(1)

Rovnosť a nediskriminácia sa uznávajú ako základné hodnoty Únie v článkoch 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). Články 8 a 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) stanovujú, že Únia má podporovať rovnosť medzi mužmi a ženami a bojovať proti diskriminácii z dôvodu pohlavia vo všetkých svojich činnostiach. Charta základných práv Európskej únie v článkoch 21 a 23 chráni právo na nediskrimináciu a právo na rovnosť medzi ženami a mužmi. Únia už prijala viaceré smernice na boj proti diskriminácii.

(2)

Účelom tejto smernice je stanoviť minimálne požiadavky na fungovanie subjektov na podporu rovnakého zaobchádzania (ďalej len „subjekty pre rovnaké zaobchádzanie“) s cieľom zvýšiť ich účinnosť a zaručiť ich nezávislosť, aby sa posilnilo uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania, ktorá vyplýva zo smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES (3) a 2010/41/EÚ (4).

(3)

V smernici 2006/54/ES sa zakazuje diskriminácia na základe pohlavia v súvislosti s prístupom k zamestnaniu a povolaniu vrátane postupu v zamestnaní a k odbornej príprave, v súvislosti s pracovnými podmienkami vrátane odmeňovania a v súvislosti so zamestnaneckými systémami sociálneho zabezpečenia.

(4)

V smernici 2010/41/EÚ sa zakazuje diskriminácia medzi mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby.

(5)

Súdny dvor dospel k záveru, že pôsobnosť zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami sa nemôže obmedzovať len na zákaz diskriminácie z dôvodu tej skutočnosti, že osoba je mužského alebo ženského pohlavia. Vzhľadom na jej účel a charakter práv, ktoré má obhajovať, sa táto zásada uplatňuje aj na diskrimináciu z dôvodu zmeny pohlavia (5).

(6)

V smerniciach 2006/54/ES a 2010/41/EÚ sa vyžaduje, aby členské štáty určili jeden alebo viaceré subjekty na podporu rovnakého zaobchádzania vrátane analýzy, monitorovania a podpory rovnakého zaobchádzania so všetkými osobami, bez diskriminácie z dôvodov, na ktoré sa vzťahujú príslušné smernice. Od členských štátov sa v uvedených smerniciach požaduje, aby zabezpečili, že právomoci takýchto subjektov zahŕňajú poskytovanie nezávislej pomoci obetiam, vykonávanie nezávislých prieskumov týkajúcich sa diskriminácie, uverejňovanie nezávislých správ a vydávanie odporúčaní k akejkoľvek otázke, ktorá sa vzťahuje na takúto diskrimináciu. Takisto sa v nich vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili, že úlohy uvedených subjektov zahŕňajú výmenu informácií s príslušnými európskymi orgánmi, ako je Európsky inštitút pre rodovú rovnosť.

(7)

V smerniciach Rady 2000/43/ES (6) a 2004/113/ES (7) sa takisto stanovuje, že sa majú určiť subjekty pre rovnaké zaobchádzanie na presadzovanie, analýzu, monitorovanie a podporu rovnakého zaobchádzania so všetkými osobami bez diskriminácie z dôvodov, na ktoré sa vzťahuje príslušná smernica.

(8)

Všetky členské štáty určili subjekty pre rovnaké zaobchádzanie v súlade so smernicami 2006/54/ES a 2010/41/EÚ. Zaviedol sa rôznorodý systém subjektov pre rovnaké zaobchádzanie a vznikli osvedčené postupy. Mnohé subjekty pre rovnaké zaobchádzanie však čelia výzvam, najmä pokiaľ ide o zdroje, nezávislosť a právomoci potrebné na vykonávanie ich úloh.

(9)

V smerniciach 2006/54/ES a 2010/41/EÚ sa ponecháva členským štátom široký priestor na voľné uváženie, pokiaľ ide o štruktúru a fungovanie subjektov pre rovnaké zaobchádzanie. V dôsledku toho existujú značné rozdiely medzi subjektmi pre rovnaké zaobchádzanie v jednotlivých členských štátoch, veľké rozdiely z hľadiska ich mandátov, právomocí, štruktúr, zdrojov a prevádzkového fungovania. To zase znamená, že ochrana pred diskrimináciou sa v jednotlivých členských štátoch líši.

