(1)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2015/309 (2) Komisia uložila konečné vyrovnávacie clá na dovoz niektorých pstruhov dúhových s pôvodom v Turecku (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“).

(2)

Po čiastočnom priebežnom revíznom prešetrovaní týkajúcom sa subvencovania všetkých vyvážajúcich výrobcov sa Komisia 4. júna 2018 rozhodla ponechať v platnosti pôvodne stanovené opatrenia [vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/823] (3). Konštatovala, že legislatívna zmena tureckých právnych predpisov o subvenciách pre výrobcov pstruhov, ktorá bola predmetom revízneho prešetrovania, neodôvodňuje revíziu vyrovnávacích ciel v prípade všetkých výrobcov pstruhov v Turecku. Zistilo sa však, že vplyv legislatívnej zmeny sa líšil na úrovni jednotlivých spoločností a závisel od konkrétnej situácie každej zo spoločností (4).

(3)

Komisia v nadväznosti na čiastočné priebežné revízne prešetrovanie 15. mája 2020 zmenila úroveň vyrovnávacieho cla v prípade jedného vyvážajúceho výrobcu [vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/658] (5).

(4)

V súčasnosti platné konečné vyrovnávacie clá sa pohybujú v rozmedzí od 1,5 % do 9,5 %.

(5)

Po uverejnení oznámenia o uplynutí platnosti (6) bola Komisii doručená žiadosť o revízne prešetrovanie podľa článku 18 základného nariadenia.

(6)

Žiadosť podala 25. novembra 2019 Dánska organizácia pre akvakultúru (The Danish Aquaculture Organisation, ďalej len „TDAO“ alebo „žiadateľ“) v mene výrobcov, ktorých výroba predstavuje viac než 40 % celkovej výroby niektorých pstruhov dúhových v Únii. Žiadosť sa odôvodňuje tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie subvencovania a pokračovanie alebo opätovný výskyt ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(7)

Pred začatím revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a v súlade s článkom 22 ods. 1 a článkom 10 ods. 7 základného nariadenia Komisia oznámila tureckej vláde, že jej bola doručená riadne doložená žiadosť o revízne prešetrovanie, a vyzvala tureckú vládu na konzultácie s cieľom objasniť situáciu v súvislosti s obsahom žiadosti o revízne prešetrovanie a dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu. Konzultácie sa uskutočnili 20. februára 2020.

(8)

Turecká vláda počas konzultácií pred začatím prešetrovania uviedla, že došlo k podstatnej zmene tureckých systémov podpory, keďže celková vyplácaná podpora a celkový objem výroby, pre ktorý je podpora určená, sa od roku 2013 výrazne znížili. Turecká vláda sa preto domnievala, že začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti nie je potrebné.

(9)

Komisia usúdila, že dôkazy, ktoré boli predložené v žiadosti o revízne prešetrovanie, predstavovali informácie, ktoré boli žiadateľovi v danej fáze primerane dostupné. Ako sa uvádza v správe o dostatočnosti dôkazov, ktorá obsahuje posúdenie Komisie týkajúce sa všetkých dôkazov, ktoré má Komisia k dispozícii, pokiaľ ide o údajné subvencie, a na základe ktorých Komisia začala prešetrovanie, vo fáze začatia prešetrovania existovali dostatočné dôkazy, že údajné subvencie boli napadnuteľné, pokiaľ ide o ich existenciu, výšku a povahu.

(10)

Keďže Komisia po porade s výborom zriadeným článkom 15 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 (7) podľa článku 25 ods. 1 základného nariadenia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, 27. februára 2020 oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie (8) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“) oznámila začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti podľa článku 18 základného nariadenia. So zreteľom na článok 18 ods. 2 základného nariadenia Komisia vypracovala správu o dostatočnosti dôkazov, ktorá obsahuje posúdenie Komisie týkajúce sa všetkých dôkazov, ktoré má k dispozícii a na základe ktorých začala toto prešetrovanie.

(11)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu subvencovania trvalo od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2016 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“) (9).

