(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) 14. novembra 2022 začala antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu oceľových hlavičkových plochých profilov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „Čína“ alebo „ČĽR“) a v Turecku (ďalej len „dotknuté krajiny“) na základe článku 5 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 30. septembra 2022 podala spoločnosť Laminados Losal S.A.U. (ďalej len „navrhovateľ“). Podnet bol podaný v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho oceľové hlavičkové ploché profily v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Podľa článku 14 ods. 5a základného nariadenia by Komisia mala počas obdobia skorého predbežného poskytnutia informácií registrovať dovoz podliehajúci antidumpingovému prešetrovaniu, pokiaľ nemá dostatočné dôkazy v zmysle článku 5 o tom, že požiadavky uvedené v článku 10 ods. 4 písm. c) alebo d) základného nariadenia nie sú splnené.

(4)

Navrhovateľ nevyžadoval registráciu a Komisia zistila, že požiadavky uvedené v článku 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia neboli splnené. Okrem úrovne dovozu, ktorý spôsobil ujmu počas obdobia prešetrovania, neexistuje žiadne ďalšie neskoršie podstatné zvýšenie dovozu.

(5)

Z dôvodov uvedených ďalej v oddiele 4.3.1 sa Komisia rozhodla kumulovať dovoz z dotknutých krajín na účely analýzy opísanej v predchádzajúcich odôvodneniach. Z analýzy údajov čerpaných z databázy Surveillance a z analýzy údajov, ktoré poskytli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia v dotknutých krajinách, vyplýva, že kumulatívny objem dovozu z dotknutých krajín sa v prvých štyroch úplných mesiacoch (t. j. od decembra 2022 do marca 2023) po začatí prešetrovania v porovnaní s tými istými mesiacmi v období prešetrovania znížil o 2 %. Priemerný mesačný dovoz z dotknutých krajín počas prvých štyroch mesiacov po začatí prešetrovania klesol o 15 % v porovnaní s priemerným mesačným dovozom v období prešetrovania. Komisia preto nepodmienila dovoz oceľových hlavičkových plochých profilov v období skorého predbežného poskytnutia informácií registráciou podľa článku 14 ods. 5a základného nariadenia.

(6)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho o začatí prešetrovania osobitne informovala navrhovateľa, známych vyvážajúcich výrobcov, orgány ČĽR a Turecka, známych dovozcov, dodávateľov a používateľov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých bolo známe, že sa ich prešetrovanie týka, a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(7)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(8)

Po začatí boli doručené pripomienky tureckej vlády, tureckého vyvážajúceho výrobcu spoločnosti Özkan Demir Çelik Sanayi A.Ş (ďalej len „Özkan Demir“), používateľa z Únie spoločnosť Fincantieri S.p.A (ďalej len „Fincantieri“) a neprepojeného dovozcu spoločnosti Baglietto s.r.l. (ďalej len „Baglietto“).

(9)

Turecká vláda a spoločnosť Fincantieri zhodne tvrdili, že okrem iného sa podnet príliš opieral o dôverné informácie, najmä pokiaľ ide o úroveň podrobností týkajúcich sa mikroekonomických ukazovateľov výrobného odvetvia Únie, ako aj o určité prílohy k podnetu. Obidve strany tvrdili, že verzia, ktorá nemá dôverný charakter, bola preto nedostatočná na to, aby stranám umožnila poskytnúť zmysluplné pripomienky k ukazovateľom ujmy a tvrdeniam uvedeným v podnete.

(10)

V článku 19 základného nariadenia sa umožňuje chrániť dôverné informácie za okolností, za ktorých by zverejnenie mohlo poskytnúť veľkú konkurenčnú výhodu konkurentovi alebo by malo značne nepriaznivé dôsledky pre osobu poskytujúcu informácie alebo pre osobu, od ktorej osoba poskytujúca informácie získala informácie. Keďže podnet sa týka informácií iba jedného výrobcu z Únie alebo informácií tohto výrobcu z Únie v kombinácii s verejne dostupnými informáciami a štatistikami, navrhovateľ z dôvodu zachovania dôvernosti poskytol relevantné údaje v primeraných rozsahoch. V rovnakom duchu navrhovateľ poskytol verziu príloh, ktorá nemá dôverný charakter, alebo súhrn poskytnutých informácií, ktorý nemá dôverný charakter. Komisia preto usúdila, že verzia podnetu, ktorá nemá dôverný charakter a je dostupná v spise, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie, obsahuje všetky základné dôkazy a zhrnutia dôverných údajov, ktoré nemajú dôverný charakter, ktoré zainteresovaným stranám umožňujú riadne si uplatniť práva na obhajobu. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(11)

Turecká vláda a spoločnosť Fincantieri vzniesli námietky voči začleneniu údajov na účely analýzy ujmy týkajúce sa spoločnosti Laminorul S.A. (ďalej len „Laminorul“), rumunského výrobcu oceľových hlavičkových plochých profilov, ktorý sa v posudzovanom období ocitol v konkurze a ukončil výrobu. Podľa informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii, spoločnosť Laminorul po vyhlásení konkurzu nadobudla iná spoločnosť, ktorá však ešte neobnovila výrobu oceľových hlavičkových plochých profilov. Podľa tureckej vlády a spoločnosti Fincantieri by údaje za spoločnosť Laminorul nemali byť zahrnuté do údajov uvedených v podnete, keďže táto spoločnosť vyhlásila konkurz a už nevyrába oceľové hlavičkové ploché profily. Spoločnosť Laminorul by sa preto nemala v podnete považovať za súčasť výrobného odvetvia Únie.

(12)

Komisia sa však domnievala, že spoločnosť Laminorul bola v posudzovanom období stále súčasťou výrobného odvetvia Únie, hoci nie počas celého obdobia. Z tohto dôvodu navrhovateľ konal správne, keď začlenil údaje spoločnosti Laminorul do podnetu a predostrel presný obraz o situácii výrobného odvetvia Únie v príslušných obdobiach. Z údajov predložených v podnete navyše vyplýva, že väčšina ukazovateľov vykazuje podobné trendy bez ohľadu na to, či sa v analýze počíta s údajmi týkajúcimi sa spoločnosti Laminorul, alebo nie. V každom prípade, keď to bolo možné, Komisia vo svojej analýze za obdobie posudzované v tomto nariadení poukázala na vplyv údajov týkajúcich sa spoločnosti Laminorul na situáciu ujmy vo výrobnom odvetví Únie.

(13)

Turecká vláda a spoločnosť Özkan Demir poskytli pripomienky o niekoľkých individuálnych ukazovateľoch ujmy uvedených v podnete, pričom tvrdili, že niektoré z ukazovateľov nepoukazujú na situáciu, ktorá by spôsobovala ujmu, vo výrobnom odvetví Únie, alebo tvrdili, že túto ujmu mohli spôsobiť iné faktory, ako dovoz z dotknutých krajín.

(14)

V tejto súvislosti Komisia pripomenula znenie článku 5 ods. 2 základného nariadenia, v ktorom sa stanovuje, že podnet musí obsahovať informácie o zmenách v objeme údajne dumpingového dovozu, vplyve tohto dovozu na ceny podobného výrobku na trhu Únie a následný dosah dovozu na výrobné odvetvie Únie, čo sa preukáže prostredníctvom relevantných (ale nie nevyhnutne všetkých) faktorov. Podnet obsahoval tieto informácie, ktoré poukazovali na existenciu ujmy a príčinnú súvislosť s dovozom z dotknutých krajín. Komisia na základe toho usúdila, že podnet obsahuje dostatočné dôkazy nasvedčujúce existenciu ujmy a príčinnej súvislosti, a preto toto tvrdenie zamietla.

(15)

Ďalšie konkrétne pripomienky týkajúce sa ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Únie, ktoré priamo nesúvisia so začatím konania, sú predmetom analýzy v príslušných oddieloch uvedených ďalej (oddiely 4, 5 a 7).

(16)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(17)

Vzhľadom na obmedzený počet výrobcov oceľových hlavičkových plochých profilov z Únie Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania oznámila, že dotazníky zašle jediným dvom známym výrobcom z Únie. Z týchto dvoch výrobcov len spoločnosť Laminados Losal, S.A.U. (navrhovateľ) poskytla vyplnený dotazník. Druhý výrobca z Únie, spoločnosť Olifer s.p.l. (ďalej len „Olifer“), ktorá tvorí [15 – 25] % výroby v Únii, sa počas prešetrovania neprihlásila. Komisia teda nepristúpila k výberu vzorky, ale použila údaje navrhovateľa a v náležitých prípadoch vykonala odhad údajov za spoločnosti Olifer a Laminorul, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 147.

(18)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(19)

Iba jeden neprepojený dovozca poskytol požadované informácie a súhlasil so zaradením do vzorky. Komisia preto rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(20)

Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí konania, aby mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(21)

Jeden vyvážajúci výrobca v ČĽR, spoločnosť Changshu Longteng Special Steel Co., Ltd., poskytol požadované informácie a súhlasil so zaradením do vzorky. Komisia sa preto rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(22)

Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Turecku o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí konania, aby mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Turecka pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo ďalších vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(23)

Jeden vyvážajúci výrobca v Turecku, spoločnosť Özkan Demir, poskytol požadované informácie a súhlasil so zaradením do vzorky. Komisia sa preto rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(24)

Komisia zaslala čínskej vláde dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Nebola doručená žiadna odpoveď. Komisia preto informovala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii o svojom zámere uplatniť dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(25)

Komisia zverejnila na internete (3) dotazníky určené pre vyvážajúcich výrobcov, neprepojených dovozcov a výrobcov z Únie.

(26)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

(27)

Komisia vzhľadom na pandémiu COVID-19 a na zavedené opatrenia na obmedzenie pohybu vykonala krížové kontroly na diaľku tohto čínskeho vyvážajúceho výrobcu:

(28)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2021 do 30. septembra 2022 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2019 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(29)

Prešetrovaným výrobkom sú hlavičkové ploché profily z nelegovanej ocele so šírkou do 204 mm (ďalej len „oceľové hlavičkové ploché profily“). Oceľové hlavičkové ploché profily sa používajú prevažne v lodiarskom priemysle na zhotovenie oceľových rámov osobných výletných lodí, trajektov, vojenských plavidiel a obchodných plavidiel. Oceľové hlavičkové ploché profily sa môžu používať aj pri výstavbe vrtných plošín na mori a električkových koľajníc, v Únii je však toto použitie len okrajové z hľadiska množstva (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(30)

Dotknutým výrobkom je prešetrovaný výrobok s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Turecku, v súčasnosti patriaci pod číselný znak KN ex 7216 50 91 (kód TARIC 7216509110) (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(31)

Z prešetrovania vyplynulo, že nasledujúce výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(32)

Komisia v tejto fáze rozhodla, že uvedené výrobky sú preto podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(33)

Neboli predložené žiadne tvrdenia týkajúce sa vymedzenia výrobku.

(34)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy poukazujúce na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, pokiaľ ide o Čínu, Komisia považovala za vhodné začať prešetrovanie vyvážajúcich výrobcov z tejto krajiny so zreteľom na článok 2 ods. 6a základného nariadenia.

(35)

Komisia v dôsledku toho v záujme získania údajov potrebných na možné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania vyzvala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Číne, aby poskytli informácie o vstupoch používaných na výrobu oceľových hlavičkových plochých profilov. Jeden vyvážajúci výrobca, spoločnosť Changshu Longteng Special Steel Co., Ltd., predložil relevantné informácie. Okrem toho Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami, zaslala čínskej vláde dotazník.

(36)

V bode 5.3.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Čínska vláda vyplnený dotazník nedoručila a v stanovenej lehote nebolo doručené ani nijaké podanie týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia následne informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v Číne použije dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia. Komisia vyzvala čínsku vládu, aby predložila svoje pripomienky k uplatneniu článku 18. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(37)

V bode 5.3.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania Komisia takisto uviedla, že na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt sa vzhľadom na dostupné dôkazy za možnú vhodnú reprezentatívnu tretiu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia považovalo Turecko. Komisia ďalej uviedla, že preskúma prípadné ďalšie vhodné reprezentatívne krajiny v súlade s kritériami stanovenými v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia.

(38)

Komisia 24. januára 2023 prostredníctvom záznamu (ďalej len „prvý záznam“) informovala zainteresované strany o príslušných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na účely určenia normálnej hodnoty. Komisia v uvedenom zázname poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré sa používajú pri výrobe oceľových hlavičkových plochých profilov, na základe údajov, ktoré vo svojom podaní poskytla spoločnosť Changshu Longteng Special Steel Co., Ltd., jediný vyvážajúci výrobca dotknutého výrobku so sídlom v ČĽR, ktorý spolupracoval. Okrem toho Komisia na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt identifikovala ako vhodnú reprezentatívnu krajinu Turecko. Komisii boli doručené pripomienky vyvážajúceho výrobcu, spoločnosti Changshu Longteng Special Steel Co., Ltd., k prvému záznamu.

(39)

Komisia 3. apríla 2023 po vykonaní analýzy doručených pripomienok a doplňujúcich informácií, ktoré poskytla spoločnosť Changshu Longteng Special Steel Co., Ltd., formou druhého záznamu (ďalej len „druhý záznam“) oznámila zainteresovaným stranám, ktoré relevantné zdroje zamýšľa použiť na určenie normálnej hodnoty, pričom ako reprezentatívnu krajinu použije Turecko. Zainteresované strany takisto informovala, že stanoví predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk na základe dostupných údajov od výrobcu v reprezentatívnej krajine, a to od spoločnosti Kocaer Çelik Sanayi. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky, a dostala pripomienky od spoločnosti Changshu Longteng Special Steel Co., Ltd.

(40)

Po analýze pripomienok a informácií doručených k druhému záznamu Komisia predbežne dospela k záveru, že vhodnou reprezentatívnou krajinou, z ktorej možno získať nedeformované ceny a náklady na určenie normálnej hodnoty, je Turecko. Základné dôvody tohto rozhodnutia sú podrobnejšie opísané v oddiele 3.4.

(41)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“ .

(42)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(43)

Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády a vyvážajúcich výrobcov bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

(44)

Pri nedávnych prešetrovaniach, ktoré sa týkali odvetvia ocele v ČĽR (4), Komisia zistila výrazné deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(45)

Pri uvedených prešetrovaniach Komisia zistila, že existuje značné zasahovanie vlády v ČĽR, ktoré má za následok deformáciu efektívneho rozdeľovania zdrojov v súlade s trhovými zásadami (5). Komisia najmä dospela k záveru, že v odvetví ocele, ktorá je hlavnou surovinou na výrobu prešetrovaného výrobku, nielen pretrváva výrazná miera vlastníctva čínskou vládou v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia (6), ale čínska vláda je prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách takisto schopná ovplyvňovať ceny a náklady v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia (7). Komisia navyše zistila, že na trh má ďalej rušivý vplyv aj prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich, ako aj do poskytovania surovín a vstupov. V skutočnosti systém plánovania v ČĽR celkovo vedie ku koncentrácii zdrojov v odvetviach, ktoré čínska vláda určila za strategické alebo ich považuje za inak politicky významné, namiesto toho, aby sa prideľovali v súlade s trhovými silami (8). Komisia okrem toho dospela k záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia, čo spôsobuje deformácie, najmä keď sa platobne neschopné firmy udržiavajú nad vodou, a pri udeľovaní práv na využívanie pôdy v ČĽR (9). V rovnakom duchu Komisia zistila v odvetví ocele deformácie v oblasti mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia (10), ako aj deformácie na finančných trhoch v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, najmä pokiaľ ide o prístup obchodných subjektov ku kapitálu v ČĽR (11).