(10)

S cieľom zabezpečiť, aby subjekty pre rovnaké zaobchádzanie mohli účinne prispievať k presadzovaniu smerníc 2006/54/ES a 2010/41/EÚ podporou rovnakého zaobchádzania, predchádzaním diskriminácii a poskytovaním pomoci pri získavaní prístupu k spravodlivosti všetkým jednotlivcom a skupinám, ktoré sú diskriminované v celej Únii, je potrebné stanoviť minimálne normy pre fungovanie týchto subjektov. V minimálnych normách stanovených v tejto smernici sa zohľadňuje odporúčanie Komisie (EÚ) 2018/951 (8) na základe niektorých jeho ustanovení a prístupu, ktorý sa v ňom odporúča. Vychádzajú aj z ďalších relevantných nástrojov, ako je revidované všeobecné politické odporúčanie č. 2 o subjektoch pre rovnaké zaobchádzanie, ktoré prijala Európska komisia proti rasizmu a intolerancii, a z parížskych zásad týkajúcich sa postavenia vnútroštátnych inštitúcií pre ľudské práva, ktoré prijala Organizácia Spojených národov, ktoré sú uplatniteľné na vnútroštátne inštitúcie pre ľudské práva.

(11)

Tie isté minimálne normy pre fungovanie subjektov pre rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o záležitosti, na ktoré sa vzťahuje smernica Rady 79/7/EHS (9), smernica 2000/43/ES, smernica Rady 2000/78/ES (10) a smernica 2004/113/ES, sa stanovujú v smernici Rady (EÚ) 2024/1499 (11).

(12)

Táto smernica by sa mala uplatňovať na činnosti subjektov pre rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o záležitosti, na ktoré sa vzťahujú smernice 2006/54/ES a 2010/41/EÚ. Minimálne požiadavky stanovené v tejto smernici by sa mali týkať len fungovania subjektov pre rovnaké zaobchádzanie a nemala by sa nimi rozširovať vecná ani osobná pôsobnosť uvedených smerníc.

(13)

Táto smernica sa uplatňuje na subjekty pre rovnaké zaobchádzanie pri riešení diskriminácie, na ktorú sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 (12) na základe odkazu v článku 15 uvedenej smernice na článok 20 smernice 2006/54/ES, ktorý sa nahrádza touto smernicou.

(14)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/970 (13) by sa mala výlučne v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje, považovať za lex specialis vo vzťahu k smernici 2006/54/ES. Táto smernica by nemala mať vplyv na konkrétnejšie ustanovenia o subjektoch pre rovnaké zaobchádzanie stanovené v smernici (EÚ) 2023/970.

(15)

Pri podpore rovnakého zaobchádzania, predchádzaní diskriminácii, získavania údajov o diskriminácii a pomoci obetiam v súlade s touto smernicou je dôležité, aby subjekty pre rovnaké zaobchádzanie venovali osobitnú pozornosť prierezovej diskriminácii, ktorá je chápaná ako diskriminácia z dôvodu pohlavia v kombinácii s akýmkoľvek ďalším dôvodom alebo dôvodmi diskriminácie, v súvislosti s ktorými sa stanovuje ochrana v smernici 79/7/EHS, 2000/43/ES, 2000/78/ES alebo 2004/113/ES.

(16)

Členské štáty by mali určiť jeden alebo viacero subjektov, ktoré budú vykonávať právomoci stanovené v tejto smernici. Členské štáty môžu rozdeliť právomoci medzi viacero subjektov pre rovnaké zaobchádzanie, a to napríklad tak, že jeden subjekt poveria predchádzaním diskriminácii, podporou rovnakého zaobchádzania a pomocou obetiam diskriminácie a druhému subjektu zveria rozhodovacie funkcie. Touto smernicou by nemali byť dotknuté právomoci inšpektorátov práce ani iných orgánov presadzovania práva, ani autonómia či úloha sociálnych partnerov.

(17)

Subjekty pre rovnaké zaobchádzanie môžu plniť svoju úlohu účinne, len ak môžu konať úplne nezávisle bez toho, aby sa na ne vyvíjal vonkajší tlak. Členské štáty by mali na tento účel prijať viacero opatrení, ktoré prispievajú k nezávislosti subjektov pre rovnaké zaobchádzanie. Subjekty pre rovnaké zaobchádzanie, ktoré vykonávajú právomoc stanovenú v tejto smernici, môžu byť súčasťou ministerstva alebo inej organizačnej jednotky za predpokladu, že sú zavedené potrebné záruky na zabezpečenie plnenia ich úloh nezávisle od politického, finančného, náboženského alebo akéhokoľvek iného vplyvu. Najmä pri plnení svojich úloh a vykonávaní svojich právomocí by si subjekty pre rovnaké zaobchádzanie mali zachovať svoju nezávislosť vo vzťahu k akémukoľvek vonkajšiemu vplyvu, či už priamemu alebo nepriamemu, a to tak, že od nikoho nebudú žiadať ani prijímať pokyny. V súlade s cieľmi tejto smernice a v uplatniteľnom právnom rámci by subjekty pre rovnaké zaobchádzanie mali mať možnosť spravovať svoje finančné a iné zdroje, a to aj prostredníctvom výberu a riadenia svojich zamestnancov, a byť schopné stanoviť si vlastné priority. Zamestnanci, ktorí zastávajú rozhodovaciu alebo vedúcu funkciu, či už stáli alebo dočasní, ako sú vedúci alebo zástupca vedúceho subjektu pre rovnaké zaobchádzanie a v príslušných prípadoch členovia správnej rady, by mali byť nezávislí, kvalifikovaní na svoju pozíciu a vybraní prostredníctvom transparentného postupu. Transparentnosť v tomto procese možno zabezpečiť napríklad uverejňovaním oznámení o voľných pracovných miestach.

