Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32022H0822

    Odporúčanie Komisie (EÚ) 2022/822 z 18. mája 2022 o urýchlení postupov udeľovania povolení na projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a uľahčení zmlúv o nákupe energie

    C/2022/3219

    Ú. v. EÚ L 146, 25.5.2022, p. 132–138 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    ELI: http://data.europa.eu/eli/reco/2022/822/oj

    25.5.2022   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    L 146/132


    ODPORÚČANIE KOMISIE (EÚ) 2022/822

    z 18. mája 2022

    o urýchlení postupov udeľovania povolení na projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a uľahčení zmlúv o nákupe energie

    EURÓPSKA KOMISIA,

    so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 292,

    keďže:

    (1)

    Energia z obnoviteľných zdrojov tvorí základ prechodu na čistú energiu, ktorý je potrebný na dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody, zabezpečenie cenovej dostupnosti energie a zníženie závislosti Únie od fosílnych palív a dovozu energie.

    (2)

    Energia z obnoviteľných zdrojov prináša občanom Únie mnoho výhod. Prispieva k boju proti zmene klímy, pomáha chrániť naše životné prostredie, vytvára rast a pracovné miesta, prispieva k vedúcemu postaveniu Únie v oblasti technológií a priemyslu a zvyšuje odolnosť hospodárstva Únie.

    (3)

    Na odvetvie energetiky pripadá viac ako 75 % celkových emisií skleníkových plynov v Únii. Urýchlenie výroby energie vďaka rozvoju a zavádzaniu zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov je preto nevyhnutné na to, aby Únia dosiahla svoj cieľ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 a prispela k dosiahnutiu svojho cieľa znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (1).

    (4)

    Pre riešenie problému vysokých cien energie má zásadný význam rýchle zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov. Vďaka zníženiu fixných nákladov a takmer nulovým variabilným nákladom na energiu z obnoviteľných zdrojov sú náklady na elektrinu z obnoviteľných zdrojov stabilnejšie a nižšie ako náklady na fosílne palivá. Výsledkom urýchleného zavádzania obnoviteľných zdrojov energie bude nižšia závislosť Únie od fosílnych palív, najmä od tých dovážaných.

    (5)

    Ako sa uznáva v oznámení REPowerEU: spoločné európske pravidlá pre cenovo dostupnejšiu, bezpečnejšiu a udržateľnejšiu energiu (ďalej len „oznámenie REPowerEU“) (2), rýchle zvýšenie podielu využívania energie z obnoviteľných zdrojov má zásadný význam pre zníženie závislosti Únie od fosílnych palív a postupné ukončenie spotreby ruského plynu. Plán REPowerEU obsahuje opatrenia zamerané na dosiahnutie tohto cieľa, rovnako ako aj európsky semester, v rámci ktorého sa navrhujú odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa povoľovania v závislosti od okolností v jednotlivých členských štátoch.

    (6)

    Oznámenie REPowerEU zaviedlo aj iniciatívu akcelerátora pre vodík, čím sa zdvojnásobili ciele v oblasti vodíka z obnoviteľných zdrojov do roku 2030, s cieľom znížiť vonkajšiu závislosť Únie od dovozu fosílnych palív. Na výrobu 10 Mt obnoviteľného vodíka bude Únia do roku 2030 potrebovať dodatočné kapacity v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov vo výške 80 GW.

    (7)

    Projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov musia v zásade získať povolenie, aby mohli vykonávať svoju plánovanú činnosť. Postupy udeľovania povolení pomáhajú zabezpečiť, aby boli projekty bezpečné a zabezpečené. Zložitosť, rôznorodosť a pridlhé trvanie týchto postupov však predstavuje hlavnú prekážku potrebného rýchleho zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov a dosiahnutia cenovo dostupnejšieho, bezpečnejšieho a udržateľnejšieho energetického systému Únie.

    (8)

    Oneskorenia pri vybavovaní povolení projektov ohrozujú včasné dosiahnutie cieľov v oblasti energetiky a klímy a zvyšujú náklady na projekty potrebné na tento účel. Oneskorenia môžu viesť aj k montáži menej účinných zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov v dôsledku dynamickej inovácie.

    (9)

    Tieto prekážky už boli identifikované v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/77/ES (3), v ktorej sa od členských štátov vyžaduje, aby vyhodnotili postupy udeľovania povolení s cieľom znížiť regulačné a neregulačné prekážky výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES (4) sa zaviedli požiadavky na zjednodušenie administratívnych postupov pre navrhovateľov projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (5) sa tieto požiadavky posilňujú. Ich úplná a rýchla transpozícia vo všetkých členských štátoch výrazne prispieva k kráteniu administratívnych postupov a je otázkou najvyššej priority a naliehavosti.

