(1)

Pandémia COVID-19, jej vplyv na potravinové dodávateľské reťazce a nárast cien energie a poľnohospodárskych vstupov od jesene 2021 vyvíjajú tlak na poľnohospodárske odvetvie. Ceny vstupov sa výrazne zvýšili vo všetkých poľnohospodárskych sektoroch. Náklady na energiu a hnojivá sa zvýšili v dôsledku geopolitického a geoekonomického vývoja ešte pred útočnou vojnou Ruska voči Ukrajine, ktorá situáciu zhoršila a ešte viac negatívne ovplyvnila očakávania trhu.

(2)

Preto sa podiel nákladov na energiu a hnojivá na celkovej medzispotrebe v roku 2022 výrazne zvýšil, pričom najväčší nárast bol zaznamenaný v prípade poľnohospodárskych podnikov s poľnými plodinami a trvalými plodinami, a to v oboch prípadoch z dôvodu ich vystavenia nákladom na hnojivá. Ceny hnojív sú stále na historicky veľmi vysokej úrovni. Z údajov vyplýva, že poľnohospodári reagovali znížením používania hnojív, čo má zatiaľ neisté negatívne dôsledky na výnosy a kvalitu potravín a krmív.

(3)

Ceny iných vstupov pre poľnohospodárov a prevádzkovateľov potravinového reťazca, ako sú napríklad prípravky na ochranu rastlín a zdravotné ošetrovanie zvierat, stroje a obaly, sa zvýšili v súlade so všeobecnou infláciou.

(4)

V súvislosti s obnovou po pandémii COVID-19 a obavami o dostatočné globálne dodávky po útoku Ruska na Ukrajinu sa v roku 2022 zvýšili aj ceny poľnohospodárskych výrobkov. V niektorých sektoroch, ako je sektor mlieka a mliečnych výrobkov, sektor vinohradníctva a vinárstva alebo sektor ovocia a zeleniny, však týmito vysokými cenami v dôsledku vyšších vstupných nákladov nebolo možné kompenzovať zhoršujúce sa podnikateľské výsledky.

(5)

Ceny väčšiny poľnohospodárskych výrobkov, ako sú obilniny, olejnaté semená, mliečne výrobky alebo víno, v poslednom čase výrazne klesali. V niektorých členských štátoch a regiónoch sa situácia obzvlášť skomplikovala, keďže sa zhoršil pomer medzi cenami vstupov a cenami poľnohospodárskych výrobkov.

(6)

Zvýšené náklady výrobcov viedli v celej Únii k vysokým spotrebiteľským cenám potravinových výrobkov, čo malo vplyv na cenovú dostupnosť potravín. Najnovšie údaje poukazujú na pretrvávajúcu vysokú infláciu cien potravín na úrovni viac ako 15 % pre spotrebiteľov v celej Únii. V niektorých členských štátoch dosahujú hodnoty takmer 40 %. Existujú dôkazy o tom, že vysoké ceny v určitých potravinových sektoroch, ako je mäso, víno alebo ovocie a zelenina, ovplyvnili úroveň spotreby. Spotrebitelia presúvajú dopyt na lacnejšie potraviny a upúšťajú od potravín, ako sú biopotraviny, víno a potraviny chránené označeniami pôvodu a zemepisnými označeniami. Takéto presuny dopytu môžu mať negatívny vplyv na návratnosť investícií, ktoré vznikajú výrobcom.

(7)

V niektorých poľnohospodárskych sektoroch a v niektorých členských štátoch tento celkový scenár hospodárskych ťažkostí ešte znásobili naliehavé sektorovo špecifické výzvy.

(8)

Nedávne mimoriadne regionálne nepriaznivé meteorologické udalosti, ako sú sucho (Španielsko, Taliansko a Portugalsko) a záplavy (Taliansko), spôsobili poľnohospodárskym výrobcom značné škody, čo ohrozuje ich hospodársku životaschopnosť. Hoci existujú náznaky, že k takýmto udalostiam dochádza v oblasti poľnohospodárstva v celkovom kontexte rastúcich rizík súvisiacich so zmenou klímy, intenzita týchto udalostí bola mimoriadna.

(9)

Pokiaľ ide o sektor obilnín a olejnatých semien, extrémne poveternostné javy, ktoré postihujú rôzne produkčné regióny Únie, vážne ohrozujú jarné a letné plodiny vo vzťahu k objemu a ku kvalite. Toto odvetvie čelí klesajúcim cenám. V porovnaní s minulým rokom ceny obilnín klesli približne o 40 %. Poľnohospodárom to spôsobuje problémy, keďže mnohí z nich si v posledných mesiacoch kúpili drahé vstupy a teraz čelia trhovým cenám svojich výrobkov, ktoré sotva alebo v niektorých prípadoch vôbec nepokrývajú ich náklady. Okrem toho niektorí poľnohospodári nemohli z dôvodu nízkej úrovne vlhkosti pôdy a nízkej dostupnosti vody na zavlažovanie vysiať plodiny na svojich poliach, čo povedie k poklesu produkcie a výnosov. Týka sa to najmä Česka, Dánska, Írska, Španielska, Francúzska, Cypru, Lotyšska, Rakúska, Portugalska, Slovinska a Švédska.

