EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32022R0095

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/95 z 24. januára 2022, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých rúrových a potrubných tvaroviek zo železa alebo z ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, rozšírené na dovoz určitých rúrových a potrubných tvaroviek zo železa alebo z ocele odosielaných z Taiwanu, Indonézie, zo Srí Lanky a z Filipín bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v týchto krajinách

C/2022/309

Ú. v. EÚ L 16, 25.1.2022, p. 36–62 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document In force: This act has been changed. Current consolidated version: 26/01/2022

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2022/95/oj

25.1.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 16/36


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2022/95

z 24. januára 2022,

ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých rúrových a potrubných tvaroviek zo železa alebo z ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, rozšírené na dovoz určitých rúrových a potrubných tvaroviek zo železa alebo z ocele odosielaných z Taiwanu, Indonézie, zo Srí Lanky a z Filipín bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v týchto krajinách

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 11 ods. 2,

keďže:

1.   POSTUP

1.1.   Platné opatrenia

(1)

Antidumpingové opatrenia na dovoz určitých rúrových a potrubných tvaroviek (ďalej len „rúrové a potrubné tvarovky“ alebo „dotknutý výrobok“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „dotknutá krajina“ alebo „Čína“) a v Thajsku boli pôvodne uložené nariadením Rady (ES) č. 584/96 (2) (ďalej len „pôvodné opatrenia“).

(2)

V súlade s článkom 13 ods. 3 základného nariadenia sa pôvodné opatrenia rozšírili nariadeniami Rady (ES) č. 964/2003 (3), (ES) č. 2052/2004 (4), (ES) č. 2053/2004 (5) a (ES) č. 655/2006 (6) na dovoz odosielaný z Taiwanu, Indonézie, Srí Lanky a Filipín bez ohľadu na to, či má alebo nemá deklarovaný pôvod na Taiwane, v Indonézii, na Srí Lanke a Filipínach.

(3)

V súčasnosti platnými opatreniami sú konečné antidumpingové clá uložené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2015/1934 , ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých rúrových a potrubných tvaroviek zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (7).

1.2.   Platné opatrenia týkajúce sa iných tretích krajín

(4)

V súčasnosti platia antidumpingové opatrenia na dovoz určitého príslušenstva k rúram a rúrkam s pôvodom v Ruskej federácii, Kórejskej republike a Malajzii (8).

1.3.   Žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti a začatie konania

(5)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (9) platných antidumpingových opatrení na dovoz určitých rúrových a potrubných tvaroviek zo železa alebo z ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“, „Čína“ alebo „dotknutá krajina“) bola Komisii doručená žiadosť o revízne prešetrovanie podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(6)

Žiadosť o revízne prešetrovanie predložil 25. júna 2020 Výbor Európskej únie na obranu odvetvia oceľového príslušenstva na zváranie na tupo (Defence Committee of the Steel Butt-Welding Fittings Industry of the European Union, ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobcov, ktorých výroba predstavuje viac než 60 % celkovej výroby rúrových a potrubných tvaroviek v Únii.

(7)

Žiadosť sa odôvodňuje tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie alebo opätovný výskyt dumpingu a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(8)

Keďže Komisia po porade s výborom zriadeným článkom 15 ods. 1 základného nariadenia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, 27. októbra 2020 začala revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, pokiaľ ide o dovoz rúrových a potrubných tvaroviek s pôvodom v ČĽR na základe článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie (10) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“).

1.4.   Zainteresované strany

(9)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti výslovne informovala žiadateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, výrobcov v ČĽR, dovozcov a používateľov v Únii, o ktorých je známe, že sa ich prešetrovanie týka, a orgány Číny a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(10)

Všetky zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

1.5.   Výber vzorky

(11)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

1.5.1.   Výber vzorky výrobcov z Únie

(12)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia vybrala Komisia vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu predaja a výroby v Únii, ktoré bolo možné primerane prešetriť v dostupnom čase, pričom bola zabezpečená aj geografická reprezentatívnosť. Táto vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 56 % odhadovanej celkovej výroby v Únii a 49 % odhadovaného celkového objemu predaja neprepojeným zákazníkom v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa k predbežnej vzorke vyjadrili, nedostala však nijaké pripomienky. Predbežná vzorka sa preto potvrdila a považuje sa za reprezentatívnu vzorku výrobného odvetvia Únie.

1.5.2.   Výber vzorky výrobcov v Číne

(13)

S cieľom umožniť Komisii rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, pokiaľ ide o výrobcov v dotknutej krajine, boli uvedené strany požiadané, aby sa prihlásili a poskytli Komisii informácie požadované v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Číny pri Únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo ďalších výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní. Keďže sa však pôvodne prihlásil len jeden vyvážajúci výrobca, výber vzorky nebol potrebný. Navyše, keďže sa tento vyvážajúci výrobca rozhodol odstúpiť od spolupráce, zistenia vo vzťahu k dovozu z ČĽR sa podľa článku 18 základného nariadenia zakladali na dostupných skutočnostiach.

1.6.   Výber vzorky neprepojených dovozcov

(14)

S cieľom umožniť Komisii, aby rozhodla o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpila, boli všetci neprepojení dovozcovia vyzvaní, aby sa zúčastnili na tomto prešetrovaní. Komisia požiadala uvedené strany, aby sa prihlásili a o svojich spoločnostiach poskytli informácie uvedené v prílohe k oznámeniu o začatí revízneho prešetrovania. Prihlásili sa iba dvaja dovozcovia. Komisia sa preto rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

1.7.   Dotazníky a overovanie na mieste

(15)

Komisia zaslala vláde ČĽR (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(16)

Dotazníky pre výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ako aj pre dovozcov, používateľov a vyvážajúcich výrobcov boli sprístupnené online (11) v deň začatia konania.

(17)

Komisia dostala vyplnené dotazníky od troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky, žiadateľa a dvoch dovozcov.

(18)

Vzhľadom na pandémiu ochorenia COVID-19 a opatrenia na obmedzenie pohybu zavedené rôznymi členskými štátmi Komisia nemohla vykonať overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia. Namiesto toho v súlade so svojím oznámením o dôsledkoch vypuknutia ochorenia COVID-19 na antidumpingové a antisubvenčné prešetrovania na diaľku krížovo skontrolovala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné pre svoje zistenia (12). Komisia vykonala krížové kontroly na diaľku všetkých výrobcov z Únie zaradených do vzorky, t. j. spoločností:

ERNE Fittings GmbH, Rakúsko,

INTERFIT S.A., Francúzsko,

Virgilio CENA & Figli S.p.A., Taliansko.

1.8.   Ďalší postup

(19)

Komisia 9. novembra 2021 poskytla základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľa zachovať platné antidumpingové clá. Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli k tomuto poskytnutiu informácií predložiť pripomienky.

(20)

Komisia nedostala pripomienky od žiadnej zo zainteresovaných strán.

1.9.   Obdobie revízneho prešetrovania a posudzované obdobie

(21)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2019 do 30. júna 2020 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2017 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

1.10.   Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie

(22)

Konanie v tejto veci sa začalo 27. októbra 2020, t. j. v prechodnom období dohodnutom medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ, počas ktorého sa na Spojené kráľovstvo naďalej vzťahovalo právo Únie. Toto obdobie sa skončilo 31. decembra 2020. Od 1. januára 2021 sa už teda spoločnosti a združenia zo Spojeného kráľovstva nepovažujú za zainteresované strany tohto konania.

(23)

Záznamom do spisu z 18. januára 2021 Komisia vyzvala prevádzkovateľov zo Spojeného kráľovstva, ktorí sa naďalej považovali za zainteresovanú stranu, aby ju kontaktovali. Neprihlásila sa žiadna spoločnosť.

2.   PREŠETROVANÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1.   Prešetrovaný výrobok

(24)

Výrobok, ktorý je predmetom tohto revízneho prešetrovania, je rovnaký ako v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti, a to určité rúrové alebo potrubné tvarovky (okrem liatych tvaroviek, prírub a tvaroviek so závitom) zo železa alebo z ocele (okrem nehrdzavejúcej ocele) s najväčším vonkajším priemerom nepresahujúcim 609,6 mm, druhu používaného na zváranie na tupo alebo na iné účely, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „prešetrovaný výrobok“), v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 7307 93 11, ex 7307 93 19 a ex 7307 99 80 (kódy TARIC 7307931191, 7307931193, 7307931194, 7307931195, 7307931199, 7307931991, 7307931993, 7307931994, 7307931995, 7307931999, 7307998092, 7307998093, 7307998094, 7307998095 a 7307998098).

2.2.   Podobný výrobok

(25)

Ako sa ukázalo pri prešetrovaní vedúcom k uloženiu platných opatrení (13), rovnaké základné fyzické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia, majú tieto výrobky:

prešetrovaný výrobok,

výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu Číny,

výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobným odvetvím Únie.

(26)

Komisia dospela k záveru, že tieto výrobky sú podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

3.   PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA ALEBO OPÄTOVNÉHO VÝSKYTU DUMPINGU

3.1.   Predbežné poznámky

(27)

Dovoz prešetrovaného výrobku z ČĽR počas obdobia revízneho prešetrovania pokračoval (5 192 ton), aj keď na nižších úrovniach ako počas obdobia revízneho prešetrovania v rámci posledného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti (8 058 ton od júla 2013 do júna 2014). Podľa štatistík z databázy Comext (Eurostat) (14) zodpovedal dovoz rúrových a potrubných tvaroviek z ČĽR v období revízneho prešetrovania približne 10 % trhu Únie v porovnaní s podielom na trhu 16 % počas predchádzajúceho prešetrovania pred uplynutím platnosti.

(28)

Ako sa uvádza v odôvodnení 13, v rámci prešetrovania nespolupracoval ani jeden vývozca/výrobca z ČĽR.

(29)

Komisia preto informovala orgány ČĽR, že vzhľadom na neexistenciu spolupráce Komisia môže pri zisteniach vo vzťahu k ČĽR uplatniť článok 18 základného nariadenia. Komisia nedostala žiadne pripomienky.

(30)

V dôsledku toho zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu v súvislosti s ČĽR preto vychádzajú v súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia z dostupných skutočností, najmä z informácií obsiahnutých v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti v spojení s ďalšími zdrojmi informácií, ako sú obchodné štatistiky týkajúce sa dovozu a vývozu (databáza Comext spravovaná Eurostatom a databázy Dun & Bradstreet D&B (15), Global Trade Alert – GTA (16) a OECD (17)).

3.2.   Pokračovanie dumpingového dovozu počas obdobia revízneho prešetrovania

3.2.1.   Normálna hodnota

3.2.1.1.   Úvod

(31)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(32)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(33)

Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády a čínskych výrobcov bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

3.2.1.2.   Postup na určenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia

(34)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy, ktoré v súvislosti s ČĽR nasvedčovali existencii výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia začala prešetrovanie na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami, zaslala čínskej vláde dotazník. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Čínska vláda vyplnený dotazník nedoručila a v stanovenej lehote nebolo doručené ani nijaké podanie týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia následne informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v ČĽR použije dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia.