    (10)

    Komisia podporuje členské štáty prostredníctvom Nástroja technickej podpory (6) tým, že poskytuje prispôsobené technické odborné znalosti pre oblasť navrhovania a vykonávania reforiem vrátane tých, ktoré zjednodušujú rámec pre postupy schvaľovania a vydávania povolení pre projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a podporujú využívanie podnikových zmlúv o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov. Technická podpora zahŕňa napríklad posilnenie administratívnych kapacít, harmonizáciu legislatívnych rámcov a výmenu príslušných najlepších postupov.

    (11)

    Lehoty postupov vydávania povolení stanovené v smernici (EÚ) 2018/2001 sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté povinnosti vyplývajúce z uplatniteľného práva Únie v oblasti životného prostredia, odvolacie konania, opravné prostriedky a iné konania na súde alebo pred tribunálom a alternatívne mechanizmy riešenia sporov vrátane konaní vo veciach sťažností, mimosúdnych odvolaní a opravných prostriedkov, a tieto lehoty sa môžu predĺžiť o obdobie trvania takýchto konaní.

    (12)

    V mnohých členských štátoch je nedostatočná akceptácia projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov zo strany verejnosti ďalšou významnou prekážkou ich realizácie. Na riešenie tohto problému by sa mali zohľadňovať potreby a pohľady občanov a zainteresovaných strán v spoločnosti vo všetkých fázach vývoja projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie – od tvorby politiky až po územné plánovanie a vývoj projektov – a mali by sa podporovať osvedčené postupy na zabezpečenie spravodlivého rozdelenia rôznych vplyvov zariadení medzi miestne obyvateľstvo.

    (13)

    Na úrovni členských štátov sa identifikovala väčšina prekážok súvisiacich s udeľovaním povolení na projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a súvisiacu sieťovú infraštruktúru, ako aj osvedčené postupy na ich prekonanie.

    (14)

    Administratívne prekážky nadobudli väčší význam v dôsledku zlepšenia v súvislosti s inými prekážkami, ako sú technologické náklady, ktoré sa za posledných desať rokov dramaticky znížili, alebo finančné problémy zmiernené znížením nákladov a rastúcim počtom podnikových zmlúv o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov.

    (15)

    Toto odporúčanie sa venuje týmto obavám a vyzýva na nájdenie riešení v existujúcom právnom rámci. Nie je ním dotknuté právo Únie, najmä v oblasti energetiky a životného prostredia, ani povinnosti, ktoré z neho vyplývajú. Nie sú ním dotknuté ani pravidlá Únie v oblasti hospodárskej súťaže, najmä články 101, 102 a 106 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ani rozhodovacia prax Komisie pri presadzovaní pravidiel hospodárskej súťaže Únie.

    (16)

    Popri tomto odporúčaní bol prijatý legislatívny návrh na zmenu a posilnenie ustanovení smernice (EÚ) 2018/2001 týkajúcich sa administratívnych postupov. Keďže je naliehavo potrebné urýchliť zavádzanie projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, členské štáty by mali v súlade s článkom 15b návrhu na zmenu smernice (EÚ) 2018/2001 o povoľovaní čo najskôr začať s identifikáciou vhodných oblastí na súši a na mori a pripraviť plány pre obzvlášť vhodné oblasti (ďalej len „oblasti vhodné na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov“).

    (17)

    Námorné priestorové plánovanie je kľúčovým nástrojom na identifikáciu budúcich oblastí na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj na uľahčenie viacnásobného využitia námorného priestoru vrátane zachovania a ochrany morského prostredia. Podľa smernice o námornom priestorovom plánovaní (7) sa od členských štátov vyžaduje, aby do 31. marca 2021 prijali svoje národné námorné priestorové plány. Komisia vyzýva členské štáty, ktoré ešte v plnej miere nevykonali smernicu o námornom priestorovom plánovaní, aby vypracovali a prijali svoj národný plán (8).

    (18)

    Prekážky vyplývajúce z povoľovacích postupov môžu mať vplyv aj na budúce zavádzanie inovačných technológií dekarbonizácie potrebných na dosiahnutie klimatickej neutrality. Vytvorenie experimentálnych regulačných prostredí, t. j. skúšanie inovačných technológií, výrobkov, služieb alebo prístupov, ktoré nie sú úplne v súlade s existujúcim právnym a regulačným rámcom, v reálnom prostredí, by mohlo podporiť inovácie a uľahčiť následné prispôsobenie regulačného prostredia na ich prijatie.

