(1)

Rada uložila nariadením (ES) č. 1796/1999 (2) antidumpingové clá na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“), Maďarsku, Indii, Mexiku, Poľsku, Juhoafrickej republike a na Ukrajine. Uvedené opatrenia sa budú ďalej uvádzať ako „pôvodné opatrenia“ a prešetrovanie, ktoré viedlo k uloženiu opatrení nariadením (ES) č. 1796/1999, sa bude ďalej uvádzať ako „pôvodné prešetrovanie“.

(2)

Následne sa prešetrovaním podľa článku 13 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 zistilo, že dochádzalo k obchádzaniu pôvodných opatrení týkajúcich sa dovozu z Ukrajiny a ČĽR cez Moldavsko a Maroko v uvedenom poradí (3). Rada preto nariadením (ES) č. 760/2004 (4) rozšírila konečné antidumpingové clo uložené na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom na Ukrajine na dovoz tých istých výrobkov zasielaných z Moldavska. Podobne bolo antidumpingové clo uložené na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom v ČĽR nariadením Rady (ES) č. 1886/2004 (5) rozšírené na dovoz tých istých výrobkov zasielaných z Maroka.

(3)

Po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 384/96 Rada nariadením (ES) č. 1858/2005 (6) predĺžila pôvodné opatrenia uložené na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom v ČĽR, Indii, Južnej Afrike a na Ukrajine o päť rokov. Účinnosť opatrení vzťahujúcich sa na dovoz s pôvodom v Mexiku sa skončila 18. augusta 2004 (7). Keďže Maďarsko a Poľsko sa 1. mája 2004 stali členmi Európskej únie, platnosť opatrení sa k tomuto dňu skončila.

(4)

V máji 2010 na základe prešetrovania obchádzania podľa článku 13 základného nariadenia Rada vykonávacím nariadením (EÚ) č. 400/2010 (8) rozšírila konečné antidumpingové clo uložené nariadením (ES) č. 1858/2005 na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom v ČĽR na dovoz oceľových lán a káblov zasielaných z Kórejskej republiky bez ohľadu na to, či majú, alebo nemajú deklarovaný pôvod v Kórejskej republike. Určitým kórejským vyvážajúcim výrobcom bolo udelené oslobodenie od rozšíreného cla, keďže sa nezistilo, že by obchádzali konečné antidumpingové clá.

(5)

Účinnosť opatrení vzťahujúcich sa na dovoz s pôvodom v Indii sa skončila 17. novembra 2010 (9).

(6)

V januári 2012 Rada po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia uložila vykonávacím nariadením (EÚ) č. 102/2012 (10) antidumpingové clo na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom v ČĽR a na Ukrajine, ktoré bolo rozšírené na dovoz zasielaný z Kórejskej republiky, Maroka a Moldavska. Od opatrení bol zároveň oslobodený vyvážajúci výrobca v Maroku, ktorý bolo oslobodený od opatrení rozšírených nariadením (ES) č. 1886/2004. Pätnásti vyvážajúci výrobcovia v Kórejskej republike, ktorí boli vyňatí z pôsobnosti opatrení rozšírených vykonávacím nariadením (EÚ) č. 400/2010, boli vyňatí aj z pôsobnosti opatrení uložených týmto nariadením.

(7)

Tým istým nariadením Rada ukončila konanie týkajúce sa dovozu oceľových lán a káblov s pôvodom v Južnej Afrike. Platnosť opatrení vzťahujúcich sa na dovoz s pôvodom v Južnej Afrike uplynula 9. februára 2012.

(8)

V apríli 2018 Komisia po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia uložila vykonávacím nariadením (EÚ) 2018/607 (11) antidumpingové clo na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom v ČĽR, ktoré bolo rozšírené na Maroko a Kórejskú republiku (ďalej len „predchádzajúce revízne prešetrovanie“).

(9)

Účinnosť opatrení vzťahujúcich sa na dovoz s pôvodom na Ukrajine sa skončila 10. februára 2017 (12).

(10)

V súčasnosti platné konečné antidumpingové clá predstavujú 60,4 %.

(11)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (13) dostala Európska komisia (ďalej len „Komisia“) žiadosť o revízne prešetrovanie podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(12)

Žiadosť o revízne prešetrovanie podalo 17. januára 2023 združenie European Federation of Steel Wire Rope Industries (ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho oceľové laná a káble v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Žiadosť o revízne prešetrovanie bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu a opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(13)

Keďže Komisia po porade s výborom zriadeným článkom 15 ods. 1 základného nariadenia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, 14. apríla 2023 začala revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, pokiaľ ide o dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike do Únie, na základe článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie (14) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“).

(14)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2022 do 31. decembra 2022 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2019 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(15)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania boli zainteresované strany vyzvané, aby sa obrátili na Komisiu s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní.

(16)

O začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti Komisia okrem toho osobitne informovala žiadateľa, ďalších známych výrobcov z Únie, známych výrobcov v ČĽR, orgány ČĽR, známych dovozcov a používateľov a vyzvala ich, aby sa na tomto prešetrovaní zúčastnili.

(17)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(18)

Žiadna strana nepožiadala o vypočutie.

(19)

Boli doručené pripomienky týkajúce sa začatia revízneho prešetrovania od jedného čínskeho výrobcu, konkrétne Fasten Group Imp.& Exp. Co., Ltd. a jeho prepojených podnikov (ďalej len „Fasten Group“).

(20)

Podľa skupiny Fasten Group žiadateľ nepreukázal, že je výrobné odvetvie Únie v nepriaznivej situácii, keďže z poskytnutých údajov vyplýva, že výrobné odvetvie Únie malo počas obdobia posudzovania ujmy dobrú výkonnosť. Skupina navyše tvrdila, že žiadateľ nedokázal pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy. Tvrdila najmä to, že informácie súvisiace s vývozom z Číny do tretích krajín a dovozom z tretích krajín do Únie pri posudzovaní vplyvu na výrobné odvetvie Únie nie sú relevantné a nie sú v súlade s požiadavkami antidumpingového nariadenia a antidumpingovej dohody WTO. Čínsky vývozca poskytol aj údaje o svojich vývozných cenách oceľových lán a káblov do Únie a uviedol, že tieto ceny sa priblížili cenám Únie, čo naznačuje, že neexistuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu ani opätovného výskytu ujmy. Podľa skupiny Fasten Group čínske vývozné ceny uvedené v žiadosti neboli správne, lebo boli omnoho nižšie, než sú jej vývozné ceny. Skupina Fasten Group okrem toho požiadala Komisiu o ukončenie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti.

(21)

Komisia uviedla, že účelom antidumpingových opatrení je vylúčiť vplyv dumpingu spôsobujúceho ujmu, ktorý narúša obchod, a obnoviť účinnú hospodársku súťaž priaznivým ovplyvňovaním stavu výrobného odvetvia Únie. Aj keby výrobné odvetvie Únie v období posudzovanom v rámci žiadosti neutrpelo značnú ujmu, bolo by potrebné posúdiť, či by v dôsledku čínskeho dovozu v prípade uplynutia platnosti opatrení mohlo dôjsť k opätovnému výskytu ujmy. V bode 4.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania sa navyše uvádza, že podľa žiadateľa existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy v súvislosti s dovozom z ČĽR. V tejto súvislosti žiadateľ predložil dostatočné dôkazy o tom, že keby uplynula platnosť opatrení, súčasná úroveň dovozu prešetrovaného výrobku z dotknutej krajiny do Únie by sa pravdepodobne výrazne zvýšila. Ako sa uvádza v žiadosti, z dôvodu nevyužitej výrobnej kapacity v ČĽR, cenového správania čínskych vývozcov na trhoch tretích krajín, ako aj atraktívnosti trhu Únie sa tento zvýšený dovoz bude realizovať za dumpingové ceny, ktoré budú nižšie než ceny Únie, čo výrobnému odvetviu Únie spôsobí ujmu. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(22)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(23)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vybrala vzorku na základe reprezentatívnosti z hľadiska veľkosti výroby a predaja na voľnom trhu v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania a na základe zemepisnej polohy. Táto vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie: Gustav Wolf GmbH, WIRECO Poland sp. z o.o. a Redaelli Tecna SPA. Komisia v súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke.

(24)

Žiadateľ informoval Komisiu, že objemy predaja a výroby jednej z vybraných spoločností, ktoré boli uvedené v žiadosti, Gustaf Wolf GmbH, v skutočnosti neboli uvedené za každý právny subjekt skupiny jednotlivo, ale konsolidované. Po preskúmaní objemov predaja a výroby prešetrovaného výrobku v jednotlivých spoločnostiach skupiny sa Komisia rozhodla upraviť navrhovanú vzorku a spoločnosť Gustav Wolf GmbH nahradiť spoločnosťou DIEPA Drahtseilwerk Dietz GmbH & Co. KG. Cieľom bolo dodržať metodiku vyberania najväčších subjektov.

(25)

Spoločnosť DIEPA Drahtseilwerk Dietz GmbH & Co. KG následne informovala Komisiu, že z dočasných technických príčin nebude môcť v stanovenej lehote poskytnúť požadované informácie, a teda spolupracovať ako spoločnosť zaradená do vzorky. Komisia preto upravila navrhovanú vzorku a spoločnosť DIEPA Drahtseilwerk Dietz GmbH & Co. KG nahradila iným nemeckým výrobcom Pfeifer Drako Drahtseilwerk GmbH. Toto rozhodnutie prijala na základe objemu predaja a výroby podobného výrobku v Únii od 1. januára 2022 do 31. decembra 2022 a geografického rozloženia. Výrobcovia z Únie zaradení do upravenej vzorky predstavovali 21 % odhadovaného objemu predaja Únie a 21 % celkovej výroby podobných výrobkov. Upravená vzorka sa teda z hľadiska výrobného odvetvia Únie považovala za reprezentatívnu. Komisia v súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k revidovanej vzorke. Neboli doručené žiadne pripomienky. Revidovaná vzorka sa preto potvrdila.

(26)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania.

(27)

Ani jeden neprepojený dovozca neprejavil záujem o poskytnutie požadovaných informácií. Výber vzorky preto nebol potrebný.

(28)

Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí revízneho prešetrovania, aby mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť. Komisia okrem toho požiadala zastupiteľský úrad ČĽR pri Európskej únii, aby určil a/alebo kontaktoval prípadných iných vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní.

(29)

Dotazník na výber vzorky vyplnil jeden vyvážajúci výrobca v ČĽR. Ani on, ani žiadny iný vyvážajúci výrobca/výrobca však neposkytol požadované informácie.

(30)

Zatiaľ čo počas predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti sa identifikovalo 21 vyvážajúcich výrobcov, v súčasnej žiadosti o revízne prešetrovanie je uvedených 46 výrobcov oceľových lán a káblov v ČĽR Dotazník na výber vzorky vyplnila len jedna z týchto spoločností. Neposkytla však požadované informácie o výrobných faktoroch. Táto spoločnosť predstavuje menej než tretinu celkového objemu dovozu oceľových lán a káblov z ČĽR do Európskej únie a menej než 2 % celkovej výroby oceľových lán a káblov v ČĽR. Keďže podiel dovozu z ČĽR na trhu Únie počas obdobia revízneho prešetrovania predstavoval približne 1 %, Komisia usúdila, že menej než tretina tohto dovozu by nepostačovala na získanie informácií potrebných na posúdenie vývoznej ceny a existencie pokračovania dumpingu v období revízneho prešetrovania a nemôže sa považovať za reprezentatívnu z hľadiska celkového dovozu z ČĽR.