(46)

Podobne ako v predchádzajúcich prešetrovaniach týkajúcich sa odvetvia ocele v ČĽR, Komisia v tomto prešetrovaní preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v podnete, ako aj v pracovnom dokumente útvarov Komisie o výrazných deformáciách v hospodárstve ČĽR na účely prešetrovaní na ochranu obchodu (12) (ďalej len „správa“), ktorý sa opiera o verejne dostupné zdroje. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva ČĽR vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane oceľových hlavičkových plochých profilov. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný prieskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v ČĽR ktoré sa zistili aj v jej predchádzajúcich prešetrovaniach v tejto súvislosti.

(47)

V podnete sa tvrdilo, že čínske hospodárstvo ako celok vo veľkej miere ovplyvňujú a postihujú rôzne komplexné zásahy čínskej vlády alebo iných verejných orgánov na rôznych úrovniach verejnej správy a trhu, vzhľadom na ktoré sa v tomto prešetrovaní nemôžu použiť ceny a náklady na domácom trhu čínskeho oceliarskeho priemyslu.

(48)

Konkrétnejšie sa v podnete poukázalo na to, že na pozadí doktríny „socialistického trhového hospodárstva“ zakotvenej v ústave ČĽR, všadeprítomnosti Komunistickej strany Číny a jej vplyvu na hospodárstvo prostredníctvom iniciatív strategického plánovania – ako napríklad 13. a 14. päťročný plán – má zasahovanie čínskej vlády rôznu formu, konkrétne administratívnu, finančnú a regulačnú.

(49)

V podnete boli uvedené príklady prvkov poukazujúcich na existenciu deformácií uvedených v článku 2 ods. 6a písm. b) prvej až šiestej zarážke základného nariadenia. Navrhovateľ, najmä s odvolaním sa na predchádzajúce prešetrovania Komisie v oceliarskom odvetví, na správu, ako aj na ďalšie zdroje, uviedol, že:

(50)

Čínska vláda nepredložila pripomienky ani dôkazy na podporu alebo vyvrátenie existujúcich dôkazov v predmetnom spise vrátane správy a ďalších dôkazov, ktoré predložil navrhovateľ, o existencii výrazných deformácií a/alebo o vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade.

(51)

Konkrétne v odvetví prešetrovaného výrobku, t. j. v oceliarskom odvetví, pretrváva výrazná miera vlastníctva čínskej vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia. Keďže čínski vývozcovia prešetrovaného výrobku nespolupracovali, presný pomer súkromných a štátom vlastnených výrobcov nebolo možné určiť.

(52)

Prešetrovaním sa však potvrdilo, že dvaja najväčší výrobcovia v oceliarskom odvetví, a to skupina Angang Steel Group (ďalej len „Ansteel“) a skupina China Baowu Steel Group (ďalej len „Baowu“), sú buď úplne vo vlastníctve štátu, alebo v nich štát vlastní kontrolný podiel. Navyše niektoré kľúčové spoločnosti vyrábajúce oceľové hlavičkové ploché profily, ako je skupina Hebei Jitai Special Steel Group Co., Ltd., spoločnosť Suqian Nangang Jinxin Rolling Co., Ltd., a skupina Hebei Jingye Group Co. Ltd., podliehajú zásahom zo strany vlády. Skupina Hebei Jitai Special Steel Group Co., Ltd., dcérska spoločnosť v úplnom vlastníctve spoločnosti Tangshan Baigong Industry Development co (13)., medzi svojimi cieľmi uvádza cieľ „prispievať k rozvoju spoločnosti, pokroku doby a vlasti“ (14). Navyše spoločnosť Suqian Nangang Jinxin Rolling Co., Ltd., vlastí a ovláda ju spoločnosť Nanjing Steel, čo je štátom vlastnený podnik pod správou komisie SASAC v Nankingu (15). V prípade skupiny Hebei Jingye Group Co. Ltd. boli pod vedením zástupcu tajomníka výboru strany v skupine usporiadané rozličné činnosti budovania Komunistickej strany Číny (16).

(53)

Vzhľadom na to, že zásahy Komunistickej strany Číny do prevádzkového rozhodovania sa stali normou aj v súkromných spoločnostiach (17), pričom strana si nárokuje vedúcu úlohu v podstate vo všetkých aspektoch hospodárstva krajiny, vplyv štátu prostredníctvom štruktúr komunistickej strany v spoločnostiach prakticky znamená, že hospodárske subjekty sú pod kontrolou a politickým dohľadom vlády, keďže štátne a stranícke štruktúry v ČĽR sú do veľkej miery prepojené.

(54)

Toto je zjavné aj na úrovni Čínskeho združenia výrobcov železa a ocele (China Iron and Steel Association – ďalej len „CISA“). Podľa článku 3 jeho stanov združenie CISA „podporuje celkové vedenie Komunistickej strany Číny“ a „prijíma obchodné usmernenia, dohľad a vedenie zo strany subjektov poverených registráciou a riadením, subjektov poverených budovaním strany, ako aj príslušných administratívnych útvarov poverených riadením priemyslu“ (18).

(55)

Verejne aj súkromne vlastnené podniky v oceliarskom odvetví podliehajú politickému dohľadu a usmerňovaniu. Najnovšie čínske politické dokumenty týkajúce sa oceliarskeho odvetvia potvrdzujú význam, aký čínska vláda naďalej pripisuje tomuto odvetviu, a to vrátane zámeru zasahovať do tohto odvetvia s cieľom formovať ho v súlade s vládnymi politikami. Príkladom toho je návrh usmerňujúceho stanoviska Ministerstva priemyslu a informačných technológií na podporu rozvoja vysokej kvality oceliarskeho priemyslu, v ktorom sa požaduje ďalšia konsolidácia priemyselnej základne a výrazné zlepšenie úrovne modernizácie priemyselného reťazca (19), 14. päťročný plán rozvoja odvetvia surovín, podľa ktorého sa v tomto odvetví „spojí vedúce postavenie na trhu s podporou vlády“ a bude „sa venovať rozvoju skupiny popredných spoločností s vedúcim postavením z hľadiska ekológie a kľúčovou konkurencieschopnosťou“ (20), alebo 14. päťročný plán rozvoja odvetvia oceľového šrotu, ktorého hlavným cieľom je „nepretržite zvyšovať mieru využívania oceľového šrotu, aby celkový podiel šrotu pri výrobe ocele na celoštátnej úrovni do konca 14. päťročného plánu dosiahol 30 %“. (21) Pokiaľ ide o konkrétne o prešetrovaný výrobok, provincie Šan-tung a Ťiang-su vydali každá vlastný 14. päťročný plán rozvoja stavby lodí a zariadení pre námorné inžinierstvo, v ktorých podporujú lodiarske odvetvie a súvisiacu výrobu ocele, ako je výroba oceľových hlavičkových plochých profilov (22).

(56)

Podobné príklady zámeru čínskych orgánov dohliadať na vývoj v oceliarskom odvetví a riadiť ho možno vidieť aj v iných provinciách, ako napríklad v provincii Che-pej, ktorá plánuje „plynule zaviesť skupinový rozvoj organizácií, zrýchliť reformu zmiešaného vlastníctva štátom vlastnených podnikov, zamerať sa na podporu medziregionálnych fúzií a reštrukturalizácií súkromných železiarskych a oceliarskych podnikov a usilovať sa o vytvorenie jednej až dvoch veľkých skupín svetovej úrovne, troch až piatich veľkých skupín s vplyvom na domáci trh, ktoré budú slúžiť ako opora“ a „ďalej rozšíriť postupy recyklácie a obehu oceľového šrotu, posilniť preosievanie a triedenie oceľového šrotu“ (23). Vplyv štátu možno nájsť aj na úrovni obcí, napríklad akčný plán 1 + 3 mesta Tchang-šan v provincii Che-pej pre železo a oceľ z roku 2022, v ktorom sú jednotlivé obecné subjekty poverené, aby „podporovali spojenectvá a reštrukturalizáciu podnikov s podobnými výrobkami v regióne“, ako sú dve veľké skupiny na výrobu ocele Shougang (Jingtang, Qiangang) a Tangsteel New District, „vyhľadávali a usmerňovali finančné inštitúcie, ktoré budú železiarskym a oceliarskym podnikom poskytovať zvýhodnené úvery na prechod do nových priemyselných odvetví a zároveň […] im budú poskytovať subvencie vo forme zliav z úrokovej sadzby“, a aby „podporovali optimalizáciu štruktúry výrobkov“ poskytnutím „1 milióna jüanov na nové špičkové výrobné podniky na vnútroštátnej úrovni a 500 000 jüanov na nové špičkové výrobky na vnútroštátnej úrovni[…] a 300 000 jüanov na nové špičkové výrobné podniky na provinčnej úrovni A 100 000 jüanov na nové špičkové výrobky na provinčnej úrovni“ (24).

(57)

Podobne v pláne vykonávania provincie Che-nan na transformáciu a modernizáciu oceliarskeho priemyslu počas 14. päťročného plánu sa počíta s „vybudovaním špecifických základní výroby ocele, teda s „vybudovaním šiestich veľkých špecifických základní výroby ocele v An-jangu, Ťi-juane, Pching-ting-šane, Sin-jangu, Šang-čchiou, Čou-kchou atď. a so zabezpečením rozsahu, intenzity a špecializácie odvetvia. V rámci nich bude do roku 2025 výrobná kapacita surového železa v An-jangu regulovaná v objeme pod 14 miliónov ton a výrobná kapacita surovej ocele bude regulovaná v objeme do 15 miliónov ton.“ (25)

(58)

Prešetrovaním sa ďalej potvrdilo, že čínska vláda zasahuje do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia, čím sa preukázala existencia osobných prepojení medzi výrobcami oceľových hlavičkových plochých profilov a Komunistickou stranou Číny. Napríklad predseda predstavenstva spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu Changshu Longteng Special Steel Co., Ltd., zastáva súčasne pozíciu tajomníka výboru strany v podniku (26). Navyše spoločnosť uzavrela strategickú dohodu so štátom vlastneným podnikom Jiangsu Huaneng, ktorý je stopercentnou dcérskou spoločnosťou spoločnosti Huaneng, čo je štátom vlastnený podnik pod správou komisie SASAC (27), a uzavrela dohodu o úmysle prehĺbiť spoluprácu s pobočkou banky Export-Import Bank of China v Ťiang-su, čo poukazuje na finančnú podporu od štátu (28). Zasahovanie mestského výboru Komunistickej strany Číny do práce spoločnosti Longteng je zjavné aj z tohto článku uverejneného na webovom sídle mesta Čchang-šu: „stranícky výbor úradu pre dopravu ďalej prehĺbi párovanie. Vďaka vedeniu pri budovaní strany, zabezpečí užšiu a hlbšiu spolupráca so spárovanými podnikmi, aby bolo možné lepšie premeniť politické výhody budovania strany z hľadiska vzájomnej podpory a vzájomnej propagácie do výhod v oblasti rozvoja a konkrétnych činov v prospech más. Spoločne dosiahneme nové výsledky, nový pokrok a nové víťazstvá v dlhom pochode novej éry.“ (29) Podobne aj predseda predstavenstva spoločnosti Suqian Nangang Jinxin Rolling Co., Ltd., a jej materskej spoločnosti Nanjing Steel zastáva zároveň pozíciu tajomníka výboru strany. (30)

(59)

Okrem toho v odvetví prešetrovaného výrobku sú zavedené diskriminačné politiky v prospech domácich výrobcov alebo inak ovplyvňujúce trh v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) tretej zarážky základného nariadenia. Počas prešetrovania sa identifikovali politické dokumenty, z ktorých vyplýva, že odvetvie profituje z vládnych usmernení a zasahovania týkajúcich sa prešetrovaného výrobku v rámci oceliarskeho odvetvia.

(60)

Oceliarsky priemysel čínska vláda naďalej považuje za kľúčový (31). Potvrdzuje to množstvo plánov, smerníc a iných dokumentov zameraných na oceľ, ktoré sa vydávajú na celoštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni. V rámci 14. päťročného plánu čínska vláda určila oceliarsky priemysel na transformáciu a modernizáciu, ako aj na optimalizáciu a štrukturálne úpravy (32). Podobne sa v 14. päťročnom pláne rozvoja odvetvia surovín, ktorý sa vzťahuje aj na oceliarsky priemysel, uvádza odvetvie ako „základ reálneho hospodárstva“ a „kľúčová oblasť, ktorá formuje čínsku medzinárodnú konkurenčnú výhodu“, a stanovuje sa v ňom niekoľko cieľov a pracovných metód, ktoré majú stimulovať rozvoj oceliarskeho odvetvia v období 2021 – 2025, ako je technologická modernizácia, zlepšenie štruktúry odvetvia (okrem iného prostredníctvom ďalších koncentrácií podnikov) alebo digitálna transformácia (33).

(61)

Dôležitou surovinou, ktorá sa používa pri výrobe prešetrovaného výrobku, je železná ruda. Železná ruda sa uvádza aj v 14. päťročnom pláne rozvoja odvetvia surovín, v rámci ktorého štát plánuje „racionálne rozvíjať domáce zdroje nerastných surovín, posilniť prieskum železnej rudy […], vykonávať preferenčné daňové politiky, podporovať prijímanie vyspelých technológií a zariadení na znižovanie vzniku tuhého banského odpadu.“ (34) V provinciách, ako je Che-pej, orgány plánujú tieto opatrenia pre toto odvetvie: „diskontovaná subvencia na nové projektové investície; uskutočnenie prieskumu medzi finančnými inštitúciami a nasmerovanie ich k tomu, aby poskytovali zvýhodnené úvery železiarskym a oceliarskym podnikom na prechod do nových priemyselných odvetví, a zároveň vláda poskytne diskontované subvencie.“ (35) Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia na podnietenie subjektov na to, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky zameranými na posilnenie podporovaných odvetví vrátane výroby hlavnej suroviny používanej na výrobu oceľových hlavičkových plochých profilov. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

(62)

Pri tomto prešetrovaní sa nezistil žiadny dôkaz o tom, že by diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie právnych predpisov v oblasti konkurzného práva a majetkového práva podľa článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia v oceliarskom odvetví uvedenom v odôvodnení 45 neovplyvnili výrobcov prešetrovaného výrobku.

