(1)

Česko predložilo svoj návrh aktualizovaného integrovaného národného energetického a klimatického plánu (ďalej len „NEKP“) 23. októbra 2023.

(2)

Keďže Česko predložilo svoj návrh aktualizovaného národného energetického a klimatického plánu neskoro, Európska komisia mala obmedzený čas na vypracovanie posúdenia tak, aby prijala toto odporúčanie šesť mesiacov pred termínom predloženia konečných znení aktualizovaných národných energetických a klimatických plánov, ako sa vyžaduje v článku 9 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1999.

(3)

V článku 3 nariadenia (EÚ) 2018/1999 (ďalej len „nariadenie o riadení“) a v prílohe I k nemu sa stanovujú prvky, ktoré sa majú zahrnúť do aktualizovaných integrovaných národných energetických a klimatických plánov. V decembri 2022 Komisia prijala usmernenia pre členské štáty k postupu a rozsahu vypracovania návrhu a konečného znenia aktualizovaných národných energetických a klimatických plánov (3). V usmerneniach sa určujú osvedčené postupy a uvádzajú dôsledky nedávneho politického, právneho a geopolitického vývoja politík v oblasti energetiky a klímy.

(4)

V súvislosti s plánom REPowerEU (4) a v rámci cyklov európskeho semestra 2022 a 2023 kládla Komisia veľký dôraz na reformné a investičné potreby členských štátov týkajúce sa energetiky a klímy s cieľom posilniť energetickú bezpečnosť a cenovú dostupnosť urýchlením zelenej a spravodlivej transformácie. To sa odráža v správach o Česku za roky 2022 a 2023 (5) a v odporúčaniach Rady pre Česko (6). Členské štáty by mali vo svojich konečných zneniach aktualizovaných integrovaných národných energetických a klimatických plánov zohľadniť najnovšie odporúčania pre jednotlivé krajiny.

(5)

Odporúčania Komisie v súvislosti s plnením národných cieľov podľa nariadenia o spoločnom úsilí (7) (ďalej len „ESR“) vychádzajú z pravdepodobnosti, že členské štáty budú dodržiavať ciele do roku 2030 pri zohľadnení pravidiel využívania nástrojov flexibility podľa ESR.

(6)

Cieľom odporúčaní Komisie týkajúcich sa zachytávania, využívania a ukladania oxidu uhličitého je mať prehľad o zamýšľanom zavádzaní týchto technológií na vnútroštátnej úrovni vrátane informácií o ročných objemoch CO2, ktoré sa plánujú zachytiť do roku 2030, rozdelených podľa zdroja zachyteného CO2 pochádzajúceho zo zariadení, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (8), alebo z iných zdrojov, ako sú biogénne zdroje alebo priame zachytávanie zo vzduchu, o plánovanej infraštruktúre na prepravu CO2 a o potenciálnej vnútroštátnej uskladňovacej kapacite CO2 a o objemoch vtláčania CO2, ktoré majú byť k dispozícii v roku 2030.

(7)

Odporúčania Komisie týkajúce sa výkonnosti podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 (9) (o využívaní pôdy, zmene vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve, ďalej len „nariadenie o LULUCF“) sa zameriavajú na dodržiavanie pravidla nulového dlhu zo strany členského štátu za obdobie 2021 – 2025 (obdobie 1) a jeho národného cieľa na obdobie 2026 – 2030 (obdobie 2) s prihliadnutím na pravidlá, ktorými sa upravuje využívanie nástrojov flexibility stanovených v uvedenom nariadení. V odporúčaniach Komisie sa zohľadňuje aj to, že v období 1 sa každé prekročenie emisií podľa nariadenia o LULUCF automaticky prenesie do ESR.

