EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32023R2131

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2131 zo 4. októbra 2023, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 a rozhodnutie Rady 2005/671/SVV, pokiaľ ide o digitálnu výmenu informácií v prípadoch terorizmu

PE/74/2022/REV/1

Ú. v. EÚ L, 2023/2131, 11.10.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2023/2131/oj (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2023/2131/oj

European flag

Úradný vestník
Európskej únie

SK

Séria L


2023/2131

11.10.2023

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2023/2131

zo 4. októbra 2023,

ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 a rozhodnutie Rady 2005/671/SVV, pokiaľ ide o digitálnu výmenu informácií v prípadoch terorizmu

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 85,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (1),

keďže:

(1)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 (2) sa zriadil Eurojust a stanovili sa jeho úlohy, právomoc a funkcie.

(2)

V rozhodnutí Rady 2005/671/JHA (3) sa uvádza, že v boji proti terorizmu je dôležité, aby príslušné služby mali v čo najväčšej možnej miere úplné a aktuálne informácie. V uvedenom rozhodnutí sa od príslušných orgánov členských štátov požaduje, aby Eurojustu poskytovali informácie o trestných stíhaniach a odsúdeniach za trestné činy terorizmu, ktoré majú alebo môžu mať vplyv na dva alebo viac členských štátov.

(3)

V dôsledku nezrovnalostí vo výklade rozhodnutia 2005/671/SVV sa v niektorých prípadoch informácie nezdieľajú včas, nezdieľajú sa vôbec, zdieľané informácie nie sú relevantné alebo sa nezdieľajú všetky relevantné informácie. Eurojust potrebuje dostatok informácií, aby mohol identifikovať prepojenia medzi cezhraničnými vyšetrovaniami.

(4)

Dôležitou úlohou Eurojustu podľa nariadenia (EÚ) 2018/1727 je pomáhať príslušným orgánom členských štátov pri zabezpečovaní čo najlepšej koordinácie vyšetrovaní a trestných stíhaní vrátane identifikovania prepojení medzi takýmito vyšetrovaniami a trestnými stíhaniami. Uvedené nariadenie umožňuje Eurojustu zaujať aktívnejší prístup a poskytovať členským štátom lepšie služby napríklad navrhnutím začatia vyšetrovania a identifikovaním potreby koordinácie, prípadov možného porušenia zásady ne bis in idem a nedostatkov v trestnom stíhaní.

(5)

V septembri 2019 Eurojust na základe rozhodnutia 2005/671/SVV zriadil európsky justičný register na boj proti terorizmu so špecifickým cieľom identifikovať potenciálne prepojenia medzi súdnymi konaniami proti osobám podozrivým z trestných činov terorizmu a možnú potrebu koordinácie vyplývajúcu z takýchto prepojení.

(6)

Európsky justičný register na boj proti terorizmu bol zriadený po prijatí nariadenia (EÚ) 2018/1727, preto nie je dostatočne integrovaný do technickej infraštruktúry Eurojustu ani sa na tento register neodkazuje v nariadení (EÚ) 2018/1727. Uvedenú situáciu je preto potrebné napraviť.

(7)

Pre účinný boj proti terorizmu má zásadný význam efektívna výmena informácií medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a agentúrami Únie na účely vyšetrovania alebo stíhania trestných činov terorizmu. Je nevyhnutné mať k dispozícii čo najúplnejšie a najaktuálnejšie informácie.

(8)

Teroristické organizácie sa v čoraz väčšej miere podieľajú aj na iných formách závažnej trestnej činnosti a často tvoria súčasť organizovaných sietí. Ide o podiel na závažnej trestnej činnosti, ako je obchodovanie s ľuďmi, obchodovanie s drogami, finančná trestná činnosť a pranie špinavých peňazí. Je dôležité, aby sa krížovou kontrolou preverili súdne konania so zreteľom na takúto závažnú trestnú činnosť.

(9)

S cieľom umožniť Eurojustu identifikovať prepojenia medzi cezhraničnými súdnymi konaniami proti osobám podozrivým z trestných činov terorizmu, ako aj prepojenia medzi súdnymi konaniami proti osobám podozrivým z trestných činov terorizmu a informáciami spracúvanými Eurojustom v súvislosti s inou závažnou trestnou činnosťou je nevyhnutné, aby Eurojust v súlade s príslušnými ustanoveniami tohto nariadenia čo najskôr dostal od príslušných vnútroštátnych orgánov informácie potrebné na to, aby mohol identifikovať tieto prepojenia krížovými kontrolami.

(10)

Aby sa zaistilo poskytovanie údajov Eurojustu, príslušné vnútroštátne orgány potrebujú presne vedieť, aký druh informácií musia postúpiť, v akej fáze vnútroštátneho trestného konania a v akých veciach. Príslušné vnútroštátne orgány by mali postupovať informácie Eurojustu štruktúrovaným, usporiadaným, systematickým a poloautomatizovaným spôsobom. Poloautomatizovaný spôsob znamená, že režim používaný na postupovanie informácií je čiastočne automatizovaný a čiastočne kontrolovaný človekom. Očakáva sa, že uvedeným spôsobom postupovania sa výrazne zvýši kvalita a relevantnosť informácií, ktoré Eurojust získa.

(11)

Zdieľaním, uchovávaním a krížovou kontrolou údajov sa výrazne zvýši množstvo údajov spracúvaných Eurojustom. Malo by sa to zohľadniť pri určovaní finančných, ľudských a technických zdrojov vyžadovaných Eurojustom v rámci existujúcich postupov a rámcov.

(12)

Pre príslušné vnútroštátne orgány je referenčným zdrojom, pokiaľ ide o vymedzenie trestných činov terorizmu, smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 (4), ako je transponovaná do vnútroštátneho práva.

