(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) v októbri 2020 vykonávacím nariadením (EÚ) 2020/1408 (2) uložila konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Indonézii, Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) a na Taiwane. Platné antidumpingové clá sa pohybujú v rozmedzí od 9,2 % do 19 % pri dovoze s pôvodom v ČĽR, v rozmedzí od 4,1 % do 7,5 % pri dovoze s pôvodom na Taiwane a pri dovoze s pôvodom v Indonézii boli stanovené na 17,3 %. Prešetrovanie, ktoré viedlo k týmto clám (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“), sa začalo v auguste 2019 (3).

(2)

Komisii bola 17. júna 2022 doručená žiadosť v súlade s článkom 13 ods. 3 a článkom 14 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (ďalej len „základné nariadenie“), aby prešetrila možné obchádzanie platných antidumpingových opatrení a zaviedla registráciu dovozu plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla odosielaných z Tureckej republiky (ďalej len „Turecko“) bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Turecku.

(3)

Žiadosť podalo Európske združenie oceliarskeho priemyslu (EUROFER) (ďalej len „žiadateľ“).

(4)

Žiadosť obsahovala dostatočné dôkazy o zmene v štruktúre obchodu zahŕňajúcej vývoz z Indonézie a Turecka do Únie, ktorá nastala po uložení opatrení na plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla. Údaje poskytnuté v žiadosti preukázali výraznú zmenu v štruktúre obchodu, ako aj značný nárast vývozu brám z nehrdzavejúcej ocele, hlavnej suroviny na výrobu plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla, z Indonézie do Turecka a značný nárast vývozu plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla z Turecka do Únie. Zdalo sa, že táto zmena vychádza z odosielania plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla z Turecka do Únie po tom, ako v Turecku podstúpili montážne alebo kompletizačné činnosti. Uvedené dôkazy svedčili o tom, že takéto montážne alebo kompletizačné činnosti sa začali v čase začatia antidumpingového prešetrovania, ktoré viedlo k platným clám, a že pre danú prax neexistovala iná dostatočne náležitá príčina ani iné ekonomické opodstatnenie okrem uloženia cla.

(5)

Žiadosť okrem toho obsahovala dostatočné dôkazy o tom, že bramy z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v Indonézii tvoria viac ako 60 % z celkovej hodnoty častí plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla a že hodnota, ktorá je týmto častiam pridaná počas montážnych alebo kompletizačných činností, je nižšia ako 25 % priamych výrobných nákladov.

(6)

Žiadosť ďalej obsahovala dostatočné dôkazy o tom, že daná prax, postup alebo činnosť narúšali nápravné účinky platných antidumpingových ciel z hľadiska množstva a cien. Na trh Únie podľa všetkého vstúpili značné objemy dovážaných plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla. Okrem toho existovali dostatočné dôkazy nasvedčujúce tomu, že plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla sa dovážali za ceny spôsobujúce ujmu.

(7)

Žiadosť napokon obsahovala dostatočné dôkazy o tom, že plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla sa dovážali za dumpingové ceny vo vzťahu k predtým stanovenej normálnej hodnote.

(8)

Výrobkom, ktorého sa možné obchádzanie týka, sú ploché valcované výrobky z nehrdzavejúcej ocele, tiež vo zvitkoch (vrátane výrobkov rezaných na dĺžku a úzkych pásov), po valcovaní za tepla už ďalej neupravené, s vylúčením výrobkov nie vo zvitkoch, so šírkou 600 mm alebo väčšou a s hrúbkou presahujúcou 10 mm, k dátumu nadobudnutia účinnosti vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2020/1408 zatriedené pod kódy HS 7219 11, 7219 12, 7219 13, 7219 14, 7219 22, 7219 23, 7219 24, 7220 11 a 7220 12 a s pôvodom v Indonézii (ďalej len „dotknutý výrobok“). Na tento výrobok sa vzťahujú opatrenia, ktoré sú v súčasnosti platné.

(9)

Prešetrovaný výrobok je rovnaký ako výrobok vymedzený v predchádzajúcom odôvodnení, v súčasnosti patriaci pod kódy HS 7219 11, 7219 12, 7219 13, 7219 14, 7219 22, 7219 23, 7219 24, 7220 11 a 7220 12, ale odosielaný z Turecka bez ohľadu na to, či má deklarovaný pôvod v Turecku (kódy TARIC 7219110010, 7219121010, 7219129010, 7219131010, 7219139010, 7219141010, 7219149010, 7219221010, 7219229010, 7219230010, 7219240010, 7220110010 a 7220120010) (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(10)

Prešetrovaním sa preukázalo, že plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla vyvážané z Indonézie do Únie a plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla odosielané z Turecka bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú pôvod v Turecku, majú rovnaké základné fyzické a chemické vlastnosti a rovnaké použitia a z tohto dôvodu sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(11)

V nadväznosti na poskytnutie informácií spoločnosť Marcegaglia Specialties S.P.A. (ďalej len „Marcegaglia“), európsky dovozca a používateľ plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla, vyhlásila, že v prípade všetkých plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla dovezených z Turecka a vyrobených z indonézskych brám ide o čierne zvitky, s ktorými v Únii neexistuje takmer žiadny voľný trh. Spoločnosť v rámci dotknutého výrobku rozlišovala medzi bielymi a čiernymi plechmi a zvitkami z nehrdzavejúcej ocele valcovanými za tepla. Čierne plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla sa musia pred ďalším spracovaním moriť a žíhať, čím sa ich použitie obmedzuje výlučne pre prevalcovne. Spoločnosť Marcegaglia tvrdila, že je jedinou nezávislou prevalcovňou v Únii, ktorá nie je vertikálne integrovaná. Keďže výrobok dovážaný z Turecka sa obmedzoval na čierne plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla, nedochádzalo teda k hospodárskej súťaži čiernych plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla s bielymi plechmi a zvitkami z nehrdzavejúcej ocele valcovanými za tepla vyrábanými a predávanými výrobcami z Únie na voľnom trhu.

(12)

Komisia pripomenula, že účelom tohto prešetrovania bolo zistiť, či dochádza k obchádzaniu opatrení. Neexistoval žiadny právny základ na revíziu vymedzenia výrobku v rámci opatrení v kontexte tohto prešetrovania. Vymedzenie výrobku sa stanovilo v pôvodnom prešetrovaní a zahrnuté boli všetky plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla patriace do definície výrobku. V pôvodnom prešetrovaní sa konkrétne dospelo k záveru, že čierne a biele zvitky majú rovnaké základné fyzické a chemické vlastnosti, sú zameniteľné a patria do vymedzenia výrobku (4). Tvrdenie sa preto zamietlo.

(13)

V nadväznosti na poskytnutie informácií spoločnosť Çolakoğlu Metalurji A.Ş. (ďalej len „Çolakoğlu“), turecký vyvážajúci výrobca, a vláda Tureckej republiky tvrdili, že Komisia mala rozšíriť rozsah pôsobnosti prešetrovania tak, aby zahŕňalo spracovanie indonézskych brám z nehrdzavejúcej ocele na plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla v Únii.

(14)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 31, Komisia pripomenula, že hoci táto prax nepatrí do rozsahu pôsobnosti tohto prešetrovania, tvrdenie vzala na vedomie a bude ďalej analyzovať, či by si táto prax, ak sa potvrdí, vyžadovala z jej strany ďalšie kroky.

(15)

Keďže Komisia po informovaní členských štátov zistila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie prešetrovania podľa článku 13 ods. 3 základného nariadenia, vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2022/1310 (5) (ďalej len „nariadenie o začatí prešetrovania“) začala prešetrovanie a zaviedla registráciu dovozu plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla odosielaných z Turecka bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Turecku.

(16)

Spoločnosť Çolakoğlu uviedla, že z dôvodu neexistencie dostatočných dôkazov nebolo začatie prešetrovania opodstatnené, a preto by sa prešetrovanie malo ukončiť.

(17)

Spoločnosť Çolakoğlu tvrdila, že zmena v štruktúre obchodu nenastala, pretože v situácii, keď nedošlo k zníženiu dovozu plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla z Indonézie, samotné zvýšenie dovozu plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla z Turecka, ktorý by vôbec nemohol nahradiť dovoz z Indonézie, nepreukazuje, že nastala zmena v štruktúre obchodu.