(18)

Členské štáty by mali zaistiť, aby vnútorná štruktúra subjektov pre rovnaké zaobchádzanie, ako sú ich vnútorná organizácia a postupy, umožňovala nezávislé a vo vhodných prípadoch nestranné vykonávanie ich rôznych právomocí, a to stanovením primeraných záruk v prípadoch, keď majú subjekty pre rovnaké zaobchádzanie potenciálne konfliktné úlohy, najmä ak sa niektoré z týchto úloh zameriavajú na podporu obetí. Subjekty pre rovnaké zaobchádzanie by mali predovšetkým pri preskúmavaní alebo posudzovaní prípadu konať nestranne, najmä ak má subjekt pre rovnaké zaobchádzanie záväzné rozhodovacie právomoci.

(19)

Ak je subjekt pre rovnaké zaobchádzanie súčasťou subjektu s viacerými mandátmi, ako je ombudsman so širším mandátom alebo národná inštitúcia pre ľudské práva, vnútorná štruktúra takéhoto subjektu s viacerými mandátmi by mala zaručovať účinné vykonávanie osobitného mandátu v oblasti rovnosti.

(20)

Členské štáty by mali prostredníctvom svojich príslušných vnútroštátnych rozpočtových postupov zabezpečiť, aby sa subjektom pre rovnaké zaobchádzanie poskytli dostatočné zdroje, vrátane kvalifikovaných zamestnancov, vhodných priestorov a infraštruktúry na účinné vykonávanie každej z ich úloh, v primeranom čase alebo v lehotách stanovených vo vnútroštátnom práve. Poskytnutie takýchto dostatočných zdrojov je kľúčové pre účinné fungovanie subjektov pre rovnaké zaobchádzanie a plnenie ich úloh. Je dôležité, aby v prípadoch, keď sa subjektom pre rovnaké zaobchádzanie pripisujú nové právomoci, členské štáty zabezpečili, aby im ich finančné a iné zdroje naďalej umožňovali plniť si svoje úlohy a účinne vykonávať svoje právomoci.

(21)

Je dôležité, aby prideľovanie finančných zdrojov zostalo stabilné, plánovalo sa na viacročnom základe a umožňovalo subjektom pre rovnaké zaobchádzanie pokryť náklady, ktoré môžu byť ťažko predvídateľné, napríklad v prípade zvýšenia počtu sťažností, nákladov na súdne spory a používania automatizovaných systémov. Kľúčové je venovať pozornosť príležitostiam a rizikám, ktoré predstavuje používanie automatizovaných systémov vrátane umelej inteligencie. Subjekty pre rovnaké zaobchádzanie by predovšetkým mali disponovať primeranými ľudskými a technickými zdrojmi. Uvedené zdroje by mali subjektom pre rovnaké zaobchádzanie predovšetkým umožniť na jednej strane používať na svoju prácu automatizované systémy a na strane druhej posudzovať takéto systémy vzhľadom na ich súlad s pravidlami nediskriminácie. Ak je subjekt pre rovnaké zaobchádzanie súčasťou subjektu s viacerými mandátmi, mali by sa zabezpečiť zdroje potrebné na vykonávanie jeho mandátu v oblasti rovnosti.

(22)

Subjekty pre rovnaké zaobchádzanie majú spolu s inými aktérmi, ako sú sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti, kľúčovú úlohu pri predchádzaní diskriminácii a podpore rovnosti. S cieľom riešiť štrukturálne aspekty diskriminácie a prispievať k sociálnej zmene by subjekty pre rovnaké zaobchádzanie mali byť oprávnené vykonávať činnosti na predchádzanie diskriminácii, pokiaľ ide o dôvody a v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú smernice 2006/54/ES a 2010/41/EÚ, ako aj činnosti na podporu rovnakého zaobchádzania. Takéto činnosti môžu zahŕňať výmenu osvedčených postupov, pozitívne opatrenia a podporu uplatňovania hľadiska rovnosti medzi verejnými a súkromnými subjektmi a poskytovanie príslušnej odbornej prípravy, informácií, poradenstva, usmernení a podpory týmto subjektom. Je tiež nevyhnutné, aby subjekty pre rovnaké zaobchádzanie komunikovali s relevantnými zainteresovanými stranami a zapájali sa do verejnej diskusie.