(31)

Vzhľadom na nedostatočnú úroveň spolupráce sa Komisia rozhodla nepoužiť postup výberu vzorky podľa článku 17 ods. 1 základného nariadenia. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(32)

Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Nebola doručená žiadna odpoveď.

(33)

Napriek nízkej reprezentatívnosti čínskeho výrobcu, ktorý odoslal vyplnený dotazník na výber vzorky, Komisia vyzvala vyvážajúceho výrobcu o poskytnutie ďalších informácií, ktoré sa možno použijú pri prešetrovaní, v zjednodušenom formulári súvisiacom s jeho domácim predajom, výrobou, vývozom do tretích krajín a vývozom do Únie. Nebola doručená žiadna odpoveď.

(34)

Všetci traja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky zaslali vyplnený dotazník.

(35)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy a na stanovenie záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

(36)

V Bruseli bolo navyše vykonané overovanie v priestoroch právneho zástupcu tohto združenia výrobcov:

(37)

Prešetrovaný výrobok je rovnaký ako v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti, konkrétne oceľové laná a káble vrátane uzavretých lán, s výnimkou lán a káblov z nehrdzavejúcej ocele, s maximálnym rozmerom prierezu presahujúcim 3 mm (ďalej len „prešetrovaný výrobok“), ktoré v súčasnosti patria pod číselné znaky KN ex 7312 10 81, ex 7312 10 83, ex 7312 10 85, ex 7312 10 89 a ex 7312 10 98 (kódy TARIC 7312108112, 7312108113, 7312108119, 7312108312, 7312108313, 7312108319, 7312108512, 7312108513, 7312108519, 7312108912, 7312108913, 7312108919, 7312109812, 7312109813 a 7312109819) (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(38)

Dotknutým výrobkom v tomto prešetrovaní je prešetrovaný výrobok s pôvodom v ČĽR (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(39)

Ako sa zistilo pri predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti, týmto revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti sa potvrdilo, že ďalej uvedené výrobky majú rovnaké fyzikálne a chemické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(40)

Tieto výrobky sa preto považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(41)

V období revízneho prešetrovania (t. j. od 1. januára 2022 do 31. decembra 2022) zostal dovoz oceľových lán a káblov z ČĽR na veľmi nízkej úrovni podobnej tej z predchádzajúceho revízneho prešetrovania. Podľa databázy Comext predstavoval dovoz oceľových lán a káblov z ČĽR v období revízneho prešetrovania približne 1,2 % trhu Únie.

(42)

Ako sa uvádza v odôvodnení 29, dotazník na výber vzorky vyplnil len jeden vyvážajúci výrobca. Neposkytol však žiadne následne požadované informácie. Komisia preto informovala orgány ČĽR, že vzhľadom na neexistenciu spolupráce, zamýšľa pri zisteniach vo vzťahu k ČĽR uplatniť článok 18 základného nariadenia. Komisia nedostala žiadne pripomienky.

(43)

Zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu v dôsledku toho vychádzali z dostupných skutočností, najmä z informácií doručených v žiadosti, informácií prijatých od jedného výrobcu z Únie zaradeného do vzorky a z dostupných štatistík, konkrétne z databáz Comext a Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“), v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(44)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy, ktoré v súvislosti s ČĽR nasvedčovali existencii výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia začala prešetrovanie na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(45)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami, zaslala čínskej vláde dotazník. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Čínska vláda vyplnený dotazník nedoručila a v stanovenej lehote nebolo doručené ani nijaké podanie týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia následne informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v ČĽR použije dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia.

(46)

V bode 5.3.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania Komisia takisto uviedla, že na účel určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt sa vzhľadom na dostupné dôkazy za možnú reprezentatívnu tretiu krajinu namiesto ČĽR podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia považovalo Turecko. Komisia ďalej uviedla, že preskúma ďalšie možné vhodné krajiny v súlade s kritériami stanovenými v článku 2 ods. 6a prvej zarážke základného nariadenia.

(47)

Komisia 13. novembra 2023 informovala zainteresované strany o relevantných zdrojoch, ktoré zamýšľa použiť na účely určenia normálnej hodnoty v zázname do spisu (ďalej len „záznam“), pričom uviedla Turecko ako reprezentatívnu krajinu. Ďalej informovala zainteresované strany, že stanoví predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk na základe dostupných informácií týkajúcich sa spoločnosti Celik Halat, ktorá je výrobcom prešetrovaného výrobku v reprezentatívnej krajine. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(48)

Komisia v zázname uviedla hlavné výrobné faktory. Okrem týchto výrobných faktorov Komisia pripočítala aj režijné náklady, ako je vysvetlené v odôvodnení 106. Navyše vzhľadom na to, že súčasné prešetrovanie je revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia, pri ktorom sa nevyžaduje presný výpočet dumpingového rozpätia, ale skôr stanovenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu, Komisia sa domnievala, že v tomto prípade sa pri výpočte normálnej hodnoty môže výnimočne zamerať na hlavné výrobné faktory.

(49)

Keďže čínski vyvážajúci výrobcovia a čínska vláda dostatočne nespolupracovali, ako sa uvádza v odôvodnení 32, Komisia stanovila normálnu hodnotu podľa informácií uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti a iných ľahko dostupných informácií, ako sa vysvetľuje v ďalšom bode.

(50)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(51)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. (Ďalej len „administratívne, predajné a všeobecné náklady“ .)

(52)

Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády a vyvážajúceho výrobcu bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

(53)

Pri nedávnych prešetrovaniach, ktoré sa týkali odvetvia ocele v ČĽR (15), Komisia zistila výrazné deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(54)

Pri uvedených prešetrovaniach Komisia zistila, že existuje značné zasahovanie vlády v ČĽR, ktoré má za následok deformáciu efektívneho rozdeľovania zdrojov v súlade s trhovými zásadami (16). Komisia najmä dospela k záveru, že v odvetví ocele, ktorá je hlavnou surovinou na výrobu prešetrovaného výrobku, nielen pretrváva výrazná miera vlastníctva čínskou vládou v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia (17), ale čínska vláda je prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách takisto schopná ovplyvňovať ceny a náklady v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia (18). Komisia navyše zistila, že na trh má ďalej rušivý vplyv aj prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich, ako aj do poskytovania surovín a vstupov. V skutočnosti systém plánovania v ČĽR celkovo vedie ku koncentrácii zdrojov v odvetviach, ktoré čínska vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby sa prideľovali v súlade s trhovými silami (19). Komisia okrem toho dospela k záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia, čo spôsobuje deformácie, najmä keď sa platobne neschopné firmy udržiavajú nad vodou, a pri udeľovaní práv na využívanie pôdy v ČĽR (20). V rovnakom duchu Komisia zistila v odvetví ocele deformácie v oblasti mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia (21), ako aj deformácie na finančných trhoch v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, najmä pokiaľ ide o prístup obchodných subjektov ku kapitálu v ČĽR (22).

(55)

Podobne ako v predchádzajúcich prešetrovaniach týkajúcich sa železiarskeho a oceliarskeho odvetvia v ČĽR, Komisia v tomto prešetrovaní preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v žiadosti, ako aj v „Pracovnom dokumente útvarov Komisie o výrazných deformáciách v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu“ (23)(ďalej len „správa“), ktorý sa opiera o verejne dostupné zdroje. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva ČĽR vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane prešetrovaného výrobku. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný prieskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v ČĽR ktoré sa zistili aj v jej predchádzajúcich prešetrovaniach v tejto súvislosti.

(56)

V žiadosti sa tvrdilo, že čínske hospodárstvo ako celok vo veľkej miere ovplyvňujú a postihujú značné vládne zásahy, vzhľadom na ktoré sa v tomto prešetrovaní nemôžu použiť ceny a náklady na domácom trhu čínskeho oceliarskeho priemyslu.

(57)

V žiadosti boli uvedené príklady prvkov poukazujúcich na existenciu deformácií uvedených v článku 2 ods. 6a písm. b) prvej až šiestej zarážke základného nariadenia. S odvolaním sa na viaceré verejne dostupné zdroje informácií, ako sú správa, predchádzajúce prešetrovania Komisie v oceliarskom odvetví a čínske právne predpisy, ako aj na ďalšie zdroje žiadateľ uviedol najmä, že:

(58)

V žiadosti bolo napokon zaujaté stanovisko, že existuje dostatok presvedčivých dôkazov o zasahovaní čínskej vlády do čínskeho odvetvia výroby oceľových lán a káblov, čo vedie k značným deformáciám. Uvádza sa v nej, že existencia týchto výrazných deformácií je dôvodom na stanovenie normálnej hodnoty a dumpingového rozpätia na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(59)

Čínska vláda nepredložila pripomienky ani dôkazy na podporu alebo vyvrátenie existujúcich dôkazov v predmetnom spise vrátane správy a ďalších dôkazov, ktoré predložil žiadateľ, o existencii výrazných deformácií a/alebo o vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade.

(60)

V odvetví prešetrovaného výrobku, konkrétne v železiarskom a oceliarskom odvetví, pretrváva výrazná miera vlastníctva čínskej vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia. Verejne aj súkromne vlastnené podniky v uvedenom odvetví podliehajú politickému dohľadu a usmerňovaniu. Príkladom sú skupiny Ansteel Group (25) a Baowu Steel Group (26) – štátom vlastnené podniky pod vedením ústrednej Komisie pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi – a dcérske spoločnosti skupiny Baowu Chongqing Iron & Steel Company Ltd. (27) a Maanshan Iron & Steel Company Limited (28), Baotou Steel Group – štátom vlastnený podnik v rukách vlády Vnútorného Mongolska (29) – Angang Steel Group – štátom vlastnený podnik pod vedením ústrednej Komisie pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi (30) – ako aj Shougang Group – štátom vlastnený podnik v 100 % vlastníctve spoločnosti Beijing State-Owned Asset Management Ltd (31). Keďže čínski vývozcovia prešetrovaného výrobku nespolupracovali, presný pomer súkromných a štátom vlastnených výrobcov nebolo možné určiť. Hoci konkrétne informácie súvisiace s prešetrovaným výrobkom nemusia byť k dispozícii, toto odvetvie predstavuje pododvetvie železiarskeho a oceliarskeho priemyslu a zistenia týkajúce sa železiarskeho a oceliarskeho odvetvia sa preto považujú za smerodajné aj v súvislosti s prešetrovaným výrobkom.

