(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala 13. mája 2022 antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu znovu naplniteľných sudov z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „Čína“ alebo „dotknutá krajina“) na základe článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 (ďalej len „základné nariadenie“). Komisia uverejnila oznámenie o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 31. marca 2022 podalo združenie European Kegs Committee (ďalej len „navrhovateľ“). Podnet bol podaný v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho znovu naplniteľné sudy z nehrdzavejúcej ocele v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

V súlade s článkom 19a základného nariadenia Komisia 15. decembra 2022 stranám poskytla súhrn navrhovaných ciel a podrobné údaje o výpočte dumpingových rozpätí a rozpätí primeraných na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Zainteresované strany boli vyzvané, aby do troch pracovných dní predložili pripomienky k presnosti výpočtov. Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky spoločne predložili pripomienky k skorému predbežnému poskytnutiu informácií 19. decembra 2022. Tvrdili, i) že v záhlaví tabuľky v poskytnutých informáciách bola nesprávna merná jednotka; ii) že podľa ich informácií cieľové ceny niektorých druhov výrobku neodrážajú očakávané cieľové ceny a iii) že niektoré druhy výrobku neboli zahrnuté do výpočtov rozpätia ujmy.

(4)

Komisia 12. januára 2023 uložila vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2023/100 (3) (ďalej len „predbežné nariadenie“) predbežné antidumpingové clá na dovoz znovu naplniteľných sudov z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v dotknutej krajine.

(5)

Komisia sa pripomienkami vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky v bodoch i) a iii) zaoberala v odôvodnení 259 predbežného nariadenia. Pokiaľ ide o pripomienku uvedenú v bode ii) týkajúcu sa cieľových cien, Komisia v odôvodnení 258 predbežného nariadenia konštatovala, že táto pripomienka sa netýka presnosti výpočtov a že túto pripomienku preskúma zároveň so všetkými ostatnými podaniami po uverejnení predbežných opatrení (pozri odôvodnenie 125).

(6)

Po poskytnutí základných skutočností a úvah, na základe ktorých bolo uložené predbežné antidumpingové clo (ďalej len „predbežné poskytnutie informácií“), navrhovateľ, vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, vláda Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) a jeden neprepojený dovozca poskytli písomné podania, v ktorých vyjadrili svoje stanovisko k predbežným zisteniam v lehote stanovenej článkom 2 ods. 1 predbežného nariadenia.

(7)

Zainteresované strany mali možnosť požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Nikto nepožiadal o vypočutie.

(8)

Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za nevyhnutné pre svoje konečné zistenia, najmä tých, ktoré sú zdôraznené v odôvodneniach 140 a 141 predbežného nariadenia, pokiaľ ide o objem dovozu sudov z Číny. Komisia pri práci na svojich konečných zisteniach vzala do úvahy pripomienky predložené zainteresovanými stranami a v oprávnených prípadoch zrevidovala svoje predbežné závery.

(9)

Komisia 4. mája 2023 informovala všetky zainteresované strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz znovu naplniteľných sudov z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v dotknutej krajine (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“). Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli ku konečnému poskytnutiu informácií predložiť pripomienky.

(10)

Komisia zohľadnila určité tvrdenia, ktoré jej boli doručené po konečnom poskytnutí informácií a mali vplyv na výsledok prešetrovania, a 25. mája 2023 poskytla informácie o týchto dodatočných skutočnostiach a úvahách, ktoré ju viedli k zmene konečných zistení, o ktorých informovala predtým. Zainteresovaným stranám sa zároveň poskytla lehota, v rámci ktorej sa mohli vyjadriť k tomuto dodatočnému konečnému poskytnutiu informácií.

(11)

Pripomienky, ktoré zainteresované strany predložili, boli posúdené a v náležitých prípadoch zohľadnené v tomto nariadení.

(12)

V súvislosti s výberom vzorky neboli doručené žiadne pripomienky. Potvrdili sa teda závery v odôvodneniach 6 až 11 predbežného nariadenia.

(13)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2018 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(14)

Prešetrovaným výrobkom sú sudy (kegy, z angl. kegs), nádoby, barely, cisterny, sudy a podobné zásobníky, znovu naplniteľné, z nehrdzavejúcej ocele, všeobecne známe ako „znovu naplniteľné sudy z nehrdzavejúcej ocele“, s hlavnou časťou približne valcovitého tvaru, s hrúbkou steny 0,5 mm alebo viac, druhu používaného na materiál iný ako skvapalnený plyn, surová ropa a ropné výrobky, s objemom 4,5 litra alebo viac, bez ohľadu na druh konečnej úpravy, kapacitu alebo triedu nehrdzavejúcej ocele, tiež s ďalšími komponentmi (extraktormi, hrdlami, vrchnými a spodnými časťami či akýmkoľvek iným komponentom), tiež natierané alebo potiahnuté inými materiálmi (ďalej len „sudy“ alebo „prešetrovaný výrobok“).

(15)

Do rozsahu tohto prešetrovania nepatria tieto výrobky, ak sa dovážajú samostatne od prešetrovaného výrobku: hrdlá, ihly, spriahadlá alebo kohútiky, upevňovacie prstence, ventily a ostatné komponenty prešetrovaného výrobku ako extraktory, hrdlá a vrchné a spodné časti.

(16)

Dotknutým výrobkom je prešetrovaný výrobok s pôvodom v Číne, v súčasnosti patriaci pod číselné znaky KN ex 7310 10 00 a ex 7310 29 90 (kódy TARIC 7310100010 a 7310299010) (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(17)

Z prešetrovania vyplynulo, že nasledujúce výrobky majú rovnaké základné fyzické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(18)

Keďže neboli predložené pripomienky k tomuto oddielu, Komisia potvrdila, že tieto výrobky sú preto podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(19)

Po predbežnom poskytnutí informácií čínska vláda a dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vyjadrili pripomienky k predbežným zisteniam o dumpingu.

(20)

Po uverejnení predbežných opatrení čínska vláda v rámci súčasného prešetrovania predložila niekoľko pripomienok k uplatňovaniu článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(21)

Po prvé čínska vláda poukázala na to, že správa (4) je podľa jej názoru skutkovo aj právne chybná a že rozhodnutia prijaté na jej základe nie sú legitímne. Zo skutkového hľadiska je správa podľa čínskej vlády skreslená, jednostranná a bez súvisu s realitou. Skutočnosť, že Komisia vydala správy o krajine iba v prípade niekoľkých vybratých krajín, navyše podľa čínskej vlády vyvoláva obavy v súvislosti so zaobchádzaním podľa doložky najvyšších výhod. Čínska vláda ďalej zastáva názor, že odvolávanie sa na dôkazy v správe nie je zo strany Komisie v súlade s duchom spravodlivého práva, keďže nespravodlivo zvýhodňuje výrobné odvetvie Únie a vedie k prezumpcii viny.

(22)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Komisia poznamenala, že správa je komplexným dokumentom, ktorý je založený na obsiahlych objektívnych dôkazoch vrátane právnych predpisov, nariadení a iných oficiálnych politických dokumentov, ktoré uverejňuje čínska vláda, správ tretej strany od medzinárodných organizácií, akademických štúdií a článkov vedeckých odborníkov, ako aj ďalších spoľahlivých nezávislých zdrojov. Správa bola verejne prístupná od decembra 2017, takže všetky zainteresované strany mali dostatočnú príležitosť vyvrátiť, doplniť alebo pripomienkovať správu a dôkazy, na ktorých je založená, a ani čínska vláda, ani žiadne iné strany nepredložili argumenty ani dôkazy na vyvrátenie zdrojov zahrnutých v správe. Čiže v rozpore s duchom rovnoprávnosti a spravodlivosti nekonala Komisia, ale práve čínska vláda, ktorá nevyužila procesné práva, ktoré mala k dispozícii. Ako sa uvádza v odôvodnení 24 predbežného nariadenia, čínska vláda nevyplnila dotazník o údajných výrazných deformáciách, a teda sa rozhodla nespolupracovať pri prešetrovaní v tejto súvislosti. Vzhľadom na túto nespoluprácu Komisia informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v Číne použije dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia. Komisia vyzvala čínsku vládu, aby predložila pripomienky k uplatneniu článku 18 základného nariadenia. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(23)

V súvislosti s tvrdením čínskej vlády týkajúcim sa porušenia zásady zaobchádzania podľa doložky najvyšších výhod Komisia pripomenula, že ako je stanovené v článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia, správa o krajine sa vypracúva pre akúkoľvek krajinu, len ak má Komisia podložené informácie naznačujúce možnú existenciu výrazných deformácií v určitej krajine alebo odvetví danej krajiny. Komisia mala po nadobudnutí účinnosti ustanovení článku 2 ods. 6a základného nariadenia v roku 2017 takéto informácie naznačujúce výrazné deformácie v prípade Číny. Komisia v roku 2020 uverejnila aj správu o deformáciách v Rusku a v prípade potreby môžu nasledovať ďalšie správy. Ďalej Komisia pripomenula, že správy sa na uplatňovanie článku 2 ods. 6a základného nariadenia nevyžadujú. V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sú opísané podmienky, za ktorých Komisia vydáva správy o krajine, pričom podľa článku 2 ods. 6a písm. d) základného nariadenia navrhovatelia nie sú povinní správu využiť a existencia správy o krajine nie je podmienkou na začatie prešetrovania podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Podľa článku 2 ods. 6a písm. e) základného nariadenia dostatočné dôkazy o výrazných deformáciách v ktorejkoľvek krajine predložené navrhovateľmi, ktoré spĺňajú kritériá článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, stačia na začatie prešetrovania na tomto základe. Pravidlá týkajúce sa výrazných deformácií špecifických pre jednotlivé krajiny sa preto uplatňujú na všetky krajiny bez rozdielu, a to bez ohľadu na existenciu správy o krajine. V dôsledku toho pravidlá týkajúce sa deformácií v krajine zo svojej podstaty neporušujú zaobchádzanie podľa doložky najvyšších výhod.

(24)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že správa je zastaraná, Komisia predovšetkým poznamenala, že hlavné politické dokumenty a dôkazy uvedené v správe vrátane príslušných päťročných plánov a právnych predpisov uplatniteľných na prešetrovaný výrobok boli v období prešetrovania (prinajmenšom v jeho prevažnej časti) stále relevantné a že žiadne strany nepreukázali opak. V každom prípade, keď Čína začala v priebehu roka 2021 uverejňovať nové päťročné plány, z ktorých mnohé boli uverejnené až v druhej polovici roka, Komisia ich zohľadnila vo svojej analýze, ako je zhrnuté v predchádzajúcom texte. Tvrdenie čínskej vlády preto nebolo možné prijať.

(25)

Po druhé čínska vláda tvrdila, že vytvorenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia nie je v súlade s antidumpingovou dohodou, najmä s jej článkom 2.2, v ktorom sa stanovuje taxatívny zoznam situácií, v ktorých normálnu hodnotu možno vytvoriť, pričom „výrazné deformácie“ medzi nimi nie sú. Používanie údajov z vhodnej reprezentatívnej krajiny navyše podľa čínskej vlády nie je v súlade s článkom VI ods. 1 písm. b) GATT a článkom 2.2.1.1 antidumpingovej dohody, v ktorých sa vyžaduje, aby sa pri vytváraní normálnej hodnoty použili výrobné náklady v krajine pôvodu a primeraná výška predajných, všeobecných a administratívnych nákladov.