(12)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania boli zainteresované strany vyzvané, aby sa obrátili na Komisiu s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala žiadateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov a tureckú vládu, známych dovozcov a používateľov o začatí prešetrovania a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(13)

Všetky strany boli vyzvané, aby oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v lehotách stanovených v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Zainteresované strany takisto mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(14)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že v súlade s článkom 27 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(15)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia v súlade s článkom 27 ods. 1 základného nariadenia vybrala predbežnú vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby a predaja, ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci dostupného času, pričom zohľadnila aj geografické rozloženie. Túto vzorku tvorilo osem výrobcov z Únie, pričom vo všetkých prípadoch išlo o malé alebo stredné podniky (ďalej len „MSP“). Výrobcovia z Únie predbežne zaradení do vzorky predstavovali 14 % výroby v Únii. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby k predbežnej vzorke predložili pripomienky.

(16)

Komisii boli doručené pripomienky od TDAO. Na ich základe a s cieľom pokryť najväčší reprezentatívny objem výroby sa Komisia rozhodla pridať do konečnej vzorky výrobcu mrazených pstruhov a nahradiť jedného predbežne vybraného výrobcu iným. Neboli doručené žiadne ďalšie pripomienky.

(17)

Ako sa okrem toho uvádza v odôvodnení 24, jeden z výrobcov z Únie zaradených do vzorky neposkytol vyplnený dotazník, a preto bol zo vzorky vylúčený. Zostávajúca vzorka výrobcov z Únie naďalej predstavovala 13 % výroby v Únii a bola pre výrobné odvetvie Únie reprezentatívna vzhľadom na veľký počet výrobcov z Únie.

(18)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania.

(19)

Keďže sa neprihlásili žiadni neprepojení dovozcovia, výber vzorky nebol potrebný.

(20)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Turecku, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Okrem toho Komisia požiadala delegáciu Tureckej republiky pri Európskej únii, aby identifikovala a/alebo kontaktovala iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(21)

Pätnásť vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov v Turecku poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. Celkový deklarovaný objem vývozu niektorých pstruhov dúhových do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania, ktorý uskutočnili tieto spoločnosti, predstavoval 100 % vývozu z Turecka do Únie.

(22)

V súlade s článkom 27 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku troch vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý mohol byť primerane prešetrený v rámci dostupného času. Vzorka predstavovala viac než 70 % deklarovaného predaja na vývoz do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania.

(23)

V súlade s článkom 27 ods. 2 základného nariadenia bol výber vzorky konzultovaný so všetkými dotknutými známymi vyvážajúcimi výrobcami, ako aj s tureckými orgánmi. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(24)

Komisia s cieľom získať informácie, ktoré považovala za potrebné na prešetrovanie, zaslala dotazníky deviatim výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, trom vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky a tureckej vláde. Jeden z výrobcov z Únie zaradených do vzorky Komisiu informoval, že nemôže vyplniť dotazník. Jeden vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky vyplnený dotazník neposkytol. Vyplnené dotazníky napokon doručili ôsmi výrobcovia z Únie, dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a turecká vláda.

(25)

Pokiaľ ide o nespolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky, Komisia sa rozhodla svoje zistenia založiť na dostupných skutočnostiach v súlade s článkom 28 ods. 1 základného nariadenia. Dotknutý vyvážajúci výrobca bol náležite informovaný. Neboli doručené žiadne pripomienky. Dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, ktorí poskytli úplne vyplnené dotazníky, stále predstavovali viac než 60 % deklarovaného predaja na vývoz do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania.

(26)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu subvencovania a ujmy a na stanovenie záujmu Únie. Vzhľadom na vypuknutie pandémie COVID-19 a následné opatrenia prijaté v reakcii na túto pandémiu (10) však Komisia nemohla vykonať overovanie na mieste v priestoroch všetkých spoločností podľa článku 26 základného nariadenia. Namiesto toho Komisia na diaľku vykonala krížové kontroly informácií, ktoré poskytli tieto spoločnosti:

Výrobcovia z Únie:

Vyvážajúci výrobcovia:

Turecká vláda:

(27)

Komisia 26. marca 2021 poskytla základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľala zachovať v platnosti dané vyrovnávacie clá. Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli k tomuto poskytnutiu informácií predložiť pripomienky.

