(1)

Nedostatok pracovníkov v Únii výrazne obmedzuje jej schopnosť prispôsobiť sa zmenám, ku ktorým v súčasnosti dochádza v hospodárstvach aj na trhoch práce v súvislosti s povahou práce, výroby a komunikácie.

(2)

Zamestnávatelia z celej Únie neustále hlásia ťažkosti s hľadaním pracovníkov s požadovanými zručnosťami. Vzhľadom na starnutie obyvateľstva sa navyše očakáva, že v budúcnosti bude pracovná sila čoraz menej dostupná a problém nedostatku zručností bude ešte vážnejší. Malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“), ktorých je v celej Únii 25 miliónov, sa to dotýka osobitne, pretože majú problém nájsť tie správne talenty potrebné pre udržateľný rast, rozšíriteľnosť a konkurencieschopnosť.

(3)

Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov sa týka všetkých priemyselných ekosystémov v mnohých členských štátoch, kde narastá počet voľných vysokokvalifikovaných, stredne kvalifikovaných a nízkokvalifikovaných pracovných miest. Odvetvia ako stavebníctvo, výroba, informačné a komunikačné technológie (ďalej len „IKT“), doprava, odborné služby, zdravotníctvo a dlhodobá starostlivosť trpia pretrvávajúcim nedostatkom. Od roku 2015 do roku 2021 sa navyše zdvojnásobil nedostatok pracovných síl v kľúčových odvetviach, ktoré majú zásadný význam pre zelenú transformáciu. Situácia je o to horšia, že podniky majú problém nájsť zamestnancov s primeranými digitálnymi zručnosťami a čelia osobitným ťažkostiam pri prijímaní odborníkov na IKT do zamestnania.

(4)

Nedostatok zručností predstavuje veľkú výzvu vzhľadom na ambície Únie, ktorá chce zostať konkurencieschopným svetovým lídrom a centrom emisne neutrálnych technológií, ako aj napĺňať ambiciózne klimatické a energetické ciele. Bráni Únii aj v tom, aby využívala potenciál zelenej a digitálnej transformácie, posilňovala svoje vedúce postavenie v oblasti technológií, stimulovala rast a inovácie a účinne reagovala na núdzové situácie, ako je pandémia COVID-19 alebo geopolitické konflikty. Nedostatok zručností v konkrétnych odvetviach, ako je zdravotná starostlivosť a dlhodobá starostlivosť, obmedzuje schopnosť starať sa o starnúce obyvateľstvo a zabezpečiť prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých.

(5)

Riešenie tohto nedostatku zručností si vyžaduje značné investície do zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie, ako aj prijatie opatrení, vďaka ktorým sa zvýši účasť dospelých v produktívnom veku na trhu práce, uľahčí mobilita pracovnej sily, zlepšia pracovné podmienky a prilákajú osoby s požadovanými zručnosťami do Únie.

(6)

Únia dôsledne podporuje opatrenia zamerané na riešenie problému nedostatku zručností a pracovnej sily prostredníctvom maximalizácie potenciálu svojej domácej pracovnej sily. Tieto opatrenia zahŕňajú iniciatívy zamerané na zlepšenie mobility pracovnej sily na vnútornom trhu, ako napríklad európske siete spolupráce služieb zamestnanosti (EURES). Okrem toho sa Únia snaží zvýšiť mieru účasti žien, osôb so zdravotným postihnutím a osôb s migrantským pôvodom na trhu práce. Osobitný dôraz sa kladie aj na zapojenie nedostatočne zastúpených skupín, najmä mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (tzv. NEET). V Európskom programe v oblasti zručností na rok 2020 (1) sa vytyčuje 12 opatrení, ktoré majú pomôcť jednotlivcom a podnikom rozvíjať svoje zručnosti a využívať ich. Patria sem aj odporúčania Rady týkajúce sa odborného vzdelávania a prípravy (2), individuálnych vzdelávacích účtov (3) a mikrocertifikátov (4) a spustenie Paktu o zručnostiach. Pakt o zručnostiach podporuje spoluprácu medzi verejnými a súkromnými organizáciami v záujme posilnenia kolektívnych opatrení v oblasti zručností s cieľom uspokojiť potreby trhu práce a podporuje rozsiahle partnerstvá v kľúčových priemyselných ekosystémoch.

