(1)

V Hodnotení hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti na rok 2021, ktoré vypracoval Europol, sa poukázalo na rastúcu hrozbu, ktorú predstavuje organizovaná trestná činnosť a infiltrácia páchateľov trestnej činnosti. Vzhľadom na veľké výnosy, ktoré prináša organizovaná trestná činnosť a ktoré každoročne dosahujú výšku najmenej 139 miliárd EUR, ku ktorých praniu čoraz častejšie dochádza prostredníctvom paralelného nelegálneho finančného systému, predstavuje dostupnosť výnosov z trestnej činnosti významnú hrozbu pre integritu hospodárstva a spoločnosti, ktorá narušuje právny štát a základné práva. Podľa oznámenia Komisie zo 14. apríla 2021 s názvom „Stratégia EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti na roky 2021 – 2025“, cieľom uvedenej stratégie je riešiť výzvy organizovanej trestnej činnosti podporou cezhraničnej spolupráce a výmeny informácií, podporou účinného vyšetrovania zločineckých sietí, odstraňovaním výnosov z trestnej činnosti a zabezpečením toho, aby orgány presadzovania práva a justičné orgány boli pripravené na digitálny vek.

(2)

Hlavným motívom zločineckých organizácií, ktoré pôsobia cezhranične vrátane vysokorizikových zločineckých sietí je finančný zisk. Na riešenie vážnej hrozby, ktorú predstavuje organizovaná trestná činnosť, je dôležité, aby sa preto príslušným orgánom poskytla väčšia operačná kapacita a potrebné prostriedky na účinné vyhľadávanie a identifikáciu, zaistenie, konfiškáciu a správu nástrojov trestnej činnosti a výnosov z trestnej činnosti alebo majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti.

(3)

Zločinecké organizácie zvyčajne reinvestujú časť svojich ziskov z trestnej činnosti do vytvorenia finančnej základne, ktorá im umožňuje pokračovať v takejto činnosti. Zločinecké organizácie sa okrem toho často uchyľujú k násiliu, hrozbám, zastrašovaniu alebo ku korupcii s cieľom získať kontrolu nad spoločnosťami, získať koncesie, povolenia, verejné zákazky alebo granty, dosiahnuť nelegálne zisky alebo výhody alebo infiltrovať kľúčové infraštruktúry, ako sú logistické centrá. Takéto organizácie tak nepriaznivo ovplyvňujú slobodu hospodárskej súťaže alebo ovplyvňujú rozhodnutia orgánov verejnej moci, čo ohrozuje právny štát a demokraciu. Zločinecké organizácie sa stali celosvetovými hospodárskymi subjektmi s podnikateľskými cieľmi. Zbavenie zločincov nelegálnych ziskov je nevyhnutné na narušenie ich aktivít a zabránenie ich prenikaniu do legitímnych ekonomík.

(4)

Hospodárska a finančná trestná činnosť, najmä organizovaná trestná činnosť, je často spáchaná prostredníctvom právnických osôb a trestné činy zahrnuté do rozsahu pôsobnosti tejto smernice môžu byť spáchané v záujme alebo v prospech takýchto právnických osôb. Príkazy na zaistenie a konfiškáciu sa preto môžu v súlade s vnútroštátnym právom vydávať aj voči právnickým osobám.

(5)

Účinný systém vymáhania majetku si vyžaduje rýchle vyhľadávanie a identifikáciu nástrojov a výnosov z trestnej činnosti a majetku, pri ktorom existuje podozrenie, že pochádza z trestnej činnosti. Takéto nástroje, výnosy alebo majetok by sa mali zaistiť, aby sa zabránilo ich strate, a následne by sa mal skonfiškovať po vydaní príkazu na konfiškáciu v rámci konania v trestných veciach. Účinný systém vymáhania majetku si ďalej vyžaduje účinnú správu zaisteného a skonfiškovaného majetku, aby sa zachovala hodnota takého majetku pre štát alebo na účely navrátenia obetiam.

(6)

Súčasný právny rámec Únie upravujúci vyhľadávanie a identifikáciu, zaistenie, konfiškáciu a správu nástrojov, výnosov alebo majetku a úrady pre vyhľadávanie majetku pozostáva zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ (3), rozhodnutia Rady 2007/845/SVV (4) a rámcového rozhodnutia Rady 2005/212/SVV (5). Komisia vyhodnotila smernicu 2014/42/EÚ a rozhodnutie 2007/845/SVV, pričom dospela k záveru, že súčasný rámec v plnej miere nedosiahol politický cieľ boja proti organizovanej trestnej činnosti prostredníctvom vymáhania jej ziskov.

(7)

Existujúci právny rámec by sa mal aktualizovať, aby sa uľahčilo a zabezpečilo účinné vynakladanie úsilia v oblasti vymáhania a konfiškácie majetku v celej Únii. V tejto smernici by sa preto mali stanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa vyhľadávania a identifikácie, zaistenia, konfiškácie a správy majetku v rámci konania v trestných veciach. V tomto kontexte je „konanie v trestných veciach“ autonómnym pojmom práva Únie, ktorý vykladá Súdny dvor Európskej únie bez ohľadu na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Touto smernicou nie sú dotknuté konania, ktoré môžu členské štáty použiť na zaistenie a konfiškáciu majetku. Je potrebné posilniť schopnosť príslušných orgánov pripraviť páchateľov trestnej činnosti o výnosy z trestnej činnosti. Na tento účel by sa mali stanoviť pravidlá na posilnenie možností vyhľadávania a identifikácie majetku, ako aj jeho zaistenia, na zlepšenie správy zaisteného a skonfiškovaného majetku dovtedy, kým sa s ním nenaloží na základe konečného príkazu na konfiškáciu, na posilnenie nástrojov na konfiškáciu nástrojov a výnosov z trestnej činnosti zločineckých organizácií, ako aj ich majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti a na zlepšenie celkovej efektívnosti systému vymáhania majetku.

(8)

Táto smernica by mala uľahčiť cezhraničnú spoluprácu tým, že sa príslušným orgánom poskytnú potrebné právomoci a zdroje, aby mohli rýchlo a účinne reagovať na žiadosti orgánov v iných členských štátoch. Ustanovenia, ktorými sa stanovujú pravidlá upravujúce včasné vyhľadávanie a identifikáciu majetku, súrne opatrenia na zaistenie majetku alebo efektívnu správu prispievajú k zlepšeniu možností cezhraničného vymáhania majetku. Vzhľadom na globálny charakter organizovanej trestnej činnosti a jej schopnosť rýchlo prevádzať majetok pochádzajúci z trestnej činnosti cez hranice by sa mala posilniť aj spolupráca s tretími krajinami v rámci medzinárodného právneho rámca.