    (19)

    Vývoj projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú čiastočne alebo v plnej miere financované prostredníctvom podnikových zmlúv o nákupe, pomôže urýchliť využívanie energie z obnoviteľných zdrojov. Podnikové zmluvy o nákupe prinášajú priame výhody aj pre koncových spotrebiteľov, okrem iného aj poskytovaním konkurencieschopnej a predvídateľnej ceny energie a prispievaním k programu sociálnej zodpovednosti podnikov v Únii.

    (20)

    Napriek medziročnému nárastu podnikových zmlúv o nákupe za posledných päť rokov predstavuje percentuálny podiel projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov financovaných priamo podnikovými odberateľmi len 15 – 20 % ročného trhu. Využívanie podnikových zmlúv o nákupe sa tiež obmedzuje najmä na niektoré členské štáty, elektrickú energiu ako nosič energie a veľké nadnárodné spoločnosti orientované na spotrebiteľov.

    (21)

    Spolu s týmto odporúčaním Komisia prostredníctvom Geografického laboratória pre energetiku a priemysel (9) (EIGL) sprístupňuje digitálne konsolidované dátové súbory o širokej škále relevantných energetických a environmentálnych faktorov s cieľom pomôcť členským štátom identifikovať „oblasti vhodné na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov“ v záujme rýchleho zavádzania nových projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Komisia má v úmysle ďalej rozvíjať tento nástroj mapovania začlenením ďalších dátových súborov a prepojení s nástrojmi digitálneho priestorového plánovania členských štátov,

    PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:

    VYMEDZENIE POJMOV

    1.

    Na účely tohto odporúčania a sprievodných usmernení sa za projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov považujú tie, ktoré zahŕňajú výrobné zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ako sú vymedzené v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie (a to aj vo forme obnoviteľného vodíka), ako aj aktíva potrebné na ich pripojenie do elektrizačnej sústavy a na skladovanie vyrobenej energie.

    RÝCHLEJŠIE A KRATŠIE POSTUPY

    2.

    Členské štáty by mali zabezpečiť, aby plánovanie, výstavba a prevádzka zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ich napojenie na rozvodnú sieť elektriny, plynu a tepla a samotná súvisiaca sieť a zariadenia na skladovanie spĺňali podmienky pre najvýhodnejší postup, ktorý ponúkajú ich plánovacie postupy a postupy udeľovania povolení, a aby sa považovali za zariadenia v prevažujúcom verejnom záujme a v záujme verejnej bezpečnosti vzhľadom na legislatívny návrh na zmenu a posilnenie ustanovení smernice 2018/2001 týkajúcich sa administratívnych postupov a bez toho, aby bolo dotknuté právo Únie.

    3.

    Členské štáty by mali stanoviť jasne určené, zrýchlené a čo najkratšie lehoty pre všetky kroky potrebné na udelenie povolení na výstavbu a prevádzku projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, pričom by mali uviesť prípady, v ktorých sa tieto lehoty môžu predĺžiť a za akých okolností. Členské štáty by mali stanoviť záväzné maximálne lehoty pre všetky príslušné fázy postupu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Postupy udeľovania povolení na inštaláciu solárnych zariadení v umelých konštrukciách by mali trvať maximálne tri mesiace.

    4.

    Členské štáty by mali určiť časové rámce a stanoviť osobitné procesné pravidlá s cieľom zabezpečiť efektívnosť súdnych konaní týkajúcich sa prístupu k spravodlivosti v prípade projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

    5.

    Členské štáty by mali vytvoriť jediný a jednotný postup podávania žiadostí pre celý administratívny postup podávania žiadostí o povolenia a ich udeľovania. V prípade potreby rôznych povolení by sa mali uprednostňovať paralelné žiadosti pred postupnými žiadosťami, a to aj pokiaľ ide o projekty súvisiacich sietí.

    6.

    Členské štáty by mali žiadateľom umožniť aktualizovať technologické špecifikácie svojich projektov v čase medzi podaním žiadosti o povolenie a výstavbou projektov s cieľom uľahčiť zavádzanie inovačných technológií.

    7.

    Pri zavádzaní týchto odporúčaní by členské štáty mali využiť postupy opísané v kapitole I oddiele 2 usmernenia uvedeného v prílohe k tomuto odporúčaniu.

