(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 (4) bolo opakovane podstatným spôsobom zmenené. Pri príležitosti ďalších zmien by sa z dôvodu jasnosti malo uvedené nariadenie prepracovať.

(2)

Cieľom vnútorného trhu so zemným plynom, ktorý sa postupne zavádza od roku 1999, je ponúknuť všetkým odberateľom v Únii, či ide o občanov alebo podniky, skutočný výber, nové obchodné príležitosti a zvýšiť objem cezhraničného obchodu v snahe získať výhody vyplývajúce z vyššej efektívnosti, konkurenčných cien a vyšších štandardov služby a prispieť k bezpečnosti dodávok a trvalej udržateľnosti.

(3)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (5) sa Únia zaviazala znížiť emisie skleníkových plynov. Pravidlá vnútorného trhu s plynnými palivami je potrebné zosúladiť s uvedeným nariadením. V tejto súvislosti Únia stanovila, ako aktualizovať svoje trhy s energiou, a to aj pokiaľ ide o dekarbonizáciu trhov s plynom, v oznámeniach Komisie z 8. júla 2020 s názvom Pohon pre klimaticky neutrálne hospodárstvo: stratégia integrácie energetického systému EÚ a Vodíková stratégia pre klimaticky neutrálnu Európu (ďalej len „vodíková stratégia EÚ“), ako aj v uznesení Európskeho parlamentu z 10. júla 2020 o komplexnom európskom prístupe k uskladňovaniu energie (6). Toto nariadenie by malo prispieť k dosiahnutiu cieľa Únie znížiť emisie skleníkových plynov a zároveň zaistiť bezpečnosť dodávok a riadne fungovanie vnútorných trhov so zemným plynom a vodíkom.

(4)

Týmto nariadením sa dopĺňajú súvisiace politické a legislatívne nástroje Únie, najmä tie, ktoré boli navrhnuté podľa oznámenia Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európska zelená dohoda, ako sú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/857 (7), (EÚ) 2023/957 (8), (EÚ) 2023/1805 (9) a (EÚ) 2023/2405 (10) a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/959 (11), (EÚ) 2023/1791 (12) a (EÚ) 2023/2413 (13), ktorých cieľom je stimulovať dekarbonizáciu hospodárstva Únie a zabezpečiť, aby zostalo na ceste ku klimaticky neutrálnej Únii do roku 2050 v súlade s nariadením (EÚ) 2021/1119. Hlavným cieľom tohto nariadenia je umožniť a uľahčiť takýto prechod ku klimatickej neutralite zabezpečením rozmachu trhu s vodíkom a efektívneho trhu so zemným plynom.

(5)

Cieľom tohto nariadenia je uľahčiť prenikanie obnoviteľného plynu a nízkouhlíkového plynu a vodíka do energetického systému, čo umožní odklon od fosílneho plynu, a umožniť, aby obnoviteľný plyn a nízkouhlíkový plyn a vodík zohrávali dôležitú úlohu pri dosahovaní klimatických cieľov Únie do roku 2030 a klimatickej neutrality do roku 2050. Rovnako je účelom tohto nariadenia vytvoriť regulačný rámec, ktorý pre všetkých účastníkov trhu bude vytvárať možnosti a stimuly pre odklon od fosílneho plynu a plánovať svoje činnosti tak, aby predišli odkázanosti od určitého dodávateľa, a ktorého cieľom je zabezpečiť postupné a včasné vyradenie fosílneho plynu, predovšetkým vo všetkých relevantných priemyselných odvetviach a na účely vykurovania.

(6)

Vo vodíkovej stratégii EÚ sa uznáva, že vzhľadom na odlišný potenciál členských štátov na výrobu obnoviteľného vodíka, pre hospodársku súťaž, cenovú dostupnosť a bezpečnosť dodávok je otvorený a konkurencieschopný vnútorný trh s neobmedzeným cezhraničným obchodom značným prínosom. Okrem toho sa vo vodíkovej stratégii EÚ zdôrazňuje, že prechod na likvidný trh, na ktorom by sa obchodovalo s vodíkom ako s komoditou by uľahčil vstup nových výrobcov a bol by prospešný pre hlbšiu integráciu s inými nosičmi energie a dával by reálne cenové signály pre investičné a prevádzkové rozhodnutia. Pravidlá stanovené v tomto nariadení by preto mali uľahčiť vznik trhov s vodíkom a obchodovania s vodíkom ako s komoditou a likvidných obchodných uzlov. Členské štáty by mali odstrániť všetky neprimerané prekážky vrátane neprimeraných taríf v prepojovacích bodoch. Existujúce pravidlá, ktoré umožňujú efektívne obchodné operácie a obchodovanie určené pre trhy s elektrickou energiou a zemným plynom, by sa mali zvážiť aj pre trh s vodíkom, pričom sa zohľadnia prirodzené rozdiely. Hoci sa v tomto nariadení stanovujú všeobecné zásady uplatniteľné na fungovanie trhu s vodíkom, pri ich uplatňovaní je vhodné zohľadniť štádium vývoja tohto trhu.

(7)

Kľúčovým prvkom politiky spravodlivej transformácie je podpora uhoľných regiónov a regiónov s vysokými emisiami uhlíka pri postupnom vyraďovaní fosílnych palív a postupnom zavádzaní energie z obnoviteľných zdrojov. Táto podpora sa musí realizovať v súlade s príslušným právnym rámcom, najmä s Fondom na spravodlivú transformáciu zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 (14), ktorý umožňuje financovanie technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní takejto podpory vnútroštátnych politík zameraných na postupné znižovanie existujúcej kapacity výroby a ťažby uhlia a iných tuhých fosílnych palív zohráva Komisia. Tento proces si vyžaduje financovanie na riešenie sociálneho a hospodárskeho vplyvu vrátane rekvalifikácie pracovnej sily na účely prechodu na čistú energiu v regiónoch, ktoré prechádzajú štrukturálnymi zmenami. Pri podpore uhoľných regiónov a regiónov s vysokými emisiami uhlíka sa budú musieť zohľadniť osobitné ciele, rozsah pôsobnosti a kritériá každého príslušného programu financovania Únie. Fond na spravodlivú transformáciu nezabezpečuje financovanie iných technológií, ako je energia z obnoviteľných zdrojov.

(8)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1788 (15) umožňuje existenciu kombinovaného prevádzkovateľa siete. Preto si pravidlá stanovené v tomto nariadení nevyžadujú zmenu organizácie národných sietí, ktoré sú v súlade s príslušnými ustanoveniami uvedenej smernice.

(9)

Je potrebné špecifikovať kritériá, podľa ktorých sa určujú tarify za prístup do siete, aby sa zabezpečil ich úplný súlad so zásadou nediskriminácie a potrebou riadne fungujúceho vnútorného trhu, aby sa plne zohľadnila potreba integrity sietí a skutočne vynaložené náklady, pokiaľ zodpovedajú nákladom efektívneho a štrukturálne porovnateľného prevádzkovateľa siete a sú transparentné, vrátane primeranej návratnosti investícií, a aby sa umožnila integrácia obnoviteľného plynu a nízkouhlíkového plynu. Pravidlá taríf za prístup do siete stanovené v tomto nariadení sú doplnené ďalšími pravidlami taríf za prístup do siete, najmä v sieťových predpisoch a usmerneniach prijatých na základe tohto nariadenia, a to v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/869 (16) a (EÚ) 2024/1787 (17) a v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (18) a smernici (EÚ) 2023/1791.

(10)

Vo všeobecnosti je najúčinnejšie financovať infraštruktúru z výnosov získaných od užívateľov tejto infraštruktúry a zabrániť krížovým dotáciám. Okrem toho by takéto krížové dotácie boli v prípade regulovaných aktív nezlučiteľné so všeobecnou zásadou taríf odrážajúcich náklady. Vo výnimočných prípadoch by však takéto krížové dotácie mohli priniesť spoločenské výhody, najmä v skorších fázach rozvoja siete, keď je rezervovaná kapacita nízka v porovnaní s technickou kapacitou a je značná neistota, pokiaľ ide o to, kedy sa prejaví budúci dopyt po kapacite. Krížové dotácie by preto mohli prispieť k primeraným a predvídateľným tarifám pre prvých užívateľov siete a znížiť investičné riziko prevádzkovateľov sietí, čo by preto mohlo prispieť k investičnému prostrediu priaznivému pre ciele Únie v oblasti dekarbonizácie. Ako alternatíva predpokladaných vyšších sieťových taríf, ktoré by sa inak museli účtovať prvým užívateľom vodíkovej siete, by mali mať prevádzkovatelia vodíkových sietí možnosť rozložiť náklady na rozvoj siete v čase tak, že členské štáty by mohli stanoviť možnosť, aby budúci užívatelia zaplatili časť počiatočných nákladov prostredníctvom mechanizmu rozdeľovania nákladov v čase. Takéto rozdeľovanie nákladov v čase a jeho základnú metodiku a charakteristiky by mal schváliť regulačný orgán. Členské štáty by mali mať možnosť doplniť takýto mechanizmus opatreniami na krytie finančného rizika prevádzkovateľov vodíkových sietí, ako je štátna záruka, ak sú v súlade s článkom 107 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Ak financovanie sietí prostredníctvom taríf za prístup do siete, ktoré platia užívatelia siete, nie je schodnou cestou, regulačný orgán by mal mať možnosť za určitých podmienok pripustiť finančné prevody medzi oddelenými regulovanými službami sietí zemného plynu a vodíka. Náklady spojené so štúdiami uskutočniteľnosti týkajúce sa zmeny účelu sietí zemného plynu na vodíkové by sa nemali považovať za krížové dotácie. Krížové dotácie by nemali financovať užívatelia sietí v iných členských štátoch, a preto je vhodné vyberať finančné prostriedky na krížové dotácie len od výstupných bodov pre koncových odberateľov v tom istom členskom štáte. Okrem toho, keďže krížové dotácie sú výnimočné, malo by sa zabezpečiť, aby boli primerané, transparentné, časovo obmedzené a stanovené pod regulačným dohľadom a aby sa oznamovali Komisii a Agentúre Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ďalej len „agentúra ACER“) zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/942 (19).

(11)

Využívanie trhových mechanizmov, ako sú aukcie, na určovanie taríf, má byť v súlade so smernicou (EÚ) 2024/1788 a nariadením Komisie (EÚ) 2017/459 (20).

(12)

Na poskytovanie spoločného minimálneho štandardu v oblasti prístupu v praxi v celej Únii na zabezpečenie dostatočnej kompatibility služieb pre prístup tretích strán a zabezpečenie využívania výhod vyplývajúcich z riadne fungujúceho vnútorného trhu so zemným plynom je potrebný spoločný minimálny súbor služieb pre prístup tretích strán.

(13)

Opatrenia týkajúce sa prístupu tretích strán by sa mali zakladať na zásadách stanovených v tomto nariadení. Európske fórum pre reguláciu plynu XXIV (Madridské fórum) na svojom 24. ročníku v októbri 2013 uvítalo organizáciu vstupno-výstupných systémov, ktoré umožňujú voľné prideľovanie zemného plynu na základe pevnej kapacity. Preto by sa malo zaviesť vymedzenie pojmu vstupno-výstupného systému, ktorý by pomohol dosiahnuť rovnaké podmienky pre obnoviteľný plyn a nízkouhlíkový plyn pripojený buď na úrovni prepravy alebo distribúcie. Určovanie taríf pre prevádzkovateľov distribučných sietí a prevádzkovateľov vodíkových distribučných sietí a organizácia prideľovania kapacity medzi úrovňami prepravy a distribúcie zemného plynu a vodíka by sa mali ponechať na regulačné orgány podľa zásad stanovených v smernici (EÚ) 2024/1788.