(61)

Najnovšie čínske politické dokumenty týkajúce sa železiarskeho a oceliarskeho odvetvia potvrdzujú význam, aký čínska vláda naďalej pripisuje tomuto odvetviu, a to vrátane zámeru zasahovať do tohto odvetvia s cieľom formovať ho v súlade s vládnymi politikami. Príkladom toho je usmerňujúce stanovisko ministerstva priemyslu a informačných technológií na podporu rozvoja vysokej kvality oceliarskeho priemyslu, v ktorom sa požaduje ďalšia konsolidácia priemyselnej základne a výrazné zlepšenie úrovne modernizácie priemyselného reťazca (32), 14. päťročný plán rozvoja odvetvia surovín, podľa ktorého sa v tomto odvetví „spojí vedúce postavenie na trhu s podporou vlády“ a ktorý sa bude „venovať rozvoju skupiny popredných spoločností s vedúcim postavením z hľadiska ekológie a kľúčovou konkurencieschopnosťou“ (33), alebo pracovný plán stabilného rastu oceliarskeho priemyslu z roku 2023 (34), v ktorom sa stanovujú tieto ciele: „V roku 2023 […]si investície do fixných aktív v celom odvetví zachovajú konštantnú mieru rastu a výrazne sa zlepší hospodársky úžitok, investície do výskumu a vývoja v odvetví napokon dosiahnu úroveň 1,5 %; rast pridanej hodnoty odvetvia dosiahne približne 3,5 %, v roku 2024 sa bude ďalej optimalizovať vývojové prostredie a štruktúra odvetvia, bude pokračovať prechod k špičkovým, inteligentným a zeleným výrobkom a rast pridanej hodnoty odvetvia prekročí úroveň 4 %“ a predpokladá sa vládou nariadená konsolidácia podnikov v oceliarskom odvetví: „[p]odnecovať popredné spoločnosti k tomu, aby vykonávali fúzie a akvizície, budovali superveľké skupiny podnikov svetového významu v železiarskom a oceliarskom odvetví a podporovali optimálne rozloženie vnútroštátnej výrobnej kapacity v železiarskom a oceliarskom odvetví; podporovať špecializované podniky s vedúcim postavením v konkrétnych segmentoch trhu s oceľou s cieľom ďalej zjednocovať zdroje a vytvárať ekosystém oceliarskeho priemyslu; povzbudzovať železiarske a oceliarske podniky k tomu, aby vykonávali medziregionálne […] fúzie a reštrukturalizáciu […]; zvážiť poskytnutie väčšej politickej podpory pri nahrádzaní kapacít v železiarskych a oceliarskych podnikoch, ktoré uskutočnili zásadné fúzie a reštrukturalizáciu.“

(62)

Podobné príklady zámeru čínskych orgánov dohliadať na vývoj v odvetví a riadiť ho možno vidieť na provinčnej úrovni, ako napríklad v provincii Che-pej, ktorá plánuje „plynule zaviesť skupinový rozvoj organizácií, zrýchliť reformu zmiešaného vlastníctva štátom vlastnených podnikov, zamerať sa na podporu medziregionálnych fúzií a reštrukturalizácií súkromných železiarskych a oceliarskych podnikov a usilovať sa o vytvorenie jednej až dvoch veľkých skupín svetovej úrovne, troch až piatich veľkých skupín s vplyvom na domáci trh, ktoré budú slúžiť ako opora“ a „ďalej rozšíriť postupy recyklácie a obehu oceľového šrotu, posilniť preosievanie a triedenie oceľového šrotu“ . (35) V pláne provincie Che-pej v oceliarskom odvetví sa ďalej uvádza: „Dodržiavať štrukturálne úpravy a zvýšiť význam diverzifikácie výrobkov. Pevne podporovať štrukturálne úpravy a optimalizáciu usporiadania železiarskeho a oceliarskeho priemyslu, podporovať konsolidáciu, reorganizáciu, transformáciu a modernizáciu podnikov a komplexne podporovať rozvoj železiarskeho a oceliarskeho priemyslu až po vznik veľkých podnikov, modernizáciu technického vybavenia, diverzifikáciu výrobných procesov a diverzifikáciu výrobkov v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca“.

(63)

Podobne v pláne vykonávania provincie Che-nan na transformáciu a modernizáciu oceliarskeho priemyslu počas 14. päťročného plánu sa počíta s „vybudovaním typických základní výroby ocele […], vybudovať šesť typických základní výroby ocele v An-jangu, Ťi-juane, Pching-ting-šane, Sin-jangu, Šang-čchiou, Čou-kchou atď. a zvýšiť rozsah, intenzitu, špecializáciu a špecializáciu odvetvia. V rámci nich bude do roku 2025 výrobná kapacita surového železa v An-jangu regulovaná v objeme pod 14 miliónov ton a výrobná kapacita surovej ocele bude regulovaná v objeme do 15 miliónov ton.“ (36)

(64)

Ďalšie ciele priemyselnej politiky sa nachádzajú aj v plánovacích dokumentoch iných provincií, ako je Ťiang-su (37), Šan-tung (38), Šan-si (39), mesto Ta-lien (40) v provincii Liao-ning alebo provincia Če-ťiang (41).

(65)

Ďalším príkladom efektívneho riadenia podľa plánov je, že skupina Ansteel Group uverejnila oznámenie straníckej komisie Ansteel Group Co., Ltd., o svedomitom študovaní, zverejňovaní a zavádzaní ducha 20. národného kongresu strany (42). V oznámení sa uvádza, že skupina Ansteel bude svedomito zavádzať riadiace plány a lepšie ich predstavovať členom strany, kádrom a zamestnancom celej skupiny.

(66)

Pokiaľ ide o schopnosť čínskej vlády zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia, z dôvodu nespolupráce zo strany vyvážajúcich výrobcov nebolo možné systematicky preukázať existenciu osobných prepojení medzi výrobcami prešetrovaného výrobku a Komunistickou stranou Číny. V prípade prešetrovaného výrobku je však k dispozícii niekoľko konkrétnych príkladov. Keďže prešetrovaný výrobok navyše predstavuje pododvetvie oceliarskeho odvetvia, dostupné informácie o výrobcoch ocele sú relevantné aj pre prešetrovaný výrobok.

(67)

Napríklad predseda predstavenstva spoločnosti Baotou Steel Union, ktorá patrí do skupiny Baotou Steel Group, vykonáva v spoločnosti aj funkciu tajomníka strany a predseda odborovej organizácie spoločnosti zastáva funkciu zástupcu tajomníka strany. (43) V rovnakom duchu v rámci skupiny Shougang Group zastáva predseda predstavenstva funkciu tajomníka výboru strany a zástupca výkonného riaditeľa je členom výboru strany (44). Jeden z vedúcich predstaviteľov spoločnosti Hongguang Handan Company podobne verejne vyhlásil, že bez starostlivosti a podpory poskytovanej v neposlednom rade prostredníctvom záruk od čínskej vlády a Komunistickej strany Číny, ktorá má v spoločnosti Hongguang Casting Co. Ltd. viac než 20 členov, by podnik neuspel do takej miery, ako sa mu to podarilo (45). Ďalším príkladom lojality voči Komunistickej strane Číny možno nájsť v článku 3 Čínskeho združenia zlievarní, podľa ktorého združenie prijíma obchodné usmernenie, dohľad a riadenie zo strany príslušných straníckych subjektov, napr. Komisie pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi a ministerstva pre občianske veci, a zabezpečuje podmienky potrebné na svoju účasť (46).

(68)

Ďalšie príklady takýchto prepojení nájdeme aj v spoločnostiach Jiangsu Fasten Holding (47) a Ansteel Group (48). Predseda predstavenstva prvej uvedenej holdingovej spoločnosti a súčasný kontrolór skupiny je tajomník straníckeho výboru (49). Výkonný riaditeľ a zástupca výkonného riaditeľa druhej skupiny sú členmi stáleho výboru strany, zatiaľ čo predseda predstavenstva je aj tajomníkom straníckeho výboru.

(69)

V odvetví prešetrovaného výrobku sú okrem toho zavedené diskriminačné politiky v prospech domácich výrobcov alebo politiky inak ovplyvňujúce trh v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) tretej zarážky základného nariadenia. Prešetrovaním sa identifikovali ďalšie dokumenty, z ktorých vyplýva, že výrobné odvetvie ťaží z vládnych usmernení a zasahovania do železiarskeho a oceliarskeho odvetvia, keďže prešetrovaný výrobok patrí do jedného z jeho pododvetví.

(70)

Železiarsky a oceliarsky priemysel čínska vláda naďalej považuje za kľúčový (50). Potvrdzuje to množstvo plánov, smerníc a iných dokumentov zameraných na toto odvetvie vydaných na celoštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni. V rámci 14. päťročného plánu čínska vláda vyčlenila železiarsky a oceliarsky priemysel na transformáciu a modernizáciu, ako aj na optimalizáciu a štrukturálne úpravy (51). V 14. päťročnom pláne rozvoja odvetvia surovín, ktorý sa vzťahuje aj na železiarsky a oceliarsky priemysel, sa odvetvie podobne označuje ako „základ reálneho hospodárstva“ a  „kľúčová oblasť, ktorá formuje čínsku medzinárodnú konkurenčnú výhodu“ , a stanovuje sa v ňom niekoľko cieľov a pracovných metód, ktoré majú stimulovať rozvoj odvetvia v období rokov 2021 – 2025, ako je technologická modernizácia, zlepšenie štruktúry odvetvia (okrem iného prostredníctvom ďalších koncentrácií podnikov) či digitálna transformácia (52). Uvedeným (pozri odôvodnenie 61) pracovným plánom stabilného rastu oceliarskeho priemyslu sa okrem toho poukazuje na to, ako sa zameranie čínskych orgánov na toto odvetvie začleňuje do širšieho kontextu riadenia čínskeho hospodárstva zo strany čínskej vlády: „ [p]odporovať oceliarske spoločnosti, aby dôsledne zohľadňovali potreby novej infraštruktúry, novej urbanizácie, revitalizácie vidieka a vznikajúcich priemyselných odvetví a zapojili sa do veľkých technických projektov súvisiacich so 14. päťročným plánom v rôznych regiónoch a vynakladali všetko úsilie na zabezpečenie dodávok ocele; zriadiť a prehlbovať mechanizmy spolupráce na dodávateľskej a odberateľskej úrovni medzi oceliarskym odvetvím a hlavnými odvetviami, v ktorých sa používa oceľ, ako je stavba lodí, doprava, stavebníctvo, energetika, výroba automobilov, domácich spotrebičov, poľnohospodárskych strojov a ťažkých strojov, uskutočňovať činnosti na prepojenie výroby a dopytu a aktívne rozširovať oblasti používania ocele“  (53) .

(71)

Pokiaľ ide o železnú rudu, surovinu používanú na výrobu prešetrovaného výrobku, podľa 14. päťročného plánu rozvoja odvetvia surovín štát okrem toho plánuje „racionálne rozvíjať domáce zdroje nerastných surovín; posilniť prieskum súvisiaci so železnou rudou […], zaviesť preferenčné daňové politiky, podporiť zavedenie pokročilej technológie a pokročilého vybavenia na zníženie produkcie pevného banského odpadu“ (54), čo povedie k zriadeniu systému súvisiaceho so zásobami železnej rudy a pôdou bohatou na nerastné suroviny, ktorý „sa stane významným opatrením na stabilizáciu trhovej ceny železnej rudy a zaistenie bezpečnosti priemyselného reťazca“ (55). V provinciách, ako je Che-pej, orgány v tomto odvetví plánujú tieto opatrenia: „diskontovaná subvencia na nové projektové investície; uskutočnenie prieskumu medzi finančnými inštitúciami a ich nasmerovanie k tomu, aby poskytovali zvýhodnené úvery železiarskym a oceliarskym podnikom na prechod do nových priemyselných odvetví, pričom vláda zároveň poskytne diskontované subvencie“ (56). Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia na podnietenie subjektov k tomu, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky zameranými na pomoc podporovaným odvetviam vrátane výroby hlavných surovín používaných na výrobu prešetrovaného výrobku. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

(72)

Prešetrovaný výrobok ovplyvňujú aj deformácie mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia, ako sa uvádza aj v odôvodneniach 54 a 57. Tieto deformácie ovplyvňujú odvetvie jednak priamo (pri výrobe prešetrovaného výrobku alebo hlavných vstupov), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému pracovného práva v ČĽR) (57).

