiestnené vo vzdialenosti 1,125 m vľavo resp. vpravo od bodu HV.

PRÍLOHA 4

PRÍKLADY USPORIADANIA SCHVAĽOVACÍCH ZNAČIEK

Obrázok 1

Svetlomet, na ktorom je umiestnená uvedená schvaľovacia značka je svetlometom, ktorý bol schválený v Holandsku (E4), ktorý spĺňa požiadavky tohto predpisu zmeneného sériou zmien 02 pre diaľkové aj stretávacie svetlo (SCR), a ktorý je skonštruovaný iba pre pravostrannú premávku.

Obrázok 3b

SB svetlomet označený touto schvaľovacou značkou je svetlometom, ktorý spĺňa požiadavky tohto predpisu tak v prípade stretávacieho aj diaľkového svetla, a je konštruovaný:

SB svetlomet označený touto schvaľovacou značkou je svetlometom s plastovým rozptylovým sklom, ktorý spĺňa požiadavky, len pokiaľ ide o stretávacie svetlo, a ktorý je konštruovaný:

SB svetlomet s uvedenou schvaľovacou značkou je svetlomet obsahujúci rozptylové sklo z plastického materiálu spĺňajúci požiadavky tohto predpisu:

Obrázok 10

Príklady zjednodušeného označenia zoskupených, združených alebo zlúčených svietidiel

(Zvislé a vodorovné čiary znázorňujú tvar zariadenia pre svetelnú signalizáciu. Nie sú súčasťou schvaľovacej značky.)

Vzor A

Vzor B

Vzor C

Vzor D

Obrázok 11

Svietidlo zlúčené so svetlometom

Príklad 1

Uvedený príklad sa vzťahuje na označenie rozptylového skla z plastového materiálu, ktoré je skonštruované na použitie v rôznych typoch svetlometov, a to:

Hlavné teleso svetlometu sa označuje iba jedným platným schvaľovacím číslom, napríklad:

Obrázok 11

Príklad 2

Uvedený príklad sa vzťahuje na označenie rozptylového skla zostavy dvoch svetlometov schválených v Nemecku (E1), ktorá pozostáva zo svetlometu vyžarujúceho stretávacie svetlo, skonštruovaného pre obidva systémy premávky a diaľkového svetla, spĺňajúceho požiadavky predpisu č. 1 a svetlometu diaľkového svetla, spĺňajúceho požiadavky predpisu č. 5.

Štítok SB2 – jednotka svetlometu z lisovaného skla, priemer 180mm (7in), typ 2 obidve svetlá (stretávacie a diaľkové)

Štítok SB3 – jednotka svetlometu z lisovaného skla, priemer 180mm (7in), typ 1 jedno svetlo (len diaľkové)

Všetky rozmery v milimetroch

Štítok SB4 – jednotka svetlometu z lisovaného skla, priemer 180mm (7in), typ 2 jedno svetlo (len stretávacie)

Všetky rozmery v milimetroch

Štítok SB5 – jednotka svetlometu z lisovaného skla, priemer 145 mm (5,75in), typ 1 jedno svetlo (len diaľkové)

Všetky rozmery v milimetroch

Štítok SB6 – jednotka svetlometu z lisovaného skla, priemer 145 mm (5,75in), typ 2 obidve svetlá (stretávacie a diaľkové)

Všetky rozmery v milimetroch

Štítok SB7 – jednotka svetlometu z lisovaného skla, priemer 145 mm (5,75in), typ 1 jedno svetlo (len stretávacie)

Všetky rozmery v milimetroch

Štítky SB8a a SB 8b – meracie steny

A.   Svetlomety pre pravostrannú premávku

(rozmery v mm)

B.   Svetlomet pre ľavostrannú premávku

(rozmery v mm)

PRÍLOHA 5

SKÚŠKA STABILITY FOTOMETRICKÝCH VLASTNOSTÍ SVETLOMETOV V PREVÁDZKE

SKÚŠKY ÚPLNÝCH SVETLOMETOV

Po zmeraní fotometrických hodnôt spôsobom predpísaným v tomto predpise, sa vzorka úplného svetlometu v bode pre Emax v prípade stretávacieho svetla a v bodoch HV, 50 R, B 50 L v prípade diaľkového svetla (alebo v bodoch HV, 50 L, B 50 R v prípade svetlometov konštruovaných pre ľavostrannú premávku) podrobí skúške stálosti fotometrickej účinnosti v prevádzke. Pod pojmom „kompletný svetlomet“ sa rozumie samotné kompletné svietidlo vrátane tých okolitých častí telesa svetlometu a žiaroviek, ktoré by mohli ovplyvniť tepelný rozptyl.