(9)

Vzhľadom na to, že zločinecké organizácie sa zapájajú do širokej škály nelegálnych činností na rôznych trhoch a ich spolupráca sa týka rôznych druhov trestnej činnosti, je systémová a orientovaná na zisk, si účinný boj proti organizovanej trestnej činnosti vyžaduje, aby boli k dispozícii opatrenia na zaistenie a konfiškáciu s cieľom zahrnúť zisky zo všetkých trestných činov, pri ktorých pôsobia organizované zločinecké skupiny. Medzi takéto trestné činy patria oblasti trestnej činnosti uvedené v článku 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Okrem trestných činov uvedených v článku 83 ods. 1 ZFEÚ by sa rozsah pôsobnosti smernice mal vzťahovať aj na všetky trestné činy, ktoré sú harmonizované na úrovni Únie, vrátane podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie, vzhľadom na čoraz väčšie zapojenie organizovaných zločineckých skupín do takejto oblasti trestnej činnosti. Rozsah pôsobnosti tejto smernice by mal ďalej zahŕňať trestné činy proti životnému prostrediu, ktoré sú jednou z hlavných náplní činnosti zločineckých skupín a ktoré sú často spojené s praním špinavých peňazí alebo sa týkajú odpadu a zvyškov vyprodukovaných v súvislosti s výrobou drog a obchodovaním s nimi. Napomáhanie neoprávnenému vstupu a pobytu sú jednou z hlavných náplní činnosti organizovaných zločineckých skupín, pričom je zvyčajne spojené s obchodovaním s ľuďmi. Trestný čin napomáhania neoprávnenému vstupu a pobytu by sa mal chápať v zmysle smernice Rady 2002/90/ES (6) a rámcového rozhodnutia Rady 2002/946/SVV (7). V rámcovom rozhodnutí 2002/946/SVV sa stanovuje možnosť doplniť trestné sankcie konfiškáciou dopravných prostriedkov použitých na spáchanie trestného činu, pričom sa jasne stanovuje, že jeho ustanovenia sa uplatňujú bez toho, aby bola dotknutá ochrana poskytovaná utečencom a žiadateľom o azyl s cieľom poskytnúť humanitárnu pomoc v súlade s medzinárodným právom.

(10)

Okrem trestného činu účasti v zločineckej organizácii v zmysle článku 2 rámcového rozhodnutia Rady 2008/841/SVV (8) by sa do rozsahu pôsobnosti tejto smernice mali zahrnúť aj iné trestné činy uvedené v článku 1 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2008/841/SVV a vymedzené vo vnútroštátnom práve, a to v rozsahu, v akom sú spáchané v rámci zločineckej organizácie v zmysle vymedzenia v článku 1 ods. 1 rozhodnutia 2008/841/SVV a ako sú vymedzené vo vnútroštátnom práve, s cieľom zachytiť nelegálny zisk pochádzajúci z trestnej činnosti, ktorú zvyčajne vykonávajú zločinecké organizácie. Členské štáty sa vyzývajú, aby zabezpečili, že do rozsahu pôsobnosti tejto smernice boli zahrnuté trestné činy falšovania, pozmeňovania a pirátstva výrobkov vrátane konaní porušujúcich práva duševného vlastníctva alebo ich distribúcie, nedovoleného obchodovania s kultúrnymi objektmi, falšovania a pozmeňovania verejných listín a obchodovanie s nimi, vraždy alebo ťažkého ublíženia na zdraví, nedovoleného obchodovania s ľudskými orgánmi a tkanivami, únosu, obmedzovania osobnej slobody alebo brania rukojemníkov, organizovanej alebo ozbrojenej lúpeže, vymáhania peňazí alebo inej výhody a vydierania, obchodovania s odcudzenými vozidlami, daňové trestné činy súvisiace s priamymi daňami a nepriamymi daňami, trestné činy podpaľačstva, podvodu a podvodného konania, nedovoleného obchodovania s jadrovými alebo rádioaktívnymi materiálmi a trestné činy podliehajúce právomoci Medzinárodného trestného súdu. Touto smernicou sa však neukladá členskému štátu povinnosť zaviesť alebo zachovať akýkoľvek trestný čin.

(11)

S cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie reštriktívnych opatrení Únie je potrebné rozšíriť rozsah pôsobnosti tejto smernice na trestné činy, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1226 (9).

(12)

S cieľom zachytiť majetok, ktorý by sa mohol premeniť a previesť s cieľom utajiť jeho pôvod, a s cieľom zabezpečiť harmonizáciu a jasnosť vymedzenia pojmov v celej Únii by sa majetok, ktorý môže byť predmetom zaistenia a konfiškácie, mal vymedziť široko. Toto vymedzenie by malo zahŕňať právne dokumenty alebo listiny v akejkoľvek forme vrátane elektronickej a digitálnej formy, preukazujúce vlastnícke právo alebo iné právo k majetku, ktorý je predmetom zaistenia a konfiškácie, vrátane napríklad finančných nástrojov, trustov alebo dokumentov, ktoré môžu viesť k uplatneniu si veriteľských nárokov a ktoré sa bežne nachádzajú v držbe osoby dotknutej príslušnými postupmi. Touto smernicou nie sú dotknuté existujúce vnútroštátne konania na účely uchovania právnych dokumentov alebo listín, ktoré preukazujú vlastnícke právo alebo iné právo k majetku, vedené príslušnými vnútroštátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej moci v súlade s vnútroštátnym právom. Vymedzenie majetku by sa malo vzťahovať na všetky formy majetku vrátane kryptoaktív.

(13)

S cieľom zachytiť majetok, ktorý by sa mohol premeniť a previesť s cieľom utajiť jeho pôvod, a s cieľom zabezpečiť harmonizáciu a zrozumiteľnosť vymedzenia pojmov v celej Únii by sa malo stanoviť široké vymedzenie pojmu výnosy z trestnej činnosti, ktoré by zahŕňalo priame výnosy z trestnej činnosti a všetky nepriame výhody vrátane následných opätovných investícií alebo premeny priamych výnosov v súlade s vymedzením pojmov v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1805 (10). Výnosy by preto mali zahŕňať akýkoľvek majetok vrátane majetku, ktorý bol úplne alebo čiastočne premenený na iný majetok a majetku, ktorý bol zmiešaný s majetkom získaným z legitímnych zdrojov, a to až do určenej hodnoty zmiešaných výnosov. Takisto by mali zahŕňať príjem alebo iné výhody plynúce z výnosov z trestnej činnosti alebo z majetku, na ktorý boli takéto výnosy premenené alebo s ktorým boli takéto výnosy zmiešané.

(14)

Vyhľadávanie a identifikácia majetku v počiatočnom štádiu vyšetrovania trestného činu majú zásadný význam pre zabezpečenie rýchlej identifikácie nástrojov, výnosov alebo majetku, ktorý by mohol byť následne skonfiškovaný, vrátane majetku súvisiaceho s trestnou činnosťou nachádzajúceho sa v iných jurisdikciách, a uľahčujú tak cezhraničnú spoluprácu. S cieľom zabezpečiť, aby sa finančné vyšetrovanie dostatočne uprednostňovalo vo všetkých členských štátoch s cieľom riešiť trestný čin cezhraničnej povahy, je potrebné vyžadovať, aby príslušné orgány začali vyhľadávanie majetku od okamihu, keď existuje podozrenie z trestnej činnosti, ktorá môže viesť k značnému majetkovému prospechu. Pri určovaní toho, či majetkový prospech bude značný, členské štáty by mali mať možnosť stanoviť minimálne prahové hodnoty pre hodnotu očakávaných výnosov alebo umožniť príslušným orgánom individuálne posúdenie. S cieľom umožniť dostatočnú flexibilitu pri začatí finančného vyšetrovania by mali mať členské štáty možnosť obmedziť vyšetrovanie na trestné činy, ktoré mohli byť spáchané v rámci zločineckej organizácie. Na účely zabezpečenia účinného finančného vyšetrovania by členské štáty mali poskytnúť potrebné finančné, technické a ľudské zdroje.