(14)

Prístup k vstupno-výstupnému systému by mal byť vo všeobecnosti založený na pevnej kapacite. Prevádzkovatelia sietí by mali mať povinnosť spolupracovať spôsobom, ktorý maximalizuje ponuku pevnej kapacity, čo zase umožňuje užívateľom siete voľne prideľovať vstupujúci alebo vystupujúci zemný plyn na základe pevnej kapacity každému vstupnému alebo výstupnému bodu v tom istom vstupno-výstupnom systéme.

(15)

Členské štáty by mali mať možnosť zaviesť úplnú alebo čiastočnú regionálnu integráciu v prípade zlúčenia dvoch alebo viacerých susedných vstupno-výstupných systémov. V rámci čiastočnej regionálnej integrácie by malo byť možné vytvoriť rozličné vyvažovacie zóny, keďže ide o dôležitý krok k integrácii fragmentovaných trhov so zemným plynom a k zlepšeniu fungovania vnútorného trhu so zemným plynom.

(16)

Ak sa uskutočňuje integrácia regionálnych trhov, dotknutí prevádzkovatelia prepravných sietí a regulačné orgány by sa mali zaoberať otázkami, ktoré majú cezhraničný vplyv, ako sú tarifné štruktúry, vyvažovací režim, kapacity na zostávajúcich cezhraničných bodoch, investičné plány a plnenie úloh prevádzkovateľov prepravných sietí a regulačných orgánov.

(17)

Podmienená kapacita by sa mala ponúkať len vtedy, keď prevádzkovatelia sietí nie sú schopní ponúknuť pevnú kapacitu. Prevádzkovatelia sietí by mali transparentne a jasne určiť podmienky podmienenej kapacity na základe prevádzkových obmedzení. Regulačný orgán by mal podmienky schváliť a zabezpečiť, aby bol počet produktov podmienenej kapacity obmedzený s cieľom zabrániť fragmentácii trhu so zemným plynom a zabezpečiť súlad so zásadou poskytovania efektívneho prístupu tretích strán.

(18)

V záujme dokončenia vnútorného trhu so zemným plynom by sa mala dosiahnuť dostatočná úroveň cezhraničnej prepojovacej kapacity zemného plynu a posilniť integrácia trhu.

(19)

Cieľom tohto nariadenia je podporovať výrobu udržateľného biometánu v Únii. V pracovnom dokumente útvarov Komisie z 18. mája 2022 s názvom Vykonávanie akčného plánu REPowerEU: investičné potreby, vodíkový urýchľovač a dosahovanie cieľov v oblasti biometánu, ktorý je sprievodným dokumentom k oznámeniu Komisie z 18. mája 2022 s názvom Plán REPowerEU (ďalej len „plán REPowerEU“), Komisia navrhla výrazne zvýšiť výrobu udržateľného biometánu v Únii do roku 2030 až na 35 miliárd m3 ročne.

(20)

Koordinované mapovanie zavádzania bioplynu a biometánu slúži členským štátom ako nástroj na určenie prínosu biometánu k ich predpokladaným trajektóriám od roku 2021 do roku 2030 vrátane predpokladanej celkovej hrubej konečnej spotreby energie a celkovej plánovanej inštalovanej kapacity, ako sa stanovuje v ich integrovaných národných energetických a klimatických plánoch. Ak členské štáty stanovili národné trajektórie pre bioplyn a biometán, mali by vo svojich národných energetických a klimatických plánoch špecifikovať politiky a opatrenia na ich rozvoj, ako je napríklad prijatie národných stratégií pre udržateľný bioplyn a biometán alebo stanovenie národných cieľov ročnej výroby alebo spotreby biometánu, a to buď v absolútnych objemoch alebo ako percentuálny podiel objemu zemného plynu spotrebovaného odberateľmi pripojenými k sieti zemného plynu. Na podporu Komisia poskytla členským štátom so značným potenciálom biometánu analýzu ich vnútroštátneho potenciálu, ako aj návrhy, čo najlepšieho využitia tohto potenciálu. Okrem toho podľa článku 25 ods. 2 písm. b) smernice (EÚ) 2018/2001 môžu členské štáty v doprave zohľadniť ciele uvedené v článku 25 ods. 1 uvedenej smernice bioplyn, ktorý sa vtláča do vnútroštátnej plynárenskej prepravnej a distribučnej infraštruktúry.

(21)

Potrebná je zvýšená spolupráca a koordinácia medzi prevádzkovateľmi prepravných sietí a prípadne prevádzkovateľmi distribučných sietí na vypracovanie sieťových predpisov pre poskytovanie a riadenie účinného a transparentného cezhraničného prístupu do prepravných sietí a zaručenie koordinovaného plánovania dostatočne zameraného na budúcnosť a zdravý technický vývoj sietí zemného plynu v Únii, vrátane vytvorenia prepojovacích kapacít, s náležitým zreteľom na životné prostredie. Sieťové predpisy by mali byť v súlade s rámcovými usmerneniami, ktoré majú nezáväzný charakter a ktoré vypracovala agentúra ACER. Agentúra ACER by sa mala podieľať na preskúmaní návrhov sieťových predpisov na základe skutočností, a to vrátane ich súladu s rámcovými usmerneniami, a mala by mať možnosť ich odporúčať Komisii na prijatie. Agentúra ACER by mala posudzovať navrhované úpravy sieťových predpisov a mala by mať možnosť odporúčať Komisii ich prijatie. Prevádzkovatelia prepravných sietí by mali prevádzkovať svoje siete v súlade s týmito sieťovými predpismi.

(22)

S cieľom zabezpečiť optimálne riadenie prepravnej siete zemného plynu v Únii by sa mala ustanoviť Európska sieť prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn (ďalej len „ENTSO pre plyn“). S cieľom zabezpečiť spravodlivé zastúpenie malých, neprepojených alebo izolovaných členských štátov by okrem prevádzkovateľov prepravných sietí zemného plynu mali byť oprávnení byť členmi ENTSO pre plyn aj tí prevádzkovatelia sietí zemného plynu, ktorí využívajú výnimku z článku 60 smernice (EÚ) 2024/1788 podľa článku 86 uvedenej smernice. Komisia sa môže pri schvaľovaní stanov ENTSO pre plyn snažiť zabezpečiť primerané rozlíšenie členských práv odrážajúce rozdielne postavenie členov. ENTSO pre plyn by mala svoje úlohy vykonávať v súlade s predpismi Únie o hospodárskej súťaži, ktoré platia pre rozhodnutia ENTSO pre plyn. Úlohy ENTSO pre plyn by mali byť dostatočne vymedzené a jej spôsoby práce by mali zabezpečovať efektívnosť, transparentnosť a reprezentatívnu povahu ENTSO pre plyn. V prípade potreby môžu ENTSO pre plyn a Európska sieť prevádzkovateľov sietí pre vodík (ďalej len „ENNOH“) vypracovať sieťové predpisy spoločne so zreteľom na medziodvetvové otázky. Cieľom sieťových predpisov pripravených ENTSO pre plyn nie je nahradiť potrebné národné technické pravidlá určené pre záležitosti, ktoré nemajú cezhraničný rozmer. Vzhľadom na to, že pokrok možno účinnejšie dosiahnuť regionálnym prístupom, prevádzkovatelia prepravných sietí by v rámci celkovej štruktúry spolupráce mali vytvoriť regionálne štruktúry, čím sa na regionálnej úrovni zabezpečí kompatibilita výsledkov so sieťovými predpismi a nezáväznými 10-ročnými plánmi rozvoja siete na úrovni Únie. Spolupráca v rámci takýchto regionálnych štruktúr si vyžaduje účinné oddelenie sieťových činností od ťažby a dodávok. Regionálna spolupráca medzi prevádzkovateľmi prepravných sietí v prípade absencie takéhoto oddelenia vedie k riziku konania v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže. Členské štáty by mali podporovať spoluprácu a monitorovať účinnosť sieťových operácií na regionálnej úrovni. Spolupráca na regionálnej úrovni by mala byť zlučiteľná s pokrokom na ceste ku konkurencieschopným a efektívnym vnútorným trhom so zemným plynom a vodíkom.

(23)

Na zabezpečenie väčšej transparentnosti rozvoja prepravnej siete zemného plynu v Únii by ENTSO pre plyn mala vypracovať, zverejniť a pravidelne aktualizovať nezáväzný 10-ročný plán rozvoja siete zemného plynu pre celú Úniu (ďalej len „plán rozvoja siete zemného plynu pre celú Úniu“) na základe spoločného scenára a prepojeného modelu. Plán rozvoja siete zemného plynu pre celú Úniu by sa mal vypracovať transparentným postupom zahŕňajúcim zmysluplné verejné konzultácie vrátane zapojenia nezávislých vedeckých orgánov a mal by byť založený na objektívnych a vedeckých kritériách. Na tento účel môže Európska vedecká poradná rada pre zmenu klímy poskytnúť vstupy k scenárom plánu rozvoja siete zemného plynu pre celú Úniu podľa nariadenia (EÚ) 2022/869. Do tohto plánu rozvoja siete zemného plynu pre celú Úniu by mali patriť životaschopné prepravné siete zemného plynu a potrebné regionálne prepojenia, dôležité z hľadiska obchodu alebo bezpečnosti dodávok. Plán rozvoja siete zemného plynu pre celú Úniu by mal podporovať zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti a integráciu energetického systému, prispievať k obozretnému a racionálnemu využívaniu prírodných zdrojov a k dosiahnutiu klimatických a energetických cieľov Únie.

(24)

Na podporu hospodárskej súťaže prostredníctvom likvidného veľkoobchodného trhu so zemným plynom je dôležité, aby sa so zemným plynom mohlo obchodovať nezávisle od miesta, na ktorom sa v rámci siete nachádza. Jediný spôsob, ako to dosiahnuť, je poskytnúť užívateľom siete voľnosť nezávisle si rezervovať vstupnú a výstupnú kapacitu, čím sa zabezpečí preprava zemného plynu cez oblasti, a nie podľa zmluvných trás. Na zabezpečenie voľnosti nezávisle rezervovať kapacitu na vstupných a výstupných bodoch by preto tarify stanovené pre jeden vstupný bod nemali súvisieť s tarifami stanovenými pre jeden výstupný bod, ale mali by byť ponúkané pre tieto body osobitne a v tarife by v rámci jednej ceny nemali byť zoskupené vstupné a výstupné poplatky.

(25)

Hoci sa v nariadení Komisie (EÚ) č. 312/2014 (21) určujú pravidlá na stanovenie technických pravidiel, podľa ktorých sa vytvára režim vyvažovania, ponechávajú sa v ňom rôzne možnosti koncepcie pre každý režim vyvažovania, ktorý sa uplatňuje v konkrétnom vstupno-výstupnom systéme. Kombinácia prijatých rozhodnutí vedie k špecifickému režimu vyvažovania, ktorý sa uplatňuje v konkrétnom vstupno-výstupnom systéme a ten v súčasnosti väčšinou odzrkadľujú územia členských štátov.

(26)

Užívatelia siete by mali niesť zodpovednosť za vyvažovanie svojich dodávok a odberov, pričom by sa zriadili obchodné platformy, aby užívatelia siete mohli so zemným plynom ľahšie obchodovať. S cieľom zabezpečiť rovnaký prístup k trhu s obnoviteľným plynom a nízkouhlíkovým plynom by vyvažovacia zóna mala v čo najväčšej miere zahŕňať aj úroveň distribučnej siete. Na výmenu zemného plynu medzi vyrovnávacími účtami užívateľov siete by sa mali používať virtuálne obchodné body.

