(1)

Komisia spolu s členskými štátmi v júli 2022 uznala, že antimikrobiálna rezistencia (ďalej len „AMR“) predstavuje jedno z troch prioritných ohrození zdravia (1). Odhaduje sa, že viac ako 35 000 ľudí v EÚ/EHP každoročne umiera na priame následky infekcie spôsobenej baktériami, ktoré sú rezistentné na antibiotiká (2). Vplyv AMR na zdravie je porovnateľný s vplyvom chrípky, tuberkulózy a HIV/AIDS dohromady. Najnovšie údaje (3) vo všeobecnosti poukazujú na významne sa zvyšujúce trendy v počte infekcií a s nimi spojených úmrtí takmer pri všetkých kombináciách „baktéria – antibiotická rezistencia“, a to najmä v zdravotníckych zariadeniach. Odhaduje sa, že približne 70 % prípadov infekcií baktériami rezistentnými voči antibiotikám tvoria infekcie spojené so zdravotnou starostlivosťou. V priebehu rokov sa okrem toho viac prejavuje vplyv, ktorý majú na zdravie huby rezistentné voči fungicídom.

(2)

AMR má výrazný dosah na systémy zdravotnej starostlivosti z hľadiska zdravia ľudí a ekonomiky. Znížením schopnosti predchádzať infekčným ochoreniam a liečiť ich AMR čoraz viac ohrozuje okrem iného schopnosť vykonávať chirurgické zákroky, liečiť pacientov s oslabenou imunitou, transplantovať orgány a liečiť rakovinu. Výsledkom sú vysoké náklady pre zdravotnícke systémy v krajinách EÚ/EHP (4). AMR navyše predstavuje hrozbu aj pre potravinovú bezpečnosť a bezpečnosť potravín, keďže vplýva na zdravie zvierat a výrobné systémy.

(3)

AMR je problematika, ktorá patrí do prístupu „jedno zdravie“, pretože zahŕňa ľudské zdravie, zdravie zvierat, zdravie rastlín a životné prostredie, a predstavuje širokospektrálne cezhraničné ohrozenie zdravia, s ktorým nemôže bojovať iba jedno odvetvie či jednotlivé krajiny samostatne. Boj proti AMR si vyžaduje vysokú úroveň spolupráce medzi odvetviami a krajinami, a to aj na globálnej úrovni.

(4)

V oznámení Komisie z 29. júna 2017 s názvom Európsky akčný plán „jedno zdravie“ proti AMR (ďalej len „akčný plán proti AMR z roku 2017“) (5) sa uvádza viac ako 70 opatrení vzťahujúcich sa na zdravie ľudí, zdravie zvierat a životné prostredie, ktorých pokrok sa pravidelne monitoruje (6). Sú však potrebné ďalšie opatrenia, predovšetkým v oblasti zdravia ľudí a životného prostredia, čo si vyžaduje, aby Komisia a členské štáty venovali týmto oblastiam viac pozornosti, a to napríklad aj prostredníctvom tohto odporúčania. K práci na boji proti AMR v tejto súvislosti prispievajú závery Rady zo 14. júna 2019 o ďalších krokoch k tomu, aby sa EÚ stala regiónom s najlepšími postupmi v boji proti antimikrobiálnej rezistencii (7), a závery Rady zo 7. decembra 2021 o posilnení európskej zdravotnej únie (8).

(5)

Program EU4Health (9) ponúka značné investície v boji proti AMR, najmä prostredníctvom priamych grantov poskytovaných orgánom členských štátov na vykonávanie opatrení v oblasti AMR, medzi iným aj podporou členských štátov pri vykonávaní národných akčných plánov proti AMR založených na prístupe „jedno zdravie“, pri prevencii a kontrole infekcií získaných v komunitách aj tých spojených so zdravotnou starostlivosťou, ako aj pri vykonávaní stratégií uvážlivého používania antimikrobiálnych látok. To by malo slúžiť ako podpora pri vykonávaní opatrení nadväzujúcich na toto odporúčanie Rady vo všetkých členských štátoch. Z programu Horizont Európa (10) sa poskytne podpora na opatrenia v oblasti výskumu a inovácie a partnerstvo na základe prístupu „jedno zdravie“ v oblasti AMR (11), zatiaľ čo financovaním z Európskej investičnej banky (12) a pomocou v rámci Nástroja technickej podpory (13) by sa mohla poskytnúť dodatočná podpora pri vykonávaní tohto odporúčania Rady.