(15)

Na zabezpečenie účinného uplatňovania reštriktívnych opatrení zaviedla Únia spoločné minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia skutku porušujúceho reštriktívne opatrenia Únie. S cieľom uľahčiť odhaľovanie trestných činov súvisiacich s porušením reštriktívnych opatrení Únie je dôležité splnomocniť úrady pre vyhľadávanie majetku na vyhľadávanie a identifikáciu majetku osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú tieto opatrenia, a to na žiadosť príslušných vnútroštátnych orgánov na základe skutočností a opodstatnených dôvodov domnievať sa, že takéto trestné činy boli spáchané. Týmito právomocami by nemali byť dotknuté procesné požiadavky a záruky stanovené vo vnútroštátnom práve vrátane pravidiel o začatí trestného konania alebo v prípade potreby požiadavky získania súhlasu súdu.

(16)

Vzhľadom na to, že účinné vyhľadávanie a identifikácia majetku si môže vyžadovať prijatie opatrení týkajúcich sa vyhľadávania a identifikácie, ktoré by si vyžadovali zásah iných orgánov, je dôležité, aby úrady pre vyhľadávanie majetku mohli požiadať príslušné orgány o spoluprácu. Podmienky týkajúce sa takýchto žiadostí sa majú spravovať vnútroštátnym právom. Členské štáty môžu do svojich úradov pre vyhľadávanie majetku zahrnúť zástupcov orgánov presadzovania práva aj súdnictva alebo môžu zriadiť úrady pre vyhľadávanie majetku v rámci orgánov presadzovania práva aj justičných orgánov.

(17)

Vzhľadom na nadnárodnú povahu finančných prostriedkov, ktoré používajú organizované zločinecké skupiny, by sa medzi členskými štátmi mali rýchlo vymieňať informácie, ktoré môžu viesť k identifikácii nástrojov a výnosov z trestnej činnosti a iného majetku, ktorý vlastnia alebo kontrolujú páchatelia trestnej činnosti. Na tento účel je potrebné splnomocniť úrady pre vyhľadávanie majetku, aby vyhľadali a identifikovali majetok, ktorý by mohol byť následne skonfiškovaný, zabezpečiť, aby tieto úrady mali prístup k potrebným informáciám za jasných podmienok, a napokon stanoviť pravidlá pre rýchlu vzájomnú výmenu informácií, a to spontánne alebo na požiadanie. V naliehavých prípadoch, keď existuje riziko zmiznutia majetku, by sa na žiadosti o informácie malo reagovať čo najskôr, najneskôr však do ôsmich hodín. Požiadavka, aby úrady pre vyhľadávanie majetku vyhľadali a identifikovali nástroje, výnosy alebo majetok, ktoré sú alebo sa môžu stať predmetom príkazu na zaistenie alebo na konfiškáciu vydaného iným členským štátom, má za cieľ uľahčiť prípravu alebo vykonanie príkazov na zaistenie z iných členských štátov, ale neznamená povinnosť uznať takéto príkazy podľa nariadenia (EÚ) 2018/1805.

(18)

S cieľom vykonávať účinné vyšetrovania na účely vyhľadávania majetku a rýchlo reagovať na cezhraničné žiadosti by úrady pre vyhľadávanie majetku mali mať prístup k informáciám, ktoré sú potrebné na zistenie existencie majetku, ktorý je alebo sa môže stať predmetom príkazu na zaistenie alebo konfiškáciu, jeho vlastníctva alebo kontroly nad ním. Úrady pre vyhľadávanie majetku by preto okrem prístupu, ktorý by mali mať k informáciám o bankových účtoch podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1153 (11) a k informáciám o vlastníckych právach podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (12), mali mať okamžitý a priamy prístup k relevantným údajom, ako sú informácie o nehnuteľnostiach, vnútroštátne registre občanov a obyvateľov, obchodné databázy a databázy vozidiel. Prístup a vyhľadávanie by sa mali považovať za okamžité a priame aj vtedy, keď vnútroštátne orgány prevádzkujúce register zasielajú informácie príslušným orgánom rýchlo prostredníctvom automatizovaného mechanizmu, za predpokladu, že do požadovaných údajov alebo informácií, ktoré sa majú poskytnúť, žiadna sprostredkovateľská inštitúcia nesmie zasahovať. Členské štáty by okrem toho mali zabezpečiť, aby úrady pre vyhľadávanie majetku mali rýchly prístup, či už okamžite a priamo alebo na požiadanie, k ďalším informáciám, ktoré môžu byť užitočné na identifikáciu príslušného majetku, ako sú informácie o hypotékach a úveroch, colné údaje alebo informácie o elektronických prevodoch a zostatkoch na účtoch, ako aj fiškálne údaje, údaje o sociálnom zabezpečení a informácie o presadzovaní práva. Pokiaľ ide o fiškálne údaje, vnútroštátne údaje o sociálnom zabezpečení a informácie o presadzovaní práva, členské štáty by mali mať možnosť sa rozhodnúť poskytnúť úradom pre vyhľadávanie majetku prístup k takýmto informáciám na základe odôvodnených žiadostí a umožniť orgánom, ktoré majú takéto informácie k dispozícii, aby za určitých podmienok zamietli prístup k takýmto informáciám s cieľom zabezpečiť integritu vyšetrovaní, dôvernosť informácií poskytnutých iným členským štátom alebo treťou krajinou, ako aj primeranosť žiadostí o informácie vo vzťahu k oprávneným záujmom fyzickej alebo právnickej osoby. Prístup k informáciám by mal podliehať osobitným zárukám, ktoré zabraňujú zneužitiu prístupových práv. Takéto záruky dopĺňajú požiadavky na uchovávanie logov o činnostiach týkajúcich sa prístupu a vyhľadávania podľa článku 25 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (13). Udelenie prístupu k týmto informáciám nebráni členským štátom, aby prístup podmienili procesnými zárukami stanovenými vo vnútroštátnom práve, pričom sa náležite zohľadní potreba, aby úrady pre vyhľadávanie majetku mohli rýchlo odpovedať na cezhraničné žiadosti. Vykonávanie procesných záruk by nemalo mať vplyv na schopnosť úradov pre vyhľadávanie majetku reagovať na žiadosti z iných členských štátov, najmä v prípade naliehavých žiadostí.

(19)

S cieľom zaistiť bezpečnosť informácií, ktoré si vymieňajú úrady pre vyhľadávanie majetku, by všetky úrady pre vyhľadávanie majetku mali mať priamy prístup k sieťovej aplikácii na zabezpečenú výmenu informácií (SIENA), ktorú spravuje Europol v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 (14). Systém SIENA alebo v prípade potreby výnimočne iné bezpečné kanály by sa mali používať pre všetku komunikáciu medzi úradmi pre vyhľadávanie majetku podľa tejto smernice Vo výnimočných prípadoch môže byť potrebné použiť iný bezpečný kanál, napríklad ak si naliehavosť žiadosti o informácie vyžaduje dočasné použitie iného komunikačného kanála alebo ak si výmena informácií vyžaduje zapojenie tretích krajín alebo medzinárodných organizácií, alebo ak existujú objektívne dôvody domnievať sa, že sa takéto zapojenie bude vyžadovať v neskoršej fáze. Odkaz na systém SIENA by sa mal vykladať tak, že sa vzťahuje aj na jeho nástupcu, ak sa systém SIENA nahradí.

