(1)

V snahe zabezpečiť, aby investori a orgány dohľadu pochopili, ako je syntetická alebo podmienená forma ponechania rovnocenná s jednou z možností ponechania stanovených v článku 6 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2017/2402, by sa použitie takejto formy ponechania a jej podrobnosti mali zverejniť v konečnom ponukovom materiáli, prospekte, súhrne transakcií alebo prehľade hlavných prvkov sekuritizácie.

(2)

V článku 6 ods. 3 písm. a) až e) nariadenia (EÚ) 2017/2402 sa stanovujú rôzne spôsoby splnenia požiadavky na ponechanie si rizika stanovenej v článku 6 ods. 1 uvedeného nariadenia. S cieľom harmonizovať uplatňovanie požiadavky na ponechanie si rizika a dosiahnuť rovnocenné ponechanie si významného čistého hospodárskeho podielu v sekuritizácii treba bližšie určiť tieto spôsoby vrátane plnenia prostredníctvom syntetickej alebo podmienenej formy ponechania. V programe ABCP je nástroj likvidity, ktorý kryje 100 % kreditného rizika každej zo sekuritizovaných expozícií alebo ktorý predstavuje pozíciu prvej straty vo vzťahu k sekuritizácii, rovnocenný s ponechaním si čistého hospodárskeho podielu v sekuritizácii. Takéto programy ABCP by sa preto mali považovať za programy, ktoré dodržiavajú požiadavku na ponechanie si rizika v súlade s článkom 6 ods. 3 písm. a) a d) nariadenia (EÚ) 2017/2402.

(3)

Syntetická prebytková marža je vymedzená v článku 2 bode 29 nariadenia (EÚ) 2017/2402 ako suma zmluvne určená originátorom na krytie strát. Syntetická prebytková marža následne vedie k hodnote expozície, ktorá by sa mala zohľadniť pri ocenení významného čistého hospodárskeho podielu pri vzniku. Syntetická prebytková marža by sa preto mala uznať ako možná forma splnenia požiadavky na ponechanie si rizika originátorom syntetickej sekuritizácie, ak takáto syntetická prebytková marža spĺňa podmienky stanovené v článku 6 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/2402 a ak sa na takúto syntetickú prebytkovú maržu vzťahuje kapitálová požiadavka v súlade s uplatniteľnou prudenciálnou reguláciou.

(4)

Syntetické prebytkové marže možno určiť dvoma rôznymi spôsobmi. Prvý spôsob je poskytnutie zvýšenia kreditnej kvality nadriadenej alebo mezanínovej tranže. Druhý spôsob je poskytnutie zvýšenia kreditnej kvality všetkým tranžiam vrátane tranže prvej straty. Ak syntetická prebytková marža poskytuje zvýšenie kreditnej kvality len nadriadeným alebo mezanínovým tranžiam, nemôže sa s ňou zaobchádzať ako s tranžou prvej straty. Ponechávajúci subjekt by si preto mal ponechať aspoň minimálnu sumu vo všetkých tranžiach, aby dodržal článok 6 ods. 3 písm. a) nariadenia (EÚ) 2017/2402. Ak syntetická prebytková marža poskytuje zvýšenie kreditnej kvality všetkým tranžiam, syntetická prebytková marža by mala byť rovnocenná s tranžou prvej straty syntetickej sekuritizácie, a preto by sa mala považovať za tranžu v súlade s článkom 6 ods. 3 písm. d) nariadenia (EÚ) 2017/2402.

(5)

Treba špecifikovať hospodársky podiel, ktorý sa má ponechať, keď podkladové expozície sekuritizácie zahŕňajú čerpané a nečerpané sumy kreditných facilít. Keďže kreditné riziko sa určuje na základe čerpaných súm, čistý hospodársky podiel by sa mal oceňovať len s prihliadnutím na tieto sumy.

(6)

V snahe zabezpečiť priebežné plnenie požiadavky na ponechanie v prípade, že čistý hospodársky podiel si ponecháva konsolidovaná skupina a ponechávajúci subjekt patriaci do skupiny už nie je zahrnutý do rozsahu pôsobnosti dohľadu na konsolidovanom základe, treba stanoviť, že jeden alebo viaceré zo zostávajúcich subjektov zahrnutých do rozsahu pôsobnosti dohľadu na konsolidovanom základe by mali prevziať expozíciu voči sekuritizácii.