(13)

Výmena spoľahlivých identifikačných údajov má zásadný význam pre to, aby Eurojust identifikoval prepojenia medzi vyšetrovaniami v súvislosti s terorizmom a súdnymi konaniami proti osobám podozrivým z trestných činov terorizmu. Pre Eurojust má zásadný význam aj vytvorenie a uchovávanie súboru údajov, ktorým sa zaručí spoľahlivá identifikácia osôb, voči ktorým sa vedú takéto vyšetrovania alebo súdne konania v súvislosti s terorizmom. Využitie biometrických údajov je preto dôležité, keďže alfanumerické údaje bývajú najmä v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín nespoľahlivé, keďže podozrivé osoby niekedy používajú falošnú alebo dvojakú totožnosť a keďže biometrické údaje sú v štádiu vyšetrovania často jediným prepojením na podozrivé osoby. Preto ak príslušné vnútroštátne orgány podľa vnútroštátneho práva týkajúceho sa trestného konania alebo procesných práv v trestnom konaní uchovávajú a zhromažďujú biometrické údaje a majú povolené ich postupovať, mali by si môcť takéto údaje, ak sú dostupné, vymieňať s Eurojustom. Vzhľadom na citlivú povahu biometrických údajov a vplyv spracúvania biometrických údajov na rešpektovanie súkromného a rodinného života a na ochranu osobných údajov, ktoré sú zakotvené v článkoch 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie, by sa takéto údaje mali postupovať spôsobom, ktorý je v prísnom súlade so zásadami nevyhnutnosti, proporcionality a obmedzenia účelu a len na účely identifikácie osôb, voči ktorým sa vedie trestné konanie v súvislosti s trestnými činmi terorizmu.

(14)

Keďže informácie o existujúcich prepojeniach s inými súdnymi konaniami sú najužitočnejšie v počiatočnej fáze vyšetrovania, je potrebné, aby príslušné vnútroštátne orgány poskytovali Eurojustu informácie hneď, ako sa vec v súlade s vnútroštátnym právom postúpi justičnému orgánu. Vec by sa mala považovať za postúpenú justičnému orgánu, ak sa napríklad justičný orgán informuje o prebiehajúcom vyšetrovaní, ak schváli alebo nariadi vyšetrovací úkon alebo ak rozhodne o trestnom stíhaní v závislosti od uplatniteľného vnútroštátneho práva. Ak sú už príslušnému vnútroštátnemu orgánu známe prepojenia medzi trestným konaním v jeho členskom štáte a trestným konaním v inom členskom štáte, mal by o tom zodpovedajúcim spôsobom informovať Eurojust.

(15)

Keďže v právnych tradíciách a systémoch niektorých členských štátov justičný orgán vyšetrovania nedozoruje a zapája sa až v neskorších fázach konaní, toto nariadenie by nemalo brániť príslušným vnútroštátnym orgánom poskytovať informácie o vyšetrovaniach v súvislosti s terorizmom ich národným členom v skoršej fáze v súlade s ich vnútroštátnym právom.

(16)

S cieľom zaistiť presnosť údajov v európskom justičnom registri na boj proti terorizmu, aby sa čo najskôr v priebehu vyšetrovania identifikovali prepojenia alebo zistila totožnosť podozrivej osoby a aby sa zabezpečilo dodržanie lehôt, príslušné vnútroštátne orgány by mali aktualizovať informácie, ktoré poskytli. Takéto aktualizácie by mali zahŕňať nové informácie o vyšetrovanej osobe, súdne rozhodnutia, ako napríklad rozhodnutie o vyšetrovacej väzbe, začatí súdneho konania, oslobodení spod obžaloby a právoplatné rozhodnutia o nestíhaní, ako aj žiadosti o justičnú spoluprácu alebo identifikované prepojenia s inými jurisdikciami.

(17)

Príslušné vnútroštátne orgány by nemali byť povinné zdieľať s Eurojustom informácie o trestných činoch terorizmu v celkom úvodnej fáze, ak by to ohrozilo prebiehajúce vyšetrovania alebo bezpečnosť osoby alebo ak by to bolo v rozpore so základnými bezpečnostnými záujmami dotknutého členského štátu. Takéto výnimky z povinnosti zdieľať informácie by sa mali uplatňovať len za výnimočných okolností a v jednotlivých prípadoch. Pri zvažovaní výnimky z tejto povinnosti by príslušné vnútroštátne orgány mali náležite zohľadniť skutočnosť, že Eurojust zaobchádza s informáciami poskytnutými takýmito orgánmi v súlade s právom Únie o ochrane údajov, a dôvernosť súdnych konaní.

(18)

Na účely výmeny citlivých údajov medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a Eurojustom a spracúvania takýchto údajov by sa mali používať zabezpečené komunikačné kanály, ako je decentralizovaný informačný systém alebo zabezpečené telekomunikačné spojenia uvedené v rozhodnutí Rady 2008/976/SVV (5), aby sa takéto údaje ochránili pred neoprávneným zverejnením alebo kybernetickými útokmi. Takýmto použitím by nemal byť dotknutý budúci technologický vývoj.

(19)

S cieľom zaistiť bezpečnú výmenu údajov a chrániť integritu komunikácie a výmeny údajov by mal byť systém správy vecí napojený na zabezpečené komunikačné kanály a spĺňať vysoké normy kybernetickej bezpečnosti. Takéto zabezpečené komunikačné kanály možno použiť aj na prepojenie systému správy vecí s inými informačnými systémami Únie, pokiaľ právne akty, ktorými sa uvedené systémy zriadili, umožňujú prístup Eurojustu.

(20)

Decentralizovaný informačný systém by mal umožniť bezpečnú výmenu údajov medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a Eurojustom bez toho, aby bola do podstaty takýchto výmen zapojená ktorákoľvek inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie. Decentralizovaný informačný systém by mali tvoriť informačné backendové systémy členských štátov a Eurojustu navzájom prepojené interoperabilnými prístupovými bodmi. Prístupové body decentralizovaného informačného systému by mali byť založené na systéme e-CODEX.