(73)

Navyše pri tomto prešetrovaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že odvetvie prešetrovaného výrobku neovplyvňuje zasahovanie vlády do finančného systému v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, ako bolo uvedené aj v odôvodnení 54. Uvedený (pozri odôvodnenie 61) pracovný plán stabilného rastu poskytuje veľmi dobré príklady aj v súvislosti s týmto druhom zasahovania vlády: „Podnecovať finančné inštitúcie, aby aktívne poskytovali finančné služby oceliarskym spoločnostiam, ktoré vykonávajú fúzie a reorganizácie, úpravy usporiadania, transformáciu a modernizáciu, v súlade so zásadami riadenia rizík a podnikovej udržateľnosti.“ Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(74)

Komisia napokon pripomína, že na výrobu prešetrovaného výrobku sú potrebné viaceré vstupy. Keď výrobcovia prešetrovaného výrobku nakupujú/kontrahujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systematickým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(75)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ceny predaja prešetrovaného výrobku na domácom trhu, ale dotknuté sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach I a II správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď.

(76)

Celkovo z dostupných dôkazov vyplynulo, že ceny prešetrovaného výrobku alebo náklady naň vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia síl na trhu, pretože sú ovplyvňované značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako ukazuje skutočný alebo možný vplyv jedného alebo viacerých relevantných prvkov, ktoré sú v ňom uvedené. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda nespolupracovala, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu. Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj vo vhodnej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa opisuje v ďalšom bode.

(77)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

(78)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 47, Komisia vydala záznam do spisu týkajúci sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty (ďalej len „záznam“). V tomto zázname sa opisujú skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú relevantné kritériá. Záznamom boli zainteresované strany informované o jej zámere považovať v tomto prípade Turecko za vhodnú reprezentatívnu krajinu, ak by sa potvrdila existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(79)

V súlade s kritériami uvedenými v článku 2 ods. 6a základného nariadenia a s návrhmi žiadateľa v žiadosti o revízne prešetrovanie Komisia určila Turecko ako krajinu s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako ČĽR. Svetová banka klasifikuje Turecko na základe hrubého národného dôchodku ako krajinu s vyšším stredným príjmom. Považuje sa teda za krajinu s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako ČĽR.

(80)

Komisia usúdila, že Turecko spĺňa všetky kritériá stanovené v článku 2 ods. 6a základného nariadenia a že všetky príslušné verejné údaje vrátane dovozných štatistík a údajov o nákladoch na suroviny a prácu sú ľahko dostupné a prístupné.

(81)

Komisia predovšetkým našla verejne dostupné finančné informácie o jednom z výrobcov v Turecku, spoločnosti Celik Halat, za mesiace január až september účtovného roku 2022, ktoré zahŕňajú časť obdobia revízneho prešetrovania. Spoločnosť Celik Halat dosiahla primeranú výšku predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku.

(82)

Komisia zistila, že ceny elektriny v Turecku v prvom polroku 2022 vzrástli na úroveň, ktorá veľmi prevýšila mieru inflácie v krajine. Turecký štatistický úrad navyše nezverejnil informácie o cenách elektriny v druhom polroku 2022. Vzhľadom na to, že údaje za druhý polrok 2022 nie sú k dispozícii, pri určovaní nedeformovanej ceny elektriny Komisia vychádzala z verejne dostupných údajov, ktoré zverejnila malajzijská elektrárenská spoločnosť Tenaga Nasional Berhad (60), brazílske ministerstvo baníctva a energetiky v Brazílii (61) a thajský metropolitný úrad pre elektrickú energiu (62), podľa ktorých vypočítala referenčnú hodnotu súvisiacu s energiami.

(83)

Komisia analyzovala aj dovoz hlavných výrobných faktorov do Turecka. Z analýzy údajov o dovoze vyplynulo, že dovoz hlavných výrobných faktorov do Turecka nebol výrazne ovplyvnený dovozom z ČĽR ani zo žiadnej z krajín uvedených v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (63).

(84)

Zainteresované strany boli vyzvané, aby predložili pripomienky k vhodnosti Turecka ako reprezentatívnej krajiny a spoločnosti Celik Halat ako výrobcu v reprezentatívnej krajine.

(85)

Žiadna zainteresovaná strana v nadväznosti na záznam nepredložila pripomienky k výberu Turecka za reprezentatívnu krajinu.

(86)

Vzhľadom na nespoluprácu a po určení Turecka ako vhodnej reprezentatívnej krajiny na základe všetkých uvedených skutočností napokon nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia.

(87)

Vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu, ako sa navrhovalo v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, a vzhľadom na to, že Turecko vyhovuje kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, Komisia vybrala Turecko za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(88)

V zázname Komisia uviedla zoznam výrobných faktorov stanovených v odpovedi na dotazník jedného z výrobcov Únie, ako sú materiály, elektrina a práca, ktoré vyvážajúci výrobcovia používajú pri výrobe prešetrovaného výrobku, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli verejne dostupné informácie o nedeformovaných hodnotách ku každému výrobnému faktoru uvedenému v danom zázname. Komisia určila zoznam výrobných faktorov a ich jednotkovú spotrebu na základe informácií uvedených v žiadosti, ďalších informácií, ktoré predložil žiadateľ, a informácií zhromaždených počas overovaní na mieste u jedného z výrobcov uvedených vo vzorke. Komisia takisto uviedla, že pri vytváraní normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije databázu GTA na stanovenie nedeformovaných nákladov na väčšinu výrobných faktorov, najmä na hlavné suroviny. Komisia navyše uviedla, že pri stanovovaní nedeformovaných nákladov práce použije verejne dostupné informácie tureckého štatistického úradu, ktoré zverejnila turecká vláda (64).

(89)

Ako sa opisuje v odôvodnení 82, pri vypočítavaní referenčnej hodnoty súvisiacej s energiami Komisia použila skupinu krajín na podobnej úrovni hospodárskeho rozvoja ako ČĽR, ktoré sa zvyčajne používajú ako reprezentatívne krajiny pri iných prešetrovaniach a takisto vyrábajú oceľové laná a káble, pričom brala do úvahy, že ceny elektriny sa v prvom polroku 2022 zvyšovali rýchlejšie než miera inflácie.

(90)

Komisia v zázname informovala zainteresované strany aj o tom, že z dôvodu zanedbateľného významu hodnoty niektorých surovín na celkových výrobných nákladoch tieto položky zaradila do skupiny spotrebného materiálu. Komisia ďalej informovala, že vypočíta percentuálny podiel spotrebného materiálu na celkových nákladoch na suroviny a tento podiel uplatní na prepočítané náklady na suroviny, pričom použije stanovené nedeformované referenčné hodnoty vo vhodnej reprezentatívnej krajine.

(91)

Na základe všetkých informácií vyplývajúcich zo žiadosti a následných informácií predložených žiadateľom a zhromaždených počas overovaní na mieste u jedného z výrobcov z Únie zaradeného do vzorky s najvyšším objemom výroby boli na účel stanovenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia určené tieto výrobné faktory, jednotková spotreba a ich zdroje:

Tabuľka 1

Výrobné faktory súvisiace s oceľovými lanami a káblami

(92)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín na úrovni dodania do závodu výrobcovi z reprezentatívnej krajiny Komisia vychádzala z váženého priemeru dovoznej ceny CIF do reprezentatívnej krajiny, ako bol vykázaný v databáze GTA, ku ktorému pripočítala dovozné clá a náklady na prepravu. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR a krajín, ktoré nie sú členskými krajinami WTO a ktoré sú uvedené v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (66). Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, keďže v bode 3.3.1 dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvňujú aj vývozné ceny. Po vylúčení dovozu z ČĽR do reprezentatívnej krajiny zostal objem dovozu z iných tretích krajín reprezentatívny.

(93)

V prípade viacerých výrobných faktorov predstavovali skutočné náklady, ktoré vznikli spolupracujúcemu výrobcovi z Únie v období revízneho prešetrovania, zanedbateľný podiel celkových nákladov na suroviny. Keďže hodnota, ktorá sa v týchto prípadoch použila, bez ohľadu na použitý zdroj nemala žiadny citeľný vplyv na výpočty dumpingového rozpätia, Komisia sa rozhodla, že tieto náklady zahrnie do spotrebných materiálov, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 90.

(94)

K týmto dovozným cenám by sa mali pripočítať aj náklady na vnútroštátnu dopravu. Vzhľadom na povahu revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, ktoré bolo zamerané skôr na zisťovanie, či počas obdobia revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti dumping pokračoval alebo či sa mohol opätovne vyskytnúť, a nie na zisťovanie jeho presného rozsahu, Komisia rozhodla, že úpravy na zohľadnenie vnútroštátnej dopravy v tomto prípade nie sú potrebné. Takéto úpravy by mali za následok iba zvýšenie normálnej hodnoty, a tým aj dumpingového rozpätia.

(95)

Na stanovenie referenčnej hodnoty nákladov práce Komisia použila najnovšie štatistiky uverejnené Tureckým štatistickým úradom (67). Tento úrad uverejňuje podrobné informácie o nákladoch práce v rôznych hospodárskych odvetviach v Turecku. Komisia stanovila referenčnú hodnotu na základe hodinových nákladov práce v roku 2020 hospodárskej činnosti „výroba a spracovanie kovov“, kód NACE C.24 podľa klasifikácie NACE rev. 2. Hodnoty sa následne upravili o infláciu použitím cenového indexu domácich výrobcov (68), aby odrážali náklady za obdobie revízneho prešetrovania.

(96)

Ako sa uvádza v odôvodnení 82, ceny elektriny v Turecku sa zvyšovali omnoho rýchlejšie než miera inflácie v krajine v roku 2022 a verejne dostupné ceny boli za obdobie revízneho prešetrovania dostupné len čiastočne. Pri určovaní nedeformovaných cien elektriny preto Komisia vychádzala z referenčných hodnôt skupiny krajín na úrovni hospodárskeho rozvoja podobného ČĽR, a to Brazílie, Malajzie, Thajska a z údajov o spotrebe jedného výrobcu z Únie (69).

(97)

Ceny elektriny boli verejne dostupné na webovom sídle ministerstva baníctva a energetiky Brazílie (Ministério de Minas e Energia) (70). Komisia použila údaje o priemyselných cenách elektriny v príslušnom pásme spotreby v kWh na základe mesačných výkazov vzťahujúcich sa na obdobie revízneho prešetrovania. Komisia použila priemernú priemyselnú sadzbu zodpovedajúcu 1,01 CNY/kWh.

(98)

Ceny elektriny boli verejne dostupné na webovom sídle elektrárenskej spoločnosti Tenaga Nasional Berhad (TNB) (71) v jej pravidelných tlačových správach. Komisia použila údaje o priemyselných cenách elektriny v príslušnom pásme spotreby v kWh vzťahujúce sa na obdobie revízneho prešetrovania.

(99)

Komisia použila sadzby uplatňované pri odberateľoch v kategórii „stredné napätie“. Konečná cena elektriny pozostávala z poplatku za elektrickú energiu (kW) a poplatku za spotrebu (kWh). Dostupné informácie naznačujú, že priemerná sadzba počas obdobia revízneho prešetrovania zodpovedala 0,58 CNY/kWh.

(100)

Ceny elektriny boli verejne dostupné na webovom sídle metropolitného úradu pre elektrickú energiu Thajska a zahŕňali celé Thajsko (72). Komisia použila priemernú priemyselnú sadzbu zodpovedajúcu 0,86 CNY/kWh (73).

(101)

Komisia následne vypočítala jednoduchý priemer nedeformovanej ceny elektriny použiteľný pre vybranú skupinu krajín na úrovni 0,824 CNY/kWh.

(102)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté vo výrobných faktoroch, ako sa uvádza skôr v texte.

(103)

S cieľom stanoviť nedeformovanú hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou a vzhľadom na neexistujúcu spoluprácu vyvážajúcich výrobcov Komisia použila dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na základe údajov jedného výrobcu z Únie zaradeného do vzorky, Komisia preto stanovila pomer režijných nákladov spojených s výrobou k celkovým výrobným nákladom a nákladom práce. Tento percentuálny podiel potom v závislosti od vyrábaného modelu uplatnila na nedeformovanú hodnotu priamych výrobných nákladov s cieľom získať nedeformovanú hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou.