(10)

Situácia na trhu v sektore ovocia a zeleniny je veľmi zložitá v dôsledku vysokej inflácie ovplyvňujúcej spotrebu, ktorá podľa odhadov klesla aspoň o 10 %, a znásobená vysokými nákladmi na energiu. Energia je dôležitým nákladovým faktorom pri produkcii v skleníkoch a v logistike po zbere úrody. V dôsledku toho výrobcovia napriek zvýšeniu poľnohospodárskych cien naďalej čelia tlaku týkajúcemu sa ich marží. Podobným výzvam čelí aj sektor chmeľu. Situácia ovplyvňuje niekoľko členských štátov, najmä Belgicko, Česko, Nemecko, Estónsko, Írsko, Grécko, Chorvátsko, Taliansko, Cyprus, Lotyšsko, Holandsko, Slovinsko a Fínsko.

(11)

V sektore živočíšnej výroby spôsobujú výrobcom vážne ťažkosti vysoké ceny krmív v kombinácii s cenami energie a všeobecnou infláciou. Napriek celkovo priaznivým cenovým úrovniam pre hovädzie mäso, bravčové mäso a hydinu výrobcovia čelia problémom pri pokrytí svojich výrobných nákladov. Ešte výraznejšie sú v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, keďže ceny začali výrazne klesať z vysokých cien na konci roka 2022. Okrem toho spotrebiteľské ceny potravinových výrobkov ovplyvňujú dopyt spotrebiteľov po kvalitných výrobkoch, ktoré predstavujú veľkú časť príjmov poľnohospodárov v daných odvetviach. Mliekarenský sektor v Lotyšsku a Litve sa nachádza v mimoriadne zložitej situácii, keďže vnútroštátne ceny mlieka klesli viac ako v iných členských štátoch. Ale aj v Belgicku, Česku, Nemecku, Estónsku, Grécku, Španielsku, Francúzsku, Chorvátsku, Taliansku, na Cypre, v Luxembursku, na Malte, v Rakúsku, Slovinsku a Fínsku sa sektor chovu hospodárskych zvierat ocitol v uvedených ťažkostiach.

(12)

Pokles dopytu v dôsledku inflácie, a to aj na vývozných trhoch, v kombinácii s vysokou úrovňou ponuky ovplyvňuje v niektorých regiónoch najmä sektor vinohradníctva a vinárstva, najmä pokiaľ ide o červené a ružové vína. Neistotu na trhu s vínom spôsobili aj zvýšené náklady na vstupy a nepravidelné poveternostné javy. Tento vývoj sa osobitne dotýka Nemecka, Španielska, Francúzska, Talianska a Portugalska.

(13)

Je možné, že dočasné opatrenie krízovej destilácie zavedené v článku 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2023/1225 (2), ktorým sa členským štátom umožňuje zaviesť vnútroštátne podporné programy v sektore vinohradníctva a vinárstva, nebude stačiť na riešenie situácie z dôvodu finančného obmedzenia programov. Členské štáty by preto mali mať možnosť použiť ďalšie finančné zdroje na posilnenie svojich rozpočtových prostriedkov pridelených na vnútroštátne podporné programy v sektore vinohradníctva a vinárstva s cieľom financovať ďalšie destilačné operácie, ktoré podliehajú rovnakým požiadavkám oprávnenosti a podmienkam podpory, s výnimkou lehoty na vykonávanie, ktorá by sa mala upraviť pre operácie financované podľa tohto nariadenia. Ak sa členský štát rozhodne využiť túto možnosť, finančný príspevok Únie stanovený v tomto nariadení by mal byť k dispozícii nad rámec finančných alokácií stanovených v prílohe VII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 (3) na rozpočtové roky 2023 a 2024.

(14)

Stále veľmi vysoké ceny vstupov, pokles cien poľnohospodárskych výrobkov, ako aj problémy, ktoré postihujú určité sektory a členské štáty, môžu poľnohospodárskym výrobcom spôsobiť problémy s likviditou. Členské štáty sa na riešenie tejto situácie uchyľujú k opatreniam štátnej pomoci podľa pravidiel Únie o štátnej pomoci.

(15)

Komisia rozhodla o dvoch balíkoch núdzovej podpory v oblasti poľnohospodárstva v prospech určitých členských štátov s cieľom kompenzovať poľnohospodárov v najviac postihnutých sektoroch obilnín a olejnatých semien: vykonávacie nariadenia Komisie (EÚ) 2023/739 (4) a (EÚ) 2023/1343 (5) boli zamerané na riešenie negatívnych účinkov spôsobených tlakom na ceny v uvedených sektoroch. Tento tretí balík núdzovej podpory sa týka poľnohospodárov v iných členských štátoch, ktorí trpia osobitnými problémami ovplyvňujúcimi životaschopnosť poľnohospodárskej výroby.