(8)

Aby sa adaptáciou na zmenu klímy správne podporilo dosiahnutie cieľov v oblasti energetiky a zmiernenia zmeny klímy, je nevyhnutné identifikovať potenciálne nebezpečenstvá zmeny klímy a analyzovať zraniteľnosti a riziká v oblasti klímy, ktoré môžu ovplyvniť príslušné oblasti, obyvateľstvo a odvetvia. V odporúčaniach Komisie týkajúcich sa adaptácie sa posudzuje rozsah, v akom Česko začlenilo do svojho aktualizovaného NEKP adaptačné ciele, ktoré zohľadňujú riziká v oblasti klímy, ktoré by mohli Česku brániť v plnení zámerov a cieľov energetickej únie. Dosiahnutie cieľov v rozmeroch energetickej únie je bez konkrétnych plánovaných aj realizovaných politík a opatrení v oblasti adaptácie ohrozené. V meniacich sa klimatických podmienkach si osobitnú pozornosť vyžaduje hospodárenie s vodou vzhľadom na riziká prerušenia dodávok elektrickej energie, keďže výrobu energie ovplyvňujú záplavy, horúčavy a suchá.

(9)

Odporúčania Komisie týkajúce sa ambície v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov vychádzajú zo vzorca stanoveného v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2018/1999, ktorý je založený na objektívnych kritériách, a z hlavných politík a opatrení, ktoré chýbajú v návrhu aktualizovaného NEKP Česka a ktoré by umožnili včasné a nákladovo efektívne dosiahnutie národného príspevku Česka k záväznému cieľu Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov vo výške aspoň 42,5 % v roku 2030, pričom spoločnou snahou je zvýšiť tento podiel na 45 % podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (10), pokiaľ ide o podporu energie z obnoviteľných zdrojov. Odporúčania Komisie vychádzajú aj z príspevku Česka k osobitným cieľom článkov 15a, 22a, 23, 24 a 25 uvedenej smernice a k príslušným politikám a opatreniam na jej rýchlu transpozíciu a vykonávanie. Odporúčania takisto zohľadňujú význam rozvoja komplexného dlhodobého plánovania zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov, a najmä veternej energie, s cieľom zviditeľniť európsky výrobný priemysel a prevádzkovateľov sietí v súlade s európskym balíkom predpisov v oblasti veternej energie (11).

(10)

Odporúčania Komisie týkajúce sa národného príspevku k energetickej efektívnosti vychádzajú z článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1791 (12) o energetickej efektívnosti a zo vzorca uvedeného v prílohe I k uvedenej smernici a zo súvisiacich politík a opatrení na jej vykonávanie.

(11)

V odporúčaniach Komisie sa osobitná pozornosť venuje cieľom, zámerom a príspevkom a súvisiacim politikám a opatreniam na plnenie plánu REPowerEU s cieľom rýchlo ukončiť závislosť od ruských fosílnych palív. Zohľadňujú sa v nich ponaučenia získané na základe realizácie balíka opatrení s názvom Úspora plynu pre bezpečnú zimu (13). Odporúčania odrážajú naliehavú požiadavku posilniť odolnosť energetického systému vzhľadom na povinnosti vyplývajúce z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/941 (14) o pripravenosti na riziká v sektore elektrickej energie a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1938 (15) o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu a v súlade s odporúčaniami Komisie týkajúcimi sa uskladňovania energie (16).

(12)

V odporúčaniach Komisie sa zohľadňuje potreba urýchlenia integrácie vnútorného trhu s energiami na posilnenie úlohy flexibility a na zlepšenie postavenia a ochrany spotrebiteľov. V odporúčaniach Komisie sa zohľadňuje aj význam posudzovania počtu domácností žijúcich v energetickej chudobe v súlade s požiadavkami článku 3 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a odporúčaním Komisie (EÚ) 2023/2407 (17).

(13)

Odporúčania Komisie odrážajú význam zaistenia dostatočných investícií do výskumu a inovácií v oblasti čistej energie s cieľom podporiť ich vývoj a výrobné kapacity vrátane vhodných politík a opatrení pre energeticky náročné odvetvia a iné podniky, ako aj potrebu zvyšovať úroveň zručností pracovnej sily pre emisne neutrálny priemysel, aby sa upevnilo silné, konkurencieschopné a zelené hospodárstvo v rámci Únie.

(14)

Odporúčania Komisie vychádzajú zo záväzkov prijatých podľa Parížskej dohody na postupné znižovanie využívania fosílnych palív, ako aj z významu postupného rušenia dotácií na fosílne palivá.

