(1)

Sektor nehnuteľností určených na podnikanie (commercial real estate – CRE) je dôležitý pre finančnú stabilitu v Európskom hospodárskom priestore (EHP). V niektorých krajinách EHP predstavujú expozície voči sektoru nehnuteľností CRE (ďalej len „expozície voči CRE“) významný podiel hrubého domáceho produktu, ako aj súvah úverových inštitúcií a iných finančných inštitúcií. Nehnuteľnosti CRE sú silno previazané s reálnou ekonomikou aj s finančným systémom. Tento sektor je okrem toho dôležitý pre mnohých účastníkov finančného trhu, ako sú investičné fondy, poisťovne, penzijné fondy a úverové inštitúcie. Nepriaznivý vývoj v sektore nehnuteľností CRE môže mať systémový vplyv na reálnu ekonomiku aj na finančný systém.

(2)

Zraniteľné miesta súvisiace s expozíciami voči CRE sa môžu medzi rôznymi subsektormi a segmentmi nehnuteľností CRE líšiť. Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB) pri posudzovaní zraniteľných miest súvisiacich s nehnuteľnosťami CRE v krajinách EHP rozlišuje predovšetkým medzi subsektormi priemyselných, kancelárskych, maloobchodných a obytných nehnuteľností CRE, ako aj medzi segmentmi prémiových a štandardných nehnuteľností CRE. Povaha zraniteľných miest sa okrem toho líši v jednotlivých krajinách EHP – okrem iného v dôsledku rozdielnej dôležitosti jednotlivých subsektorov a segmentov nehnuteľností CRE v týchto krajinách. Toto odporúčanie ESRB je určené príslušným orgánom na úrovni Európskej únie a na vnútroštátnej úrovni vo všetkých krajinách EHP, keďže majú najlepšie predpoklady na uskutočnenie analýzy dôležitosti jednotlivých subsektorov a segmentov nehnuteľností CRE, ako aj súvisiacich rizík pre finančnú stabilitu vrátane rizika prenosu negatívnych účinkov z iných krajín.

(3)

ESRB neustále pozorne monitoruje sektor nehnuteľností CRE a v roku 2016 vydal odporúčanie o doplnení chýbajúcich údajov o nehnuteľnostiach (4). ESRB okrem toho v rokoch 2015 a 2018 uverejnil správy o zraniteľných miestach sektora nehnuteľností CRE v EÚ (5) a poskytol aj konkrétne usmernenia na jednotné posudzovanie systémových rizík, ktoré môžu vyplývať z vývoja na trhoch s nehnuteľnosťami CRE aj zo súvisiacich makroprudenciálnych politík (6). ESRB vo svojej nedávnej správe o zraniteľných miestach sektora nehnuteľností CRE v EHP (7) identifikoval zraniteľné miesta sektora nehnuteľností CRE v EHP, ako aj potenciálne politické opatrenia na ich riešenie. V septembri 2022 ESRB okrem toho vydal varovanie Európskeho výboru pre systémové riziká ESRB/2022/7 o zraniteľných miestach vo finančnom systéme Únie (8). ESRB berie na vedomie prvoradý význam iných zdrojov systémového rizika zdôraznených vo varovaní ESRB/2022/7 a zároveň koná v súlade so svojím mandátom a vydáva odporúčanie, v ktorom identifikuje systémové riziká súvisiace s nehnuteľnosťami CRE a uvádza nápravné opatrenia, ktoré sa majú v reakcii na tieto systémové riziká prijať.

