(1)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/159 (3) (ďalej len „nariadenie o konečných ochranných opatreniach“) uložila Európska komisia (ďalej len „Komisia“) konečné ochranné opatrenie týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele (ďalej len „ochranné opatrenie“), ktoré pozostáva z colných kvót na určité výrobky z ocele (ďalej len „dotknutý výrobok“) vzťahujúcich sa na 26 kategórií výrobkov z ocele stanovených na úrovniach, ktorými sa zachovávajú tradičné obchodné toky v rámci jednotlivých kategórií výrobkov. Clo vo výške 25 % sa uplatňuje iba pri presiahnutí kvantitatívnych prahových hodnôt týchto colných kvót. Dané ochranné opatrenie bolo uložené na počiatočné obdobie troch rokov, do 30. júna 2021.

(2)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/1029 (4) (ďalej len „nariadenie o prvom predĺžení platnosti ochranného opatrenia“) Komisia dospela k záveru, že opatrenie je naďalej potrebné na predchádzanie vážnej ujme alebo jej nápravu a že výrobné odvetvie Únie sa prispôsobuje. Dospela tiež k záveru, že predĺženie platnosti opatrenia je v záujme Únie. Preto sa rozhodla predĺžiť platnosť ochranného opatrenia do 30. júna 2024.

(3)

V odôvodnení 161 nariadenia o konečných ochranných opatreniach sa Komisia zaviazala, že bude „pravidelne posudzovať situáciu a zváži preskúmanie aspoň na konci každého roka uloženia opatrení“. V tomto duchu Komisia uskutočnila tri revízne prešetrovania fungovania v roku 2019 (5), 2020 (6) a 2022 (7). V júni 2023 (8) v rámci revízneho prešetrovania posúdila aj to, či je opodstatnené predčasné ukončenie opatrenia (9).

(4)

Dňa 12. januára 2024 bola Komisii doručená podložená žiadosť štrnástich členských štátov EÚ na základe článku 19 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/478 (10) (ďalej len „základné nariadenie EÚ o ochrannom opatrení“) a článku 16 nariadenia (EÚ) 2015/755, v ktorej sa žiada o preskúmanie toho, či by sa mala platnosť existujúceho ochranného opatrenia predĺžiť. Komisia usúdila, že žiadosť obsahuje dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania na účely predĺženia platnosti ochranného opatrenia.

(5)

V súlade s tým uverejnila 9. februára 2024 v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie o začatí konania (11) týkajúceho sa možného predĺženia platnosti ochranného opatrenia. Komisia do rozsahu pôsobnosti oznámenia zahrnula aj záväzok posúdiť, či by bola potrebná akákoľvek technická úprava fungovania opatrenia v prípade, že by dospela k záveru, že platnosť ochranného opatrenia by sa mala predĺžiť.

(6)

Komisia prostredníctvom dotazníkov (12) získala špecifické údaje od výrobného odvetvia Únie na účely vykonania riadneho posúdenia toho, či je ochranné opatrenie naďalej nevyhnutné na predchádzanie vážnej ujme alebo jej nápravu, či sa oceliarsky priemysel Únie prispôsobuje a či je predĺženie platnosti ochranného opatrenia v súlade so širším záujmom Únie. K týmto údajom okrem iných patrili vývoj kľúčových hospodárskych a finančných ukazovateľov týkajúcich sa dotknutého výrobku v období 2021 – 2023 (ďalej len „posudzované obdobie“), ako aj dôkazy o tom, že výrobné odvetvie Únie sa prispôsobuje.

(7)

Komisia si tiež vyžiadala a zozbierala názory zainteresovaných strán na možné predĺženie a na prípadné potrebné úpravy fungovania opatrenia, a preto súbežne viedla dve rôzne prešetrovania. Na tento účel boli v oznámení o začatí konania zainteresované strany vyzvané, aby sa zúčastnili na prešetrovaní predložením písomných pripomienok a podporných dôkazov, a takisto známi výrobcovia dotknutého výrobku z Únie a ich združenia boli požiadaní, aby vyplnili dotazníky o ujme. Pokiaľ ide o revízne prešetrovanie fungovania, Komisia požiadala zainteresované strany, aby oznámili svoje stanoviská a predložili konkrétne písomné dôkazy k týmto otázkam:

(8)

Pokiaľ ide o riadny proces, revízne prešetrovanie na účely predĺženia platnosti a fungovania ochranného opatrenia pozostávalo z dvojfázového písomného postupu, v rámci ktorého zainteresované strany najskôr predložili svoje pripomienky a potom mali možnosť vyvrátiť podania ostatných strán. Celkovo bolo Komisii v stanovených lehotách doručených viac ako 65 podaní a vyvrátení od zainteresovaných strán. Bolo jej takisto doručených viac ako 100 individuálnych vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie.

(9)

Komisia pri posudzovaní toho, či boli splnené podmienky na predĺženie platnosti ochranného opatrenia, v prvom rade analyzovala, či boli splnené právne požiadavky na predĺženie platnosti ochranného opatrenia podľa pravidiel EÚ a WTO, a to, či je opatrenie nevyhnutné na zabránenie vážnej ujme (oddiel 3.2) a či sa výrobné odvetvie Únie prispôsobuje (oddiel 3.3). Po druhé, posúdila, či by bolo takéto predĺženie platnosti ochranného opatrenia v súlade s celkovým záujmom Únie (oddiel 3.4). Komisia napokon pri svojom posudzovaní riadne prihliadla na pripomienky a dôkazy, ktoré získala od zainteresovaných strán, ako aj na všetky ostatné dostupné informácie týkajúce sa uvedených prvkov. Komisia sa v oddiele 4 osobitne zaoberala príslušnými tvrdeniami zainteresovaných strán týkajúcimi sa predĺženia platnosti.

(10)

Komisia následne posúdila potrebu vykonať určité technické úpravy opatrenia. Tento postup sa riadil oblasťami stanovenými v oznámení o začatí konania (pozri odôvodnenie (7)) a zahŕňal aj technickú zmenu, ktorou sa do rozsahu pôsobnosti ochranného opatrenia zaradil dovoz z Mozambiku.

(11)

Podľa článku 7 ods. 1 Dohody WTO o ochranných opatreniach a článku 19 ods. 2 základného nariadenia EÚ o ochrannom opatrení možno obdobie uplatňovania ochranného opatrenia predĺžiť za predpokladu, že ochranné opatrenie je aj naďalej nevyhnutné na zabránenie vážnej ujme alebo na jej nápravu (ďalej len „test nevyhnutnosti“) a že existuje dôkaz, že výrobné odvetvie sa prispôsobuje. Okrem toho, v článku 22 základného nariadenia EÚ o ochrannom opatrení sa stanovuje, že opatrenie musí byť v záujme Únie.

(12)

Pokiaľ ide o prvé právne kritérium, Komisia najprv preskúmala hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie na základe doručených vyplnených dotazníkov (oddiel 3.2.1). Komisia následne posúdila niekoľko kľúčových faktorov s cieľom určiť, ako by sa dovoz pravdepodobne vyvíjal a ako by tento vývoj ovplyvnil výrobcov z Únie v prípade neexistencie ochranných opatrení (ďalej len „kontrafaktuálna analýza“, pozri oddiel 3.2.2).

(13)

S cieľom posúdiť hospodársku situáciu oceliarskeho priemyslu Únie zaslala Komisia dotazníky známym výrobcom ocele v Únii, aby získala informácie o ukazovateľoch ujmy týkajúcich sa dotknutého výrobku v posudzovanom období. Komisia požiadala známe združenia výrobného odvetvia Únie (EUROFER – Európske združenie oceliarskeho priemyslu, ESTA – Európske združenie výrobcov oceľových rúr a CET – Comité Européen de la Tréfilerie), aby dotazníky zaslali svojim členom. Komisia okrem toho oznámila známym výrobcom z Únie žiadosť o vyplnenie dotazníkov prostredníctvom systému sprístupnených spisov (TRON) (13). Dotazníky boli k dispozícii aj na webovom sídle Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre obchod. (14) Všetky príslušné pokyny týkajúce sa dotazníkov boli zahrnuté aj v oznámení o začatí konania.

(14)

Komisii bolo doručených viac ako 100 individuálnych vyplnených dotazníkov od členov troch známych združení výrobného odvetvia Únie, ako aj od ostatných výrobcov z Únie, ktorí nie sú členmi žiadneho združenia. Okrem toho tri priemyselné združenia skonsolidovali údaje, ktoré jednotlivo poskytli ich členovia.

(15)

Komisia skonsolidovala údaje, ktoré jej boli doručené priamo od jednotlivých výrobcov z Únie, a potom prostredníctvom osobitných krížových kontrol na diaľku krížovo skontrolovala ich presnosť so súborom údajov predloženým združeniami výrobného odvetvia Únie. Potom Komisia zlúčila odpovede členov združení s odpoveďami doručenými výrobcami, ktorí nie sú členmi žiadneho združenia, do jedného konsolidovaného súboru údajov, ktorý predstavoval základ pre posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(16)

Vývoj ukazovateľov ujmy počas posudzovaného obdobia je uvedený v tabuľkách 1 až 4:

(17)

Z porovnania s údajmi za rok 2021 vyplýva, že v posudzovanom období sa stabilne znižoval objem výroby výrobcov z Únie, a to o –11 % v roku 2022 a o –14 % v roku 2023. Výrobná kapacita zostala počas celého tohto obdobia stabilná, a teda využitie kapacity malo klesajúci trend, pričom v roku 2023 dosiahlo veľmi nízku úroveň 67 %. A napokon sa v porovnaní s rokom 2021 znížili zásoby, a to o –5 % v roku 2022 a o –3 % v roku 2023.

(18)

Spotreba na trhu Únie začala v roku 2022 v porovnaní s rokom 2021 klesať (–8 %) a tento trend pokračoval aj v roku 2023 (–14 %). Veľmi podobný trend vykazoval v posudzovanom období aj vývoj objemu predaja výrobcov z Únie na domácom trhu (–8 % v roku 2022 a –13 % v roku 2023 v porovnaní s rokom 2021). Počas posudzovaného obdobia výrobné odvetvie Únie zvýšilo svoj podiel na trhu o 0,9 percentuálneho bodu.

(19)

Jednotková predajná cena sa v porovnaní s rokom 2021 zvýšila, a to o 35 % v roku 2022 a o 13 % v roku 2023. Peňažný tok sa v porovnaní s rokom 2021 zvýšil, a to o 113 % v roku 2022 a o 57 % v roku 2023. Návratnosť investovaného kapitálu sa v roku 2022 mierne znížila a v roku 2023 dosiahla záporné hodnoty (–2,2 %).

(20)

Nárast cien a snaha o oživenie po pandémii COVID-19 spôsobili, že výrobné odvetvie Únie bolo v roku 2021 ziskové (9,4 %) a v roku 2022 sa zisky mierne zvýšili (10,3 %). V roku 2023 ziskovosť prudko klesla a dosiahla len 0,3 % zisku.

(21)

Zamestnanosť zostala počas celého posudzovaného obdobia stabilná, pričom v roku 2023 došlo v porovnaní s rokom 2021 k poklesu o –1 %.

(22)

Ukazovatele ujmy ukázali, že v roku 2021 dosiahlo výrobné odvetvie Únie zdravú úroveň ziskovosti, a to najmä vďaka vysokým cenám a výraznému oživeniu dopytu po pandémii COVID-19. Od druhej polovice roka 2022 však výrobné odvetvie Únie začalo vykazovať známky zhoršovania. Niektoré dôležité ukazovatele, napríklad výroba, predaj a využitie kapacít, vykazovali negatívny trend (16), pričom náklady na energiu sa výrazne zvýšili (17). Zhoršenie väčšiny ekonomických ukazovateľov sa v roku 2023 ešte viac prehĺbilo, pričom ceny klesali v kontexte nákladov na energie, ktoré boli vyššie ako priemerné úrovne v minulosti, a prudko klesal predaj na domácom trhu a výroba na trhu Únie. V dôsledku toho dosiahlo využitie kapacít najnižšiu úroveň za posledné desaťročie a ziskovosť sa výrazne znížila (dosiahla hranicu rentability). Hoci výrobné odvetvie Únie získalo v roku 2023 v porovnaní s rokom 2021 takmer jeden percentuálny bod podielu na trhu na úkor zníženia ziskovosti, tento vývoj by sa mal vnímať v kontexte pretrvávajúceho vysokého tlaku dovozu (18), pričom dovoz dosiahol v posudzovanom období vyšší podiel na trhu ako v predchádzajúcich obdobiach (19), ako bude vysvetlené nižšie v oddiele 3.2.2.

(23)

Na základe uvedených ukazovateľov (tabuľky 1 až 4) Komisia dospela k záveru, že stav výrobného odvetvia Únie sa v rokoch 2021 až 2023 zhoršil a že na konci posudzovaného obdobia bol v nestabilnej situácii.

(24)

V súlade s prístupom pôvodného prešetrovania (20) Komisia posúdila aj vývoj ukazovateľov ujmy podľa skupín výrobkov. (21) Skupiny výrobkov, na ktoré sa vzťahuje ochranné opatrenie týkajúce sa ocele, sú ploché výrobky, dlhé výrobky a rúry.

(25)

Z ďalej uvedených tabuliek 5 až 8 vyplýva vývoj ukazovateľov ujmy podľa skupín výrobkov.

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity a zásoby

Tabuľka 6

Spotreba v Únii, predaj na domácom trhu a podiel na trhu

Tabuľka 7

Jednotková predajná cena, ziskovosť, peňažný tok a návratnosť investovaného kapitálu

Tabuľka 8

Zamestnanosť

(26)

Na základe uvedených ukazovateľov sa v analýze podľa skupiny výrobkov potvrdzujú zistenia týkajúce sa dotknutého výrobku: hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období výrazne zhoršila a v súčasnosti je nestabilná. Dokonca aj v prípade skupiny výrobkov, ktorá vykazovala lepšie výsledky, pokiaľ ide o ziskovosť a vývoj trhového podielu (rúry), došlo v posudzovanom období k zhoršeniu iných kľúčových ukazovateľov, ako je využitie kapacity, úroveň výroby a predaj na domácom trhu.

(27)

Komisia posúdila vývoj dovozu z celkového hľadiska, ako aj vo vzťahu k spotrebe, aby určila rozsah tlaku, ktorý mohol vyvíjať na trh Únie v posudzovanom období. Okrem toho Komisia posúdila vývoj využitých colných kvót [pozri oddiel 3.2.2 písm. b)].

(28)

Dovoz do Únie v roku 2023 klesol o –17 % v porovnaní s rokom 2021, keď dosiahol druhú najvyššiu úroveň od roku 2013 (22).