(7)

Únia sa usiluje o inkluzívny prístup k riešeniu problému nedostatku pracovnej sily najmä tak, že ľuďom všetkých generácií v Únii umožňuje, aby realizovali svoje životné voľby a využívali svoj potenciál v hospodárstve a spoločnosti ako celku. Na tento účel majú členské štáty k dispozícii komplexný súbor politických nástrojov Únie, najmä oznámenie Komisie s názvom Demografické zmeny v Európe: súbor nástrojov pre opatrenia, s cieľom lepšie zosúladiť rodinný život a platenú prácu, podporovať mladšie generácie a posilňovať ich postavenie pri dosahovaní úspechu, ako aj posilňovať postavenie starších generácií a udržať ich dobré životné podmienky.

(8)

Dopyt po kvalifikovaných pracovníkoch však nemôže uspokojiť len pracovná sila Únie. Aby bolo hospodárstvo Únie úspešné a odolné, musí sa stať atraktívnejším pre globálne talenty. Riadená legálna migrácia uchádzačov o zamestnanie z tretích krajín musí byť súčasťou riešenia problému nedostatku pracovnej sily, ktorému čelia zamestnávatelia, s cieľom nájsť pracovníkov s potrebnými zručnosťami a podporiť hospodársky rast.

(9)

Z údajov výberového zisťovania pracovných síl v EÚ vyplýva, že v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín s terciárnym vzdelaním je pravdepodobnejšie, že budú mať vyššiu kvalifikáciu, než si ich práca vyžaduje, a že budú pracovať v povolaniach s nízkou alebo so strednou kvalifikáciou. V roku 2022 dosahovala miera nadmernej kvalifikácie v Únii 39,4 % v prípade občanov, ktorí nie sú občanmi Únie, 31,8 % v prípade občanov Únie z iných členských štátov a len 21,1 % v prípade štátnych príslušníkov príslušného členského štátu (5). Nadmerná kvalifikácia môže viesť k hospodárskym stratám dotknutých osôb, ako aj hospodárstva Únie.

(10)

Členské štáty si ponechávajú právo určovať počty prijímaných osôb prichádzajúcich z tretích krajín za prácou, hoci Únia vypracovala komplexný prístup k legálnej migrácii uznávajúc dôležitú úlohu, ktorú migranti zohrávajú v hospodárstve a spoločnosti Únie, s cieľom zefektívniť postupy migrácie a harmonizovať podmienky prijímania a práva štátnych príslušníkov tretích krajín v Únii. V pakte o migrácii a azyle (6) sa uznáva, že rozvoj legálnych možností migrácie kvalifikovaných štátnych príslušníkov tretích krajín do Únie je nevyhnutnou súčasťou komplexného systému riadenia migrácie. Cieľom prepracovaného znenia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1883 (7) (tzv. smernica o modrej karte) je prilákať na trh práce vysokokvalifikované talenty. V snahe reagovať na rastúci dopyt po kvalifikovaných odborníkoch v odvetví IKT v členských štátoch sa v tejto smernici stanovuje, že vyššie odborné zručnosti v niektorých povolaniach v oblasti IKT by sa mali považovať za rovnocenné s vysokoškolským vzdelaním. Okrem toho sa v balíku opatrení v oblasti zručností a talentov (8), ktorý Komisia prijala v apríli 2022, zdôrazňuje, že legálna migrácia neprináša výhody len pre migrantov, ale aj pre krajiny ich pôvodu a cieľové krajiny. V rámci balíka sa navrhli legislatívne, operačné a politické opatrenia zamerané na budúcnosť v snahe posilniť rámec Únie pre legálnu migráciu vrátane návrhov na zmenu smernice Rady 2003/109/ES (9) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ (10) s cieľom zjednodušiť postupy prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín so všetkými úrovňami zručností a posilniť ich práva po získaní pobytu v Únii.