(6)

Na koordinovanú reakciu všetkých odvetví v oblasti AMR sú nevyhnutné národné akčné plány proti AMR založené na prístupe „jedno zdravie“. V politickej deklarácii zo zasadnutia Valného zhromaždenia OSN na vysokej úrovni o antimikrobiálnej rezistencii z roku 2016 (14) sa členské štáty zaviazali pracovať na vnútroštátnej, regionálnej a celosvetovej úrovni na vytvorení multisektorových akčných plánov v súlade s rezolúciou Svetového zdravotníckeho zhromaždenia 68.7, prístupom „jedno zdravie“ a Globálnym akčným plánom WHO proti AMR (15). V záveroch Rady zo 17. júna 2016 (16) sa členské štáty vyzvali, aby do polovice roka 2017 zaviedli národný akčný plán proti AMR založený na prístupe „jedno zdravie“, ktorý bude v súlade s cieľmi Globálneho akčného plánu WHO proti AMR.

(7)

Komisia v prehľadovej správe z 18. októbra 2022 (17) zistila, že národné akčné plány sa zaviedli vo všetkých členských štátoch, pričom väčšina z nich je aspoň do istej miery založená na prístupe „jedno zdravie“, ale ich obsah a miera podrobnosti sa značne líšia. Skonštatovala tiež, že mnohé členské štáty by mali zintenzívniť úsilie v uplatňovaní prístupu „jedno zdravie“, a to najmä pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa životného prostredia, ktoré často chýbajú alebo nie sú dostatočne rozpracované. Kľúčové prvky, ako sú fungovanie, monitorovanie a hodnotenie, okrem toho neboli v národných akčných plánoch vo všeobecnosti dobre rozpracované, ani sa neuvádzali v súvisiacich dokumentoch. Vo väčšine národných akčných plánov navyše chýbali rozpočtové informácie. Tieto problémy vyvolávajú obavy v súvislosti s udržateľným vykonávaním národných akčných plánov, ako aj v súvislosti s opatreniami, ktoré boli v členských štátoch zavedené na zabezpečenie efektívneho dosiahnutia strategických cieľov. Členské štáty by preto mali zaistiť, aby bol ich národný akčný plán založený na prístupe „jedno zdravie“ a opieral sa o vhodnú štruktúru, monitorovanie a zdroje.

(8)

Dôsledný dohľad a monitorovanie vrátane sledovania trendov v oblasti AMR a spotreby antimikrobiálnych látok na všetkých úrovniach ľudského zdravia, ale aj v odvetviach veterinárneho lekárstva, rastlín a životného prostredia sú kľúčové na posúdenie šírenia AMR, podporu obozretného používania antimikrobiálnych látok a zabezpečenie podkladov pre reakciu v rámci prevencie a kontroly infekcií.

(9)

Dostupnosť úzkospektrálnych antibiotík je nevyhnutná na zabránenie vzniku a šíreniu antimikrobiálnej rezistencie. Členské štáty by preto mohli prijať osobitné opatrenia na riešenie problémov s dodávkami na humánne a veterinárne použitie.