(23)

Okrem prevencie je ústrednou úlohou subjektov pre rovnaké zaobchádzanie poskytovanie pomoci obetiam diskriminácie. Obete by sa mali chápať tak, že zahŕňajú všetky osoby, ktoré sa domnievajú, že zažili diskrimináciu, ako sa uvádza v článku 4 smernice 2006/54/ES alebo v článku 4 smernice 2010/41/EÚ, a to bez ohľadu, napríklad, na ich sociálno-ekonomické postavenie, politické názory, vek, zdravie, štátnu príslušnosť, pobytový status, jazyk, farbu pleti, úroveň gramotnosti, pohlavie, rodovú identitu, rodové vyjadrenie alebo pohlavné znaky. Každá osoba sa môže stať obeťou diskriminácie na základe pohlavia a mala by už v ranom štádiu využívať pomoc subjektov pre rovnaké zaobchádzanie bez ohľadu na to, či bola diskriminácia preukázaná. Takáto pomoc by mala vždy zahŕňať aspoň poskytovanie kľúčových informácií sťažovateľom vrátane informácií o tom, či sa sťažnosť uzavrie alebo či existujú dôvody na ďalšie konanie, pokiaľ sťažnosť nebola podaná anonymne. Členské štáty sú zodpovedné za vymedzenie podmienok, za ktorých by subjekt pre rovnaké zaobchádzanie informoval sťažovateľov, ako je časový rámec postupu alebo procesné záruky proti opakovaným alebo neprimeraným sťažnostiam.

(24)

Aby sa zabezpečilo, že všetky obete môžu podávať sťažnosti, malo by byť možné podávať sťažnosti rôznymi spôsobmi. Podľa odporúčania (EÚ) 2018/951 by sťažnosti malo byť možné podávať v jazyku podľa výberu sťažovateľa, ktorý sa bežne používa v členskom štáte, v ktorom sa subjekt pre rovnaké zaobchádzanie nachádza. S cieľom riešiť jednu z príčin nedostatočného nahlasovania, konkrétne strach z odvetných opatrení, by subjekty pre rovnaké zaobchádzanie mali informovať obete o uplatniteľných pravidlách dôvernosti.

(25)

Členské štáty by v záujme umožnenia rýchleho dostupného mimosúdneho riešenia sporov mali poskytnúť stranám možnosť usilovať sa o alternatívne riešenie sporu prostredníctvom samotného subjektu pre rovnaké zaobchádzanie alebo iného existujúceho príslušného subjektu. Pri výbere iného príslušného subjektu je dôležité zohľadniť subjekty zriadené ako stále subjekty a zabezpečiť, aby osoba alebo osoby zodpovedné za proces riešenia krízových situácií boli nezávislé, nestranné a mali potrebné odborné znalosti. Mimosúdne riešenie sporov má väčšiu pravdepodobnosť úspešného výsledku, ak sa uskutočňuje so súhlasom strán. V ktorejkoľvek fáze alternatívneho riešenia sporu môže pre strany byť užitočná možnosť požiadať o nezávislé poradenstvo alebo o zastupovanie či pomoc tretej strany, napríklad sociálnych partnerov. Chýbajúce riešenie, napríklad z dôvodu, že jedna zo strán odmietla výsledok postupu, by nemalo stranám brániť vystupovať v súdnych konaniach. Členské štáty by mali vymedziť podmienky postupu alternatívneho riešenia sporu v súlade s vnútroštátnym právom a praxou.

(26)

Ak majú subjekty pre rovnaké zaobchádzanie podozrenie z možného porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, ktorá je stanovená smernicami 2006/54/ES alebo 2010/41/EÚ, mali by byť schopné viesť preskúmania, konkrétne na základe sťažnosti alebo z vlastnej iniciatívy.