Tabuľka 9

Vývoj dovozu

(29)

Tento celkový trend sa potvrdil analýzou na úrovni skupiny výrobkov, ako je uvedené v tabuľke 10.

Tabuľka 10

Podiel dovozu na trhu podľa skupín výrobkov

(30)

Komisia posúdila vývoj dovozu v porovnaní s vývojom spotreby za rovnaké obdobie. Z ďalej uvedeného grafu vyplýva, že spotreba dosiahla vrchol v rokoch 2017 – 2018. V roku 2023 však zaznamenala prudký pokles a dosiahla najnižšiu úroveň od roku 2013 (23). Na druhej strane podiel dovozu zaznamenal prudký a nepretržitý nárast až do roku 2018, keď bolo v júli predbežne zavedené ochranné opatrenie, a v nasledujúcich dvoch rokoch mierne klesal. Od roku 2021 sa však podiel dovozu opäť zvýšil a zostáva na úrovniach výrazne vyšších ako pred uložením ochranného opatrenia. Preto sa v prešetrovaní dospelo k záveru, že úroveň tlaku dovozu z hľadiska podielu na trhu je dokonca vyššia ako úrovne pred uložením ochranného opatrenia (24) a úrovne stanovené v rámci nariadenia o prvom predĺžení platnosti ochranného opatrenia (25).

(31)

Komisia posúdila tlak v podobe dovozu aj vzhľadom na vývoj využívania colných kvót. (26) Komisia najprv posúdila vývoj colných kvót od nariadenia o prvom predĺžení platnosti ochranného opatrenia. Údaje v ďalej uvedenom grafe ukazujú objemy colných kvót, ktoré boli k dispozícii na konci každého z posledných dvoch rokov ochranného opatrenia (27), pričom priemerné využitie colných kvót na konci posledného štvrťroka roku ochranného opatrenia (apríl – jún) bolo približne 46 % a v 4. a 5. roku sa nevyužilo 7 až 8,5 milióna ton colných kvót. V rámci súčasného roka ochranného opatrenia (28) (údaje sú k dispozícii do 21. mája 2024) sa zdá, že trend dostupných colných kvót je porovnateľný. Komisia preto nezaznamenala významnú zmenu pri pohľade na celkové využitie colných kvót na konci posledných dvoch rokov ochranného opatrenia vrátane prebiehajúceho roka.

(32)

Po druhé, Komisia posúdila najnovší vývoj tak, že sa štvrťročne zaoberala doterajším využívaním colných kvót v prebiehajúcom roku ochranného opatrenia (29).

(33)

Analýzou využitia colných kvót sa potvrdilo, že objem nevyužitých colných kvót bol značný a narastal, pričom na konci štvrťroka január – marec 2024 dosiahol približne 7 miliónov ton. Výsledkom bolo, že využitie colných kvót po troch štvrťrokoch predstavovalo 47 %, ako je znázornené v ďalej uvedenom grafe. Pri posudzovaní tlaku dovozu je však potrebné analyzovať mieru využívania colných kvót spolu s vývojom podielu dovozu v oddiele 3.2.2 písm. a), ktorý v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami vykazoval priemerný nárast, a s podrobnejším posúdením, ako je posúdenie vykonané ďalej v tomto oddiele. Najmä vzhľadom na to, že z dôvodu liberalizácie a počiatočného navýšenia sa objemy colných kvót od roku 2019 zvýšili približne o 25 % a že došlo k výraznému poklesu spotreby, neočakáva sa, že by sa v blízkej budúcnosti významne obnovila.

(34)

Na základe podrobnejšej analýzy týchto údajov sa v skutočnosti ukázalo, že počas troch hodnotených štvrťrokov bolo v priemere vyčerpaných 21 jednotlivých colných kvót (či už špecifických pre danú krajinu alebo zvyškových) v niekoľkých kategóriách výrobkov. Ich celkový priemerný objem predstavoval 32 % (takmer dva milióny ton za štvrťrok) celkového priemerného objemu dovozu v rovnakom období.

(35)

Pokiaľ ide o pôvod, prešetrovaním sa tiež potvrdilo, že príslušný počet týchto colných kvót vyčerpali niektoré z najväčších krajín vyvážajúcich oceľ do Únie (30), ktoré v danom štvrťroku vyčerpali jednu až osem svojich colných kvót pre jednotlivé krajiny (31). Podobné modely vývozu Komisia identifikovala už v nariadení o prvom predĺžení platnosti ochranného opatrenia. (32) Okrem toho sa najväčšie colné kvóty v rámci opatrenia (zvyškové colné kvóty v kategórii 1) počas posledných troch po sebe nasledujúcich štvrťrokov neustále takmer okamžite vyčerpávali, čo svedčí o neustálom oportunistickom správaní niektorých tretích krajín. (33)

(36)

Vyčerpanie colných kvót a tempo tohto čerpania v niektorých prípadoch sú ukazovateľom tých colných kvót, pri ktorých bolo pravdepodobnejšie, že by na trh Únie prenikli ďalšie objemy, ak by sa ochranné opatrenie neuplatňovalo. V tomto zmysle sa ochranným opatrením zabránilo ďalšiemu tlaku dovozu. Komisia vzhľadom na tieto údaje preto dospela k záveru, že tieto modely využívania colných kvót, ktoré sa v rôznej miere vyskytovali vo všetkých skupinách výrobkov, ďalej potvrdili vysokú úroveň tlaku dovozu na trhu s oceľou v Únii.

(37)

Dovoz do Únie sa v roku 2023 znížil o –17 % v porovnaní s rokom 2021 (34). Zároveň, ako je uvedené v tabuľke 11, sa dovoz na trh USA v tom istom období takisto znížil o –8 % a bol naďalej podstatne nižší ako vrchol dosiahnutý v roku 2017 pred uložením opatrenia Spojených štátov amerických podľa článku 232. V roku 2023 sa dovoz znížil o takmer 6 miliónov ton v porovnaní s rokom 2017, teda posledným rokom pred zavedením článku 232.

Tabuľka 11

Dovoz do Spojených štátov amerických v tonách

(38)

Komisia po zistení vývoja objemu dovozu na dva najväčšie dovozné trhy s oceľou (Únia a USA) (36) analyzovala vývoznú výkonnosť hlavných krajín dodávajúcich oceľ do Únie (37) do tretích krajín (iných ako EÚ a USA).

(39)

Z tabuľky 12 nižšie vyplýva, že celkovo počas posudzovaného obdobia hlavné krajiny vyvážajúce dotknutý výrobok do Únie podstatne znížili svoj vývoz na trhy iných tretích krajín. Aj individuálne posúdenie vývoznej výkonnosti týchto krajín potvrdilo všeobecný negatívny trend vývoja vývozu na iné trhy ako do Únie a USA (38).

Tabuľka 12

Vývoj vývozu (okrem vývozu do EÚ a USA) dotknutého výrobku z hlavných krajín dodávajúcich oceľ do EÚ na trhy tretích krajín (okrem Číny)

(40)

Vzhľadom na tieto údaje Komisia dospela k záveru, že okrem nižších objemov vývozu na trh Únie (tabuľka 9) a na trh USA (tabuľka 11) tieto krajiny vo všeobecnosti neboli schopné nahradiť svoje objemy vývozu stratené na dvoch najväčších dovozných trhoch vývozom na iné trhy. Z celkového hľadiska tak hlavné krajiny vyvážajúce oceľ do Únie stratili značné objemy celosvetového vývozu.

(41)

Komisia potom doplnila svoje posúdenie o analýzu, ktorú vypracovala OECD a pri ktorej použila širšie vymedzenie výrobku. Údajmi OECD sa potvrdili závery vyplývajúce z posúdenia Komisie, že objem vývozu hlavných krajín vyvážajúcich oceľ sa počas posudzovaného obdobia celkovo stabilne znižoval (39).

(42)

Jediná výrazná výnimka z tohto inak konzistentného trendu sa týkala výkonu čínskeho vývozu, ktorý v roku 2023 prudko vzrástol a dosiahol približne 95 miliónov vyvezených ton ocele. To predstavovalo nárast vývozu o 24 miliónov ton (+ 40 %). (40) Zvýšenie vývozu Číny by vzhľadom na svoj rozsah zakrylo pokles vývozu zistený prakticky vo všetkých ostatných veľkých vyvážajúcich krajinách. Z tohto dôvodu nie je Čína zahrnutá do súhrnnej analýzy v tabuľke 12.

(43)

Pod vplyvom dodatočného tlaku vyvíjaného čínskym vývozom sa v skutočnosti výrazne zvýšila hospodárska súťaž na trhoch iných tretích krajín (41). Tým sa ďalej znížila dostupnosť a veľkosť vývozných trhov na celom svete (42) a prispelo to k zníženiu vývozu ostatných krajín.

(44)

V tejto súvislosti sa z údajov OECD zistilo, že napriek tomu, že väčšina najväčších vývozcov ocele znížila svoj vývoz, dovoz na mnohých veľkých dovozných trhoch okrem EÚ a USA vykazoval rastúci trend (43). Zdá sa, že prinajmenšom na niekoľkých z týchto trhov (napr. ASEAN (44), Kórea, Turecko (45), Brazília (46)) je to spôsobené práve prudkým nárastom čínskeho vývozu (47). Okrem toho údaje z prvých mesiacov roku 2024 nenaznačujú, že by sa toto vývozné správanie Číny zmenilo (48).

(45)

V súvislosti s týmto vývojom čínskeho vývozu Komisia posúdila aj súvzťažnosť medzi takýmto prudkým nárastom čínskeho vývozu do tretích krajín a trhom Únie i vplyv tohto nárastu naň z hľadiska dovozných tokov.

(46)

Komisia potvrdila, že dovoz z niektorých krajín pôvodu, v ktorých Čína v roku 2023 výrazne zvýšila svoju exportnú prítomnosť (vrátane Vietnamu, Indonézie a Malajzie) (49), ako aj z iných krajín, ktoré na takýchto ázijských trhoch zvyčajne Číne konkurujú (Japonsko (50)), sa na trhu Únie v roku 2023 prudko zvýšil (51). Tento nárast bol ešte výraznejší v porovnaní s obdobím, ktoré predchádzalo uloženiu ochranného opatrenia. Z analyzovaných údajov teda jednoznačne vyplýva, že v celkovom kontexte slabšej spotreby tento silný a rastúci tlak dovozu z Číny na niektorých trhoch tretích krajín prinútil výrobcov v niektorých krajinách, aby si pre časť svojej produkcie našli iné vývozné trhy, medzi ktorými bol aj trh Únie (52).

(47)

Komisia v ďalšom kroku posúdila vývoj domácej spotreby v hlavných krajinách vyvážajúcich oceľ (53) za posudzované obdobie.

Tabuľka 13

Vývoj spotreby na hlavných trhoch s výrobou ocele (vrátane hlavných vyvážajúcich krajín do EÚ)

(48)

Z uvedenej tabuľky 13 (54) vyplýva, že z celkového hľadiska spotreba na domácich trhoch hlavných vývozcov ocele v roku 2022 (55) klesla o 61 miliónov ton (–4 %) v porovnaní s rokom 2021 (56). Z toho najvýraznejší pokles celkového objemu zaznamenala čínska spotreba, ktorá klesla o –34 miliónov ton. V roku 2023 predstavoval v porovnaní s rokom 2021 celkový pokles –2 % (–29,2 mil. ton).

(49)

Analýzou v tomto oddiele sa potvrdilo, že hlavní vývozcovia ocele majú čoraz väčšie ťažkosti s vývozom časti svojej produkcie na trhy tretích krajín [pozri aj oddiel 3.2.2 písm. e) a f) ďalej v texte]. Okrem toho z údajov vyplynulo, že vzhľadom na vývoj spotreby by bolo sotva možné smerovať stratené objemy vývozu na vlastné domáce trhy. To malo za následok výraznú stratu objemov predaných na domácom trhu, ako aj v tretích krajinách pri mnohých z najväčších dodávateľov ocele do Únie.

(50)

Vývoj celosvetovej nadmernej kapacity bol hlavným prvkom rozhodnutia Komisie, na základe ktorého bolo vo februári 2019 uložené konečné ochranné opatrenie (57), ktoré bolo v júni 2021 predĺžené (58). V súčasnom prešetrovaní Komisia posúdila najnovší vývoj nadmernej kapacity v oceliarstve, pričom sa opierala o zdroje, ako sú Výbor OECD pre oceľ a Globálne fórum pre nadmernú kapacitu ocele (GFSEC), ktoré vo svojich najnovších správach potvrdzujú, že nadmerná kapacita zostáva na veľmi vysokej úrovni (59).

(51)

Podľa týchto zdrojov sa odhaduje, že celosvetová kapacita výroby ocele prekročí v roku 2023 produkciu o viac ako 550 miliónov ton. To sa rovná kombinovanej výrobe ocele v Indii, Južnej aj Severnej Amerike, EÚ, Japonsku a Turecku v roku 2023 (60), a predstavuje štvornásobok spotreby na trhu Únie v roku 2023.

(52)

Na základe týchto údajov sa teda ukázalo, že situácia v oblasti nadmernej kapacity sa od zavedenia ochranných opatrení v oceliarstve v roku 2019 nezlepšila. Skôr naopak, naďalej predstavuje vážny problém v oceliarskom odvetví a neočakáva sa, že sa v blízkej budúcnosti zlepší. Pri posudzovaní pravdepodobného vývoja celosvetovej nadmernej kapacity Komisia v skutočnosti tiež potvrdila, že situácia sa bude ďalej zhoršovať. Podľa informácií Organizácie OECD sa v rokoch 2024 – 2026 plánuje zaviesť približne 160 miliónov ton novej kapacity (61). Takéto nové kapacity, ktoré sú väčšie ako ročná spotreba Únie, by sa pridali v období, keď sa predpokladá mierny rast svetového dopytu po oceli, čo by mohlo ešte viac zvýšiť rozdiel medzi kapacitou a dopytom, a tým zhoršiť situáciu s nadmernou kapacitou.

(53)

Okrem toho sa na základe analyzovaných informácií potvrdilo, že Únia bola prakticky jediným významným oceliarskym regiónom, v ktorom sa zavedená kapacita v období rokov 2018 – 2023 znížila, a teda neprispela k súčasným trendom celosvetovej nadmernej kapacity (62).

(54)

Komisia okrem toho potvrdila informáciu o nadmernej kapacite na základe údajov z databázy CRU (63) týkajúcich sa hlavných krajín sveta vyrábajúcich oceľ, ku ktorým patrili aj hlavné krajiny vyvážajúce oceľ na trh Únie.

(55)

Komisia preto dospela k záveru, že nadmerná kapacita zostáva na veľmi vysokých úrovniach a pravdepodobne sa ešte zvýši.

