(1)

Únia by mala pri vytváraní priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti zabezpečiť absenciu kontrol osôb na vnútorných hraniciach, tvoriť spoločnú politiku v oblasti azylu a migrácie, kontroly vonkajších hraníc a návratov a zabrániť neoprávnenému pohybu medzi členskými štátmi, a to na základe solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi, spôsobom, ktorý bude tiež spravodlivý voči štátnym príslušníkom tretích krajín a osobám bez štátnej príslušnosti a plne dodržiavať základné práva.

(2)

Je potrebné zaujať komplexný prístup, aby sa medzi členskými štátmi posilnila vzájomná dôvera, s vedomím, že účinnosť celkového prístupu závisí od spoločného riešenia a vykonávania všetkých zložiek integrovaným spôsobom.

(3)

Únia a jej členské štáty by mohli čeliť migračným výzvam, ktoré sa môžu výrazne líšiť, najmä pokiaľ ide o rozsah a zloženie príchodov. Je preto nevyhnutné, aby Únia mala k dispozícii rôzne nástroje, ktorými môže reagovať na všetky druhy situácií. Komplexným prístupom, ktorý sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1351 (4), a to aj prostredníctvom partnerstiev s relevantnými tretími krajinami, by sa malo zabezpečiť, že Únia bude mať k dispozícii osobitné pravidlá na účinné riadenie migrácie, najmä pokiaľ ide o aktiváciu povinného mechanizmu solidarity, a že sa zavedú všetky opatrenia potrebné na predchádzanie krízam. V tomto nariadení sa stanovujú pravidlá, ktoré dopĺňajú uvedený prístup, ako aj pravidlá stanovené v smernici Rady 2001/55/ES (5), ktoré sa môžu používať súčasne.

(4)

Aj keď sa zavedú potrebné preventívne opatrenia, nemožno vylúčiť, že v oblasti migrácie a azylu dôjde ku krízovej situácii alebo k prípadu vyššej moci v dôsledku okolností, ktoré sú mimo kontroly Únie a jej členských štátov. Takáto výnimočná situácia môže zahŕňať hromadné príchody štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti na územie jedného alebo viacerých členských štátov alebo situáciu inštrumentalizácie migrantov zo strany tretej krajiny alebo nepriateľského neštátneho subjektu s cieľom destabilizovať členský štát alebo Úniu alebo prípad vyššej moci v členskom štáte. Za týchto okolností je možné, že opatrenia a flexibilita stanovené v nariadení (EÚ) 2024/1351 a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1348 (6) nie sú dostatočné na riešenie takýchto výnimočných situácií. Tieto výnimočné situácie sa líšia od situácií, v ktorých členský štát čelí závažnej migračnej situácii v dôsledku kumulatívneho účinku príchodov na jeho dobre pripravené systémy azylu, príjmu a migrácie alebo v ktorých je členský štát vystavený migračnému tlaku z dôvodu rozsahu príchodov, ktoré síce nedosahujú úrovne hromadných príchodov, ale vytvárajú neprimerané povinnosti pre jeho dobre pripravené systémy a pre tieto situácie nariadenie (EÚ) 2024/1351 stanovuje príslušné opatrenia. Týmto nariadením nie je okrem toho dotknutý výkon právomocí členských štátov, pokiaľ ide o udržiavanie verejného poriadku a zabezpečovanie vnútornej bezpečnosti.

(5)

Týmto nariadením sa má zvýšiť pripravenosť a odolnosť Únie pri riadení krízových situácií a uľahčiť operačná koordinácia, kapacitná podpora a dostupnosť finančných prostriedkov v krízových situáciách.

(6)

Týmto nariadením sa zabezpečí účinné uplatňovanie zásady solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členské štáty a prispôsobenie príslušných pravidiel týkajúcich sa konania o azyle vrátane uplatňovania skráteného konania, aby členské štáty a Únia mali k dispozícii potrebné právne nástroje na rýchlu reakciu na krízové situácie a prípady vyššej moci, vrátane úpravy termínov na uskutočnenie všetkých konaní.

(7)

Týmto nariadením sa zabezpečí, aby členské štáty dostávali plnú podporu v krízových situáciách a v prípadoch vyššej moci, a to aj prostredníctvom mechanizmu solidarity, ktorým sa v krízových situáciách zabezpečí spravodlivé rozdelenie zodpovednosti a rovnováha úsilia medzi členskými štátmi.

(8)

V tomto nariadení sa rešpektujú základné práva štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti a dodržiavajú zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), najmä rešpektovanie a ochrana ľudskej dôstojnosti, zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, rešpektovanie súkromného a rodinného života, zásada najlepších záujmov dieťaťa, právo na azyl a ochranu v prípade odsunu, vyhostenia alebo extradície, ako aj Ženevský dohovor o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951, doplnený Newyorským protokolom z 31. januára 1967 (ďalej len „Ženevský dohovor“). Toto nariadenie by sa malo vykonávať v súlade s chartou a všeobecnými zásadami únijného, ako aj medzinárodného práva. S cieľom zohľadniť v prvom rade najlepší záujem dieťaťa v súlade s Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z roku 1989 a potrebu rešpektovať rodinný život, ako aj zabezpečiť ochranu zdravia dotknutých osôb, by sa mali uplatňovať záruky, pokiaľ ide o maloleté osoby a ich rodinných príslušníkov a žiadateľov o medzinárodnú ochranu (ďalej len „žiadatelia“), ktorých zdravotný stav si vyžaduje osobitnú a primeranú podporu. Pokiaľ sa v tomto nariadení nestanovuje inak, pravidlá a záruky stanovené v nariadení (EÚ) 2024/1348 by sa mali naďalej uplatňovať vo vzťahu k osobám, na ktoré sa vzťahujú výnimky stanovené v tomto nariadení. Pravidlá stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1346 (7) vrátane pravidiel týkajúcich sa zaistenia žiadateľov by sa mali naďalej uplatňovať, a to od okamihu prejavu vôle podať žiadosť o medzinárodnú ochranu.

(9)

V tomto nariadení sa nestanovujú výnimky z pravidiel a záruk vrátane tých, ktoré sa týkajú materiálnych podmienok príjmu, podľa smernice (EÚ) 2024/1346. Členský štát v krízovej situácii by mal poskytnúť dodatočné a dostatočné ľudské a materiálne zdroje, aby bol schopný splniť svoje povinnosti podľa uvedenej smernice.