(18)

Takisto argumentovala, že prax, postup ani činnosť prebiehajúce v Turecku nepatria do žiadnej z kategórií článku 13 ods. 1 štvrtého pododseku základného nariadenia. Konkrétne neexistoval žiadny nesporný dôkaz o tom, že dochádzalo k odosielaniu plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Indonézii cez Turecko do Únie, ani dôkaz o reorganizácii štruktúr a kanálov predaja. Prax, postup ani činnosť sa okrem toho nedali považovať za mierne upravenie, keďže prešetrovaný výrobok je výrobkom v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca a ako taký je iným výrobkom ako jeho vstupné materiály, ani za montážnu činnosť, najmä preto, že prešetrovaný výrobok a bramy z nehrdzavejúcej ocele nie sú zatriedené do rovnakých colných položiek.

(19)

Spoločnosť Çolakoğlu tvrdila, že investovanie do kapacít na výrobu nehrdzavejúcej ocele malo ekonomické opodstatnenie vzhľadom na dopyt po výrobkoch z nehrdzavejúcej ocele v Turecku.

(20)

Spoločnosť Çolakoğlu takisto argumentovala neexistenciou ujmy a tým, že nápravné účinky neboli oslabené, keďže i) turecký dovoz s podielom na trhu 1 % nebol natoľko významný, aby oslabil nápravné účinky cla, a ii) ak by došlo k oslabeniu nápravných účinkov cla, nestalo by sa tak v dôsledku dovozu plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla z Turecka, ale skôr v dôsledku dovozu plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla z Indonézie, ktorý pokračoval aj po uložení opatrení, a plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla spracovaných výrobcami z Únie z oceľových brám dovezených z Indonézie.

(21)

Okrem toho sa spoločnosť Çolakoğlu vyjadrila, že rozšírenie opatrení na Turecko by bolo v rozpore so záujmom Únie, keďže by to viedlo k ďalšiemu zvýšeniu cien, čo by v konečnom dôsledku negatívne postihlo koncových používateľov a spotrebiteľov.

(22)

Spoločnosť Çolakoğlu nakoniec vyhlásila, že výrobcovia z Únie vykonávali rovnaké činnosti, t. j. spracúvanie indonézskych brám z nehrdzavejúcej ocele na plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla v Únii, a to dokonca vo väčšom rozsahu v porovnaní s činnosťami vykonávanými v Turecku. Z tohto dôvodu požadovala ukončenie prešetrovania alebo prípadne rozšírenie rozsahu pôsobnosti prešetrovania tak, aby zahŕňalo spracovanie indonézskych brám z nehrdzavejúcej ocele na plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla v Únii.

(23)

Podobné pripomienky boli doručené od spoločnosti Marcegaglia a od vlády Tureckej republiky.

(24)

Spoločnosť Marcegaglia navyše vyhlásila, že dovoz brám z nehrdzavejúcej ocele z Indonézie na ďalšie spracovanie v Turecku predstavoval ekonomicky opodstatnenú činnosť, ktorej cieľom bola diverzifikácia vlastných zdrojov dodávok.

(25)

Komisia usúdila, že žiadosť obsahovala dostatočné dôkazy o tom, že zmena v štruktúre obchodu zahŕňajúca vývoz z Indonézie a Turecka do Únie nastala po začatí pôvodného prešetrovania a po uložení opatrení. Žiadosť konkrétne obsahovala údaje, ktoré preukázali zmenu v štruktúre obchodu zahŕňajúcu značný nárast vývozu brám z nehrdzavejúcej ocele, hlavnej suroviny na výrobu plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla, z Indonézie do Turecka a značný nárast vývozu plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla z Turecka do Únie.

(26)

Pokiaľ ide o prax, postup alebo činnosť prebiehajúcu v Turecku, Komisia usúdila, že v žiadosti sa uvádzali dostatočné dôkazy o existencii montážnych/kompletizačných činností v Turecku, čo je jedna z praktík, ktoré sa konkrétne uvádzajú v článku 13 ods. 2 základného nariadenia, a o tom, že tieto činnosti sa vykonávali s použitím brám z nehrdzavejúcej ocele – hlavného vstupného materiálu – z Indonézie. Nomenklatúrne zatriedenie prešetrovaného výrobku a jeho hlavných vstupných materiálov alebo jeho zmena sú irelevantné na určenie toho, či montážna/kompletizačná činnosť predstavuje obchádzanie.

(27)

Okrem toho sa v žiadosti poskytli dostatočné dôkazy o tom, že zjavne neexistuje iné ekonomické opodstatnenie než uloženie ciel, a to najmä preto, že dané činnosti viedli k väčšej komplexnosti nákladov na logistické operácie a poplatkov za služby. Tvrdenia spoločností Çolakoğlu a Marcegaglia sa počas prešetrovania hlbšie analyzovali a je im venovaný oddiel 2.4.

(28)

Komisia usúdila, že v žiadosti sa poskytli aj dostatočné dôkazy, ktoré naznačovali, že v dôsledku týchto praktík boli nápravné účinky existujúcich antidumpingových opatrení na plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla oslabované, a to z hľadiska množstva aj cien. V žiadosti sa predovšetkým poskytli dostatočné dôkazy o tom, že plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla sa dovážali za nižšie ceny, než je cena nespôsobujúca ujmu stanovená v pôvodnom prešetrovaní. Tieto tvrdenia, ako aj tvrdenia týkajúce sa podielu tureckého dovozu sa počas prešetrovania hlbšie rozobrali.

(29)

Pokiaľ ide o vyhlásenia týkajúce sa záujmu Únie, Komisia pripomenula, že záujem Únie nie je kritériom na začatie prešetrovaní podľa článku 13 základného nariadenia.

(30)

Komisia vzhľadom na uvedené skutočnosti zamietla tvrdenia, že žiadosť neobsahovala dostatočné dôkazy, ktoré by oprávňovali začatie prešetrovania.

(31)

Pokiaľ ide o pripomienky spoločnosti Çolakoğlu týkajúce sa možnosti spracúvania indonézskych brám dovážaných do Únie na plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla v rámci Únie, Komisia poznamenala, že táto praktika nepatrí do rozsahu pôsobnosti tohto prešetrovania. Nariadením o začatí prešetrovania sa totiž prešetrovanie obmedzilo na dovoz plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla do Únie z Turecka a spracovateľské operácie uskutočňované v Turecku. Komisia však vzala tvrdenie spoločnosti Çolakoğlu na vedomie a bude ďalej analyzovať, či by bramy z nehrdzavejúcej ocele dovezené z Indonézie do Únie mohli predstavovať prvok odlišných praktík obchádzania. Komisia začala monitorovať dovoz brám z nehrdzavejúcej ocele z Indonézie do Únie a podľa údajov Eurostatu sa tento dovoz skončil v októbri 2022.

(32)

V nadväznosti na poskytnutie informácií spoločnosť Çolakoğlu vyhlásila, že Komisia porušila jej právo na obhajobu podľa článku 6 ods. 7 základného nariadenia, článku 296 ZFEÚ, ako aj jej právo na dobrú správu vecí verejných v súlade s článkom 41 Charty základných práv Európskej únie tým, že neposúdila mnohé z tvrdení, ktoré boli predložené v priebehu prešetrovania. Spoločnosť Çolakoğlu sa konkrétne domnievala, že jej právo na dobrú správu vecí verejných bolo porušené, lebo Komisia nerozšírila rozsah pôsobnosti prešetrovania tak, aby zahŕňal priamy dovoz brám z nehrdzavejúcej ocele z Indonézie do Únie.