(56)

Okrem posúdenia najnovšieho vývoja celosvetovej nadmernej kapacity Komisia analyzovala súvislosti medzi rastúcou nadmernou kapacitou v niektorých krajinách a regiónoch a vývojom dovozu do Únie z týchto krajín pôvodu. Pri tomto posúdení sa vychádzalo zo štatistík o dovoze, ako aj zo špecifického výskumu vývoja nadmernej kapacity, ktorý uskutočnil Výbor OECD pre oceľ (64) a GFSEC (65).

(57)

Podľa GFSEC sa „v posledných rokoch riziká nadmerných investícií čoraz viac prejavujú v juhovýchodnej Ázii, v niektorých častiach Blízkeho východu a v Afrike, kde takéto zvyšovanie kapacity veľmi výrazne prevyšuje miestny dopyt po oceli“. ďalej sa v tomto dokumente uvádza, že „Vietnam, Indonézia a Malajzia zaznamenali mieru rastu kapacít presahujúcu 35 % až 95 %, zatiaľ čo dopyt po oceli buď klesol, alebo sa mierne zvýšil (...) a že niektoré ďalšie ekonomiky na Blízkom východe, v južnej Ázii a severnej Afrike tiež zaznamenávajú nerovnomerný rast (napr. Irán, Pakistan a Alžírsko)“  (66).

(58)

Tieto informácie boli v súlade s informáciami, ktoré na úrovni jednotlivých krajín poskytla OECD a ktoré poukazujú na výrazný nárast kapacity v týchto (ako aj v iných) krajinách pôvodu (67). V tejto súvislosti sa pri prešetrovaní tiež odhalilo, že časť týchto prírastkov kapacity bola spôsobená čínskymi investíciami v zahraničí, najmä okrem iného v regióne ASEAN (68).

(59)

Pri posudzovaní vývoja dovozu do Únie podľa krajiny pôvodu Komisia zistila, že v období rokov 2022 – 2023 sa dovoz z určitých krajín pôvodu (69) prudko zvýšil (70), a to napriek zavedeniu ochranného opatrenia. Dovozcovia z týchto krajín pôvodu nepatrili medzi tradičných dodávateľov Únie a v niektorých prípadoch pred zavedením ochranného opatrenia a počas prvých rokov jeho uplatňovania takmer neexistovali. Z tohto dôvodu nemali nárok na kvóty pridelené konkrétnej krajine, a preto využíval priestor, ktorý bol k dispozícii v rámci zostávajúcich colných kvót, aby veľmi rýchlo a vo veľkých objemoch prenikli na trh Únie. Takáto náhla prítomnosť spôsobila výrazné narušenie trhu a v niektorých prípadoch oslabila účinnosť opatrenia (pozri oddiel 7.3). V ďalej uvedenom grafe je znázornený vývoj dovozu do Únie z niektorých z týchto krajín pôvodu.

(60)

Z grafu vyplýva, že dovoz z týchto krajín sa v roku 2023 zvýšil o takmer 4 milióny ton v porovnaní s rokom 2017 pred zavedením ochranného opatrenia.

(61)

Analýza dostupných údajov preto ukázala priamu súvislosť medzi vývojom dovozu z určitých krajín pôvodu na trh Únie a vývojom a stavom nadmernej kapacity týchto krajín pôvodu, okrem zvýšenej prítomnosti čínskeho vývozu v niektorých z nich. Ako sa uvádza v oddiele 7.3, prešetrovaním sa potvrdilo, že takéto agresívne prenikanie na trh, na ktorý sa vzťahuje ochranné opatrenie, už malo negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie, a preto boli potrebné ďalšie opatrenia týkajúce sa fungovania opatrenia na kompenzáciu týchto účinkov.

(62)

V nariadení o konečných ochranných opatreniach Komisia konštatovala, že ak Únia neprijme žiadne nápravné opatrenie, opatrenia Spojených štátov podľa článku 232 týkajúce sa určitých výrobkov z ocele pravdepodobne spôsobia podstatné odklonenie vývozu pôvodne určeného pre trh Spojených štátov na trh Únie. V nariadení o konečných ochranných opatreniach Komisia dospela k záveru, že na základe dôkazov sa prvé náznaky odklonenia obchodu vyskytovali už v roku 2018 (71). V nariadení o prvom predĺžení platnosti ochranného opatrenia Komisia potvrdila, že riziko odklonenia obchodu vyplývajúce z tohto opatrenia pretrváva (72). Okrem toho Komisia v súvislosti s tretím nariadením o revíznom prešetrovaní fungovania vykonala osobitné podrobné posúdenie vplyvu tohto opatrenia na potenciálne obchodné toky na trh Únie. V tomto posúdení dospela k záveru, že riziko odklonenia obchodu pretrváva napriek zmenám vykonaným v článku 232 Spojených štátov amerických (73).

(63)

V súčasnom prešetrovaní Komisia posúdila najnovší stav opatrenia Spojených štátov s cieľom určiť, či predchádzajúce zistenia zostávajú v platnosti. Na základe prešetrovania sa potvrdilo, že opatrenie zostalo v platnosti a že od posledného posúdenia Komisiou v roku 2023 nedošlo k žiadnym podstatným zmenám, pokiaľ ide o jeho rozsah alebo fungovanie (74). Okrem toho sa na základe dostupných informácií (75) zdalo opodstatnené predpokladať, že opatrenie Spojených štátov amerických podľa článku 232 v dohľadnej budúcnosti nebude odstránené ani sa podstatne nezmení.

(64)

Z informácií Komisie uvedených v tabuľke 11 (dovoz do USA) vyplýva, že úroveň dovozu na trh Spojených štátov zostala podstatne nižšia ako v období pred uložením článku 232. Okrem toho, ako je uvedené v oddiele 3.2.2 písm. c) (vývoz na iné trhy a domáca spotreba), najväčší dodávatelia do Únie vo všeobecnosti nenašli iné trhy, ktoré by nahradili objemy, ktoré predtým vyvážali okrem iného na trh Spojených štátov.

(65)

Keby sa ochranné opatrenie Únie malo zrušiť, riziko odklonenia obchodu na trh Únie v dôsledku opatrení Spojených štátov podľa článku 232 by v plnej miere pretrvávalo.

(66)

Spojené štáty okrem opatrenia Spojených štátov podľa článku 232 takisto uviedli, že zvýšia clá na dovoz určitých výrobkov z ocele z Číny podľa článku 301 (76). Toto opatrenie by viedlo k zvýšeniu ťažkostí Číny pri vývoze na trh Spojených štátov, čím by vzniklo ďalšie riziko odklonenia obchodu, a to buď v dôsledku dodatočných objemov ocele priamo vyvážaných z Číny do Únie, alebo nepriamo, prostredníctvom vytláčania iných krajín pôvodu na trhoch tretích krajín v dôsledku zvýšenej prítomnosti Číny, ako už bolo uvedené v oddiele 3.2.2 písm. d). Takéto objemy by potom mohli byť aspoň čiastočne nasmerované na trh Únie.

(67)

Okrem Spojených štátov Komisia identifikovala aj nové opatrenia, iné ako nástroje na ochranu obchodu, (77) prijaté inými jurisdikciami. Napríklad v auguste 2023 Mexiko zvýšilo dovozné clo na niektoré výrobky z ocele z 15 % na 25 % (78). Vo februári 2024 Brazília zvýšila dovozné clá na niekoľko výrobkov z ocele. (79) V apríli 2024 Turecko obmedzilo vývoz určitých výrobkov z ocele do Izraela (80).

(68)

Prešetrovaním sa preto potvrdilo, že počet a rozsah opatrení prijatých tretími krajinami sa naďalej zvyšoval, čo zhoršovalo riziko odklonenia obchodu, keďže trhy dostupné pre vývozcov sa ďalej zmenšovali.

(69)

Vývoj a stav opatrení týkajúcich sa nástrojov na ochranu obchodu na výrobky z ocele v tretích krajinách (81) bol posúdený v predchádzajúcich prešetrovaniach (82). V rámci tohto prešetrovania Komisia preskúmala najnovší vývoj a potvrdila, že počet zavedených opatrení týkajúcich sa nástrojov na ochranu obchodu sa naďalej zvyšuje a zostáva na vysokej úrovni, ako je znázornené v ďalej uvedenom grafe.

(70)

Okrem toho z tohto grafu vyplýva, že značná časť opatrení bola uložená voči hlavným vývozcom ocele do Únie (83). To znamená, že tieto krajiny majú čoraz väčšie problémy s vývozom svojej produkcie do tretích krajín, a to aj v dôsledku rastúceho počtu opatrení voči nim týkajúcich sa nástrojov na ochranu obchodu.

(71)

Okrem toho Komisia zaznamenala aj to, ako iné jurisdikcie navrhovali rozšíriť svoje existujúce ochranné opatrenia, napríklad Spojené kráľovstvo (84), alebo iniciovali nové ochranné prešetrovania, napríklad Južná Afrika (85). Rastúci počet opatrení na ochranu obchodu, ktoré sa množia v rôznych jurisdikciách, posilňuje ťažkosti vyvážajúcich krajín pri hľadaní odbytu pre svoju výrobu v kontexte rastúcej nadmernej kapacity (86), čo prispeje k zvýšeniu už existujúceho napätia na trhu. Okrem toho pozorovaný vývoj na trhu, najmä prudký nárast čínskeho vývozu v slabých podmienkach na trhu, môže viesť k ďalším opatreniam v podobe nástrojov na ochranu obchodu (87).

(72)

Únia je doposiaľ najväčším dovozným trhom s oceľou na svete, pokiaľ ide o objem. (88) Pokiaľ ide o cenové úrovne, ceny dovozu do Únie z jej hlavných dodávateľských krajín sú trvale vyššie ako ich vývozné ceny na trhy iných tretích krajín pri prevažnej časti nimi vyvážanej ocele. Na základe posúdenia cien Komisiou vykazovalo 57 % až 93 % analyzovaných číselných znakov výrobkov podľa krajín vyššie vývozné ceny do Únie ako na trhy iných tretích krajín (89).

(73)

Jasne to poukazuje na skutočnosť, že vývozcovia sa v snahe preniknúť na trh Únie niekedy uchyľujú k nečestným cenovým praktikám. Komisia v posledných rokoch uložila sériu antidumpingových a vyrovnávacích opatrení na dovoz ocele vrátane kategórií výrobkov, na ktoré sa vzťahuje ochranné opatrenie (90). Tento veľký záujem o preniknutie na trh Únie sa prejavuje aj tým, že niektoré krajiny sa snažia obísť existujúce opatrenia týkajúce sa nástrojov na ochranu obchodu (91). Štatistické trendy v oblasti dovozu do Únie potvrdzujú atraktívnosť trhu Únie pre vývozcov. Podiel dovozu do Únie na trhu sa napriek situácii klesajúcej spotreby a zavedenému ochrannému opatreniu počas posudzovaného obdobia v priemere dokonca ešte zvýšil v porovnaní s obdobím pred uložením ochranného opatrenia. Okrem toho v niektorých prípadoch sa dostupné colné kvóty v danom štvrťroku veľmi rýchlo vyčerpajú, čo svedčí o neustálom oportunistickom správaní.

(74)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že trh Únie s oceľou je naďalej atraktívny, pokiaľ ide o objem a ceny.

(75)

Na doplnenie posúdenia faktorov opísaných v oddieloch 3.2.2 písm. a) až 3.2.2 písm. g) Komisia analyzovala aj najnovšie dostupné výhľady trhu. Výhľady poukazujú na relatívne pomalé oživenie spotreby v rokoch 2024 a 2025 v porovnaní s rokom 2023, ale stále pod úrovňou objemu z roku 2021.

(76)

Spoločnosť Worldsteel vo svojom krátkodobom výhľade z apríla 2024 predpovedala, že svetový dopyt po oceli v roku 2024 vzrastie o 1,7 % na 1,793 mil. ton a v roku 2025 o 1,2 % na 1,815 mil. ton. Toto mierne oživenie v roku 2024 (sotva sa vrátilo k hodnotám z roku 2022) a 2025 by bolo stále pod úrovňou dopytu dosiahnutého v roku 2021. V správe sa uvádza, že „globálny hospodársky výhľad sa zhoršil v dôsledku sprísňovania menovej politiky, ktoré ovplyvňuje spotrebu a investície. Stavebníctvo, najmä rezidenčné, trpí vysokými úrokovými sadzbami a nákladmi, zatiaľ čo investície do infraštruktúry ponúkajú určitú úľavu. Výrobné odvetvie spomaľuje v dôsledku upadajúceho dopytu, pričom najviac zasiahnutý je spotrebný tovar dlhodobej spotreby.“  (92)

(77)

Vo vyhlásení predsedu na zasadnutí Výboru OECD pre oceľ v marci 2024 sa zase uvádza, že najnovšie prognózy na roky 2024 a 2025 naznačujú, že rast globálneho dopytu po oceli bude naďalej veľmi viaznuť (93).

(78)

Napokon, hospodársky výhľad združenia EUROFER bol v súlade s ostatnými posudzovanými výhľadmi a naznačoval, že pretrvávajúca hospodárska neistota bude mať v nasledujúcich štvrťrokoch naďalej vplyv na rast trhu s oceľou a že v roku 2024 sa predpokladá ďalšie spomalenie rastu odvetví využívajúcich oceľ (+0,2 %, revidované smerom nadol z +0,4 %), najmä v dôsledku druhej recesie v rade v odvetví stavebníctva, po ktorom následne príde mierne oživenie (+1,5 %) v roku 2025 (94).

(79)

Komisia preto dospela k záveru, že situácia na svetovom trhu s oceľou vo všeobecnosti, a najmä v Únii, bude z hľadiska dopytu naďalej náročná.

(80)

Na základe uvedených dôkazov a úvah Komisia dospela k záveru, že oceliarsky priemysel Únie sa nachádza v nestabilnej situácii.

(81)

Komisia takisto dospela k záveru, že dovoz z hlavných krajín vyvážajúcich oceľ vyvíjal a naďalej vyvíja veľmi silný a čoraz väčší tlak dovozu na trh Únie s oceľou. Tlak dovozu sa ešte zvýšil v dôsledku náhleho a rýchleho preniknutia rôznych zdrojov, ktoré v minulosti neboli na trhu Únie prítomné v relevantných objemoch. Tieto okolnosti sa pridali k tlaku dovozu zistenému v predchádzajúcich prešetrovaniach.

(82)

Komisia takisto potvrdila vysokú úroveň nadmernej kapacity a očakávané zvýšenie kapacity v nadchádzajúcich rokoch v kontexte očakávaného pomalého rastu dopytu. To naznačuje, že situácia nadmernej kapacity sa pravdepodobne nezlepší.