(10)

Pravidlá a záruky stanovené v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1356 (8), (EÚ) 2024/1358 (9) a (EÚ) 2024/1347 (10) a v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/XXX (11) by sa mali naďalej uplatňovať bez ohľadu na výnimky uplatňované podľa tohto nariadenia. Členské štáty by mali uplatňovať opatrenia stanovené v tomto nariadení len v súlade s podmienkami, ktoré sa na uvedené opatrenia vzťahujú, ako sa stanovuje v príslušnom vykonávacom rozhodnutí Rady prijatom podľa tohto nariadenia a ak je to nevyhnutne potrebné a primerané.

(11)

Prijatím opatrení podľa tohto nariadenia vo vzťahu ku konkrétnemu členskému štátu by nemala byť dotknutá možnosť uplatňovať článok 78 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

(12)

Hromadné príchody štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti by mohli viesť k situácii, keď členský štát nie je schopný spracovať žiadosti štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti o medzinárodnú ochranu v súlade s pravidlami stanovenými v nariadení (EÚ) 2024/1351 a nariadení (EÚ) 2024/1348, čo má vplyv na fungovanie systému azylu a migrácie, a to nielen v tomto členskom štáte, ale aj v Únii ako celku. Je preto potrebné stanoviť osobitné pravidlá a mechanizmy, vďaka ktorým by bolo možné prijať účinné opatrenia na riešenie takýchto situácií.

(13)

Na účinné vykonávanie politík riadenia azylu a migrácie by mali mať členské štáty dostatočné ľudské a finančné zdroje a infraštruktúru. Členské štáty by mali zabezpečovať primeranú koordináciu medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, ako aj s vnútroštátnymi orgánmi ostatných členských štátov s cieľom zabezpečiť, aby bol ich systém azylu, systém príjmu členského štátu vrátane služieb na ochranu detí alebo systém návratu dobre pripravený vrátane pripravenosti a plánovania pre prípad nepredvídaných udalostí a aby mala každá zložka dostatočné kapacity.

(14)

Situácia inštrumentalizácie by mohla vzniknúť, keď tretia krajina alebo nepriateľský neštátny subjekt podporuje alebo uľahčuje pohyb štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti k vonkajším hraniciam Únie alebo do členského štátu, pričom takéto konanie poukazuje na úmysel tretej krajiny alebo nepriateľského neštátneho subjektu destabilizovať Úniu alebo členský štát, a ak takéto konanie môže ohroziť základné funkcie členského štátu vrátane udržiavania verejného poriadku alebo zaručenia jeho národnej bezpečnosti.

(15)

Situácie, keď sú neštátne subjekty zapojené do organizovanej trestnej činnosti, najmä prevádzačstva, by sa nemali považovať za inštrumentalizáciu migrantov, ak nie je cieľom destabilizovať Úniu alebo členský štát.

(16)

Za inštrumentalizáciu migrantov by sa nemala považovať ani humanitárna pomoc, ak nie je jej cieľom destabilizovať Úniu alebo členský štát.

(17)

Bez toho, aby boli dotknuté opatrenia uplatniteľné v rámci iných oblastí politiky a právnych nástrojov, s cieľom zabezpečiť okamžitú a primeranú reakciu na hybridné hrozby v súlade s právom Únie a medzinárodnými záväzkami sa toto nariadenie zameriava na osobitné opatrenia uplatniteľné v oblasti migrácie, ktorých cieľom je riešenie situácií inštrumentalizácie.

(18)

V situácii inštrumentalizácie by štátni príslušníci tretích krajín a osoby bez štátnej príslušnosti mohli žiadať o medzinárodnú ochranu na vonkajšej hranici alebo v tranzitnom priestore členského štátu, pričom často môže ísť o osoby zadržané v súvislosti s neoprávneným prekročením vonkajších hraníc pozemnou, námornou alebo vzdušnou cestou alebo o osoby, ktoré sú vylodené v dôsledku pátracích a záchranných operácií. Môže to viesť najmä k neočakávanému výraznému zvýšeniu záťaže v súvislosti s nárastom počtu žiadostí o medzinárodnú ochranu na vonkajších hraniciach. V súlade s článkom 18 charty a Ženevským dohovorom sa musí v tejto súvislosti zaistiť účinný a skutočný prístup ku konaniu o medzinárodnej ochrane.

(19)

Pokiaľ ide o Cyprus, v nariadení Rady (ES) č. 866/2004 (12) sa stanovujú osobitné pravidlá týkajúce sa línie medzi oblasťami Cyperskej republiky, v ktorých vláda Cyperskej republiky vykonáva účinnú kontrolu, a tými oblasťami, v ktorých účinnú kontrolu nevykonáva. Aj keď uvedená línia nepredstavuje vonkajšiu hranicu, situácia, keď tretia krajina alebo nepriateľský neštátny subjekt podporuje alebo uľahčuje pohyb štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti, aby prekročili uvedenú líniu, by sa mala považovať za inštrumentalizáciu, ak sú prítomné všetky ostatné prvky inštrumentalizácie.

(20)

Členský štát môže čeliť aj neobvyklým a nepredvídateľným okolnostiam mimo jeho kontroly, ktorých dôsledkom sa napriek všetkej náležitej starostlivosti nedalo vyhnúť. Takéto prípady vyššej moci by mohli členskému štátu brániť v plnení jeho povinností vyplývajúcich z práva Únie a mohli by mať dôsledky nielen v tomto členskom štáte, ale aj v Únii ako celku. Príklady prípadu vyššej moci zahŕňajú okrem iného pandémie a prírodné katastrofy.

(21)

Ak sa členský štát domnieva, že sa nachádza v krízovej situácii alebo že ide o prípad vyššej moci, uvedený členský štát by mal mať možnosť požiadať o povolenie uplatňovať výnimky a solidárne opatrenia stanovené v tomto nariadení. Uvedená žiadosť by mala obsahovať opis situácie a mala by špecifikovať, ktoré opatrenia požaduje na riešenie konkrétnej situácie. Mala by tiež uviesť dôvody, prečo si situácia vyžaduje, aby sa pristúpilo k uvedeným opatreniam, a v relevantných prípadoch uviesť, ktoré opatrenia už boli na riešenie situácie prijaté.