(15)

Odporúčanie Komisie týkajúce sa investičných potrieb nadväzuje na jej posúdenie, či sa v návrhu aktualizovaného plánu uvádza všeobecný prehľad investičných potrieb na dosiahnutie zámerov, cieľov a príspevkov v prípade všetkých rozmerov energetickej únie, či návrh obsahuje zdroje financovania, pričom sa rozlišujú súkromné a verejné zdroje, či sú v ňom opísané investície v súlade s českým plánom obnovy a odolnosti, českými plánmi spravodlivej transformácie územia a s odporúčaniami pre krajinu na roky 2022 – 2023 vydanými v rámci európskeho semestra a či zahŕňa rozsiahle makroekonomické posúdenie plánovaných politík a opatrení. NEKP by mal zaistiť transparentnosť a predvídateľnosť vnútroštátnych politík a opatrení s cieľom podporiť istotu investícií.

(16)

Odporúčania Komisie odrážajú rozhodujúci význam širokej regionálnej konzultácie a zaistenia včasnej a inkluzívnej konzultácie o pláne vrátane účinnej účasti verejnosti s dostatočnými informáciami a časovým rámcom, a to v súlade s Aarhuským dohovorom (18).

(17)

Odporúčania Komisie týkajúce sa spravodlivej transformácie odrážajú posúdenie, či sa v českom pláne dostatočne dôkladne identifikujú príslušné sociálne vplyvy klimatickej a energetickej transformácie, jej vplyvy na zamestnanosť a zručnosti, a uvádzajú primerané sprievodné politiky a opatrenia na podporu spravodlivej transformácie pri súčasnom prispievaní k podpore ľudských práv aj rodovej rovnosti.

(18)

Odporúčania Komisie pre Česko sú podložené posúdením jeho návrhu aktualizovaného NEKP (19), ktorý sa uverejňuje spolu s týmto odporúčaním.

(19)

Česko by malo tieto odporúčania náležite zohľadniť pri vypracúvaní svojho konečného znenia aktualizovaného integrovaného NEKP, ktorý má predložiť do 30. júna 2024.

(20)

Podľa nariadenia (EÚ) 2021/1119 (ďalej len „európsky právny predpis v oblasti klímy“) je Komisia povinná posúdiť súlad vnútroštátnych opatrení s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu a so zabezpečovaním pokroku pri adaptácii. Komisia posúdila súlad českých opatrení s týmito cieľmi (20). Z tohto posúdenia vychádzajú ďalej uvedené odporúčania. Česko by malo náležite zohľadniť tieto odporúčania a nadviazať na ne v súlade s európskym právnym predpisom v oblasti klímy.

(21)

Hoci sa čisté emisie skleníkových plynov v Únii [vrátane emisií z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva (ďalej len „LULUCF“) a bez emisií z medzinárodnej dopravy] celkovo plynulo znižujú, čo je vo všeobecnosti v súlade s lineárnou trajektóriou dosahovania cieľa Únie v oblasti klímy do roku 2030, ktorým je znížiť emisie o 55 %, a cieľa Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu v EÚ do roku 2050, tempo znižovania emisií sa musí zrýchliť a opatrenia členských štátov sú na tento účel zásadné. Pokrok bol v jednotlivých členských štátoch nejednoznačný s viacerými odvetvovými výzvami a nedostatkami, ktoré treba bezodkladne odstrániť. Z posúdenia na základe dostupných informácií vyplýva, že pokrok pri plnení cieľa Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu sa v prípade Česka zdá nedostatočný. Spoľahlivé dlhodobé stratégie sú základom na dosiahnutie hospodárskej transformácie potrebnej na dosiahnutie pokroku pri plnení cieľa Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu.