(33)

Komisia pripomenula, že 30. januára 2023 poskytla zainteresovaným stranám základné skutočnosti a úvahy, na ktorých boli založené jej závery. Všetky strany mali 15 dní na vyjadrenie pripomienok. Všetky tvrdenia predložené spoločnosťou Çolakoğlu a ostatnými zainteresovanými stranami boli posúdené, neznamená to však nutne, že informačný dokument sa výslovne venoval každému jednému z nich (6). Komisia musí riadne odôvodniť a podrobne vysvetliť svoje zistenia a závery, ako to urobila v informačnom dokumente. V nadväznosti na poskytnutie informácií spoločnosť Çolakoğlu predložila pripomienky a dostala možnosť vypočutia. Komisia riadne zvážila všetky vyjadrené pripomienky, ako sa uvádza v ďalšom texte. Pokiaľ ide o dovoz brám z nehrdzavejúcej ocele z Indonézie do Únie, Komisia pripomenula, že v poskytnutí informácií, ako sa premietlo do odôvodnenia 31, riadne vysvetlila dôvody, prečo táto údajná praktika nepatrí do rozsahu pôsobnosti tohto prešetrovania. Zároveň v rozpore s tým, čo tvrdí spoločnosť Çolakoğlu, Komisia neuplatnila žiadnu diskrečnú právomoc, keďže podľa nariadenia o začatí prešetrovania mohla prešetrovať len ďalšie možné praktiky obchádzania, ku ktorým dochádza mimo Únie, najmä v Turecku. Z tohto dôvodu Komisia usúdila, že práva spoločnosti Çolakoğlu na obhajobu boli v plnej miere rešpektované, a tvrdenie zamietla.

(34)

Obdobie prešetrovania sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2018 do 30. júna 2022 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Údaje sa zhromažďovali za obdobie prešetrovania, aby sa okrem iného prešetrila údajná zmena v štruktúre obchodu po uložení opatrení na dotknutý výrobok a existencia praxe, postupu alebo činnosti, pre ktoré neexistovala iná dostatočne náležitá príčina alebo iné ekonomické opodstatnenie okrem uloženia cla. Za obdobie od 1. júla 2021 do 30. júna 2022 (ďalej len „vykazované obdobie“ alebo „VO“) sa zhromaždili podrobnejšie údaje s cieľom preskúmať, či dovoz oslaboval nápravné účinky platných opatrení z hľadiska cien a/alebo množstiev a či dochádzalo k dumpingu.

(35)

Komisia oficiálne oznámila začatie prešetrovania orgánom Indonézie a Turecka, známym vyvážajúcim výrobcom v týchto krajinách, výrobnému odvetviu Únie a predsedovi Asociačnej rady EÚ – Turecko.

(36)

Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Turecka pri Európskej únii, aby jej poskytlo názvy a adresy vyvážajúcich výrobcov a/alebo zastupujúcich združení, ktoré by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní, popri tureckých vyvážajúcich výrobcoch, ktorých žiadateľ identifikoval v žiadosti.

(37)

Na webovom sídle GR pre obchod sa sprístupnili formuláre žiadosti o oslobodenie pre výrobcov/vývozcov v Turecku, dotazníky pre výrobcov/vývozcov v Indonézii a pre dovozcov v Únii.

(38)

Päť spoločností so sídlom v Turecku predložilo formuláre žiadosti o oslobodenie. Išlo o tieto spoločnosti:

(39)

Vyplnený dotazník predložil aj dovozca a používateľ z Únie, spoločnosť Marcegaglia.

(40)

Zainteresované strany dostali príležitosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v nariadení o začatí prešetrovania. Všetky strany boli informované, že nepredloženie všetkých relevantných informácií alebo predloženie neúplných, nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií by mohlo viesť k uplatneniu článku 18 základného nariadenia a založeniu zistení na dostupných skutočnostiach.

(41)

Vypočutie spoločnosti Marcegaglia sa uskutočnilo 4. októbra 2022.

(42)

V nadväznosti na poskytnutie informácií 30. januára 2023 sa uskutočnilo vypočutie spoločnosti Marcegaglia 8. februára 2023 a spoločnosti Çolakoğlu 10. februára 2023.

(43)

Aby sa posúdilo možné obchádzanie, v súlade s článkom 13 ods. 1 základného nariadenia by sa mali analyzovať tieto prvky:

(44)

V žiadosti sa uvádzajú tvrdenia o odosielaní dotknutého výrobku z Turecka do Únie po tom, ako v Turecku podstúpil určité montážne/kompletizačné činnosti. V tejto súvislosti Komisia konkrétne analyzovala, či boli splnené kritériá stanovené v článku 13 ods. 2 základného nariadenia, a to najmä:

(45)

Ako sa uvádza v odôvodnení 38, päť spoločností so sídlom v Turecku požiadalo o oslobodenie od opatrení, ak by sa mali rozšíriť na Turecko.

(46)

Tri z nich, Saritas, UCAS a AST, neboli považované za vyvážajúcich výrobcov. Komisia po analýze informácií, ktoré jej poskytli vo svojich príslušných žiadostiach, dospela k záveru, že hoci sa spoločnosti podieľali na nákupe a ďalšom predaji prešetrovaného výrobku, daný výrobok nevytvárali ani nevyrábali. Prešetrovaný výrobok kúpili od iných subjektov, ktoré boli skutočnými výrobcami. Tieto spoločnosti preto nemohli byť určené za výrobcov. V článku 13 ods. 4 základného nariadenia sa možnosť požiadať o oslobodenie od rozšírenia antidumpingových ciel poskytuje len výrobcom. Táto skutočnosť sa opakovane uviedla v odôvodnení 27 nariadenia o začatí prešetrovania, v ktorom sa výslovne spresnilo, že oslobodiť možno len výrobcov prešetrovaného výrobku v Turecku. Keďže v prípade týchto spoločností sa zistilo, že nejde o výrobcov, neboli oprávnené požiadať o oslobodenie.

(47)

V prípade spoločnosti Poyraz bola Komisii doručená nadmieru nepostačujúca odpoveď, pričom mnohé časti formulára žiadosti o oslobodenie a dotazníka boli vyplnené nedostatočne alebo úplne chýbali. Po zaslaní písomného upozornenia na nedostatky spoločnosť predložila odpoveď, v ktorej buď boli potrebné informácie naďalej nadmieru nedostatočné, alebo chýbali. Komisia preto informovala spoločnosť, že pri určovaní, či je táto spoločnosť výrobcom v zmysle článku 13 ods. 4 základného nariadenia, má v úmysle uplatniť dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia. Spoločnosť vo svojej odpovedi vysvetlila, prečo neposkytla úplnejšie informácie, a Komisiu vyzvala, aby viac údajov získala v priestoroch spoločnosti. Spoločnosť nepredložila žiadne ďalšie informácie na opravu alebo doplnenie nedostatočne vyplnených častí dotazníka.

(48)

Bez ohľadu na neúplnosť odpovede sa v nej potvrdilo, že spoločnosť Poyraz nakupovala plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla predovšetkým v Indonézii a potom ich ďalej predávala (prípadne narezané na určitú veľkosť) sčasti na trhu Únie. Hoci spoločnosť nebola schopná poskytnúť Komisii údaje o nákladoch na transformáciu, ak nejaké vznikli, ani podrobný zoznam predaja do Únie, z odpovede je jasné, že spoločnosť Poyraz dotknutý výrobok nakupovala a ďalej predávala. Spoločnosť Poyraz tak nemožno považovať za výrobcu v zmysle článku 13 ods. 4 základného nariadenia, a teda nemôže mať nárok na oslobodenie. Žiadosť o oslobodenie sa preto zamietla.

(49)

Spoločnosť Çolakoğlu spolupracovala počas celého prešetrovania tak, že predložila formulár žiadosti o oslobodenie a poskytla odpovede na písomné upozornenia na nedostatky, ktoré jej boli zaslané. Vo výsledku bola celková úroveň spolupráce zo strany tureckých vyvážajúcich výrobcov pomerne vysoká, keďže objem vývozu plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla spoločnosti Çolakoğlu do Únie predstavoval [88 % až 93 %] celkového objemu tureckého dovozu počas vykazovaného obdobia, ako sa uvádza v dovozných štatistikách Eurostatu.

(50)

Komisia vykonala v priestoroch spoločnosti Çolakoğlu overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia. Spoločnosť Çolakoğlu dovážala takmer celý svoj hlavný vstupný materiál (bramy z nehrdzavejúcej ocele) z Indonézie.

