(1)

V článku 9a ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 sa vyžaduje, aby Európsky orgán pre bankovníctvo („EBA“) zriadil a priebežne aktualizoval centrálnu databázu informácií zhromaždených v súlade s článkom 9a ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia. V dôsledku toho treba pri určovaní spôsobu, akým sa majú informácie analyzovať a sprístupňovať oznamujúcim orgánom dôverným spôsobom na základe zásady vedieť, čo je potrebné (tzv. zásada „need-to-know“), ako sa vyžaduje v článku 9a ods. 3 uvedeného nariadenia, nevyhnutne stanoviť podrobné aspekty zriaďovania tejto centrálnej databázy.

(2)

Treba špecifikovať príslušné situácie, v ktorých sa môžu vyskytovať nedostatky. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci vnútroštátnych orgánov, dohľad zahŕňa všetky príslušné činnosti všetkých oznamujúcich orgánov, ktoré sa majú vykonávať podľa odvetvových legislatívnych aktov, a preto je rôznorodý. Príslušné situácie by sa preto mali špecifikovať so zreteľom na činnosti dohľadu, ktoré vykonávajú jednotlivé oznamujúce orgány.

(3)

Na určenie závažnosti nedostatku treba stanoviť jeho všeobecné vymedzenie a orientačný zoznam kritérií, na základe ktorých sa bližšie spresní toto vymedzenie. Takéto vymedzenie a zoznam kritérií sú nevyhnutné na to, aby sa jednak dosiahol harmonizovaný prístup k uplatňovaniu tohto všeobecného vymedzenia, a aby sa zároveň zabezpečilo, že sa pri zohľadnení osobitného kontextu neopomenú žiadne závažné nedostatky v zmysle všeobecného vymedzenia tohto pojmu.

(4)

V snahe zabezpečiť, aby oznamujúce orgány oznamovali nedostatky v databáze v čo najskoršej fáze, by sa mal pojem závažný nedostatok vymedziť tak, aby zahŕňal nielen nedostatky, ktoré odhaľujú závažné nedodržiavanie príslušných požiadaviek týkajúcich sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ale aj tie nedostatky, ktoré by mohli k takémuto závažnému nedodržiavaniu viesť, hoci k samotnému nedodržaniu ešte nemuselo dôjsť. Opodstatňuje to aj skutočnosť, že informácie by mali do databázy s vynaložením maximálneho úsilia oznamovať tie orgány, ktoré nemajú rovnakú úroveň informácií a odborných znalostí v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu ako orgány dohľadu určené ako príslušné podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (2).

(5)

Pri stanovovaní druhu informácií, ktoré sa majú predkladať, treba rozlišovať medzi všeobecnými informáciami, informáciami o závažných nedostatkoch a informáciami o prijatých opatreniach.

(6)

Pri stanovovaní zložiek všeobecných informácií, ktoré sa majú predkladať, by sa osobitná pozornosť mala venovať subjektom finančného sektora, ktoré pôsobia cezhranične, vrátane tých subjektov finančného sektora, ktoré sú súčasťou skupiny, pre ktorú existuje kolégium. V snahe zabezpečiť porovnateľnosť predkladaných informácií by orgány boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu mali orgánu EBA v rámci týchto všeobecných informácií predkladať aj rizikový profil subjektu finančného sektora v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, pričom by sa mali použiť spoločné kategórie.