(35)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia takisto uviedla, že vzhľadom na dostupné dôkazy by mohlo byť potrebné vybrať vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt.

(36)

Komisia 30. marca 2021 prostredníctvom záznamu (ďalej len „prvý záznam“) informovala zainteresované strany o príslušných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na účely určenia normálnej hodnoty. Komisia v uvedenom zázname poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré môžu byť použité pri výrobe prešetrovaného výrobku. Komisia okrem toho na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt určila možné reprezentatívne krajiny (konkrétne Ruskú federáciu, Thajsko a Turecko).

(37)

Žiadateľ tvrdil, že Ruská federácia nie je vhodnou reprezentatívnou krajinou, najmä vzhľadom na existenciu zákazu vývozu rúr a rúrok na ďalšie spracovanie (tzv. mother pipes, kód HS 730419), ktorý platí od 1. mája 2015, čo predstavuje významný zdroj deformácií na ruskom trhu s hlavnou surovinou na rúrové a potrubné tvarovky. Komisia vzala pripomienky na vedomie a súhlasila s tým, že Rusko nepredstavuje vhodnú reprezentatívnu krajinu v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(38)

Žiadateľ ďalej tvrdil, že dovoz rúr a rúrok na ďalšie spracovanie z ČĽR do Turecka je významný. Okrem toho tvrdil, že žiadna z troch spoločností, ktoré Komisia identifikovala v prvom zázname, nebola skutočným výrobcom rúrových a potrubných tvaroviek. Po ďalšom prešetrovaní sa Komisia stotožnila s tým, že traja uvedení výrobcovia v Turecku nie sú skutočnými výrobcami rúrových a potrubných tvaroviek. Komisia preto v tejto fáze dospela k záveru, že Turecko zjavne nie je vhodnou reprezentatívnou krajinou v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(39)

Žiadateľ okrem toho tvrdil, že spoločnosť, ktorú Komisia identifikovala v Thajsku, v skutočnosti nebola výrobcom rúrových a potrubných tvaroviek, a navrhol tri ďalšie spoločnosti. Komisia súhlasila s tým, že pôvodne identifikovaná spoločnosť nebola výrobcom rúrových a potrubných tvaroviek, a overila, že tri spoločnosti navrhnuté žiadateľom (Thai Benkan Co., Ltd., Awaji Material Thailand Co., Ltd. a TTU Industrial Corp. Ltd.) vyrábali rúrové a potrubné tvarovky a že najnovšie finančné údaje týkajúce sa týchto spoločností boli ľahko dostupné.

(40)

Komisia 28. júna 2021 prostredníctvom druhého záznamu (ďalej len „druhý záznam“) informovala zainteresované strany o relevantných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na účely určenia normálnej hodnoty, pričom ako reprezentatívnu krajinu použije Thajsko. Ďalej informovala zainteresované strany, že stanoví predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk na základe dostupných informácií od troch výrobcov (Thai Benkan, Awaji Material Thailand a TTU Industrial Corporation) v reprezentatívnej krajine. K druhému záznamu neboli predložené žiadne pripomienky.

3.2.2.   Existencia výrazných deformácií

(41)

Pri nedávnych prešetrovaniach, ktoré sa týkali odvetvia ocele v ČĽR (18), Komisia zistila výrazné deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(42)

Pri uvedených prešetrovaniach Komisia zistila, že existuje značné zasahovanie vlády v ČĽR, ktoré má za následok deformáciu efektívneho rozdeľovania zdrojov v súlade s trhovými zásadami (19). Komisia najmä dospela k záveru, že v odvetví ocele, ktorá je hlavnou surovinou na výrobu prešetrovaného výrobku, nielen pretrváva výrazná miera vlastníctva čínskou vládou v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia (20), ale čínska vláda je prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách takisto schopná ovplyvňovať ceny a náklady v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia (21). Komisia navyše zistila, že na trh má ďalej rušivý vplyv aj prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich, ako aj do poskytovania surovín a vstupov. V skutočnosti systém plánovania v ČĽR celkovo vedie ku koncentrácii zdrojov v odvetviach, ktoré čínska vláda určila za strategické alebo ich považuje za politicky významné, namiesto toho, aby sa prideľovali v súlade s trhovými silami (22). Komisia okrem toho dospela k záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia, čo spôsobuje deformácie, najmä keď sa platobne neschopné firmy sa udržiavajú nad vodou, a pri udeľovaní práv na využívanie pôdy v ČĽR (23). V rovnakom duchu Komisia zistila v odvetví ocele deformácie v oblasti mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia (24), ako aj deformácie na finančných trhoch v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, najmä pokiaľ ide o prístup obchodných subjektov ku kapitálu v ČĽR (25).

(43)

Podobne ako v predchádzajúcich prešetrovaniach týkajúcich sa odvetvia ocele v ČĽR, Komisia v tomto prešetrovaní preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v žiadosti, ako aj v „Pracovnom dokumente útvarov Komisie o výrazných deformáciách v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu“ (26) (ďalej len „správa“), ktorý sa opiera o verejne dostupné zdroje. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva ČĽR vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane prešetrovaného výrobku. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný prieskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v ČĽR ktoré sa zistili aj v jej predchádzajúcich prešetrovaniach v tejto súvislosti.

(44)

Okrem odkazu na správu sa v žiadosti poukázalo aj na postupy ovplyvňujúce náklady a ceny v odvetví ocele, pričom hlavným vstupom pri výrobe rúrových a potrubných tvaroviek sú rúry a rúrky na ďalšie spracovanie:

výrobe ocele dominujú štátom vlastnené podniky, ktorých činnosť určuje štát a Komunistická strana Číny s cieľom dosiahnuť celkové ciele stanovené v päťročných plánoch,

v každom verejnom alebo súkromnom subjekte, v ktorom sú viac ako traja členovia Komunistickej strany Číny, musí byť zriadený stranícky výbor. V prípade oceliarskych podnikov zohrávajú výbory hlavnú úlohu pri smerovaní činností podniku. Väčšina podnikov pôsobiacich v odvetví ocele pracuje na zmene svojich stanov s cieľom rozšíriť vplyv Komunistickej strany Číny v oblasti riadenia a usmerňovania,

v odvetví ocele existujú výrazné deformácie súvisiace s 13. päťročným plánom, známym ako „Plán na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu na roky 2016 – 2020“ (27), ktorý takisto dokazuje, že v minulosti došlo k iracionálnemu zvyšovaniu nadmernej kapacity napriek klesajúcemu domácemu dopytu,

Čínske združenie výrobcov železa a ocele pomáha podnikom pri stanovovaní cien a koordinácii výroby. Štátom vlastnené podniky sú vyňaté z uplatňovania právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže a v súlade s „Plánom na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu na roky 2016 – 2020“„by sa malo zabrániť urputnej hospodárskej súťaži“ (28) a „malo by sa predísť tomu, aby viaceré spoločnosti podnikali neuvážené kroky a púšťali sa do neriadenej hospodárskej súťaže“ (29),

náklady na suroviny a energiu v ČĽR nevychádzajú z voľného pôsobenia síl na trhu, pretože sú ovplyvnené výrazným zasahovaním vlády.

(45)

Ako sa uvádza v odôvodnení 29, čínska vláda nepredložila pripomienky ani dôkazy na podporu alebo vyvrátenie existujúcich dôkazov v predmetnom spise vrátane správy a ďalších dôkazov, ktoré predložil navrhovateľ, o existencii výrazných deformácií a/alebo o vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade.

(46)

Značná miera vlastníctva čínskej vlády pretrváva najmä v odvetví ocele, ktorá je hlavnou surovinou na výrobu rúrových a potrubných tvaroviek. Mnohí z najväčších výrobcov sú vo vlastníctve štátu. Niektorí z nich sa konkrétne uvádzajú v „Pláne na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu na roky 2016 – 2020“. Čínska štátom vlastnená spoločnosť Shanxi Taiyuan Iron & Steel Co. Ltd. na svojom webovom sídle napríklad uvádza, že je „obrovským železiarskym a oceliarskym gigantom“, z ktorého „sa stal výnimočne rozsiahly železiarsky a oceliarsky komplex, ktorý je prepojený s podnikaním v oblasti ťažby železnej rudy, výroby, spracúvania, dodávok železa a ocele a obchodovania so železom a s oceľou (30)“. Ďalší významný čínsky štátom vlastnený podnik je spoločnosť Baosteel, ktorá sa zaoberá výrobou ocele a je súčasťou spoločnosti China Baowu Steel Group Co. Ltd. (predtým Baosteel Group a Wuhan Iron & Steel) (31). Hoci je podľa odhadov počet štátom vlastnených podnikov a súkromných spoločností v odvetví ocele v nominálnom vyjadrení takmer rovnaký, z piatich čínskych výrobcov ocele, ktorí patria do prvej desiatky najväčších svetových výrobcov ocele, sú štyria štátom vlastnené podniky (32). Hoci podiel desiatich najväčších výrobcov na celkovej produkcii odvetvia predstavoval v roku 2016 len približne 36 %, čínska vláda si zároveň v tom istom roku stanovila cieľ do roku 2025 konsolidovať 60 až 70 % výroby ocele približne do desiatich veľkých podnikov (33). Čínska vláda zopakovala tento úmysel v apríli 2019, keď oznámila vydanie usmernení o konsolidácii oceliarskeho priemyslu (34). Takáto konsolidácia môže zahŕňať nútené fúzie ziskových súkromných spoločností so štátom vlastnenými podnikmi, ktoré dosahujú horšie výsledky (35). Keďže čínski výrobcovia rúrových a potrubných tvaroviek nespolupracovali, presný pomer súkromných a štátom vlastnených výrobcov rúrových a potrubných tvaroviek nebolo možné určiť.

(47)

Pokiaľ ide o schopnosť čínskej vlády zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia, z dôvodu nespolupráce zo strany výrobcov rúrových a potrubných tvaroviek Komisia pripomína, že verejné aj súkromné podniky v odvetví ocele podliehajú politickému dohľadu a usmerneniu. Vskutku, hoci právo príslušných štátnych orgánov vymenúvať a odvolávať kľúčových riadiacich pracovníkov v štátom vlastnených podnikoch stanovené v čínskych právnych predpisoch možno považovať za prostriedok na výkon príslušných vlastníckych práv (36), bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch (a to štátnych, ako aj súkromných) sú ďalším významným kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí. Podľa práva obchodných spoločností ČĽR sa má v každej spoločnosti zriadiť podniková organizácia Komunistickej strany Číny (s najmenej troma členmi Komunistickej strany Číny, ako sa uvádza v stanovách strany (37)), pričom daná spoločnosť je povinná zabezpečiť na činnosť tejto straníckej organizácie potrebné podmienky. Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne presadzovaná. Prinajmenšom od roku 2016 však Komunistická strana Číny dôraznejšie uplatňuje svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v štátnom vlastnených podnikoch s tým, že ide o politickú zásadu. Objavujú sa aj informácie, že Komunistická strana Číny vyvíja tlak na súkromné spoločnosti, aby kládli patriotizmus na prvé miesto a dodržiavali stranícku disciplínu (38). Podľa informácií z roku 2017 pôsobili stranícke bunky v 70 % z približne 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby tieto organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo (39). Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve – vo všetkých jeho odvetviach vrátane výrobcov rúrových a potrubných tvaroviek a dodávateľov ich vstupov.