(20)

Vzhľadom na rýchlosť, akou páchatelia trestnej činnosti prevádzajú majetok pochádzajúci z trestnej činnosti medzi jurisdikciami, členské štáty by mali zabezpečiť, aby si úrady pre vyhľadávanie majetku urýchlene vymieňali informácie potrebné na plnenie svojich úloh. Vo výnimočných prípadoch môže byť objektívne odôvodnené, aby úrady pre vyhľadávanie majetku odmietli poskytnúť informácie inému žiadajúcemu úradu pre vyhľadávanie majetku, pokiaľ by to poškodilo záujmy národnej bezpečnosti členského štátu, v ktorom sa nachádza úrad pre vyhľadávanie majetku, ohrozilo prebiehajúce vyšetrovania alebo operácie kriminálneho spravodajstva, predstavovalo bezprostredné ohrozenie života alebo fyzickej integrity osoby, alebo ak by to bolo zjavne neprimerané alebo irelevantné vzhľadom na účely, na ktoré boli informácie vyžiadané. Pri posudzovaní súladu so zásadami nevyhnutnosti a proporcionality by úrady pre vyhľadávanie majetku mali uplatňovať náležitú starostlivosť, a to aj pokiaľ ide o dodržiavanie základných práv.

(21)

Zaistenie a konfiškácia podľa tejto smernice sú samostatnými inštitútmi, ktoré by nemali členským štátom brániť vo vykonávaní tejto smernice prostredníctvom nástrojov, ktoré by sa v súlade s vnútroštátnym právom považovali za sankcie alebo iné druhy opatrení.

(22)

Konfiškácia vedie ku konečnému odňatiu majetku. Zachovanie majetku však môže byť predpokladom konfiškácie a často je nevyhnutné pre účinný výkon príkazu na konfiškáciu. Zachovanie majetku sa dosiahne zaistením. S cieľom zabrániť zmiznutiu majetku by príslušné orgány členských štátov, medzi ktoré môžu patriť úrady pre vyhľadávanie majetku, mali byť oprávnené prijať okamžité opatrenie, ktoré môžu byť vo forme príkazu, na zabezpečenie tohto majetku až do vydania príkazu na zaistenie. Vzhľadom na výnimočnú povahu takéhoto opatrenia by členské štáty mali obmedziť jeho dočasnú platnosť.

(23)

Ak príslušné orgány nemôžu prijímať okamžité opatrenia, členské štáty by mali úradom pre vyhľadávanie majetku umožniť prijímať takéto opatrenia. Takéto opatrenie môže byť potrebné najmä vtedy, ak úrad pre vyhľadávanie majetku na základe žiadosti úradu pre vyhľadávanie majetku v inom členskom štáte vyhľadal a identifikoval majetok, ktorý sa môže veľmi rýchlo stratiť, ako sú kryptoaktíva, a ak príslušné orgány v dožiadaných členských štátoch nie sú schopné prijať okamžité opatrenia, pokiaľ v ich členskom štáte, v ktorom sa nachádza úrad pre vyhľadávanie majetku, neprebieha vyšetrovanie trestného činu. Úrady pre vyhľadávanie majetku by mali mať možnosť zabezpečiť majetok až do vydania európskeho príkazu na zaistenie podľa nariadenia (EÚ) 2018/1805.

(24)

Vzhľadom na zásah do vlastníckeho práva spôsobený príkazmi na zaistenie by sa takéto predbežné opatrenia nemali ponechať v platnosti dlhšie, ako je potrebné na zachovanie dostupnosti majetku na účely prípadnej následnej konfiškácie. Ponechanie takýchto predbežných opatrení v platnosti si môže vyžadovať preskúmanie vnútroštátnym súdom s cieľom zabezpečiť, že stále trvá účel, ktorým je zabrániť zmiznutiu majetku.

(25)

Opatreniami na zaistenie by nemala byť dotknutá možnosť, aby sa konkrétny majetok považoval v konaní za dôkaz za predpokladu, že napokon bude k dispozícii na účinné vykonanie príkazu na konfiškáciu. Majetok možno zaistiť v rámci trestného konania aj v záujme jeho prípadného následného navrátenia alebo s cieľom zabezpečiť náhradu škody spôsobenej trestným činom.

(26)

Okrem opatrení na konfiškáciu, ktoré umožňujú orgánom pripraviť páchateľov trestnej činnosti o nástroje alebo výnosy na základe konečného odsudzujúceho rozsudku, je potrebné umožniť konfiškáciu majetku v hodnote zodpovedajúcej takýmto nástrojom alebo výnosom s cieľom zachytiť majetok rovnakej hodnoty ako nástroje a výnosy z trestnej činnosti vždy, keď nie je možné skonfiškovať takéto nástroje a výnosy. Členské štáty môžu vymedziť konfiškáciu majetku v zodpovedajúcej hodnote ako subsidiárne alebo alternatívne opatrenie ku konfiškácii nástrojov a výnosov podľa toho, čo je vhodnejšie podľa vnútroštátneho práva.

(27)

Pri vykonávaní tejto smernice v súvislosti s konfiškáciou majetku v hodnote zodpovedajúcej nástrojom by sa príslušné ustanovenia mali uplatňovať v prípadoch, keď je takéto opatrenie vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu primerané, pričom sa zohľadní najmä hodnota dotknutých nástrojov. Členské štáty tiež môžu zohľadniť, či a v akom rozsahu je odsúdená osoba zodpovedná za to, že nie je možné nástroje skonfiškovať.

(28)

Prípady, keď podozrivá alebo obvinená osoba prevádza majetok alebo výnosy na informovanú tretiu osobu s cieľom vyhnúť sa konfiškácii, sú bežné a rozšírené. Nadobudnutím treťou osobou sa myslia napríklad situácie, keď tretia osoba nadobudla majetok priamo alebo nepriamo, napríklad prostredníctvom sprostredkovateľa, od podozrivej alebo obvinenej osoby vrátane situácií, keď sa trestný čin spáchal v ich mene alebo v ich prospech a keď obvinená osoba nemá majetok, ktorý by sa mohol skonfiškovať. Takáto konfiškácia by mala byť možná aspoň v prípadoch, keď sa zistilo, že príslušná tretia osoba vedela alebo mala vedieť, že účelom prevodu alebo nadobudnutia bolo vyhnúť sa konfiškácii. Či tretia osoba vedela alebo to mala vedieť, malo by sa na základe konkrétnych skutočností a okolností vrátane toho, že prevod sa uskutočnil bezodplatne alebo za protihodnotu, ktorá bola výrazne neprimeraná trhovej hodnote posúdiť, či bol majetok prevedený na blízke osoby alebo zostal pod účinnou kontrolou podozrivej alebo obvinenej osoby. Prevedenie na osoby blízke podozrivej alebo obvinenej osobe by mohlo zahŕňať prevedenie na rodinných príslušníkov alebo fyzické osoby, ktoré majú právne zoskupenia alebo akékoľvek iné úzke obchodné vzťahy s podozrivou alebo obvinenou osobou; alebo prevedenie na právnické osoby, v ktorých je podozrivá alebo obvinená osoba alebo jej rodinný príslušník členom správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu. Pravidlá týkajúce sa konfiškácie majetku tretích osôb by sa mali vzťahovať na fyzické aj právnické osoby, a to bez toho, aby bolo dotknuté právo tretích osôb na vypočutie vrátane práva domáhať sa vlastníctva dotknutého majetku. Práva tretích osôb konajúcich v dobrej viere by sa v každom prípade mali chrániť v súlade s vnútroštátnym právom.