(11)

Kvalifikované osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu a sú ochotné zamestnať sa v členských štátoch, predstavujú skupinu možných uchádzačov o zamestnanie, ktorí by mohli zodpovedať potrebám zamestnávateľov, no táto skupina zostáva do veľkej miery nevyužitá. V súlade s odporúčaním Komisie (EÚ) 2020/1364 (11) o podpore legálnych možností získania ochrany v EÚ Komisia vyzvala členské štáty, aby zaviedli doplnkové možnosti získania práce pre osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, s cieľom využiť ich zručnosti, kvalifikácie a motiváciu a zároveň riešiť nedostatok zručností a pracovnej sily v Únii.

(12)

V snahe uľahčiť prijímanie zamestnancov v medzinárodnom kontexte a poskytnúť štátnym príslušníkom tretích krajín príležitosti pracovať v povolaniach s nedostatkom pracovnej sily, ktoré boli označené za dôležité pre Úniu, Komisia navrhla zriadiť „okruh talentov EÚ“ (12), platformu, ktorá spája a podporuje priraďovanie profilov uchádzačov o zamestnanie z tretích krajín k voľným pracovným miestam zamestnávateľov usadených v členských štátoch. Cieľom okruhu talentov bude zvýšiť atraktívnosť Únie pre uchádzačov o zamestnanie z tretích krajín a podporovať zamestnávateľov pri riešení problému nedostatku zručností a pracovnej sily v Únii. Okruh talentov EÚ by mohol podporovať aj uvedenie doplnkových možností získania práce do praxe.

(13)

Komisia rozvíja takisto partnerstvá zamerané na talenty, ktoré sú jedným z kľúčových aspektov externej dimenzie Paktu o migrácii a azyle a uvádzajú sa do praxe v súlade s oznámením Komisie o získavaní zručností a prilákaní talentov do EÚ (13).

(14)

V kontexte rastúcej celosvetovej súťaže o získanie zručností a talentov sa v roku 2023 medzi piatimi najatraktívnejšími krajinami OECD pre vysoko vzdelaných pracovníkov umiestnil len jeden z členských štátov Únie (14). Schopnosť prilákať a udržať si talenty závisí od viacerých premenných, ako sú napríklad politiky v oblasti integrácie a začlenenia, podporné opatrenia pre migrantov s osobitnými potrebami, legálne možnosti získania trvalého pobytu a občianstva (a to aj v prípade študentov), predpokladané príjmy a dane, vnímanie vyhliadok do budúcnosti, kvalita života a uznávanie zručností a kvalifikácií.

(15)

Otázka, ako prilákať kvalifikovaných pracovníkov, a úloha, ktorú pri tom zohráva uznávanie zručností a kvalifikácií, sa rieši v rámci celého radu opatrení, ktoré Únia podniká v oblasti zručností a migrácie. V oznámení Komisie, ktoré je sprievodným dokumentom k európskemu programu v oblasti zručností (15), sa zdôrazňuje, že je potrebné urobiť viac na zlepšenie legálnych možností vstupu do Únie a uznávanie zručností štátnych príslušníkov tretích krajín na trhu práce Únie. V akčnom pláne Komisie pre integráciu a začlenenie na roky 2021 – 2027 (16) sa uznáva, aké dôležité je uľahčiť uznávanie a porovnateľnosť kvalifikácií štátnych príslušníkov tretích krajín, a zabezpečiť tak, aby štátni príslušníci tretích krajín mohli naplno využívať svoje zručnosti. V Priemyselnom pláne Zelenej dohody (17) sa oznámili opatrenia, ktoré okrem iného zahŕňajú úsilie vyvíjané na uznávanie kvalifikácií štátnych príslušníkov tretích krajín, a prvýkrát sa poukázalo na význam prístupu založeného na uprednostňovaní zručností pri identifikácii skutočných zručností občanov a štátnych príslušníkov tretích krajín. V balíku pomoci pre malé a stredné podniky (18) sa uznalo, že nedostatok zručností patrí medzi najväčšie výzvy, s ktorými sa MSP stretávajú, a pripomenul sa záväzok predložiť iniciatívu na zlepšenie uznávania zručností a kvalifikácií štátnych príslušníkov tretích krajín s cieľom pomôcť riešiť nedostatok zručností na trhu práce Únie. V oznámení Komisie s názvom Dlhodobá konkurencieschopnosť EÚ: výhľad na obdobie po roku 2030 sa takisto zdôraznila skutočnosť, že riešenie nedostatku zručností v Únii si vyžaduje uľahčenie mobility zjednodušením uznávania zručností a kvalifikácií občanov iných členských štátov a štátnych príslušníkov tretích krajín.