(4)

Sektor nehnuteľností CRE je v súčasnosti zraniteľný voči naplneniu cyklických rizík v súvislosti so zvýšenou infláciou a s výrazným zhoršením vyhliadok hospodárskeho rastu po ruskej invázii na Ukrajinu, ako aj s ostatným geopolitickým napätím. Cykly v sektore nehnuteľností CRE majú vo všeobecnosti väčšie amplitúdy ako celkové hospodárske cykly. Klesajúce hodnoty nehnuteľností a toky príjmov z prenájmu môžu motivovať investorov, aby predali aktíva v podobe nehnuteľností CRE, čo zvýši tlak na znižovanie cien aktív v podobe nehnuteľností CRE a môže to mať negatívny vplyv na finančnú stabilitu. Sprísnenie finančných podmienok navyše môže znížiť príjmy spoločností pôsobiacich v oblasti nehnuteľností CRE a hodnotu ich nehnuteľností. To znamená, že rozsah, v rámci ktorého môžu refinancovať existujúce dlhy a brať si nové úvery, môže byť výrazne obmedzený. To zase môže niektorých investorov prinútiť predať nehnuteľnosti s cieľom splniť splatné dlhové záväzky a potreby likvidity, a to aj za napätých trhových podmienok, čím sa zvýši tlak na znižovanie cien.

(5)

Zraniteľné miesta súvisiace so štrukturálnymi zmenami zahŕňajú vplyv hospodárskych politík súvisiacich s klímou a prechod na elektronický obchod na trhu s nehnuteľnosťami CRE. Pandémia ochorenia COVID-19 navyše zvýšila dopyt po flexibilite prenajímateľných kancelárskych priestorov, keďže sa rozšírili mobilné a hybridné pracovné modely. Tieto štrukturálne zmeny zvyšujú dopyt po energeticky účinných nehnuteľnostiach a logistických zariadeniach, ako sú veľké sklady, pričom znižujú dopyt po maloobchodných, kancelárskych a všeobecnejšie štandardných nehnuteľnostiach CRE.

(6)

Úverové inštitúcie sú vystavené vplyvu sektora nehnuteľností CRE obzvlášť prostredníctvom kreditného rizika spojeného s úvermi na nehnuteľnosti CRE. Z dostupných údajov vyplýva, že bankové úvery v sektore nehnuteľností CRE sa vo viacerých krajinách EHP poskytujú s vysokými pomermi výšky úveru k hodnote nehnuteľnosti (loan-to-value – LTV). Ak sa hodnota kolaterálu úveru zníži, pomer LTV sa zvýši. Tým by sa pre úverové inštitúcie zvýšili pomery strát v prípade zlyhania, čo by mohlo viesť k vyšším požiadavkám na rezervy a kapitálovým požiadavkám, a preto by sa tým mohla obmedziť schopnosť úverových inštitúcií udržiavať ponuku úverov. Aj v prípade krajín, kde sú pomery LTV nízke, by súhrnné informácie mohli zakrývať iné rizikové charakteristiky, ako sú prevaha systémov splácania s jednorazovým splatením, štruktúr bez regresu, nehedžovaných pohyblivých úrokových sadzieb alebo veľmi dlhých splatností, čo by v niektorých prípadoch mohlo byť významné.

(7)

Pokiaľ ide o bankový sektor, Európska centrálna banka (ECB) v predbežnej správe o expozíciách voči CRE (9) zdôraznila obavy týkajúce sa podmienok poskytovania úverov, oceňovania kolaterálu a procesov monitorovania jednotného mechanizmu dohľadu.

(8)

Jedným zo zraniteľných miest nebankového sektora je nesúlad v profile likvidity v otvorených realitných investičných fondoch. K tomuto nesúladu v profile likvidity dochádza, keď takéto fondy ponúkajú svojim investorom lehoty na vyplatenie, ktoré sú kratšie ako obdobie potrebné na likvidáciu nehnuteľností, do ktorých fond investoval, v bežných trhových cenách. Realitné investičné fondy vo všeobecnosti sú vystavené tiež riziku korekcie cien aktív, ak je frekvencia oceňovania príliš nízka a existujú stimuly na nadhodnotenie nehnuteľností, najmä na trhu, na ktorom už ceny klesajú. To zase môže viesť ku kaskádovým efektom pri vyplácaní aktív.