(7)

Prudenciálne orgány by v rámci všeobecných informácií, ktoré majú oznamovať, mali predkladať aj informácie o výsledku príslušného posúdenia rizík akéhokoľvek procesu preskúmania orgánmi dohľadu a akéhokoľvek iného obdobného procesu, na ktorý má vplyv riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu daného subjektu finančného sektora, pričom by mali predkladať aj informácie o akomkoľvek negatívnom konečnom posúdení alebo rozhodnutí zamietnuť žiadosť o povolenie, ak takéto posúdenie alebo rozhodnutie vychádza aj z dôvodov týkajúcich sa rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

(8)

V snahe zohľadniť jednotlivé odlišné právomoci domovských a hostiteľských orgánov boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ako sa stanovuje v smernici (EÚ) 2015/849, treba objasniť, že domovské aj hostiteľské orgány boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by mali orgánu EBA oznamovať závažné nedostatky, ktoré identifikovali pri výkone svojich príslušných právomocí. Takisto treba objasniť, že opatrenia prijaté hostiteľským orgánom boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by sa mali do databázy vkladať nezávisle od akéhokoľvek oznámenia domovskému orgánu.

(9)

Treba zabezpečiť, aby orgán EBA mohol účinne vykonávať svoju úlohu viesť, koordinovať a monitorovať činnosti na podporu integrity, transparentnosti a bezpečnosti finančného systému, aby sa zabránilo využívaniu tohto systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, a to tak, že bude naplno využívať všetky svoje právomoci a nástroje podľa nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 a súčasne dodržiavať zásadu proporcionality. Orgán EBA by preto mal mať možnosť kombinovať – na účely analýzy informácií vložených do databázy – informácie, ktoré má k dispozícii z iných zdrojov. Orgán EBA by sa mal snažiť využívať tieto informácie na splnenie všetkých svojich úloh, ako sú stanovené v nariadení (EÚ) č. 1093/2010.

(10)

Popri analýze informácií vložených do databázy a sprístupnených oznamujúcim orgánom by sa týmto nariadením mala zabezpečiť spolupráca s Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) a Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy (ESMA) v súlade so zásadou lojálnej spolupráce podľa článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, ako sa bližšie uvádza v článku 2 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, článku 2 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (3) a článku 2 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (4). Spresniť by sa malo najmä to, že informácie, ktoré od týchto orgánov požaduje orgán EBA alebo ktoré sa od týchto orgánov získajú iným spôsobom, by sa mohli v prípade potreby použiť na účely analýzy a že orgán EBA by mal tieto informácie poskytnúť orgánom EIOPA a ESMA, a to buď z vlastnej iniciatívy alebo na základe žiadosti prijatej od týchto orgánov.

(11)

Treba stanoviť, ako sa informácie majú sprístupňovať oznamujúcim orgánom. V článku 9a ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 sa vo všeobecnosti odkazuje na to, že orgán EBA má zabezpečiť, aby sa informácie sprístupňovali oznamujúcim orgánom dôverným spôsobom na základe zásady vedieť, čo je potrebné (tzv. zásada „need-to-know“), zatiaľ čo v článku 9a ods. 3 uvedeného nariadenia sa výslovne spomínajú odôvodnené žiadosti. Obe ustanovenia sú súčasťou procesu, ktorý sa týka spôsobu sprístupňovania informácií oznamujúcim orgánom. Na tento účel by sa mali stanoviť aj konkrétne prvky odôvodnenej žiadosti, ktorú má od oznamujúcich orgánov dostať orgán EBA.

(12)

V snahe zabezpečiť dodržiavanie zásady proporcionality a zabrániť duplicite informácií by sa orgán boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorý predkladá informácie o opatrení, mal považovať aj za orgán, ktorý predkladá oznámenie uvedené v článku 62 smernice (EÚ) 2015/849, pokiaľ ide o uvedené opatrenie. Od orgánu boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu alebo od prudenciálneho orgánu, ktoré vkladajú informácie do centrálnej databázy, navyše treba vyžadovať, aby v rámci svojho podania uviedli, či daný orgán už predložil oznámenie podľa článku 97 ods. 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (5).