(83)

Vyvážajúce krajiny stratili prístup nielen na najväčšie dovozné trhy (Únia a USA), ale aj na trhy iných tretích krajín. Okrem toho sa vo všeobecnosti znížila aj ich domáca spotreba. Prudký nárast vývozu z Číny vytvoril ďalší tlak na hospodársku súťaž na trhoch tretích krajín a vytlačil objemy z iných vyvážajúcich krajín; nič pritom nenaznačuje tomu, že by sa mal tento trend v blízkej budúcnosti zmeniť.

(84)

Reštriktívne obchodné opatrenia a opatrenia týkajúce sa nástrojov na ochranu obchodu sa zvyšovali a zostávali na vysokej úrovni, čo vyvážajúcim krajinám spôsobovalo ďalšie ťažkosti pri hľadaní odbytísk pre svoju produkciu. Pri prešetrovaní sa nakoniec potvrdilo, že trh Únie bol atraktívny, pokiaľ ide o objem i ceny.

(85)

Vzhľadom na mieru celosvetovej nadmernej kapacity, vysoký počet obchodných prekážok vo viacerých jurisdikciách a existujúce výhľady trhu Komisia dospela k záveru, že ak by ochranné opatrenie prestalo platiť, dovoz do Únie by sa pravdepodobne zvýšil. Takéto zvýšenie by na krehké výrobné odvetvie Únie vyvinulo dodatočný tlak dovozu, a teda by pravdepodobne spôsobilo vážnu ujmu. Vzhľadom na prvky analyzované v oddieloch 3.1 a 3.2 preto Komisia dospela k záveru, že opatrenie je naďalej nevyhnutné na zabránenie vážnej ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Únie alebo jej nápravu.

(86)

Jedným z cieľov ochranného nástroja je umožniť domácim výrobcom prispôsobiť sa počas platnosti opatrení. Preto nevyhnutnou podmienkou predĺženia ochranného opatrenia je dôkaz o prispôsobení sa výrobného odvetvia.

(87)

V tejto súvislosti Komisia už v roku 2021 potvrdila (95), že výrobné odvetvie Únie sa prispôsobuje. V skutočnosti v čase, keď Komisia v roku 2018 zaviedla ochranné opatrenia týkajúce sa ocele, výrobné odvetvie Únie už začalo proces prispôsobovania sa v reakcii na vážnu krízu oceliarskeho odvetvia od polovice roka 2010, keď sa svetový dopyt po oceli spomalil a kapacita na celom svete naďalej rástla (96).

(88)

V rámci tohto prešetrovania Komisia zhromaždila dôkazy o mnohých prispôsobeniach výrobného odvetvia Únie, a to prostredníctvom vyplnených dotazníkov (97), písomných podaní a vlastného prieskumu (na základe verejne dostupných informácií, ako sú články uvádzajúce prispôsobenia výrobného odvetvia vo všetkých ďalej uvedených kategóriách).

(89)

Výrobné odvetvie Únie zdokumentovalo množstvo opatrení na zlepšenie konkurencieschopnosti v súčasných náročných trhových podmienkach. Od prijatia nariadenia o prvom predĺžení platnosti ochranného opatrenia v roku 2021 výrobné odvetvie Únie pokračovalo vo vykonávaní viacerých reštrukturalizačných opatrení, napríklad sa zatvárali menej efektívne alebo nedostatočne využívané zariadenia (98). Potvrdili to aj údaje o kapacite uvedené vo vyplnených dotazníkoch, z ktorých vyplýva mierny pokles výrobnej kapacity (99). S týmito informáciami sa zhodujú aj údaje Výboru OECD pre oceľ, ktorý uvádza, že v rokoch 2018 – 2023 sa kapacita v Únii znížila o 5,2 milióna ton (100). V súvislosti s druhom prispôsobenia oznámil v apríli 2024 jeden z najväčších výrobcov z Únie (thyssenkrupp) nadchádzajúce výrazné zníženie kapacity vo svojom najväčšom výrobnom závode približne o 2,5 milióna ton. Výrobné odvetvie Únie preto vyvíjalo nepretržité a značné úsilie, aby sa prispôsobilo podmienkam na trhu (101).

(90)

Okrem toho výrobcovia z Únie zdokumentovali aj rôzne iné prispôsobenia na zlepšenie konkurencieschopnosti, napríklad rozšírenie portfólia výrobkov, a to často o výrobky s vyššou pridanou hodnotou, (102) ako aj zlepšenie efektívnosti procesov a modernizáciu zariadení (103). V tejto súvislosti sa úsilie oceliarskeho priemyslu Únie sústredilo na zlepšenie energetickej efektívnosti (104), a to aj s cieľom splniť emisné požiadavky EÚ.

(91)

Vykonané prispôsobenia sa týkajú všetkých skupín výrobkov, na ktoré sa vzťahuje ochranné opatrenie.

(92)

Komisia preto dospela k záveru, že na základe dôkazov sa preukázalo ďalšie prispôsobovanie výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(93)

Komisia takisto preskúmala, či existujú nejaké závažné hospodárske dôvody, ktoré by mohli viesť k záveru, že nie je v záujme Únie predĺžiť existujúce ochranné opatrenie.

(94)

Na tento účel Komisia posúdila vplyv možných opatrení na výrobcov, dovozcov a používateľov z Únie. Posúdenie dostupných dôkazov je štruktúrované takto: i) hospodárska situácia výrobcov ocele z Únie a možný účinok zrušenia opatrenia a ii) záujem používateľov a dovozcov v Únii, pričom sa okrem iného posudzuje vývoj využívania colných kvót v rámci ochranných opatrení a celková dostupnosť dovozu na trhu Únie vzhľadom na existujúce výhľady trhu.

(95)

Ako sa uvádza v nariadení o prvom predĺžení platnosti ochranného opatrenia, oceliarsky priemysel Únie má viac ako 500 výrobných závodov v 23 členských štátoch EÚ. Výrobné odvetvie priamo zamestnáva viac ako 300 000 osôb a odhaduje sa, že po započítaní nepriamych a odvodených pracovných miest v iných odvetviach podporuje 2,6 milióna pracovných miest v celej Únii. Okrem toho sa rôznymi analýzami, ktoré vykonali útvary Komisie, preukázal význam oceliarskeho priemyslu pre hospodárstvo Únie (105). V rámci súčasného prešetrovania sa potvrdilo, že v tomto ohľade nedošlo k žiadnym podstatným zmenám.

(96)

V tomto prešetrovaní Komisia takisto dospela k záveru, že opatrenie je naďalej potrebné na zabránenie vážnej ujme, ktorá by pravdepodobne nastala, keby sa ochrana zrušila. Situácia vážnej ujmy by vážne ohrozila úsilie o prispôsobenie, ktoré vyvíja výrobné odvetvie Únie.

(97)

V rámci prešetrovania sa preto potvrdilo, že predĺženie opatrenia by bolo v záujme výrobcov z Únie.

(98)

V prešetrovaní sa tiež posúdil vplyv, ktorý by predĺženie opatrenia pravdepodobne malo na používateľov a dovozcov v Únii.

(99)

V tejto súvislosti sa v prešetrovaní dospelo k záveru, že spotreba v Únii sa prudko znížila a v súlade s týmto vývojom trhu sa štvrťročne trvale a v čoraz väčšej miere nevyužívali veľké objemy colných kvót. Okrem toho sa pri prešetrovaní potvrdilo, že vznikol veľmi veľký a narastajúci rozdiel medzi nárastom objemu colných kvót, najmä z dôvodu (106) pravidelnej liberalizácie od roku 2019, v porovnaní s vývojom spotreby (107). V rámci výhľadov trhu sa tiež zistilo, že sa očakáva len mierny rast spotreby v Únii a že tento rast bude v každom prípade výrazne nižší ako objemy colných kvót, ktoré zostanú k dispozícii, zvyčajne z viacerých zdrojov, v rôznych kategóriách a skupinách výrobkov.

(100)

Komisia preto dospela k záveru, že aj v prípade predĺženia platnosti opatrenia by používatelia a dovozcovia z Únie mali naďalej možnosť získavať oceľ bez cla v jednotlivých kategóriách výrobkov z rôznych krajín pôvodu. Okrem toho sa na základe prešetrovania taktiež potvrdilo, že výrobcovia z Únie mali priestor na zvýšenie využitia svojej kapacity, a mohli tak dodávať ďalšie množstvá zákazníkom v Únii. Komisia preto potvrdila, že predĺženie platnosti opatrenia by celkovo nebránilo používateľom a dovozcom z Únie získavať dostatočné objemy ocele bez cla zo zdrojov dovozu, ako aj od výrobcov z Únie.

(101)

Komisia, podobne ako v nariadení o prvom predĺžení platnosti ochranného opatrenia (108), okrem toho krížovo skontrolovala potenciálny vplyv, ktorý mohlo mať ochranné opatrenie (109) na úroveň cien ocele na trhu Únie, a to porovnaním trendov v Únii s trendmi na iných hlavných trhoch s oceľou na celom svete (110). Z tejto analýzy vyplynulo, že vývoj cien na trhu Únie sledoval rovnaký alebo veľmi podobný trend ako vývoj na iných trhoch, čo svedčí o tom, že ochranné opatrenie nevytvára anomáliu, pokiaľ ide o vývoj cien v Únii.

(102)

Na základe týchto zistení Komisia teda dospela k záveru, že z podaní používateľov a dovozcov z Únie nevyplýva, že by predĺženie platnosti bolo v rozpore s celkovým záujmom Únie.

(103)

Komisia dospela k záveru, že zákonné požiadavky na nevyhnutnosť a prispôsobenie sa, ktorým je potrebné vyhovieť, aby bolo možné predĺžiť platnosť ochranného opatrenia, sú splnené. Okrem toho Komisia zistila, že opatrenie by nebolo v rozpore s celkovým záujmom Únie.

(104)

Komisia preto dospela k záveru, že je vhodné predĺžiť ochranné opatrenie týkajúce sa ocele po 30. júni 2024.

(105)

Komisii bolo od zainteresovaných strán, ku ktorým patrili výrobcovia ocele z Únie, používatelia ocele z Únie a dovozcovia z Únie, ako aj ich príslušné združenia, vyvážajúci výrobcovia a vlády tretích krajín, doručených viac ako 65 podaní so zisteniami a námietkami. V tomto oddiele sa Komisia vyjadrí k tvrdeniam týchto zainteresovaných strán k predĺženiu. Z dôvodu administratívnej úspornosti Komisia zoskupila tvrdenia podľa ich povahy a obsahu. V prípade potreby Komisia odkazuje na zistenia uvedené v tomto nariadení (oddiely 3 a 4), v ktorých sa už podrobne zaoberala tvrdeniami zainteresovaných strán. Komisia dospela k záveru, že žiadny z predložených argumentov nemôže zmeniť jej záver o vhodnosti predĺženia ochranného opatrenia týkajúceho sa ocele.

(106)

Niektoré zainteresované strany s odvolaním sa na správu Orgánu na urovnávanie sporov z 29. apríla 2022 o spore DS595 Európska únia – Ochranné opatrenia na určité výrobky z ocele tvrdili, že Komisia mala automaticky ukončiť opatrenie, keďže je nezlučiteľné s určitými ustanoveniami Dohody WTO o ochranných opatreniach a Všeobecnej dohody o clách a obchode (ďalej len „GATT“).

(107)

V tejto súvislosti sa Komisia, podobne ako v predchádzajúcich revíznych prešetrovaniach, v ktorých bolo toto tvrdenie vznesené, odkazuje na vykonávacie nariadenie (EÚ) 2023/104 z 13. januára 2023 (111), ktorým vykonala rozhodnutie Orgánu na urovnávanie sporov, čím uviedla ochranné opatrenie týkajúce sa ocele do súladu s pravidlami WTO v niekoľkých aspektoch, v ktorých odborná komisia zistila nezrovnalosti.

(108)

Preto tvrdenia týkajúce sa uvedeného sporu nie sú v súvislosti s prebiehajúcim revíznym prešetrovaním relevantné, keďže už boli riešené prostredníctvom samostatného právneho aktu. V každom prípade a ako to vyplynulo z logiky nariadenia (EÚ) 2023/104, Komisia zamietla tvrdenia, že by si zistenia poroty v danom spore vyžadovali ukončenie opatrenia.

(109)

Jedna strana tvrdila, že podľa pravidiel WTO mali členovia WTO možnosť predĺžiť ochranné opatrenia len raz. Je to preto, že v príslušnom texte Dohody WTO (článok 7 ods. 3) o ochranných opatreniach sa slovo „predĺženie“ uvádza v jednotnom čísle. Orgán na urovnávanie sporov zatiaľ neposkytol žiadny podstatný výklad, ale slovu „predĺženie“ v článku 7 ods. 3 predchádza slovo „akékoľvek“, čo môže naznačovať, že je možné viac ako jedno predĺženie. Okrem toho sa v článku 19 ods. 3 základného nariadenia o ochrannom opatrení používa pojem „predĺženia“ v množnom čísle.

(110)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že z dôvodu niektorých zmien opatrenia Spojených štátov amerických podľa článku 232 sa údajne znížilo riziko odklonenia obchodu až do takej miery, že ochranné opatrenie už nie je potrebné.

(111)

Ide o opakované tvrdenie zainteresovaných strán, ktoré predložili aj v predchádzajúcich revíznych prešetrovaniach. Komisia preto túto otázku v minulosti posudzovala pri rôznych príležitostiach vrátane revízneho prešetrovania z júna 2023. (112) Vo všetkých prípadoch Komisia dospela k záveru, že v dôsledku zmien v opatrení Spojených štátov amerických podľa článku 232 sa nezmenilo posúdenie týkajúce sa rizika odklonenia obchodu na trh Únie vyplývajúceho z opatrenia Spojených štátov amerických podľa článku 232 (113).

(112)

V kontexte súčasného revízneho prešetrovania sa zmeny opatrenia Spojených štátov amerických podľa článku 232, na ktoré sa odvolávajú zainteresované strany, uskutočnili pred júnom 2023, a preto už boli súčasťou posúdenia Komisie v tom prešetrovaní. Komisii preto neboli predložené žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by ju prinútili odkloniť sa od jej posúdenia v roku 2023.

(113)

Okrem toho, ako je vysvetlené v oddiele 3.2.2 písm. e), informácie, ktoré mala Komisia k dispozícii, naznačovali, že nielenže s veľkou pravdepodobnosťou zostane v platnosti opatrenie Spojených štátov amerických podľa článku 232, ale že Spojené štáty a iné tretie krajiny zvyšujú počet obchodných opatrení proti dovozu z tretích krajín. Tým sa zvyšuje riziko odklonenia obchodu od takýchto opatrení vrátane opatrenia Spojených štátov amerických podľa článku 232.

(114)

Niektoré strany tvrdili, že oceliarsky priemysel Únie je už dostatočne chránený najrôznejšími antidumpingovými a vyrovnávacími opatreniami, ktoré sa týkajú širokej škály výrobkov. V tejto súvislosti vytvára kumulatívny účinok rôznych nástrojov na ochranu obchodu situáciu nadmernej ochrany výrobného odvetvia Únie.