(10)

Členské štáty musia zhromaždiť relevantné a porovnateľné údaje o objeme predaja veterinárnych antimikrobiotík a o ich používaní u jednotlivých živočíšnych druhov (18). Uplatňovanie a vykonávanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2371 (19) umožňuje zlepšovať zber porovnateľných a kompatibilných údajov a informácií o AMR a spotrebe antimikrobiálnych látok, sú však potrebné ďalšie opatrenia zo strany členských štátov na odstránenie existujúcich medzier v dohľade a monitorovaní a na zabezpečenie úplnosti údajov o AMR a spotrebe antimikrobiálnych látok na všetkých úrovniach vrátane odporúčania nahlasovať údaje a vyvinúť integrované systémy dohľadu nad AMR a spotrebou antimikrobiálnych látok, ktoré budú zahŕňať zdravie ľudí, zvierat a rastlín, potraviny, odpadovú vodu a životné prostredie.

(11)

Stále existujú medzery v poznatkoch o vývoji a šírení AMR prostredníctvom expozície patogénov výrobkom na ochranu rastlín a biocídnym výrobkom, riziko vývoja takej rezistencie by sa však malo zohľadniť v rámci hodnotenia bezpečnosti a rozhodovania o výrobkoch na ochranu rastlín a biocídnych výrobkoch.

(12)

Kým environmentálny rozmer AMR bol v porovnaní s AMR v rámci zdravia ľudí alebo zvierat v úzadí, pribúdajúce dôkazy ukazujú, že prírodné prostredie môže byť jedným z hlavných ložísk a spúšťačov AMR. Environmentálne monitorovanie AMR v podzemných a povrchových vodách vrátane pobrežných vôd, odpadovej vode a poľnohospodárskych pôdach v súlade s prístupom „jedno zdravie“ má zásadný význam pre lepšie pochopenie úlohy, ktorú zohráva prítomnosť antimikrobiálnych rezíduí v prostredí pri vzniku a šírení AMR, úrovní kontaminácie životného prostredia a rizík pre zdravie ľudí. Zásadné je aj monitorovanie na doplnenie klinických údajov poskytnutím vzoriek zo širokej populácie.

(13)

Rezíduá liekov sa vo veľkej miere nachádzajú v podzemných a povrchových vodách vrátane pobrežných vôd a v pôdach a viacero publikácií poukazuje na to, že rezíduá antibiotík môžu prispievať k AMR. Potenciálnymi miestami vstupu génov a organizmov rezistentných voči antimikrobiálnym látkam do prostredia sú čistiarne odpadových vôd.

(14)

Návrhy Komisie z jesene 2022 sú zamerané na sprísnenie environmentálneho monitorovania AMR v pozemných a povrchových vodách vrátane pobrežných vôd, odpadovej vode a poľnohospodárskych pôdach (20), uznáva sa však aj potreba zapojiť integrovaný prístup „jedno zdravie“ v boji proti AMR do systémov dohľadu, a to vrátane životného prostredia (21). Integrovaný dohľad nad nálezmi mikroorganizmov rezistentných voči liekom u ľudí, zvierat, rastlín, v potravinách, odpadovej vode a prostredí je nevyhnutný na rýchle zistenie a prevenciu ohnísk a na boj proti AMR vo všetkých odvetviach. Užšia spolupráca medzi týmito odvetviami môže viesť aj k finančným úsporám. Súčasťou tohto procesu je vzájomné poskytovanie údajov a informácií medzi odvetviami s cieľom účinnejšej a koordinovanejšej reakcie v boji proti AMR. Údaje poskytované týmito systémami dohľadu na príslušných administratívnych úrovniach môžu zlepšiť pochopenie komplexnej epidemiológie AMR, a tak usmerniť odporúčania v rámci politiky a vývoj iniciatív s cieľom reagovať na riziká spojené s AMR skôr, ako sa z nich vyvinú núdzové situácie veľkého rozsahu.

(15)

Dôsledná prevencia a kontrola infekcií, najmä v zariadeniach akútnej starostlivosti, ako sú nemocnice, a v zariadeniach dlhodobej starostlivosti, prispieva k boju proti AMR. Pandémia ochorenia COVID-19 zvýšila povedomie o prevencii a kontrole infekcií vrátane hygienických opatrení na zníženie prenosu mikróbov, aj tých rezistentných. Keďže viac ako 70 % prípadov AMR je v dôsledku infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou (22), je potrebné zabezpečiť lepšie dodržiavanie prísnych noriem prevencie a kontroly infekcií. To zahŕňa aj prísne normy v oblasti bezpečnosti pacienta. Pri prijímaní vnútroštátnych opatrení možno zohľadniť prácu Svetovej zdravotníckej organizácie v oblasti prevencie a kontroly infekcií, hygieny rúk a bezpečnosti pacientov (23) (24) (25).