(16)

Predsedníčka von der Leyenová 14. septembra 2022 vo svojej správe o stave Únie vyhlásila Európsky rok zručností (2023), čím sa zdôraznila skutočnosť, že súčasťou riešenia výziev v oblasti zručností musí byť prilákanie tých správnych zručností do Únie. Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/936 (19) sa stanovili štyri ciele Európskeho roku zručností vrátane cieľa „prilákať ľudí z tretích krajín, ktorí majú zručnosti potrebné v členských štátoch“. Tento cieľ zahŕňa podporu možností vzdelávania (v prípade potreby aj vrátane jazykového vzdelávania a odbornej prípravy), podporu rozvoja zručností a mobility a uľahčenie uznávania kvalifikácií.

(17)

Uznávanie zručností a kvalifikácií zohráva kľúčovú úlohu v súvislosti s prilákaním talentov a prijímaním zamestnancov vo všeobecnosti. Kvalifikácie a vzdelávacie výstupy spojené s kvalifikáciami sú dokladom dosiahnutého vzdelania. Kvalifikácie a kvalifikačné úrovne sa často používajú na stanovenie podmienok pre prijatie do zamestnania a môžu byť spojené s kariérnym postupom a odmeňovaním. Kvalifikácie sa často vyžadujú na preukázanie súladu s normami a požiadavkami na prácu v určitých funkciách, napríklad v regulovaných povolaniach.

(18)

Na rozdiel od hodnotení, ktoré sú založené výlučne na kvalifikáciách, sa pri prístupe založenom na uprednostňovaní zručností presadzuje identifikácia a maximálne využitie zručností osoby bez ohľadu na to, či ich získala vo formálnom, v neformálnom alebo informálnom prostredí. Vďaka prístupu založenému na uprednostňovaní zručností, pri ktorom sa cenia zručnosti a vyvíja sa snaha ponúknuť pracovníkom pracovné miesta odrážajúce ich talent a potenciál, možno maximalizovať opatrenia na prilákanie talentov a zvýšenie účasti na trhu práce, ktoré by sa mali o tento prístup opierať.

(19)

Uznávanie zručností a kvalifikácií štátnych príslušníkov tretích krajín sa na vnútroštátnej úrovni organizuje a riadi rôznymi spôsobmi v závislosti od právnych požiadaviek a od organizácie zamestnania, vzdelávania, odbornej prípravy a migrácie v jednotlivých členských štátoch. Členské štáty prijímajú právne záväzné rozhodnutia o uznaní v prípadoch, keď priznávajú práva štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú držiteľmi osobitných kvalifikácií. Takéto rozhodnutia umožňujú overiť, či má pracovník potrebné zručnosti a kvalifikácie predtým, než sa mu priznajú práva v troch konkrétnych prípadoch, konkrétne na prístup k regulovanému povolaniu, na prístup k vzdelávaniu alebo v súvislosti s pracovnou migráciou.

(20)

Prvý prípad prístupu k regulovanému povolaniu nastáva, keď štátny príslušník tretej krajiny môže potrebovať uznanie svojich zručností a kvalifikácií na účely prístupu k regulovanému povolaniu alebo na jeho výkon. Do tejto kategórie patria stovky povolaní, napríklad v ošetrovateľstve, medicíne, vo farmácii, v architektúre a v niektorých členských štátoch ide aj o murárov, inštalatérov, elektrikárov a stavebných inžinierov. Na získanie prístupu k takýmto povolaniam sa v členských štátoch, v ktorých sú regulované, vyžaduje „uznávanie odborných kvalifikácií“.

(21)

V snahe účinne zaistiť slobodu usadiť sa a poskytovať služby a voľný pohyb osôb a zároveň zabezpečiť splnenie odborných noriem a požiadaviek Únia stanovila spoločné zásady, postupy a kritériá uznávania s cieľom podporiť transparentnosť, spravodlivosť a jednotnosť uznávania odborných kvalifikácií prostredníctvom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES (20).