(13)

V snahe zaistiť, aby sa centrálna databáza v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu stala účinným nástrojom boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, treba zabezpečiť, aby oznamujúce orgány vkladali tieto informácie do centrálnej databázy včas a aby bola zabezpečená kvalita týchto informácií. Na tento účel by sa informácie o závažných nedostatkoch a prijatých opatreniach mali predkladať bez zbytočného odkladu a oznamujúce orgány by na každú žiadosť orgánu EBA mali odpovedať bez zbytočného odkladu po tom, ako vykonajú prípadnú analýzu kontroly kvality. Z rovnakého dôvodu by oznamujúce orgány mali zabezpečiť neustálu presnosť, úplnosť, primeranosť a aktualizáciu takýchto informácií, pričom informácie o závažných nedostatkoch by sa mali predkladať nezávisle od akéhokoľvek opatrenia, ktoré bolo v reakcii na ne prijaté.

(14)

V snahe zabezpečiť časovú efektívnosť, a tým podporiť konzistentné, systematické a účinné monitorovanie a posudzovanie rizík súvisiacich s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu vo finančných systémoch Únie, by sa podania a žiadosti mali predkladať v anglickom jazyku. Aby sa zároveň zabezpečilo dodržiavanie zásady proporcionality a zabránilo vzniku nadmerných nákladov pre oznamujúce orgány, ak príslušné podklady nie sú k dispozícii v angličtine, mali by sa predkladať v pôvodnom jazyku, pričom by k nim malo byť priložené zhrnutie v anglickom jazyku.

(15)

Ak prevádzku systému ochrany vkladov spravuje súkromný subjekt, určený orgán vykonávajúci dohľad nad týmto systémom by mal zabezpečiť, aby takýto systém oznamoval určenému orgánu závažné nedostatky, ktoré sa zistili v priebehu jeho činností.

(16)

Vzhľadom na vysoký počet zapojených oznamujúcich orgánov a v snahe predvídať značné rozdiely vo frekvencii oznamovania, keďže pri niektorých z týchto oznamujúcich orgánov je vzhľadom na ich povinnosti v oblasti dohľadu pravdepodobné, že závažné nedostatky a opatrenia v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu budú oznamovať z nižšou frekvenciou než iné, a v snahe dosiahnuť prevádzkovú a nákladovú efektívnosť tak v prípade oznamujúcich orgánov, ako aj v prípade orgánu EBA, by sa do architektúry databázy mal zapracovať sekvenčný prístup. V rámci tohto sekvenčného prístupu by niektoré oznamujúce orgány mali mať do databázy priamy a iné nepriamy prístup.

(17)

Všetky strany zapojené do výmeny informácií by mali byť viazané požiadavkami na služobné tajomstvo a dôvernosť. Preto by sa mali stanoviť osobitné ustanovenia o tom, ako možno tieto informácie ďalej zverejňovať, aby sa zachovala dôvernosť.

(18)

Ak sa predložené, vyžiadané, zdieľané alebo sprístupnené informácie týkajú fyzických osôb, pri spracúvaní informácií o týchto fyzických osobách by sa mala dodržiavať zásada proporcionality. Na tento účel treba špecifikovať, ktoré informácie o fyzických osobách sa spracúvajú.

(19)