(22)

Využívanie opatrení obsiahnutých v stálom podpornom súbore nástrojov EÚ v oblasti migrácie, ako sa stanovuje v článku 6 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2024/1351 (ďalej len „súbor nástrojov“), by nemalo byť podmienkou na využívanie solidárnych opatrení podľa tohto nariadenia.

(23)

V krízovej situácii by mal mať členský štát, ktorý čelí takejto situácii, možnosť požiadať ostatné členské štáty o solidárne a podporné opatrenia, ktoré najviac vyhovujú jeho potrebám, aby zvládol túto situáciu a ktoré si vyžadujú väčšiu solidaritu v porovnaní s tým, čo je stanovené v nariadení (EÚ) 2024/1351, s cieľom uľahčiť zodpovednosť členského štátu za zvládanie krízovej situácie. Posilnené solidárne a podporné opatrenia by mohli mať formu relokácií, finančných príspevkov, alternatívnych solidárnych opatrení alebo kombinácie uvedených opatrení.

(24)

V krízovej situácii alebo v prípade vyššej moci by mal mať členský štát, ktorý čelí takejto situácii alebo prípadu, možnosť požiadať o povolenie uplatniť výnimky z príslušných pravidiel týkajúcich sa konania o azyle vrátane konania o azyle na hraniciach. V relevantných prípadoch by takéto žiadosti mali zahŕňať aj výber dotknutého členského štátu, pokiaľ ide o vylúčenie alebo ukončenie konania na hraniciach pre konkrétne kategórie žiadateľov. Dotknutý členský štát by mal mať spolu s takouto žiadosťou možnosť oznámiť Komisii svoj zámer uplatniť výnimku z lehoty na registráciu pred tým, ako sa mu to povolí vykonávacím rozhodnutím Rady, ako aj presné dôvody, pre ktoré sa vyžaduje okamžité opatrenie. Uplatňovanie uvedenej výnimky by nemalo presiahnuť desať dní odo dňa nasledujúceho po dni podania žiadosti, pokiaľ sa to nepovolí vykonávacím rozhodnutím Rady. Komisia a Rada by pri plnení svojich príslušných povinností v rámci udeľovania povolení mali postupovať urýchlene, aby sa obmedzila časová medzera medzi koncom tohto obdobia a prijatím príslušného vykonávacieho rozhodnutia Rady.

(25)

Vzhľadom na to, že členský štát by mohol čeliť viacerým situáciám opísaným v tomto nariadení súčasne, je možné, aby uvedený členský štát požiadal o rôzne opatrenia podľa tohto nariadenia a bol oprávnený súčasne uplatňovať alebo využívať uvedené opatrenia, ktoré sú koncipované ako doplnkové.

(26)

S cieľom umožniť správne riadenie krízovej situácie vrátane inštrumentalizácie alebo prípadu vyššej moci a zabezpečiť predvídateľnosť a primerané prispôsobenie príslušných pravidiel týkajúcich sa konania o azyle takýmto situáciám vrátane konania o azyle na hraniciach by sa Komisii mala udeliť právomoc posúdiť situáciu na základe odôvodnenej žiadosti dotknutého členského štátu a prostredníctvom vykonávacieho rozhodnutia určiť, či žiadajúci členský štát čelí krízovej situácii vrátane inštrumentalizácie alebo prípadu vyššej moci.

(27)

V krízovej situácii by solidárne opatrenia na riešenie takejto situácie mali ísť nad rámec opatrení stanovených v nariadení (EÚ) 2024/1351. Z tohto dôvodu by Komisia pri posudzovaní situácie mala zohľadniť kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele stanovené v článku 9 uvedeného nariadenia a podložené informácie poskytnuté zo strany žiadajúceho členského štátu a informácie získané podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2303 (13) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 (14) a európsku výročnú správu o azyle a migrácii uvedenú v nariadení (EÚ) 2024/1351. V situáciách inštrumentalizácie by Komisia mala tiež zohľadniť dôvody, pre ktoré súbor nástrojov na riešenie situácie nepostačuje. Komisia by mala po konzultácii s príslušnými agentúrami, najmä s Agentúrou Európskej únie pre azyl (ďalej len „agentúra pre azyl“), Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž a Agentúrou Európskej únie pre základné práva, ako aj s medzinárodnými organizáciami, najmä Úradom Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (ďalej len „UNHCR“) a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (ďalej len „IOM“), a inými príslušnými organizáciami, zhromaždiť dostatočné informácie na riadne posúdenie toho, či žiadajúci členský štát čelí krízovej situácii vrátane inštrumentalizácie alebo prípadu vyššej moci.

(28)

S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň politickej kontroly a podpory a v záujme vyjadrenia solidarity Únie je dôležité zvážiť, či Európska rada uznala, že Únia alebo jeden či viacero z jej členských štátov čelia situácii inštrumentalizácie migrantov. Inštrumentalizácia migrantov môže ohroziť základné funkcie členského štátu vrátane udržiavania verejného poriadku alebo ochrany jeho národnej bezpečnosti.

(29)

S cieľom umožniť vhodnú reakciu, ktorá je potrebná a primeraná na riešenie situácie, by sa v návrhu Komisie mali v relevantných prípadoch určiť osobitné výnimky, ktoré by členské štáty mali byť oprávnené uplatňovať. V situácii inštrumentalizácie by sa mali jasne identifikovať osoby podliehajúce inštrumentalizácii, na ktoré by sa mohli uplatniť príslušné výnimky. V krízovej situácii by Komisia mala v prípade potreby a po konzultácii s členským štátom, ktorý čelí krízovej situácii, zahrnúť do svojho návrhu návrh plánu solidárnej reakcie, v ktorom uvedie príslušné solidárne opatrenia a ich úroveň potrebnú v konkrétnej situácii vrátane celkového množstva relokácií, finančných príspevkov alebo alternatívnych solidárnych opatrení a ich úrovne, uznávajúc zároveň, že rôzne druhy solidarity majú rovnakú hodnotu, a rešpektujúc plnú diskrečnú právomoc členských štátov pri výbere solidárnych opatrení.