(16)

Hoci je dobre známe, že nevhodné použitie antimikrobiálnych látok u ľudí aj u zvierat je hlavným dôvodom zvýšených úrovní AMR, existujú konzistentné správy o nedostatočnom zabezpečení vysokej miery uvážlivého používania antimikrobiálnych látok v členských štátoch. Obozretné používanie antimikrobiálnych látok a prísne normy prevencie a kontroly infekcií na úrovniach komunít, nemocníc a zariadení dlhodobej starostlivosti sú zásadnými aspektmi pri znižovaní vzniku a vývoja AMR. Týmto odporúčaním sa dopĺňa odporúčanie Rady z 15. novembra 2001 o obozretnom používaní antimikrobiálnych látok v humánnej medicíne (26), odporúčanie Rady z 9. júna 2009 o bezpečnosti pacienta vrátane prevencie a kontroly nemocničných infekcií (27) a usmernenia z roku 2017 o obozretnom používaní antimikrobiálnych látok u ľudí (28). Je doplnkom aj k revízii farmaceutických právnych predpisov Únie, v rámci ktorej sa navrhuje zaviesť prostredníctvom revidovanej smernice o kódexe Únie súvisiacom s liekmi na humánne použitie (29) konkrétne regulačné opatrenia na zlepšenie obozretného používania antimikrobiálnych látok.

(17)

AMR vedie k zvýšenej morbidite a mortalite zvierat. Ohrozuje zdravie a dobré životné podmienky zvierat, a tým aj ich produktivitu, čo má značný sociálno-ekonomický vplyv na poľnohospodárske odvetvie. Bezpečnosť potravinového reťazca je ovplyvnená zdravím a dobrými životnými podmienkami zvierat, predovšetkým tých, ktoré sú chované na výrobu potravín. Zabezpečenie vysokej úrovne zdravia a dobrých životných podmienok zvierat vedie k zvýšenej odolnosti zvierat a menšej náchylnosti na choroby, čo pomáha znižovať použitie antimikrobiálnych látok.

(18)

Používanie čistiarenského kalu a maštaľného hnoja na hnojenie poľnohospodárskej pôdy môže viesť k rozvoju AMR šírením baktérií a génov rezistentných voči antimikrobiálnym látkam do životného prostredia a k ďalšej kontaminácii potravinového reťazca. Aj keď je potrebných viac údajov a spresnenie existujúcich údajov, odporúča sa zaviesť obozretné postupy nakladania s hnojom.

(19)

Nastavenie konkrétnych merateľných cieľov je účinný spôsob na dosiahnutie cieľov súvisiacich s prevenciou a znižovaním AMR v konkrétnom časovom rámci a na monitorovanie pokroku (30). Diskusie o cieľoch v oblasti AMR sa uskutočňujú na medzinárodnej úrovni, napríklad v kontexte Transatlantickej pracovnej skupiny pre antimikrobiálnu rezistenciu (31), cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja (32) a skupiny G7 (33).

(20)