(9)

Riziká súvisiace s penzijnými fondmi a poisťovňami na trhoch s nehnuteľnosťami CRE by sa mohli v jednotlivých jurisdikciách výrazne líšiť, čo odráža rôzne obchodné modely a postupy, ako aj odlišné trhové štruktúry. Ak sa majú riešiť riziká v sektore nehnuteľností CRE pre tento segment trhu, je nevyhnutné pochopiť riziká súvisiace s penzijnými fondmi a poisťovňami na trhoch s nehnuteľnosťami CRE a potenciálne nesúlady v profile likvidity medzi ich financovaním a investíciami na trhoch s nehnuteľnosťami CRE vrátane prípadov, keď sa uskutočňujú prostredníctvom investičných fondov.

(10)

Naplnenie rizík v sektore nehnuteľností CRE by malo negatívny vplyv aj na úverový rating sekuritizácií, ktoré zoskupujú úvery na nehnuteľnosti CRE a ktoré sú v držbe úverových inštitúcií alebo iných účastníkov trhu. Zraniteľné miesta vyplývajúce zo sekuritizácií úverov na nehnuteľnosti CRE sa týkajú podkladovej kreditnej kvality sekuritizovaných úverov, ako aj koncentrácií investorov a dlžníkov a ich vzájomnej prepojenosti.

(11)

Prenos negatívnych účinkov medzi finančnými trhmi a krajinami môže posilniť zraniteľné miesta, a tým zvýšiť riziká kontaminácie naprieč odvetviami alebo krajinami. V tejto súvislosti sa za potrebnú na zlepšenie monitorovania a analýzy potenciálnych zdrojov systémových rizík považuje výmena informácií. ESRB by mohol podporovať výmenu informácií, ktoré sa považujú za potrebné na monitorovanie zraniteľných miest súvisiacich s nehnuteľnosťami CRE.

(12)

Orgány dohľadu Európskej únie a vnútroštátne orgány dohľadu krajín EHP v bankovom a nebankovom finančnom sektore môžu prispievať k odolnosti finančného sektora EHP tým, že vo vzájomnej úzkej spolupráci monitorujú, identifikujú a riešia zraniteľné miesta inštitúcií, ktoré patria do ich pôsobnosti, súvisiace s nehnuteľnosťami CRE. Monitorovanie zraniteľných miest súvisiacich so sektorom nehnuteľností CRE je kľúčom k identifikácii potenciálnych rizík pre finančnú stabilitu a k posúdeniu možných reakcií na riešenie týchto rizík. Takéto monitorovanie by tiež mohlo vychádzať z posúdení uvedených v článku 124 ods. 2 a článku 164 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 a ďalej ich rozvíjať (10). Vnútroštátne orgány dohľadu musia byť naďalej ostražité voči naplneniu rizík súvisiacich s nehnuteľnosťami CRE alebo naopak voči ďalšiemu hromadeniu zraniteľných miest v sektore nehnuteľností CRE v EHP. Orgány by pri monitorovaní zraniteľných miest mali rozlišovať medzi jednotlivými subsektormi a segmentmi nehnuteľností CRE.

(13)

V odporúčaní ESRB/2016/14 o doplnení chýbajúcich údajov o nehnuteľnostiach (11) sa zdôraznilo, že v celom EHP závažne chýbajú údaje a neexistujú spoločné definície údajov, ktoré ovplyvňujú trhy s nehnuteľnosťami CRE. Dostupnosť a kvalita údajov sa od vydania odporúčania ESRB/2016/14 výrazne zlepšila. Hoci záverečné časti odporúčania ESRB/2016/14 sa majú vykonať do 31. decembra 2025, odporúčanie by malo príslušné orgány usmerňovať pri monitorovaní rizík súvisiacich s nehnuteľnosťami CRE. Príslušným orgánom by to nemalo brániť v tom, aby vyvíjali ďalšie úsilie v oblasti monitorovania trhov s nehnuteľnosťami CRE s využitím všetkých dostupných údajov (12).

(14)

Pri určovaní frekvencie monitorovania by príslušné orgány mali brať do úvahy zásadu proporcionality, ako aj možné riziká pre finančnú stabilitu vyplývajúce z trhu s nehnuteľnosťami CRE a z veľkosti expozícií finančných inštitúcií voči rôznym subsektorom a trhovým segmentom nehnuteľností CRE.