(48)

V odvetví rúrových a potrubných tvaroviek sú okrem toho zavedené diskriminačné politiky v prospech domácich výrobcov alebo inak ovplyvňujúce trh v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) tretej zarážky základného nariadenia.

(49)

Hoci je odvetvie rúrových a potrubných tvaroviek špecializovaným odvetvím, profituje z vládneho usmerňovania a zasahovania, ktoré sa týka hlavnej suroviny na výrobu rúrových a potrubných tvaroviek, ktorou je oceľ.

(50)

Oceliarsky priemysel považuje čínska vláda za kľúčový (40). Túto skutočnosť potvrdzuje množstvo plánov, smerníc a iných dokumentov týkajúcich sa ocele, ktoré sa vydávajú na celoštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni, ako je napríklad Plán na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu na roky 2016 – 2020, ktorý sa uplatňoval počas obdobia revízneho prešetrovania. V tomto pláne sa uvádza, že oceliarsky priemysel je „dôležitým, zásadným odvetvím čínskeho hospodárstva, národným základným kameňom (41)“. Hlavné úlohy a ciele stanovené v tomto pláne sa vzťahujú na všetky aspekty rozvoja tohto priemyselného odvetvia (42). V 13. päťročnom pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja (43), ktorý sa uplatňoval počas obdobia revízneho prešetrovania, sa plánovala podpora pre podniky vyrábajúce druhy oceľových výrobkov vyššej kategórie (44). Tento plán sa zameriava aj na zabezpečenie kvality výrobku, jeho trvanlivosti a spoľahlivosti prostredníctvom podporovania spoločností, ktoré využívajú technológie čistej výroby ocele, presného valcovania a zvyšovania kvality (45). V Katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (znenie z roku 2011) (v znení zmien z roku 2013) (46) (ďalej len „katalóg“) sa oceľ uvádza medzi podporovanými odvetviami.

(51)

Ako možno vidieť z uvedených príkladov týkajúcich sa ocele, ktorá je hlavnou surovinou na výrobu rúrových a potrubných tvaroviek, čínska vláda ďalej usmerňuje rozvoj odvetvia rúrových a potrubných tvaroviek v súlade so širokou škálou politických nástrojov a smerníc a riadi prakticky každý aspekt rozvoja a fungovania odvetvia.

(52)

Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia na podnietenie subjektov k tomu, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky zameranými na posilnenie podporovaných odvetví vrátane výroby ocele, železa a ferozliatin ako hlavnej suroviny používanej na výrobu rúrových a potrubných tvaroviek. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

(53)

Pri tomto prešetrovaní sa nezistil žiadny dôkaz o tom, že by diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie právnych predpisov v oblasti konkurzného práva a majetkového práva podľa článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia v odvetví rúrových a potrubných tvaroviek uvedených v odôvodnení 42 neovplyvnili výrobcov prešetrovaného výrobku

(54)

Odvetvie rúrových a potrubných tvaroviek nepriaznivo ovplyvňujú aj deformácie mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia, ako bolo uvedené aj v odôvodnení 42. Tieto deformácie ovplyvňujú odvetvie jednak priamo (pri výrobe prešetrovaného výrobku alebo hlavných vstupov), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému pracovného práva v ČĽR) (47).

(55)

Navyše pri tomto prešetrovaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že odvetvie rúrových a potrubných tvaroviek neovplyvňuje zasahovanie vlády do finančného systému v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, ako bolo uvedené aj v odôvodnení 42. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(56)

Komisia napokon pripomína, že na výrobu rúrových a potrubných tvaroviek sú potrebné viaceré vstupy. Keď výrobcovia rúrových a potrubných tvaroviek nakupujú/kontrahujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systematickým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(57)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ceny predaja rúrových a potrubných tvaroviek na domácom trhu, ale dotknuté sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach I a II správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď.

(58)

Čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia v rámci tohto prešetrovania nepredložili žiadne dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali opak.

(59)

Celkovo z dostupných dôkazov vyplynulo, že ceny prešetrovaného výrobku alebo náklady naň vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia síl na trhu, pretože sú ovplyvňované značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako ukazuje skutočný alebo možný vplyv jedného alebo viacerých relevantných prvkov, ktoré sú v ňom uvedené. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda nespolupracovala, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu. Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj v primeranej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa rozoberá v ďalšom oddiele.

3.2.3.   Reprezentatívna krajina

3.2.3.1.   Všeobecné poznámky

(60)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

úroveň hospodárskeho rozvoja podobná ČĽR. Na tento účel Komisia použila krajiny, ktoré majú podľa databázy Svetovej banky podobný hrubý národný dôchodok na obyvateľa ako ČĽR (48),

výroba prešetrovaného výrobku v danej krajine (49),

dostupnosť príslušných verejných údajov v reprezentatívnej krajine,

ak je možných reprezentatívnych krajín viac, v relevantnom prípade by sa mala uprednostniť krajina s náležitou úrovňou sociálnej a environmentálnej ochrany.

(61)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 40, Komisia v druhom zázname informovala zainteresované strany o svojom závere, že Thajsko považuje za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

3.2.3.2.   Úroveň hospodárskeho rozvoja podobná ČĽR

(62)

V prvom zázname Komisia identifikovala Ruskú federáciu, Thajsko a Turecko ako krajiny s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako ČĽR podľa Svetovej banky, čo znamená, že všetky tieto krajiny Svetová banka klasifikuje na základe hrubého národného dôchodku ako krajiny s vyšším stredným príjmom a podľa všetkého sa v nich prešetrovaný výrobok vyrábal.

(63)

Po vydaní uvedeného záznamu neboli k úrovni hospodárskeho rozvoja predložené žiadne pripomienky.

3.2.3.3.   Výroba prešetrovaného výrobku v reprezentatívnej krajine

(64)

V prvom zázname Komisia uviedla, že výroba prešetrovaného výrobku sa zistila v Ruskej federácii, Thajsku a Turecku. Ruská federácia však bola vylúčená z dôvodu zákazu vývozu rúr a rúrok na ďalšie spracovanie (pozri odôvodnenie 37), dôležitej suroviny používanej pri výrobe rúrových a potrubných tvaroviek a všeobecnejšie ocele. Turecko bolo vylúčené, pretože žiadna z troch spoločností uvedených v prvom zázname, pre ktoré boli aktuálne finančné informácie ľahko dostupné, nevyrábala rúrové a potrubné tvarovky.

3.2.3.4.   Dostupnosť príslušných verejných údajov v reprezentatívnej krajine

(65)

V prípade uvedených krajín Komisia ďalej overovala dostupnosť verejných údajov, a najmä verejných finančných údajov od výrobcov prešetrovaného výrobku.

(66)

Komisia hľadala výrobcov rúrových a potrubných tvaroviek s verejne dostupnými finančnými údajmi, ktoré by bolo možné použiť na stanovenie nedeformovaných a primeraných súm, pokiaľ ide o predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk. Komisia sa pri hľadaní zamerala najmä na ziskové spoločnosti s verejne dostupnými výkazmi ziskov a strát za obdobie revízneho prešetrovania. V druhom zázname boli preto uvedené tri spoločnosti v Thajsku.

(67)

Komisia analyzovala všetky príslušné údaje dostupné v spise k výrobným faktorom v Thajsku a skonštatovala tieto skutočnosti:

Komisia analyzovala štatistiky dovozu rúr a rúrok na ďalšie spracovanie a dospela k záveru, že v období revízneho prešetrovania bol dovoz rúr a rúrok na ďalšie spracovanie potrebných na výrobu prešetrovaného výrobku dostatočný,

štatistické údaje o dodávkach energie a vody za obdobie revízneho prešetrovania boli ľahko dostupné od miestnych štatistických orgánov alebo dodávateľov (50),

Štatistika nákladov práce za ORP bola k dispozícii na webovom sídle Národného štatistického úradu Thajska (51) and KPMG a KPMG (52).

(68)

Na základe uvedených skutočností Komisia usúdila, že Thajsko je vhodnou reprezentatívnou krajinou.

3.2.3.5.   Úroveň sociálnej a environmentálnej ochrany

(69)

Po tom, čo sa na základe všetkých uvedených prvkov stanovilo, že Thajsko je jedinou vhodnou reprezentatívnou krajinou, nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia.

3.2.3.6.   Záver týkajúci sa reprezentatívnej krajiny

(70)

Vzhľadom na predchádzajúcu analýzu Thajsko vyhovuje všetkým kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohlo považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu. V Thajsku je najmä dostatočný objem výroby prešetrovaného výrobku a sú dostupné relevantné údaje pre všetky výrobné faktory, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk.

3.2.4.   Zdroje použité na stanovenie nedeformovaných nákladov

(71)

V prvom zázname Komisia uviedla zoznam výrobných faktorov, ako sú materiály, energia a práca, ktoré sa spotrebujú pri výrobe prešetrovaného výrobku, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli verejne dostupné informácie o nedeformovaných hodnotách za každý výrobný faktor.

(72)

V druhom zázname Komisia uviedla, že pri vytváraní normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije databázu GTA na stanovenie nedeformovaných nákladov na rúry a rúrky na ďalšie spracovanie v reprezentatívnej krajine.

(73)

Komisia ďalej uviedla, že na stanovenie nedeformovaných nákladov práce v reprezentatívnej krajine sa použijú štatistické údaje Národného štatistického úradu Thajska a KPMG, zatiaľ čo na stanovenie nedeformovaných nákladov na energiu sa zase použijú celoštátne štatistiky, ako sa uvádza v odôvodnení 67.

3.2.5.   Nedeformované náklady a referenčné hodnoty

(74)

Keďže čínski výrobcovia nespolupracovali, Komisia musela pri určovaní výrobných faktorov používaných pri výrobe rúrových a potrubných tvaroviek vychádzať z informácií výrobného odvetvia Únie.