Zatiaľ čo súčasťou stratégie Z farmy na stôl (34) a Akčného plánu nulového znečistenia (35) je aj cieľ znížiť celkový predaj antimikrobiálnych látok určených pre hospodárske zvieratá a akvakultúru v EÚ do roku 2030 o 50 % a zníženie používania antimikrobiálnych látok u hospodárskych zvierat by sa malo monitorovať prostredníctvom opatrení podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (36), v sektore zdravia ľudí v súčasnosti neexistuje cieľ v oblasti AMR na úrovni EÚ. Komisia spolu s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu (ECDC) navrhla konkrétne ciele na úrovni Únie aj členských štátov, ktoré by prispeli k zníženiu prebytočného používania antimikrobiálnych látok. Odporúčané ciele na úrovni členských štátov náležite zohľadňujú situáciu v danom štáte, ale aj rôzne existujúce úrovne spotreby antimikrobiálnych látok a šírenia kľúčových rezistentných patogénov. Odrážajú úroveň úsilia, ktoré musí každý členský štát vyvinúť, aby dosiahol spoločné ciele EÚ bez ohrozenia zdravia a bezpečnosti pacienta. Okrem toho umožňujú cielenú podporu tam, kde je potrebná, ako aj monitorovanie pokroku v nasledujúcich rokoch.

(21)

Stanovenie odporúčaných cieľov na úrovni EÚ v oblasti spotreby antimikrobiálnych látok a AMR je užitočný nástroj na dosiahnutie a monitorovanie pokroku v oboch základných faktoroch, ktoré ovplyvňujú AMR, t. j. spotreba antimikrobiálnych látok a šírenie AMR, najmä pokiaľ ide o patogény, ktoré predstavujú najväčšiu záťaž a hrozbu pre verejné zdravie v EÚ. Odporúčané ciele sú založené na existujúcich údajoch nahlásených v rámci dohľadu na úrovni EÚ v roku 2019 (37), ktorý bol vybratý ako východiskový rok, keďže situácia v rokoch 2020 a 2021 sa v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 a ojedinelých reštriktívnych opatrení považuje za výnimočnú, a preto tieto roky nemôžu byť východiskové. Odporúčané ciele by mali prispieť k dosiahnutiu spoločných cieľov a môžu byť doplnené o národné ciele, ktoré sa vzťahujú na iné aspekty súvisiace s AMR, ako sú prevencia a kontrola infekcií, uvážlivé používanie antimikrobiálnych látok, prax predpisovania liekov a odborná príprava.

(22)

Osobitný prieskum Eurobarometra o AMR v roku 2022 (38) odhaľuje, že vedomosti o antibiotikách v EÚ sú stále nedostatočné, keďže iba polovica opýtaných vedela, že antibiotiká sú neúčinné proti vírusom, a že medzi občanmi Únie v členských štátoch stále existujú veľké rozdiely v miere informovanosti. Okrem toho takmer každý desiaty občan Únie berie antibiotiká bez lekárskeho predpisu. Uvedené výsledky dokazujú potrebu zvýšiť a zlepšiť činnosti súvisiace s komunikáciou a informovaním o AMR a obozretnom používaní antimikrobiálnych látok na všetkých úrovniach, pretože sú prostriedkami na podporu vedomostí a zmeny správania.

(23)

Vzdelanie, informovanosť a odborná príprava profesionálov pracujúcich v sektoroch zdravotníctva, veterinárnej medicíny, životného prostredia a poľnohospodárstva o AMR, prevencii a kontrole infekcií a prístupe „jedno zdravie“ zohráva dôležitú úlohu v boji proti AMR, najmä vzhľadom na to, že zohrávajú úlohu zástancov obozretného používania antimikrobiálnych látok a šíriteľov osvety medzi pacientmi a poľnohospodármi. Kontinuálne vzdelávacie programy a učebné plány by podľa potreby mali zahŕňať povinnú medziodvetvovú odbornú prípravu a kurzy spôsobilosti v oblasti AMR, prevencie a kontroly infekcií, environmentálneho rizika, biologickej bezpečnosti a uvážlivého používania antimikrobiálnych látok.