(63)

Oceliarske odvetvie, ako sa uvádza v odôvodnení 45, nepriaznivo ovplyvňujú aj deformácie mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia. Nebol predložený žiadny dôkaz v tom zmysle, že by sa systém čínskeho pracovného práva nemal dotýkať oceliarskeho odvetvia vrátane výrobcov oceľových hlavičkových plochých profilov. Tieto deformácie ovplyvňujú odvetvie jednak priamo (pri výrobe oceľových hlavičkových plochých profilov alebo hlavných vstupov), ako aj nepriamo (pri prístupe k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému pracovného práva v ČĽR) (36).

(64)

Pri tomto prešetrovaní okrem toho nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že oceliarske odvetvie uvedené v odôvodnení 45 neovplyvňujú zásahy vlády do finančného systému v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(65)

A napokon, Komisia pripomína, že na výrobu oceľových hlavičkových plochých profilov sú potrebné viaceré vstupy. Keď výrobcovia oceľových hlavičkových plochých profilov nakupujú/zazmluvňujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systémovým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(66)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ceny predaja oceľových hlavičkových plochých profilov na domácom trhu, ale dotknuté sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach I a II správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď.

(67)

Čínska vláda v rámci tohto prešetrovania nepredložila žiadne dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali opak. Vo svojom podaní zo 6. februára 2023 však spoločnosť Changshu Longteng Special Steel Co., Ltd., vyhlásila, že z tvrdení o výrazných deformáciách by sa nemal vyvodzovať vopred stanovený záver a že Komisia by údajné deformácie mala najprv overiť a rozhodnúť, či sú výrazné, a až potom hľadať údaje o normálnej hodnote v alternatívnych zdrojoch. Podľa názoru spoločnosti však Komisia začala hľadať alternatívne zdroje normálnej hodnoty predčasne v skorej fáze prešetrovania.

(68)

Toto tvrdenie nemožno akceptovať. Ako sa uvádza v oznámení o začatí revízneho prešetrovania, Komisia vo fáze začatia prešetrovania usúdila, že existujú dostatočné dôkazy podľa článku 5 ods. 9 základného nariadenia, ktoré nasvedčujú, že v dôsledku výrazných deformácií ovplyvňujúcich ceny a náklady je použitie cien a nákladov na domácom trhu v ČĽR nevhodné, čo odôvodňuje začatie prešetrovania na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia v tejto súvislosti pripomenula, že podľa článku 2 ods. 6a písm. e) základného nariadenia strany dotknuté prešetrovaním sú informované hneď po začatí prešetrovania o relevantných zdrojoch, ktoré Komisia zamýšľa použiť na účely určenia normálnej hodnoty. Tvrdenie spoločnosti Longteng, že Komisia by mala vyhľadávať alternatívne zdroje normálnej hodnoty až po určení, že existujú výrazné deformácie, sa preto zdá byť založené na chybnom výklade základného nariadenia. V každom prípade Komisia v priebehu tohto prešetrovania rozhodne nedospela k žiadnym vopred stanoveným záverom v súvislosti s výraznými deformáciami, ako tvrdí spoločnosť Longteng, ale zhromažďovala ďalšie informácie, aby mohla doplniť dostupné zdroje s cieľom overiť tvrdenia predložené vo fáze začatia prešetrovania a definitívne určiť, či v odvetví oceľových hlavičkových plochých profilov existujú výrazné deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Hoci sa takéto určenia stanovujú až v konečnej fáze prešetrovania, predbežné výsledky prešetrovania Komisie sa uvádzajú v odôvodneniach 44 až 67 a zainteresované strany majú príležitosť ďalej sa k nim vyjadriť.

(69)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

(70)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 38 a 39, Komisia vyhotovila dva záznamy do spisu týkajúce sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty: prvý záznam o výrobných faktoroch z 24. januára 2023 a druhý záznam o výrobných faktoroch z 3. apríla 2023. V týchto záznamoch sa opisujú skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú relevantné kritériá, a takisto sa v nich rozoberajú pripomienky, ktoré k týmto prvkom a k relevantným zdrojom strany doručili. V druhom zázname o výrobných faktoroch Komisia informovala zainteresované strany o svojom zámere zvážiť použitie Turecka ako vhodnej reprezentatívnej krajiny v tomto prípade, ak by sa potvrdila existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(71)

V prvom zázname o výrobných faktoroch Komisia identifikovala Turecko a Rusko ako krajiny s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako Čína podľa Svetovej banky, čo znamená, že Svetová banka všetky uvedené krajiny klasifikuje ako krajiny s vyšším stredným príjmom na základe hrubého národného dôchodku, pričom je známe, že sa v týchto krajinách vyrába prešetrovaný výrobok. Neboli doručené žiadne pripomienky ku krajinám identifikovaným v uvedenom zázname.

(72)

V druhom zázname po doručení pripomienok od spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, spoločnosti Changshu Longteng Special Steel Co., Ltd., Komisia k prvému záznamu uviedla, že na stanovenie týchto výrobných faktorov: dusík, kyslík a vápenec, sa zvažovala Malajzia. Neboli doručené žiadne pripomienky ku krajinám identifikovaným v uvedenom zázname.

(73)

V prvom zázname Komisia uviedla, že v prípade krajín identifikovaných ako krajiny, v ktorých sa vyrába prešetrovaný výrobok, konkrétne v prípade Ruska a Turecka, sa dostupnosť verejných údajov ešte musí overiť, a to najmä pokiaľ ide o verejné finančné údaje výrobcov prešetrovaného výrobku.

(74)

Pokiaľ ide o Rusko, finančné výkazy jedinej spoločnosti, ktorá bola identifikovaná v prvom zázname ako výrobca, konkrétne spoločnosti JSC Omutninsk Metallurgical Plant, neboli ľahko dostupné. Komisia preto dospela záveru, že údaje o tejto spoločnosti nemôže v konaní použiť.

(75)

Navyše štatistické údaje o ruskom dovoze boli k dispozícii do januára 2022, a tak sa vzťahovali iba na tretinu obdobia prešetrovania.

(76)

Komisia v dôsledku toho usúdila, že Rusko nebolo možné považovať pri tomto prešetrovaní za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(77)

V súvislosti s Tureckom Komisia ľahko identifikovala dostupné finančné výkazy jediného výrobcu prešetrovaného výrobku, ktorý bol však v roku 2021 v strate. Hoci boli finančné výkazy spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu v Turecku, spoločnosti Özkan Demir, ľahko dostupné v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia, spoločnosť bola v roku 2021 v strate, a tak sa nemohla použiť na vytvorenie normálnej hodnoty. Komisia preto popri finančných výkazoch tejto spoločnosti identifikovala ľahko dostupné finančné výkazy výrobcov výrobku v rovnakej všeobecnej kategórii a/alebo odvetví v potenciálnych reprezentatívnych krajinách, ktoré vykazovali primeranú úroveň ziskovosti v období, ktoré sa čiastočne prekrývalo s obdobím prešetrovania. Títo výrobcovia, boli identifikovaní buď v podnete, alebo v zozname výrobcov vyrábajúcich výrobky, ktoré patria pod číselný znak KN 7216 50 91„Hlavičkové ploché profily“, medzi ktoré patrí prešetrovaný výrobok „hlavičkové ploché profily z nelegovanej ocele so šírkou do 204 mm“, ako sa vymedzujú v oznámení o začatí revízneho prešetrovania, ako aj všetky ostatné druhy oceľových hlavičkových plochých profilov. Komisia takisto porovnala zoznam výrobcov so zoznamom výrobcov, ktorý poskytli turecké orgány vo fáze pred začatím prešetrovania.

(78)

Na základe uvedených skutočností Komisia usúdila, že Turecko je vhodnou voľbou ako reprezentatívna krajina.

(79)

Vo svojich pripomienkach k prvému záznamu spoločnosť Changshu Longteng Special Steel Co., Ltd., poukázala na skutočnosť, že niektorí uvedení tureckí výrobcovia neboli vhodní, keďže v prípade štyroch z piatich výrobcov boli k dispozícii iba konsolidované finančné výkazy, a tak nebolo možné zohľadniť skutočné predajné, všeobecné a administratívne náklady a ziskové rozpätia výrobcu oceľových hlavičkových plochých profilov. Okrem toho boli predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, ktoré sa vypočítali na základe dostupných údajov týchto piatich výrobcov, podľa spoločnosti Changshu Longteng Special Steel Co., Ltd., neprimerane vysoké. A napokon, spoločnosť Changshu Longteng Special Steel Co., Ltd., tvrdila, že Komisia by nemala zohľadniť Turecko pri určovaní referenčnej hodnoty niektorých surovín (t. j. vápenca a kyslíka).

(80)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia znovu preskúmala predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisky, ktoré vykázali štyria z piatich výrobcov ocele v Turecku, a usúdila, že sú neprimerane vysoké. Komisia preto tieto spoločnosti nezohľadnila a rozhodla sa použiť predajné, všeobecné a administratívne náklady a ziskové rozpätia vykázané iba jedným tureckým výrobcom, a to spoločnosťou Kocaer Çelik Sanayi, pokiaľ ide o finančné údaje za rok 2022 (t. j. za obdobie, ktoré sa čiastočne prekrýva s obdobím prešetrovania). V nadväznosti na druhý záznam spoločnosť Changshu Longteng Special Steel Co., Ltd., tvrdila, že spoločnosť Kocaer Çelik Sanayi vykázala mimoriadne vysoké finančné výdavky, o ktorých nebolo možné nájsť podrobnejšie informácie. Spoločnosť Changshu Longteng Special Steel Co., Ltd., navyše tvrdila, že ona sama nemala takéto vysoké finančné výdavky.

(81)

Komisia vybrala spoločnosť s ľahko dostupnými finančnými výkazmi, v ktorých bola uvedená primeraná výška predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a ziskového rozpätia pre oceliarsky priemysel, a použila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk spoločnosti Kocaer Çelik Sanayi v Turecku. Predajné, všeobecné a administratívne náklady vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnené na nedeformované výrobné náklady dosiahli 10,98 %. Zisk vyjadrený ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnený na nedeformované výrobné náklady dosiahol 8,8 %. Komisia použila konsolidované údaje, keďže išlo o jediné údaje, ktoré boli verejne dostupné. Komisia okrem toho nepovažovala tieto percentuálne podiely za neprimerane vysoké, ale skôr za primerané nákladom a ziskom, ktoré vznikajú v tomto druhu priemyslu. Tieto percentuálne podiely sú navyše v súlade s podielmi použitými v predchádzajúcich prešetrovaniach týkajúcich sa oceliarskeho priemyslu, napríklad v súvislosti s oceľovými stožiarmi pre veterné turbíny (38) a s výrobkami z ocele s organickým povlakom (39). Komisia nemala k dispozícii žiadne informácie, ktoré by svedčili o opaku.

(82)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky ani ďalšie ľahko dostupné údaje, Komisia predbežne dospela k záveru, že zdroje, ktoré navrhla použiť pre predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, sú nedeformované a primerané v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) posledného pododseku základného nariadenia.

(83)

Po tom, čo sa na základe všetkých uvedených prvkov stanovilo, že Turecko je jedinou vhodnou reprezentatívnou krajinou, nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia.

(84)

Vzhľadom na predchádzajúcu analýzu Turecko vyhovuje kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohlo považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(85)

Komisia v prvom zázname uviedla zoznam výrobných faktorov, ako sú suroviny, energia a práca, ktoré vyvážajúci výrobca používa pri výrobe prešetrovaného výrobku.

(86)

Komisia v záujme vytvorenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použila databázu Global Trade Atlas (40) (ďalej len „GTA“) a publikáciu Metal Bulletin (41) na stanovenie nedeformovaných nákladov na väčšinu výrobných faktorov, najmä na suroviny. Komisia ďalej uviedla, že využije údaje Tureckého štatistického úradu na stanovenie nedeformovaných nákladov na prácu (42) a energiu (43) a štatistické údaje Generálneho riaditeľstva metropolitného mesta Izmir na stanovenie nedeformovaných nákladov na vodu (44).

(87)

Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli verejne dostupné informácie o nedeformovaných hodnotách jednotlivých výrobných faktorov uvedených v danom zázname.

(88)

Spoločnosť Changshu Longteng Special Steel Co., Ltd., vo svojich pripomienkach k prvému záznamu tvrdila, že dovozné ceny ferochrómu v Turecku boli rôzne v závislosti od pomeru hmotnosti uhlíka a chrómu. Komisia overila skutočný pomer hmotnosti uhlíka a chrómu, ktorý používa spoločnosť Changshu Longteng Special Steel Co., Ltd. V tejto súvislosti sa Komisia rozhodla, že na určenie zodpovedajúcich nákladov ferochrómu použije nezávislé priemyselné referenčné hodnoty globálneho kovospracujúceho a ťažobného priemyslu (ceny agentúry Fastmarkets) podľa publikácie Metal Bulletin, v ktorých sa odrážajú rôzne pomery hmotnosti uhlíka a chrómu.

(89)

V nadväznosti na prvý záznam spoločnosť Changshu Longteng Special Steel Co., Ltd., takisto tvrdila, že priemerné ceny určitých surovín v Turecku (t. j. kyslíka a vápenca) nemožno použiť z dôvodu nízkeho objemu dovozu. Okrem toho Komisia na základe vyplneného dotazníka spoločnosti Changshu Longteng Special Steel Co., Ltd., identifikovala ďalší výrobný faktor, t. j. dusík, ktorý sa v období prešetrovania do Turecka takisto dovážal v zanedbateľnom množstve.

(90)

Komisia preto preskúmala objem dovozu do Thajska, Malajzie, Brazílie a Mexika, keďže tieto krajiny majú podobnú úroveň hospodárskeho rozvoja ako Čína a už sa považovali za reprezentatívne krajiny vo viacerých nedávnych prešetrovaniach v oceliarskom odvetví, ako sú oceľové cestné kolesá (45), plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla (46), oceľové stožiare pre veterné turbíny (47), výrobky z ocele s organickým povlakom (48) a rúrové a potrubné tvarovky zo železa alebo z ocele (49). Komisia zistila, že po vylúčení dovozu z ČĽR a krajín, ktoré nie sú členmi WTO, iba Malajzia dovážala v období prešetrovania všetky tri dotknuté výrobné faktory v dostatočne reprezentatívnych množstvách. Na tomto základe Komisia v druhom zázname oznámila, že pri vytváraní normálnej hodnoty plánuje použiť náklady týchto vstupov na základe dovozu do Malajzie.

(91)

Následne Komisia v druhom zázname aktualizovala zoznam výrobných faktorov na základe pripomienok strán a informácií, ktoré poskytol spolupracujúci vyvážajúci výrobca vo vyplnených dotazníkoch.