(75)

Vzhľadom na všetky informácie predložené výrobným odvetvím Únie a neexistenciu pripomienok vyvážajúcich výrobcov k dvom záznamom o zdrojoch na určenie normálnej hodnoty v súvislosti s výrobnými faktormi boli s cieľom stanoviť normálnu hodnotu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia identifikované tieto výrobné faktory a ich zdroje:

Tabuľka 1

Výrobné faktory v prípade rúrových a potrubných tvaroviek

Výrobný faktor

Kód tovaru

Zdroj údajov

Jednotková nedeformovaná hodnota

Surovina

 

 

 

Rúry a rúrky na ďalšie spracovanie

7304 19

GTA

1,843  EUR/kg

Energia/voda

Elektrina

[neuplatňuje sa]

Metropolitný orgán pre elektrinu (53)

0,09945  EUR/kWh

Zemný plyn

[neuplatňuje sa]

Thajské ministerstvo energetiky (54)

0,035  EUR/kWh

Palivový olej

[neuplatňuje sa]

Thajské ministerstvo energetiky (55)

0,37  EUR/liter

Voda

[neuplatňuje sa]

Thajský provinciálny vodárenský úrad (56)

0,026  EUR/m3

Práca

 

[neuplatňuje sa]

KPMG (57) – údaje o odvodoch na sociálne zabezpečenie platených zamestnávateľom

Národný štatistický úrad Thajska – údaje o skutočných nákladoch práce (58)

3,04  EUR/h

Vedľajšie produkty/odpad

 

 

 

Oceľový šrot

7204 49

GTA

0,237940  EUR/kg

(76)

Komisia zahrnula hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch. Vzhľadom na to, že vo verejne dostupných finančných údajoch o spoločnostiach v Thajsku neboli k dispozícii relevantné údaje, Komisia na stanovenie tejto sumy použila finančné údaje poskytnuté spolupracujúcimi výrobcami z Únie uvedenými v odôvodnení 18. Metodika sa riadne vysvetľuje v bode 3.2.2 písm. d).

3.2.5.1.   Suroviny

(77)

S cieľom stanoviť nedeformované ceny surovín na úrovni dodania k bráne závodu výrobcu z reprezentatívnej krajiny Komisia použila ako základ vážený priemer dovozných cien do reprezentatívnej krajiny podľa databázy GTA, ku ktorému pripočítala dovozné clá.

(78)

Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR a z krajín, ktoré nie sú členskými krajinami WTO a ktoré sú uvedené v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (59). Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, keďže v odôvodnení 59 dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvňujú aj vývozné ceny. Komisia zistila, že dovoz do Thajska z ostatných tretích krajín zostal reprezentatívny v rozmedzí od 14,01 % v prípade rúr a rúrok na ďalšie spracovanie až po 99,9 % v prípade oceľového šrotu (z celkového objemu dovozu).

3.2.5.2.   Práca

(79)

Komisia použila verejne dostupné štatistické údaje získané od Národného štatistického úradu Thajska (60) na výpočet nákladov práce za hodinu a údaje od KPMG (61) na výpočet dodatočných odvodov na sociálne zabezpečenie, ktoré platí zamestnávateľ.

3.2.5.3.   Elektrina

(80)

Komisia použila štatistické údaje o cenách elektriny uverejnené thajským Metropolitným orgánom pre elektrinu (62), ktoré sa vzťahujú na celé Thajsko.

3.2.5.4.   Zemný plyn

(81)

Komisia použila verejne dostupnú cenu plynu pre priemyselných používateľov v Thajsku, ktorú uverejnil Úrad pre politiku a plánovanie v oblasti energetiky – Ministerstvo energetiky Thajska (63).

3.2.5.5.   Palivový olej

(82)

Komisia použila verejne dostupnú cenu palivového oleja, ktorú uverejnilo thajské ministerstvo energetiky (64).

3.2.5.6.   Voda

(83)

Komisia použila sadzbu za vodu Provinciálneho vodárenského úradu (65).

3.2.6.   Režijné náklady spojené s výrobou, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk

(84)

Okrem výrobných faktorov zhrnutých v odôvodnení 75 sa vypočítali aj režijné náklady spojené s výrobou, t. j. ostatné priame výrobné náklady, náklady na verejné služby a odpisy. Vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu čínskych výrobcov sa režijné náklady spojené s výrobou zakladali na režijných nákladoch spojených s výrobou vykázaných výrobným odvetvím Únie, ktoré predstavovali 15,7 % priamych výrobných nákladov. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady.

(85)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk. Ako sa uvádza v odôvodnení 40, Komisia identifikovala tri thajské spoločnosti (TTU Industrial Corporation, Thai Benkan a Awaji Material Thailand), ktoré mali verejne dostupné finančné informácie (ako ich uverejnila spoločnosť Dun & Bradstreet v Global Financials (66)), ktoré sa mohli použiť ako náhrada na určenie nedeformovanej a primeranej sumy pre predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk. Verejne dostupné finančné informácie týchto spoločnosti boli zainteresovaným stranám sprístupnené ako príloha k druhému záznamu.

3.2.7.   Výpočet

(86)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(87)

Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Keďže vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia vychádzala z informácií o spotrebe každého výrobného faktora (surovín, práce a energie) pri výrobe prešetrovaného výrobku, ktoré poskytlo výrobné odvetvie Únie. Tieto objemy spotreby sa vynásobili nedeformovanými jednotkovými nákladmi stanovenými v Thajsku, ako sa opisuje v odôvodneniach 76 až 85.

(88)

Ako druhé Komisia uplatnila režijné náklady na výrobu stanovené tak, ako je opísané v odôvodnení 84, na nedeformované priame výrobné náklady.

(89)

Napokon Komisia na výrobné náklady stanovené v odôvodnení 88 uplatnila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk v reprezentatívnej krajine stanovené podľa vysvetlenia v odôvodnení 85. Predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnené na nedeformované výrobné náklady predstavovali 14,1 % v prípade predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a 1,7 % v prípade zisku. Takáto úroveň zisku sa považuje za neprimeranú vzhľadom na jeho nízku úroveň, ale keďže dumping bol stanovený už pred pripočítaním primeranej úrovne zisku, Komisia sa rozhodla použiť takú nízku úroveň, ktorá by nemala žiadny praktický vplyv na výpočet dumpingu na účely zistení tohto revízneho prešetrovania.

(90)

Vzhľadom na skutočnosť, že nespolupracovali žiadni vyvážajúci výrobcovia, normálna hodnota sa stanovila pre celú krajinu.

3.2.8.   Vývozná cena

(91)

Vzhľadom na nespoluprácu zo strany čínskych vyvážajúcich výrobcov, a teda aj na chýbajúce konkrétne informácie o čínskych cenách, sa vývozná cena stanovila na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia, t. j. na základe štatistických údajov o dovoze z databázy Comext (Eurostat). Keďže tieto ceny sa vykazujú na základe nákladov, poistenia a prepravného (CIF), boli upravené na úroveň cien zo závodu odpočítaním námornej dopravy a poistenia na základe údajov OECD (67) a vnútrozemskej dopravy na základe údajov Svetovej banky (68).

3.2.9.   Porovnanie a dumpingové rozpätie

(92)

Komisia porovnala vytvorenú normálnu hodnotu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia a vývoznú cenu na základe ceny zo závodu. Na tomto základe bolo zistené dumpingové rozpätie vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, vo výške 100,3 %. Komisia preto dospela k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania dumping pokračoval.

3.3.   Pravdepodobnosť pokračovania dumpingu

(93)

S cieľom preskúmať pravdepodobnosť pokračovania dumpingu Komisia skúmala tieto prvky: výrobnú kapacitu a voľnú kapacitu v ČĽR a atraktívnosť trhu Únie.

3.3.1.   Výrobná kapacita a voľná kapacita v ČĽR

(94)

Vzhľadom na nespoluprácu čínskej vlády a čínskych výrobcov sa výrobná kapacita a voľná kapacita v ČĽR stanovili v súlade s článkom 18 základného nariadenia na základe dostupných skutočností, a najmä na základe informácií poskytnutých žiadateľom.

(95)

Podľa údajov poskytnutých v žiadosti predstavovala výrobná kapacita rúrových a potrubných tvaroviek v roku 2019 približne 890 000 ton. Žiadateľ takisto vypočítal, že voľná výrobná kapacita prešetrovaného výrobku v ČĽR v roku 2019 predstavovala približne 197 000 ton. To zodpovedá šesťnásobku objemu predaja výrobcov z EÚ do Únie a štvornásobku objemu spotreby v EÚ.

(96)

Komisia dospela na základe uvedených skutočností k záveru, že čínski výrobcovia rúrových a potrubných tvaroviek majú značné voľné kapacity, ktoré by v prípade uplynutia platnosti opatrení mohli použiť na výrobu rúrových a potrubných tvaroviek na vývoz do Únie.

3.3.2.   Atraktívnosť trhu Únie

(97)

Trh Únie bol pre čínskych vyvážajúcich výrobcov rúrových a potrubných tvaroviek vždy atraktívny. Dokazuje to ich nepretržitá prítomnosť na trhu Únie od pôvodného obdobia prešetrovania, ako aj úsilie vynaložené na obchádzanie opatrení zavedených v minulosti cez Taiwan, Indonéziu, Srí Lanku a Filipíny, ako sa uvádza v odôvodnení 2.

(98)

Napokon, keďže prísne antidumpingové opatrenia týkajúce sa dovozu rúrových a potrubných tvaroviek z ČĽR majú okrem EÚ zavedené aj Argentína (69), Japonsko (70), Mexiko (71), Turecko (72) a USA (73), je pravdepodobné, že ak by sa nechala uplynúť platnosť opatrení, veľké množstvá tejto voľnej kapacity by boli nasmerované na trh Únie.

3.3.3.   Záver o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu

(99)

Prešetrovaním sa preukázalo, že počas obdobia revízneho prešetrovania dovoz z ČĽR naďalej vstupoval na trh Únie za dumpingové ceny. Vzhľadom na dovoz rúrových a potrubných tvaroviek do Únie počas ORP za dumpingové ceny, veľkú voľnú kapacitu v ČĽR a atraktívnosť trhu Únie Komisia dospela k záveru, že ak by sa nechala uplynúť platnosť opatrení, na trh Únie by pravdepodobne vstupovali značné množstvá rúrových a potrubných tvaroviek z ČĽR za ceny na dumpingových úrovniach.

(100)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že uplynutie platnosti antidumpingových opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu dumpingu.

4.   PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA ALEBO OPÄTOVNÉHO VÝSKYTU UJMY

4.1.   Vymedzenie výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii

(101)

Počas obdobia revízneho prešetrovania vyrábalo podobný výrobok osemnásť výrobcov z Únie. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

4.2.   Spotreba v Únii

(102)

Komisia stanovila spotrebu v Únii tak, že predaj výrobného odvetvia Únie na trhu Únie pripočítala k dovozu z ČĽR a iných tretích krajín, pričom použila údaje Eurostatu na úrovni kódu TARIC (integrovaný sadzobník Európskej únie).

(103)

Na tomto základe sa spotreba v Únii vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii

 

2017

2018

2019

ORP

Spotreba v Únii (v tonách)

46 277

52 737

49 237

49 684

Index (2017 = 100 %)

100

114

106

107

Zdroj:

Overené údaje výrobcov z Únie zaradených do vzorky, žiadateľa a Eurostatu.