(22)

Osobami, na ktoré sa vzťahuje smernica 2005/36/ES, sú štátni príslušníci členských štátov, ktorí si uplatňujú práva na voľný pohyb podľa práva Únie. Na účely doplnenia smernice sú hlavnými osobami, na ktoré sa vzťahuje toto odporúčanie, štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sa snažia získať víza alebo pracovné povolenie a povolenie na pobyt v členskom štáte alebo sa už oprávnene zdržiavajú v Únii, bez ohľadu na to, či sú držiteľmi kvalifikácií vydaných v Únii alebo v tretích krajinách. S cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania sa viaceré odporúčania môžu uplatňovať aj na uznávanie kvalifikácií štátnych príslušníkov Únie, ktorí sú držiteľmi kvalifikácií vydaných v tretích krajinách.

(23)

V odôvodnení 10 smernice 2005/36/ES sa uvádza, že táto smernica nebráni členským štátom uznávať podľa vlastných predpisov odborné kvalifikácie, ktoré získali štátni príslušníci tretích krajín mimo Únie, ale takéto uznávanie by malo rešpektovať minimálne požiadavky na odbornú prípravu pre určité povolania. Niektoré pravidlá týkajúce sa uznávania kvalifikácií sa vzťahujú na štátnych príslušníkov tretích krajín, ak majú nárok na rovnaké zaobchádzanie ako štátni príslušníci hostiteľského členského štátu podľa právnych predpisov Únie o azyle a legálnej migrácii, ako aj na voľný pohyb (napr. osoby s dlhodobým pobytom, rodinní príslušníci občanov Únie z tretích krajín, osoby, ktorým bolo priznané právne postavenie utečenca alebo osoby s doplnkovou ochranou, výskumní pracovníci, vysokokvalifikovaní pracovníci, ktorí sú držiteľmi modrej karty EÚ, štátni príslušníci tretích krajín, ktorí patria do pôsobnosti smernice 2011/98/EÚ, a sezónni pracovníci).

(24)

Smernica 2005/36/ES sa vzťahuje aj na štátnych príslušníkov určitých tretích krajín prostredníctvom rôznych nástrojov a dohôd. Smernica 2005/36/ES sa teda napríklad vzťahuje aj na štátnych príslušníkov krajín EHP (podľa Dohody o Európskom hospodárskom priestore) a na štátnych príslušníkov Švajčiarska (podľa Dohody medzi EÚ a Švajčiarskom o voľnom pohybe osôb). V dohode o vystúpení a Dohode o obchode a spolupráci uzavretých medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom sa objasňujú opatrenia na uplatňovanie smernice 2005/36/ES na kvalifikácie získané v Spojenom kráľovstve pred koncom prechodného obdobia 31. decembra 2020.

(25)

Dohody Únie o voľnom obchode obsahujú ustanovenia na podporu prípravy dohôd o vzájomnom uznávaní odborných kvalifikácií s tretími krajinami. Dohoda o vzájomnom uznávaní pre architektov, ktorá bola medzi Úniou a Kanadou v zásade uzavretá v roku 2022, umožňuje vykonávať činnosť architekta na oboch územiach v súlade s dohodnutými kritériami. Obchodné dohody Únie obsahujú aj záväzky na uľahčenie dočasnej prítomnosti kvalifikovaných odborníkov v Únii, ktoré môžu dopĺňať postupy na lepšie uznávanie kvalifikácií získaných v tretích krajinách.

(26)

Druhým prípadom, keď môžu štátni príslušníci tretích krajín potrebovať uznanie svojich zručností a kvalifikácií, je „akademické uznávanie“, čo znamená uznávanie na účely prístupu k formám ďalšieho vzdelávania, ako je akademické štúdium a odborné vzdelávanie a príprava, alebo na účely použitia akademického titulu. Akademické uznávanie sa zameriava na platnosť, stupeň a vzdelávacie výstupy kvalifikácie získanej v zahraničí alebo predchádzajúceho vzdelávania s cieľom získať prístup k ďalšiemu štúdiu. Siete Európskej siete národných informačných centier pre akademickú mobilitu a uznávanie a národných informačných centier pre akademické uznávanie (ďalej len „siete ENIC-NARIC“) poskytujú informácie, poradenstvo a rozhodnutia o uznaní s cieľom uľahčiť pokračovanie v štúdiu (zvyčajne formou vysokoškolského štúdia) a môžu plniť funkcie pri prijímaní rozhodnutí o uznaní, vybavovaní odvolaní alebo poskytovaní poradenstva v oblasti uznávania alebo porovnateľnosti kvalifikácií, a to aj na účely prístupu k zamestnaniu v niektorých krajinách.