(29)

Zločinecké organizácie sa podieľajú na širokom spektre trestnej činnosti. V záujme účinného boja proti organizovanej trestnej činnosti môžu nastať situácie, kedy je vhodné, aby po odsúdení za trestný čin, ktorý môže viesť k majetkovému prospechu, nasledovala konfiškácia nielen majetku spojeného s konkrétnym trestným činom, vrátane výnosov z trestnej činnosti alebo nástrojov na jej páchanie, ale aj ďalšieho majetku, ktorý súd určí za majetok pochádzajúci z trestnej činnosti. Takáto rozšírená konfiškácia by mala byť možná v prípadoch, keď je súd presvedčený, že dotknutý majetok pochádza z trestnej činnosti, pričom odsúdenie za takýto skutok sa nevyžaduje. Príslušnou trestnou činnosťou by mohol byť akýkoľvek druh trestného činu. Jednotlivé trestné činy nemusia byť preukázané, ale súd musí byť presvedčený, že predmetný majetok pochádza z takejto činnosti. V tejto súvislosti musí súd zvážiť konkrétne okolnosti prípadu vrátane skutočností a dostupných dôkazov, na základe ktorých možno vydať rozhodnutie o rozšírenej konfiškácii. Skutočnosť, že majetok osoby je neprimeraný k zákonnému príjmu tejto osoby, by mohla spolu s ostatnými skutočnosťami viesť k záveru súdu, že majetok pochádza z trestnej činnosti. Členské štáty by tiež mohli stanoviť požiadavku týkajúcu sa určitého obdobia, počas ktorého by sa majetok mohol považovať za majetok pochádzajúci z trestnej činnosti.

(30)

Konfiškácia by mala byť možná vtedy, ak vynesenie konečného odsudzujúceho rozsudku nie je možné z dôvodu choroby, úteku alebo smrti podozrivej alebo obvinenej osoby. Konfiškácia by mala byť možná aj v prípade, že premlčacie lehoty stanovené vo vnútroštátnom práve pre príslušné trestné činy sú kratšie ako 15 rokov a uplynuli po začatí trestného konania. V takýchto prípadoch by sa konfiškácia mala povoliť len vtedy, ak by trestné konanie mohlo viesť ku konečnému odsúdeniu za trestný čin, pokiaľ by takéto okolnosti neexistovali aspoň v prípade trestných činov, ktoré by mohli priamo alebo nepriamo viesť k značnému majetkovému prospechu, a ak je súd presvedčený, že nástroje, výnosy alebo majetok, ktoré sa majú skonfiškovať, pochádzajú zo spáchania daného trestného činu alebo sú s ním priamo či nepriamo spojené. V prípadoch choroby a úteku by existencia konania v neprítomnosti v členských štátoch mala byť dostatočná na splnenie povinnosti umožniť takúto konfiškáciu. Je dôležité pripomenúť, že medzinárodné orgány poukázali na možnosť konfiškácie v prípade absencie odsúdenia na riešenie prekážok brániacich konfiškácii nelegálnych ziskov z dôvodu imunity a amnestie.

(31)

Na účely tejto smernice by sa choroba mala chápať ako nespôsobilosť podozrivej alebo obvinenej osoby zúčastňovať sa počas dlhšieho obdobia na trestnom konaní, v dôsledku čoho existuje riziko, že lehoty stanovené vo vnútroštátnom práve pre trestnú zodpovednosť uplynú a v uvedenom konaní nebude možné pokračovať.

(32)

V situáciách, keď sa opatrenia na konfiškáciu podľa článkov 12 až 15 neuplatňujú z právnych alebo vecných dôvodov stanovených vo vnútroštátnom práve, by malo byť stále možné skonfiškovať majetok, ktorý bol identifikovaný, alebo ak sa vo vnútroštátnom právnom systéme vyžaduje zaistenie, zaistený v súvislosti s vyšetrovaním týkajúcim sa trestného činu na základe skutočností nasvedčujúcich tomu, že daný majetok by mohol pochádzať z trestnej činnosti. Takýto majetok by sa mal skonfiškovať, ak je súd presvedčený, že majetok pochádza z trestnej činnosti páchanej v rámci zločineckej organizácie, a ak táto činnosť môže priamo alebo nepriamo viesť k značnému majetkovému prospechu. Pri rozhodovaní o tom, či by skutok mohol viesť k vzniku značného majetkového prospechu, môžu členské štáty zohľadniť všetky relevantné okolnosti vrátane modu operandi, napríklad ak je základným znakom skutkovej podstaty trestného činu jeho spáchanie v súvislosti s organizovanou trestnou činnosťou alebo s úmyslom zabezpečiť pravidelný príjem z trestnej činnosti. Členské štáty by mali umožniť konfiškáciu takéhoto nevysvetliteľného bohatstva, ak sa vyšetrovanie, v rámci ktorého bol majetok identifikovaný, týka trestného činu patriaceho do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej štyri roky. Táto podmienka zabezpečuje, že možnosť konfiškácie nevysvetliteľného bohatstva vzniká pri vyšetrovaní trestných činov, ktoré spĺňajú určitú hranicu závažnosti.

(33)

Pri uplatňovaní vnútroštátnych predpisov, ktorými sa vykonáva táto smernica, príslušné vnútroštátne orgány si môžu vybrať nenariadiť alebo nevykonať konfiškáciu nevysvetliteľného bohatstva, ak by v konkrétnom prípade bolo uplatňovanie pravidiel stanovených v tejto smernici zjavne neodôvodnené alebo neprimerané. Členské štáty tiež môžu stanoviť požiadavku týkajúcu sa určitého obdobia, počas ktorého by sa majetok mohol považovať za majetok pochádzajúci z takejto trestnej činnosti. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa rešpektovali primerané procesné práva dotknutej osoby. Práva tretích osôb konajúcich v dobrej viere by sa mali chrániť v súlade s vnútroštátnym právom.

(34)

Hoci by podmienkou konfiškácie nevysvetliteľného bohatstva nemalo byť to, že jednotlivé trestné činy boli preukázané, vnútroštátny súd musí mať dostatok skutočností a okolností, aby mohol nadobudnúť presvedčenie, že predmetný majetok pochádza z páchania trestných činov. Príslušná trestná činnosť by mohla byť akýkoľvek druh trestného činu spáchaného v rámci zločineckej organizácie, ktorý by mohol viesť k značnému majetkovému prospechu, a mať tak závažnú povahu. Pri určovaní, či by sa majetok mal skonfiškovať, by vnútroštátne súdy mali zohľadniť všetky relevantné okolnosti prípadu vrátane dostupných dôkazov a konkrétnych skutočností, ako je napríklad to, že hodnota majetku je podstatne neprimeraná zákonnému príjmu danej osoby. Ďalšou relevantnou okolnosťou môže byť neexistencia vierohodného legálneho zdroja majetku, keďže pôvod legálne nadobudnutého majetku možno za normálnych okolností vysvetliť. Dôležité by mohlo byť aj prepojenie osoby s činnosťami zločineckej organizácie, ako aj ďalšie okolnosti, ako napríklad situácia, v ktorej bol majetok nájdený, alebo skutočnosti nasvedčujúce účasti na trestnej činnosti. Posúdenie by sa malo vykonávať na individuálnom základe v závislosti od okolností prípadu. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť, že povolia konfiškáciu nevysvetliteľného bohatstva, ak sa trestné konanie zastaví alebo sa má takáto konfiškácia nariadiť oddelene od trestného konania týkajúceho sa trestného činu.