1.   SKÚŠKA STÁLOSTI FOTOMETRICKEJ ÚČINNOSTI

Skúšky sa vykonávajú v suchom a pokojnom prostredí pri teplote okolia 23 °C ± 5 °C, pričom úplný svetlomet sa pripevní na podstavec predstavujúci správnu inštaláciu na vozidle.

1.1.   Čistý svetlomet

Svetlomet musí byť v prevádzke počas 12 hodín podľa pokynov uvedených v bode 1.1.1 a musí sa kontrolovať podľa pokynov uvedených v bode 1.1.2.

1.1.1.   Skúšobný postup

Svetlomet musí byť počas stanoveného obdobia v prevádzke tak, aby:

1.1.2.   Výsledky skúšky

1.1.2.1.   Vizuálna kontrola

Keď je svetlomet stabilizovaný na teplotu okolia, rozptylové sklo svetlometu a prípadné vonkajšie rozptylové sklo sa očistí čistou, vlhkou bavlnenou tkaninou. Potom sa podrobí vizuálnej kontrole; nesmie sa na ňom vyskytovať žiadne viditeľné poškodenie, deformácie, praskliny alebo zmena farby, či už na rozptylovom skle svetlometu alebo na prípadnom vonkajšom rozptylovom skle.

1.1.2.2.   Fotometrická skúška

V súlade s ustanoveniami tohto predpisu sa fotometrické hodnoty musia overiť v týchto bodoch:

Môže sa vykonať ďalšie zameranie, ktoré zohľadňuje akékoľvek deformácie svetlometu teplom (zmena polohy rozhrania je stanovená v bode 2 tejto prílohy).

Medzi fotometrickými vlastnosťami a hodnotami nameranými pred skúškou je prípustný rozdiel 10 % vrátane tolerancií fotometrických postupov.

1.2.   Znečistený svetlomet

Po odskúšaní podľa bodu 1.1 sa svetlomet prevádzkuje jednu hodinu podľa postupu opísaného v bode 1.1.1 potom, čo sa podrobil príprave uvedenej v bode 1.2.1 a kontrole uvedenej v bode 1.1.2.

1.2.1.   Príprava svetlometu

1.2.1.1.   Skúšobná zmes

1.2.1.2.   Nanášanie skúšobnej zmesi na svetlomet

Skúšobná zmes sa rovnomerne nanesie na celý svietiaci povrch svetlometu, a potom sa nechá uschnúť. Tento postup sa opakuje dovtedy, kým sa hodnota osvetlenia nezníži na hodnotu v rozpätí od 15 % do 20 % hodnôt meraných v každom z týchto bodov za podmienok opísaných v bode 1:

1.2.1.3.   Meracie zariadenie

Meracie zariadenie musí byť rovnocenné zariadeniu použitému pri schvaľovacích skúškach svetlometu.

2.   SKÚŠKA ZMENY ZVISLEJ POLOHY PRIAMKY ROZHRANIA VPLYVOM TEPLA

Táto skúška pozostáva z overenia, či zvislá zmena priamky rozhrania vplyvom tepla nepresiahne pri prevádzke stretávacieho svietidla stanovenú hodnotu.

Svetlomet skúšaný v súlade s bodom 1.1 sa musí podrobiť skúške opísanej v bode 2.1 bez toho, aby bol vybratý zo svojho skúšobného zariadenia alebo bol vzhľadom naň znovu nastavený.

2.1.   Skúška

Skúška sa vykonáva v suchom a pokojnom prostredí pri teplote okolia 23 °C ± 5 °C.

Použije sa sériovo vyrábaný SB svetlomet, ktorý bol rozsvietený najmenej jednu hodinu, svetlomet musí byť v činnosti so stretávacím svetlom a nesmie byť demontovaný zo skúšobného upevnenia alebo nanovo nastavený. (Na účely tejto skúšky sa napätie nastaví tak, ako sa uvádza v bode 1.1.1.2.) Poloha priamky rozhrania v jej horizontálnej časti (medzi vv a vertikálnou priamkou prechádzajúcou cez bod B 50 L pre pravostrannú premávku alebo B 50 R pre ľavostrannú premávku) sa overuje 3 minúty (r3), resp. 60 minút (r60) po prevádzkovaní svetlometu.

Uvedená zmena polohy priamky rozhrania sa meria akoukoľvek metódou, ktorá má prijateľnú presnosť a reprodukovateľné výsledky.