    UĽAHČENIE ÚČASTI OBČANOV A KOMUNÍT

    8.

    Členské štáty by mali stimulovať účasť občanov (vrátane domácností s nízkymi a strednými príjmami) a energetických komunít na projektoch v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj prijať opatrenia, ktoré podporia prenos výhod vyplývajúcich z energetickej transformácie na miestne spoločenstvá, čím sa posilní akceptácia verejnosťou a jej zapojenie.

    9.

    Členské štáty by mali zaviesť zjednodušené postupy udeľovania povolení pre komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov vrátane pripojenia komunitných zariadení do sústavy a obmedziť na minimum postupy a požiadavky udeľovania licencií na výrobu, a to aj v prípade samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov.

    10.

    Pri zavádzaní týchto odporúčaní by členské štáty mali využiť postupy opísané v kapitole I oddiele 5 písm. c) a oddiele 6 písm. d) usmernenia uvedeného v prílohe k tomuto odporúčaniu.

    ZLEPŠENIE VNÚTORNEJ KOORDINÁCIE

    11.

    Členské štáty by mali zabezpečiť zefektívnenie a účinnú koordináciu medzi štátnou, regionálnou a komunálnou úrovňou, pokiaľ ide o úlohy a povinnosti príslušných orgánov, ako aj platné právne predpisy, nariadenia a postupy schvaľovania projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

    12.

    Členské štáty by mali navrhnúť jednotné kontaktné miesto pre udeľovanie povolení na projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov požadované v smernici (EÚ) 2018/2001 tak, aby sa počet zainteresovaných orgánov obmedzil na nevyhnutné minimum a aby sa maximalizovala efektívnosť, pričom by sa mali zohľadniť verejné zdroje a prínosy koncentrácie odborných znalostí v oblasti technológií, životného prostredia a práva.

    13.

    Členské štáty by mali zaviesť pravidlá, podľa ktorých výsledkom absencie odpovede od príslušného orgánu alebo orgánov v stanovených lehotách bude prijatie danej žiadosti v príslušnej fáze postupu udeľovania povolení pre projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie (tzv. „tiché schválenie“), pokiaľ sa ich odpoveď nevyžaduje na základe právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov.

    14.

    Pri zavádzaní týchto odporúčaní by členské štáty mali využiť postupy opísané v kapitole I oddiele 3 usmernenia uvedeného v prílohe k tomuto odporúčaniu.

    JASNÉ A DIGITALIZOVANÉ POSTUPY

    15.

    Členské štáty by mali žiadateľom na začiatku postupu udeľovania povolení pre projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov oznamovať jasné, úplné a transparentné informácie o všetkých požiadavkách a procesných fázach vrátane postupov podávania sťažností.

    16.

    Členské štáty by mali zaviesť plne digitálne postupy udeľovania povolení a elektronickú komunikáciu s cieľom nahradiť používanie papiera. Relevantné informácie by sa mali poskytovať realizátorom projektov centrálne ako súčasť online príručky postupov vrátane vzorov žiadostí, environmentálnych štúdií a údajov, ako aj informácií o možnostiach účasti verejnosti a správnych poplatkoch.

    17.

    Pri zavádzaní týchto odporúčaní by členské štáty mali využiť postupy opísané v kapitole I oddiele 3 usmernenia uvedeného v prílohe k tomuto odporúčaniu.

    DOSTATOČNÉ ĽUDSKÉ ZDROJE A ZRUČNOSTI

    18.

    Členské štáty by mali pre svoje orgány udeľujúce povolenia a orgány posudzovania vplyvov na životné prostredie zabezpečiť dostatočný a primeraný personál s príslušnými zručnosťami a kvalifikáciami.

    19.

    Členské štáty by mali využívať možnosti financovania na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni, ktoré sú k dispozícii na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu, najmä na regionálnej a miestnej úrovni, a zvážiť vytvorenie aliancie pre odvetvovú spoluprácu v oblasti zručností s cieľom preklenúť medzery v zručnostiach zamestnancov pracujúcich na postupoch udeľovania povolení a posúdeniach vplyvu na životné prostredie.

    20.

    Pri zavádzaní týchto odporúčaní by členské štáty mali využiť postupy opísané v kapitole I oddiele 4 usmernenia uvedeného v prílohe k tomuto odporúčaniu.

    LEPŠIA IDENTIFIKÁCIA A PLÁNOVANIE LOKALÍT PRE PROJEKTY

    21.

