(1)

Po antidumpingovom prešetrovaní Rada nariadením (ES) č. 925/2009 (2) uložila antidumpingové clo na určité hliníkové fólie s pôvodom v Arménsku, Brazílii a Číne (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“). V nadväznosti na revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia Európska komisia (ďalej len „Komisia“) vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/2384 (3)17. decembra 2015 rozšírila tieto opatrenia na vývoz z Číny a ukončila opatrenia uložené Brazílii (ďalej len „predchádzajúce revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti“). Platnosť antidumpingových opatrení proti dovozu s pôvodom v Arménsku uplynula 7. októbra 2014.

(2)

Na základe prešetrovania obchádzania v súlade s článkom 13 základného nariadenia Komisia vykonávacím nariadením (EÚ) 2017/271 (4) rozšírila antidumpingové clo uložené na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Čínskej ľudovej republike na dovoz mierne upravených určitých hliníkových fólií.

(3)

Komisia vykonávacím nariadením (EÚ) 2021/1474 (5), po druhom prešetrovaní obchádzania v súlade s článkom 13 základného nariadenia, rozšírila antidumpingové clo uložené vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/2384 a vykonávacím nariadením (EÚ) 2017/271 na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Čínskej ľudovej republike na dovoz určitých hliníkových fólií odosielaných z Thajska bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Thajsku.

(4)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (6) dostala Komisia žiadosť o revízne prešetrovanie podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(5)

Žiadosť o revízne prešetrovanie podali 10. septembra 2020 výrobcovia z Únie, ktorých výroba predstavuje asi 90 % celkovej výroby určitých hliníkových fólií v Únii (ďalej len „žiadatelia“). Žiadosť o revízne prešetrovanie bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(6)

Keďže Komisia po porade s výborom zriadeným podľa článku 15 ods. 1 základného nariadenia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, 17. decembra 2020 oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie (7) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) začala revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti v súvislosti s dovozom určitých hliníkových fólií s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „dotknutá krajina“) na základe článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(7)

Prešetrovanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2019 do 30. septembra 2020 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2017 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(8)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala žiadateľov, ostatných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov a čínske orgány, známych dovozcov, dodávateľov a používateľov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich začatie prešetrovania týka, a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(9)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(10)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(11)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vybrala vzorku na základe objemov výroby a predaja podobného výrobku v Únii. Táto vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali približne 77 % odhadovanej celkovej výroby v Únii a 75 % odhadovaného objemu predaja podobného výrobku v Únii. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k predbežnej vzorke. Komisii neboli doručené žiadne pripomienky. Vzorka sa preto považovala z hľadiska výrobného odvetvia Únie za reprezentatívnu.

(12)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(13)

Požadované informácie poskytol a so zaradením do vzorky súhlasil len jeden neprepojený dovozca. Výber vzorky preto nebol potrebný.

(14)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(15)

Prihlásili sa dvaja vyvážajúci výrobcovia v dotknutej krajine a poskytli požadované informácie. Jeden z nich však vyhlásil, že počas obdobia revízneho prešetrovania nevyrábal ani nevyvážal prešetrovaný výrobok, a preto si neželá pri prešetrovaní spolupracovať. Komisia vzhľadom na nízky počet odpovedí rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(16)

Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(17)

Na začiatku prešetrovania bol dotazník sprístupnený v spise, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie, a na webovom sídle Generálneho riaditeľstva pre obchod (8).

(18)

Vyplnené dotazníky boli doručené od troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Vyvážajúci výrobca, ktorý sa prihlásil počas výberu vzorky, neposkytol vyplnený dotazník. Žiadna odpoveď nebola doručená od neprepojených dovozcov Žiadny používateľ nezaslal vyplnený dotazník ani sa neprihlásil počas prešetrovania. Ani čínska vláda nepredložila vyplnený dotazník.

(19)

Keďže ani čínski vyvážajúci výrobcovia, ani čínska vláda vôbec nespolupracovali, zistenia o dumpingu a ujme sa podľa článku 18 základného nariadenia zakladali na dostupných skutočnostiach. Zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii o tom bolo náležite informované. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(20)

Komisia vyhľadala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely prešetrovania. V súlade s oznámením o dôsledkoch vypuknutia ochorenia COVID-19 na antidumpingové a antisubvenčné prešetrovania (9) sa prostredníctvom videokonferencie vykonali krížové kontroly na diaľku v týchto spoločnostiach:

—

Alcomet AD, Šumen, Bulharsko,

—

Slim Aluminium S.p.A., Cisterna di Latina, Taliansko,

—

Symetal S.A., Atény, Grécko.

(21)

Prešetrovaným výrobkom sú hliníkové fólie s hrúbkou nie menšou ako 0,008 mm a nie väčšou ako 0,018 mm, bez podložky, valcované, ale ďalej neupravené, vo zvitkoch so šírkou nepresahujúcou 650 mm a s hmotnosťou presahujúcou 10 kg a s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, v súčasnosti patriace pod číselný znak KN ex 7607 11 19 (kód TARIC 7607111910) (ďalej len „prešetrovaný výrobok“, „hliníkové fólie pre domácnosť“ alebo „HFD“).

(22)

Prešetrovaný výrobok sa používa na viacúčelové krátkodobé balenie v domácnostiach, stravovacích službách, potravinárstve a maloobchodnom predaji kvetov.

(23)

Ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní a v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti, aj týmto revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti sa potvrdilo, že rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia majú tieto výrobky:

(24)

Komisia rozhodla, že tieto výrobky sú preto podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(25)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia skúmala, či je pravdepodobné, že by uplynutie platnosti platného opatrenia viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu z ČĽR.

(26)

Hoci počas obdobia revízneho prešetrovania dovoz prešetrovaného výrobku z ČĽR pokračoval, dosiahol iba 1 588 ton, ktoré predstavujú 2 % trhového podielu spotreby v Únii. Väčšina tohto vývozu sa uskutočnila v colnom režime aktívny zušľachťovací styk (10), a teda nepodliehala ani antidumpingovému ani bežnému clu. Komisia dospela k záveru, že tento objem dovozu je dostatočne reprezentatívny na to, aby sa skúmalo, či počas obdobia revízneho prešetrovania dumping pokračoval.

(27)

Vzhľadom na dostatočné dôkazy, ktoré od začiatku prešetrovania boli k dispozícii a poukazovali na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, pokiaľ ide o ČĽR, Komisia začala prešetrovanie zamerané na vyvážajúcich výrobcov z tejto krajiny na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(28)

Komisia preto v záujme zhromaždenia údajov potrebných na prípadné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia v oznámení o začatí konania vyzvala všetkých výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie o vstupoch použitých na výrobu prešetrovaného výrobku. Tieto informácie nepredložil žiadny výrobca.

(29)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na prešetrovanie týkajúce sa údajných výrazných deformácií, zaslala dotazník čínskej vláde. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Žiadne podanie nebolo doručené.

(30)

Od čínskej vlády nebol doručený žiadny vyplnený dotazník. Komisia následne informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v ČĽR použije dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia. Komisia informovala, že ak sú zistenia založené na dostupných skutočnostiach v súlade s článkom 18, výsledok môže byť pre stranu menej priaznivý než v prípade, ak by spolupracovala. Od čínskej vlády neboli doručené žiadne pripomienky.

(31)

Komisia v bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania uviedla, že vzhľadom na dôkazy, ktoré má k dispozícii v tomto štádiu prešetrovania, možnými reprezentatívnymi krajinami pre ČĽR na účely určenia normálnej hodnoty na základe neskreslených cien alebo referenčných hodnôt podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia sú Brazília a Turecko. Komisia ďalej uviedla, že preskúma prípadné ďalšie vhodné reprezentatívne krajiny v súlade s kritériami stanovenými v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia.

(32)

Komisia 29. januára 2021 vydala prvý záznam do spisu o výrobných faktoroch (ďalej len „prvý záznam o VF“) a informovala zainteresované strany o relevantných zdrojoch, ktoré zamýšľa použiť na určenie normálnej hodnoty. Komisia na základe žiadosti o revízne prešetrovanie a podania žiadateľov v tomto prvom zázname uviedla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia použité pri výrobe prešetrovaného výrobku. Navyše na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt vo fáze prešetrovania Komisia identifikovala tri možné reprezentatívne krajiny, konkrétne Brazíliu, Ruskú federáciu (ďalej len „Rusko“) a Turecko. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky. K prvému záznamu neboli predložené žiadne pripomienky.

(33)

Druhý záznam do spisu o výrobných faktoroch (ďalej len „druhý záznam o VF“) vydala Komisia 28. mája 2021. V tomto zázname Komisia uviedla zoznam výrobných faktorov a informovala zainteresované strany o príslušných o relevantných zdrojoch, ktoré zamýšľa využiť na určenie normálnej hodnoty. Za reprezentatívnu krajinu Komisia vybrala Turecko. Komisia sa domnievala, že v prípade chýbajúceho vhodného reprezentatívneho výrobcu prešetrovaného výrobku v ktorejkoľvek z možných reprezentatívnych krajín by spoločnosti vyrábajúce výrobok rovnakej všeobecnej kategórie ako prešetrovaný výrobok mohli byť vhodným zdrojom finančných údajov (predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku). Komisia preto informovala zainteresované strany, že predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk stanoví na základe finančných informácií od piatich tureckých spoločností, ktoré vyrábajú hliníkové výlisky. Komisia sa domnievala, že hliníkové výlisky sú výrobky s technickými vlastnosťami veľmi podobnými vlastnostiam prešetrovaného výrobku a že majú aj podobné zloženie východiskových materiálov. Tieto výrobky často vyrábajú tie isté spoločnosti ako prešetrovaný výrobok alebo ich vyrábajú spoločnosti v tej istej skupine. Vzhľadom na podobnosť vlastností medzi prešetrovaným výrobkom a hliníkovými výliskami, ako aj na skutočnosť, že boli identifikovaní ziskoví výrobcovia hliníkových výliskov, takéto údaje sa považujú za reprezentatívnu situáciu spoločností vyrábajúcich prešetrovaný výrobok, a teda za vhodné na určenie normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(34)

Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky, ale k druhému záznamu nedostala žiadne pripomienky.