(51)

Spoločnosť Marcegaglia, dovozca a používateľ z Únie, takisto spolupracovala a poskytla informácie týkajúce sa nákupu indonézskych brám z nehrdzavejúcej ocele, následného spracúvania v Turecku a dovozu plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla do Únie. Marcegaglia požadovala, aby sa s ňou zaobchádzalo ako s vyvážajúcim výrobcom. Svoju žiadosť odôvodnila povahou svojich činností, keďže sa zaoberala kúpou brám z Indonézie, následne dala tieto bramy valcovať za tepla na základe dohody o spracovaní so spoločnosťou Çolakoğlu v Turecku a neskôr dovážala zvitky (plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla) do Únie. Z toho vyplýva, že spoločnosť Marcegaglia bola vlastníkom surovín (brám) a hotového výrobku (plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla) počas celej činnosti, čo sa prešetrovaním potvrdilo. Keďže skutočné výrobné/spracovateľské činnosti sa však uskutočňovali v priestoroch spoločnosti Çolakoğlu (7) v Turecku, Komisia dospela k záveru, že spoločnosť Marcegaglia nemožno považovať za vyvážajúceho výrobcu oprávneného požadovať oslobodenie.

(52)

V tabuľke 1 je znázornený vývoj dovozu plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla z Indonézie a Turecka v období prešetrovania.

Tabuľka 1

Dovoz plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla do Únie v období prešetrovania (v tonách)

(53)

Z tabuľky 1 vyplýva, že objem dovozu plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla z Turecka do Únie vzrástol z 1 611 ton v roku 2018 na 50 015 ton vo vykazovanom období. K najvýraznejšiemu nárastu objemu dovozu došlo z roka 2019 na rok 2020, keď sa objem viac ako zdesaťnásobil, a to z 2 137 ton v roku 2019 na 21 500 ton v roku 2020. K tomuto nárastu došlo paralelne so začatím pôvodného prešetrovania v auguste 2019 a uložením konečných opatrení v októbri 2020. Od roku 2020 sa objem dovozu z Turecka naďalej výrazne zvyšoval, až dosiahol 50 015 ton vo vykazovanom období. Celkovo sa objem dovozu z Turecka zvýšil počas obdobia prešetrovania viac ako tridsaťnásobne.

(54)

Zároveň objem dovozu plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla z Indonézie vzrástol zo 44 647 ton v roku 2018 na 128 191 ton vo vykazovanom období. Objem dovozu sa z roka 2018 na rok 2019 zvýšil o 82 %. Od roku 2018 do roku 2020, teda počas pôvodného prešetrovania, sa objem dovozu plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla z Indonézie značne znížil. V roku 2020 objem dovozu klesol na menej ako jednu dvadsatinu objemu z roku 2019. Od roku 2021 do vykazovaného obdobia sa objem dovozu plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla z Indonézie oživil a začal sa opäť zvyšovať (o viac ako 50 %) v porovnaní s úrovňami v roku 2019. Celkovo sa objem dovozu plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla z Indonézie do Únie počas obdobia prešetrovania takmer strojnásobil, ale tento nárast bol v relatívnom vyjadrení oveľa menej výrazný ako nárast dovozu z Turecka.

(55)

V tabuľke 2 je znázornený vývoj objemu dovozu brám z nehrdzavejúcej ocele z Indonézie do Turecka podľa štatistiky o tureckom dovoze z databázy GTA (8).

Tabuľka 2.

Dovoz brám z nehrdzavejúcej ocele z Indonézie a Turecka v období prešetrovania (v tonách)

(56)

Hlavným vstupným materiálom na výrobu plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla sú bramy z nehrdzavejúcej ocele. Tento vstupný materiál sa potom ešte ďalej spracúva, konkrétne valcovaním za tepla, pri výrobe plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla. Dôkazy, ktoré má Komisia k dispozícii, preukázali, že plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla vyvážané do Únie z Turecka sa vyrábali najmä z brám z nehrdzavejúcej ocele.

(57)

Z tabuľky 2 vyplýva, že dovoz brám z nehrdzavejúcej ocele z Indonézie do Turecka podstatne vzrástol, a to z nuly v roku 2018 na 40 513 ton vo vykazovanom období. Každý rok v období od roku 2019 do vykazovaného obdobia tvoril dovoz z Indonézie približne 99,9 % celkového objemu dovozu brám z nehrdzavejúcej ocele do Turecka. Tento výrazný nárast dovozu brám z nehrdzavejúcej ocele z Indonézie do Turecka sa navyše aj časovo zhodoval so začiatkom dodávok spoločnosti Çolakoğlu jej zákazníkovi v Únii (spoločnosti Marcegaglia) od roku 2019, čo viedlo k zvýšenej spotrebe brám z nehrdzavejúcej ocele v Turecku na výrobu plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla. Komisia ďalej zistila, že celý dovoz brám z nehrdzavejúcej ocele z Indonézie do Turecka prichádzal do priestorov spoločnosti Çolakoğlu.

(58)

Podstatný nárast objemu dovozu brám z nehrdzavejúcej ocele z Indonézie do Turecka naznačoval rastúci dopyt po takýchto vstupných materiáloch v Turecku, čo bolo do veľkej miery možné vysvetliť zvýšením výroby a vývozu plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla z Turecka počas vykazovaného obdobia. Potvrdili to aj informácie, ktoré poskytla spoločnosť Çolakoğlu.

(59)

V nadväznosti na poskytnutie informácií spoločnosť Çolakoğlu vyhlásila, že nedošlo k zmene v štruktúre obchodu, keďže indonézsky dovoz vzrástol a dovoz indonézskych plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla nebol nahradený dovozom tureckých plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla. Takisto tvrdila, že Komisia sa odchýlila od svojej bežnej praxe pri určovaní existencie zmeny v štruktúre obchodu, keďže nedošlo k nahradeniu dovozu.

(60)

Komisia poznamenala, že podľa článku 13 základného nariadenia na stanovenie toho, že nastala zmena v štruktúre obchodu, nie je nutné úplné nahradenie dovozu z krajiny, na ktorú sa vzťahujú opatrenia, dovozom z iných zdrojov. Od bežnej praxe Komisie sa neodchýlil ani záver Komisie týkajúci sa zmeny v štruktúre obchodu, keďže aj v niektorých predchádzajúcich prípadoch bola zistená zmena v štruktúre obchodu napriek nárastu dovozu z krajiny, na ktorú sa vzťahovali antidumpingové opatrenia (9).

(61)

Hoci dovoz plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla z Turecka nenahradil dovoz z Indonézie, ktorý takisto zaznamenal nárast, pri prešetrovaní sa zistilo, že významné objemy brám z nehrdzavejúcej ocele dovezené z Indonézie sa ďalej spracovali na plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla v Turecku, aby sa neskôr vyviezli do Únie. Zvýšenie vývozu plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla z Turecka do Únie, ktoré možno vidieť v tabuľke 1, spoločne s výrazným nárastom vývozu brám z nehrdzavejúcej ocele z Indonézie do Turecka v období prešetrovania, ako vyplýva z tabuľky 2, predstavovalo zmenu v štruktúre obchodu medzi Indonéziou, Tureckom a Úniou v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia.

(62)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že spoločnosti Marcegaglia a Çolakoğlu majú dohodu o spracovaní, podľa ktorej spoločnosť Marcegaglia nakupovala bramy z nehrdzavejúcej ocele z Indonézie, odosielala ich do Turecka, aby ich tam ďalej spracovala spoločnosť Çolakoğlu na plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla, ktoré neskôr spoločnosť Marcegaglia dovážala do Únie. Táto dohoda o spracovaní bola dojednaná koncom roka 2018 pred začatím pôvodného prešetrovania.

(63)

Tabuľka 3 ukazuje vývoj vývozu plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla spoločnosťou Çolakoğlu do Únie, na ktoré sa vzťahuje dohoda o spracovaní uzatvorená so spoločnosťou Marcegaglia.

Tabuľka 3

Vývoz plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla spoločnosťou Çolakoğlu do Únie (v tonách)

(64)

Z tabuľky 3 vyplýva, že vývoz spoločnosti Çolakoğlu podstatne vzrástol, a to z nulovej hodnoty v roku 2018 na viac ako 40 000 ton vo vykazovanom období.