    Členské štáty by mali urýchlene identifikovať vhodné oblasti na súši a na mori pre projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov zodpovedajúce ich národným energetickým a klimatickým plánom a ich príspevku k dosiahnutiu revidovaného cieľa v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030. V rámci tohto mapovacieho procesu by sa mali určiť obmedzené a jasne vymedzené oblasti, ktoré sú obzvlášť vhodné na rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov (oblasti vhodné na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov), pričom by mali byť v čo najväčšej miere mimo environmentálne hodnotných oblastí a mali by sa uprednostňovať okrem iného znehodnotené pôdne plochy, ktoré nie sú využiteľné na poľnohospodárske účely. Na tento účel sa členské štáty vyzývajú, aby využívali aktualizované dátové súbory dostupné v Geografickom laboratóriu pre energetiku a priemysel (10) (EIGL).

    22.

    Členské štáty by mali obmedziť „vylúčené zóny“, v ktorých nemožno vyvíjať projekty energie z obnoviteľných zdrojov, na nevyhnutné minimum. Mali by poskytovať jasné a transparentné informácie s podloženým odôvodnením obmedzení, pokiaľ ide o vzdialenosť od obytných priestorov a vojenských obvodov, či zón civilného letectva. Obmedzenia by mali byť založené na dôkazoch a navrhnuté tak, aby plnili svoj zamýšľaný účel a zároveň maximalizovali dostupnosť priestoru na realizáciu projektov, pričom by sa mali zohľadniť iné obmedzenia priestorového plánovania.

    23.

    Členské štáty by mali zjednodušiť požiadavky na posudzovanie vplyvov projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na životné prostredie v rozsahu, ktorý je z právneho hľadiska možný, pričom by mali uplatňovať dostupné technické usmernenia na zosúladenie zavádzania projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov s právnymi predpismi Únie v oblasti životného prostredia a do spoločného postupu zlúčiť posudzovanie vplyvov na životné prostredie s inými príslušnými environmentálnymi posúdeniami. Členské štáty by mali systematicky využívať stanovenie rozsahu (11) alebo ho určiť ako povinnosť s cieľom zlepšiť kvalitu procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie.

    24.

    Členské štáty by mali zabezpečiť, aby usmrcovanie alebo rušenie jednotlivých exemplárov voľne žijúceho vtáctva a chránených druhov podľa smernice Rady 92/43/EHS (12) nebolo prekážkou realizácie projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, a to tak, že budú vyžadovať, aby takéto projekty podľa potreby obsahovali zmierňujúce opatrenia s cieľom čo najúčinnejšie predchádzať usmrcovaniu alebo rušeniu, budú monitorovať ich účinnosť a na základe informácií získaných z monitorovania budú prijímať ďalšie opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby nedošlo k výraznému negatívnemu vplyvu na populáciu dotknutých druhov. Ak dôjde k náhodnému usmrteniu alebo rušeniu jednotlivých exemplárov, nemalo by sa považovať za úmyselné, a preto by sa naň nemal vzťahovať článok 12 ods. 1 smernice 92/43/EHS ani článok 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (13).

    25.

    Členské štáty by mali podporovať včasné zapojenie verejnosti do určovania priestorových plánov, podporovať viacnásobné využívanie lokalít a zabezpečiť transparentnosť, pokiaľ ide o to, kde a ako možno vybudovať alebo inštalovať projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov vrátane malých zariadení na komunálnej úrovni. Členské štáty by mali pokračovať v koordinovanom plánovaní distribučných sústav a kapacít na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov na všetkých úrovniach, a to aj v súvislosti s regionálnou spoluprácou.

    26.

    Pri zavádzaní týchto odporúčaní by členské štáty mali využiť postupy opísané v kapitole I oddiele 5 usmernenia uvedeného v prílohe k tomuto odporúčaniu.

    JEDNODUCHŠIE PRIPOJENIE DO DISTRIBUČNÝCH SÚSTAV

    27.

    Členské štáty by mali vykonávať dlhodobé plánovanie distribučných sústav a investície v súlade s plánovaným rozšírením kapacít na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov s prihliadnutím na budúci dopyt a cieľ klimatickej neutrality.

    28.

    Členské štáty by mali zaviesť zjednodušené postupy na modernizáciu existujúcich zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov vrátane zjednodušených postupov posudzovania vplyvov na životné prostredie a prijať jednoduchý postup oznamovania ich pripojenia do distribučnej sústavy, ak sa neočakáva, že budú mať významný negatívny environmentálny alebo sociálny vplyv.