(26)

Komisia usúdila, že ustanovenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia sú plne zlučiteľné so záväzkami Európskej únie v rámci WTO. Komisia zastáva názor, že v súlade s príslušnou judikatúrou WTO ustanovenia základného nariadenia, ktoré sa vo všeobecnosti uplatňujú na všetkých členov WTO, umožňujú použitie náležite upravených údajov z tretej krajiny, pokiaľ sú tieto úpravy nevyhnutné a opodstatnené. Existencia výrazných deformácií spôsobuje, že náklady a ceny vo vyvážajúcej krajine nie sú vhodné na vytvorenie normálnej hodnoty. Za týchto okolností sa v článku 2 ods. 6a základného nariadenia predpokladá, že výrobné a predajné náklady sa vytvoria na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt vrátane nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt vo vhodnej reprezentatívnej krajine, ktorá má podobnú úroveň rozvoja ako vyvážajúca krajina. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(27)

Po tretie čínska vláda tvrdila, že postupy prešetrovania Komisie podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia nie sú zlučiteľné s pravidlami WTO, keďže Komisia v rozpore s článkom 2.2.1.1 antidumpingovej dohody nezohľadnila záznamy čínskych výrobcov, pričom ani nestanovila, či sú v súlade so všeobecne akceptovanými účtovnými zásadami Číny a či v dostatočnej miere odrážajú náklady na výrobu a predaj. Čínska vláda v tejto súvislosti pripomenula, že v rozhodnutí Odvolacieho orgánu v spore EÚ – Bionafta (ďalej len „DS473“) a v správe poroty týkajúcej sa sporu Európska únia – Metodiky úpravy nákladov II (Rusko) (ďalej len „DS494“) sa uvádza, že podľa článku 2.2.1.1 antidumpingovej dohody, pokiaľ záznamy vedené prešetrovaným vývozcom alebo výrobcom zodpovedajú – v prijateľných medziach – presne a spoľahlivo všetkým skutočným nákladom, ktoré vznikli konkrétnemu výrobcovi alebo vývozcovi v súvislosti s dotknutým výrobkom, môžu sa považovať za záznamy, ktoré „primerane odrážajú náklady súvisiace s výrobou a predajom dotknutého výrobku“, a prešetrujúci orgán by mal takéto záznamy použiť na určenie výrobných nákladov prešetrovaných výrobcov. Okrem toho Komisia s použitím údajov z vhodnej reprezentatívnej krajiny podľa názoru čínskej vlády nedbala na svoju povinnosť dospieť k výrobným nákladom v krajine pôvodu.

(28)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 32 až 58 predbežného nariadenia, Komisia dospela k záveru, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia je vhodné uplatniť vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) uvedeného článku. Vyvážajúci výrobcovia dostali príležitosť vyjadriť sa k vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a, ale nepredložili žiadne pripomienky. To, či boli záznamy čínskych spoločností vedené v súlade so všeobecne akceptovanými účtovnými zásadami Číny, alebo či sa v záznamoch primerane odrážali náklady súvisiace s výrobou a predajom prešetrovaného výrobku v Číne, preto nemá vplyv na záver týkajúci sa uplatnenia metodiky podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia v tejto súvislosti zopakovala, že Odvolací orgán WTO v spore DS473 výslovne objasnil, že v práve WTO sa povoľuje použitie údajov z tretej krajiny, ktoré sú náležite upravené, pokiaľ sú tieto úpravy nevyhnutné a opodstatnené. V súvislosti so sporom DS494 Komisia okrem toho pripomenula, že tak EÚ, ako aj Ruská federácia sa odvolali proti zisteniam poroty, ktoré nie sú konečné, a teda podľa ustálenej judikatúry WTO nemajú právny štatút v systéme WTO, keďže neboli prijaté orgánom na urovnávanie sporov. V každom prípade sa v správe poroty v uvedenom spore osobitne usúdilo, že ustanovenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia presahujú rámec predmetu sporu. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(29)

Po štvrté čínska vláda uviedla, že Komisia by mala byť konzistentná a mala by v plnej miere preskúmať, či v reprezentatívnej krajine existujú deformácie trhu. Bezprostredné prijatie údajov z reprezentatívnej krajiny bez takéhoto vyhodnotenia predstavuje „dvojitý meter“. Čínska vláda poukázala na to, že podľa práva Únie je Komisia povinná používať nedeformované ceny na vytvorenie normálnych hodnôt. Preto by Komisia mala podľa názoru čínskej vlády z vlastnej iniciatívy prešetriť a dokázať existenciu alebo neexistenciu deformácií v reprezentatívnych krajinách, a nie pasívne čakať na to, aby strany, ktorých sa vec týka, predložili dôkazy. Čínska vláda ďalej uviedla, že Komisia by mala preskúmať, či existujú deformácie na domácom trhu EÚ, a to prinajmenšom preto, že v rámci EÚ sú údajne rozšírené situácie, ktoré môžu vyvolávať obavy z tzv. deformácií trhu.

(30)

V reakcii na toto tvrdenie Komisia pripomenula, že v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia pri vytváraní normálnej hodnoty pristupuje k použitiu zvolených údajov iných ako cien a nákladov na domácom trhu vo vyvážajúcej krajine len vtedy, keď stanoví, že dané údaje sú najvhodnejšie na vyjadrenie nedeformovaných cien a nákladov. Komisia je v rámci tohto postupu viazaná používaním výhradne nedeformovaných údajov. V tejto súvislosti Komisia v počiatočných fázach prešetrovania zainteresované strany vyzýva, aby sa vyjadrili k navrhovaným zdrojom na stanovenie normálnej hodnoty, čo vôbec nie je pasívnym čakaním. Komisia tieto pripomienky v plnej miere zohľadňuje vo svojom konečnom rozhodnutí o tom, ktoré nedeformované údaje by sa mali použiť na výpočet normálnej hodnoty. Pokiaľ ide o žiadosť čínskej vlády, aby Komisia vyhodnotila možné deformácie na vnútornom trhu EÚ, Komisia nevidí význam tohto bodu pre posúdenie existencie výrazných deformácií v súlade s článkom 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia teda tieto argumenty zamietla.

(31)

Komisia v predbežnom nariadení vybrala Brazíliu ako reprezentatívnu krajinu a na vytvorenú normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použila finančné údaje jednej spoločnosti, Metalurgica Mococa SA. Podrobnosti o metodike použitej na výber boli uvedené v prvom a druhom zázname, ktoré boli stranám sprístupnené vo verejne prístupnom spise 20. júla 2022 a 19. septembra 2022 (ďalej len „prvý záznam“ a „druhý záznam“), a v odôvodneniach 59 až 95 predbežného nariadenia.

(32)

Po uverejnení predbežného nariadenia dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky zopakovali svoje tvrdenie, že Brazília nespĺňa kritériá stanovené v článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, v ktorom sa uvádza, že vo vhodnej reprezentatívnej krajine musia existovať nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, pretože:

(33)

Na porovnanie tieto strany uviedli, že malajzijský trh je menej deformovaný ochrannými opatreniami a má nižší podiel čínskeho dovozu.

(34)

Komisia už odpovedala v odôvodnení 70 predbežného nariadenia, že antidumpingové clá voči Číne a vývozné kvóty do Spojených štátov sa nezdajú byť relevantnými faktormi pri stanovovaní referenčnej ceny surovín. V odôvodnení 71 konštatovala, že úroveň dovozných ciel je len jedným z prvkov na posúdenie toho, či je určitý trh otvorený alebo chránený, a že neboli poskytnuté žiadne ďalšie dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že brazílsky trh bol deformovaný v prípade dotknutých surovín. Komisia v odôvodnení 72 takisto poznamenala, že podiel čínskeho dovozu dvoch hlavných surovín (zvitkov z nehrdzavejúcej ocele a ihiel) bol najnižší v Brazílii v porovnaní s inými potenciálnymi reprezentatívnymi krajinami, v ktorých sa vyrábali sudy.

(35)

Tieto strany navyše neposkytli žiadny dôkaz o tom, že by akékoľvek z týchto opatrení alebo podiel čínskeho dovozu v Brazílii ovplyvnili spoľahlivosť cien na domácom trhu. Po druhé z analýzy údajov o dovoze v prípade Brazílie vyplynulo, že dovozné ceny zvitkov z nehrdzavejúcej ocele zo všetkých krajín okrem Číny do Brazílie boli za posledných desať rokov pomerne stabilné (približne 1,83 EUR/kg) a na rovnakej úrovni alebo dokonca nižšie ako v Malajzii (približne 1,88 EUR/kg). Neexistovali tak žiadne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že antidumpingové clá na čínsky dovoz ovplyvnili cenovú úroveň iného dovozu do Brazílie alebo že akékoľvek iné opatrenia viedli k nadhodnoteniu cien v Brazílii v porovnaní s Malajziou.

(36)

Na základe tejto analýzy a toho, že neboli predložené dostatočné dôkazy, boli tvrdenia strán zamietnuté.

(37)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky ďalej tvrdili, že v rámci metodiky použitej Komisiou pri výbere reprezentatívnej krajiny bola poskytnutá preferenčná hodnota kritériu existencie výroby prešetrovaného výrobku a nebola zohľadnená kvalita ľahko dostupných údajov. To malo mimoriadny význam, keďže Komisia nenašla vhodné finančné údaje výrobcov sudov identifikovaných v Brazílii, čo viedlo k použitiu finančných údajov od výrobcu kovových konzerv, baliacich výrobkov a nádob namiesto sudov. Vyvážajúci výrobcovia zároveň poskytli dôkazy o výrobcovi oceľových barelov v Malajzii (5), t. j. výrobku podobného sudom, spolu s jeho auditovanými účtami počas obdobia prešetrovania, pričom zdôraznili, že len takéto podrobné finančné výkazy by boli uspokojivé na presný výpočet predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a ziskov. Komisia preto mala rovnako zvážiť Malajziu ako potenciálnu reprezentatívnu krajinu.

(38)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky dodali, že brazílska spoločnosť, ktorú identifikovala Komisia, vôbec nevyrábala výrobky, ktoré by sa akokoľvek podobali sudom, ale obaly z ľahkých kovov klasifikované pod kódom NACE (6)2592. Údajné rozdiely medzi týmito dvoma výrobkami spočívali v použitom materiáli, vo forme, veľkosti a v účele konečného výrobku, keďže obaly z ľahkých kovov sa vyrábajú z ľahkého kovu na konzerváciu potravín alebo nápojov na maloobchodný predaj, kým sudy (vyrábané z nehrdzavejúcej ocele) alebo barely (vyrábané z ťažkých kovov) sú nádoby na prepravu kvapalín, zvyčajne nie na maloobchodný predaj. Klasifikácia brazílskeho výrobcu obalov z ľahkých kovov a čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky pod rovnaký kód NACE 2592 bola údajne nejasná a nesprávna z dôvodu rôzneho použitého materiálu, formy, veľkosti a účelu konečného výrobku.

(39)

V súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia by vytvorená normálna hodnota mala zahŕňať zodpovedajúce náklady na výrobu a predaj vo vhodnej reprezentatívnej krajine s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja. Komisia považovala existenciu výroby prešetrovaného výrobku za kľúčový prvok pri posudzovaní vhodnosti potenciálnych reprezentatívnych krajín. Ide o relevantný ukazovateľ toho, že v danej krajine sú prítomné všetky alebo aspoň najdôležitejšie výrobné faktory, ktoré tak možno použiť na vytvorenie celkových nedeformovaných výrobných nákladov alebo ich väčšiny. Ak sa prešetrovaný výrobok v určitej krajine nevyrába, bude menej pravdepodobné, že v tejto krajine budú prítomné všetky výrobné faktory alebo ich väčšina. Potvrdilo sa to v tomto prípade, v ktorom údaje o výrobných faktoroch dostupných v Brazílii predstavovali približne 75 % vytvorenej normálnej hodnoty. Keď Komisia stanovila, že Brazília je vhodná na tomto základe, keďže neexistovali žiadne spoločnosti vyrábajúce sudy s ľahko dostupnými a primeranými finančnými ukazovateľmi, považovala za vhodné získať tieto finančné údaje vo vzťahu k brazílskym spoločnostiam v tom istom odvetví a/alebo vyrábajúce podobný výrobok. Cieľom toho je zaistiť použitie koherentného súboru ukazovateľov ovplyvnených rovnakými trhovými podmienkami v tej istej reprezentatívnej krajine, ktorou je v tomto prípade Brazília. Strany okrem toho neposkytli dôkazy, prečo by vybraná širšia kategória výrobkov nebola vhodná na určenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a ziskov.