(27)

Pri určovaní toho, či došlo k diskriminácii, majú kľúčový význam dôkazy, ktorými však obeť často nedisponuje. Subjekty pre rovnaké zaobchádzanie by preto mali byť schopné získať prístup k informáciám potrebným na preukázanie toho, či došlo k diskriminácii, a spolupracovať s ďalšími príslušnými orgánmi, ktoré môžu zahŕňať príslušné verejné služby, ako sú inšpektoráty práce alebo inšpektoráty vzdelávania, a sociálnymi partnermi. Členské štáty by mali stanoviť vhodný rámec na výkon uvedenej právomoci v súlade s vnútroštátnymi pravidlami a postupmi. Členské štáty môžu v súlade s vnútroštátnym právom a praxou poveriť vedením preskúmavaní aj iný príslušný subjekt. S cieľom zabrániť duplicite postupov by takýto príslušný subjekt mal subjektu pre rovnaké zaobchádzanie na jeho žiadosť po ukončení postupu poskytnúť informácie o výsledkoch preskúmania.

(28)

Subjekty pre rovnaké zaobchádzanie by mali byť schopné na základe získaných dôkazov zdokumentovať svoje posúdenie sťažnosti. Právnu povahu tohto posúdenia, t. j. či pôjde o nezáväzné stanovisko alebo záväzné rozhodnutie, by mali stanoviť členské štáty. V oboch prípadoch by sa mali uviesť dôvody posúdenia a vo vhodných prípadoch zahrnúť opatrenia na nápravu akéhokoľvek zisteného porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a na zamedzenie ďalším prípadom diskriminácie, pričom je potrebné zohľadniť rôznu povahu stanovísk a rozhodnutí. Na zabezpečenie účinnosti práce subjektov pre rovnaké zaobchádzanie by členské štáty mali prijať primerané mechanizmy pre následné opatrenia v nadväznosti na stanoviská a na výkon rozhodnutí.

(29)

Subjekty pre rovnaké zaobchádzanie by v záujme zvýšenia informovanosti o svojej práci a právnych predpisoch v oblasti rovnosti a nediskriminácie mali byť schopné uverejňovať aspoň súhrny svojich stanovísk a rozhodnutí, ktoré považujú za mimoriadne dôležité.

(30)

Subjekty pre rovnaké zaobchádzanie by mali mať právo vystupovať v súdnych konaniach s cieľom prispieť k zaručeniu rešpektovania zásady rovnakého zaobchádzania stanovenej v smerniciach 2006/54/ES a 2010/41/EÚ. Takéto súdne konania v súlade s vnútroštátnym právom a praxou môžu prebiehať na súdoch alebo v rovnocenných orgánoch, ktoré sa zaoberajú otázkami rovnakého zaobchádzania a diskriminácie. Vnútroštátne právo a prax týkajúce sa prípustnosti žalôb a najmä žiadna podmienka oprávneného záujmu sa nemôžu uplatňovať spôsobom, ktorý by mohol ohroziť účinnosť práva subjektov pre rovnaké zaobchádzanie konať. Právomoci preskúmavať a prijímať rozhodnutia, ako aj právo vystupovať v súdnych konaniach, ktoré sa podľa tejto smernice udeľuje subjektom pre rovnaké zaobchádzanie, má uľahčiť praktické vykonávanie súčasných ustanovení smernice 2006/54/ES o dôkaznom bremene a smerníc 2006/54/ES a 2010/41/EÚ o ochrane práv. Za podmienok stanovených v tejto smernici budú môcť subjekty pre rovnaké zaobchádzanie zistiť skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, čím splnia podmienky stanovené v článku 19 smernice 2006/54/ES. Podpora poskytovaná subjektmi pre rovnaké zaobchádzanie podľa tejto smernice preto uľahčí obetiam prístup k spravodlivosti. Malo by byť možné, aby subjekty pre rovnaké zaobchádzanie si vyberali prípady, ktoré sa rozhodnú riešiť v súdnom konaní s cieľom prispieť k riadnemu výkladu a uplatňovaniu právnych predpisov v oblasti rovnakého zaobchádzania.

(31)

Ak majú subjekty pre rovnaké zaobchádzanie právomoc prijímať záväzné rozhodnutia, mali by byť oprávnené vystupovať ako účastník konania o výkone alebo súdneho preskúmania týchto rozhodnutí. Subjekty pre rovnaké zaobchádzanie by tiež mali mať možnosť predkladať súdom pripomienky napríklad poskytnutím znaleckého posudku v súlade s vnútroštátnym právom a praxou.

(32)

Právo subjektov pre rovnaké zaobchádzanie vystupovať v súdnych konaniach môže mať v rôznych vnútroštátnych právnych rámcoch rôznu podobu. Členské štáty by si preto mali v súlade s vnútroštátnym právom a praxou vybrať jedno alebo viacero z týchto foriem opatrení pre subjekty pre rovnaké zaobchádzanie: konanie v mene jednej alebo viacerých obetí alebo na podporu jednej alebo viacerých obetí, alebo začatie súdneho konania vo vlastnom mene.