(104)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(105)

Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Vzhľadom na nespoluprácu vyvážajúcich výrobcov sa Komisia opierala o informácie, ktoré žiadateľ uviedol v žiadosti o revízne prešetrovanie, a o informácie o jednotkovej spotrebe jednotlivých faktorov (materiálu, elektriny a práce) na výrobu oceľových lán a káblov jedného výrobcu z Únie.

(106)

Po stanovení nedeformovaných priamych výrobných nákladov Komisia pripočítala režijné náklady spojené s výrobou, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, ako sa uvádza v odôvodneniach 102 až 103. Režijné náklady spojené s výrobou sa stanovili na základe údajov, ktoré poskytol jeden výrobca z Únie. Predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk sa stanovili na základe finančných výkazov tureckého výrobcu Celik Halat za prvý až tretí štvrťrok 2022 uvedených v účtovníctve spoločnosti (74) (pozri oddiel 3.3.2.1). Komisia zistila, že zistená miera zisku spoločnosti Celik Halat za prvý až tretí štvrťrok 2022 bola neprimeraná v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Toto zistenie vyplýva zo skutočnosti, že zistená miera zisku sa vzhľadom na informácie uvedené v žiadosti o revízne prešetrovanie javí ako príliš nízka v porovnaní s priemerným ziskom v odvetví výroby daného výrobku a aj v porovnaní s cieľovým ziskom za dotknutý výrobok, ako sa uvádza v odôvodnení 186. Komisia však poznamenala, že vzhľadom na to, že sa vykonáva revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, pripočítaním akejkoľvek sumy k zisku by sa len zvýšil dumping, ktorý je značný aj bez jej pripočítania. K nedeformovaným priamym výrobným nákladom Komisia pripočítala tieto položky:

(107)

Na základe toho Komisia vytvorila normálnu hodnotu na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(108)

Ako sa uvádza v odôvodnení 32, vývozná cena čínskych vyvážajúcich výrobcov vzhľadom na nespoluprácu čínskych vyvážajúcich výrobcov vychádza z dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia, t. j. z informácií Eurostatu.

(109)

Keďže vyvážajúci výrobcovia z ČĽR nespolupracovali, vývozná cena sa určila na základe dostupných štatistík, konkrétne z databázy Comext (Eurostat). Vývoz z Číny počas obdobia revízneho prešetrovania prebiehal tak v rámci aktívneho zošľachťovacieho styku, ako aj v bežnom režime, ako sa uvádza v odôvodnení 137. Pri výpočtoch sa za primerane dostupnú informáciu o vývoznej cene do Únie považovala vývozná cena v oboch režimoch. Keďže ceny do databázy Comext sa zaznamenávajú na úrovni cien CIF (náklady, poistenie, prepravné), úroveň zo závodu bola stanovená na základe dôkazov poskytnutých v žiadosti týkajúcich sa nákladov na dopravu, manipuláciu, námornú a vnútrozemskú prepravu.

(110)

Komisia porovnala vytvorenú normálnu hodnotu určenú podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia a vývoznú cenu na základe uvedenej ceny zo závodu.

(111)

Na základe toho sa zistilo, že vývozná cena je omnoho nižšia (o 50 %) než vytvorená normálna hodnota. Dospelo sa tak k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania dumping pokračoval.

(112)

V nadväznosti na zistenie existencie dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia prešetrila, či existuje pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu v prípade uplynutia platnosti opatrení. Analyzovali sa tieto ďalšie prvky: 1. výrobná a voľná kapacita v ČĽR a 2. atraktívnosť trhu Únie a vývozné ceny do tretích krajín, ako aj možná absorpčná kapacita trhov tretích krajín a opatrenia na ochranu obchodu na iných vývozných trhoch.

(113)

Keďže čínski vyvážajúci výrobcovia a čínska vláda nespolupracovali, Komisia vo svojom posúdení vychádzala z dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia, konkrétne z informácií uvedených v žiadosti o prešetrovanie pred uplynutím platnosti, verejne dostupných údajov a informácií z databázy GTA.

(114)

Žiadateľ v žiadosti uviedol odhady súvisiace s výrobou oceľových lán a káblov v ČĽR a s príslušnou výrobnou a voľnou kapacitou (75). Tieto odhady vychádzajú z Global Steel Wire Rope Market Research Report, Segment by Major Players, Types, Applications and Regions, 2017-2027 (Globálna správa o prieskume trhu s oceľovými lanami rozdelená podľa kľúčových hráčov, typov, využití a regiónov, 2017 – 2027, ďalej len „správa“) (76). Odhaduje sa, že Čína v roku 2022 vyrobila 3,6 milióna ton oceľových lán a káblov, čo predstavuje takmer 10 % nárast od roku 2019. Výrobná kapacita súvisiaca s oceľovými lanami a káblami v ČĽR za rok 2022 sa odhaduje na približne 6 miliónov ton, čo predstavuje 75 % odhadovanej svetovej výrobnej kapacity oceľových lán a káblov za rok 2022. Domáca spotreba oceľových lán a káblov v Číne za rok 2022 sa odhaduje na približne 3,1 milióna ton. Po odpočítaní odhadovaného vývozu z Číny do všetkých krajín (odhaduje sa na približne 0,5 milióna ton) sa čínska voľná kapacita odhaduje na približne 2,4 milióna ton. Vzhľadom na to, že spotreba na voľnom trhu Únie počas obdobia revízneho prešetrovania dosiahla 0,18 milióna ton (pozri oddiel 5.2 uvedený nižšie), dosahovala čínska voľná kapacita viac než desaťnásobok spotreby na voľnom trhu Únie.

(115)

Komisia porovnala aj voľnú kapacitu v ČĽR počas obdobia revízneho prešetrovania s voľnou kapacitou počas predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a konštatovala, že došlo k výraznému nárastu. Zatiaľ čo v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti (77) sa čínska voľná kapacita odhadovala na približne 1,8 milióna ton, počas súčasného obdobia revízneho prešetrovania sa odhaduje na 2,4 milióna ton. Znamená to, že len od posledného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti sa voľná kapacita zvýšila tak, že prekračuje celý dopyt Únie. Žiadateľ navyše poskytol informácie o tom, že čínski výrobcovia oceľových lán a káblov napriek už teraz značným voľným kapacitám ďalej rozširujú výrobnú kapacitu (78). Nič nenaznačuje, že by takúto zvýšenú voľnú kapacitu dokázal absorbovať čínsky domáci trh alebo trh ktorejkoľvek inej tretej krajiny.

(116)

Prebytok výrobných kapacít je stimulom na pokračovanie vývozu za dumpingové ceny. Je rozumné predpokladať, že čínske odvetvie výroby oceľových lán a káblov musí využiť všetky existujúce možnosti na zvýšenie výroby, aby naplno využilo značné investície do inštalovaných kapacít. Najočividnejším spôsobom je preniknúť na trh Únie, ktorý je z pohľadu cien a veľkosti najatraktívnejší, ako sa vysvetľuje v oddiele 4.2 nižšie, čo je prejavom nepretržitých dumpingových praktík čínskych vyvážajúcich výrobcov, ako sa uvádza v odôvodnení 111.

(117)

Na základe uvedených skutočností a úvah Komisia dospela k záveru, že čínski vyvážajúci výrobcovia majú značné voľné kapacity, ktoré by v prípade uplynutia platnosti opatrení pravdepodobne využili na vývoz oceľových lán a káblov do Únie za dumpingové ceny.

(118)

Komisia preskúmala, či je pravdepodobné, že by v prípade uplynutia platnosti opatrení čínski vyvážajúci výrobcovia zvýšili svoj predaj na vývoz na trh Únie za dumpingové ceny. Pri zisťovaní toho, či je trh Únie atraktívny z pohľadu úrovní cien, Komisia preto analyzovala úroveň cien čínskeho vývozu na trhy tretích krajín a porovnala ju s úrovňou cien čínskeho vývozu na trh Únie. Čínske vývozné ceny a atraktívnosť trhu Únie sa zisťovali na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia, a to na základe údajov z databázy GTA a informácií uvedených v žiadosti.

(119)

Keďže čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, ako primerane dostupné informácie Komisia použila údaje z databázy GTA podľa kategórie (kód HS 7312 10) dotknutého výrobku a zamerala sa na päť základných vývozných trhov Číny, a to na Indiu, Južnú Kóreu, Thajsko, USA a Vietnam. Vývoz do týchto piatich krajín predstavoval viac než 50 % všetkého čínskeho vývozu v uvedenej kategórii výrobku. Zistilo sa, že v období revízneho prešetrovania bola priemerná cena čínskeho vývozu do Únie v tejto kategórii výrobku vyššia než priemerná čínska vývozná cena na ktorýkoľvek z týchto ďalších vývozných trhov. Uvedené zistenia o tejto kategórii výrobku vychádzajúce zo štatistík GTA potvrdzovali informácie uvedené v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, čo dokazuje, že dovozné ceny čínskych oceľových lán a káblov dovážaných zákazníkom na trhu Únie boli vyššie než ceny na trhu ktoréhokoľvek iného hlavného obchodného partnera (79).

(120)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 119, na základe dostupných informácií sa zistilo, že vyvážajúci výrobcovia z ČĽR môžu na trhu Únie dosiahnuť vyššie ceny než v iných tretích krajinách. To by naznačovalo, že trh Únie je veľmi atraktívny, pretože čínski vyvážajúci výrobcovia môžu pri predaji v Únii dosiahnuť vyššie zisky než pri predaji na iných vývozných trhoch. Vzhľadom na to, že čínski výrobcovia oceľových lán a káblov majú značné voľné kapacity, ako sa uvádza v uvedenom odôvodnení 114, musia mať navyše prístup tak na veľké, ako aj na menšie trhy, aby si zabezpečili určitú úroveň využitia kapacity závodov, v ktorých sa vyrábajú oceľové laná a káble. Podľa informácií zo spisu čínski vyvážajúci výrobcovia oceľových lán a káblov predávajú viac než 80 krajinám (80). Je rozumné domnievať sa, že je lákavejšie zvýšiť vývoz na jeden trh, ktorý dokáže pohltiť významnú časť čínskej nadmernej kapacity, než na viacero malých trhov, keďže predajom veľkým zákazníkom v tom istom regióne je možné znížiť aj náklady na dopravu, logistiku a organizačné náklady.

(121)

Trh Únie je podľa dostupných informácií navyše domovom v podstate všetkých hlavných odvetví používateľov oceľových lán a káblov, ako je rybolov, námorná doprava, stavba lodí, ropný a plynárenský priemysel, baníctvo, lesné hospodárstvo, letecká preprava, automobilový priemysel, stavebné inžinierstvo, stavebníctvo a výroba výťahov, čo poukazuje na veľký trhový potenciál čínskych vyvážajúcich výrobcov; keďže mnohé miesta určenia čínskeho vývozu nemajú odborné znalosti potrebné pre určité použitia oceľových lán a káblov (81).

(122)

Ako sa uvádza v oddiele 1.1, zistilo sa, že čínski vyvážajúci výrobcovia navyše obchádzajú platné antidumpingové opatrenia. Pokusy o obchádzanie pravidiel a skutočnosť, že napriek existencii antidumpingových opatrení si čínski výrobcovia naďalej zachovávajú určitú prítomnosť na trhu Únie, sú dôkazom atraktívnosti veľkého trhu Únie pre čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(123)

Na dovoz čínskych oceľových lán a káblov do Mexika, Turecka, na Ukrajinu a do Spojeného kráľovstva sa podľa databázy WTO (82) v roku 2023 navyše vzťahovali antidumpingové clá.