(65)

Pri prešetrovaní sa takisto zistilo, že takmer celý vývoz spoločnosti Çolakoğlu do Únie sa uskutočňoval na základe dohody o spracovaní so spoločnosťou Marcegaglia. Podobne takmer všetky bramy dovezené do Turecka z Indonézie ďalej spracúvala spoločnosť Çolakoğlu na plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla na základe dohody o spracovaní uzatvorenej medzi obidvomi spoločnosťami.

(66)

Hoci mohli existovať iné dôvody na vytvorenie tohto systému, než sú zavedené opatrenia, t. j. zaistiť bezpečnosť dodávok pre spoločnosť Marcegaglia a zásobovať trh s nehrdzavejúcou oceľou v Turecku, iné prvky presvedčivo poukazujú na súvislosť s uložením ciel:

(67)

Komisia poznamenala, že dohoda o spracovaní bola vytvorená s cieľom zásobovať trh Únie, a nie turecký domáci trh. Spoločnosť Çolakoğlu totiž predávala na tureckom domácom trhu menej ako 2 % plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla, ktoré boli vyrobené z brám dovezených z Indonézie.

(68)

Komisia takisto analyzovala tvrdenie spoločnosti Marcegaglia, že dohoda o spracovaní bola uzavretá s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok, pretože sa výrazne zvýšil dopyt, ktorý výrobné odvetvie Únie nemohlo uspokojiť. V tejto súvislosti sa zistilo, že montážne/kompletizačné činnosti v Turecku sa začali realizovať vo významných objemoch až po začatí pôvodného prešetrovania proti Indonézii. Dohoda sa netýkala len zabezpečenia dodávok z Turecka, ale vzhľadom na svoju povahu zahŕňajúcu spracovanie bola zameraná najmä na to, aby sa tieto dodávky zakladali na bramách z nehrdzavejúcej ocele z Indonézie – krajiny, na ktorú sa vzťahujú opatrenia. Okrem toho bol indonézsky výrobca brám z nehrdzavejúcej ocele takisto dodávateľom plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla. Za normálnych okolností sa subjekt neposunie o jeden stupeň vyššie v hodnotovom reťazci svojho vertikálne integrovaného dodávateľa, aby zaistil bezpečnosť dodávok. Prirodzene k tomu nedôjde, pokiaľ hrozbou, ktorá sa rieši, nie sú potenciálne opatrenia postihujúce nižšiu úroveň tohto hodnotového reťazca – v tomto prípade antidumpingové clo na dovoz plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla z Indonézie.

(69)

V nadväznosti na poskytnutie informácií spoločnosti Marcegaglia a Çolakoğlu tvrdili, že ich obchodný vzťah nezávisel od existencie antidumpingového cla na dovoz plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla z Indonézie. Obidve spoločnosti argumentovali, že dohoda o spracovaní medzi spoločnosťami Marcegaglia a Çolakoğlu bola dojednaná pred začatím pôvodného prešetrovania a že tieto dve spoločnosti majú dlhodobý obchodný vzťah, ktorý sa začal pred viac ako desiatimi rokmi. Ich dohoda o spracovaní bola súčasťou širšej dohody, na základe ktorej mala spoločnosť Çolakoğlu spracúvať výrobky z nehrdzavejúcej ocele aj výrobky z uhlíkovej ocele.

(70)

Komisia poznamenala, že aj po zvážení skutočnosti, že spoločnosti Marcegaglia a Çolakoğlu mali obchodný vzťah viac ako desať rokov a že ich dohoda o spracovaní bola údajne súčasťou širšej dohody, ako sa takisto uviedlo v odôvodnení 66, prax, ktorá je predmetom tohto prešetrovania, t. j. spracovanie brám z nehrdzavejúcej ocele z Indonézie na plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla v Turecku, ktoré boli následne vyvezené do Únie, sa nezačala v plnej miere realizovať pred začatím pôvodného prešetrovania. Prax sa zintenzívnila až po začatí pôvodného prešetrovania a ešte výraznejšie sa zintenzívnila po uložení konečných opatrení. Inými slovami, začiatok predmetnej praxe sa napriek dlhodobému vzťahu časovo zhoduje so začatím pôvodného prešetrovania a s neskorším uložením opatrení a táto prax sa nezačala realizovať v skoršom štádiu. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(71)

Spoločnosť Çolakoğlu tvrdila, že existovalo ekonomické opodstatnenie súvisiace s tým, že bol dopyt po tureckých plechoch a zvitkoch z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla, a to v EÚ aj v Turecku. Tento dopyt podľa nej opodstatňoval investície do rozvoja výroby plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla v Turecku realizované pred začatím pôvodného prešetrovania.

(72)

Komisia na začiatku poznamenala, že praxou, ktorou sa podľa zistení obchádzalo platné antidumpingové clo, nebola výroba plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla v Turecku ako taká. Praxou, v súvislosti s ktorou sa zistilo obchádzanie, bol dovoz brám z nehrdzavejúcej ocele z Indonézie do Turecka, ich valcovanie na plechy a zvitky za tepla a predaj na trhu Únie. Či boli investície do rozvoja kapacít ekonomicky opodstatnené, bolo preto z hľadiska zistení Komisie týkajúcich sa obchádzania nepodstatné. Komisia navyše poznamenala, že hoci spoločnosť Çolakoğlu rozvinula kapacitu na výrobu vlastných brám z nehrdzavejúcej ocele v Turecku, táto výroba bola veľmi obmedzená. Ako sa uvádza v odôvodnení 91, bramy tureckého pôvodu tvorili v skutočnosti vo vykazovanom období menej ako 0,5 % brám použitých spoločnosťou Çolakoğlu na výrobu plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla vyvážaných do Únie. Preto bez ohľadu na to, či existovali iné dôvody, aby spoločnosť Çolakoğlu investovala do prevádzok na výrobu nehrdzavejúcej ocele, než je obchádzanie opatrení, predmetné investície neboli použité na dodávanie plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla do Únie vyrobených z brám tureckého pôvodu, keďže takmer celý vývoz spoločnosti Çolakoğlu sa počas vykazovaného obdobia zakladal na plechoch a zvitkoch z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla vyrobených z indonézskych brám. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(73)

V nadväznosti na poskytnutie informácií spoločnosť Marcegaglia tvrdila, že existovalo ekonomické opodstatnenie spočívajúce v jej obchodnom modeli, ktorý sa zakladal po prvé na diverzifikácii zdrojov dodávok a po druhé na potrebe flexibility, aby si dokázala poradiť s dostupnosťou plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla na trhu v závisloti od výkyvov dopytu po výrobkoch v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca. Skutočnosť, že čierne plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla boli na trhu Únie dostupné v obmedzenom množstve, a to aj v rámci dovozu z tretích krajín, údajne opodstatňovala stratégiu spoločnosti Marcegaglia, ktorá spočívala v nakupovaní brám z nehrdzavejúcej ocele z Indonézie, aby sa ďalej spracovali na čierne plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla prostredníctvom dohôd o spracovaní. Spoločnosť Marcegaglia okrem toho argumentovala, že Komisia sa nezaoberala skutočnosťou, že Indonézia disponuje najväčšou kapacitou brám z nehrdzavejúcej ocele na svete a na rozdiel od iných krajín je ochotná dodávať bramy v kvalite a množstvách, aké spoločnosť Marcegaglia potrebuje. Údajne sa iné krajiny buď zameriavajú na plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla, alebo čelia silnému dopytu po plechoch a zvitkoch z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla pre výrobky v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca.