(35)

Táto smernica nebráni členským štátom prijať opatrenia umožňujúce konfiškáciu nevysvetliteľného bohatstva v prípade iných trestných činov alebo okolností. Predmet úpravy tejto smernice sa obmedzuje na konania v trestných veciach a preto sa táto smernica nevzťahuje na opatrenia na konfiškáciu v konaniach v občianskych veciach, ktoré členské štáty mohli zaviesť.

(36)

Vyhľadávanie a identifikácia majetku, ktorý sa má zaistiť a skonfiškovať, by mali byť možné aj po vynesení konečného odsudzujúceho rozsudku za trestný čin alebo po konaní o uplatnení konfiškácie bez predchádzajúceho odsúdenia. Toto nebráni členským štátom, aby stanovili primerané lehoty po vynesení konečného odsudzujúceho rozsudku alebo konečného rozhodnutia v konaní o uplatnení konfiškácie bez predchádzajúceho odsúdenia po uplynutí ktorých by už vyhľadávanie a identifikácia neboli možné.

(37)

Vzhľadom na to, že trestná činnosť môže spôsobiť obetiam veľkú ujmu, je nevyhnutné chrániť ich práva vrátane práva na odškodnenie a navrátenie. Členské štáty by preto mali prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa nároky obetí na navrátenie a odškodnenie voči osobe, voči ktorej bolo prijaté opatrenie na konfiškáciu v dôsledku spáchania trestného činu, zohľadnili v konaní týkajúcom sa vyhľadávania, zaistenia a konfiškácie majetku, a to aj v cezhraničných prípadoch. Okrem toho je s cieľom uľahčiť odškodnenie a navrátenie majetku obetiam potrebné uľahčiť vyhľadávanie majetku, ktorý sa môže stať predmetom takýchto nárokov, ako aj výmenu informácií medzi orgánmi príslušnými na vyhľadávanie majetku a orgánmi príslušnými rozhodovať o nárokoch obetí alebo takéto rozhodnutia vykonávať.

(38)

Opätovné využívanie skonfiškovaného majetku na sociálne účely vysiela vo všeobecnosti spoločnosti viditeľný signál o význame hodnôt, ako je spravodlivosť a zákonnosť, opätovne potvrdzuje prevahu právneho štátu v komunitách, ktoré sú bezprostrednejšie postihnuté organizovanou trestnou činnosťou, a buduje odolnosť týchto komunít proti prenikaniu trestnej činnosti do sociálnej a hospodárskej štruktúry, ako sa zistilo v tých členských štátoch, ktoré už takéto opatrenia na opätovné využívanie na sociálne účely prijali. Členské štáty sa preto vyzývajú, aby prijali potrebné opatrenia s cieľom umožniť, aby sa skonfiškovaný majetok použil vo verejnom záujme alebo na sociálne účely, aby sa mohol zachovať ako majetok štátu na účely spravodlivosti, presadzovania práva, verejnej služby, na sociálne alebo hospodárske účely alebo aby sa takýto skonfiškovaný majetok mohol previesť na orgány obce alebo regiónu, v ktorom sa nachádza, aby ho tieto orgány mohli použiť na takéto účely, a to aj na účely pridelenia organizáciám vykonávajúcim prácu v sociálnom záujme. Použitím skonfiškovaného majetku na takéto účely nie je dotknutá rozpočtová autonómia členských štátov.

(39)

Členské štáty by mali mať takisto možnosť využiť skonfiškovaný majetok na to, aby prispeli k mechanizmom na podporu tretích krajín postihnutých situáciami, v reakcii na ktoré boli prijaté reštriktívne opatrenia Únie, pokiaľ spáchaný trestný čin priamo alebo nepriamo súvisí s danou situáciou. Komisia by mala uľahčiť spoluprácu medzi členskými štátmi a s tretími krajinami a mohla by poskytnúť usmernenia o najúčinnejších postupoch a finančných mechanizmoch, ktoré sú k dispozícii na podporu takýchto tretích krajín s cieľom podporiť využívanie skonfiškovaných nástrojov, výnosov alebo majetku na tento účel.

(40)

Členské štáty sa nabádajú, aby prijali vhodné opatrenia s cieľom zabrániť tomu, aby bol majetok počas toho, keď sa s ním nakladá na základe príkazu na konfiškáciu, priamo alebo nepriamo nadobudnutý osobami odsúdenými v trestnom konaní, v ktorom bol zaistený. Takéto opatrenia sa môžu obmedzovať na majetok presahujúci určitú hodnotu a môžu zahŕňať vylúčenie určitých typov subjektov z účasti na predaji majetku, požiadavky dokumentácie od kupujúceho alebo posúdenie akýchkoľvek väzieb kupujúceho s odsúdenou osobou. Členské štáty môžu uplatňovať takéto opatrenia aj na predaj zaisteného majetku.

(41)

S cieľom zabezpečiť, aby si majetok, ktorý je alebo sa môže stať predmetom na zaistenie alebo konfiškáciu, zachoval svoju hospodársku hodnotu, by členské štáty mali zaviesť účinné opatrenia v oblasti správy majetku. Tieto opatrenia zahŕňajú efektívnu správu subjektov, ako sú podniky, ktoré by sa mali zachovať ako podniky s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti, pričom sa prijímajú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby podozrivá alebo obvinená osoba nemala priamy ani nepriamy prospech z prebiehajúcich operácií takéhoto subjektu, prípadne opatrenia dohľadu týkajúce sa kontroly nad takýmto subjektom.

(42)

Ak je to odôvodnené povahou majetku vrátane jeho hodnoty alebo potreby osobitných podmienok správy, posúdenie toho, ako minimalizovať náklady na správu a zachovať hodnotu majetku, by sa malo vykonať v rámci prípravy príkazu na zaistenie alebo najneskôr bez zbytočného odkladu po jeho vykonaní. Cieľom posúdenia je poskytnúť príslušným orgánom informácie o relevantných aspektoch, ktoré sa majú zohľadniť pred prijatím alebo vykonaním príkazu na zaistenie, počas neho alebo po ňom. Členské štáty môžu poskytnúť usmernenia o tom, ako by sa takéto posúdenie malo vykonávať, pričom zohľadnia okolnosti majetku, ktorý sa má zaistiť, a zabezpečia, aby posúdenie neohrozilo včasné vykonanie príkazu na zaistenie.