(124)

Vzhľadom na to, že čínski vývozcovia majú ťažkosti pri predaji na tieto trhy, by sa trh Únie v prípade uplynutia platnosti aktuálnych opatrení stal pre čínskych vývozcov usilujúcich sa o vývoz svojej nadprodukcie a využitie voľnej kapacity ešte atraktívnejším.

(125)

Na základe uvedeného a vzhľadom na osobitnú úroveň čínskych vývozných cien na trhu Únie v porovnaní s inými vývoznými trhmi a širokú základňu odvetví používateľov oceľových lán a káblov v Únii je zrejmé, že keby platnosť opatrení uplynula, čínski vývozcovia by mali silnú motiváciu pokračovať vo vývoze do Únie za dumpingové ceny, pričom by do nej vyvážali omnoho väčšie množstvá vzhľadom na to, že iné vývozné trhy by neboli schopné absorbovať obrovské objemy čínskych oceľových lán a káblov, ktoré môžu byť vyrobené.

(126)

Prešetrovaním sa dokázalo, že čínsky dovoz napriek relatívne malým objemom dovozu v porovnaní so spotrebou Únie počas obdobia revízneho prešetrovania naďalej vstupoval na trh Únie za dumpingové ceny.

(127)

Navyše sa zistilo, že dumpingové ceny potvrdzuje analýza čínskych vývozných cien do iných tretích krajín. Komisia ďalej zistila, že predaj čínskych vyvážajúcich výrobcov na ich najdôležitejších vývozných trhoch sa uskutočňuje za výrazne nižšie ceny ako v Únii a že viaceré krajiny zaviedli opatrenia na ochranu obchodu pred čínskym vývozom oceľových lán a káblov.

(128)

Komisia nadôvažok zistila, že len voľná kapacita v Číne predstavovala počas obdobia revízneho prešetrovania viac než desaťnásobok spotreby Únie a že trh Únie je vzhľadom na svoju veľkosť a ceny pre čínskych vyvážajúcich výrobcov veľmi atraktívny. Vzhľadom na značnú voľnú kapacitu v ČĽR a atraktívnosť trhu Únie dospela Komisia k záveru, že keby platnosť opatrení uplynula, čínski vyvážajúci výrobcovia by pravdepodobne aktivovali voľnú kapacitu a vývoz do tretích krajín dokonca presmerovali na trh Únie za dumpingové ceny, a to vo veľkých objemoch.

(129)

Vzhľadom na pokračovanie dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania, cenové správanie čínskych vývozcov na trhoch tretích krajín, existujúcu voľnú kapacitu v ČĽR, veľkosť trhu Únie a prevažujúce ceny na uvedenom trhu a opatrenia na ochranu obchodu pred vývozom oceľových lán a káblov s pôvodom v ČĽR na iné dôležité trhy preto Komisia dospela k záveru, že existuje veľká pravdepodobnosť, že dumping z ČĽR bude pokračovať alebo sa po uplynutí platnosti opatrení bude v každom prípade opätovne vyskytovať, pričom jeho objem sa výrazne zvýši.

(130)

Podobný výrobok vyrábalo v Únii počas posudzovaného obdobia približne 25 výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(131)

Celková výroba v Únii v období revízneho prešetrovania bola stanovená na 137 910 ton. Komisia stanovila tento údaj na základe overených makroekonomických údajov uvedených vo vyplnených dotazníkoch Európskeho združenia odvetvia oceľových lán (EWRIS). Ako sa uvádza v odôvodnení 25, do vzorky boli zaradení traja výrobcovia z Únie, ktorí predstavujú 21 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(132)

Komisia stanovila celkovú spotrebu v Únii (trh vlastnej spotreby a voľný trh) na základe overených makroekonomických údajov uvedených vo vyplnených dotazníkoch Európskeho združenia odvetvia oceľových lán (EWRIS) (o celkovom predaji na trhu Únie) a údajov Eurostatu (o dovoze do Únie).

(133)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii (v tonách)

(134)

Spotreba na voľnom trhu Únie sa v roku 2020 znížila o 10 % a potom sa zvýšila na úroveň vyššiu ako v roku 2019. Do obdobia revízneho prešetrovania sa v porovnaní s rokom 2019 zvýšila o 6 %. Celková spotreba sa vyvíjala veľmi podobne.

(135)

Pokles v roku 2020 nasledovaný zvýšením spotreby možno vysvetliť celkovým hospodárskym poklesom spôsobeným obmedzeniami uloženými v roku 2020 v súvislosti s pandémiou COVID-19, ako aj s následnou hospodárskou obnovou po zrušení opatrení v priebehu roku 2021. Väčšina hlavných odvetví používateľov prešetrovaného výrobku mala tendenciu ovplyvňovať spotrebu v závislosti od všeobecnej hospodárskej situácie na trhu Únie.

(136)

Spotreba na trhu vlastnej spotreby dosahovala v troch zo štyroch rokov posudzovaného obdobia len približne 1 %. Komisia usúdila, že tento podiel nie je významný, a neovplyvňuje preto celkové závery o spotrebe, ani nemá výrazný vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie.

(137)

Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov z databázy Comext. Podiel dovozu na trhu bol stanovený aj na základe údajov o dovoze z databázy Comext a o spotrebe na voľnom trhu Únie. Dovoz z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu (v tonách) a jeho podiel na trhu

(138)

Počas posudzovaného obdobia celkové objemy dovozu z Číny z roka na rok kolísali a celkové dovážané množstvá počas posudzovaného obdobia klesli o 11 %.

(139)

Podiel dovozu z Číny na trhu sa počas posudzovaného obdobia znížil o 0,2 percentuálneho bodu. Podiel dovozu z Číny na trhu teda počas posudzovaného obdobia zostal na mierne klesajúcej, ale celkovo stabilnej úrovni.

(140)

Dotknutý výrobok sa z Číny dovážal v bežnom dovoznom režime, na ktorý sa antidumpingové clá vzťahujú, a v colnom režime aktívny zušľachťovací styk, na ktorý sa antidumpingové clá nevzťahujú.

(141)

Dovoz v colnom režime aktívny zušľachťovací styk sa od roku 2019 do roku 2020 zvýšil o 22 % a potom sa od roku 2020 do obdobia revízneho prešetrovania znížil o 56 %. Dovoz z Číny v colnom režime aktívny zušľachťovací styk sa počas posudzovaného obdobia celkovo znížil o 47 %, čo v období revízneho prešetrovania predstavovalo 0,5 % podiel na trhu. V rámci tohto režimu by sa dovoz pred spätným vývozom začlenil do stavebníctva ako odberateľského odvetvia. Príkladom sú veľké inžinierske zmluvy. Veľké výkyvy ako také sa pri veľkých množstvách považujú za normálne.

(142)

Dovoz v bežnom režime sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 62 %. Z hľadiska podielu na trhu sa tento dovoz zvýšil len z približne 0,5 % v roku 2019 na 0,7 % v období revízneho prešetrovania.

(143)

Keďže čínski vyvážajúci výrobcovia pri prešetrovaní nespolupracovali, Komisia stanovila ceny dovozu z Číny na základe údajov z databázy Comext.

(144)

Vážený priemer ceny dovozu z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 4

Dovozné ceny (v EUR/t)

(145)

Priemerná cena celého dovozu dotknutého výrobku z Číny sa v posudzovanom období zvýšila o 37 %. Pri dovoze v bežnom režime aj v colnom režime aktívny zušľachťovací styk sa ceny vyvíjali podobne.

(146)

Zvýšenie celkových cien uvedené v tabuľke 9 a dovozných cien z ďalších krajín uvedené v tabuľke 5 kopírovalo vývoj cien na trhu Únie, čoho dôkazom sú ceny vo výrobnom odvetví Únie.

(147)

Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia revízneho prešetrovania tak, že porovnala:

(148)

Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia revízneho prešetrovania. Vyplynulo z neho, že vážený priemer rozpätia podhodnotenia ceny bol 20,4 % z dovozu z dotknutej krajiny na trh Únie, keď sa antidumpingové clá zohľadnili, a 41,3 %, keď sa antidumpingové clá nezohľadnili.

(149)

Z analýzy štatistík obchode z databázy Comext vyplýva, že väčšina čínskeho dovozu bola deklarovaná pod kódom TARIC ako druh s priemerom menším ako 12 milimetrov. Komisia porovnala ceny týchto dovezených výrobkov s cenami podobných druhov výrobku výrobného odvetvia Únie. Výsledok porovnania dokazuje ešte väčšie rozpätie podhodnotenia ceny (41,2 % s antidumpingovými clami a 55,4 % bez antidumpingových ciel).

(150)

Dovoz prešetrovaného výrobku z tretích krajín pochádza najmä z Kórejskej republiky, Indie, Turecka a Thajska. Množstvá a ceny boli získané z databázy Comext.

(151)

Celkový objem dovozu do Únie, ako aj podiel na trhu a cenové trendy dovozu prešetrovaného výrobku z iných tretích krajín sa vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Dovoz z tretích krajín

(152)

Celkový dovoz zo všetkých tretích krajín okrem Číny sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 22 %.

(153)

Podiel tohto dovozu na celkovom dovoze sa zvýšil zo 47,6 % v roku 2019 na 54,7 % v období revízneho prešetrovania, zatiaľ čo dovozné ceny sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 34 %.

(154)

Zatiaľ čo podiel dovozu z Kórejskej republiky na celkovom dovoze sa znížil a podiel dovozu z Turecka zostal počas posudzovaného obdobia stabilný, podiel dovozu z Indie sa zvýšil z 8 % na 13 % a z Thajska zo 4,7 % na 7 %.

(155)

Ako je uvedené v odôvodnení 6, platné antidumpingové clá na dovoz dotknutého výrobku z Číny sa po prešetrení obchádzania rozšírili tak, aby zahŕňali dovoz prešetrovaného výrobku odosielaného z Maroka a Kórejskej republiky. Treba poznamenať, že dovoz z Maroka bol počas posudzovaného obdobia zanedbateľný. Z Kórejskej republiky v posudzovanom období navyše dovážali vyvážajúci výrobcovia, ktorým bola vykonávacím nariadením (EÚ) č. 400/2010 udelená výnimka.

(156)

Počas obdobia revízneho prešetrovania boli priemerné dovozné ceny z tretích krajín okrem Číny nižšie než priemerná cena výrobného odvetvia Únie a o niečo nižšie než dovozné ceny z Číny v bežnom režime (ako sa uvádza v tabuľkách 4 a 5).

(157)

Posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie zahŕňa vyhodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(158)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov uvedených vo vyplnenom dotazníku od združenia EWRIS, ktoré sa týkali všetkých výrobcov z Únie. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z overených vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Konštatovalo sa, že z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sú obidva súbory týchto údajov reprezentatívne.

(159)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(160)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(161)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(162)

Objem predaja sa od roku 2019 do roku 2020 znížil o 9 % a neskôr sa od roku 2020 do obdobia revízneho prešetrovania zvýšil o 5,3 %. Objem výroby sa počas posudzovaného obdobia celkovo znížil o 4 %.

(163)

Výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie bola v posudzovanom období stabilná.

(164)

Využitie kapacity sa v posudzovanom období znížilo o 6 %, čo odzrkadľuje klesajúci vývoj výroby uvedený v tabuľke 6.

(165)

Komisia poznamenala, že výrobná kapacita by sa líšila v závislosti od kombinácie vyrábaných druhov výrobku. Kapacita sa vypočítala na základe nedávnej kombinácie vyrábaných výrobkov.