(115)

Komisia poznamenáva, že každý z rôznych nástrojov na ochranu obchodu slúži na iný účel. Ochranné opatrenie je opatrenie erga omnes, ktoré sa zaoberá prudkým nárastom dovozu v dôsledku nepredvídaného vývoja, ktorý spôsobuje alebo hrozí spôsobiť vážnu ujmu, a antidumpingové a vyrovnávacie opatrenia sú zamerané na ochranu domáceho priemyslu pred nekalými obchodnými praktikami (dumping spôsobujúci ujmu alebo subvencovanie). Ak sú splnené právne podmienky zodpovedajúce uloženiu (alebo predĺženiu) rôznych nástrojov, EÚ alebo ktorýkoľvek iný člen WTO je oprávnený použiť rôzne nástroje súčasne.

(116)

Ako bolo pripomenuté v predchádzajúcich prešetrovaniach (114), ochranný nástroj je v EÚ zlučiteľný s uplatňovaním iných nástrojov na ochranu obchodu bez toho, aby vytváral nadmernú ochranu, keďže v právnom rámci EÚ (115) sa stanovuje mechanizmus na predchádzanie dvojitej náprave toho istého výrobku. Týmto mechanizmom sa zabezpečuje, že ak dovoz, na ktorý sa vzťahuje ochranné opatrenie, presiahne objem colných kvót oslobodených od cla, k uplatniteľnému antidumpingovému a/alebo vyrovnávaciemu clu sa nepripočíta 25 %, aby sa nedospelo k neželateľnému účinku na obchod. Všeobecný súd EÚ okrem toho potvrdil zákonnosť postupu Komisie v tejto súvislosti v námietke o ochrannom opatrení týkajúcom sa ocele (116). Komisia na tomto základe uvedené tvrdenia zamietla.

(117)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že tlak dovozu je menší v dôsledku zníženého dopytu a nízkeho využívania colných kvót.

(118)

Napriek zníženiu úrovne využívania colných kvót v situácii nižšej spotreby (–14 % v období 2021 – 2023) a nižšieho dovozu (–17 % v rovnakom období) však z údajov vyplýva, že tlak dovozu z hľadiska podielu dovozu na trhu zostáva vysoký. Aj napriek miernemu poklesu v roku 2023 sa podiel dovozu na trhu naďalej blížil k rekordným úrovniam, a to s podielom 21,5 %. Táto úroveň je výrazne vyššia ako priemerný podiel na trhu pred prijatím konečných ochranných opatrení začiatkom roka 2019 (16,4 %).

(119)

Okrem toho, ako je vysvetlené v oddiele 3.2.2 písm. a), kombinovaný priemerný objem vyčerpaných colných kvót predstavoval 32 % (takmer dva milióny ton za štvrťrok) celkového priemerného objemu dovozu v prebiehajúcom roku ochranného opatrenia. Pokiaľ ide o pôvod, pretrvávajúci tlak dovozu z určitých krajín pôvodu v niektorých kategóriách výrobkov (117) napriek celkovej dostupnosti objemov colných kvót prispel k celkovému zvýšeniu podielu dovozu na trhu v posudzovanom období v kontexte klesajúceho dopytu.

(120)

Preto Komisia dospela k záveru, že nižšie využívanie colných kvót nemusí nevyhnutne znamenať zníženie tlaku dovozu, ktorým by sa opodstatnilo ukončenie opatrenia do 30. júna 2024.

(121)

Niektoré zainteresované strany (najmä vývozcovia a používatelia) tvrdili, že niektoré colné kvóty sa rýchlo alebo neustále vyčerpávajú, a preto sú objemy bezcolných kvót nedostatočné. To údajne spôsobuje nedostatok dodávok.

(122)

Komisia posúdila toto tvrdenie v predchádzajúcich prešetrovaniach a aj pri súčasnom revíznom prešetrovaní potvrdzuje, že rýchle vyčerpanie niektorých colných kvót nemôže viesť k záveru, že ochranné opatrenie vo všeobecnosti spôsobuje nedostatok ocele pre používateľov. V tejto súvislosti Komisia konštatovala, že tvrdenia niektorých zainteresovaných strán sa týkali samostatného vyčerpania niektorých konkrétnych colných kvót, ale neodkazovali na celkovú dostupnosť ocele mimo konkrétnej krajiny pôvodu, ktorá mohla rýchlo vyčerpať colnú kvótu, ktorá jej bola pridelená. Komisia preto potvrdila, že hoci niektoré konkrétne krajiny pôvodu v danej chvíli v rámci určitých kategórií výrobkov svoje kvóty vyčerpali, vo všeobecnosti zostal prístup k týmto kategóriám výrobkov v iných krajinách pôvodu do veľkej miery zachovaný [pozri oddiel 3.2.2 písm. b)].

(123)

Okrem toho dôkazy od rôznych strán neboli presvedčivé, pokiaľ ide o tvrdenie, že výrobné odvetvie Únie nie je schopné dodávať. Naopak, nízke miery využitia vo väčšine kategórií výrobkov naznačujú, že odber od výrobného odvetvia Únie je reálnou možnosťou.

(124)

Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(125)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že neexistujú dôkazy o tom, že výrobné odvetvie Únie je v zraniteľnom stave, pričom iné namietali, že zistené faktory ujmy nemožno pripísať zvýšeniu dovozu (alebo potenciálnemu zvýšeniu dovozu), ale skôr globálnym podmienkam. Ďalšími faktormi ovplyvňujúcimi výkonnosť výrobného odvetvia Únie sú údajne najmä zvýšenie nákladov na energiu a zvýšenie nákladov na dopravu. Napokon, ostatné strany uviedli, že ujma nebola kontrolovaná vo všetkých kategóriách výrobkov.

(126)

V tomto zmysle Komisia konštatuje, že požiadavky na predĺženie platnosti ochranného opatrenia podľa článku 7 ods. 1 Dohody WTO o ochranných opatreniach a článku 19 ods. 2 základného nariadenia o ochrannom opatrení, konkrétne nevyhnutnosť zabrániť vážnej ujme alebo ju napraviť a prispôsobovanie sa domáceho výrobného odvetvia, si nevyžadujú, aby počas posudzovaného obdobia došlo k zvýšeniu dovozu. Komisia dospela k záveru, že v prípade uplynutia platnosti ochranného opatrenia sa dovoz pravdepodobne zvýši, čo bude predstavovať vážnu ujmu pre výrobné odvetvie Únie.

(127)

Pokiaľ ide o údajnú potrebu preukázať ujmu vo všetkých kategóriách výrobkov, Komisia pripomína, že vymedzenie výrobku zahŕňa všetky kategórie výrobkov ako jeden výrobok, a preto sa posúdenie ujmy vykonáva na výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, ako celku, a nie na jednotlivých kategóriách výrobkov. V prípade potreby Komisia preukázala, že analýza podľa skupiny výrobkov nemení závery dosiahnuté na úrovni výrobku ako celku.

(128)

Komisia preto tieto tvrdenia zamietla.

(129)

Niektorí používatelia tvrdili, že ochranné opatrenie spôsobilo zvýšenie cien, čo znižuje konkurencieschopnosť odberateľských odvetví využívajúcich oceľ. Používatelia tiež tvrdili, že dovoz hotových výrobkov a polotovarov sa zvýšil, keďže sa zvýšila ich konkurencieschopnosť v porovnaní s rovnakými výrobkami vyrábanými týmito používateľmi v EÚ, a to v dôsledku zvýšenia vstupných nákladov spôsobeného ochrannými opatreniami.

(130)

Komisii neboli doručené dôkazy podporujúce tvrdenia o cene alebo konkurencieschopnosti. Podľa informácií o cenách, ktoré posúdila Komisia (pozri oddiel 3.4.2 o záujme Únie), však ceny na trhu Únie sledovali rovnaký alebo veľmi podobný trend ako na iných trhoch, čo naznačuje, že ochranné opatrenie nevytvára anomáliu, pokiaľ ide o vývoj cien v Únii.

(131)

Komisia preto tieto tvrdenia zamietla.

(132)

Viaceré strany spochybnili úsilie o prispôsobenie, ktoré výrobné odvetvie Únie vynaložilo od uplatnenia ochranného opatrenia. Na základe toho usúdili, že ochranné opatrenie nemožno predĺžiť, pretože nebola splnená jedna zo zákonných podmienok na predĺženie. Strany tvrdili, že prispôsobenia sa zameriavajú najmä na dekarbonizáciu oceliarskeho priemyslu EÚ a tiež, že tieto plány ešte neboli realizované.

(133)

Výrobcovia z Únie predložili Komisii množstvo príkladov prispôsobení, o ktorých sa nedávno rozhodlo a ktoré sú v súčasnosti v rôznych fázach vykonávania. Komisia navyše zistila, že okrem príkladov, ktoré poskytlo výrobné odvetvie Únie, výrobcovia z Únie bez ohľadu na veľkosť prijali veľký počet opatrení na zlepšenie konkurencieschopnosti, aj keď podmienky na trhu boli náročné. Niektoré z týchto príkladov sú uvedené v oddiele 3.3 predmetného nariadenia.

(134)

Komisia preto tieto tvrdenia zamietla.

(135)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že väčšina opatrení na prispôsobenie výrobného odvetvia Únie bola vyvolaná environmentálnymi povinnosťami uloženými právnymi predpismi a politikami EÚ, a preto ich nemožno považovať za prispôsobenia na zlepšenie konkurencieschopnosti voči dovozu.

(136)

V tejto súvislosti Komisia dospela k záveru, že opatrenia na prispôsobenie prijímajú spoločnosti v najrôznejších súvislostiach a z rôznych príčin, pričom mávajú zároveň viacero cieľov. Prispôsobenie na zlepšenie environmentálnych vlastností určitého zariadenia by často prinieslo zlepšenie energetickej efektívnosti alebo nový sortiment ekologických výrobkov by tiež uspokojil rastúci dopyt. V každom prípade všetky úpravy, ktoré Komisia posúdila, či už boli zamerané na modernizáciu zariadení, efektívnosť procesov alebo zatvorenie nedostatočne využívaných zariadení, by priniesli zlepšenie konkurencieschopnosti, ktoré sa na trhu, akým je trh Únie, rovná lepšej pripravenosti čeliť konkurencii v oblasti dovozu.

(137)

Komisia zistila, že ochranné opatrenie Únie týkajúce sa ocele je naďalej nevyhnutné na zabránenie vážnej ujme a že existujú dôkazy o tom, že výrobné odvetvie Únie aj naďalej vykonáva opatrenia s cieľom prispôsobiť sa situácii na trhu charakterizovanej vyšším tlakom dovozu. Podľa článku 19 základného nariadenia o ochrannom opatrení, ktorým sa transponuje článok 7 ods. 2 Dohody WTO o ochranných opatreniach, sa však trvanie ochranného opatrenia „musí obmedziť na obdobie nevyhnutné na zabránenie vážnej ujme alebo na jej nápravu a tak, aby uľahčovalo prispôsobenie zo strany výrobcov z Únie“ .

(138)

Maximálna dĺžka trvania ochranného opatrenia je osem rokov, s výnimkou rozvojových členských krajín WTO. To znamená, že Únia môže predĺžiť existujúce ochranné opatrenie maximálne do 30. júna 2026.

(139)

V tomto prešetrovaní Komisia zistila, že predĺženie opatrenia je nevyhnutné. Niektoré prvky, ktoré motivovali uloženie opatrení v roku 2019, sú stále prítomné, a to vysoká úroveň nadmernej kapacity ocele, vysoký počet opatrení na ochranu obchodu uplatňovaných inými krajinami a riziko odklonenia obchodu od opatrenia Spojených štátov amerických podľa článku 232, ako aj iných opatrení prijatých tretími krajinami od roku 2019.

(140)

Okrem toho je situácia výrobného odvetvia Únie v súčasnosti krehká a zároveň sa toto odvetvie naďalej prispôsobuje vysokému a rastúcemu tlaku dovozu z vyvážajúcich krajín. Analyzované informácie nenaznačovali, že by niektorý z kľúčových prvkov odôvodňujúcich predĺženie opatrenia v blízkej budúcnosti zanikol alebo sa podstatne zlepšil.

(141)

Okrem toho sa v najnovších výhľadoch trhu týkajúcich sa svetovej spotreby ocele predpokladá len mierne oživenie + 1,7 % v roku 2024 (sotva sa obnovia hodnoty z roku 2022) a + 1,2 % v roku 2025 (v dôsledku čoho zostane úroveň spotreby pod úrovňou objemu z roku 2021).

(142)

V tejto súvislosti Komisia považuje za vhodné predĺžiť platnosť opatrenia o ďalšie dva roky do 30. júna 2026, aby sa zabezpečilo, že toto opatrenie poskytne výrobcom z Únie účinnú a zmysluplnú záchrannú sieť. Na konci 8-ročného obdobia opatrenie automaticky zanikne.

(143)

V rámci Dohody o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Juhoafrickým rozvojovým spoločenstvom sa EÚ zaviazala vylúčiť dovoz z krajín Juhoafrického rozvojového spoločenstva (ďalej len „SADC“) z uplatňovania mnohostranných ochranných opatrení na obdobie 5 rokov. EÚ po uplynutí tejto lehoty zaradila dovoz z Južnej Afriky a väčšiny členov SADC do rozsahu pôsobnosti ochranného opatrenia týkajúceho sa ocele. (118) V prípade Mozambiku sa táto výnimka skončila neskôr.

(144)

V dôsledku toho Komisia považovala za vhodné začleniť Mozambik do rozsahu pôsobnosti ochranného opatrenia od 1. júla 2024 s cieľom dodržať záväzok doložky najvyšších výhod podľa pravidiel WTO.

(145)

Z dôvodu vylúčenia neboli údaje o dovoze Mozambiku použité v pôvodných zisteniach Komisie v nariadení o konečných ochranných opatreniach, ktoré sa týkali dôkazov o existencii zvýšeného dovozu. (119) Bolo to dôsledkom uplatnenia zásady súbežnosti, (120) podľa ktorej vyšetrovací orgán nemôže vo svojej analýze zohľadniť krajiny vylúčené z uplatňovania opatrenia.

(146)

Keďže dovoz z Mozambiku už nebude vylúčený z opatrenia, Komisia musí prehodnotiť pôvodné zistenia, ktoré viedli k uplatneniu konečných opatrení, a to zahrnutím údajov o dovoze z Mozambiku, ktoré boli k dispozícii už v čase pôvodného prešetrovania.