(21)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, pokiaľ ide o zriadenie a využívanie decentralizovaného informačného systému v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (6).

(22)

Postupovaním neštruktúrovaných údajov vzniká potreba manuálneho zásahu, vytvára sa dodatočné administratívne zaťaženie a znižuje sa kvalita výsledkov krížovej kontroly. Príslušné vnútroštátne orgány by preto mali údaje postupovať štruktúrovaným spôsobom pri dodržaní minimálnych požiadaviek na interoperabilitu, ako sú vymedzené v európskom rámci interoperability uvedenom v oznámení Komisie z 23. marca 2017 s názvom „Európsky rámec interoperability – stratégia vykonávania“. Prenos údajov by mal byť zároveň čo najviac automatizovaný, aby sa znížilo administratívne zaťaženie príslušných vnútroštátnych orgánov a zaistilo, že sa potrebné údaje budú poskytovať pravidelne a rýchlo.

(23)

Eurojust potrebuje modernizovaný systém správy vecí, aby mohol citlivé osobné údaje bezpečne spracúvať. Nový systém musí integrovať a umožniť funkcie európskeho justičného registra na boj proti terorizmu a zlepšiť schopnosť Eurojustu identifikovať prepojenia a zároveň spravidla plne využívať existujúce vnútroštátne a únijné mechanizmy na porovnávanie biometrických údajov.

(24)

Je dôležité, aby zodpovednými prevádzkovateľmi údajov získaných od príslušných vnútroštátnych orgánov ostali národní členovia. Operačné osobné údaje by sa bežne nemali zdieľať s iným členským štátom. Operačné osobné údaje by sa mali zdieľať len vtedy, ak výmenu údajov povolia príslušné vnútroštátne orgány. S cieľom digitalizovať a urýchliť kroky v nadväznosti na zistené možné prepojenia a zároveň zaistiť plnú kontrolu nad údajmi by sa mali zaviesť manipulačné kódy.

(25)

Terorizmus a závažná a organizovaná trestná činnosť sú v súčasnosti veľmi dynamickými a globalizovanými javmi, ktoré často majú vplyv na dva alebo viac členských štátov. Hoci terorizmus mal už predtým silný nadnárodný rozmer, nadnárodná spolupráca páchateľov trestných činov terorizmu sa výrazne zvýšila v dôsledku využívania a dostupnosti elektronickej komunikácie. Nadnárodná povaha trestného činu terorizmu nemusí byť v čase, keď sa vec postupuje justičnému orgánu, známa, ale môže sa na ňu prísť počas krížovej kontroly údajov Eurojustom. Vyšetrovanie alebo stíhanie trestných činov terorizmu si preto vyžaduje koordináciu a spoluprácu medzi orgánmi zodpovednými za stíhanie alebo trestné stíhanie na spoločnom základe, ako sa stanovuje v článku 85 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Informácie o prípadoch terorizmu by sa mali včas vymieňať s Eurojustom, pokiaľ osobitné okolnosti prípadu jasne nenaznačujú, že majú čisto vnútroštátnu povahu.

(26)

Vyšetrovaniam a trestným stíhaniam v prípadoch terorizmu často bráni nedostatočná výmena informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vyšetrovanie a stíhanie. V záujme krížovej kontroly nových vyšetrovaní terorizmu s predchádzajúcimi vyšetrovaniami a identifikovania možných prepojení je potrebné zabezpečiť, aby obdobie uchovávania údajov o všetkých predchádzajúcich vyšetrovaniach a odsúdeniach zodpovedalo operačným činnostiam. Je preto potrebné predĺžiť lehoty na uchovávanie údajov v európskom justičnom registri na boj proti terorizmu.

(27)

Možná krížová kontrola nových vyšetrovaní terorizmu s predchádzajúcimi vyšetrovaniami by mohla identifikovať možné prepojenia a viesť k potrebe spolupráce. Pri takejto krížovej kontrole by sa mohlo zistiť, že osoba podozrivá alebo stíhaná vo veci prebiehajúcej v jednom členskom štáte bola podozrivá alebo stíhaná vo veci uzavretej v inom členskom štáte. Mohla by tiež identifikovať prepojenia medzi prebiehajúcimi vyšetrovaniami alebo trestnými stíhaniami, ktoré by inak mohli byť skryté. Platí to aj v prípade, keď sa predchádzajúce vyšetrovania skončili oslobodením spod obžaloby alebo právoplatným rozhodnutím o nestíhaní. Ak je to vhodné, je preto potrebné uchovávať údaje o všetkých predchádzajúcich vyšetrovaniach, nielen o odsúdeniach.

(28)

Je potrebné zabezpečiť, aby sa údaje z vyšetrovaní, ktoré sa skončili oslobodením spod obžaloby alebo právoplatným rozhodnutím o nestíhaní, spracúvali výlučne na účely trestného stíhania. Takéto údaje sa môžu použiť výlučne na identifikovanie prepojení s prebiehajúcimi vyšetrovaniami a trestnými stíhaniami a na podporovanie uvedených vyšetrovaní a trestných stíhaní. Pokiaľ príslušný vnútroštátny orgán v jednotlivých prípadoch nerozhodne inak, Eurojust by mal môcť takéto operačné údaje naďalej spracúvať. Ak po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o oslobodení alebo nestíhaní príslušný vnútroštátny orgán rozhodne, že údaje oslobodených alebo nestíhaných osôb nie je potrebné spracúvať okrem iného vzhľadom na osobitosti prípadu alebo dôvody oslobodenia alebo nestíhania, tieto údaje by sa mali vymazať.