(27)

Odkazy na harmonizované zmluvy o preprave v kontexte nediskriminačného prístupu prevádzkovateľov prepravných sietí do siete neznamenajú, že podmienky v zmluvách o preprave určitého prevádzkovateľa siete v niektorom členskom štáte musia byť rovnaké ako podmienky iného prevádzkovateľa prepravnej siete v tom istom členskom štáte alebo inom členskom štáte, čo sa nevzťahuje na prípadné minimálne požiadavky, ktoré musia byť zahrnuté do všetkých zmlúv o preprave.

(28)

Aby mohli všetci účastníci trhu posúdiť celkový stav dopytu a ponuky a určiť dôvody pohybov veľkoobchodných cien, je potrebné zabezpečiť rovnaký prístup k informáciám o fyzickom stave a účinnosti siete. To zahŕňa presnejšie informácie o dopyte a ponuke, kapacite siete, tokoch a údržbe, vyvažovaní a dostupnosti a využívaní skladovania. Význam týchto informácií pre fungovanie trhu si vyžaduje zmiernenie existujúcich obmedzení pri zverejňovaní informácií z dôvodu ich dôverného charakteru.

(29)

Požiadavky na dôvernosť citlivých obchodných informácií sú však osobitne dôležité v prípadoch, keď ide o strategické obchodné údaje podniku, keď zásobník zemného plynu využíva len jeden užívateľ alebo keď ide o informácie z výstupných bodov v rámci siete alebo podsústavy, ku ktorým nie je pripojená iná prepravná alebo distribučná sieť, ale len jeden koncový priemyselný odberateľ, ak by zo zverejnenia týchto údajov a informácií vyplývali dôverné informácie o výrobnom procese tohto odberateľa.

(30)

V záujme posilnenia dôvery v trh si musia byť účastníci trhu istí, že zneužívajúce správanie možno účinne, primerane a odrádzajúcim spôsobom sankcionovať. Príslušné orgány by mali mať možnosť účinne vyšetriť obvinenia zo zneužívania postavenia na trhu. Preto je potrebné, aby príslušné orgány mali prístup k údajom o prevádzkových rozhodnutiach dodávateľských podnikov. Na trhu so zemným plynom sa všetky tieto rozhodnutia oznamujú prevádzkovateľom sietí formou rezervácie kapacít, nominácií a realizovaných tokov. Prevádzkovatelia sietí by mali istý stanovený čas tieto informácie uchovávať, aby boli k dispozícii a ľahko dostupné pre príslušné orgány. Príslušné orgány by mali okrem toho pravidelne monitorovať dodržiavanie pravidiel zo strany prevádzkovateľov sietí.

(31)

Prístup do zásobníkov zemného plynu a zariadení na skvapalnený zemný plyn (ďalej len „LNG“) je v niektorých členských štátoch nedostatočný, a preto je potrebné zlepšiť vykonávanie existujúcich pravidiel, pokiaľ ide o transparentnosť a ciele plánu REPowerEU. Pri takomto zlepšení by sa mal zohľadniť potenciál a využívanie obnoviteľného plynu a nízkouhlíkového plynu pre tieto zariadenia na vnútornom trhu.

(32)

Nediskriminačné a transparentné systémy vyvažovania pre zemný plyn, ktoré prevádzkujú prevádzkovatelia prepravných sietí, sú dôležité mechanizmy najmä pre nových účastníkov trhu, ktorí môžu mať väčšie ťažkosti pri vyvažovaní portfólia svojho celkového predaja, ako pre podniky, ktoré sa už na príslušnom trhu etablovali. Preto je potrebné ustanoviť pravidlá, ktorými sa zabezpečí, aby prevádzkovatelia prepravných sietí používali takéto mechanizmy v súlade s podmienkami nediskriminačného, transparentného a efektívneho prístupu do siete.

(33)

Regulačné orgány by mali zabezpečiť dodržiavanie tohto nariadenia a sieťových predpisov a usmernení prijatých na jeho základe.

(34)

V usmerneniach ustanovených v prílohe sú stanovené podrobnejšie pravidlá. Podľa vhodnosti by sa mali tieto pravidlá postupne rozvíjať s ohľadom na rozdiely vo vnútroštátnych sieťach zemného plynu a ich vývoj.

(35)

Pri navrhovaní zmien usmernení ustanovených v prílohe by mala Komisia zabezpečiť predchádzajúce konzultácie so všetkými relevantnými stranami, ktorých sa uvedené usmernenia týkajú, zastúpenými odbornými organizáciami, a členskými štátmi v rámci Madridského fóra.

(36)

Členské štáty a príslušné vnútroštátne orgány by mali byť povinné poskytovať Komisii relevantné informácie, ak o ne požiada. Žiadosť o informácie by mala obsahovať dôvody, prečo sú informácie potrebné na účely vykonávania tohto nariadenia. Komisia by mala s týmito informáciami zaobchádzať ako s dôvernými.

(37)

Týmto nariadením a sieťovými predpismi a usmerneniami prijatými podľa nich nie je dotknuté uplatňovanie predpisov Únie o hospodárskej súťaži.

(38)

Členské štáty a zmluvné strany Energetického spoločenstva by mali úzko spolupracovať vo všetkých otázkach rozvoja integrovaného regiónu obchodovania so zemným plynom a nemali by prijímať opatrenia, ktoré by ohrozili ďalšiu integráciu trhov so zemným plynom alebo bezpečnosť dodávok členských štátov a zmluvných strán.

(39)

Energetická transformácia a pokračujúca integrácia trhu so zemným plynom si vyžaduje väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o povolené alebo cieľové výnosy prevádzkovateľa prepravnej siete. Na základe uvedených informácií sa prijme viacero rozhodnutí týkajúcich sa sietí zemného plynu. Väčšiu transparentnosť ako v súčasnosti si vyžaduje napríklad postúpenie prepravných aktív z prevádzkovateľa siete zemného plynu na prevádzkovateľa vodíkovej siete alebo zavedenie kompenzačného mechanizmu medzi prevádzkovateľmi prepravnej siete. Na posúdenie vývoja taríf z dlhodobého hľadiska sú okrem toho potrebné jasné prognózy o dopyte po zemnom plyne a náklady. Transparentnosť, pokiaľ ide o povolené výnosy, pravdepodobne uľahčí prognózy nákladov. Regulačné orgány by mali najmä pravidelne poskytovať informácie o metodike použitej na výpočet výnosov prevádzkovateľov prepravných sietí, hodnote ich regulačnej bázy aktív a jej odpisoch v čase, hodnote prevádzkových výdavkov, kapitálových nákladoch uplatňovaných na prevádzkovateľov prepravných sietí, uplatnených stimuloch a prémiách, ako aj o dlhodobom vývoji prepravných taríf na základe očakávaných zmien povolených alebo cieľových výnosov prevádzkovateľov prepravnej siete a dopytu po zemnom plyne. S cieľom zabezpečiť riadnu koordináciu procesu zberu a výkladu údajov na účely transparentnej a reprodukovateľnej porovnávacej štúdie efektívnosti prevádzkovateľov prepravných sietí by agentúra ACER mala spolupracovať s prevádzkovateľmi prepravných sietí a s ENTSO pre plyn.

(40)

Výdavky prevádzkovateľov prepravnej siete tvoria prevažne fixné náklady. Ich obchodný model a súčasné vnútroštátne regulačné rámce vychádzajú z predpokladu dlhodobého využívania ich sietí s dlhými dobami odpisovania: od 30 do 60 rokov. V súvislosti s energetickou transformáciou by preto regulačné orgány mali byť schopné predvídať zníženie dopytu po zemnom plyne s cieľom včas upraviť regulačné opatrenia a zabrániť situácii, keď návratnosť nákladov prevádzkovateľov prepravných sietí prostredníctvom taríf ohrozuje cenovú dostupnosť zemného plynu pre odberateľov v dôsledku zvyšujúceho sa pomeru fixných nákladov a dopytu po zemnom plyne. V prípade potreby by sa napríklad mohol zmeniť profil odpisovania alebo odmena za prepravné aktíva.

(41)

Mala by sa zvýšiť transparentnosť povolených alebo cieľových výnosov prevádzkovateľov prepravných sietí, aby sa umožnilo referenčné porovnávanie a hodnotenie zo strany užívateľov siete. Transparentnosť by sa mala zvýšiť s cieľom uľahčiť aj cezhraničnú spoluprácu a vytvorenie kompenzačných mechanizmov medzi prevádzkovateľmi prepravných sietí na účely regionálnej integrácie alebo uplatňovania tarifných zliav na obnoviteľný plyn a nízkouhlíkový plyn, ako sa stanovuje v tomto nariadení.

(42)

S cieľom využívať najhospodárnejšie lokality na produkciu obnoviteľného plynu a nízkouhlíkového plynu by užívatelia siete mali profitovať zo zliav z kapacitných taríf. Takéto zľavy by mohli zahŕňať zľavu za vtláčanie zo zariadení na výrobu obnoviteľného plynu a nízkouhlíkového plynu, zľavu z taríf na vstupných a výstupných bodoch do zásobníkov zemného plynu a zľavu z cezhraničných taríf na prepojovacích bodoch medzi členskými štátmi. Regulačné orgány by mali mať možnosť rozhodnúť o neuplatňovaní zliav na tieto tarify za určitých okolností. V prípade zmeny hodnoty iných ako cezhraničných zliav by regulačný orgán mal vyvážiť záujem užívateľov siete a prevádzkovateľov siete s prihliadnutím na stabilné finančné rámce koncipované osobitne pre existujúce investície, najmä pre zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Ak je to možné, ukazovatele alebo podmienky zmeny zľavy by sa mali poskytnúť v dostatočnom predstihu pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia o zmene zľavy. Táto zľava by nemala mať vplyv na všeobecnú metodiku určovania taríf, ale mala by sa poskytnúť ex post na príslušnú tarifu. S cieľom využiť zľavu by užívatelia siete mali prevádzkovateľovi prepravnej siete predložiť požadované informácie na základe osvedčenia o udržateľnosti registrovaného v databáze Únie uvedenej v článku 31a smernice (EÚ) 2018/2001.

(43)

Zníženie výnosov z uplatňovania zliav by sa malo považovať za zníženie všeobecných výnosov, napríklad z nižšieho predaja kapacity, a bolo by ho potrebné včas kompenzovať prostredníctvom taríf, napríklad zvýšením osobitných taríf v súlade so všeobecnými pravidlami stanovenými v tomto nariadení.

(44)

S cieľom zvýšiť efektívnosť v rámci distribučných sietí zemného plynu v Únii a zabezpečiť úzku spoluprácu medzi prevádzkovateľmi prepravných sietí a ENTSO pre plyn, ako aj zvýšiť efektívnosť vodíkových distribučných sietí v Únii a zabezpečiť úzku spoluprácu s prevádzkovateľmi vodíkových prepravných sietí a ENNOH, by sa mal zriadiť európsky subjekt pre prevádzkovateľov distribučných sietí plynu (ďalej len „subjekt PDS EÚ“). Subjekt PDS EÚ by mal zahŕňať aj prevádzkovateľov distribučných sietí zemného plynu a mal by mať možnosť zahrnúť prevádzkovateľov vodíkových distribučných sietí. Úlohy subjektu PDS EÚ by mali byť náležite vymedzené a jeho spôsoby práce by mali zabezpečovať efektívnosť, transparentnosť a reprezentatívnosť medzi distribučnými sieťami v Únii a prevádzkovateľmi vodíkovej distribučnej siete. Subjekt PDS EÚ by mal mať voľnosť pri stanovení svojich stanov a rokovacieho poriadku s prihliadnutím na rozdiely medzi odvetviami zemného plynu, vodíka a elektriny. Subjekt PDS EÚ by mal podľa potreby úzko spolupracovať s ENTSO pre plyn a ENNOH pri tvorbe a vykonávaní sieťových predpisov a mal by pracovať na poskytovaní usmernení týkajúcich sa okrem iného integrácie decentralizovanej výroby a iných oblastí, ktoré súvisia s riadením distribučných sietí.