(28)

Komisia zohľadnila určité tvrdenia, ktoré jej boli doručené po konečnom poskytnutí informácií a mali vplyv na výsledok prešetrovania, a 14. apríla 2021 poskytla informácie o týchto dodatočných skutočnostiach a úvahách, ktoré ju viedli k zmene konečných zistení, o ktorých informovala predtým. Zainteresovaným stranám sa zároveň poskytla lehota, v rámci ktorej sa mohli vyjadriť k tomuto dodatočnému poskytnutiu informácií.

(29)

Pripomienky zainteresovaných strán Komisia posúdila a v náležitých prípadoch zohľadnila. Strany, ktoré o to požiadali, boli vypočuté.

(30)

Dotknutý výrobok je rovnaký ako v pôvodnom prešetrovaní, konkrétne pstruhy dúhové (Oncorhynchus mykiss) (ďalej len „pstruhy“):

(31)

Komisia rovnako ako v pôvodnom prešetrovaní zistila, že výrobok vyrábaný v Turecku a vyvážaný do Únie a výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobným odvetvím Únie majú rovnaké základné fyzické, technické a chemické vlastnosti a rovnaké základné konečné použitie. Považovali sa preto za podobné výrobky v zmysle článku 2 písm. c) základného nariadenia.

(32)

Na základe subvencií prešetrovaných v pôvodnom prešetrovaní a čiastočných priebežných revíznych prešetrovaniach uvedených v odôvodneniach 2 a 3 vo vzťahu k dotknutému výrobku, informácií uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie a informácií predložených tureckou vládou a spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky sa prešetrovali tieto opatrenia, ktoré údajne zahŕňajú programy poskytovania subvencií:

Priamy prevod finančných prostriedkov – granty:

Ušlé príjmy:

Priamy prevod finančných prostriedkov – preferenčné financovanie:

(33)

Počas ORP sa priama podpora výrobcom pstruhov s hmotnosťou menej ako 1 kg poskytovala na základe prezidentského dekrétu 2019/1691 (ďalej len „dekrét č. 1691“) (11). Postupy a zásady týkajúce sa vykonávania dekrétu sa uvádzali v oznámení 2019/56 (ďalej len „oznámenie č. 56“), ktoré vydalo ministerstvo potravinárstva, poľnohospodárstva a chovu hospodárskych zvierat (12). Suma podpory bola stanovená na 0,75 TRY/kg na výrobu až do výšky 350 000 kg ročne.

(34)

Táto podpora sa každý rok reviduje v rámci každoročného preskúmania poľnohospodárskej podpory. Komisia poznamenala, že po ORP sa v podpore pokračovalo bez akejkoľvek zjavnej zmeny na základe dekrétu 2020/3190 (13) so zodpovedajúcim oznámením, v ktorom sa stanovovali podmienky takejto podpory (14).

(35)

Ako sa potvrdilo v pôvodnom prešetrovaní (15), uvedené opatrenia predstavovali napadnuteľné subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, t. j. prevod finančných prostriedkov od tureckej vlády vo forme priamej subvencie výrobcom pstruhov.

(36)

Dané priame subvencie sú špecifické a napadnuteľné v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže orgán poskytujúci subvencie a právne predpisy, na základe ktorých tento orgán koná, výslovne obmedzujú prístup k týmto grantom na podniky pôsobiace v odvetví akvakultúry. V rámci tejto subvenčnej schémy sú výslovne uvedené podniky pôsobiace v oblasti akvakultúry a pstruh je jasne označený ako jeden z druhov, na ktoré sa táto subvenčná schéma vzťahuje.

(37)

Komisia zistila, že dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky počas obdobia revízneho prešetrovania túto schému využívali.