(15)

Politické opatrenia prijaté príslušnými orgánmi okrem iného s cieľom implementovať toto odporúčanie by mali zohľadňovať výsledky výhľadového monitorovania vykonávaného s cieľom zabrániť naplneniu systémových rizík zo subsektorov nehnuteľností CRE. Pri kalibrácii a rozhodovaní o zavádzaní by príslušné orgány mali zohľadniť najmä postavenie príslušnej krajiny EHP v hospodárskom a finančnom cykle. V prípade, že je to možné, by vhodné politické opatrenia okrem toho mali rozlišovať medzi jednotlivými subsektormi a segmentmi nehnuteľností CRE.

(16)

Vhodné politické opatrenia na riešenie rizík v sektore nehnuteľností CRE musia udržať v rovnováhe viaceré aspekty vrátane celkového hospodárskeho vývoja a potenciálne odlišnej dynamiky v jednotlivých subsektoroch a segmentoch nehnuteľností CRE. Je potrebné monitorovať kreditnú kvalitu portfólií nehnuteľností CRE a pre kategórie úverov, ktoré by mohli byť negatívne ovplyvnené zmenami na trhu s nehnuteľnosťami CRE alebo nepriaznivým hospodárskym a finančným vývojom, je potrebné tvoriť primerané rezervy. Ak by sa zraniteľné miesta ďalej hromadili, je dôležité naďalej zabezpečovať spoľahlivé postupy poskytovania úverov a investičné postupy, pokiaľ ide o sektor nehnuteľností CRE, doplnené potenciálnymi opatreniami makroprudenciálnej politiky. Opatrenia založené na kapitáli a iné makroprudenciálne opatrenia sú už pre krajiny EHP dostupné buď podľa vnútroštátneho práva alebo práva Únie (13), pričom k dispozícii sú niektoré makroprudenciálne opatrenia na riešenie rizík súvisiacich s nehnuteľnosťami CRE v bankovom sektore, sektore investičných fondov, sektore penzijných fondov a sektore poisťovníctva. V prípade všetkých opatrení makroprudenciálnej politiky by sa mali zvážiť recipročné opatrenia vnútroštátnych orgánov v iných krajinách EHP s cieľom zabezpečiť účinnosť vnútroštátnych makroprudenciálnych opatrení a zabrániť presunu systémového rizika z jednej jurisdikcie do druhej.

(17)

S cieľom zohľadniť heterogénnu povahu trhov s nehnuteľnosťami CRE by sa mohli zvážiť opatrenia na uplatnenie rizikových váh, ako aj vankúše na krytie sektorového systémového rizika, aby sa zvýšila odolnosť bankového systému vzhľadom na prítomnosť systémových rizík.

(18)

Pokiaľ ide o politické opatrenia týkajúce sa sektora investičných fondov, mohli by sa zvážiť makroprudenciálne limity pákového efektu a zníženie nesúladu v profile likvidity v tomto sektore (ako sa odporúča v odporúčaní Európskeho výboru pre systémové riziká ESRB/2020/4 o rizikách likvidity v investičných fondoch (14)) s cieľom riešiť zistené zraniteľné miesta a zároveň zohľadniť osobitosti jednotlivých krajín. Cieľom odporúčania Európskeho výboru pre systémové riziká ESRB/2017/6 o riziku likvidity a rizikách spojených s využívaním pákového efektu v investičných fondoch (15) je uľahčiť vykonávanie článku 25 smernice 2011/61/EÚ, ktorý upravuje makroprudenciálny nástroj na obmedzenie úrovne pákového efektu v alternatívnych investičných fondoch.