(104)

Keďže rúrové a potrubné tvarovky sa používajú najmä v petrochemickom priemysle, stavebníctve, v odvetví výroby energie, stavby lodí a v priemyselných zariadeniach na spájanie rúr a rúrok, dopyt po rúrových a potrubných tvarovkách je spojený najmä s činnosťou v odvetví energetickej infraštruktúry, ktorá je zase stimulovaná vývojom cien energií.

(105)

V dôsledku toho po náraste cien ropy a plynu v roku 2018 (74) vzrástla spotreba v Únii v roku 2018 približne o 14 % v porovnaní s rokom 2017. Po tomto zvýšení spotreby nasledoval pokles o 8 % v roku 2019 (v dôsledku poklesu cien ropy a plynu) a mierny nárast v ORP, čo však aj tak viedlo k 7 % zvýšeniu spotreby v Únii počas posudzovaného obdobia.

4.3.   Dovoz z Číny

4.3.1.   Objem dovozu z Číny a jeho podiel na trhu

(106)

Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov Eurostatu.

Tabuľka 3

Objem dovozu (v tonách) z Číny a jeho podiel na trhu

 

2017

2018

2019

Obdobie revízneho prešetrovania

Rúrové a potrubné tvarovky s pôvodom v Číne

5 864

4 925

5 047

5 192

Index (2017 = 100 %)

100

84

86

89

Podiel na trhu (v %)

13

9

10

10

Zdroj:

Eurostat.

(107)

Počas posudzovaného obdobia sa celkový objem dovozu z Číny znížil z 5 864 ton v roku 2017 na 5 192 ton v ORP. Čínsky podiel na trhu sledoval rovnaký trend a počas posudzovaného obdobia sa znížil z 13 % v roku 2017 na 10 % počas ORP.

4.3.2.   Ceny dovozu z Číny a cenové podhodnotenie

(108)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov Eurostatu. Na tomto základe sa priemerná cena dovozu z dotknutej krajiny vyvíjala takto.

Tabuľka 4

Ceny dovozu z Číny (v EUR/t)

 

2017

2018

2019

Obdobie revízneho prešetrovania

Rúrové a potrubné tvarovky s pôvodom v Číne

1 265,05

1 696,70

1 870,44

1 852,77

Index (2017 = 100 %)

100

134

148

146

Zdroj:

Eurostat.

(109)

Počas posudzovaného obdobia sa priemerná cena dovozu zvýšila o 46 %, a to z 1 265 EUR/t v roku 2017 na 1 852 EUR/t v ORP.

(110)

Ako sa uvádza v odôvodnení 13, pri prešetrovaní nespolupracoval žiaden čínsky vyvážajúci výrobca. V dôsledku toho Komisia stanovila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala váženú priemernú predajnú cenu výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovanú neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, upravenú na úroveň cien zo závodu, a priemernú cenu dovozu z dotknutej krajiny, stanovenú na základe nákladov, poistenia a prepravného (CIF) podľa údajov Eurostatu, s primeranými úpravami zohľadňujúcimi clá a náklady po dovoze. Čínske dovozné ceny bez zohľadnenia antidumpingových ciel podhodnocovali predajné ceny v Únii o 16,4 %. Pri zohľadnení antidumpingových ciel čínsky dovoz vstupoval na trh Únie za ceny o 28 % vyššie než bola úroveň predajných cien v Únii.

4.4.   Dovoz z iných tretích krajín

(111)

Objem dovozu z iných tretích krajín do Únie, jeho podiel na trhu a ceny sa vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Objem dovozu (v tonách) z iných tretích krajín (okrem Číny) a jeho podiel na trhu

Krajina

 

2017

2018

2019

Obdobie revízneho prešetrovania

Tretie krajiny okrem Číny spolu

Dovoz

10 506

13 632

12 883

13 563

 

Index

100

130

123

129

 

Podiel na trhu (v %)

23

26

26

27

 

Cena (EUR/t)

2 083

2 209

2 396

2 478

 

Index (2016 = 100)

100

106

115

119

Turecko

Dovoz

1 498

1 907

2 800

2 860

 

Podiel na trhu (v %)

3

4

6

6

 

Cena (EUR/t)

1 825

1 978

2 032

2 090

Vietnam

Dovoz

2 527

2 958

1 976

2 240

 

Podiel na trhu (v %)

5

6

4

5

 

Cena (EUR/t)

1 504

1 554

1 794

1 850

Kambodža

Dovoz

1 905

2 471

2 076

2 172

 

Podiel na trhu (v %)

4

5

4

4

 

Cena (EUR/t)

1 328

1 541

1 663

1 597

Ostatné tretie krajiny (okrem Číny, Turecka, Vietnamu a Kambodže)

Dovoz

4 576

6 296

6 031

6 291

 

Podiel na trhu (v %)

10

12

12

13

 

Cena (EUR/t)

2 801

2 849

3 015

3 182

Zdroj:

Eurostat.

(112)

Dovoz z iných tretích krajín dosiahol v ORP celkovo 13 563 ton a v porovnaní s rokom 2017 vzrástol o 29 %. K tomuto nárastu došlo najmä medzi rokmi 2017 a 2018, pričom objem dovozu zostal následne relatívne stabilný až do konca ORP. Zvýšenie dovozu sa odráža v podiele tohto dovozu na trhu, ktorý sa zvýšil z 23 % v roku 2017 na 27 % v ORP. Priemerná dovozná cena počas posudzovaného obdobia stále rástla a v ORP sa v porovnaní s rokom 2017 zvýšila o 19 %. Tieto ceny boli v priemere nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie.

4.5.   Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

4.5.1.   Všeobecné poznámky

(113)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(114)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov poskytnutých žiadateľom a overených vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Údaje sa týkali všetkých výrobcov z Únie. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Údaje sa týkali výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Konštatovalo sa, že z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sú obidva súbory týchto údajov reprezentatívne.

(115)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(116)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

4.5.2.   Makroekonomické ukazovatele

4.5.2.1.   Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(117)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity výrobcov z Únie

 

2017

2018

2019

Obdobie revízneho prešetrovania

Objem výroby (v tonách)

38 617

50 562

46 812

41 162

Index (2017 = 100)

100

131

121

107

Výrobná kapacita (v tonách)

144 702

158 271

150 526

150 526

Index (2017 = 100)

100

109

104

104

Využitie kapacity (v %)

27

32

31

27

Zdroj:

údaje poskytnuté žiadateľom a overené vyplnené dotazníky od výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(118)

Výroba v Únii sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 7 % a do veľkej miery sledovala vývoj cien energie. Konkrétnejšie, po pomerne prudkom náraste o 31 % v roku 2018 nasledoval pokles v roku 2019 aj v ORP.

(119)

Výrobná kapacita sledovala podobný trend ako výroba, t. j. prišlo k väčšiemu nárastu v roku 2018, po ktorom nasledoval pokles v roku 2019 a v ORP. Výrobná kapacita sa za posudzované obdobie celkovo zvýšila o 4 %.

(120)

Využitie kapacity, ktoré vykazovalo podobný trend, zostalo počas posudzovaného obdobia veľmi nízke (27 – 32 %). V súlade s predchádzajúcim prešetrovaním pred uplynutím platnosti (75) je nízka úroveň využitia kapacity čiastočne spôsobená metódou výpočtu celkovej kapacity, keď vykázaná kapacita predstavuje teoretickú maximálnu kapacitu (3 zmeny/deň), čo nemusí nevyhnutne presne odrážať skutočnú kapacitu.

4.5.2.2.   Objem predaja a podiel na trhu

(121)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Objem predaja a podiel na trhu výrobcov z Únie

 

2017

2018

2019

Obdobie revízneho prešetrovania

Objem predaja v Únii (v tonách)

29 907

34 180

31 306

30 929

Index (2017 = 100)

100

114

105

103

Podiel na trhu (v %)

65

65

64

62

Zdroj:

údaje poskytnuté výrobným odvetvím Únie a overené vyplnené dotazníky od výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(122)

Objem predaja podobného výrobku výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia v zásade kopíroval trendy na trhu a vývoj spotreby v Únii, pričom sa zvýšil najmä v roku 2018 a potom počas ORP klesol takmer na úroveň z roku 2017 (nárast o 3 %).

(123)

Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu zostal v období 2017 – 2018 stabilný na úrovni 65 % a potom počas ORP klesol na 62 %. Na porovnanie, podiel výrobného odvetvia Únie na trhu v období predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti predstavoval 64 % (76).

4.5.2.3.   Rast

(124)

Napriek zvýšenému objemu predaja o 3 % v posudzovanom období predaj výrobného odvetvia Únie nerástol rovnakým tempom ako dopyt, ktorý sa zvýšil o 7 %, takže podiel výrobného odvetvia Únie na trhu klesol zo 65 % v roku 2017 na 62 % v ORP.

4.5.2.4.   Zamestnanosť a produktivita

(125)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Zamestnanosť a produktivita výrobcov z Únie

 

2017

2018

2019

Obdobie revízneho prešetrovania

Počet zamestnancov

953

1 035

996

958

Index (2017 = 100)

100

109

105

101

Produktivita (v tonách na zamestnanca)

41

49

47

43

Index (2017 = 100)

100

121

116

106

Zdroj:

údaje poskytnuté žiadateľom a overené vyplnené dotazníky od výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(126)

Zamestnanosť aj produktivita sa v roku 2018 v porovnaní s rokom 2017 zvýšili a potom v ORP klesli na úrovne mierne nad úrovňami z roku 2017 (1 % v prípade zamestnanosti a 6 % v prípade produktivity).

4.5.3.   Veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu

(127)

Dumpingové rozpätie stanovené prešetrovaním v súčasnom prípade je výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv skutočného dumpingového rozpätia na výrobné odvetvie Únie je preto značný, a to nielen vzhľadom na ceny dovozu z dotknutej krajiny, ale aj vzhľadom na objem tohto dovozu.

(128)

Výrobné odvetvie Únie sa okrem toho ešte stále zotavuje z minulého dumpingu, keď mu spôsobil ujmu dovoz rúrových a potrubných tvaroviek s pôvodom v Ruskej federácii, Turecku, Kórejskej republike a Malajzii.

4.5.4.   Mikroekonomické ukazovatele

4.5.4.1.   Ceny a faktory ovplyvňujúce ceny

(129)

Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie účtované neprepojeným zákazníkom v Únii a jednotkové náklady sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Priemerné predajné ceny v Únii a jednotkové náklady

 

2017

2018

2019

Obdobie revízneho prešetrovania

Priemerná jednotková predajná cena v Únii (EUR/t)

2 479

2 547

2 709

2 583

Index (2017 = 100)

100

103

109

104

Jednotkové výrobné náklady

(EUR/t)

3 096

2 878

3 007

3 079

Index (2017 = 100)

100

93

97

100

Zdroj:

overené vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(130)

Priemerná jednotková predajná cena výrobného odvetvia Únie účtovaná neprepojeným zákazníkom v Únii sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 4 %, pričom v roku 2019 dosiahla najvyššiu úroveň (+ 9 % v porovnaní s rokom 2017). Jednotkové výrobné náklady sa od roku 2017 do roku 2018 znížili o 7 %, a potom rástli, až kým v ORP nedosiahli rovnakú úroveň ako v roku 2017.