(45)

Prevádzkovatelia distribučných sietí zohrávajú dôležitú úlohu v integrácii obnoviteľného plynu a nízkouhlíkového plynu do siete, pretože napríklad približne polovica výrobnej kapacity biometánu je pripojená do distribučnej siete. S cieľom zvýšiť podiel takéhoto plynu na veľkoobchodnom trhu by výrobné zariadenia pripojené k distribučnej sieti vo všetkých členských štátoch mali mať prístup k virtuálnemu obchodnému bodu. Okrem toho by podľa tohto nariadenia prevádzkovatelia distribučných sietí a prevádzkovatelia prepravných sietí mali spolupracovať s cieľom umožniť spätné toky z distribučnej siete do prepravnej siete alebo zabezpečiť integráciu distribučnej siete alternatívnymi prostriedkami, ktoré sú v podstate rovnocenné, na uľahčenie integrácie obnoviteľného plynu a nízkouhlíkového plynu na trhu.

(46)

Mechanizmus na agregáciu dopytu a spoločný nákup zemného plynu a mechanizmus na podporu rozvoja trhu s vodíkom môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov energetickej politiky Únie: transparentnosť trhu, dekarbonizácia, diverzifikácia a bezpečnosť dodávok.

(47)

Mechanizmus na agregáciu dopytu a spoločný nákup zemného plynu a mechanizmus na podporu rozvoja trhu s vodíkom prispievajú k jednote trhu Únie s energiou zlepšením transparentnosti, ako aj zabezpečením viditeľnosti dopytu dotknutých dodávateľov po zdrojoch energie v členských štátoch.

(48)

Agregácia dopytu po zemnom plyne môže posilniť medzinárodný dosah na dodávateľov zemného plynu, či už plynovodov alebo LNG, čo je nevyhnutné na pomoc pri dosahovaní cieľov energetickej politiky Únie a jednotnosti trhu Únie s energiou. Účinnejšie využívanie kolektívnej váhy Únie zabezpečí predovšetkým oveľa silnejšia koordinácia s členskými štátmi a medzi nimi voči tretím krajinám prostredníctvom mechanizmu na agregáciu dopytu a spoločný nákup zemného plynu a mechanizmu na podporu rozvoja trhu s vodíkom.

(49)

Agregácia dopytu po zemnom plyne môže prispieť k cieľom Únie v oblasti dekarbonizácie začlenením environmentálnych noriem do agregácie dopytu a zberu ponúk. K dosiahnutiu týchto cieľov môže prispieť aj zavedenie mechanizmu na podporu rozvoja trhu s vodíkom.

(50)

Mechanizmus na agregáciu dopytu a spoločný nákup zemného plynu zavedený podľa tohto nariadenia by mal zahŕňať niekoľko krokov počnúc tým, že plynárenské podniky alebo podniky usadené v Únii, ktoré sú odberateľmi zemného plynu, budú môcť agregovať svoj dopyt po zemnom plyne prostredníctvom poskytovateľa služieb, s ktorým Komisia uzavrela zmluvu. To by umožnilo dodávateľom zemného plynu predkladať ponuky na základe veľkých agregovaných objemov namiesto množstva menších ponúk odberateľom, ktorí ich kontaktujú individuálne. Poskytovateľ služieb by potom zhromažďoval ponuky dodávok a pároval ich s množstvom predtým agregovaného zemného plynu. Rokovanie a uzatváranie zmlúv o nákupe zemného plynu po agregácii dopytu by malo byť dobrovoľné.

(51)

Agregáciou dopytu sa dá zabezpečiť rovnocennejší prístup podnikov vo všetkých členských štátoch k novým alebo dodatočným zdrojom zemného plynu a vedie ku konkurenčným zmluvným podmienkam nákupu zemného plynu z členských štátov a tretích krajín v prospech koncových odberateľov. Agregácia dopytu by mala naďalej podporovať aj tie podniky, ktoré predtým nakupovali zemný plyn len alebo hlavne od jediného dodávateľa, a to tak, že im pomôže získať dodávky zemného plynu od alternatívnych dodávateľov alebo poskytovateľov zemného plynu za výhodných podmienok. Agregáciou dopytu by sa mohlo zlepšiť postavenie takýchto podnikov na svetových trhoch s LNG.

(52)

Komisia by mala zabezpečiť, aby poskytovatelia služieb organizovali svoje úlohy stanovené v tomto nariadení s ohľadom na ciele mechanizmu a špecifiká zemného plynu. Najmä pri rozdeľovaní ponúk dodávok zemného plynu medzi podniky, ktoré agregujú dopyt, by poskytovatelia služieb mali uplatňovať metódy, ktoré by nerozlišovali medzi menšími a väčšími účastníkmi. Poskytovatelia služieb by mali napríklad prideľovať ponuky dodávok zemného plynu úmerne k objemom, ktoré jednotlivé podniky deklarovali ako dopyt. To môže to byť relevantné, ak ponuka dostatočne nepokrýva dopyt po zemnom plyne na trhu Únie s energiou. Komisia by mala špecifikovať relevantné požiadavky uplatniteľné na úlohy poskytovateľov služieb v relevantných špecifikáciách obstarávania.

(53)

Komisia by mala zadať potrebné služby poskytovateľom služieb príslušnými postupmi obstarávania podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (22) s cieľom zaviesť mechanizmy zriadené podľa tohto nariadenia. S cieľom chrániť základné bezpečnostné záujmy alebo bezpečnosť dodávok do Únie alebo členského štátu by sa služby mali obstarávať od poskytovateľov služieb usadených v Únii.

(54)

Proces agregácie dopytu po zemnom plyne by mal vykonávať vhodný poskytovateľ služieb. Agregácia dopytu a nákup zemného plynu je zložitý proces, ktorý musí zohľadňovať rôzne prvky, a to nielen ceny, ale tiež zahŕňať objemy, miesta dodávky a ďalšie parametre. Vzhľadom na význam služieb súvisiacich s agregáciou dopytu po zemnom plyne a mechanizmom na podporu rozvoja trhu s vodíkom pre transparentnosť, diverzifikáciu, dekarbonizáciu a bezpečnosť dodávok v Únii, najmä v prípade zhoršenia situácie v oblasti bezpečnosti dodávok, by podniky, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia Únie prijaté podľa článku 29 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) alebo článku 215 ZFEÚ, alebo ktoré sú priamo alebo nepriamo vlastnené alebo kontrolované akoukoľvek fyzickou alebo právnickou osobou, subjektom alebo orgánom, na ktoré sa vzťahujú takéto reštriktívne opatrenia Únie, alebo ktoré konajú v ich mene alebo podľa ich pokynov, mali byť vylúčené z toho, aby sa stali poskytovateľom služieb na agregáciu dopytu po zemnom plyne alebo poskytovateľom služieb pre mechanizmus na podporu rozvoja trhu s vodíkom. Komisia by mala špecifikovať požiadavky uplatniteľné na poskytovateľov služieb v špecifikáciách obstarávania.

(55)

Z agregácie dopytu môžu mať výhody priemyselní odberatelia, ktorí vo svojich výrobných procesoch intenzívne využívajú zemný plyn, ako sú napríklad výrobcovia hnojív, ocele, keramiky alebo skla, a to tým, že sa im umožní spájať svoj dopyt, zmluvne uzatvárať dodávky zemného plynu a LNG a štruktúrovať dodávky podľa svojich konkrétnych potrieb. Organizovanie agregácie dopytu by malo mať transparentné pravidlá, pokiaľ ide o spôsob, ako sa doň zapojiť, a malo by zabezpečiť jeho otvorenosť.

(56)

Mechanizmus na agregáciu dopytu a spoločný nákup zemného plynu a mechanizmus na podporu rozvoja trhu s vodíkom by mali byť otvorené pre podniky usadené v Únii a vzhľadom na úzke zosúladenie s acquis Únie v oblasti energetiky a vnútorným trhom s energiou aj pre podniky usadené v zmluvných stranách Energetického spoločenstva za predpokladu, že sú zavedené potrebné opatrenia alebo dojednania.

(57)

S cieľom postupne ukončiť existujúce závislosti Únie od zemného plynu alebo vodíka alebo zabrániť novým závislostiam Únie od zemného plynu alebo vodíka dodávaných podnikmi z tretích krajín, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia Únie, a s cieľom chrániť základné bezpečnostné záujmy by však mechanizmus na agregáciu dopytu a spoločný nákup zemného plynu a mechanizmus na podporu rozvoja trhu s vodíkom nemali byť otvorené pre podniky, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia Únie prijaté podľa článku 29 Zmluvy o EÚ alebo článku 215 ZFEÚ, alebo ktoré sú priamo alebo nepriamo vlastnené alebo kontrolované fyzickou alebo právnickou osobou, subjektom alebo orgánom, na ktoré sa vzťahujú takéto reštriktívne opatrenia, alebo ktoré konajú v ich mene alebo na ich pokyn. Takéto podniky by preto mali byť vylúčené z účasti na oboch mechanizmoch, najmä ako dodávatelia alebo kupujúci.

(58)

S cieľom účinne sa zapojiť do spoločného nákupu zemného plynu a uzatvárať dohody o zemnom plyne s dodávateľmi môžu podniky vytvárať konzorciá alebo nadväzovať iné formy spolupráce s cieľom spoločne rokovať o určitých podmienkach nákupu, ako sú objemy, podmienky dodania v nákupných miestach a lehoty, v rámci obmedzení stanovených v práve Únie. Podniky zúčastňujúce sa na spoločnom nákupe by však mali zabezpečiť, aby sa informácie, ktoré sa priamo alebo nepriamo vymieňajú, obmedzovali na to, čo je nevyhnutne potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa. Stanovenie a vykonávanie spoločného nákupu podľa tohto nariadenia by sa malo uskutočňovať v súlade s pravidlami Únie v oblasti hospodárskej súťaže, najmä s článkami 101 a 102 ZFEÚ.

(59)

Keď sa informácie sprístupňujú Komisii, riadiacemu výboru, koordinačným skupinám, skupinám expertov alebo poskytovateľom služieb, je ochrana citlivých obchodných informácií mimoriadne dôležitá. Komisia by preto mala uplatňovať účinné nástroje na ochranu týchto informácií pred akýmkoľvek neoprávneným prístupom a kybernetickobezpečnostnými rizikami. Všetky osobné údaje, ktoré by sa mohli spracúvať v rámci mechanizmu na agregáciu dopytu a spoločný nákup zemného plynu a mechanizmu na podporu rozvoja trhu s vodíkom, by sa mali spracúvať v súlade s nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (23) a (EÚ) 2018/1725 (24).