(27)

Dohovor Unesco a Rady Európy o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne je primárnym právnym nástrojom na uznávanie kvalifikácií v Európe aj mimo nej. Podporuje spravodlivé a transparentné postupy uznávania kvalifikácií vyššieho sekundárneho a vysokoškolského vzdelania v primeranej lehote. Cieľom článku VII lisabonského dohovoru o uznávaní je uľahčiť uznávanie vysokoškolského vzdelania utečencov, vysídlených osôb a osôb v situácii podobnej situácii utečenca, ktoré nemôžu predložiť listinné dôkazy o svojej kvalifikácii, v snahe uľahčiť im prístup k vysokoškolským vzdelávacím programom alebo k pracovným činnostiam. Okrem toho výbor lisabonského dohovoru o uznávaní prijal v roku 2017 odporúčanie o uznávaní kvalifikácií utečencov, vysídlených osôb a osôb v situácii podobnej situácii utečenca, v ktorom sa stanovujú zásady tvorby politík v oblasti uznávania kvalifikácií utečencov. V Globálnom dohovore Unesco o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania sa stanovujú všeobecné zásady spravodlivého, transparentného a nediskriminačného uznávania vysokoškolského vzdelania a kvalifikácií, ktoré umožňujú prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu a poskytujú možnosti ďalšieho štúdia a zamestnania.

(28)

Tretí prípad, keď môžu štátni príslušníci tretích krajín potrebovať uznanie svojich zručností a kvalifikácií, nastáva v súvislosti s postupmi v oblasti pracovnej migrácie. Na účely vydávania víz alebo pracovných povolení a povolení na pobyt na účely zamestnania členské štáty overujú zručnosti a kvalifikácie štátneho príslušníka tretej krajiny. Kritériá posudzovania a prístupy k posudzovaniu sa v jednotlivých členských štátoch líšia. Uznávanie zručností a kvalifikácií v rámci pracovnej migrácie sa môže vykonávať ako súčasť postupu pred odchodom alebo po príchode s cieľom pripraviť štátnych príslušníkov tretích krajín na integráciu. Štátnych príslušníkov tretích krajín môžu odrádzať vysoké miery zamietnutých žiadostí a dlhé lehoty spracovania, pričom posúdenie, ktoré vychádza len z kvalifikácií a formálneho vzdelania a odbornej prípravy, nie vždy zachytí celý súbor zručností a potenciál žiadateľov a môže brániť integrácii štátnych príslušníkov tretích krajín na trhu práce.

(29)

Okrem prípadov, keď sa vyžaduje uznávanie zručností a kvalifikácií, môžu štátni príslušníci tretích krajín potrebovať aj prístup k nástrojom a informáciám na podporu transparentnosti svojich zručností a kvalifikácií, napríklad na účely zamestnania v neregulovaných povolaniach alebo prístupu k financovaniu. Aj keď sa uznávanie kvalifikácií nevyžaduje, napriek tomu môžu štátni príslušníci tretích krajín potrebovať získať vyhlásenie o porovnateľnosti alebo informácie či poradenstvo týkajúce sa povahy a pravosti svojich kvalifikácií získaných v tretích krajinách s cieľom pochopiť a vysvetliť hodnotu svojich zručností a kvalifikácií. Takéto dobrovoľné využívanie nástrojov transparentnosti neposkytuje držiteľovi kvalifikácie ďalšie práva a nepatrí do rozsahu pôsobnosti tohto odporúčania. Získanie takéhoto oficiálneho vyhlásenia alebo uľahčenie zrozumiteľnosti ich zručností a kvalifikácií pre zamestnávateľov by sa v niektorých členských štátoch mohlo označovať ako „uznanie“, aj keď sa to z vymedzenia pojmu „uznanie“ v kontexte tohto odporúčania vylučuje.