(19)

Zatiaľ čo vo väčšine krajín EHP sú k dispozícii opatrenia zamerané na dlžníkov na zmiernenie systémových rizík súvisiacich s trhmi s nehnuteľnosťami určenými na bývanie, len niekoľko krajín EHP má k dispozícii opatrenia zamerané na dlžníkov na riešenie systémových rizík súvisiacich s trhmi s nehnuteľnosťami CRE. O koncepcii a návrhu opatrení zameraných na dlžníkov pre riziká súvisiace s nehnuteľnosťami CRE sa stále diskutuje na rôznych fórach a spoločný názor na návrh takýchto opatrení zameraných na dlžníkov sa ešte nestanovil. V tejto súvislosti by sa mala ďalej posúdiť uskutočniteľnosť opatrení zameraných na dlžníkov v oblasti nehnuteľností CRE na úrovni EÚ. Ak sú takéto opatrenia zamerané na dlžníkov k dispozícii na vnútroštátnej úrovni, príslušné orgány na vnútroštátnej úrovni, ktoré čelia silnému rastu cien nehnuteľností a zároveň dynamike poskytovania úverov, ako aj narúšaniu úverových štandardov, by mali zvážiť vhodnosť takýchto nástrojov. Ak sa to považuje za potrebné a uskutočniteľné, príslušné vnútroštátne orgány by mali doplniť opatrenia zamerané na dlžníkov aj inými opatreniami na zabezpečenie odolnosti finančných inštitúcií a na riešenie zraniteľných miest súvisiacich s nehnuteľnosťami CRE.

(20)

ESRB po komplexnej analýze a diskusii považuje s cieľom zabezpečiť jednotné zaobchádzanie s určitými rizikami v celom finančnom systéme za žiaduce zavedenie nástrojov založených na činnosti. Makroprudenciálne nástroje ako také by sa mohli vzťahovať tak na úverové inštitúcie, ako aj na nebankové finančné inštitúcie, ak budú navrhnuté tak, aby boli nástrojmi založenými na činnosti. Tieto opatrenia by dopĺňali existujúce právne predpisy založené na subjekte.

(21)

Cieľom každého opatrenia makroprudenciálnej politiky by malo byť zabrániť procyklickým účinkom na reálnu ekonomiku a ostatné segmenty finančného sektora,

1.

pozorne monitorovali súčasné a potenciálne vznikajúce zraniteľné miesta súvisiace s nehnuteľnosťami určenými na podnikanie (commercial real estate – CRE) okrem iného prostredníctvom týchto činností:

2.

pravidelne, no najmenej raz ročne, monitorovali riziká na trhoch s nehnuteľnosťami CRE podľa odporúčania A bodu 1. Frekvencia monitorovania rizík by v súlade so zásadou proporcionality mala vychádzať z relatívnej veľkosti a dôležitosti expozícií;

3.

úzko koordinovali svoju činnosť a spolupracovali navzájom a s Európskym výborom pre systémové riziká (ESRB) pri monitorovaní zraniteľných miest súvisiacich s nehnuteľnosťami CRE v rámci uskutočňovania monitorovania rizík podľa odporúčania A bodu 1. Takáto koordinácia a spolupráca by mali zahŕňať výmenu informácií, ktoré sa považujú za potrebné na monitorovanie zraniteľných miest súvisiacich s nehnuteľnosťami CRE, najmä v súvislosti s prenosom negatívnych účinkov medzi rôznymi krajinami a sektormi. Výmena informácií by sa mala uskutočňovať s vynaložením maximálneho úsilia a s podporou ESRB v právnych rámcoch rôznych jurisdikcií.

—

pravidelné posudzovanie kvality existujúcich úverov na nehnuteľnosti CRE a investícií do nich, najmä pokiaľ ide o schopnosť dlžníkov splácať záväzky a o hodnoty kolaterálu,

—

obozretné podmienky poskytovania nových úverov,

—

vhodné postupy tvorby rezerv,

—

proaktívne a pravidelné úpravy kapitálových prognóz v rámci základného aj nepriaznivého scenára,

—

primerané zohľadnenie identifikovaných rizík,

—

zohľadnenie usmernení a očakávaní orgánov dohľadu.