(60)

Nevyprovokovaná a neopodstatnená vojna Ruska proti Ukrajine od februára 2022 s podporou Bieloruska a následné zníženia dodávok zemného plynu, ktoré sa využívajú ako zbraň, a manipulácia s trhmi úmyselnými prerušeniami tokov zemného plynu odhalili v Únii a jej členských štátoch zraniteľnosti a závislosti s jasným potenciálom priameho a závažného vplyvu na ich základné bezpečnostné záujmy a bezpečnosť dodávok energie. Alternatívne zdroje dodávok plynu z globálneho trhu s LNG v rokoch 2022 a 2023 rástli však len mierne. Významný nárast kapacity skvapalňovania zemného plynu sa predpokladá až v priebehu roka 2025. Svetové trhy so zemným plynom sú preto naďalej veľmi napäté a očakáva sa, že určitý čas napäté zostanú, čo povedie k pokračovaniu zraniteľnej situácie Únie a jej členských štátov. V uvedenej súvislosti je vhodné prijať opatrenia na riešenie tejto pretrvávajúcej zraniteľnosti.

(61)

Mechanizmus na agregáciu dopytu a spoločný nákup zemného plynu je dôležitým nástrojom na organizáciu diverzifikácie dodávok zemného plynu a postupné ukončenie závislosti od ruského zemného plynu v mnohých členských štátoch v súlade s oznámením Komisie z 8. marca 2022 s názvom REPowerEU: spoločné európske pravidlá pre cenovo dostupnejšiu, bezpečnejšiu a udržateľnejšiu energiu (ďalej len „REPowerEU“). S cieľom chrániť základné bezpečnostné záujmy Únie alebo členského štátu, v záujme zaistenia bezpečnosti dodávok a s cieľom umožniť účinné a rýchle ukončenie závislosti od zemného plynu by sa dodávky zemného plynu s pôvodom v zariadeniach LNG nachádzajúcich sa v Ruskej federácii alebo Bielorusku a dodávky LNG zo zariadení LNG nachádzajúcich sa v Ruskej federácii alebo Bielorusku nemali ponúkať prostredníctvom mechanizmu na agregáciu dopytu a spoločný nákup zemného plynu do 31. decembra 2025. Po tomto dátume by Komisia mala mať možnosť rozhodnúť o dočasnom vylúčení dodávok zemného plynu s pôvodom v zariadeniach LNG alebo dodávok LNG zo zariadení LNG nachádzajúcich sa v Ruskej federácii alebo Bielorusku na obdobie najviac jedného roka, ktoré možno v odôvodnených prípadoch obnoviť, ak je to potrebné na ochranu základných bezpečnostných záujmov alebo bezpečnosti dodávok Únie alebo členského štátu. Žiadne takéto obmedzenia by nemali neprimerane narúšať riadne fungovanie vnútorného trhu so zemným plynom a cezhraničné toky zemného plynu medzi členskými štátmi, nemali by narúšať bezpečnosť dodávok v Únii alebo členskom štáte, mali by rešpektovať zásadu energetickej solidarity a mali by sa prijímať v súlade s právami a povinnosťami Únie alebo členských štátov vo vzťahu k tretím krajinám.

(62)

Komisia by mala prijať vhodné dostupné opatrenia na zabezpečenie toho, aby vylúčenie dodávok zemného plynu alebo LNG s pôvodom v zariadeniach LNG nachádzajúcich sa v Ruskej federácii alebo Bielorusku a dodávok LNG zo zariadení LNG nachádzajúcich sa v Ruskej federácii alebo Bielorusku z mechanizmu na agregáciu dopytu a spoločný nákup zemného plynu bolo účinné. V tejto súvislosti by Komisia mala požiadať príslušného poskytovateľa služieb, aby vykonal potrebné overenia. Tieto overenia by mohli mať okrem iného formu žiadosti dodávateľov zemného plynu alebo výrobcov zúčastňujúcich sa na mechanizme na agregáciu dopytu a spoločný nákup zemného plynu o poskytnutie príslušných prepravných dokladov pri dodaní dodávok, ak je to technicky možné. Okrem toho by sa od účastníkov mechanizmu na agregáciu dopytu a spoločný nákup zemného plynu malo vyžadovať, aby poskytli uistenie o dodržiavaní svojej povinnosti neponúkať ani nedodávať zemný plyn zo zariadení LNG nachádzajúcich sa v Ruskej federácii alebo Bielorusku.

(63)

Komisii by mal pomáhať riadiaci výbor zložený zo zástupcov členských štátov a Komisie s cieľom uľahčiť koordináciu a výmenu informácií v súvislosti s agregáciou dopytu po zemnom plyne. Účasť členských štátov by mala byť dobrovoľná a závisí najmä od programu zasadnutí riadiaceho výboru.

(64)

Vodík je energetický nosič s odlišnými vlastnosťami ako zemný plyn, pokiaľ ide o kvalitu, spôsoby prepravy a modely dopytu. Takisto stále existuje značný rozdiel medzi nákladmi na výrobu obnoviteľného a nízkouhlíkového vodíka a trhovou cenou menej udržateľných alternatív, čo si môže vyžadovať verejný zásah s cieľom poskytovať stimuly dovtedy, kým elektrolyzéry a iné súvisiace vodíkové technológie a vstupy nebudú dostatočne konkurencieschopné.

(65)

Únia má však silný potenciál výroby obnoviteľného a nízkouhlíkového vodíka. V tejto súvislosti Komisia v marci 2023 spustila iniciatívu Európskej vodíkovej banky. Európska vodíková banka opisuje niekoľko činností, ktorými Komisia podporuje vytvorenie trhu Únie s vodíkom, umožňuje dodávky od spoľahlivých medzinárodných partnerov a zhromažďuje a šíri informácie o rozvoji trhu Únie s vodíkom a o financovaní vodíkových projektov. Tieto činnosti sa vykonávajú v rámci relevantných existujúcich právnych nástrojov, ako je smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (25). Dobrovoľné nástroje uplatňované na vodík v rámci Európskej vodíkovej banky, najmä mechanizmus na podporu rozvoja trhu s vodíkom, by sa mali zamerať na urýchlené rozšírenie výroby vodíka v Únii a rozvoj trhu, a to aj zvýšením transparentnosti dopytu po vodíku, jeho ponuky, tokov a cien a plnením koordinačnej úlohy, prepojením výrobcov a odberateľov a uľahčením kombinácie s existujúcimi finančnými nástrojmi.

(66)

V súvislosti s prácou vykonávanou v rámci Európskej vodíkovej banky by Komisia mala mať možnosť vytvoriť mechanizmus na podporu rozvoja trhu s vodíkom so zameraním na výrobu v Únii. Vzhľadom na charakteristiky vodíka a trhu s vodíkom by sa tento mechanizmus mal zriadiť na obmedzené obdobie s cieľom identifikovať najúčinnejšie nástroje na identifikáciu dopytu po vodíku a jeho ponuky v Únii a preskúmať optimálne trhové a infraštruktúrne opatrenia.

(67)

Prístup dodávateľov a odberateľov k informáciám v kontexte mechanizmu na podporu rozvoja trhu s vodíkom by mal podliehať súhlasu týchto podnikov a dodržiavaniu súťažného práva Únie.

(68)

Samotná Komisia by mala byť schopná zaviesť mechanizmus na podporu rozvoja trhu s vodíkom alebo by mala byť schopná tak urobiť prostredníctvom príslušných poskytovateľov služby. Ak sa Komisia rozhodne zaviesť takýto mechanizmus prostredníctvom poskytovateľa služby, mali by sa uplatňovať ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa zmlúv s poskytovateľmi služieb, kritérií výberu poskytovateľov služieb a úloh poskytovateľov služby.

(69)

Mechanizmus na podporu rozvoja trhu s vodíkom by mohol pozostávať z nástrojov zameraných na transparentnosť, viditeľnosť rozvoja trhu a dobrovoľné posudzovanie dopytu. Tento mechanizmus by sa mal zaviesť v rámci Európskej vodíkovej banky. Európska vodíková banka by mala koordinovať informácie o ponuke vodíka, dopyte, tokoch a cenách vodíka s cieľom posilniť dôveru v rozvíjajúci sa trh s vodíkom a zabezpečiť väčšiu viditeľnosť dopytu výrobcov vodíka a odberateľov vodíka. Mechanizmus na podporu rozvoja trhu s vodíkom by mal zohľadňovať vyspelosť a likviditu trhu s vodíkom, ako aj dostupnosť infraštruktúry.

(70)

Ak Komisia zriadi koordinačnú skupinu pre záležitosti týkajúce sa mechanizmu na podporu rozvoja trhu s vodíkom, takáto koordinačná skupina by sa mala osobitne venovať vodíku.

(71)

Úsilie Únie zamerané na postupné ukončenie súčasnej závislosti od dodávok zemného plynu z Ruskej federácie a zabránenie novej závislosti od dodávok zemného plynu z Ruskej federácie a na ochranu základných bezpečnostných záujmov Únie a členských štátov by sa malo odraziť aj v kontexte mechanizmu na podporu rozvoja trhu s vodíkom, a to aj vzhľadom na využívanie dodávok energie ako zbrane zo strany Ruskej federácie, o čom svedčí zníženie dodávok zemného plynu a prerušenia tokov zemného plynu. Komisia by preto mala mať možnosť rozhodnúť o obmedzení činností, pokiaľ ide o posudzovanie ponúk na dodávky vodíka s pôvodom v Ruskej federácii alebo Bielorusku v rámci mechanizmu na podporu rozvoja trhu s vodíkom prostredníctvom vykonávacieho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie by sa malo prijať len vtedy, keď je to potrebné na ochranu základných bezpečnostných záujmov Únie a členských štátov, a malo by byť založené na rovnakých zásadách, ako sú zásady účasti na mechanizme na agregáciu dopytu a spoločný nákup zemného plynu, ale prispôsobené činnostiam vykonávaným prostredníctvom mechanizmu na podporu rozvoja trhu s vodíkom. Najmä harmonogram prijatia a predchádzajúceho posúdenia takéhoto rozhodnutia by sa mal prispôsobiť plánovanému spusteniu fungovania mechanizmu.

(72)

Pred uplynutím platnosti mechanizmu na podporu rozvoja trhu s vodíkom a najneskôr do 31. decembra 2029 by Komisia mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi výkonnosť tohto mechanizmu, a najmä jeho prínos k rozvoju trhu s vodíkom v Únii. Na základe takéhoto posúdenia by Komisia mala mať možnosť predložiť legislatívny návrh na vytvorenie mechanizmu na dobrovoľnú agregáciu dopytu a spoločný nákupu vodíka.

(73)

Integráciou rastúcich objemov obnoviteľného plynu a nízkouhlíkového plynu do siete zemného plynu Únie sa zmení kvalita zemného plynu, ktorý sa prepravuje a spotrebúva v Únií. V záujme zabezpečenia neobmedzeného cezhraničného toku zemného plynu, zachovania interoperability trhov a umožnenia integrácie trhu je potrebné zvýšiť transparentnosť, pokiaľ ide o kvalitu plynu a náklady na jej riadenie, zabezpečiť harmonizovaný prístup k úlohám a povinnostiam regulačných orgánov a prevádzkovateľov sietí a posilniť cezhraničnú koordináciu. Popri zabezpečení harmonizovaného prístupu ku kvalite plynu pre cezhraničné prepojovacie body by mala byť zachovaná flexibilita členských štátov pri uplatňovaní noriem kvality plynu v ich vnútroštátnych sieťach zemného plynu.