(7)

V článku 6 ods. 1 prvom pododseku nariadenia (EÚ) 2017/2402 sa zakazuje predaj alebo hedžing ponechaného hospodárskeho podielu, pretože by sa tým odstránila expozícia ponechávajúceho subjektu voči kreditnému riziku ponechaných sekuritizačných pozícií alebo expozícií. Hedžing by sa preto mal povoliť len vtedy, keď ponechávajúci subjekt hedžuje voči iným rizikám, než je kreditné riziko ponechaných sekuritizačných pozícií alebo expozícií. Hedžing by však mal byť povolený aj vtedy, keď sa vykonáva pred sekuritizáciou ako legitímny a obozretný prvok poskytovania úverov alebo riadenia rizika a nevytvára diferenciáciu v prospech ponechávajúceho subjektu medzi kreditným rizikom ponechaných sekuritizačných pozícií alebo expozícií a sekuritizačných pozícií alebo expozícií prevedených na investorov. Okrem toho pri sekuritizáciách, v ktorých sa ponechávajúci subjekt zaväzuje, že si ponechá viac, než je minimálny významný čistý hospodársky podiel vo výške 5 %, by sa hedžing nemal zakázať pre žiadny ponechaný podiel presahujúci uvedenú percentuálnu hodnotu za predpokladu, že tieto okolnosti sa zverejnia v konečnom ponukovom materiáli, prospekte, súhrne transakcií alebo prehľade hlavných prvkov sekuritizácie.

(8)

V snahe zabezpečiť priebežné ponechanie si významného čistého hospodárskeho podielu by ponechávajúce subjekty mali zabezpečiť, aby sekuritizačná štruktúra nedisponovala žiadnym zabudovaným mechanizmom, prostredníctvom ktorého by ponechaný významný čistý hospodársky podiel ocenený pri vzniku klesal rýchlejšie než prevedený podiel. Z rovnakého dôvodu by sa ponechaný významný čistý hospodársky podiel nemal uprednostňovať z hľadiska peňažných tokov, aby prednostne profitoval zo splácania alebo amortizácie tak, že tento významný čistý hospodársky podiel by klesol pod 5 % priebežnej nominálnej hodnoty tranží predaných investorom alebo prevedených na investorov alebo sekuritizovaných expozícií, alebo pod 5 % čistej hodnoty v prípade nesplácaných expozícií v rámci tradičných sekuritizácií nesplácaných expozícií. Zvyšovanie kreditnej kvality poskytované investorovi preberajúcemu expozíciu voči sekuritizačnej pozícii by okrem toho nemalo vo vzťahu k miere splácania podkladových expozícií neúmerne klesať. Uvedená požiadavka by nemala brániť ponechávajúcemu subjektu v tom, aby bol odmeňovaný prednostne za služby poskytované účelovo vytvorenému subjektu zaoberajúcemu sa sekuritizáciou za predpokladu, že výška odmeny je stanovená na základe trhového odstupu a že štruktúra takejto odmeny neohrozuje požiadavku na ponechanie.

(9)

Ak hlavný dlžník plne zosúladí záujem s investorom, a to aj v situácii, keď sekuritizácia obsahuje výlučne vlastné emitované kryté dlhopisy alebo iné vlastné emitované dlhové nástroje, subjekt, ktorý sekuritizuje tieto nástroje, by nemal byť povinný prijať žiadne ďalšie opatrenia na splnenie požiadavky na ponechanie si rizika.

(10)

V článku 8 nariadenia (EÚ) 2017/2402 sa stanovujú určité výnimky zo zákazu resekuritizácií. Keďže požiadavky na ponechanie sa uplatňujú na dve úrovne transakcií zahrnutých do resekuritizácie, treba špecifikovať, ako majú tieto transakcie spĺňať požiadavku na ponechanie. Vo všeobecnosti by sa s prvými sekuritizáciami expozícií a druhou „prebalenou“ úrovňou transakcie malo na účely splnenia požiadavky na ponechanie si rizika zaobchádzať samostatne. Preto by mala existovať povinnosť ponechať si významný čistý hospodársky podiel na každej z týchto úrovní. To isté by malo platiť pri transakciách s viac než jednou podkladovou sekuritizáciou, ako sú programy ABCP iné než tie, ktoré sú uvedené v článku 8 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/2402. Je však možné, že originátor sekuritizácie konajúci ako ponechávajúci subjekt sekuritizuje pozície, ktoré si ponechal nad rámec minimálnej požiadavky na ponechanie na prvej úrovni sekuritizácie. V takom prípade by uvedený originátor nemal byť povinný ponechať si dodatočný podiel na úrovni resekuritizácie za predpokladu, že do podkladovej skupiny resekuritizácie nie sú pridané žiadne iné expozície ani pozície. V týchto prípadoch by sa resekuritizácia mala považovať len za druhú časť tej istej transakcie, ktorá by významne nezmenila hospodársky základ sekuritizácie. Pôvodné ponechanie na úrovni sekuritizácie by preto malo postačovať na splnenie účelu požiadavky na ponechanie si rizika. A napokon možno konštatovať, že na účely požiadavky na ponechanie by sa za resekuritizáciu nemalo považovať len samotné nové rozdelenie sekuritizačnej pozície originátorom sekuritizácie do priľahlých tranží.