2.2.   Výsledky skúšky

(1)  Ak je skúšaný svetlomet skupinový a/alebo zlúčený so signalizačnými svetlami, musia byť signalizačné svetlá rozsvietené počas celého trvania skúšky. V prípade smerového svietidla musí toto svietidlo svietiť prerušovane s pomerom zapnutie/vypnutie približne jedna ku jednej.

(2)  Ak sú dve vláknové žiarovky alebo viac vláknových žiaroviek rozsvietené súčasne, keď svetlomet bliká, nepovažuje sa to za bežné používanie vláknových žiaroviek súčasne.

(3)  NaCMC je sodná soľ karboxymetylcelulózy všeobecne nazývaná „CMC“. NaCMC používaná v znečisťujúcej zmesi musí mať stupeň substitúcie (DS) 0,6-0,7 a viskozitu 200-300 cP pre 2 % roztok pri teplote 20 °C.

(4)  Prípustná odchýlka množstva je spôsobená nevyhnutnosťou získať nečistotu, ktorá sa rovnomerne rozloží na celom plastovom rozptylovom skle.

(5)  Bod 50 V je situovaný 375 mm pod HV na vertikálnej čiare VV na stene vo vzdialenosti 25 m.

PRÍLOHA 6

POŽIADAVKY NA SVETIDLÁ S ROZPTYLOVÝMI SKLAMI Z PLASTOVÉHO MATERIÁLU – SKÚŠANIE VZORIEK ROZPTYLOVÝCH SKIEL ALEBO VZORIEK MATERIÁLU KOMPLETNÝCH SVIETIDIEL

1.   VŠEOBECNÉ ŠPECIFIKÁCIE

2.   SKÚŠKY

2.1.   Odolnosť voči zmenám teploty

2.1.1.   Skúšky

Tri nové vzorky (rozptylové sklá) sa podrobia piatim cyklom zmeny teploty a vlhkosti (RH = relatívna vlhkosť) podľa tohto programu:

Pred týmto testom sa vzorky udržiavajú najmenej štyri hodiny pri 23 °C ± 5 °C a 60 % – 75 % RH.

2.1.2.   Fotometrické merania

2.1.2.1.   Metóda

Fotometrické merania sa vykonajú na vzorkách pred skúškou a po skúške.

Pri meraní sa použije štandardné svietidlo a meria sa v týchto bodoch:

2.1.2.2.   Výsledky

Rozdiel medzi fotometrickými hodnotami nameranými pri každej vzorke pred skúškou a po skúške nesmie presiahnuť 10 % vrátane tolerancií fotometrickej meracej metódy.

2.2.   Odolnosť voči atmosférickým a chemickým vplyvom

2.2.1.   Odolnosť voči atmosférickým vplyvom

Tri nové vzorky (rozptylových skiel alebo vzoriek materiálu) sa musia vystaviť žiareniu zo zdroja, ktorý má rozloženie spektrálnej energie podobné ako čierne teleso pri teplote 5 500 K až 6 000 K. Medzi zdroj a vzorky sa umiestnia vhodné filtre, aby sa v maximálne možnej miere obmedzili žiarenia s vlnovými dĺžkami kratšími ako 295 nm a dlhšími ako 2 500 nm. Vzorky musia byť vystavené osvetleniu s výkonom 1 200 W/m2 ± 200 W/m2 tak dlho, aby prijatá svetelná energia dosiahla hodnotu rovnajúcu sa 4 500 MJ/m2 ± 200 MJ/m2. V rámci uzavretého skúšobného priestoru musí byť teplota nameraná na čiernom paneli umiestnenom na úrovni vzoriek 50 °C ± 5 °C. Na zabezpečenie rovnomernej expozície sa vzorky pohybujú okolo zdroja žiarenia rýchlosťou medzi 1 a 5 1/min.

Vzorky sú kropené destilovanou vodou, ktorá má mernú vodivosť nižšiu ako 1 mS/m a teplotu 23 °C ± 5 °C, podľa nasledujúceho cyklu:

2.2.2.   Odolnosť voči chemickým vplyvom

Po skúške opísanej v bode 2.2.1 a po vykonaní merania opísaného v bode 2.2.3.1 sa vonkajšia strana týchto troch vzoriek podrobí úprave opísanej v bode 2.2.2.2 pomocou zmesi definovanej v bode 2.2.2.1.

2.2.2.1.   Skúšobná zmes

Skúšobná zmes je zložená zo 61,5 % n-heptánu, 12,5 % toluénu, 7,5 % etyltetrachloridu, 12,5 % trichlóretylénu a 6 % xylénu (objemové percentá).