(92)

V nadväznosti na druhý záznam spoločnosť Changshu Longteng Special Steel Co., Ltd., tvrdila, že objem dovozu dusíka a kyslíka do Malajzie a objem dovozu argónu do Turecka neboli reprezentatívne, keďže objem dovozu bol výrazne nižší ako ich skutočná spotreba uvedených surovín. Spoločnosť Changshu Longteng Special Steel Co., Ltd., navyše uviedla, že v prípade každej z týchto surovín existujú dodávateľské krajiny s neprimerane vysokými jednotkovými cenami a vysokými nákladmi na dopravu.

(93)

Komisia toto tvrdenie odmietla, pretože reprezentatívnosť objemu dovozu sa posudzovala na základe absolútneho množstva objemu dovozu. Skutočnosť, že tento objem nie je na rovnakej úrovni ako spotreba surovín vyvážajúceho výrobcu, nič nemení na závere, že absolútny objem tohto dovozu sa považuje za reprezentatívny.

(94)

V druhom zázname Komisia informovala zainteresované strany aj o tom, že vzhľadom na veľký počet výrobných faktorov spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, ktorý poskytol úplné informácie, a na zanedbateľnú váhu niektorých surovín v celkových výrobných nákladoch boli tieto zanedbateľné položky spojené do jednej skupiny ako „spotrebný materiál“. Komisia ďalej informovala, že vypočíta percentuálny podiel spotrebného materiálu na celkových nákladoch na suroviny a tento podiel použije na prepočítanie nákladov na suroviny, keď použije stanovené nedeformované referenčné hodnoty vo vhodnej reprezentatívnej krajine.

(95)

Na základe všetkých informácií predložených zainteresovanými stranami a zhromaždených počas overovaní na mieste boli identifikované tieto výrobné faktory a ich zdroje na účely určenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia:

Tabuľka 1

Výrobné faktory v prípade oceľových hlavičkových plochých profilov

(96)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín na úrovni dodania do závodu výrobcovi z reprezentatívnej krajiny Komisia použila ako základ vážený priemer dovoznej ceny do Turecka a v prípade dusíka, kyslíka a vápenca vážený priemer dovoznej ceny do Malajzie, ako bol vykázaný v databáze GTA, a nezávislé priemyselné referenčné hodnoty pre ferochróm podľa publikácie Metal Bulletin, ku ktorým pripočítala dovozné clá a náklady na dopravu. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR a krajín, ktoré nie sú členskými krajinami WTO a ktoré sú uvedené v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (50). Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, keďže v oddiele 3.3.1 dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvňujú aj vývozné ceny. Po vylúčení dovozu do reprezentatívnej krajiny z Číny a z krajín s iným ako trhovým hospodárstvom Komisia zistila, že dovoz hlavných surovín z iných tretích krajín zostal reprezentatívny.

(97)

Komisia sa odchýlila od opísanej metodiky pri obmedzenom počte surovín.

(98)

Ako sa uvádza v odôvodnení 88, Komisia sa rozhodla použiť na stanovenie referenčnej hodnoty ferochrómu publikáciu Metal Bulletin (ceny agentúry Fastmarkets).

(99)

Ako sa uvádza v odôvodnení 90, Komisia sa v prípade vápenca, dusíka a kyslíka rozhodla použiť náklady na tieto vstupy založené na dovoze do Malajzie s výnimkou dovozu z ČĽR a z krajín, ktoré nie sú členmi WTO.

(100)

Komisia vyjadrila náklady na dopravu, ktoré vznikli spolupracujúcemu vyvážajúcemu výrobcovi pri dodávke surovín, ako percentuálny podiel skutočných nákladov na suroviny a potom ten istý percentuálny podiel uplatnila na nedeformované náklady na tie isté suroviny, aby získala nedeformované náklady na dopravu. Komisia usúdila, že pomer medzi nákladmi vyvážajúceho výrobcu na suroviny a vykázanými nákladmi na dopravu by sa mohol v rámci tohto prešetrovania oprávnene použiť ako indikátor na účely odhadu nedeformovaných nákladov na dopravu surovín pri dodávke do závodu spoločnosti.

(101)

V prípade viacerých výrobných faktorov skutočné náklady, ktoré vznikli spolupracujúcemu vyvážajúcemu výrobcovi v období revízneho prešetrovania, predstavujú zanedbateľný podiel (spolu približne 3,3 %) celkových nákladov na suroviny. Keďže hodnota, ktorá sa v týchto prípadoch použila, nemala bez ohľadu na použitý zdroj žiadny citeľný vplyv na výpočet dumpingového rozpätia, Komisia sa rozhodla, že tieto náklady zahrnie do spotrebných materiálov, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 94.

(102)

Komisia použila štatistiky uverejnené Tureckým štatistickým úradom (51). Tento úrad uverejňuje podrobné informácie o nákladoch práce v rôznych hospodárskych odvetviach v Turecku. Komisia stanovila referenčnú hodnotu na základe hodinových nákladov práce za rok 2020 v ekonomickej činnosti „Výroba a spracovanie kovov“ (kód NACE 24 podľa klasifikácie NACE Rev. 2). Hodnoty sa následne upravili o infláciu s použitím domáceho indexu spotrebiteľských cien (52), aby odrážali náklady za obdobie prešetrovania.

(103)

Komisia použila priemernú priemyselnú cenu elektrickej energie a plynu pre priemyselných používateľov v Turecku zverejnenú Tureckým štatistickým úradom (53) za obdobie od júla 2021 do júna 2022 bez DPH.

(104)

Komisia použila sadzbu za vodu účtovanú Generálnym riaditeľstvom metropolitného mesta Izmir, ktoré zodpovedá za dodávky vody, zber a čistenie odpadových vôd v metropolitnom meste Izmir, kde sídli reprezentatívna spoločnosť vyrábajúca prešetrovaný výrobok. Z informácií je možné určiť sadzby platné pre priemyselné odvetvia a referenčná hodnota bude priemerná mesačná sadzba v období prešetrovania bez DPH (54).

(105)

V súvislosti s vodou spoločnosť Changshu Longteng Special Steel Co., Ltd., nepovažovala použitú referenčnú hodnotu, konkrétne náklady na vodu v Izmire, za reprezentatívnu, keďže spoločnosť Changshu Longteng Special Steel Co., Ltd., má sídlo vo vidieckej oblasti s jednoduchým prístupom k vode, z čoho vyplýva, že náklady spoločnosti Changshu Longteng Special Steel Co., Ltd., na vodu nemožno porovnávať s nákladmi v turistickom meste v Turecku.

(106)

Komisia ako referenčnú hodnotu použila sadzbu za vodu na priemyselné použitie v tureckom regióne, kde sídli výrobca prešetrovaného výrobku, spoločnosť Kocaer Çelik Sanayi. Vybratý región má okrem toho dobre rozvinutú priemyselnú základňu. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(107)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch.

(108)

Režijné náklady spojené s výrobou, ktoré vznikli spolupracujúcemu vyvážajúcemu výrobcovi, boli vyjadrené ako podiel na výrobných nákladoch, ktoré skutočne vznikli vyvážajúcemu výrobcovi. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady.

(109)

Pri stanovení nedeformovanej a primeranej výšky predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku Komisia vychádzala z finančných údajov spoločnosti Kocaer Çelik Sanayi za rok 2022 získaných z databázy Orbis.

(110)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(111)

Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Komisia uplatnila nedeformované jednotkové náklady na skutočnú spotrebu jednotlivých výrobných faktorov spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu. Tieto údaje o miere spotreby poskytnuté spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom boli overené počas krížových kontrol na diaľku. Komisia vynásobila jednotkové spotreby nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v reprezentatívnej krajine alebo inými nedeformovanými jednotkovými nákladmi identifikovanými v predchádzajúcej tabuľke.

(112)

Po druhé, s cieľom získať celkové nedeformované priame výrobné náklady Komisia pripočítala režijné náklady spojené s výrobou. Režijné náklady spojené s výrobou, ktoré vznikli spolupracujúcemu vyvážajúcemu výrobcovi, sa zvýšili o náklady na spotrebný materiál uvedený v odôvodnení 101 a následne sa vyjadrili ako podiel z priamych výrobných nákladov skutočne vynaložených jednotlivými vyvážajúcimi výrobcami. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady.

(113)

Napokon Komisia pripočítala predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnený na celkové nedeformované priame výrobné náklady (t. j. predajné, všeobecné a administratívne náklady dosiahli 10,98 % a zisk dosiahol 8,8 %).

(114)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu jednotlivých druhov výrobku na základe cien zo závodu, v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(115)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobca vyvážal do Únie priamo nezávislým zákazníkom.

(116)

Vývozná cena bola preto skutočne zaplatená cena alebo splatná cena za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(117)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu na základe cien zo závodu za druh výrobku.

(118)

Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Vykonali sa úpravy o náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie, clo, náklady na úver a bankové poplatky.

(119)

V prípade vyvážajúceho výrobcu Komisia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(120)

Úroveň spolupráce bola v tomto prípade vysoká, pretože vývoz spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu v období prešetrovania predstavoval celý dovoz. Spoločnosť Changshu Longteng Special Steel Co., Ltd., tvrdila, že v ČĽR existuje ďalší vyvážajúci výrobca dotknutého výrobku. Žiadna iná spoločnosť sa však neprihlásila a Komisia v štatistikách dovozu neidentifikovala ďalší vývoz. Komisia na základe uvedených skutočností usúdila, že je vhodné stanoviť dumpingové rozpätie pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na rovnakej úrovni ako v prípade spolupracujúcej spoločnosti.

(121)

Na tomto základe je predbežný vážený priemer dumpingového rozpätia vyjadrený ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takýto:

(122)

Komisia najskôr preskúmala, či je celkový objem predaja na domácom trhu vyvážajúceho výrobcu, spoločnosti Özkan Demir, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja podobného výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom na domácom trhu jednotlivého vyvážajúceho výrobcu predstavuje najmenej 5 % jeho celkového objemu predaja dotknutého výrobku na vývoz do Únie počas obdobia prešetrovania. Na tomto základe bol objem celkového predaja podobného výrobku na domácom trhu zo strany spoločnosti Özkan Demir reprezentatívny.

(123)

Komisia následne identifikovala druhy výrobku predávané na domácom trhu, ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhmi výrobku predávanými na vývoz do Únie v prípade vyvážajúceho výrobcu s reprezentatívnym predajom na domácom trhu.

(124)

Komisia potom preskúmala, či bol predaj spoločnosti Özkan Demir na domácom trhu pre každý druh výrobku, ktorý je rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj určitého druhu výrobku na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja tohto druhu výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom v období prešetrovania predstavuje aspoň 5 % celkového objemu predaja rovnakého alebo porovnateľného druhu výrobku na vývoz do Únie. Komisia určila, že pri malom počte druhov výrobkov, ktoré sa vyvážali do Únie v období prešetrovania, buď neexistoval vôbec žiadny predaj na domácom trhu, alebo predaj daného druhu výrobku na domácom trhu nedosahoval 5 % objemu, a tak nebol reprezentatívny.

(125)

Následne Komisia vymedzila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu pre každý druh výrobku v období prešetrovania s cieľom rozhodnúť o tom, či sa má na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočný predaj na domácom trhu.

(126)

Normálna hodnota je založená na skutočnej cene jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový, alebo nie, ak:

(127)

V tomto prípade je normálna hodnota váženým priemerom cien všetkého predaja daného druhu výrobku na domácom trhu počas obdobia prešetrovania.

(128)

Normálna hodnota je skutočná cena jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu len v prípade ziskového predaja daných druhov výrobku na domácom trhu v období prešetrovania, ak:

(129)

Z analýzy predaja na domácom trhu vyplýva, že [50 – 70] % všetkého predaja na domácom trhu bolo ziskových a že vážený priemer predajných cien bol vyšší ako výrobné náklady.

(130)

Normálna hodnota sa pri druhoch výrobku, ktorých predaj bol celkovo ziskový, vypočítala ako vážený priemer cien všetkého predaja na domácom trhu v období prešetrovania (odôvodnenia 126 a 127) alebo ako vážený priemer iba ziskového predaja (odôvodnenie 128), a to v závislosti od objemu ziskového predaja.

(131)

Pri druhoch výrobku, ktorých predaj 1. nebol vo všeobecnosti ziskový alebo v prípade ktorých sa 2. výrobok na domácom trhu nepredával vôbec alebo sa predával len v nedostatočnom množstve, a keď neexistujú konkrétne informácie o trhových cenách druhov výrobku, ktoré na domácom trhu nepredávala spoločnosť Özkan Demir, Komisia vytvorila normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia.

(132)

Normálna hodnota bola vytvorená pripočítaním týchto hodnôt k priemerným výrobným nákladom podobného výrobku spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu v období prešetrovania:

(133)

V prípade druhov výrobku, ktoré sa na domácom trhu nepredávali v reprezentatívnych množstvách, sa pripočítali priemerné predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk z transakcií uskutočnených v bežnom obchode na domácom trhu v súvislosti s týmito druhmi výrobku. V prípade druhov výrobku, ktoré sa na domácom trhu nepredávali vôbec, sa pripočítal vážený priemer predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku zo všetkých transakcií uskutočnených v bežnom obchode na domácom trhu.

(134)

Vyvážajúci výrobca vyvážal do Únie priamo nezávislým zákazníkom.

(135)

Vývozná cena bola preto skutočne zaplatená cena alebo splatná cena za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(136)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúceho výrobcu na základe cien zo závodu.

(137)

Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Vykonali sa úpravy o náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu a nakladanie, náklady na balenie, náklady na úver a bankové poplatky, provízie, rabaty a ostatné príspevky.

(138)

Komisia zistila problémy s menovým prepočtom počas obdobia prešetrovania. V článku 2 ods. 10 písm. j) základného nariadenia sa uvádza, že za dátum predaja by sa mal považovať dátum faktúry, možno však použiť dátum zmluvy, nákupnej objednávky alebo potvrdenia objednávky, ak sa v týchto dokladoch vhodnejšie stanovujú vecné podmienky predaja. Po prvé, Komisia zohľadnila výkyvy výmenného kurzu tureckej líry (a jej celkový výrazný pokles voči euru (55)). Po druhé, Komisia zohľadnila postupy stanovovania cien tureckého vyvážajúceho výrobcu, podľa ktorých sa vecné podmienky predaja stanovili v čase nákupnej objednávky namiesto v deň vystavenia faktúry, a to aj v prípade predaja na domácom trhu (56), aj v prípade predaja na vývoz. Komisia preto na konverziu normálnej hodnoty a vývoznej ceny na turecké líry použila výmenný kurz zo dňa nákupnej objednávky.

(139)

V prípade spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženým priemerom vývoznej ceny zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku.

(140)

Na tomto základe sú predbežné vážené priemery dumpingového rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, vo výške 13,6 %.