(74)

Komisia poznamenala, že opísaný obchodný model zohľadnila, toto tvrdenie však nepoprelo platnosť argumentov uvedených v odôvodneniach 65 až 67. Navyše boli indonézske plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla dostupné na trhu Únie po zaplatení antidumpingových ciel, o čom svedčil nárast dovozu z Indonézie. Okrem toho neexistoval dôkaz, že by údajné výkyvy dostupnosti výrobkov v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca mali vplyv len na dostupnosť plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla, ale nie na bezprostredný výrobný vstup, bramy z nehrdzavejúcej ocele, čo by viedlo k veľkému množstvu indonézskych brám a nedostatku indonézskych plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla. Navyše tvrdenie, že všetky ostatné krajiny okrem Indonézie neboli schopné alebo ochotné dodávať dostatočné množstvá kvalitných brám spoločnosti Marcegaglia, nebolo podložené žiadnym dôkazom. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(75)

V nadväznosti na poskytnutie informácií spoločnosť Marcegaglia argumentovala, že ekonomické opodstatnenie dohody o spracovaní so spoločnosťou Çolakoğlu potvrdili nedávne významné investície spoločnosti Marcegaglia. Spoločnosť Marcegaglia v januári 2023 nadobudla oceliareň v Spojenom kráľovstve. Vyhlásila, že toto nadobudnutie závodu na výrobu brám z nehrdzavejúcej ocele bolo motivované potrebou zabezpečiť si vlastný spoľahlivý a stabilný zdroj dodávok plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla. Keďže však nadobudnutá oceliareň vyrába bramy z nehrdzavejúcej ocele, ale nedisponuje zariadeniami na valcovanie za tepla, spoločnosť Marcegaglia argumentovala, že v budúcnosti bude musieť nadviazať partnerstvo s ďalším závodom na spracovanie brám z nehrdzavejúcej ocele vyrábaných v Spojenom kráľovstve na plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla, a to buď v rámci Únie, alebo mimo nej. V tejto súvislosti sa spoločnosť Çolakoğlu osvedčila ako spoľahlivý a efektívny partner, ktorého by prípadne mohla využívať aj na spracovanie brám vyrobených v Spojenom kráľovstve na plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla. Spoločnosť Marcegaglia okrem toho poukázala na to, že vďaka výrobe brám v Spojenom kráľovstve bude zanedlho schopná uspokojiť svoj dopyt po bramách z nehrdzavejúcej ocele, a preto už v budúcnosti nemožno očakávať žiadny ďalší dovoz plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla vyrobených z brám z Indonézie.

(76)

Komisia usúdila, že tento nedávny vývoj môže v blízkej budúcnosti vskutku viesť k zmene zdrojov dodávok brám z nehrdzavejúcej ocele. Toto nadobudnutie sa však uskutočnilo v januári 2023, t. j. po vykazovanom období, a nenieslo žiadnu záruku toho, či a kedy by sa mali zistené praktiky obchádzania skončiť.

(77)

Pokiaľ ide o údajnú budúcu zmenu okolností, Komisia poznamenala, že ak by išlo o trvalú zmenu, po roku od rozšírenia opatrení by buď spoločnosť Marcegaglia, alebo spoločnosť Çolakoğlu mohli požiadať o revízne prešetrenie opatrenia proti obchádzaniu podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia. Takáto zmena by v skutočnosti mohla súvisieť s nakupovaním brám z nehrdzavejúcej ocele vyrobených v Spojenom kráľovstve, ktoré by nahradili nákup brám z nehrdzavejúcej ocele z Indonézie, za predpokladu, že možno preukázať, že by išlo o trvalú zmenu.

(78)

Komisia vzhľadom na všetky tieto prvky dospela k záveru, že pre kompletizačnú činnosť spoločnosti Çolakoğlu neexistuje iná náležitá príčina ani iné ekonomické opodstatnenie okrem uloženia cla. Zmena v štruktúre obchodu bola výsledkom toho, že činnosť spoločností sa začala a následne podstatne zvýšila po začatí pôvodného prešetrovania.

(79)

V článku 13 ods. 2 písm. a) základného nariadenia sa vyžaduje, aby sa montážna alebo kompletizačná činnosť začala alebo podstatne vzrástla od začatia antidumpingového prešetrovania alebo tesne pred jeho začatím, pričom dotknuté diely majú pochádzať predovšetkým z krajín, na ktoré sa vzťahujú antidumpingové opatrenia.

(80)

Ako je opísané v oddiele 2.4, spoločnosť Çolakoğlu počas obdobia prešetrovania podstatne zvýšila svoj predaj na vývoz a takmer všetok nakúpený hlavný vstupný materiál, bramy z nehrdzavejúcej ocele, bol dovezený z Indonézie.

(81)

Komisia preto dospela k záveru, že montážna alebo kompletizačná činnosť podstatne vzrástla od začatia pôvodného prešetrovania, ako sa vyžaduje v článku 13 ods. 2 písm. a) základného nariadenia.

(82)

V článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia sa uvádza, že pokiaľ ide o montážne alebo kompletizačné činnosti, podmienkou na stanovenie obchádzania je, aby diely z krajín, ktoré podliehajú opatreniam, tvorili 60 % alebo viac z celkovej hodnoty dielov zmontovaného výrobku a aby hodnota privezených dielov pridaná počas montážnej alebo kompletizačnej činnosti bola nižšia ako 25 % z priamych výrobných nákladov.

(83)

V nadväznosti na poskytnutie informácií spoločnosť Çolakoğlu znovu uviedla, že prax, postup alebo činnosť nepatria do zmyslu článku 13 ods. 1 a ods. 2 základného nariadenia, keďže prešetrovaný výrobok, plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla, je iný výrobok ako jeho vstupný materiál, bramy z nehrdzavejúcej ocele. Bramy sú zatriedené do iných colných položiek ako plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla, keďže spracovateľské činnosti majú podstatný charakter a plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla nadobúdajú nepreferenčný turecký pôvod. Spoločnosť Çolakoğlu takisto argumentovala, že hoci pravidlá pôvodu sú regulované na úrovni WTO, na tejto úrovni nebola dosiahnutá žiadna dohoda o obchádzaní. Z tohto dôvodu by rozhodnutie rozšíriť existujúce opatrenia na dovoz plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla z Turecka oslabilo postavenie Únie ako hlavného zástancu konvergencie globálneho obchodu. Okrem toho sa spoločnosť Çolakoğlu odvolala na vec Oceľové laná a káble (India) (10), v prípade ktorej Komisia zastávala názor, že nepreferenčné pravidlá pôvodu sú dôležité pri určovaní toho, či sa uplatňujú antidumpingové clá.

(84)

Komisia usúdila, že nomenklatúrne zatriedenie a pôvod prešetrovaného výrobku a jeho hlavných vstupných materiálov alebo ich zmena sú irelevantné na určenie toho, či montážna/kompletizačná činnosť predstavuje obchádzanie. Právnym základom prešetrovania obchádzania je článok 13 základného nariadenia, a nie colné predpisy týkajúce sa pôvodu. Súdny dvor Európskej únie dokonca rozhodol, že jediným účelom nariadenia, ktorým sa rozširuje antidumpingové clo, je zabezpečiť účinnosť daného cla a zabrániť jeho obchádzaniu (11). Aby sa posúdilo možné obchádzanie, ako sa opisuje v odôvodnení 82, Komisia preto analyzovala, či boli splnené kritériá stanovené v článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia. Zanalyzovala najmä to, či tieto diely tvoria 60 % alebo viac z celkovej hodnoty dielov zmontovaného výrobku a či hodnota privezených dielov pridaná počas montážnej alebo kompletizačnej činnosti bola vyššia než 25 % priamych výrobných nákladov. Aj keď členovia WTO výslovne uznali problém obchádzania antidumpingových opatrení (12), na úrovni WTO neexistujú jednotné pravidlá týkajúce sa obchádzania, s ktorými by sa pravidlá Únie stali v tomto smere nezlučiteľnými. Napokon treba poznamenať, že rozhodnutie Komisie, na ktoré spoločnosť Çolakoğlu odkazovala, sa netýkalo uplatnenia článku 13 ako takého, ale skôr výberu antidumpingových ciel v prípade nesplnenia podmienok záväzku. V judikatúre sa navyše objasňuje, že používanie pojmu pochádzať „z“ namiesto pojmu „s pôvodom v“ v článku 13 základného nariadenia znamená, že „normotvorca Únie sa zámerne rozhodol dištancovať sa od pravidiel o pôvode colného práva, a že teda pojem ‚proveniencia‘ má […] samostatný a odlišný obsah od obsahu pojmu ‚pôvod‘ v zmysle colného práva“ (13). Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(85)