(40)

Komisia zároveň nesúhlasila s tým, že oceľové barely vyrábané navrhovanou malajzijskou spoločnosťou sú vhodnejšou kategóriou výrobkov ako vybraný výrobca obalov z ľahkých kovov. Komisia totiž identifikovala spoločnosti v potenciálnej reprezentatívnej krajine podľa priemyselného odvetvia vymedzeného kódom NACE. Skutočnosť, že dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky boli klasifikovaní pod rovnakým kódom NACE ako brazílsky výrobca obalov z ľahkých kovov, bola dobrým ukazovateľom podobností ich hospodárskych činností. Naopak, navrhovaný výrobca oceľových barelov v Malajzii bol klasifikovaný pod kódom NACE 2511, výroba kovových konštrukcií. Štatistiky vypracované na základe NACE sú porovnateľné na svetovej úrovni a tento systém sa používa na klasifikáciu hospodárskych činností do kódov, aby sa s nimi podniky mohli spájať na základe používaných zdrojov, výrobného procesu, ako aj vytvorených výrobkov alebo služieb. Výrobky, ktoré vyrába navrhovaný výrobca oceľových barelov, majú totiž na rozdiel od sudov alebo obalov z ľahkých kovov veľký objem (7), a preto sú vhodné na priemyselné balenie, a nie na skladovanie potravín. Veľkosť a účel konečného výrobku výrobcu oceľových barelov v Malajzii sú preto zrejme menej podobné sudom ako obaly z ľahkých kovov vyrábané brazílskou spoločnosťou.

(41)

Na základe tejto analýzy a toho, že neboli predložené dostatočné dôkazy, boli tvrdenia strán zamietnuté.

(42)

Po konečnom poskytnutí informácií vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky zopakovali svoje tvrdenia predložené v predbežnej fáze týkajúce sa výberu reprezentatívnej krajiny bez toho, aby predložili akékoľvek ďalšie dôkazy. Takisto tvrdili, že Komisia neposkytla údaje týkajúce sa jej tvrdenia, že dovozná cena zvitkov z nehrdzavejúcej ocele zo všetkých krajín okrem Číny bola za posledných desať rokov pomerne stabilná. Komisia sa domnieva, že v odôvodnení 33 konečného poskytnutia informácií v dostatočnej miere uviedla priemernú dovoznú cenu zvitkov z nehrdzavejúcej ocele zo všetkých krajín okrem Číny, ktorá bola za posledných desať rokov na úrovni približne 1,83 EUR/kg (8) a pomerne stabilná.

(43)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky tvrdili, že údaje o dovoznej cene uvedené v odôvodnení 42 v žiadnom prípade nemohli preukazovať, že antidumpingové clá (9) nemali žiadny účinok na cenu tejto suroviny v Brazílii, keďže dovozná cena sa mohla v priebehu rokov znížiť, ak by neboli zavedené žiadne antidumpingové opatrenia, pričom opatrenia boli uložené počas takmer desiatich rokov. Komisia poznamenáva, že vyvážajúci výrobcovia neobjasnili, ako by antidumpingové opatrenia ovplyvnili dovozné ceny, ani neposkytli žiadny podložený odhad tohto vplyvu. Toto tvrdenie preto nevyvrátilo dôvody, ktoré viedli k výberu reprezentatívnej krajiny, ako už bolo vysvetlené. Komisia v každom prípade pripomenula, že ako je uvedené v odôvodnení 35, táto dovozná cena bola nižšia ako priemerná dovozná cena v Malajzii (reprezentatívna krajina navrhnutá stranami). Tvrdenia strán boli preto zamietnuté.

(44)

Tie isté strany nesúhlasili s názorom Komisie v súvislosti s dôležitosťou existujúcej výroby prešetrovaného výrobku pri posudzovaní vhodnosti potenciálnych reprezentatívnych krajín. Tvrdili, že zvitok z nehrdzavejúcej ocele je priemyselný výrobok bežne dostupný na celom svete, zatiaľ čo v prípade ostatných dvoch surovín (ihiel a hrdiel) Komisia použila dovozné štatistiky týkajúce sa zvyškových kódov colnej nomenklatúry (opísaných ako „ostatné“) namiesto kódov opisujúcich konkrétne výrobky. Výber Brazílie namiesto Malajzie preto nebol nijako výhodnejší, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk by vychádzali z finančných údajov brazílskej spoločnosti vyrábajúcej podobný výrobok ako sudy, pričom by boli rovnaké ako v prípade, že by sa za reprezentatívnu krajinu vybrala Malajzia.

(45)

Komisia sa domnieva, že stanovenie nákladov na základe krajiny vyrábajúcej prešetrovaný výrobok je kľúčovým prvkom pri posudzovaní vhodnosti potenciálnych reprezentatívnych krajín, keďže všetky náklady výrobcov vyrábajúcich tento výrobok by boli ovplyvnené rovnakými trhovými podmienkami. Skutočnosť, že výrobky sú v rámci kódov nomenklatúry kategorizované pod opisom „ostatné“, neznamená, že sú menej špecifické, len sa tak oddeľujú od iných vymedzených opisov v rámci rovnakej kategórie kódov. Tvrdenia strán boli preto zamietnuté.

(46)

Po uverejnení predbežného nariadenia dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky tvrdili, že použitie len jedného kódu HS 848190 pre ihly (ventil, ktorý sa používa na reguláciu tlaku plynu vnútri sudu), ako to bolo v predbežnej fáze, nebolo správne. Tvrdili, že Komisia mala použiť kód HS 848180 alebo oba kódy, keďže európski výrobcovia ihiel vyvážali tieto výrobky čínskym výrobcom sudov pod oboma kódmi. Takisto tvrdili, že ihla je samostatná jednotka, a nie časť jednotky na čapovanie piva. Okrem toho ihly sa predávajú po kusoch. Skutočnosť, že pri kóde HS 848180 v nomenklatúre Brazílie sa používa na meranie množstva kus/položka, kým pri kóde HS 848190 kilogram, naznačuje, že vhodnejšou referenčnou hodnotou by bola cena kódu HS 848180.

(47)

Prešetrovaním sa zistilo, že dvaja vývozcovia zaradení do vzorky dovážali ihly z Únie, jedny v rámci kódu HS 848180 a druhé v rámci kódu HS 848190. S cieľom vybrať podobnú surovinu, akú používajú vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, Komisia použila opisy brazílskych štatistík na určenie toho, pod ktoré kódy môžu ihly patriť v údajoch o dovoze vybranej reprezentatívnej krajiny. Komisia sa preto vzhľadom na skutočnosť, že existujú rôzne druhy ihiel pre sudy, a so zreteľom na ich prepojenie a mieru vzájomnej závislosti v zariadeniach na čapovanie rozhodla použiť podrobnejšie osemmiestne kódy pokrývajúce časť oboch kódov HS (HS 848190 a HS 848180), pod ktoré môžu ihly patriť, a to konkrétne kódy tovaru 84819090 (časti kohútikov, iné zariadenia na kanalizáciu atď., čo bol jediný kód použitý v predbežnej fáze), ako aj 84818031 (ostatné ventily pre plynové zariadenia s pracovným tlakom nižším ako 50 megabarov, s termoelektrickou poistkou) a 84818039 (ostatné ventily používané v plynových zariadeniach).

(48)

Po konečnom poskytnutí informácií vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky zopakovali svoje tvrdenia predložené v predbežnej fáze týkajúce sa klasifikácie ihiel bez toho, aby predložili akékoľvek ďalšie dôkazy. Dodali, že kódy 84818031 a 84818039 neboli správnymi kódmi na použitie v prípade ihiel, pretože tieto kódy opisovali plynové ventily, pričom ventily používané v ihlách sú ventily pre pivo v kvapalnej forme. Strany dospeli k záveru, že keďže klasifikácia ihiel je otázna a dovozné štatistiky v Brazílii sú nespoľahlivé, jedinou vhodnou referenčnou hodnotou pre ihly by bola ich vlastná kúpna cena od výrobcov ihiel z Únie, ako sa uvádza v ich vyplnených dotazníkoch.

(49)

Ako je uvedené v odôvodnení 84 predbežného nariadenia, ihla použitá v sude je navrhnutá tak, aby udržiavala stlačený plyn v sude a vydávala karbonizovanú tekutinu, pričom zabezpečuje jej upravený tok. Túto funkciu plní najmä mechanizmus nachádzajúci sa v hlavnej časti sudovej ihly, ktorej súčasťou je jeden alebo dva ventily. Komisia preto usúdila, že ihla môže byť súčasťou plynom riadenej jednotky na čapovanie piva, na ktorú sa vzťahuje položka HS 8481, do ktorej patria kódy brazílskej colnej nomenklatúry 84818031 a 84818039.

(50)

Okrem toho, aj keby 45 % až 60 % ihiel nakúpili vývozcovia z Únie zaradení do vzorky, v ich odpovediach neboli poskytnuté žiadne relevantné dôkazy (ako je kúpna zmluva alebo faktúry) na podporu tvrdenia o nedeformovaných kúpnych cenách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa vyžaduje v dotazníku. Rovnako žiadny z vývozcov zaradených do vzorky vo svojich údajoch o nákladoch nerozlišoval použité ihly podľa toho, či pochádzali z domáceho trhu alebo z Únie, hoci dotazník takúto príležitosť poskytuje. Tvrdenia strán boli preto zamietnuté.

(51)

V predbežnej fáze Komisia použila štatistiky MOP (10) na stanovenie nedeformovaných nákladov práce za skutočný pracovný čas v Brazílii. Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky však identifikovali nedostatky v úpravách vykonaných na začlenenie sociálnych odvodov do nákladov práce a naznačili, že náklady práce boli vypočítané nesprávne. Okrem toho tvrdili, že zo štatistík MOP vyplýva 39,09 odpracovaných hodín týždenne v Brazílii, zatiaľ čo iné zdroje informácií uvádzajú 44 odpracovaných hodín týždenne. Podľa nich bol rozdiel spôsobený tým, že MOP vopred odpočítala každoročné štátne sviatky a nepracovné dni. Preto navrhli, aby Komisia buď neupravovala týždenný pracovný čas podľa MOP o dovolenky a štátne sviatky, alebo aby ako základ na výpočet referenčnej hodnoty nákladov práce použila 44-hodinový týždenný pracovný čas.

(52)

Komisia preto vykonala podrobnejšie preskúmanie referenčnej hodnoty MOP. Z ďalšej analýzy nákladov práce vykonanej Komisiou vyplynulo, že dátový súbor MOP o príjmoch bol podhodnotený, keďže sa v ňom nezohľadnila skutočnosť, že brazílski pracovníci dostávali za odpracovaný rok trinásť mesačných platov, a že poskytoval len údaje o priemerných nákladoch práce v Brazílii vo výrobnom odvetví bez ohľadu na veľkosť a/alebo konkrétnu činnosť danej spoločnosti.

(53)

Na druhej strane Komisia zistila, že Brazílsky geografický a štatistický inštitút (ďalej len „IBGE“) (11) zaznamenal podrobné náklady práce vrátane kompletných sociálnych úprav (čím sa teda vyriešilo pôvodné tvrdenie vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky) v centrálnom registri spoločností s údajmi podľa podrobných hospodárskych činností (výroba kovových obalov) a podľa veľkosti spoločnosti relevantnej vzhľadom na veľkosť dvoch vyvážajúcich výrobcov v Číne zaradených do vzorky. S cieľom vypočítať ročné náklady práce sa preto Komisia na účely konečnej fázy prešetrovania rozhodla použiť najnovšie dostupné údaje inštitútu IBGE za rok 2020 upravené na základe indexu nákladov práce za rok 2021.

(54)

Komisia preskúmala aj týždenný pracovný čas uvedený v štatistikách MOP a zdrojoch určených stranami (12). V jednom z týchto dvoch zdrojov bol 44-hodinový týždenný pracovný čas uvedený ako maximálny, kým v druhom zdroji bol 44-hodinový týždenný pracovný čas uvedený ako štandardný. Oba zdroje boli súkromné a poskytovali priemerný počet hodín vzťahujúci sa na Brazíliu bez spresnenia odvetvia činností. V revidovaných štatistikách MOP sa v skutočnosti uvádza 40,21 priemerne skutočne odpracovaných hodín týždenne (13) pri výrobe kovových konštrukcií (okrem strojov a zariadení), čo je odvetvie týkajúce sa dvoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Komisia preto považovala štatistiky MOP za vhodnejšie na stanovenie skutočne odpracovaných hodín týždenne.