(33)

Subjekty pre rovnaké zaobchádzanie by mali mať možnosť konať v mene alebo na podporu obetí, v príslušných prípadoch s ich súhlasom, umožňujúc im získať prístup k spravodlivosti v prípadoch, keď obete často odrádzajú procesné a finančné prekážky alebo strach z viktimizácie. Ak subjekty pre rovnaké zaobchádzanie konajú v mene jednej alebo viacerých obetí, zastupujú tieto obete pred súdom. Ak subjekty pre rovnaké zaobchádzanie konajú na podporu jednej alebo viacerých obetí, zúčastňujú sa na súdnom konaní, ktoré začali obete, na podporu nároku.

(34)

Boj proti niektorým prípadom diskriminácie je zložitý, pretože neexistuje žiadny sťažovateľ, ktorý by prípad sám predložil. Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci C-54/07 (14), ktorý predložil subjekt pre rovnaké zaobchádzanie vo vlastnom mene, rozhodol, že diskrimináciu možno konštatovať aj v prípade, že neexistuje identifikovaná obeť. V záujme boja proti diskriminácii vo verejnom záujme by preto mali mať členské štáty voľbu stanoviť, že subjekty pre rovnaké zaobchádzanie majú možnosť v niektorých prípadoch diskriminácie konať vo vlastnom mene, napríklad na základe početnosti alebo závažnosti prípadov, alebo na základe potreby právneho objasnenia, pričom každý z týchto dôvodov by mohol znamenať, že diskriminácia má štrukturálnu alebo systematickú povahu. Členské štáty by mali mať možnosť v súlade s vnútroštátnym právom a praxou stanoviť, že takéto prípady diskriminácie si vyžadujú identifikovanú osobu alebo subjekt ako odporcu.

(35)

S cieľom zabezpečiť rešpektovanie individuálnych práv by členské štáty mali vymedziť právomoci subjektov pre rovnaké zaobchádzanie vhodnými procesnými zárukami, čím sa zabezpečí, aby sa primerane chránilo právo na dôvernosť a všeobecné právne zásady, ako je právo na spravodlivý proces, právo na obhajobu a právo na súdne preskúmanie záväzných rozhodnutí, a to aj vtedy, keď subjekt pre rovnaké zaobchádzanie koná v súdnom konaní ako strana alebo v mene strany. Členské štáty môžu napríklad zaistiť dôvernosť pre svedkov a oznamovateľov, čím sa významným spôsobom podporí nahlasovanie prípadov diskriminácie.

(36)

Ustanoveniami tejto smernice o práve subjektov pre rovnaké zaobchádzanie vystupovať v súdnych konaniach nie sú dotknuté práva priznané smernicami 2006/54/ES a 2010/41/EÚ obetiam alebo združeniam, organizáciám a iným právnym subjektom, ktoré presadzujú práva obetí a ktoré majú v súlade s kritériami stanovenými vo vnútroštátnom práve oprávnený záujem na zabezpečení dodržiavania týchto smerníc, a to ani v prípade, ak sú uvedené obete, združenia, organizácie alebo iné právne subjekty účastníkmi akéhokoľvek súdneho alebo správneho konania alebo oboch.

(37)

Účinnosť práce subjektov pre rovnaké zaobchádzanie závisí aj od toho, či sa skupinám ohrozeným diskrimináciou poskytne úplný prístup k ich službám. V druhom prieskume Európskej únie týkajúcom sa menšín a diskriminácie, ktorý uskutočnila Agentúra Európskej únie pre základné práva, 71 % príslušníkov etnických či prisťahovaleckých menšinových skupín uviedlo, že nevie o žiadnej organizácii, ktorá by obetiam diskriminácie poskytovala podporu alebo poradenstvo. Kľúčovým krokom k podpore takéhoto prístupu je, aby členské štáty zabezpečili, že ľudia budú poznať svoje práva a vedieť o existencii subjektov pre rovnaké zaobchádzanie a službách, ktoré poskytujú. Je to obzvlášť dôležité v prípade znevýhodnených skupín a skupín, ktoré môžu mať sťažený prístup k týmto informáciám napríklad z dôvodu svojho neistého ekonomického postavenia, veku, zdravotného postihnutia, úrovne gramotnosti, štátnej príslušnosti alebo pobytového statusu, alebo nedostatočného prístupu k online nástrojom.