Hlavným vstupným materiálom na výrobu plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla sú bramy z nehrdzavejúcej ocele. Takmer 100 % brám z nehrdzavejúcej ocele spracovaných spoločnosťou Çolakoğlu bolo dovezených z Indonézie. Tieto bramy z nehrdzavejúcej ocele boli procesom valcovania za tepla, čo je kompletizačná činnosť vykonaná v Turecku, ďalej spracované na plechy a zvitky. Podľa overených informácií, ktoré predložila spoločnosť Çolakoğlu, bramy z nehrdzavejúcej ocele tvorili takmer 100 % celkovej hodnoty dielov zmontovaného/kompletného výrobku v zmysle článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(86)

V nadväznosti na poskytnutie informácií spoločnosť Çolakoğlu zopakovala svoje tvrdenie, že výroba plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla z brám z nehrdzavejúcej ocele nepredstavuje „skladanie súčastí prostredníctvom montáže“ v zmysle článku 13 ods. 2 základného nariadenia, keďže pri výrobe plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla sa používa len jedna súčasť. Takisto argumentovala, že odkaz na „kompletizačné činnosti“ v článku 13 ods. 2 základného nariadenia by sa mal vykladať v kontexte hodnoty, ktorá bola pridaná po dokončení montáže. Z tohto dôvodu a vzhľadom na to, že činnosti spoločnosti Çolakoğlu nemožno považovať za montážnu činnosť, neboli podľa spoločnosti Çolakoğlu splnené podmienky stanovené v článku 13 ods. 2 písm. a) a b) základného nariadenia.

(87)

Komisia tieto tvrdenia zamietla. Prax opísaná v odôvodnení 82 bola považovaná za kompletizačnú činnosť, ktorá patrí pod pojem montážne činnosti podľa článku 13 ods. 2 základného nariadenia, ako sa uvádza aj v odôvodnení 44. Okrem toho sa posúdili ďalšie prvky uvedené ďalej v texte.

(88)

V základnom nariadení nie sú pojmy „montážna činnosť“ ani „kompletizačná činnosť“ nijako vymedzené. Ale spôsob, akým je článok 13 ods. 2 základného nariadenia formulovaný, nabáda vykladať pojem „montážna činnosť“ ako pojem, ktorý má obsiahnuť výslovne aj „kompletizačnú činnosť“ podľa článku 13 ods. 2 písm. b). Z toho vyplýva, že „montážna činnosť“ v zmysle článku 13 ods. 2 sa má vzťahovať nielen na činnosti, ktoré pozostávajú z montáže dielov zloženého výrobku, ale môže zahŕňať aj ďalšie spracovanie, t. j. dohotovenie výrobku.

(89)

Ako sa uvádza v odôvodnení 84, účelom prešetrovaní vykonávaných v súlade s článkom 13 základného nariadenia je zabezpečiť účinnosť antidumpingových ciel a zabrániť ich obchádzaniu. Účelom článku 13 ods. 2 základného nariadenia je preto zachytiť prax, postupy alebo činnosti, pri ktorých sa využívajú prevažne diely z krajiny, na ktorú sa vzťahujú opatrenia, a v rámci ktorých sa tieto diely montujú alebo dokončujú tak, že sa im pridáva iba obmedzená hodnota.

(90)

V nadväznosti na poskytnutie informácií spoločnosť Çolakoğlu tvrdila, že plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla vyrobené z brám tureckého pôvodu nepatria do rozsahu pôsobnosti prešetrovania. Rozšírenie opatrení by sa preto malo týkať len plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla, ktoré boli vyrobené z indonézskych brám, a nie plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla, ktoré boli vyrobené z brám tureckého pôvodu. Spoločnosť Çolakoğlu takisto uviedla, že vnútroštátne colné orgány môžu overiť pôvod, keďže existuje funkčný a realizovateľný spôsob, ako overiť ich turecký pôvod. Konkrétne by získanie osvedčenia EUR.1, ktoré zaručuje preferenčný pôvod, malo poskytnúť uistenie s dostatočnými zárukami, že plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla, na ktoré sa viaže, boli spracované z brám tureckého pôvodu.

(91)

V článku 13 ods. 1 základného nariadenia sa stanovuje rozšírenie ciel na dovoz podobného výrobku z tretích krajín, ak sú splnené podmienky. Podľa článku 13 ods. 4 môže byť oslobodenie od rozšírenia opatrení priznané výrobcom dotknutého výrobku, v prípade ktorých sa zistí, že nie sú zapojení do praktík obchádzania. Komisia bola vo svojej analýze povinná zohľadniť celý predaj prešetrovaného výrobku do Únie predmetným vyvážajúcim výrobcom vrátane výrobkov vyrobených z brám tureckého pôvodu, a nie iba predaj výrobku vyrobeného z indonézskych brám. V tejto súvislosti prešetrovanie potvrdilo, že spoločnosť Çolakoğlu vyvážala do Únie plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla vyrobené predovšetkým z indonézskych brám. Pri prešetrovaní sa konkrétne zistilo, že počas vykazovaného obdobia bolo zo [40 000 – 50 000] ton plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla, ktoré spoločnosť Çolakoğlu vyviezla do Únie, len [20 – 200] ton plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla vyrobených z brám tureckého pôvodu, čo v prípade najvyššej úrovne predstavuje 0,5 % dielov. Diely, bramy z nehrdzavejúcej ocele, dovezené z Indonézie teda vo vykazovanom období predstavovali viac než 99,5 % všetkých dielov použitých v celkovej výrobe plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(92)

V nadväznosti na poskytnutie informácií spoločnosť Çolakoğlu tvrdila, že boli porušené jej práva na obhajobu, najmä pokiaľ ide o článok 6 ods. 7 základného nariadenia a článok 296 ZFEÚ, lebo jej pôvodná žiadosť o oslobodenie sa netýkala len plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla vyrobených z indonézskych brám, ale aj samostatne plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla vyrobených z brám tureckého pôvodu. Tento prvok sa podľa spoločnosti Çolakoğlu v rámci poskytnutia informácií neriešil.

(93)

Ako sa uvádza v odôvodnení 85, podľa článku 13 ods. 1 základného nariadenia sa rozšírenie týka dovozu podobného výrobku z tretích krajín a článok 13 ods. 4 umožňuje udeliť oslobodenia „výrobcom […] v prípade ktorých sa zistí, že nie sú zapojení do praktík obchádzania“. Komisia v informačnom dokumente uviedla, že na účely posúdenia kritéria 60 % zohľadnila všetky bramy, ktoré spoločnosť Çolakoğlu spracovala, a že takmer 100 % brám z nehrdzavejúcej ocele spracovaných touto spoločnosťou bolo dovezených z Indonézie. Tieto bramy teda tvorili takmer 100 % celkovej hodnoty dielov zmontovaného/kompletného výrobku v zmysle článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia. Na základe tohto posúdenia sa zistilo, že spoločnosť Çolakoğlu je zapojená do praktík obchádzania v zmysle článku 13 ods. 4 základného nariadenia, a preto v súlade s uvedeným ustanovením jej nemôže byť priznané oslobodenie. V nadväznosti na poskytnutie informácií Komisia ďalej v odôvodnení 91 potvrdila, že vo svojej analýze musela zohľadniť plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla vyrobené z brám tureckého pôvodu a nemohla ich vylúčiť z rozsahu pôsobnosti prešetrovania. Z tohto dôvodu Komisia usúdila, že práva spoločnosti Çolakoğlu na obhajobu boli v plnej miere dodržané, a tvrdenie zamietla.

(94)

Komisia preto dospela k záveru, že kritérium 60 % stanovené v článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia bolo splnené.

(95)

Zistilo sa, že priemerná pridaná hodnota stanovená počas vykazovaného obdobia je nižšia ako 5 %, čo je výrazne pod prahovou hodnotou 25 % stanovenou v článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia. Komisia preto dospela k záveru, že hodnota, ktorá bola pridaná privezeným dielom počas montážnej alebo kompletizačnej činnosti, bola nižšia ako 25 % priamych výrobných nákladov, ako sa vyžaduje v článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia na to, aby tieto činnosti predstavovali obchádzanie.

(96)

Komisia v súlade s článkom 13 ods. 1 základného nariadenia preskúmala, či dovoz prešetrovaného výrobku oslaboval z hľadiska množstiev aj cien nápravné účinky v súčasnosti platných opatrení.