(22)

Účinná adaptácia v potrebnom rozsahu a vo všetkých odvetviach vystavených rizikám si vyžaduje jasne nariadenú štruktúru riadenia a koordinácie s politickou podporou na vysokej úrovni. Táto štruktúra môže zahŕňať medzirezortnú pracovnú skupinu alebo výbor. Politiky v oblasti adaptácie by sa mali zameriavať na oblasti alebo odvetvia, ktoré sú zvlášť zraniteľné voči zmene klímy alebo ktorých činnosti sú kľúčové pre odolnosť iných odvetví, alebo ktoré majú veľký význam pre národné hospodárstvo alebo verejné zdravie. Vyžaduje sa prioritná reakcia na vplyvy a riziká, pri ktorých sa očakáva, že budú mať dosah na kritickú infraštruktúru alebo systémy s dlhou životnosťou, alebo pri ktorých sa očakáva, že budú mať nenapraviteľný dosah na systémy, a to s ohľadom na vzájomné pôsobenie so sociálno-ekonomickým rozvojom alebo s inými faktormi, ktoré nesúvisia s klímou. Na financovanie adaptácie možno mobilizovať rôzne finančné nástroje EÚ. Členské štáty by mali hľadiská odolnosti proti zmene klímy dať do popredia pri koncipovaní svojich národných plánov v rámci príslušných fondov EÚ. Žiadny z výdavkov by nemal mať negatívny vplyv na adaptáciu, t. j. zvýšiť zraniteľnosť či už príjemcov, alebo iných subjektov. Investičné potreby v oblasti adaptácie na zmenu klímy sa zvyšujú a v nasledujúcich desaťročiach sa budú zrýchľovať. Zlepšené financovanie by malo byť sprevádzané dostatočnými kapacitami a odbornými znalosťami potrebnými na správu, ako aj na realizáciu, aby sa zaistila kvalita výdavkov a absorpčná kapacita a zabránilo nesprávnej adaptácii. Okrem verejného a súkromného financovania by sa mohli preskúmať aj inovatívne nástroje financovania prostredníctvom spolupráce so súkromným sektorom a s finančnými inštitúciami.

(23)

Najzraniteľnejšie komunity sú komunity, pri ktorých je zvýšená pravdepodobnosť, že ich zasiahne zmena klímy. Nerovnomerné vystavenie rôznych regiónov a sociálno-ekonomických skupín klimatickým vplyvom a ich citlivosť na tieto vplyvy zhoršujú už existujúce nerovnosti a zraniteľnosť. Spravodlivá odolnosť by mala znížiť nerovnomerné zaťaženie klimatickými rizikami a zaistiť spravodlivosť pri rozdeľovaní prínosov adaptácie. Systémová schopnosť prispôsobiť sa zmene klímy je hlavnou vlastnosťou, ktorá umožňuje zabrániť potenciálnym škodám alebo ich zmierniť, využiť príležitosti a vyrovnať sa s následkami. Fyzické dôsledky zmeny klímy sa vyvíjajú rýchlejším tempom, než sa očakávalo. Pokrok pri zlepšovaní schopnosti adaptácie je potrebný na všetkých úrovniach verejnej správy a vo verejnom aj súkromnom sektore a vyžaduje si zvýšenie informovanosti o zraniteľnosti a rizikách. Súkromné zainteresované strany sú aktérmi zmeny v tom zmysle, že poskytujú informácie, zdroje, kapacity a financovanie. Miestna úroveň má kompetencie, ktoré môžu ovplyvniť odolnosť voči zmene klímy v širšom meradle. Veľký význam má vypracovanie a realizácia politík v oblasti adaptácie na nižšej úrovni štátnej správy.

(24)

Riešenia blízke prírode ponúkajú účinné a nákladovo efektívne možnosti adaptácie na zmenu klímy a jej zmierňovania, ak sa ich zavádzanie stimuluje prostredníctvom strategických rámcov, politík a financovania. Môžu sa realizovať samostatne alebo sa môžu začleňovať do iných adaptačných a zmierňujúcich opatrení v kombinácii s technologickými alebo infraštruktúrnymi riešeniami. Pri realizácii je potrebné zohľadniť zložitosť ekosystémov a predpokladané účinky zmeny klímy, miestny kontext, súvisiace záujmy a hodnoty a sociálno-ekonomické podmienky,

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

1.

2.

3.

4.

5.