(29)

Eurojust uzavrel 12 dohôd o spolupráci s tretími krajinami, na základe ktorých je povolený prenos operačných osobných údajov a vyslanie styčných prokurátorov tretích krajín do Eurojustu. Vyslanie styčného prokurátora umožňuje aj Dohoda o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na strane druhej (7). Rada v marci 2021 dala Komisii mandát na rokovania o dohodách o spolupráci medzi Eurojustom a ďalšími 13 tretími krajinami, a to Alžírskom, Argentínou, Arménskom, Bosnou a Hercegovinou, Brazíliou, Kolumbiou, Egyptom, Izraelom, Jordánskom, Libanonom, Marokom, Tuniskom a Tureckom.

(30)

Hoci sa v nariadení (EÚ) 2018/1727 uvádza právny základ pre spoluprácu a výmenu údajov s tretími krajinami, neobsahuje pravidlá týkajúce sa formálnych a technických aspektov spolupráce so styčnými prokurátormi tretích krajín pri Eurojuste, najmä pokiaľ ide o ich prístup do systému správy vecí. V záujme právnej istoty by sa v nariadení (EÚ) 2018/1727 mal stanoviť jednoznačný právny základ pre spoluprácu medzi Eurojustom a styčnými prokurátormi tretích krajín a pre ich prístup do systému správy vecí. Eurojust by mal zaviesť primerané záruky a bezpečnostné opatrenia na ochranu údajov a základných práv prostredníctvom aktualizovaného technického riešenia a prísnych interných pravidiel.

(31)

Pri spracúvaní operačných osobných údajov v súlade s týmto nariadením by mal Eurojust zaručiť vysokú úroveň ochrany údajov. Pokiaľ ide o spracúvanie operačných osobných údajov, na Eurojust sa vzťahuje článok 3 a kapitola IX nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (8), ako aj osobitné pravidlá spracúvania operačných osobných údajov stanovené v nariadení (EÚ) 2018/1727, zmenenom nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/838 (9) a týmto nariadením. Uvedené ustanovenia sa vzťahujú na spracúvanie všetkých operačných osobných údajov spracúvaných Eurojustom. Vzťahujú sa najmä na všetky operačné osobné údaje spracúvané v systéme správy vecí bez ohľadu na to, či ich spracúvajú národní členovia, národní spravodajcovia, styční prokurátori alebo iné oprávnené osoby v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1727.

(32)

O tom, či a ako by mal Eurojust podporovať koordináciu a spoluprácu medzi vyšetrovacími orgánmi a orgánmi zodpovednými za stíhanie, by mali rozhodovať výlučne príslušné orgány dotknutých členských štátov s výhradou uplatniteľného vnútroštátneho práva, práva Únie alebo medzinárodného práva, zahŕňajúceho dohovory alebo iné medzinárodné dohody o vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach.

(33)

V záujme právnej istoty by sa mal objasniť vzťah medzi výmenou informácií o prípadoch terorizmu medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a Eurojustom podľa rozhodnutia 2005/671/SVV a podľa nariadenia (EÚ) 2018/1727. Príslušné ustanovenia by sa preto mali vypustiť z rozhodnutia 2005/671/SVV a mali by sa doplniť do nariadenia (EÚ) 2018/1727.

(34)

Hoci niektoré príslušné vnútroštátne orgány sú už napojené na zabezpečené telekomunikačné spojenie v zmysle článku 9 rozhodnutia 2008/976/SVV, mnohé príslušné vnútroštátne orgány stále nie sú napojené na toto zabezpečené telekomunikačné spojenie ani zabezpečené komunikačné kanály. Aby sa členským štátom poskytol dostatočný čas na zaistenie takéhoto spojenia príslušným vnútroštátnym orgánom, malo by sa stanoviť prechodné vykonávacie obdobie.

(35)

V súlade s článkami 1 a 2 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(36)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(37)

V súlade s článkom 42 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa konzultovalo s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal stanovisko 26. januára 2022,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (EÚ) 2018/1727

Nariadenie (EÚ) 2018/1727 sa mení takto:

1.

V článku 3 sa odsek 5 nahrádza takto:

„5.   Eurojust môže pomáhať aj pri vyšetrovaniach a trestných stíhaniach, ktoré sa týkajú len členského štátu a tretej krajiny alebo členského štátu a medzinárodnej organizácie, za predpokladu, že bola s touto treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou uzatvorená dohoda o spolupráci alebo dojednanie ustanovujúce spoluprácu podľa článku 52, alebo že v konkrétnom prípade existuje zásadný záujem o poskytnutie takejto pomoci.

O tom, či a ako členské štáty poskytnú justičnú pomoc tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii, rozhoduje výlučne príslušný orgán dotknutého členského štátu s výhradou uplatniteľného vnútroštátneho práva, práva Únie alebo medzinárodného práva.“

2.

Článok 20 sa mení takto:

a)

Vkladá sa tento odsek:

„2a.   Každý členský štát určí príslušný vnútroštátny orgán ako národného spravodajcu Eurojustu pre záležitosti terorizmu. Uvedeným národným spravodajcom pre záležitosti terorizmu je justičný alebo iný príslušný orgán. Ak si to vyžaduje vnútroštátny právny systém, členský štát môže ako národného spravodajcu Eurojustu pre záležitosti terorizmu určiť viac ako jeden príslušný vnútroštátny orgán. Národný spravodajca pre záležitosti terorizmu má prístup ku všetkým relevantným informáciám v súlade s článkom 21a ods. 1 Je oprávnený zhromažďovať takéto informácie a zasielať ich Eurojustu v súlade s vnútroštátnym právom a právom Únie, najmä trestným právom procesným a platnými pravidlami ochrany údajov.“

b)

Odsek 8 sa nahrádza takto:

„8.   Na účely plnenia cieľov uvedených v odseku 7 tohto článku sú osoby uvedené v odseku 3 písm. a), b) a c) tohto článku pripojené k systému správy vecí v súlade s týmto článkom a článkami 23, 24, 25 a 34. Náklady na pripojenie k systému správy vecí sa hradia zo všeobecného rozpočtu Únie.“

3.