(74)

Primiešavanie vodíka do siete zemného plynu by malo byť posledným možným riešením, keďže je menej účinné ako používanie vodíka v jeho čistej forme a znižuje hodnotu vodíka. Vplyv to má aj na prevádzku infraštruktúry zemného plynu, aplikácie koncových užívateľov a interoperabilitu cezhraničných systémov. Preto by sa mala uprednostniť výroba a používanie vodíka v jeho čistej forme a jeho preprava vo vyhradenej vodíkovej sieti. Malo by sa vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa vodík nepoužíval na aplikácie, pre ktoré existujú energeticky efektívnejšie alternatívy. Malo by sa zachovať právo členských štátov rozhodovať o tom, či budú primiešavať vodík do svojich vnútroštátnych sietí zemného plynu. Harmonizovaný prístup k pridávaniu vodíka do siete zemného plynu vo forme povoleného únijného limitu v cezhraničných prepojovacích bodoch medzi členskými štátmi Únie, kde prevádzkovatelia prepravných sietí musia akceptovať zemný plyn s primiešaným podlimitným obsahom vodíka, by obmedzil riziko segmentácie trhu. Susedné prepravné siete by mali mať naďalej možnosť dohodnúť sa na vyšších alebo nižších mierach primiešavania vodíka pre cezhraničné prepojovacie body. Pri zvažovaní takýchto dohôd by členské štáty mali konzultovať s ostatnými členskými štátmi, ktoré pravdepodobne týmto opatrením dotknuté, a zohľadniť situáciu v týchto členských štátoch.

(75)

Úzka cezhraničná koordinácia a proces urovnávania sporov medzi prevádzkovateľmi prepravných sietí v oblasti kvality plynu vrátane biometánu a vodíkových zmesí sú nevyhnutné na uľahčenie efektívnej prepravy zemného plynu v sieťach zemného plynu v rámci Únie, a tým na prechod k väčšej integrácii vnútorného trhu. Prísnejšie požiadavky na transparentnosť, pokiaľ ide o parametre kvality plynu vrátane spalného tepla, Wobbeho indexu a obsahu kyslíka, a vodíkové zmesi a ich postupného vývoja v kombinácii s povinnosťami monitorovania a nahlasovania by mali prispieť k riadnemu fungovaniu otvoreného a efektívneho vnútorného trhu so zemným plynom.

(76)

Členské štáty by mali mať naďalej možnosť používať svoje pôvodné špecifikácie kvality plynu, ak sa ich regulačné orgány alebo agentúra ACER rozhodnú zachovať cezhraničné obmedzenie spôsobené rozdielmi v úrovniach alebo postupoch primiešavania vodíka. Možnosť zachovať takéto cezhraničné obmedzenie je obzvlášť dôležitá v členských štátoch s jediným prepojovacím bodom alebo v ktorých objemy zemného plynu vstupujú najmä cez jeden prepojovací bod. S cieľom zabezpečiť neobmedzené cezhraničné toky a zachovať integritu vnútorného trhu s energiou by dotknuté regulačné orgány a v prípade potreby agentúra ACER mali mať právomoc priebežne odznovu začínať spoločný proces urovnávania sporov, aby sa zohľadnil vývoj na trhoch so zemným plynom a technológiami.

(77)

Pravidlá interoperability a výmeny údajov pre sieť zemného plynu stanovené v nariadení Komisie (EÚ) 2015/703 (26) majú zásadný význam, najmä pokiaľ ide o dohody o prepojení, vrátane pravidiel regulácie toku, zásad merania množstiev a kvality zemného plynu, pravidiel postupu párovania a prideľovania množstiev zemného plynu, komunikačných postupov v prípade mimoriadnych okolností; spoločného súboru jednotiek, kvality plynu vrátane pravidiel riadenia cezhraničných obchodných obmedzení z dôvodu rozdielov v kvalite plynu a postupoch odorizácie, krátkodobého a dlhodobého monitorovania kvality plynu a poskytovania informácií; výmeny údajov a vykazovania kvality plynu; transparentnosti, komunikácie, poskytovania informácií a spolupráce medzi príslušnými účastníkmi trhu.

(78)

S cieľom zabezpečiť optimálne riadenie vodíkovej siete v Únii a umožniť cezhraničné obchodovanie s vodíkom a dodávky vodíka v Únii by sa mala zriadiť sieť ENNOH. Úlohy ENNOH by sa mali vykonávať v súlade s pravidlami Únie v oblasti hospodárskej súťaže. Úlohy ENNOH by mali byť dostatočne vymedzené a spôsoby jej práce by mali zabezpečiť efektívnosť, transparentnosť a reprezentatívnu povahu ENNOH. V prípade potreby môžu ENTSO pre plyn a ENNOH spoločne vypracovať sieťové predpisy pre medziodvetvové otázky.

(79)

S cieľom zabezpečiť, aby všetky členské štáty, ktoré sú v štádiu rozvoja vodíkových prepravných sietí, boli zastúpené v ENNOH, mali by mať odchylne od všeobecného pravidla o členstve ENNOH stanoveného v tomto nariadení možnosť vymenovať prevádzkovateľa vodíkovej prepravnej siete, ktorý požíva výnimku z článku 68 smernice (EÚ) 2024/1788 za člena ENNOH, za predpokladu, že prevádzkovateľ je usadený v členskom štáte, v ktorom nie je členom ENNOH žiadny iný prevádzkovateľ vodíkovej prepravnej siete. Členské štáty, ktoré ešte nemajú špecializovaného prevádzkovateľa vodíkovej prepravnej siete, ale ktoré plánujú vybudovať vodíkovú prepravnú sieť v súlade s ich integrovanými národnými energetickými a klimatickými plánmi, by mali mať možnosť vymenovať subjekt za pridruženého partnera ENNOH, aby bol informovaný o práci ENNOH, a ako taký sa mohol zúčastňovať na zasadnutiach zhromaždenia, rady a výborov, ako aj na pracovných skupinách, kým sa ich prevádzkovatelia vodíkových sietí nestanú členmi ENNOH. Na uvedený účel môžu členské štáty delegovať zástupcu národného združenia zaoberajúceho sa otázkami vodíka.

(80)

S cieľom zabezpečiť transparentnosť, pokiaľ ide o rozvoj vodíkovej siete v Únii, by ENNOH mala vypracovať, zverejniť a pravidelne aktualizovať nezáväzný 10-ročný plán rozvoja vodíkovej siete pre celú Úniu (ďalej len „plán rozvoja vodíkovej siete pre celú Úniu“) zameraný na potreby rozvíjajúcich sa trhov s vodíkom. Do tohto plánu rozvoja vodíkovej siete pre celú Úniu by mali patriť životaschopné prepravné siete vodíka a potrebné prepojenia, dôležité z hľadiska obchodu. ENNOH by sa mala podieľať na príprave analýzy nákladov a prínosov na úrovni energetického systému, ktorá bude zahŕňať prepojený energetický trhový a sieťový model vrátane infraštruktúry na prenos elektriny, prepravu zemného plynu a vodíka, ako aj zásobníkov, LNG a elektrolyzérov, scenárov pre desaťročné plány rozvoja siete, a správy s identifikáciou nedostatkov infraštruktúry, ako sa uvádza v článkoch 11, 12 a 13 nariadenia (EÚ) 2022/869 na účely vypracovania zoznamov projektov spoločného záujmu a projektov vo vzájomnom záujme Únie. Na tento účel by mala sieť ENNOH úzko spolupracovať s Európskou sieťou prevádzkovateľov prepravných sietí pre elektrinu (ďalej len „ENTSO pre elektrinu“) a ENTSO pre plyn s cieľom uľahčiť integráciu energetických systémov.

(81)

S cieľom uľahčiť integráciu energetického systému, využiť synergie a podporiť celkovú efektívnosť systému by ENNOH, ENTSO pre elektrinu a ENTSO pre plyn mali úzko spolupracovať pri plánovaní integrovanej siete na úrovni Únie. Uvedená spolupráca by mala zahŕňať prípravu spoločných scenárov pre elektrinu, vodík a zemný plyn, koordinované správy o nedostatkoch v infraštruktúre, konzistentný návrh metodík analýzy nákladov a prínosov celej energetickej siete a integrovaný model podľa článkov 11, 12 a 13 nariadenia (EÚ) 2022/869. S cieľom zefektívniť túto spoluprácu by ENNOH, ENTSO pre elektrinu a ENTSO pre plyn mali zriadiť spoločné pracovné skupiny na prípravu týchto výstupov. V prechodnom období do 1. januára 2027 by ENTSO pre plyn mala vypracovať celoúnijný plán rozvoja siete pre vodík na rok 2026. Na uvedený účel by ENTSO pre plyn mala v plnej miere zapojiť prevádzkovateľov vodíkových prepravných sietí a ENNOH hneď po zriadení ENNOH. Plán rozvoja siete pre vodík pre celú Úniu na rok 2026 by mal pozostávať z dvoch samostatných kapitol, jednej pre vodík a jednej pre zemný plyn. Sieť ENNOH by mala vypracovať celoúnijný plán rozvoja siete pre vodík na rok 2028 v súlade s integrovaným plánovaním siete na úrovni Únie podľa tohto nariadenia.

(82)

Všetci účastníci trhu by sa mali podieľať na úlohách vykonávaných sieťou ENNOH. Preto je nevyhnutný účinný konzultačný proces. Celkovo by sa sieť ENNOH mala v spolupráci s ostatnými relevantnými účastníkmi trhu a ich združeniami usilovať o získavanie skúseností s plánovaním, rozvojom a prevádzkou infraštruktúry, stavať na nich a začleniť ich do svojej práce.

(83)

Vzhľadom na to, že pokrok by sa dal účinnejšie dosiahnuť regionálnym prístupom, prevádzkovatelia vodíkových prepravných sietí by v rámci celkovej štruktúry spolupráce mali vytvoriť regionálne štruktúry, čím sa zabezpečí kompatibilita výsledkov na regionálnej úrovni so sieťovými predpismi a plánmi rozvoja pre vodík na úrovni Únie. Členské štáty by mali podporovať spoluprácu a monitorovať účinnosť siete na regionálnej úrovni.

(84)

Požiadavky na transparentnosť sú potrebné na zabezpečenie toho, aby sa medzi účastníkmi trhu mohla rozvíjať dôvera v nové trhy s vodíkom v Únii. Aby mohli všetci účastníci trhu posúdiť celkový stav dopytu a ponuky a určiť dôvody vývoja trhovej ceny, je potrebné zabezpečiť rovnaký prístup k informáciám o fyzickom stave a fungovaní vodíkovej siete. Informácie by sa mali vždy zverejňovať zmysluplným, ľahko prístupným a nediskriminačným spôsobom.

(85)

Sieť ENNOH by mala zriadiť centrálnu webovú platformu na sprístupnenie všetkých údajov relevantných pre účastníkov trhu, aby získali účinný prístup do vodíkovej siete.

(86)

Podmienky prístupu do vodíkových sietí v počiatočnej fáze vývoja trhu s vodíkom by mali zabezpečiť efektívnu prevádzku, nediskrimináciu a transparentnosť pre užívateľov vodíkovej siete a zároveň zachovať dostatočnú flexibilitu pre prevádzkovateľov vodíkovej siete. Obmedzením maximálneho trvania kapacitných zmlúv by sa malo znížiť riziko zmluvného preťaženia a hromadenia kapacity.

(87)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť všeobecné podmienky udeľovania prístupu tretích strán k zásobníkom vodíka a k vodíkovým terminálom s cieľom zabezpečiť nediskriminačný prístup a transparentnosť pre užívateľov vodíkovej siete.