V snahe zabezpečiť efektívnosť databázy a analýzy informácií v nej, aby bola účinným nástrojom boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, by orgán EBA mal mať možnosť kombinovať v rámci svojej analýzy informácie, ktoré mu boli predložené v súlade s týmto nariadením, s inými dostupnými informáciami o závažných nedostatkoch jednotlivých subjektov finančného sektora, v dôsledku ktorých sa takéto subjekty stávajú zraniteľnými voči praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu a ktoré orgán EBA získava pri vykonávaní svojich úloh v rámci rozsahu svojho mandátu. Aby sa zabezpečila relevantnosť údajov, ak kombinované informácie obsahujú osobné údaje, takéto údaje by mali patriť do kategórií údajov uvedených v prílohe II. Ku kombinovaniu osobných údajov by malo dochádzať len výnimočne a takéto spracúvanie môže slúžiť len na dosiahnutie účelov tohto nariadenia. Údaje môže byť potrebné kombinovať s cieľom i) zabezpečiť presnosť a úplnosť údajov získaných od príslušných orgánov alebo ii) umožniť orgánu EBA, aby do svojej databázy začlenil relevantné informácie rovnakej povahy ako tie, ktoré zaslali príslušné orgány, ale ktoré boli získané prostredníctvom iného kanála, napríklad prostredníctvom vyšetrovaní možných porušení práva Únie podľa článku 17 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Informácie týkajúce sa podozrení z trestných činov alebo odsúdení klienta, konečného užívateľa výhod, člena riadiaceho orgánu alebo osoby zastávajúcej kľúčovú funkciu by mohli byť ukazovateľom nedostatočnej čestnosti, integrity alebo rizík v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Môže ísť o významnú príčinu závažných nedostatkov alebo o faktor prispievajúci k ich vzniku, pokiaľ ide o mechanizmy správy a riadenia subjektu finančného sektora, jeho vhodnosť a náležitosť, vlastníkov kvalifikovaných podielov, obchodný model alebo činnosti. Osobné údaje uvedené v prílohe II preto môžu zahŕňať informácie týkajúce sa podozrenia z trestného činu alebo odsúdenia zaň.

Do databázy možno zahrnúť len údaje týkajúce sa závažných nedostatkov. Keďže podľa tohto nariadenia sa závažné nedostatky týkajú len závažného nedodržiavania ktorejkoľvek z požiadaviek súvisiacich s bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, zabezpečí sa tým, aby bol rozsah spracúvania údajov podľa nariadenia naďalej obmedzený len na závažné porušenia požiadaviek súvisiacich s bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a teda aby bol naďalej obmedzený na to, čo je nevyhnutné a primerané.

So všetkými osobnými údajmi spracúvanými na účely vykonávania tohto nariadenia by sa malo zaobchádzať v súlade s rámcom Únie na ochranu údajov vrátane zásad týkajúcich sa spracúvania, ako je zákonnosť, spravodlivosť a transparentnosť, obmedzenie účelu, minimalizácia údajov, presnosť, obmedzenie uchovávania, integrita, dôvernosť a zodpovednosť.

(20)

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú právne predpisy o ochrane údajov, najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (6) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (7).

(21)

Orgány EBA, ESMA, EIOPA a oznamujúce orgány by si mali určiť svoje príslušné povinnosti ako spoloční prevádzkovatelia osobných údajov prostredníctvom dohody medzi nimi v súlade s článkom 26 nariadenia (EÚ) 2016/679 a článkom 86 nariadenia (EÚ) 2018/1725, pokiaľ tieto povinnosti nie sú určené právom Únie alebo vnútroštátnym právom, ktorému podliehajú.

(22)

V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý 24. januára 2023 predložil formálne pripomienky.

(23)

Vzhľadom na doplnkový charakter mandátu stanoveného v článku 9a ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, ktorý sa týka vymedzenia pojmu nedostatok a jeho závažnosti, špecifikácie príslušných situácií, v ktorých sa môže vyskytnúť nedostatok, a typu a praktického vykonávania zhromažďovania informácií a mandátu stanoveného v odseku 3 uvedeného článku, pokiaľ ide o to, ako by sa zhromaždené informácie mali analyzovať a sprístupňovať dôverným spôsobom na základe zásady „need-to-know“, by sa príslušné špecifikácie mali stanoviť v jednom nariadení.

(24)

V článku 9a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 sa orgán EBA poveruje zhromažďovaním informácií o opatreniach, ktoré oznamujúce orgány prijali v reakcii na zistené závažné nedostatky. Pod takýmito opatreniami by sa mali chápať akékoľvek opatrenia dohľadu a administratívne opatrenia, sankcie a pokuty vrátane preventívnych alebo dočasných opatrení, ktoré prijali oznamujúce orgány v kontexte činnosti dohľadu, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 5 druhom pododseku nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, v článku 2 ods. 5 druhom pododseku nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a v článku 2 ods. 5 druhom pododseku nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(25)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktorý Komisii predložil orgán EBA.