1.

ak sú expozície súvisiace s nehnuteľnosťami CRE v držbe úverových inštitúcií významné, určené orgány poverené aktiváciou opatrení založených na kapitáli alebo iných makroprudenciálnych opatrení zabezpečili odolnosť úverových inštitúcií, ktorým bolo v príslušných krajinách EHP udelené povolenie, aktiváciou vhodných opatrení založených na kapitáli, ktoré sa považujú za potrebné na zmiernenie rizík pre finančnú stabilitu vyplývajúcich zo sektora nehnuteľností CRE;

2.

ak sú expozície súvisiace s nehnuteľnosťami CRE v držbe investičných fondov významné, orgány dohľadu v rámci svojich príslušných mandátov podporili odolnosť investičných fondov, ktorým bolo v príslušných krajinách EHP udelené povolenie, a zmiernili zraniteľné miesta v sektore nehnuteľností CRE, ktoré predstavujú zdroj rizika pre finančnú stabilitu, zvážením opatrení, ktoré by mohli zahŕňať:

3.

ak sú expozície súvisiace s nehnuteľnosťami CRE v držbe poisťovní významné, orgány dohľadu v rámci svojich príslušných mandátov zabezpečili odolnosť poisťovní, ktorým bolo v príslušných krajinách EHP udelené povolenie, a zmiernili zraniteľné miesta v sektore nehnuteľností CRE, ktoré predstavujú zdroj rizika pre finančnú stabilitu, zvážením opatrení, ktoré by mohli zahŕňať:

4.

ak sú expozície súvisiace s nehnuteľnosťami CRE v držbe penzijných fondov významné, orgány dohľadu v rámci svojich príslušných mandátov zabezpečili odolnosť penzijných fondov, ktorým bolo v príslušných krajinách EHP udelené povolenie, a zmiernili zraniteľné miesta v sektore nehnuteľností CRE, ktoré predstavujú zdroj rizika pre finančnú stabilitu;

5.

príslušné orgány na jednotlivých vnútroštátnych úrovniach zvážili vhodnosť opatrení zameraných na dlžníkov za predpokladu, že takéto nástroje sú k dispozícii na príslušnej vnútroštátnej úrovni, ak sa to považuje za potrebné a uskutočniteľné na doplnenie iných opatrení na zabezpečenie odolnosti finančných inštitúcií a na zaistenie spoľahlivých úverových postupov.

a)

„nehnuteľnosť určená na podnikanie (nehnuteľnosť CRE)“ je nehnuteľnosť určená na podnikanie, ako je vymedzená v oddiele 2 ods. 1 pododseku 1 bode 4 odporúčania ESRB/2016/14;

b)

„príslušné orgány“ sú:

c)

„príslušné orgány, ktoré zohrávajú úlohu v oblasti finančnej stability“ sú príslušné orgány poverené prispievaním k prevencii a zmierňovaniu systémových rizík pre finančnú stabilitu v Únii alebo v krajine EHP;

d)

„orgány dohľadu“ sú:

e)

„európske orgány dohľadu“ sú Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (18) spolu s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (19) a s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (20);

f)

„vnútroštátny orgán dohľadu nad úverovými inštitúciami“ je príslušný orgán alebo orgán dohľadu v krajine EHP, ako je vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 40 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v článku 3 ods. 1 bode 36 smernice 2013/36/EÚ;

g)

„vnútroštátny orgán dohľadu nad správcami alternatívnych investičných fondov a podnikmi kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov“ je príslušný orgán v krajine EHP, ako je vymedzený v článku 4 ods. 1 písm. f) smernice 2011/61/EÚ a v článku 2 ods. 1 písm. h) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (21);

h)

„vnútroštátne orgány dohľadu nad poisťovňami“ sú orgán dohľadu v krajine EHP, ako je vymedzený v článku 13 bode 10 smernice 2009/138/ES;

i)

„vnútroštátne orgány dohľadu nad penzijnými fondmi“ sú príslušný orgán v krajine EHP, ako je vymedzený v článku 6 bode 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2341 (22);

j)

„vnútroštátny makroprudenciálny orgán“ je vnútroštátny orgán s cieľmi, opatreniami, úlohami, právomocami, nástrojmi, požiadavkami na zodpovednosť a inými charakteristickými znakmi stanovenými v odporúčaní Európskeho výboru pre systémové riziká ESRB/2011/3 (23);

k)