(88)

Prevádzkovatelia vodíkových sietí by mali spolupracovať pri vypracovaní sieťových predpisov na účely poskytovania a riadenia transparentného a nediskriminačného cezhraničného prístupu do vodíkových sietí a na zabezpečenie koordinovaného rozvoja vodíkovej siete v Únii vrátane vytvárania prepojovacích kapacít. Komisia by mala ustanoviť prvý zoznam priorít na identifikáciu oblastí, ktoré sa majú zahrnúť do vypracovania sieťových predpisov pre vodík jeden rok po zriadení ENNOH, ako sa stanovuje v tomto nariadení. Sieťové predpisy by mali byť v súlade s rámcovými usmerneniami, ktoré vypracovala agentúra ACER. Agentúra ACER by sa mala podieľať na preskúmaní návrhov sieťových predpisov na základe skutočností, a to vrátane ich súladu s rámcovými usmerneniami, a mala by mať možnosť ich odporúčať Komisii na prijatie. Agentúra ACER by mala posudzovať navrhované úpravy sieťových predpisov a mala by mať možnosť odporúčať Komisii ich prijatie. Prevádzkovatelia vodíkových sietí by mali prevádzkovať svoje vodíkové siete v súlade s uvedenými sieťovými predpismi.

(89)

Sieťové predpisy vypracované sieťou ENNOH nemajú nahrádzať potrebné vnútroštátne predpisy pre záležitosti, ktoré nemajú cezhraničný rozmer.

(90)

Kvalita vodíka prepravovaného a spotrebúvaného v Únii môže byť rôzna v závislosti od technológií jeho výroby a osobitostí prepravy. Výsledkom harmonizovaného prístupu na úrovni Únie k riadeniu kvality vodíka na cezhraničných prepojeniach by preto mal byť cezhraničný tok vodíka a integrácia trhu.

(91)

Ak to regulačný orgán považuje za potrebné, prevádzkovatelia vodíkových prepravných sietí by mohli byť zodpovední za riadenie kvality vodíka vo svojich sieťach v rámci uplatniteľných noriem kvality vodíka, čím by sa zabezpečila spoľahlivá a stabilná kvalita vodíka pre konečných odberateľov.

(92)

Úzka cezhraničná koordinácia a proces urovnávania sporov medzi prevádzkovateľmi vodíkových prepravných sietí sú nevyhnutné na uľahčenie prepravy vodíka vo vodíkových prepravných sieťach v rámci Únie, a tým na prechod k väčšej integrácii vnútorného trhu. Prísnejšie požiadavky na transparentnosť, pokiaľ ide o parametre kvality vodíka a ich postupného vývoja v kombinácii s povinnosťami monitorovania a nahlasovania by mali prispieť k riadnemu fungovaniu otvoreného a efektívneho vnútorného trhu s vodíkom.

(93)

S cieľom zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia alebo doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o nepodstatné prvky určitých špecifických oblastí, ktoré sú zásadné pre integráciu trhu, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o poskytovanie usmernení stanovujúcich podrobnosti postupu, ktorý majú dodržiavať prevádzkovatelia prepravných sietí alebo prevádzkovatelia vodíkových prepravných sietí, zmenu úrovní zliav s cieľom zmierniť štrukturálnu nerovnováhu výnosov prevádzkovateľov prepravných sietí, stanovenie vymedzenia geografickej oblasti, na ktorú sa vzťahuje každá štruktúra regionálnej spolupráce, pričom sa zohľadnia existujúce štruktúry regionálnej spolupráce, stanovenie sieťových predpisov a usmernení pre zemný plyn a vodík, zmeny usmernení stanovených v prílohe a stanovenie usmernení týkajúcich sa novej infraštruktúry zemného plynu a vodíka. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (27). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov by sa všetky dokumenty mali doručovať Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady by mali mať systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(94)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali v súlade s článkom 291 ZFEÚ na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (28).

(95)

Sieťové predpisy a usmernenia by sa mali vzťahovať na vstupné body z tretích krajín a výstupné body do tretích krajín. Osobitné okolnosti vrátane existencie platných dlhodobých zmluvných dojednaní alebo právnych ťažkostí pri zavádzaní postupu riešenia sporov s prevádzkovateľmi prepravných sietí alebo dodávateľmi zemného plynu usadenými v tretích krajinách môžu brániť účinnému uplatňovaniu v krátkodobom horizonte. Ak je to odôvodnené objektívnymi dôvodmi, regulačné orgány by mali mať možnosť požiadať Komisiu o výnimku z uplatňovania sieťových predpisov alebo usmernení alebo ich osobitných ustanovení, ktoré nemožno vykonávať na vstupných bodoch z tretích krajín a výstupných bodoch do tretích krajín. Takéto výnimky by mali byť časovo obmedzené na minimálne nevyhnutné obdobie na odstránenie existujúcich prekážok uplatňovania sieťových predpisov alebo usmernení.

(96)

S cieľom zabezpečiť efektívnu prevádzku európskych vodíkových sietí by prevádzkovatelia vodíkových sietí mali byť zodpovední za prevádzku, údržbu a rozvoj vodíkovej prepravnej siete v úzkej spolupráci s ostatnými prevádzkovateľmi vodíkových sietí, ako aj s prevádzkovateľmi iných sietí, s ktorými sú ich siete prepojené, a to aj s cieľom uľahčiť integráciu energetického systému.

(97)

Je v záujme riadneho fungovania vnútorného trhu, aby existovali normy harmonizované na úrovni Únie. Po uverejnení odkazu na takúto normu v Úradnom vestníku Európskej únie by mal súlad s danou normou zakladať predpoklad zhody s príslušnými požiadavkami stanovenými vo vykonávacom opatrení prijatom podľa tohto nariadenia, hoci by sa mali povoliť aj iné spôsoby preukázania takejto zhody. V súlade s článkom 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 (29) môže Európska komisia požiadať európske normalizačné organizácie o vypracovanie technických špecifikácií, európskych noriem a harmonizovaných noriem. Jednou z hlavných úloh harmonizovaných noriem by mala byť pomoc prevádzkovateľom pri uplatňovaní vykonávacích opatrení prijatých podľa tohto nariadenia a smernice (EÚ) 2024/1788.

(98)

Súčasný normalizačný rámec Únie, ktorý je založený na nariadení (EÚ) č. 1025/2012, predstavuje štandardný rámec pre vypracúvanie noriem, ktoré poskytujú predpoklad zhody s príslušnými požiadavkami tohto nariadenia alebo sú ustanovené v osobitných delegovaných alebo vykonávacích aktoch prijatých podľa tohto nariadenia. Európske normy by mali byť trhovo orientované a mali by zohľadňovať verejný záujem, ako aj politické ciele jasne uvedené v žiadosti Komisie adresovanej jednej alebo viacerým európskym normalizačným organizáciám o vypracovanie harmonizovaných noriem v stanovenej lehote a mali by byť založené na konsenze. Ak však neexistujú relevantné odkazy na harmonizované normy, ak je proces normalizácie zablokovaný alebo dôjde k oneskoreniam pri vypracovaní vhodných harmonizovaných noriem, Komisia by mala mať možnosť ustanoviť prostredníctvom delegovaných alebo vykonávacích aktov spoločné špecifikácie pre požiadavky tohto nariadenia za predpokladu, že pritom náležite rešpektuje úlohu a funkcie európskych normalizačných organizácií. Táto možnosť by sa mala chápať ako výnimočné záložné riešenie s cieľom uľahčiť prevádzkovateľom uplatňovanie príslušných opatrení podľa delegovaných alebo vykonávacích aktov prijatých podľa tohto nariadenia a smernice (EÚ) 2024/1788. Ak je oneskorenie pri určovaní harmonizovaných noriem spôsobené technickou zložitosťou dotknutej normy, Komisia by to mala zvážiť pred tým, ako zváži ustanovenie spoločných špecifikácií.

(99)

Aby sa v plnej miere zohľadnili požiadavky koncových užívateľov na kvalitu vodíka, technické špecifikácie a normy kvality vodíka vo vodíkovej sieti by mali zohľadniť už existujúce normy, ktoré stanovujú takéto požiadavky koncových užívateľov, napríklad normu EN 17124.

(100)

Prevádzkovatelia vodíkových prepravných sietí by mali vybudovať dostatočnú cezhraničnú kapacitu na prepravu vodíka, ktorá spĺňa všetky ekonomicky primerané a technicky uskutočniteľné požiadavky na takúto kapacitu, a tak umožniť integráciu trhu.

(101)

Vzhľadom na potenciál vodíka ako nosiča energie a možnosť, že sa členské štáty zapoja do obchodovania s vodíkom s tretími krajinami, je potrebné objasniť, že oznamovacie povinnosti v súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/684 (30) o medzivládnych dohodách v oblasti energetiky týkajúcich sa zemného plynu sa vzťahujú aj na medzivládne dohody týkajúce sa vodíka vrátane zlúčenín vodíka, ako sú amoniak a tekuté organické nosiče vodíka. Uvedené rozhodnutie by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(102)

Investície do významných nových infraštruktúr by sa mali výrazne podporovať pri zaručení správneho fungovania vnútorného trhu so zemným plynom a vodíkom. S cieľom zvýšiť pozitívny vplyv infraštruktúrnych projektov, ktorým bola priznaná výnimka, na hospodársku súťaž a bezpečnosť dodávok by sa mal vo fáze prípravy projektu testovať záujem trhu a mali by sa zaviesť pravidlá riadenia v prípade preťaženia. Ak sa infraštruktúra nachádza na území viac ako jedného členského štátu by sa za určitých okolností mala žiadosťou o výnimku ako posledná inštancia zaoberať agentúra ACER, aby sa lepšie zohľadnili cezhraničné vplyvy výnimky a aby sa zjednodušilo administratívne vybavenie tejto žiadosti. Okrem toho vzhľadom na výnimočný rizikový profil výstavby takýchto významných nových infraštruktúrnych projektov, ktorým bola priznaná výnimka, by sa navyše malo umožniť, aby boli podniky so záujmami v oblasti dodávky a ťažby v prípade dotknutých projektov dočasne a úplne alebo čiastočne oslobodené od povinnosti dodržiavať pravidlá oddelenia podnikov. Možnosť dočasných odchýlok by sa mala z dôvodov bezpečnosti dodávok vzťahovať najmä na nové plynovody v rámci Únie prepravujúce zemný plyn z tretích krajín do Únie. Výnimky a odchýlky udelené podľa smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2003/55/ES (31) a 2009/73/ES (32) by sa mali naďalej uplatňovať v období, na ktoré boli udelené na základe príslušnej výnimky alebo odchýlky.