    29.

    Členské štáty by mali zabezpečiť, aby prevádzkovatelia sústavy i) uplatňovali transparentný a digitálny postup pre žiadosti o pripojenie do distribučnej sústavy; ii) poskytovali informácie o sieťových kapacitách a iii) optimalizovali využívanie sieťovej kapacity tým, že umožnia jej využívanie elektrárňam, ktoré kombinujú viaceré doplnkové technológie.

    30.

    Členské štáty by mali poskytnúť právnu istotu, pokiaľ ide o zmenu účelu plynovodov z prepravy plynu na prepravu vodíka, tým, že jasne uvedú, ktoré povolenia sa budú vyžadovať a umožnia zachovanie platnosti ich existujúcich povolení.

    31.

    Pri zavádzaní týchto odporúčaní by členské štáty mali využiť postupy opísané v kapitole I oddiele 6 usmernenia uvedeného v prílohe k tomuto odporúčaniu.

    INOVAČNÉ PROJEKTY

    32.

    Členské štáty sa vyzývajú, aby zaviedli experimentálne regulačné prostredia na udeľovanie cielených výnimiek z celoštátneho, regionálneho alebo miestneho legislatívneho alebo regulačného rámca pre inovačné technológie, výrobky, služby alebo prístupy s cieľom uľahčiť udeľovanie povolení na podporu zavádzania a systémovej integrácie energie z obnoviteľných zdrojov, uskladňovania a iných technológií dekarbonizácie v súlade s právnymi predpismi Únie.

    UĽAHČOVANIE ZMLÚV O NÁKUPE ENERGIE

    33.

    Členské štáty by mali urýchlene odstrániť všetky neodôvodnené administratívne alebo trhové prekážky podnikových zmlúv o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov, najmä s cieľom urýchliť využívanie podnikových zmlúv o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov zo strany malých a stredných podnikov.

    34.

    Členské štáty by mali navrhnúť, naplánovať a vykonávať systémy podpory – a záruky pôvodu – takým spôsobom, aby boli zlučiteľné s podnikovými zmluvami o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov, dopĺňali a umožňovali ich.

    35.

    Pri zavádzaní týchto odporúčaní by členské štáty mali využiť postupy opísané v kapitole II usmernenia uvedeného v prílohe k tomuto odporúčaniu.

    MONITOROVANIE, PODÁVANIE SPRÁV A PRESKÚMANIE

    36.

    Členské štáty by mali zriadiť kontaktné miesto poverené pravidelným monitorovaním najväčších prekážok v procese udeľovania povolení a riešením problémov, s ktorými sa stretávajú realizátori projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

    37.

    Členské štáty by mali Komisii každé dva roky počnúc marcom 2023 v rámci integrovaných národných energetických a klimatických správ o pokroku, ktoré sa majú predkladať podľa článku 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (14), oznamovať všetky dostupné podrobné informácie o stave vykonávania tohto odporúčania.

    38.

    Komisia preskúma vykonávanie tohto odporúčania dva roky po jeho prijatí a posúdi, či sú potrebné ďalšie opatrenia, pričom zohľadní informácie, ktoré predložili členské štáty.

    V Bruseli 18. mája 2022

    Za Komisiu

    Kadri SIMSON

    členka Komisie


    (1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

    (2)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov REPowerEU: spoločné európske pravidlá pre cenovo dostupnejšiu, bezpečnejšiu a udržateľnejšiu energiu, COM(2022) 108 final.

    (3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/77/ES z 27. septembra 2001 o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie na vnútornom trhu s elektrickou energiou (Ú. v. ES L 283, 27.10.2001, s. 33).

    (4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16).

    (5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).

    (6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 z 10. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj technickej podpory (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 1).

    (7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/89/EÚ z 23. júla 2014, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 135).

    (8)  Pozri správu Komisie o pokroku pri vykonávaní smernice o námornom priestorovom plánovaní, COM(2022) 185 z 3. mája 2022.

    (9)  https://energy-industry-geolab.jrc.ec.europa.eu/.

    (10)  https://ec.europa.eu/energy-industry-geography-lab.

    (11)  Stanovenie rozsahu znamená vydanie stanoviska k rozsahu a úrovni podrobnosti informácií o životnom prostredí, ktoré sa majú predložiť vo forme správy o posúdení vplyvu na životné prostredie.

    (12)  Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).

    (13)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7).

    (14)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).


    Top