2.2.2.2.   Nanášanie skúšobnej zmesi

Kus bavlnenej látky (podľa normy ISO 105) ponorte do zmesi stanovenej v bode 2.2.2.1, aby nasiakol a do 10 sekúnd ho počas 10 minút nanášajte na vonkajší povrch vzorky pri tlaku 50 N/cm2 zodpovedajúcom sile 100 N pôsobiacej na skúšobnú plochu 14 x 14 mm.

Počas týchto desiatich minút sa látkový vankúšik znova napúšťa zmesou tak, aby zloženie nanášanej tekutiny bolo neustále totožné s predpísanou zmesou.

Počas nanášania je možné kompenzovať tlak nanášania na vzorku tak, aby sa predišlo jeho popraskaniu.

2.2.2.3.   Čistenie

Na konci nanášania skúšobnej zmesi sa vzorka vysuší na čerstvom vzduchu a potom sa umyje roztokom opísaným v bode 2.3 (Odolnosť proti čistiacim prostriedkom) pri teplote 23 °C ± 5 °C.

Potom sa vzorky dôkladne opláchnu destilovanou vodou s teplotou 23 °C ± 5 °C, ktorá neobsahuje viac ako 0,2 % nečistôt, a poutierajú sa mäkkou látkou.

2.2.3.   Výsledky

2.2.3.1.   Po skúške odolnosti voči atmosférickým činidlám musí byť vonkajší povrch vzoriek bez prasklín, škrabancov, odštiepených miest a deformácií a stredná hodnota zmien priepustnosti meraná na troch vzorkách podľa podľa postupu opísaného v doplnku 2 k tejto prílohe nesmie prekročiť 0,020 (Δ tm ≤ 0,020).

2.2.3.2.   Po skúške odolnosti voči chemickým činidlám nezostanú na vzorkách žiadne stopy po chemickom zafarbení, ktoré by mohlo spôsobiť kolísanie rozptylu toku, ktorého priemerné kolísanie , merané na troch vzorkách v súlade s postupom opísaným v doplnku 2 k tejto prílohe neprekročí 0,020 (Δ dm ≤ 0,020).

2.3.   Odolnosť voči saponátom a uhľovodíkom

2.3.1.   Odolnosť voči saponátom

Vonkajší povrch troch vzoriek (rozptylových skiel alebo materiálu) sa ohreje na teplotu 50 °C ± 5 °C a potom sa ponorí na päť minút do zmesi, udržiavanej na teplote 23 °C ± 5 °C, ktorá je zložená z 99 dielov destilovanej vody s najviac 0,02 % nečistôt a z jedného dielu alkylaryl sulfonátu.

Po skončení skúšky sa vzorky usušia pri teplote 50 °C ± 5 °C. Povrch vzoriek sa očistí vlhkou handrou.

2.3.2.   Odolnosť voči uhľovodíkom

Vonkajší povrch týchto troch vzoriek sa potom 1 minútu jemne trie bavlnenou látkou nasiaknutou zmesou zloženou zo 70 % n-heptánu a 30 % toluénu (objemové percentá), potom sa nechá uschnúť na čerstvom vzduchu.

2.3.3.   Výsledky

Potom, čo sa postupne vykonali dve uvedené skúšky, priemerné kolísanie prechodu svetla zmerané na troch vzorkách v súlade s postupom opísaným v doplnku 2 k tejto prílohe neprekročí 0,010 (Δ tm ≤ 0,010).

2.4.   Odolnosť voči mechanickému poškodeniu

2.4.1.   Metóda mechanického poškodzovania

Vonkajšia strana troch nových vzoriek (šošovky) sa podrobí skúške rovnomerného mechanického opotrebovania pomocou metódy opísanej v doplnku 3 k tejto prílohe.

2.4.2.   Výsledky

Po tejto skúške sa zmeny:

merajú v súlade s postupom opísaným v doplnku 2 na ploche špecifikovanej v bode 2.2.4. Stredná hodnota z týchto troch vzoriek musí byť taká, aby:

2.5.   Skúška priľnavosti prípadných povlakov

2.5.1.   Príprava vzorky

Na ploche s rozmermi 20 mm × 20 mm sa povrch povlaku rozptylového skla nareže žiletkou alebo ihlou na mriežku so štvorcami približne 2 mm × 2 mm. Tlak na žiletku alebo ihlu má byť taký, aby postačoval aspoň na prerezanie povlaku.

2.5.2.   Opis skúšky

Použite lepiacu pásku so silou priľnavosti 2N/(na cm šírky) ± 20 % meranou v štandardizovaných podmienkach opísaných v dodatku 4 k tejto prílohe. Táto lepiaca páska, ktorá musí byť aspoň 25 mm široká, sa najmenej 5 minút pritláča na povrch upravený podľa bodu 2.5.1.