(55)

Komisia vypočítala skutočne odpracované hodiny ročne tak, že vynásobila skutočne odpracované hodiny týždenne počtom týždňov v roku a potom odpočítala neodpracované dni (dovolenky, štátne sviatky, voliteľné, ale nepovinné sviatky, regionálne sviatky). Tento prístup bol prijatý namiesto prístupu navrhnutého stranami, pretože v opačnom prípade by sa všetky týždne roka považovali za týždne s piatimi skutočnými pracovnými dňami, čo nezodpovedá realite skutočnej práce.

(56)

Napokon sa na výpočet referenčných nákladov práce za skutočne odpracovaný čas v Brazílii stanovené ročné náklady práce vydelili počtom skutočne odpracovaných hodín ročne.

(57)

Po konečnom poskytnutí informácií vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky tvrdili, že zdroj použitý na účely nákladov práce v Brazílii (inštitút IBGE) nebol vhodný, keďže štatistická metóda (prieskum podnikov) a druh údajov (údaje z prieskumu), ktoré použil inštitút IBGE, viedli k tomu, že kvalita štatistiky závisela od ochoty spoločností zúčastniť sa na prieskume, v dôsledku čoho bola vzhľadom na chýbajúce podrobnosti o spoločnostiach v prieskume reprezentatívnosť údajov za príslušné výrobné odvetvie otázna.

(58)

Komisia poznamenala, že inštitút IBGE je subjekt riadený federálnou správou pri ministerstve hospodárstva a hlavným poskytovateľom údajov a informácií o krajine (14). Preto usúdila, že údaje získané a metódy použité uvedeným subjektom sú dostatočne spoľahlivé a slúžia ako primárny zdroj štatistických údajov v Brazílii. Dostupnosť podrobností o spoločnostiach zúčastnených na konkrétnom prieskume sa nepovažovala za potrebnú na potvrdenie spoľahlivosti takejto inštitúcie, použitých štatistických metód a údajov, ktoré získala. Tvrdenie strán sa preto zamietlo.

(59)

Po konečnom poskytnutí informácií vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky tvrdili, že na základe otázok v dotazníku prieskumu, ktorý použil inštitút IBGE, boli platy a sociálne odvody nadhodnotené a nereprezentatívne, pretože zahŕňali náklady v prípade pracovníkov, ktorých náplň práce nesúvisí s výrobou (nezamestnaný personál, ako sú vlastníci, partneri, neplatení rodinní príslušníci). Okrem toho počet zamestnancov nahlásený v prieskume bol stav na konci roka namiesto priemeru za daný rok. Keďže rok 2020 bol ovplyvnený pandémiou COVID-19, mnohí zamestnanci boli prepustení z dôvodu nízkej hospodárskej činnosti. Vydelením ročných nákladov práce počtom zamestnancov na konci roka sa preto náklady práce na zamestnanca zvýšili.

(60)

V nadväznosti na doručené pripomienky Komisia preskúmala údaje inštitútu IBGE a vylúčila platy a sociálne odvody v prípade pracovníkov, ktorých náplň práce nesúvisí s výrobou. Komisia zároveň na základe zmeny miery nezamestnanosti na začiatku a na konci roka 2020 (15) vypočítala priemerný počet zamestnancov v roku 2020, ktorý sa následne použil pri jej výpočte.

(61)

Tie isté strany takisto tvrdili, že na základe definície uvedenej na webovom sídle MOP (16) boli každoročné štátne sviatky a nepracovné dni vopred odpočítané a že štatistiky MOP týkajúce sa týždenného pracovného času netreba upravovať o dovolenky a štátne sviatky. V opačnom prípade by Komisia mala ako základ na výpočet referenčných nákladov práce použiť 44-hodinový týždenný pracovný čas.

(62)

Komisia preskúmala svoj výpočet. Skutočne odpracované hodiny ročne sa vypočítali vynásobením skutočne odpracovaných hodín týždenne (ako sú uvedené v databáze MOP) počtom týždňov v roku bez odpočítania neodpracovaných dní.

(63)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky tvrdili, že pripočítanie brazílskych dovozných ciel k dovozným cenám surovín bolo nesprávne, keďže účelom použitia reprezentatívnej krajiny je stanoviť nedeformované ceny, ktoré mali zaplatiť čínski vyvážajúci výrobcovia, čo si vyžaduje uplatnenie zodpovedajúcej sadzby čínskeho dovozného cla.

(64)

Normálna hodnota by mala vyjadrovať nedeformovanú cenu surovín v reprezentatívnej krajine (v tomto prípade v Brazílii). Preto by sa v nej mala zohľadniť cena, ktorú by výrobca sudov zaplatil v Brazílii za suroviny dodané k bráne závodu. Ak by sa dovozné clá v Brazílii nepripočítali, vo výslednej referenčnej hodnote by sa nezohľadnila nedeformovaná cena na brazílskom trhu, ale iba priemerná cena CIF v krajinách vyvážajúcich dotknuté suroviny. To by bolo v rozpore s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Tvrdenie strán bolo preto zamietnuté.

(65)

Po konečnom poskytnutí informácií vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky zopakovali svoje tvrdenia predložené v predbežnej fáze týkajúce sa dovozných ciel uplatňovaných na nákup surovín bez toho, aby predložili akékoľvek ďalšie dôkazy. Tieto tvrdenia už boli zamietnuté v predchádzajúcom odôvodnení.

(66)

Na základe všetkých informácií predložených zainteresovanými stranami boli v prípade Brazílie identifikované tieto výrobné faktory a ich zdroje na účely stanovenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia:

Tabuľka 1

Výrobné faktory v prípade sudov

(67)

Podrobnosti o výpočte normálnej hodnoty boli uvedené v odôvodneniach 96 až 100 predbežného nariadenia.

(68)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky tvrdili, že zisk brazílskeho výrobcu obalov z ľahkých kovov na úrovni 24,4 % nie je spoľahlivý na vytvorenie normálnej hodnoty, pretože je vysoký v porovnaní s cieľovým ziskom výrobcov sudov z Únie na úrovni 12 %. Navrhli namiesto toho použiť zisk na úrovni 12,2 % vykázaný malajzijským výrobcom oceľových barelov, pretože ho považovali za spoľahlivejší, keďže len s malým rozdielom zodpovedal cieľovému zisku výrobného odvetvia Únie.

(69)

Komisia poznamenala, že cieľový zisk výrobcov z Únie nie je porovnateľný so ziskom spoločností v reprezentatívnej krajine, či už v Brazílii, alebo v Malajzii. Po prvé kontext a cieľ, vzhľadom na ktoré sa príslušné zisky stanovujú, sú odlišné. Zisk v reprezentatívnej krajine sa používa ako náhradná hodnota nedeformovaného zisku, ktorý by sa dosiahol v krajine, ktorá nie je ovplyvnená výraznými deformáciami. Táto krajina musí mať podobnú úroveň rozvoja ako dotknutá krajina ovplyvnená výraznými deformáciami. Cieľovým ziskom výrobného odvetvia Únie je naopak zisk, ktorý výrobné odvetvie Únie bežne dosahuje na trhu Únie za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. bez dumpingového dovozu. Inými slovami, cieľový zisk je založený na úrovni zisku výrobného odvetvia Únie počas rokov pred dumpingovým dovozom spôsobujúcim ujmu, kým zisk spoločnosti v reprezentatívnej krajine je založený na realizovanom zisku počas konkrétneho finančného roka. Premenné na stanovenie cieľového zisku výrobného odvetvia Únie a referenčného zisku v reprezentatívnej krajine sú preto odlišné. Okrem toho sa tieto zisky vypočítavajú rôznymi spôsobmi. Cieľový zisk výrobného odvetvia Únie sa vyjadruje na základe obratu, zatiaľ čo zisk v reprezentatívnej krajine je vyjadrený na základe nákladov na predaný tovar. V dôsledku toho sú tieto úrovne zisku neporovnateľné a skutočnosť, že zisk navrhovaného malajzijského výrobcu je bližšie k cieľovému zisku výrobného odvetvia Únie, je preto irelevantná. Tvrdenie strán bolo zamietnuté.

(70)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky takisto tvrdili, že vzhľadom na nedostatok podrobných informácií v databáze Orbis (17) týkajúcich sa „ostatných prevádzkových nákladov“ použitých pri výpočte predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku boli údaje z databázy Orbis nepoužiteľné. Dodali, že presný zdroj údajov z databázy Orbis týkajúcich sa brazílskeho výrobcu určený Komisiou nebol známy, čiže údaje z databázy Orbis boli menej spoľahlivé ako auditované účty navrhovaného malajzijského výrobcu oceľových barelov.

(71)

Komisia poznamenala, že pri predbežnom poskytnutí informácií boli poskytnuté informácie o zdroji údajov z databázy Orbis týkajúcich sa brazílskeho výrobcu, ktorým boli informácie z miestneho úradného registra založené na miestnych GAAP (18). Okrem toho slovník pojmov týkajúci sa údajov a pomerov v databáze Orbis obsahuje vymedzenie ostatných prevádzkových nákladov ako „všetky náklady, ktoré priamo nesúvisia s výrobou predaného tovaru, ako sú komerčné náklady, administratívne náklady atď. a odpisy týchto nákladov“, čím sa objasňujú pochybnosti strán.

(72)

V záverečnej fáze prešetrovania Komisia takisto opravila administratívnu chybu týkajúcu sa výpočtu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku spoločnosti Metalurgica Mococa SA v Brazílii. Predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnené na nedeformované výrobné náklady vo výsledku predstavovali 8,67 % v prípade predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a 22,52 % v prípade zisku.

(73)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu jednotlivých druhov výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(74)

Po konečnom poskytnutí informácií vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky zopakovali svoje tvrdenia predložené v predbežnej fáze týkajúce sa úrovne zisku použitej Komisiou bez toho, aby predložili akékoľvek ďalšie dôkazy. Tieto tvrdenia už boli zamietnuté v odôvodnení 69.

(75)

Podrobnosti o výpočte vývoznej ceny boli uvedené v odôvodneniach 101 až 103 predbežného nariadenia. Keďže neboli doručené žiadne pripomienky, Komisia potvrdila svoje predbežné zistenia.

(76)

Podrobnosti týkajúce sa porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny boli uvedené v odôvodneniach 104 až 105 predbežného nariadenia. Keďže neboli doručené žiadne pripomienky, Komisia potvrdila svoje predbežné zistenia.

(77)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 32 – 73, Komisia v nadväznosti na tvrdenia zainteresovaných strán a ďalšie prešetrovanie zrevidovala a prepočítala dumpingové rozpätia.

(78)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 111 predbežného nariadenia, Komisia v predbežnej fáze dospela k záveru, že úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov bola nízka. Ako sa však vysvetľuje v odôvodnení 97, Komisia v konečnej fáze zistila, že je nepravdepodobné, že by na trhu Únie pôsobili iní významní čínski vyvážajúci výrobcovia. Komisia preto v konečnej fáze dospela k záveru, že úroveň spolupráce bola vysoká (nad 90 %) a považovala za vhodné stanoviť dumpingové rozpätie pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na úrovni najvyššieho dumpingového rozpätia zisteného v prípade vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky.

(79)

V nadväznosti na zmeny vykonané po konečnom poskytnutí informácií sú konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny nákladov, poistného a prepravného (CIF) na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(80)

Podľa informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii, podobný výrobok počas obdobia prešetrovania vyrábali ôsmi výrobcovia v Únii. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(81)

Celková výroba v Únii v období prešetrovania bola stanovená približne na 1 926 200 sudov. Komisia stanovila tento údaj na základe vyplneného makroekonomického dotazníka, ktorý poskytol navrhovateľ, a overených vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Ako sa uvádza v odôvodnení 7 predbežného nariadenia, výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali približne 73 % odhadovanej celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(82)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa definície výrobného odvetvia Únie a jeho úrovní výroby, závery v odôvodneniach 113 a 114 predbežného nariadenia sa potvrdili.