(24)

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) bolo od júla 2017 schválených 11 nových antibiotík (buď Komisiou, alebo americkým Úradom pre potraviny a lieky, alebo oboma). Až na niekoľko výnimiek majú novoschválené antibiotiká obmedzený klinický prínos oproti existujúcim liečbam, keďže viac ako 80 % patrí do existujúcich tried, v ktorých sú mechanizmy rezistencie dobre známe a predpokladá sa rýchly vznik rezistencie. Aktuálne je vo vývoji 43 antibiotík a kombinácií s novou účinnou látkou. Len niekoľko z nich spĺňa aspoň jedno z kritérií WHO pre inovácie (t. j. absencia známej krížovej rezistencie, nové väzobné miesto, spôsob účinku a/alebo trieda). Klinický vývoj i nedávno schválené antibiotiká ako také nestačia na boj s rastúcou mierou vzniku a šírenia AMR. Neschopnosť vyvinúť a sprístupniť účinné nové antibiotiká iba ďalej zvyšuje vplyv AMR, preto je naliehavo potrebné vyvinúť a zaviesť nové stimuly.

(25)

Komisia sa usiluje zlepšiť pripravenosť a reakciu na vážne cezhraničné hrozby v oblasti prostriedkov zdravotníckych protiopatrení, predovšetkým podporou pokročilého výskumu a vývoja prostriedkov zdravotníckych protiopatrení a súvisiacich technológií a riešením výziev trhu. V tomto kontexte by Komisia mala riešiť zlyhanie trhu s antimikrobiálnymi látkami a podporovať vývoj a dostupnosť prostriedkov zdravotníckych protiopatrení relevantných pre boj proti AMR vrátane nových a starých antimikrobiálnych látok, diagnostík a vakcín proti rezistentným patogénom.

(26)

Od akčného plánu proti AMR z roku 2017 bolo predložených viacero návrhov nových ekonomických modelov na uvádzanie nových antimikrobiálnych látok na trh, a to aj v záveroch jednotnej akcie v oblasti antimikrobiálnej rezistencie a infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou (JAMRAI) (39), v rámci ktorej bola 31. marca 2021 predstavená „stratégia zavádzania stimulov pre viacero krajín v Európe na podporu inovácie v oblasti antimikrobiálnych látok a prístupu k nim“ (40).

(27)

Komisia dala vypracovať štúdiu o uvádzaní prostriedkov zdravotníckych protiopatrení v oblasti AMR na trh (41), v ktorej sa simulujú štyri typy kompenzačných stimulov („pull incentives“) s rôznym finančným objemom na zabezpečenie prístupu k antimikrobiálnym látkam: garancia výnosov, odmeny za vstup na trh spojené s garanciou výnosov, paušálne odmeny za vstup na trh a platby za dosiahnutie čiastkových cieľov, a poskytujú sa možnosti ich zavedenia na úrovni EÚ.

(28)

Pracovný program EU4Health na rok 2023 (42) ponúka nemalé investície na boj proti AMR, predovšetkým prostredníctvom konkrétnej akcie „Podpora inovácií a prístup k antimikrobiálnym látkam“ (43). To umožní vytvorenie siete, ktorá bude Komisii a členským štátom poskytovať podporu pri príprave a realizácii obstarávania prostriedkov zdravotníckych protiopatrení a rezervných kapacít na výrobu cielených prostriedkov zdravotníckych protiopatrení v oblasti AMR alebo na prístup k nim.

(29)

Opatrenia v oblasti výskumu a inovácie podporené programami Horizont 2020 a Horizont Európa sú kľúčové pre vývoj, hodnotenie a vykonávanie opatrení proti AMR. Pokračujúca podpora a spolupráca sú aj naďalej nevyhnutné na posilnenie vplyvu výskumu a inovácie v oblasti odhaľovania, prevencie a liečby infekcií spôsobených rezistentnými patogénmi, a preto ich treba zabezpečiť.

(30)

Vakcíny sú nákladovo efektívne účinné nástroje na prevenciu prenosných ochorení u ľudí aj u zvierat, a preto majú potenciál potlačiť šírenie infekcií s AMR a znížiť používanie antimikrobiálnych látok. Preto je potrebné podporovať očkovanie, ako aj vývoj vakcín, ich dostupnosť a prístup k nim.