(26)

Orgán EBA vykonal otvorené verejné konzultácie k návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o poradenstvo Skupinu zainteresovaných strán zriadenú v súlade s článkom 37 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010,

1.

„oznamujúci orgán“ je ktorýkoľvek z orgánov uvedených v bodoch 2 až 7 tohto článku a Jednotná rada pre riešenie krízových situácií;

2.

„orgán boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu“ je orgán, ktorému bola zverená povinnosť zabezpečiť, aby subjekt finančného sektora dodržiaval smernicu (EÚ) 2015/849;

3.

„prudenciálny orgán“ je orgán, ktorému bola zverená povinnosť zabezpečiť, aby subjekt finančného sektora dodržiaval prudenciálny rámec stanovený v ktoromkoľvek z legislatívnych aktov uvedených v článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, ako aj vo všetkých vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa transponujú smernice spomenuté v uvedených ustanoveniach, vrátane Európskej centrálnej banky, pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa úloh, ktorými bola poverená na základe nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 (8);

4.

„orgán platobných inštitúcií“ je orgán uvedený v článku 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 (9);

5.

„orgán pre obchodnú činnosť“ je orgán, ktorému bola zverená povinnosť zabezpečiť, aby subjekt finančného sektora dodržiaval náležitosti obchodnej činnosti alebo rámec ochrany spotrebiteľa stanovené v ktoromkoľvek z legislatívnych aktov uvedených v článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, ako aj vo všetkých vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa transponujú smernice spomenuté v uvedených článkoch;

6.

„orgán pre riešenie krízových situácií“ je orgán pre riešenie krízových situácií v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 18 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (10);

7.

„určený orgán“ je určený orgán v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 18 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ (11);

8.

„požiadavka súvisiaca s bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu“ je akákoľvek požiadavka týkajúca sa predchádzania využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a boja proti nim, ktorá je uložená subjektu finančného sektora v súlade s legislatívnymi aktmi uvedenými v článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, ako aj v súlade so všetkými vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorými sa transponujú smernice spomenuté v uvedených článkoch;

9.

„opatrenie“ je akékoľvek opatrenie dohľadu a administratívne opatrenie, sankcia a pokuta vrátane preventívneho alebo dočasného opatrenia, ktoré prijal oznamujúci orgán v reakcii na nedostatok, ktorý sa v súlade s článkom 3 považuje za významný;

10.

„pobočka“ je miesto podnikania, ktoré tvorí právne závislú časť subjektu finančného sektora a ktoré priamo vykonáva všetky alebo niektoré transakcie súvisiace s podnikaním subjektu finančného sektora bez ohľadu na to, či sa jeho sídlo alebo ústredie nachádzajú v členskom štáte alebo v tretej krajine;

11.

„materský subjekt finančného sektora“ je subjekt finančného sektora v členskom štáte, ktorého dcérskou spoločnosťou je iný subjekt finančného sektora alebo ktorý má účasť v takomto subjekte finančného sektora a ktorý sám nie je dcérskou spoločnosťou iného subjektu finančného sektora, ktorému bolo udelené povolenie v tom istom členskom štáte;

12.

„materský subjekt finančného sektora v Únii“ je materský subjekt finančného sektora v členskom štáte, ktorý nie je dcérskou spoločnosťou iného subjektu finančného sektora usadeného v niektorom členskom štáte;

13.