(141)

Úroveň spolupráce je v tomto prípade vysoká, pretože vývoz spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu počas obdobia prešetrovania predstavoval celý vývoz z Turecka do Únie, keďže z prešetrovania vyplynulo, že išlo o jediného vyvážajúceho výrobcu dotknutého výrobku. Komisia na základe uvedených skutočností usúdila, že je vhodné stanoviť dumpingové rozpätie pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na rovnakej úrovni ako v prípade spolupracujúcej spoločnosti.

(142)

Predbežné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(143)

Podľa informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii, podobný výrobok do roku 2020 vyrábali traja výrobcovia z Únie a dvaja výrobcovia vo zvyšku posudzovaného obdobia a obdobia prešetrovania. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(144)

Komisia nemohla poskytnúť údaje týkajúce sa objemu dovozu, podielu na trhu a dovozných cien z ČĽR a Turecka, pretože sú citlivé z hľadiska trhu a dôverné podľa článku 19 základného nariadenia vzhľadom na obmedzený počet strán pôsobiacich na trhu Únie (dvaja výrobcovia z Únie, jeden vyvážajúci výrobca z Turecka a jeden vyvážajúci výrobca z Číny). Poskytnutie týchto informácií by mohlo stranám umožniť spätný výpočet dôverných údajov konkrétnych spoločností. Komisia preto poskytla tieto informácie ako rozpätia a vo forme indexov, ktoré poskytli všetkým zainteresovaným stranám dostatok zmysluplných informácií, aby mohli pochopiť analýzu a závery Komisie a predložiť v tejto súvislosti pripomienky. Údaje sa poskytli aj vo forme zmysluplných trendov, aby všetky zainteresované strany mohli brániť svoje záujmy. Komisia nemohla poskytnúť informácie o metóde tvorby rozpätí, pretože by to stranám umožnilo získať z týchto rozpätí presné čísla.

(145)

Celková výroba Únie počas obdobia prešetrovania bola stanovená približne na [15 000 – 18 000] ton. Komisia stanovila výrobu v Únii na základe všetkých dostupných informácií o výrobnom odvetví Únie, ako sú informácie poskytnuté navrhovateľom, odhady uvedené v podnete a štatistické údaje z úradu Eurostat. Ako sa uvádza v odôvodnení 17, navrhovateľ bol jediným spolupracujúcim výrobcom z Únie, pričom predstavoval [75 – 85] % celkovej výroby podobného výrobku v Únii v období prešetrovania.

(146)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe celkového predaja oceľových hlavičkových plochých profilov v Únii zo strany výrobného odvetvia Únie, ku ktorému pripočítala celkový dovoz z tretích krajín do Únie. Metodika na vypracovanie odhadu dovozu je podrobne vysvetlená v oddiele 4.3.2.

(147)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 11 a 12, v posudzovanom období v Únii pôsobili traja výrobcovia z Únie: spoločnosti Losal (navrhovateľ), Olifer a Laminorul. Spoločnosť Olifer na prešetrovaní nespolupracovala a spoločnosť Laminorul v roku 2019 požiadala o vyhlásenie konkurzu. Objem predaja spoločností Olifer a Laminorul v Únii v posudzovanom období bol preto založený na odhade uvedenom v podnete (57). Spoločnosť Laminorul oceľové hlavičkové ploché profily predávala v Únii počas posudzovaného obdobia iba v rokoch 2019 a 2020, čo v uvedených rokoch predstavovalo približne [18 – 22] % (v roku 2019) a [4 – 7] % (v roku 2020) celkového predaja prešetrovaného výrobku výrobným odvetvím Únie. Pokiaľ ide o predaj v roku 2021 a období prešetrovania, všetok predaj výrobným odvetvím Únie sa považoval za predaj prešetrovaného výrobku. V prípade predchádzajúcich rokov sa usúdilo, že 75 % predaja spoločnosti Laminorul sa týkalo prešetrovaného výrobku, kým vo zvyšných 25 % išlo o predaj oceľových hlavičkových plochých profilov s väčšou šírkou, ktoré nepatria do vymedzenia výrobku. Komisia sa domnievala, že tieto predpoklady založené na trhových poznatkoch navrhovateľa, predstavujú rozumný odhad, ktorý bol potrebný na výpočet spotreby v Únii. Objem predaja navrhovateľa sa získal z vyplneného dotazníka overeného na mieste.

(148)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii (v tonách)

(149)

Spotreba v Únii v posudzovanom období klesla o 32 %. Po počiatočnom veľkom poklese o 40 % v roku 2020 sa spotreba v nasledujúcich rokoch znovu trochu zvýšila. Pokles v roku 2020 sa zhodoval s rokom, keď bola Únia najviac postihnutá pandémiou COVID-19, a možno ho z veľkej časti prisúdiť súvisiacim obmedzeniam pohybu, keď boli továrne obidvoch výrobcov a používateľov oceľových hlavičkových plochých profilov dočasne zatvorené. Navyše, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 29, oceľové hlavičkové ploché profily sa primárne používajú v lodiarskom priemysle. V Únii sa väčšina dotknutých výrobkov používa na výrobu výletných lodí a ďalších luxusných plavidiel, ako aj vojenských plavidiel. Jedným z dôsledkov pandémie COVID-19 bolo spomalenie objednávok na luxusné plavidlá a výroby luxusných plavidiel, čo malo silný vplyv na výrobu oceľových hlavičkových plochých profilov. Hoci sa spotreba po roku 2020 zvýšila, ešte ani zďaleka nedosiahla úroveň pred pandémiou.

(150)

Komisia skúmala, či by sa dovoz oceľových hlavičkových plochých profilov s pôvodom v dotknutých krajinách mal posúdiť súhrnne v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia.

(151)

Dumpingové rozpätie stanovené v súvislosti s dovozom z Číny a Turecka bolo nad úrovňou de minimis stanovenou v článku 9 ods. 3 základného nariadenia. Objem dovozu z jednotlivých dotknutých krajín nebol zanedbateľný v zmysle článku 5 ods. 7 základného nariadenia. Podiely na trhu v období prešetrovania boli [4,0 – 6,0] % a [53,0 – 58,0] %.

(152)

Podmienky hospodárskej súťaže v prípade dumpingového dovozu z Číny a Turecka a podobného výrobku boli podobné. Konkrétnejšie, dovážané výrobky si konkurovali navzájom a konkurovali si s oceľovými hlavičkovými plochými profilmi vyrobenými v Únii, pretože musia spĺňať rovnaké technické normy a byť certifikované tými istými inštitúciami, než splnia podmienky týkajúce sa ich zamýšľaného použitia. Oceľové hlavičkové ploché profily zo všetkých zdrojov sa predávajú prostredníctvom rovnakých predajných kanálov a podobným kategóriám zákazníkov. Lodiarske spoločnosti používajú tie isté oceľové hlavičkové ploché profily na ten istý účel a rozlišujú len podľa technických aspektov výrobku (napr. šírka, dĺžka, trieda ocele atď.), nie na základe jeho pôvodu.

(153)

Všetky kritériá stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia teda boli splnené a dovoz z Číny a Turecka sa na účely stanovenia ujmy hodnotil súhrnne.

(154)

Komisia stanovila objem dovozu z Číny a Turecka na základe overených údajov spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Overené údaje týchto výrobcov sa považovali za presnejšie ako údaje úradu Eurostat, pretože Eurostat vykazuje všetok dovoz, ktorý patrí pod číselný znak KN pre oceľové hlavičkové ploché profily. Tento kód zahŕňa aj oceľové hlavičkové ploché profily s rozmermi, ktoré nepatria do vymedzenia výrobku tohto prešetrovania.

(155)

Podiel dovozu na trhu bol stanovený na základe zastúpenia podielu tohto dovozu na celkovej spotrebe v Únii. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 146, spotreba v Únii vychádzala z predaja oceľových hlavičkových plochých profilov v Únii zo strany výrobného odvetvia Únie, ku ktorému sa pripočítal celkový dovoz z tretích krajín do Únie. Objem dovozu z iných tretích krajín, ako sa uvádza aj ďalej v tabuľke 3, sa stanovil na základe údajov úradu Eurostat. Komisia na účely vypracovania odhadu toho, ktorá časť tohto dovozu sa týkala dotknutého výrobku, vychádzala z predpokladov vysvetlených v oddiele C.1.1.1 podnetu. Podľa odhadu v podnete v rokoch 2019 a 2020 s prešetrovaným výrobkom súviselo 25 % dovozu zo Spojeného kráľovstva a 45 % dovozu v ďalších rokoch, keď známy výrobca zo Spojeného kráľovstva rozšíril svoj sortiment oceľových hlavičkových plochých profilov. V podnete sa ďalej odhadovalo, že 75 % dovozu zo všetkých ostatných krajín súviselo s prešetrovaným výrobkom. Na základe dostupných informácií Komisia považovala tieto predpoklady za rozumný odhad dovozu prešetrovaného výrobku.

(156)

Dovoz z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu (v tonách) a jeho podiel na trhu

(157)

Objem dovozu z dotknutých krajín sa od roku 2019 do obdobia prešetrovania zvýšil o 30 %, v roku 2020 prudko klesol a následne sa do obdobia prešetrovania čiastočne zotavil. Zároveň sa o 4 % zvýšil ich podiel na trhu. Pokles objemu dovozu z dotknutých krajín sa zhodoval s poklesom spotreby v Únii o 32 % v tom istom období, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 149. Keďže dotknuté krajiny boli schopné zachovať si a dokonca aj zvýšiť svoj podiel na trhu v čase klesajúcej spotreby, toto zvýšenie podielu na trhu sa uskutočnilo na úkor ostatných účastníkov trhu, a to najmä výrobného odvetvia Únie. Počas obdobia prešetrovania sa podiel dotknutých krajín na trhu opäť znížil o osem percent v porovnaní s rokom 2021, ostal však na vyššej úrovni ako ich podiel na trhu v roku 2019. Tento pokles podielu dotknutých krajín na trhu súvisel najmä so značným zvýšením predaja navrhovateľa jednému významnému klientovi v období prešetrovania. Z informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii, však nevyplýva, žeby toto zvýšenie bolo štrukturálne ani žeby tento pokračoval po období prešetrovania.

(158)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe overených údajov spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v súlade s určením objemu dovozu, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 154 až 155. Cenové podhodnotenie dovozu bolo stanovené na základe údajov, ktoré poskytli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia a spolupracujúci výrobca z Únie.

(159)

Vážený priemer ceny dovozu z dotknutých krajín do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 4

Dovozné ceny (v EUR/t)

(160)

Dovozné ceny vzrástli v prípade Číny o 33 % a v prípade Turecka o 39 %. Príčinou tohto nárastu je zvýšenie cien surovín a energií v dôsledku pandémie COVID-19 a najnovšie počas obdobia prešetrovania v dôsledku prebiehajúcej vojny na Ukrajine. Počas posudzovaného obdobia sa však predajné ceny Únie zvýšili ešte viac, a to až o 46 %.

(161)

Komisia určila cenové podhodnotenie v období prešetrovania tak, že porovnala:

(162)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami, a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel teoretického obratu spolupracujúceho výrobcu z Únie v období prešetrovania. Ukázalo sa, že dovážané výrobky vykazujú na trhu Únie vážené priemerné rozpätie podhodnotenia ceny o 6,5 % v prípade Číny a o 11,1 % v prípade Turecka.

(163)

Okrem toho Komisia zistila existenciu stlačenia cien. Ako sa uvádza v tabuľke 8, výrobné odvetvie Únie skutočne počas celého posudzovaného obdobia predávalo pod úrovňou výrobných nákladov. Značný tlak na ceny vyvolaný dumpingovým dovozom za nízke ceny bránil výrobnému odvetviu Únie vo zvyšovaní predajných cien s cieľom dosiahnuť ziskovosť, čo viedlo k stratám počas celého posudzovaného obdobia. Komisia konkrétne zistila predaj pod cieľovú cenu o 21,7 % v prípade Číny a o 30,0 % v prípade Turecka.

(164)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(165)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov z podnetu a overených údajov spolupracujúceho výrobcu z Únie. Tieto údaje sa týkali všetkých výrobcov z Únie, ktorí v posudzovanom období vyrábali a predávali dotknutý výrobok na trhu Únie. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 147, na začiatku posudzovaného obdobia existovali traja výrobcovia z Únie, z ktorých v období prešetrovania zostali iba dvaja z dôvodu konkurzu spoločnosti Laminorul. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplneného dotazníka od spolupracujúceho výrobcu z Únie. Pri oboch súboroch údajov sa konštatovalo, že sú reprezentatívne, pokiaľ ide o hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie ako celku, najmä z toho dôvodu, že spolupracujúci výrobca z Únie predstavoval v období prešetrovania vyše 75 % celkovej výroby v Únii.

(166)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(167)

Mikroekonomickými ukazovateľmi sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(168)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(169)

Objem výroby výrobného odvetvia Únie sa v priebehu posudzovaného obdobia znížil. Dôvodom je čiastočne spomínaný konkurz spoločnosti Laminorul, ale objem výroby dvoch zvyšných spoločností v roku 2020 takisto prudko klesol (58). Hoci sa objem výroby v nasledujúcich rokoch opäť zvýšil, v období prešetrovania bol stále výrazne pod úrovňou z roku 2019. Tento pokles v posudzovanom období je takisto v súlade s poklesom spotreby v Únii v tých istých rokoch.

(170)

Výrobná kapacita sa počas posudzovaného obdobia takisto znížila, a to z dôvodu konkurzu spoločnosti Laminorul. Výrobná kapacita zvyšných dvoch spoločností zostala počas posudzovaného obdobia stabilná. Miera využitia kapacity sa však v posudzovanom období znížila o 2 %, čo predstavuje zlepšenie po prudkom poklese v roku 2020 spôsobenom znížením spotreby a súvisiaceho objemu výroby v dôsledku pandémie COVID-19, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 149. Miera využitia kapacity dvoch zvyšných spoločností v období od roku 2019 do obdobia prešetrovania dokonca klesla ešte viac. (59)

(171)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja a podiel na trhu

(172)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie sa v posudzovanom období znížil o 38 %, pričom v roku 2020 prudko klesol a následne sa do obdobia prešetrovania čiastočne zotavil. V rovnakom období sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu znížil o 9 %. Klesajúci trend objemu predaja, i keď je o trochu menej prudký, možno pozorovať aj pri pohľade na samotné dve zvyšné spoločnosti, hoci v roku 2021 a v období prešetrovania znovu získali časť podielu na trhu (60). Pokles podielu na trhu a objemu predaja v Únii v roku 2020 sa zhodoval s konkurzom spoločnosti Laminorul. Hoci sa spotreba v Únii, dovoz a objem predaja v roku 2020 znížili v dôsledku pandémie COVID-19, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 149, časť objemu predaja, ktorý sa predtým pripisoval spoločnosti Laminorul, nahradil dovoz namiesto predaja ostatných výrobcov z Únie. Toto je očividné z údajov v tabuľkách 3 a 6, z ktorých vyplýva, že podiel Číny a Turecka na trhu sa v roku 2020 zvýšil a zároveň výrobné odvetvie Únie o svoj podiel na trhu prišlo. Po roku 2020 bolo výrobné odvetvie Únie schopné znovu získať časť podielu na trhu, o ktorý prišlo, nedosiahlo však úroveň spred roku 2020.