(35)

Komisia v nedávnych prešetrovaniach týkajúcich sa odvetvia výroby hliníka v ČĽR (11) zistila výrazné deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(36)

Pri uvedených prešetrovaniach Komisia zistila, že existujúce značné zasahovanie vlády v ČĽR má za následok deformáciu efektívneho rozdeľovania zdrojov v súlade s trhovými zásadami (12). Komisia predovšetkým dospela k záveru, že v odvetví hliníka nielen pretrváva značná miera vlastníctva zo strany čínskej vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia (13), ale že čínska vláda môže takisto zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia (14). Komisia ďalej zistila, že na trh má ďalší deformujúci účinok prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich, ako aj do poskytovania surovín a vstupov. Z celkového hľadiska tento systém plánovania v ČĽR v skutočnosti vedie k tomu, že zdroje sa sústreďujú v odvetviach, ktoré čínska vláda určila za strategické alebo inak politicky významné, namiesto toho, aby sa prideľovali v súlade s trhovými silami (15). Komisia okrem toho dospela k záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia, čo spôsobuje deformácie, najmä keď sa platobne neschopné firmy sa udržiavajú nad vodou, a pri udeľovaní práv na využívanie pôdy v ČĽR (16). V rovnakom duchu Komisia zistila v odvetví hliníka deformácie v oblasti mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia (17), ako aj deformácie na finančných trhoch v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, najmä pokiaľ ide o prístup obchodných subjektov ku kapitálu v ČĽR (18).

(37)

Podobne ako v predchádzajúcich prešetrovaniach týkajúcich sa odvetvia hliníka v ČĽR, Komisia v tomto prešetrovaní skúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v žiadosti, ako aj v pracovnom dokumente útvarov Komisie o výrazných deformáciách v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu (19) (ďalej len „správa o krajine“), ktorý sa opiera o verejne dostupné zdroje. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva ČĽR vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v príslušnom odvetví vrátane prešetrovaného výrobku. Komisia tieto dôkazné prvky ďalej doplnila o svoj vlastný výskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných pre potvrdenie existencie výrazných deformácií v ČĽR, ktoré sa v tejto súvislosti zistili aj v rámci jej predchádzajúcich prešetrovaní.

(38)

V žiadosti sa v tomto prípade odkazuje na správu o krajine, a to najmä na oddiely o odvetví hliníka a o štátom vlastnených podnikoch, ako aj na predchádzajúce prešetrovania výrobkov v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca (20). V žiadosti sa okrem toho uvádzali nezávislé štúdie, v ktorých sa dospelo k záveru, že čínsky trh s hliníkom je narušený z dôvodu značného subvencovania, ako napríklad v štúdii OECD z roku 2019 s názvom Measuring distortions in international markets: the aluminium value chain (Meranie deformácií na medzinárodných trhoch: hodnotový reťazec v odvetví hliníka) (21) a v správe pre nemecké združenie odvetvia neželezných kovov WVMetalle (22) z roku 2017. Uvedené štúdie boli vo fáze začatia konania vložené do vyšetrovacieho spisu. Zainteresované strany nepredložili k týmto štúdiám žiadne pripomienky. V žiadosti sa zdôrazňovalo, že uvedené štúdie dokumentujú výraznú prítomnosť štátom vlastnených podnikov v čínskom odvetví hliníka, poskytovanie lacných surovinových vstupov pre výrobcov hliníka, ako aj existenciu daňového systému, ktorý účinne narušuje trh. Znovu s odkazom na správu o krajine a predchádzajúce prešetrovanie Komisie sa v žiadosti upozorňuje ďalej na to, že čínske orgány stanovili ceny uhlia, elektriny, zemného plynu a ropy, ktoré deformujú ceny energie v odvetví hliníka. V rovnakom duchu sa v žiadosti poukazuje na deformácie v oblasti miezd v odvetví hliníka. Okrem toho sa v žiadosti uvádzajú údajné deformácie nákladov na strojové zariadenia, najmä vzhľadom na to, že čínske orgány považujú odvetvie hliníka za „podporované odvetvie“, ktoré je uvedené v katalógu usmernení čínskej vlády k úprave priemyselnej štruktúry, vrátane jeho posledného znenia z roku 2019 (23). V žiadosti sa ďalej poukazuje na deformácie v oblasti finančných nákladov spôsobené celkovým nastavením čínskeho bankového systému, ako aj početnými politickými dokumentmi – napríklad štátnym a odvetvovým päťročným plánom alebo politikami vyzývajúcimi finančné inštitúcie, aby podporovali odvetvie hliníka. A napokon sa v žiadosti vymenúvajú deformácie zapríčinené dodatočnými opatreniami vlády, ako úverová schéma pre vyvážajúcich predajcov, zníženie dane z príjmu v prípade výdavkov na výskum a vývoj alebo zníženie DPH na zariadenia vyrábané na domácom trhu. V tejto súvislosti sa v žiadosti uvádza prešetrovanie Ministerstva obchodu USA z roku 2018, ktoré sa týkalo subvencií pre čínske odvetvie hliníkových fólií (24).

(39)

V odvetví hliníka pretrváva značná miera vlastníctva a kontroly zo strany čínskej vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia. Štát vlastní mnoho najväčších výrobcov. Keďže čínski vývozcovia prešetrovaného výrobku nespolupracovali, presný pomer súkromných a štátom vlastnených výrobcov nebolo možné určiť. Prešetrovaním sa však potvrdilo, že viacerí veľkí výrobcovia v odvetví hliníka sú štátom vlastnené podniky, a to aj Aluminium Corporation of China alebo Shenhuo Group Aluminium, ktoré oba vyrábajú aj prešetrovaný výrobok.

(40)

Pokiaľ ide o schopnosť čínskej vlády zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia, tak verejnoprávne, ako aj súkromné podniky v odvetví hliníka podliehajú politickému dohľadu a usmerňovaniu. Komisia má rozsiahlu dokumentáciu o činnostiach budovania strany z predchádzajúcich prešetrovaní v odvetví hliníka, ktorých účastníkmi boli aj viacerí výrobcovia prešetrovaného výrobku (25). Okrem toho mnohí výrobcovia prešetrovaného výrobku na svojich webových sídlach výslovne zdôrazňujú činnosti budovania strany, majú členov strany vo vedení spoločnosti a vyzdvihujú svoje spojenie s Komunistickou stranou Číny.

(41)

Napríklad skupina Nanshan (Nan-šan) nedávno informovala o podujatí budovania strany, ktoré sa konalo v marci 2021, takto: „Dňa 19. marca stranícka organizácia priamo v podniku Nanshan Holdings uskutočnila marcové tematické podujatie straníckeho dňa s hĺbkovým štúdiom a presadzovaním ducha prejavu generálneho tajomníka Si Ťin-pchinga na konferencii o štúdiu histórie strany a mobilizácii vzdelávania, s cieľom spoznať podstatu histórie strany, zhromaždiť sily a usilovne pracovať. Zasadnutiu predsedali príslušní lídri straníckej organizácie priamo v podniku Nanshan Holdings. Tajomník organizácie vo svojej straníckej prednáške zdôraznil, že členovia a kádre strany by mali naplno rozvinúť svoju príkladnú a vedúcu úlohu, nezabúdať na svoje pôvodné ambície a mať na pamäti svoje poslanie. […] Všetci členovia a kádre strany vyjadrili vôľu pokračovať v štúdiu a presadzovaní ducha prejavu generálneho tajomníka Si Ťin-pchinga na konferencii o štúdiu histórie strany a mobilizácii vzdelávania, s cieľom zjednotiť myšlienky a opatrenia na splnenie požiadaviek a uskutočnenie 14. päťročného plánu, nezabúdať na pôvodný zámer, mať na zreteli svoje poslanie a usilovne pracovať. Napredujte, odvážne inovujte, naplno v podniku presadzujte príkladnú úlohu členov strany […]“ (26).

(42)

Podobne štátom vlastnená skupina Dengfeng Electricity Group na svojom webovom sídle uvádza, že „popoludní 10. novembra [2020] sa v šiestej zasadacej miestnosti uskutočnilo školenie odbornej prípravy podnikového vedenia spoločnosti skupiny. Zúčastnilo sa na ňom spolu 66 riaditeľov a pracovníkov vyššieho manažmentu spoločností skupiny, rôznych podnikových oddelení, vedúcich priamo prepojených podnikov a pobočiek. […] Nabudúce bude spoločnosť skupiny ďalej svedomito študovať dôležitý prejav generálneho tajomníka Si Ťin-pchinga na plenárnom zasadnutí, porozumieť duchu plenárneho zasadnutia, […] a úprimne pochopiť rozhodovanie a nasadenie ústredného výboru strany na sústredenie múdrosti a sily na dosiahnutie cieľov a úloh stanovených v 14. päťročnom pláne“ (27).

(43)

Okrem toho sa v odvetví hliníka uplatňujú diskriminačné politiky v prospech domácich výrobcov alebo iné ovplyvňovanie trhu v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) tretej zarážky základného nariadenia.