4.5.4.2.   Náklady práce

(131)

Priemerné náklady práce sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Priemerné náklady práce na zamestnanca

 

2017

2018

2019

Obdobie revízneho prešetrovania

Priemerné náklady práce na zamestnanca (EUR/zamestnanec)

55 627

63 259

62 588

60 718

Index (2017 = 100)

100

114

113

109

Zdroj:

overené vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(132)

Priemerné náklady práce na zamestnanca sa v posudzovanom období zvýšili o 9 %.

4.5.4.3.   Zásoby

(133)

Úroveň zásob sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 11

Zásoby

 

2017

2018

2019

Obdobie revízneho prešetrovania

Konečný stav zásob (v tonách)

7 416

7 716

8 830

6 938

Index (2017 = 100)

100

104

119

94

Zdroj:

overené vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(134)

Úroveň konečného stavu zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v rokoch 2018 – 2019 postupne zvyšovala, pričom v ORP klesla pod úroveň z roku 2017 (o 3 %).

4.5.4.4.   Ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál

(135)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

 

2017

2018

2019

Obdobie revízneho prešetrovania

Ziskovosť predaja v Únii neprepojeným zákazníkom (v % z obratu z predaja)

–22

–4

–6

–12

Index (2017 = 100)

– 100

–20

–27

–53

Peňažný tok (EUR)

– 712 306

3 885 489

–2 909 316

–3 154 172

Index (2017 = 100)

– 100

545

– 408

– 443

Investície (v EUR)

5 206 064

4 312 069

4 030 480

3 429 405

Index (2017 = 100)

100

83

77

66

Návratnosť investícií (v %)

–12

7

–7

–14

Index (2017 = 100)

– 100

56

–61

– 116

Zdroj:

overené vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(136)

Pri prešetrovaní sa stanovila ziskovosť výrobného odvetvia Únie tak, že sa vyjadril čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v EÚ ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Ziskovosť výrobcov zaradených do vzorky bola počas posudzovaného obdobia záporná, pričom z –22 % v roku 2017 sa v ORP ocitla na –12 %. V roku 2018 predstavovala –4 % a v roku 2019 zasa –6 %, v čom sa premieta zvýšenie dopytu spojené so znížením výrobných nákladov.

(137)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobného odvetvia Únie financovať svoje činnosti. Čistý peňažný tok zostal počas celého posudzovaného obdobia záporný s výnimkou roku 2018, keď boli priaznivé trhové podmienky.

(138)

Investície (zamerané najmä na modernizáciu výrobného vybavenia, zvýšenie kvality, produktivity a flexibility výrobného procesu) sa počas posudzovaného obdobia postupne znižovali a v ORP boli v porovnaní s rokom 2017 o 34 % nižšie. Takýto trend poukazuje na neistotu na trhu vyplývajúcu z pandémie COVID-19 a pokles dopytu vyvolaný nižšími cenami energie v roku 2019 a v ORP.

(139)

Návratnosť investícií z výroby a predaja podobného výrobku vykazovala podobný trend ako ziskovosť, teda v roku 2018 prudko vzrástla a potom klesla v roku 2019 a v ORP.

4.5.5.   Záver o situácii vo výrobnom odvetví Únie

(140)

Napriek zlepšeniam, a to najmä v rokoch s priaznivým trhovým prostredím (napr. v roku 2018, t. j. pred vypuknutím pandémie COVID-19 a po zvýšení investícií do energetickej infraštruktúry vďaka nárastu cien ropy a plynu), je situácia výrobného odvetvia Únie naďalej neistá. Odvetvie Únie nemohlo v plnej miere využiť zvýšený dopyt počas posudzovaného obdobia, čo viedlo k zníženiu podielu na trhu zo 65 % na 62 %. Výrobné odvetvie Únie zostalo počas celého posudzovaného obdobia výrazne stratové. Jeho straty dosiahli počas ORP úroveň –12 %. Peňažný tok a návratnosť investícií boli počas posudzovaného obdobia prevažne záporné.

(141)

V kontexte uvedených skutočností mierne zvýšená produktivita počas posudzovaného obdobia a stabilne vysoká vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie (vývoz výrobcov z Únie predstavuje približne 20 % ich celkového predaja) prispeli k pokračujúcej životaschopnosti výrobného odvetvia Únie a svedčia o pokračujúcom úsilí výrobného odvetvia Únie preniknúť na nové trhy a zostať konkurencieschopné na celosvetovej úrovni.

(142)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(143)

Komisia následne posúdila, či existuje príčinná súvislosť medzi dovozom z dotknutej krajiny a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Množstvá dovozu z ČĽR zostali počas posudzovaného obdobia značné, ale klesli o 11 %. Čínske dovozné ceny sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 46 %. Po zohľadnení zavedených opatrení tento dovoz vstupoval na trh Únie za ceny o 28 % vyššie ako boli ceny výrobného odvetvia Únie, a teda na úrovniach nespôsobujúcich ujmu.

(144)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, nemohol spôsobiť dovoz z dotknutej krajiny.

(145)

Na základe týchto skutočností Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia posúdila, či v prípade, ak by sa opatrenia zrušili, existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy, ktorú pôvodne spôsobil dumpingový dovoz z ČĽR.

5.   PRAVDEPODOBNOSŤ OPÄTOVNÉHO VÝSKYTU UJMY, KTORÚ PÔVODNE SPÔSOBIL DUMPINGOVÝ DOVOZ Z DOTKNUTEJ KRAJINY, AK BY SA OPATRENIA ZRUŠILI

(146)

S cieľom určiť, či existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy, ktorú pôvodne spôsobil dumpingový dovoz z ČĽR, Komisia posudzovala tieto prvky: 1. voľnú kapacitu v dotknutej krajine a atraktívnosť trhu Únie a 2. vplyv potenciálneho dovozu a cenovej úrovne takéhoto dovozu z ČĽR na situáciu výrobného odvetvia Únie v prípade uplynutia platnosti opatrení.

(147)

Ako sa uvádza v odôvodnení 95, dostupná voľná výrobná kapacita v Číne predstavovala počas obdobia revízneho prešetrovania štvornásobok spotreby v Únii. Bez zavedenia antidumpingových ciel by čínsky dovoz podhodnocoval ceny výrobcov z Únie o 16,4 %. Keďže výpočty podhodnotenia boli založené na predajných cenách výrobného odvetvia Únie, pri ktorých je toto odvetvie stratové, rozpätia ujmy by boli oveľa vyššie. Preto ak by sa opatrenia zrušili, je pravdepodobné, že na trh Únie preniknú veľké objemy dumpingového dovozu za ceny spôsobujúce ujmu.

(148)

Pretrvávajúci záujem čínskych vyvážajúcich výrobcov o trh Únie je zjavný z relatívne stabilného objemu dovozu počas posudzovaného obdobia, a to aj napriek platným opatreniam. Okrem toho sa zistilo, že čínski vývozcovia obchádzajú platné antidumpingové opatrenie prostredníctvom štyroch rôznych tretích krajín, a to cez Taiwan, Srí Lanku, Indonéziu a Filipíny. Tieto praktiky obchádzania jasne ukazujú, že čínski vyvážajúci výrobcovia majú záujem o prístup na trh Únie bez obmedzení, čo preukazuje atraktívnosť trhu Únie pre čínsky vývoz. Napokon, ako bolo vysvetlené v odôvodnení 104, antidumpingové opatrenia týkajúce sa dovozu rúrových a potrubných tvaroviek z ČĽR majú zavedené aj viaceré iné tretie krajiny, a teda ak by sa nechala uplynúť platnosť opatrení, je pravdepodobné, že na trh Únie budú nasmerované veľké množstvá rúrových a potrubných tvaroviek z ČĽR.

(149)

Pravdepodobný nárast dumpingového dovozu za ceny spôsobujúce ujmu by viedol k ďalšiemu zhoršeniu situácie výrobného odvetvia Únie. Cenový tlak by výrobnému odvetviu Únie neumožnil zvýšiť svoje ceny na ziskové úrovne a pravdepodobne by viedol k ďalším finančným stratám a zníženiu výroby alebo dokonca k zatvoreniu závodov výrobcov z Únie. Okrem toho by tento dovoz naďalej preberal podiel na trhu Únie na úkor výrobného odvetvia Únie, čo by vo výrobnom odvetví Únie viedlo k ďalšiemu zníženiu už aj tak nízkeho využitia kapacity.

(150)

Komisia preto dospela k záveru, že zrušenie platných opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k opätovnému výskytu ujmy, ktorú výrobnému odvetviu Únie pôvodne spôsoboval dovoz z ČĽR v zmysle článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

6.   ZÁUJEM ÚNIE

(151)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení voči Číne nebolo v záujme Únie ako celku. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(152)

V súlade s článkom 21 ods. 2 základného nariadenia dostali všetky zainteresované strany možnosť vyjadriť svoje stanovisko.

(153)

Na základe toho Komisia preskúmala, či napriek záverom o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu a pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že zachovanie existujúcich opatrení nie je v záujme Únie.

6.1.   Záujem výrobného odvetvia Únie

(154)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 140 a 142 a ako potvrdzujú negatívne trendy početných ukazovateľov ujmy, výrobné odvetvie Únie sa počas obdobia revízneho prešetrovania naďalej nachádzalo vo veľmi nestabilnej situácii. Okrem toho sa v odôvodnení 148 dospelo k záveru, že ak by sa platnosť antidumpingových opatrení voči Číne nechala uplynúť, došlo by k opätovnému výskytu ujmy.

(155)

Celkovo však Komisia zastáva názor, že napriek nepriaznivej situácii výrobného odvetvia Únie na trhu Únie je toto výrobné odvetvie naďalej životaschopné. Nielenže je vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie stabilne vysoká, pričom predaj na vývoz predstavuje významný podiel objemu predaja, ale aj úrovne produktivity sa počas posudzovaného obdobia zvýšili. Výrobné odvetvie Únie však stále vykazuje veľmi nízku úroveň využitia kapacity a naďalej má zápornú ziskovosť.