(43)

V situáciách, keď možno odôvodnene predpokladať, že zaistený majetok podlieha skaze alebo sa rýchlo znehodnocuje, náklady na údržbu ktorého sú neprimerané jeho očakávanej hodnote v čase konfiškácie, je ťažko spravovateľný alebo je ľahko nahraditeľný, by členské štáty mali umožniť predaj tohto majetku pred vydaním konečného príkazu na konfiškáciu. V súlade s vnútroštátnym právom môže rozhodnutie o predaji majetku osobitnej povahy podliehať predchádzajúcemu schváleniu príslušným vnútroštátnym orgánom. Pred prijatím takéhoto rozhodnutia by členské štáty mali s výnimkou prípadov, keď je dotknutá osoba na úteku alebo nemožno zistiť, kde sa zdržiava, zabezpečiť, aby bola dotknutá osoba informovaná a aby sa jej s výnimkou naliehavých prípadov poskytla pred predajom možnosť byť vypočutá. Členské štáty by mali stanoviť možnosť odvolať sa proti príkazu na predaj zaisteného majetku. Členské štáty by mali stanoviť možnosť, aby súd pozastavil účinky takéhoto príkazu, napríklad ak je to potrebné na ochranu oprávnených záujmov dotknutej osoby, najmä ak existuje riziko nenapraviteľnej ujmy. Členské štáty by tiež mali stanoviť možnosť priznať odkladný účinok odvolania zo zákona. Členské štáty by mali mať možnosť požadovať účtovanie nákladov na správu zaisteného majetku vlastníkovi alebo konečnému užívateľovi výhod majetku, napríklad ako alternatívu k nariadeniu predaja zaisteného majetku, a v prípade konečného odsudzujúceho rozsudku.

(44)

Členské štáty by mali zriadiť alebo určiť jeden alebo viacero príslušných orgánov, ktoré budú fungovať ako úrady pre správu majetku s cieľom zriadiť špecializované orgány poverené správou zaisteného a skonfiškovaného majetku v záujme účinného spravovania majetku zaisteného pred konfiškáciou a zachovania jeho hodnoty, kým sa neprijme konečné rozhodnutie o konfiškácii a nenaloží s majetkom na základe takéhoto rozhodnutia. Bez toho, aby boli dotknuté vnútorné administratívne štruktúry členských štátov, by úrady pre správu majetku buď mali mať výlučnú právomoc spravovať zaistený a skonfiškovaný majetok, alebo by mali poskytovať podporu decentralizovaným aktérom podľa vnútroštátnych štruktúr pre správu a podporovať príslušné orgány pri plánovaní. V tejto smernici sa neurčuje právna alebo inštitucionálna povaha úradov pre správu majetku a nie sú ňou dotknuté inštitucionálne systémy v členských štátoch.

(45)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „EDĽP“), ako ich v judikatúre vykladá Európsky súd pre ľudské práva. Táto smernica by sa mala vykonávať v súlade s uvedenými právami a zásadami.

(46)

Príkazy na zaistenie a konfiškáciu podstatne ovplyvňujú práva podozrivých a obvinených osôb a v určitých prípadoch aj práva tretích osôb alebo iných osôb, ktoré nie sú stíhané. V tejto smernici by sa mali stanoviť osobitné záruky a prostriedky súdnej nápravy s cieľom zaručiť ochranu ich základných práv pri vykonávaní tejto smernice v súlade s právom na spravodlivé súdne konanie, právom na účinný prostriedok nápravy a prezumpciou neviny zakotvenými v článkoch 47 a 48 charty.

(47)

Príkazy na zaistenie, konfiškáciu a predaj zaisteného majetku by sa mali bez zbytočného odkladu oznámiť dotknutej osobe. Členské štáty by však mali mať možnosť stanoviť pre príslušné orgány právo odložiť oznámenie príkazov na zaistenie dotknutej osobe z dôvodu potrieb vyšetrovania. Účelom oznámenia takýchto príkazov je okrem iného to, aby dotknutá osoba mala možnosť napadnúť ich. Preto by sa v takomto oznámení mal spravidla uvádzať dôvod alebo dôvody príslušného príkazu. Ak nie je známa identita dotknutej osoby alebo miesto jej pobytu alebo ak by vydanie oznámenia každej dotknutej osobe znamenalo neprimeranú záťaž pre príslušný orgán, malo by byť možné uskutočniť oznámenie formou verejného oznámenia.

(48)

Dotknutá osoba by mala mať účinnú možnosť napadnúť príkaz na zaistenie, konfiškáciu a predaj zaisteného majetku. V prípade príkazov na konfiškáciu, pri ktorých má skutok všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, ale odsúdenie za trestný čin nie je možné, by mal mať obžalovaný možnosť byť vypočutý pred vydaním príkazu, ak je to možné. V prípade príkazov na konfiškáciu podľa ustanovení o rozšírenej konfiškácii a konfiškácii nevysvetliteľného bohatstva by okolnosti, ktoré by mohla dotknutá osoba napadnúť pri napadnutí príkazu na konfiškáciu na súde, mali zahŕňať aj konkrétne skutočnosti a dostupné dôkazy, na základe ktorých sa dotknutý majetok považuje za majetok pochádzajúci z trestnej činnosti.

(49)

Pri vykonávaní tejto smernice môžu členské štáty stanoviť, že vo výnimočných prípadoch by sa konfiškácia nemala nariadiť alebo vykonať, pokiaľ by to podľa vnútroštátneho práva neprimerane zaťažilo dotknutú osobu z dôvodu okolností konkrétneho prípadu.

(50)

Zatiaľ čo členské štáty sú povinné zabezpečiť, aby osoby, ktorých majetok je dotknutý opatreniami stanovenými v tejto smernici, mali právo na prístup k obhajcovi počas celého konania o zaistení a konfiškácii, touto smernicou nie sú dotknuté pravidlá uplatniteľné na poskytovanie bezplatnej právnej pomoci.

(51)

Táto smernica by sa mala vykonávať bez toho, aby tým boli dotknuté smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2010/64/EÚ (15), 2012/13/EÚ (16), 2012/29/EÚ (17), 2013/48/EÚ (18), 2014/60/EÚ (19), (EÚ) 2016/343 (20), (EÚ) 2016/800 (21) a (EÚ) 2016/1919 (22).

(52)

Je osobitne dôležité, aby sa v súvislosti so spracúvaním údajov podľa tejto smernice zabezpečila ochrana osobných údajov v súlade s právom Únie. Ustanovenia tejto smernice by sa preto mali zosúladiť so smernicou (EÚ) 2016/680. Predovšetkým by sa malo spresniť, že akékoľvek osobné údaje, ktoré si vymieňajú úrady pre vyhľadávanie majetku, by sa mali obmedzovať len na kategórie údajov uvedené v oddiele B bode 2 prílohy II k nariadeniu (EÚ) 2016/794. Na spracúvanie osobných údajov príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, najmä úradmi pre vyhľadávanie majetku na účely tejto smernice, sa vzťahuje smernica (EÚ) 2016/680.

(53)

Je mimoriadne dôležité zabezpečiť ochranu osobných údajov v súlade s právom Únie, pokiaľ ide o všetky výmeny informácií podľa tejto smernice. Na tento účel, pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií, sa na opatrenia prijaté podľa tejto smernice uplatňujú pravidlá ochrany údajov stanovené v smernici (EÚ) 2016/680. V smernici (EÚ) 2016/680 sa stanovujú pravidlá týkajúce sa ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií v súlade so súborom zásad týkajúcich sa spracúvania osobných údajov, najmä zákonnosti, spravodlivosti a transparentnosti, obmedzenia účelu, minimalizácie údajov, správnosti, minimalizácie uchovávania, integrity a dôvernosti a zodpovednosti. V príslušných prípadoch, najmä so zreteľom na spracúvanie osobných údajov úradmi pre správu majetku na účely správy majetku, sa uplatňujú pravidlá ochrany údajov stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (23).