(103)

Eskalácia ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine od februára 2022 viedla k poklesu dodávok zemného plynu z tejto krajiny a zdroje z predaja zemného plynu sa použili na financovanie vojny Ruska na hraniciach Únie. Predovšetkým sa zastavili toky zemného plynu z Ruska cez Bielorusko a plynovod Nord Stream 1 a dodávky zemného plynu cez Ukrajinu sa neustále znižovali, čo vážne ohrozilo bezpečnosť dodávok energie v Únii ako celku. Tieto zníženia dodávok zemného plynu, ktoré sa využívajú ako zbraň, a manipulácia s trhmi úmyselným prerušením tokov zemného plynu odhalili v Únii a jej členských štátoch zraniteľnosti a závislosti s jasným potenciálom priameho a závažného vplyvu na ich základné medzinárodné bezpečnostné záujmy. Minulosť tiež ukazuje, že plyn sa môže použiť ako zbraň na trhoch s energiou a na manipuláciu s nimi, napríklad hromadením kapacít v infraštruktúre zemného plynu, a to na úkor základných medzinárodných bezpečnostných záujmov Únie. S cieľom zmierniť vplyv takýchto udalostí, a to tak v súčasnosti, ako aj v budúcnosti, by členské štáty mali mať výnimočne možnosť prijať primerané opatrenia na dočasné obmedzenie vopred predkladaných ponúk na kapacitu od ktoréhokoľvek užívateľa siete na vstupných bodoch a v termináloch LNG na dodávky z Ruskej federácie a Bieloruska, ak je to potrebné na ochranu ich základných bezpečnostných záujmov a záujmov Únie, pričom sa zohľadní aj potreba zaistiť bezpečnosť dodávok v Únii. V odôvodnených prípadoch by malo byť možné takéto dočasné opatrenia obnoviť. Táto možnosť by sa mala uplatňovať len vo vzťahu k Ruskej federácii a Bielorusku s cieľom umožniť členským štátom reagovať primeranými opatreniami na akékoľvek ohrozenie ich základných bezpečnostných záujmov a základných bezpečnostných záujmov Únie vyplývajúce zo situácie, a to aj postupným znižovaním ich závislosti od ruských fosílnych palív, okrem iného prijatím včasných opatrení v súlade s cieľmi plánu REPowerEU. Žiadne takéto obmedzenia by nemali byť v rozpore s medzinárodnými záväzkami Únie alebo členských štátov a mali by byť v súlade s článkom XXI Všeobecnej dohody o clách a obchode. Pred uplatnením akýchkoľvek takýchto obmedzení by sa členské štáty mali poradiť s Komisiou a – pokiaľ je pravdepodobné, že budú tiež ovplyvnené obmedzením – s ostatnými členskými štátmi, so zmluvnými stranami Energetického spoločenstva, so zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore a so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska a zohľadniť situáciu v týchto členských štátoch a tretích krajinách, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok. Členské štáty by pri posudzovaní vhodnosti a rozsahu akéhokoľvek predpokladaného obmedzenia mali náležite zohľadniť potenciálne účinky svojho opatrenia na iné členské štáty, a najmä dodržiavať zásadu energetickej solidarity, a to aj s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok.

(104)

Európske odvetvie energetiky prechádza výraznou zmenou, ktorá smeruje k vysoko účinnému dekarbonizovanému hospodárstvu založenému na obnoviteľných zdrojoch energie, pričom zároveň zaisťuje bezpečnosť dodávok energie a konkurencieschopnosť. Hoci kybernetická bezpečnosť v pododvetví elektrickej energie už napreduje prostredníctvom sieťového predpisu o cezhraničnom toku elektrickej energie, na zaistenie bezpečnosti energetického systému Únie sú potrebné povinné odvetvové pravidlá pre pododvetvie zemného plynu.

(105)

V reakcii na výrazné zvýšenie cien energie na jeseň 2021, ktoré zasiahlo celú Úniu, a jeho negatívny vplyv sa v oznámení Komisie z 13. októbra 2021 s názvom Boj s rastúcimi cenami energie: súbor nástrojov pre opatrenia a podporu vyzdvihol význam riadneho fungovania vnútorného trhu s energiou a lepšej koordinácie cezhraničnej bezpečnosti dodávok pre odolnosť proti budúcim otrasom. Európska rada 20. a 21. októbra 2021 prijala závery, v ktorých vyzvala Komisiu, aby urýchlene zvážila opatrenia na zvýšenie odolnosti energetického systému Únie a vnútorného trhu s energiou vrátane opatrení na zvýšenie bezpečnosti dodávok. V reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu Komisia 8. marca 2022 predložila plán REPowerEU, podľa ktorého sa má postupne odstrániť závislosť Únie od ruských fosílnych palív a urýchliť prechod na čistú energiu. S cieľom prispieť k jednotnej a včasnej reakcii na túto krízu a na prípadné nové krízy na úrovni Únie by sa v tomto nariadení a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1938 (33) mali zaviesť osobitné pravidlá na zlepšenie spolupráce a odolnosti, najmä pokiaľ ide o pravidlá solidarity. Nariadenie (EÚ) 2017/1938 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(106)

Ako sa ukázalo v rámci simulácií na úrovni celej Únie v rokoch 2017, 2021 a 2022, na zabezpečenie odolnosti Únie v prípade vážneho zhoršenia situácie v oblasti dodávok sú nevyhnutné regionálne opatrenia spolupráce a solidarity. Solidárne opatrenia uplatniteľné v prípade núdze by mali zabezpečiť cezhraničné dodávky pre odberateľov chránených solidaritou, ako sú domácnosti. Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia na vykonávanie ustanovení týkajúcich sa mechanizmu solidarity, a to aj dohodou dotknutých členských štátov o technických, právnych a finančných náležitostiach. Členské štáty by mali opísať podrobnosti uvedených náležitostí vo svojich núdzových plánoch. V prípade členských štátov, ktoré neuzatvorili dvojstranné dohody, by sa mali uplatňovať štandardné pravidlá podľa tohto nariadenia, aby sa zabezpečila takáto účinná solidarita.

(107)

Také solidárne opatrenia preto môžu viesť k vzniku povinnosti členského štátu zaplatiť náhradu subjektom dotknutým opatreniami, ktoré prijal. S cieľom zabezpečiť, aby náhrada vyplatená členským štátom žiadajúcim o solidaritu členskému štátu poskytujúcemu solidaritu bola spravodlivá a primeraná, by regulačné orgány a agentúra ACER ako nezávislé orgány mali mať právomoc vykonať audit výšky požadovanej a vyplatenej náhrady a v prípade potreby požiadať o opravu, najmä so zreteľom na úroveň nepriamych nákladov, ktoré vznikli v dôsledku poskytnutia solidarity na základe netrhových opatrení. Novozavedená spolupráca medzi nepriamo prepojenými členskými štátmi, ktoré využívajú trhové opatrenia podľa tohto nariadenia, takisto pomáha znížiť potenciálne značné náklady, ktoré by mohli vzniknúť pri uplatnení nákladnejších netrhových opatrení.

(108)

Poskytovanie dobrovoľných príspevkov zemného plynu s využitím trhových opatrení nepriamo pripojeným členským štátom by sa malo zaviesť v nariadení (EÚ) 2017/1938, najmä s cieľom zabrániť tomu, aby priamo prepojené členské štáty boli nútené používať netrhové opatrenia, ak by iný priamo neprepojený členský štát mohol poskytnúť objemy zemného plynu na solidaritu pomocou trhových opatrení. Dobrovoľným charakterom trhových opatrení a výsledným príspevkom zemného plynu nie sú dotknuté povinnosti členských štátov včas posúdiť a uviesť, či a ako môžu trhové opatrenia poskytnúť požadovaný zemný plyn. Cieľom takéhoto mechanizmu je znížiť nepriame a celkové náklady na solidaritu tým, že sa zabráni využívaniu nákladnejších netrhových opatrení. Solidarita medzi nepriamo prepojenými členskými štátmi sa rozširuje na zaťaženie viacerých členských štátov a uľahčuje prístup členských štátov, ktoré nemajú zariadenia LNG, ku globálnym dodávkam LNG.

(109)

Prístup založený na riziku s cieľom posúdiť bezpečnosť dodávok plynu a zavedenie preventívnych a zmierňujúcich opatrení by mal zahŕňať scenáre, v ktorých sa skúma vplyv zníženia dopytu po zemnom plyne úsporami energie alebo opatreniami energetickej efektívnosti, a to aj v celoúnijných simuláciách scenárov prerušenia dodávok zemného plynu a prerušenia infraštruktúry podľa tohto nariadenia. Preskúmaním scenárov úspor energie a energetickej efektívnosti sa zabezpečí, aby celoúnijná simulácia, ako aj následné vnútroštátne a spoločné posúdenia rizík a preventívne opatrenia boli nadčasové a zlučiteľné so zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti a cieľmi Únie v oblasti klimatickej neutrality stanovenými v nariadení (EÚ) 2021/1119 a aby prispievali k postupnému ukončeniu závislosti Únie od ruských fosílnych palív. Toto nariadenie takisto umožní členským štátom znížiť spotrebu plynu chránených odberateľov, ktorá nie je nevyhnutná, s cieľom uľahčiť väčšie úspory zemného plynu, najmä počas krízy.

(110)

Riziká pre bezpečnosť dodávok plynu spôsobené ruskou vojenskou agresiou voči Ukrajine, ktoré odôvodňovali zmeny nariadenia (EÚ) 2017/1938 zavedené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1032 (34), pretrvávajú dodnes. Okrem toho by sa mali zvážiť dodatočné riziká, ako sú ďalšie narušenia kritickej infraštruktúry v nadväznosti na sabotáž proti plynovodom Nord Stream v septembri 2022 a narušenie plynovodu Balticconnector v októbri 2023 a zhoršenie geopolitického prostredia a hrozieb v dodávateľských regiónoch, napríklad v dôsledku krízy na Blízkom východe. K správe, ktorú má Komisia predložiť do 28. februára 2025, sa preto v prípade potreby má pripojiť legislatívny návrh na zmenu nariadenia (EÚ) 2017/1938.

(111)

Určité ustanovenia tohto nariadenia vychádzajú z krízových opatrení zavedených nariadením Rady (EÚ) 2022/2576 (35) v reakcii na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine a následnú krízu dodávok zemného plynu. Hoci sa nariadením (EÚ) 2022/2576 riešila bezprostredná a závažná kríza dodávok zemného plynu, a to aj odchylne od existujúceho trvalého rámca, cieľom tohto nariadenia je transformovať niektoré krízové opatrenia na trvalé prvky trhu so zemným plynom. Týka sa to najmä mechanizmu na agregáciu dopytu a spoločný nákup zemného plynu, opatrení na zlepšenie využívania zariadení LNG a zásobníkov zemného plynu, ako aj dodatočných solidárnych opatrení v prípade stavu núdze v oblasti zemného plynu. Realizácia týchto trvalých charakteristík trhu so zemným plynom si však vyžaduje čas, okrem iného z dôvodu potrebných postupov verejného obstarávania pre trvalý mechanizmus na agregáciu dopytu a spoločný nákup zemného plynu, ktoré sa do konca roka 2024 neuzavrú. Okrem toho sa očakáva, že riziká súvisiace s dodávkami zemného plynu budú v Únii pretrvávať v priebehu roka 2024. S cieľom dostatočne zohľadniť prípravnú fázu týkajúcu sa uvedených opatrení a zabrániť duplicite s opatreniami zavedenými nariadením (EÚ) 2022/2576 by sa preto príslušné ustanovenia tohto nariadenia mali uplatňovať až od 1. januára 2025. Ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa zriadenia a výberu poskytovateľa služby na vykonávanie úloh v rámci mechanizmu na agregáciu dopytu a spoločný nákup zemného plynu by sa mali uplatňovať odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, aby sa zabezpečilo, že mechanizmus bude funkčný odo dňa uplynutia platnosti nariadenia (EÚ) 2022/2576.

(112)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 (36) a nariadenia (EÚ) 2019/942 a (EÚ) 2022/869 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(113)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to stanovenie spravodlivých pravidiel pre podmienky prístupu do prepravných sietí zemného plynu, zásobníkov a zariadení LNG a opatrení týkajúcich sa mechanizmu na agregáciu dopytu a spoločný nákup zemného plynu a mechanizmu na podporu rozvoja trhu s vodíkom, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a účinkov takéhoto opatrenia ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,