(44)

Odvetvie hliníka je predmetom početných plánov, usmernení, smerníc a iných politických dokumentov vydávaných na celoštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni. Uvedené politiky uplatňované počas obdobia revízneho prešetrovania, od 13. päťročného plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja (28) alebo plánu rozvoja odvetvia neželezných kovov (2016 – 2020) a ďalších politík na vnútroštátnej úrovni, cez regionálne plány, napr. oznámenie vlády provincie Šan-tung o realizácii plánu urýchľovania rozvoja vysokej kvality siedmich energeticky náročných odvetví, Komisia podrobne zdokumentovala v rámci predchádzajúceho prešetrovania tohto odvetvia (29). Komisia podobne podrobne zdokumentovala skutočnosť, že výhody odvetvia hliníka z usmerňovania a zo zásahov vlády sa týkajú hlavných surovín a vstupov, najmä energie (30). To isté platí o iných opatreniach vlády v odvetví, ktoré narúšajú sily trhu, okrem iného napríklad politiky súvisiace s vývozom, politiky vytvárania zásob, politiky rozširovania výrobných kapacít (31) alebo poskytovanie vstupov za nižšie ako trhové ceny (32).

(45)

Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia na podnietenie subjektov k tomu, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky zameranými na pomoc podporovaným odvetviam vrátane výroby hlavných vstupov používaných na výrobu prešetrovaného výrobku. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

(46)

Zo súčasného prešetrovania nevyplynuli žiadne dôkazy o tom, že by diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva podľa článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia v odvetví hliníka, ako sa uvádza v odôvodnení 36, nemalo vplyv na výrobcov prešetrovaného výrobku.

(47)

Odvetvie hliníka je ovplyvnené aj deformáciami mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia, ako sa takisto uvádza v odôvodnení 36. Tieto deformácie ovplyvňujú odvetvie priamo (pri výrobe prešetrovaného výrobku alebo hlavných vstupov), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému pracovného práva v ČĽR).

(48)

V rámci tohto prešetrovania sa okrem toho nepredložili žiadne dôkazy, ktorými by sa preukázalo, že odvetvie hliníka nie je ovplyvňované zasahovaním vlády do finančného systému v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, ako je takisto uvedené v odôvodnení 36. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(49)

Komisia napokon pripomína, že na výrobu prešetrovaného výrobku sú potrebné viaceré vstupy. Keď výrobcovia prešetrovaného výrobku nakupujú tieto vstupy alebo uzatvárajú o nich zmluvy, zaplatené ceny (ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady) sú vystavené rovnakým systémovým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená deformáciami; môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu; a podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(50)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné používať predajné ceny prešetrovaného výrobku na domácom trhu v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ale skreslené sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože tvorba ich cien je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach I a II správy o krajine. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdy, práce, energie a surovín sú totiž prítomné v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj o vstupoch použitých na výrobu takéhoto vstupu atď.

(51)

Žiadna zo zainteresovaných strán neuviedla žiadny dôkaz ani argument, ktorý by preukazoval opak.

(52)

Celkovo z dostupných dôkazov vyplynulo, že ceny prešetrovaného výrobku alebo náklady naň vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia síl na trhu, pretože sú ovplyvňované značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, o čom svedčí skutočný alebo možný vplyv jedného alebo viacerých relevantných prvkov, ktoré sú v ňom uvedené. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda nespolupracovala, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu. Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe výrobných a predajných nákladov, ktoré vyjadrujú nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich výrobných a predajných nákladov vo vhodnej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa rozoberá v ďalšom bode.

(53)

Podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia vychádzal výber reprezentatívnej krajiny z týchto kritérií:

(54)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 32 a 33, Komisia vyhotovila dva záznamy do spisu týkajúce sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty, a to prvý záznam o VF a druhý záznam o VF. V druhom zázname o VF Komisia informovala zainteresované strany o výbere Turecka ako vhodnej reprezentatívnej krajiny v tomto prípade, ak by sa potvrdila existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(55)

V prvom zázname o VF Komisia identifikovala Arménsko, Brazíliu, Rusko a Turecko ako krajiny s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako ČĽR podľa Svetovej banky, t. j. že Svetová banka všetky uvedené krajiny klasifikuje ako krajiny s vyšším stredným príjmom na základe hrubého národného dôchodku počas ORP, keď sa podľa dostupných informácií v týchto krajinách vyrábal prešetrovaný výrobok.

(56)

Neboli doručené žiadne pripomienky dotknutých krajín identifikovaných v uvedenom zázname.

(57)

V prípade štyroch krajín, uvedených v odôvodnení 55 Komisia ďalej overovala dostupnosť verejných finančných údajov týkajúcich sa výrobcov prešetrovaného výrobku v týchto krajinách.

(58)

V prípade Arménska neboli verejne dostupné žiadne finančné údaje jediného známeho výrobcu (34). Vzhľadom na chýbajúce pripomienky zainteresovaných strán Komisia dospela k záveru, že Arménsko nebude možné považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu v tomto prešetrovaní.

(59)

V súvislosti s Brazíliou Komisia identifikovala v prvom zázname o VF dvoch výrobcov HFD, a to Companhia Brasileira de Aluminio (ďalej len „CBA“) a Novelis do Brasil Ltda (ďalej len „Novelis“). Spoločnosť CBA vykázala počas obdobia revízneho prešetrovania stratu, a preto bola z určenia predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku vylúčená. Pokiaľ ide o spoločnosť Novelis, hoci jej finančné údaje boli k dispozícii a spoločnosť bola počas obdobia revízneho prešetrovania zisková, v druhom oznámení o VF Komisia dospela k záveru, že nemohla túto spoločnosť vziať do úvahy z týchto dôvodov: po prvé, Komisia zistila, že v Brazílii prebiehalo antidumpingové konanie v súvislosti s čínskym dovozom hliníkových výrobkov vrátane HFD. Údajný čínsky dumpingový dovoz môže mať rušivý účinok na brazílsky trh, napríklad vytváraním cenového tlaku alebo spôsobovaním strát predstavujúcich ujmu brazílskemu odvetviu hliníka; po druhé, celkový zisk vykazovaný vo finančnom výkaze spoločnosti Novelis, nájdenom v databáze Dun and Bradstreet, bol v rozpore s finančnými výsledkami vykázanými so stratou v rámci antidumpingového prešetrovania vykonaného brazílskymi orgánmi, v ktorom bola spoločnosť Novelis jedným z domácich navrhovateľov. Toto vyvolalo vážne pochybnosti o kvalite a presnosti finančných údajov spoločnosti Novelis v databáze Dun and Bradstreet. Komisia navyše v druhom zázname o VF zdôraznila existenciu obmedzení vývozu hliníkových výrobkov v Brazílii, najmä vývoznej kvóty kľúčového vstupu (hliníkových zliatin) a vedľajšieho produktu (hliníkového šrotu) pri výrobe hliníkových fólií pre domácnosť. Komisia preto v druhom zázname o VF uviedla záver, že Brazíliu nemôže považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(60)

Pokiaľ ide o Rusko, hoci finančné údaje troch výrobcoch hliníkových fólií pre domácnosť identifikovaných v prvom zázname o VF boli verejne dostupné, v druhom zázname o VF Komisia dospela k záveru, že Rusko sa nedalo považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu. Dôvodom tohto záveru bola existencia obmedzení vývozu hliníka, existencia deformácií domáceho trhu so zemným plynom a skutočnosť, že trh s hliníkom v Rusku ovládla jedna skupina spoločností (Rusal), ktorá bránila účinnej súťaži na ruskom domácom trhu.

(61)

Pokiaľ ide o Turecko, z trojice výrobcov hliníkových fólií pre domácnosť identifikovaných v prvom zázname o VF boli najnovšie finančné údaje dostupné iba v prípade jednej spoločnosti, a to Asaş Aluminyum. Zisk dosiahnutý spoločnosťou Asaş Aluminyum však bol takmer na prahu rentability. Komisia nepovažovala takéto nízke ziskové rozpätie za primerané v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia so zreteľom na: i) vykonávacie nariadenie (EÚ) 2020/1428, ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz hliníkových výliskov s pôvodom z Čínskej ľudovej republiky (35), podľa ktorého bola úroveň zisku dosiahnutá v odvetví hliníkových výliskov v roku 2018 v Turecku podstatne vyššia, t. j. 7,3 % a ii) zisk vo výške 5 % dosiahnutý výrobným odvetvím Únie v prípade neexistencie dumpingu spôsobujúceho ujmu, ako sa použil pri pôvodnom prešetrovaní. Komisia preto v druhom zázname o VF dospela k záveru, že finančné údaje spoločnosti Asaş Aluminyum nemožno použiť ako základ na určenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, v ktorom sa stanovuje, že „[v]ytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(62)

V Turecku teda nebol žiadny výrobca hliníkových fólií pre domácnosť, ktorého finančné údaje by bolo možné použiť na určenie primeranej sumy administratívnych, predajných a všeobecných nákladov a zisku.

(63)

Komisia preto zvažovala, či by mohla použiť údaje od spoločností vyrábajúcich výrobok z rovnakej všeobecnej kategórie ako prešetrovaný výrobok. Komisia v druhom zázname o VF dospela k záveru, že hliníkové výlisky sú výrobky s technickými vlastnosťami veľmi podobnými vlastnostiam prešetrovaného výrobku a že majú podobné zloženie východiskových materiálov. Oboje často vyrábajú tie isté spoločnosti alebo ich vyrábajú spoločnosti v tej istej skupine. Komisia preto konštatovala, že v tomto prípade je vhodné použiť údaje tureckých spoločností pôsobiacich v odvetví výroby hliníkových výliskov. Finančné údaje, ktoré sa vzťahovali na polovicu obdobia revízneho prešetrovania, boli dostupné v prípade piatich výrobcov hliníkových výliskov v Turecku (36) a takéto údaje sa považovali za reprezentatívne údaje o situácii spoločností vyrábajúcich hliníkové fólie pre domácnosť. Na určenie nedeformovanej a primeranej sumy predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku spoločností vyrábajúcich hliníkové fólie pre domácnosť sa preto použil vážený priemer predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku uvedených piatich spoločností.

(64)

Zainteresované strany boli vyzvané, aby predložili pripomienky k vhodnosti Turecka ako reprezentatívnej krajiny a vhodnosti piatich výrobcov hliníkových výliskov ako výrobcov v reprezentatívnej krajine. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(65)

Po určení Turecka ako jedinej vhodnej reprezentatívnej krajiny na základe všetkých uvedených okolností nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia.

(66)

Vzhľadom na uvedenú analýzu Turecko splnilo všetky kritériá stanovené v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, a teda sa považovalo za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(67)

V prvom zázname o VF Komisia uviedla zoznam výrobných faktorov, ako sú materiály, energia a práca používané pri výrobe prešetrovaného výrobku, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli verejne dostupné informácie o nedeformovaných hodnotách za každý výrobný faktor uvedený v danom zázname.

(68)

Keďže čínski výrobcovia vôbec nespolupracovali a žiadne pripomienky neboli doručené ani od zainteresovaných strán, Komisia vychádzala z informácií, ktoré predložil žiadateľ. V druhom zázname o VF Komisia aktualizovala zoznam výrobných faktorov použitých na stanovenie normálnej hodnoty na základe krížovo skontrolovaných informácií poskytnutých jedným zo žiadateľov, ktoré boli podľa žiadateľov a z dôvodu nedostatku akýchkoľvek iných informácií považované za reprezentatívne výrobné faktory a výrobné postupy čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(69)

V druhom zázname o VF Komisia takisto uviedla, že pri vytváraní normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije údaje z databázy Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“) (37) na stanovenie nedeformovaných nákladov na väčšinu výrobných faktorov, najmä na suroviny. Komisia ďalej uviedla, že mieni využiť informácie od Tureckého štatistického úradu na stanovenie nedeformovaných nákladov na prácu (38) a energiu (39).

(70)

Komisia napokon uviedla, že na stanovenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku použije finančné údaje od piatich tureckých výrobcov hliníkových výliskov, ako sa uvádza v odôvodnení 63.

(71)

Komisia zahrnula hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch. Komisia stanovila pomer režijných nákladov spojených s výrobou k priamym výrobným nákladom na základe údajov výrobcu z Únie uvedeného v odôvodnení 68, ktorý poskytol konkrétne informácie na tento účel. Metodika sa náležite vysvetľuje ďalej v bode 3.3.4.

(72)

Na základe všetkých informácií predložených zainteresovanými stranami a zhromaždených a krížovo overených počas procesu krížového overovania na diaľku boli identifikované tieto výrobné faktory a ich zdroje na účely určenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia:

Výrobné faktory súvisiace s HFD

(73)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín na úrovni dodania k bráne závodu výrobcu z reprezentatívnej krajiny Komisia použila ako základ vážený priemer dovoznej ceny na úrovni nákladov, poistenia a prepravného (ďalej len „CIF“) do reprezentatívnej krajiny podľa databázy GTA, ku ktorému prípadne pripočítala dovozné clá a náklady na dopravu. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR a z krajín, ktoré nie sú členskými krajinami WTO a ktoré sú uvedené v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (40).

(74)

Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, keďže v bode 3.3.1 dospela k záveru, že podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je z dôvodu existencie výrazných deformácií vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemali rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvnili aj vývozné ceny. Toto vylúčenie nemalo významný vplyv, keďže zostávajúci dovoz bol stále značný (t. j. 75 000 ton hliníkových pásov, 700 000 ton valcovacieho oleja a 161 000 ton hliníkového šrotu).

(75)

Na stanovenie referenčnej hodnoty nákladov práce v reprezentatívnej krajine Komisia použila najnovšie štatistické údaje uverejnené Tureckým štatistickým úradom (41). Tento úrad uverejňuje podrobné informácie o nákladoch práce v rôznych hospodárskych odvetviach v Turecku. Komisia stanovila referenčnú hodnotu na základe hodinových nákladov práce za rok 2016 (42) v ekonomickej činnosti C.24, t. j. výroba a spracovanie kovov (43) podľa klasifikácie NACE Rev. 2. Hodnoty boli ďalej upravené o infláciu s použitím cenového indexu domácich výrobcov (44), aby vyjadrovali náklady v období revízneho prešetrovania.

(76)

Cenu elektrickej energie pre priemyselných používateľov v Turecku uverejňuje Turecký štatistický úrad (45). Komisia použila údaje o priemyselných cenách elektrickej energie v príslušnom pásme spotreby v Kuruş/kWh, ktoré sa vzťahujú na ORP.

(77)

Cenu zemného plynu pre priemyselných používateľov v Turecku uverejňuje Turecký štatistický úrad (46). Komisia použila údaje o priemyselných cenách plynu v príslušnom pásme spotreby v Kuruş/M3, ktoré sa vzťahujú na ORP.

(78)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch.

(79)

S cieľom stanoviť nedeformovanú hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou a vzhľadom na chýbajúcu spoluprácu čínskych vyvážajúcich výrobcov Komisia použila dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Komisia preto na základe údajov výrobcov z Únie, ktoré poskytli žiadatelia, stanovila pomer režijných nákladov spojených s výrobou k priamym výrobným nákladom. Tento percentuálny podiel potom uplatnila na nedeformovanú hodnotu priamych výrobných nákladov, aby získala nedeformovanú hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou.

(80)

Pri stanovení nedeformovanej a primeranej sumy predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku Komisia vychádzala z najnovších dostupných finančných údajov piatich spoločností v Turecku, ktoré boli identifikované v druhom zázname o VF ako aktívni a ziskoví výrobcovia výrobku v tej istej všeobecnej kategórii, t. j. hliníkových výliskov, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 63. Použité boli finančné údaje týchto piatich spoločností získané z databázy Dun a Bradstreet (47):

(81)

Komisia na základe uvedeného vytvorila normálnu hodnotu na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(82)

Najprv stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Vzhľadom na neexistenciu spolupráce zo strany čínskych výrobcov sa opierala o informácie poskytnuté jedným zo žiadateľov o jeho spotrebe každého faktora (materiálov a práce) na výrobu prešetrovaného výrobku, ako uviedla v odôvodnení 68. Tieto jednotkové spotreby boli overené počas procesu krížových kontrol na diaľku. Komisia potom vynásobila jednotkové spotreby nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v reprezentatívnej krajine, ako sa opisuje v bode 3.3.4.

(83)

Po stanovení nedeformovaných priamych výrobných nákladov Komisia pripočítala režijné náklady spojené s výrobou a odpisovanie, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 78, k nedeformovaným priamym výrobným nákladom s cieľom dospieť k nedeformovaným výrobným nákladom.

(84)

Na výrobné náklady, ktoré boli stanovené, ako je opísané v predchádzajúcom odôvodnení, Komisia uplatnila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk piatich spoločností v reprezentatívnej krajine. Predajné, všeobecné a administratívne náklady vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnené na nedeformované výrobné náklady dosiahli 14,1 %. Zisk vyjadrený ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnený na nedeformované výrobné náklady dosiahol 7,1 %.

(85)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(86)

Vzhľadom na neexistujúcu spoluprácu čínskych výrobcov sa vývozné ceny určili na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Vývozné ceny tak vychádzali z cien CIF zaznamenaných v Eurostate a upravených na úroveň cien zo závodu. Vývozná cena CIF sa teda znížila o náklady na námornú nákladnú dopravu a poistenie a o náklady na vnútroštátnu dopravu v Číne. Náklady na vnútroštátnu dopravu v Číne a na medzinárodnú dopravu vychádzali z informácií poskytnutých žiadateľmi v žiadosti o revízne prešetrovanie, ktoré boli zistené v súlade s nákladmi na dopravu vypočítanými s použitím externých databáz (Svetová banka a OECD).

(87)

Komisia porovnala normálnu hodnotu stanovenú v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia a vývoznú cenu stanovenú, ako sa uvádza vyššie, na úrovni ceny zo závodu.

(88)

Na základe toho vážený priemer dumpingového rozpätia vyjadrený ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, dosiahol počas ORP úroveň 72,2 %.

(89)

Komisia dospela k záveru, že vývoz prešetrovaného výrobku z ČĽR do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania pokračoval dumpingom.

(90)

Po zistení existencie dumpingu počas ORP Komisia prešetrila pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade uplynutia platnosti opatrení v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia. Analyzovali sa tieto prvky: výrobná kapacita a voľná kapacita v ČĽR, dostupnosť iných trhov a cenové správanie čínskeho vývozu, ako aj atraktívnosť trhu Únie. Je potrebné pripomenúť, že vzhľadom na nespoluprácu čínskych vyvážajúcich výrobcov a čínskej vlády sa analýza zakladala na dostupných skutočnostiach v súlade s článkom 18 základného nariadenia, a to najmä na žiadosti o revízne prešetrovanie, štatistikách GTA a verejne dostupných informáciách.

(91)

Pri analýze výrobnej kapacity a voľnej kapacity v ČĽR a vzhľadom na nespoluprácu čínskej vlády a čínskych vyvážajúcich výrobcov sa Komisia opierala o informácie, ktoré poskytol žiadateľ v žiadosti o revízne prešetrovanie, a o verejne dostupné informácie uvedené v nasledujúcich odôvodneniach.

(92)

Z prešetrovania vyplynulo, že z dôvodov rýchleho rastu v období 2005 – 2015 existuje v čínskom odvetví hliníka všeobecná nadmerná kapacita (48). Toto platí konkrétne aj o segmente HFD (49). Podľa spoločnosti CRU približne 8 % celkovej výroby hliníkových fólií sa používa na výrobu HFD (50). Na základe toho výrobné kapacity HFD v Číne podstatne prevyšujú súčasný objem výroby a čínski výrobcovia sú preto vo veľkej miere závislí od vývozu. V roku 2020 dosiahla čínska spotreba fólií pre domácnosť približne 250 000 ton, pritom sa výroba odhadovala na 308 000 ton a výrobné kapacity na približne 360 000 ton. To znamená, že čínska voľná kapacita dosiahla v roku 2020 približne 52 000 ton alebo 65 % spotreby HFD v Únii, ktorá počas obdobia revízneho prešetrovania dosiahla 80 000 ton.

(93)

Nadmernú kapacitu v Číne potvrdili verejne dostupné informácie Šanghajskej mestskej komisie pre ekonomiku a informatizáciu, podľa ktorej sa v Číne vytvorili dokonca nové výrobné kapacity hliníkových fólií, a tieto nové kapacity dosiahli v roku 2020 rekordnú úroveň 1,65 milióna ton (51). Ak by sa odhadovaných 8 % tejto celkovej kapacity (t. j. 132 000 ton) použilo na výrobu HFD, už zvýšenie samotnej celkovej výrobnej kapacity HFD by predstavovalo vyše 150 % spotreby v Únii.

(94)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že čínski vyvážajúci výrobcovia majú značné voľné kapacity, ktoré sa stále rozširujú. Tieto voľné kapacity by sa mohli využiť na vývoz do Únie, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení.

(95)

Z dôvodu nespolupráce čínskych výrobcov nie sú dostupné informácie o čínskom domácom trhu s HFD a domáca spotreba bola stanovená, ako ju odhadli žiadatelia na základe údajov spoločnosti CRU. Z nich vyplynulo, že celková spotreba v Číne je podstatne nižšia ako inštalované kapacity a výrobcovia v Číne sú preto závislí od vývozných trhov. V posledných rokoch (2017 – 2020) sa v Číne pozorovalo stabilné zvyšovanie dopytu približne o 3 % za rok (t. j. asi 8 000 ton za rok), kým voľná kapacita predstavovala 52 000 ton v roku 2020. Preto dopyt v Číne nie je na takej úrovni, aby absorboval celkovú voľnú kapacitu.

(96)

Komisia analyzovala aj situáciu na trhoch iných tretích krajín a ich schopnosť absorbovať zvýšený vývoz HFD z Číny. Čínski výrobcovia vyvážali počas ORP do viacerých iných tretích krajín, pričom hlavnými miestami určenia vývozu boli Thajsko, India, Južná Kórea, Indonézia a Japonsko, ktoré počas ORP predstavovali takmer 40 % všetkého vývozu z Číny.

(97)

Proti vývozu HFD s pôvodom v ČĽR je zavedený celý rad opatrení na ochranu obchodu a iných obmedzení dovozu. Podľa systému Global Trade Alert (52), WTO (53) a informácií uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie (54) existujú opatrenia na ochranu obchodu v Argentíne (antidumping), Indii (antidumping), Mexiku (antidumping), Turecku (antidumping), Spojených štátoch (antidumping a vyrovnávacie opatrenie) a Indonézii (ochrana). Z opatrení vyplýva, že prístup čínskych výrobcov na tieto trhy je obmedzený a ich vývoz na tieto trhy sa v najbližšej budúcnosti pravdepodobne výrazne nezvýši.

(98)

Jeden dovozca tvrdil, že zvýšený dopyt v ázijsko-tichomorskom regióne a nižšie náklady na dopravu v porovnaní s nákladmi vzniknutými pri vývoze na trh Únie by mohli znamenať, že pre čínskych vyvážajúcich výrobcov je ekonomicky životaschopnejší vývoz HFD do ázijsko-tichomorského regiónu než na trh Únie, aj napriek opatreniam na ochranu obchodu a iným obchodným prekážkam v niektorých z týchto krajín.

(99)

Vývoz hliníkových fólií na najväčších päť vývozných trhov Číny vzrástol od roku 2017 do ORP o 34 %. Komisia sa však domnievala, že aj napriek rastúcemu dopytu v Číne a jej susedných krajinách v posledných rokoch, stále existovala dostupná značná voľná kapacita, z čoho vyplývalo, že toto zvýšenie dopytu napriek nižším dopravným nákladom súvisiacim s takýmto vývozom pravdepodobne neabsorbuje dostupnú voľnú kapacitu.

(100)

Veľká časť voľných kapacít tak bude s veľkou pravdepodobnosťou využitá na zvýšenie vývozu z Číny do Únie, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení a prístup na trh Únie by prestal mať výrazné obmedzenia.

(101)

Komisia usúdila, že cenové úrovne na trhoch iných tretích krajín by boli primeraným ukazovateľom pravdepodobného cenového správania na trhu Únie v budúcnosti. Komisia preto analyzovala úrovne vývozných cien počas ORP z Číny na jej najvýznamnejšie vývozné trhy, t. j. Thajska, Indie, Južnej Kórey, Indonézie a Japonska. Touto analýzou sa zistilo, že vývozné ceny do týchto krajín boli nižšie ako pri vývoze do Únie, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 102. Vzhľadom na značné dumpingové rozpätia stanovené pre vývoz do Únie počas ORP nebol žiadny dôvod dospieť k záveru, že vývozné ceny do Únie by neboli ďalej na dumpingových úrovniach, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení.

(102)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 119 a 120, čínsky vývoz do Únie sa uskutočňoval (hlavne) v colnom režime aktívny zušľachťovací styk bez toho, aby podliehal antidumpingovým opatreniam alebo clám, a v bežnom colnom režime. Komisia usúdila, že v prípade uplynutia platnosti opatrení sa dovoz v bežnom colnom režime so všetkou pravdepodobnosťou zvýši a napokon do veľkej miery prekoná dovoz v colnom režime aktívny zušľachťovacích styk. Toto tvrdenie vyplýva zo skutočnosti, že pred uložením antidumpingového cla sa podstatná časť dovozu uskutočnila v bežnom colnom režime a že trh Únie, ako sa uvádza v odôvodnení 103, je jedným z najväčších trhov sveta a je schopný aspoň čiastočne absorbovať významné voľné kapacity dostupné v Číne. Preto sa dovozné ceny v bežnom colnom režime dovozu považovali za vhodnú referenčnú hodnotu na stanovenie toho, či je trh Únie atraktívny pre čínsky dovoz, pokiaľ ide o cenové úrovne. Na základe toho sa zistilo, že úrovne čínskych vývozných cien do Únie boli počas obdobia revízneho prešetrovania v priemere o 7 % vyššie ako priemerná cena na iných hlavných vývozných trhoch Číny (s vylúčením antidumpingového cla). Toto naznačovalo, že trh Únie je atraktívny, aj pokiaľ ide o ceny, keďže je výnosnejší.

(103)

Trh Únie s hliníkovými fóliami je po Číne druhým najväčším trhom sveta, ktorý dosahuje 15 % svetového dopytu (55). Únia je preto atraktívna pre čínskych výrobcov HFD aj z hľadiska svojej veľkosti.

(104)

Okrem toho, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 2 a 3, čínski vyvážajúci výrobcovia opakovane vstupovali na trh Únie prostredníctvom praktík obchádzania, a to vývozom mierne upraveného výrobku a zriadením montážnych činností v Thajsku s jediným účelom vyhnúť sa platným antidumpingovým clám. Tieto praktiky obchádzania potvrdzujú, že čínski vyvážajúci výrobcovia majú veľký záujem o prístup na trh Únie bez obmedzení, čo preukazuje atraktívnosť trhu Únie pre týchto výrobcov.

(105)

Komisia preto dospela k záveru, že v prípade uplynutia platnosti súčasných opatrení by čínski vyvážajúci výrobcovia pravdepodobne presmerovali vývoz do Únie za dumpingové ceny.

(106)

Z prešetrovania vyplynulo, že čínsky vývoz naďalej vstupoval na trh Únie za dumpingové ceny a nespravodlivé praktiky stanovovania cien čínskych vyvážajúcich výrobcov HFD by pravdepodobne pokračovali v ešte väčšom rozsahu, ak by uplynula platnosť opatrení.

(107)

Čínske vývozné ceny na iné hlavné vývozné trhy sú dokonca nižšie než ceny do Únie a vo viacerých ďalších jurisdikciách existuje niekoľko platných opatrení na ochranu obchodu pred čínskym vývozom HFD, čo potvrdzuje nekalé správanie čínskych vyvážajúcich výrobcov v súvislosti so stanovením ceny.

(108)

Komisia navyše zistila ďalšie ukazovatele naznačujúce, že v prípade uplynutia platnosti opatrení bude dumping pravdepodobne pokračovať, napr. vysokú voľnú kapacitu výroby HFD v Číne a atraktívnosť trhu Únie, pokiaľ ide o úrovne cien a veľkosť trhu. Čínsky domáci trh ani trhy iných tretích krajín sa zároveň nejavia ako schopné absorbovať akúkoľvek značnú voľnú kapacitu, ktorá existuje v Číne, a bola by preto k dispozícii na vývoz do Únie, ak by platnosť opatrení uplynula.

(109)

Komisia v dôsledku toho dospela k záveru, že existuje vysoká pravdepodobnosť pokračovania dumpingu, ak by uplynula platnosť opatrení.

(110)

Počas obdobia revízneho prešetrovania vyrábalo podobný výrobok šesť výrobcov v Únii. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(111)

Celková výroba v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania bola stanovená na 39 460 ton. Komisia stanovila tento údaj na základe overeného vyplneného dotazníka od výrobcov z Únie zaradených do vzorky a odhadnutých údajov, ktoré poskytli výrobcovia nezaradení do vzorky a žiadatelia (56). Ako sa uvádza v odôvodnení 11, traja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali viac ako 80 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(112)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe objemov predaja vlastnej výroby výrobného odvetvia Únie určenej na trh Únie, objemov dovozu podľa štatistických údajov Eurostatu a dovozu mierne upraveného prešetrovaného výrobku z ČĽR, pri ktorom sa obchádzali opatrenia a ktoré zaznamenali členské štáty podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia (v databáze podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia) (57).

(113)

Na základe toho sa spotreba v Únii vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba v Únii (v tonách)  (58)

(114)

V priebehu posudzovaného obdobia sa spotreba v Únii celkovo zvýšila. Aj keď bola v rokoch 2017 – 2019 relatívne ustálená, v období revízneho prešetrovania sa zvýšila o 8 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom a rokom 2017.

(115)

Ako sa uvádza v odôvodnení 112, Komisia stanovila objem dovozu z ČĽR na základe štatistických údajov Eurostatu a informácií z databázy podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia. Podiel na trhu bol stanovený na základe spotreby v Únii uvedenej v odôvodnení 113.

(116)

Dovoz z ČĽR sa vyvíjal takto:

Tabuľka 2

Objem dovozu (v tonách) a jeho podiel na trhu

(117)

Dovoz prešetrovaného výrobku z dotknutej krajiny sa v rokoch 2017 – 2019 zvýšil a počas obdobia revízneho prešetrovania klesol. Dovoz z dotknutej krajiny sa v období od roku 2017 do obdobia revízneho prešetrovania znížil o 24 %. Podiel dovozu z ČĽR na trhu v rokoch 2017 – 2019 zostal stabilný a v období revízneho prešetrovania klesol približne o 1 percentuálny bod napriek výraznejšiemu poklesu dovozu v absolútnom vyjadrení.

(118)

Tento vývoj však treba chápať v kontexte masívneho zvyšovania dovozu výrobku z Thajska, pri ktorom sa obchádzali opatrenia, v rovnakom období, ako sa opisuje v odôvodneniach 131 a 133.

(119)

Prešetrovaný výrobok sa z ČĽR dováža v bežnom colnom režime, ako aj v colnom režime aktívny zušľachťovací styk.

(120)

Dovoz z ČĽR v bežnom colnom režime a v colnom režime aktívny zušľachťovací styk sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu (v tonách) z ČĽR v bežnom colnom režime a v colnom režime aktívny zušľachťovací styk

(121)

Objemy dovozu v bežnom colnom režime sa v rokoch 2017 – 2019 zvýšili o 31 % a výrazne klesli počas obdobia revízneho prešetrovania, čo sa premietlo do zvýšenia podielu na trhu v rokoch 2017 – 2019 z 1,2 % na 1,5 % a do jeho zníženia v období revízneho prešetrovania na 0,3 %. Dovoz v colnom režime aktívny zušľachťovací styk mal opačnú tendenciu, a to pokles o 10 % v rokoch 2017 – 2019 a nárast v období revízneho prešetrovania o 20 %. Celkovo sa tak objemy dovozu v colnom režime aktívny zušľachťovací styk v posudzovanom období zvýšili o 8 %, hoci vzhľadom na paralelné zvýšenie spotreby nepribudol podiel na trhu, ktorý celkovo zotrval na úrovni 1,7 %.

(122)

Priemerná cena dovozu z ČĽR sa vyvíjala takto:

Tabuľka 4

Dovozné ceny (EUR/tona)

(123)

Počas posudzovaného obdobia sa priemerné ceny dovozu z ČĽR v bežnom colnom režime aj v colnom režime aktívny zušľachťovací styk zvýšili o 8 %. Dovozné ceny (všetky colné režimy) zostali počas OP pod úrovňou cien výrobcov z Únie (tabuľka 9).

(124)

Priemerná dovozná cena v bežnom colnom režime zostala v rokoch 2017 – 2019 relatívne stabilná a v období revízneho prešetrovania vzrástla o 5 percentuálnych bodov, kým priemerná dovozná cena v colnom režime aktívny zušľachťovací styk do roku 2019 plynulo rástla a potom v období revízneho prešetrovania klesla o 2 percentuálne body.

(125)

Vzhľadom na nespoluprácu čínskych vyvážajúcich výrobcov Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia revízneho prešetrovania porovnaním:

(126)

Z výsledku porovnania nevyplynulo žiadne podhodnotenie.

(127)

Z podrobnejšej analýzy jednotlivých colných režimov dovozu však vyplynulo, že dovoz v colnom režime aktívny zušľachťovací styk bol cenovo podhodnotený oproti predajným cenám výrobného odvetvia Únie v priemere o 7,2 %. Ako sa uvádza v odôvodnení 173, úrovne cien tohto dovozu sa považovali za silný ukazovateľ úrovne budúcich cien dovozu do Únie bez antidumpingového cla.

(128)

Navyše pri posudzovaní priemernej dovoznej ceny celého čínskeho dovozu bez ohľadu na colný režim dovozu a bez uplatnenia antidumpingového cla sa zistilo podhodnotenie cien oproti predajným cenám výrobného odvetvia Únie počas obdobia revízneho prešetrovania v priemere o 4,2 %. Tieto ceny sa podobne považovali za primeraný ukazovateľ budúcich možných cenových úrovní v prípade zrušenia opatrení.

(129)

Komisia popritom považovala aj cenové úrovne dovozu z Thajska, pri ktorom sa obchádzali opatrenia, za dovoz v skutočnosti pochádzajúci od čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí sa iba vyhýbali platnému antidumpingovému clu na dovoz s pôvodom v Číne. Prešetrovaním sa zistilo, že tento dovoz (s primeranými úpravami o clo a náklady po dovoze) bol počas obdobia revízneho prešetrovania podhodnotený oproti cenám výrobného odvetvia Únie priemerne o 3,5 %.

(130)

Prešetrovaný výrobok z iných tretích krajín sa dovážal hlavne z Arménska, Thajska a Turecka.

(131)

Objem dovozu z iných tretích krajín, ako aj podiely na trhu a cenové trendy sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Dovoz z tretích krajín iných ako ČĽR

(132)

Dovoz z iných tretích krajín sa počas posudzovaného obdobia zvýšil približne o 9 000 ton, t. j. o 26 %, pričom tento nárast bol rýchlejší ako rast spotreby v Únii, čo viedlo k zvýšeniu podielu na trhu zo 46 % na 53 %.

(133)

Až 76 % tohto zvýšenia (6 792 ton) však predstavoval dovoz z Thajska, pri ktorom sa obchádzali platné konečné antidumpingové opatrenia uložené na dovoz z Číny, ako sa uvádza v odôvodnení 3, a teda sa musí považovať za čínsky dovoz.

(134)

Ako vyplýva z tabuľky 5, hoci sa dovoz z iných tretích krajín okrem Thajska počas posudzovaného obdobia zvýšil o 6 % (2 126 ton), teda pomalšie ako spotreba v Únii, dovoz z Thajska sa zvýšil niekoľkotisícnásobne, čo viedlo k zvýšeniu podielu na trhu z 0 % na 9 %. Dovoz z iných tretích krajín bez Thajska stratil podiel na trhu, najmä od roku 2019 do obdobia revízneho prešetrovania, keď bolo zvýšenie podielu na trhu z Thajska najvýraznejšie (+ 5 percentuálnych bodov).

(135)

V priebehu obdobia revízneho prešetrovania cenové úrovne dovozu z Thajska boli v porovnaní s predajnými cenami výrobného odvetvia Únie podhodnotené v priemere o 3,5 %, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 129, kým v tom istom čase dovozné ceny z iných tretích krajín okrem Thajska boli v súlade s predajnými cenami výrobného odvetvia Únie.

(136)

Posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie zahŕňalo vyhodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(137)

Ako sa uvádza v odôvodnení 11, na posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sa použil výber vzorky.

(138)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov obsiahnutých v odpovediach výrobcov zaradených do vzorky v antidumpingovom dotazníku a makroekonomických údajov poskytnutých výrobcami nezaradenými do vzorky a združením výrobcov z Únie, ktoré krížovo skontrolovala s údajmi v žiadosti o revízne prešetrovanie. Údaje sa týkali všetkých výrobcov z Únie. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Údaje sa týkali výrobcov z Únie zaradených do vzorky. O obidvoch súboroch údajov sa konštatovalo, že sú z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie reprezentatívne.

(139)

Makroekonomickými ukazovateľmi sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(140)

Mikroekonomickými ukazovateľmi sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál.

(141)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(142)

Hoci sa spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia zvýšila o 8 %, ako sa uvádza v odôvodnení 113, objem výroby podobného výrobku sa v rokoch 2017 až 2018 znížil o 15 %, potom sa počas zvyšku posudzovaného obdobia mierne zotavil, čo viedlo k poklesu o 5 % v rámci celého posudzovaného obdobia. Takže zo zvýšenia spotreby v Únii nemalo prospech výrobné odvetvie Únie.

(143)

Zníženie objemu výroby je čiastočne spôsobené procesom reštrukturalizácie výrobného odvetvia Únie, vykonaným na zotavenie z ujmy utrpenej počas obdobia revízneho prešetrovania predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti (od 1. októbra 2013 do 30. septembra 2014) a čiastočne z dôvodu zostrujúcej sa nekalej súťaže, ktorej výrobné odvetvie Únie čelilo v dôsledku dovozu prešetrovaného výrobku z Thajska, pri ktorom sa obchádzali opatrenia. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 132, zvýšenie objemov dovozu z tretích krajín bolo spôsobené najmä zvýšením dovozu HFD z Thajska, pri ktorom sa obchádzali opatrenia.

(144)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Objem predaja a podiel na trhu

(145)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížil o 6 %. Znižoval sa rovnomerne do roku 2019 (o 17 %) a čiastočne sa obnovil počas obdobia revízneho prešetrovania, keď sa zvýšil o 11 percentuálnych bodov. Toto zvýšenie však nebolo v súlade so zvýšením spotreby v Únii, ktoré malo za následok celkové zníženie podielu výrobného odvetvia Únie na trhu Únie z 51 % v roku 2017 na 45 % v období revízneho prešetrovania (mínus 6 percentuálnych bodov), zatiaľ čo sa dovoz z Thajska, pri ktorom sa obchádzali opatrenia, v rovnakom období zvýšil o 9 percentuálnych bodov.

(146)

Hoci sa spotreba v Únii v posudzovanom období zvýšila o 8 %, objem predaja výrobného odvetvia Únie sa znížil o 6 %, čo malo za následok stratu 13 % podielu výrobného odvetvia Únie na trhu v posudzovanom období. Počas posudzovaného obdobia preto v prípade výrobného odvetvia Únie nedošlo k žiadnemu rastu.

(147)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Zamestnanosť a produktivita

(148)

Počet zamestnancov výrobného odvetvia Únie sa od roku 2017 do obdobia revízneho prešetrovania znížil o 4 %. Produktivita pracovnej sily výrobného odvetvia Únie, meraná výkonom (v tonách) na zamestnanca, mala rovnakú tendenciu až do roku 2019 a obnovila sa v období revízneho prešetrovania po náraste výroby a predaja, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 142 a 145.

(149)

Toto zníženie počtu zamestnancov je spôsobené poklesom objemu výroby, ktorý takisto súvisí s poklesom objemu predaja výrobného odvetvia Únie.

(150)

V odôvodnení 89 Komisia dospela k záveru, že dumping z ČĽR počas obdobia revízneho prešetrovania pokračoval. Komisia takisto dospela k záveru, že v prípade uplynutia platnosti opatrení bude dumping z ČĽR s veľkou pravdepodobnosťou pokračovať.

(151)

Výrobné odvetvie Únie bez ohľadu na antidumpingové opatrenia platné od roku 2009 prišlo o podstatný objem predaja, ktorý je vyjadrený stratou trhového podielu 13 % počas posudzovaného obdobia. Nebolo teda možné konštatovať žiadne zotavenie z minulého dumpingu, pričom výrobné odvetvie Únie je naďalej veľmi zraniteľné voči škodlivému vplyvu akéhokoľvek dumpingového dovozu na trh Únie.

(152)

Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 9

Predajné ceny v Únii

(153)

Priemerná jednotková predajná cena sa v rokoch 2017 – 2018 zvyšovala a v roku 2019 sa znížila na úroveň z roku 2017, potom počas obdobia revízneho prešetrovania klesla o 6 %. Aj keď sa výrobnému odvetviu Únie podarilo udržať si predajné ceny nad jednotkovými výrobnými náklady počas celého posudzovaného obdobia, cenový tlak zvyšujúceho sa dovozu z Thajska, pri ktorom sa obchádzali opatrenia, ovplyvnil predajné ceny výrobného odvetvia Únie počas obdobia revízneho prešetrovania, ktoré sa prepadli vo vyššej miere než jednotkové náklady.

(154)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(155)

Priemerné náklady práce sa v posudzovanom období postupne zvyšovali. Priemerné náklady práce na zamestnanca sa celkovo zvýšili o 14 %. Táto tendencia bola najviac ovplyvnená procesom reštrukturalizácie výrobného odvetvia Únie, keďže niektorí výrobcovia investovali v rôznych členských štátoch do vytvorenia štruktúr predaja.

(156)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjala takto:

Tabuľka 11

Zásoby

(157)

Zásoby nemožno v tomto odvetví považovať za významný ukazovateľ ujmy, keďže výroba a predaj sú založené najmä na objednávkach, a výrobcovia si preto väčšinou udržiavajú obmedzené zásoby. Trendy v oblasti zásob sa preto uvádzajú iba pre informáciu.

(158)

Stav zásob sa počas posudzovaného obdobia celkovo zvýšil o 46 %. Pôvodne sa v rokoch 2017 – 2018 znížil o 4 % pred postupným zvyšovaním v roku 2019 a v období revízneho prešetrovania.

(159)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(160)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja.

(161)

Po predchádzajúcom revíznom prešetrovaním pred uplynutím platnosti, uvedenom v odôvodnení 1, keď boli uložené antidumpingové opatrenia, sa situácia výrobného odvetvia Únie zlepšila a v roku 2017 dosiahlo jeho ziskové rozpätie hodnotu 8,2 %. Následne sa však situácia zhoršila a ziskové rozpätie sa od roku 2018 znižovalo a v období revízneho prešetrovania dosiahlo iba 3,4 %, čo zodpovedá poklesu o 59 % v posudzovanom období.

(162)

Príčinou bol hlavne cenový tlak vyvolaný v dôsledku dovozu z Thajska, pri ktorom sa obchádzali opatrenia a ktorého vstupom do Únie sa podhodnotili ceny oproti cenám výrobného odvetvia Únie a vyvolal výrazný cenový tlak, ktorý nútil výrobné odvetvie Únie znižovať úroveň svojich cien, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 153.

(163)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobného odvetvia Únie financovať svoju činnosť. Vzhľadom na to, že výrobné odvetvie Únie je stále ziskové, peňažný tok zostal v posudzovanom období napriek klesajúcemu trendu celkovo relatívne stabilný.

(164)

V posudzovanom období sa zvýšili investície o 46 %, čo je hlavne vďaka úsiliu výrobného odvetvia Únie o racionalizáciu výroby a zvýšenie efektívnosti a produktivity s cieľom odolať zvyšujúcemu sa dovozu za nízke ceny. V tom istom období však návratnosť investícií, vyjadrená percentuálnym podielom čistej účtovnej hodnoty investícií, klesla z 10 % na 1 %, a teda mala rovnakú tendenciu ako ziskovosť.

(165)

Klesajúca ziskovosť a návratnosť investícií sťažovala výrobcom z Únie zaradeným do vzorky získavať kapitál na investície. Keďže návratnosť investícií tak rýchlo klesá, schopnosť výrobcov zaradených do vzorky získavať v budúcnosti kapitál je ešte viac ohrozená.

(166)

Z vývoja mikroekonomických a makroekonomických ukazovateľov počas posudzovaného obdobia vyplynulo, že finančná situácia výrobného odvetvia Únie sa zhoršila. Celkovo sa v posudzovanom období zhoršili trendy hlavných ekonomických ukazovateľov.

(167)

Klesli najmä objemy výroby, predaja a podiely na trhu, ako aj predajné ceny, ktoré nepriaznivo ovplyvnili zamestnanosť a produktivitu, ako aj ziskovosť. Zvýšený cenový tlak dovozu z Thajska, pri ktorom sa obchádzali opatrenia, predovšetkým neumožňoval výrobnému odvetviu Únie uviesť svoje predajné ceny do súladu s vývojom výrobných nákladov s nepriaznivým vplyvom na ziskovosť, ktorá v posudzovanom období klesla takmer o 60 %. Napokon rýchlo klesajúca návratnosť investícií negatívne ovplyvňuje schopnosť výrobného odvetvia Únie získať kapitál a investovať.

(168)

Na druhej strane sa výrobnému odvetviu Únie napriek klesajúcim trendom stále darilo udržať veľký objem predaja a značný podiel na trhu. Podobne napriek negatívnemu trendu ziskovosť v posudzovanom období zostala ešte v kladných číslach. Komisia preto dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie počas obdobia revízneho prešetrovania neutrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia, ale bolo v neistej situácii.

(169)

Komisia preto ďalej skúmala pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy v prípade uplynutia platnosti opatrení.

(170)

V odôvodnení 168 Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu, ale bolo v neistej situácii. Komisia preto v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia posúdila, či v prípade, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení zameraných proti tomuto dovozu, existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy, ktorú pôvodne spôsobil dumpingový dovoz z ČĽR.

(171)

S cieľom určiť, či existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy, ktorú pôvodne spôsobil dumpingový dovoz z dotknutej krajiny, Komisia posudzovala tieto prvky: i) objem výroby a voľnú kapacitu v ČĽR a atraktívnosť trhu Únie; ii) pravdepodobné cenové úrovne dovozu z ČĽR a ich vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie, ak by sa umožnilo uplynutie platností opatrení a iii) existenciu praktík obchádzania.

(172)

Ako sa uvádza v odôvodnení 91, výrobná kapacita v ČĽR výrazne prevyšuje objemy výroby a domáci dopyt na čínskom domácom trhu. Navyše vzhľadom na závery o atraktívnosti trhu Únie, uvedené v odôvodneniach 102 až 105, takáto voľná kapacita sa veľmi pravdepodobne v podstatnej miere využije na vývoz na trh Únie, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení.

(173)

Komisia sa domnievala, že na účely posúdenia vplyvu budúceho dovozu na situáciu výrobného odvetvia Únie by cenové úrovne čínskeho vývozu bez antidumpingového cla boli primeraným ukazovateľom budúcich cenových úrovní na trhu Únie. Na základe toho, ako sa uvádza v odôvodneniach 127 a 128, bolo zistené priemerné rozpätie podhodnotenia ceny prešetrovaného výrobku vo výške 4,2 % pre všetky colné režimy dovozu a vo výške 7,2 % v colnom režime aktívny zušľachťovací styk, pričom tento režim, ktorý nepodlieha žiadnemu clu, sa považuje za najlepší ukazovateľ pravdepodobných cenových úrovní v prípade neexistencie antidumpingových opatrení.

(174)

Ako sa navyše vysvetlilo v odôvodnení 120, takmer všetok dovoz z ČĽR do Únie sa uskutočňoval v colnom režime aktívny zušľachťovací styk. Preto možno dospieť k záveru, že antidumpingové opatrenia boli účinné v zabránení vstupu dumpingového dovozu z ČĽR na trh Únie, ktorý sa s najväčšou pravdepodobnosťou obnoví, ak uplynie platnosť opatrení.

(175)

Prešetrovaný výrobok je komoditným výrobkom, a preto je trh citlivý na cenu. Príval dovozu za nízke ceny by nútil výrobné odvetvie Únie ďalej znižovať svoje ceny, ako tomu už bolo s cieľom konkurovať dovozu z Thajska, pri ktorom sa obchádzali opatrenia, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 133 a 135.

(176)

Vzhľadom na uvedené a so zreteľom na zvyšovanie dovozu z ČĽR za nízke ceny by výrobcovia z Únie v snahe udržať objemy predaja a podiely na trhu znížili svoje ceny o 4,2 % (na úroveň cenového podhodnotenia), čo by nepriaznivo ovplyvnilo celkovú ziskovosť odvetvia, ktorá by klesla z 3,4 % v období revízneho prešetrovania na –1 %, a teda by sa v krátkodobom horizonte zmenila na zápornú.

(177)

Na druhej strane výrobné odvetvie Únie udržiava svoje aktuálne cenové úrovne a keďže HFD je komoditný výrobok, malo by to takmer okamžitý negatívny vplyv na jeho predaj a objem výroby, ako aj podiel na trhu. Navyše zníženie objemu výroby by viedlo k zvýšeniu jednotkových výrobných nákladov z dôvodu znížených úspor z rozsahu. Tým by sa ďalej zhoršila ziskovosť výrobného odvetvia Únie a zmenila by sa na straty v krátkodobom horizonte.

(178)

Pri zníženej ziskovosti by výrobné odvetvie Únie nebolo schopné realizovať potrebné investície. Toto by napokon viedlo aj k strate zamestnanosti a riziku uzavretia výrobných liniek.

(179)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 104, čínski vývozcovia v minulosti často využívali dumpingové praktiky v dovoze na trh Únie. V súčasnosti, ako sa uvádza v odôvodneniach 2 a 3, sú zavedené dve opatrenia proti obchádzaniu, jedno na dovoz mierne upraveného výrobku z Číny a druhé, novšie, na dovoz z Thajska, kde čínski vyvážajúci výrobcovia zriadili montážne činnosti.

(180)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 153 a 162, praktiky obchádzania v Thajsku boli hlavnou príčinou strát objemu predaja a podielu na trhu výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia. Existencia týchto praktík obchádzania svedčí o tom, že dovoz, pri ktorom sa obchádzajú opatrenia a ktorý vstupuje na trh Únie bez antidumpingového cla, značne nepriaznivo ovplyvňuje situáciu výrobného odvetvia Únie, pretože sa rýchlo prejaví z dôvodu citlivosti trhu na cenu.

(181)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že uplynutie opatrení by s veľkou pravdepodobnosťou viedlo k výraznému zvýšeniu dumpingového dovozu z ČĽR za ceny podhodnotené oproti cenám výrobného odvetvia Únie, a tým by sa ešte viac zhoršila už aj tak neistá hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie. Je nanajvýš pravdepodobné, že toto by malo za následok opätovný výskyt značnej ujmy a ako dôsledok vážne ohrozenie životaschopnosti výrobného odvetvia Únie.

(182)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Stanovenie záujmu Únie sa zakladalo na zhodnotení všetkých rôznych príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov, distribútorov a používateľov.

(183)

V súlade s článkom 21 ods. 2 základného nariadenia dostali všetky zainteresované strany možnosť vyjadriť svoje stanovisko.

(184)

Výrobné odvetvie Únie je zložené z približne ôsmich spoločností a zamestnáva asi 1 000 pracovníkov priamo, pričom nepriamo od neho závisí mnoho ďalších. Ako sa uvádza v odôvodnení 11, Komisia vybrala vzorku výrobcov z Únie. Vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie, ktorí poskytli vyplnené dotazníky. Táto vzorka sa považovala za reprezentatívnu vzorku výrobného odvetvia Únie.

(185)

Ako už bolo uvedené, výrobné odvetvie Únie počas posudzovaného obdobia neutrpelo značnú ujmu, ale je v neistej situácii, ktorú potvrdili negatívne trendy ukazovateľov ujmy. Zrušenie antidumpingového cla by pravdepodobne viedlo k opätovnému výskytu značnej ujmy, ktorá by sa premietla do straty objemov predaja a výroby, ako aj podielu na trhu s následnou stratou ziskovosti a zamestnanosti.

(186)

Na druhej strane výrobné odvetvie Únie preukázalo svoju životaschopnosť. Po poslednom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti sa mu podarilo zlepšiť situáciu za spravodlivých podmienok na trhu Únie, investovať a dosiahnuť spravodlivú ziskovosť. Pokračovaním v uplatňovaní opatrení by sa zabránilo, aby dovoz z ČĽR za nízke ceny zaplavil trh Únie, a tým by sa umožnilo výrobnému odvetviu Únie zachovať udržateľné cenové úrovne a zvýšiť ziskovosť na úrovne potrebné z hľadiska budúcich investícií.

(187)

Na základe toho Komisia teda dospela záveru, že zachovanie antidumpingových opatrení je v záujme výrobného odvetvia Únie.

(188)

Komisia kontaktovala všetkých známych neprepojených dovozcov, obchodníkov a používateľov. Iba jediný dovozca, Cellofix, poskytol pripomienky, ale nepredložil vyplnený dotazník.

(189)

Dovozca Cellofix namietal proti obnoveniu platných opatrení a tvrdil, že: i) by nemalo za následok opätovný výskyt ujmy pre výrobné odvetvie Únie a ii) nebolo by v záujme Únie.

(190)

Pokiaľ ide o prvý bod, dovozca Cellofix tvrdil, že súčasné opatrenia boli platné viac ako jedenásť rokov, počas ktorých sa podľa jeho tvrdenia výrobné odvetvie Únie zotavilo z akejkoľvek utrpenej ujmy. Toto mal dokazovať aj rast odvetvia.

(191)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasí. Ako sa uvádza v bode 5.4, pri prešetrovaní sa zistila všeobecne klesajúca tendencia ekonomických a finančných ukazovateľov výrobného odvetvia Únie a ukázalo sa, že výrobné odvetvie Únie bolo počas obdobia revízneho prešetrovania v neistej situácii. Ako sa uvádza v odôvodnení 146, Komisia nezistila ani rast výrobného odvetvia Únie. Je potrebné pripomenúť, že na základe tohto vývoja Komisia dospela k záveru, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k opätovnému výskytu značnej ujmy. Tvrdenia dovozcu v tejto súvislosti sa preto zamietli.

(192)

V súvislosti s druhým bodom, že obnovenie opatrení nebude v záujme Únie, dovozca tvrdil, že v nadväznosti na prijatie konečných antidumpingových opatrení v roku 2009 sa snažil nakúpiť HFD od výrobného odvetvia Únie s ťažkosťami z dôvodu nedostatku jeho výrobnej kapacity, ale aj z dôvodov tlaku vyvolaného jeho veľkými konkurentmi na výrobcov z Únie s cieľom obmedziť dodávky pre Cellofix.

(193)

Pokiaľ ide o údajný nedostatok výrobnej kapacity, prešetrovaním sa zistilo, že výrobné odvetvie Únie malo k dispozícii približne 10 000 ton voľnej kapacity, ktorá nesvedčí o tom, že by výrobné odvetvie Únie malo problém s dodávaním na trh Únie. V súvislosti s údajným tlakom na výrobné odvetvie Únie s cieľom obmedziť dodávky HFD spoločnosť neposkytla žiadny dôkaz na podporu tohto tvrdenia. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(194)

Vzhľadom na nespoluprácu iných dovozcov, obchodníkov alebo používateľov neboli k dispozícii žiadne informácie o vplyve cla na tieto strany. Pri pôvodnom prešetrovaní sa však zistilo, že akýkoľvek vplyv na iné zainteresované strany bol iba v tom, že takéto opatrenia sa museli považovať za smerujúce proti záujmu Únie a podobne sa pri predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti zistilo, že zachovanie opatrení by nemalo výrazný nepriaznivý vplyv na situáciu týchto strán.

(195)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že zachovanie platných antidumpingových opatrení by nemalo žiadny významný nepriaznivý vplyv na dovozcov, obchodníkov ani používateľov.

(196)

Komisia na základe uvedeného dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody na to, aby bolo v záujme Únie nezachovať existujúce opatrenia na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v ČĽR.

(197)

Na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela, pokiaľ ide o pokračovanie dumpingu z ČĽR, opätovný výskyt ujmy spôsobený dumpingovým dovozom z ČĽR a záujem Únie, Komisia konštatovala, že antidumpingové opatrenia na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v ČĽR by sa mali zachovať.

(198)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania vzhľadom na veľký rozdiel v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetky ostatné spoločnosti“.

(199)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(200)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. Týmto prešetrovaním sa môže okrem iného preskúmať potreba odstránenia individuálnych colných sadzieb a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(201)

Antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení sa uplatňujú výlučne na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v ČĽR, ktorý vyrábajú vymenované právnické osoby. Na dovoz prešetrovaného výrobku vyrábaného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnych ustanoveniach tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými spoločnosťami, by sa mala vzťahovať colná sadzba uplatňovaná na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemala by sa na ne vzťahovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(202)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (60). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní nariadenie o zmene názvu.

(203)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, o ktoré sa opieral zámer odporučiť zachovanie existujúcich opatrení. Po poskytnutí týchto informácií im takisto bola poskytnutá lehota na predloženie stanovísk. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(204)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (61), ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(205)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,