(16)

Preto by sa malo prijať výnimočné opatrenie s cieľom prispieť k riešeniu zistených špecifických problémov a zabrániť rýchlemu zhoršovaniu výroby v tých členských štátoch, ktoré neboli prijímateľmi dvoch nedávnych balíkov podpory v oblasti poľnohospodárstva stanovených vo vykonávacích nariadeniach (EÚ) 2023/739 a (EÚ) 2023/1343.

(17)

Uvedené ťažkosti predstavujú konkrétne problémy v zmysle článku 221 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013. Nie je možné ich jednoducho riešiť opatreniami prijatými podľa článkov 219 alebo 220 uvedeného nariadenia. Situácia nie je osobitne spojená s existujúcim konkrétnym narušením trhu alebo s jeho presne stanoveným ohrozením. Nie je spojená ani s opatreniami, ktoré by zabraňovali rozšíreniu chorôb zvierat alebo strate dôvery spotrebiteľov v dôsledku ohrozenia verejného zdravia alebo zdravia zvierat alebo rastlín.

(18)

Mali by sa určiť sumy, ktoré budú k dispozícii pre prijímajúce členské štáty a pri ktorých by sa mala zohľadniť najmä váha každého z členských štátov v poľnohospodárskom sektore Únie na základe čistých stropov pre priame platby stanovených v prílohe III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 (6). Sumy pre Španielsko, Taliansko a Portugalsko by mali zohľadniť skutočnosť, že tieto krajiny sú hlavnými členskými štátmi postihnutými výnimočnými nepriaznivými poveternostnými javmi. Sumy pre Lotyšsko a Litvu by mali zohľadňovať skutočnosť, že tieto krajiny čelia mimoriadne zložitej situácii v sektore mlieka a mliečnych výrobkov.

(19)

Prijímajúce členské štáty by mali rozdeľovať pomoc najúčinnejšími spôsobmi na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií, ktoré zohľadňujú rozsah ťažkostí a hospodárskych škôd, ktorým čelia príslušní poľnohospodári. Mali by zabezpečiť, aby poľnohospodári boli konečnými príjemcami pomoci, a zabrániť akémukoľvek narušeniu trhu alebo hospodárskej súťaže.

(20)

Sumy pridelené prijímajúcim členským štátom by len čiastočne riešili ekonomické ťažkosti, ktorým čelia poľnohospodári, preto by sa uvedeným členským štátom malo povoliť, aby výrobcom poskytli dodatočnú vnútroštátnu podporu za podmienok a v rámci lehôt stanovených v tomto nariadení.

(21)

Prijímajúce členské štáty by mali mať možnosť zlúčiť pomoc s ostatnými opatreniami podpory financovanými z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, aby mohli flexibilne rozdeľovať pomoc tak, ako si to za daných podmienok vyžadujú okolnosti príslušných poľnohospodárov a bez nadmernej kompenzácie týchto poľnohospodárov.

(22)

S cieľom zabrániť nadmernej kompenzácii by prijímajúce členské štáty mali zohľadniť podporu poskytnutú v rámci iných vnútroštátnych podporných nástrojov alebo podporných nástrojov Únie či súkromných systémov s cieľom reagovať na príslušné hospodárske straty.

(23)

Pomoc Únie je stanovená v eurách, a preto treba v prípade Česka, Dánska a Švédska v záujme jednotného a súbežného uplatňovania určiť dátum prevodu sumy pridelenej členským štátom, ktoré neprijali euro, do ich národných mien. Keďže sa v tomto nariadení nestanovuje termín na predloženie žiadostí o poskytnutie pomoci, na účely článku 30 ods. 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2022/127 (7) je vhodné považovať za určujúcu skutočnosť pre výmenný kurz týkajúci sa súm stanovených v tomto nariadení dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(24)

Z rozpočtových dôvodov by Únia mala financovať výdavky, ktoré vznikli prijímajúcim členským štátom, len vtedy, ak sa takéto výdavky vynaložia do určitého termínu oprávnenosti. Podpora určená na toto výnimočné opatrenie by sa preto mala vyplatiť do 31. januára 2024.

(25)

Prijímajúce členské štáty by mali Komisii oznámiť podrobné informácie o vykonávaní tohto nariadenia, aby Únia mohla monitorovať účinnosť opatrenia zavedeného týmto nariadením.

(26)

S cieľom zabezpečiť, aby poľnohospodári dostali pomoc čo najskôr, by sa prijímajúcim členským štátom malo umožniť vykonávať toto nariadenie bezodkladne. Preto by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

(27)

Opatrenie stanovené v tomto nariadení je v súlade so stanoviskom Výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,