(173)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 169 a 170, objem výroby a miera využitia kapacity výrobného odvetvia Únie v posudzovanom období klesli, čo malo za následok vyššie fixné náklady na jednotku výroby. Zároveň sa v roku 2020 výrazne znížil dopyt po oceľových hlavičkových plochých profiloch a následne sa do obdobia prešetrovania mierne zotavil. V súvislosti s poklesom spotreby výrobné odvetvie Únie prišlo o značný objem predaja a podielu na trhu. Odvetvie bolo schopné znovu získať časť svojho objemu predaja a podielu na trhu len na úkor svojich predajných cien, ktoré ostali trvalo pod úrovňou výrobných nákladov výrobného odvetvia Únie, ako sa vysvetľuje v oddiele 4.4.3.1. Zhoršili sa teda perspektívy rastu výrobného odvetvia Únie.

(174)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita

(175)

Zamestnanosť v odvetví sa vyvíjala rovnako ako výroba a spotreba na trhu Únie a počas celého posudzovaného obdobia prudko klesla o 48 %. To bolo spôsobené predovšetkým konkurzom spoločnosti Laminorul, zamestnanosť sa však znížila aj v prípade navrhovateľa, hoci sa mierne zotavila po tom, čo v roku 2020 až do obdobia prešetrovania bola na najnižšej úrovni (62). Toto zníženie malo klesajúcu tendenciu pozorovanú v prípade spotreby v Únii v roku 2020 a obmedzené zotavenie spotreby nastalo do obdobia prešetrovania.

(176)

Zároveň sa od roku 2019 do obdobia prešetrovania zvýšila produktivita o 15 %. Tento údaj však ovplyvňuje skutočnosť, že spoločnosť Laminorul v roku 2019 prepustila veľkú časť svojich zamestnancov, ešte stále však uskutočňovala predaj v roku 2019 a v menšej miere aj v roku 2020. Produktivita dvoch zvyšných výrobcov z Únie sa v posudzovanom období znížila (63). Klesajúca produktivita dvoch zvyšných výrobcov z Únie poukazuje na zvýšené náklady práce na tonu vyrobených oceľových hlavičkových plochých profilov.

(177)

Všetky dumpingové rozpätia boli výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dampingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na objem a ceny dovozu z dotknutých krajín podstatný.

(178)

Ide o prvé antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dotknutého výrobku. Neboli preto k dispozícii žiadne údaje na posúdenie vplyvu možného minulého dumpingu.

(179)

Priemerné jednotkové predajné ceny spolupracujúceho výrobcu z Únie účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Predajné ceny v Únii

(180)

Priemerné predajné ceny spolupracujúcich výrobcov z Únie v posudzovanom období vzrástli o 46 %, kým jednotkové výrobné náklady sa zvýšili v menšej miere, a to o 41 % v tom istom období. Počas celého posudzovaného obdobia však predajné ceny boli neustále pod úrovňou priemerných výrobných nákladov. To znamená, že výrobca z Únie nebol schopný zvýšiť svoje predajné ceny na úroveň, na ktorej by sa pokryli jeho zvýšené výrobné náklady.

(181)

Predaj podobného výrobku na trhu Únie bol založený buď na rámcových zmluvách so zákazníkmi, v ktorých sa stanovili množstvá a ceny na nasledujúce obdobie (trvajúce od jedného roka po niekoľko mesiacov), alebo na kótovaných a spotových cenách. Spolupracujúci výrobca z Únie preto mal určitý priestor na zvýšenie predajných cien v súvislosti s rastúcimi cenami surovín a energií v čase nového prerokovania zmlúv alebo cenových ponúk. Počas posudzovaného obdobia sa mu to však pre cenový tlak dovozu, ktorý ďalej pokračoval vo vysokých objemoch, nepodarilo v potrebnom rozsahu. To viedlo k situácii, keď nepretržite dochádzalo k stratám spolupracujúceho výrobcu z Únie, ako sa vysvetľuje ďalej v oddiele 4.4.3.4.

(182)

Priemerné náklady práce jediného spolupracujúceho výrobcu z Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(183)

Priemerné náklady práce na jedného zamestnanca sa v posudzovanom období zvýšili o 12 %. To súviselo s poklesom počtu zamestnancov bez zníženia fixných nákladov podobného rozsahu.

(184)

Úroveň zásob spolupracujúceho výrobcu z Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 10

Zásoby

(185)

Zásoby najprv klesli o 18 % v roku 2020 a následne sa počas celého zvyšného posudzovaného obdobia zvyšovali, aby dosiahli úroveň o 17 % vyššiu ako v roku 2019. Konečný stav zásob ako percentuálny podiel výroby sa počas celého posudzovaného obdobia zvyšoval a dosiahol 16 až 19 % ročnej výroby. Tento stav má negatívny vplyv na finančnú situáciu spolupracujúceho výrobcu z Únie.

(186)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií spolupracujúceho výrobcu z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(187)

Komisia stanovila ziskovosť spolupracujúceho výrobcu z Únie tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v EÚ ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Spolupracujúci výrobca z Únie dokázal znížiť svoje straty počas posudzovaného obdobia, po celý čas však ostal v strate. Skutočnosť, že znížil svoju stratu v období prešetrovania v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, bola spôsobená najmä jeho zvýšenou schopnosťou, v spojení s prispôsobením svojej obchodnej stratégie, opätovne dohodnúť a prispôsobiť svoje ceny vyšším nákladom na energie a suroviny. Z dôvodu neustáleho tlaku na ceny vyvolaného dovozom z dotknutých krajín za nízke ceny, ktoré v posudzovanom období dokázali ešte zvýšiť svoj už aj tak veľmi vysoký podiel na trhu, sa však spolupracujúcemu výrobcovi z Únie nepodarilo do cien pre svojich zákazníkov premietnuť všetky náklady.

(188)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Čistý peňažný tok mal do obdobia prešetrovania klesajúcu tendenciu s negatívnym peňažným tokom v rokoch 2020 a 2021 a opäť stúpajúcu tendenciu v období prešetrovania až do celkového poklesu o 96 % počas celého posudzovaného obdobia. Tento negatívny vývoj ukázal, že spolupracujúci výrobca z Únie mal ťažkosti v oblasti financovania svojich činností z vlastných zdrojov, čo je ďalším ukazovateľom jeho zhoršenej finančnej situácie.

(189)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Spolupracujúci výrobca z Únie nepretržite investoval do zvyšovania efektívnosti svojich výrobných zariadení, ako je nadobudnutie nových strojových zariadení na brokovanie a natieranie s cieľom umožniť, aby sa tieto časti výrobného procesu vykonávali interne, pričom v minulosti sa zadávali externe, čím sa zvýši efektívnosť a skráti prípravný čas. Jeho schopnosť investovať však bola obmedzená z dôvodu jeho nepretržitej straty. Navyše návratnosť investícií ostala počas celého obdobia negatívna, a to aj napriek zlepšeniu v posudzovanom období. Spolupracujúci výrobca z Únie preto nebol schopný vytvárať dostatočný zisk na pokrytie svojich investícií.

(190)

Schopnosť spolupracujúceho výrobcu z Únie získať kapitál bola ovplyvnená jeho negatívnou finančnou situáciou. Neprestávajúce straty a čistý peňažný tok poukazovali na vážne obavy týkajúce sa stavu likvidity výrobcu a jeho schopnosti získať kapitál na financovanie svojej prevádzkovej činnosti a potrebných investícií.

(191)

Výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu počas celého posudzovaného obdobia. Trvale stratová situácia výrobného odvetvia Únie počas uvedeného obdobia sa zhodovala so značným objemom dovozu z dotknutých krajín za ceny nižšie, než sú výrobné náklady výrobného odvetvia Únie. Ako sa rozoberá v oddiele 4.3.3, ceny výrobného odvetvia Únie boli výrazne cenovo podhodnotené a stlačené dovozom z dotknutých krajín.

(192)

V období celkového zníženia spotreby v Únii a po miernom zotavení po počiatočnom výraznom poklese predaja oceľových hlavičkových plochých profilov v Únii v roku 2020 zvýšenie objemu dovozu z dotknutých krajín na trhu Únie prekonalo nárast objemu predaja v Únii. Po počiatočnom poklese o 35 % v roku 2020 sa objem dovozu z dotknutých krajín zvýšil na úroveň 70 % objemu dovozu v roku 2019. Objem predaja výrobného odvetvia Únie spočiatku klesol o 53 % a vrátil sa na úroveň iba 62 % objemu predaja v roku 2019.

(193)

Zároveň sa zvýšili predajné ceny výrobného odvetvia Únie aj dvoch dotknutých krajín. Hoci však výrobné odvetvie Únie neustále nebolo schopné zvýšiť svoju cenovú úroveň na dosiahnutie ziskovosti, rozdiel medzi predajnými cenami výrobného odvetvia Únie a dovoznými cenami z obidvoch dotknutých krajín sa prehĺbil. Ceny Únie sa v posudzovanom období zvýšili o 46 %, kým dovozné ceny v tom istom období vzrástli o 33 % pri dovoze z ČĽR a o 39 % pri dovoze z Turecka. To znamená, že napriek nárastu cien dovozu aj predaja v Únii ceny dovozu z dvoch dotknutých krajín vyvíjali čoraz väčší cenový tlak na predajné ceny výrobného odvetvia Únie. V dôsledku toho, hoci výrobné odvetvie Únie bolo prinútené naďalej predávať so stratou, v období od roku 2019 do obdobia prešetrovania prišlo o svoj podiel na trhu v prospech dotknutých krajín. Hoci výrobné odvetvie Únie v období prešetrovania znovu získalo časť podielu na trhu, o ktorý prišlo, nedosiahlo úroveň z roku 2019. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 157, zvýšenie podielu na trhu v období prešetrovania nebolo svojou povahou štrukturálne, ale súviselo najmä s dočasným nárastom objednávok od konkrétneho klienta.

(194)

Takmer všetky ukazovatele ujmy sa vyznačovali celkovým negatívnym trendom počas posudzovaného obdobia. Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity sa zhoršili v súlade s nižším objemom predaja a podielu na trhu. Spočiatku sa ukazovatele vyvíjali v roku 2020 negatívne, najmä z dôvodu pandémie COVID-19 a konkurzu spoločnosti Laminorul, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 149, 160, 170 a 172. Od roku 2020 bola Únia schopná sa do určitej miery zotaviť, keďže sa po pandémii COVID-19 opäť zvýšil dopyt po oceľových hlavičkových plochých profiloch, ako aj ich spotreba v Únii. Hoci sa však ukazovatele ujmy vyznačovali po roku 2020 zlepšením, v období prešetrovania boli všetky stále pod úrovňou spred roku 2020. Z dôvodu neustále vysokého objemu a trhového podielu dumpingového dovozu z dotknutých krajín za ceny, ktoré sú pod úrovňou výrobných nákladov výrobného odvetvia Únie, výrobné odvetvie Únie nebolo schopné zotaviť sa v miere nevyhnutnej na dosiahnutie stabilnej a ziskovej finančnej situácie.

(195)

V posudzovanom období sa čisté investície znížili o 36 %, kým návratnosť investícií zostala negatívna. Peňažný tok sa v posudzovanom období výrazne menil a od roku 2020 bol prevažne negatívny alebo sa blížil k nule. To ovplyvnilo schopnosť výrobného odvetvia Únie samostatne financovať svoju prevádzku.

(196)

V rovnakom období sa počet zamestnancov znížil o 48 %, prevažne z dôvodu konkurzu spoločnosti Laminorul v roku 2020, ale podobné klesajúce tendencie bolo vidieť aj v prípade iných výrobcov z Únie. Zároveň sa znížila produktivita (bez zohľadnenia predaja spoločnosťou Laminorul, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 176), čo viedlo k vyšším nákladom práce na tonu oceľových hlavičkových plochých profilov.

(197)

Ako už bolo uvedené, ekonomické ukazovatele ako ziskovosť, peňažný tok a návratnosť investícií boli počas posudzovaného obdobia negatívne. To negatívne ovplyvnilo schopnosť výrobného odvetvia Únie samostatne financovať prevádzku, potrebné investície a získavať kapitál, čo bránilo jeho rastu a dokonca ohrozilo jeho prežitie.

(198)

Na základe uvedeného Komisia v tejto fáze dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(199)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z dotknutých krajín spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto preskúmala, či výrobnému odvetviu Únie mohli v rovnakom čase spôsobiť ujmu aj iné známe faktory. Komisia zabezpečila, aby prípadná ujma spôsobená inými faktormi než dumpingovým dovozom z dotknutých krajín nebola pripísaná tomuto dumpingovému dovozu. Medzi tieto faktory patril dovoz z iných tretích krajín, vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie, negatívny vplyv pandémie COVID-19 na spotrebu v Únii, zvýšenie ceny energií a údajná nedostatočná diverzifikácia výrobkov.

(200)

Komisia preskúmala vývoj objemu dovozu z dotknutých krajín a jeho vplyv na výrobné odvetvie Únie, ako sa vyžaduje v článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(201)

Množstvo dovozu z dotknutých krajín sa v posudzovanom období znížilo o 30 %. Tento pokles, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 157, sa zhodoval s podobným znížením spotreby v Únii, ktorú spôsobila najmä pandémia COVID-19 a výsledné zníženie dopytu po výstavbe lodí a súvisiacich vstupoch, ako sú oceľové hlavičkové ploché profily. Ako sa však vysvetľuje v odôvodneniach 192 až 193, pozorované zvýšenie objemu dovozu po roku 2020 bolo väčšie ako zvýšenie objemu predaja v Únii v tom istom období.

(202)

V roku 2020 výrobné odvetvie Únie prišlo o podiel na trhu, a to najmä z dôvodu zániku spoločnosti Laminorul. Ako sa uvádza v tabuľkách 3 a 6 podiel na trhu, ktorý predtým mala spoločnosť Laminorul, sa čiastočne rozdelila medzi Turecko a Čínu. Dotknuté krajiny medzi rokmi 2019 a 2021 nepretržite zvyšovali svoj podiel na trhu. Dotknuté krajiny v období prešetrovania opäť stratili časť podielu na trhu, ktorý získali v predchádzajúcich rokoch, čo prospelo výrobnému odvetviu Únie. Hoci výrobné odvetvie Únie bolo schopné získať späť časť podielu na trhu, o ktorý prišlo v roku 2020, ešte stále však nedosiahlo úrovne spred roku 2020. Podiel dovozu z dotknutých krajín na trhu sa zvýšil z [54,1 – 61,1] % v roku 2019 na [57,0 – 64,0] % v období prešetrovania, čiže sa zvýšil o 4 %, kým výrobné odvetvie Únie v tom istom období prišlo o podiel na trhu. V dôsledku toho došlo k výraznému zvýšeniu dumpingového dovozu v zmysle článku 3 ods. 3 základného nariadenia.