(30)

Zatiaľ čo v situácii migračného tlaku majú podľa nariadenia (EÚ) 2024/1351 relokácie alebo kompenzácie prevzatím zodpovednosti pokrývať 60 % potrieb v oblasti relokácie, v krízovej situácii je dôležité, aby sa riešili všetky potreby solidarity dotknutého členského štátu. Z uvedeného dôvodu, ak sa vo vykonávacom rozhodnutí Rady stanovuje plán solidárnej reakcie, členský štát, ktorý čelí krízovej situácii, by mal mať prioritu využiť nepridelené solidárne prísľuby alebo tie, ktoré ešte neboli vykonané a ktoré sú k dispozícii v ročnej rezerve solidarity zriadenej v súlade s článkom 57 nariadenia (EÚ) 2024/1351. Ak to nie je možné alebo ak ročná rezerva solidarity neobsahuje dostatočné prísľuby na pokrytie zistených potrieb, členský štát, ktorý čelí krízovej situácii, by mal mať tiež možnosť využiť príspevky uvedené vo vykonávacom rozhodnutí Rady, pričom uznáva, že rôzne druhy solidarity majú rovnakú hodnotu. S cieľom riešiť všetky potreby dotknutého členského štátu, ak kombinácia prísľubov týkajúcich sa relokácie dostupných v ročnej rezerve solidarity a vo vykonávacom rozhodnutí Rady nie je dostatočná, kompenzácie prevzatím zodpovednosti by sa mali stať povinnými na pokrytie potrieb stanovených v pláne solidárnej reakcie. Aby sa tak stalo, na území prispievajúceho členského štátu, by mali byť prítomné osoby, na ktoré sa kompenzácie vzťahujú.

(31)

Krízové situácie alebo prípady vyššej moci môžu ohroziť aj základné funkcie členského štátu. S cieľom posilniť vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi a zlepšiť koordináciu na úrovni Únie by sa mali na Radu preniesť vykonávacie právomoci s cieľom prijať vykonávacie rozhodnutie, ktorým sa členskému štátu povolí uplatňovať výnimky a solidárne opatrenia stanovené v tomto nariadení, ak sú splnené stanovené podmienky. Lehota na uplatňovanie opatrení povolených prvotným vykonávacím rozhodnutím by mala byť tri mesiace. Uvedenú lehotu by malo byť možné predĺžiť o ďalšie tri mesiace na základe potvrdenia Komisie, že krízová situácia alebo vyššia moc pretrváva. Rada by mala byť splnomocnená na ďalšie predĺženie povolenia uplatňovať výnimky a solidárne opatrenia najviac o tri mesiace na základe návrhu Komisie, ak pretrvávajú okolnosti odôvodňujúce predĺženie výnimiek a solidárnych opatrení. Uvedenú lehotu by malo byť možné predĺžiť o ďalšie tri mesiace na základe potvrdenia Komisie, že situácia pretrváva. Rada by mala byť splnomocnená zrušiť uplatňovanie opatrení na základe návrhu Komisie, ak sa skončili okolnosti odôvodňujúce uplatňovanie výnimiek a solidárnych opatrení. V rozhodnutí o predĺžení platnosti povolenia by malo byť možné zmeniť uplatňované výnimky. Pri výkone svojich právomocí a povinností by Komisia a Rada mali vždy zabezpečiť dodržiavanie zásady proporcionality a nevyhnutnosti.

(32)

Vykonávacie rozhodnutie Rady by malo v prípade potreby špecifikovať osobitné výnimky, ktoré je členský štát, ktorý čelí krízovej situácii alebo prípadu vyššej moci, oprávnený uplatňovať v závislosti od povahy každej výnimky, a mal by sa v ňom stanoviť dátum, od ktorého by sa mohli uplatňovať. Okrem toho by sa v rozhodnutí mali uviesť dôvody, na ktorých sa zakladá, a osobná pôsobnosť výnimiek.

(33)

Vykonávacím rozhodnutím Rady by sa v prípade potreby mal stanoviť plán solidárnej reakcie, v ktorom sa uvedú konkrétne požadované solidárne a podporné opatrenia a ich úroveň, ako aj prísľuby prispievajúcich členských štátov. Na tento účel by sa prísľuby mali predložiť v rámci prijatia vykonávacieho rozhodnutia Rady. Je dôležité zabezpečiť, aby bol výber spomedzi druhov solidárnych a podporných opatrení plne na vlastnom uvážení prispievajúcich členských štátov.

(34)

Vzhľadom na význam uplatňovania opatrení stanovených v tomto nariadení iba tak dlho ako je to nevyhnutne potrebné a iba v nevyhnutne potrebnom rozsahu by Komisia a Rada mali situáciu neustále monitorovať a preskúmavať, pokiaľ ide o nevyhnutnosť a proporcionalitu uvedených opatrení. V tejto súvislosti by Komisia mala venovať osobitnú pozornosť dodržiavaniu základných práv a humanitárnych noriem a môže požiadať agentúru pre azyl, aby začala monitorovanie systému azylu alebo príjmu dotknutého členského štátu podľa článku 15 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/2303.

(35)

Procesné pravidlá stanovené v nariadení (EÚ) 2024/1351 na uskutočnenie relokácie sa uplatňujú na účely zabezpečenia riadneho vykonávania solidárnych opatrení v krízovej situácii, pričom sa zohľadní závažnosť a naliehavosť danej situácie.

(36)

S cieľom zabezpečiť bezproblémové vykonávanie mechanizmu solidarity podľa tohto nariadenia by mal koordinátor solidarity EÚ okrem úloh stanovených v nariadení (EÚ) 2024/1351 podporovať činnosti relokácie a presadzovať kultúru pripravenosti, spolupráce a odolnosti medzi členskými štátmi. Koordinátor solidarity EÚ by mal v krízovej situácii každé dva týždne poskytnúť informačný prehľad o stave vykonávania a fungovania mechanizmu relokácie. Úrad koordinátora solidarity EÚ by mal mať dostatok zamestnancov a zdrojov na účinné plnenie svojej úlohy podľa tohto nariadenia. Pri vykonávaní relokácie by sa mali v prvom rade zvážiť zraniteľné osoby.