Potom sa koniec lepiacej pásky zaťaží tak, aby sila priľnavosti k povrchu bola v rovnováhe so silou, kolmou k tomuto povrchu. V tomto stave sa páska odtrhne konštantnou rýchlosťou 1,5 m/s ± 0,2 m/s.

2.5.3.   Výsledky

Na mriežkovej ploche nesmie byť žiadne viditeľné poškodenie. Poškodenia v priesečniciach medzi štvorcami alebo na okrajoch rezov sú povolené za predpokladu, že poškodená plocha nepresahuje 15 % mriežkovej plochy.

2.6.   Skúšky kompletného svietidla s rozptylovým sklom z plastového materiálu

2.6.1.   Odolnosť povrchu rozptylového skla voči mechanickému poškodzovaniu

2.6.1.1.   Skúšky

Vzorka rozptylového skla svietidla č. 1 sa podrobí skúške opísanej v bode 2.4.1 tejto prílohy.

2.6.1.2.   Výsledky

Výsledky fotometrických meraní vykonaných na svietidle v súlade s týmto predpisom po skúške nesmú prekročiť maximálne predpísané hodnoty v bodoch B 50 L a HV o viac ako 30 % a nesmú byť väčšie ako 10 % pod minimálnymi hodnotami predpísanými v bode 75 R (príslušnými bodmi v prípade svetlometov určených pre ľavostrannú premávku sú body B 50 R, HV a 75 L).

2.6.2.   Skúška priľnavosti prípadných povlakov

Vzorka rozptylového skla svietidla č. 2 sa podrobí skúške opísanej v bode 2.5 tejto prílohy.

3.   OVERENIE ZHODY VÝROBY

PRÍLOHA 7

MINIMÁLNE POŽIADAVKY NA ODOBERANIE VZORIEK INŠPEKTOROM

1.   VŠEOBECNE

2.   PRVÉ ODOBERANIE VZORIEK

Pri prvom odbere vzoriek sa náhodne vyberú štyri svetlomety. Prvé dve sa označia písmenom A a druhé dve písmenom B.

2.1.   Zhoda nie je sporná

2.2.   Zhoda je sporná

2.3.   Odňatie schválenia

Zhoda je sporná a uplatní sa bod 10, ak pri dodržaní postupu odberu vzoriek, znázornenom na obrázku 1 tejto prílohy, odchýlky nameraných hodnôt svetlometov sú:

3.   OPAKOVANÉ ODOBERANIE VZORIEK

V prípadoch A3, B2 a B3 je potrebné do dvoch mesiacov po oznámení vykonať opakovaný odber vzoriek, pričom sa zo skladu vyberie tretia vzorka C dvoch svetlometov a štvrtá vzorka D dvoch svetlometov, ktoré boli vyrobené po zosúladení.

3.1.   Zhoda nie je sporná

3.2.   Zhoda je sporná

3.3.   Odňatie schválenia

Zhoda je sporná a uplatní sa bod 13, ak pri dodržaní postupu odberu vzoriek, znázornenom na obrázku 1 tejto prílohy, odchýlky nameraných hodnôt svetlometov sú:

4.   ZMENA VERTIKÁLNEJ POLOHY ČIARY ROZHRANIA

Vzhľadom na overenie zmeny vertikálnych polôh čiary rozhrania vplyvom tepla sa uplatňuje tento postup:

Jeden zo svetlometov vzorky A sa po procese odoberania vzoriek podľa obrázku 1 tejto prílohy preskúša v súlade s postupom opísaným v bode 2.1 prílohy 5 potom, čo bol podrobený tri razy po sebe cyklu opísanému v bode 2.2.2 prílohy 5.

Svetlomet sa považuje za prijateľný, ak hodnota Δr neprekročí 1,5 mradu.

Ak je táto hodnota vyššia ako 1,5 mrad, ale nižšia ako 2,0 mrad, vyskúša sa druhý svetlomet zo vzorky A a následne sa vypočíta priemer absolútnych hodnôt zaznamenaných z obidvoch vzoriek, ktorý nesmie prekročiť 1,5 mrad.

Ak však táto hodnota 1,5 mrad nie je na vzorke A splnená, musia dva svetlomety vzorky B podstúpiť rovnaký postup a hodnota Δr pre každý z nich nesmie prekročiť 1,5 mrad.

Obrázok 1

(1)  Svetlomet skonštruovaný na vyžarovanie stretávacieho svetla môže mať diaľkové svetlo, ktoré nespĺňa túto špecifikáciu.