(203)

Tento dovoz sa navyše počas celého posudzovaného obdobia uskutočňoval za ceny, ktoré boli výrazne nižšie než ceny výrobného odvetvia Únie. Hoci výrobné odvetvie Únie bolo schopné zvýšiť svoje ceny počas posudzovaného obdobia, aby čiastočne pokrylo vyššie ceny surovín a vstupov, nedokázalo zvýšiť svoje ceny v plnej miere nevyhnutnej na pokrytie svojich výrobných nákladov. Hoci sa v posudzovanom období zároveň zvýšili aj dovozné ceny z Číny a Turecka, toto zvýšenie bolo v menšej miere ako zvýšenie zo strany výrobného odvetvia Únie a vychádzalo z nižšej cenovej úrovne. Priemerná dovozná cena z Číny aj Turecka totiž bola počas celého posudzovaného obdobia trvale nižšia ako výrobné náklady výrobného odvetvia Únie.

(204)

Tlak na ceny vyvíjaný dovozom z Číny aj Turecka za nízke ceny znamenal, že výrobné odvetvie Únie nemalo na výber a muselo pristúpiť na stanovenie cien v snahe znovu získať časť objemu predaja, o ktorý prišlo v roku 2020, a to v období klesajúcej spotreby a rastúcich výrobných nákladov. Aj keď výrobné odvetvie Únie dokázalo v období prešetrovania zvýšiť svoj objem predaja po roku 2020 na 62 % úrovne z roku 2019, nebolo schopné to spraviť v rovnakej miere, o akú sa zvýšila spotreba v Únii (ktorá v období prešetrovania dosiahla 68 % úrovne z roku 2019) a o akú sa zvýšil dovoz z dotknutých krajín (70 % úrovne z roku 2019). To zas viedlo k situácii, keď v posudzovanom období nepretržite dochádzalo k stratám spolupracujúceho výrobcu z Únie. V rovnakom období sa podobný negatívny vývoj prejavil aj pri iných finančných ukazovateľoch, ako je návratnosť investícií a peňažný tok. Hoci sa návratnosť investícií v posudzovanom období zlepšila, zostala celé obdobie dôsledne negatívna, kým peňažný tok sa v období prešetrovania zotavil iba na 4 % úrovne z roku 2019.

(205)

Zhoršenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sa zhoduje s výraznou prítomnosťou dumpingového dovozu z dotknutých krajín. V kontexte zmenšujúceho sa trhu mal zvýšený podiel dovozu z dotknutých krajín na trhu v kombinácii s jeho nízkymi priemernými predajnými cenami negatívny vplyv na finančnú situáciu výrobného odvetvia Únie. Hoci výrobné odvetvie Únie bolo schopné sa do obdobia prešetrovania do určitej miery zotaviť z poklesu objem predaja a straty podielu na trhu, ku ktorým došlo v roku 2020, nedokázalo dostatočne zvýšiť svoje predajné ceny s cieľom úplne pokryť výrazné zvýšenie výrobných nákladov z dôvodu väčšej prítomnosti dumpingového dovozu dotknutého výrobu z dotknutých krajín. Dovoz z dotknutých krajín za nízke ceny preto spôsobil stlačenie cien.

(206)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia predbežne zistila, že značná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bola zapríčinená dumpingovým dovozom z dotknutých krajín v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia. Táto ujma mala vplyv na objem aj cenu.

(207)

Objem dovozu z ostatných tretích krajín sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 12

Dovoz z tretích krajín

(208)

V posudzovanom období bolo jedinou inou treťou krajinou, z ktorej sa do Únie dovážal značný objem oceľových hlavičkových plochých profilov, Spojené kráľovstvo. Oceľové hlavičkové ploché profily vyrobené v Spojenom kráľovstve sa však iba čiastočne týkali prešetrovaného výrobku. Spoločnosť British Steel, ktorá je jediným známym výrobcom oceľových hlavičkových plochých profilov v Spojenom kráľovstve, v roku 2019 vyrábala iba profily so šírkou 200 mm a viac, od roku 2020 profily so šírkou 180 mm a viac a v súčasnosti vyrába profily aj so šírkou najmenej 160 mm (64). Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 154, štatistické informácie týkajúce sa oceľových hlavičkových plochých profilov dostupné v Eurostate za posudzované obdobie zahŕňajú všetky rozmery oceľových hlavičkových plochých profilov, nielen prešetrovaný výrobok. Na základe informácií uvedených v podnete Komisia odhadla časť dovážaného objemu registrovaného v rámci úradu Eurostat, ktorá súvisela s dotknutým výrobkom v jednotlivých rokoch.

(209)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 157 a 172, dovoz z dotknutých krajín, ako aj objem predaja výrobného odvetvia Únie v roku 2020 výrazne klesli a následne sa v nasledujúcich rokoch čiastočne zotavili. Zároveň dovoz zo Spojeného kráľovstva sa v roku 2020 zvýšil o 40 %, v roku 2021 klesol iba na polovicu objemu z roku 2019 a znovu sa zvýšil na úroveň 16 % pod objemom z roku 2019. Spolupracujúci používateľ vysvetlil, že výrobca v Spojenom kráľovstve vyrába oceľové hlavičkové ploché profily (a vyváža ich) nepravidelne a iba vtedy, keď svoju výrobnú kapacitu nevyčlení na iné výrobky.

(210)

Pozorované zvýšenie a zníženie objemu dovozu zo Spojeného kráľovstva nezodpovedá súbežnému znižovaniu a zvyšovaniu dovozu z dotknutých krajín alebo predaja výrobného odvetvia Únie. Dovozné ceny zo Spojeného kráľovstva boli navyše výrazne nad cenovou úrovňou dovozu oceľových hlavičkových plochých profilov z dotknutých krajín a približovali sa k cenám výrobného odvetvia Únie v období prešetrovania.

(211)

Komisia na základe uvedených skutočností a s ohľadom na veľký objem dovozu z dotknutých krajín za nízke ceny v porovnaní s objemom s iných tretích krajín predbežne dospela k záveru, že dovoz z iných tretích krajín neoslabuje príčinnú súvislosť medzi ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie a dumpingovým dovozom z dotknutých krajín.

(212)

Objem vývozu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal takto:

Tabuľka 13

Výkonnosť výrobcov z Únie v oblasti vývozu

(213)

Vývoz výrobného odvetvia Únie sa od roku 2019 neustále znižoval na zanedbateľné množstvo v období prešetrovania. Výrobné odvetvie Únie poukázalo na celosvetový pokles spotreby v dôsledku pandémie COVID-19 ako príčiny tohto zníženia, ako aj na konkurenciu najmä zo strany tureckého vývozu s nízkymi cenami, ktorý sa neuskutočňoval iba na domácom trhu, ale aj na trhoch tretích krajín.

(214)

Vývoz tvoril iba malú časť celkového predaja výrobného odvetvia Únie a predstavoval [5 – 9] % jeho výroby v roku 2019, pričom sa v období prešetrovania znížil na [3 – 1] %. Komisia preto predbežne usúdila, že hoci pokles vývoznej výkonnosti mohol prispieť k ujme, ktorú výrobné odvetvie Únie utrpelo, ako to tvrdila aj turecká vláda vo svojich pripomienkach týkajúcich sa začatia prešetrovania, so zreteľom na vysoký podiel predaja v Únii v porovnaní s predajom na vývoz počas celého posudzovaného obdobia, pokles predaja na vývoz nestačí na oslabenie príčinnej súvislosti medzi dumpingovým dovozom z dotknutých krajín a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie.

(215)

Vo svojich pripomienkach týkajúcich sa začatia prešetrovania turecká vláda, spoločnosť Özkan Demir a spoločnosť Fincantieri poukázali na pandémiu COVID-19 a súbežné zníženie spotreby ako na faktory, ktoré prispeli alebo spôsobili ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Ako sa uvádza v tabuľke 2, spotreba oceľových hlavičkových plochých profilov v Únii sa v posudzovanom období znížila o 32 %, čo skutočne súviselo najmä s pandémiou COVID-19, ako sa uvádza v odôvodnení 149. Zároveň však došlo k ešte väčšiemu poklesu, až o 38 %, predaja na trhu Únie zo strany výrobného odvetvia Únie. Navyše situácia spôsobujúca ujmu, ktorú vyvolal značný objem dovozu za ceny pod úrovňou výrobných nákladov výrobného odvetvia Únie, existovala už v roku 2019, kým vplyv pandémie COVID-19 sa prejavil až od roku 2020. Pandémia COVID-19 a výsledný pokles spotreby oceľových hlavičkových plochých profilov v Únii by sa preto nemali chápať ako príčina situácie spôsobujúcej ujmu výrobnému odvetviu Únie, ale skôr ako priťažujúci faktor v roku 2020.

(216)

Na základe uvedených skutočností Komisia predbežne dospela k záveru, že vývoj spotreby v Únii neoslabuje príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(217)

Turecká vláda tvrdila, že zvýšenie cien energií od konca roku 2021 a najmä v roku 2022 v dôsledku vojenskej agresie Ruskej federácie voči Ukrajine ovplyvnilo situáciu navrhovateľa spôsobujúcu ujmu, ktorá by sa nemala pripisovať dovozu z dotknutých krajín.

(218)

Ako však vyplýva z tabuľky 8, výrobné odvetvie Únie bolo schopné od roku 2021 do obdobia prešetrovania zvýšiť svoje predajné ceny z [1 000 – 1 150] eur na [1 200 – 1 400] eur. Toto zvýšenie na úrovni približne 24 % prekonalo nárast výrobných nákladov v tom istom období, z čoho vyplýva, že zvýšenie nákladov alebo cien energie bolo možné presunúť na zákazníkov. Výrobné odvetvie Únie však stále nebolo schopné zvýšiť svoje predajné ceny tak, aby v plnej miere pokrylo svoje celkové výrobné náklady, a to z dôvodu tlaku na ceny vyvíjaného neustálym dovozom z dotknutých krajín za nízke ceny.

(219)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 163, 180 a 181, výrobné odvetvie Únie nebolo schopné primerane upravovať svoje predajné ceny počas celého posudzovaného obdobia s cieľom dosiahnuť ziskovosť. Keďže sa tento vzorec pozoroval počas dlhého časového úseku, nemožno ho vysvetliť iba zvýšením nákladov na energie v období prešetrovania. Táto nemožnosť upraviť predajné ceny sa časovo zhoduje s nárastom podielu dumpingového dovozu z dotknutých krajín na trhu, a to na značných úrovniach cenového podhodnotenia, čím sa stlačili predajné ceny výrobného odvetvia Únie, čo bráni výrobnému odvetviu Únie v návrate k ziskovosti.

(220)

Komisia preto predbežne dospela k záveru, že vývoj nákladov na energie nemohol spôsobiť ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(221)

Spoločnosť Özkan Demir tvrdila, že ujmu výrobnému odvetviu Únie čiastočne spôsobila skutočnosť, že v lodiarskom odvetví ide o všeobecný postup nakúpiť všetky jednotlivé rozmery a druhy oceľových hlavičkových plochých profilov daného projektu z jedného a toho istého zdroja, a to v záujme lepšej vysledovateľnosti. Keďže výrobné odvetvie Únie vyrába iba oceľové hlavičkové ploché profily so šírkou najviac 204 mm, nemá podľa spoločnosti Özkan Demir konkurenčnú výhodu, ktorú má spoločnosť Özkan Demir, ktorá vyrába všetky rozmery oceľových hlavičkových plochých profilov.

(222)

Komisia však nezistila žiadne dôkazy o údajnej praxi lodiarskych spoločností nakupovať všetky oceľové hlavičkové ploché profily z jedného zdroja a ani spoločnosť Özkan Demir neposkytla takéto dôkazy. Spolupracujúci používateľ a neprepojený dovozca naopak vo svojich podaniach poukázali na potrebu diverzifikovaných zdrojov dodávok namiesto závislosti iba od jedného dodávateľa. Používateľ takisto uviedol, že oceľové hlavičkové ploché profily vo všeobecnosti nakupujú podľa stavu zásob, že všetky oceľové hlavičkové ploché profily rovnakej veľkosti sa môžu používať bez ohľadu na ich zdroj a že nákupy nesúvisia s konkrétnym projektom.

(223)

Výrobné odvetvie Únie navyše v posledných rokoch investovalo do diverzifikácie výrobku, keď v posudzovanom období rozšírilo sortiment oceľových hlavičkových plochých profilov. V tejto súvislosti spoločnosť Fincantieri vo svojich pripomienkach poukázala na časť textu v podnete, v ktorom navrhovateľ uviedol, že „je lacnejšie vyrábať profily s nominálnou šírkou do 180 mm“. Spoločnosť Fincantieri preto spochybnila rozhodnutie navrhovateľa investovať do výroby väčších rozmerov profilov a tvrdila, že práve investície prispeli k slabému zisku výrobného odvetvia Únie.

(224)

V rozpore s týmto tvrdením však z podnetu aj overených údajov navrhovateľa vyplýva, že výroba väčších rozmerov oceľových hlavičkových plochých profilov je ekonomickejšia, keďže sa pri nej vyžaduje menej valcovania a je časovo efektívnejšia. V bode 1.3 podnetu sa takisto uvádza, že „čím menší je rozmer hlavičkového plochého profilu, tým vyššie sú náklady“. To by znamenalo, že stratégia diverzifikácie výrobného odvetvia Únie v minulosti bude mať skôr pozitívny prínos k jej ziskovosti, než aby prispela k utrpenej ujme.

(225)

Komisia preto predbežne dospela k záveru, že údajný nedostatok diverzifikácie druhov oceľových hlavičkových plochých profilov zo strany výrobného odvetvia Únie nebol taký, aby oslabil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(226)

Od roku 2019 do obdobia prešetrovania došlo k celkovému zhoršeniu finančnej situácie výrobného odvetvia Únie. Toto zhoršenie bolo obzvlášť výrazné v roku 2020, pričom po tomto roku sa do obdobia prešetrovania situácia do určitej miery zlepšila. Na konci posudzovaného obdobia však bolo výrobné odvetvie Únie stále v strate a nebolo schopné znovu dosiahnuť úrovne, ktoré malo pred rokom 2020. Tieto negatívne okolnosti sa časovo zhodujú so zvýšeným podielom dovozu oceľových hlavičkových plochých profilov z dotknutých krajín na trhu, ktorý sa uskutočňoval za dumpingové ceny, ktoré sa počas posudzovaného obdobia síce zvyšovali, ale v menšej miere ako ceny výrobného odvetvia Únie, ako sa uvádza v oddiele 5.1.