(38)

Výhodu pre spoločnosť predstavovala priama priemerná platba podpory prijatá počas obdobia revízneho prešetrovania na vlastné chované živé ryby. Spoločnosti v oboch prípadoch uviedli informácie o výške podpory a o tom, od koho ju získali. Spoločnosti takisto väčšinou viedli tieto príjmy vo svojom účtovníctve v okruhu „príjmy zo subvencií“ a dali vykonať nezávislý audit tohto účtovníctva. Vnímalo sa to ako nesporný dôkaz subvencie, ktorá predstavuje výhodu.

(39)

Ako sa potvrdilo v pôvodnom prešetrovaní (16), výhoda týchto subvencií sa vzťahovala aj na spoločnosti, ktoré pstruhy nielen chovali, ale ich v určitom množstve aj nakupovali od neprepojených spoločností na spracovanie, keďže dotknutý výrobok zahŕňa priamo subvencovanú surovinu, teda živé pstruhy, ako aj výrobky v ďalšom článku výrobného reťazca, ako sú čerstvé alebo mrazené celé ryby, filé a údené ryby. V súlade s metodikou pôvodného prešetrovania sa výhoda v prípade zakúpených rýb vypočítala na základe celkovej výšky subvencií, ktoré poskytli turecké orgány, vydelenej celkovým množstvom subvencovanej výroby pstruhov v Turecku.

(40)

Počas ORP sa podpora na výrobu pstruhov s hmotnosťou väčšou ako 1 kg výrobcom pstruhov poskytovala na základe dekrétu č. 1691 a oznámenia č. 56. Výška subvencie bola stanovená na 1,50 TRY/kg na výrobu až do výšky 350 000 kg ročne.

(41)

Ako sa potvrdilo v poslednom priebežnom revíznom prešetrovaní (17), subvencia v prípade pstruhov s hmotnosťou väčšou ako 1 kg mala v skutočnosti poskytovať výhodu v prípade pstruhov s hmotnosťou väčšou ako 1,2 kg, t. j. pstruhov, na ktoré sa nevzťahuje definícia dotknutého výrobku. Komisia teda dospela k záveru, že takúto podporu nemožno považovať za napadnuteľnú subvenciu pre výrobcov dotknutého výrobku.

(42)

Počas ORP sa podpora na chov pstruhov v liahňach chránených pred chorobami výrobcom pstruhov poskytovala na základe dekrétu č. 1691 a oznámenia č. 56. Výška subvencie bola stanovená na 1,50 TRY/kg na výrobu až do výšky 350 000 kg ročne.

(43)

Ako sa potvrdilo v poslednom priebežnom revíznom prešetrovaní (18), Komisia usúdila, že takáto podpora (vo forme priameho grantu) predstavuje subvencie na výrobu pstruhov podobné priamym subvenciám, konkrétne ide o finančný príspevok predstavujúci poskytnutie výhody podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Keďže podpora bola poskytnutá výlučne výrobcom pstruhov, Komisia dospela k záveru, že schéma bola špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia. Výhoda pozostávala z priamych grantov pre výrobcov pstruhov spĺňajúcich kritériá oprávnenosti. Komisia preto dospela k záveru, že podporu možno považovať za napadnuteľnú subvenciu.

(44)

Komisia napriek tomu zistila, že dvaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky počas ORP nevyužívali podporu na chov pstruhov v liahňach chránených pred chorobami.

(45)

Počas ORP sa podpora na chov rýb v rámci výroby v uzavretých systémoch (19) poskytovala na základe dekrétu č. 1691 a oznámenia č. 56, pričom pstruh bol jedným z druhov, na ktoré sa vzťahovala. Výška subvencie bola stanovená na 1,50 TRY/kg na výrobu až do výšky 350 000 kg ročne.

(46)

Komisia usúdila, že takáto podpora (vo forme priameho grantu) predstavuje subvencie na výrobu pstruhov podobné priamym subvenciám, konkrétne ide o finančný príspevok predstavujúci poskytnutie výhody podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Keďže podpora bola poskytnutá výrobcom pstruhov (jeden z druhov, na ktoré sa vzťahovala), Komisia dospela k záveru, že schéma bola špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia. Výhoda pozostávala z priamych grantov pre výrobcov pstruhov spĺňajúcich kritériá oprávnenosti. Komisia preto dospela k záveru, že podporu možno považovať za napadnuteľnú subvenciu.