(147)

Pokiaľ ide o posúdenie zvýšenia dovozu, v nasledujúcej tabuľke je uvedený celkový dovoz do EÚ, na ktorý sa vzťahuje ochranné opatrenie v posudzovanom období v nariadení o konečných ochranných opatreniach (2013 – 2017), vrátane dovozu z Mozambiku:

Tabuľka 14

Objem dovozu (po zahrnutí Mozambiku) a jeho podiel na trhu

(148)

Dovoz sa počas pôvodného analyzovaného obdobia zvýšil v absolútnom vyjadrení o 71 %, rovnako ako podiel dovozu na trhu (z 12,78 % v roku 2013 na 18,19 % v roku 2017).

Vzhľadom na aktualizované údaje Komisia potvrdila, že pôvodné posúdenie zvýšeného dovozu zostáva nezmenené. Okrem toho, Komisia vzhľadom na nevýznamný objem dovozu z Mozambiku do Únie v pomere k celkovému dovozu usúdila, že pôvodné zistenia o hrozbe vážnej ujmy, príčinnej súvislosti, záujme Únie a nepredvídanom vývoji majú stále prednosť. Aktualizovaný zoznam rozvojových krajín zahrnutých do opatrenia alebo vylúčených z opatrenia, ktorý obsahuje Mozambik, je súčasťou súčasného revízneho prešetrovania (príloha III.2).

(149)

Na základe uvedeného posúdenia budú nové colné kvóty uplatniteľné od 1. júla 2024 (príloha IV) zahŕňať dovoz z Mozambiku.

(150)

Keď Komisia dospela k záveru, že predĺženie opatrenia je vhodné a že dovoz z Mozambiku by mal patriť do rozsahu pôsobnosti opatrenia, preskúmala, či by boli potrebné technické úpravy fungovania opatrenia. Po vykonaní podrobnej analýzy všetkých prijatých podaní Komisia dospela k záverom uvedeným ďalej. Tieto závery sú usporiadané v nasledujúcich oddieloch podľa štruktúry uvedenej v oznámení o začatí konania.

(151)

V tomto oddiele Komisia analyzovala vývoj a modely využívania colných kvót, ako aj pripomienky, ktoré strany mohli v tejto súvislosti vyjadriť. Na základe tejto analýzy určila, či v záujme Únie bola opodstatnená akákoľvek úprava vyplývajúca zo zmenených okolností.

(152)

Niektoré strany (výrobné odvetvie Únie) požadovali zrušenie štvrťročného prenosu nevyužitých kvót do nasledujúceho štvrťroka (aspoň za posledný štvrťrok) alebo obmedzenie prenosu na maximálne 4 % colných kvót nevyužitých na štvrťročnom základe, zatiaľ čo iné strany (niektoré vyvážajúce krajiny a používatelia) požadovali presun nevyužitých kvót prideľovaných jednotlivým krajinám do zvyškovej kvóty nasledujúceho štvrťroka.

(153)

Okrem toho niektoré vyvážajúce krajiny a používatelia požiadali o zrušenie systému kvót prideľovaných jednotlivým krajinám pre určité kategórie (alebo dokonca pre všetky kategórie) a o globálnu správu kvót v rámci každého štvrťroka, aby sa maximalizovalo využívanie kvót. Iní požadovali, aby sa niektoré z colných kvót, ktoré sa v súčasnosti spravujú globálne, spravovali spolu s kvótami prideľovanými jednotlivým krajinám a zvyškovými colnými kvótami.

(154)

Komisia dostala aj žiadosti o prepočet všetkých kvót na základe nového referenčného obdobia s cieľom zachytiť nedávnu zmenu obchodných tokov a žiadosti o zvýšenie úrovne kvót. Niektoré zainteresované strany takisto požadovali zrušenie kvót pre určité krajiny a prerozdelenie týchto množstiev medzi iné krajiny pôvodu.

(155)

Výrobné odvetvie Únie požiadalo o zrušenie pomerného rozdelenia 25 % objemu cla mimo kvóty v deň vyčerpania určitej colnej kvóty medzi všetky vyhlásenia prijaté v daný deň.

(156)

Komisia na úvod poznamenala, že mnohé z uvedených tvrdení si navzájom odporujú. Komisia predovšetkým neidentifikovala ucelené a široko podložené tvrdenie, ktoré by odôvodňovalo prehodnotenie existujúcej základnej štruktúry správy colných kvót, najmä pokiaľ ide o časové obdobie používané na výpočet objemov colných kvót a kombináciu kvót prideľovaných jednotlivým krajinám a zvyškových colných kvót vo väčšine kategórií výrobkov.

(157)

Ochranné opatrenie sa uplatňuje už približne šesť rokov. Štruktúra colných kvót sa v priebehu rokov osvedčila ako účinná a konzistentná. V odôvodnených prípadoch Komisia vykonala potrebné úpravy správy kvót, aby boli kvóty účinné a zodpovedali vývoju na trhu. Existujú však základné prvky štruktúry colných kvót, ktoré sú kľúčové a zabezpečujú predvídateľnosť a súdržnosť opatrenia, a preto Komisia nevidí dôvod na ich zmenu.

(158)

V tejto súvislosti, ako bolo vysvetlené v predchádzajúcich revíznych prešetrovaniach opatrenia, colné kvóty, či už pridelené konkrétnej krajine alebo zvyškové, boli pridelené na základe vývoznej výkonnosti v referenčnom období pôvodného prešetrovania (121). Toto referenčné obdobie nie je možné zmeniť, ako navrhovali viaceré strany, pretože prepočítanie všetkých colných kvót na základe novších tokov, na ktoré sa vzťahuje opatrenie, by bolo v rozpore s cieľom zachovať tradičné obchodné toky, ktoré existovali pred zavedením opatrenia.

(159)

Systém štvrťročnej správy colných kvót sa preukázal ako účinný z hľadiska zabezpečenia stability trhu Únie, pričom sa ním predchádza celkovým prudkým zvýšeniam dovozu, ktoré by destabilizovali trh, a zaisťuje sa ním usporiadaný a predvídateľný tok dovozu v priebehu roka. Tento systém tiež umožňuje, aby tradičné obchodné toky z hľadiska objemov a zdrojov boli povolené bez akéhokoľvek dodatočného cla, a v prípade potreby umožnil niektorým krajinám zvýšiť svoj vývoz oslobodený od cla nad rámec ich tradičných obchodných tokov (122).

(160)

Súčasný systém správy colných kvót je navrhnutý tak, aby sa dosiahla rovnováha medzi protichodnými záujmami. Po prvé, pôsobí v prospech výrobného odvetvia Únie, pretože predchádza veľkému objemu dovozu v krátkom čase s následnými negatívnymi účinkami na trh. Po druhé, je prospešný aj pre určité tretie krajiny a určitých používateľov z Únie, ktorí by inak boli neoprávnene vytláčaní z trhu inými väčšími dodávateľmi a nemohli by dodávať používateľom z Únie, ktorí by tak zase nemali možnosť nakupovať potrebný materiál z týchto konkrétnych krajín pôvodu. Napokon umožňuje väčším vyvážajúcim krajinám prekročiť objemy ich tradičných obchodných tokov vo väčšine kategórií výrobkov prostredníctvom prístupu k zvyškovej kvóte v poslednom štvrťroku obdobia, keď etablovaní dodávatelia nedokázali tieto kvóty v plnej miere využiť.

(161)

Vykonanie niektorých zmien požadovaných zainteresovanými stranami by vážne narušilo rovnováhu záujmov medzi zainteresovanými stranami, a bolo by tak v rozpore s celkovým záujmom Únie a účinným fungovaním opatrenia. To zahŕňa aj požiadavku výrobného odvetvia Únie týkajúcu sa pomerného rozdelenia cla v deň vyčerpania kvóty. V tejto súvislosti sa uplatňujú ustanovenia článku 51 ods. 4 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447, ktoré vymedzujú pomerný základ a neposkytujú žiadnu flexibilitu.

(162)

Strany navyše vo svojich podaniach neposkytli žiadne dôkazy o tom, v čom súčasný systém colných kvót nie je primeraný a ako by rôzne úpravy, ktoré navrhujú, boli v celkovom záujme Únie (a nielen v ich individuálnom záujme) a zlučiteľné s logikou a správnym fungovaním opatrenia.

(163)

Z týchto dôvodov Komisia usúdila, že zachovanie súčasného systému správy kvót (štvrťročná správa a kombinácia kvót pre jednotlivé krajiny a zvyškových kvót až na niekoľko odôvodnených výnimiek v záujme Únie), ako aj zachovanie prenosu nevyužitých kvót a prístupu k zvyškovej kvóte v poslednom štvrťroku roka ochranného opatrenia (4. štvrťrok) je naďalej vhodné a spravodlivé voči všetkým zainteresovaným stranám.

(164)

Hoci je súčasný systém správy colných kvót vhodný, Komisia sa domnieva, že si vyžaduje určité technické úpravy, aby sa prispôsobil nedávnemu vývoju na trhu, ako sú zmeny v obchodných tokoch, a aby sa zvýšila jeho účinnosť. Tieto zmeny budú ďalej vysvetlené a posúdené spolu s niektorými tvrdeniami uvedenými v oddiele 7.2 Vytláčanie tradičných obchodných tokov a v oddiele 7.6 Ďalšie zmeny okolností.

(165)

Vzhľadom na systém prenosu nevyužitých kvót zo štvrťroka na štvrťrok v rámci roka ochranného opatrenia (123) je posledný štvrťrok roka ochranného opatrenia (apríl – jún) zvyčajne štvrťrokom, v ktorom sú nevyužité objemy najvyššie. Komisia s cieľom maximalizovať využitie kvót na konci roka ochranného opatrenia zaviedla v nariadení o konečných ochranných opatreniach mechanizmus, podľa ktorého by väčší vývozcovia, ktorí vyčerpali svoje kvóty prideľované jednotlivým krajinám, takisto mohli v poslednom štvrťroku získať prístup k objemom zvyškových kvót.

(166)

V rámci prvého revízneho prešetrovania fungovania v roku 2019 Komisia skonštatovala, že tento systém by mohol viesť k nenáležitému vytláčaniu menších dodávateľov v rámci zvyškových kvót. Tento trend sa po roku 2019 rozšíril na ďalšie kategórie. Komisia preto v rámci revízneho prešetrovania fungovania v roku 2020 navrhla systém, podľa ktorého by sa prístup krajín s pridelenými kvótami k zvyškovej kvóte v poslednom štvrťroku roka ochranného opatrenia zakladal na skutočnom využití zvyškovej kvóty v predchádzajúcich štvrťrokoch týmito krajinami, na ktoré sa vzťahuje zvyšková colná kvóta. Cieľom tejto úpravy bolo ochrániť v poslednom štvrťroku toky menších dodávateľov, ktorí sú prirodzenými príjemcami zvyškových kvót (124).

(167)

S cieľom minimalizovať vytláčanie tradičných krajín pôvodu v zvyškových kvótach, pričom by sa aj naďalej umožnil dodatočný prístup v tých kategóriách, v ktorých je potrebné zabezpečiť maximálne využitie kvóty, Komisia vytvorila systém, v ktorom každá kategória výrobkov patrí do jednej z troch rôznych skupín, ktoré zodpovedajú trom rôznym scenárom prístupu. Tento systém plní jednu z hlavných zásad a cieľov ochranného opatrenia, konkrétne zaručiť zachovanie tradičných obchodných tokov vzhľadom na ich pôvod.

(168)

V súčasnosti sa uplatňujú tieto tri režimy:

(169)

V súvislosti so súčasným systémom umožnenia prístupu krajín s pridelenými kvótami k zvyškovej kvóte posledného štvrťroka roka ochranného opatrenia neboli vznesené žiadne námietky.

(170)

V rámci tohto oddielu výrobné odvetvie Únie požiadalo Komisiu, aby prešetrila riziká vytláčania vo všetkých kategóriách výrobkov v dôsledku výrazného zvýšenia dovozu z nových vyvážajúcich krajín. Táto požiadavka je spracovaná samostatne v oddiele 7.3.

(171)

Celkovo sa Komisia domnieva, že súčasný systém sa ukázal ako vhodný na daný účel. Zabezpečuje, aby používatelia v Únii maximalizovali svoje šance na využitie zvyškovej kvóty a aby sa rešpektovali tradičné obchodné toky v rámci zvyškovej kvóty z hľadiska pôvodu (čo je rovnako v záujme používateľov). Okrem toho Komisia nedostala žiadne podania, ktoré by poukazovali na osobitný problém vo fungovaní tohto prvku opatrenia.

(172)

Komisia však na základe najnovších dostupných údajov posúdila, či v poslednom štvrťroku došlo k vytlačeniu zvyškovej kvóty. Toto posúdenie sa uskutočnilo na základe údajov o dovoze a využívaní kvót podľa pôvodu a kategórie od 1. apríla 2023 do 31. marca 2024.

(173)

Na základe tohto posúdenia Komisia dospela k záveru, že súčasný systém by mal zostať v platnosti. Komisia sa však domnievala, že by sa mohol zjednodušiť tak, aby sa zabezpečila predvídateľnosť pre organizátorov trhu a takisto aby sa zabránilo prípadnému vytláčaniu v budúcnosti. Komisia sa preto domnievala, že fungovanie opatrenia by sa malo upraviť tak, že namiesto súčasných troch režimov sa povolia dva. Prvý režim, „bez prístupu“, by sa vzťahoval na tie kategórie, v ktorých bolo priemerné využitie zvyšku v danej kategórii veľmi vysoké. Druhý režim, „prístup“, by sa vzťahoval na ostatné kategórie a umožňoval by v poslednom štvrťroku prístup k zvyšným objemom, ktoré etablované vyvážajúce krajiny v priemere nevyužili v rámci zvyškových colných kvót. V niekoľkých kategóriách sa naďalej uplatňuje osobitný režim.

(174)

Na tomto základe boli prístupové režimy pre jednotlivé kategórie výrobkov upravené takto [konkrétne objemy sú uvedené v prílohe I (IV.3) k tomuto nariadeniu]:

(175)

Kategórie, na ktoré sa tento systém nevzťahuje (v súlade so zásadami uplatňovanými v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní fungovania), sú tieto:

(176)

Celkovo by sa týmto opatrením naďalej umožnil prístup k zvyškovej kvóte v poslednom štvrťroku vo veľkej väčšine kategórií výrobkov. Systém zároveň zabezpečuje, aby dodatočné objemy, ktoré môžu niektoré krajiny vyvážať v rámci tohto systému, neprimerane nevytláčali krajiny bez kvót prideľovaných jednotlivým krajinám. Odteraz budú krajiny, v ktorých v zásade nehrozí riziko vytlačenia, chránené aj pred prípadnou náhlou budúcou zmenou obchodných tokov v súlade s priemerným využitím zvyškovej colnej kvóty v aktuálnom roku ochranného opatrenia. Tento systém zabezpečuje široký prístup používateľov k dostupným objemom a zároveň zachováva účinnosť opatrenia, pokiaľ ide o výrobcov z Únie. Súčasný systém je preto najvhodnejší v celkovom záujme Únie.