(166)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Objem predaja a podiel na trhu (v tonách)

(167)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie sa počas posudzovaného obdobia celkovo znížil o 9 %.

(168)

Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu Únie sa počas posudzovaného obdobia znížil o 14 % alebo 7 percentuálnych bodov, pričom počas obdobia revízneho prešetrovania klesol na 44,1 % v porovnaní s 51,1 % v roku 2019.

(169)

Veľkosť poklesu podielu výrobného odvetvia Únie na trhu bola v posudzovanom období podobná nárastu podielu na trhu tretích krajín okrem Číny, ako sa uvádza v tabuľke 5.

(170)

Postavenie výrobného odvetvia Únie na trhu sa v posudzovanom období zmenšilo. Tento názor vychádza z poklesu objemu predaja a podielu na trhu, ako sa uvádza v tabuľke 7.

(171)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Zamestnanosť a produktivita

(172)

Počet zamestnancov vo výrobnom odvetví Únie sa počas posudzovaného obdobia znížil o 3 %. Najväčšie zníženie o 7 % nastalo od roku 2019 do roku 2020 a po ňom do obdobia prešetrovania nasledovalo zvyšovanie. Tento trend kopíroval vývoj objemu výroby a predaja opísaný v tabuľkách 6 a 7. Zníženie zamestnanosti medzi rokmi 2019 a 2020 možno vysvetliť poklesom výroby po zavedení obmedzení v súvislosti s pandémiou COVID 19. Po zrušení týchto opatrení sa zamestnanosť znova zvýšila, počet zamestnancov však nedosiahol úroveň z roku 2019.

(173)

Produktivita ostala v tomto období stabilná, pričom sa od roku 2019 do obdobia revízneho prešetrovania mierne znížila o 1 %.

(174)

Dumpingové rozpätie stanovené počas obdobia revízneho prešetrovania bolo výrazne nad úrovňou de minimis. Úroveň dovozu počas obdobia revízneho prešetrovania zároveň predstavovala 1,2 % spotreby na voľnom trhu Únie. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol preto pomerne obmedzený.

(175)

V dôsledku vplyvu veľkého množstva dovozu z tretích krajín a vývoja celkovej hospodárskej situácie Únie sa výrobné odvetvie Únie v posudzovanom období nezotavilo z dôsledkov minulého dumpingu.

(176)

Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 9

Predajné ceny a výrobné náklady v Únii (EUR/tona)

(177)

Priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v období revízneho prešetrovania v porovnaní s rokom 2019 zvýšili o 40 %.

(178)

Jednotkové výrobné náklady počas posudzovaného obdobia vzrástli o 26 %. Viac než polovica tohto zvýšenia nastala od roku 2021 do obdobia revízneho prešetrovania.

(179)

Zvýšenie jednotkových výrobných nákladov primárne spôsobilo zvýšenie nákladov výrobcov na hlavnú surovinu, teda drôt, prípadne valcovaný drôt v prípade výrobcov oceľových lán a káblov, ktorí si drôt vyrábajú sami. Toto zvyšovanie nákladov sa začalo s hospodárskou obnovou po zrušení opatrení súvisiacich s ochorením COVID-19 a pokračovalo po vypuknutí vojny na Ukrajine. Po vypuknutí agresívnej ruskej vojny proti Ukrajine sa navyše zvýšili aj náklady na energie.

(180)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(181)

Náklady práce počas posudzovaného obdobia stúpli o 11 %, čo odzrkadľuje aj úpravu miezd podľa rastúcej inflácie.

(182)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 11

Zásoby

(183)

Počas posudzovaného obdobia sa úroveň zásob znížila o 18 %. Pokiaľ ide o výrobu, konečný stav zásob ako percento z výroby sa znížil o 1 percentuálny bod.

(184)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(185)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Z dôvodu náročnej situácie na trhu v určitých odvetviach používateľov na začiatku obdobia (napr. ťažba plynu a ropy) nasledovanej hospodárskym poklesom súvisiacim s pandémiou COVID-19 výrobné odvetvie Únie v rokoch 2019 a 2020 zaznamenalo straty. Výrobné odvetvie Únie potom v roku 2021 a v období revízneho prešetrovania dosiahlo malý zisk. Dôvodom bol zvýšený dopyt v určitých odvetviach používateľov (napr. priemyselné aplikácie, odvetvie námornej dopravy) a aj celková obnova hospodárstva. Tento zvýšený dopyt znamenal, že zvýšenia cien v roku 2021 a v období revízneho prešetrovania prevýšili zvýšenia nákladov na suroviny, ako sa uvádza v tabuľke 9.

(186)

Miera ziskovosti však počas všetkých štyroch rokov posudzovaného obdobia zostala nižšia než 5 % cieľový zisk tohto odvetvia stanovený počas predchádzajúcich prešetrovaní [vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/607, odôvodnenie 162], ako aj minimálny 6 % cieľový zisk stanovený v článku 7 ods. 2c základného nariadenia.

(187)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Čistý peňažný tok sa zlepšil po znížení zásob a kopíroval trend ziskovosti v posudzovanom období.

(188)

Celkové ročné investície v posudzovanom období boli nízke a relatívne stabilné. Investície sa obmedzovali hlavne na údržbu a výmenu existujúceho vybavenia.

(189)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Kopírovala vývoj ziskovosti, takže v rokoch 2019 a 2020 bola záporná a v roku 2021 a v období revízneho prešetrovania dosiahla nízke kladné čísla.

(190)

Dovozu na trh Únie počas posudzovaného obdobia dominovali tretie krajiny, najmä Kórejská republika, India a Turecko. Dovoz z ďalších tretích krajín sa v období revízneho prešetrovania navyše zvýšil z približne 78 tisíc na približne 96 tisíc ton, ako sa uvádza v tabuľke 5. Podiel tohto dovozu na trhu sa zvýšil z približne 47,6 % v roku 2019 na 54,7 % v období revízneho prešetrovania. Dovoz z Číny počas posudzovaného obdobia naopak nepresiahol 1,9 % a počas obdobia revízneho prešetrovania dosiahol 1,2 % spotreby, ako sa uvádza v tabuľke 3.

(191)

Makroekonomické ukazovatele výrobného odvetvia Únie v prvých rokoch posudzovaného obdobia výrazne ovplyvnil hospodársky pokles spôsobený opatreniami prijatými v súvislosti s pandémiou COVID-19, ako aj náročná hospodárska situácia v určitých odvetviach používateľov. Po hospodárskej obnove nasledujúcej po postupnom rušení opatrení na obmedzenie pohybu sa makroekonomické ukazovatele do určitej miery zlepšili, tieto ukazovatele však celkovo poukazovali na pokračujúcu nepriaznivú situáciu tak z hľadiska objemu výroby a predaja v absolútnych číslach, ako aj z hľadiska podielu na trhu, ktorý v posudzovanom období klesol z 51,1 % na 44,1 %. Trh vlastnej spotreby bol v období revízneho prešetrovania na úrovni 1 % z celkovej spotreby a vývoj na tomto trhu nemal reálny vplyv na výrobné odvetvie Únie.

(192)

Situácia vo výrobnom odvetví Únie sa z pohľadu mikroekonomických ukazovateľov v roku 2021 a v období revízneho prešetrovania v porovnaní s rokmi 2019 a 2020 mierne zlepšila. Výrobné odvetvie napriek zvýšeným nákladom využilo obdobie zlepšených trhových podmienok po postupnom skončení pandémie COVID-19 v roku 2021, pričom mohlo ceny zvýšiť dosť na to, aby sa zlepšila jeho ziskovosť, návratnosť investícií a peňažný tok. Ziskovosť výrobného odvetvia napriek tomu zostala pod úrovňou cieľového zisku stanovenou v pôvodnom prešetrovaní (5 %).

(193)

Vzhľadom na makroekonomické aj mikroekonomické ukazovatele, najmä klesajúci podiel na trhu, nedostatočný rast, nízke využitie kapacity a nedostatočnú ziskovosť, Komisia dospela k záveru, že vo výrobnom odvetví Únie v posudzovanom období naďalej dochádzalo k značnej ujme v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(194)

Účelom posúdenia ujmy bolo určiť, či značná ujma pokračovala, a ak áno, či ju spôsobil dovoz z Číny. Komisia konštatovala, že zistenú značnú ujmu nespôsobil dovoz z Číny, ktorý bol počas posudzovaného obdobia nízky, ale zvyšujúci sa dovoz z tretích krajín, ktoré mali čoraz väčší podiel na trhu v súvislosti s nepriaznivými trhovými podmienkami uvedenými v odôvodneniach 191 a 192.

(195)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by v prípade skončenia platnosti opatrení proti ČĽR znovu došlo k výskytu značnej ujmy pôvodne spôsobenej čínskym dovozom. Prešetrovaním sa dokázalo, že dovoz z ČĽR sa počas obdobia revízneho prešetrovania uskutočňoval za dumpingové ceny (oddiel 3.6 odôvodnenia 111) a že v prípade uplynutia platnosti opatrení existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu (oddiel 4.3).

(196)

S cieľom určiť pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy sa analyzovali tieto prvky: i) výrobná kapacita a voľná kapacita dostupná v ČĽR, ii) možné úrovne cien čínskeho dovozu, ak by platnosť opatrení uplynula, iii) správanie čínskych vyvážajúcich výrobcov v iných tretích krajinách, iv) atraktívnosť trhu Únie a v) vplyv čínskeho dovozu na situáciu výrobného odvetvia Únie, ak by platnosť opatrení uplynula.

(197)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 114 a 115, výrobcovia v ČĽR majú v Číne značnú výrobnú kapacitu a v dôsledku toho voľnú kapacitu, ktorá vysoko prevyšuje nielen objem vývozu do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania, ale aj celkovú spotrebu v Únii počas toho obdobia, a to viac než desaťnásobne. Komisia okrem toho poznamenala, že už len nové kapacity, ktoré čínski výrobcovia vytvorili od posledného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, veľmi prekračovali celú spotrebu v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania.

(198)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 115 a 116, okrem toho sa nezistili žiadne skutočnosti, ktoré by mohli naznačovať akýkoľvek výrazný nárast domáceho dopytu po oceľových lanách a kábloch v ČĽR alebo na trhu ktorejkoľvek inej tretej krajiny v blízkej budúcnosti. Komisia preto dospela k záveru, že domáci dopyt v Číne ani na trhu žiadnej inej tretej krajiny nebude schopný pohltiť dostupnú voľnú kapacitu.

(199)

Ako sa uvádza v odôvodnení 119, objemy čínskeho vývozu a atraktívnosť trhu Únie sa určovali na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia a na základe údajov z databázy GTA a informácií uvedených v žiadosti.

(200)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 120, vývozné ceny z ČĽR na päť hlavných vývozných trhov Číny, konkrétne do Indie, Južnej Kórey, Thajska, USA a Vietnamu, boli na základe analýzy dostupných štatistík o svetovom obchode, ako sa uvádza v odôvodneniach 119 a 120, nižšie než čínske vývozné ceny do Únie. Tieto vývozné ceny boli nižšie než ceny výrobného odvetvia Únie (približne o 60 %). Na základe toho sa dospelo k záveru, že čínski vyvážajúci výrobcovia by boli schopní vývozné ceny do Únie ešte viac znížiť.

(201)

Pokiaľ ide o ceny, aj rozpätie podhodnotenia ceny čínskeho dovozu na trh Únie bolo vyššie než 40 % bez zohľadnenia antidumpingových ciel, ako sa uvádza v odôvodnení 148. Naznačovalo by to, že zvýšené objemy čínskeho dovozu by pri neprítomnosti opatrení vyvinuli značný cenový tlak na výrobné odvetvie Únie.