(37)

Pri relokácii by sa mali v prvom rade zvážiť zraniteľné osoby, najmä ak majú osobitné prijímacie potreby v zmysle článku 24 smernice (EÚ) 2024/1346 alebo potrebujú osobitné procesné záruky uvedené v článkoch 20 až 23 nariadenia (EÚ) 2024/1348. Podľa článku 24 smernice (EÚ) 2024/1346 je pravdepodobnejšie, že žiadatelia spadajúci pod ktorúkoľvek z týchto kategórií budú mať osobitné prijímacie potreby: maloleté osoby, maloleté osoby bez sprievodu, osoby so zdravotným postihnutím, staršie osoby, tehotné ženy, lesby, gayovia, bisexuálne, transsexuálne a intersexuálne osoby, osamelí rodičia s maloletými deťmi, obete obchodovania s ľuďmi, osoby s vážnym ochorením, osoby s duševnou poruchou vrátane posttraumatickej stresovej poruchy a osoby, ktoré boli mučené, znásilnené alebo vystavené iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia, ako sú obete rodovo podmieneného násilia, mrzačenia ženských pohlavných orgánov, manželstiev detí alebo nútených manželstiev, alebo vystavené násiliu páchanému zo sexuálnych, rodových, rasistických alebo náboženských dôvodov.

(38)

Na rozdiel od pravidiel stanovených v nariadení (EÚ) 2024/1351, podľa ktorých členské štáty nie sú povinné prevziať zodpovednosť nad rámec svojho spravodlivého podielu, by vykonávanie plánu solidárnej reakcie mohlo v krízovej situácii potenciálne viesť k tomu, že jeden alebo viacero prispievajúcich členských štátov prevezme zodpovednosť za posúdenie žiadostí o medzinárodnú ochranu nad rámec svojho spravodlivého podielu. V takýchto prípadoch by takýto členský štát mal byť oprávnený úmerne znížiť časť presahujúcu spravodlivý podiel z plnenia solidárnych prísľubov v rámci nadchádzajúcich ročných cyklov nariadenia (EÚ) 2024/1351 počas obdobia piatich rokov. Takéto zníženie by sa mohlo uplatniť aj vo vykonávacom rozhodnutí Rady prijatom podľa článku 4 ods. 3 so zodpovedajúcim počtom žiadostí nad rámec spravodlivého podielu a do piatich rokov odo dňa, keď už nie je účinné vykonávacie rozhodnutie Rady, ktoré viedlo členský štát k tomu, aby prekročil svoj spravodlivý podiel. Malo by byť možné, aby sa zníženia v rámci nadchádzajúcich ročných cyklov a vo vykonávacom rozhodnutí Rady uplatňovali alternatívne alebo súčasne za predpokladu, že zodpovedajú počtu žiadostí, v prípade ktorých daný členský štát prispel nad rámec svojho spravodlivého podielu, a neprekračujú ho.

(39)

Keď členský štát čelí krízovej situácii alebo prípadu vyššej moci, môže byť potrebné presmerovať zdroje na zvládnutie príchodov štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti na jeho hranice. V dôsledku toho môže uvedený členský štát potrebovať čas na reorganizáciu svojich zdrojov a zvýšenie svojich kapacít, a to aj s podporou príslušných agentúr Únie. Uvedený členský štát môže tiež potrebovať viac času na to, aby mohol rozhodnúť o žiadostiach bez toho, aby umožnil vstup na svoje územie. V takejto situácii by uvedený členský štát mal mať možnosť odchýliť sa od lehôt na registráciu a konanie na hraniciach.

(40)

Ak členský štát uplatňuje jedno alebo viacero opatrení stanovených v tomto nariadení, mal by informovať štátnych príslušníkov tretích krajín a osoby bez štátnej príslušnosti v jazyku, ktorému rozumejú alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumejú, o uplatňovaných výnimkách a o trvaní uvedených opatrení. Členské štáty sú povinné riešiť všetky osobitné procesné potreby a osobitné prijímacie potreby žiadateľov, ktoré by mohli vzniknúť a zodpovedajúcim spôsobom im poskytovať informácie. Okrem toho sa uplatňuje článok 8 o poskytovaní informácií a článok 36 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2024/1348, pokiaľ ide o informácie o možnosti podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o žiadosti.

(41)

Ak sa uplatňujú výnimky z konania o azyle, príslušné orgány by mali v prvom rade zohľadniť záruky pre žiadateľov s osobitnými procesnými potrebami a osobitnými prijímacími potrebami vrátane zdravotných ťažkostí. Z toho dôvodu by členský štát, ktorý čelí krízovej situácii alebo prípadu vyššej moci, nemal uplatňovať alebo by mal prestať uplatňovať výnimky z konania o azyle v prípadoch, ak existujú zdravotné dôvody na neuplatnenie konania na hraniciach v súlade s článkom 53 ods. 2 písm. d) nariadenia (EÚ) 2024/1348, ak žiadateľom s osobitnými procesnými potrebami nemožno poskytnúť potrebnú podporu v súlade s článkom 53 ods. 2 písm. b) uvedeného nariadenia alebo ak potrebnú podporu nemožno poskytnúť žiadateľom s osobitnými prijímacími potrebami v súlade so smernicou (EÚ) 2024/1346. Dotknutý členský štát by mal uprednostniť preskúmanie žiadostí osôb s osobitnými procesnými potrebami v súlade s nariadením (EÚ) 2024/1348 a s osobitnými prijímacími potrebami v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 14 smernice (EÚ) 2024/1346, najmä maloletých osôb a ich rodinných príslušníkov.

(42)

V krízových situáciách a v prípadoch vyššej moci by mal byť členský štát oprávnený odchýliť sa od nariadenia (EÚ) 2024/1348 s cieľom zaregistrovať žiadosti o medzinárodnú ochranu najneskôr do štyroch týždňov od prejavu vôle podať žiadosť. Takýmto predĺžením by nemali byť dotknuté práva žiadateľov o azyl zaručené chartou, nariadením (EÚ) 2024/1348 a smernicou (EÚ) 2024/1346. Bez toho, aby bola dotknutá výnimka stanovená pre obdobie medzi žiadosťou a prijatím vykonávacieho rozhodnutia Rady, v krízovej situácii, ktorá sa vyznačuje hromadnými príchodmi štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti, by sa predĺženie obdobia registrácie malo uplatňovať len počas obdobia stanoveného v prvotnom vykonávacom rozhodnutí Rady.

(43)

Ak dotknutý členský štát čelí krízovej situácii alebo prípadu vyššej moci, mal by mať možnosť predĺžiť posúdenie žiadostí o medzinárodnú ochranu na hraniciach o šesť týždňov. Predĺženie by sa nemalo použiť nad rámec obdobia uvedeného v článku 51 ods. 2 treťom pododseku nariadenia (EÚ) 2024/1348.