Článok 21 sa mení takto:

a)

Odsek 9 sa nahrádza takto:

„9.   Týmto článkom nie sú dotknuté iné povinnosti týkajúce sa postupovania informácií Eurojustu.“

b)

Odsek 10 sa nahrádza takto:

„10.   Príslušné vnútroštátne orgány nie sú povinné poskytnúť informácie uvedené v tomto článku, ak sa už takéto informácie Eurojustu postúpili v súlade s inými ustanoveniami tohto nariadenia.“

4.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 21a

Výmena informácií o prípadoch terorizmu

1.   Pokiaľ ide o trestné činy terorizmu, príslušné vnútroštátne orgány informujú svojich národných členov o všetkých prebiehajúcich alebo ukončených vyšetrovaniach trestných činov dozorovaných justičnými orgánmi, len čo sa vec v súlade s vnútroštátnym právom, a najmä vnútroštátnym trestným právom procesným, postúpi justičným orgánom, o všetkých prebiehajúcich alebo ukončených trestných stíhaniach a súdnych konaniach a o všetkých súdnych rozhodnutiach týkajúcich sa trestných činov terorizmu. Uvedená povinnosť sa vzťahuje na všetky vyšetrovania trestných činov terorizmu bez ohľadu na to, či je známe prepojenie na iný členský štát alebo tretiu krajinu, pokiaľ sa vyšetrovanie trestných činov vzhľadom na svoje osobitné okolnosti zjavne netýka len jedného členského štátu.

2.   Odsek 1 sa neuplatňuje:

a)

ak by zdieľanie informácií ohrozilo prebiehajúce vyšetrovanie alebo bezpečnosť osoby, alebo

b)

ak by bolo zdieľanie informácií v rozpore so základnými bezpečnostnými záujmami dotknutého členského štátu.

3.   Na účely tohto článku sú trestnými činmi terorizmu trestné činy uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 (*1).

4.   Informácie postupované v súlade s odsekom 1 zahŕňajú operačné osobné údaje a iné ako osobné údaje uvedené v prílohe III. Takéto informácie môžu zahŕňať osobné údaje v súlade s prílohou III písm. d), iba ak takýmito osobnými údajmi v súlade s vnútroštátnym právom disponujú príslušné vnútroštátne orgány alebo ak sa im takéto osobné údaje môžu oznámiť a ak je postúpenie týchto údajov potrebné na spoľahlivú identifikáciu dotknutej osoby podľa článku 27 ods. 5.

5.   S výhradou odseku 2 príslušné vnútroštátne orgány informujú svojich národných členov o všetkých zmenách informácií postúpených podľa odseku 1 bez zbytočného odkladu a, ak je to možné, najneskôr do 10 pracovných dní od takýchto zmien.

6.   Príslušný vnútroštátny orgán nie je povinný takéto informácie poskytnúť, ak sa už Eurojustu postúpili.

7.   Príslušný vnútroštátny orgán môže v ktorejkoľvek fáze požiadať Eurojust o podporu pri nadväzných úkonoch, pokiaľ ide o prepojenia identifikované na základe informácií poskytnutých podľa tohto článku.

(*1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV (Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6).“ "

5.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 22a

Zabezpečená digitálna komunikácia a výmena údajov medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a Eurojustom

1.   Komunikácia medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a Eurojustom podľa tohto nariadenia prebieha prostredníctvom decentralizovaného informačného systému. Systém správy vecí uvedený v článku 23 sa prepojí so sieťou informačných systémov a interoperabilných prístupových bodov e-CODEX, ktoré sú prevádzkované v rámci individuálnej zodpovednosti a správy jednotlivých členských štátov a Eurojustu a umožňujú bezpečnú a spoľahlivú cezhraničnú výmenu informácií (ďalej len „decentralizovaný informačný systém“).

2.   Pokiaľ výmena informácií podľa odseku 1 nie je možná z dôvodu nedostupnosti decentralizovaného informačného systému alebo mimoriadnych okolností, prebieha najrýchlejšími a najvhodnejšími alternatívnymi spôsobmi. Členské štáty a Eurojust zaistia, aby boli tieto alternatívne spôsoby komunikácie spoľahlivé a poskytovali rovnocennú úroveň zabezpečenia a ochrany údajov.

3.   Príslušné vnútroštátne orgány postupujú informácie uvedené v článkoch 21 a 21a tohto nariadenia Eurojustu poloautomatizovaným a štruktúrovaným spôsobom z národných evidencií. Modality takéhoto postupovania určí Komisia po porade s Eurojustom vo vykonávacom akte v súlade s článkom 22b tohto nariadenia. V uvedenom vykonávacom akte sa určí najmä formát údajov postupovaných podľa prílohy III písm. d) k tomuto nariadeniu a potrebné technické štandardy, pokiaľ ide o postupovanie takýchto údajov, a stanovia sa digitálne procesné štandardy vymedzené v článku 3 bode 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/850 (*2).

4.   Komisia je zodpovedná za vytvorenie, údržbu a vývoj referenčného implementačného softvéru, ktorý by si členské štáty a Eurojust mali mať možnosť vybrať na používanie ako svoj backendový systém, by mala zodpovedať Komisia. Uvedený referenčný implementačný softvér je riešený modulárne, čo znamená, že softvér sa balí a dodáva oddelene od komponentov systému e-CODEX potrebných na jeho pripojenie k decentralizovanému informačnému systému. Uvedené riešenie musí členským štátom umožniť opätovné použitie alebo zlepšenie ich existujúcich vnútroštátnych justičných komunikačných infraštruktúr na účely cezhraničného využitia a umožniť Eurojustu, aby na decentralizovaný informačný systém napojil svoj systém správy vecí.

5.   Komisia poskytuje, udržiava a podporuje referenčný implementačný softvér bezplatne. Vytvorenie, údržba a vývoj referenčného implementačného softvéru sa financuje zo všeobecného rozpočtu Únie.