(202)

Pokiaľ vezmeme do úvahy túto analýzu cien a predchádzajúce odôvodnenie 120, keby uplynula platnosť opatrení, čínski vyvážajúci výrobcovia by mali veľkú motiváciu presmerovať svoj vývoz do Únie, kde by dosiahli vyššie ceny, pričom by stále dokázali ponúkať výrazne nižšie ceny než predajné ceny výrobného odvetvia Únie. Navyše by dokázali využiť svoje voľné kapacity na zvýšenie množstva vývozu na trh Únie.

(203)

Trh Únie je okrem toho podľa dostupných informácií jedným z najväčších trhov na svete a je domovom širokej škály odvetví používateľov oceľových lán a káblov vrátane rybolovu, námornej dopravy, stavby lodí, ropného a plynárenského priemyslu, baníctva, lesného hospodárstva, leteckej prepravy, automobilového priemyslu, stavebného inžinierstva, stavebníctva a výroby výťahov. Preukazuje to atraktívnosť trhu Únie.

(204)

Ako sa uvádza v odôvodnení 122 odôvodnene možno dospieť k záveru, že je lákavejšie zvýšiť vývoz na jeden trh než na viacero menších trhov, keďže predajom veľkým zákazníkom v tom istom regióne možno znížiť náklady na dopravu, logistiku a organizačné náklady a zabezpečiť aj istú úroveň využitia kapacity závodov na výrobu oceľových lán a káblov.

(205)

Zjavná je aj atraktívnosť trhu Únie z hľadiska cien, keďže čínski vyvážajúci výrobcovia môžu dosiahnuť vyššie zisky pri predaji v Únii než pri predaji na iných vývozných trhoch.

(206)

Ďalším znakom atraktívnosti trhu Únie je skutočnosť, že od začiatku zavádzania opatrení dochádzalo zo strany čínskych vývozcov k pokusom o ich obchádzanie, ako sa vysvetľuje v oddiele 1.1.

(207)

Dospelo sa preto k záveru, že keby platnosť opatrení uplynula, vyvážajúci výrobcovia v ČĽR majú potenciál a motiváciu značne zvýšiť objem svojho vývozu oceľových lán a káblov do Únie za dumpingové ceny, ktoré sú výrazne nižšie než ceny výrobného odvetvia Únie.

(208)

Výrobné odvetvie Únie podľa scenára, v rámci ktorého si zachová súčasnú úroveň cien, nebude schopné udržať svoj objem predaja a podiel na trhu v konkurencii dovozu za nízke ceny z Číny. Je vysoko pravdepodobné, že ak by platnosť opatrení uplynula, čínsky podiel na trhu by prudko vzrástol. S najväčšou pravdepodobnosťou by to bolo na úkor výrobného odvetvia Únie, keďže má najvyššiu úroveň cien, najmä v porovnaní s dovoznou cenou z Číny bez antidumpingových ciel, ako je uvedené v odôvodnení 149. Strata objemu predaja by viedla k ešte nižšej miere využitia kapacity a k nárastu priemerných výrobných nákladov. Viedlo by to k ďalšiemu zhoršeniu finančnej situácie výrobného odvetvia Únie a zvýšeniu rizika vzniku situácie vytvárania straty, ktorá sa počas posudzovaného obdobia už vyskytla.

(209)

Keby sa výrobné odvetvie Únie rozhodlo znížiť svoje úrovne cien v snahe udržať si objem predaja a podiel na trhu, jeho finančná situácia by sa takmer okamžite zhoršila a situácia vytvárania straty, ktorá bola pozorovaná už na začiatku posudzovaného obdobia, by mohla opätovne nastať a dokonca sa aj zhoršiť.

(210)

Podľa oboch scenárov je pravdepodobné, že uplynutie platnosti opatrení by malo negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie vrátane zamestnanosti. Už počas posudzovaného obdobia bolo výrobné odvetvie Únie nútené znížiť zamestnanosť súvisiacu s daným výrobkom o 3 % (pozri tabuľku 8). Ďalšie zhoršovanie situácie výrobného odvetvia Únie zvyšuje riziko zatvárania celých výrobných jednotiek.

(211)

Možno teda dospieť k záveru, že uplynutie platnosti existujúcich opatrení by s vysokou pravdepodobnosťou viedlo k opätovnému výskytu ujmy spôsobenej čínskym dovozom oceľových lán a káblov a už teraz nepriaznivá situácia výrobného odvetvia Únie by sa ďalej zhoršovala.

(212)

Je pravdou, že dovoz oceľových lán a káblov z Kórejskej republiky a iných tretích krajín je vzhľadom na vysoký a narastajúci objem faktorom prispievajúcim k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Prešetrovanie sa však v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia obmedzovalo na posúdenie toho, či existuje pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy v dôsledku čínskeho dovozu oceľových lán a káblov za podhodnotené ceny v prípade uplynutia platnosti súčasných opatrení. Vzhľadom na nestabilnú situáciu výrobného odvetvia Únie by akékoľvek výrazné zvýšenie čínskeho dovozu zhoršilo túto situáciu v dôsledku značnej voľnej kapacity v ČĽR, atraktívnosti trhu Únie a možných nízkych úrovní cien čínskeho vývozu oceľových lán a káblov do Únie.

(213)

Na trh Únie v súčasnosti vstupujú oveľa menšie objemy dovozu oceľových lán a káblov než pred zavedením opatrení. Dovoznými cenami vrátane antidumpingových ciel sa podarilo obnoviť nedeformované podmienky hospodárskej súťaže medzi čínskymi vývozcami prešetrovaného výrobku a výrobným odvetvím Únie. Skutočnosť, že dovoz z iných tretích krajín podhodnotil čínsky dovoz, na ktorý sa vzťahujú antidumpingové clá, nemení nič na tom, že Komisia je povinná držať sa rámca súčasného prešetrovania. Ako sa uvádza v odôvodnení 211, Komisia dokázala, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že uplynutie platnosti opatrení by viedlo k opätovnému výskytu ujmy.

(214)

Na základe uvedenej analýzy Komisia dospela k záveru, že zrušenie opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k výraznému zvýšeniu čínskeho dumpingového dovozu oceľových lán a káblov za ceny nižšie, než sú ceny výrobného odvetvia Únie, čím by sa ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, ešte zväčšila. V dôsledku toho by bola životaschopnosť výrobného odvetvia Únie vystavená vážnemu riziku.

(215)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov, používateľov a dodávateľov.

(216)

V súlade s článkom 21 ods. 2 základného nariadenia dostali všetky zainteresované strany možnosť vyjadriť svoje stanovisko.

(217)

Je potrebné pripomenúť, že pri pôvodnom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti sa usúdilo, že pokračovanie opatrení nie je v rozpore so záujmom Únie. Okrem toho skutočnosť, že súčasné prešetrovanie je revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti, čiže sa ním analyzuje situácia, v ktorej už antidumpingové opatrenia platia, umožňuje posúdenie akéhokoľvek nevhodného negatívneho vplyvu súčasných antidumpingových opatrení na dotknuté strany.

(218)

Na základe toho sa preskúmalo, či napriek záverom o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu a opätovného výskytu ujmy existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že zachovať opatrenia v tomto konkrétnom prešetrovaní nie je v záujme Únie.

(219)

Prešetrovaním sa dokázalo, že prípadné uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo výrazný negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie a jeho v súčasnosti nepriaznivá situácia by sa ďalej zhoršovala. Uplynutie platnosti opatrení by vážne ohrozilo životaschopnosť výrobného odvetvia Únie, a to do takej miery, že určití výrobcovia z Únie by museli zatvoriť (alebo čiastočne zatvoriť) svoje prevádzky, v dôsledku čoho by sa trh Únie stal ešte závislejším od dovozu oceľových lán a káblov.

(220)

Zachovanie platných antidumpingových opatrení je preto v záujme výrobného odvetvia Únie.

(221)

Ako sa uvádza v odôvodnení 29, pri tomto prešetrovaní v plnej miere nespolupracoval ani jeden dovozca. Pripomíname, že pri predchádzajúcich prešetrovaniach sa zistilo, že vplyv uloženia opatrení na dovozcov by nebol výrazný. Vzhľadom na to, že nemáme dôkazy o opaku, je teda možné potvrdiť, že v súčasnosti platné opatrenia nemajú výrazný negatívny vplyv na ich finančnú situáciu a že pokračovanie opatrení by na nich nemalo nepriaznivý vplyv.

(222)

Prešetrovaný výrobok má širokú škálu použitia, napríklad v rybolove, námornej/lodnej doprave, ropnom a plynárenskom priemysle, baníctve, lesnom hospodárstve, leteckej preprave, stavebnom inžinierstve a stavebníctve a pri výrobe výťahov.

(223)

Ako sa uvádza v odôvodnení 223, pri tomto prešetrovaní v plnej miere nespolupracoval ani jeden používateľ. O niektorých používateľoch v odvetví výroby oceľových lán a káblov je známe, že podporujú pokračovanie opatrení, čo poukazuje na dôležitosť spoľahlivého dodávateľského reťazca oceľových lán a káblov v EÚ.

(224)

Vzhľadom na to, že nemáme presvedčivé argumenty o opaku, sa preto dospelo k záveru, že v súčasnosti platné opatrenia nemajú výrazný negatívny vplyv na hospodársku situáciu používateľov a pokračovanie opatrení by teda nemalo nepriaznivý vplyv na odvetvia používateľov.

(225)

Niektorí dodávatelia v odvetví výroby oceľových lán a káblov, napríklad výrobcovia drôtov a výrobcovia obalového materiálu, napríklad drevených káblových bubnov takisto vyjadrili názor, že podporujú pokračovanie opatrení, čo poukazuje aj na strategický význam odvetvia výroby oceľových lán a káblov v EÚ pre ďalšie odvetvia, napríklad oceliarsky priemysel.

(226)

Komisia preto dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody v záujme Únie proti zachovaniu konečných antidumpingových opatrení na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom v ČĽR.

(227)

Na základe záverov o pokračovaní dumpingu, opätovnom výskyte ujmy a záujme Únie, ku ktorým dospela Komisia, by sa antidumpingové opatrenia na oceľové laná a káble z ČĽR mali zachovať.

(228)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa odporúča zachovanie existujúcich opatrení vzťahujúcich sa na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom v ČĽR. Po poskytnutí týchto informácií im takisto bola poskytnutá lehota na predloženie stanovísk. Neboli doručené žiadne pripomienky od žiadnych zúčastnených strán.

(229)

Ako sa uvádza v odôvodnení 6, platné antidumpingové clá na dovoz oceľových lán a káblov z ČĽR boli rozšírené tak, aby sa vzťahovali aj na dovoz oceľových lán a káblov zasielaných z Maroka a Kórejskej republiky, bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Maroku alebo Kórejskej republike. Antidumpingové clo, ktoré sa má zachovať na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom v ČĽR, by sa malo ďalej rozšíriť na dovoz oceľových lán a káblov zasielaných z Maroka a Kórejskej republiky, bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Maroku a Kórejskej republike. Vyvážajúci výrobca v Maroku, ktorý bol vyňatý z pôsobnosti opatrení rozšírených nariadením (ES) č. 1886/2004, by mal byť vyňatý aj z pôsobnosti opatrení uložených týmto nariadením. Pätnásti vyvážajúci výrobcovia v Kórejskej republike, ktorí boli vyňatí z pôsobnosti opatrení rozšírených vykonávacím nariadením (EÚ) č. 400/2010, by mali byť vyňatí aj z pôsobnosti opatrení uložených týmto nariadením.

(230)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (83), ak sa má vrátiť suma v dôsledku rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(231)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,