(177)

Komisia usúdila, že je potrebné spoločne posúdiť niektoré tvrdenia uvedené v oddiele 7.1 (Prideľovanie a správa colných kvót), v oddiele 7.2 (Vytláčanie tradičných obchodných tokov) a v oddiele 7.6 (Ďalšie zmeny okolností). Základná príčina, ktorá tieto tvrdenia motivuje, sa totiž zdá rovnaká.

(178)

Uvedené tvrdenia sa v podstate týkali zmeny štruktúry obchodných tokov v niekoľkých kategóriách výrobkov, pričom vývozcovia, ktorí v referenčnom období (2015 – 2017) nevyvážali významné množstvá, a preto im neboli pridelené kvóty pre jednotlivé krajiny, vstupovali na trh Únie prostredníctvom niektorých zvyškových kvót vo významných objemoch.

(179)

Zainteresované strany tvrdili, že túto zmenu štruktúry obchodných tokov možno považovať za zmenu okolností trvalého charakteru, keďže títo noví vývozcovia v posledných rokoch výrazne zvýšili výrobné kapacity. Tieto toky údajne vytláčali iné zdroje zvyškových kvót a zainteresované strany navrhli úpravy v správe colných kvót. Tieto navrhované zmeny zahŕňali vytvorenie kvót prideľovaných jednotlivým krajinám na ochranu určitých tokov v zvyškových kvótach, vytvorenie nových režimov na zabránenie spotreby colných kvót z určitých zdrojov vo všetkých štvrťrokoch, prevod nevyužitých množstiev do zvyškových kvót v nasledujúcom štvrťroku, rozdelenie kategórií alebo stanovenie stropu v zvyškových kvótach.

(180)

Komisia analyzovala dovozné toky v rámci zvyškových kvót v niekoľkých kategóriách, o ktoré zainteresované strany požiadali.

(181)

Na základe analýzy sa potvrdilo, že nedávny vývoj na trhu viedol k výraznému poklesu vývozu tradičných dodávateľov do Únie v rámci zvyškových kvót v niektorých kategóriách, zatiaľ čo vývoz z nových krajín pôvodu sa v rámci tých istých zvyškových kvót zvýšil. Táto zmena obchodných tokov mala v niektorých kategóriách negatívny vplyv na fungovanie opatrenia, ako bude vysvetlené ďalej.

(182)

Komisia zistila, že tvrdenia boli opodstatnené pri dvoch kategóriách výrobkov. V dôsledku toho bolo potrebné upraviť fungovanie opatrenia, aby sa zabezpečila jeho účinnosť a zachovali tradičné obchodné toky v záujme Únie.

(183)

Kategória výrobkov 1 (ploché výrobky valcované za tepla) je z celkového hľadiska v rámci ochranného opatrenia z rôznych dôvodov veľmi dôležitou kategóriou výrobkov. Sústavne predstavuje zďaleka najväčší podiel dovozu (8,5 milióna ton v roku 2023), pričom v roku 2023 na ňu pripadalo 31 % celkového dovozu v rámci opatrenia. Predstavuje tiež 34 % celkovej výroby výrobného odvetvia Únie a približne 25 % jeho predaja na domácom trhu z hľadiska objemu. Táto kategória má široké využitie a v istom zmysle sa považuje za komoditu, preto je obzvlášť citlivá na zmeny cien. Ploché výrobky valcované za tepla sa môžu používať ako konečný výrobok okrem iného v stavebníctve alebo automobilovom priemysle, ale používajú sa aj ako vstupný materiál na výrobu ďalších výrobkov v ďalších článkoch reťazca, najmä výrobkov kategórie 2 (ploché výrobky valcované za studena), ktoré sa potom môžu ďalej spracúvať napríklad na kategóriu 4 (pokovované plechy), ktoré sa zase môžu spracúvať na kategóriu 5 (oceľ s organickým povlakom). Ploché výrobky valcované za tepla sa používajú aj ako vstup pri výrobe niektorých rúr. Preto je vývoj v tejto kategórii vzhľadom na jej podiel na celkovej výrobe dotknutého výrobku v Únii a jej prepojenie s niekoľkými ďalšími kategóriami výrobkov mimoriadne dôležitý pre účinnosť ochranného opatrenia.

(184)

Účinne riadená colná kvóta pre túto kategóriu preto vzhľadom na svoj osobitný význam celkovo zvyšuje šance na účinné opatrenie. V dôsledku toho sa podrobilo osobitnej kontrole a jeho fungovanie sa niekoľkokrát preskúmalo v predchádzajúcich revíznych prešetrovaniach s cieľom prispôsobiť jeho správu prevládajúcim trhovým podmienkam.

(185)

Okrem toho je zvyšková kvóta tejto kategórie najväčšou individuálnou colnou kvótou v rámci opatrenia, pričom každý štvrťrok je pôvodne k dispozícii približne 1 milión ton.

(186)

Pokiaľ ide o súčasnú situáciu, od októbra 2023 (tri po sebe nasledujúce štvrťroky (125)) sa zvyškové colné kvóty neustále vyčerpávajú v prvý deň štvrťroka.

(187)

To spôsobilo nerovnováhu na trhu vo zvyšných štvrťrokoch, a to tým, že sa okamžite sprístupnili veľmi veľké množstvá, čím sa vytvoril značný tlak dovozu.

(188)

Tlak dovozu bol v tejto kategórii výrobkov obzvlášť silný, keďže dovoz naďalej rástol napriek celkovému výraznému poklesu spotreby ocele v Únii. V skutočnosti podiel dovozu na trhu v tejto kategórii výrobkov dosiahol v roku 2023 30 %, čo je výrazne nad priemerom pre dotknutý výrobok ako celok.

(189)

Fenomén skorého vyčerpania bol spôsobený najmä veľmi silným prienikom Vietnamu a Egypta, ktoré začali vyvážať výrobok kategórie 1 do Únie až v druhej polovici roka 2022 a do konca roka 2023 tvorili viac ako 45 % dovozu v rámci tejto colnej kvóty. V dôsledku toho boli v niektorých z týchto štvrťrokov vytlačené iné menšie, ale historicky prítomné vyvážajúce krajiny v tejto kategórii, napríklad Švajčiarsko.

(190)

S cieľom dosiahnuť väčšiu stabilitu trhu v tejto dôležitej kategórii výrobkov, a teda zabezpečiť, aby účinnosť opatrenia nebola oslabená vývojom na trhu, Komisia rozhodla, že je vhodná úprava.

(191)

Na základe uvedených skutočností Komisia usúdila, že najvhodnejším riešením je uloženie obmedzenia maximálneho objemu, ktorý môže jedna krajina vyvážať v rámci zvyškovej colnej kvóty na štvrťročnej báze.

(192)

Po dôkladnom zvážení všetkých dotknutých záujmov vrátane záujmov dotknutých vyvážajúcich krajín a ich používateľov v Únii Komisia usúdila, že je vhodné stanoviť 15 % strop na jednu krajinu nad objem colných kvót, ktorý bol pôvodne k dispozícii v jednotlivých štvrťrokoch. (126)

(193)

Táto úroveň stropu na jednej strane zabezpečuje, že prienik dovozu v prvý deň štvrťroka bude obmedzený na objemy v rámci zvyškovej colnej kvóty, čím sa zníži tlak dovozu na trh. Na druhej strane umožní najviac dotknutým vyvážajúcim krajinám stále vyvážať relevantné objemy nad rámec svojich historických obchodných tokov pred zavedením ochranného opatrenia a vo všeobecnosti aj nad rámec objemov, ktoré vyvážali v prvých rokoch platnosti ochranného opatrenia. Okrem toho chráni záujmy tých používateľov z Únie a vyvážajúcich krajín, ktoré boli stále vytláčané.

(194)

Komisia usúdila, že táto úprava nepredstavuje žiadne riziko pre dostupnosť kategórie výrobkov 1 na trhu Únie z viacerých dôvodov. Po prvé, existujú značné nevyužité kvóty prideľované jednotlivým krajinám od iných veľkých dodávateľov a existujú ďalší dodávatelia, ktorí môžu do určitej miery zvýšiť svoju prítomnosť v rámci zvyškových colných kvót. Po druhé, výrobné odvetvie Únie má dostupnú kapacitu na zvýšenie svojej domácej výroby, ako je uvedené v tabuľke 5. To by prispelo k zvýšeniu využitia kapacity na zdravšiu úroveň, čo by výrobnému odvetviu Únie pomohlo zlepšiť jeho celkovú hospodársku výkonnosť. Napokon, vzhľadom na prognózy trhu sa zdá veľmi nepravdepodobné, že by kombinované objemy nevyužitých kvót prideľovaných jednotlivým krajinám spolu s dostupnou kapacitou výrobcov z Únie nepostačovali na uspokojenie dopytu v budúcnosti.

(195)

Z týchto dôvodov Komisia usúdila, že úprava je v celkovom záujme Únie, pretože zlepšuje fungovanie opatrenia, zvyšuje jeho účinnosť a zároveň zabraňuje neprimeranému vytláčaniu a zabezpečuje dostatočne rozmanitú ponuku pre používateľov v Únii.

(196)

Okrem kategórie výrobkov 1 Komisia tiež zistila, že zmena v štruktúre dovozu narúšala rovnováhu krajín pôvodu v zvyškovej colnej kvóte kategórie výrobkov 16, čo malo negatívny vplyv na fungovanie opatrenia. V tejto kategórii sa zvyškové colné kvóty začali plniť v prvých dňoch štvrťroka v dvoch z posledných troch hodnotených štvrťrokov (127).

(197)

Z posúdenia Komisie vyplynulo, že až do štvrťroka júl – september 2023 vo všeobecnosti existovali rôzne vyvážajúce krajiny, ktoré pravidelne vyčerpávali zvyškové colné kvóty. Podiel dovozu do jednotlivých krajín sa líšil v závislosti od štvrťroka. Alžírsko v priemere (128) využilo 39 % celkového zostatkového objemu colných kvót, Bosna a Hercegovina približne 23 %, Kórea 9 % a Japonsko 7 %. Niekoľko ďalších krajín využívalo v priemere zvyšných 20 %.

(198)

Pri navrhovaní konečného ochranného opatrenia a v rôznych revíznych prešetrovaniach fungovania sa Komisia snažila zachovať tradičné obchodné toky z hľadiska objemu a zdrojov. Cieľ zachovania tradičných objemov sa dosiahol výpočtom colných kvót na základe minulých obchodných tokov, zatiaľ čo cieľ zachovania tradičného zdroja sa dosiahol stanovením kvót prideľovaných jednotlivým krajinám.

(199)

Menšie tradičné dodávateľské krajiny, ktoré nespĺňali podmienky pre kvóty prideľované jednotlivým krajinám v danej kategórii výrobkov, však boli potenciálne vystavené náhlym a prudkým zmenám v obchodných tokoch v rámci svojich príslušných zvyškových colných kvót. Práve to bola situácia, ktorej čelili niektoré vyvážajúce krajiny v kategórii výrobkov 16 a ktorá im bránila pokračovať vo vývoze významných objemov na ich úkor a na úkor ich používateľov v Únii.

(200)

V štvrťroku od júla do septembra 2023 sa zloženie zdroja v rámci zvyškovej colnej kvóty v tejto kategórii výrobkov náhle zmenilo, pričom Malajzia a Egypt zrazu vyvážali veľmi veľké množstvá. Ich spoločné priemerné využitie tejto colnej kvóty pred týmto štvrťrokom bolo 0 %. V posledných troch štvrťrokoch, za ktoré boli k dispozícii úplné údaje, však ich spoločný priemerný podiel dovozu dosiahol až 76 %. To viedlo k masívnemu zníženiu dovozu oslobodeného od cla zo všetkých ostatných vyvážajúcich krajín, ktoré mali stabilné zastúpenie na trhu Únie. V skutočnosti niektoré z nich prakticky prestali vyvážať v rámci tejto colnej kvóty. Podiel Bosny a Hercegoviny na využívaní colnej kvóty klesol na 2 %, podiel Kórey na 4 %, podiel Japonska na 1 % a podiel ostatných krajín na 1 %.

(201)

Tento agresívny prienik Malajzie a Egypta na trh Únie preto jednoznačne vytlačil iné krajiny pôvodu, ktoré pravidelne vyvážali v rámci tejto colnej kvóty, a to tak, že výrazne znížil ich prítomnosť (Alžírsko) alebo ju takmer úplne odstránil (napr. Bosna a Hercegovina, Japonsko, Kórea) na ich úkor a na úkor používateľov ich výrobkov v Únii.

(202)

Na základe uvedených zistení Komisia usúdila, že najvhodnejším opatrením na obnovenie vyváženejšieho rozdelenia zdrojov v tejto zvyškovej colnej kvóte, a teda aj na zabezpečenie lepšieho fungovania opatrenia, je obmedzenie maximálneho objemu dovozu oslobodeného od cla na krajinu pôvodu a štvrťrok. Komisia považovala za vhodné stanoviť toto obmedzenie na 15 % colných kvót pre jednu krajinu, ktoré boli pôvodne k dispozícii na začiatku každého štvrťroka.

(203)

Touto úpravou sa Komisia snaží zabrániť neprimeraným účinkom vytláčania menších tradičných dodávateľských krajín, a teda zabezpečiť dostupnosť objemov z týchto krajín pre používateľov v Únii. Na druhej strane by 15 % strop naďalej umožňoval najviac dotknutým vyvážajúcim krajinám pokračovať vo vývoze príslušných množstiev oslobodených od cla, ktoré by výrazne prevyšovali ich historické úrovne, ktoré v niektorých prípadoch neexistovali. Okrem toho by táto úprava umožnila dostatočnú rozmanitosť zdrojov pre používateľov v Únii. Komisia sa napokon vzhľadom na konzistentné minulé výsledky iných krajín v rámci zvyškových colných kvót domnieva, že je rozumné predpokladať, že zvyškové colné kvóty v tejto kategórii sa budú naďalej plne využívať.

(204)

Komisia sa domnieva, že táto úprava je v záujme Únie, pretože zaručuje, že používatelia v Únii majú k dispozícii rôzne zdroje dodávok, a zároveň zabraňuje rušivým tokom v prospech stability trhu.

(205)

Komisia podľa bodu 2.C oznámenia o začatí konania oznámila, že preverí, či dovoz z rozvojovej členskej krajiny WTO prekročil v príslušnom období (konkrétne v roku 2023) 3 % limit, a v prípade potreby aktualizuje zoznam rozvojových členských krajín WTO, ktoré by mali byť do rozsahu pôsobnosti opatrenia zahrnuté alebo z neho vylúčené.