(47)

Komisia zistila, že dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky počas ORP nevyužívali podporu ani na výrobu v uzatvorených systémoch.

(48)

Počas ORP sa podpora na chov rýb v zemných rybníkoch poskytovala na základe dekrétu č. 1691 a oznámenia č. 56. Výška subvencie bola stanovená na 1,50 TRY/kg na výrobu až do výšky 300 000 kg ročne. Táto podpora sa poskytuje výrobcom, ktorí využívajú podzemnú vodu získanú pomocou elektriny alebo pramenitú vodu získanú bez použitia energie na chovné činnosti v zemných rybníkoch, a to najmä na domácu spotrebu. Títo výrobcovia nemôžu využívať schémy uvedené v oddieloch 3.1.1 a 3.1.4.

(49)

Komisia dospela k záveru, že takáto podpora sa v konečnom dôsledku môže považovať za napadnuteľnú subvenciu pre výrobcov dotknutého výrobku, ale v žiadnom prípade nebola dostupná vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, keďže títo výrobcovia už prijímali podporu na výrobu pstruhov podľa oddielu 3.1.1.

(50)

Počas ORP sa platby podpory na publikačné a poradenské služby v poľnohospodárstve poskytovali na základe dekrétu č. 1691 a oznámenia č. 56. Podľa článku 6 ods. 7 dekrétu č. 1691 sa podpora poskytovala priamo podnikom poskytujúcim poradenské služby a nie výrobcom v odvetví akvakultúry.

(51)

Počas pôvodného prešetrovania sa podpora na platby za publikačné a poradenské služby v poľnohospodárstve (20) poskytovala priamo výrobcom pstruhov. V súčasnom prešetrovaní sa však zistilo, že táto podpora sa teraz poskytuje priamo podnikom poskytujúcim poradenské služby. Komisia preto dospela k záveru, že schémou sa vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky neposkytuje žiadna výhoda, takže nie je napadnuteľná.

(52)

Prešetrovaním sa zistilo, že platby podpory na vyradenie rybárskych plavidiel boli ukončené v roku 2018.

(53)

Po poskytnutí informácií sa turecká vláda a obaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky v súvislosti s výpočtom nepriamej subvencie vyjadrili, že metodika, ktorú Komisia uplatnila v súčasnom revíznom prešetrovaní, nebola v súlade s metodikou uplatnenou v pôvodnom prešetrovaní. Konkrétne v pôvodnom prešetrovaní sa výhoda v prípade zakúpených pstruhov vypočítala vydelením celkovej výšky subvencií poskytnutých tureckými orgánmi celkovou výrobou pstruhov v Turecku, a nie množstvom subvencovanej výroby pstruhov v Turecku.

(54)

Komisia teda revidovala výpočet vypočítanej výšky nepriamej subvencie, pokiaľ ide o pstruhy zakúpené obomi vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky od neprepojených dodávateľov, aby ho zosúladila s metodikou použitou v pôvodnom prešetrovaní. Po dodatočnom poskytnutí informácií zároveň vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky poukázali na chybu týkajúcu sa sadzby pri odpočítaní poplatkov zaplatených podnikateľským združeniam. Komisia sa síce s tvrdením stotožnila, oprava však nemala významný vplyv na celkovú výšku subvencií.

(55)

Obaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky sa vyjadrili aj k metodike výpočtu priamej subvencie. Tvrdili, že nie všetky pstruhy, na ktoré dostali priame subvencie, sa skutočne predali počas ORP. Podľa ich názoru by Komisia mala vziať do úvahy úrovne zásob týchto spoločností a obmedziť výhodu na množstvo predaja na vývoz do Únie, ktorý títo vyvážajúci výrobcovia zrealizovali v ORP.