(30)

Dlhodobé iniciatívy, ako je rámec Europass (21) a nástroje transparentnosti, ako je európsky kvalifikačný rámec (EKR) (22), Európska klasifikácia zručností, kompetencií, kvalifikácií a povolaní (ESCO), európske digitálne certifikáty pre vzdelávanie a nástroje na zabezpečenie transparentnosti bolonského procesu, možno použiť na podporu transparentnosti a porovnateľnosti zručností a kvalifikácií v celej Únii s cieľom umožniť vzdelávanie a kariérny rast.

(31)

Vo všetkých troch prípadoch, keď štátni príslušníci tretích krajín môžu potrebovať uznanie svojich zručností a kvalifikácií, sú postupy uznávania zručností a kvalifikácií štátnych príslušníkov tretích krajín často zložitejšie a nákladnejšie ako postupy pre občanov Únie. Štátni príslušníci tretích krajín majú častejšie obmedzenejší prístup k podpore. Môžu sa stretnúť s ťažkosťami v dôsledku jazykových bariér (ak informačné a podporné služby nie sú k dispozícii v jazykoch, ktoré ovládajú) alebo môžu mať problémy s orientáciou v rôznych vnútroštátnych systémoch uznávania zručností a kvalifikácií a ich pochopením. Od štátnych príslušníkov tretích krajín sa môže očakávať, že si zariadia preklad a úradné osvedčenie dokladov a uhradia náklady na ne a že predložia doklady a iné dôkazy o svojej kvalifikácii, ktoré sa od štátnych príslušníkov Únie nevyžadujú alebo ktoré sa zvyčajne v ich domovských krajinách nevydávajú. Osoby, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana, alebo žiadatelia o medzinárodnú ochranu v Únii, ako aj osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, pričom sa nachádzajú v tretích krajinách a mohli by využívať doplnkové možnosti získania práce, dokonca nemusia byť schopné v plnej miere doložiť svoje kvalifikácie, napríklad ak sa počas úteku alebo vysídlenia doklady stratili.

(32)

Zamestnávatelia a náboroví pracovníci pri prijímaní štátnych príslušníkov tretích krajín do zamestnania často narážajú na problémy a vznikajú im náklady. Nedostatočný prístup k informáciám o kvalifikáciách získaných v tretích krajinách, zaťažujúce administratívne postupy, požiadavky na preklad, overovanie pravosti, dodržiavanie predpisov a dlhé lehoty spracovania (vrátane uznávania zručností a kvalifikácií) im môžu sťažiť prilákanie talentov na konkurenčnom trhu práce. Niektoré členské štáty uplatňujú zásadu uprednostňovania občanov Únie (prieskumy trhu práce), podľa ktorej sa od spoločností vyžaduje, aby skôr, ako budú môcť prijať štátneho príslušníka tretej krajiny, preukázali, že neúspešne hľadali vnútroštátnych zamestnancov, občanov Únie alebo štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom s prístupom na trh práce v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Touto požiadavkou sa vytvára ďalšia záťaž pre zamestnávateľov, najmä pre MSP.

(33)

Uznávanie zručností a kvalifikácií vydaných v tretích krajinách môže byť pre vnútroštátne orgány v členských štátoch náročné z dôvodu nedostatočného prístupu k informáciám o kvalifikáciách získaných v tretích krajinách, rozdielov v organizácii systémov vzdelávania, odbornej prípravy a kvalifikácie, jazykových rozdielov, ťažkostí s overovaním pravosti a nedostatku zavedených sietí a kontaktov, prostredníctvom ktorých sa buduje dôvera a porozumenie vo vzťahu ku kvalifikáciám získaným mimo Únie. Okrem toho vnútroštátne orgány spravujú údaje a informácie o uznávaní zručností a kvalifikácií rôzne a nejednotne, a preto je ich schopnosť vzájomne si vymieňať informácie a vypracovať jednotné prístupy k uznávaniu zručností a kvalifikácií štátnych príslušníkov tretích krajín obmedzená.