6.   Členské štáty a Eurojust znášajú príslušné náklady na zriadenie a prevádzku autorizovaného prístupového bodu e-CODEX vymedzeného v článku 3 bode 3 nariadenia (EÚ) 2022/850 a na zriadenie a úpravu svojich príslušných informačných systémov, aby boli s prístupovými bodmi interoperabilné.

Článok 22b

Prijímanie vykonávacích aktov Komisiou

1.   Komisia prijme vykonávacie akty nevyhnutné na účely zriadenia a využívania decentralizovaného informačného systému na komunikáciu podľa tohto nariadenia, ktoré stanovia:

a)

technické špecifikácie, v ktorých sa vymedzia metódy komunikácie elektronickými prostriedkami na účely decentralizovaného informačného systému;

b)

technické špecifikácie pre komunikačné protokoly;

c)

ciele z hľadiska informačnej bezpečnosti a príslušné technické opatrenia na zaistenie minimálnych noriem informačnej bezpečnosti a vysokej úrovne noriem kybernetickej bezpečnosti pre spracúvanie a poskytovanie informácií v rámci decentralizovaného informačného systému;

d)

minimálne ciele z hľadiska dostupnosti a prípadné súvisiace technické požiadavky na služby poskytované decentralizovaným informačným systémom;

e)

zriadenie riadiaceho výboru zloženého zo zástupcov členských štátov na zabezpečenie prevádzky a údržby decentralizovaného informačného systému v záujme dosiahnutia cieľov tohto nariadenia.

2.   Vykonávacie akty uvedené v odseku 1 tohto článku sa prijmú do 1. novembra 2025 v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22c ods. 2.

Článok 22c

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (*3).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

(*2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/850 z 30. mája 2022 o počítačovom systéme na cezhraničnú elektronickú výmenu údajov v oblasti justičnej spolupráce v občianskych a trestných veciach (systém e-CODEX) a o zmene nariadenia (EÚ) 2018/1726 (Ú. v. EÚ L 150, 1.6.2022, s. 1)."

(*3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“ "

6.

Články 23, 24 a 25 sa nahrádzajú takto:

„Článok 23

Systém správy vecí

1.   Eurojust zriadi systém správy vecí na spracúvanie operačných osobných údajov uvedených v prílohe II, údajov uvedených v prílohe III a iných ako osobných údajov.

2.   Účelom systému správy vecí je:

a)

podporovať riadenie a koordináciu vyšetrovaní a trestných stíhaní, pri ktorom Eurojust poskytuje pomoc;

b)

zaistiť zabezpečený prístup k informáciám o prebiehajúcich vyšetrovaniach a trestných stíhaniach a ich výmenu;

c)

umožniť krížovú kontrolu informácií a identifikovanie prepojení;

d)

umožniť extrakciu údajov na operačné a štatistické účely;

e)

uľahčiť monitorovanie na zabezpečenie toho, aby bolo spracúvanie operačných osobných údajov zákonné a v súlade s týmto nariadením a platnými pravidlami ochrany údajov.

3.   Systém správy vecí môže byť napojený na zabezpečené telekomunikačné spojenie uvedené v článku 9 rozhodnutia Rady 2008/976/SVV (*4) a na iné zabezpečené telekomunikačné kanály v súlade s uplatniteľným právom Únie.

4.   Ak bol Eurojustu udelený prístup k údajom v iných informačných systémoch Únie zriadených inými právnymi aktmi Únie alebo k údajom z takýchto systémov, môže využiť systém správy vecí na prístup k údajom v takýchto informačných systémoch alebo na pripojenie sa k takýmto informačným systémom na účely získania a spracovania informácií vrátane osobných údajov, ak je to potrebné na plnenie jeho úloh a v súlade s právnymi aktmi Únie, ktorými sa takéto informačné systémy zriadili.

5.   Odsekmi 3 a 4 sa nerozširujú práva udelené Eurojustu na prístup k iným informačným systémom Únie podľa právnych aktov Únie, ktorými sa uvedené systémy zriadili.

6.   Národní členovia môžu pri plnení svojich povinností spracúvať osobné údaje o jednotlivých prípadoch, na ktorých pracujú, v súlade s týmto nariadením alebo inými uplatniteľnými nástrojmi. Úradníkovi pre ochranu údajov umožnia prístup k osobným údajom spracúvaným v systéme správy vecí.

7.   Eurojust nevytvára na účely spracúvania operačných osobných údajov automatizovaný súbor údajov iný ako systém správy vecí.

Národní členovia môžu osobné údaje dočasne uchovávať a analyzovať, kým sa nezistí, či sú relevantné pre úlohy Eurojustu a či ich možno vložiť do systému správy vecí. Uvedené údaje možno držať až tri mesiace.

Článok 24

Správa informácií v systéme správy vecí

1.   Národný člen uchováva informácie, ktoré mu boli postúpené v súlade s týmto nariadením alebo inými uplatniteľnými nástrojmi, v systéme správy vecí.

Národný člen je zodpovedný za správu údajov, ktoré spracúva.

2.   Národný člen na základe individuálneho posúdenia prípadu rozhodne o tom, či sa prístup k informáciám obmedzí alebo či sa k nim alebo ich častiam poskytne prístup iným národným členom, styčným prokurátorom pri Eurojuste, oprávneným zamestnancom Eurojustu alebo ktorejkoľvek inej osobe pracujúcej v mene Eurojustu, ktorej administratívny riaditeľ udelil potrebné oprávnenie.

3.   Národný člen po porade s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi všeobecne alebo konkrétne uvedie všetky obmedzenia týkajúce sa ďalšej manipulácie s informáciami, prístupu k nim a ich prenosu, ak sa zistilo prepojenie, ako sa uvádza v článku 23 ods. 2 písm. c).