(83)

Po uložení predbežných opatrení, ako je vysvetlené v odôvodnení 8, Komisia pokračovala v získavaní a overovaní informácií zdôraznených v odôvodneniach 140 a 141 predbežného nariadenia, pokiaľ ide o objem dovozu sudov z Číny. V tejto súvislosti a ako je opísané v oddieloch 4.2.1, 4.2.2, 4.2.3, 4.2.4. a 4.2.5 Komisia: i) požiadala colné orgány Španielska a Rumunska o podrobné colné údaje o dovoze tovaru pod číselnými znakmi KN týkajúcimi sa sudov; ii) požiadala spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených i nezaradených do vzorky o údaje o vývoze sudov v roku 2022 s cieľom porovnať ich s presnejšími oficiálnymi štatistikami dovozu dostupnými za obdobie po začatí prešetrovania; iii) poslala žiadosti o dodatočné údaje piatim hlavným dovozcom uvedeným v podnete, v ktorých si vyžiadala informácie o ich dodávateľoch a objemoch nákupu za celé posudzované obdobie; iv) overila predaj spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky do EÚ počas posudzovaného obdobia a v) po predbežnej fáze sa snažila získať ďalšie informácie o malých pivovaroch.

(84)

Colné údaje z Rumunska a zo Španielska boli analyzované rovnakou metodikou ako v prípade pôvodnej analýzy opísanej v odôvodnení 127 predbežného nariadenia. Hoci táto dodatočná analýza Komisii umožnila zlepšiť odhad dovozu sudov do Únie na základe analýzy colných údajov, zahrnutie Španielska a Rumunska nemalo významný vplyv na celkový objem dovozu ani trendy odhadovaného objemu.

(85)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 83, Komisia si vyžiadala údaje o vývoze sudov v roku 2022 od všetkých šiestich spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov (zaradených i nezaradených do vzorky) s cieľom porovnať tieto údaje s údajmi o dovoze sudov na úrovni kódov TARIC (21), a tak skontrolovať, či môžu existovať nejakí vývozcovia predávajúci sudy na trh Únie, o ktorých sa doteraz v prešetrovaní nevedelo. Požadované údaje poskytlo všetkých šesť spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov.

(86)

Údaje o dovoze sudov na úrovni kódov TARIC sú k dispozícii v databáze Surveillance od 14. mája 2022, t. j. odo dňa nasledujúceho po začatí prešetrovania. Okrem toho existuje nevyhnutný časový odstup od dátumu, keď vyvážajúci výrobca zaeviduje predaj, po dátum, keď sa daná zásielka dostane do colného režimu Únie. Komisia na základe informácií poskytnutých vyvážajúcimi výrobcami (22) usúdila, že priemerný časový odstup bol 30 dní. Komisia teda porovnala vykázané údaje o predaji za každý mesiac počnúc májom s údajmi o dovoze za nasledujúci mesiac z databázy Surveillance.

(87)

Pri uplatnení uvedenej porovnávacej metodiky bol celkový predaj sudov do Únie vykázaný spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami v období od mája do septembra 2022 približne o 1 % vyšší ako celkový dovoz zaznamenaný v databáze Surveillance za obdobie od júna do októbra 2022 pri vyjadrení v kilogramoch. Z rovnakého porovnania predaja v období od mája do decembra 2022 s údajmi z databázy Surveillance za obdobie od júna 2022 do januára 2023 vyplynuli ešte vyššie objemy predaja deklarované vyvážajúcimi výrobcami v porovnaní s dovozom zaznamenaným v databáze Surveillance, čo je zrejme spôsobené časovým odstupom zaznamenania dovozu colnými orgánmi Únie od okamihu, keď ho ako predaj zaznamenali vyvážajúci výrobcovia.

(88)

Na základe tohto porovnania Komisia dospela k záveru, že spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia boli jedinými vyvážajúcimi výrobcami predávajúcimi sudy do Únie prinajmenšom od začiatku mája 2022.

(89)

Komisia okrem toho opätovne kontaktovala piatich hlavných dovozcov uvedených v podnete (23) a požiadala ich o informácie o ich dodávateľoch a objemoch nákupu za celé posudzované obdobie.

(90)

Požadované údaje poskytli len dvaja z piatich dovozcov (KSM Keg a IMEXA). Jeden dovozca (My Kegs) požiadal o predĺženie lehoty na predloženie údajov a napriek udeleniu predĺženia požadované údaje neposkytol.

(91)

Z analýzy údajov, ktoré predložili dvaja uvedení dovozcovia, vyplynulo, že počas posudzovaného obdobia nakupovali sudy len od dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a od jedného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu nezaradeného do vzorky. Predaj vykázaný príslušnými spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami sa prevažne zhodoval s nákupmi, ktoré vykázali dvaja dovozcovia.

(92)

Získané údaje, hoci sa nepochybne nevzťahovali na všetkých dovozcov, neodhalili vývoz uskutočnený vyvážajúcim výrobcom, ktorý nespolupracoval pri prešetrovaní.

(93)

Komisia sa snažila uistiť, že vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky nevykazovali podhodnotené objemy svojho predaja do Únie počas posudzovaného obdobia. Ako je vysvetlené v oddiele 4.2.2, z porovnania údajov o predaji spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených i nezaradených do vzorky s oficiálnymi štatistikami dovozu, ktoré sú k dispozícii v databáze Surveillance, nevyplýva, že by ktorýkoľvek z vyvážajúcich výrobcov v roku 2022 vykazoval podhodnotený predaj do Únie. Komisia krížovo skontrolovala údaje o vykázanom predaji do Únie v roku 2022, ktoré poskytli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky, s údajmi na úrovni kódov TARIC. Pokiaľ ide o ich podiel na celkovom dovoze z Číny vykázaný počas posudzovaného obdobia (24), Komisia údaje krížovo skontrolovala so spolupracujúcimi používateľmi a dovozcami. Na základe toho Komisia nenašla žiadny dôkaz o tom, že by údaje poskytnuté vyvážajúcimi výrobcami neboli presné.

(94)

Po uložení predbežných opatrení sa neprihlásili žiadne malé pivovary. Komisia preto nemala možnosť získať z tohto zdroja žiadne ďalšie informácie o dovoze z Číny.

(95)

Na základe porovnania údajov o predaji šiestich spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov s údajmi na úrovni kódov TARIC z databázy Surveillance a s údajmi od neprepojených dovozcov a používateľov sa zdá, že objem sudov, ktorý spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia vykázali ako predaný na trh Únie v roku 2022, zhruba zodpovedá celkovému dovozu sudov z Číny na trh Únie počas daného obdobia. Komisia navyše analyzovala dovoz v rámci doplnkového kódu TARIC C999. Doplnkový kód TARIC C999 je určený na zaznamenávanie dovozu od nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Z databázy podľa článku 14 ods. 6, ako aj z databázy Surveillance vyplynulo, že predmetný dovoz bol v období od januára do marca 2023 nepodstatný. To ďalej potvrdzuje, že spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia boli pravdepodobne hlavnými vyvážajúcimi výrobcami sudov do Únie počas posudzovaného obdobia.

(96)

Podobne preskúmanie údajov od dvoch dovozcov, ktorí odpovedali na žiadosti Komisie o údaje, neodhalilo existenciu žiadnych iných vyvážajúcich výrobcov.

(97)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia nedokázala dospieť ku kladnému zisteniu, že na trhu Únie pred začatím konania pôsobili významní čínski výrobcovia, ktorí by svoj vývoz zastavili začiatkom mája 2022, tesne pred začatím konania.

(98)

Komisia okrem toho pripomenula, že jej analýza podrobných colných údajov, ako je opísané v odôvodnení 127 predbežného nariadenia, vychádzala z určitých predpokladov. Možné nepresnosti môžu spočívať v prepočítacom vzorci „1 sud = 10 kg“, ako aj v rôznych stupňoch presnosti opisov tovaru v colných údajoch jednotlivých členských štátov. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že po pridaní dvoch ďalších členských štátov do analýzy colných údajov (Rumunska a Španielska) pripadalo na údaje belgických colných orgánov viac ako 70 % celkového rozdielu medzi dolnou a hornou hodnotou potenciálneho dovozu sudov vyplývajúcou z analýzy. Zároveň na Belgicko počas posudzovaného obdobia pripadal veľký podiel dovozu sudov spomedzi všetkých členských štátov, ktorých colné údaje Komisia analyzovala. V prípade dovozných štatistík týkajúcich sa Belgicka boli mnohé opisy položiek vo vyhláseniach dosť rozsiahle a mohlo, ale nemuselo ísť konkrétne o sudy. Komisia sa preto bez toho, aby boli dotknuté predbežné zistenia týkajúce sa údajov o dovoze uvedené v predbežnom nariadení, a na základe konzervatívneho prístupu rozhodla vychádzať pri svojich konečných zisteniach z objemu predaja deklarovaného šiestimi spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami do Únie za celé posudzované obdobie.

(99)

V dôsledku toho Komisia v tomto nariadení stanovila objemy dovozu z ČĽR, podiely na trhu a spotrebu v Únii na základe objemu vývozu do Únie, ktorý vykázalo šesť spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov za posudzované obdobie.

(100)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii (v kusoch)

(101)

Komisia stanovila spotrebu sudov v Únii na základe celkového predaja výrobného odvetvia Únie v Únii, ku ktorému pripočítala celkový dovoz z Číny vykázaný šiestimi spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami.

(102)

V predbežnej fáze sa dovoz do Únie z iných tretích krajín nezohľadňoval, keďže sa považoval za zanedbateľný. K tomuto aspektu neboli doručené žiadne pripomienky. Okrem toho dodatočné údaje získané od dvoch dovozcov po uložení predbežných opatrení neboli v rozpore s týmto záverom. Potvrdili sa teda závery uvedené v odôvodnení 119 predbežného nariadenia.

(103)

Pri použití dovozu z Číny do Únie stanoveného na základe údajov vykázaných spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami (pozri oddiel 4.4.1) celková spotreba v Únii takisto vykazovala klesajúci trend počas posudzovaného obdobia. V porovnaní so spotrebou uverejnenou v tabuľke 2 predbežného nariadenia sa celkový trend v období 2018 – 2020 (po obdobie prešetrovania) podstatne nezmenil.

(104)

Po počiatočnom poklese o 29 % sa spotreba prudko prepadla počas vrcholu pandémie COVID-19. Obmedzenia pohybu, pre ktoré boli zatvorené bary/reštaurácie, výrazne znížili dopyt po sudoch v tomto období. Celková neistota a chýbajúce príjmy prinútili používateľov sudov (výrobcov nápojov) odložiť svoje plánované nákupy sudov.

(105)

Situácia pokračovala počas celého obdobia prešetrovania a, ako je vysvetlené v odôvodnení 139, spotreba sa začala zlepšovať po období prešetrovania (od roku 2022) v dôsledku zníženia vplyvu pandémie COVID-19 a zvýšenia celkového dopytu po čapovaných nápojoch. Celkový dopyt sa tak v roku 2022 zvýšil o 122 % v porovnaní s obdobím prešetrovania na úroveň mierne nižšiu ako v období pred pandémiou COVID-19 (2019).

(106)

Údaje o spotrebe po uložení predbežných opatrení nespochybnili žiadne zainteresované strany.

(107)

Dotknutý výrobok sa do Únie dováža pod dvomi číselnými znakmi KN (ex 7310 10 00 a ex 7310 29 90) v závislosti od objemu suda. Sudy s objemom najmenej 50 litrov a najviac 300 litrov patria pod číselný znak KN 7310 10 00, kým sudy s objemom menej ako 50 litrov patria pod číselný znak KN 7310 29 90 (ďalej len „príslušné číselné znaky KN“). Pod tieto dva číselné znaky KN patrí okrem prešetrovaného výrobku aj široký sortiment iných výrobkov (napr. plechovky, cínové škatule, kŕmne žľaby pre hospodárske zvieratá, vedrá, hasiace prístroje, kanistre, nádoby a cisterny na rôzne použitia, fľaše na vodu, oceľové sudy atď.). V dôsledku toho nebolo možné stanoviť dovoz len na základe číselných znakov KN.