(38)

Pre všetkých by sa mal zaručiť rovnaký prístup k službám a publikáciám subjektov pre rovnaké zaobchádzanie. Na tento účel by sa mali identifikovať a riešiť potenciálne prekážky v prístupe k službám subjektov pre rovnaké zaobchádzanie. Služby by mali byť pre sťažovateľov bezplatné. Členské štáty by tiež bez toho, aby bola dotknutá autonómia regionálnych a miestnych orgánov, mali zabezpečiť dostupnosť služieb subjektov pre rovnaké zaobchádzanie pre všetky potenciálne obete na celom svojom území, napríklad zriadením miestnych kancelárií vrátane mobilných kancelárií, využívaním komunikačných nástrojov, organizovaním miestnych kampaní, spoluprácou s miestnymi zástupcami alebo organizáciami občianskej spoločnosti alebo prostredníctvom zmluvných poskytovateľov služieb.

(39)

S cieľom zaručiť osobám so zdravotným postihnutím prístup ku všetkým službám a činnostiam subjektov pre rovnaké zaobchádzanie je potrebné zabezpečiť prístupnosť v súlade s požiadavkami uvedenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 (15) a zabezpečiť primerané úpravy v súlade s Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, prijatým 13. decembra 2006. Subjekty pre rovnaké zaobchádzanie by preto mali zabezpečiť fyzickú a digitálnu prístupnosť tým, že budú predchádzať prekážkam, ktorým môžu osoby so zdravotným postihnutím čeliť pri získavaní prístupu k službám a informáciám subjektov pre rovnaké zaobchádzanie, a odstraňovať ich, a zabezpečiť primerané úpravy, pričom vykonajú potrebné a vhodné zmeny a prispôsobenia, ak je to v konkrétnom prípade potrebné.

(40)

Umožnenie subjektom pre rovnaké zaobchádzanie, aby sa na dlhodobom základe pravidelne koordinovali a spolupracovali na rôznej úrovni má zásadný význam pre vzájomné učenie, súdržnosť a jednotnosť a môže prispieť k rozšíreniu dosahu a vplyvu ich práce. Subjekty pre rovnaké zaobchádzanie by mali vo svojich príslušných oblastiach právomoci spolupracovať s inými subjektmi pre rovnaké zaobchádzanie v tom istom členskom štáte a s verejnými a so súkromnými subjektmi na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni, na úrovni Únie a medzinárodnej úrovni, akými sú siete subjektov pre rovnaké zaobchádzanie na úrovni Únie, organizácie občianskej spoločnosti, orgány pre ochranu údajov, sociálni partneri, inšpektoráty práce a vzdelávania, orgány presadzovania práva, agentúry na vnútroštátnej úrovni zodpovedné za ochranu ľudských práv, národné štatistické úrady, orgány riadiace finančné prostriedky Únie, národné kontaktné miesta pre otázky Rómov, spotrebiteľské organizácie a vnútroštátne nezávislé mechanizmy na presadzovanie, ochranu a monitorovanie Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím.

(41)

Subjekty pre rovnaké zaobchádzanie nemôžu plniť svoju úlohu expertov v oblasti rovnakého zaobchádzania ani prispievať k uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti, ak sa s nimi dostatočne včas nekonzultuje počas procesu tvorby politiky v záležitostiach týkajúcich sa práv a povinností, ktoré vyplývajú zo smerníc 2006/54/ES a 2010/41/EÚ. Členské štáty by preto mali zaviesť postupy na zabezpečenie takejto včasnej konzultácie a mali by umožniť subjektom pre rovnaké zaobchádzanie, ak to subjekty pre rovnaké zaobchádzanie považujú za potrebné, vydávať odporúčania a uverejňovať ich včas, aby sa mohli zohľadniť.

(42)

Údaje o rovnosti majú zásadný význam pri zvyšovaní informovanosti a vnímavosti ľudí, kvantifikácii diskriminácie, postupnom odhaľovaní trendov, preukazovaní existencie diskriminácie, hodnotení vykonávania právnych predpisov v oblasti rovnosti, preukazovaní potreby pozitívnych opatrení a podpore tvorby politík založenej na faktoch. Subjekty pre rovnaké zaobchádzanie môžu prispieť k vypracúvaniu údajov o rovnosti na tieto účely napríklad tým, že organizujú okrúhle stoly združujúce všetky príslušné subjekty. Subjekty pre rovnaké zaobchádzanie by tiež mali získavať a analyzovať údaje o svojich vlastných činnostiach, mali by mať možnosť uskutočňovať prieskumy a v súlade s vnútroštátnym právom by mali mať prístup k štatistikám súvisiacim s právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo smerníc 2006/54/ES a 2010/41/EÚ, a tieto štatistiky využívať. Osobné údaje získané subjektom pre rovnaké zaobchádzanie by sa mali anonymizovať, alebo ak to nie je možné, pseudonymizovať.