„kolégium“ je kolégium orgánov dohľadu podľa článku 116 smernice 2013/36/EÚ, kolégium pre riešenie krízových situácií alebo európske kolégium pre riešenie krízových situácií, ako sa stanovuje v článkoch 88 a 89 smernice 2014/59/EÚ, alebo kolégium pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

a)

všeobecné informácie spresnené v článku 5 tohto nariadenia;

b)

informácie spresnené v článku 6 tohto nariadenia týkajúce sa závažných nedostatkov;

c)

informácie spresnené v článku 7 tohto nariadenia týkajúce sa akýchkoľvek prijatých opatrení.

a)

druh závažného nedostatku, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 1;

b)

dôvod, prečo sa oznamujúci orgán domnieva, že nedostatok je závažný;

c)

opis závažného nedostatku;

d)

príslušná situácia, v ktorej sa závažný nedostatok vyskytol, ako sa uvádza v prílohe I;

e)

chronologický prehľad závažného nedostatku;

f)

pôvod informácií o závažnom nedostatku;

g)

požiadavka súvisiaca s bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorej sa týka závažný nedostatok;

h)

druh produktov, služieb alebo činností, v súvislosti s ktorými bolo subjektu finančného sektora udelené povolenie a na ktoré má vplyv závažný nedostatok;

i)

či sa závažný nedostatok týka výhradne subjektu finančného sektora, jeho pobočky, agenta alebo distribútora, ako aj prípadný cezhraničný vplyv závažného nedostatku;

j)

či boli informácie o závažných nedostatkoch oznámené kolégiu, ktoré bolo zriadené pre skupinu, do ktorej subjekt finančného sektora patrí, a ak tieto informácie oznámené ešte neboli, dôvod neoznámenia;

k)

v prípade hostiteľských orgánov boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, či boli informácie o závažných nedostatkoch oznámené domovskému orgánu boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu alebo prípadne centrálnemu kontaktnému miestu uvedenému v článku 45 ods. 9 smernice (EÚ) 2015/849, a ak oznámené ešte neboli, dôvod neoznámenia;

l)

či sa zdá, že závažný nedostatok je podstatnou súčasťou dizajnu dotknutého výrobku, služby alebo činnosti;

m)

či sa zdá, že závažný nedostatok súvisí s konkrétnymi fyzickými osobami, či už ide o klienta, konečného užívateľa výhod, člena riadiaceho orgánu alebo osoby zastávajúcej kľúčovú funkciu, vrátane dôvodov, prečo sa oznamujúci orgán domnieva, že medzi touto fyzickou osobou a závažným nedostatkom pravdepodobne existuje súvis;

n)

akékoľvek kontextové alebo podkladové informácie týkajúce sa závažných nedostatkov, ak sú oznamujúcemu orgánu známe, vrátane toho:

a)

odkaz na závažné nedostatky, v súvislosti s ktorými bolo opatrenie prijaté, a v relevantných prípadoch akúkoľvek aktualizáciu informácií poskytnutých v súlade s článkom 6;

b)

dátum uloženia opatrenia;

c)

druh opatrenia, jeho interné referenčné číslo a odkaz naň, ak je uverejnený;

d)

úplné informácie o právnických a fyzických osobách, ktorým bolo opatrenie uložené;

e)

opis opatrenia vrátane jeho právneho základu;

f)

stav opatrenia vrátane toho, či bolo proti opatreniu podané prípadné odvolanie;

g)

či a ako bolo opatrenie uverejnené vrátane dôvodov prípadného anonymného uverejnenia, oneskoreného uverejnenia alebo neuverejnenia;

h)

všetky informácie relevantné pre nápravu závažného nedostatku, ktorého sa opatrenie týka, vrátane všetkých plánovaných alebo prijatých krokov na takúto nápravu a akékoľvek ďalšie potrebné vysvetlenia týkajúce sa procesu nápravy a príslušných časových lehôt, v rámci ktorých sa očakáva náprava;

i)

či boli informácie o opatrení oznámené kolégiu, ktoré bolo zriadené pre skupinu, do ktorej subjekt finančného sektora patrí, a ak tieto informácie oznámené ešte neboli, dôvod neoznámenia;

j)

v prípade hostiteľských orgánov boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, či boli informácie o opatrení oznámené domovskému príslušnému orgánu boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a ak tieto informácie oznámené ešte neboli, dôvod neoznámenia.