(156)

Každé ďalšie zhoršenie by malo vplyv na jeho celkovú situáciu, pričom hrozí riziko zníženia výroby alebo dokonca definitívneho zatvárania výrobných závodov v Únii. Preto možno dospieť k záveru, že zachovanie opatrení voči Číne by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

6.2.   Záujem dovozcov/obchodníkov a používateľov

(157)

Po uverejnení oznámenia o začatí revízneho prešetrovania sa prihlásili dvaja neprepojení dovozcovia, ktorí predstavovali približne 6 % celkového dovozu rúrových a potrubných tvaroviek z Číny počas ORP. Obaja dovozcovia vyjadrili podporu pokračovaniu opatrení. Ich podnikateľská činnosť súvisiaca s dotknutým výrobkom bola v ORP zisková. Preto sa dospelo k záveru, že z pohľadu dovozcov neexistujú žiadne presvedčivé dôvody na to, aby sa platnosť existujúcich opatrení nepredĺžila.

(158)

Po uverejnení oznámenia o začatí revízneho prešetrovania ani počas prešetrovania sa neprihlásil žiadny používateľ. Je potrebné pripomenúť, že rúrové a potrubné tvarovky sú len príslušenstvom, ktoré sa používa na spojenie rúr alebo rúrok, a preto náklady na ne vo všeobecnosti predstavujú len malú časť celkových nákladov na projekt.

(159)

Nič preto nenasvedčovalo tomu, že by zachovanie opatrení malo na používateľov negatívny vplyv, ktorý by prevažoval nad pozitívnym vplyvom týchto opatrení.

6.3.   Záver o záujme Únie

(160)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody týkajúce sa záujmu Únie proti predĺženiu platnosti súčasných antidumpingových opatrení na dovoz z Číny.

7.   ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(161)

Z uvedených úvah vyplýva, že na základe článku 11 ods. 2 základného nariadenia by antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz určitých rúrových a potrubných tvaroviek zo železa alebo z ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike uplatniteľné podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/1934 mali byť zachované.

(162)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, o ktoré sa opieral zámer odporučiť zachovanie existujúcich opatrení. Po poskytnutí týchto informácií im takisto bola poskytnutá lehota na predloženie stanovísk. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(163)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (77), ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(164)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Ukladá sa konečné antidumpingové clo na dovoz rúrových a potrubných tvaroviek (okrem liatych tvaroviek, prírub a tvaroviek so závitom) zo železa alebo z ocele (okrem nehrdzavejúcej ocele) s najväčším vonkajším priemerom nepresahujúcim 609,6 mm, druhu používaného na zváranie na tupo alebo na iné účely, v súčasnosti patriacich pod číselné znaky KN ex 7307 93 11, ex 7307 93 19 a ex 7307 99 80 (kódy TARIC 7307931191, 7307931193, 7307931194, 7307931195, 7307931199, 7307931991, 7307931993, 7307931994, 7307931995, 7307931999, 7307998092, 7307998093, 7307998094, 7307998095 a 7307998098) a s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

2.   Sadzba konečného antidumpingového cla uplatniteľná na čistú frankocenu na hranici Únie pred preclením je v prípade výrobkov opísaných v odseku 1 a vyrobených ďalej uvedenými spoločnosťami takáto:

Krajina

Spoločnosť

Colná sadzba (%)

Doplnkové kódy TARIC

Čína

Všetky spoločnosti

58,6

Článok 2

1.   Konečné antidumpingové clo uložené článkom 1 na dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike sa týmto rozširuje na dovoz rovnakých tvaroviek (v súčasnosti patriacich pod kódy TARIC: 7307931191, 7307931991, 7307998092) odosielaných z Taiwanu (doplnkový kód TARIC A999) bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod na Taiwane s výnimkou tých, ktoré vyrobili spoločnosti Chup Hsin Enterprise Co. Ltd, Kaohsiung (Taiwan) (doplnkový kód TARIC A098), Rigid Industries Co. Ltd, Kaohsiung (Taiwan) (doplnkový kód TARIC A099) a Niang Hong Pipe Fittings Co. Ltd, Kaohsiung (Taiwan) (doplnkový kód TARIC A100).

2.   Konečné antidumpingové clo uložené článkom 1 na dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike sa týmto rozširuje na dovoz rúrových alebo potrubných tvaroviek (okrem liatych tvaroviek, prírub a tvaroviek so závitom) zo železa alebo z ocele (okrem nehrdzavejúcej ocele) s najväčším vonkajším priemerom nepresahujúcim 609,6 mm, druhu používaného na zváranie na tupo alebo na iné účely, v súčasnosti patriacich pod číselné znaky KN ex 7307 93 11 (kód TARIC 7307931193), ex 7307 93 19 (kód TARIC 7307931993) a ex 7307 99 80 (kód TARIC 7307998093), odosielaných z Indonézie bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Indonézii.

3.   Konečné antidumpingové clo uložené článkom 1 na dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike sa týmto rozširuje na dovoz rúrových alebo potrubných tvaroviek (okrem liatych tvaroviek, prírub a tvaroviek so závitom) zo železa alebo z ocele (okrem nehrdzavejúcej ocele) s najväčším vonkajším priemerom nepresahujúcim 609,6 mm, druhu používaného na zváranie na tupo alebo na iné účely, v súčasnosti patriacich pod číselné znaky KN ex 7307 93 11 (kód TARIC 7307931194), ex 7307 93 19 (kód TARIC 7307931994) a ex 7307 99 80 (kód TARIC 7307998094), odosielaných zo Srí Lanky bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod na Srí Lanke.

4.   Konečné antidumpingové clo uložené článkom 1 na dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike sa týmto rozširuje na dovoz rúrových alebo potrubných tvaroviek (okrem liatych tvaroviek, prírub a tvaroviek so závitom) zo železa alebo z ocele (okrem nehrdzavejúcej ocele) s najväčším vonkajším priemerom nepresahujúcim 609,6 mm, druhu používaného na zváranie na tupo alebo na iné účely, v súčasnosti patriacich pod číselné znaky KN ex 7307 93 11 (kód TARIC 7307931195), ex 7307 93 19 (kód TARIC 7307931995) a ex 7307 99 80 (kód TARIC 7307998095), odosielaných z Filipín bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod na Filipínach.

5.   Pokiaľ nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 24. januára 2022

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN


(1)  Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21.

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 584/96 z 11. marca 1996, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých rúrových a potrubných tvaroviek zo železa alebo z ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Chorvátsku a Thajsku a ktorým sa s konečnou platnosťou vyberá predbežné clo (Ú. v. ES L 84, 3.4.1996, s. 1).

(3)  Nariadenie Rady (ES) č. 964/2003 z 2. júna 2003, ktorým sa uplatňujú definitívne antidumpingové clá na dovozy určitého príslušenstva na rúry a potrubia zo železa a ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Thajsku a zasielaných z Taiwanu, tiež deklarovaných ako výrobok s pôvodom v Taiwane (Ú. v. EÚ L 139, 6.6.2003, s. 1).

(4)  Nariadenie Rady (ES) č. 2052/2004 z 22. novembra 2004, ktorým sa rozširuje konečné antidumpingové clo uložené nariadením (ES) č. 964/2003 na dovoz rúr alebo rúrok zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike na dovoz tvaroviek alebo potrubných armatúr zo železa alebo ocele odosielaných z Indonézie, ktoré sú alebo nie sú deklarované ako výrobky s pôvodom v Indonézii (Ú. v. EÚ L 355, 1.12.2004, s. 4).

(5)  Nariadenie Rady (ES) č. 2053/2004 z 22. novembra 2004, ktorým sa rozširuje konečné antidumpingové clo uložené nariadením (ES) č. 964/2003 na dovoz rúrových a potrubných tvaroviek zo železa a ocele pôvodom z Čínskej ľudovej republiky na dovoz rúrových a potrubných tvaroviek zo železa a ocele odosielaných zo Srí Lanky, bez ohľadu na to, či boli deklarované ako pôvodom zo Srí Lanky (Ú. v. EÚ L 355, 1.12.2004, s. 9).

(6)  Nariadenie Rady (ES) č. 655/2006 z 27. apríla 2006, ktorým sa rozširuje konečné antidumpingové clo uložené nariadením (ES) č. 964/2003 na dovoz rúrových a potrubných tvaroviek zo železa a ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike na dovoz rúrových a potrubných tvaroviek zo železa a ocele odosielaných z Filipín bez ohľadu na to, či boli deklarované ako pôvodom z Filipín (Ú. v. EÚ L 116, 29.4.2006, s. 1).

(7)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1934 z 27. októbra 2015, ktorým sa po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých rúrových a potrubných tvaroviek zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 282, 28.10.2015, s. 14).

(8)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/566 z 9. apríla 2019, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitého príslušenstva k rúram a rúrkam s pôvodom v Ruskej federácii, Kórejskej republike a Malajzii a ktorým sa ukončuje prešetrovanie týkajúce sa dovozu rovnakého výrobku s pôvodom v Tureckej republike (Ú. v. EÚ L 99, 10.4.2019, s. 9).

(9)  Ú. v. EÚ C 38, 5.2.2020, s. 2.

(10)  Ú. v. EÚ C 361, 27.10.2020, s. 6.

(11)  https://trade.ec.europa.eu/tdi/case_details.cfm?id=2490.

(12)  Oznámenie o dôsledkoch vypuknutia ochorenia COVID-19 na antidumpingové a antisubvenčné prešetrovania (Ú. v. EÚ C 86, 16.3.2020, s. 6).

(13)  Pozri poznámku pod čiarou č. 7.

(14)  http://comext.eurostat.ec.europa.eu/ANALYTICAL_S10_V17_ECAS/Analytical.html.

(15)  Dun & Bradstreet (D&B): https://sso.dnb.com/.

(16)  Global Trade Alert – GTA: https://www.globaltradealert.org/data_extraction.

(17)  Databáza OECD: http://qdd.oecd.org/subject.aspx?Subject=ExportRestrictions_IndustrialRawMaterials.

(18)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/635 zo 16. apríla 2021, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých zváraných rúrok a rúr zo železa alebo nelegovanej ocele s pôvodom v Bielorusku, Čínskej ľudovej republike a Rusku (Ú. v. EÚ L 132, 19.4.2021, s. 145) a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/508 zo 7. apríla 2020, ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz určitých plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Indonézii, Čínskej ľudovej republike a na Taiwane (Ú. v. EÚ L 110, 8.4.2020, s. 3).

(19)  Pozri vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/635 odôvodnenie 149 a 150 a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2020/508 odôvodnenie 158 a 159.

(20)  Pozri vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/635 odôvodnenie 115 až 118 a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2020/508 odôvodnenie 122 až 127.