(43)

Subjekty pre rovnaké zaobchádzanie by mali prijať pracovný program, v ktorom sa stanovia ich priority a budúce činnosti, čo im umožní zabezpečiť súdržnosť ich rôznych oblastí práce v priebehu času a riešiť systémové otázky diskriminácie, na ktoré sa vzťahuje ich mandát, ako súčasť dlhodobého akčného plánu.

(44)

Okrem uverejňovania výročnej správy o činnosti by subjekty pre rovnaké zaobchádzanie mali pravidelne uverejňovať správu obsahujúcu celkové posúdenie situácie, pokiaľ ide o diskrimináciu v členských štátoch, na ktorú sa vzťahuje ich mandát, ako aj iné správy týkajúce sa diskriminácie.

(45)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania povinností členských štátov týkajúcich sa podávania správ, pokiaľ ide o fungovanie subjektov pre rovnaké zaobchádzanie určených podľa tejto smernice, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, aby stanovila zoznam príslušných ukazovateľov, na základe ktorých by sa mali získavať údaje. Takéto ukazovatele by nemali slúžiť na účely zostavovania poradia alebo vydávania konkrétnych odporúčaní určených jednotlivým členským štátom. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (16).

(46)

Touto smernicou sa stanovujú minimálne požiadavky, a tým sa členským štátom dáva možnosť zaviesť alebo zachovať priaznivejšie ustanovenia. Vykonávanie tejto smernice by nemalo slúžiť na to, aby ospravedlnilo akýkoľvek krok smerom späť, pokiaľ ide o situáciu, ktorá už v každom členskom štáte existuje.

(47)

Akékoľvek spracúvanie osobných údajov subjektmi pre rovnaké zaobchádzanie podľa tejto smernice by sa malo vykonávať v úplnom súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (17). Členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli úlohy subjektov pre rovnaké zaobchádzanie jasne stanovené v právnych predpisoch v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679. Subjekty pre rovnaké zaobchádzanie by mali spracúvať osobné údaje len v rozsahu, ktorý je nevyhnutný na plnenie ich úloh podľa tejto smernice. Osobám, ktorých osobné údaje sa spracúvajú, by sa mali poskytnúť informácie o ich právach ako dotknutých osôb, a to aj o prostriedkoch nápravy, ktoré majú k dispozícii na vnútroštátnej úrovni.

(48)

Ak si plnenie úloh subjektov pre rovnaké zaobchádzanie vyžaduje spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov uvedených v článku 9 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679, by členské štáty takisto mali zaistiť, aby sa vo vnútroštátnom práve rešpektovala podstata práva na ochranu údajov a stanovovali sa v ňom vhodné a konkrétne opatrenia na zabezpečenie základných práv a záujmov dotknutej osoby v súlade s článkom 9 ods. 2 písm. g) nariadenia (EÚ) 2016/679. Takéto záruky by mali zahŕňať napríklad vnútorné politiky a opatrenia na zabezpečenie minimalizácie údajov, a to aj prostredníctvom anonymizácie osobných údajov, ak je to možné; uplatňovanie pseudonymizácie a šifrovania osobných údajov; predchádzanie neoprávnenému prístupu k osobným údajom a ich prenosu; a zabezpečenie toho, aby sa osobné údaje spracúvali najviac dovtedy, kým je to potrebné na účely, na ktoré sa spracúvajú.

(49)

Táto smernica nadväzuje na pravidlá stanovené v smerniciach 2006/54/ES a 2010/41/EÚ zavedením prísnejších noriem pre fungovanie subjektov pre rovnaké zaobchádzanie. Ustanovenia o subjektoch pre rovnaké zaobchádzanie uvedené v smerniciach 2006/54/ES a 2010/41/EÚ by sa preto mali vypustiť.

(50)

Cieľom tejto smernice je zabezpečiť také fungovanie subjektov pre rovnaké zaobchádzanie v súlade s minimálnymi normami v záujme zvýšenia ich účinnosti a zaručenia ich nezávislosti, aby sa posilnilo uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania. Keďže cieľ tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a účinkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica, ktorá sa obmedzuje na stanovenie minimálnych noriem, neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(51)

V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (18) sa konzultovalo s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal 2. februára 2023 svoje stanovisko (19),

a)

prijali pracovný program, v ktorom stanovia svoje priority a budúce činnosti;

b)

vypracúvali a uverejňovali výročnú správu o činnosti vrátane informácií o ročnom rozpočte, zamestnancoch a finančnom výkazníctve a

c)

aspoň každé štyri roky uverejnili jednu alebo viacero správ s odporúčaniami o situácii, pokiaľ ide o rovnaké zaobchádzanie a diskrimináciu v ich členskom štáte, a to aj o potenciálnych štrukturálnych problémoch.