(108)

Ako je vysvetlené v oddiele 4.2.5, vzhľadom na dôkazy v spise a príslušné testy založené na údajoch z obdobia po období prešetrovania Komisia v konečnej fáze uplatnila konzervatívny prístup, pričom predpokladala, že objem dovozu vykázaný spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami zodpovedá celkovému dovozu sudov z Číny počas posudzovaného obdobia. Komisia preto pri svojich konečných zisteniach týkajúcich sa objemu dovozu z Číny vychádzala z údajov, ktoré vykázali spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, uvedených v tabuľke 3.

Tabuľka 3

Dovoz do Únie (v kusoch) a podiel na trhu

(109)

Vo vývoji objemu dovozu a podielu na trhu došlo k zmene v porovnaní s objemom dovozu na základe colných štatistík uverejnených v predbežnom nariadení v tabuľke 6. Podiel čínskeho dovozu na trhu sa v období 2018 až 2019 spočiatku znížil o štyri percentuálne body. Potom sa mierne znížil o jeden percentuálny bod v roku 2020 počas vypuknutia pandémie COVID-19 a obmedzení pohybu v Únii aj v Číne a počas obdobia prešetrovania sa nezmenil, a to napriek pokračujúcim prísnym sanitárnym opatreniam a kontajnerovej kríze, ktorá mala vplyv na vývoz z Číny.

(110)

Ako sa konštatuje v oddiele 4.3.3.3 predbežného nariadenia, Komisia okrem stanovenia cenového podhodnotenia usúdila, že došlo aj k výraznému stlačeniu cien v zmysle článku 3 ods. 3 základného nariadenia. Z dôvodu značného tlaku na ceny vyvolaného dumpingovým dovozom čínskych vyvážajúcich výrobcov za nízke ceny nebolo výrobné odvetvie Únie schopné zvyšovať ceny počas celého obdobia prešetrovania úmerne s vývojom výrobných nákladov a s cieľom dosiahnuť primeranú úroveň zisku.

(111)

Priemerná predajná cena výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížila takmer o 10 %. Zároveň sa výrobné náklady za rovnaké obdobie zvýšili o 16 %, čo predajnú cenu výrobného odvetvia Únie stlačilo výrazne pod úroveň výrobných nákladov. Výrobné náklady sa značne zvýšili najmä v roku 2020 a v období prešetrovania, kým cena sa z dôvodu tlaku čínskeho vývozu na ceny musela udržiavať na nezmenenej úrovni. Predaj pod cieľovú cenu bol počas obdobia prešetrovania nad úrovňou 50 %.

(112)

Táto situácia mala zreteľný vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Únie. Ziskovosť v roku 2018 začínala na 12 % a vo zvyšnom období prudko klesla, najmä v roku 2020 a v období prešetrovania.

(113)

Z vývoja týchto troch ukazovateľov jasne vyplýva, že toto odvetvie bolo vystavené silným tlakom na ceny zo strany čínskeho dumpingového dovozu, v dôsledku ktorého bolo odvetvie nútené predávať výrobky za ceny pod úrovňou výrobných nákladov. Ako sa ďalej vysvetľuje v oddiele 5.1, toto vyvolalo jasné stlačenie cien výrobného odvetvia Únie.

(114)

Po predbežnom poskytnutí informácií dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a čínska vláda tvrdili, že Komisia im neposkytla dostatočne podrobné informácie a vysvetlenie výpočtov ich príslušných rozpätí cenového podhodnotenia a predaja pod cieľovú cenu bez toho, aby poskytla odôvodnenie pre dôverné zaobchádzanie s týmito informáciami, čím porušila ich právo na obhajobu, pričom vyvážajúci výrobcovia zopakovali rovnaké pripomienky v konečnom poskytnutí informácií.

(115)

Komisia v tejto súvislosti poznamenala, že určité údaje na úrovni PCN (konkrétne priemerná cena a predané množstvo) sa považovali za dôverné nielen v záujme ochrany dôverných obchodných informácií výrobcov z Únie pred čínskymi vývozcami, ale aj na ochranu dôvernosti obchodných informácií každého z výrobcov z Únie zaradených do vzorky pred nimi navzájom. V článku 6 ods. 7 a článku 20 základného nariadenia sa stanovujú určité práva na informácie a poskytovanie informácií zainteresovaným stranám. V súlade s článkom 19 základného nariadenia však zásady upravujúce právo na informácie musia byť v súlade s požiadavkami na zachovanie dôvernosti, najmä s povinnosťou inštitúcií rešpektovať obchodné tajomstvo (25); pričom ochrana obchodných tajomstiev je všeobecnou zásadou práva EÚ (26). Vyvážajúci výrobcovia ani čínska vláda navyše neposkytli žiadne vysvetlenie, ako by údajné nedostatočné poskytnutie informácií porušilo ich právo na obhajobu. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté ako neopodstatnené.

(116)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa cien dovozu a cenového podhodnotenia, Komisia potvrdila závery uvedené v odôvodneniach 146 až 154 predbežného nariadenia.

(117)

Po uložení predbežných opatrení neboli doručené žiadne pripomienky ani sa nedospelo k ďalším zisteniam týkajúcim sa týchto makroekonomických ukazovateľov: výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity, objem predaja, rast, zamestnanosť a produktivita a zotavenie z minulého dumpingu. Komisia preto potvrdila svoj záver uvedený v odôvodneniach 160 až 163, 165, 167 až 169 a 171 predbežného nariadenia.

(118)

Závery o objeme predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie v odôvodnení 165 predbežného nariadenia boli potvrdené. Vzhľadom na použitie konzervatívneho prístupu na určenie objemu dovozu (pozri oddiel 4.2.5) sa však musel upraviť aj vývoj podielu výrobného odvetvia Únie na trhu. Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa tak počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 4

Objem predaja a podiel na trhu

(119)

Vo vývoji podielu výrobného odvetvia Únie na trhu došlo k miernej zmene v porovnaní s údajmi založenými na dovozných štatistikách uverejnených v predbežnom nariadení. Podľa dovozných štatistík bola situácia v rokoch 2018 a 2019 stabilná s poklesom o päť percentuálnych bodov v roku 2020 a ďalším poklesom o desať percentuálnych bodov v období prešetrovania.

(120)

Z údajov založených na konzervatívnom prístupe vyplýva nárast o štyri percentuálne body od roku 2018 do roku 2019 a následne podiel na trhu zostal až do konca obdobia prešetrovania stabilný. Ako sa ďalej rozoberá v oddiele 5.1.1, podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa v roku 2022 v porovnaní s obdobím prešetrovania znížil o 14 percentuálnych bodov v prospech dovozu z Číny, ktorý sa zvýšil v rovnakom pomere (z 13 % na 27 %).

(121)

Čínska vláda tvrdila, že „hoci podiel na trhu a objem predaja výrobcov z EÚ počas obdobia prešetrovania klesli, tento pokles je v súlade s dopytom spotrebiteľov“, pričom ide o pokles, ktorý čínska vláda pripisuje pandémii COVID-19 a inflácii v prípade spotrebného tovaru. Čínska vláda nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že počas posudzovaného obdobia došlo k výraznej inflácii v prípade spotrebného tovaru ani že by takáto údajná inflácia bola dôvodom poklesu dopytu po sudoch. Napriek tomu samotná Komisia v odôvodnení 120 predbežného nariadenia dospela k záveru, že spotreba skutočne klesla v dôsledku pandémie COVID-19 a rôznych obmedzení pohybu zavedených v Únii. Ako je však vysvetlené v odôvodneniach predbežného nariadenia a v oddiele 5.1, napriek pandémii COVID-19, ktorá viedla k poklesu dopytu, sa podiely výrobného odvetvia Únie aj čínskych vyvážajúcich výrobcov na výrazne menšom trhu v období 2019 – 2021 výrazne nezmenili a Komisia dospela k záveru, že dovoz z Číny vyvíjal značný tlak na ceny výrobného odvetvia Únie, čo ho nútilo udržať ceny na nízkej úrovni a pod úrovňou výrobných nákladov, a tak zapríčinil značnú ujmu. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté ako nepodložené.

(122)

Navrhovateľ vo svojich pripomienkach k predbežným zisteniam tvrdil, že vzhľadom na to, že dumpingové rozpätia stanovené v predbežnej fáze sa pohybujú od 65,3 % do 91 %, veľkosť dumpingu by sa mala považovať za podstatnú a mala by sa zahrnúť do hodnotenia ujmy, ako sa stanovuje v článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(123)

Komisia poznamenala, že v súvislosti s hodnotením všetkých faktorov a indexov relevantných na posúdenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie skutočne v odôvodnení 170 predbežného nariadenia zistila, že veľkosť dumpingových rozpätí mala podstatný vplyv na výrobné odvetvie Únie. Komisia následne stanovila, že dumpingové rozpätia boli ešte vyššie, a to v rozmedzí od 70,2 % do 92,3 % (pozri oddiel 3.4). Na základe toho Komisia potvrdila záver v odôvodnení 170 predbežného nariadenia.

(124)

Po uložení predbežných opatrení neboli doručené žiadne pripomienky k žiadnemu z mikroekonomických ukazovateľov (ceny a faktory ovplyvňujúce ceny, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál). Komisia preto potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 172 až 185 predbežného nariadenia.

(125)

Napriek uvedeným úpravám spotreby, údajov o dovoze a podielov na trhu hlavné makroekonomické a mikroekonomické ukazovatele naďalej vykazujú negatívny trend počas posudzovaného obdobia. Zatiaľ čo sa zdá, že podiel vývozu z Číny na trhu sa znížil v roku 2019 a (mierne) v roku 2020 a následne v období prešetrovania zostal stabilný, treba to vnímať v osobitnej situácii spôsobenej bezprecedentným vypuknutím pandémie COVID-19 v roku 2020 a následným kolapsom trhu Únie so sudmi. Dovoz z Číny si po miernej strate podielu na trhu v roku 2020 aj napriek prísnym politickým opatreniam nulového prenosu ochorenia COVID-19 a kontajnerovej kríze v roku 2021 zachoval podstatný podiel na trhu, pričom počas obdobia prešetrovania výrazne stláčal ceny výrobného odvetvia Únie nadol. Komisia totiž potvrdila rozpätia predaja pod cieľovú cenu stanovené v predbežnej fáze v rozmedzí od 52,9 % do 58,8 %, ktoré zapríčinili výrazné stlačenie cien na trhu a negatívne ovplyvnili výrobné odvetvie Únie.

(126)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vo svojich pripomienkach k skorému predbežnému poskytnutiu informácií, ktoré zopakovali v predbežnom a konečnom poskytnutí informácií, tvrdili, že cieľové ceny výrobného odvetvia Únie za jednotlivé modely nie sú spoľahlivé a sú v rozpore s obchodnou logikou. Spoločnosti Ningbo a Penglai tvrdili, že niektoré modely menšieho objemu (5 a 10 litrov) boli drahšie ako modely s väčším objemom. Ďalej tvrdili, že jeden model sudu nemôže mať rovnakú cieľovú cenu s ihlami alebo bez nich a že nie je rozumné, aby dva modely sudov s rovnakým objemom, ale vyrobené podľa odlišných noriem, mali odlišnú cieľovú cenu.

(127)

Po prvé Komisia poznamenala, že väčšina sudov predávaných na trhu Únie má objem 20 litrov a viac, kým sudy s objemom 5 a 10 litrov sa predávajú v obmedzených množstvách – počas obdobia prešetrovania predstavovali [0,4 % – 0,6 %] celkovej spotreby v Únii. Z komerčného hľadiska je možné, aby výrobky pre špecifickú skupinu zákazníkov vyrábané a predávané v obmedzených množstvách mali vyššiu cenu ako masovo vyrábané výrobky predávané v podstatne vyšších množstvách. Okrem toho vyrobené množstvo malo vplyv aj na výrobné náklady. Zmena druhu výrobku si vyžaduje kroky, ako je zmena formy hydraulického lisu a iné operácie, ktoré spomaľujú chod výrobného procesu. Keď sa výrobný proces prispôsobuje výrobe niekoľkých stoviek kusov určitého druhu výrobku, fixné náklady a iné náklady majú značne väčší vplyv než v prípade výroby druhu výrobku vyrábaného v desiatkach tisícoch kusov.