(34)

Uznávanie zručností a kvalifikácií štátnych príslušníkov tretích krajín na vnútroštátnej úrovni by sa malo plánovať, financovať a rozvíjať ako súčasť nadrezortných prístupov k prilákaniu talentov v súlade so zmenami ponuky a dopytu po zručnostiach.

(35)

Vnútroštátne orgány by mali posilniť svoju schopnosť zjednodušiť a urýchliť postupy uznávania a poskytovať príslušnú podporu a informácie štátnym príslušníkom tretích krajín, orgánom pre uznávanie, verejným službám zamestnanosti, inšpektorátom práce a migračným orgánom. Spoluprácou na úrovni Únie v oblasti zručností, kvalifikácií, odborných znalostí a skúseností členských štátov týkajúcich sa uznávania zručností a kvalifikácií sa môžu podporovať vnútroštátne orgány a formovať kolektívna schopnosť Únie reformovať a zlepšovať postupy uznávania zručností a kvalifikácií štátnych príslušníkov tretích krajín. Vďaka spolupráci sa môžu vymieňať odborné znalosti a informácie a uplatňovať jednotné prístupy k uznávaniu zručností a kvalifikácií štátnych príslušníkov tretích krajín, najmä pokiaľ ide o kvalifikácie, ktoré sú často predmetom postupov uznávania v členských štátoch.

(36)

Administratívna spolupráca, partnerstvá a dohody s tretími krajinami, ako aj spolupráca s poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy a s inými zainteresovanými stranami v tretích krajinách môžu uľahčiť dôveru, transparentnosť a jednoduchšiu výmenu informácií a overovanie kvalifikácií.

(37)

Útočná vojna Ruska proti Ukrajine vyvolala naliehavú potrebu uľahčiť prístup na trh práce Únie osobám požívajúcim dočasnú ochranu. V odporúčaní Komisie (EÚ) 2022/554 (23) sa stanovujú odporúčania a usmernenia na podporu členských štátov pri uľahčovaní uznávania odborných kvalifikácií ľudí utekajúcich pred útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine. V posúdení Komisie (24) uverejnenom v júni 2023, v ktorom sa posudzovalo prijatie uvedeného odporúčania členskými štátmi a ich reakcie na toto odporúčanie, sa identifikoval celý rad sľubných postupov. V posúdení sa zdôraznila skutočnosť, že niektoré členské štáty podnikli významné kroky na uľahčenie integrácie ukrajinských odborníkov, najmä v oblasti zdravia a vzdelávania. Odporúčaním (EÚ) 2022/554 sa vyslal členským štátom silný politický signál, aby urobili všetko, čo je v ich silách, na uspokojenie naliehavých potrieb v danej situácii. Zainteresované strany, ako napríklad skupina koordinátorov pre uznávanie odborných kvalifikácií, sa vyjadrili, že odporúčanie (EÚ) 2022/554 oceňujú, a niektoré zainteresované strany navrhli, aby sa opatrenia rozšírili aj na iných štátnych príslušníkov tretích krajín.

(38)

Únia je odhodlaná podporovať ľudský a hospodársky rozvoj prostredníctvom rozvojovej pomoci a spolupráce. Partnerstvá s tretími krajinami s cieľom prilákať talenty sa rozvíjajú vzájomne prospešným spôsobom, ktorý podporuje napĺňanie potrieb trhu práce oboch partnerov. Politika a opatrenia Únie a členských štátov v oblasti medzinárodného náboru pracovníkov by mali zmierňovať akékoľvek potenciálne negatívne dôsledky pre krajiny pôvodu. Snaha prilákať talenty by nemala viesť k úniku ľudského kapitálu ani k „úniku mozgov“, ktorý môže obmedziť sociálno-ekonomickú kapacitu a rozvoj tretích krajín a ich schopnosť riadiť základné služby. K medzinárodnému náboru pracovníkov treba zaujať systematické prístupy, čo zahŕňa aj vzájomne prospešné partnerstvá s krajinami pôvodu, ako sú partnerstvá zamerané na talenty, ktoré podporujú rozvoj zručností a kapacít v krajine pôvodu,