Článok 25

Prístup do systému správy vecí na vnútroštátnej úrovni

1.   Osoby uvedené v článku 20 ods. 3 písm. a), b) a c) majú prístup výlučne k týmto údajom:

a)

údaje prevádzkované národným členom svojho členského štátu;

b)

údaje prevádzkované národnými členmi iných členských štátov, ku ktorým národný člen ich členského štátu získal prístup, pokiaľ národný člen prevádzkujúci tieto údaje takýto prístup neodoprel.

2.   Národný člen v rámci obmedzení stanovených v odseku 1 tohto článku rozhodne o tom, v akom rozsahu sa poskytne prístup osobám uvedeným v článku 20 ods. 3 písm. a), b) a c) v ich členskom štáte.

3.   K údajom poskytnutým v súlade s článkom 21a môžu mať na vnútroštátnej úrovni prístup iba národní spravodajcovia pre Eurojust pre záležitosti terorizmu uvedení v článku 20 ods. 3 písm. c).

4.   Každý členský štát môže po porade so svojím národným členom rozhodnúť, že osoby uvedené v článku 20 ods. 3 písm. a), b) a c) môžu v rámci obmedzení stanovených v odsekoch 1, 2 a 3 tohto článku vkladať do systému správy vecí informácie týkajúce sa svojho členského štátu. Takýto príspevok podlieha potvrdeniu príslušným národným členom. Podrobné podmienky praktického vykonávania tohto odseku stanoví kolégium. Členské štáty oznámia Eurojustu a Komisii svoje rozhodnutie týkajúce sa vykonávania tohto odseku. Komisia o tom informuje ostatné členské štáty.

(*4)  Rozhodnutie Rady 2008/976/SVV zo 16. decembra 2008 o Európskej justičnej sieti (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 130).“ "

7.

Článok 27 sa mení takto:

a)

Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.   Eurojust môže spracúvať osobitné kategórie operačných osobných údajov v súlade s článkom 76 nariadenia (EÚ) 2018/1725. Ak sa takéto iné údaje týkajú svedkov alebo obetí v zmysle odseku 2 tohto článku, rozhodnutie o ich spracúvaní prijímajú dotknutí národní členovia.“

b)

Dopĺňa sa tento odsek:

„5.   Ak sa operačné osobné údaje postupujú v súlade s článkom 21a, Eurojust môže spracúvať operačné osobné údaje uvedené v prílohe III týkajúce sa týchto osôb:

a)

osoby, v prípade ktorých v súlade s vnútroštátnym právom dotknutého členského štátu existujú vážne dôvody domnievať sa, že spáchali alebo sa chystajú spáchať trestný čin, ktorý patrí do právomoci Eurojustu;

b)

osoby, ktoré boli za takýto trestný čin odsúdené.

Pokiaľ príslušný vnútroštátny orgán v jednotlivých prípadoch nerozhodne inak, Eurojust môže ďalej spracúvať operačné osobné údaje uvedené v prvom pododseku písm. a) aj po ukončení konania v súlade s vnútroštátnym právom daného členského štátu, a to aj v prípade oslobodenia spod obžaloby alebo právoplatného rozhodnutia o nestíhaní. Ak konanie neviedlo k odsúdeniu, spracúvanie operačných osobných údajov prebieha len na účely identifikovania prepojení medzi prebiehajúcimi, budúcimi alebo ukončenými vyšetrovaniami a trestnými stíhaniami, ako sa uvádza v článku 23 ods. 2 písm. c).“

8.

Článok 29 sa mení takto:

a)

Vkladá sa tento odsek:

„1a.   Eurojust neuchováva operačné osobné údaje postúpené v súlade s článkom 21a dlhšie ako do prvého z týchto dátumov:

a)

dátum, keď sa trestné stíhanie ukončí na základe uplynutia premlčacej lehoty vo všetkých členských štátoch, ktorých sa vyšetrovanie alebo trestné stíhanie týka;

b)

päť rokov od dátumu, keď nadobudlo právoplatnosť súdne rozhodnutie posledného z členských štátov, ktorých sa vyšetrovanie alebo trestné stíhanie týka, alebo dva roky v prípade oslobodenia spod obžaloby alebo právoplatného rozhodnutia o nestíhaní;

c)

dátum, keď je Eurojust informovaný o rozhodnutí príslušného vnútroštátneho orgánu podľa článku 27 ods. 5.“

b)

Odseky 2 a 3 sa nahrádzajú takto:

„2.   Dodržiavanie lehôt uchovávania uvedených v odsekoch 1 a 1a sa nepretržite sleduje prostredníctvom náležitého automatizovaného spracúvania, ktoré vykonáva Eurojust, predovšetkým od momentu, keď Eurojust prestane poskytovať podporu.

Vykoná sa aj posúdenie potreby uchovávania údajov, a to každé tri roky po ich vložení.

Ak sa operačné osobné údaje uvedené v článku 27 ods. 4 uchovávajú dlhšie ako päť rokov, musí sa o tom informovať európsky dozorný úradník pre ochranu údajov.

3.   Skôr než uplynie niektorá z lehôt uchovávania údajov uvedených v odsekoch 1 a 1a, Eurojust preskúma potrebu ďalšieho uchovávania operačných osobných údajov, ak a kým je potrebné na vykonávanie jeho úloh.

Výnimočne môže rozhodnúť, že tieto údaje bude uchovávať až do ďalšieho preskúmania. Dôvody na ďalšie uchovávanie musia byť opodstatnené a zaznamenané. Ak sa v čase preskúmania nerozhodne o ďalšom uchovávaní operačných osobných údajov, tieto údaje sa automaticky vymažú.“

9.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 54a

Styční prokurátori tretích krajín

1.   Styčný prokurátor z tretej krajiny môže byť vyslaný do Eurojustu na základe dohody o spolupráci uzatvorenej pred 12. decembrom 2019 medzi Eurojustom a touto treťou krajinou alebo na základe medzinárodnej dohody uzatvorenej medzi Úniou a treťou krajinou podľa článku 218 ZFEÚ, ktorou sa umožňuje vyslanie styčného prokurátora.