(128)

Po druhé Komisia poznamenala, že rozpätie ujmy bolo vyjadrené v rozpätiach, aby sa neposkytli dôverné informácie výrobcov z Únie, ako je vysvetlené v odôvodnení 115. Vyvážajúci výrobcovia teda odhadli minimálnu a maximálnu cieľovú cenu za jednotlivé modely na základe týchto rozpätí. Vplyv ihiel na cenu konečného výrobku je približne 10 %. Rozpätia, v ktorých sú uvedené cieľové ceny daných dvoch modelov, umožňujú túto diferenciáciu. V rozpore s tvrdením vyvážajúcich výrobcov teda tieto dva modely nemajú rovnakú cenu.

(129)

Komisia napokon poznamenala, že objem nebol jediným faktorom ovplyvňujúcim cenu. Vplyv zjavne mali aj iné faktory, ako napríklad norma. Rovnako to možno pozorovať aj pri vývozných cenách dvoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ktoré takisto vykazovali rozdiel takmer 50 % v prípade presne tých istých dvoch modelov sudov.

(130)

Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté ako nepodložené.

(131)

V prípade ďalších pripomienok, ktoré zainteresované strany predložili k zisteniam o ujme uvedeným v príslušných oddieloch v predchádzajúcom texte, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 186 až 188, 190 a 191 predbežného nariadenia a opätovne potvrdila, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(132)

V odôvodnení 217 predbežného nariadenia Komisia dospela k záveru, že dumpingový dovoz z Číny spôsobil výrobnému odvetviu Únie ujmu.

(133)

Na základe konzervatívneho scenára pre objemy dovozu (ako je vysvetlené v oddiele 4.4.1) Komisia posúdila, či závery o príčinnej súvislosti, ku ktorým dospela v odôvodneniach 193 až 209 predbežného nariadenia, zostali platné.

(134)

Objem dovozu z Číny sa počas posudzovaného obdobia znížil o 80 % zo 617 607 kusov v roku 2018 na 118 460 kusov v roku 2021 a jeho podiel na trhu klesol z 18 % v roku 2018 na 13 % v období prešetrovania. Hoci v porovnaní so začiatkom posudzovaného obdobia objem dovozu a jeho podiel na trhu klesali, zostali počas obdobia prešetrovania značné.

(135)

Tento dovoz sa navyše počas celého posudzovaného obdobia uskutočňoval za ceny, ktoré boli výrazne nižšie než ceny výrobného odvetvia Únie. Výrobné odvetvie Únie nemalo inú možnosť, len pristúpiť na nízke ceny stanovené čínskymi výrobcami v snahe zachovať si podiel na trhu v období klesajúcej spotreby a rastúcich výrobných nákladov, ako je vysvetlené v oddiele 4.4.3.1 predbežného nariadenia. To zas viedlo k značnému poklesu ziskovosti všetkých výrobcov z Únie zaradených do vzorky, keď sa zo ziskov (+12 % v roku 2018) prepadli do výrazných strát (–9 % v roku 2021), a k následnému zhoršeniu ďalších finančných ukazovateľov, ako je návratnosť investícií a peňažný tok. Toto stlačenie cien, ako je vysvetlené v oddiele 4.3.3 predbežného nariadenia, bolo jasne spôsobené správaním čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí na trhu EÚ ponúkali sudy za dumpingové ceny.

(136)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 190, 194 a 196 až 209 predbežného nariadenia, tlak vyvážajúcich výrobcov na ceny sa začal v roku 2019, keď ich vývozná cena klesla o 13 %. V tom istom období sa ceny výrobného odvetvia Únie zvýšili len o 2 %, pričom jeho výrobné náklady vzrástli o 7 %. To malo okamžitý vplyv na ziskovosť, ktorá sa prepadla z 12 % na 5 %. V rokoch 2020 – 2021 zasiahla Úniu pandémia COVID-19 a v dôsledku viacerých obmedzení pohybu v celej Európe sa spotreba v Únii prudko prepadla. V dôsledku zníženej výroby a využitia kapacity sa výrobné náklady výrobného odvetvia Únie podstatne zvýšili, ako je vysvetlené v odôvodnení 174 predbežného nariadenia. Napriek zvýšeniu nákladov výrobné odvetvie Únie nemohlo zvýšiť svoje ceny na udržateľnú úroveň z dôvodu obáv zo straty ďalšieho objemu predaja v porovnaní s lacným a dumpingovým dovozom sudov z Číny.

(137)

Predaj sudov výrobného odvetvia Únie klesol z 2 875 573 kusov v roku 2018 na 822 777 kusov v období prešetrovania. Hoci sa výrobnému odvetviu Únie podarilo nestratiť svoj podiel na trhu počas posudzovaného obdobia, v kontexte dočasne zmenšujúceho sa trhu sa mu to podarilo len znížením svojich cien na neudržateľné úrovne pod úrovňami nákladov. Ďalšia strata podielu na trhu spojená s kolapsom spotreby by s najväčšou pravdepodobnosťou znamenala zastavenie výroby celého odvetvia po vypuknutí pandémie COVID-19. Ako vyplýva z údajov z obdobia po období prešetrovania, takéto zastavenie výroby v spojení s prudkým zvýšením objemu dovozu z Číny v roku 2022 by s najväčšou pravdepodobnosťou bolo smrtiacou ranou pre výrobné odvetvie Únie. Komisia preto potvrdila, že v súvislosti so zmenšujúcim sa trhom a zvyšujúcimi sa výrobnými nákladmi v dôsledku čínskych cien dochádzalo k trvalému podhodnocovaniu cien výrobného odvetvia Únie a k stlačeniu cenových úrovní na trhu EÚ.

(138)

Situácia vývoznej výkonnosti Únie, ako sa podrobne uvádza v oddiele 5.2.2 predbežného nariadenia, ukazuje, aká by bola normálna situácia, pokiaľ ide o cenové úrovne a výsledné zisky na vývozných trhoch, ktoré nie sú ovplyvnené dumpingovým dovozom alebo na ktorých boli uložené opatrenia na obnovenie spravodlivého obchodu, t. j. USA, ktoré predstavujú hlavný vývozný trh. Počas posudzovaného obdobia boli ceny, ktoré tieto trhy dokázali ponúknuť, výrazne vyššie ako predajné ceny výrobného odvetvia Únie na trhu Únie a trvalo nad úrovňou jeho výrobných nákladov okrem roku 2020, ktorý bol najviac ovplyvnený pandémiou COVID-19. Ak by teda nedošlo k výraznému stlačeniu cien a cenovému podhodnoteniu zo strany čínskeho dovozu, výrobné odvetvie Únie by vďaka prijatým mimoriadnym opatreniam, ako je opísané v odôvodnení 190 predbežného nariadenia, dokázalo prekonať prevažnú časť vypuknutia pandémie COVID-19 so ziskami.

(139)

S cieľom lepšie pochopiť situáciu na trhu vzhľadom na ovplyvnenie trhu pandémiou COVID-19 v rokoch 2020 – 2021 Komisia analyzovala aj obdobie po období prešetrovania, t. j. celý rok 2022. V roku 2022 sa účinky obmedzení pohybu v dôsledku pandémie COVID-19 skončili a trh sa začal oživovať. Spotreba sa zvýšila z 941 000 kusov v roku 2021 na 2,1 milióna v roku 2022, t. j. o 122 %. Predaj výrobného odvetvia Únie sa zvýšil o 86 % a dosiahol 1,5 milióna kusov a jeho ceny vzrástli o 49 % a dosiahli 76 EUR/sud (z 51 EUR/sud v roku 2021).

(140)

Dovoz z Číny sa zároveň zvýšil o pozoruhodných 372 %, a to zo 118 000 kusov v roku 2021 na 560 000 kusov v roku 2022. V dôsledku toho sa podiel čínskych vývozcov na trhu viac ako zdvojnásobil z 13 % v roku 2021 na 27 % v roku 2022, zatiaľ čo podiel výrobného odvetvia Únie na trhu klesol za rovnaké obdobie z 87 % na 73 %.

(141)

V roku 2022 sa takisto zvýšili dovozné ceny z Číny zo 43 EUR/sud na 51 EUR/sud, ale v oveľa menšej miere ako ceny výrobného odvetvia Únie, a priemerné rozpätie podhodnotenia ceny sa v roku 2022 zvýšilo na 49 %.

(142)

Rok 2022 sa ďalej vyznačoval výrazným nárastom inflácie spôsobeným nákladmi na energie a zvýšením cien nehrdzavejúcej ocele v prvom polroku 2022 v porovnaní s rokom 2021. V tejto situácii výrobné náklady výrobného odvetvia Únie vzrástli o 17 % na 75 EUR/sud (len o 1 EUR pod priemernou cenou). Ziskovosť výrobného odvetvia Únie preto napriek zvýšeniu objemu predaja a predajných cien sotva dosiahla 1 %.

(143)

Čínske vývozné ceny boli výrazne nižšie ako ceny a náklady výrobného odvetvia Únie už od začiatku posudzovaného obdobia v roku 2018. Prítomnosť čínskeho dovozu na trhu za veľmi nízke ceny bola na úkor výrobného odvetvia Únie, ktoré bolo nútené znížiť predajné ceny v posudzovanom období s cieľom zachovať si postavenie na trhu. Tieto účinky mohli byť menej zjavné v rokoch 2020 – 2021 pre vplyvy pandémie COVID-19 a krízu prepravných kontajnerov, čo výrobnému odvetviu Únie umožnilo mierne zvýšiť svoj podiel na trhu, aj keď za cenu značných strát.

(144)

Údaje z roku 2022, keď sa trh vrátil k podmienkam spred pandémie COVID-19, ukazujú skutočný rozsah účinkov čínskej nekalej cenovej konkurencie spôsobujúcich ujmu. Výrobné odvetvie Únie mohlo napriek rastúcemu dopytu v roku 2022 predávať svoj výrobok za ceny, ktoré boli len sotva v súlade s výrobnými nákladmi, a napriek tomu v priebehu len jedného roka stratilo oproti čínskemu dovozu 14 percentuálnych bodov podielu na trhu. Údaje z roku 2022 tak preukazujú výsledok vývoja, ktorý sa začal v roku 2019 a ktorý bol skrytý iným druhom ujmy zapríčinenej čínskym dovozom počas pandémie COVID-19 v rokoch 2020 a 2021. Výrobnému odvetviu Únie sa vďaka prudkému zníženiu cien v roku 2019 podarilo udržať si postavenie na trhu, no za značnú cenu poklesu ziskovosti. Keď sa trh v roku 2022 oživil a výrobné odvetvie Únie, ktoré nebolo schopné účinne konkurovať cenám intenzívneho dumpingového dovozu z Číny, zostalo na úrovni len mierne nad prahom ziskovosti, viedlo to k masívnej strate podielu na trhu v prospech dovozu z Číny.

(145)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia konštatuje, že vývoj po období prešetrovania potvrdzuje jej zistenia uvedené v predbežnom nariadení a v odôvodnení 137 tohto nariadenia, že dumpingový dovoz spôsobil ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie počas posudzovaného obdobia. Výrobné odvetvie Únie totiž dokonca ani v období po období prešetrovania, keď už nebolo možné pozorovať účinky pandémie COVID-19, pre značný tlak na ceny spôsobený dovozom čínskych vyvážajúcich výrobcov za nízke ceny nebolo schopné zvýšiť svoje ceny v súlade s vývojom výrobných nákladov a v dôsledku toho naďalej trpelo ujmou, pričom stratilo podiel na trhu.

(146)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa tohto oddielu, Komisia potvrdila svoje zvyšné závery uvedené v odôvodneniach 194 až 209 predbežného nariadenia.

(147)

V odôvodneniach 210 a 211 predbežného nariadenia Komisia dospela k záveru, že zníženie spotreby ešte viac zhoršené pandémiou COVID-19 neoslabuje príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie.

(148)

Komisia takisto posúdila, či tieto závery o účinkoch pandémie COVID-19, ku ktorým sa dospelo v predbežnom nariadení, sú naďalej platné na základe konzervatívnejšieho určenia objemu dovozu.