(97)

Na základe overených údajov, ktoré predložili spoločnosti Çolakoğlu a Marcegaglia, vyviezla spoločnosť Çolakoğlu počas vykazovaného obdobia 40 000 – 50 000 ton. Žiadateľ zároveň odhadol, že spotreba v Únii z voľného predaja dosahovala vo vykazovanom období približne 1 200 000 ton. Podiel dovozu z Turecka na trhu preto predstavoval počas vykazovaného obdobia približne 4 % spotreby v Únii z voľného predaja a v pôvodnom období prešetrovania viac ako 3 % spotreby v Únii z voľného predaja. Navyše, keďže Komisia zistila podstatnú voľnú kapacitu vo valcovni na valcovanie za tepla patriacej spoločnosti Çolakoğlu, spoločnosť by v budúcnosti mohla objem svojho vývozu podstatne zvýšiť.

(98)

Čo sa týka cien, Komisia porovnala priemernú cenu nespôsobujúcu ujmu, ako bola stanovená v pôvodnom prešetrovaní, s váženým priemerom vývozných cien CIF stanovených na základe štatistík Eurostatu, ktoré sa náležite upravili tak, aby zahŕňali náklady po colnom konaní. Komisia použila štatistiky Eurostatu, keďže transakcie medzi spoločnosťami Çolakoğlu a Marcegaglia sa zakladali na dohode o spracovaní, a teda predstavovali poplatok za službu a neodzrkadľovali trhovú cenu. Týmto porovnaním cien sa ukázalo, že dovoz od spoločnosti Çolakoğlu sa predával pod cieľové ceny v Únii, a to o vyše 13 %.

(99)

V nadväznosti na poskytnutie informácií spoločnosti Marcegaglia a Çolakoğlu a vláda Tureckej republiky tvrdili, že vzhľadom na nárast indonézskeho dovozu nemali existujúce opatrenia na indonézsky dovoz žiadny nápravný účinok, ktorý by prípadne mohol byť oslabený dovozom z Turecka, ktorý bol v absolútnom vyjadrení podstatne nižší.

(100)

Spoločnosť Çolakoğlu takisto tvrdila, že ak by nejaký dovoz oslaboval nápravné účinky, nebol by to turecký dovoz plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla, ale skôr dovoz brám, ktoré sa údajne spracúvajú na plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla v Únii, a to vzhľadom na jeho podstatne vyššie objemy.

(101)

Komisia pripomenula, že hoci dovoz brám z Indonézie do Únie bol z hľadiska objemu skutočne väčší ako objem plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla z Turecka, táto skutočnosť nemala vplyv na zistenia prešetrovania, že dovoz plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla z Turecka oslaboval nápravné účinky opatrení, konkrétne že tento dovoz predstavoval viac ako 4 % celkovej spotreby v Únii počas vykazovaného obdobia a predstavoval predaj pod cieľové ceny v Únii o vyše 13 %. Navyše pokračovanie dovozu indonézskych plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla neznamenalo, že pôvodné opatrenia boli neefektívne. Cieľom opatrení totiž nebolo odstrániť dovoz, ale skôr zabezpečiť rovnaké podmienky. Dovoz indonézskych plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla do Únie pokračoval, a dokonca sa ešte zvýšil, ale vzťahuje sa naň clo, ktorého účelom je odstrániť účinky dumpingu spôsobujúceho ujmu.

(102)

Čo sa týka dovozu indonézskych brám do Únie, Komisia poznamenala, že to, či existovali iné faktory, ktoré by mohli oslabiť nápravný účinok opatrení, nie je pre zistenia v tomto prípade podstatné. Okrem toho sa v článku 13 ods. 1 základného nariadenia nevyžaduje, aby Komisia analyzovala iné faktory, ak nejaké existujú, ktoré by dodatočne mohli oslabovať nápravné účinky cla.

(103)

V nadväznosti na poskytnutie informácií spoločnosť Marcegaglia tvrdila, že vzhľadom na jej obmedzený trh dovoz čiernych plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla z Turecka neoslaboval nápravné účinky platných opatrení uložených na dovoz indonézskych plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla.

(104)

Ako sa uvádza v odôvodnení 12, Komisia poznamenala, že v pôvodnom prešetrovaní sa dospelo k záveru, že čierne a biele zvitky majú rovnaké základné fyzické a chemické vlastnosti, navzájom si konkurujú a patria do vymedzenia výrobku. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(105)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že prešetrovaným dovozom z Turecka sa oslabovali existujúce opatrenia z hľadiska množstiev a cien.

(106)

V súlade s článkom 13 ods. 1 základného nariadenia Komisia takisto preskúmala, či existujú dôkazy o existencii dumpingu vo vzťahu k predtým stanoveným normálnym hodnotám pre podobný výrobok.

(107)

Komisia na tento účel na základe štatistík Eurostatu porovnala priemerné vývozné ceny z Turecka s normálnymi hodnotami stanovenými počas pôvodného prešetrovania, upravenými o zvýšenie cien plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla v Indonézii, ako sa uvádza vo verejných databázach (14). Z porovnania normálnych hodnôt a vývozných cien vyplynulo, že počas vykazovaného obdobia sa plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla vyvážali za dumpingové ceny.

(108)

Komisia na základe uvedených zistení dospela k záveru, že dovozom prešetrovaného výrobku odosielaného z Turecka spoločnosťou Çolakoğlu sa obchádzalo antidumpingové clo uložené na dovoz plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Indonézii.

(109)

Vzhľadom na to, že úroveň spolupráce bola vysoká, keďže vykázaný predaj spoločnosti Çolakoğlu na vývoz predstavoval [88 % až 93 %] celkového objemu dovozu z Turecka do Únie počas vykazovaného obdobia, a že žiadny iný turecký výrobca v zmysle článku 13 ods. 4 základného nariadenia nepožiadal o oslobodenie, Komisia dospela k záveru, že zistenia o praktikách obchádzania v súvislosti so spoločnosťou Çolakoğlu boli reprezentatívne pre všetok dovoz z Turecka.

(110)

V súlade s článkom 13 ods. 1 základného nariadenia by sa preto platné antidumpingové opatrenia na dovoz plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Indonézii mali rozšíriť na dovoz prešetrovaného výrobku.

(111)

Podľa článku 13 ods. 1 druhého pododseku základného nariadenia by opatrením, ktoré sa má rozšíriť, malo byť opatrenie stanovené v článku 1 ods. 2 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2020/1408 pre „všetky ostatné spoločnosti“, ktorým je konečné antidumpingové clo vo výške 17,3 % uplatniteľné na čistú frankocenu na hranici Únie pred preclením.

(112)

Podľa článku 13 ods. 3 základného nariadenia, v ktorom sa stanovuje, že prípadné rozšírené opatrenie by sa malo uplatňovať na dovoz, ktorý vstúpil do Únie v rámci registrácie uloženej nariadením o začatí prešetrovania, by sa mali vybrať clá z uvedeného registrovaného dovozu prešetrovaného výrobku.

(113)

Ako sa uvádza v predchádzajúcom texte, zistilo sa, že spoločnosť Çolakoğlu bola zapojená do praktík obchádzania. Tejto spoločnosti sa preto nemôže udeliť oslobodenie podľa článku 13 ods. 4 základného nariadenia.

(114)

Ako sa uvádza v oddiele 2.2, Saritas, UCAS a AST neboli považované za vyvážajúcich výrobcov, a preto nie sú oprávnené požiadať o oslobodenie. Podobne nebola Komisia vzhľadom na nedostatočnú odpoveď spoločnosti Poyraz schopná určiť, či je táto spoločnosť skutočný výrobca, a teda oprávnená na oslobodenie.

(115)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti by ani jedna zo spoločností nemala byť oslobodená od rozšírených opatrení.

(116)

Komisia 30. januára 2023 poskytla všetkým zainteresovaným stranám informácie o základných skutočnostiach a úvahách, ktoré viedli k uvedeným záverom, a vyzvala ich, aby predložili pripomienky. Pripomienky boli doručené od spoločnosti Çolakoğlu, Marcegaglia a od vlády Tureckej republiky a boli riadne posúdené.

(117)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,