(54)

Účinný systém vymáhania si vyžaduje koordinované úsilie širokého spektra orgánov, a to aj orgánov presadzovania práva vrátane colných orgánov, daňových orgánov a orgánov pre vymáhanie daní v rozsahu, v akom sú príslušné na vymáhanie majetku, úradov pre vyhľadávanie majetku, justičných orgánov a orgánov pre správu majetku vrátane úradov pre správu majetku. S cieľom zabezpečiť koordinovanú činnosť všetkých príslušných orgánov je potrebné stanoviť strategickejší prístup k vymáhaniu majetku a podporovať širšiu spoluprácu medzi príslušnými orgánmi a získať jasný prehľad o výsledkoch vymáhania majetku. Takisto je potrebné zabezpečiť užšiu a účinnejšiu spoluprácu medzi úradmi pre vyhľadávanie majetku a úradmi pre správu majetku a ich partnermi v iných členských štátoch. Na tento účel by členské štáty mali prijať a pravidelne preskúmavať národnú stratégiu vymáhania majetku s cieľom usmerniť činnosť v oblasti finančného vyšetrovania, zaisťovania a konfiškácie, správy a konečného nakladania s príslušnými nástrojmi, výnosmi alebo majetkom. Členské štáty môžu rozhodnúť o vhodnom formáte takejto stratégie, ktorý môže zohľadňovať ich ústavný rámec. V tejto smernici by sa mali stanoviť prvky, ktoré sa majú zahrnúť do takejto stratégie, ako napríklad opis úloh a povinností všetkých príslušných orgánov zapojených do vymáhania majetku a mechanizmy koordinácie a spolupráce medzi nimi bez toho, aby sa určil konkrétny druh informácií, ktoré sa majú zahrnúť do tejto stratégie. Okrem toho by členské štáty mali príslušným orgánom poskytnúť potrebné zdroje, aby mohli účinne plniť svoje úlohy. Príslušné orgány by sa mali chápať ako orgány poverené vykonávaním úloh uvedených v tejto smernici a v súlade s vnútroštátnym rámcom.

(55)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby úrady pre správu majetku a v príslušných prípadoch úrady pre vyhľadávanie majetku a iné príslušné orgány vykonávajúce úlohy podľa tejto smernice mohli rýchlo získať informácie potrebné na efektívnu správu zaisteného a skonfiškovaného majetku. Na tento účel by členské štáty mali zaviesť účinné nástroje, napríklad jeden alebo viacero registrov majetku zaisteného a skonfiškovaného podľa tejto smernice.

(56)

S cieľom vyhodnotiť účinnosť a efektívnosť rámca pre vymáhanie majetku, správu a konfiškáciu majetku je potrebné zozbierať a uverejniť porovnateľný minimálny súbor vhodných štatistických údajov o zaisťovaní, správe a konfiškácii majetku.

(57)

S cieľom podporiť Komisiu v súvislosti s vykonávaním tejto smernice a uľahčiť spoluprácu medzi úradmi pre vyhľadávanie majetku a úradmi pre správu majetku, ako aj výmenu najlepších postupov by sa mala zriadiť sieť spolupráce v oblasti vyhľadávania a konfiškácie majetku. Táto sieť by sa mala skladať zo zástupcov úradov pre vyhľadávanie majetku a úradov pre správu majetku a mala by jej predsedať Komisia a podľa potreby Europol. Komisia by mohla pozývať na zasadnutia uvedenej siete zástupcov Eurojustu, Európskej prokuratúry a podľa potreby Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí (ďalej len „úrad AMLA“).

(58)

Organizované zločinecké skupiny vyvíjajú svoju činnosť cezhranične a čoraz častejšie nadobúdajú majetok v iných členských štátoch, než v ktorých majú svoju základňu, a v tretích krajinách. Vzhľadom na nadnárodný rozmer organizovanej trestnej činnosti má medzinárodná spolupráca zásadný význam pri vymáhaní ziskov a konfiškácii finančných aktív, ktoré umožňujú páchateľom trestnej činnosti vyvíjať svoju činnosť. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby úrady pre vyhľadávanie majetku aj úrady pre správu majetku v čo najväčšej možnej miere spolupracovali so svojimi partnermi v tretích krajinách s cieľom vyhľadávať, identifikovať a spravovať nástroje, výnosy alebo majetok, ktoré sú alebo sa môžu stať predmetom príkazu na zaistenie alebo konfiškáciu v rámci konania v trestných veciach. Je dôležité, aby členské štáty využívali existujúce rámce spolupráce a nabádajú sa vypracovať alebo upraviť existujúce dvojstranné dohody, pristúpiť k existujúcim mnohostranným dohovorom alebo, ak neexistuje žiadna iná dohoda, uzatvoriť nové dvojstranné dohody. Na opatrenia prijaté v tejto súvislosti sa vzťahujú pravidlá ochrany údajov stanovené v smernici (EÚ) 2016/680, prípadne v nariadení (EÚ) 2016/679.

(59)

Úrady pre vyhľadávanie majetku a úrady pre správu majetku by mali takisto úzko spolupracovať s orgánmi a agentúrami Únie vrátane Europolu, Eurojustu a Európskej prokuratúry v rámci ich právomocí a v súlade s uplatniteľným právnym rámcom, pokiaľ je to potrebné na vyhľadávanie a identifikáciu majetku v rámci cezhraničných vyšetrovaní podporovaných Europolom a Eurojustom alebo v rámci vyšetrovaní vedených Európskou prokuratúrou. Členské štáty by mali v súlade so svojimi povinnosťami podľa nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 (24) zabezpečiť, aby ich úrady pre vyhľadávanie majetku plnili príslušné povinnosti stanovené v nariadení (EÚ) 2017/1939.

(60)

S cieľom zabezpečiť spoločné chápanie a minimálne normy pre vyhľadávanie a identifikáciu, zaistenie, konfiškáciu a správu majetku by sa v tejto smernici mali stanoviť minimálne pravidlá pre príslušné opatrenia, ako aj súvisiace záruky. Prijatie minimálnych pravidiel nebráni členským štátom v udelení rozsiahlejších právomocí úradom pre vyhľadávanie majetku alebo úradom pre správu majetku, v stanovení rozsiahlejších pravidiel týkajúcich sa zaistenia a konfiškácie alebo v poskytnutí dodatočných záruk podľa vnútroštátneho práva, pod podmienkou, že takéto vnútroštátne opatrenia a ustanovenia neohrozujú cieľ tejto smernice.

(61)

Keďže cieľ tejto smernice, a to uľahčenie konfiškácie majetku v konaniach v trestných veciach, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(62)

Keďže táto smernica stanovuje komplexný súbor pravidiel, ktoré by sa prekrývali s už existujúcimi právnymi nástrojmi, mala by vo vzťahu k členským štátom, ktoré sú ňou viazané, nahradiť jednotnú akciu Rady 98/699/SVV (25), rámcové rozhodnutie Rady 2001/500/SVV (26), rámcové rozhodnutie 2005/212/SVV, rozhodnutie 2007/845/SVV a smernicu 2014/42/EÚ.

(63)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

(64)

V súlade s článkami 1 a 2 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice a nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

(65)

V súlade s článkom 42 ods. 1 a 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (27) sa konzultovalo s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal 19. júla 2022 svoje stanovisko (28),