(149)

Dovoz sudov z Číny za veľmi nízke ceny bol zaznamenaný od roku 2018. V posudzovanom období bola priemerná cena dovozu z Číny v priemere o 24 % nižšia ako priemerná predajná cena výrobného odvetvia Únie. To sa zhoduje s trvalým znižovaním cien výrobného odvetvia Únie napriek rastúcim výrobným nákladom. Skutočnosť, že zníženie spotreby ešte viac zhoršila pandémia COVID-19, neoslabuje príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie. V posudzovanom období sa spotreba znížila o 73 % a objem predaja výrobného odvetvia Únie sa znížil o 71 %, zatiaľ čo dovoz z Číny obmedzený krízou prepravných kontajnerov klesol o 80 %. Ako sa však uvádza v odôvodnení 196 predbežného nariadenia a v oddiele 5.1 tohto nariadenia, ako preukazujú ceny, ktoré výrobné odvetvie Únie dosiahlo na trhu USA, ktorý je chránený antidumpingovými clami na dovoz sudov z Číny, bez čínskeho dumpingového dovozu a vyvíjaného tlaku na ceny by výrobné odvetvie Únie bolo schopné zvýšiť svoje ceny na udržateľnejšiu úroveň a pokryť zvýšené výrobné náklady a zároveň si zachovať podiel na trhu.

(150)

Okrem toho z vývoja po období prešetrovania posudzovaného v odôvodneniach 139 až 143 vyplýva, že aj v období, keď účinky pandémie COVID-19 už na trhu neboli prítomné, výrobné odvetvie Únie naďalej trpelo značnou ujmou spôsobenou dovozom z Číny za nízke ceny.

(151)

Čínska vláda predložila niekoľko argumentov týkajúcich sa analýzy príčinnej súvislosti uvedenej v predbežnom nariadení, pričom v podstate tvrdila, že zhoršujúca sa situácia výrobného odvetvia EÚ sa nesprávne pripisuje čínskemu dumpingovému dovozu.

(152)

Prvým argumentom čínskej vlády bolo, že výkonnosť výrobného odvetvia Únie sa namiesto toho zhoršila v dôsledku klesajúceho dopytu spôsobeného pandémiou COVID-19 a inflácie v prípade spotrebného tovaru. Komisia sa týmito pripomienkami už zaoberala v odôvodneniach 132 až 143.

(153)

Druhým faktorom, ktorý je podľa tvrdení čínskej vlády príčinou zhoršujúcej sa výkonnosti výrobného odvetvia Únie, je zvýšenie cien nehrdzavejúcej ocele ako hlavnej suroviny, ktoré údajne bolo ešte viac zhoršené ochrannými opatreniami Únie týkajúcimi sa ocele. Čínska vláda tvrdila, že skutočnosť, že vývozné ceny výrobného odvetvia Únie boli počas posudzovaného obdobia nižšie ako jeho výrobné náklady, potvrdzuje tento záver.

(154)

Podľa informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, sa však priemerná cena plechov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena (trieda 304) na trhu severnej Európy medzi rokmi 2018 a 2020 znížila (o 15 %) a až v roku 2021 začala opäť rásť (27). Klesajúcu ziskovosť výrobného odvetvia Únie (ktorá dosiahla najnižšiu úroveň v roku 2020) preto nemožno pripísať cenám ocele. Okrem toho z údajov výrobcov z Únie zaradených do vzorky nevyplýva výrazné zvýšenie vplyvu nákladov na oceľ na celkových výrobných nákladoch počas posudzovaného obdobia. Pokiaľ ide o vývozné ceny výrobného odvetvia Únie, Komisia poznamenala, že vývozné frankoceny výrobného odvetvia Únie na hranici Únie po preclení boli vo všetkých rokoch posudzovaného obdobia vyššie ako jeho výrobné náklady, s výnimkou roku 2020, ktorý bol najvýraznejšie ovplyvnený pandémiou COVID-19 a súvisiacim prepadom dopytu (pozri odôvodnenia 172 a 212 predbežného nariadenia). Tieto argumenty boli preto zamietnuté ako nepodložené.

(155)

V odôvodneniach 212 až 214 predbežného nariadenia Komisia dospela k záveru, že dočasné zníženie vývoznej výkonnosti neprispelo k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(156)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa tohto oddielu, Komisia potvrdila svoje zistenia uvedené v odôvodneniach 212 až 214 predbežného nariadenia.

(157)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a keďže neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce sa analýzy príčinnej súvislosti, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 211 až 217 predbežného nariadenia, čím opätovne potvrdila, že dumpingový dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu a že ostatné faktory, či už posudzované jednotlivo, alebo spoločne, neoslabili príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou.

(158)

Ako sa stanovuje v článku 9 ods. 4 treťom pododseku základného nariadenia a vzhľadom na to, že Komisia počas obdobia skorého predbežného poskytnutia informácií neregistrovala dovoz, analyzovala vývoj objemu dovozu s cieľom zistiť, či v období skorého predbežného poskytnutia informácií opísanom v odôvodnení 3 došlo k ďalšiemu podstatnému zvýšeniu dovozu, ktorý je predmetom prešetrovania, aby pri stanovení rozpätia ujmy mohla zohľadniť dodatočnú ujmu vyplývajúcu z takéhoto zvýšenia.

(159)

Na základe údajov z databázy Surveillance bol objem dovozu z dotknutej krajiny počas štvortýždňového obdobia skorého predbežného poskytnutia informácií (28) o 260 % vyšší než priemerný objem dovozu v období prešetrovania na štvortýždňovej báze. Na základe toho Komisia dospela k záveru, že počas obdobia skorého predbežného poskytovania informácií došlo k podstatnému zvýšeniu dovozu, ktorý bol predmetom prešetrovania.

(160)

S cieľom zohľadniť dodatočnú ujmu spôsobenú zvýšením dovozu sa Komisia rozhodla, že úroveň odstránenia ujmy upraví na základe nárastu objemu dovozu, ktorý sa považuje za príslušný váhový koeficient podľa ustanovení článku 9 ods. 4 základného nariadenia. Preto vypočítala násobiaci koeficient tak, že súčet objemu dovozov počas štyroch týždňov obdobia skorého predbežného poskytnutia informácií (32 685 sudov) a 52 týždňov OP (118 460 sudov) vydelila objemom dovozu v OP extrapolovanom na 56 týždňov. Výsledná hodnota 1,1850 vyjadruje dodatočnú ujmu spôsobenú ďalším zvýšením dovozu. Predbežné rozpätia ujmy boli teda vynásobené týmto koeficientom.

(161)

Okrem toho, ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 78, Komisia v konečnej fáze dospela k záveru, že úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov bola vysoká (nad 90 %), a preto považovala za vhodné stanoviť rozpätie ujmy pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na úrovni najvyššieho rozpätia ujmy zisteného v prípade vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky.

(162)

Konečná úroveň odstránenia ujmy pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov a všetky ostatné spoločnosti je preto takáto:

(163)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa rozpätí predaja pod cieľovú cenu, potvrdili sa odôvodnenia 219 až 226 predbežného nariadenia upravené v predchádzajúcej tabuľke.

(164)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa tohto oddielu, Komisia potvrdila svoje zistenia uvedené v odôvodneniach 230 až 233 predbežného nariadenia.

(165)

Po uverejnení predbežného nariadenia jeden dovozca, spoločnosť IMEXA, tvrdil, že uloženie ciel by spôsobilo značné straty, ktoré by uviedli spoločnosť do konkurzu.

(166)

Proti uloženiu opatrení sa nevyjadrili žiadni iní dovozcovia a spolupráca z ich strany bola celkovo veľmi nízka. Preto aj keby spoločnosti IMEXA v dôsledku toho vznikli značné straty, záujmy tohto dovozcu (na ktorého pripadá približne [1,1 – 2,4] % celkového dovozu do Únie v období prešetrovania) neprevažujú nad záujmom výrobného odvetvia Únie ako celku.

(167)

Čínska vláda tvrdila, že uloženie ciel je v rozpore so záujmami Únie, pretože by poškodilo záujmy spotrebiteľov a zastavilo by dovoz sudov do Únie, čo by výrobnému odvetviu Únie umožnilo prevziať trh.

(168)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 241 predbežného nariadenia, Komisia už zistila, že prípadný vplyv zvýšených nákladov na sudy na ziskovosť odvetvia Horeka by bol obmedzený, zatiaľ čo v odôvodnení 243 predbežného nariadenia sa dospelo k záveru, že vplyv nákladov sudov na odvetvie nápojov je vo všeobecnosti minimálny. Pokiaľ ide o druhé tvrdenie čínskej vlády, Komisia poznamenala, že cieľom a funkciou antidumpingových opatrení nie je zastaviť dovoz akéhokoľvek výrobku do Únie, ale obnoviť rovnaké podmienky a umožniť domácim a zahraničným konkurentom konkurovať si na trhu Únie za nedumpingové ceny. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté ako nepodložené.

(169)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia potvrdila svoje zistenia uvedené v odôvodneniach 238 až 244 predbežného nariadenia.

(170)

Na základe uvedených skutočností Komisia zotrvala na svojom závere uvedenom v odôvodnení 245 predbežného nariadenia, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody domnievať sa, že uloženie opatrení na dovoz znovu naplniteľných sudov z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike nie je v záujme Únie.

(171)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinnú súvislosť, úroveň opatrení a záujem Únie, a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by sa mali uložiť konečné antidumpingové opatrenia, aby sa predišlo tomu, že dumpingový dovoz dotknutého výrobku spôsobí výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu.

(172)

Na základe uvedených skutočností by sadzby konečného antidumpingového cla vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, mali byť takéto:

(173)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto colné sadzby sú teda uplatniteľné výlučne na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v dotknutej krajine, ktorý vyrábajú uvedené právnické osoby. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá nie je osobitne uvedená v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s danými osobitne uvedenými subjektmi, sa tieto sadzby nemôžu použiť a mala by sa naň uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetky ostatné spoločnosti“.

(174)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (29). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní nariadenie o zmene názvu.

(175)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania vzhľadom na rozdiel v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí riadne uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetky ostatné spoločnosti“.

(176)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov by totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, mali vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(177)

Ak by sa najmä po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností možno začať prešetrovanie obchádzania, pokiaľ sú na to splnené podmienky. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(178)

S cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie antidumpingových ciel by sa antidumpingové clo pre všetky ostatné spoločnosti nemalo vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale aj na výrobcov, ktorí počas obdobia prešetrovania nevyvážali do Únie.

(179)

Vyvážajúci výrobcovia, ktorí v období prešetrovania nevyvážali dotknutý výrobok do Únie, by mali mať možnosť požiadať Komisiu, aby na nich uplatnila antidumpingovú colnú sadzbu pre spolupracujúce spoločnosti, ktoré nie sú zahrnuté vo vzorke. Komisia by mala takejto žiadosti vyhovieť za predpokladu, že sú splnené tri podmienky. Nový vyvážajúci výrobca by musel preukázať, že: i) počas obdobia vyšetrovania nevyvážal posudzovaný výrobok do Únie; ii) nie je prepojený so žiadnym vyvážajúcim výrobcom, ktorý tak robil a iii) následne vyvážal dotknutý výrobok do Únie alebo prijal neodvolateľný zmluvný záväzok vyviezť do Únie značné množstvo.

(180)

Štatistické údaje týkajúce sa znovu naplniteľných sudov z nehrdzavejúcej ocele sú často vyjadrené v počte kusov. V kombinovanej nomenklatúre stanovenej v prílohe I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 (30) však nie je uvedená žiadna takáto doplnková jednotka pre sudy. Je preto nevyhnutné stanoviť, že v prípade dovozu dotknutého výrobku sa do vyhlásenia na prepustenie do voľného obehu musí zapísať nielen hmotnosť v kg alebo tonách, ale aj počet kusov. Počet kusov by sa mal uviesť v prípade kódov TARIC 7310100010 a 7310299010, pokiaľ je tento údaj zlučiteľný s prílohou I k nariadeniu (EHS) č. 2658/87.

(181)

Vzhľadom na zistené dumpingové rozpätia a so zreteľom na úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie by sa sumy zabezpečené prostredníctvom predbežných antidumpingových ciel, ktoré boli uložené predbežným nariadením, mali vybrať s konečnou platnosťou až do úrovní stanovených podľa tohto nariadenia.

(182)

Podľa článku 109 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 (31), ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(183)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,