(21)  Pozri vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/635 odôvodnenie 119 až 122 a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2020/508 odôvodnenie 128 až 132: Aj keď právo príslušných štátnych orgánov vymenúvať a odvolávať kľúčových riadiacich pracovníkov v štátom vlastnených podnikoch v súlade s čínskymi právnymi predpismi možno považovať za prostriedok na výkon príslušných vlastníckych práv, bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch (a to štátnych, ako aj súkromných) sú ďalším významným kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí. Podľa práva obchodných spoločností ČĽR sa má v každej spoločnosti zriadiť podniková organizácia Komunistickej strany Číny (s najmenej troma členmi Komunistickej strany Číny, ako sa uvádza v stanovách strany), pričom daná spoločnosť je povinná zabezpečiť na činnosť tejto straníckej organizácie potrebné podmienky. Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne presadzovaná. Prinajmenšom od roku 2016 však Komunistická strana Číny dôraznejšie uplatňuje svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v štátnom vlastnených podnikoch s tým, že ide o politickú zásadu. Objavujú sa aj informácie, že Komunistická strana Číny vyvíja tlak na súkromné spoločnosti, aby kládli patriotizmus na prvé miesto a dodržiavali stranícku disciplínu. Podľa informácií z roku 2017 pôsobili stranícke bunky v 70 % z približne 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby tieto organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo. Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve – vo všetkých jeho odvetviach vrátane výrobcov prešetrovaného výrobku a dodávateľov ich vstupov.

(22)  Pozri vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/635 odôvodnenie 123 až 129 a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2020/508 odôvodnenie 133 až 138.

(23)  Pozri vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/635 odôvodnenie 130 až 133 a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2020/508 odôvodnenie 139 až 142.

(24)  Pozri vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/635 odôvodnenie 134 a 135 a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2020/508 odôvodnenie 143 a 144.

(25)  Pozri vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/635 odôvodnenie 136 až 145 a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2020/508 odôvodnenie 145 až 154.

(26)  Dostupné na https://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2017/december/tradoc_156474.pdf.

(27)  Plné znenie plánu je k dispozícii na webovom sídle ministerstva priemyslu a informačných technológií: http://www.miit.gov.cn/n1146295/n1652858/n1652930/n3757016/c5353943/content.html (online stav k 2. marcu 2020).

(28)  Plán na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu na roky 2016 – 2020, strana 24.

(29)  Plán na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu na roky 2016 – 2020, strana 25.

(30)  TISCO, profil spoločnosti, http://en.tisco.com.cn/CompanyProfile/20151027095855836705.html (online stav k 2. marcu 2020).

(31)  Baowu, profil spoločnosti, http://www.baowugroup.com/en/contents/5273/102759.html (online stav k 6. máju 2021).

(32)  Správa – kapitola 14, s. 358: 51 % súkromných spoločností a 49 % štátom vlastnených podnikov z hľadiska produkcie a 44 % štátom vlastnených podnikov a 56 % súkromných spoločností z hľadiska kapacity.

(33)  K dispozícii na adrese:

www.gov.cn/zhengce/content/2016-02/04/content_5039353.htm (online stav k 6. máju 2021), https://policycn.com/policy_ticker/higher-expectations-for-large-scale-steel-enterprise/?iframe=1&secret=c8uthafuthefra4e (online stav k 6. máju 2021), a www.xinhuanet.com/english/2019-04/23/c_138001574.htm (online stav k 6. máju 2021).

(34)  K dispozícii na adresách: http://www.xinhuanet.com/english/2019-04/23/c_138001574.htm (online stav k 6. máju 2021) a http://www.jjckb.cn/2019-04/23/c_137999653.htm (online stav k 6. máju 2021).

(35)  Tak to bolo aj v prípade fúzie súkromnej spoločnosti Rizhao so štátom vlastneným podnikom Shandong Iron and Steel v roku 2009. Pozri Beijing steel report (správu o oceliarskom odvetví), s. 58, a v prípade získania väčšinového podielu spoločnosťou China Baowu Steel Group v spoločnosti Magang Steel v júni 2019, pozri https://www.ft.com/content/a7c93fae-85bc-11e9-a028-86cea8523dc2 (online stav k 6. máju 2021).

(36)  Správa – časť 1, kapitola 5, s. 100 – 101.

(37)  Správa – časť 1, kapitola 2, s. 26.

(38)  Správa – časť 1, kapitola 2, s. 31 – 32.

(39)  K dispozícii na adrese https://www.reuters.com/article/us-china-congress-companies-idUSKCN1B40JU (online stav k 22. októbru 2021).

(40)  Správa – časť III, kapitola 14, s. 346 a nasl.

(41)  Úvod k Plánu na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu.

(42)  Správa – kapitola 14, s. 347.

(43)  13. päťročný plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja Čínskej ľudovej republiky (na roky 2016 – 2020), k dispozícii na adrese

https://en.ndrc.gov.cn/newsrelease_8232/201612/P020191101481868235378.pdf (online stav k 6. máju 2021).

(44)  Správa – kapitola 14, s. 349.

(45)  Správa – kapitola 14, s. 352.

(46)  Katalóg na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2011) (v znení zmien z roku 2013) vydaný nariadením č. 9 Národnej komisie pre rozvoj a reformy z 27. marca 2011, zmenený v súlade s rozhodnutím Národnej komisie pre rozvoj a reformy o zmene príslušných ustanovení Katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2011), vydaným nariadením č. 21 Národnej komisie pre rozvoj a reformy zo 16. februára 2013.

(47)  Pozri vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/635 odôvodnenie 134 a 135 a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2020/508 odôvodnenie 143 a 144.

(48)  Otvorené dáta Svetovej banky – Vyšší stredný príjem, https://data.worldbank.org/income-level/upper-middle-income.

(49)  Ak sa prešetrovaný výrobok nevyrába v žiadnej z krajín s podobnou úrovňou rozvoja, môže sa posudzovať výroba výrobku z rovnakej všeobecnej kategórie a/alebo z rovnakého odvetvia, ako je prešetrovaný výrobok.

(50)  Elektrina (http://www.mea.or.th/en/profile/109/114), zemný plyn (http://www.eppo.go.th/index.php/en/en-energystatistics/energy-economy-static), palivový olej (http://www.eppo.go.th/index.php/en/en-energystatistics/petroleumprice-statistic) a voda (https://en.pwa.co.th/contents/service/table-price).

(51)  http://www.nso.go.th/sites/2014en/Pages/Statistical%20Themes/Population-Society/Labour/Labour-Force.aspx.

(52)  https://home.kpmg/xx/en/home/insights/2011/12/thailand-other-taxes-levies.html.

(53)  Pozri: http://www.eppo.go.th/index.php/en/en-energystatistics/energy-economy-static, najmä tabuľka 7.2.4 – Konečná spotreba energie na obyvateľa.

(54)  http://www.eppo.go.th/index.php/en/en-energystatistics/energy-economy-static.

(55)  http://www.eppo.go.th/index.php/en/en-energystatistics/petroleumprice-statistic.

(56)  https://en.pwa.co.th/contents/service/table-price.

(57)  Údaje o „príspevkoch na sociálne zabezpečenie platených zamestnávateľom“ v Thajsku boli získané zo štatistických údajov KPMG Thailand insights: https://home.kpmg/xx/en/home/insights/2011/12/thailand-other-taxes-levies.html.

(58)  Referenčné hodnoty súvisiace s nákladmi práce počas konkrétneho obdobia prešetrovania a zodpovedajúce výmenné kurzy boli získané z webového sídla Národného štatistického úradu Thajska, http://www.nso.go.th/sites/2014en/Pages/Statistical%20Themes/Population-Society/Labour/Labour-Force.aspx.

(59)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 z 29. apríla 2015 o spoločných pravidlách na dovozy z určitých tretích krajín (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 33). Podľa ustanovení článku 2 ods. 7 základného nariadenia sa ceny na domácom trhu v uvedených krajinách nemôžu použiť na účely stanovenia normálnej hodnoty, no údaje o takomto dovoze boli v každom prípade zanedbateľné.

(60)  Referenčné hodnoty súvisiace s nákladmi práce počas konkrétneho obdobia prešetrovania a zodpovedajúce výmenné kurzy boli získané z webového sídla Národného štatistického úradu Thajska, http://www.nso.go.th/sites/2014en/Pages/Statistical%20Themes/Population-Society/Labour/Labour-Force.aspx.

(61)  Údaje o „odvodoch na sociálne zabezpečenie platených zamestnávateľom“ v Thajsku boli získané zo štatistických údajov KPMG Thailand insights: https://home.kpmg/xx/en/home/insights/2011/12/thailand-other-taxes-levies.html.

(62)  http://www.mea.or.th/en/profile/109/114 s týmto priemerom vypočítaným na základe európskych noriem, keďže nedošlo k spolupráci: 3,85 Baht/kWh, 0,10 EUR/kWh 0,77 CNY/kWh.

(63)  Pozri: http://www.eppo.go.th/index.php/en/en-energystatistics/energy-economy-static,najmä tabuľka 7.2.4 – Konečná spotreba energie na obyvateľa.

(64)  Ministerstvo energetiky Thajska, Úrad pre politiku a plánovanie v oblasti energetiky, energetická štatistika, 8.1. Štatistika cien ropy, tabuľka 8, Maloobchodná cena ropných výrobkov, k dispozícii na adrese: http://www.eppo.go.th/index.php/en/en-energystatistics/petroleumprice-statistic.

(65)  Thajský provinciálny vodárenský úrad: https://en.pwa.co.th/contents/service/table-price.

(66)  https://globalfinancials.com/index-admin.html.

(67)  Zdroj: OECD: https://stats.oecd.org/Index.aspx?DataSetCode=CIF_FOB_ITIC.

(68)  Správa Svetovej banky o podnikaní (Doing Business) z roku 2020: https://www.doingbusiness.org/en/reports/global-reports/doing-business-2020 a https://www.doingbusiness.org/en/methodology/trading-across-borders.

(69)  Svetová obchodná organizácia, polročná správa podľa článku 16 ods. 4 dohody: Argentína, G/AD P/N/195/ARG, 22. februára 2010.

(70)  https://www.globaltradealert.org/intervention/56880/anti-dumping/japan-definitive-antidumping-duty-on-imports-of-carbon-steel-butt-welding-fittings-from-china-and-the-republic-of-korea3.

(71)  https://books.google.pt/books?id=7rKr0uKDNMMC&pg=SL9-PA26&lpg=SL9-PA26&dq=Mexico+China+dumping+fittings&source=bl&ots=kp3iTJjBlU&sig=ACfU3U1RlWaGPCCQZZ#v=onepage&q=Mexico%20China%20dumping%20fittings&f=false.

(72)  https://www.globaltradealert.org/intervention/16725/anti-dumping/turkey-extension-of-antidumping-duties-on-imports-of-t1ube-or-pipe-fittings-from-brazil-bulgaria-china-india-indonesia-and-thailand-as-well-as-on-imports-from-chinese-taipei-following-an-anti-circumvention-investigation5.

(73)  https://www.usitc.gov/publications/701_731/pub4628.pdf.

(74)  Pozri https://www.statista.com/statistics/262858/change-in-opec-crude-oil-prices-since-1960/ a https://www.statista.com/statistics/252791/natural-gas-prices/ k vývoju cien ropy a zemného plynu v posudzovanom období.

(75)  Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/1934, odôvodnenia 81 a 82.

(76)  Od 1. júla 2013 do 30. júna 2014 (prešetrovanie týkajúce sa rúrových a potrubných tvaroviek z Číny).

(77)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).


Top