(31)

Medziodvetvová spolupráca členských štátov a zapojenie zainteresovaných strán sú nevyhnutné na zabezpečenie úplného a účinného vykonávania politík a opatrení na základe prístupu „jedno zdravie“ v oblasti AMR, a preto sa navrhuje podporiť túto spoluprácu, predovšetkým prostredníctvom siete EÚ „jedno zdravie“ v oblasti AMR (44).

(32)

Vysoká miera spolupráce medzi agentúrami Únie (Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) (45), Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) (46) a Európska agentúra pre lieky (EMA) (47)) by sa mala posilniť a rozšíriť tak, aby zahŕňala Európsku environmentálnu agentúru (EEA) (48) a Európsku chemickú agentúru (ECHA) (49) v záujme zabezpečenia jednotnej reakcie na AMR založenej na dôkazoch a na prístupe „jedno zdravie“.

(33)

Boj proti AMR v kontexte prístupu „jedno zdravie“ je prioritou v rámci stratégie EÚ v oblasti globálneho zdravia (50), a to aj prostredníctvom zahrnutia konkrétnych ustanovení o AMR do procesu rokovaní o potenciálnej medzinárodnej dohode WHO týkajúcej sa predchádzania pandémiám a pripravenosti a reakcie na ne (51). Kým pozornosť, ktorá je vo svete venovaná AMR, rastie, treba posilniť medzinárodnú spoluprácu, aby sa zabezpečila koordinovaná reakcia globálneho spoločenstva, ako aj adekvátna podpora sústredená na priority stanovené na globálnej a regionálnej úrovni v oblastiach finančnej podpory, výskumu a politiky. V tej súvislosti by sa mala zlepšiť spolupráca, predovšetkým v rámci OSN, skupiny G7, skupiny G20 a organizácií kvadripartity, t. j. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) (52), Program OSN pre životné prostredie (UNEP) (53), Svetová organizácia pre zdravie zvierat (WOAH) (54) a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) (55). Týmto odporúčaním nie je dotknutá potreba stanoviť pozície Únie v súlade s postupmi stanovenými v zmluvách, najmä prostredníctvom rozhodnutí Rady podľa článku 218 ZFEÚ.

(34)

Opatrenia prijaté v nadväznosti na akčný plán proti AMR z roku 2017 a toto odporúčanie by sa mali pravidelne monitorovať v snahe zmerať pokrok pri dosahovaní ich cieľov a identifikovať nedostatky v boji proti AMR,

1.

V národných akčných plánoch boja proti AMR by sa mal zohľadniť nákladovo efektívny prístup založený na dôkazoch, a mali by najmä:

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

V prílohe tohto odporúčania sú uvedené odporúčané individuálne príspevky členských štátov na dosiahnutie týchto cieľov Únie;

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

a)

naďalej podporovať členské štáty v identifikácii prioritných patogénov rezistentných voči antimikrobiálnym látkam na úrovni Únie a členských štátov, v mapovaní existujúcich, pripravovaných a chýbajúcich prostriedkov zdravotníckych protiopatrení v oblasti AMR a vo vymedzovaní profilov cieľových produktov v súlade s národnými iniciatívami;

b)

podporiť výskum a vývoj prostriedkov zdravotníckych protiopatrení v oblasti AMR, predovšetkým koordináciou finančnej podpory translačného výskumu a vývoja prostriedkov zdravotníckych protiopatrení v oblasti AMR v pokročilej fáze vrátane klinických skúšaní antimikrobiálnych látok;

c)

zlepšiť kontinuitu dodávok antimikrobiálnych látok a iných prostriedkov zdravotníckych protiopatrení v oblasti AMR v EÚ, a to v spojení s členskými štátmi najmä podporou a koordináciou ich iniciatív v oblasti výroby, obstarávania a vytvárania zásob a odstraňovaním prekážok na úrovni EÚ;

d)

zlepšiť prognózy dopytu, hodnotenie a riešenie zraniteľných miest v dodávateľskom reťazci antibiotík a podľa potreby zaviesť cielené opatrenia pre vytváranie zásob antibiotík tak, aby sa predišlo nedostatkom;

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.