(56)

Treba poznamenať, že získaná výška subvencie sa zakladala na objemoch výroby pstruhov bez ohľadu na to, či je táto výroba následne predaná počas ORP alebo nie. Argument vyvážajúcich výrobcov sa preto zamietol.

(57)

Po zohľadnení pripomienok zainteresovaných strán predstavovala výška priamej a nepriamej subvencie stanovená počas ORP v prípade daných dvoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky 2,38 % pre spoločnosť Özpekler a 2,84 % pre spoločnosť GMS.

(58)

Celková výška subvencií v súvislosti so všetkými grantmi prijatými počas ORP dvoma vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky je stanovená takto:

Tabuľka 1

Granty

(59)

Vo všeobecnom oznámení o zozname č. 1 na účely osobitnej spotrebnej dane (21) sa určujú hlavné zásady a podmienky zvýhodnenej spotrebnej dane na pohonné hmoty pre plavidlá. Rybárske plavidlá zaregistrované v tureckom medzinárodnom registri lodí alebo v národnom registri lodí môžu využívať osobitnú lodnú motorovú naftu oslobodenú od spotrebnej dane.

(60)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že podpora pre rybárske plavidlá na nákup pohonných hmôt pravdepodobne nebude predstavovať výhodu pre výrobcov dotknutého výrobku a dvaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky ju v súvislosti so svojou výrobou pstruhov skutočne nevyužívali. Komisia teda dospela k záveru, že takúto podporu nemožno považovať za napadnuteľnú subvenciu pre výrobcov dotknutého výrobku.

(61)

V dekréte 2012/3305 (22) a vo vykonávacom oznámení 2012/1 (23) sa poskytuje základ štátnej podpory investícií v odvetví akvakultúry (24), ako aj základ tureckého programu investičných stimulov. Zahŕňa dve schémy stimulov:

(62)

Spoločnosti, ktoré nedokážu splniť kritériá minimálnej sumy investícií v rámci schémy regionálnych investičných stimulov, môžu využiť schému všeobecných investičných stimulov, ktorá je k dispozícii pre všetkých šesť regiónov vymedzených v dekréte 2012/3305. Intenzita pomoci sa môže líšiť podľa úrovne hospodárskeho rozvoja daných šiestich regiónov. Dekrét aj oznámenie sú stále platné a šesť regiónov sa od pôvodného prešetrovania nezmenilo.

(63)

Spoločnosť GMS počas ORP využila zníženie dane z príjmu a spoločnosť Özpekler oslobodenie od DPH a cla v rámci regionálnych investičných stimulov. Ako sa potvrdilo v pôvodnom prešetrovaní (25), podpora investícií sa považuje za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, keď má podpora formu daňového stimulu, t. j. keď sa odpustia alebo nevyberú vládne príjmy, ktoré sú inak splatné.

(64)

Subvencia je špecifická a napadnuteľná, pretože výhoda subvencie je špecificky obmedzená na zoznam určitých regiónov. Prístup k subvencii je navyše obmedzený na určité podniky pôsobiace v určitých odvetviach. Subvencia navyše nespĺňa požiadavky nešpecifickosti podľa článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia vzhľadom na počet a povahu obmedzení uplatniteľných na určité odvetvia, a to najmä tých, ktoré obmedzujú prístup k subvencii na určité druhy podnikov alebo ktoré úplne vylučujú určité odvetvia.

(65)

Akvakultúra je v prílohe 2A k dekrétu 2012/3305 výslovne určená za jednu z činností, pri ktorých možno využívať tento druh oslobodení od dane. V prílohe 4 k dekrétu sa uvádza zoznam odvetví, v ktorých nemožno využívať žiadny stimul v rámci tejto schémy.

(66)

S cieľom stanoviť výšku napadnuteľnej subvencie sa vypočítala výhoda poskytnutá príjemcom počas obdobia revízneho prešetrovania ako rozdiel medzi celkovou daňou splatnou pri štandardnej sadzbe dane a celkovou daňou splatnou pri zníženej sadzbe dane. Zistilo sa však, že pre spoločnosť Özpekler bola výhoda zanedbateľná. Výška subvencie stanovená počas obdobia revízneho prešetrovania v prípade spoločnosti GMS dosahovala 0,7 %.