(44)

Ak členský štát čelí krízovej situácii alebo prípadu vyššej moci, mal by mať možnosť požiadať o opatrenia z viacerých možností, pokiaľ ide o uplatňovanie konania na hraniciach, pričom by mal zohľadniť zloženie tokov a ich rôznorodú povahu v závislosti od konkrétnej krízovej situácie.

(45)

V krízových situáciách, ktoré sa vyznačujú hromadnými príchodmi štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti, alebo v prípadoch vyššej moci by mohlo byť potrebné umožniť členskému štátu neuplatňovať konanie na hraniciach v súvislosti s osobami, ktoré pochádzajú z tretích krajín, v ktorých je priemerná miera uznaných žiadostí v celej Únii nižšia ako 20 %. Aby sa mohla uplatniť taká výnimka by sa vo vykonávacom rozhodnutí Rady malo posúdiť, či opatrenia obsiahnuté v pláne pre prípad nepredvídaných udalostí dotknutého členského štátu uvedenom v článku 32 smernice (EÚ) 2024/1346 sú na riešenie tejto situácie dostatočné. Členské štáty sú v každom prípade povinné uplatňovať konanie na hraniciach v situáciách uvedených v článku 42 ods. 1 písm. c) a f) nariadenia (EÚ) 2024/1348.

(46)

V krízovej situácii, ktorá sa vyznačuje hromadnými príchodmi štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti, ktorí žiadajú o medzinárodnú ochranu, by mohlo byť potrebné umožniť členskému štátu znížiť prahovú hodnotu pre povinné uplatňovanie konania na hraniciach stanovenú v článku 42 ods. 1 písm. j) nariadenia (EÚ) 2024/1348. V každom prípade by znížená prahová hodnota nemala byť nižšia ako 5 %. Členské štáty sú povinné uplatňovať konanie na hraniciach v situáciách uvedených v [článku 42 ods. 1 písm. c) a f) uvedeného nariadenia.

(47)

V krízovej situácii, ktorá sa vyznačuje hromadnými príchodmi štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti, ktorí žiadajú o medzinárodnú ochranu, by mohlo byť potrebné rozšíriť rozsah uplatňovania konania na hraniciach, ktoré je stanovené v článku 43 nariadenia (EÚ) 2024/1348, a umožniť členskému štátu prijať v rámci konania na hraniciach rozhodnutie o žiadosti vo veci samej v prípadoch, keď je žiadateľ štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo, v prípade osôb bez štátnej príslušnosti, keď mal v minulosti obvyklý pobyt v tretej krajine, v prípade ktorej podiel rozhodnutí o udelení medzinárodnej ochrany za celú Úniu predstavuje 50 % alebo menej. V dôsledku toho by mali členské štáty pri uplatňovaní konania na hraniciach v čase krízy naďalej uplatňovať konanie na hraniciach stanovené v článkoch 43 až 54 uvedeného nariadenia, ale mohli by rozšíriť rozsah uplatňovania konania na hraniciach na štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ktorí prichádzajú z tretích krajín, v prípade ktorých je priemerná miera uznaných žiadostí o azyl za celú Úniu vyššia ako 20 %, ale nižšia ako 50 %, berúc do úvahy rýchlo sa vyvíjajúce potreby ochrany, ktoré môžu vzniknúť v krajine pôvodu, ako sa uvádza v štvrťročných aktualizáciách údajov Eurostatu. Týmto rozšírením rozsahu pôsobnosti konania na hraniciach by nemali byť dotknuté dôvody a iné pravidlá uplatniteľné na povinné konanie na hraniciach podľa uvedeného nariadenia. Ak je členský štát oprávnený rozšíriť rozsah konania na hraniciach, žiadosti posudzované v rámci tohto konania by sa nemali považovať za súčasť primeranej kapacity podľa článku 47 ani by sa nemali započítavať do uplatňovania ročného stropu podľa článku 50 uvedeného nariadenia.

(48)

Zaistenie žiadateľov by sa malo uplatňovať v súlade s hlavnou zásadou, podľa ktorej osobu nemožno zaistiť len z toho dôvodu, že uvedená osoba žiada o medzinárodnú ochranu, a to najmä v súlade s medzinárodnými právnymi záväzkami členských štátov a článkom 31 Ženevského dohovoru. V súlade so smernicou (EÚ) 2024/1346 by sa maloleté osoby spravidla nemali zaisťovať, ale mali by sa umiestňovať v ubytovacích zariadeniach, ktoré sú osobitne vybavené na ubytovávanie maloletých osôb, a to aj v neväzobných, komunitných zariadeniach. Vzhľadom na negatívny vplyv zaistenia na maloleté osoby by sa takéto zaistenie mohlo v súlade s právom Únie uplatniť výlučne za výnimočných okolností, ak je to nevyhnutne potrebné, iba v krajnom prípade a na čo najkratší čas, nikdy nie v ústave na výkon väzby ani v inom zariadení slúžiacom na presadzovanie práva. Maloleté osoby sa nemajú odlučovať od svojich rodičov alebo opatrovníkov a zásada celistvosti rodiny by mala vo všeobecnosti viesť k uplatňovaniu primeraných alternatív zaistenia v prípade rodín s maloletými osobami v ubytovacích zariadeniach, ktoré sú pre ne vhodné. Okrem toho sa musí vykonať všetko pre to, aby sa zabezpečilo, že budú dostupné a prístupné rôzne primerané alternatívy zaistenia maloletých osôb.