2.   Práva a povinnosti styčného prokurátora sa stanovia v dohode o spolupráci alebo v medzinárodnej dohode uvedenej v odseku 1 alebo v pracovnom dojednaní uzatvorenom v súlade s článkom 47 ods. 3.

3.   Styčným prokurátorom pri Eurojuste sa udelí prístup do systému správy vecí na účely bezpečnej výmeny údajov. V súlade s článkami 45 a 46 Eurojust naďalej zodpovedá za spracúvanie osobných údajov styčnými prokurátormi v systéme správy vecí.

Prenosy operačných osobných údajov styčným prokurátorom tretích krajín prostredníctvom systému správy vecí sa môžu uskutočňovať len podľa pravidiel a podmienok stanovených v tomto nariadení, v dohode s príslušnou krajinou alebo v iných uplatniteľných právnych nástrojoch.

Článok 24 ods. 1 druhý pododsek a článok 24 ods. 2 sa primerane vzťahujú na styčných prokurátorov.

Podrobné podmienky prístupu stanoví kolégium.“

10.

V článku 80 sa dopĺňajú tieto odseky:

„9.   Eurojust môže ďalej používať systém správy vecí zložený z dočasných pracovných súborov a registra do 1. decembra 2025, ak sa ešte nezaviedol nový systém správy vecí.

10.   Príslušné vnútroštátne orgány a Eurojust môžu ďalej používať komunikačné kanály iné ako komunikačné kanály uvedené v článku 22a ods. 1 do prvého dňa mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti vykonávacieho aktu uvedeného v článku 22b tohto nariadenia, ak komunikačné kanály uvedené v článku 22a ods. 1 ešte nie sú k dispozícii na účely priamej vzájomnej výmeny.

11.   Príslušné vnútroštátne orgány môžu ďalej poskytovať informácie inak ako poloautomatizovaným spôsobom v súlade s článkom 22a ods. 3 do prvého dňa mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti vykonávacieho aktu uvedeného v článku 22b tohto nariadenia, ak ešte neboli zavedené technické požiadavky.“

11.

Dopĺňa sa táto príloha:

„PRÍLOHA III

a)

Informácie na identifikáciu podozrivej, obvinenej, odsúdenej osoby alebo osoby oslobodenej spod obžaloby:

v prípade fyzickej osoby:

priezvisko,

meno (mená),

všetky prezývky,

dátum narodenia,

miesto narodenia (obec a štát),

štátna príslušnosť alebo štátne príslušnosti,

identifikačný doklad (druh a číslo dokladu),

pohlavie,

miesto bydliska;

v prípade právnickej osoby:

obchodné meno,

právna forma,

sídlo;

v prípade fyzických aj právnických osôb:

telefónne čísla,

e-mailové adresy,

podrobnosti týkajúce sa bankových účtov alebo účtov v iných finančných inštitúciách;

b)

informácie o trestnom čine terorizmu:

informácie o právnických osobách zapojených do prípravy alebo spáchania trestného činu terorizmu;

právna kvalifikácia trestného činu podľa vnútroštátneho práva,

príslušná forma závažného trestného činu zo zoznamu uvedeného v prílohe I,

prípadná príslušnosť k teroristickej skupine,

druh terorizmu, napríklad džihádista, separatista, ľavicový alebo pravicový extrémista,

stručné zhrnutie prípadu;

c)

informácie o vnútroštátnom konaní:

stav takéhoto konania,

zodpovedná prokuratúra,

číslo veci,

dátum začatia formálneho súdneho konania,

prepojenia s inými relevantnými prípadmi;

d)

ďalšie informácie na identifikovanie podozrivej osoby:

údaje o odtlačkoch prstov, ktoré sa odobrali v súlade s vnútroštátnym právom počas trestného konania,

fotografie.

Článok 2

Zmeny rozhodnutia 2005/671/SVV

Rozhodnutie 2005/671/SVV sa mení takto:

1.

V článku 1 sa vypúšťa písmeno c).

2.

Článok 2 sa mení takto:

a)

Odsek 2 sa vypúšťa.

b)

Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   Každý členský štát prijme potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa Europolu v súlade s vnútroštátnym právom a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 (*5) postúpili prinajmenšom informácie uvedené v odseku 4 týkajúce sa vyšetrovaní trestných činov terorizmu, ktoré majú alebo môžu mať vplyv na dva alebo viac členských štátov, získané príslušným orgánom.

(*5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53).“ "

c)

Odsek 5 sa vypúšťa.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Štrasburgu 4. októbra 2023

Za Európsky parlament

predsedníčka

R. METSOLA

Za Radu

predseda

J. M. ALBARES BUENO


(1)  Pozícia Európskeho parlamentu z 12. júla 2023 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 18. septembra 2023.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 zo 14. novembra 2018 o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a o nahradení a zrušení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 138).

(3)  Rozhodnutie Rady 2005/671/SVV z 20. septembra 2005 o výmene informácií a spolupráci v oblasti trestných činov terorizmu (Ú. v. EÚ L 253, 29.9.2005, s. 22).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV (Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6).

(5)  Rozhodnutie Rady 2008/976/SVV zo 16. decembra 2008 o Európskej justičnej sieti (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 130).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(7)   Ú. v. EÚ L 149, 30.4.2021, s. 10.

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/838 z 30. mája 2022, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1727, pokiaľ ide o uchovanie, analýzu a ukladanie dôkazov v Eurojuste v súvislosti s genocídou, trestnými činmi proti ľudskosti, vojnovými zločinmi a súvisiacimi trestnými činmi (Ú. v. EÚ L 148, 31.5.2022, s. 1).


ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2023/2131/oj

ISSN 1977-0790 (electronic edition)


Top