(206)

Niekoľko strán požiadalo o aktualizáciu zoznamu rozvojových členských krajín WTO, ktoré sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti opatrení prostredníctvom najnovších údajov o dovoze. Výrobné odvetvie Únie okrem toho požiadalo o vylúčenie objemu dovozu z Ukrajiny z údajov použitých na výpočet, ktorým sa určuje, ktoré rozvojové členské krajiny WTO sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti opatrenia.

(207)

Podľa článku 9 Dohody WTO o ochranných opatreniach a článku 18 základného nariadenia o ochrannom opatrení sa ochranné opatrenie neuplatňuje na výrobok s pôvodom v rozvojovej členskej krajine WTO, pokiaľ jej podiel na dovoze zostáva nižší ako 3 % celkového dovozu v danej kategórii výrobkov. Ak podiel dovozu všetkých rozvojových členských krajín WTO pod hranicou 3 % predstavuje viac ako 9 % celkového dovozu v danej kategórii, ochranné opatrenie sa vzťahuje na všetky rozvojové členské krajiny WTO. Komisia pravidelne preskúmavala a aktualizovala zoznam rozvojových krajín.

(208)

Posledná aktualizácia zoznamu sa uskutočnila v júni 2023 v rámci revízneho prešetrovania s cieľom posúdiť možné predčasné ukončenie ochranného opatrenia (129). Podobne ako v predchádzajúcich revíznych prešetrovaniach Komisia aktualizovala zoznam rozvojových krajín, na ktoré sa vzťahuje opatrenie, a tých, ktoré sú z neho vylúčené, na základe výpočtu ich podielu na dovoze s použitím najnovších dostupných konsolidovaných údajov o dovoze, t. j. štatistík dovozu za rok 2023 (130). Nepovažovalo sa za vhodné zmeniť metodiku použitú v predchádzajúcich revíznych prešetrovaniach.

(209)

Zmeny vyplývajúce z tejto aktualizácie, ktoré sa uplatňujú od 1. júla 2024, sú tieto [aktualizovaná tabuľka v prílohe II (III.2) k tomuto nariadeniu]:

(210)

Podľa pravidiel WTO (131) a EÚ (132) člen WTO, ktorý uplatňuje ochranné opatrenie, toto opatrenie postupne liberalizuje po jednom roku od uloženia v pravidelných intervaloch počas obdobia uplatňovania. Cieľom liberalizácie je postupne umožniť väčšiu dovoznú konkurenciu na trhu, zatiaľ čo domáci priemysel sa prispôsobuje zvýšenej úrovni dovozu.

(211)

V práve WTO sa nestanovuje žiadna osobitná požiadavka na formu alebo konkrétne tempo liberalizácie, okrem požiadavky, že k takejto liberalizácii by malo dochádzať postupne v pravidelných intervaloch počas obdobia uplatňovania.

(212)

Ochranné opatrenie EÚ v oblasti ocele sa od roku 2019 každoročne liberalizuje a primeranosť miery liberalizácie sa niekoľkokrát posudzovala a upravovala (133). Súčasná ročná miera liberalizácie od júla 2022 je 4 %.

(213)

Komisia sa v rámci prešetrovania zaviazala posúdiť, či je súčasná úroveň liberalizácie naďalej primeraná, alebo či by sa mala prehodnotiť.

(214)

Niektoré zainteresované strany (najmä vyvážajúci výrobcovia a používatelia v Únii) žiadali, aby Komisia zvýšila úroveň liberalizácie nad 4 %. Niektorí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že pozícia výrobného odvetvia Únie je pevná, a vyhlásili, že k odkloneniu obchodu nedošlo alebo že sa jeho riziko znížilo. Výrobné odvetvie Únie požiadalo o zníženie tempa liberalizácie na základe dôkazov o znížení úrovne spotreby a výhľadov na nadchádzajúce mesiace. Na tomto základe výrobné odvetvie Únie tvrdilo, že na trhu Únie nehrozí riziko nedostatku.

(215)

S cieľom určiť primeranosť súčasnej úrovne liberalizácie Komisia vykonala analýzu zameranú na spätné hodnotenie aj výhľadovú analýzu.

(216)

Pokiaľ ide o spätné posúdenie, z údajov vyplýva, že miera liberalizácie predbehla vývoj spotreby. Zatiaľ čo colné kvóty sa zvýšili o takmer 25 % (vrátane 5 % navýšenia platného od februára 2019), spotreba sa za rovnaké obdobie znížila o –17 %. Tieto protichodné trendy preto výrazne zväčšili rozdiel medzi úrovňou colných kvót a dopytom na trhu.

(217)

Pokiaľ ide o výhľadové posúdenie, ako je vysvetlené v oddiele 3.2.2 písm. h), trh s oceľou vykazuje jasné známky spomalenia. Svetová spotreba ocele zaznamenala v roku 2023 v porovnaní s predchádzajúcim rokom pokles na úrovni –1,1 % (134). V Únii sa spotreba znížila oveľa prudšie, a to na úrovni –6 % (135). V najnovších výhľadoch trhu týkajúcich sa svetovej spotreby ocele sa predpokladá len mierne oživenie na úrovni + 1,7 % v roku 2024 (sotva sa obnovia hodnoty z roku 2022) a + 1,2 % v roku 2025 (v dôsledku čoho zostane úroveň spotreby pod úrovňou objemu z roku 2021). Ako je uvedené v oddiele 3.2.2 písm. h), očakáva sa, že výhľad trhu Únie bude mať podobný trend.

(218)

Hoci sa úroveň využívania colných kvót v jednotlivých krajinách a kategóriách líšila, na konci každého roka ochranného opatrenia sa nevyužili značné objemy, čo platilo aj v prebiehajúcom šiestom roku ochranného opatrenia (136).

(219)

Komisia vzhľadom na nedávne negatívne trendy a výhľad spotreby ocele na svetovom trhu a na trhu s oceľou v Únii, ako aj na skutočnosť, že colné kvóty boli široko dostupné vo všetkých kategóriách výrobkov, usúdila, že nie je v záujme Únie ďalej zvyšovať súčasný veľký rozdiel medzi tempom zvyšovania objemu colných kvót a tempom zvyšovania spotreby ocele.

(220)

Vzhľadom na neustále rastúci rozdiel medzi spotrebou (vrátane očakávanej spotreby) a objemom colných kvót a na existujúce vysoké úrovne tlaku dovozu, ktoré pravdepodobne pretrvajú, Komisia usúdila, že zachovanie alebo zvýšenie 4 % sadzby by vážne narušilo účinnosť opatrenia. Komisia okrem toho potvrdila, že vo všeobecnosti sú k dispozícii dostatočné colné kvóty pre všetky kategórie výrobkov.

(221)

Na základe týchto skutočností Komisia usúdila, že stanovenie miery liberalizácie na 1 % je vhodné na zabezpečenie účinnosti opatrenia.

(222)

V dôsledku toho sa budú colné kvóty od 1. júla 2024 naďalej zvyšovať o 1 % ročne pre všetky kategórie výrobkov. Konkrétne objemy na obdobie od 1. júla 2024 do 30. júna 2026 (na štvrťročnom základe) sa stanovujú v prílohe IV.1 k tomuto nariadeniu.

(223)

Spolu s ďalšími úpravami uvedenými v tomto nariadení prispeje táto miera liberalizácie k zlepšeniu účinnosti opatrenia v období, keď trh Únie trpí výrazným napätím spôsobeným dovozom, ktoré je vyvolané negatívnymi účinkami nadmernej kapacity a z toho vyplývajúcimi reakciami na ňu vo svete v kontexte slabého dopytu. Používatelia v Únii budú mať v rámci existujúcich colných kvót naďalej k dispozícii dostatočné objemy oslobodené od cla.

(224)

V oznámení o začatí konania Komisia vymedzila rozsah nárokov podľa tejto kapitoly ako akékoľvek iné otázky, ktoré nepatria do oddielov 7.1 – 7.2 a 7.4 – 7.5, pokiaľ sa týkajú trvalých zmien okolností v porovnaní so situáciou prevládajúcou počas pôvodného prešetrovania – ktorých účinky môže byť potrebné prešetriť a ktoré môžu okrem iného odôvodniť úpravu úrovne alebo pridelenia colných kvót v konkrétnych kategóriách výrobkov. Zainteresované strany boli požiadané, aby poskytli dostatočné dôkazy na podporu svojich podaní, ako aj konkrétne návrhy, ako riešiť akýkoľvek vývoj, ktorý ovplyvňuje kategóriu výrobkov.

(225)

Požiadavky, ktoré boli v tejto súvislosti prijaté, možno rozdeliť na dva typy. Prvý typ sa týkal zmien trvalého charakteru v dopyte po určitých kategóriách výrobkov a druhý typ sa týkal zmien trvalého charakteru v súvislosti s novými dodávateľskými krajinami.

(226)

Žiadosti tohto typu sa týkali zmien vymedzenia výrobku, zvyčajne vyňatia kategórií výrobkov z rozsahu pôsobnosti opatrenia, zvýšenia pridelených colných kvót alebo udelenia kvóty pre konkrétnu krajinu pôvodu na základe prognóz rýchleho nárastu dopytu po konkrétnej kategórii, pričom výrobné odvetvie Únie údajne nebolo schopné dodávať dostatočné množstvo.

(227)

V tejto súvislosti dôkazy predložené zainteresovanými stranami neodôvodňovali žiadnu úpravu na základe tvrdení týkajúcich sa zmien okolností. Tvrdenia sa zvyčajne týkali konkrétneho zdroja v rámci určitých kategórií výrobkov. Vo všetkých prípadoch boli počas posledných troch štvrťrokov (júl 2023 – marec 2024) k dispozícii bezcolné objemy. Preto takéto tvrdenia neboli v súlade s celkovým záujmom Únie, ale týkali sa skôr špecifických preferencií daných zainteresovaných strán. Výrobné odvetvie Únie takisto vo veľkom rozsahu vyvrátilo tvrdenia o dostupnosti dodávok od výrobcov z Únie a Komisia usúdila, že dôkazy dostupné v spise vrátane využitia colných kvót nepodporujú tvrdenia týkajúce sa potenciálneho nedostatku ocele.

(228)

Komisia preto dospela k záveru, že neexistujú dostatočné dôkazy, ktoré by odôvodňovali úpravy fungovania ochranných opatrení v oblasti ocele na základe zmien okolností v dôsledku údajného budúceho zvýšeného dopytu v určitých kategóriách výrobkov.

(229)

Viaceré strany (výrobné odvetvie Únie, vývozcovia a používatelia) uviedli, že došlo k zmenám v obchodných tokoch a že to predstavuje zmenu okolností trvalého charakteru. Podľa niektorých strán (výrobné odvetvie Únie) je táto zmena obchodných tokov výsledkom novej a zložitej regionálnej dynamiky celosvetových nadmerných kapacít ocele, ktorá by si zaslúžila zmeny v správe colných kvót.

(230)

Tvrdenia týkajúce sa zmeny obchodných tokov boli uvedené aj v oddiele 7.1 (Prideľovanie a správa colných kvót) a v oddiele 7.2 (Vytláčanie tradičných obchodných tokov).

(231)

Zainteresované strany tvrdili, že hoci niektoré kvóty pre jednotlivé krajiny zostávajú v určitých kategóriách výrobkov z veľkej časti nevyužité, nové toky vstupujú na trh Únie prostredníctvom zvyškových kvót. V dôsledku toho požiadali Komisiu, aby v správe colných kvót vykonala určité úpravy.

(232)

V rámci prešetrovania Komisia identifikovala nové obchodné toky vstupujúce na trh v určitých kategóriách výrobkov. Komisia na tieto tvrdenia reagovala úpravami opísanými v oddiele 7.3.

(233)

Dňa 1. januára 2022 boli v dôsledku aktualizácií (137) colnej nomenklatúry Únie zmenené niektoré číselné znaky KN týkajúce sa oceľových rúr, na ktoré sa vzťahuje ochranné opatrenie v oblasti ocele (138). Dotknutými kategóriami výrobkov boli 22 (Bezšvové rúry a rúrky z nehrdzavejúcej ocele), 24 (Ostatné bezšvové rúry) a 26 (Ostatné zvárané rúrky).

(234)

Táto zmena nebola zohľadnená v poslednom revíznom prešetrovaní opatrenia (139) v júni 2023 a v dôsledku toho objem dovozu použitý v uvedenom revíznom prešetrovaní na účely výpočtu zoznamu rozvojových krajín nebol pre tieto kategórie úplne presný.

(235)

V dôsledku toho mal zoznam rozvojových krajín, na ktoré sa vzťahuje opatrenie platné od 1. júla 2023, významný vplyv v dvoch z troch uvedených kategórií. Ak by Komisia pri svojom poslednom preskúmaní použila aktualizované číselné znaky KN, zmeny v zozname rozvojových krajín v porovnaní so zoznamom skutočne uverejneným 1. júla 2023 (platným do 30. júna 2024) by boli tieto:

(236)

Zmeny v zozname rozvojových krajín, na ktoré sa vzťahuje opatrenie, sú v dôsledku zmeny číselných znakov zhrnuté takto:

(237)

Aktualizovaný zoznam rozvojových krajín, na ktoré sa vzťahuje opatrenie, uplatniteľné v období od 1. júla 2023 do 30. júna 2024, je uvedený v prílohe III (III.2) k tomuto nariadeniu.

(238)

Praktické dôsledky týchto zmien v zozname rozvojových krajín, na ktoré sa vzťahuje opatrenie platné od 1. júla 2023 do 30. júna 2024, sú tieto:

(239)

Na základe uvedených skutočností Komisia uznáva právo dovozcov, ktorí zaplatili clo v kategórii 26 od 1. júla 2023 do 31. decembra 2023 v súvislosti s dovozom z určitých krajín, požiadať vnútroštátne colné orgány o vrátenie tohto cla v súlade s platnými colnými predpismi. Medzi tieto krajiny patria:

(240)

Prijatie žiadostí o náhradu za aktuálny štvrťrok (od 1. apríla 2024 do 30. júna 2024) bude predmetom dodatočného overenia, či platba cla bola alebo nebola dôsledkom toho, že Komisia nezohľadnila nové číselné znaky vo výpočte rozvojových krajín.

(241)

V článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (142) sa stanovuje, že pokiaľ sa má vrátiť suma v dôsledku rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(242)

Toto nariadenie, ktorým sa mení prebiehajúce ochranné opatrenie, je takisto v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi z dvojstranných dohôd podpísaných s určitými tretími krajinami.

(243)

Opatrenie stanovené v tomto nariadení je v súlade so stanoviskom Výboru pre ochranné opatrenia zriadeného podľa článku 3 ods. 3 základného nariadenia EÚ o ochrannom opatrení a článku 22 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2015/755,