(49)

V situácii inštrumentalizácie a s cieľom zabrániť tomu, aby sa tretia krajina alebo nepriateľský neštátny subjekt zameriavali na osoby s konkrétnou štátnou príslušnosťou alebo na konkrétne kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti, by mal mať členský štát možnosť odchýliť sa od konania o azyle stanoveného v tomto nariadení prijatím rozhodnutia v rámci konania na hraniciach, ako sa stanovuje v článkoch 44 až 55 nariadenia (EÚ) 2024/1348, vo veci samej, pokiaľ ide o všetky žiadosti. Zásady a záruky stanovené v uvedenom nariadení by sa mali dodržiavať. Vo vykonávacom rozhodnutí Rady, ktorým sa členskému štátu povoľuje uplatňovať uvedené výnimky, by sa mali určiť štátni príslušníci tretích krajín alebo osoby bez štátnej príslušnosti, na ktorých sa vzťahuje situácia inštrumentalizácie. Pri uplatňovaní tejto výnimky by sa osobitná pozornosť mala venovať určitým kategóriám štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti, na ktorých sa vzťahovala inštrumentalizácia, najmä maloletým osobám mladším ako 12 rokov a ich rodinným príslušníkom a zraniteľným osobám s osobitnými procesnými potrebami alebo osobitnými prijímacími potrebami. Tieto skupiny by preto mali byť buď vylúčené z konania na hraniciach, alebo ak sa na základe individuálneho posúdenia dospeje k záveru, že ich žiadosti sú pravdepodobne opodstatnené, uvedené konanie by sa na ne malo prestať uplatňovať. Výber medzi týmito alternatívami zostáva na uvážení členského štátu, ktorý žiada o uplatnenie uvedenej výnimky. Voľba uvedená v žiadosti by sa mala zohľadniť vo vykonávacom rozhodnutí Rady, ktorým sa povoľuje uplatňovanie tejto výnimky. Rozšírením rozsahu pôsobnosti konania na hraniciach v situácii inštrumentalizácie by nemali byť dotknuté dôvody a iné pravidlá uplatniteľné na povinné konanie na hraniciach podľa nariadenia (EÚ) 2024/1348. Ak je členský štát oprávnený rozšíriť rozsah konania na hraniciach, žiadosti posudzované v rámci tohto konania by sa nemali považovať za súčasť primeranej kapacity podľa článku 48 ani by sa nemali započítavať do uplatňovania ročného stropu podľa článku 51 uvedeného nariadenia.

(50)

S cieľom podporiť dotknutý členský štát pri poskytovaní potrebnej pomoci štátnym príslušníkom tretích krajín a osobám bez štátnej príslušnosti, ktorí patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, by agentúry Organizácie Spojených národov, najmä UNHCR, a iné príslušné partnerské organizácie, ktoré členské štáty poverili osobitnými úlohami, mali mať účinný prístup na hranice za podmienok stanovených v smernici (EÚ) 2024/1346 a nariadení (EÚ) 2024/1348. UNHCR by sa mal umožniť prístup k žiadateľom vrátane tých, ktorí sa nachádzajú na hraniciach. Na tento účel by mal dotknutý členský štát udržiavať spoluprácu s uvedenými organizáciami.

(51)

Mali by sa stanoviť osobitné pravidlá pre krízové situácie, ktoré sa vyznačujú hromadnými príchodmi, alebo pre prípady vyššej moci, aby členské štáty mohli lehoty stanovené v nariadení (EÚ) 2024/1351 za prísnych podmienok predĺžiť v prípade, že ich z dôvodu mimoriadnej situácie nie je možné dodržať. Takéto predĺženie by sa malo zároveň vzťahovať na lehoty stanovené pre odosielanie dožiadaní o prevzatie a oznámení na účely prijatia späť a pre odpovedanie na tieto dožiadania a oznámenia, ako aj na lehotu na odovzdanie žiadateľa do zodpovedného členského štátu. Lehoty by sa mali predĺžiť bez ohľadu na to, či sa v uvedenom nariadení stanovujú kratšie lehoty pre určité situácie.

(52)

S cieľom zabezpečiť účinný prístup ku konaniu o udelení medzinárodnej ochrany, ak sa odovzdanie neuskutoční z dôvodu pretrvávania krízovej situácie, ktorá sa vyznačuje hromadnými príchodmi, alebo prípadu vyššej moci, alebo ak odovzdávajúci členský štát odovzdanie nevykoná, keď je žiadateľ k dispozícii príslušným orgánom odovzdávajúceho členského štátu, mala by sa stanoviť maximálna lehota na vykonanie odovzdania do členského štátu, ktorý čelí tejto situácii. Uvedená maximálna lehota by nemala byť dlhšia ako jeden rok od prijatia dožiadania o prevzatie, od potvrdenia oznámenia na účely prijatia späť zo strany iného členského štátu alebo od prijatia konečného rozhodnutia o opravnom prostriedku alebo preskúmaní rozhodnutia o odovzdaní, ktoré má odkladný účinok v súlade s článkom 43 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2024/1351. Uvedenou maximálnou lehotou nie je dotknutá možnosť predĺžiť lehoty na vykonanie odovzdania podľa článku 46 ods. 2 uvedeného nariadenia.

(53)

S cieľom zabrániť tomu, aby sa spoločný európsky azylový systém znefunkčnil v dôsledku hromadných príchodov v takom mimoriadnom rozsahu a intenzite, že aj keď má členský štát dobre pripravený systém azylu, príjmu a návratu, ak túto situáciu nerieši Únia ako celok, mohlo by vzniknúť závažné riziko významných nedostatkov v zaobchádzaní so žiadateľmi, by členský štát mal mať za uvedených najvýnimočnejších okolností možnosť byť oslobodený od svojej povinnosti prijať žiadateľa späť podľa článku 16 ods. 2 a článku 38 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2024/1351. S cieľom zabezpečiť, aby uplatňovanie takej výnimky neviedlo k dodatočnému tlaku na členský štát, ktorý čelí uvedenej situácii, by sa však uvedená výnimka mala retroaktívne uplatňovať len na žiadosti, ktoré už boli v danom členskom štáte zaregistrované do štyroch mesiacov pred dátumom prijatia vykonávacieho rozhodnutia Rady.

(54)

Ak v súlade s nariadením (EÚ) 2024/1347 objektívne okolnosti naznačujú, že žiadosti o medzinárodnú ochranu podané skupinami žiadateľov z konkrétnej krajiny pôvodu alebo predchádzajúceho obvyklého pobytu alebo časti tejto krajiny alebo na základe kritérií odvodených z uvedeného nariadenia by mohli byť opodstatnené, je v záujme rozhodujúcich orgánov aj dotknutých žiadateľov, aby sa čo najskôr dokončilo posúdenie žiadosti vo veci samej a umožnilo rýchle a účinné udelenie medzinárodnej ochrany v krízovej situácii.

(55)

Žiadatelia, ktorých žiadosti sa posudzujú v rámci skráteného konania stanoveného v tomto nariadení, majú všetky práva a záruky, na ktoré majú žiadatelia nárok v súlade s nariadením (EÚ) 2024/1348 vrátane práva na informácie a účinný prostriedok nápravy.