„určený orgán“ je určený orgán v súlade s hlavou VII kapitolou 4 smernice 2013/36/EÚ a v súlade s článkom 124 ods. 1a, článkom 164 ods. 5 a článkom 458 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

l)

„informácie o trhu“ sú zdroj informácií na posudzovanie systémových rizík a zahŕňajú informácie získané zo stretnutí s kontaktnými osobami z trhu a z pravidelnej analýzy správ trhových analytikov;

m)

„úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia, ako je vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

n)

„investičné fondy“ sú investičný fond, ako je vymedzený v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 2011/61/EÚ, a podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov, ako sú vymedzené v článku 1 ods. 2 smernice 2009/65/ES;

o)

„poisťovne“ sú poisťovňa, ako je vymedzená v článku 13 bode 1 smernice 2009/138/ES, a zaisťovňa, ako je vymedzená v článku 13 bode 4 smernice 2009/138/ES;

p)

„penzijné fondy“ sú systém dôchodkového zabezpečenia, ako je vymedzený v článku 2 bode 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (24), a inštitúcia zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, ako je vymedzená v článku 6 bode 1 smernice (EÚ) 2016/2341;

q)

„finančné inštitúcie“ sú úverové inštitúcie, investičné fondy, poisťovne a penzijné fondy;

r)

„pákový efekt“ je akákoľvek metóda, ktorou investor zvyšuje svoju expozíciu nad rámec aktív fondu, či už prostredníctvom vypožičiavania hotovosti či cenných papierov, alebo pákovým efektom založeným na derivátových pozíciách, alebo inými prostriedkami;

s)

„opatrenia založené na kapitáli“ sú akékoľvek požiadavky na vlastné zdroje uložené úverovej inštitúcii s cieľom predchádzať systémovému riziku, ako je vymedzené v článku 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1092/2010, alebo ho zmierňovať, a to aj podľa článkov 124, 164 alebo 458 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo hlavy VII kapitoly 4 smernice 2013/36/EÚ, ako je napríklad proticyklický kapitálový vankúš alebo vankúš na krytie sektorového systémového rizika;

t)

„iné makroprudenciálne opatrenia“ sú akékoľvek makroprudenciálne opatrenia iné ako opatrenia založené na kapitáli, ktoré majú krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) k dispozícii buď prostredníctvom vnútroštátneho práva, alebo práva Únie, a môžu zahŕňať aj právne nezáväzné opatrenia, ako sú varovania a odporúčania;

u)

„nástroje založené na činnosti“ sú špecializovaný makroprudenciálny rámec, ktorý zahŕňa jednotné pravidlá pre všetky finančné inštitúcie pri vykonávaní rovnakých činností, pričom sa zohľadňujú ich špecifické rizikové profily;

v)

„opatreniami zamerané na dlžníkov“ sú makroprudenciálne opatrenia, ktoré sú zamerané na dlžníkov;

w)

„sekuritizované úvery“ sú sekuritizácia, ako je vymedzená v článku 2 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402 (25), ktorej podkladovými aktívami sú úvery na nehnuteľnosti CRE;

x)

„jednorazovo splatné úvery“ sú úvery bez amortizácie, pri ktorých je istina, v niektorých prípadoch vrátane úroku, splatná v čase splatnosti.

1.

Na implementáciu tohto odporúčania sa uplatňujú nasledujúce kritériá:

2.

Adresáti tohto odporúčania sa vyzývajú, aby Rade a ESRB predkladali správy o posúdeniach a záveroch vyplývajúcich z monitorovania podľa odporúčania A, ako aj o krokoch prijatých v nadväznosti na toto odporúčanie, alebo aby primerane odôvodnili svoju nečinnosť. Tieto správy by mali prinajmenšom obsahovať:

1.

Sekretariát ESRB bude:

2.

Generálna rada vyhodnotí prijaté opatrenia a odôvodnenia oznámené adresátmi tohto odporúčania a v relevantných prípadoch môže rozhodnúť o tom, že toto odporúčanie nebolo zohľadnené a jeho adresát neodôvodnil dostatočne svoju nečinnosť.