(227)

Komisia rozlíšila a oddelila účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od účinkov dumpingového dovozu spôsobujúceho ujmu. Účinok dovozu z iných tretích krajín, vývoznej výkonnosti výrobného odvetvia Únie, negatívneho vplyvu pandémie COVID-19 na spotrebu v Únii, zvýšenia ceny energií a údajnej nedostatočnej diverzifikácie výrobkov na negatívny vývoj výrobného odvetvia Únie z hľadiska objemu výroby, predajných cien a ziskovosti bol len obmedzený.

(228)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia v tejto fáze dospela k záveru, že dumpingový dovoz z dotknutých krajín spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu a že iné faktory, jednotlivo alebo spoločne, nestačia na oslabenie príčinnej súvislosti medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou.

(229)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia preskúmala, či by clo nižšie než dumpingové rozpätie stačilo na odstránenie ujmy, ktorú dumpingový dovoz spôsobil výrobnému odvetviu Únie.

(230)

Ujma by bola odstránená, ak by bolo výrobné odvetvie Únie schopné dosahovať cieľový zisk predajom za cieľovú cenu v zmysle článku 7 ods. 2c a 2d základného nariadenia.

(231)

V súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia Komisia pri určovaní cieľového zisku zohľadnila tieto faktory: úroveň ziskovosti pred zvýšením dovozu z dotknutých krajín, úroveň ziskovosti potrebnú na pokrytie celkových nákladov a investícií, výskum a vývoj a inovácie, ako aj úroveň ziskovosti, ktorú možno očakávať za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Takéto ziskové rozpätie by nemalo byť nižšie ako 6 %.

(232)

Spolupracujúci výrobca z Únie bol počas celého posudzovaného obdobia v strate. Navrhovateľ navrhoval cieľový zisk vo výške 7,4 % na základe zisku, ktorý dosahoval v rámci iných skupín výrobkov v roku 2019. Komisia však usúdila, že iné skupiny výrobkov sa týkali závesov na dvere automobilov a špeciálnych profilov, ktoré mali vyššiu cenu, boli komplexnejšie a šlo o výrobky pre špecializovaných zákazníkov. Ziskové rozpätie sa preto predbežne stanovilo na úrovni 6 % v súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia.

(233)

Na základe toho je cena nespôsobujúca ujmu [1 300] – [1 600] EUR/t oceľových hlavičkových plochých profilov, čo je výsledkom uplatnenia uvedeného ziskového rozpätia 6 % na výrobné náklady spolupracujúceho výrobcu z Únie počas obdobia prešetrovania.

(234)

Komisia následne určila úroveň rozpätia ujmy na základe porovnania váženého priemeru dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v dotknutých krajinách, stanovenej na účely výpočtov cenového podhodnotenia, s váženým priemerom ceny podobného výrobku nespôsobujúcej ujmu, ktorý v období prešetrovania predával spolupracujúci výrobca z Únie na trhu Únie. Každý rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel váženého priemeru hodnoty CIF dovozu.

(235)

Úroveň odstránenia ujmy v prípade „všetkých ostatných spoločností“ bola vymedzená rovnako ako dumpingové rozpätie pre tieto spoločnosti (pozri odôvodnenie 120 v prípade ČĽR a odôvodnenie 141 v prípade Turecka).

(236)

V nadväznosti na uvedené posúdenie by predbežné antidumpingové clá mali byť v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia stanovené takto:

(237)

Keďže sa Komisia rozhodla, že uplatní článok 7 ods. 2 základného nariadenia, v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala, či môže dospieť k jednoznačnému záveru, že v tomto prípade nie je napriek zisteniu existencie dumpingu spôsobujúceho ujmu v záujme Únie prijať opatrenia. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(238)

V Únii pôsobia dve spoločnosti vyrábajúce oceľové hlavičkové ploché profily. Priamo zamestnávajú [130 – 160] pracovníkov a nachádzajú sa v Španielsku a Taliansku. V roku 2019 ešte existoval jeden ďalší výrobca z Únie so sídlom v Rumunsku. V dôsledku toho bola celková priama zamestnanosť v sektore oceľových hlavičkových plochých profilov v roku 2019 takmer dvojnásobná v porovnaní s počtom zamestnancov v období prešetrovania.

(239)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom z dotknutých krajín počas obdobia prešetrovania. Uloženie opatrení by výrobnému odvetviu Únie umožnilo udržať si podiel na trhu, zvýšiť produkciu a využitie kapacity, zvýšiť ceny tak, aby pokrývali výrobné náklady, a dosiahnuť úroveň ziskovosti, ktorá sa dá očakávať za bežných podmienok hospodárskej súťaže. To by viedlo k tomu, že sa výrobné odvetvie Únie vráti do udržateľnej situácie, ktorá mu umožní uskutočniť budúce investície.

(240)

Neuloženie opatrení by pravdepodobne viedlo k ďalšej strate podielu na trhu a ku zhoršeniu ziskovosti, ktorá bola negatívna už počas posudzovaného obdobia. To by pravdepodobne viedlo k ďalšiemu zatváraniu výrobných zariadení a prepúšťaniu, čím by sa ohrozila životaschopnosť výrobného odvetvia Únie. Toto je obzvlášť relevantné s ohľadom na skutočnosť, že v súčasnosti ostávajú iba dvaja výrobcovia z Únie – obaja malé a stredné podniky.

(241)

Komisia preto predbežne dospela k záveru, že uloženie predbežných antidumpingových opatrení na dovoz oceľových hlavičkových plochých profilov s pôvodom v dotknutých krajinách je v záujme výrobného odvetvia Únie.

(242)

Počas prešetrovania sa prihlásil iba jeden neprepojený dovozca, spoločnosť Baglietto, a poskytol vyplnený dotazník. Nanešťastie aj napriek niekoľkým revíziám vyplneného dotazníka zostalo množstvo informácií neúplných vrátane opisnej časti dotazníka, takže vyplnený dotazník bol príliš nedostatočný na to, aby sa použil pri prešetrovaní. Dovozca súhlasil, že namiesto toho poskytne podanie týkajúce sa ujmy a záujmu Únie. V tomto podaní spoločnosť Baglietto namietala proti antidumpingovým opatreniam a tvrdila, že tieto opatrenia obmedzia dostupnosť oceľových hlavičkových plochých profilov v Únii, čo by mohlo v konečnom dôsledku viesť k vytvoreniu duopolu alebo monopolu na trhu Únie.

(243)

Prihlásili sa aj dvaja používatelia, ktorí poskytli vyplnené dotazníky. Odpoveď jedného používateľa bola príliš neúplná, aby bola prijatá do prešetrovania, kým odpoveď používateľa, spoločnosti Fincantieri, bola prijatá a overená na mieste. Spoločnosť Fincantieri je najväčšou lodiarskou spoločnosťou v Únii, a teda je jedným z najdôležitejších používateľov prešetrovaného výrobku.

(244)

Spoločnosť Fincantieri tvrdila, po prvé, že uložením antidumpingových opatrení sa v podstate uzavrie trh pre dovoz oceľových hlavičkových plochých profilov, čo by mohlo spôsobiť nedostatočnú ponuku, najmä pokiaľ ide o oceľové hlavičkové ploché profily so šírkou 160 – 200 mm, ktoré vyrábal iba jeden výrobca z Únie. Po druhé, používateľ tvrdil, že uložením opatrení by sa zhoršila nedostatočná dostupnosť na trhu Únie. Podľa spoločnosti Fincantieri, výrobné odvetvie Únie nemá dostatočnú kapacitu na uspokojenie potreby celého lodiarskeho odvetvia. Dodávky zo strany výrobného odvetvia Únie navyše v období prešetrovania čelili omeškaniam a logistickým problémom, čo prinútilo spoločnosť Fincantieri využiť dovoz z dotknutých krajín. Po tretie, spoločnosť Fincantieri uviedla, že okrem dotknutých krajín neexistujú žiadni iní spoľahliví alternatívni poskytovatelia oceľových hlavičkových plochých profilov.

(245)

Popri dovozcovi a používateľovi aj turecká vláda tvrdila, že uloženie antidumpingových opatrení povedie k vzniku monopolu na trhu Únie. Turecká vláda zároveň poukázala na existujúce ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu oceľových výrobkov vrátane oceľových hlavičkových plochých profilov, ktoré podľa nej už dostatočne chránia výrobné odvetvie Únie.

(246)

Hlavné argumenty predložené používateľom, dovozcom a tureckou vládou v podstate všetky súviseli so skutočnosťou, že sa strany obávajú rizika nedostatočnej ponuky a vzniku monopolu na trhu Únie v prípade uloženia antidumpingových opatrení. Cieľom a zamýšľaným účinkom uloženia antidumpingových opatrení však nikdy nebolo uzavretie trhu Únie dovozu z tretích krajín. Cieľom je odstrániť vplyv dumpingu spôsobujúceho ujmu, ktorý narúša obchod, a tak obnoviť hospodársku súťaž a zabezpečiť rovnaké podmienky pre výrobcov z Únie. Skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie počas posudzovaného obdobia nefungovalo na plnú kapacitu svedčí o tom, že výrobcovia z Únie vedeli na trhu Únie predať viac oceľových hlavičkových plochých profilov.

(247)

Okrem toho neexistuje žiaden náznak, že dovozcovia alebo používatelia nebudú schopní absorbovať zvýšenie ceny, ktoré bude výsledkom uloženia antidumpingových opatrení. Informácie, ktoré poskytla spoločnosť Baglietto, neumožňujú určiť možnosť absorbovania navrhovaného antidumpingového cla dovozcami.

(248)

Z overených údajov a vyhlásení spolupracujúceho používateľa však jasne vyplynulo, že vyššie náklady oceľových hlavičkových plochých profilov nebudú na úkor používateľov. Oceľové hlavičkové ploché profily z dotknutých krajín tvorili menej než 10 % všetkých nákupov oceľových hlavičkových plochých profilov používateľa v období prešetrovania. Náklady na oceľové hlavičkové ploché profily navyše predstavovali zanedbateľnú časť celkových výrobných nákladov spoločnosti Fincantieri (menej než 0,5 %) na všetky výrobky, v ktorých sa používajú oceľové hlavičkové ploché profily. Akýkoľvek vplyv zvýšených nákladov na oceľové hlavičkové ploché profily na značné ziskové rozpätie spoločnosti Fincantieri sa preto odhaduje ako veľmi obmedzený.

(249)

Navyše, pokiaľ ide o prípadný nedostatok zdrojov ponuky, ak by sa neuložili antidumpingové opatrenia, poškodilo by to finančnú situáciu výrobného odvetvia Únie a mohlo by to viesť k tomu, že dvaja zvyšní výrobcovia z Únie prehodnotia svoje investičné stratégie a zamerajú sa na iné, v súčasnosti výnosnejšie skupiny výrobkov, čím sa v konečnom dôsledku ukončí výroba oceľových hlavičkových plochých profilov v Únii.

(250)

Za týchto okolnosti by sa dovozcovia a používatelia oceľových hlavičkových plochých profilov pochádzajúci z Únie stali úplne závislými od dovozu z tretích krajín, čo v podstate podľa všetkých strán znamená len Čínu a Turecko. S cieľom zabrániť vzniku závislosti od dovozu iba z veľmi malého počtu dodávateľov z tretích krajín ostáva nevyhnutný diverzifikovaný zdroj dodávok vrátane zdroja dodávok v Únii. Uložením antidumpingového cla, ktorým sa obnoví hospodárska súťaž a rovnaké podmienky pre výrobcov z Únie, sa zabezpečí diverzifikácia a možnosť výberu zdroja dodávok, ktorú požadujú všetky strany.

(251)

So zreteľom na uvedené skutočnosti boli tvrdenia týkajúce sa možného nedostatku zdrojov dodávok a vzniku možného duopolu/monopolu predbežne zamietnuté.

(252)

Ako sa uvádza v odôvodnení 245, turecká vláda dodatočne tvrdila, že výrobné odvetvie Únie už teraz chránia ochranné opatrenia, ktoré boli zavedené v súvislosti s výrobkami z ocele vrátane oceľových hlavičkových plochých profilov (65). Ochranné opatrenia sú však dočasné a majú iný dôvod a cieľ ako antidumpingové opatrenia. Toto tvrdenie týkajúce sa ochranných opatrení bolo preto predbežne zamietnuté.

(253)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody domnievať sa, že uloženie opatrení na dovoz oceľových hlavičkových plochých profilov s pôvodom v Číne a Turecku v tejto fáze prešetrovania nie je v záujme Únie.

(254)

Na základe záverov, ku ktorým dospela Komisia vo vzťahu k dumpingu, ujme, príčinnej súvislosti, úrovni opatrení a záujmu Únie, by sa mali uložiť predbežné opatrenia, aby sa predišlo ďalšej ujme, ktorú výrobnému odvetviu Únie spôsobuje dumpingový dovoz.

(255)

Predbežné antidumpingové opatrenia by sa mali uložiť na dovoz oceľových hlavičkových plochých profilov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Turecku v súlade s pravidlom nižšieho cla stanoveným v článku 7 ods. 2 základného nariadenia. Komisia porovnala rozpätia ujmy a dumpingové rozpätia (odôvodnenia 229 až 236). Výška ciel bola stanovená na úrovni nižšieho z uvedených rozpätí.

(256)

Na základe uvedeného by mali byť sadzby predbežného antidumpingového cla vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(257)

S cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie antidumpingových ciel by sa antidumpingové clo pre všetky ostatné spoločnosti nemalo vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale aj na výrobcov, ktorí počas obdobia prešetrovania nevyvážali do Únie.

(258)

Komisia v súlade s článkom 19a základného nariadenia informovala zainteresované strany o plánovanom uložení predbežných ciel. Tieto informácie sa sprístupnili aj širokej verejnosti na webovom sídle GR pre obchod. Zainteresovaným stranám sa poskytli tri pracovné dni na predloženie pripomienok k presnosti výpočtov, o ktorých boli osobitne informované.

(259)

Turecký vyvážajúci výrobca spoločnosť Özkan Demir poznamenal, že množstvá predaja na domácom trhu boli chybne zaokrúhlené, čo viedlo k vyššiemu dumpingovému rozpätiu. Po analýze Komisia prijala toto tvrdenie a opravila chybu tak, že použila nezaokrúhlené číselné údaje. Výsledkom bola zmena dočasného antidumpingového rozpätia zo 14,3 % na 13,6 %.

(260)

Pripomienky predložil aj čínsky vyvážajúci výrobca Changshu Longteng, tie však nesúviseli s presnosťou výpočtov. Tieto pripomienky sa preto budú riešiť v konečnej fáze prešetrovania.

(261)

V záujme správneho administratívneho postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby v stanovenej lehote predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(262)

Zistenia týkajúce sa uloženia predbežných ciel sú predbežné a v konečnej fáze prešetrovania ich možno zmeniť,