(56)

Pri uplatňovaní odporúčania Komisie o skrátenom konaní by sa nemal uskutočniť pohovor o veci žiadosti, ale ak existujú pochybnosti o tom, či žiadateľ patrí do kategórie alebo kategórií osôb uvedených v uvedenom odporúčaní alebo či sa uplatňujú dôvody vylúčenia, takýto pohovor môže byť potrebný. Vo všetkých prípadoch by konanie nemalo trvať dlhšie ako štyri týždne od dátumu podania žiadosti. Ak členský štát zistí, že žiadateľ predstavuje hrozbu pre vnútornú bezpečnosť, tento členský štát by mal mať možnosť neuplatniť v prípade tohto žiadateľa skrátené konanie. Za takýchto okolností by sa žiadosť mala posúdiť v súlade s článkami 36 a 40 nariadenia (EÚ) 2024/1348.

(57)

Žiadatelia, ktorých žiadosti sa posudzujú v rámci skráteného konania stanoveného v tomto nariadení, by mali v súlade s článkom 29 nariadenia (EÚ) 2024/1348 dostať doklad potvrdzujúci ich postavenie v jazyku, ktorému rozumejú alebo o ktorom možno odôvodnene predpokladať, že mu rozumejú.

(58)

V jednotlivých fázach uplatňovania skráteného konania možno konzultovať príslušné agentúry Únie, UNHCR a iné príslušné organizácie.

(59)

S cieľom zabezpečiť dostatočnú úroveň pripravenosti na krízovú situáciu by členské štáty mali do svojich plánov pre nepredvídané udalosti začleniť opatrenia potrebné na reakciu na krízovú situáciu a jej riešenie, a to aj opatrenia potrebné na zvládnutie problémov vo fungovaní spoločného európskeho azylového systému a na ochranu práv žiadateľov o medzinárodnú ochranu a osôb s udelenou medzinárodnou ochranou, ako aj na posilnenie odolnosti v dotknutom členskom štáte v budúcnosti. Členské štáty by mali využívať aj všetky nástroje dostupné podľa vnútroštátneho a únijného práva vrátane využívania nástrojov predvídania a včasného varovania v rámci mechanizmu EÚ pre pripravenosť a riadenie kríz v oblasti migrácie, ako sa uvádza v odporúčaní Komisie (EÚ) 2020/1366 (15).

(60)

Bez toho, aby boli dotknuté uvedené skutočnosti, a ak je to relevantné, v krízovej situácii by sa mali mobilizovať všetky krízové mechanizmy zahrnuté v súbore nástrojov, najmä finančná a operačná podpora, ktorú môžu agentúry Únie, fondy Únie a mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany poskytnúť v súlade s uplatniteľnými právnymi aktmi. Komisia by potom mala v kontexte fóra na technickej úrovni pre migráciu zabezpečiť koordináciu a výmenu informácií s inými platformami, ktoré sú relevantné pre riadenie krízovej situácie, vrátane siete EÚ pre pripravenosť a krízové riadenie v oblasti migrácie v súlade s odporúčaním (EÚ) 2020/1366 a mechanizmu integrovanej politickej reakcie na krízu (ďalej len „IPCR“).

(61)

Členský štát, ktorý čelí krízovej situácii alebo prípadu vyššej moci, môže požiadať o podporu agentúru pre azyl, Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž alebo Europol v súlade s ich mandátmi. Okrem toho môže agentúra pre azyl v prípade potreby navrhnúť pomoc z vlastnej iniciatívy v súlade s článkom 16 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) 2021/2303, zatiaľ čo Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž môže so súhlasom dotknutého členského štátu navrhnúť pomoc v oblasti návratu v súlade s článkami 48, 50, 52 a 53 nariadenia (EÚ) 2019/1896 a Europol môže navrhnúť pomoc v súlade s článkom 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 (16).

(62)

V snahe podporiť členské štáty, ktoré uskutočňujú relokáciu ako solidárne opatrenie, by sa mala poskytovať finančná podpora z rozpočtu EÚ, a to aj z tematického nástroja stanoveného v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1147 (17).

(63)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to zabezpečenie potrebného prispôsobenia pravidiel týkajúcich sa konaní o azyle a v relevantných prípadoch pravidiel týkajúcich sa solidarity s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty boli schopné riešiť krízové situácie a prípady vyššej moci v oblasti riadenia azylu a migrácie v rámci Únie, nemôžu uspokojivo dosiahnuť členské štáty, ale z dôvodov rozsahu alebo dôsledkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(64)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že články 12 a 13 a články 1 až 6, pokiaľ ide o výnimky v článkoch 12 a 13, tohto nariadenia predstavujú zmeny v zmysle článku 3 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Dánskym kráľovstvom o kritériách a mechanizmoch na určenie členského štátu, ktorý je zodpovedný za posúdenie žiadosti o azyl podanej v Dánsku alebo v ktoromkoľvek inom členskom štáte Európskej únie, a o systéme Eurodac na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie Dublinského dohovoru (18), Dánsko musí v čase prijatia zmien alebo 30 dní po ich prijatí oboznámiť Komisiu so svojim rozhodnutím, či chce alebo nechce implementovať obsah týchto zmien.

(65)

V súlade s článkami 1 a 2 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané a ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(66)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, články 12 a 13 a články 1 až 6, pokiaľ ide o výnimky v článkoch 12 a 13, tohto nariadenia predstavujú nový právny rámec v oblasti, na ktorú sa vzťahuje predmet prílohy k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o kritériách a mechanizmoch na určenie štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte alebo na Islande, alebo v Nórsku (19).

(67)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, články 12 a 13 a články 1 až 6, pokiaľ ide o výnimky v článkoch 12 a 13, tohto nariadenia predstavujú akty alebo opatrenia, ktorými sa menia alebo na ktorých sú založené ustanovenia článku 1 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o kritériách a mechanizmoch na určenie štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte alebo vo Švajčiarsku (20).

(68)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, články 12 a 13 a články 1 až 6, pokiaľ ide o výnimky v článkoch 12 a 13, tohto nariadenia predstavujú akty alebo opatrenia, ktorými sa menia alebo na ktorých sú založené ustanovenia článku 1 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o kritériách a mechanizmoch na určenie štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte alebo vo Švajčiarsku, na ktoré odkazuje článok 3 Protokolu medzi Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o kritériách a mechanizmoch na určenie štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte alebo vo Švajčiarsku (21),