(11)

Požiadavky na výber aktív stanovené v článku 6 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402 sú neoddeliteľnou súčasťou rámca ponechania si rizika. Ak by si originátori mohli vyberať aktíva na sekuritizáciu portfólií s horšou kreditnou kvalitou, a to najmä bez vedomia investorov alebo potenciálnych investorov, účel a účinnosť ponechania si rizika s cieľom zosúladiť záujmy originátorov a investorov by boli vážne ohrozené. V tomto scenári by originátor síce používal sekuritizáciu na zbavenie sa rizikových aktív, investori by sa však mylne spoliehali na to, že originátor si ponecháva časť rizika ako dôkaz riadneho zosúladenia záujmov. V záujme zabránenia takémuto scenáru a v snahe zaistiť právnu istotu a bezpečnosť treba stanoviť kritériá, o ktoré sa originátori môžu opierať pri zabezpečovaní súladu s článkom 6 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402. Mali by sa navyše stanoviť aj kritériá na určenie „porovnateľných aktív“. Sekuritizácie, pri ktorých porovnanie uvedené v článku 6 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402 nie je možné, pretože všetky porovnateľné aktíva boli prevedené na účelový subjekt zaoberajúci sa sekuritizáciou, by sa mali považovať za také, ktoré spĺňajú požiadavky uvedeného odseku za predpokladu, že skutočnosť, že takéto porovnanie nie je možné, sa zverejní v konečnom ponukovom materiáli, prospekte, súhrne transakcií alebo prehľade hlavných prvkov sekuritizácie.

(12)

Ak sa začalo insolvenčné konanie vo vzťahu k ponechávajúcemu subjektu alebo ak ponechávajúci subjekt nedokáže pokračovať v činnosti v tejto funkcii z dôvodov, ktoré sú mimo jeho kontroly alebo kontroly jeho akcionárov, malo by byť možné, aby si zostávajúci ponechaný významný čistý hospodársky podiel ponechal iný právny subjekt spĺňajúci ustanovenia článku 6 nariadenia (EÚ) 2017/2402, aby tak bolo naďalej zabezpečené zosúladenie záujmov.

(13)

Podľa článku 6 ods. 1 štvrtého pododseku nariadenia (EÚ) 2017/2402 môžu v rámci tradičnej sekuritizácie nesplácaných expozícií konať ako ponechávajúce subjekty len správcovia, ktorí môžu preukázať odborné znalosti v oblasti obsluhy expozícií podobnej povahy, ako majú sekuritizované expozície. Preto je vhodné stanoviť kritériá, ktoré by správcovia mali spĺňať, aby vedeli preukázať, že majú požadované odborné znalosti v oblasti obsluhy expozícií, ktoré sú podobné sekuritizovaným expozíciám.

(14)

Delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 625/2014 (2) sa dopĺňajú ustanovenia o ponechaní si rizika stanovené v článku 405 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (3) pre úverové inštitúcie a investičné spoločnosti. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2401 (4) sa zmenilo nariadenie (EÚ) č. 575/2013 vypustením piatej časti, a teda článku 405 uvedeného nariadenia. Požiadavky na ponechanie si rizika, ktoré boli stanovené v článku 405 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, sú teraz stanovené v článku 6 nariadenia (EÚ) 2017/2402. Preto je vhodné zrušiť delegované nariadenie (EÚ) č. 625/2014 bez toho, aby bol dotknutý článok 43 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2017/2402.

(15)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov vypracovaných v úzkej spolupráci s Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy a Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov, ktorý Komisii predložil Európsky orgán pre bankovníctvo.

(16)

Európsky orgán pre bankovníctvo uskutočnil otvorené verejné konzultácie o návrhu regulačných technických predpisov, z ktorého vychádza toto nariadenie, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o poradenstvo Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve zriadenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (5),

a)

„syntetická forma ponechania“ je ponechanie si významného čistého hospodárskeho podielu za použitia derivátových nástrojov;

b)

„podmienená forma ponechania“ je ponechanie si významného čistého hospodárskeho podielu za použitia úverovej podpory, ktorou sa zabezpečuje okamžité vymoženie ponechania, a to aj prostredníctvom záruk, akreditívov alebo podobných foriem úverovej podpory.

a)

ponechaním si najmenej 5 % nominálnej hodnoty každej z tranží predaných investorom alebo prevedených na investorov;

b)

ponechaním si expozície, ktorá vystavuje svojho držiteľa kreditnému riziku každej emitovanej tranže sekuritizačnej transakcie na pomernom základe vo výške najmenej 5 % celkovej nominálnej hodnoty každej z emitovaných tranží;

c)

ponechaním si najmenej 5 % nominálnej hodnoty každej zo sekuritizovaných expozícií za predpokladu, že ponechané kreditné riziko má rovnocenné postavenie s kreditným rizikom sekuritizovaným vo vzťahu k tým istým expozíciám alebo mu je podriadené;

d)

poskytnutím nástroja likvidity v rámci programu ABCP za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky: