(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala 21. decembra 2020 antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu určitých spojovacích materiálov zo železa alebo z ocele (ďalej len „spojovacie materiály“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „Čína“ alebo „ČĽR“ alebo „dotknutá krajina“) na základe článku 5 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 6. novembra 2020 podal Európsky inštitút pre priemyselné spojovacie materiály (ďalej len „EIFI“ alebo „navrhovateľ“) v mene výrobcov, ktorých výroba predstavuje viac než 25 % celkovej výroby spojovacích materiálov zo železa alebo z ocele v Únii (ďalej len „navrhovatelia“). Podnet okrem toho podporili výrobcovia, ktorí v období od júla 2019 do júna 2020 predstavovali viac ako 58 % celkovej výroby v Únii. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

V nadväznosti na žiadosť navrhovateľa podloženú požadovanými dôkazmi Komisia vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/970 (3) (ďalej len „nariadenie o registrácii“) podľa článku 14 ods. 5 základného nariadenia zaviedla registráciu dovozu spojovacích materiálov s pôvodom v Číne.

(4)

Po uverejnení nariadenia o registrácii boli Komisii doručené pripomienky niekoľkých dovozcov, Európskeho združenia distribútorov spojovacích materiálov (ďalej len „EFDA“) a Čínskej obchodnej komory pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov (ďalej len „CCCME“). Komisia poznamenala, že keďže neboli prijaté žiadne predbežné opatrenia, Komisia rozhodla, že retroaktívne vyberanie ciel nie je právne možné. V článku 10 ods. 4 základného nariadenia sa totiž stanovuje, že „konečné antidumpingové clo možno vyberať za výrobky, ktoré boli uvedené do obehu s cieľom spotreby nie skôr ako 90 dní pred dňom uplatnenia predbežných opatrení“ (zdôraznenie doplnené). Všetky tvrdenia týkajúce sa nariadenia o registrácii sa preto stali bezpredmetnými a nariadenie o registrácii sa týmto v plnom rozsahu zrušuje.

(5)

EFDA napokon tvrdilo, že v prípade, že Komisia neuloží predbežné opatrenia, nariadenie o registrácii sa stane neplatným a malo by byť zrušené, pričom tvrdilo, že jediným účelom nariadenia o registrácii by bolo retroaktívne uložiť konečné opatrenia a že ak by sa predbežné opatrenia neuložili, retroaktívne uplatňovanie konečných opatrení už nie je podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia možné. Komisia súhlasila a nariadenie o registrácii zrušila. Potreba retroaktívne uložiť konečné antidumpingové clá sa posudzuje v odôvodnení 591 a nasledujúcich odôvodneniach.

(6)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala navrhovateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov a čínske orgány, známych dovozcov, používateľov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich začatie prešetrovania dotýka, a vyzvala ich na účasť.

(7)

CCCME požiadala, aby sa považovala za zainteresovanú stranu, s tvrdením, že zastupuje čínske výrobné odvetvie spojovacích materiálov. EIFI spochybnil postavenie CCCME ako zainteresovanej strany s tvrdením, že CCCME nepreukázala žiadne objektívne prepojenie medzi svojimi činnosťami a prešetrovaným výrobkom; predovšetkým CCCME nepredložila žiadne stanovy ani žiadny zoznam svojich členov, v ktorom by sa preukázalo, že by mohla zastupovať čínske výrobné odvetvie spojovacích materiálov. EIFI tvrdil, že naopak, na webovom sídle CCCME je uvedených 25 priemyselných odvetví, v ktorých sa osobitne nespomína výrobné odvetvie spojovacích materiálov. EIFI takisto tvrdil, že hoci CCCME poskytla splnomocnenie od niekoľkých spoločností, neexistuje dôkaz o tom, že tieto spoločnosti boli výrobcami spojovacích materiálov. V každom prípade CCCME ako štátom riadená organizácia len zastupovala záujmy Číny a nie záujmy výrobného odvetvia ako takého.

(8)

Komisia potvrdila, že viacero výrobcov spojovacích materiálov v ČĽR splnomocnilo CCCME, aby konala v ich mene. CCCME by mohla byť zainteresovanou stranou tohto konania len v rozsahu, v akom ju splnomocnili títo konkrétni výrobcovia spojovacích materiálov, aby ich zastupovala.

(9)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Žiadna zo zainteresovaných strán nepožiadala o vypočutie k začatiu prešetrovania.

(10)

Pri začatí prešetrovania dvaja dovozcovia namietali, že obdobie prešetrovania, ktoré vybrala Komisia (1. júl 2019 až 30. jún 2020), nepredstavovalo obdobie bezprostredne pred začatím prešetrovania, a navrhli, aby sa primerané obdobie prešetrovania určilo od 1. októbra 2019 do 30. septembra 2020, ako sa vyžaduje v článku 6 ods. 1 základného nariadenia.

(11)

Komisia v súlade so svojou praxou a so zreteľom na osobitné okolnosti každého prešetrovania dospela k záveru, že obdobie od 1. júla 2019 do 30. júna 2020 bolo na účely dosiahnutia reprezentatívneho zistenia primerané. Výrobné odvetvie spojovacích materiálov v Únii tvoria z veľkej časti malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“) a vykazovanie účtovných údajov, ktoré nevychádzajú z polrokov, by predstavovalo neprimeranú záťaž. Prešetrovaný výrobok má okrem toho mnoho rôznych variácií a druhov, čo si vyžadovalo mimoriadne vysoký počet účtovných údajov, ktoré sa museli previesť a skompilovať na účely súčasného prešetrovania. Článok 6 ods. 1 základného nariadenia umožňuje odchýlku v odôvodnených prípadoch, ako je ten aktuálny. Tvrdenie, že zvolené obdobie prešetrovania bolo neprimerané, sa preto zamietlo.

(12)

Tí istí dvaja dovozcovia tvrdili, že na základe makroekonomických ukazovateľov uvedených v podnete výrobné odvetvie Únie neutrpelo značnú ujmu a že medzi dovozom z Číny a ujmou, ktorú utrpel navrhovateľ, neexistuje žiadna príčinná súvislosť.

(13)

Komisia usúdila, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ, boli dostatočné na splnenie právnej normy pre začatie konania podľa článku 5 základného nariadenia, pokiaľ ide o značnú ujmu, ako aj o príčinnú súvislosť. Treba pripomenúť, že štandard dôkazov v štádiu podnetu je nižší ako štandard, ktorý sa vyžaduje na uloženie opatrení. V podnete sa preukázal najmä výrazný nárast dovozu z Číny, ktorý sa medzi rokom 2016 a obdobím prešetrovania podnetu takmer strojnásobil, čo sa premietlo do nárastu podielu na trhu, ktorý počas obdobia prešetrovania podnetu dosiahol 15 %. Ceny tohto dovozu výrazne podhodnocovali predajné ceny výrobného odvetvia Únie na trhu Únie. Súčasne došlo k poklesu výroby a objemu predaja výrobného odvetvia Únie, strate pracovných miest, poklesu investícií a stlačeniu cenových úrovní, čoho výsledkom bola značná strata ziskovosti výrobného odvetvia Únie (približne mínus 50 % medzi rokom 2016 a obdobím prešetrovania podnetu). Keďže k tomuto vývoju došlo súbežne so zvýšením dovozu z Číny a keďže sa nezistili žiadne ďalšie faktory, ktoré by mohli spôsobiť pokles výrobného odvetvia Únie, Komisia dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy o tom, že značnú ujmu spôsobil práve dovoz z Číny.

(14)

CCCME vyjadrila pochybnosti o objemoch dovozu v podnete, konkrétne o odhadoch, ktoré vykonal navrhovateľ s cieľom vylúčiť dovoz spojovacích materiálov z nehrdzavejúcej ocele z celkového objemu dovozu podľa určitých číselných znakov KN. Zároveň poznamenala, že v súvislosti s dovozom z iných tretích krajín neboli vykonané žiadne takéto úpravy. CCCME neponúkla žiadnu alternatívnu metodiku na odhad objemov dovozu spojovacích materiálov z nehrdzavejúcej ocele.

(15)

Komisia považovala metodiku, ktorú navrhli navrhovatelia, za primeranú, keďže bola založená na historických údajoch a najlepších znalostiach navrhovateľa o trhu. Skutočnosť, že v prípade iných zdrojov dovozu sa nevykonala žiadna úprava, mohla potenciálne viesť k podhodnoteniu podielu čínskeho dovozu na trhu, a teda nespochybnilo sa ňou celkové posúdenie v podnete. Keďže CCCME nenavrhla žiadnu inú metodiku, ktorá by bola vhodnejšia ako metodika navrhnutá navrhovateľmi, Komisia tvrdenia CCCME zamietla.

(16)

Väčšina výrobcov z Únie, ktorých zastupoval buď navrhovateľ (EIFI), alebo podporovatelia podnetu, požiadala o anonymné zaobchádzanie s cieľom predísť možným odvetným krokom zo strany zákazníkov v Únii, ktorí odoberali spojovacie materiály aj od čínskych dodávateľov. Medzi týchto zákazníkov patrili niektoré veľké spoločnosti so značnou trhovou silou v porovnaní s výrobcami spojovacích materiálov z Únie, ktorými sú väčšinou MSP.

(17)

Dvaja dovozcovia napadli rozhodnutie Komisie poskytnúť týmto spoločnostiam anonymitu, keďže tvrdili, že neexistujú dôkazy o akomkoľvek možnom nepriaznivom účinku.

(18)

Komisia nesúhlasila. Vzhľadom na asymetriu medzi výrobcami spojovacích materiálov a používateľmi v Únii dospela k záveru, že riziko odvetných opatrení uvádzané výrobcami z Únie, ktorých zastupuje EIFI a podporovatelia, skutočne existuje (4). Komisia na základe toho poskytla dôverné zaobchádzanie s názvami týchto spoločností. Tvrdenia proti tomuto dôvernému zaobchádzaniu boli preto zamietnuté.

(19)

Po konečnom poskytnutí informácií CCCME a EFDA tvrdili, že výrobcovia z Únie zaradení do vzorky nepredložili riadnu žiadosť o anonymitu.

(20)

Komisii boli doručené žiadosti o anonymitu od výrobcov z Únie zaradených do vzorky 8. januára 2021 po tom, ako jej predtým 18. decembra 2020 bola doručená žiadosť od navrhovateľa EIFI, aby sa po začatí prešetrovania a dovtedy, kým nebudú podané individuálne žiadosti od výrobcov z Únie zaradených do vzorky, naďalej zaobchádzalo s názvami navrhovateľov a podporovateľov ako s dôvernými. Vzhľadom na závažnosť hrozieb odvetných opatrení a uvedomujúc si zámer výrobcov z Únie zaradených do vzorky poskytnúť príslušné žiadosti Komisia považovala za vhodné chrániť ich totožnosť už v období medzi začatím prešetrovania 21. decembra 2020 a 8. januárom 2021, keď boli tieto žiadosti doručené. Žiadosti boli doručené a prijaté v prípade všetkých výrobcov z Únie, ktorí boli nakoniec vybraní do vzorky. EFDA takisto tvrdilo, že EIFI nebol oprávnený predložiť takéto žiadosti, ktoré mali poskytnúť jednotlivé spoločnosti. Keďže EIFI má mandát zastupovať výrobné odvetvie Únie, ktoré je navrhovateľom, ako aj jeho jednotlivých členov, a keďže EIFI individuálne žiadosti podpísané príslušnými spoločnosťami iba sprostredkoval, toto tvrdenie bolo zamietnuté.

(21)

Tie isté strany ďalej tvrdili, že neexistujú dôvody na zachovanie dôvernosti názvov spoločností zaradených do vzorky, pretože účasť vo vzorke nenaznačuje, či je spoločnosť navrhovateľom alebo podporovateľom, ale iba to, že spolupracuje. V tejto súvislosti sa odvolali na správu Odvolacieho orgánu ES – spojovacie materiály (Čína) (5), v ktorej Komisia zaujala podobný názor. Tie isté strany zároveň tvrdili, že zainteresované strany, ktoré sú proti opatreniam, majú záujem na tom, aby čo najviac výrobcov z Únie spolupracovalo a poskytovalo informácie Komisii, a že obavy z odvetných opatrení boli preto nepodložené. Aj zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii spochybnilo, že existuje nejaký presvedčivý dôkaz o hrozbe odvetných opatrení zo strany zákazníkov v Únii. Komisia prijala žiadosti o anonymitu výrobcov z Únie zaradených do vzorky, keďže hrozby odvetných opatrení sa týkali nielen navrhovateľov a podporovateľov, ale aj výrobcov z Únie zaradených do vzorky, čo dokazujú doručené žiadosti. Opätovné uistenia, ktoré boli doručené od EFDA a CCCME po konečnom poskytnutí informácií, nemohli zakryť existenciu takýchto hrozieb. Všetky tvrdenia v tejto súvislosti boli preto zamietnuté.

(22)

Po konečnom poskytnutí informácií CCCME a EFDA zopakovali, že spis, ktorý nemá dôverný charakter, bol miestami nedostatočný a že nie vždy bol poskytnutý primeraný súhrn, ktorý nemá dôverný charakter. Uviedli, že na dôverné zaobchádzanie je potrebné preukázať dobrý dôvod a že súhrn, ktorý nemá dôverný charakter, musí obsahovať dostatočné podrobnosti, aby umožnil primerané pochopenie dôverne poskytnutých informácií. Obe strany poskytli zoznam príkladov, v ktorých takéto kritériá údajne neboli splnené.

(23)

Komisia poznamenáva, že príklady uvedené po konečnom poskytnutí informácií buď už predtým boli predmetom žiadostí o ďalšie poskytnutie informácií týmito stranami a boli náležite riešené počas prešetrovania v rámci dvojstranných kontaktov s týmito stranami a počas vypočutia s úradníkom pre vypočutie 29. novembra 2021, ktoré si vyžiadalo EFDA; alebo sa týkali informácií, ktoré neboli súčasťou základných skutočností a úvah, na ktorých Komisia založila svoje konečné zistenia; alebo sa považovali za neodôvodnené, pretože sa preukázal náležitý dôvod na dôverné zaobchádzanie a poskytnuté súhrny, ktoré nemajú dôverný charakter, bol dostatočne podrobné, aby umožnili primerane pochopiť podstatu dôverne poskytnutých informácií v súlade s článkom 19 ods. 2 základného nariadenia. Jedna zo žiadostí sa týkala pripomienok inej zainteresovanej strany po poskytnutí informácií, ktoré boli do troch dní sprístupnené v spise, ktorý nemá dôverný charakter. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(24)

Po konečnom poskytnutí informácií CCCME a EFDA zopakovali svoje obavy týkajúce sa vedenia spisu, ktorý nemá dôverný charakter, pričom tvrdili, že i) v spise, ktorý nemá dôverný charakter, chýbala určitá korešpondencia s navrhovateľom; že ii) iná korešpondencia bola vymazaná a iii) že niektoré dokumenty boli odovzdané až vo veľmi neskorej fáze.

(25)

Komisia poznamenáva, že tieto tvrdenia už Komisia predtým objasnila v rámci dvojstranných kontaktov s týmito stranami a počas vypočutia s úradníkom pre vypočutie 29. novembra 2021, ktoré si vyžiadalo EFDA. Okrem toho tvrdenie, že určitá korešpondencia s navrhovateľom v spise chýbala, sa rieši aj v odôvodnení 47 a tvrdenie týkajúce sa údajných oneskorených informácií zainteresovaným stranám v súvislosti s revíziou vzorky výrobcov z Únie sa rieši v odôvodnení 44. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(26)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vybrala vzorku na základe objemu výroby a predaja v Únii, ktoré nahlásili výrobcovia z Únie vo formulári na posúdenie reprezentatívnosti, pričom zohľadnila aj ich geografickú polohu a zastúpenie MSP. Táto vzorka pozostávala zo šiestich výrobcov z Únie, ktorí sa nachádzali v štyroch odlišných členských štátoch. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k predbežnej vzorke.

(27)

Jeden z výrobcov z Únie predbežne zaradených do vzorky (MSP) informoval Komisiu, že nedokáže poskytnúť úplne vyplnený dotazník. Komisia sa preto rozhodla zrevidovať vzorku výrobcov z Únie tým, že túto spoločnosť nahradila ďalším najväčším MSP v tom istom členskom štáte.

(28)

EFDA tvrdilo, že k vybranej vzorke nemôže poskytnúť zmysluplné pripomienky, pretože nebol poskytnutý dostatok času a pretože výrobcom z Únie zaradeným do vzorky bola poskytnutá anonymita. CCCME tvrdila, že anonymita výrobcov z Únie im bráni spoznať sortiment výrobkov, ktoré vyrábajú vybrané spoločnosti, a overiť si verejne dostupné informácie o týchto spoločnostiach. EFDA a CCCME tvrdili, že aj keď navrhovatelia a podporovatelia podnetu požadovali anonymitu, ktorá im bola poskytnutá, takéto zaobchádzanie nebolo možné automaticky rozšíriť na výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Tvrdili, že výrobcovia z Únie zaradení do vzorky boli iba spolupracujúcimi stranami, a teda nie nevyhnutne navrhovateľmi alebo podporovateľmi. Komisia teda nemala dôvod zaobchádzať s totožnosťou výrobcov z Únie zaradených do vzorky ako dôvernou. Keďže nebola doručená žiadna osobitná žiadosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky o anonymitu, Komisia takéto zaobchádzanie poskytla vybraným výrobcom z Únie neoprávnene.

(29)

EFDA a CCCME ďalej tvrdili, že v každom prípade neexistuje dobrý dôvod na takéto zaobchádzanie, pretože zainteresovaným stranám to zabránilo poskytnúť zmysluplné pripomienky k vybranej vzorke, a odôvodňovali to tým, že v súlade s článkom 19 základného nariadenia musí byť ochrana dôverných informácií v rovnováhe s právami zainteresovaných strán na obhajobu.

(30)

Britské a írske združenie distribútorov spojovacích materiálov (ďalej len „BIFAD“) v mene svojich írskych členov podobne tvrdilo, že na poskytnutie pripomienok k predbežnej vzorke nebol daný dostatočný čas a že anonymita, ktorá bola poskytnutá vybraným spoločnostiam, im zabráni posúdiť, či vzorka bola vybraná primeraným a vyváženým spôsobom. Vo svojej žiadosti uviedli, že by sa im malo poskytnúť viac informácií o výrobe, kapacitách, sortimente výrobkov a obsluhovaných trhoch každej spoločnosti.

(31)

Pokiaľ ide o časový rámec poskytnutý na predloženie pripomienok k predbežnej vzorke, zainteresovaným stranám bolo poskytnuté obdobie 7 dní od začatia prešetrovania, ktoré sa vzhľadom na osobitné okolnosti tohto prípadu predĺžilo o ďalších 7 dní, čo sa považovalo za zhruba dostatočné aj vzhľadom na prísne lehoty uplatniteľné na antidumpingové prešetrovania. Komisia poznamenáva, že v tomto časovom rámci predložili pripomienky všetky zainteresované strany aktívne spolupracujúce pri prešetrovaní. Tvrdenie, že strany nemali dostatok času na vyjadrenie sa k predbežnej vzorke, bolo preto zamietnuté.

(32)

Pokiaľ ide o anonymitu výrobcov z Únie zaradených do vzorky, 18. decembra 2020 bola podaná žiadosť, aby sa anonymné zaobchádzanie poskytnuté navrhovateľovi a podporovateľom v štádiu pred začatím prešetrovania rozšírilo na samotné prešetrovanie. Keďže výber vzorky je súčasťou prešetrovania, dôverné zaobchádzanie sa teda vzťahovalo aj na výber vzorky. Výrobcovia z Únie vybraní do vzorky okrem toho 8. januára 2021 osobitne požiadali o anonymitu počas prešetrovania.

(33)

Komisia tým, že výrobcom z Únie zaradeným do vzorky poskytla anonymitu, náležite vyvážila riziko odvetných opatrení na jednej strane a práva zainteresovaných strán na druhej strane a dospela k záveru, že existuje veľmi veľké riziko odvetných opatrení, ktoré oprávňuje poskytnúť dôverné zaobchádzanie výrobcom z Únie zaradeným do vzorky v súvislosti s ich totožnosťou. Argumenty v tejto súvislosti boli preto zamietnuté.

(34)

Pokiaľ ide o žiadosť o poskytnutie ďalších informácií o výrobe, kapacitách a vyrábaných sortimentoch výrobkov, Komisia usúdila, že zverejnenie takýchto informácií za každú spoločnosť by zainteresovaným stranám umožnilo identifikovať dotknutých výrobcov z Únie. Treba však poznamenať, že vzhľadom na vysokú zhodu medzi cenami Únie a vývoznými cenami bola väčšina druhov výrobku, ktoré vyrábali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, sprístupnená vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky prostredníctvom podrobných výpočtov podhodnotenia ceny a predaja pod cieľovú cenu. Zároveň treba poznamenať, že metodika výberu vzorky bola zainteresovaným stranám riadne oznámená a k metodike ako takej neboli doručené žiadne pripomienky. Táto žiadosť bola preto zamietnutá.

(35)

Počas prešetrovania jeden z výrobcov z Únie zaradených do vzorky informoval Komisiu, že nebude môcť odpovedať na úplný dotazník Komisie. Ďalší výrobca z Únie zaradený do vzorky nebol schopný poskytnúť dostatočné uistenie o údajoch, ktoré poskytol na overenie. Títo výrobcovia z Únie boli preto zo vzorky vylúčení.

(36)

Aby sa zabezpečilo, že vzorka zostane reprezentatívna, pokiaľ ide o kritériá stanovené v článku 17, Komisia sa rozhodla zrevidovať vzorku výrobcov z Únie tým, že uvedené spoločnosti nahradila dvomi ďalšími najväčšími výrobcami z hľadiska objemov a predaja, pričom zohľadnila aj geografické rozloženie a široký sortiment druhov výrobku. Ako sa uvádza v zázname do spisu z 15. júla 2021, Komisia sa opierala o informácie poskytnuté výrobcami z Únie počas fázy posudzovania reprezentatívnosti, ktoré sa používajú aj na účely výberu vzorky. Komisia okrem toho hľadala verejne dostupné informácie a skontrolovala webové sídla dotknutých spoločností. Komisia kontaktovala spoločnosti a vyzvala ich k spolupráci vyplnením dotazníka. Zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť pripomienky.

(37)

Komisii boli doručené pripomienky CCCME, EFDA a jedného vyvážajúceho výrobcu, Celo Suzhou Precision Fasteners Ltd (ďalej len „spoločnosť Celo Suzhou“).

(38)

CCCME a EFDA tvrdili, že zainteresovaným stranám nebol poskytnutý dostatočný čas na predloženie pripomienok k zmenenej vzorke. Komisia poznamenala, že CCCME ani EFDA nepožiadali o predĺženie lehoty a že obaja predložili podrobné pripomienky k zmenenej vzorke výrobcov z Únie; ich tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(39)

Obe strany takisto zopakovali, že výrobcom z Únie zaradeným do vzorky by sa nemala poskytnúť anonymita, neposkytli však žiadne ďalšie argumenty. Z dôvodov vysvetlených v odôvodnení 32 boli tieto tvrdenia preto zamietnuté.

(40)

CCCME ďalej tvrdila, že s ostatnými zainteresovanými stranami sa zaobchádzalo diskriminačne, keďže im boli uložené prísne lehoty, zatiaľ čo novým výrobcom z Únie zaradeným do vzorky bola poskytnutá lehota na vyplnenie dotazníka, ktorá sa končila takmer 6 mesiacov po lehote, ktorá sa poskytla výrobcom z Únie pôvodne zaradeným do vzorky. Okrem toho, keďže Komisia mala dostatok času na analýzu dotazníkov doručených v rámci tejto predĺženej lehoty, nemala dôvod uložiť zainteresovaným stranám oveľa kratší termín na vyjadrenie sa k novej vzorke.

(41)

Komisia poznamenala, že so všetkými výrobcami z Únie, dovozcami a vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky sa zaobchádzalo rovnako a bola im poskytnutá 30-dňová lehota plus odôvodnené predĺženia, ak to bolo vhodné, na vyplnenie dotazníkov, odkedy boli informovaní o tom, že boli zaradení do vzorky. Tvrdenie CCCME, že niektorí výrobcovia z Únie zaradení do vzorky by mali na vyplnenie dotazníka viac ako 6 mesiacov, je teda zavádzajúce. Komisia takisto poznamenáva, že vzorka je dokončená až po vyhodnotení pripomienok, ktoré boli doručené od zainteresovaných strán, a preto konečnú lehotu na vyjadrenie sa k vzorke stanovuje Komisia zodpovedajúcim spôsobom, pričom zohľadňuje celkové lehoty prešetrovania. Komisia preto tvrdenie o diskriminačnom zaobchádzaní zamietla.

(42)

CCCME a EFDA ďalej tvrdili, že Komisia včas neinformovala zainteresované strany o odstúpení dotknutých výrobcov z Únie od spolupráce a že mala takisto zainteresované strany informovať o zmene vzorky výrobcov z Únie v skoršej fáze. CCCME sa odvolala na článok 6 ods. 7 základného nariadenia, v ktorom sa stanovuje, že zainteresované strany sa môžu „zoznámiť so všetkými informáciami, ktoré poskytla strana dotknutá prešetrovaním“. EFDA uviedlo, že Komisia prijala konečné rozhodnutie o vzorke výrobcov z Únie bez toho, aby primerane zohľadnila pripomienky zainteresovaných strán, o čom svedčí skutočnosť, že dodatočne vybraným výrobcom z Únie boli zaslané dotazníky už pred prijatím takýchto pripomienok.

(43)

CCCME a EFDA okrem toho navrhli, že namiesto zmeny vzorky výrobcov z Únie by Komisia mala založiť zistenia na dostupných skutočnostiach v súlade s článkom 18 základného nariadenia a ukončiť prešetrovanie. CCCME poznamenala, že v prípade, keď vyvážajúci výrobcovia počas prešetrovania ukončia spoluprácu, uplatnia sa dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia, a výrobcom z Únie by sa preto malo poskytnúť rovnaké zaobchádzanie. Komisia by mala prípadne poskytnúť ďalšie informácie o metodike výberu dodatočných spoločností do vzorky výrobcov z Únie, a najmä o tom, ako boli tieto spoločnosti identifikované, ako aj o vplyve na reprezentatívnosť konečnej vzorky. V tejto súvislosti obe strany takisto tvrdili, že Komisia vybrala dodatočné spoločnosti výlučne na základe informácií, ktoré poskytol navrhovateľ bez toho, aby získala akékoľvek informácie od iných zainteresovaných strán.

(44)

Pokiaľ ide o tvrdenie o nedostatočnom poskytnutí informácií, Komisia poznamenáva, že všetky relevantné informácie doplnila do spisu v dostatočnom časovom predstihu, aby sa zainteresované strany mohli vyjadriť. Komisia zohľadnila všetky doručené pripomienky a riadne sa nimi zaoberala. Tvrdenie, že dodatočné spoločnosti boli vybrané výlučne na základe informácií, ktoré poskytol navrhovateľ, je vecne nesprávne, ako sa uvádza aj v odôvodnení 36.

(45)

Komisia na žiadosť EFDA a CCCME poskytla dodatočné informácie týkajúce sa revidovanej vzorky vrátane vplyvu na reprezentatívnosť vzorky. CCCME zopakovala svoju žiadosť o poskytnutie dodatočných informácií týkajúcich sa presného podielu výroby a predaja štandardných a neštandardných spojovacích materiálov výrobcov z Únie vybraných do vzorky a objasnenie kritérií a metodiky použitej na výber dodatočných výrobcov z Únie. CCCME takisto požiadala o poskytnutie komunikácie medzi navrhovateľom a Komisiou týkajúcej sa výberu dodatočných výrobcov z Únie.

(46)

Pokiaľ ide o žiadosť o ukončenie prešetrovania z dôvodu nedostatočnej spolupráce, Komisia zdôrazňuje, že článkom 17 ods. 4 základného nariadenia sa osobitne umožňuje, aby sa v prípade nespolupráce zo strany niektorých alebo všetkých strán vybraných do vzorky, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť výsledok prešetrovania, mohla vybrať nová vzorka. Pokiaľ ide o tvrdenie o diskriminácii vo vzťahu k vyvážajúcim výrobcom, Komisia poznamenáva, že v prípade, keď vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky ukončí spoluprácu pri prešetrovaní, tento vývozca bude vylúčený zo vzorky a poskytnuté informácie sa nebudú brať do úvahy. Pokiaľ je to stále možné, Komisia takéhoto vyvážajúceho výrobcu takisto nahradí vo vzorke. Rovnaký prístup sa uplatnil aj v prípade dotknutých výrobcov z Únie. Všetky tvrdenia predložené v tejto súvislosti boli preto zamietnuté.

(47)

Pokiaľ ide o žiadosť o ďalšie informácie, Komisia sa odvoláva na odôvodnenie 36, v ktorom sa stanovujú kritériá použité na výber dodatočných výrobcov z Únie, ako aj použitá metodika. Presný podiel výroby a predaja štandardných a neštandardných spojovacích materiálov výrobcov z Únie ako taký nebol kritériom na výber vzorky a ani výroba štandardných spojovacích materiálov nebola jediným kritériom na výber do vzorky. Ako sa uvádza v odôvodnení 110, všetky druhy výrobku sa považovali za jeden výrobok. Výrobné odvetvie Únie vyrábalo a predávalo štandardné i neštandardné spojovacie materiály a zároveň vyvážajúci výrobcovia vyvážali do výrobného odvetvia Únie štandardné i neštandardné spojovacie materiály, pričom dochádzalo k prekrývaniu účelov konečného použitia. Tieto informácie okrem toho nie sú dostupné pri výbere spoločností, ktoré majú byť zahrnuté do vzorky. Komunikácia medzi navrhovateľom a Komisiou bola poskytnutá v súlade s článkom 6 ods. 7 základného nariadenia, pričom bol dodržaný článok 19 ods. 1, v ktorom sa stanovuje, že informácie poskytnuté dôverne považujú príslušné orgány za dôverné. V súlade s článkom 19 základného nariadenia Komisia sprístupnila zainteresovaným stranám súhrn dôverne poskytnutých informácií, ktorý nemá dôverný charakter. Tieto žiadosti boli preto zamietnuté.

(48)

Spoločnosť Celo Suzhou tvrdila, že vo vzorke vyvážajúcich výrobcov sa mali zohľadniť vyvážané druhy výrobku, aby boli vývozné ceny porovnateľné s predajnými cenami výrobcov vybraných do vzorky výrobného odvetvia Únie. Ako sa uvádza v odôvodnení 36, Komisia vybrala vzorku, ktorá zabezpečila široký sortiment výrobkov. Komisia vzhľadom na vysokú zhodu zistenú v tomto prípade (viac ako 90 %) dospela k záveru, že vzorka výrobcov z Únie naozaj zahŕňala druhy výrobku, ktoré sa najviac vyvážajú do Únie. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(49)

Na základe uvedených skutočností sa konečná vzorka pozostávajúca zo šiestich výrobcov z Únie považovala za reprezentatívnu pre výrobné odvetvie Únie.

(50)

Po konečnom poskytnutí informácií EFDA zopakovalo, že nemohlo poskytnúť zmysluplné pripomienky k vzorke výrobcov z Únie, keďže s totožnosťou výrobcov z Únie sa zaobchádzalo dôverne. Takisto zopakovalo, že Komisia neinformovala zainteresované strany o zmene vzorky počas prešetrovania a že Komisia rozhodla o zaradení ďalších spoločností do vzorky už pred tým, ako informovala zainteresované strany a poskytla im možnosť vyjadriť sa. EFDA a CCCME zopakovali, že v spise, ktorý nemá dôverný charakter, chýbajú informácie a že Komisia neposkytla informácie o celkovom objeme výroby a predaja výrobcov z Únie zaradených do vzorky. CCCME zopakovala svoje obavy týkajúce sa revízie vzorky a tvrdila, že neexistuje žiadne vysvetlenie, prečo dvaja výrobcovia z Únie odstúpili.

(51)

Pokiaľ ide o tvrdenie o anonymite výrobcov z Únie, toto sa už riešilo v odôvodneniach 16 až 21. Podobne sa už v odôvodnení 44 riešilo tvrdenie o nedostatočnom poskytnutí informácií v súvislosti s výberom vzorky, ako aj tvrdenie o úplnosti spisu, ktorý nemá dôverný charakter, ktoré sa riešilo v odôvodnení 47. Komisia zároveň v odôvodnení 35 poskytla informácie o dôvodoch revízie vzorky a okrem toho sa tieto informácie nachádzali aj v spise, ktorý nemá dôverný charakter, už pred poskytnutím informácií. Keďže v tejto súvislosti neboli predložené žiadne ďalšie argumenty, tieto tvrdenia boli zamietnuté. Pokiaľ ide o celkový objem výroby a predaja výrobcov z Únie zaradených do vzorky, tieto ako také neboli súčasťou analýzy, pretože ide o makroekonomické ukazovatele, a preto nebol dôvod poskytovať zainteresovaným stranám takéto informácie. Komisia konkrétne uviedla v odôvodnení 352, do akej miery predstavovali spoločnosti zaradené do vzorky celkovú výrobu v Únii, a zainteresované strany mohli v každom prípade vydedukovať celkový objem výroby výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(52)

EFDA ďalej tvrdilo, že Komisia poskytla protichodné informácie týkajúce sa počtu výrobcov z Únie zaradených do vzorky a reprezentatívnosti výrobcov z Únie zaradených do vzorky. EFDA zároveň zopakovalo svoje obavy týkajúce sa postupu výberu vzorky a informácií, ktoré boli v tejto súvislosti poskytnuté zainteresovaným stranám.

(53)

Pokiaľ ide o počet spoločností zaradených do vzorky, všeobecný informačný dokument skutočne obsahoval administratívnu chybu v dvoch odsekoch, v ktorých sa uvádzalo, že do vzorky boli zaradení štyria výrobcovia z Únie namiesto šiestich. Po oznámení Komisii bola táto chyba okamžite napravená. Správny počet výrobcov z Únie zaradených do vzorky bol zainteresovaným stranám oznámený počas prešetrovania v zázname vloženom do spisu, ktorý nemá dôverný charakter. Pokiaľ ide o reprezentatívnosť vzorky, Komisia potvrdila, že všetky údaje, ktoré poskytla Komisia, boli správne, a preto je tvrdenie EFDA nepodložené. Z údaju vo všeobecnom informačnom dokumente (9,5 %) vyplýva reprezentatívnosť vo vzťahu k celkovej výrobe v Únii, ale z údaju poskytnutého EFDA na požiadanie počas prešetrovania (18 %) vyplýva reprezentatívnosť vo vzťahu k celkovému objemu výroby výrobcov z Únie, ktorí sa prihlásili pred začatím prešetrovania a poskytli informácie potrebné na výber vzorky. Tento údaj bol oznámený EFDA na žiadosť niekoľko mesiacov pred poskytnutím informácií, a teda pred stanovením celkového objemu výroby v Únii.

(54)

S odvolaním sa na uplatnený postup Komisia pripomína, že, ako sa uvádza v odôvodnení 46, v súlade s článkom 17 ods. 4 základného nariadenia musela zmeniť vzorku výrobcov z Únie z dôvodu nespolupráce dvoch spoločností pôvodne zaradených do vzorky. Pokiaľ ide o konzultácie so zainteresovanými stranami a aspekty poskytovania informácií počas tohto procesu, táto skutočnosť už bola podrobne vysvetlená v odôvodneniach 28 až 47. V rámci zmeny predbežne vybranej vzorky pri začatí konania sa vychádzalo z pripomienok prijatých od zainteresovaných strán ako súčasti procesu výberu vzorky, ktorý je opísaný v oznámení o začatí konania.

(55)

CCCME a EFDA napokon tvrdili, že všeobecný informačný dokument obsahuje protichodné informácie týkajúce sa metodiky revízie vzorky výrobcov z Únie a že informácie vo všeobecnom informačnom dokumente sú takisto v rozpore s komunikáciou, ktorú Komisia adresovala novovybraným výrobcom z Únie. CCCME konkrétne tvrdila, že kľúčovým kritériom na výber vzorky výrobcov z Únie bol podiel objemu výroby a predaja štandardných a neštandardných spojovacích materiálov, ako to údajne dokazuje aj predtým uvedená komunikácia adresovaná novovybraným výrobcom z Únie. Tieto tvrdenia boli vecne nesprávne. Komisia neuviedla žiadnej zo zainteresovaných strán vrátane novovybraných výrobcov z Únie, že kľúčovým kritériom na výber vzorky bude podiel objemu výroby a predaja štandardných a neštandardných spojovacích materiálov. Komisia poznamenáva, že tieto údaje zvyčajne nie sú vo fáze výberu vzorky dostupné na takejto úrovni podrobností. To isté platí pre súčasné prešetrovanie. Nevylučuje sa tým, že Komisia mohla napriek tomu na základe dostupných informácií v globále určiť, či výrobca z Únie vyrábal štandardné alebo neštandardné spojovacie materiály, ako je vysvetlené v odôvodnení 36. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(56)

Zo všeobecnejšieho hľadiska EFDA tvrdilo, že vzorka výrobcov z Únie nebola reprezentatívna, keďže jeden z dvoch výrobcov štandardných spojovacích materiálov vybraných do vzorky bol MSP a výrazný vplyv by preto mali len údaje druhého výrobcu. Toto vyhlásenie nebolo ďalej podložené. Komisia poznamenáva, že tri spoločnosti vybrané do vzorky boli MSP, kým ostatné tri nimi neboli. Komisia takisto poznamenala, že vzorka zabezpečila reprezentatívny sortiment výrobkov, ako sa uvádza v odôvodnení 36, a celkovo sa považovala za reprezentatívnu pre výrobné odvetvie Únie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(57)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(58)

Dvadsiati ôsmi neprepojení dovozcovia poskytli požadované informácie a súhlasili so svojím zaradením do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia na základe najväčšieho objemu dovozu dotknutého výrobku vybrala vzorku piatich dovozcov. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa výber vzorky konzultoval so zainteresovanými stranami.

(59)

EIFI tvrdil, že dvaja z vybraných neprepojených dovozcov patriaci do tej istej skupiny sú prepojení s výrobcom spojovacích materiálov v Číne a prostredníctvom prepojeného podniku v Únii takisto udeľovali licenciu na výrobu určitých spojovacích materiálov v Číne. Nemohli sa preto považovať za neprepojených dovozcov. EIFI ďalej tvrdil, že tieto spoločnosti boli prepojené aj s výrobcami spojovacích materiálov z Únie. EIFI napokon poznamenal, že keďže títo dvaja dovozcovia boli prepojení, v každom prípade by mal zostať vo vzorke iba jeden z nich a druhého by mal nahradiť iný spolupracujúci dovozca v Únii. EFDA v odpovedi na podanie EIFI uviedlo, že na vylúčenie dovozcu zo vzorky by bolo relevantné len to, či by bol prepojený s výrobcom, ktorý takisto vyváža do Únie. EFDA tvrdilo, že vzhľadom na počet druhov výrobkov dovážaných dotknutými dovozcami a rôzne segmenty dodávané v Únii by vo vzorke mali zostať.

(60)

Dotknutí dovozcovia popreli, že by mali akékoľvek obchodné kontakty s dotknutým čínskym výrobcom alebo že by dovážali dotknutý výrobok od tejto spoločnosti, alebo že by boli prepojení s ktorýmkoľvek iným vyvážajúcim výrobcom spojovacích materiálov v Číne. Tvrdenia EIFI sa prešetrovaním nepotvrdili a z informácií, ktoré EIFI predložil na podporu tohto tvrdenia, takisto nevyplýva, že dotknutí dovozcovia boli skutočne prepojení s ktorýmkoľvek z vyvážajúcich výrobcov. Okrem toho skutočnosť, že dovozcovia boli navzájom prepojení, sa nepovažovala za platný argument na ich vylúčenie zo vzorky. Vzorka zahŕňala troch ďalších neprepojených dovozcov vybraných na základe najväčšieho objemu dovozu a rozloženia v jednotlivých členských štátoch. Vzorka predstavovala 9 % celkového dovozu spojovacích materiálov z Číny, a preto sa považovala za dostatočne reprezentatívnu. Tvrdenia EIFI v tejto súvislosti boli preto zamietnuté.

(61)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v Číne, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(62)

Požadované informácie poskytlo deväťdesiatdva vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov z Číny, ktorí súhlasili so zaradením do vzorky. Traja vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že keďže vyrábajú špecifický druh výrobku, ktorý nie je porovnateľný s inými druhmi výrobku vyvážanými z Číny, mali by byť zahrnutí do vzorky v záujme lepšej reprezentatívnosti.

(63)

V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala troch vyvážajúcich výrobcov/skupinu vyvážajúcich výrobcov, ktorí predstavujú najväčší objem vývozu, ktorý možno v rámci dostupného času primerane prešetriť. Keďže vyvážajúci výrobcovia, ktorí žiadali o zaradenie do vzorky z dôvodu špecifického druhu výrobku, nepatrili medzi výrobcov s najvyšším objemom vývozu, neboli vybraní do navrhovanej vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia boli všetci známi dotknutí vyvážajúci výrobcovia a orgány dotknutej krajiny informovaní a vyzvaní, aby predložili pripomienky.

(64)

Jedna skupina vyvážajúcich výrobcov, ktorí neboli zaradení do vzorky, požiadala o zaradenie, pričom tvrdila, že i) je jedným z najväčších vývozcov spojovacích materiálov; ii) ich zaradenie by poskytlo presnejší obraz o čínskom odvetví spojovacích materiálov a iii) poskytol by sa teda presnejší obraz o tom, ako sa určovali konečné ceny pre Úniu. Skupina vyvážajúcich výrobcov na základe toho tvrdila, že dovozné ceny založené na vzorke nie sú reprezentatívne, a preto hodnota CIF na hranici EÚ na výpočet presného rozpätia podhodnotenia ceny a predaja pod cieľovú cenu na základe týchto cien nie je presná. Spoločnosť napokon poukázala na vyšší počet výrobcov z Únie vybraných do vzorky výrobcov z Únie. A napokon táto skupina vyvážajúcich výrobcov tvrdila, že pridanie jednej ďalšej spoločnosti do vzorky nebude Komisii brániť v dokončení prešetrovania v rámci zákonných lehôt.

(65)

Po prvé, na základe oznámeného objemu vývozu spoločnosti by sa reprezentatívnosť vzorky zaradením dotknutej skupiny vyvážajúcich výrobcov výrazne nezvýšila. Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa organizácie čínskeho domáceho výrobného odvetvia, stanovovania vývozných cien do Únie a určenia hodnoty CIF na hranici EÚ, spoločnosť neposkytla žiadne dôkazy o tom, že jej zaradením by sa výrazne zvýšila reprezentatívnosť vzorky. Vzhľadom na štruktúru spoločnosti by sa zároveň jej zaradením významne zvýšila dodatočná záťaž pre prešetrovanie. Po tretie, keďže sa vybraná vzorka považovala za reprezentatívnu, bolo možné stanoviť spoľahlivú hodnotu CIF na hranici EÚ, ako aj presné výpočty podhodnotenia ceny a predaja pod cieľovú cenu. A napokon, konkrétny počet spoločností vybraných do vzorky výrobcov z Únie je pre výber vzorky vyvážajúcich výrobcov irelevantný. Komisia nemá povinnosť vybrať rovnaký počet spoločností na oboch stranách a výber vzorky je obmedzený práve na to, aby Komisii umožnil prešetriť primeraný počet spoločností v lehotách na ukončenie prešetrovania. Argumenty tejto skupiny sa preto zamietli.

(66)

Iná skupina vyvážajúcich výrobcov tvrdila, že by mali byť zaradení do vzorky, keďže celú skupinu tvoria početní výrobcovia a obchodníci v Číne a v Únii, ktorí majú značné výrobné a dodávateľské kapacity ovplyvňujúce domáci trh a trh Únie.

(67)

Pridanie tejto skupiny vyvážajúcich výrobcov do vzorky by však znamenalo významnú dodatočnú záťaž pre prešetrovanie bez toho, aby sa výrazne zmenila úroveň reprezentatívnosti navrhovanej vzorky. Informácie o výbere vzorky poskytli aj iní vyvážajúci výrobcovia s väčším objemom vývozu ako dotknutá skupina spoločností. Keďže vzorka bola vybraná na základe objemu vývozu do Únie, ako sa uvádza v odôvodnení 63, zaradenie tejto skupiny vyvážajúcich výrobcov do vzorky preto nebolo opodstatnené. Tento argument bol preto zamietnutý.

(68)

Tretí vyvážajúci výrobca tvrdil, že všetky spoločnosti vybrané do vzorky boli výrobcami svorníkov a že navrhovaná vzorka preto nebola pre čínskych výrobcov skrutiek reprezentatívna. Táto spoločnosť ako výrobca skrutiek požiadala o zaradenie do vzorky. Ďalej tvrdila, že zistenia by sa mali pre tieto dva druhy výrobku vykonať samostatne, t. j. na jednej strane pre skrutky a na druhej strane pre svorníky.

(69)

Tieto obavy zopakovala aj CCCME, ktorá tvrdila, že vzorka nie je reprezentatívna z hľadiska objemu a z hľadiska zahrnutých druhov výrobkov.

(70)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 63, vzorka bola vybraná na základe najväčšieho vyvážaného objemu do Únie, kým špecifické druhy výrobku, ktoré vyrábali vybrané spoločnosti, neboli kritériom. Ako sa uvádza v odôvodnení 110, všetky druhy spojovacích materiálov sa na účely tohto prešetrovania považovali za jeden výrobok. Ako sa uvádza v odôvodnení 398, samostatné zistenia pre jednotlivé druhy výrobku preto neboli opodstatnené. Vyvážajúci výrobca ďalej neposkytol žiadne dôkazy na podporu svojho tvrdenia, že zistenia by sa mali vykonať samostatne pre svorníky na jednej strane a pre skrutky na druhej strane. A napokon existovali aj iní spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia s väčšími objemami vývozu ako dotknutý vyvážajúci výrobca, ktorí poskytli informácie o výbere vzorky, a preto zaradenie tohto vyvážajúceho výrobcu do vzorky nebolo opodstatnené. Argumenty tohto vyvážajúceho výrobcu sa preto zamietli.

(71)

Napokon EIFI tvrdil, že jeden z vybraných vyvážajúcich výrobcov by mal byť vyradený zo vzorky, pretože ide skôr o obchodníka so spojovacími materiálmi ako výrobcu spojovacích materiálov a v každom prípade sú jeho hlavným trhom Spojené štáty americké (ďalej len „USA“), a nie Únia.

(72)

Všetci traja vyvážajúci výrobcovia vybraní do vzorky potvrdili, že objem vývozu do Únie, ako ho oznámila a použila Komisia pri výbere vzorky, pochádza z ich vlastnej výroby. Skutočnosť, že jeden z vybraných vyvážajúcich výrobcov vyvážal spojovacie materiály do USA, aj keď vo väčších množstvách ako do Únie, je irelevantná. Tieto argumenty EIFI boli preto zamietnuté.

(73)

Komisia na základe uvedených skutočností potvrdila pôvodne navrhovanú vzorku.

(74)

Po revízii vzorky výrobcov z Únie v priebehu prešetrovania spoločnosť Celo Suzhou Precision Fasteners Co. Ltd. tvrdila, že vzorka vyvážajúcich výrobcov by sa mala rozšíriť pridaním čínskych vyvážajúcich výrobcov neštandardných spojovacích materiálov. Táto spoločnosť tvrdila, že revíziou vzorky výrobcov z Únie sa mala zvýšiť jej reprezentatívnosť, pokiaľ ide o sortiment výrobkov, a že takéto kritérium sa pri výbere vzorky vyvážajúcich výrobcov nezohľadnilo. Dotknutý vyvážajúci výrobca ďalej poznamenal, že jeho vývoz spojovacích materiálov do Únie je reprezentatívny pre konkrétny sortiment výrobkov a že už poskytol vyplnený dotazník v súvislosti s jeho žiadosťou o individuálne preskúmanie, ktoré by Komisia mala zohľadniť. Takýto postup by výrazne nezdržal prešetrovanie.

(75)

Ako sa uvádza v odôvodnení 63, traja vyvážajúci výrobcovia/skupina vybraní do vzorky predstavovali najväčší objem vývozu, ktorý bolo možné v rámci dostupného času primerane prešetriť. Skutočnosť, že vzorka výrobcov z Únie bola revidovaná, nemala žiadny vplyv na vzorku vyvážajúcich výrobcov, čo by odôvodňovalo jej revíziu. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(76)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Celo Suzhou Precision Fasteners Co. Ltd. zopakovala, že vzorka vyvážajúcich výrobcov nebola dostatočne reprezentatívna, pokiaľ ide o druhy výrobku, a vo svojej žiadosti uviedla, že Komisia i) mala zohľadniť nielen objem vývozu, ale aj vyvážané sortimenty výrobkov; a ii) že Komisia mala do vzorky zahrnúť spoločnosť Celo Suzhou Precision Fasteners Co. Ltd., pretože je reprezentatívna pre určitý sortiment výrobkov.

(77)

Strana takisto zopakovala svoje tvrdenia uvedené v odôvodnení 74 a tvrdila, že prístup Komisie k výberu vzorky výrobcov z Únie a potreba, aby v nej boli zastúpené rôzne druhy spojovacích materiálov, je v priamom rozpore s jej argumentom, že pri výbere vzorky vyvážajúcich výrobcov neboli kritériom špecifické druhy výrobku.

(78)

Uvedenými tvrdeniami sa už zaoberalo odôvodnenie 75. Vzorka výrobcov z Únie bola skutočne vybraná na základe najväčších výrobcov, pokiaľ ide o objemy a predaj, pričom sa zohľadnilo aj geografické rozloženie (niekoľko členských štátov) a široký sortiment druhov výrobku. Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov bol založený na najväčších objemoch, ktoré mohla Komisia prešetriť. Výberom výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa zabezpečil široký súlad s vývoznými transakciami vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, a preto nebolo potrebné pri takomto výbere skúmať aj špecifické druhy výrobku. Keďže v tejto súvislosti neboli poskytnuté žiadne nové informácie, boli zamietnuté.

(79)

O individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia požiadalo sedem vyvážajúcich výrobcov spojovacích materiálov vyplnením dotazníka pre vyvážajúcich výrobcov, ktorý bol dostupný online (6). Vzhľadom na tento vysoký počet žiadostí by udelenie individuálneho preskúmania predstavovalo neprimeranú záťaž a zabránilo by Komisii včas ukončiť súčasné prešetrovanie. Komisia preto nevyhovela žiadnej z predložených žiadostí.

(80)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 48 a 74, po revízii vzorky výrobcov z Únie jeden z vyvážajúcich výrobcov (spoločnosť Celo Suzhou Precision Fasteners Co. Ltd) tvrdil, že jeho žiadosť o individuálne preskúmanie by sa mala zohľadniť s cieľom zvýšiť reprezentatívnosť vzorky vyvážajúcich výrobcov. Tvrdenie týkajúce sa reprezentatívnosti vzorky vyvážajúcich výrobcov sa už riešilo v odôvodnení 75.

(81)

Pokiaľ ide o žiadosť o individuálne preskúmanie, situácia tohto vyvážajúceho výrobcu sa výrazne nelíšila od situácie ostatných vyvážajúcich výrobcov žiadajúcich o individuálne preskúmanie, ktorá by odôvodňovala odlišné zaobchádzanie. Komisia preto dospela k záveru, že neexistujú žiadne objektívne dôvody, ktoré by oprávňovali vyhovieť žiadosti tohto vyvážajúceho výrobcu o individuálne preskúmanie.

(82)

Po konečnom poskytnutí informácií tento vyvážajúci výrobca zopakoval svoje tvrdenie, že by mu malo byť udelené individuálne preskúmanie, a trval na tom, že Komisia nevysvetlila dôvody, prečo sa prijatie takejto žiadosti považovalo za diskriminačné. Na podporu tohto tvrdenia vyvážajúci výrobca zdôraznil, že vyrába špecifický technický druh spojovacieho materiálu, ktorý nie je porovnateľný s inými druhmi výrobku, a že jeho vývozná cena nebude stanovená na dumpingových úrovniach, ako už bolo stanovené predchádzajúcim antidumpingovým prešetrovaním, ktoré sa týkalo toho istého výrobku s pôvodom v Číne a v prípade ktorého boli v roku 2009 uložené opatrenia (7).

(83)

Ako sa uvádza v odôvodnení 398, samostatné zistenia pre jednotlivé druhy výrobku neboli opodstatnené. Preto by skúmanie žiadosti o individuálne preskúmanie tohto vyvážajúceho výrobcu na základe skutočnosti, že vyrábal a vyvážal špecifický druh výrobku, pričom takéto kritérium sa nezohľadňovalo v súvislosti s ostatnými vyvážajúcimi výrobcami, ktorí požadovali individuálne preskúmanie, bolo diskriminačné, okrem toho, že pre Komisiu by to bola záťaž v súvislosti s ukončením prešetrovania načas. Odkaz na zistenia predchádzajúceho prešetrovania, ktorým sa nestanovil dumping, pokiaľ ide o predaj tohto vývozcu do Únie, je irelevantný, pretože sa zakladali na informáciách týkajúcich sa iného obdobia prešetrovania. Argumenty tohto vyvážajúceho výrobcu sa preto zamietli.

(84)

Jeden vyvážajúci výrobca v ČĽR (spoločnosť Ningbo Londex Industrials Co. alebo „spoločnosť Londex“) požiadal, aby sa s ním zaobchádzalo ako s novým subjektom, keďže dotknutý výrobok začal vyvážať až po období prešetrovania. Komisia skonštatovala, že je zaužívanou praxou, že o takomto zaobchádzaní možno uvažovať len na základe nariadenia, ktorým sa ukladajú konečné opatrenia, a jeho príslušných ustanovení. Okrem toho treba pripomenúť, že Komisia vybrala vzorku vyvážajúcich výrobcov a, ako sa uvádza v predchádzajúcich odôvodneniach, neboli prijaté žiadne žiadosti o výpočet individuálnych dumpingových rozpätí, pretože sa to považovalo za neprimeranú záťaž. To platí aj pre preskúmanie žiadosti o zaobchádzanie s novým subjektom, ktoré by zahŕňalo podrobné preskúmanie štruktúry spoločnosti a jej predaja na vývoz. Táto žiadosť bola preto zamietnutá.

(85)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Londex zopakovala svoje tvrdenie, že by mala mať prospech zo zaobchádzania ako s novým subjektom a mala by byť pridaná do zoznamu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Tvrdila, že keďže sa prihlásila počas prešetrovania a keďže k vývozom došlo pred ukončením prešetrovania, Komisia nie je viazaná žiadnym špecifickým postupom. Stačilo by jednoduché posúdenie, hoci aj po období prešetrovania, či spoločnosť nevyvážala dotknutý výrobok počas obdobia prešetrovania, čo nemožno považovať za neprimeranú záťaž. Takýto prístup by bol opodstatnený aj v záujme administratívnych úspor. Okrem toho sa Komisia rozhodla pre takýto prístup už v predchádzajúcich prípadoch. Spoločnosť Londex podobne tvrdila, že spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky nepodliehali žiadnemu preskúmaniu štruktúry spoločnosti ani jej predaja na vývoz.

(86)

Komisia poznamenala, že v predchádzajúcich prešetrovaniach (8), ktoré spomenula spoločnosť Londex, na rozdiel od toho, čo sa tvrdilo, Komisia skúmala, či boli splnené podmienky stanovené v článku 11 ods. 4 základného nariadenia. Žiadny z predložených argumentov nemohol zvrátiť závery uvedené v odôvodnení 81, ktoré boli preto zamietnuté.

(87)

Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v Číne v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Čínska vláda nedoručila vyplnený dotazník.

(88)

Komisia sprístupnila dotazníky online v deň začatia konania (9) a požiadala výrobcov z Únie zaradených do vzorky, neprepojených dovozcov zaradených do vzorky a vyvážajúcich výrobcov v Číne zaradených do vzorky, aby vyplnili príslušné dotazníky. Komisia okrem toho požiadala EIFI, aby poskytol informácie o makroekonomických ukazovateľoch ujmy, ktoré sa týkajú celého výrobného odvetvia Únie.

(89)

Komisii boli doručené vyplnené dotazníky od štyroch výrobcov z Únie zaradených do vzorky, navrhovateľa EIFI, piatich neprepojených dovozcov zaradených do vzorky, dvoch používateľov a troch vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov.

(90)

Ako sa uvádza v odôvodnení 35, dvaja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky boli počas prešetrovania zo vzorky vylúčení, a preto sa ich vyplnené dotazníky nebrali do úvahy. Dvoch dotknutých výrobcov z Únie nahradili dvaja ďalší výrobcovia z Únie. Vyplnený dotazník predložili obe spoločnosti.

(91)

Komisia získala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Vzhľadom na vypuknutie pandémie COVID-19 a opatrenia na obmedzenie pohybu zavedené rôznymi členskými štátmi, ako aj rôznymi tretími krajinami počas väčšiny prešetrovania, Komisia nemohla vo väčšine prípadov vykonať overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia. Namiesto toho Komisia v týchto prípadoch v súlade so svojím oznámením o dôsledkoch vypuknutia ochorenia COVID-19 na antidumpingové a antisubvenčné prešetrovania (10) na diaľku krížovo skontrolovala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné pre svoje zistenia. Komisia bola schopná vykonať jedno overovanie na mieste.

(92)

Komisia vykonala krížové kontroly na diaľku v prípade týchto spoločností/strán:

(93)

Komisia vykonala overovanie na mieste v priestoroch tejto spoločnosti:

(94)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2019 do 30. júna 2020 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2017 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(95)

Zainteresované strany mali možnosť požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach v súlade s článkom 6 ods. 5 a článkom 6 ods. 6 základného nariadenia. Komisia uskutočnila vypočutia s niekoľkými vyvážajúcimi výrobcami, CCCME a EFDA, ako aj s navrhovateľom EIFI. Jedno vypočutie sa uskutočnilo aj v súlade s článkom 6 ods. 6 základného nariadenia medzi stranami, ktoré zastávajú opačný názor, v tomto prípade vyvážajúcim výrobcom spoločnosťou Jiangsu Yongyi Fastener Co., Ltd a inštitútom EIFI.

(96)

Konanie v tejto veci sa začalo 21. decembra 2020, t. j. v prechodnom období dohodnutom medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ, počas ktorého sa na Spojené kráľovstvo naďalej vzťahovalo právo Únie. Toto obdobie sa skončilo 31. decembra 2020. Od 1. januára 2021 sa už teda spoločnosti a združenia zo Spojeného kráľovstva nepovažujú za zainteresované strany tohto konania.

(97)

Záznamom do spisu z 14. januára 2021 Komisia vyzvala prevádzkovateľov zo Spojeného kráľovstva, ktorí sa naďalej považovali za zainteresované strany, aby ju kontaktovali. Neprihlásila sa žiadna spoločnosť.

(98)

Z dôvodov uvedených v odôvodneniach 35 a 36 sa vzorka výrobcov z Únie musela zrevidovať nahradením dvoch výrobcov z Únie pôvodne zaradených do vzorky dvomi ďalšími výrobcami z Únie. Komisia zaslala týmto výrobcom dotazník, v ktorom ich vyzvala, aby ho vyplnili v lehote stanovenej v článku 6 ods. 2 základného nariadenia. Tento časový rámec však Komisii neumožnil dospieť k predbežným záverom v lehote stanovenej v článku 7 ods. 1 základného nariadenia. Komisia sa preto rozhodla neuložiť predbežné opatrenia a pokračovať v prešetrovaní.

(99)

Komisia v súlade s článkom 19a ods. 2 základného nariadenia informovala 20. júla 2021 zainteresované strany o svojom zámere neuložiť predbežné opatrenia.

(100)

CCCME požiadala Komisiu, aby vydala „informačný dokument“, v ktorom zhrnie priebeh prešetrovania a predbežné závery založené na informáciách dostupných v spise, aby sa k nemu mohli zainteresované strany vyjadriť.

(101)

V základnom nariadení sa nestanovuje žiadne zverejnenie takéhoto informačného dokumentu. V každom prípade Komisia nedospela k žiadnym predbežným záverom v lehotách stanovených v článku 7 ods. 1 základného nariadenia, a táto žiadosť bola preto zamietnutá.

(102)

Dotknutým výrobkom sú určité spojovacie materiály zo železa alebo z ocele, iné ako z nehrdzavejúcej ocele, t. j. skrutky do dreva [okrem vrtúľ (do podvalov)], samorezné skrutky, ostatné skrutky a svorníky s hlavou (tiež s maticami alebo podložkami, ale okrem skrutiek a svorníkov na upevňovanie konštrukčných materiálov železničných tratí) a podložky s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN 7318 12 90, 7318 14 91, 7318 14 99, 7318 15 58, 7318 15 68, 7318 15 82, 7318 15 88, ex 7318 15 95 (kódy TARIC 7318159519 a 7318159589), ex 7318 21 00 (kódy TARIC 7318210031, 7318210039, 7318210095 a 7318210098) a ex 7318 22 00 (kódy TARIC 7318220031, 7318220039, 7318220095 a 7318220098). Tieto číselné znaky KN a kódy TARIC sa uvádzajú len pre informáciu.

(103)

Spojovacie materiály sú vyrobené zo železa alebo uhlíkovej ocele a sú vymedzené svojimi fyzickými a technickými vlastnosťami a rôznymi triedami pevnosti/tvrdosti. Medzi širšie kategórie patria skrutky, podložky a svorníky.

(104)

Skrutky sú spojovacie materiály s vonkajším závitom na drieku. Môžu sa upevniť buď do dreva (skrutky do dreva), alebo plechu (samorezné skrutky), a to samostatne alebo v kombinácii s maticou a podložkami tak, aby vytvorili svorník. Skrutky majú rozmanité tvary hlavy (polguľové, hlavy s vybraním pre nástrčný kľúč, ploché, oválne, šesťhranné atď.), dĺžky a priemery drieku. Driek môže byť úplne alebo čiastočne závitový. Skrutky sú vo všeobecnosti vymedzené typom štrbiny vytvorenej v hlave, čím sa umožní skrutkovanie (napr. jedna štrbina, štrbina s krížovou drážkou atď.).

(105)

Podložky sú spojovacie materiály s vnútorným otvorom umožňujúcim priechod, ktoré sa vždy používajú v spojení so skrutkou a maticou.

(106)

Svorníky sú spojovacie časti tvorené skrutkou, maticou a jednou alebo niekoľkými podložkami.

(107)

Spojovacie materiály môžu byť štandardné („štandardné spojovacie materiály“) alebo vyrobené podľa návrhu zákazníka („neštandardné spojovacie materiály“). Na základe rovnakých vnútroštátnych alebo medzinárodných noriem by spojovacie materiály mali preukazovať rovnaké základné fyzické a technické vlastnosti, najmä pokiaľ ide o pevnosť, toleranciu, povrchovú úpravu a náter.

(108)

Po konečnom poskytnutí informácií EFDA a CCCME spochybnili uvedené vymedzenie pojmu „neštandardné“ spojovacie materiály. EFDA a CCCME tvrdili, že Komisia nesprávne zaviedla pojem „neštandardné“ spojovacie materiály v neskoršej fáze konania, a tvrdili, že vymedzenie pojmu v predchádzajúcom odôvodnení nezodpovedá vymedzeniu pojmu „špeciálne spojovacie materiály“, ktorý sa poskytol zainteresovaným stranám v dotazníku, presnejšie v návode na vytvorenie kontrolných čísel výrobkov (ďalej len „PCN“). Okrem toho zopakovali, že spojovacie materiály vyrábané podľa požiadaviek, ktoré sú prísnejšie ako požiadavky priemyselnej normy, by sa mali považovať za „špeciálne“ alebo „neštandardné“ spojovacie materiály (pozri odôvodnenie 368). Zároveň zopakovali, že určité požiadavky na certifikáciu výroby, ako sa uvádza v odôvodnení 371, by sa mali považovať za také, ktorými sa automaticky klasifikujú všetky spojovacie materiály vyrábané v rámci takýchto výrobných procesov ako „špeciálne“, a tvrdili, že samotné výrobné odvetvie Únie by s takýmto prístupom súhlasilo, na rozdiel od toho, k čomu Komisia dospela v odôvodnení 375.

(109)

Komisia nesúhlasila s tvrdením, že pojem „neštandardné“ spojovacie materiály bol zavedený v neskoršej fáze konania a že nie je v súlade s pokynmi uvedenými v dotazníkoch. Neštandardné spojovacie materiály a špeciálne spojovacie materiály sú rovnaké, t. j. spojovacie materiály, ktoré nepatria presne do určitej priemyselnej normy. To je takisto v súlade s dotazníkom, v ktorom sa uvádzajú špeciálne spojovacie materiály ako „odlišné od medzinárodne uznávaných noriem“. Komisia používala tieto výrazy zameniteľne a v tejto súvislosti jej neboli doručené žiadne pripomienky ani žiadosti o objasnenie. Komisia pripomenula, že tvrdenie, že spojovacie materiály vyrábané podľa požiadaviek, ktoré boli prísnejšie ako požiadavky priemyselnej normy, by sa mali považovať za „neštandardné“ spojovacie materiály, sa už riešilo v odôvodnení 373. A napokon, pokiaľ ide o certifikáciu výroby, Komisia potvrdzuje, že ňou sa ako takou neklasifikuje spojovací materiál ako neštandardný, hoci v praxi sa môže stať, že spojovacie materiály vyrobené podľa takýchto požiadaviek sú skutočne väčšinou neštandardné spojovacie materiály. Výrobné odvetvie Únie nenamieta proti tomuto názoru, ako nesprávne tvrdili EFDA a CCCME. Všetky uvedené tvrdenia v tejto súvislosti boli preto zamietnuté. Spojovacie materiály sa používajú na mechanické spojenie dvoch alebo viacerých prvkov v stavebníctve, strojárstve alebo pri inom použití. Používajú sa v širokej škále priemyselných odvetví, ako aj u spotrebiteľov.

(110)

Na základe ich základných fyzických a technických vlastností a koncových použití sa všetky spojovacie materiály považujú na účely tohto konania za jeden výrobok.

(111)

Z prešetrovania vyplynulo, že nasledujúce výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(112)

Komisia rozhodla, že tieto výrobky sú preto podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(113)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že skrutky do stavebného dreva by mali byť vylúčené z vymedzenia výrobku.

(114)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia a dvaja dovozcovia (11) tvrdili, že skrutky do stavebného dreva majú podobné vlastnosti a konečné použitie ako vrtule (do podvalov) (nezahrnuté do vymedzenia výrobku) a že ide len o odvodené druhy výrobkov od vrtúľ (do podvalov) so zlepšenými mechanickými vlastnosťami a považovanými za alternatívu k vrtuliam (do podvalov). Tvrdili, že skrutky do stavebného dreva sa používajú výlučne v drevostavbách a nie sú zameniteľné s inými spojovacími materiálmi, zatiaľ čo sú v plnej miere zameniteľné s tradičnými vrtuľami (do podvalov). Boli vyrobené podľa špecifických požiadaviek zákazníka a na uvedenie na trh v Únii potrebovali certifikáciu európskeho technického posúdenia (ďalej len „ETA“). Okrem toho sa vyrábajú v špecifickom výrobnom procese s použitím rôznych surovín (t. j. kvalitnejšej ocele) so špecifickým spracovaním a strojovým vybavením, a preto majú vyššie náklady a ceny.

(115)

Jeden z uvedených vyvážajúcich výrobcov, ktorý sa odvolával na antidumpingové opatrenia uložené na dovoz určitých hliníkových kolies vozidiel (12), uviedol, že zavedením systému monitorovania by sa zmiernilo akékoľvek riziko obchádzania pri vylúčení skrutiek do stavebného dreva z vymedzenia výrobku. Ten istý vyvážajúci výrobca tvrdil, že ak by Komisia nevylúčila skrutky do stavebného dreva z vymedzenia výrobku, zistenia týkajúce sa ujmy a príčinnej súvislosti by sa mali pre tieto druhy výrobkov vykonať samostatne.

(116)

Všetky uvedené strany tvrdili, že výrobné odvetvie Únie nevyrábalo skrutky do stavebného dreva v dostatočnom množstve na uspokojenie dopytu na trhu Únie a v Číne existoval iba obmedzený počet vyvážajúcich výrobcov, ktorí dodávali skrutky do stavebného dreva.

(117)

Podobne aj Európske konzorcium výrobcov kotiev (ďalej len „ECAP“) tvrdilo, že skrutky na použitie v drevostavbách, ktoré nahrádzajú vrtule (do podvalov), a teda na montáž ťažkých drevených konštrukcií, by mali byť vylúčené z vymedzenia výrobku, pretože majú podobné technické, chemické a fyzické vlastnosti a podobné konečné použitie ako vrtule (do podvalov).

(118)

EIFI s týmito tvrdeniami nesúhlasil a uviedol argument, že na rozlíšenie skrutiek do stavebného dreva od iných spojovacích materiálov nie sú žiadne objektívne kritériá.

(119)

Komisia usúdila, že skrutky do stavebného dreva nepatria do žiadnej osobitnej normy pre výrobok a nemožno ich odlíšiť od ostatných skrutiek do dreva (13) patriacich do vymedzenia výrobku. Prešetrovaním sa takisto zistilo, že prinajmenšom niektoré z opísaných osobitných vlastností skrutiek do stavebného dreva možno nájsť aj v spojovacích materiáloch patriacich do vymedzenia výrobku. Komisia takisto vzala na vedomie, že označenia CE a certifikácia ETA iba potvrdzujú, že skrutky do stavebného dreva môžu byť neštandardnými spojovacími materiálmi, no táto skutočnosť sama osebe neodôvodňuje ich vylúčenie z vymedzenia výrobku. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(120)

Tvrdenie, že zistenia týkajúce sa ujmy a príčinnej súvislosti by sa mali vykonať samostatne pre skrutky do stavebného dreva, sa rieši v odôvodnení 398 a tvrdenie, že tieto druhy výrobku výrobné odvetvie Únie nevyrába a nepredáva v dostatočných množstvách, sa rieši v odôvodnení 531 a nasledujúcich odôvodneniach.

(121)

Po konečnom poskytnutí informácií niekoľko strán zopakovalo svoje tvrdenie, že skrutky do stavebného dreva by mali byť vylúčené z vymedzenia výrobku, keďže sú podobné vrtuliam (do podvalov) a možno ich jasne odlíšiť od iných spojovacích materiálov, najmä skrutiek do dreva.

(122)

Dvaja dovozcovia skrutiek do stavebného dreva (jeden z nich bol takisto výrobcom v Únii) tvrdili, že skrutky do stavebného dreva sú výsledkom vývoja vrtúľ (do podvalov), ktorého výsledkom je odlišný tvar hlavy, a teda nezodpovedá opisu vo vysvetlivke k číselnému znaku KN 7318 11, pod ktorým sa dovážajú vrtule (do podvalov), v ktorej sa uvádza, že vrtule (do podvalov) sa líšia od skrutiek do dreva okrem iného šesťhrannou alebo štvorcovou hlavou. Tieto strany tvrdili, že tvar hlavy by sa však nemal považovať za rozhodujúci znak pri rozlišovaní skrutiek do stavebného dreva od ostatných skrutiek do dreva. Tvrdili, že vrtule (do podvalov) sú vymedzené podľa vysvetlivky k číselnému znaku KN 7318 11 ako používané „na spájanie trámov a podobných ťažkých drevených konštrukcií“, čo by zodpovedalo používaniu „skrutiek a závitových tyčí na použitie v drevostavbách“ v európskom hodnotiacom dokumente (EDA) vzťahujúcom sa na spojovacie súčiastky v stavebnom dreve (14).

(123)

Tieto strany takisto tvrdili, že norma uplatniteľná na vrtule (do podvalov) DIN 1052 (predtým DIN 571) umožňuje ad hoc certifikáciu skrutiek do stavebného dreva, čím sa potvrdzuje, že skrutky do stavebného dreva sa na trhu objavili ako alternatíva k vrtuliam (do podvalov). Podobne aj európska norma EN 1995 eurokód 5, ktorou sa upravuje navrhovanie drevených konštrukcií, umožňuje použiť v drevených konštrukciách certifikované spojovacie súčiastky do stavebného dreva, aj keď nespadajú pod vymedzenie pojmu vrtule (do podvalov).

(124)

Na základe uvedeného tieto strany tvrdili, že je jasné, že rozhodujúcim faktorom na odlíšenie skrutiek do stavebného dreva od ostatných skrutiek do dreva je konečné použitie, a preto by sa mali považovať za vrtule (do podvalov).

(125)

A napokon, keďže vrtule (do podvalov) a skrutky do stavebného dreva patria do tej istej skupiny výrobkov, zahrnutie skrutiek do stavebného dreva do vymedzenia výrobku by bolo diskriminačné.

(126)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že za rozlišovaciu vlastnosť by sa mal považovať iba priemer drieku, a nie tvar hlavy, pretože táto vlastnosť určuje konečné použitie výrobku. Tvrdili, že spojovacie materiály patriace do rozsahu prešetrovania majú priemer drieku menší ako 5 mm. Tieto strany takisto zdôraznili, že výrobné odvetvie osobitne uznáva skrutky do stavebného dreva ako náhrady vrtúľ (do podvalov).

(127)

Všetky uvedené strany tvrdili, že skutočnosť, že skrutky do stavebného dreva sú zatriedené pod číselný znak KN pre „ostatné skrutky do dreva“ (číselný znak KN 7318 12), ktoré patria do rozsahu prešetrovania, je irelevantná, keďže číselné znaky KN sa poskytujú len ako orientačné pri stanovovaní vymedzenia výrobku a nie sú v tomto smere záväzné.

(128)

Napokon tieto strany zopakovali, že v Únii nie je dostatočná kapacita na dodávanie tohto druhu výrobku, že neexistuje žiadny alternatívny zdroj dodávok z iných tretích krajín a že nie je v záujme Únie uložiť antidumpingové opatrenia na skrutky do stavebného dreva.

(129)

Žiadnym z uvedených tvrdení sa neznehodnotili zistenia uvedené v odôvodnení 119. Predovšetkým žiadna zo strán nespochybnila skutočnosť, že v prípade skrutiek do stavebného dreva neexistujú žiadne normy pre výrobok, a všetky strany uznali, že skrutky do stavebného dreva nezodpovedajú opisu vrtúľ (do podvalov) patriacich pod číselný znak KN 7318 11. Samotná skutočnosť, že skrutky do stavebného dreva môžu byť certifikované tak, že spĺňajú technické požiadavky na spoje v drevostavbách, sa nepovažovala za dostatočný dôvod na vylúčenie tohto druhu výrobku z rozsahu prešetrovania, pretože mal spoločné fyzické a technické vlastnosti s inými výrobkami, ktoré patria do vymedzenia uvedeného v odôvodnení 119. Na základe toho boli tvrdenia, že skrutky do stavebného dreva by mali byť vylúčené z rozsahu súčasného prešetrovania, zamietnuté.

(130)

Argumenty týkajúce sa nedostatočnej ponuky v Únii sa riešia v rámci určenia záujmu Únie v odôvodneniach 538 až 540.

(131)

Jeden výrobca skrutiek a svorníkov z Únie, ktoré sa používajú v železniciach, požadoval, aby boli zahrnuté do vymedzenia prešetrovaného výrobku. Komisia však skonštatovala, že na tieto výrobky sa v tomto prípade podnet nevzťahuje, a preto výrobné odvetvie Únie neposkytlo žiadne dôkazy o existencii dumpingu a z neho vyplývajúcej ujmy, ktoré by odôvodňovali prešetrovanie. Tvrdenie sa preto zamieta.

(132)

Jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky tvrdil, že spojovacie materiály vyrábané procesom kovania za tepla (ďalej len „spojovacie materiály kované za tepla“) by mali byť vylúčené z vymedzenia výrobku, argumentujúc tým, že ich výrobné procesy a nákladové štruktúry sú odlišné, čo má za následok odlišné fyzické vlastnosti a konečné použitie ako spojovacie materiály vyrábané procesom kovania za studena (ďalej len „spojovacie materiály kované za studena“), ktoré sa prevažne používajú vo výrobnom odvetví Únie. Tento vyvážajúci výrobca tvrdil, že spojovacie materiály kované za tepla sú vo všeobecnosti väčšie ako spojovacie materiály kované za studena a používajú sa najmä v železničnom odvetví a/alebo pri konštrukcii strojov. Spojovacie materiály pochádzajúce z tohto procesu by výrobné odvetvie Únie nevyrábalo vôbec alebo len v obmedzených množstvách. Okrem toho by nebolo ekonomicky životaschopné prejsť na procesy kovania za tepla, pretože tieto procesy sú náročnejšie na prácu a energiu a majú vyšší pomer spotreby ocele. Požadovali stretnutie so stranami zastávajúcimi opačný názor za prítomnosti EIFI v súlade s článkom 6 ods. 6 základného nariadenia, ktoré sa uskutočnilo 27. októbra 2021.

(133)

EIFI uviedol, že vymedzenie výrobku by sa nemalo definovať na základe rôznych výrobných procesov. Poukázal na colnú nomenklatúru EÚ, v ktorej sa nerozlišuje medzi výrobkami na základe rôznych výrobných procesov, ale na základe fyzických, technických a chemických vlastností. EIFI tvrdil, že výrobné odvetvie Únie má značnú výrobnú kapacitu na kovanie za tepla a že v prípade spojovacích materiálov, ktoré možno vyrábať oboma technológiami, existuje značné prekrývanie rozmerov.

(134)

Komisia súhlasila s tým, že skutočnosť, že výrobok možno vyrobiť rôznymi výrobnými procesmi, nie je sama osebe pre definíciu prešetrovaného výrobku relevantná. V dôsledku toho sa toto prešetrovanie vzťahuje na všetky druhy výrobku patriace do definície dotknutého výrobku v odôvodnení 102, či už sa vyrábajú procesom kovania za tepla alebo procesom kovania za studena. Prešetrovaním sa zistilo, že výrobné odvetvie Únie má značnú výrobnú kapacitu a voľné kapacity na výrobu spojovacích materiálov procesom kovania za tepla. Z prešetrovania takisto vyplýva, že spojovacie materiály vyrábané oboma procesmi majú spoločné použitia. Žiadosť o vylúčenie spojovacích materiálov kovaných za tepla bola preto zamietnutá.

(135)

Po konečnom poskytnutí informácií vyvážajúci výrobca zopakoval svoju žiadosť o vylúčenie spojovacích materiálov kovaných za tepla z rozsahu prešetrovania. Spochybnil najmä spoľahlivosť údajov, ktoré poskytol EIFI, a tvrdil, že Komisia tieto údaje prijala bez toho, aby ich overila, a bez toho, aby reagovala na právne a skutkové tvrdenia, ktoré v tejto súvislosti poskytli vyvážajúci výrobcovia. Tento vyvážajúci výrobca tvrdil, že neexistujú žiadne právne dôvody na to, aby spojovacie materiály kované za tepla boli ponechané vo vymedzení výrobku.

(136)

Argumenty, ktoré v tejto súvislosti poskytol vyvážajúci výrobca, boli, i) že číselné znaky KN sú len orientačné pri stanovovaní vymedzenia výrobku v antidumpingovom prešetrovaní a že prešetrovaním je preto potrebné zistiť, či určitý výrobok patriaci pod rovnaký číselný znak KN má rovnaké technické vlastnosti a konečné použitie, a preto spôsobuje ujmu výrobnému odvetviu Únie; ii) že dovoz spojovacích materiálov kovaných za tepla by nespôsobil výrobnému odvetviu Únie žiadnu ujmu, keďže v Únii neexistuje žiadna alebo len malá výroba spojovacích materiálov kovaných za tepla; a výroba by sa nezvýšila, pretože prechod na výrobu spojovacích materiálov kovaných za tepla by ekonomicky nebol životaschopný; v tomto smere je takisto irelevantné, že výrobky, ktoré sa vyrábajú procesom kovania za tepla na jednej strane a procesom kovania za studena na strane druhej, majú spoločné aspekty; a iii) že v číselnom znaku KN 7318 11 00 [„vrtule (do podvalov)“] a číselnom znaku KN 7318 15 20 („Ostatné skrutky a svorníky, tiež s maticami alebo podložkami“; „Na upevňovanie konštrukčných materiálov železničných tratí“) sa uznáva rozdiel medzi spojovacími materiálmi kovanými za tepla v porovnaní so spojovacími materiálmi kovanými za studena, takže v číselných znakoch KN sú skutočne zohľadnené rôzne výrobné procesy.

(137)

Na ďalšie odôvodnenie svojich tvrdení vyvážajúci výrobca identifikoval niekoľko druhov výrobku, ktoré vyvážal a ktoré bolo možné vyrábať iba kovaním za tepla, čiže s procesmi kovania za studena neexistovali žiadne spoločné aspekty. Zopakoval, že tieto spojovacie materiály majú iné konečné použitia ako spojovacie materiály vyrábané procesom kovania za studena a predávali sa v rôznych distribučných kanáloch.

(138)

Pokiaľ ide o tvrdenia, že prešetrovaním sa musí preukázať, že dovážané výrobky majú podobné fyzické a technické vlastnosti a základné konečné použitie a spôsobujú výrobnému odvetviu Únie ujmu, ide skôr o vymedzenie podobného výrobku ako dotknutého výrobku.

(139)

Pokiaľ ide o argumenty poskytnuté vyvážajúcim výrobcom a zhrnuté v odôvodnení 136, Komisia pripomína, ako sa uvádza v odôvodnení 134, že výrobok možno vyrábať rôznymi výrobnými procesmi, ktoré ako také preto nie sú určujúcim faktorom pri stanovovaní vymedzenia výrobku. Skutočnosť, že existujú rozdielne číselné znaky KN pre vrtule (do podvalov) a skrutky do dreva, sa nepovažovala za dôkaz toho, že v nomenklatúre číselných znakov sa zohľadnili rozdiely vo výrobných procesoch; naopak, výrobný proces nie je v číselných znakoch KN výslovne uvedený, zatiaľ čo vo vysvetlivkách k číselnému znaku KN 7318 11 sa výslovne odkazuje na rozdiely v technických a fyzických vlastnostiach.

(140)

Pokiaľ ide o argument zhrnutý v odôvodnení 137, treba pripomenúť, že, ako sa uvádza v odôvodnení 134, výrobné odvetvie Únie malo značnú výrobnú kapacitu a voľné kapacity na výrobu všetkých druhov spojovacích materiálov vrátane spojovacích materiálov kovaných za tepla. Rôzne distribučné kanály ako také sa nepovažovali za relevantné, pokiaľ spojovací materiál patrí do opisu výrobku. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(141)

Ten istý vyvážajúci výrobca požiadal o vypočutie úradníkom pre vypočutie, ktoré sa konalo 17. novembra 2021, a na ktorom zopakoval svoje tvrdenie, že spojovacie materiály kované za tepla by mali byť vylúčené z vymedzenia výrobku, a požiadal o vysvetlenie, prečo boli vrtule (do podvalov) vylúčené z vymedzenia výroby. Táto zainteresovaná strana sa domnievala, že je diskriminačné, že navrhovateľ nemusel v tejto súvislosti poskytnúť žiadne vysvetlenia. Komisia pripomenula, že v súlade s judikatúrou WTO má prešetrujúci orgán voľnosť pri vymedzovaní prešetrovaného výrobku a že navrhovatelia môžu voľne stanoviť vymedzenie výrobku bez potreby akéhokoľvek konkrétneho odôvodnenia. Preto z neho neboli „vylúčené“ ani vrtule (do podvalov), ktoré neboli do vymedzenia výrobku nikdy zahrnuté. Po začatí prešetrovania však zainteresované strany museli poskytnúť odôvodnenie, ak tvrdili, že určité druhy výrobku, ktoré patria do rozsahu prešetrovania, by mali byť „vylúčené“ (správne povedané) z uloženia opatrení. Keďže tieto dve situácie sú odlišné, k diskriminácii nedošlo. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(142)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že železiarske súpravy by mali byť vylúčené z vymedzenia výrobku, pretože obsahovali dotknutý výrobok aj iné výrobky, ktoré nepatrili do rozsahu prešetrovania. Železiarske súpravy sa predávajú v iných baleniach ako spojovacie materiály (napríklad malé papierové škatule, škatule s okienkami z PVC atď.). Balenia predstavujú spolu s výrobkami, ktoré nie sú zahrnuté do vymedzenia, veľkú časť ich nákladov a predajnej ceny, zatiaľ čo náklady a ceny dotknutého výrobku zahrnutého do železiarskych súprav sa nedajú odlíšiť od zvyšku. Okrem toho sú železiarske súpravy určené najmä na použitie v domácnostiach, kým spojovacie materiály vyrábané výrobným odvetvím Únie sú určené na priemyselné použitie. Železiarske súpravy sa distribuujú prostredníctvom rôznych predajných kanálov, t. j. maloobchodníkov, zatiaľ čo spojovacie materiály určené na priemyselné použitie sa predávajú prostredníctvom distribútorov. A napokon tento vyvážajúci výrobca tvrdil, že navrhujúci výrobcovia z Únie nevyrábajú a nepredávajú železiarske súpravy.

(143)

Komisia poznamenáva, že prešetrovanie a potenciálne antidumpingové opatrenia sa vzťahujú na každý dovoz takýchto súprav, ktoré sú podľa pravidiel nomenklatúrneho zatriedenia tovaru zatriedené podľa vymedzenia výrobku v odôvodnení 102, za predpokladu, že si zachovajú charakter tohto výrobku. Okrem toho sa prešetrovaním zistilo, že výrobné odvetvie Únie vyrába a predáva spojovacie materiály pre sektor domácich majstrov, ktoré sa predávajú najmä vo forme železiarskych súprav. Niekoľko výrobcov z Únie má vlastné automatické baliace linky, zatiaľ čo iní zadávajú balenie neprepojeným poskytovateľom služieb v Únii. Neexistuje teda dôvod na vylúčenie železiarskych súprav.

(144)

ECAP tvrdilo, že určité výrobky by nemali patriť do rozsahu prešetrovania, pretože majú odlišné základné konečné použitie a podliehajú rôznym procesom označenia CE. Týmito výrobkami sú železné alebo oceľové „kotvy“ a „konštrukčné spoje do betónu, muriva, dreva a ocele“, a najmä i) strešné alebo závitorezné skrutky s príslušenstvom; ii) konštrukčné spoje do dreva a iii) kovové kotvy, kotevné skrutky do betónu a nylonové kotvy alebo príchytky. ECAP sa odvolalo na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 602/2011 (15). Tvrdilo, že podľa uvedeného nariadenia sa určité výrobky „pozostávajúc[e] zo skrutky (svorníka) s podložkou, roztiahnuteľným kotviacim puzdrom a maticou, všetky časti sú vyrobené z nehrdzavejúcej ocele“, majú zatriediť pod číselný znak KN 7318 19 00. Analogicky by sa železné alebo oceľové kotvy mali takisto zatriediť pod rovnaký číselný znak KN, s tvrdením, že logika a zásada nariadenia (EÚ) č. 602/2011 by sa mali uplatňovať na stavebné kotvy všetkých materiálov a foriem. ECAP preto tvrdilo, že železné a oceľové kotvy by nemali patriť do vymedzenia výrobku.

(145)

ECAP sa pri uvedených výrobkoch odvolalo na niekoľko európskych hodnotiacich dokumentov. Európske hodnotiace dokumenty sú harmonizované technické špecifikácie pre stavebné výrobky, ktoré vypracovala Európska organizácia pre technické posúdenie (ďalej len „EOTA“) pre prípady, keď sa na výrobok nevzťahujú harmonizované európske normy v plnom rozsahu. ECAP neposkytlo žiadne ďalšie podrobnosti, informácie ani dôkazy, do akej miery by z týchto dokumentov vyplývalo, že výrobky v nich opísané nepatria do stanovenia súčasného vymedzenia výrobku. Skutočnosť, že určité výrobky patria do konkrétneho európskeho hodnotiaceho dokumentu, však neznamená, že by sa na ne nevzťahovalo vymedzenie aktuálne prešetrovaného výrobku.

(146)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 602/2011 sa týka výrobkov z nehrdzavejúcej ocele, na ktoré sa toto prešetrovanie nevzťahuje. V každom prípade sa v uvedenom nariadení iba spresňuje, že určitý výrobok pozostávajúci zo skrutky (svorníka) s podložkou, roztiahnuteľným kotviacim puzdrom a maticou nemožno na colné účely považovať za „tovar zložený z rôznych materiálov alebo skladajúci sa z rôznych komponentov“, keďže komponenty spolu tvoria jeden výrobok, t. j. rozpínaciu skrutku (svorník). Na každý dovoz skrutiek, ktoré sú podľa pravidiel nomenklatúrneho zatriedenia tovaru zatriedené podľa vymedzenia výrobku v odôvodnení 102, sa v každom prípade vzťahuje prešetrovanie a potenciálne antidumpingové opatrenia. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(147)

Komisia zdôrazňuje, že podľa oddielu 2 oznámenia o začatí konania sa prešetrovanie vzťahuje len na spojovacie materiály zo železa a z ocele (iné ako nehrdzavejúca oceľ). Výrobky vyrobené z nehrdzavejúcej ocele, plastu alebo nylonu teda nepatria do vymedzenia výrobku v tomto prešetrovaní.

(148)

Jeden výrobca kotiev z Únie a jeho prepojený vyvážajúci výrobca v Číne tvrdili, podobne ako ECAP, že kotevné skrutky do betónu by mali byť vylúčené z vymedzenia prešetrovaného výrobku. Tvrdili, že kotevné skrutky do betónu sú špecifické, vysoko špecializované výrobky, ktoré majú rovnaký účel ako kovové kotvy, ktorým je upevnenie konštrukčných prvkov do betónu v stavebníctve. Na podporu tohto argumentu zainteresované strany zdôraznili, že výrobok bol vyvinutý v súlade s usmerneniami EOTA k európskemu technickému osvedčeniu (ďalej len „ETAG“) pre „Kovové kotvy na použitie do betónu“ (ETAG001) s cieľom (čiastočne) nahradiť kovové kotvy. Tieto strany zdôraznili, že kotvy neboli v podnete konkrétne uvedené a že výrobcovia kotiev neboli zastúpení navrhovateľom EIFI. Podobne ako ECAP zdôraznili, že kotvy sa majú zatriediť pod číselný znak KN 7318 19 00, na ktorý sa nevzťahuje oznámenie o začatí konania.

(149)

Po konečnom poskytnutí informácií táto spoločnosť zopakovala svoje tvrdenie, že kotevné skrutky do betónu by mali byť vylúčené z vymedzenia výrobku bez toho, aby v tejto súvislosti poskytla akékoľvek nové argumenty alebo informácie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(150)

Tieto strany ďalej tvrdili, že kotevné skrutky do betónu nie sú vzhľadom na ich špecifiká zameniteľné s inými spojovacími materiálmi, ako sú skrutky, svorníky a podložky, pričom si konkurujú a sú zameniteľné s klinovými kotvami alebo puzdrovými kotvami.

(151)

Z rovnakých dôvodov, ktoré sú uvedené v odôvodnení 146, bolo tvrdenie týkajúce sa osobitných osvedčení zamietnuté. Pokiaľ ide o zameniteľnosť s inými druhmi výrobku, Komisia má pri stanovovaní vymedzenia prešetrovaného výrobku (ďalej len „dotknutý výrobok“) značnú voľnosť. V základnom nariadení sa nepožaduje, aby dotknutý výrobok zahŕňal iba druhy výrobku, ktoré sú zameniteľné a konkurujú si. Tieto prvky sa týkajú vymedzenia podobného výrobku.

(152)

Výrobca kotiev z Únie uvedený v odôvodnení 148 napokon tvrdil, že jeho prepojený vyvážajúci výrobca v Číne je jediný, kto má oficiálnu certifikáciu EÚ (európske technické posúdenie alebo „ETA“) vydanú organizáciou EOTA pre kotevné skrutky do betónu, a preto je jediným, kto tento výrobok vyváža do Únie. Vylúčenie tohto výrobku by teda malo len obmedzený vplyv. Zároveň zdôraznil, že v každom prípade sa počas OP neuskutočnil žiadny vývoz kotevných skrutiek do betónu, výrobnému odvetviu Únie preto nemohla byť spôsobená žiadna ujma.

(153)

Keďže táto strana neposkytla žiadne dôkazy na podporu svojich vyhlásení, Komisia sa rozhodla toto tvrdenie zamietnuť bez toho, aby ho vecne analyzovala.

(154)

Po konečnom poskytnutí informácií Simpson Strongtie, medzinárodná skupina, ktorá vyrába kotevné skrutky do betónu v Číne a distribuuje ich prostredníctvom prepojených podnikov v Únii, uviedla, že kotevné skrutky do betónu by mali byť vylúčené z vymedzenia výrobku. Svoj oneskorený zásah do konania odôvodnila tým, že brala za samozrejmosť, že tento druh výrobku už bol vylúčený. Poskytla technické vlastnosti svojich kotevných skrutiek do betónu vyrobených v Číne a tvrdila, že nekonkurujú iným dotknutým výrobkom ani podobnému výrobku.

(155)

Oneskorené podanie tejto spoločnosti nebolo možné zohľadniť. Vymedzenie výrobku bolo stanovené v oznámení o začatí konania vrátane číselných znakov KN, pod ktorými sa spojovacie materiály dovážajú. Komisia neuviedla, že kotevné skrutky do betónu budú vylúčené z vymedzenia výrobku; zainteresované strany preto nemali dôvod domnievať sa, že neboli zahrnuté do vymedzenia. Z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odôvodnení boli tvrdenia zainteresovaných strán o vylúčení kotevných skrutiek do betónu zamietnuté.

(156)

Jeden vyvážajúci výrobca požadoval, aby boli z vymedzenia výrobku vylúčené skrutky konfirmát (alebo samorezné kolíky). Tento vyvážajúci výrobca tvrdil, že v dôsledku ich špecifického konečného použitia, t. j. spojovacieho príslušenstva na montáž pultov, skriniek, stolov alebo políc (spracované drevené materiály) v nábytkárskom priemysle, fyzické a technické vlastnosti skrutiek konfirmát sú jedinečné a výrazne sa líšia od ostatných spojovacích materiálov. Tento vyvážajúci výrobca takisto tvrdil, že ak sa Komisia rozhodne nevylúčiť skrutky konfirmát z vymedzenia výrobku, zistenia týkajúce sa ujmy a príčinnej súvislosti by sa mali pre tieto druhy výrobkov vykonať samostatne.

(157)

Prešetrovaním sa zistilo, že skrutky konfirmát majú podobné základné fyzické a technické vlastnosti a konečné použitie ako iné druhy spojovacích materiálov zahrnuté do vymedzenia výrobku. Preto neexistuje dôvod, aby bol tento druh výrobku vylúčený z prešetrovania. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(158)

Tvrdenie, že ujma a príčinná súvislosť by sa mali posúdiť samostatne pre tieto druhy výrobku, sa rieši v odôvodnení 398.

(159)

Jeden používateľ tyčových skrutiek v Únii tvrdil, že tyčové skrutky by mali byť vylúčené z vymedzenia výrobku, keďže sa používali iba pri jednom špecifickom použití, t. j. v medzičlánkových konektoroch priemyselných batérií, a nevyrábal ich žiadny výrobca z Únie. Táto spoločnosť tvrdila, že tyčové skrutky sú špeciálne skrutky a majú nielen oceľovú časť, ale aj plastovú hlavu a závitový uzáver. Prešetrovaním sa však zistilo, že tyčové skrutky majú podobné základné fyzické a technické vlastnosti a konečné použitie ako iné druhy spojovacích materiálov zahrnuté do vymedzenia výrobku. Neexistuje teda dôvod, aby bol tento druh výrobku vylúčený z prešetrovania, a toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(160)

Po konečnom poskytnutí informácií tento používateľ zopakoval, že tyčové skrutky sa používajú výlučne ako elektrické konektory batériových článkov a ako také slúžia v priemyselných batériách na izoláciu a ochranu proti kyselinám a kyselinovým výparom. Tyčové skrutky preto nie sú zameniteľné s bežnými spojovacími materiálmi. Na podporu svojho tvrdenia poskytol oznámenie nemeckých colných orgánov zo 7. marca 2016 o tom, že tyčové skrutky nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 91/2009 a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 924/2012 (16). Keďže súčasné prešetrovanie sa vzťahuje na rovnaké vymedzenie výrobku, spoločnosť tvrdila, že tyčové skrutky by sa takisto nemali považovať za také, ktoré patria do rozsahu súčasného prešetrovania.

(161)

Oznámenie zaslané dotknutým používateľom neobsahovalo odôvodnené rozhodnutie colných orgánov vrátane skutkových a právnych dôvodov, ktoré k takémuto rozhodnutiu viedli, ani to, či bolo založené na záväznej informácii o nomenklatúrnom zatriedení tovaru. Komisia takisto nebola schopná overiť pravosť poskytnutého dokumentu. Okrem toho bolo vydané pred súčasným prešetrovaním, a preto sa nedalo usúdiť, že má vplyv na vymedzenie výrobku. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(162)

CCCME tvrdila, že neštandardné spojovacie materiály používané v automobilovom priemysle by mali byť vylúčené z rozsahu prešetrovania, pričom tvrdila, že čínski vyvážajúci výrobcovia ich nevyvážajú alebo len vo veľmi obmedzených množstvách. Analýza ujmy a príčinnej súvislosti by sa prípadne mala vykonať samostatne pre jednotlivé segmenty trhu, t. j. štandardné a neštandardné spojovacie materiály.

(163)

Neštandardné spojovacie materiály používané v automobilovom priemysle patria do vymedzenia výrobku v odôvodnení 102, a preto sa na ne toto prešetrovanie vzťahuje. Z prešetrovania vyplynulo, že vývoz z Číny zahŕňal vývoz neštandardných spojovacích materiálov určených pre automobilový priemysel a že v Číne bolo niekoľko výrobcov spojovacích materiálov do automobilov. Tvrdenie o vylúčení týchto druhov výrobkov z rozsahu prešetrovania bolo preto zamietnuté.

(164)

Po konečnom poskytnutí informácií CCCME tvrdila, že Komisia nevykonala žiadnu osobitnú analýzu jedinečných vlastností spojovacích materiálov do automobilov, ktorou by sa odôvodňovalo vylúčenie týchto výrobkov z rozsahu prešetrovania. Tvrdila, že spojovacie materiály do automobilov sú úplne odlišné od iných spojovacích materiálov, pokiaľ ide o priemyselné normy a požiadavky.

(165)

Pokiaľ ide o jej tvrdenie už pred konečným poskytnutím informácií, CCCME neposkytla žiadne ďalšie vysvetlenia týkajúce sa technických a fyzických vlastností, na ktoré sa odvolávala a ktoré by odlišovali tieto druhy spojovacích materiálov od iných druhov. Samotné tvrdenie o tom, že tieto spojovacie materiály neboli zameniteľné s inými spojovacími materiálmi zahrnutými do vymedzenia výrobku, sa na odôvodnenie vylúčenia považovalo za nedostatočné. Treba poznamenať, že v automobilovom priemysle sa používajú spojovacie materiály niekoľkých druhov, a nie iba jeden druh. V každom prípade, ako už bolo uvedené v odôvodnení 151, pokiaľ ide o zameniteľnosť s inými druhmi výrobku, Komisia má pri stanovovaní vymedzenia prešetrovaného výrobku značnú voľnosť. V základnom nariadení sa nepožaduje, aby dotknutý výrobok zahŕňal iba druhy výrobku, ktoré sú zameniteľné a konkurujú si. Tvrdenia CCCME v tejto súvislosti sa preto zamietli.

(166)

Tvrdenie, že analýza ujmy a príčinnej súvislosti by sa mala vykonať na základe rôznych segmentov trhu, sa rieši v odôvodneniach 394 a 398.

(167)

Z dôkazov dostupných na začiatku prešetrovania vyplynula existencia výrazných deformácií v Číne v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Komisia preto považovala za vhodné začať prešetrovanie podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(168)

V záujme zhromaždenia potrebných údajov na možné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia Komisia vyzvala všetkých vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine, aby jej poskytli informácie o vstupoch používaných na výrobu spojovacích materiálov. Relevantné informácie predložilo deväťdesiatdva vyvážajúcich výrobcov.

(169)

Ako sa uvádza v odôvodnení 87, Komisia zároveň požiadala čínsku vládu, aby vyplnila dotazník týkajúci sa údajnej existencie deformácií v ČĽR. Čínska vláda však nedoručila vyplnený dotazník, ako sa požadovalo.

(170)

Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(171)

V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia informovala zainteresované strany, že na základe informácií dostupných v danej fáze by mohli byť prípadnými vhodnými reprezentatívnymi krajinami podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia Brazília a Turecko, ak sa potvrdia podmienky uplatnenia uvedeného ustanovenia. Komisia takisto uviedla, že preskúma prípadné ďalšie vhodné reprezentatívne krajiny v súlade s kritériami stanovenými v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia.

(172)

Komisia vydala 5. februára 2021 prvý záznam o zdrojoch na určenie normálnej hodnoty (ďalej len „záznam z 5. februára“ alebo „prvý záznam“), ktorým informovala zainteresované strany o relevantných zdrojoch, ktoré zamýšľa využiť na určenie normálnej hodnoty. Komisia v uvedenom zázname poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré sa používajú pri výrobe spojovacích materiálov. Komisia okrem toho ako prípadné vhodné reprezentatívne krajiny identifikovala Brazíliu, Rusko, Thajsko a Turecko. Komisia poskytla všetkým zainteresovaným stranám možnosť, aby predložili svoje pripomienky. Pripomienky Komisii doručili navrhovateľ EIFI, dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, CCCME a EFDA.

(173)

Po analýze doručených pripomienok Komisia 4. mája 2021 vydala druhý záznam k zdrojom na určenie normálnej hodnoty (ďalej len „záznam zo 4. mája“ alebo „druhý záznam“). V uvedenom zázname Komisia stanovila predbežný zoznam výrobných faktorov a informovala zainteresované strany o svojom úmysle použiť Thajsko ako reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia. Zainteresované strany informovala takisto o tom, že stanoví predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk na základe ľahko dostupných finančných údajov získaných z databázy Dun & Bradstreet (17) (ďalej len „databáza D&B“). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky. Pripomienky doručili navrhovateľ, jeden vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky, CCCME a EFDA.

(174)

Po analýze pripomienok a informácií doručených k druhému záznamu Komisia dospela k záveru, že vhodnou reprezentatívnou krajinou, z ktorej možno získať nedeformované ceny a náklady na určenie normálnej hodnoty, je Thajsko. Základné dôvody tohto rozhodnutia sú podrobnejšie opísané v odôvodnení 220 a v nasledujúcich odôvodneniach.

(175)

Ako už bolo uvedené v odôvodneniach 87 a 169, čínska vláda nedoručila vyplnený dotazník týkajúci sa existencie deformácií (18). Komisia 2. júna 2021 informovala čínsku vládu verbálnou nótou, že má preto v úmysle využiť ustanovenia článku 18 základného nariadenia a použiť dostupné skutočnosti v súvislosti s informáciami, na ktoré sa vzťahuje dotazník. Komisia vyzvala čínsku vládu, aby predložila pripomienky k uplatňovaniu článku 18 základného nariadenia. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(176)

Ako sa uvádza v odôvodnení 61, s cieľom rozhodnúť po začatí konania o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v Číne, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní. Prihlásilo sa 92 vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov, ktorí podľa odhadu navrhovateľa na základe štatistiky Eurostatu predstavujú 51 % celkového vývozu spojovacích materiálov z ČĽR do Únie počas OP. Komisia usúdila, že táto úroveň spolupráce bola nízka.

(177)

Komisia náležite informovala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii verbálnou nótou, pričom zdôraznila, že v dôsledku tejto nízkej úrovne spolupráce má v úmysle využiť ustanovenia článku 18 základného nariadenia, pokiaľ ide o celoštátne rozpätie (t. j. reziduálne clo). Komisia vyzvala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby predložilo svoje pripomienky k uplatňovaniu článku 18 základného nariadenia.

(178)

EFDA tvrdilo, že úroveň spolupráce by sa nemala považovať za nízku, pretože:

(179)

Komisia poznamenala, že na začiatku prešetrovania (posudzovanie reprezentatívnosti a/alebo výber vzorky) sa od výrobcov z Únie a vyvážajúcich výrobcov vyžaduje rovnaké množstvo informácií. Tieto informácie sa obmedzujú najmä na kontaktné údaje spoločnosti, jej objemy predaja a výroby a prepojené podniky. Spolupráca sa nadväzuje na základe tejto prvej odpovede. Preto sa so všetkými spoločnosťami (vrátane MSP) v Únii a vo vyvážajúcej krajine zaobchádza rovnako. Tvrdenia tejto strany boli preto zamietnuté.

(180)

Komisia nedokázala počas krížovej kontroly na diaľku overiť skutočnú spotrebu práce u žiadneho z troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Komisia informovala každého z troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky listom z 3. júna 2021, že pokiaľ ide o spotrebu práce, má v úmysle využiť dostupné skutočnosti v súlade s ustanovením článku 18 základného nariadenia.

(181)

Spoločnosť Ningbo Jinding usúdila, že informácie o skutočnom pracovnom čase nie sú potrebné a že Komisia by sa mala spoliehať na štandardný pracovný čas. Tvrdila, že štandardný pracovný čas by sa mohol použiť na posúdenie nákladov práce, najmä ak neexistuje žiadna zákonná povinnosť zaznamenávať skutočný pracovný čas. Tento vyvážajúci výrobca tvrdil, že konal podľa svojich najlepších schopností, a preto Komisia nemohla nezohľadniť poskytnuté údaje o práci, keďže stále umožňujú „primerane presné zistenie“. Dodal, že štandardný pracovný čas predstavuje najvhodnejšie dostupné skutočnosti, keďže žiadny iný zdroj nemôže byť vhodnejší pre konkrétne okolnosti výroby dotknutého výrobku spoločnosťou Ningbo Jinding.

(182)

Spoločnosť Wenzhou tvrdila, že skutočné pracovné dni (neskôr prevedené na pracovné hodiny pri štandardnom počte pracovných hodín za deň) boli uvedené na mesačných výplatných páskach a že štandardný pracovný čas za deň tak, ako je obmedzený čínskym pracovným právom, by sa mal považovať za spoľahlivý údaj, ktorý sa má použiť pri prepočte skutočných pracovných dní na pracovné hodiny. Okrem toho skutočnosť, že spoločnosť nezaznamenala skutočné pracovné hodiny pri výrobe dotknutého výrobku, sa nemohla považovať za nespoluprácu, a preto bolo uplatňovanie článku 18 základného nariadenia na náklady práce spoločnosti Wenzhou neprimerané.

(183)

Komisia nesúhlasila. Samotná existencia zákona vymedzujúceho štandardný počet hodín, ktoré môže pracovník odpracovať, nie je dostatočným dôkazom na preukázanie skutočne odpracovaných hodín. Komisia počas prešetrovania nenašla žiadne dôkazy o dodržiavaní alebo presadzovaní čínskeho pracovného práva ani o tom, že skutočné pracovné dni nahlásené vyvážajúcimi výrobcami boli premietnuté do odmeny, ktorá bola skutočne vyplatená zamestnancom.

(184)

Okrem toho sa nenašli žiadne dôkazy o tom, že by skutočné pracovné dni prepočítané na pracovné hodiny pri štandardnom počte pracovných hodín zachytávali odpracované hodiny súvisiace s výrobným procesom dotknutého výrobku, keďže nebol poskytnutý žiadny dôkaz o tom, na akom základe boli stanovené štandardné hodiny na výrobu spojovacích materiálov.

(185)

Okrem toho dvaja vyvážajúci výrobcovia, ktorí prepočítali svoje pracovné dni pri štandardnom počte pracovných hodín za deň, mali takmer dvojnásobnú mieru produktivity práce (19) v porovnaní s vyvážajúcim výrobcom, ktorý zaznamenal skutočný počet pracovných hodín. Vysoká produktivita práce by za normálnych okolností naznačovala vyššie a efektívnejšie využitie pracovnej sily premietnuté do vyššieho počtu skutočne odpracovaných hodín. V tomto prípade preto nebolo možné použiť štandardný pracovný čas na posúdenie nákladov práce dotknutého výrobku.

(186)

Na základe toho boli tvrdenia vyvážajúcich výrobcov zamietnuté a Komisia použila najlepšie dostupné skutočnosti týkajúce sa spotreby práce v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(187)

Komisia v nedávnych prešetrovaniach týkajúcich sa oceliarskeho odvetvia v ČĽR (20) zistila, že existujú výrazné deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Oceľ je hlavnou surovinou, ktorá sa používa na výrobu spojovacích materiálov, odvetvie spojovacích materiálov tak má veľmi blízko k oceliarskemu odvetviu. Komisia dospela v tomto prešetrovaní k záveru, že na základe dostupných dôkazov bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia takisto primerané.

(188)

V predchádzajúcich prešetrovaniach týkajúcich sa oceliarskeho odvetvia Komisia zistila, že existuje značné zasahovanie vlády v ČĽR, ktoré má za následok deformáciu efektívneho rozdeľovania zdrojov v súlade s trhovými zásadami (21). Komisia najmä dospela k záveru, že v odvetví ocele, ktorá je hlavnou surovinou na výrobu dotknutého výrobku, nielen pretrváva výrazná miera vlastníctva čínskou vládou v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia (22), ale čínska vláda je prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách takisto schopná ovplyvňovať ceny a náklady v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia (23). Komisia navyše zistila, že na trh má ďalej rušivý vplyv aj prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich, ako aj do poskytovania surovín a vstupov. Z celkového hľadiska tento systém plánovania v ČĽR v skutočnosti vedie k tomu, že zdroje sa sústreďujú v odvetviach, ktoré čínska vláda určila za strategické alebo inak politicky významné, namiesto toho, aby sa prideľovali v súlade s trhovými silami (24). Komisia okrem toho dospela k záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia, čo spôsobuje deformácie, najmä keď sa platobne neschopné firmy sa udržiavajú nad vodou, a pri udeľovaní práv na využívanie pôdy v ČĽR (25). V rovnakom duchu Komisia zistila v odvetví ocele deformácie v oblasti mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia (26), ako aj deformácie na finančných trhoch v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, najmä pokiaľ ide o prístup obchodných subjektov ku kapitálu v ČĽR (27).

(189)

Podobne ako v predchádzajúcich prešetrovaniach týkajúcich sa oceliarskeho odvetvia v ČĽR Komisia v tomto prešetrovaní preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v podnete, ako aj v správe o krajine týkajúcej sa ČĽR (ďalej len „správa“) (28), ktorá vychádza z verejne dostupných zdrojov. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva ČĽR vo všeobecnosti, ale aj na konkrétnu situáciu na trhu v danom odvetví vrátane dotknutého výrobku. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný prieskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v ČĽR ktoré sa zistili aj v jej predchádzajúcich prešetrovaniach v tejto súvislosti.

(190)

Okrem správy sa v podnete uvádzalo niekoľko ďalších faktorov poukazujúcich na existenciu deformácií v odvetví spojovacích materiálov. Ako prvý sa v ňom uviedol problém nadmernej kapacity na trhu s valcovaným drôtom. Po druhé, v podnete sa poukázalo na zasahovanie štátu do energie a elektriny. Okrem toho sa v podnete spomínali deformácie v automobilovom odvetví a stavebníctve v Číne (dvaja dôležití používatelia spojovacích materiálov), o čom svedčia dve publikácie Obchodnej komory Európskej únie v Číne: Business in China – Position Papers (Podnikanie v Číne – pozičné dokumenty) z rokov 2018/2019 a 2019/2020. V podnete sa spomínajú aj dve správy, ktoré vypracovala spoločnosť Think!Desk China Research & Consulting: záverečná správa s názvom Assessment of the normative and policy framework governing the Chinese economy and its impact on international competition (Posúdenie normatívneho a politického rámca, ktorým sa riadi čínske hospodárstvo, a jeho vplyvu na medzinárodnú hospodársku súťaž) a návrh záverečnej správy s názvom The China Iron and Steel Association – Government Partner and Information Hub (Čínske združenie železa a ocele – vládny partner a informačné centrum), v ktorých sa preukazujú deformácie spôsobené vládnou kontrolou nad odvetvím železa a ocele vrátane spojovacích materiálov. A napokon sa v podnete poukázalo na skutočnosť, že Komisia už v predchádzajúcom prešetrovaní zistila deformácie trhu s oceľou v Číne.

(191)

Ako sa uvádza v odôvodnení 169, čínska vláda nepredložila pripomienky ani dôkazy na podporu alebo vyvrátenie existujúcich dôkazov v predmetnom spise vrátane správy a ďalších dôkazov, ktoré predložil navrhovateľ, o existencii výrazných deformácií a/alebo o vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade.

(192)

Značná miera vlastníctva čínskej vlády pretrváva najmä v odvetví ocele, ktorá je hlavnou surovinou na výrobu spojovacích materiálov. Mnohí z najväčších výrobcov ocele sú vo vlastníctve štátu. Niektorí z nich sa konkrétne uvádzajú v „Pláne na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu na roky 2016 – 2020“. Čínska štátom vlastnená spoločnosť Shanxi Taiyuan Iron & Steel Co. Ltd. (ďalej len „spoločnosť TISCO“) na svojom webovom sídle napríklad uvádza, že je „obrovským železiarskym a oceliarskym gigantom“, z ktorého „sa stal výnimočne rozsiahly železiarsky a oceliarsky komplex, ktorý je prepojený s podnikaním v oblastiach ťažby železnej rudy, výroby, spracúvania, dodávania železa a ocele a obchodovania s nimi (29)“. Ďalším významným čínskym štátom vlastneným podnikom je spoločnosť BaoSteel, ktorá sa zaoberá výrobou ocele a je súčasťou nedávno konsolidovanej skupiny China Baowu Steel Group Co. Ltd. (predtým Baosteel Group and Wuhan Iron & Steel) (30) .. Napriek tomu, že podľa odhadov je počet štátom vlastnených podnikov a súkromných spoločností v nominálnom vyjadrení takmer rovnaký, z piatich čínskych výrobcov ocele, ktorí sa umiestnili v prvej desiatke najväčších svetových výrobcov ocele, sú štyria štátom vlastnené podniky (31). Hoci podiel desiatich najväčších výrobcov na celkovej produkcii odvetvia predstavoval v roku 2016 len približne 36 %, čínska vláda si zároveň v tom istom roku stanovila cieľ do roku 2025 konsolidovať 60 až 70 % výroby ocele približne do desiatich veľkých podnikov (32). Čínska vláda zopakovala tento zámer v apríli 2019, keď oznámila vydanie usmernení o konsolidácii oceliarskeho priemyslu (33). Takáto konsolidácia môže zahŕňať nútené fúzie ziskových súkromných spoločností so štátom vlastnenými podnikmi, ktoré dosahujú horšie výsledky (34). Keďže odvetvie spojovacích materiálov je veľmi rozdrobené a väčšina výrobcov sú štátom vlastnené podniky, nie je možné stanoviť presný pomer medzi štátom vlastnenými výrobcami spojovacích materiálov a súkromne vlastnenými výrobcami spojovacích materiálov, z prešetrovania však vyplýva, že niektorí výrobcovia spojovacích materiálov sú štátom vlastnené podniky, napríklad spoločnosť Zhoushan 7412 Factory.

(193)

Pokiaľ ide o to, že čínska vláda je schopná zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia, v prešetrovaní sa neriešili jednotlivé spoločnosti, keďže odvetvie spojovacích materiálov je veľmi rozdrobené a väčšinou ho tvoria štátom vlastnené podniky, ktoré sú MSP. Existencia osobných väzieb medzi výrobcami dotknutého výrobku a Komunistickou stranou Číny sa však zistila na úrovni priemyselných združení. Združenia odvetvia spojovacích materiálov zdôrazňujú svoju osobnú väzbu s Komunistickou stranou Číny, napríklad v stanovách Združenia odvetvia spojovacích materiálov v meste Ning-po sa vyžaduje, že: „Predseda, podpredseda a generálny tajomník tohto združenia musia spĺňať tieto podmienky: 1. Dodržiavať líniu, zásady, politiku strany a mať dobrú politickú kvalitu“ (35).

(194)

Verejné aj súkromné podniky v odvetví spojovacích materiálov totiž podliehajú politickému dohľadu a usmerneniu. Nasledujúce príklady ilustrujú opísaný trend rastúcej miery zasahovania čínskej vlády do odvetvia spojovacích materiálov a ocele. Zatiaľ čo odvetvie spojovacích materiálov je veľmi rozdrobené a pozostáva väčšinou z MSP, prešetrovaním sa odhalili väzby medzi stranou a združeniami odvetvia spojovacích materiálov, ktoré zoskupujú a zastupujú výrobcov spojovacích materiálov. Napríklad Združenie odvetvia spojovacích materiálov v meste Ning-po na svojom webovom sídle jasne uvádza: „Počas niekoľkých posledných rokov združenie propagovalo a zavádzalo stranícke a vnútroštátne usmernenia a politiky“. Úzke prepojenie s vládou je podčiarknuté aj v stanovách tejto organizácie, napríklad v článku 3: „Cieľ tohto združenia: dodržiavať národnú ústavu, zákony, nariadenia a národné politiky […], zohrávať úlohu ako most a prepojenie medzi vládou a členmi s cieľom urýchliť technologický pokrok odvetvia spojovacích materiálov a podporiť rozvoj odvetvia spojovacích materiálov. V súlade s Ústavou Čínskej komunistickej strany toto združenie zakladá stranícku organizáciu a preberá zodpovednosť za zabezpečenie politického smerovania, zjednocovanie más, podporu rozvoja, budovanie vyspelej kultúry, podporu rozvoja talentov a posilňovanie vlastnej výstavby.“ a ďalej v článku 6.xviii: „Podujať sa na ďalšie úlohy zverené vládou“ (36). Podľa webového sídla odvetvia spojovacích materiálov Čínskeho združenia strojárskeho priemyslu všeobecnej časti priemyslu využíva odvetvie spojovacích materiálov v Ning-po rôzne podporné politiky a podpornú činnosť zo strany samosprávy mesta Ning-po (takisto v Če-ťiang) a funkčných oddelení na všetkých úrovniach (37). Väzba medzi odvetvím spojovacích materiálov a Komunistickou stranou Číny je evidentná aj v okrese Chaj-jen (provincia Če-ťiang): „Chaj-jen je jednou z troch hlavných výrobných základní spojovacích materiálov v krajine. Aby sa zabezpečil stabilný a riadny rozvoj odvetvia spojovacích materiálov, okres Chaj-jen je stúpencom vedenia budovania strany, […], prehlbuje ‚priemyselný reťazec + budovanie strany‘, chápe ‚červenú interakciu‘ a komplexne podporuje prácu a výrobu podnikov vyrábajúcich spojovacie materiály. [..] Okres Chaj-jen naplno rozvíja úlohu […] okresného výboru strany. […] Chaj-jen preto uviedol 15 podnikov rôznych veľkostí, […] ako pilotné predvádzacie podniky, a poskytuje finančnú záruku až do výšky 50 % nákladov na renováciu.“ A ďalej „Chaj-jen naplno rozvíja úlohu provinčnej (okresnej) straníckej organizácie Združenia spojovacích materiálov pri koordinácii všetkých strán, pričom sa ujal vedenia pri zosúlaďovaní dopytu a prekonávaní informačných bariér. […]V dôsledku epidémie boli zastavené pôvodné dodávky surovín na výrobu ocele pre podniky nachádzajúce sa v parku spojovacích materiálov dvoch inovačných centier na ulici Čchin-šan. Po tom, čo bola o situácii informovaná stranícka organizácia okresného Združenia spojovacích materiálov, okamžite koordinovala podniky vyrábajúce špičkové suroviny na výrobu ocele v okrese, aby poskytli podnikom vyrábajúcim spojovacie materiály suroviny nízkej kvality a zabezpečili komplementaritu. Len za jeden mesiac tieto podniky dosiahli sumu približne 100 miliónov jüanov. (38)“

(195)

Okrem toho sa v odvetví spojovacích materiálov uplatňujú diskriminačné verejné politiky alebo opatrenia v prospech domácich dodávateľov alebo iné ovplyvňovanie síl voľného trhu v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) tretej zarážky základného nariadenia.

(196)

Počas prešetrovania bolo možné identifikovať množstvo politických dokumentov, ktorými sa osobitne usmerňuje vývoj odvetvia spojovacích materiálov. Odvetvie spojovacích materiálov je uvedené v Oznámení Ministerstva priemyslu a informačných technológií o vydaní Usmerňovacieho katalógu na propagáciu a aplikáciu prvého (súboru) hlavných technických zariadení (vydanie z roku 2019) (39) a takisto v Katalógu usmernení k úprave priemyselnej štruktúry (2019 NDRC) (40) ako podporované odvetvie.

(197)

Okrem uvedených dokumentov na centrálnej úrovni existuje množstvo usmerňovacích dokumentov na miestnej, provinčnej alebo komunálnej úrovni, ktorými sa usmerňuje a podporuje rozvoj odvetvia spojovacích materiálov. Napríklad v politikách stimulov z roku 2019 pre odvetvie spojovacích materiálov v okrese Chaj-jen sa stanovuje, že: „Chaj-jen je ‚rodné mesto spojovacích materiálov‘ a odvetvie spojovacích materiálov je takisto jedným z dôležitých tradičných odvetví v okrese Chaj-jen. […] S cieľom […] podporiť inováciu a rozvoj odvetvia spojovacích materiálov v našom okrese náš okres nedávno vydal ‚Trojročnú špeciálnu akčnú politiku pre digitalizáciu a inteligentnú transformáciu odvetvia spojovacích materiálov v okrese Chaj-jen‘. Do rozsahu súvisiacich špeciálnych fondov patria spoločnosti, ktoré zavádzajú digitálnu a inteligentnú transformáciu v odvetví spojovacích materiálov“ (41). Subvenčný fond pre odvetvie spojovacích materiálov v okrese Chaj-jen sa v roku 2020 ďalej zvyšoval (42).

(198)

Odvetvie spojovacích materiálov ďalej profituje z vládnych usmernení a intervencií, pokiaľ ide o hlavnú surovinu na výrobu spojovacích materiálov, ktorou je oceľ. Oceliarsky priemysel považuje čínska vláda za kľúčový (43). Potvrdzujú to mnohé plány, smernice a ďalšie dokumenty zamerané na oceľ, ktoré sa vydávajú na celoštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni, ako je Plán na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu na roky 2016 – 2020 platný počas obdobia prešetrovania. V tomto pláne sa uvádza, že oceliarsky priemysel je „dôležitým, zásadným odvetvím čínskeho hospodárstva, národným základným kameňom“ (44). Hlavné úlohy a ciele stanovené v tomto pláne sa vzťahujú na všetky aspekty rozvoja tohto priemyselného odvetvia (45). V 13. päťročnom pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja (46), platnom počas OP, sa predpokladala podpora pre podniky vyrábajúce špičkové druhy výrobkov z ocele (47). Tento plán sa zameriava aj na zabezpečenie kvality výrobku, jeho trvanlivosti a spoľahlivosti prostredníctvom podporovania spoločností, ktoré využívajú technológie čistej výroby ocele, presného valcovania a zvyšovania kvality (48). V Katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (znenie z roku 2011) (v znení zmien z roku 2013) (49) (ďalej len „katalóg“) sa oceľ uvádza medzi podporovanými odvetviami.

(199)

Ako vyplýva z uvedených príkladov týkajúcich sa ocele, ktorá je dôležitou surovinou na výrobu spojovacích materiálov, čínska vláda ďalej usmerňuje rozvoj odvetvia spojovacích materiálov v súlade so širokou škálou politických nástrojov a smerníc a riadi prakticky každý aspekt rozvoja a fungovania odvetvia. Odvetvie spojovacích materiálov profituje z vládnych usmernení a intervencií, pokiaľ ide o hlavnú surovinu na výrobu spojovacích materiálov, ktorou je oceľ.

(200)

Okrem toho sú výrobcovia spojovacích materiálov takisto príjemcami štátnych subvencií, čo jasne naznačuje záujem štátu o toto odvetvie. Počas prešetrovania Komisia zistila, že výrobcom spojovacích materiálov bolo sprístupnených niekoľko programov finančných stimulov vrátane politík stimulov z roku 2019 pre odvetvie spojovacích materiálov v roku 2019 v okrese Chaj-jen: „Dôrazne podporovať digitálnu a inteligentnú transformáciu podnikov pôsobiacich v oblasti spojovacích materiálov: Na aplikovanie digitálnych systémov riadenia a softvérov integrovaných riadiacich zariadení sa budú udeľovať osobitné finančné stimuly v závislosti od roku zavedenia, […], podnikom, ktoré zavádzajú digitálnu a inteligentnú transformáciu (alebo nové nákupy), a modernizácii ich zariadení v roku 2019 sa poskytne jednorazová subvencia až do výšky 20 % skutočnej investície do základného vybavenia a maximálne 2 milióny jüanov; pokiaľ ide o zavádzanie v roku 2020, bude im poskytnutá jednorazová subvencia až do výšky 15 % skutočnej investície do základného vybavenia a maximálne 1,5 milióna jüanov; pokiaľ ide o zavádzanie v roku 2021, bude im poskytnutá jednorazová subvencia až do výšky 12 % skutočnej investície do základného vybavenia a maximálne 1 milión jüanov (50).“ Subvencie boli k dispozícii aj v roku 2020: „Na základe provinčného pilotného špeciálneho fondu vo výške 20 miliónov sa na transformáciu a modernizáciu odvetvia spojovacích materiálov používajú prostriedky, ktorými kraj dorovná investíciu spoločnosti v pomere 1:1. Spolu s ‚trojročnou špeciálnou akčnou politikou pre spojovacie materiály‘ sa počiatočná základná výška subvencie vo výške 3 % alebo 6 % investícií do projektov transformácie priemyselného softvéru zvýšila na viac ako 12 %, maximálne však na 20 %, […], podiel investičných subvencií výhradne na projekty v oblasti softvéru v odvetví spojovacích materiálov dosiahol viac ako 30 %, maximálne však 50 %. Doteraz bolo vyplatených viac ako 12 miliónov jüanov špeciálnych fondov na spojovacie materiály, z ktorých malo prospech viac ako 30 podnikov. […] Pokiaľ ide o (investičné) projekty v oblasti technologickej transformácie, investície do výrobného zariadenia musia presiahnuť 3 milióny jüanov. (51)“

(201)

Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia na podnietenie subjektov k tomu, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky zameranými na pomoc podporovaným odvetviam vrátane výroby ocele ako hlavnej suroviny používanej na výrobu spojovacích materiálov. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

(202)

Pri tomto prešetrovaní sa nezistil žiadny dôkaz o tom, že diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie právnych predpisov v oblasti konkurzného práva a majetkového práva podľa článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia v odvetví spojovacích materiálov uvedených v odôvodnení 188 by neovplyvnili výrobcov dotknutého výrobku.

(203)

Odvetvie spojovacích materiálov nepriaznivo ovplyvňujú aj deformácie mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia, ako bolo uvedené aj v odôvodnení 188. Tieto deformácie ovplyvňujú odvetvie jednak priamo (pri výrobe dotknutého výrobku alebo hlavných vstupov), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému v oblasti pracovného práva v ČĽR) (52).

(204)

Okrem toho v tomto prešetrovaní neboli predložené žiadne dôkazy, ktorými by sa preukázalo, že odvetvie spojovacích materiálov nie je ovplyvnené zasahovaním vlády do finančného systému v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, ako sa uvádza aj v odôvodnení 188. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(205)

Komisia napokon pripomína, že na výrobu spojovacích materiálov sú potrebné viaceré vstupy. Keď výrobcovia spojovacích materiálov nakupujú/zazmluvňujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systematickým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(206)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ceny predaja spojovacích materiálov na domácom trhu, ale dotknuté sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach A a B správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď.

(207)

Čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia v rámci tohto prešetrovania nepredložili žiadne dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali opak.

(208)

Celkovo z dostupných dôkazov vyplynulo, že ceny dotknutého výrobku alebo náklady naň vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia síl na trhu, pretože sú ovplyvňované značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako ukazuje skutočný alebo možný vplyv jedného alebo viacerých relevantných prvkov, ktoré sú v ňom uvedené. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda nespolupracovala, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu. Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj v primeranej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa rozoberá v ďalšom oddiele.

(209)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda a CCCME predložili pripomienky, v ktorých okrem iného spochybnili zákonnosť článku 2 ods. 6a základného nariadenia, ako aj existenciu výrazných deformácií, ktoré opísala Komisia. Pripomienky sú podrobne uvedené ďalej.

(210)

Čínska vláda v súvislosti so správou po prvé uviedla, že neexistuje žiadny dôkaz o tom, že Komisia správu schválila alebo potvrdila, a preto existujú pochybnosti, či správa môže predstavovať oficiálne stanovisko Komisie. Zo skutkového hľadiska je podľa čínskej vlády skreslená, jednostranná a bez súvisu s realitou. Podľa čínskej vlády skutočnosť, že Komisia vydala správy o krajine iba v prípade niekoľkých vybraných krajín, navyše vyvoláva obavy v súvislosti so zaobchádzaním podľa doložky najvyšších výhod. Komisia by sa okrem toho podľa názoru čínskej vlády nemala opierať o dôkazy v správe, pretože by to nebolo v súlade s duchom spravodlivého práva, keďže to v podstate predstavuje posudzovanie prípadu ešte pred konaním.

(211)

CCCME podobne tvrdila, že článok 2 ods. 6a sa voči Číne uplatňuje diskriminačným spôsobom, čím sa porušuje zásada zaobchádzania podľa doložky najvyšších výhod, keďže Komisia vydala správy za jednotlivé krajiny len v prípade Číny a Ruska. CCCME takisto spochybnila dôkaznú hodnotu správy.

(212)

Po druhé, čínska vláda a CCCME tvrdili, že vytvorenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia nie je v súlade s antidumpingovou dohodou, najmä s jej článkom 2.2, v ktorom sa stanovuje taxatívny zoznam situácií, v ktorých normálnu hodnotu možno vytvoriť, pričom „výrazné deformácie“ medzi nimi nie sú. Používanie údajov z vhodnej reprezentatívnej krajiny navyše podľa čínskej vlády nie je v súlade s článkom VI ods. 1 písm. b) GATT a článkom 2.2.1.1 antidumpingovej dohody, v ktorých sa vyžaduje, aby sa pri vytváraní normálnej hodnoty použili výrobné náklady v krajine pôvodu.

(213)

CCCME okrem toho pripomenula, že v oddiele 15 Protokolu o pristúpení Číny k WTO sa povoľujú výnimky zo štandardnej metodiky pri určovaní normálnej hodnoty a porovnateľnosti cien podľa článku VI dohody GATT z roku 1994 a antidumpingovej dohody, ale tieto výnimky boli časovo obmedzené, keďže ich platnosť uplynula 11. decembra 2016. Podľa CCCME by sa Únia po uplynutí platnosti pri stanovovaní normálnej hodnoty výrobcov z vyvážajúcej krajiny nemala odkláňať od štandardnej metodiky, čiže používať by mala len ceny na domácom trhu a náklady vo vyvážajúcej krajine, pokiaľ iné ustanovenia dohôd WTO vrátane antidumpingovej dohody neumožňujú iný postup. CCCME tvrdila, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia v rozsahu, v akom Únii umožňuje používať údaje vhodnej reprezentatívnej krajiny, je v rozpore so záväzkom Únie v rámci dohôd WTO, najmä s jej záväzkom podľa oddielu 15 Protokolu o pristúpení Číny k WTO.

(214)

Po tretie čínska vláda tvrdila, že postupy prešetrovania Komisie podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia nie sú v súlade s pravidlami WTO, keďže Komisia nevzala do úvahy záznamy čínskeho výrobcu bez toho, aby určila, či tieto záznamy sú v súlade so všeobecne uznávanými účtovnými zásadami v Číne, čím porušila článok 2.2.1.1 antidumpingovej dohody. V tejto súvislosti čínska vláda pripomenula, že Odvolací orgán v spore DS473 a porota v spore DS494 tvrdili, že podľa článku 2.2.1.1 antidumpingovej dohody, pokiaľ záznamy uchovávané prešetrovaným vývozcom alebo výrobcom, v prijateľných medziach, presne a spoľahlivo zodpovedajú všetkým skutočným nákladom, ktoré konkrétnemu výrobcovi alebo vývozcovi vznikli v súvislosti s prešetrovaným výrobkom, možno ich považovať za záznamy, ktoré „primerane odrážajú náklady spojené s výrobou a predajom posudzovaného výrobku“, pričom prešetrujúci orgán musí takéto záznamy použiť na určenie výrobných nákladov prešetrovaných výrobcov.

(215)

CCCME podobne tvrdila, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia nie je zlučiteľný s pravidlami WTO v tom, že sa ním stanovuje, že náklady a ceny vyvážajúceho výrobcu a vo vyvážajúcej krajine sa nesmú brať do úvahy z dôvodu výrazných deformácií. CCCME takisto pripomenula, že Odvolací orgán WTO vo veci EÚ – Antidumpingové opatrenia uložené na bionaftu z Argentíny zistil, že Únia nekonala v súlade s článkom 2.2.1.1 antidumpingovej dohody, keďže ako základ na výpočet výrobných nákladov prešetrovaného výrobku nepoužila záznamy, ktoré viedli prešetrovaní výrobcovia. CCCME predovšetkým uviedla, že vzhľadom na uvedené rozhodnutie deformácie v Argentíne, ktoré spôsobovali rozdiel medzi domácimi a medzinárodnými cenami hlavných surovín dotknutého výrobku, neboli samy osebe dostatočným základom podľa článku 2.2.1.1 na vyvodenie záveru, že záznamy výrobcu v primeranej miere neodrážali náklady na suroviny spojené s výrobou a predajom dotknutého výrobku, alebo na to, aby sa nezohľadnili pri vytváraní normálnej hodnoty dotknutého výrobku.

(216)

Pokiaľ ide o argument týkajúci sa statusu správy podľa právnych predpisov EÚ, Komisia pripomenula, že článkom 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa nepredpisuje osobitný formát správ o výrazných deformáciách ani sa nevymedzuje spôsob uverejnenia. Správa je faktickým technickým dokumentom, ktorý sa používa iba v súvislosti s prešetrovaním na ochranu obchodu. Správa sa preto náležite vydala ako pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý je čisto opisný a v ktorom sa nevyjadrujú žiadne politické názory, preferencie ani úsudky. Nemá to vplyv na jej obsah, konkrétne na objektívne zdroje informácií o existencii výrazných deformácií čínskeho hospodárstva, ktoré sú relevantné na účely uplatnenia článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia. Pokiaľ ide o poznámky k jednostrannosti a skreslenosti správy, Komisia poznamenala, že správa je komplexným dokumentom, ktorý je založený na obsiahlych objektívnych dôkazoch vrátane právnych predpisov, nariadení a iných oficiálnych politických dokumentov, ktoré uverejňuje čínska vláda, správ tretích strán od medzinárodných organizácií, akademických štúdií a článkov vedeckých odborníkov, ako aj ďalších spoľahlivých nezávislých zdrojov. Správa je verejne prístupná od decembra 2017, aby všetky zainteresované strany mali dostatočnú príležitosť vyvrátiť, doplniť alebo pripomienkovať správu a dôkazy, na ktorých je založená. Komisia v tejto súvislosti ďalej poznamenala, že hoci čínska vláda poukazuje na nedostatky správy čisto všeobecným a abstraktným spôsobom, sama nikdy nepredložila žiadne protiargumenty k vecnej podstate správy a dôkazom, ktoré obsahuje. V reakcii na tvrdenia týkajúce sa porušenia zaobchádzania podľa doložky najvyšších výhod Komisia pripomenula, že ako je stanovené v článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia, správa o krajine sa vypracúva pre akúkoľvek krajinu, len ak má Komisia riadne podložené informácie nasvedčujúce možnú existenciu výrazných deformácií v určitej krajine alebo odvetví danej krajiny. Komisia mala po nadobudnutí účinnosti nových ustanovení článku 2 ods. 6a základného nariadenia v decembri 2017 takéto informácie o známkach výrazných deformácií v prípade Číny. Komisia v októbri 2020 (53) uverejnila aj správu o deformáciách v Rusku a v prípade potreby môžu nasledovať ďalšie správy. Ďalej Komisia pripomenula, že správy sa na uplatňovanie článku 2 ods. 6a nevyžadujú. V článku 2 ods. 6a písm. c) sú opísané podmienky, za ktorých Komisia vydáva správy o krajine, pričom podľa článku 2 ods. 6a písm. d) navrhovatelia nie sú povinní správu využiť a podľa článku 2 ods. 6a písm. e) existencia správy o krajine nie je podmienkou na začatie prešetrovania podľa článku 2 ods. 6a. Podľa článku 2 ods. 6a písm. e) dostatočné dôkazy o výrazných deformáciách v akejkoľvek krajine, ktoré predložia navrhovatelia a ktoré spĺňajú kritériá článku 2 ods. 6a písm. b), postačujú na začatie prešetrovania na tomto základe. Pravidlá týkajúce sa výrazných deformácií špecifických pre jednotlivé krajiny sa preto uplatňujú na všetky krajiny bez rozdielu, a to bez ohľadu na existenciu správy o krajine. V dôsledku toho pravidlá týkajúce sa deformácií v krajine zo svojej podstaty neporušujú zásadu zaobchádzania podľa doložky najvyšších výhod.

(217)

Pokiaľ ide o druhé a tretie tvrdenie čínskej vlády a CCCME o údajnej nezlučiteľnosti článku 2 ods. 6a základného nariadenia s právom WTO, konkrétne s článkami 2.2 a 2.2.1.1 antidumpingovej dohody, ako aj o zistenia zo sporov DS473 a DS494, Komisia zopakovala svoj názor vyjadrený v odôvodneniach 72 a 73 predbežného nariadenia, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia je plne v súlade s povinnosťami, ktoré EÚ plynú z práva WTO. Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenie, že pojem výrazné deformácie uvedený v článku 2 ods. 6a základného nariadenia nie je uvedený medzi situáciami, v ktorých je prípustné vytvoriť normálnu hodnotu podľa článku 2.2 antidumpingovej dohody, Komisia pripomenula, že v tuzemských právnych predpisoch sa nemusia používať rovnaké termíny ako v uvedených dohodách, aby boli s nimi v súlade, a že je presvedčená, že článok 2 ods. 6a je plne v súlade s príslušnými pravidlami antidumpingovej dohody (a najmä s možnosťami vytvorenia normálnej hodnoty podľa článku 2.2 antidumpingovej dohody). V súvislosti so sporom DS494 Komisia navyše pripomenula, že EÚ, ako aj Ruská federácia sa odvolali proti zisteniam poroty, ktoré nie sú konečné, a teda podľa ustálenej judikatúry WTO nemajú právny štatút v systéme WTO, keďže neboli prijaté orgánom na urovnávanie sporov. V každom prípade sa v správe poroty v tomto spore konkrétne usúdilo, že ustanovenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia presahujú rámec predmetu uvedeného sporu. Pokiaľ ide o spor DS473, príslušné rozhodnutie sa netýkalo uplatňovania článku 2 ods. 6a základného nariadenia, ale osobitného ustanovenia článku 2 ods. 5 základného nariadenia. Komisia zastáva názor, že právo WTO, ako ho vykladá porota WTO a Odvolací orgán v spore DS473, umožňuje použiť údaje z tretej krajiny, ktoré sú náležite upravené, ak je takáto úprava nevyhnutná a opodstatnená. Existencia výrazných deformácií spôsobuje, že náklady a ceny vo vyvážajúcej krajine nie sú vhodné na vytvorenie normálnej hodnoty. Za týchto okolností sa v článku 2 ods. 6a základného nariadenia predpokladá, že náklady na výrobu a predaj sa vytvoria na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt vrátane cien a hodnôt vo vhodnej reprezentatívnej krajine, ktorá má podobnú úroveň rozvoja ako vyvážajúca krajina. V tejto súvislosti môže situácia existujúca v súvislosti s trhom s podobným výrobkom alebo jeho vstupmi (ako je ten, ktorý sa nachádza v Číne) predstavovať situáciu, v ktorej vývozcov predaj podobného výrobku na domácom trhu neumožňuje riadne porovnanie s vývozcovým predajom dotknutého výrobku na vývoz.

(218)

Pokiaľ ide o záväzky podľa oddielu 15 Protokolu o pristúpení Číny k WTO, Komisia pripomína, že v prípade antidumpingových konaní týkajúcich sa výrobkov z Číny sa pri určovaní normálnej hodnoty aj naďalej uplatňujú časti oddielu 15 protokolu, ktorých platnosť zatiaľ neuplynula, a to pokiaľ ide o štandard trhového hospodárstva, ako aj použitie metodiky, ktorá nie je založená na striktnom porovnaní s čínskymi cenami alebo nákladmi.

(219)

Komisia preto argumenty čínskej vlády a CCCME zamietla.

(220)

Výber reprezentatívnej krajiny podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia sa uskutočnil na základe týchto kritérií:

(221)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 172 a 173, Komisia sprístupnila dva záznamy do spisu týkajúce sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty a zainteresované strany vyzvala, aby k nim predložili pripomienky: záznam z 5. februára („prvý záznam“) a záznam zo 4. mája („druhý záznam“). V týchto záznamoch sa opisujú skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú relevantné kritériá, a rozoberajú pripomienky, ktoré predložili strany k týmto prvkom a k relevantným zdrojom. Posúdenie týchto skutočností a dôkazov, ako aj závery Komisie možno zhrnúť takto:

(222)

V prvom zázname Komisia identifikovala 55 krajín s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako Čína. V období prešetrovania Svetová banka zaradila tieto krajiny na základe ich hrubého národného dôchodku medzi krajiny s „vyšším stredným príjmom“. Bolo však známe, že značný objem výroby prešetrovaného výrobku prebieha iba v ôsmich z týchto krajín, a to v Brazílii, Indonézii, Kolumbii, Malajzii, Mexiku, Rusku, Thajsku a Turecku.

(223)

V prvom zázname Komisia poskytla informácie o relevantných ľahko dostupných údajoch, najmä o finančných informáciách spoločností vyrábajúcich prešetrovaný výrobok v Brazílii, Rusku, Thajsku a Turecku, a o dovoze suroviny do týchto krajín na výrobu prešetrovaného výrobku. V druhom zázname Komisia potvrdila dostupnosť finančných informácií jednej spoločnosti vyrábajúcej prešetrovaný výrobok v Malajzii, ako to určili zainteresované strany. V Indonézii, Kolumbii a Mexiku sa nenašli žiadne spoločnosti vyrábajúce prešetrovaný výrobok s ľahko dostupnými finančnými informáciami.

(224)

V druhom zázname Komisia skonštatovala, že podľa databázy Global Trade Atlas (ďalej len „databáza GTA“) viac ako 75 % dovozu drôtu z legovanej ocele (kód HS 722790) do Brazílie a Malajzie pochádzalo z ČĽR a krajín, ktoré nie sú členmi WTO, uvedených v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (55). Drôt z legovanej ocele predstavuje viac ako 45 % nákladov na výrobu spojovacích materiálov. Na základe toho Komisia usúdila, že hodnota dovozu drôtu z legovanej ocele bola pravdepodobne oslabená a nereprezentatívna v porovnaní s inými dostupnými reprezentatívnymi krajinami, ako je Thajsko alebo Turecko. Komisia preto dospela k záveru, že Brazília a Malajzia mali menej kvalitný súbor ľahko dostupných údajov o nedeformovanej hodnote a nepovažovali sa za vhodné reprezentatívne krajiny v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(225)

V druhom zázname Komisia vylúčila Rusko zo svojho posudzovania ako vhodnej reprezentatívnej krajiny v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, pretože všetky zainteresované strany sa zhodli, že Rusko nie je vhodnou reprezentatívnou krajinou pre toto prešetrovanie.

(226)

V druhom zázname Komisia poznamenala, že Thajsko bolo najväčším trhom vyrábajúcim štandardné a neštandardné spojovacie materiály v porovnaní so všetkými ostatnými potenciálnymi reprezentatívnymi krajinami a dvakrát väčším ako Turecko, pokiaľ ide o hodnotu výroby a domáci dopyt. Na základe týchto úvah Komisia oznámila svoj zámer použiť Thajsko ako vhodnú reprezentatívnu krajinu a použiť finančné údaje dostupné v prípade šiestich spoločností v Thajsku uvedených v druhom zázname v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia.

(227)

V nadväznosti na druhý záznam EIFI tvrdil, že Thajsko nie je vhodnou reprezentatívnou krajinou na základe týchto argumentov:

(228)

Údajné nekalé obchodné praktiky z Thajska neboli potvrdené žiadnym prebiehajúcim antidumpingovým prešetrovaním, a preto sa ďalej nebrali do úvahy. Pokiaľ ide o úroveň sociálnej a environmentálnej ochrany v Thajsku, v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia sa táto úroveň hodnotí len v prípade, že je k dispozícii viac ako jedna potenciálna reprezentatívna krajina. Keďže to nebol ten prípad v súčasnom prešetrovaní, ako je podrobne uvedené v tomto oddiele, argumenty EIFI v tejto súvislosti boli zamietnuté.

(229)

CCCME tvrdila, že niekoľkých výrobcov spojovacích materiálov v Thajsku vlastnia japonskí výrobcovia automobilov. Títo výrobcovia vyrábajú najmä neštandardné spojovacie materiály pre automobilový priemysel v Japonsku a na tento účel dovážajú vysokokvalitné suroviny od svojich prepojených podnikov v Japonsku. Tento vyššie ocenený dovoz sa teda premieta do priemernej dovoznej ceny, ktorá tak nie je reprezentatívna pre náklady čínskych výrobcov, ktorí vyrábali najmä štandardné spojovacie materiály s použitím lacnejších surovín. Okrem toho CCCME tvrdila, že dovozné ceny z Japonska nie sú nezávislé trhové ceny, keďže boli hlavne výsledkom transakcií medzi prepojenými podnikmi. Na základe týchto argumentov CCCME vo svojej žiadosti uviedla, že v prípade použitia Thajska ako reprezentatívnej krajiny by sa mali údaje o dovoze upraviť tak, že od celkového dovozu sa odpočíta dovoz z Japonska. Toto tvrdenie podporili vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky, spoločnosť Ningbo Jinding, a EFDA.

(230)

CCCME neposkytla žiadne dôkazy o rozsahu japonského dovozu surovín určených na výrobu neštandardných spojovacích materiálov špecificky používaných v automobilovom odvetví do Thajska. Podobne neboli poskytnuté žiadne dôkazy o tom, že dovoz sa uskutočňoval od prepojených strán ani že dovozné ceny boli deformované. Samotný cenový rozdiel medzi japonským dovozom a dovozom z iných tretích krajín do Thajska sa nepovažoval za dostatočný na vyvodenie záveru, že dovozné ceny z Japonska boli deformované.

(231)

EIFI tvrdil, že z informácií a argumentov, ktoré predložili CCCME a EFDA, vyplýva, že Thajsko nie je vhodnou reprezentatívnou krajinou. Zdôraznil však, že čínski vyvážajúci výrobcovia vyrábajú a vyvážajú do Únie všetky druhy spojovacích materiálov, konkrétne aj neštandardné spojovacie materiály.

(232)

Komisia na základe databázy GTA analyzovala japonské vývozné ceny štyroch hlavných surovín {t. j. 7228 30 [Tyče a prúty z legovanej ocele (inej ako nehrdzavejúcej), neupravené inak ako valcovaním za tepla, ťahaním za tepla alebo pretláčaním za tepla], 7227 90 [Tyče a prúty z legovanej ocele (inej ako nehrdzavejúcej), valcované za tepla, v nepravidelne navinutých zvitkoch], 7213 99 [Tyče a prúty, valcované za tepla, v nepravidelných navinutých zvitkoch, zo železa alebo z nelegovanej ocele, N.E.S.O.I.], 7213 91 [Tyče a prúty, valcované za tepla, v nepravidelne navinutých zvitkoch, zo železa alebo z nelegovanej ocele, s kruhovým prierezom s priemerom < 14 mm]}. Thajsko bolo počas obdobia prešetrovania jedným z piatich hlavných vývozných trhov Japonska, ktorý predstavoval 17 % jeho celkového vývozu týchto materiálov, zatiaľ čo prvých päť (okrem Číny) predstavovalo viac ako 60 %. Priemerná vývozná cena do Thajska bola o 17 % vyššia ako do ďalších z prvých piatich krajín (cena 0,90 EUR/kg pre Thajsko a 0,77 EUR/kg do ďalších z prvých piatich krajín vývozu). Na základe týchto informácií nemožno dospieť k záveru, že japonské vývozné ceny do Thajska sú neprimerane vysoké a nereprezentatívne.

(233)

Komisia na základe uvedených skutočností zamietla argument zainteresovaných strán, že dovozné ceny výrobných faktorov do Thajska boli nereprezentatívne alebo neprimerané.

(234)

CCCME, EFDA a jeden vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky tvrdili, že Malajzia je najvhodnejšou reprezentatívnou treťou krajinou na základe týchto argumentov:

(235)

Komisia zistila, že dovoz do Malajzie pod kódom HS 722790 z nedeformovaných zdrojov (t. j. zdrojov iných ako Čína a krajiny, ktoré nie sú členmi WTO) bol nižší ako objem dovozu do iných potenciálnych reprezentatívnych krajín a z hľadiska cien sa považoval za menej spoľahlivý. Na rozdiel od tvrdenia CCCME teda dovoz pod kódom HS 722790 do Thajska predstavoval približne 187 000 ton, a bol teda takmer dvanásťkrát vyšší ako objem dovozu do Malajzie, ktorý predstavoval 16 000 ton.

(236)

Komisia okrem toho nenašla v Malajzii žiadnu spoločnosť, ktorá by mala k dispozícii finančné údaje za rok 2019. Čo sa týka spoločnosti Chin Well Fasteners Co. Sdn. Bhd., ktorú navrhli zainteresované strany, výročná správa jej holdingovej spoločnosti (Chin Well Holdings Berhad) bola skutočne k dispozícii na webovom sídle spoločnosti. Výročná správa však obsahovala výkazy o finančnej situácii skupiny a holdingovej spoločnosti k 30. júnu 2020 (56). Na základe uvedenej správy (57) sa skupina venovala týmto činnostiam:

(237)

Výkaz ziskov a strát skupiny preto zahŕňal iné činnosti ako výrobu spojovacích materiálov v Malajzii, a to najmä výrobu spojovacích materiálov vo Vietname. Komisia teda nepovažovala za vhodné použiť na účely tohto prešetrovania výročnú správu spoločnosti Chin Well Holdings Berhad. Argumenty dotknutých zainteresovaných strán v tejto súvislosti boli preto zamietnuté.

(238)

EIFI a EFDA navrhli Taiwan ako vhodnú reprezentatívnu krajinu s tvrdením, že je jedným z najväčších výrobcov spojovacích materiálov na svete.

(239)

Ako sa uvádza v odôvodnení 220, jedným z kritérií výberu reprezentatívnej krajiny bola v súlade s článkom 2 ods. 6a základného nariadenia úroveň hospodárskeho rozvoja podobná Číne. Komisia na tento účel použila krajiny, ktoré majú podľa databázy Svetovej banky podobný hrubý národný dôchodok na obyvateľa ako Čína. Keďže medzi týmito krajinami nebol Taiwan, návrh zainteresovaných strán bol zamietnutý.

(240)

CCCME a EFDA takisto tvrdili, že zainteresované strany si nemohli primerane uplatniť svoje práva na obhajobu, keďže bez predplatného nemohli vyhľadávať v databázach, ako sú GTA a D&B. Komisia takisto neposkytla žiadne výpisy z databázy D&B, ani opis metodiky, ktorá sa v databáze D&B použila na získanie príslušných údajov. V dôsledku toho neboli zainteresovaným stranám poskytnuté údaje, ktoré sú základom určenia vhodnej reprezentatívnej krajiny.

(241)

Komisia riešila tieto obavy tým, že v otvorenom spise prípadu poskytla výpisy z databázy D&B o spoločnostiach v Thajsku a z databázy GTA o dovoze hlavných výrobných faktorov do Malajzie (pretože v prvom zázname chýbali) (58). Výpis z databázy D&B obsahoval odkazy na webové sídlo D&B s odkazom na všeobecnú metodiku, konkrétne na zbierku súvahy, výkazu ziskov a strát a základných pomerových ukazovateľov od viacerých spoločností na celom svete podľa krajiny, vrátane vysvetlení týchto základných pomerových ukazovateľov.

(242)

CCCME a EFDA napokon tvrdili, že niektoré zo šiestich spoločností v Thajsku uvedených v druhom zázname, ktorých finančné údaje sa mali použiť na určenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku pre vytvorenú normálnu hodnotu, neboli vhodné z týchto dôvodov:

(243)

EIFI súhlasil s posúdením týchto strán a poznamenal, že v prípade niektorých uvedených spoločností boli predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk príliš nízke (t. j. ziskové rozpätie nižšie ako minimálny cieľový zisk na úrovni 6 % stanovený v článku 7 ods. 2c základného nariadenia).

(244)

Komisia preskúmala informácie dostupné v prípade šiestich spoločností v Thajsku a na základe ich webových sídel potvrdila, že:

(245)

Neboli poskytnuté žiadne podložené dôkazy o tom, prečo bola úroveň predajných, všeobecných a administratívnych nákladov thajských spoločností príliš nízka. Minimálna úroveň zisku, ktorú uvádza EIFI, bola navyše úrovňou ziskovosti, ktorú môže výrobné odvetvie Únie primerane očakávať za normálnych podmienok hospodárskej súťaže v Únii, pred nárastom dumpingového dovozu z prešetrovanej krajiny (cieľový zisk), a nie je relevantná pri určovaní vhodnej reprezentatívnej krajiny.

(246)

Komisia sa na základe uvedenej analýzy rozhodla použiť Thajsko ako vhodnú reprezentatívnu krajinu a na vytvorenú normálnu hodnotu použiť finančné údaje piatich spoločností (59) v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(247)

Po určení Thajska ako vhodnej reprezentatívnej krajiny na základe všetkých uvedených prvkov nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou poslednou vetou základného nariadenia.

(248)

Vzhľadom na uvedenú analýzu sa Komisia rozhodla na účely článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia považovať Thajsko za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(249)

Na základe informácií, ktoré predložili zainteresované strany, a ďalších relevantných informácií, ktoré sú dostupné v spise, Komisia v prvom zázname stanovila východiskový zoznam výrobných faktorov, ako sú materiály, energia a práca, ktoré sa využívajú pri výrobe prešetrovaného výrobku.

(250)

V súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia Komisia identifikovala aj zdroje, ktoré sa majú použiť na stanovenie nedeformovaných cien a referenčných hodnôt. Hlavné zdroje, ktoré Komisia navrhla použiť, zahŕňali databázu GTA. Komisia napokon v tom istom zázname identifikovala kódy harmonizovaného systému (HS) výrobných faktorov, ktoré sa podľa informácií poskytnutých zainteresovanými stranami mali pôvodne použiť na analýzu údajov z databázy GTA.

(251)

Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli verejne dostupné informácie o nedeformovaných hodnotách jednotlivých výrobných faktorov uvedených v danom zázname.

(252)

Následne Komisia v druhom zázname aktualizovala zoznam výrobných faktorov na základe pripomienok strán a informácií poskytnutých vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky vo vyplnených dotazníkoch.

(253)

Na základe všetkých informácií predložených zainteresovanými stranami boli v prípade Thajska identifikované tieto výrobné faktory a ich zdroje na účely stanovenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia:

Tabuľka 1

Výrobné faktory a zdroje informácií

(254)

Na stanovenie nedeformovanej ceny surovín Komisia použila ako základ váženú priemernú dovoznú cenu CIF do reprezentatívnej krajiny, ako sa uvádza v databáze GTA, zo všetkých tretích krajín s výnimkou ČĽR a krajín uvedených v prílohe 1 k nariadeniu (EÚ) 2015/755 (61). Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR, keďže dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia (odôvodnenia 187 až 208) nebolo vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v Číne. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tieto deformácie nemali rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že rovnakými deformáciami je ovplyvnený aj vývoz. Vážená priemerná dovozná cena bola v prípade potreby upravená o dovozné clo. Po vylúčení dovozu do Thajska z ČĽR a krajín, ktoré nie sú členmi WTO, zostal objem dovozu surovín z iných tretích krajín reprezentatívny (v rozmedzí od 27,1 % do 99,9 %).

(255)

V prípade malého počtu výrobných faktorov predstavovali skutočné náklady, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, len zanedbateľný podiel celkových nákladov na suroviny v období prešetrovania. Keďže hodnota, ktorá sa v týchto prípadoch použila, nemala bez ohľadu na použitý zdroj žiadny citeľný vplyv na výpočet dumpingového rozpätia, Komisia pristupovala k týmto výrobným faktorom ako k spotrebným materiálom, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 268 a 269. Rovnaký prístup sa použil v prípade pary, ktorú používal jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Hoci para predstavovala zanedbateľnú časť jeho výrobných nákladov, vo všeobecnosti nie je medzinárodne obchodovanou ani verejne kótovanou komoditou. Vhodná referenčná hodnota ako taká nebola ľahko dostupná.

(256)

Komisia vyjadrila náklady na dopravu, ktoré vznikli vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky pri dodávke surovín, ako percentuálny podiel skutočných nákladov na suroviny a potom ten istý percentuálny podiel uplatnila na nedeformované náklady na tie isté suroviny, aby získala nedeformované náklady na dopravu. Komisia usúdila, že pomer medzi nákladmi vyvážajúceho výrobcu na suroviny a vykázanými nákladmi na dopravu by sa mohol v rámci tohto prešetrovania oprávnene použiť ako indikátor na účely odhadu nedeformovaných nákladov na suroviny pri dodávke do závodu spoločnosti.

(257)

CCCME vo svojich pripomienkach k druhému záznamu tvrdila, že Komisia by pri vytváraní normálnej hodnoty nemala zahrnúť dovozné clá na suroviny zaplatené v reprezentatívnej krajine, pretože i) na to neexistuje právny základ, a že ii) čínski vyvážajúci výrobcovia získavajú suroviny hlavne na domácom trhu v Číne. Strana tvrdila, že podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia v prípade, že sa Komisia opiera o reprezentatívnu krajinu, náklady, o ktoré sa opiera, musia byť „zodpovedajúcimi nákladmi na výrobu a predaj vo vhodnej reprezentatívnej krajine“ . Zodpovedajúce náklady v Číne by však nezahŕňali dovozné clá. CCCME navyše tvrdila, že údaje v databáze GTA sú založené na cenách CIF, a preto už zahŕňajú dodatočné náklady, ako sú náklady na medzinárodnú dopravu, poistenie a manipuláciu, ktoré nevznikajú v prípade domácich nákupov zo strany čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(258)

Komisia usúdila, že podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia by sa v normálnej hodnote mala zohľadniť nedeformovaná cena surovín v reprezentatívnej krajine (v tomto prípade v Thajsku) ako relevantná náhrada na vytvorenie normálnej hodnoty v krajine pôvodu. Preto by sa v nej mala zohľadniť cena, ktorú by výrobca spojovacích materiálov zaplatil v Thajsku za suroviny dodané k bráne závodu. Ak by sa dovozné clá nepripočítali, vo výslednej referenčnej hodnote by sa nezohľadnila nedeformovaná cena na thajskom trhu, ale iba priemerná cena CIF v krajinách vyvážajúcich dotknuté suroviny. To by bolo v rozpore s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, a tak sa tieto tvrdenia zamietli.

(259)

Komisia použila na stanovenie referenčnej hodnoty pre náklady práce najnovšiu štatistiku zverejnenú Thajským národným štatistickým úradom (62), ktorý uviedol podrobnejšie informácie o mzdách a nemzdových výhodách v rôznych hospodárskych odvetviach podľa štvrťroka ako Medzinárodná organizácia práce (ďalej len „MOP“). Thajský národný štatistický úrad uverejňuje podrobné informácie o mzdách v rôznych hospodárskych odvetviach v Thajsku. Komisia stanovila referenčnú hodnotu na základe odvetvia výrobného priemyslu a informácií uvedených v dokumente, ktorý vypracovala spoločnosť KPMG, o daniach a odvodoch v Thajsku (63). Komisia použila tieto informácie na stanovenie príspevkov na sociálne zabezpečenie platených zamestnávateľom. Komisia vypočítala hodinovú mzdu vo výrobe, ku ktorej pripočítala dodatočné náklady súvisiace s prácou, ktoré znáša zamestnávateľ.

(260)

Ako sa uvádza v odôvodnení 183, počas krížových kontrol na diaľku Komisia nebola schopná overiť skutočné hodiny, počas ktorých zamestnanci troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky pracovali na dotknutom výrobku. Spotreba práce u všetkých troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky bola preto založená na najlepších dostupných skutočnostiach v súlade s článkom 18 základného nariadenia. V prípade jedného z týchto vyvážajúcich výrobcov však Komisia dokázala zhromaždiť informácie o rozdiele medzi skutočne nahlásenými hodinami a skutočne odpracovanými hodinami jeho zamestnancov. Priemerný počet hodín práce na kilogram vyrobeného prešetrovaného výrobku sa použil v prípade všetkých troch vyvážajúcich výrobcov ako najlepšie dostupné skutočnosti.

(261)

Na stanovenie referenčnej hodnoty pre elektrinu Komisia použila kalkuláciu ceny elektriny pre podnikateľské subjekty, priemyselné a štátne podniky, ktorá bola k dispozícii na webovom sídle Metropolitného orgánu pre elektrinu (64), 4.2 Tarifa podľa času využívania. Referenčná hodnota bola stanovená na základe ceny za elektrinu zverejnenej za fakturačný mesiac november 2018 a príslušnej ročnej miery inflácie (65). Komisia použila údaje o priemyselných cenách elektriny v príslušnom pásme spotreby 4.2.3: Menej ako 12 kV.

(262)

Referenčná hodnota bola stanovená pre každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky na základe príslušného odberu v špičke a mimo špičky, pokiaľ boli tieto údaje dostupné. Výsledná spotreba bola priradená k sadzbám v špičke a mimo špičky. Ak vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky nerozlišoval spotrebu v špičke a mimo špičky, použili sa sadzby v špičke.

(263)

Množstvo odobratej elektriny v kW bolo stanovené na základe počtu zamestnancov zamestnaných vo výrobe dotknutého výrobku s cieľom odvodiť priemerný počet pracovných hodín v snahe poskytnúť fixné náklady. Vážená priemerná sadzba počas špičky, ako aj mimo nej bola stanovená ako príslušná referenčná hodnota pre každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky.

(264)

Na stanovenie referenčnej hodnoty pre plyn Komisia použila ceny plynu pre podniky (priemyselných používateľov) v Thajsku, ktoré zverejnil Úrad pre politiku a plánovanie v oblasti energetiky ministerstva energetiky (66). Ceny sa líšili v závislosti do objemu spotreby. Komisia použila príslušné ceny z tabuľky 7.2-4: Konečná spotreba energie na obyvateľa. Komisia použila ako referenčnú hodnotu najnovšie údaje týkajúce sa roku 2019.

(265)

Komisia na stanovenie referenčnej hodnoty zemného plynu prepočítala spotrebu z 1 000 ton ropného ekvivalentu na meter kubický (67).

(266)

V prípade elektriny aj plynu Komisia použila čisté ceny (bez DPH).

(267)

Cenu vody v Thajsku zverejňuje Provinčný vodárenský úrad (68). Na stanovenie referenčnej ceny vody Komisia použila priemernú sadzbu vo všetkých regiónoch, v prípade ktorých boli príslušné informácie verejne dostupné.

(268)

Z dôvodu vysokého počtu výrobných faktorov vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky boli niektoré suroviny, ktoré majú len zanedbateľnú váhu v celkových výrobných nákladoch vyvážajúceho výrobcu a zanedbateľný vplyv na úrovni druhu výrobku, spojené do skupiny spotrebných materiálov.

(269)

Komisia vypočítala percentuálny podiel spotrebných materiálov na celkových nákladoch na suroviny a tento percentuálny podiel uplatnila na prepočítané náklady na suroviny, keď použila zistené nedeformované ceny.

(270)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(271)

Na stanovenie nedeformovanej a primeranej sumy na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk Komisia použila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk piatich spoločností v Thajsku, ktoré boli identifikované ako spoločnosti vyrábajúce spojovacie materiály, ako sa konštatuje v odôvodnení 246. Preto, ako sa uvádza v tomto odôvodnení, Komisia použila hodnoty týkajúce sa finančných údajov za roky 2019 a 2020, keďže išlo o najnovšie údaje, ktoré mala Komisia k dispozícii. Išlo o týchto päť spoločností:

(272)

Na základe opísaných nedeformovaných cien a referenčných hodnôt Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(273)

Na účely stanovenia nedeformovaných priamych výrobných nákladov pre každý právny subjekt vyrábajúci a vyvážajúci dotknutý výrobok Komisia v prípade každého vyvážajúceho výrobcu nahradila výrobné faktory zakúpené od neprepojených strán výrobnými faktormi uvedenými v tabuľke 1.

(274)

Po prvé, Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady na základe výrobných faktorov zakúpených každou spoločnosťou. Potom použila nedeformované jednotkové náklady na skutočnú spotrebu jednotlivých výrobných faktorov každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky.

(275)

Po druhé, s cieľom získať celkové nedeformované priame výrobné náklady Komisia pripočítala režijné náklady spojené s výrobou. Režijné náklady spojené s výrobou, ktoré vznikli vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, sa zvýšili o náklady na suroviny a spotrebné materiály uvedené v odôvodneniach 268 a 269 a následne sa vyjadrili ako podiel z priamych výrobných nákladov skutočne vynaložených jednotlivými vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady.

(276)

Napokon Komisia pripočítala predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk určené na základe piatich thajských spoločností (pozri odôvodnenia 486 a 487). Predajné, všeobecné a administratívne náklady vyjadrené ako percentuálny podiel priamych výrobných nákladov a uplatnené na nedeformované celkové priame výrobné náklady dosiahli 12,4 %. Zisk vyjadrený ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnený na celkové nedeformované priame výrobné náklady dosiahol 6,2 %.

(277)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(278)

Traja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vyvážali do Únie priamo nezávislým zákazníkom, preto sa ich vývozná cena stanovila na základe skutočne zaplatenej alebo splatnej vývoznej ceny v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(279)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na základe cien zo závodu. Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Na základe skutočných údajov spolupracujúcej spoločnosti sa vykonali úpravy o poplatky za manipuláciu, prepravné, poistenie, balenie, úverové náklady a bankové poplatky.

(280)

V prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku s cieľom vypočítať dumpingové rozpätie.

(281)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky Komisia vypočítala vážené priemerné dumpingové rozpätie stanovené pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia.

(282)

Ako sa uvádza v odôvodnení 176, úroveň spolupráce zo strany vyvážajúcich výrobcov v Číne sa považovala za nízku. V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v Číne preto Komisia považovala za vhodné stanoviť dumpingové rozpätie na základe najvyššieho dumpingového rozpätia stanoveného pre najreprezentatívnejší druh výrobku, ktorý predávajú vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky. Komisia preto považovala za vhodné stanoviť celoštátne dumpingové rozpätie vzťahujúce sa na všetkých ostatných nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na úrovni 86,5 %.

(283)

Konečné dumpingové rozpätia, pri zohľadnení pripomienok zainteresovaných strán po konečnom poskytnutí informácií, ktoré sa riešia ďalej v oddiele 3.9, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(284)

EIFI zopakoval, že CCCME nemožno považovať za reprezentatívnu organizáciu a v rámci súčasného prešetrovania by jej nemalo byť udelené postavenie zainteresovanej strany z týchto dôvodov:

(285)

CCCME predložila Komisii 20 splnomocnení (69), ktoré vydali výrobcovia spojovacích materiálov v Číne a ktoré oprávňujú CCCME k ich zastupovaniu v súčasnom prešetrovaní. Táto informácia bola zainteresovaným stranám riadne k dispozícii na kontrolu. Dôvodmi, ktoré uviedol EIFI, sa nespochybňuje to, že CCCME je oprávnená zastupovať výrobcov v tomto prešetrovaní, a preto sa jeho tvrdenie zamieta. Komisia preto usúdila, že CCCME je zainteresovanou stranou v rozsahu, v akom zastupuje týchto konkrétnych výrobcov spojovacích materiálov v Číne.

(286)

CCCME a EFDA zopakovali svoje tvrdenie, že najvhodnejšou reprezentatívnou treťou krajinou v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia je z viacerých dôvodov Malajzia, a nie Thajsko. Okrem iného tvrdili, že spoločnosti v Malajzii vyrábajú najmä štandardné spojovacie materiály, a preto je ich sortiment výrobkov podobný sortimentu čínskych výrobcov.

(287)

Vo vzťahu k dovoznej cene drôtu z legovanej ocele (HS 722790), suroviny na výrobu spojovacích materiálov, do Malajzie, CCCME tvrdila, že je reprezentatívna, pretože je veľmi podobná úrovni dovoznej ceny do iných krajín, ako je Turecko alebo EÚ, pričom dovozné ceny tej istej suroviny do Thajska (ak sa zahrnie japonský dovoz) nie sú v súlade s dovoznou cenou v týchto iných krajinách, a preto ich nemožno považovať za reprezentatívne.

(288)

CCCME ďalej tvrdila, že pokiaľ ide o objem dovozu tej istej suroviny [drôt z legovanej ocele (HS 722790)] do Malajzie, v relatívnom vyjadrení pochádza väčšina dovozu do Malajzie a Thajska z Číny a krajín, ktoré nie sú členmi WTO. Relatívna kvantitatívna analýza teda nemôže byť platným dôvodom, prečo si Komisia vybrala Thajsko pred Malajziou. Skutočnosť, že zostávajúci objem dovozu drôtu z legovanej ocele (po odpočítaní dovozu z Číny a iných zdrojov z krajín, ktoré nie sú členmi WTO) je nižší v Malajzii ako v Thajsku, neznamená, že je nereprezentatívny, keďže by stále predstavoval 16 000 ton, čo možno považovať za dostatočné na to, aby sa považoval za reprezentatívny. Komisia navyše neposkytla žiadne dôkazy o tom, že dovozná cena do Malajzie nie je na tomto základe reprezentatívna ani že dovozná cena v Thajsku by bola reprezentatívnejšia len z dôvodu väčšieho množstva dovozu.

(289)

CCCME dodala, že nie je odôvodnené, že Komisia sa zamerala len na objemy dovozu drôtu z legovanej ocele (HS 722790), aby vylúčila Malajziu, zatiaľ čo dovoz iných surovín (HS 721391, HS 721399 a HS 722830) spolu predstavuje približne rovnaký percentuálny podiel celkových výrobných nákladov čínskych výrobcov spojovacích materiálov. Keď sa totiž zoberú všetky štyri suroviny spolu, 70 % dovozu do Malajzie pochádza z krajín iných ako ČĽR a krajín, ktoré nie sú členmi WTO, pričom v Thajsku iba 54 % dovozu týchto štyroch surovín pochádza z iných zdrojov ako z ČĽR a krajín, ktoré nie sú členmi WTO.

(290)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 224, viac ako 75 % dovozu drôtu z legovanej ocele (HS 722790) do Malajzie pochádzalo z ČĽR a krajín, ktoré nie sú členmi WTO. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 235, dovoz tej istej suroviny do Thajska bol takmer dvanásťkrát vyšší. Komisia usúdila, že tieto skutočnosti samé osebe postačujú na to, aby sa dospelo k záveru, že malajzijský dovoz je z hľadiska cien menej vhodný ako thajský dovoz, pretože bol zjavne ovplyvnený hospodárskou súťažou s dovozom z ČĽR a krajín, ktoré nie sú členmi WTO, ktorý spolu predstavoval viac ako 80 % všetkého dovozu tejto suroviny do Malajzie. V druhom zázname Komisia skutočne uviedla, že dovozná cena z iných zdrojov do Malajzie bola v súlade s veľmi nízkou dovoznou cenou z ČĽR a iných krajín, ktoré nie sú členmi WTO. Táto cena vo výške 4,43 CNY/tona bola bližšie k dovoznej cene z ČĽR a iných krajín, ktoré nie sú členmi WTO, (3,9 CNY/tona) ako k dovoznej cene do Turecka (4,93 CNY/tona), ako tvrdila strana.

(291)

Okrem toho na základe údajov vyvážajúcich výrobcov v ČĽR zaradených do vzorky predstavovali ostatné tri hlavné suroviny spoločne (HS 721391, HS 721399 a HS 722830) nižší podiel na výrobných nákladoch spojovacích materiálov ako drôt z legovanej ocele (HS 722790) najmenej o 10 %. Komisia však podobne poskytla informácie o relatívnej váhe dovozu týchto iných surovín z ČĽR a krajín, ktoré nie sú členmi WTO, v druhom zázname, ktorá bola vyššia v Malajzii ako v Thajsku, s výnimkou jednej z nich (HS 721391). Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Malajzia nepovažovala za vhodnú reprezentatívnu krajinu v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Sortiment spojovacích materiálov vyrobených v Malajzii sa preto neanalyzoval a tvrdenia v tejto súvislosti boli zamietnuté.

(292)

CCCME ďalej tvrdila, že absencia údajov z databázy D&B týkajúcich sa malajzijských výrobcov je medzerou v analýze Komisie, a to konkrétne v tom zmysle, že Komisia nikdy neposkytla údaje z databázy D&B za Malajziu zainteresovaným stranám, ako to urobila v prípade krajín uvedených v prvom zázname. Napriek skutočnosti, že CCCME vo svojich pripomienkach k druhému záznamu zdôraznila význam spoliehania sa na auditované účtovné závierky spoločností v porovnaní s údajmi z databázy D&B, nezdá sa, že by sa Komisia vôbec pokúsila hľadať takéto údaje v prípade Malajzie alebo Thajska.

(293)

EFDA poznamenalo, že údajná absencia finančných údajov o malajzijských spoločnostiach je spôsobená vlastnou nečinnosťou Komisie, keďže Komisia poskytla extrakty z databázy D&B v prípade viacerých krajín, no v prípade Malajzie tak odmietla urobiť. EFDA zároveň poznamenalo, že neexistuje možnosť, že by databáza D&B neobsahovala žiadne informácie o malajzijských výrobcoch spojovacích materiálov, a uviedlo, že na webovom sídle D&B sa skutočne uvádza osemdesiatpäť spoločností pod jedným z kódov NACE relevantných pre prešetrovaný výrobok.

(294)

Vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky, spoločnosť Ningbo Jinding, získal z malajzijského registra auditované účtovné závierky 11 malajzijských výrobcov spojovacích materiálov a Komisii navrhol troch z nich (ktorí boli ziskoví).

(295)

CCCME dodala, že údaje, ktoré má teraz Komisia k dispozícii z auditovaných účtovných závierok malajzijských spoločností, sú oveľa spoľahlivejšie ako údaje z databázy D&B týkajúce sa thajských spoločností, pretože:

(296)

V súvislosti s údajmi dostupnými za výrobcov spojovacích materiálov v Malajzii, ako sa uvádza v odôvodnení 223, Komisia v druhom zázname potvrdila dostupnosť finančných informácií jednej spoločnosti vyrábajúcej prešetrovaný výrobok v Malajzii. Poskytnutie údajov z databázy D&B o tejto spoločnosti teda nebolo potrebné, keďže niektoré zainteresované strany takisto identifikovali túto spoločnosť a poskytli audítorsky overené účty skupiny v spise, ktorý je otvorený pre všetky zainteresované strany tohto prípadu. Ďalej treba poznamenať, že Komisia v súlade so svojou štandardnou praxou používa databázy, ktoré má k dispozícii (ako Bloomberg a D&B), na identifikáciu výrobcov vo všetkých potenciálnych reprezentatívnych krajinách vrátane Malajzie a Thajska. Komisia sa vo svojom prieskume snaží identifikovať výrobcov prešetrovaného výrobku pomocou úplného súboru finančných údajov relevantných pre obdobie prešetrovania, aby mohla určiť predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk pre vytvorenú normálnu hodnotu. Skutočnosť, že zainteresované strany našli výrobcov v Malajzii podľa kódov NACE relevantných pre prešetrovaný výrobok, nepotvrdzuje, že skutočne ide o výrobcov prešetrovaného výrobku s úplným súborom finančných údajov relevantných pre obdobie prešetrovania. Hoci Komisia nespochybňuje užitočnosť audítorsky overených účtov, ak sú k dispozícii, poznamenáva, že CCCME nepreukázala, ako štandardizovaný základ vykazovaných údajov v databáze D&B zvyšuje neistotu týkajúcu sa presného rozsahu údajov. Rozdiely v údajoch, ktoré sa objavili medzi audítorsky overenými účtami spoločnosti Ningbo Jinding a údajmi tejto spoločnosti v databáze D&B, v skutočnosti spôsobuje to, že informácie o príjmoch zahrnuté v databáze D&B sa týkajú odhadovaných príjmov v roku 2014, zatiaľ čo príjmy v prezentovaných audítorsky overených účtoch sa týkajú skutočných príjmov v roku 2014. Napokon audítorky overené účty troch malajzijských výrobcov poskytnuté po konečnom poskytnutí informácií sa ďalej nezohľadňovali, keďže, ako sa uvádza v odôvodnení 291, Malajzia sa nepovažovala za vhodnú reprezentatívnu krajinu v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Tvrdenia strán sa preto zamietajú.

(297)

CCCME a EFDA zopakovali svoju požiadavku, že ak by sa Thajsko použilo ako reprezentatívna krajina, údaje o dovoze týkajúce sa štyroch hlavných surovín (HS 721391, HS 721399, HS 722790 a HS 722830) by sa mali upraviť odpočítaním dovozu z Japonska od celkového dovozu, pretože je neprimerane vysoko ocenený. Toto tvrdenie podporil vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky, spoločnosť Wenzhou. Strany konkrétne tvrdili, že japonský dovoz valcovaného drôtu do Thajska sa týka najmä tried vysokej kvality, ktoré sa používajú pri spojovacích materiáloch do automobilov. Sú oveľa drahšie ako valcovaný drôt triedy nižšej kvality, ktorý používajú čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, ktorí vyrábajú hlavne štandardné spojovacie materiály. Tieto strany tvrdili, že Thajsko má intenzívnu automobilovú výrobu, ktorá si vyžaduje značné objemy spojovacích materiálov vyrábaných pomocou valcovaného drôtu špeciálnej triedy, pričom v Thajsku existuje iba jeden domáci dodávateľ takejto špeciálnej triedy, a to iba s obmedzenou kapacitou. Preto je potrebné dovážať značné množstvo valcovaného drôtu špeciálnej triedy. Keďže v regióne ASEAN nie sú žiadni iní výrobcovia valcovaného drôtu špeciálnej triedy ako Japonsko (okrem uvedeného domáceho výrobcu v Thajsku), dovoz sa nevyhnutne realizoval z tejto krajiny.

(298)

Tieto strany ďalej tvrdili, že dovozné ceny štyroch hlavných surovín z Japonska do Thajska nie sú reprezentatívne, a to na základe skutočnosti, že ich dovozné ceny by boli vyššie ako dovozné ceny alebo ceny na domácom trhu týchto materiálov na iných trhoch (ako Turecko, EÚ, USA atď.). CCCME dodala, že Komisia nemala analyzovať japonské vývozné ceny na rôzne trhy, ale skôr porovnávať japonské dovozné ceny s dovoznými cenami z iných krajín do Thajska. CCCME preto vo svojej žiadosti uviedla, že Komisia by sa mala opierať buď o údaje o thajskom dovoze s vylúčením dovozu z Japonska, alebo o údaje o dovoze z krajín združenia ASEAN do Thajska, alebo v prípade týchto materiálov použiť thajskú cenu na domácom trhu.

(299)

Čínska vláda podporila tvrdenie, že valcované drôty dovážané z Japonska sa používajú na výrobu spojovacích materiálov určených pre automobilový priemysel v Thajsku a že ich cenová úroveň je preto neobvykle vysoká. Keďže z ČĽR sa do EÚ vyváža len málo spojovacích materiálov do automobilov, v referenčnej hodnote použitej na stanovenie normálnej hodnoty sa nezohľadňujú zodpovedajúce náklady na valcovaný drôt používaný v spojovacích materiáloch vyvážaných z Číny do EÚ.

(300)

EFDA takisto tvrdilo, že rozdiel medzi kódmi HS 721391 a HS 721399 je len v rozmere valcovaného drôtu, ktorý ako taký nemôže odôvodniť významný rozdiel v priemernej dovoznej cene podľa kódu HS. Tvrdilo, že tento cenový rozdiel s väčšou pravdepodobnosťou vychádza zo skutočnosti, že pod kódom HS 721391 predstavoval dovoz z Japonska iba 9 %, zatiaľ čo pod kódom HS 721399 predstavoval 65 %. Spoločnosť Wenzhou dodala, že ich nákupná cena surovín pod kódmi HS 721391 a HS 721399 bola podobná.

(301)

Žiadna z uvedených zainteresovaných strán nepodložila svoje tvrdenia týkajúce sa podielu valcovaného drôtu špeciálnej triedy na výrobu neštandardných spojovacích materiálov používaných v automobilovom odvetví na celkovom japonskom dovoze do Thajska alebo toho, ako odlíšiť surovinu špeciálnej triedy spomedzi štyroch kódov HS, hoci sa toto prešetrovanie vzťahovalo aj na neštandardné spojovacie materiály a surovina špeciálnej triedy sa môže používať na ich výrobu. Na základe dôverných údajov, ktoré predložila jedna zo strán, spojovacie materiály pre automobilové odvetvie predstavovali v roku 2018 menej ako 50 % celkového dopytu po priemyselných spojovacích materiáloch v Thajsku, čiže v Thajsku existoval dopyt po surovinách na štandardné aj neštandardné spojovacie materiály. Zároveň japonský dovoz štyroch hlavných surovín do Thajska predstavuje približne 33 % celkového dovozu týchto materiálov, pričom stranám v ich podaniach chýbali dôkazy o tom, koľko z nich bolo určených na neštandardné spojovacie materiály, resp. na spojovacie materiály vôbec (keďže tento materiál sa použil aj na iné výrobky).

(302)

Pokiaľ ide o cenový rozdiel medzi japonským dovozom a dovozom z iných tretích krajín do Thajska, po prvé, thajské dovozné ceny z Japonska, ktoré strany porovnávali, zahŕňali clá, zatiaľ čo ceny na iných trhoch nie. Po druhé, Komisia usúdila, že porovnanie cien medzi priemernou japonskou dovoznou cenou do Thajska a priemernými úrovňami cien na iných trhoch, ako ich poskytli zainteresované strany, nebolo zmysluplné, pretože sa ním neporovnávalo porovnateľné. Kým japonské ceny do Thajska, ako tvrdili tieto strany, nezahŕňali valcovaný drôt nešpeciálnej triedy, priemerná cena na iných trhoch zahŕňala obe strany – valcovaný drôt špeciálnej a nešpeciálnej triedy, a preto takéto porovnanie neviedlo k zmysluplným výsledkom a zamietlo sa. Komisia preto v záujme porovnania zvážila ceny všetkých dovozov do Thajska (vrátane valcovaného drôtu špeciálnej a nešpeciálnej triedy) s dovážanými alebo domácimi cenami na iných trhoch, ktoré strany predložili. Z porovnania založeného na priemernej cene všetkých tried valcovaného drôtu pod príslušnými kódmi HS vyplynulo, že výrazné cenové rozdiely existovali len pri dvoch druhoch, ktoré vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky používal v menších množstvách. Preto samotný cenový rozdiel nebol podstatný. A napokon strany neodôvodnili, prečo by rozdiel v rozmere valcovaného drôtu nemohol mať významný vplyv na ceny. Nákupná cena spoločnosti Wenzhou bola deformovaná, a preto ju nebolo možné zohľadniť.

(303)

Vzhľadom na to, že i) strany nepredložili lepšie podložené údaje o tom, koľko surovín dovezených z Japonska bolo určených na neštandardné spojovacie materiály a ako odlíšiť surovinu špeciálnej triedy spomedzi štyroch kódov HS, že ii) existoval primeraný dopyt po surovinách na výrobu štandardných aj neštandardných spojovacích materiálov v Thajsku a že iii) priemerný cenový rozdiel medzi dovozom do Thajska a priemernou cenou valcovaného drôtu na iných trhoch nebol relevantný, ako sa uvádza v predchádzajúcom odôvodnení, neexistovali žiadne dôvody na vyvodenie záveru, že japonský vývoz do Thajska nebol reprezentatívny, a preto by sa mal vylúčiť. Tvrdenia strán v tejto súvislosti sa teda zamietli.

(304)

CCCME ďalej zopakovala, že finančné údaje určitých thajských výrobcov by sa nemali používať na určenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku. Konkrétne, spoločnosti Topy Thailand, Thaisin Metals Industries Co., Ltd. a S.J Screwthai nevyrábali výrobky porovnateľné s čínskymi výrobcami, preto odlišné zameranie výrobkov týchto výrobcov nevyhnutne znamenalo, že ich náklady a finančné údaje boli veľmi odlišné a neboli porovnateľné s výrobkami čínskych výrobcov zaradených do vzorky.

(305)

EFDA takisto tvrdilo, že spoločnosť Topy Thailand nevyrába prešetrovaný výrobok, a preto by mala byť vylúčená. Konkrétne, podložky vyrábané spoločnosťou Topy Thailand, ako vyplýva z webového sídla spoločnosti skupiny v Japonsku, boli prítlačné podložky, ktoré boli úplne odlišné od podložiek, ktoré boli predmetom súčasného prešetrovania. Zároveň sa údaje spoločnosti Topy Thailand zdali nespoľahlivé, pretože konsolidovaný zisk skupiny Topy Group vo výročnej správe za rok 2020 zodpovedal konsolidovanému zisku, ktorý Komisia použila v prípade spoločnosti Topy Thailand.

(306)

CCCME tvrdila, že údaje v databázach D&B a Orbis (ďalej len „Orbis“) (71) sú vo všeobecnosti a predovšetkým v prípade vybraných thajských výrobcov úplne nespoľahlivé, pretože v rámci týchto dvoch databáz boli nezrovnalosti. CCCME tvrdila, že údaje zahrnuté v týchto databázach sú odhadmi, a považovala za nevhodné, aby sa Komisia opierala o takéto odhady, keďže finančné údaje súkromných spoločností v Thajsku nie sú verejné, a preto nie je možné, aby sa tieto databázy opierali o skutočné číselné údaje. CCCME dodala, že databázy D&B alebo Orbis môžu byť spoľahlivé iba v prípadoch, keď boli účtovné závierky zverejnené.

(307)

Pokiaľ ide o výrobcov v Thajsku, prešetrovaním sa nepotvrdili tvrdenia, že nevyrábajú prešetrovaný výrobok. Ako sa uvádza v odôvodnení 244, v sortimente výrobkov týchto spoločností sa vyrábalo niekoľko druhov spojovacích materiálov, ktoré patrili do prešetrovaného výrobku. Na webovom sídle spoločnosti Topy Thailand (72) sa takisto preukázalo, že spoločnosť vyrába štandardné podložky, ktoré sú súčasťou prešetrovaného výrobku, a nielen prítlačné podložky, ako sa tvrdilo. Komisia preto potvrdila, že vybrané spoločnosti v Thajsku boli priamo alebo nepriamo prepojené s výrobou a predajom prešetrovaného výrobku a všetky tvrdenia v tejto súvislosti boli zamietnuté.

(308)

Okrem toho v súvislosti s tvrdením, že údaje v databáze D&B sú nespoľahlivé, ako sa uvádza v predchádzajúcich odôvodneniach, Komisia poznamenáva, že konsolidovaný zisk skupiny Topy Group je výsledkom príjmov a nákladov skupiny vo vzťahu k stranám mimo skupiny a zisky v rámci skupiny sa eliminujú na účtoch na úrovni skupiny. Vzhľadom na to nie je podobná výška zisku na úrovni jednej spoločnosti skupiny a skupiny ako celku nezvyčajná a nepotvrdzuje, že údaje z databázy D&B o spoločnosti Topy Thailand sú nespoľahlivé. Výročná správa skupiny Topy Group, ktorú predložilo EFDA, neprináša do tejto záležitosti žiadne nové svetlo, pretože poskytuje iba konsolidované číselné údaje skupiny, a teda nespochybňuje výkonnosť tohto thajského subjektu.

(309)

Nezrovnalosti medzi údajmi z databázy Orbis a D&B môžu byť výsledkom odlišného opisu finančnej položky získanej databázou alebo odlišnej úrovne správy o spoločnosti/skupine, a preto nie sú ako také dôkazom toho, že údaje sú nespoľahlivé. Okrem toho sa tieto údaje získavajú od spoločností a nemusia byť nevyhnutne verejne dostupné. Strana takisto nedokázala, že databázy Orbis a D&B boli spoľahlivé iba v prípadoch, keď boli účtovné závierky zverejnené. Argumenty predložené v tejto súvislosti sa preto zamietli.

(310)

Nakoniec CCCME tvrdila, že ak Komisia použila finančné údaje thajských spoločností, je potrebné vykonať úpravu ziskových rozpätí tak, aby sa zohľadnili náklady na suroviny bez dovozu z ČĽR a iných krajín, ktoré nie sú členmi WTO. V tejto súvislosti strana nepreukázala, ako by takáto úprava bola relevantná pre tieto konkrétne spoločnosti v Thajsku a že vylúčenie dovozu z ČĽR a iných krajín, ktoré nie sú členmi WTO, bolo pre tieto konkrétne spoločnosti relevantné. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(311)

V súvislosti s najlepšími dostupnými skutočnosťami, ktoré sa použili s ohľadom na spotrebu práce v súlade s článkom 18 základného nariadenia, spoločnosť Jiangsu tvrdila, že hodiny, ktoré Komisia použila na výpočet, neboli časom, keď zamestnanec vstupuje do výrobnej linky alebo z nej odchádza, ale časom, kedy zamestnanec vstupuje do priestorov továrne alebo z nich odchádza. Zásada osemhodinového pracovného dňa by sa mala vykladať ako maximálny pracovný čas v rámci pracovného dňa a úpravy, ktoré Komisia použila, boli neprimerané, pričom viedli k absurdným výsledkom. Komisia mala použiť osemhodinový pracovný deň, pretože je zakotvený v dohovore o pracovnom čase (73), ktorý členské štáty EÚ ratifikovali. Čína okrem toho prijala zásadu osemhodinového pracovného dňa, a preto by sa osem hodín malo vykladať ako maximálny pracovný čas v rámci pracovného dňa.

(312)

Komisia usúdila, že čas vstupu do priestorov továrne a odchodu z priestorov továrne v spoločnosti Jiangsu bol na výpočet skutočného pracovného času primeraný, keďže neexistoval žiadny iný dôvod, prečo by zamestnanec mal byť v priestoroch továrne, okrem samotnej práce, prípadne tieto iné dôvody spoločnosť Jiangsu neposkytla. Treba poznamenať, že priemerný počet odpracovaných hodín za deň, ako ho vypočítala Komisia, prevyšoval štandard ôsmich pracovných hodín, čo bolo primerané vzhľadom na skutočnosť, že nadčasové hodiny zaznamenávala aj samotná spoločnosť Jiangsu. Tvrdenia strany v tejto súvislosti sa preto zamietli.

(313)

Spoločnosť Jiangsu ďalej tvrdila, že Komisia neposkytla žiadne vysvetlenie, na akom základe stanovila hodinové náklady práce, ale poskytla iba odkaz na zdroj. Skutočné hodiny odpracované za týždeň vo výrobnom priemysle v Thajsku sú oveľa dlhšie ako štyridsať hodín týždenne. Spoločnosť Jiangsu uviedla, že na základe zdroja, ktorý použila Komisia, približne 67 % zamestnancov vo výrobnom odvetví v Thajsku odpracovalo štyridsať až štyridsaťdeväť hodín. Okrem toho sa v súčasnosti účinnom zákone na ochranu práce v Thajsku stanovuje, že maximálny pracovný čas v týždni je štyridsaťosem hodín, čo by preto bolo vhodnejším základom na stanovenie hodinových nákladov práce.

(314)

Komisia použila na výpočet nákladov práce za hodinu štyridsať hodín týždenne (t. j. mesačné náklady práce v reprezentatívnej krajine boli vydelené štyrmi týždňami a potom vydelené štyridsiatimi hodinami za týždeň), čo je štandardný počet odpracovaných hodín za týždeň (osem hodín denne vynásobených piatimi pracovnými dňami). Skutočnosť, že 67 % zamestnancov vo výrobnom odvetví v Thajsku pracuje štyridsať až štyridsaťdeväť hodín týždenne, nepreukazuje, koľko zamestnancov pracuje štyridsať hodín alebo viac ako štyridsať hodín, zatiaľ čo v zákone na ochranu práce v Thajsku sa stanovuje maximálny pracovný čas, ale nie ten skutočný. Tvrdenie strany v tejto súvislosti sa preto zamietlo.

(315)

Spoločnosť Ningbo Jinding tvrdila, že Komisia nemala použiť pevne stanovený počet pracovných hodín na kilogram vyrobených spojovacích materiálov, ktorý sa zistil v spoločnosti Jiangsu, pretože produktivita spoločnosti Jiangsu je výrazne vyššia ako produktivita spoločnosti Ningbo Jinding v dôsledku skutočnosti, že spoločnosť Jiangsu používa vo výrobnom procese kovanie za tepla. Táto strana dodala, že uplatňovanie dostupných skutočností Komisiou by malo byť primerané, najmä by nemalo viesť k úplne neprimeraným výsledkom, obzvlášť ak uplatňovanie dostupných skutočností nevyplýva z nedostatočnej spolupráce, ako v tomto prípade. EFDA podporilo toto tvrdenie a poznamenalo, že Komisia nafúkla náklady práce, a tým aj dumpingové rozpätia.

(316)

Spoločnosť Ningbo Jinding takisto zopakovala svoju požiadavku opierať sa o štandardný pracovný čas, pričom tvrdila, že boli poskytnuté dôkazy o tom, že spoločnosť dodržiava a presadzuje pracovné právo ČĽR, v ktorom sa vymedzuje osem pracovných hodín za pracovný deň. Okrem toho sa v spise nenachádzajú žiadne dôkazy, ktoré by dokazovali, že čínske pracovné právo sa nedodržiavalo alebo nepresadzovalo, a preto by Komisia mala predpokladať, že tieto právne predpisy sa dodržiavali.

(317)

Ako sa uvádza v odôvodnení 180, Komisia nebola schopná overiť skutočnú spotrebu práce u žiadneho z troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, a preto v tejto súvislosti použila dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Ako sa uvádza v odôvodnení 260, informácie o rozdiele medzi skutočne nahlásenými hodinami a časmi vstupu/odchodu zistenými v spoločnosti Jiangsu nepredstavovali skutočnú spotrebu hodín práce v spoločnosti Jiangsu. Komisia použila záznam o časoch vstupu/odchodu iba ako dostupnú skutočnosť na účely odhadu skutočných pracovných hodín. V dôsledku toho nebolo možné, aby Komisia stanovila rozdiel medzi pracovnými hodinami potrebnými na rôzne metódy výroby (kovanie za tepla a za studena) v prípade žiadneho vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky a ani samotná žiadajúca strana neposkytla dôkazy o tom, ako by sa mali odhadnúť. Sedemnásť pracovných hodín vypočítaných na základe dostupných skutočností sa podobalo štandardným pracovným hodinám, ktoré boli potrebné v niektorých výrobných oddeleniach v spoločnosti Ningbo Jinding, pričom okrem toho neexistoval žiadny dôkaz o tom, že by nadčasové hodiny neboli voliteľné.

(318)

Ako sa uvádza v odôvodnení 183, Komisia ďalej počas prešetrovania zistila, že skutočný pracovný čas sa neodrážal v odmene vyplatenej zamestnancom. Na rozdiel od toho, čo sa tvrdilo, spoločnosť neposkytla žiadne dôkazy, ktorými by sa dal do súvisu pracovný čas s odmeňovaním, a preto nemohla preukázať, že štandardný pracovný čas sa skutočne presadzoval, ale zamestnancom iba poskytla oznámenia spoločnosti s vymedzením maximálneho počtu hodín. Komisia preto usúdila, že metodika na stanovenie skutočného pracovného času je primeraná a tvrdenia strán v tejto súvislosti sa zamietli.

(319)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Jiangsu tvrdila, že úprava o infláciu, ktorú Komisia použila na úpravu tarify za elektrinu od novembra 2018, sa nezrealizovala, keďže thajská tarifa za elektrinu sa odvtedy nezmenila tak, aby sa v nej zohľadnila inflácia. Spoločnosť Jiangsu ďalej tvrdila, že Komisia neuviedla dôvody, prečo je úprava potrebná. Okrem toho Komisia nevykonala úpravu o infláciu v prípade vody a zemného plynu a neposkytla preto žiadne dôvody.

(320)

Spoločnosť Ningbo Jinding tvrdila, že keďže referenčná hodnota pre náklady na elektrinu bola stanovená na základe ceny za elektrinu zverejnenej za fakturačný mesiac november 2018, upravenej o príslušnú mieru inflácie do polovice obdobia prešetrovania, nezohľadňujú sa v nej skutočné náklady, ktoré zaplatili spotrebitelia elektriny v Thajsku počas obdobia prešetrovania. Strana poukázala na to, že v podmienkach týkajúcich sa taríf za elektrinu uvedených na webovej stránke (74), z ktorej Komisia prevzala cenu elektriny platnú počas obdobia prešetrovania, sa uvádza, že „Poplatky za elektrinu účtované za každý mesiac zahŕňajú základný poplatok za elektrinu podľa taríf v tomto dokumente a upravený poplatok za energie“. Komisia teda mala namiesto úpravy o infláciu uplatniť upravený poplatok za energie.

(321)

Komisia preskúmala podmienky pre tarify za elektrinu v Thajsku a potvrdila, že poskytovateľ elektriny v Thajsku skutočne upravený poplatok za energie (zahŕňajúci prvky meniacej sa ceny) pravidelne upravoval. Preto v prípade troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky upravila referenčnú hodnotu elektriny o upravený poplatok za energie, a nie o úpravu o infláciu. Na rozdiel od referenčnej hodnoty elektriny, ktorá bola založená na fakturácii za mesiac november 2018, a preto ju bolo potrebné upraviť na obdobie prešetrovania, ako je vysvetlené v predchádzajúcom texte, referenčné hodnoty pre vodu a zemný plyn, ktoré Komisia použila, sa už vzťahovali na obdobie prešetrovania, preto sa neuplatnili žiadne ďalšie úpravy.

(322)

Spoločnosť Ningbo Jinding takisto tvrdila, že Komisia použila nesprávnu úroveň napätia pre tarify za elektrinu účtované spoločnosti Ningbo Jinding počas obdobia prešetrovania, keďže skutočná úroveň napätia spoločnosti je vyššia ako 12 kV. Komisia preskúmala a upravila túto referenčnú hodnotu vo vzťahu k úrovni napätia spoločnosti Ningbo Jinding, ako sa to potvrdilo v dôkazoch zozbieraných v rámci krížovej kontroly na diaľku, ktoré sú relevantné pre tarify za elektrinu účtované spoločnosti Ningbo Jinding počas obdobia prešetrovania.

(323)

Spoločnosť Ningbo Jinding tvrdila, že Komisia nesprávne vypočítala vnútrozemské prepravné na základe percentuálneho podielu hodnoty suroviny, zatiaľ čo prepravné za nákupy surovín sa zvyčajne určuje na základe objemu nákupu. Táto strana poznamenala, že samotná Komisia má zavedenú súdržnú prax prideľovania nákladov na dopravu podľa objemu, a nie podľa hodnoty materiálu. Okrem toho mala Komisia vziať do úvahy skutočnú vzdialenosť prepravy do spoločnosti Ningbo Jinding.

(324)

Spoločnosť Wenzhou tvrdila, že stačí zabezpečiť, aby nebola deformovaná cena surovín na základe cien zo závodu a že akékoľvek pripočítanie nákladov na dopravu by malo byť v súlade so skutočnými dodacími lehotami pre nákupy surovín čínskymi vyvážajúcimi výrobcami. V dôsledku toho by sa k cene zo závodu mali brať do úvahy iba skutočné náklady na dopravu od dodávateľov do spoločnosti Wenzhou. Spoločnosť Wenzhou ďalej považovala za neprimerané, že náklady na dopravu v prípade surovín boli vyjadrené ako percentuálny podiel vykázaných nákladov na suroviny, zatiaľ čo skutočné náklady na dopravu by sa vypočítali na základe množstva namiesto hodnoty.

(325)

Spoločnosť Ningbo Jinding ďalej tvrdila, že neexistuje dôvod na pripočítanie dovozného cla k cene suroviny, keďže spoločnosť Ningbo Jinding nakupovala suroviny v Číne a neplatila žiadne dovozné clo. Údaje v databáze GTA sú takisto založené na cenách CIF, preto zahŕňajú dodatočné náklady, ako sú náklady na medzinárodnú dopravu, poistenie a manipuláciu, ktoré sa nevzťahovali na domáce nákupy, a preto by sa mali odpočítať.

(326)

Spoločnosť Wenzhou Junhao takisto zopakovala svoju pripomienku k prvému záznamu, že všetky suroviny na prešetrovaný výrobok spoločnosti Wenzhou Junhao boli zakúpené na domácom trhu. Spoločnosť Wenzhou Junhao tvrdila, že dovozná cena (CIF) do Thajska, z ktorej Komisia vychádzala pri určení nedeformovanej ceny suroviny, môže zahŕňať vyššie náklady na dodanie ako suroviny nakupované na domácom trhu.

(327)

Komisia usúdila, že podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia by sa v normálnej hodnote mala zohľadniť nedeformovaná cena surovín v reprezentatívnej krajine (v tomto prípade v Thajsku) ako relevantná náhrada na vytvorenie normálnej hodnoty v krajine pôvodu. Preto by sa v nej mala zohľadniť cena, ktorú by výrobca spojovacích materiálov zaplatil v Thajsku za suroviny dodané k bráne závodu. Ak by sa náklady na medzinárodnú dopravu alebo dovozné clá nepripočítali, vo výslednej referenčnej hodnote by sa nezohľadnila nedeformovaná cena na thajskom trhu, ale iba priemerná cena CIF v krajinách vyvážajúcich dotknuté suroviny. To by bolo v rozpore s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(328)

Okrem toho, keďže neexistuje žiadna referenčná hodnota pre náklady na dopravu (na spoločnosť, druh suroviny, iný dopravný kanál atď.), Komisia použila pomer medzi nákladmi na dopravu a nákladmi na suroviny vyvážajúceho výrobcu. Tento pomer sa uplatňuje na referenčnú hodnotu suroviny, ktorá sa následne vynásobí množstvom suroviny, ktorú spotreboval vyvážajúci výrobca. V takejto metodike sa zohľadňuje štruktúra nákladov vyvážajúceho výrobcu, keďže pomer medzi nákladmi na dopravu a nákladmi na suroviny sa zachováva a ďalej sa uplatňuje na nedeformovanú referenčnú hodnotu.

(329)

Všetky tvrdenia strán týkajúce sa výpočtu vnútrozemského prepravného a úpravy o dovozné clá uplatnených na referenčnú hodnotu surovín boli preto zamietnuté.

(330)

Spoločnosť Wenzhou tvrdila, že by sa nemal robiť rozdiel medzi dvoma druhmi valcovaného drôtu, ktorý sa používa na výrobu spojovacích materiálov, a to HS 721391 a HS 721399, pretože sa líšia iba priemerom (viac alebo menej ako 14 mm) a ich cena je podľa niekoľkých poskytnutých zdrojov takmer rovnaká. Okrem toho priemer viac alebo menej ako 14 mm nie je rozlišujúcim ukazovateľom v štruktúre PCN prešetrovaného výrobku.

(331)

Pokiaľ ide o suroviny, v dotazníku sa od vyvážajúcich výrobcov požadovalo, aby identifikovali každý druh suroviny použitej pri výrobe prešetrovaného výrobku pomocou čo najpresnejšieho colného kódu (osem alebo desaťmiestne číslo). Špecifikovaná surovina sa potom čo najpresnejšie priradí k colnému kódu referenčnej hodnoty tej istej suroviny v reprezentatívnej krajine. Pri špecifikovaní použitých surovín nie je cena týchto surovín ani štruktúra PCN relevantná, pretože žiadna z nich sa nepoužíva na priradenie k colnému kódu referenčnej hodnoty tej istej suroviny v reprezentatívnej krajine. Pri tomto prešetrovaní spoločnosť Wenzhou identifikovala oba druhy použitých surovín. Na základe toho boli oba druhy surovín, ktoré používa spoločnosť Wenzhou, priradené k referenčnej hodnote tej istej suroviny v Thajsku. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(332)

Spoločnosť Wenzhou ďalej tvrdila, že predajné, všeobecné a administratívne náklady použité na vytvorenie normálnej hodnoty boli určené na základe piatich thajských spoločností bez poskytnutia rozpisu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov jednotlivých spoločností. Od predajných, všeobecných a administratívnych nákladov neboli odpočítané ani priame predajné náklady, ako sú náklady na dopravu. Vyhlásenie Komisie v konečnom poskytnutí informácií, že vytvorila normálnu hodnotu podľa druhu výrobku na základe cien zo závodu, je preto nepresné. Keďže predaj na vývoz bol stanovený na základe cien zo závodu bez nákladov na dopravu, tieto náklady by sa mali takisto odpočítať od normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(333)

Ako sa uvádza v odôvodnení 276, Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, čo zahŕňa primeranú sumu na predajné, všeobecné a administratívne náklady. K dispozícii nie sú žiadne informácie, z ktorých by vyplývalo, že predajné, všeobecné a administratívne náklady thajských spoločností, ktoré Komisia použila, zahŕňali náklady na dopravu určené na dodávku zákazníkom. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(334)

EIFI usúdil, že dumpingové rozpätie stanovené pre spoločnosť Jiangsu bolo založené na protichodných informáciách. Podľa databázy D&B mala spoločnosť Jiangsu iba 15 zamestnancov, čo zodpovedá úrovni zamestnancov zvyčajne v obchodnej spoločnosti a nie je v súlade s množstvom spojovacích materiálov, ktoré vyrobila spoločnosť Jiangsu. Priemerná vývozná cena spojovacích materiálov spoločnosti Jiangsu v období prešetrovania je okrem toho nižšia ako celková priemerná vývozná cena z ČĽR v tom istom období. Keďže spoločnosť tvrdila, že vyrába hlavne spojovacie materiály vo výrobných procesoch kovania za tepla, s čím sú spojené vyššie výrobné náklady ako v prípade spojovacích materiálov vyrábaných v rámci iných výrobných procesov, ich predajná cena by naopak mala byť v priemere vyššia ako priemerná vývozná cena z Číny. Okrem toho je spoločnosť Jiangsu prepojená s dvoma ďalšími spoločnosťami v ČĽR vyrábajúcimi spojovacie materiály, ktoré neboli uvedené vo vyplnenom dotazníku, a preto by existovalo vysoké riziko, že tieto spoločnosti budú smerovať svoj vývoz cez spoločnosť Jiangsu, ktorá má prospech z nižších colných sadzieb.

(335)

Ako sa uvádza v odôvodnení 92, Komisia vykonala krížové kontroly na diaľku a potvrdila údaje, ktoré predložila spoločnosť Jiangsu, vrátane počtu zamestnancov a vývoznej ceny. Skutočnosť, že priemerná vývozná cena spoločnosti Jiangsu môže byť nižšia ako priemerná cena všetkých vývozov z ČĽR, môže byť spôsobená odchýlkou od priemeru vzhľadom na počet vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a počet druhov prešetrovaného výrobku dovážaného z ČĽR, ktoré sú zahrnuté vo výpočte priemernej ceny všetkých vývozov z ČĽR. Podobne sa prešetrovaním neodhalili žiadne prepojené podniky vyrábajúce dotknutý výrobok v Číne. Tvrdenia EIFI v tejto súvislosti sa preto zamietli.

(336)

EFDA tvrdilo, že sadzba pre spolupracujúcich vývozcov nezaradených do vzorky je príliš vysoká v rozpore s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia. Dôvodom je skutočnosť, že Komisia použila dostupné skutočnosti týkajúce sa spotreby práce v súlade s článkom 18 základného nariadenia, a preto pri výpočte priemerného dumpingového rozpätia vzorky nemala zohľadniť rozpätia stanovené za okolností uvedených v článku 18. EFDA navrhlo použiť na určenie dumpingového rozpätia uplatniteľného na spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky dumpingové rozpätie spoločnosti Jiangsu, keďže ide o jedinú spoločnosť, pri ktorej sa nepoužili dostupné skutočnosti.

(337)

Komisia usúdila, že článok 9 ods. 6 základného nariadenia sa uplatňuje len vtedy, keď sú rozpätia stanovené v plnej miere za okolností uvedených v článku 18. Komisia poznamenala, ako sa uvádza v odôvodnení 260, že čiastočne sa opierala o dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia, pokiaľ ide o spotrebu práce v prípade všetkých troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky vrátane spoločnosti Jiangsu. Komisia preto namiesto toho, aby nezohľadnila všetky rozpätia zistené v prípade spolupracujúcich vývozcov, považovala za vhodné opierať sa pri stanovení dumpingového rozpätia v prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky o všetky tieto rozpätia. Tvrdenie strany sa preto zamietlo.

(338)

EFDA zopakovalo svoje tvrdenie, že úroveň spolupráce zo strany vyvážajúcich výrobcov by sa mala považovať za vysokú, a to s prihliadnutím na roztrieštený charakter odvetvia spojovacích materiálov, ktoré pozostávalo väčšinou z MSP vyvážajúcich prostredníctvom obchodníkov; logistické ťažkosti počas pandémie COVID-19; obchodné vzťahy medzi vyvážajúcimi výrobcami v ČĽR a navrhovateľom; úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov nad 50 %, čo je dvakrát viac ako úroveň spolupráce výrobcov z Únie počas predchádzajúceho prešetrovania spojovacích materiálov, ktorá napriek tomu „predstavovala väčšinový podiel výrobného odvetvia Únie“  (75); prístup Komisie v tomto prípade, pokiaľ ide o nedostatočnú spoluprácu výrobcov z Únie, a napokon všeobecný prístup Komisie vo vzťahu k MSP v Únii, a najmä zjednodušené dotazníky určené pre MSP.

(339)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 179, úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov sa stanovuje na základe odpovedí vyvážajúcich výrobcov v Číne na formulár na výber vzorky. Požadované informácie sa obmedzujú na základné informácie o spoločnosti, ako sú kontaktné údaje, celkový objem predaja a výroby, ako aj prepojené podniky. Tieto informácie by mali byť ľahko a pohotovo dostupné v prípade všetkých spoločností vrátane MSP. Žiadny z vyvážajúcich výrobcov sa neprihlásil s tvrdením o logistických ťažkostiach pri poskytovaní požadovaných informácií a EFDA toto tvrdenie takisto nepodložilo. EFDA ani nevysvetlilo, do akej miery mali mať údajné obchodné vzťahy medzi vyvážajúcimi výrobcami a navrhovateľom vplyv na určenie úrovne spolupráce. Úroveň spolupráce výrobného odvetvia Únie pri predchádzajúcom antidumpingovom prešetrovaní sa navyše považovala v kontexte súčasného prešetrovania za irelevantnú. Tvrdenie, že s nespolupracujúcimi výrobcami z Únie sa zaobchádzalo inak ako s nespolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami, sa už riešilo v odôvodnení 46 a okrem toho sa nepovažovalo za prvok, ktorý má vplyv na úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov. V každom prípade je pojem „väčšinový podiel“ výrobného odvetvia Únie irelevantný pri posudzovaní úrovne spolupráce zo strany vyvážajúcich výrobcov, keďže oba pojmy sa vzťahujú na úplne odlišné situácie. Zatiaľ čo väčšinový podiel výrobného odvetvia Únie odkazuje na reprezentatívnosť na začiatku prešetrovania, cieľom celoštátneho dumpingového rozpätia je zabrániť tomu, aby nespolupráca bola neprimerane odmenená. Argument, že MSP v Únii majú na rozdiel od vyvážajúcich výrobcov prospech zo zjednodušených dotazníkov, je vo fáze výberu vzorky irelevantný. Tvrdenia strany boli preto zamietnuté.

(340)

EFDA s odvolaním sa na judikatúru WTO (76) ďalej tvrdilo, že aj keď Komisia dospela k záveru, že úroveň spolupráce je nízka, nemôže byť vo svojom prístupe represívna. V tejto súvislosti EFDA uviedlo, že úroveň cla pre „všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov“ bola stanovená na základe nereprezentatívneho objemu vývozu založeného len na jednom druhu výrobku.

(341)

Komisia má pri uplatňovaní dostupných skutočností v súlade s článkom 18 značnú voľnosť, pokiaľ je použitá metóda primeraná. Okrem toho v súlade s článkom 18 ods. 6 základného nariadenia môžu byť výsledky prešetrovania pri uplatňovaní dostupných skutočností pre stranu menej priaznivé, ako keby bola spolupracovala, aby sa predišlo tomu, že nespolupráca bude neprimerane odmenená. Komisia musela v tomto prípade založiť výpočet úrovne cla pre celú krajinu na skutočnostiach dostupných v spise. Metodika bola primeraná, pretože bola založená na skutočných overených informáciách od vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a výpočet bol založený na vybranom druhu výrobku, ktorý bol najreprezentatívnejší z hľadiska objemu vývozu tohto vyvážajúceho výrobcu. Tvrdenie, že nespolupracujúci vyvážajúci výrobcovia tento špecifický druh výrobku nevyvážali, EFDA nepodložilo a nebolo možné ho overiť. Tento argument sa preto zamietol.

(342)

EIFI tvrdil, že niektorí vyvážajúci výrobcovia, ktorým bolo udelené postavenie spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, by sa zaň nemali považovať, pretože nie sú výrobcami, ale obchodníkmi s dotknutým výrobkom. V prípade niektorých vyvážajúcich výrobcov sa názvy uvedené vo formulári na výber vzorky nezhodovali s názvami v rámci evidovaného IČ DPH danej spoločnosti a niektorí ďalší mali neobvykle nízku vývoznú cenu do Únie. EIFI predložil na podporu svojho tvrdenia informácie založené na verejne dostupných zdrojoch.

(343)

Komisia poznamenáva, že informácie, ktoré poskytol EIFI, prišli počas konania veľmi neskoro, pričom rovnaký zoznam spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov bol zaradený do spisu prípadu, ktorý je otvorený pre všetky zainteresované strany, 6. januára 2021 (77), a preto ich už nebolo možné overiť. Komisia preto nedokázala určiť, či dôvody uvedené EIFI na odstránenie určitých spoločností zo zoznamu vyvážajúcich výrobcov boli oprávnené, a tieto tvrdenia sa preto museli zamietnuť.

(344)

Obchodná spoločnosť v ČĽR, Changshu 5. Rich Trading Co., Ltd. (ďalej len „spoločnosť Changshu Rich“) tvrdila, že by mala byť pridaná do zoznamu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov spolu s jej prepojeným výrobcom v Číne, keďže počas prešetrovania spolupracovala. Komisia poznamenáva, že žiadna z týchto strán nevyplnila formulár na výber vzorky v rámci stanovených lehôt. Spoločnosť Changshu Rich poskytla iba odpoveď na výber vzorky pre neprepojených dovozcov v Únii, ktorá nebola venovaná stranám v ČĽR a bola poskytnutá až po stanovených lehotách. Žiadosť o zaradenie do zoznamu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov bola preto zamietnutá. Ďalší vyvážajúci výrobca, ktorého spoločnosť Changshu Rich označovala ako jej „partnera“, poskytol formulár na výber vzorky v stanovenej lehote, a preto bol zaradený do zoznamu.

(345)

Ďalší vyvážajúci výrobca, Bulten Fasteners (China) Co., Ltd. (ďalej len „spoločnosť Bulten Fasteners“) takisto požiadal o zaradenie do zoznamu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, pričom tvrdil, že počas prešetrovania spolupracoval tým, že poskytol informácie o vstupoch určených pre vyvážajúcich výrobcov v ČĽR v lehote, ako sa požaduje v oznámení o začatí konania. Tvrdil, že požiadavky na to, aby sa subjekt považoval za spolupracujúcu stranu, boli nejasné a poskytnutím informácií o vstupoch potvrdil svoj úmysel byť ochotný spolupracovať a konal v dobrej viere.

(346)

Komisia poznamenala, že spoločnosť Bulten Fasteners neposkytla odpoveď na výber vzorky, ako sa požadovalo v oznámení o začatí konania, ktorá takisto obsahovala dohodu o zaradení medzi spoločnosti, ktoré majú byť zaradené do vzorky a prešetrované. Ako jednému z vyvážajúcich výrobcov uvedených v podnete mu boli na začiatku konania od Komisie doručené aj osobitné pokyny prostredníctvom dvojstrannej komunikácie, v ktorých sa jasne uvádzalo, že poskytnutie informácií na výber vzorky je podmienkou, aby sa považoval za spolupracujúcu stranu. Spoločnosť neposkytla žiadne pripomienky ani k zoznamu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov uvedenému v odôvodnení 345, ktorý bol v spise od začiatku prešetrovania, keď Komisia vybrala vzorku vyvážajúcich výrobcov. V tejto súvislosti spoločnosť Bulten Fasteners požiadala o vypočutie úradníkom pre vypočutie. Vypočutie sa uskutočnilo 7. decembra 2021, počas ktorého úradník pre vypočutie dospel k záveru, že v konaní neboli dotknuté procesné práva spoločnosti Bulten Fasteners, keďže jej boli doručené informácie od Komisie, na ktoré nereagovala. Na základe týchto úvah spoločnosť Bulten Fasteners nemožno považovať za spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu na rozdiel od vyvážajúcich výrobcov, ktorí včas predložili formulár na výber vzorky a výslovne súhlasili so spoluprácou pri prešetrovaní, a žiadosť tejto strany bola zamietnutá.

(347)

Po konečnom poskytnutí informácií Komisia zaznamenala niekoľko administratívnych chýb uvedených v zozname spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktoré boli opravené. Tieto opravy boli založené na informáciách, ktoré poskytli dotknuté strany vo formulári na výber vzorky. Spoločnosť Shanghai Foreign Trade (Pudong) Co., Ltd., ktorá predložila informácie o výbere vzorky za svojich prepojených výrobcov Shanghai Rongdun Industry Co., Ltd. a Shanghai Chunri New Energy Technology Co., Ltd., bola preto vyradená zo zoznamu a nahradená jej prepojenými výrobcami. Podobne spoločnosť BSC Corporation, obchodník vyvážajúci výrobok, ktorý vyrába jej prepojený podnik Liaocheng BSC Metal, bola vyradená zo zoznamu a nahradená jej prepojeným výrobcom.

(348)

Po konečnom poskytnutí informácií používateľ tyčových skrutiek uvedený v odôvodneniach 154 a 155 tvrdil, že Komisia nezohľadnila jeho tvrdenie, že jeho hlavný konkurent v Indii vyrába tyčové skrutky a predáva ich v Únii za podobné úrovne cien ako tie, ktoré sa dovážajú z Číny. Používateľ tvrdil, že z toho vyplýva, že čínske dovozné ceny nie sú dumpingové. Používateľ takisto tvrdil, že Komisia mala porovnať indické dovozné ceny tyčových skrutiek s normálnou hodnotou. Keďže to však Komisia neurobila, nemôže dospieť k záveru, že čínsky dovoz tyčových skrutiek bol dumpingový.

(349)

Po prvé, Komisia poukazuje na to, že pred konečným poskytnutím informácií nebolo poskytnuté žiadne takého tvrdenie. Na základe samotného nepodloženého vyhlásenia, že úrovne cien tyčových skrutiek indických výrobcov boli na rovnakej úrovni ako čínske predajné ceny na trhu Únie, ako takého nemožno konštatovať, že ceny čínskeho vývozu nie sú dumpingové. Po druhé, dumpingové rozpätia stanovené tak, ako je uvedené v oddiele 3, sú založené na vývozných cenách dotknutého výrobku ako celku a nestanovovali sa žiadne samostatné dumpingové rozpätia v prípade rôznych druhov výrobku. Ako sa podrobne uvádza v oddiele 3, pri porovnaní vývozných cien čínskych vyvážajúcich výrobcov s normálnou hodnotou na základe údajov reprezentatívnej krajiny sa stanovili značné dumpingové rozpätia. Tento používateľ neposkytol žiadne pripomienky k výpočtu dumpingových rozpätí ako takých a nespochybnil žiadny z prvkov použitých na výpočet. Po tretie, treba pripomenúť, že rozsah tohto prešetrovania sa obmedzuje na vývoz dotknutého výrobku z Číny, a preto Komisia nemala žiadnu povinnosť a dokonca ani nebola oprávnená prešetrovať údajný dumping dovozu z Indie. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(350)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 96 a 97, prechodné obdobie na vystúpenie Spojeného kráľovstva sa skončilo 31. decembra 2020 a na Spojené kráľovstvo sa od 1. januára 2021 prestalo vzťahovať právo Únie. Keďže lehota na poskytnutie vyplnených dotazníkov a iných informácií uplynula po prechodnom období, Komisia požiadala zainteresované strany, aby poskytli informácie na základe EÚ27. Zistenia týkajúce sa ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Únie sa preto posudzovali na základe údajov za EÚ27.

(351)

Podobný výrobok vyrábalo v Únii počas obdobia prešetrovania viac ako 70 výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(352)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená na 1 060 569 ton. Komisia stanovila túto hodnotu na základe údajov, ktoré poskytol navrhovateľ a výrobcovia z Únie zaradení do vzorky. Ako sa uvádza v odôvodnení 49, súčasťou konečnej vzorky bolo šesť výrobcov z Únie. Predstavovali 9,5 % z celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(353)

Komisia stanovila spotrebu v Únii pripočítaním celkového odhadovaného objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie (pozri tabuľku 6) k celkovému objemu dovozu zistenému Eurostatom (pozri tabuľky 3 a 12).

(354)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii (v tonách)

(355)

Počas posudzovaného obdobia sa spotreba v Únii znížila. Celkovo sa spotreba v Únii znížila o 18 %, z 2 134 778 ton v roku 2017 na 1 748 012 ton v období prešetrovania.

(356)

Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov Eurostatu. Podiel dovozu na trhu bol stanovený na základe objemu dovozu a celkovej spotreby v Únii.

Tabuľka 3

Objem dovozu (v tonách) a jeho podiel na trhu

(357)

Objem dovozu z Číny sa medzi rokmi 2017 a 2019 zvýšil o 54 % a medzi rokom 2019 a obdobím prešetrovania zostal relatívne stabilný. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia objem dovozu zvýšil o 55 %.

(358)

S ohľadom na klesajúcu spotrebu v Únii sa podiel čínskeho dovozu na trhu medzi rokom 2017 a obdobím prešetrovania neustále zvyšoval zo 6 % na 12 %.

(359)

Po konečnom poskytnutí informácií EIFI uviedol, že na základe štatistických údajov, ktoré má k dispozícii, by objemy dovozu a podiel dovozu z Číny na trhu mali byť vyššie. EIFI mal k dispozícii štatistické údaje, ktoré zahŕňali dovoz výrobkov, ktoré nepatrili do rozsahu prešetrovania, a odhadované celkové objemy dovozu na základe trhových poznatkov. Štatistika, ktorú Komisia použila na určenie objemov dovozu v tabuľke 3, sa však zakladala na skutočných objemoch dovozu dotknutého výrobku zaznamenaných na úrovni kódu TARIC, ktoré zahŕňali iba dotknutý výrobok. V objemoch v tabuľke 3 sa preto zohľadňujú skutočné objemy dovozu dotknutého výrobku počas posudzovaného obdobia. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(360)

Po konečnom poskytnutí informácií EFDA a CCCME požiadali o vysvetlenie, ktoré údaje sa použili na stanovenie objemov dovozu do Únie. Po poskytnutí takéhoto vysvetlenia tieto strany požiadali aj o zverejnenie presných údajov podľa kódu TARIC. Z dôvodu zachovania dôvernosti nie je možné tieto údaje zverejniť, a preto bola táto žiadosť zamietnutá.

(361)

Komisia stanovila priemerné ceny dovozu na základe údajov Eurostatu vydelením celkových hodnôt čínskeho dovozu celkovým objemom tohto dovozu.

(362)

Priemerná cena dovozu z dotknutej krajiny sa vyvíjala takto:

Tabuľka 4

Dovozné ceny (v EUR/tona)

(363)

Dovozné ceny z dotknutej krajiny sa medzi rokmi 2017 a 2018 zvýšili o 11 % a v roku 2019 klesli o 1 % a počas obdobia prešetrovania o ďalšie 3 %. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia čínske dovozné ceny zvýšili o 7 %. Toto zvýšenie však ani zďaleka nepokrylo zvýšenie nákladov na suroviny, ktoré v tom istom období predstavovalo 30 %. Okrem toho dovozné ceny zostali neustále pod predajnými cenami Únie, ako sa uvádza v tabuľke 8.

(364)

Komisia určila cenové podhodnotenie v období prešetrovania tak, že porovnala:

(365)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania. Z porovnania vyplynulo, že dovoz z dotknutej krajiny vykazuje na trhu Únie vážený priemer rozpätia podhodnotenia ceny v rozmedzí 28 % až 46 %.

(366)

EFDA a CCCME tvrdili, že štandardné spojovacie materiály nie sú zameniteľné s neštandardnými spojovacími materiálmi a že si navzájom nekonkurujú. Zdôraznili, že neštandardné spojovacie materiály sú zvyčajne drahšie ako štandardné spojovacie materiály. Zatiaľ čo čínski vyvážajúci výrobcovia vyvážajú najmä štandardné spojovacie materiály, výrobné odvetvie Únie prevažne vyrába a predáva neštandardné spojovacie materiály. Preto by sa každé porovnanie cien malo zakladať na dôkladnom rozlišovaní medzi štandardnými a neštandardnými spojovacími materiálmi. Podobne CCCME zdôraznila, že tri hlavné druhy výrobku, na ktoré sa vzťahuje toto prešetrovanie, t. j. skrutky, svorníky a podložky, sa navzájom líšia, čo by sa pri porovnaní cien malo náležite zohľadniť.

(367)

Aj združenie European DIY Retail Association (ďalej len „EDRA“) podobne tvrdilo, že v porovnaní cien medzi predajnou cenou Únie na trhu Únie a čínskou dovoznou cenou by sa mal zohľadniť rozdiel medzi štandardnými a neštandardnými spojovacími materiálmi. Jeden z dovozcov tvrdil, že v rámci interných kódov výrobkov výrobcov výrobného odvetvia Únie sa nerozlišuje medzi štandardnými a neštandardnými spojovacími materiálmi, a preto porovnanie predajných cien výrobného odvetvia Únie a čínskeho dovozu nie je vhodné.

(368)

EFDA tvrdilo, že spojovacie materiály, a to aj v prípade, že sa vyrábajú na základe medzinárodne uznávaných noriem, môžu navyše spĺňať špecifické dodatočné požiadavky zákazníkov, t. j. požiadavky, ktoré sa líšia od požiadaviek stanovených v norme alebo ktoré sa v takejto norme neriešia; alebo ktoré sú prísnejšie ako tie, ktoré sú vymedzené v norme. Tieto spojovacie materiály by sa mali považovať za neštandardné spojovacie materiály. V rovnakom duchu CCCME tvrdila, že za neštandardné spojovacie materiály by sa mali považovať nielen spojovacie materiály, ktoré sa vyrábajú podľa návrhu zákazníka, ale aj spojovacie materiály, pri ktorých sa zohľadňujú iné požiadavky zákazníka, aj keď sú takéto spojovacie materiály plne v súlade s medzinárodnými normami pre výrobok.

(369)

EFDA takisto poukázalo na rozdiel medzi „normami pre výrobok“ a „normami kontroly“ a medzi „základnými“ normami pre výrobok a „osobitnými“ normami pre výrobok. Tvrdilo, že zatiaľ čo spojovacie materiály, ktoré sú v súlade so základnými normami pre výrobok, možno považovať za štandardné spojovacie materiály, spojovacie materiály, ktoré sú v súlade s normami kontroly a osobitnými normami pre výrobok, by sa mali na účely tohto prešetrovania považovať za neštandardné spojovacie materiály, keďže tieto požiadavky plnia rovnakú úlohu ako špecifické požiadavky zákazníka.

(370)

EFDA a CCCME okrem toho zdôraznili, že spojovacie materiály vyrábané výrobným odvetvím Únie sa často vyrábajú pomocou ich štandardných nastavení výroby, pričom majú požiadavky, ktoré presahujú medzinárodne uznávané normy. Tieto spojovacie materiály by sa mali považovať za neštandardné spojovacie materiály.

(371)

Napokon sa EFDA a CCCME odvolávali na špecifické požiadavky na certifikáciu v určitých priemyselných odvetviach (najmä v automobilovom priemysle). Ide o požiadavky na zhodu pre dodávateľov spojovacích materiálov a zahŕňajú napríklad povinnosť dokumentácie výrobného procesu spojovacích materiálov, zaznamenávanie určitých údajov a kroky v oblasti kontroly kvality (78). EFDA tvrdilo, že potrebné investície do výrobného procesu dodávateľov na splnenie takýchto požiadaviek sa odrážajú vo vyšších nákladoch a cenách, a preto by sa spojovacie materiály vyrábané za takýchto podmienok mali považovať za neštandardné spojovacie materiály. CCCME tvrdila, že všetky spojovacie materiály používané v automobilovom priemysle by sa mali považovať za neštandardné spojovacie materiály.

(372)

Komisia poznamenala, že štandardné spojovacie materiály sú podrobne opísané v priemyselných normách, ako sú napríklad Deutsches Institut für Normung (DIN), Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO) alebo európske normy (EN), ktoré navrhol a spravuje Európsky výbor pre normalizáciu (CEN). Na druhej strane sú neštandardné spojovacie materiály tie, ktoré vykazujú rozdiely v porovnaní s priemyselne uznávanými normami a často sú prispôsobené návrhu a/alebo požiadavkám konkrétneho používateľa. Vďaka návrhom zákazníka, ktoré sa odchyľujú od uznávanej medzinárodnej normy, je spojovací materiál špeciálny alebo neštandardný. Podobne sa za špeciálne spojovacie materiály považovali spojovacie materiály vyrábané na štandardných výrobných linkách, ak úplne nevyhovujú konkrétnej medzinárodne uznávanej priemyselnej norme.

(373)

Komisia poznamenala, že všetky tvrdenia týkajúce sa toho, ktoré druhy spojovacích materiálov by sa mali považovať za neštandardné spojovacie materiály, s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v odôvodneniach 374 a 375, výrobné odvetvie Únie v skutočnosti nespochybnilo a tieto tvrdenia takisto zodpovedali chápaniu, že len čo štandardné spojovacie materiály nie sú presne v súlade s priemyselnou normou pre výrobok, mali by sa považovať za neštandardné/špeciálne spojovacie materiály.

(374)

Pokiaľ ide o osobitné normy pre výrobok a normy kontroly uvedené v odôvodnení 369, Komisia usúdila, že pokiaľ sa spojovací materiál vyrába presne podľa technických špecifikácií medzinárodne uznávanej normy, mal by sa považovať za štandardný spojovací materiál a tvrdenia predložené v tejto súvislosti boli preto zamietnuté.

(375)

Požiadavky na certifikáciu uvedené v odôvodnení 371 sú požiadavky na zhodu špecifické pre zákazníka, ktoré nemusia mať priamy vplyv na technické požiadavky samotného spojovacieho materiálu, ako je stanovené v medzinárodne uznávaných normách. Požiadavky na zhodu, pokiaľ teda nezasahujú do fyzických a technických vlastností spojovacieho materiálu alebo nepredstavujú špecifický návrh zákazníka, ale týkajú sa najmä otázok, ako sú napríklad požiadavky na dokumentáciu vo výrobnom procese alebo zaznamenávanie kontrol kvality, sa nepovažovali za kritérium na rozlíšenie štandardných a neštandardných spojovacích materiálov a tvrdenia v tejto súvislosti boli zamietnuté.

(376)

CCCME ďalej tvrdila, že spojovacie materiály sa koncovým používateľom predávajú takmer výlučne prostredníctvom distribútorov a že by sa táto skutočnosť mala náležite zohľadniť pri porovnaní cien, ktoré by sa malo vykonať na úrovni obchodovania distribútorov. Ako sa uvádza v odôvodnení 278, všetok predaj na vývoz sa realizoval priamo nezávislým zákazníkom v Únii, a preto sa pri porovnaní zohľadnili skôr zaplatené alebo splatné ceny ako vytvorené vývozné ceny. Výrobné odvetvie Únie takisto predalo väčšinu svojho predaja prostredníctvom distribútorov a porovnanie cien medzi dovoznými cenami a predajnými cenami výrobného odvetvia Únie na trhu Únie sa uskutočnilo na rovnakej úrovni obchodu. Tento argument preto nebol v tomto prešetrovaní relevantný.

(377)

Po konečnom poskytnutí informácií EFDA, CCCME a zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii tvrdili, že pri výpočte rozpätí podhodnotenia ceny sa mali vykonať úpravy zohľadňujúce náklady na kontrolu kvality a správu dokumentov. EFDA a CCCME tvrdili, že výrobné odvetvie Únie podliehalo špecifickým požiadavkám na certifikáciu uvedeným v odôvodnení 371, kým čínski vyvážajúci výrobcovia zvyčajne takéto požiadavky nemali. EFDA a CCCME sa odvolali na článok 3 ods. 2 základného nariadenia, že posúdenie ujmy sa musí zakladať na objektívnom preskúmaní a nesporných dôkazoch (vrátane preskúmania vplyvu na ceny v súlade s článkom 3 ods. 1 základného nariadenia), a článok 3.1 antidumpingovej dohody WTO, v ktorom sa spomína porovnateľnosť cien. Keďže požiadavky na certifikáciu majú významný vplyv na náklady a ceny, EFDA, CCCME a zastúpenie Čínskej ľudovej republiky tvrdili, že pri výpočte rozpätia podhodnotenia ceny by sa mala vykonať primeraná úprava.

(378)

Tieto strany sa odvolávali na verejne dostupné informácie a na informácie, ktoré poskytol jeden z výrobcov z Únie zaradených do vzorky, z ktorých vyplýva, že aspoň jeden z výrobcov z Únie zaradených do vzorky podliehal certifikácii PPAP, a preto nesprávne deklaroval časť svojej výroby ako štandardné spojovacie materiály.

(379)

Pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa verejne dostupných informácií o jednom z výrobcov z Únie údajne zaradených do vzorky, Komisia poznamenala, že všetkým výrobcom z Únie zaradeným do vzorky bola poskytnutá anonymita, preto nie je vhodné sa k takýmto informáciám vyjadrovať. Komisia však potvrdila, že v rámci prešetrovania sa nedokázali zistiť žiadne podstatné rozdiely v nákladoch medzi výrobnými procesmi podľa požiadaviek na certifikáciu a inými výrobnými procesmi. Preto, aj keby bola takáto úprava opodstatnená a odôvodnená, jej vplyv na rozpätie podhodnotenia ceny by bol zanedbateľný, takže zistenia Komisie týkajúce sa výrazného cenového podhodnotenia by zostali v platnosti. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(380)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že jeden z výrobcov z Únie zaradených do vzorky nesprávne deklaroval neštandardné spojovacie materiály ako štandardné spojovacie materiály, treba pripomenúť, ako sa uvádza v odôvodnení 375, že samotné požiadavky na certifikáciu nerozhodujú o tom, či sa má spojovací materiál považovať za neštandardný. V tom istom odôvodnení teda Komisia zistila, že požiadavky na zhodu, pokiaľ teda nezasahujú do fyzických a technických vlastností spojovacieho materiálu alebo nepredstavujú špecifický návrh zákazníka, ale týkajú sa najmä otázok, ako sú napríklad požiadavky na dokumentáciu vo výrobnom procese alebo zaznamenávanie kontrol kvality, sa nepovažovali za kritérium na rozlíšenie štandardných a neštandardných spojovacích materiálov. Komisia overila, že druhy výrobkov všetkých výrobcov z Únie zaradených do vzorky boli správne nahlásené. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(381)

Po konečnom poskytnutí informácií EFDA a CCCME tvrdili, že predaj výrobného odvetvia Únie sa väčšinou uskutočňoval prostredníctvom prepojených distribútorov koncovým používateľom. Keďže čínski vyvážajúci výrobcovia predávajú priamo neprepojeným distribútorom v Únii, mali sa vykonať primerané úpravy zohľadňujúce rozdiely v úrovni obchodu. Toto tvrdenie sa nezakladalo na žiadnych informáciách zahrnutých v spise ani nebolo podložené žiadnymi dôkazmi. Počas prešetrovania si EFDA a CCCME vyžiadali dodatočné informácie týkajúce sa podielu predaja výrobcov z Únie zaradených do vzorky distribútorom, ktoré Komisia poskytla a ktoré potvrdili zistenia uvedené v odôvodnení 376. Komisia takisto objasňuje, že predaj výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ktorý sa zohľadnil pri výpočtoch podhodnotenia ceny, sa uskutočnil s neprepojenými zákazníkmi v Únii. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(382)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(383)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 26 až 49, výber vzorky sa použil na stanovenie prípadnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(384)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov poskytnutých navrhovateľom, ktoré boli krížovo overené s údajmi poskytnutými výrobcami z Únie zaradenými do vzorky. Makroekonomické údaje sa týkali všetkých výrobcov z Únie.

(385)

Po konečnom poskytnutí informácií CCCME a EFDA uviedli, že Komisia neposkytla informácie o objeme výroby a predaja výrobcov z Únie, ktorí poskytli údaje zahrnuté v makroekonomických ukazovateľoch. Počas prešetrovania Komisia na požiadanie vysvetlila, že tieto údaje boli poskytnuté na úrovni spoločnosti, a preto sú dôverné. EFDA ďalej tvrdilo, že Komisia odmietla poskytnúť informácie o tom, ako boli údaje extrapolované, pričom ide o kľúčový aspekt vzhľadom na to, že len malá časť všetkých výrobcov z Únie poskytla makroekonomické údaje.

(386)

Zdroje a metodika, ktorú Komisia použila na stanovenie makroekonomických údajov, sú uvedené v odôvodnení 384. Makroekonomické údaje sa zozbierali od jednotlivých výrobcov z Únie v Únii a poskytli sa Komisii prostredníctvom navrhovateľa. Celkový objem makroekonomických údajov odhadol navrhovateľ extrapoláciou údajov na základe podielu týchto výrobcov na celkovej výrobe v Únii. Navrhovateľ založil celkovú výrobu v Únii na informáciách dostupných v databáze Prodcom. Predložené údaje boli upravené na základe krížovej kontroly vykonanej pomocou údajov, ktoré poskytli výrobcovia z Únie zaradení do vzorky. V úpravách sa zohľadnili len niektoré nezrovnalosti v údajoch, no údaje, ktoré predložil navrhovateľ, podstatne nezmenili.

(387)

EFDA zároveň kritizovalo, že Komisia údaje neoverila dostatočne a že súhrn makroekonomických údajov, ktorý nemá dôverný charakter, bol poskytnutý len jeden deň pred konečným poskytnutím informácií. Ako sa uvádza v odôvodnení 384, Komisia krížovo overila poskytnuté údaje s informáciami dostupnými od výrobcov z Únie zaradených do vzorky a prostredníctvom dôkladného procesu riešenia nedostatkov v odpovedi EIFI na dotazník o makroekonomických ukazovateľoch. Povaha otázok, ktoré boli predložené EIFI, bola stranám sprístupnená vo verejne prístupnom spise. Komisia bola spokojná s presnosťou údajov, a preto ich považovala za vhodný základ na stanovenie makroekonomických ukazovateľov. Tvrdenie o nedostatočnom overení sa preto zamietlo. Súhrn individuálnych príspevkov výrobcov z Únie, ktorý nemá dôverný charakter, bol zverejnený v dostatočnom časovom predstihu na účely poskytnutia pripomienok. Okrem toho sa EFDA a CCCME udelilo mimoriadne predĺženie lehoty na predloženie pripomienok. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(388)

Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele ujmy na základe údajov z vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(389)

Konštatovalo sa, že z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sú obidva súbory týchto údajov reprezentatívne.

(390)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(391)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál.

(392)

Ako sa uvádza v odôvodnení 68, jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že vzorka vyvážajúcich výrobcov pozostávala najmä zo spoločností vyrábajúcich svorníky (na rozdiel od výrobcov skrutiek), a preto by pre čínske výrobné odvetvie a vývoz celkovo nebola reprezentatívna. Analýza ujmy by sa preto mala vykonávať samostatne pre skrutky na jednej strane a svorníky na druhej strane.

(393)

Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodneniach 115 a 156, jeden vyvážajúci výrobca skrutiek do stavebného dreva a jeden vyvážajúci výrobca skrutiek konfirmát tvrdili, že tieto druhy výrobku neboli zahrnuté do rozsahu tohto prešetrovania. Prípadne tieto zainteresované strany tvrdili, že analýza ujmy by sa mala pre tieto druhy výrobkov vykonať samostatne.

(394)

Ako sa uvádza v odôvodnení 162, CCCME požiadala, aby sa makroekonomické ukazovatele ujmy zbierali a posudzovali samostatne pre štandardné spojovacie materiály na jednej strane a neštandardné spojovacie materiály na druhej strane na základe toho, že výrobné odvetvie Únie vyrába a predáva prevažne neštandardné spojovacie materiály, zatiaľ čo vyvážajúci výrobcovia z Číny prevažne vyrábajú a vyvážajú štandardné spojovacie materiály.

(395)

Po konečnom poskytnutí informácií zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii tvrdilo, že zainteresované strany nemali žiadne prostriedky na overenie súhrnných údajov výrobného odvetvia Únie použitých na určenie makroekonomických ukazovateľov v dôsledku anonymity, ktorá sa poskytla výrobcom z Únie zaradeným do vzorky.

(396)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 16 až 20, Komisia považovala žiadosť o anonymitu za riadne odôvodnenú a podloženú. Všetky tvrdenia proti tomuto dôvernému zaobchádzaniu boli preto zamietnuté. Komisia preto nemôže zverejniť ani informácie podľa názvu spoločností, ktoré prispeli k makroekonomickým ukazovateľom ujmy. Táto metodika je vysvetlená v odôvodnení 384. Tvrdenie zastúpenia Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii bolo preto zamietnuté.

(397)

Pripomienky týkajúce sa reprezentatívnosti vzorky vyvážajúcich výrobcov sa už riešili v odôvodnení 70. Podobne pripomienky a tvrdenia zainteresovaných strán týkajúce sa vymedzenia prešetrovaného výrobku sa už riešili v odôvodneniach 113 až 166.

(398)

Pokiaľ ide o tvrdenia, že analýza ujmy by sa mala vykonať samostatne pre jednotlivé druhy výrobku, Komisia pripomína, že v odôvodnení 110 sa dospelo k záveru, že všetky druhy výrobku sa na účely tohto prešetrovania považujú za jeden výrobok, keďže majú rovnaké základné fyzické a technické vlastnosti a rovnaké základné konečné použitia. Akékoľvek stanovenie dumpingu, ujmy a príčinnej súvislosti sa preto zakladalo na výrobku ako celku. Nebol poskytnutý žiadny dôkaz, ktorý by odôvodňoval samostatnú analýzu podľa druhu výrobku. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(399)

CCCME a EFDA tvrdili, že zváženie mikroekonomických ukazovateľov ujmy výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ktorí boli MSP, by bolo v rozpore so základným nariadením a ustanoveniami WTO, a preto by sa nemalo uplatňovať. Tvrdili, že takáto metodika by umelo zvýšila váhu údajov, ktoré poskytli MSP a zároveň by umelo znížila váhu údajov, ktoré poskytli veľké spoločnosti. Keďže Komisia nezvážila ukazovatele ujmy, nebola potrebná žiadna ďalšia analýza tohto tvrdenia.

(400)

Po konečnom poskytnutí informácií CCCME a EFDA tvrdili, že analýza ujmy sa mala vykonať samostatne pre štandardné spojovacie materiály na jednej strane a neštandardné spojovacie materiály na strane druhej. Zároveň tvrdili, že pre každú kategóriu výrobkov, t. j. skrutky do dreva, samorezné skrutky, svorníky a podložky sa mala vykonať samostatná analýza ujmy, a v tejto súvislosti sa odvolávali na správu Odvolacieho orgánu vo veci USA – oceľ valcovaná za tepla (79) a správu Odvolacieho orgánu vo veci Čína – HP-SSST (80), ako aj judikatúru Súdneho dvora (81).

(401)

Pokiaľ ide o štandardné a neštandardné spojovacie materiály, CCCME a EFDA najskôr zopakovali, že špeciálne a štandardné spojovacie materiály patria do dvoch samostatných trhov, pokiaľ ide o fyzické vlastnosti a rozdiely v kvalite, ako aj konečné použitia a že nie sú zameniteľné. Po druhé zopakovali, že čínski vyvážajúci výrobcovia sa zameriavajú na štandardné spojovacie materiály, zatiaľ čo výrobcovia z Únie sa väčšinou zaoberajú výrobou špeciálnych spojovacích materiálov. CCCME a EFDA zdôraznili, že Súdny dvor vo veci T-254/18 potvrdil, že „analýza po segmentoch môže byť odôvodnená, ak prešetrované výrobky nie sú zameniteľné a ak sa dumpingový dovoz môže dotýkať jedného alebo viacerých segmentov vo väčšej miere než iných segmentov“.

(402)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 109 a 110, všetky spojovacie materiály mali podobné fyzické a technické vlastnosti a rovnaké základné konečné použitia. Ako už takisto bolo uvedené v odôvodnení 151, nevyžaduje sa, aby boli všetky druhy výrobku v plnej miere zameniteľné, pokiaľ majú všetky druhy rovnaké základné fyzické a technické vlastnosti a rovnaké základné konečné použitia. Okrem toho sa prešetrovaním zistilo, ako sa uvádza v odôvodnení 47, že výrobné odvetvie Únie vyrábalo a predávalo štandardné i neštandardné spojovacie materiály, a rovnako vyvážajúci výrobcovia vyvážali do výrobného odvetvia Únie štandardné i neštandardné spojovacie materiály. Prešetrovaním sa ďalej zistilo, že dochádzalo k prekrývaniu účelov konečného použitia. Výrobné odvetvie Únie predávalo spojovacie materiály pre rôzne použitia a odvetvia. Komisia napriek nízkej úrovni spolupráce zistila, že dumpingový dovoz konkuruje predaju výrobného odvetvia Únie pri rovnakých využitiach a účeloch použitia. Aj keď bola prítomnosť špeciálnych spojovacích materiálov vo vzorke spolupracujúcich vývozcov nízka, z dôkazov v spise vyplýva, že čínski vyvážajúci výrobcovia majú kapacity na výrobu a vývoz neštandardných spojovacích materiálov (napríklad počas veľtrhov ponúkali čínski vyvážajúci výrobcovia celý rad neštandardných spojovacích materiálov a niekoľko čínskych výrobcov vyrábalo spojovacie materiály pre automobilové odvetvie). Vzorku výrobcov z Únie tvorili spoločnosti, ktoré rovnomerne zastupovali predaj štandardných spojovacích materiálov a neštandardných spojovacích materiálov. Väčšina spoločností vo vzorke vyrábala štandardné aj špeciálne spojovacie materiály; len jedna spoločnosť bola zameraná na špeciálne spojovacie materiály a jedna na štandardné spojovacie materiály. Ako sa uvádza v odôvodnení 36, vzorka výrobného odvetvia Únie preto zabezpečila široký sortiment druhov výrobku. Druhy výrobku dovážané od čínskych vyvážajúcich výrobcov sa zhodovali na viac ako 90 % s druhmi výrobku, ktoré vyrábajú a predávajú výrobcovia z Únie zaradení do vzorky a zahŕňali porovnanie cien štandardných a neštandardných spojovacích materiálov, ktoré vždy vykazovali výrazné cenové podhodnotenie a predaj pod cieľovú cenu. Bez toho, aby bola dotknutá skutočnosť, že analýzu ujmy je potrebné vykonať na úrovni výrobného odvetvia Únie, Komisia zistila, že všetci výrobcovia z Únie vrátane tých, ktorí vyrábajú špeciálne spojovacie materiály bez ohľadu na sortiment výrobkov, mali takisto klesajúce trendy v objeme výroby a predaja, ako aj ziskové rozpätia. Z toho vyplýva, že na všetkých výrobcov z Únie vybraných do vzorky mal vplyv dovoz z Číny. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 552, spis obsahuje dôkazy o tom, že výrobcovia z Únie neboli schopní rozšíriť svoju výrobu a predaj o štandardné spojovacie materiály z dôvodu čínskeho dovozu vyvíjajúceho cenový tlak na trhu Únie. Na makroekonomickej úrovni väčšina výrobcov z Únie, ktorí poskytli jednotlivé údaje, vyrábala štandardné aj špeciálne spojovacie materiály. Zo zhoršenia makroekonomických ukazovateľov ujmy súbežne so zvýšením dovozu z Číny, ako aj klesajúceho trendu mikroekonomických ukazovateľov všetkých výrobcov z Únie zaradených do vzorky vyplýva, že na trhu existovala hospodárska súťaž medzi výrobným odvetvím Únie a dovozom z Číny na úrovni podobného výrobku a prešetrovaním sa nepotvrdili tvrdenia o opaku uvedené v tejto súvislosti. To je samo osebe dôkazom značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. CCCME ani EDFA neposkytli žiadne dodatočné informácie ani dôkazy, ktoré by oprávňovali vykonanie samostatnej analýzy pre štandardné spojovacie materiály na jednej strane a neštandardné spojovacie materiály na strane druhej. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(403)

Pokiaľ ide o skrutky do dreva, samorezné skrutky, svorníky a podložky, tie isté strany tvrdili, že keďže sú tieto výrobky zaradené do rôznych podpoložiek KN, naznačuje to, že každý z nich má špecifické vlastnosti a nie je navzájom porovnateľný. EFDA takisto tvrdilo, že to potvrdzuje aj skutočnosť, že jeden výrobca skrutiek do dreva v Únii namietal proti podnetu z dôvodu, že nevidí žiadny pozitívny vplyv opatrení.

(404)

Závery uvedené v odôvodneniach 109 a 110 platia aj v súvislosti s uvedenými kategóriami výrobkov. Nebol poskytnutý žiadny dôkaz o tom, že trhy by boli pre tieto kategórie oddelené, okrem skutočnosti, že boli klasifikované pod rôznymi číselnými znakmi KN. To však samo osebe nemožno považovať za dostatočný dôkaz, pretože hoci výrobky môžu patriť pod rôzne číselné znaky KN, stále si môžu navzájom konkurovať. Skutočnosť, že jeden výrobca z Únie bol proti podnetu ako takému, nedokazuje ani nepreukazuje, že existuje rozčlenenie trhu na segmenty podľa druhu výrobku. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(405)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(406)

Počas posudzovaného obdobia objem výroby výrobného odvetvia Únie neustále klesal a celkovo o 25 %.

(407)

Výrobná kapacita zostala počas posudzovaného obdobia stabilná na úrovni približne 2 300 000 ton. Využitie kapacity sa však výrazne znížilo v dôsledku výrazného zníženia objemu výroby a kleslo zo 61 % v roku 2017 na iba 46 % počas obdobia prešetrovania.

(408)

Po konečnom poskytnutí informácií EFDA zistilo, že indexy v tabuľke 5 týkajúce sa výrobnej kapacity a využitia kapacity počas obdobia prešetrovania sa mierne líšia od súhrnu makroekonomických ukazovateľov, ktorý nemá dôverný charakter, v podobe, v akej ho predložil EIFI, a že to naznačuje, že Komisia vykonala úpravy údajov poskytnutých inštitútom EIFI.

(409)

Ako sa uvádza v odôvodnení 386, informácie, ktoré poskytol navrhovateľ, boli krížovo overené s údajmi, ktoré predložili výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, a niektoré opravy na tomto základe viedli k mierne odlišným indexom.

(410)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja a podiel na trhu

(411)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia znížil o 27 %, čo je výrazne rýchlejšie ako pokles spotreby, ktorý sa v tom istom období znížil o 18 %.

(412)

V dôsledku toho podiel výrobného odvetvia Únie na trhu klesol zo 66 % v roku 2017 na 59 % počas obdobia prešetrovania, čo predstavuje pokles o 10 % alebo 7 percentuálnych bodov.

(413)

V súvislosti s klesajúcou spotrebou výrobné odvetvie Únie nestratilo len objemy predaja v Únii, ale aj podiel na trhu.

(414)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita

(415)

Zamestnanosť výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia v dôsledku zníženia výroby a predaja znížila. Výsledkom toho bolo zníženie pracovnej sily o 4 % bez zohľadnenia akejkoľvek nepriamej zamestnanosti.

(416)

Keďže objem výroby klesal ešte rýchlejšie ako počet zamestnancov, produktivita výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížila o 22 %.

(417)

Po konečnom poskytnutí informácií CCCME a EFDA tvrdili, že Komisia neposkytla jasné informácie o spôsobe vypočítania týchto ukazovateľov.

(418)

Počas prešetrovania Komisia na žiadosť uvedených strán objasnila, že makroekonomické ukazovatele boli založené na jednotlivých informáciách výrobcov z Únie zastupovaných EIFI, ktoré boli krížovo overené s údajmi poskytnutými výrobcami z Únie zaradenými do vzorky. Metodika týkajúca sa makroekonomických ukazovateľov je opísaná aj v odôvodnení 384. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(419)

Dumpingové rozpätia stanovené počas tohto prešetrovania boli všetky výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dampingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na objem a ceny dovozu z dotknutých krajín podstatný.

(420)

Vážené priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Predajné ceny v Únii

(421)

Jednotkové predajné ceny výrobného odvetvia Únie sa v období od roku 2017 do obdobia prešetrovania zvýšili o 11 %. Toto zvýšenie bolo výrazne nižšie ako zvýšenie jednotkových výrobných nákladov výrobného odvetvia Únie (+ 15 %) počas posudzovaného obdobia. V dôsledku toho predajné ceny v Únii klesli počas obdobia prešetrovania pod jednotkové výrobné náklady z dôvodu značného cenového tlaku zo strany čínskeho dovozu, ktorý počas obdobia prešetrovania podhodnocoval predajné ceny výrobného odvetvia Únie o 37 %.

(422)

Po konečnom poskytnutí informácií CCCME a EFDA spochybnili tieto čísla a poznamenali, že nie je jasný spôsob stanovenia jednotkových nákladov. Poukázali aj na chybu v zverejnenej tabuľke, ktorú Komisia opravila. Jednotkové náklady boli stanovené podľa praxe Komisie ako celkové náklady vrátane výrobných nákladov a predajných, všeobecných a administratívnych nákladov.

(423)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(424)

Počas posudzovaného obdobia sa priemerné náklady práce na jedného zamestnanca znížili o 6 %.

(425)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 10

Zásoby

(426)

Úroveň konečného stavu zásob sa medzi rokmi 2017 a 2019 zvýšila o 16 % a medzi rokom 2019 a obdobím prešetrovania klesla o 9 %. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia objemy konečného stavu zásob zvýšili o 7 %.

(427)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(428)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja.

(429)

Ziskovosť sa od roku 2017 každý rok znižovala až do obdobia prešetrovania, keď sa stala zápornou. Tento trend spôsobuje najmä skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie nebolo schopné premietnuť zvýšenie výrobných nákladov do svojich predajných cien v dôsledku tlaku zo strany dumpingového dovozu, ktorý podhodnocoval predajné ceny výrobného odvetvia Únie v priemere o 37 %.

(430)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Čistý peňažný tok sa počas posudzovaného obdobia neustále znižoval a počas toho istého obdobia celkovo klesol o 63 %, najmä v dôsledku zhoršenia zisku pred zdanením.

(431)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Klesala ešte rýchlejšie ako ziskovosť a peňažný tok, pričom počas posudzovaného obdobia sa každý rok znižovala a v období prešetrovania sa v dôsledku negatívnej ziskovosti stala zápornou. V tom istom období výrobné odvetvie Únie znížilo úroveň svojich investícií o viac ako polovicu, čo viedlo k poklesu o 57 %. Schopnosť výrobného odvetvia Únie navýšiť kapitál bola vážne ovplyvnená poklesom ziskovosti, ako aj peňažného toku, ku ktorému došlo počas posudzovaného obdobia.

(432)

Všetky hlavné ukazovatele ujmy v posudzovanom období vykazujú negatívny trend. Objem výroby výrobného odvetvia Únie sa znížil o 25 % a objem jeho predaja sa znížil o 27 %. S poklesom spotreby o 18 % klesol podiel výrobného odvetvia Únie na trhu o 10 % a počas obdobia prešetrovania dosiahol 59 %.

(433)

Hoci sa predajná cena počas posudzovaného obdobia zvýšila o 11 %, nestačilo to na kompenzáciu zvýšenia jednotkových výrobných nákladov (+ 17 %), čo viedlo k neustálemu poklesu ziskovosti počas posudzovaného obdobia. Takéto stlačenie cien nadol viedlo k strate počas obdobia prešetrovania. Podobný klesajúci trend sa pozoroval v prípade zamestnanosti, priemerných nákladov práce, investícií, návratnosti investícií a peňažného toku, ktoré sa počas posudzovaného obdobia znížili.

(434)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(435)

EFDA a CCCME tvrdili, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo žiadnu ujmu, a odvolávali sa na verejne dostupné informácie naznačujúce pozitívnu ziskovosť určitých výrobcov z Únie v roku 2019 alebo pozitívne trendy pri niektorých ukazovateľoch ujmy.

(436)

Analýza ujmy, ktorú vykonala Komisia, bola založená na súhrnných údajoch výrobcov z Únie zaradených do vzorky v súvislosti s výrobou a predajom podobného výrobku v Únii, pokiaľ ide o mikroekonomické ukazovatele, a na údajoch týkajúcich sa celého výrobného odvetvia Únie v prípade makroekonomických ukazovateľov. Oproti tomu informácie, ktoré poskytli EFDA a CCCME, boli založené na verejne dostupných údajoch, ktoré sa týkali iba jednotlivých výrobcov z Únie. Preto sa nepovažovali za reprezentatívne. Podobne sa analýza Komisie vzťahovala na všetky ukazovatele ujmy počas niekoľkých rokov (posudzované obdobie), zatiaľ čo informácie, ktoré poskytli EFDA a CCCME, sa vzťahovali na iba jeden finančný rok alebo len určité špecifické ukazovatele ujmy, ako je ziskovosť. A napokon údaje, ktoré zozbierala Komisia, sa týkali len prešetrovaného výrobku a boli predmetom overovania. Informácie, ktoré poskytli EFDA a CCCME, sa preto nepovažovali za primerané na určenie situácie celého výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia a neznehodnotili zistenia založené na presnejších údajoch, ktoré overila Komisia. Tvrdenia EFDA a CCCME v tejto súvislosti sa preto zamietli.

(437)

Po konečnom poskytnutí informácií CCCME a EFDA poznamenali, že ziskovosť výrobného odvetvia Únie uvedená v tabuľke 11 sa nedala zosúladiť s jednotkovou predajnou cenou a jednotkovými výrobnými nákladmi uvedenými v tabuľke 8. Ako sa uvádza v odôvodnení 422, Komisia opravila administratívnu chybu v jednotkových výrobných nákladoch. Negatívny trend ziskovosti, ktorá prešla zo 6 % v roku 2017 na –1 % v období prešetrovania, sa napriek tomu potvrdil.

(438)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto skúmala, či výrobnému odvetviu Únie mohli súbežne s tým spôsobiť ujmu aj iné známe faktory. Komisia zabezpečila, aby prípadná ujma spôsobená inými faktormi ako dumpingovým dovozom z dotknutej krajiny nebola pripísaná tomuto dumpingovému dovozu. Týmito faktormi sú dovoz z iných tretích krajín, pokles spotreby v Únii, štrukturálne zmeny v automobilovom odvetví, dovoz spojovacích materiálov výrobným odvetvím Únie, vývoj cien surovín a možné konkurenčné výhody čínskych vyvážajúcich výrobcov, pandémia COVID-19 a údajné zlé hospodárenie zo strany výrobného odvetvia Únie.

(439)

Zhoršovanie situácie výrobného odvetvia Únie sa zhodovalo s výrazným zvýšením dovozu z Číny, ktorým dochádzalo k trvalému podhodnocovaniu cien výrobného odvetvia Únie a k stlačeniu cien na trhu Únie v období prešetrovania. Ako sa uvádza v odôvodnení 421, dovozné ceny vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania podhodnotili ceny v Únii v priemere o 37 %.

(440)

Objem dovozu z Číny sa zvýšil z približne 135 000 ton v roku 2017 na približne 209 000 ton v období prešetrovania, čo predstavuje nárast o 55 %. Podiel na trhu sa zvýšil o 6 percentuálnych bodov zo 6 % v roku 2017 na 12 % v období prešetrovania. V rovnakom období sa predaj výrobného odvetvia Únie znížil o 27 % a jeho podiel na trhu klesol zo 66 % na 59 %, t. j. o 7 percentuálnych bodov.

(441)

Ceny dumpingového dovozu sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 7 %, čo je podstatne menej ako súbežné zvýšenie cien suroviny (hlavne valcovaného drôtu). Nízke dovozné ceny viedli k cenovému tlaku na trhu Únie, ktoré boli počas posudzovaného obdobia trvalo nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie. Výrobné odvetvie Únie preto nebolo schopné zvýšiť svoje ceny na udržateľnú úroveň, čo malo za následok klesajúcu ziskovosť a straty počas obdobia prešetrovania.

(442)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že dovoz z Číny spôsoboval výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. Táto ujma mala vplyv na objem aj cenu.

(443)

EFDA a CCCME s odvolaním sa na dôkazy prima facie v podnete tvrdili, že určití výrobcovia z Únie podali návrh na vyhlásenie konkurzu už v rokoch 2016 a 2017, t. j. pred zvýšením čínskeho dovozu. CCCME zdôraznila, že platné antidumpingové opatrenia na dovoz spojovacích materiálov s pôvodom v Číne boli zrušené až v marci 2016 (82) a pred týmto dátumom nevstupoval na trh Únie žiadny dovoz z Číny. To podľa nej preukazuje, že akákoľvek ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, existovala už pred zvýšením dovozu z Číny medzi rokom 2017 a obdobím prešetrovania. Žiadnu ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, preto nemožno pripísať čínskemu dovozu.

(444)

Okrem toho EFDA s odvolaním sa na verejne dostupné informácie tvrdilo, že viacerí výrobcovia z Únie boli napriek čínskemu dovozu v dobrej finančnej situácii. Uviedlo, že keďže takýto dovoz mal mať vplyv na všetkých výrobcov z Únie rovnakým spôsobom, akúkoľvek značnú ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Únie ako celku nemožno pripísať čínskemu dovozu, ale nevyhnutne ju museli spôsobiť iné faktory.

(445)

Uvedené tvrdenia sa počas prešetrovania nepotvrdili. Ako sa uvádza v odôvodneniach 439 až 441, medzi zvýšením dumpingového dovozu a zhoršením stavu výrobného odvetvia Únie existovala jasná časová zhoda. Nárast dovozu pokračoval aj dlho po zrušení opatrení, ktoré boli v platnosti proti čínskemu dovozu, a takýto nárast sa preto nepovažoval iba za dôsledok zrušenia. Komisia takisto poznamenáva, že sa posúdila situácia výrobného odvetvia Únie ako celku a že situácia jednotlivých výrobcov z Únie sa môže líšiť, čo však nemožno považovať za reprezentatívne pre celé výrobné odvetvie Únie. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(446)

Po konečnom poskytnutí informácií CCCME a EFDA požiadali o ďalšie poskytnutie informácií o vývoji cien valcovaného drôtu, na základe čoho Komisia dospela k uvedeným záverom. Tieto strany spochybnili vhodnosť použitého zdroja a tvrdili, že údaje sa týkajú iného obdobia, ako je posudzované obdobie. Komisia založila svoje posúdenie na verejne dostupných údajoch (83) preukazujúcich úrovne dovozných cien valcovaného drôtu počas obdobia prešetrovania, ktoré potvrdili závery uvedené v predchádzajúcom odôvodnení. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(447)

Po konečnom poskytnutí informácií CCCME a EFDA tvrdili, že vplyv čínskeho dovozu na objemy a cenu nemal dosah na značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Po prvé usúdili, že rok 2017 nie je vhodným základom na určenie zvýšenia objemu dovozu, keďže antidumpingové opatrenia na dovoz spojovacích materiálov s pôvodom v Číne boli uložené v roku 2009 (84) a zostali v platnosti až do roku 2016, a preto sa objemy čínskeho dovozu v roku 2017 neobnovili a boli nezvyčajne nízke. Komisia poznamenáva, že v roku 2017 predstavoval čínsky dovoz 6 % spotreby v Únii, čo nemožno považovať za bezvýznamné, keďže ide o druhý najväčší vývoz na trh Únie po Taiwane. Tento rastúci trend navyše nie je viditeľný len medzi rokmi 2017 a 2018, ale aj medzi rokmi 2018 a 2019, keď dovoz z Číny vzrástol približne o 50 %, čo je zďaleka najvýraznejší rast v porovnaní s ostatnými tretími krajinami.

(448)

Tieto strany zároveň tvrdili, že zvýšenie cien čínskeho dovozu bolo v rovnakom rozsahu ako zvýšenie cien predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie. Čínske dovozné ceny, ako je uvedené v tabuľke 4, sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 7 %, zatiaľ čo predajné ceny výrobného odvetvia Únie na trhu Únie, ako sa uvádza v tabuľke 8, sa počas toho istého obdobia zvýšili o 11 %. Zároveň treba poznamenať, že čínske dovozné ceny výrazne podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie a na trhu Únie existoval cenový tlak, ktorý výrobnému odvetviu Únie neumožnil zvýšiť ceny v súlade so zvýšením jeho nákladov (+ 15 % počas posudzovaného obdobia). Samotná skutočnosť, že ceny sa zvýšili v rovnakom rozsahu, preto nemohla znehodnotiť zistenia uvedené v odôvodnení 441, a tvrdenia týchto strán v tejto súvislosti boli zamietnuté.

(449)

Ako sa uvádza v odôvodnení 152, výrobca kotiev v Únii tvrdil, že jeho prepojený vyvážajúci výrobca v Číne je jediný, kto má oficiálnu certifikáciu EÚ pre kotevné skrutky do betónu, a preto je jediným, kto tento druh výrobku vyváža do Únie. Keďže tento výrobok počas obdobia prešetrovania nevyvážal, nemohol spôsobiť výrobnému odvetviu Únie žiadnu ujmu.

(450)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 115, 152 a 156, jeden vyvážajúci výrobca skrutiek do stavebného dreva, jeden vyvážajúci výrobca skrutiek konfirmát a jedna skupina vyvážajúcich výrobcov kotevných skrutiek do betónu tvrdili, že tieto druhy výrobku neboli zahrnuté do rozsahu tohto prešetrovania. Prípadne tieto zainteresované strany tvrdili, že príčinná súvislosť by sa mala určiť samostatne. V prípade skrutiek konfirmát a skrutiek do stavebného dreva strany tvrdili, že nekonkurujú žiadnemu z druhov výrobku, ktoré vyrába výrobné odvetvie Únie, zatiaľ čo v prípade kotevných skrutiek do betónu skupina vyvážajúcich výrobcov potvrdila, že počas obdobia prešetrovania výrobok nevyvážala, a preto nemohla spôsobiť výrobnému odvetviu Únie žiadnu ujmu.

(451)

Ako sa uvádza v odôvodnení 110, všetky druhy výrobku sa na účely tohto prešetrovania považovali za jeden výrobok, keďže mali rovnaké základné fyzické a technické vlastnosti a rovnaké základné konečné použitia. Ako už bolo uvedené v odôvodnení 398, akékoľvek stanovenie dumpingu, ujmy a príčinnej súvislosti sa preto zakladalo na výrobku ako celku. Nebol poskytnutý žiadny dôkaz, ktorý by odôvodňoval samostatnú analýzu podľa druhu výrobku. Takisto je irelevantné, či sa počas obdobia prešetrovania vyvážali všetky druhy výrobku. A napokon, ako už bolo uvedené v odôvodnení 151, nie je relevantné, aby boli všetky druhy výrobku v plnej miere zameniteľné, pokiaľ majú všetky druhy rovnaké základné fyzické a technické vlastnosti a rovnaké základné konečné použitia. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(452)

CCCME tvrdila, že predaj výrobného odvetvia Únie nekonkuroval čínskemu dovozu, pretože čínski vyvážajúci výrobcovia prevažne vyrábali a vyvážali štandardné spojovacie materiály, zatiaľ čo výrobné odvetvie Únie vyrábalo a predávalo prevažne neštandardné spojovacie materiály. Na základe toho CCCME tvrdila, že dovozu čínskych spojovacích materiálov nemožno pripísať žiadnu ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(453)

Z prešetrovania vyplynulo, že vývoz z Číny zahŕňal vývoz neštandardných spojovacích materiálov a že v Číne bolo niekoľko výrobcov neštandardných spojovacích materiálov. Navyše niekoľko výrobcov z Únie vyrába štandardné spojovacie materiály vrátane dvoch výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Preto medzi dovozom z Číny a predajom výrobného odvetvia Únie existovala konkurencia a toto tvrdenie bolo zamietnuté.

(454)

Po konečnom poskytnutí informácií zastúpenie Čínskej republiky pri Európskej únii uviedlo, že takmer celý vývoz z Číny tvorili štandardné spojovacie materiály, zatiaľ čo výrobné odvetvie Únie prevažne vyrábalo a predávalo neštandardné spojovacie materiály, a preto medzi čínskym dovozom a predajom výrobného odvetvia Únie na trhu Únie neexistuje žiadna hospodárska súťaž. Analýza príčinnej súvislosti preto nemôže byť založená na výrobku ako celku. Zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii tvrdilo, že na výpočet rozpätí podhodnotenia ceny sa použilo menej ako 20 % predaja uskutočneného výrobcami z Únie zaradenými do vzorky, čo potvrdzuje, že medzi čínskym dovozom a predajom výrobného odvetvia Únie na trhu Únie neexistuje konkurenčný vzťah.

(455)

Po konečnom poskytnutí informácií EFDA a CCCME tvrdili, že prešetrovaním sa preukázal vplyv čínskeho dovozu na ceny (ich podhodnotenie) len v prípade malej časti výrobného odvetvia Únie, t. j. u výrobcov vybraných do vzorky, ktorí vyrábali štandardné spojovacie materiály. Na druhej strane sa ujma posudzovala za celé výrobné odvetvie Únie, ktoré sa však zameriava na neštandardné spojovacie materiály. Malý objem čínskeho dovozu neštandardných spojovacích materiálov možno pripísať dovozu výrobného odvetvia Únie. Preto sa akýkoľvek cenový účinok na tento dovoz musí považovať za ujmu spôsobenú vlastným zavinením. V dôsledku toho nemožno žiadnu ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, pripísať dumpingovému dovozu z Číny. To isté platí pre podložky, skrutky a svorníky.

(456)

Tieto argumenty a tvrdenia sú podobné tým, ktoré boli predložené v súvislosti so stanovením ujmy v odôvodneniach 400 a 401 a ktoré sa v plnej miere už riešili v odôvodneniach 402 až 404. Pokiaľ ide o výpočty podhodnotenia ceny, Komisia nesúhlasí s predloženými argumentmi. Prešetrovaním sa ukázalo, že medzi druhmi výrobku dovážanými od čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a druhmi výrobku, ktoré vyrába a predáva výrobné odvetvie Únie na trhu Únie, dochádza k značnému prekrývaniu. Približne 90 % druhov výrobku vyvážaných z Číny teda vyrábalo a predávalo aj výrobné odvetvie Únie zaradené do vzorky na trhu Únie. Tento argument sa preto takisto zamietol.

(457)

Objem dovozu z iných tretích krajín sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 12

Dovoz z tretích krajín

(458)

Dovoz z iných tretích krajín bol najmä z Taiwanu, Vietnamu a Turecka. Celkový objem dovozu zo všetkých tretích krajín okrem Číny sa medzi rokom 2017 a obdobím prešetrovania znížil o 14 %, a to z približne 585 000 ton na približne 500 000 ton. Zodpovedajúci podiel na trhu vzrástol z 27 % v roku 2017 na 29 % v období prešetrovania v kontexte klesajúcej spotreby na trhu Únie. Celkovo sa priemerné dovozné ceny počas posudzovaného obdobia zvýšili o 7 % a v priemere boli značne vyššie ako ceny dovozu z Číny (o 72 % vyššie v období prešetrovania), čo je v súlade s cenami výrobného odvetvia Únie. Jedinou výnimkou bol Vietnam, ktorého ceny boli len o 8 % vyššie ako čínsky dovoz. Napriek tomu bol podiel vietnamského dovozu na trhu počas obdobia prešetrovania (5 %) výrazne nižší ako podiel čínskeho dovozu na trhu počas toho istého obdobia (12 %). Okrem toho sa medzi rokom 2017 a obdobím prešetrovania objem dovozu z Vietnamu znížil o 10 %, zatiaľ čo objem dovozu z Číny vzrástol o 55 %.

(459)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že dovoz z iných tretích krajín nebol zdrojom značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(460)

Na začiatku prešetrovania CCCME tvrdila, že medzi zvýšením dovozu z iných tretích krajín medzi rokmi 2017 a 2018 a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bola časová zhoda, a preto by sa akákoľvek ujma mala skôr pripísať dovozu z iných tretích krajín, a nie z Číny.

(461)

V tomto argumente sa nezohľadňuje vývoj výrobného odvetvia Únie počas celého posudzovaného obdobia, ale zameral sa iba na dva roky tohto obdobia, pričom situáciu spôsobujúcu ujmu výrobnému odvetviu Únie nemožno obmedziť len na roky 2017 a 2018. Je to takisto v rozpore so zisteniami súčasného prešetrovania, z ktorých vyplýva, že počas posudzovaného obdobia došlo k postupnému a značnému nárastu dumpingového dovozu z Číny, ktorý sa časovo zhodoval so stratou predaja výrobného odvetvia Únie a s negatívnym vývojom ukazovateľov ujmy. Ceny dovozu z iných tretích krajín boli navyše podstatne vyššie ako ceny čínskeho dovozu. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(462)

Počas posudzovaného obdobia spotreba v Únii klesla o 18 %. Komisia preto preskúmala, či by tento pokles spotreby mohol oslabiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Ako však vyplýva z tabuľky 3, napriek poklesu spotreby sa čínsky predaj na vývoz počas posudzovaného obdobia neustále zvyšoval, celkovo o 55 %. Toto zvýšenie sa premietlo do zvýšenia podielu na trhu zo 6 % na 12 %, t. j. 6 percentuálnych bodov. Súbežne s tým, a ako sa uvádza v odôvodnení 365, čínske dovozné ceny podhodnocovali predajné ceny výrobného odvetvia Únie na trhu Únie v priemere o 37 %. Ako je uvedené v tabuľke 6, podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa počas posudzovaného obdobia zmenšil o 7 percentuálnych bodov, čo zhruba zodpovedalo zvýšeniu podielu čínskeho dovozu na trhu, zatiaľ čo podiel iných tretích krajín na trhu sa zvýšil iba o 2 percentuálne body a v absolútnom vyjadrení klesol. Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že pokles spotreby nespôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu.

(463)

Viaceré zainteresované strany tvrdili, že svetový automobilový trh sa v posledných rokoch zmenšuje a navyše prešiel aj dôležitými štrukturálnymi zmenami. Trvali na tom, že tento vývoj spôsobil najmä rastúci trend smerujúci k elektrifikácii vozidiel odklonom od dieselových motorov. Keďže elektricky poháňané motory si vyžadujú spojovacie materiály s nižšou špecifikáciou, dopyt po neštandardných spojovacích materiáloch klesol. Túto situáciu ešte zvýraznilo všeobecné obmedzovanie výroby vozidiel, v dôsledku čoho bol potrebný menší počet spojovacích materiálov. Automobilové odvetvie navyše zaznamenalo množstvo konsolidácií prostredníctvom veľkých fúzií a akvizícií, čo viedlo k racionalizácii výrobkov, čo následne negatívne ovplyvnilo dopyt po spojovacích materiáloch. Tieto strany tvrdili, že tento vývoj ovplyvnil najmä výrobné odvetvie Únie, ktoré vyrába predovšetkým neštandardné spojovacie materiály pre automobilový priemysel.

(464)

Prešetrovaním sa zistilo, že spotreba spojovacích materiálov v Únii určených pre automobilový priemysel medzi rokom 2008 a obdobím prešetrovania nepresiahla [25 – 32 %] celkovej výroby v Únii. Tento odhad bol založený na dôkazoch, ktoré poskytol EIFI na základe údajov o celkovom objeme výroby ľahkých vozidiel a spojovacích materiálov používaných pri výrobe ľahkých vozidiel (vrátane elektrických, hybridných vozidiel a vozidiel s vnútorným spaľovaním) za obdobie od roku 2008 do obdobia prešetrovania. (85) Tvrdenie, že výrobné odvetvie Únie ako celok vyrába prevažne pre automobilový priemysel, tak nemohlo byť potvrdené súčasným prešetrovaním. Naopak, z prešetrovania vyplynulo, že výrobcovia z Únie dodávali pre rôzne priemyselné odvetvia vrátane tých, ktoré používali štandardné spojovacie materiály. Pokles výroby v automobilovom odvetví preto neovplyvnil celé výrobné odvetvie Únie rovnakým spôsobom a veľká časť výroby v Únii nebola ovplyvnená vôbec. Okrem toho sa prešetrovaním takisto ukázalo, že ani pokles výroby ľahkých vozidiel nemal automaticky negatívny vplyv na výrobcov z Únie, ktorí dodávajú pre automobilový priemysel. Z dostupných informácií vyplýva najmä to, že výroba hnacích sústav pre plne elektrické vozidlá je stále relatívne nízka, pričom došlo k výraznému nárastu hybridných hnacích sústav. Spotreba spojovacích materiálov v hybridných vozidlách je však vyššia ako spotreba spojovacích materiálov v benzínových automobiloch. Preto, kým vývoj v automobilovom priemysle mohol negatívne vplývať na časť výrobného odvetvia Únie, nebolo tomu tak v prípade veľkej časti výrobného odvetvia Únie, ktoré nedodáva pre automobilový priemysel, a preto táto skutočnosť nemohla oslabiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Číny a značnou ujmou, ktorú utrpelo celé výrobné odvetvie Únie. Tvrdenia v tejto súvislosti boli preto zamietnuté.

(465)

EFDA a jeden z dovozcov zaradených do vzorky tvrdili, že výrobné odvetvie Únie dováža štandardné spojovacie materiály z iných tretích krajín vrátane Číny, aby sa etablovali ako obchodníci so štandardnými spojovacími materiálmi v Únii. Tvrdili, že dovoz by bol potrebný na udržanie ich výrobných kapacít neštandardných spojovacích materiálov, ktoré sú lukratívnejšie ako štandardné spojovacie materiály. Okrem toho jeden dovozca tvrdil, že tento dovoz pochádza najmä z iných tretích krajín, aby sa v budúcnosti predišlo antidumpingovým clám, a preto sa nachádza v lepšom konkurenčnom postavení ako tradiční dovozcovia spojovacích materiálov, ktorých dodávatelia sú väčšinou v Číne.

(466)

Prešetrovaním sa uvedené tvrdenia nepotvrdili. Dovoz spojovacích materiálov z Číny výrobcami z Únie zaradenými do vzorky predstavoval menej ako 1 % ich celkovej výroby spojovacích materiálov; a dovoz z iných tretích krajín menej ako 3 %. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 458, dovoz z iných tretích krajín mal úrovne cien podobné úrovniam cien výrobného odvetvia Únie. Komisia preto dospela k záveru, že dovoz spojovacích materiálov z Číny alebo iných tretích krajín nenarušil príčinnú súvislosť medzi značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingovým dovozom z Číny.

(467)

Po konečnom poskytnutí informácií EFDA zopakovalo tvrdenie uvedené v odôvodnení 465, v ktorom tvrdilo, že dovoz spojovacích materiálov z Číny výrobcami z Únie zaradenými do vzorky predstavoval 5 % celkového čínskeho dovozu, a preto sa musí považovať za významný. EFDA takisto tvrdilo, že závery uvedené v odôvodnení 466 nezahŕňajú dovoz výrobného odvetvia Únie prostredníctvom distribútorov, ale iba priamy dovoz, a preto je skutočný objem dovozu zo strany výrobného odvetvia Únie oveľa vyšší ako objem uvedený v predmetnom odôvodnení. Na podporu svojho tvrdenia EFDA uvádza príklad jedného z výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ktorý vo svojom vyplnenom dotazníku uviedol, že nakupoval spojovacie materiály buď priamo, alebo prostredníctvom distribútorov z Číny.

(468)

Vyhlásenie EFDA, že dovoz zo strany výrobcov z Únie zaradených do vzorky predstavoval počas obdobia prešetrovania 5 % celkového čínskeho dovozu, je vecne nesprávne, a preto bolo zamietnuté. Komisia založila svoje zistenia uvedené v odôvodnení 466 na overených informáciách výrobcov z Únie zaradených do vzorky vrátane výrobcu, ktorého spomína EFDA v predchádzajúcom odôvodnení. Overovanie zo strany Komisie zahŕňalo aj dodávateľov výrobcov z Únie, t. j. to, či sa nákupy uskutočňovali priamo od čínskeho dodávateľa alebo prostredníctvom distribútora. Tvrdenia EFDA v tejto súvislosti boli preto zamietnuté a závery uvedené v odôvodnení 466 boli potvrdené.

(469)

Jeden z dovozcov zaradených do vzorky tvrdil, že čínski výrobcovia majú konkurenčné výhody, ako napríklad prístup k nižším cenám surovín, nižším nákladom práce, menej prísnym právnym environmentálnym požiadavkám a vývozným subvenciám.

(470)

Ako sa uvádza v odôvodnení 187 a nasledujúcich odôvodneniach, údajné konkurenčné výhody boli v skutočnosti výraznými deformáciami na čínskom trhu, pokiaľ ide o ceny na domácom trhu a náklady, a preto bola normálna hodnota pre vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky vytvorená v súlade s článkom 2 ods. 6a základného nariadenia. Existenciu týchto deformácií v Číne nemožno považovať za faktor oslabujúci príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Tieto skutočnosti skôr potvrdzujú, že výsledkom týchto deformácií sú umelo nízke vývozné ceny a dumping. Tvrdenia v tejto súvislosti boli preto zamietnuté.

(471)

EFDA tvrdilo, že pandémia COVID-19, ktorá sa začala v prvej polovici roku 2020, spôsobila značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(472)

Ako je uvedené v tabuľke 2, spotreba v Únii začala klesať už v roku 2019, t. j. pred pandémiou COVID-19. Tento pokles pokračoval počas obdobia prešetrovania, ktoré sa vzťahovalo na prvú polovicu roku 2020. Ako sa však uvádza v odôvodnení 462, čínsky dovoz sa počas toho istého obdobia zvýšil, a to tak v absolútnom vyjadrení, ako aj z hľadiska podielu na trhu, pričom na trh Únie prenikol za dumpingové ceny, ktoré výrazne podhodnotili predajné ceny výrobného odvetvia Únie. To je v rozpore s dovozom z iných tretích krajín, ktorých objemy dovozu sa v absolútnom vyjadrení znížili a ich dovozné ceny boli celkovo v priemere v rovnakom rozsahu ako dovozné ceny výrobného odvetvia Únie.

(473)

Ako je uvedené v tabuľke 3, dumpingový dovoz z Číny sa už v období 2017 – 2019 stabilne medziročne zvyšoval, čo viedlo k nárastu o 54 % do roku 2019, t. j. do začiatku pandémie COVID-19. Inými slovami, značná ujma, ktorú dumpingový dovoz spôsobil výrobnému odvetviu Únie, sa prejavila už pred vypuknutím pandémie COVID-19, ako to dokladá negatívny vývoj väčšiny makroekonomických a mikroekonomických ukazovateľov v období 2017 – 2019.

(474)

V tejto súvislosti nemožno poprieť, že pandémia COVID-19 a následný pokles spotreby prispeli k ďalšiemu zhoršovaniu už aj tak zlej situácie výrobného odvetvia Únie. Tento vývoj však neoslabil príčinnú súvislosť medzi zistenou značnou ujmou a dumpingovým dovozom z Číny. Ako už bolo uvedené, výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v dôsledku dumpingového dovozu z Číny, ktorý sa za tri roky pred vypuknutím pandémie zvýšil o 54 %, z čoho jednoznačne vyplýva, že značná ujma sa vyskytla už pred vypuknutím pandémie a bez ohľadu na pandémiu.

(475)

Po konečnom poskytnutí informácií CCCME a EFDA zopakovali tvrdenie, že pandémia COVID-19 bola hlavnou príčinou značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie počas obdobia prešetrovania, pričom tvrdili, že hlavné ukazovatele ujmy sa zhoršili najmä medzi rokom 2019 a obdobím prešetrovania, súbežne s pandémiou COVID-19, zatiaľ čo čínsky dovoz zostal nezmenený a jeho podiel na trhu sa medzi rokom 2019 a obdobím prešetrovania zvýšil len o 1 percentuálny bod. Tieto strany sa odvolávali aj na vyhlásenie jedného z výrobcov z Únie zaradených do vzorky v otvorenej verzii vyplneného dotazníka, v ktorom uvádza, že pandémia COVID-19 ovplyvnila jeho podnikanie; ako aj na vyhlásenie EIFI v korešpondencii s Komisiou, že určité zmeny v objeme výroby a predaja sa pripisujú pandémii COVID-19.

(476)

Žiadny z argumentov predložených po konečnom poskytnutí informácií nespochybnil ani neznehodnotil závery uvedené v odôvodneniach 472 až 474, najmä že pandémia COVID-19 a nasledujúci pokles spotreby len prispeli k ďalšiemu zhoršeniu už aj tak sa zhoršujúcej situácie výrobného odvetvia Únie. Komisia zároveň poznamenáva, že objem výroby a predaja výrobného odvetvia Únie sa zhoršil už medzi rokmi 2018 a 2019, t. j. pred pandémiou COVID-19, keď sa čínsky dovoz zvýšil o 38 %. Komisia preto usúdila, že negatívne trendy pozorované medzi rokom 2019 a obdobím prešetrovania sú pokračovaním už i tak negatívnych trendov pozorovaných od roku 2017 a že pandémia COVID-19 tento jasný existujúci trend len zhoršila. Komisia preto potvrdila závery vyjadrené v odôvodnení 474 a zamietla všetky tvrdenia v tejto súvislosti.

(477)

Jeden z dovozcov zaradených do vzorky tvrdil, že ujma výrobcov z Únie, ktorí pôsobia aj vo výrobe a predaji štandardných spojovacích materiálov, bola spôsobená zlými obchodnými a investičnými rozhodnutiami a vnútornými štrukturálnymi ťažkosťami a nemožno ju pripísať čínskemu vývozu spojovacích materiálov.

(478)

Toto tvrdenie bolo podané veľmi všeobecne, bez akýchkoľvek ďalších podrobností a bez poskytnutia akýchkoľvek dôkazov na jeho podporu. Preto bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(479)

Nárast dumpingového dovozu z Číny sa zhodoval so zhoršením situácie výrobného odvetvia Únie. Čínsky dovoz získal významný podiel na trhu v kontexte klesajúcej spotreby na úkor výrobného odvetvia Únie, ktoré stratilo objem predaja a podiel na trhu. Pokiaľ ide o ceny, zvyšujúci sa podiel čínskeho dovozu na trhu neustále podhodnocoval predajné ceny výrobného odvetvia Únie na trhu Únie, vytváral značný cenový tlak a bránil výrobnému odvetviu Únie zvýšiť ceny na udržateľné úrovne potrebné na dosiahnutie primeraných rozpätí zisku.