(67)

Obaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky sa takisto vyjadrili k podpore určenej na uskutočnenie investícií. Tvrdili, že Komisia nemala počítať výhodu plynúcu z oslobodenia od DPH, keďže všetky spoločnosti vyrovnali svoju DPH v tom istom mesiaci alebo v nasledujúcich mesiacoch na základe splatnej DPH a nevyrovnaných zostatkov danej spoločnosti. Jedinou výhodou pre spoločnosť bolo, že sa mohla vyhnúť platbe DPH vopred.

(68)

Skutočnosť, že z účtovného hľadiska sa splatné záväzky na DPH vyrovnajú pohľadávkami, neodstraňuje výhodu z hľadiska peňažného toku plynúcu z toho, že vyvážajúci výrobcovia nemusia minúť peňažné prostriedky v hotovosti vopred a potom čakať na vrátenie od daňových orgánov na základe spracovania ich mesačných priznaní k DPH, ako sa to deje v prípade spoločností, na ktoré sa táto schéma nevzťahuje. Ako vskutku potvrdzujú samotní vyvážajúci výrobcovia, jedinou výhodou schémy „pre jej účastníkov je, že sa môžu vyhnúť platbe DPH ..., ktorú musia ostatné spoločnosti, ktoré nemajú certifikát investičných stimulov, najskôr zaplatiť a neskôr získať ako zápočet“ (26). Argumenty vyvážajúcich výrobcov sa preto zamietli.

(69)

Podľa zákona č. 5363 o poistení v poľnohospodárstve (27) a dekrétu 2018/380 (28) o rizikách, plodinách a regiónoch, na ktoré sa vzťahuje Poľnohospodársky poistný pool a zvýhodnené sadzby poistného na rok 2019, môžu výrobcovia produktov akvakultúry využiť znížené poistné na pokrytie strát, pokiaľ ide o populáciu rýb a výlov pstruha, spôsobených početnými možnými chorobami, živelnými pohromami, nehodami a pod. Podpora tureckej vlády predstavuje 50 % poistného.

(70)

Ako sa potvrdilo v pôvodnom prešetrovaní (29), výhoda poskytnutá touto schémou má formu zníženia finančných nákladov vzniknutých v súvislosti so životným poistením živočíchov akvakultúry. Táto schéma predstavuje subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia vo forme priameho grantu tureckej vlády pre výrobcov pstruhov a finančný príspevok, pretože príjemcovia subvencie majú výhodu zo zvýhodneného poistného, ktorého výška je výrazne nižšia ako úroveň poistného dostupného na trhu a pokrývajúceho porovnateľné riziká. Prostredníctvom tejto schémy sa poskytuje výhoda v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Výhoda sa rovná rozdielu medzi poistným ponúkaným na základe komerčných poistných zmlúv a subvencovaným poistným.

(71)

Táto podpora je špecifická, keďže orgán poskytujúci subvencie, ako aj právne predpisy, na základe ktorých tento orgán koná, výslovne obmedzujú prístup k tomuto zníženému poistnému na podniky pôsobiace v odvetví akvakultúry, pričom podpora je dokonca výslovne zameraná na riziká, ktorým sú vystavení výrobcovia v odvetví akvakultúry.

(72)

Komisia zistila, že túto schému využil jeden z výrobcov zaradených do vzorky, a to Özpekler. Výška subvencie dosahovala počas obdobia revízneho prešetrovania 0,1 %.

(73)

Komisia počas pôvodného prešetrovania zistila, že tureckí výrobcovia pstruhov využívali zvýhodnené úvery, ako sú:

(74)

Po prvé sa v dekréte 2018/1188 stanovuje, že poľnohospodárske úverové družstvá a banka Ziraat Bankasi A.S. môžu poskytovať úvery s nízkym úrokom a podnikateľské úvery výrobcom v odvetví akvakultúry. Výrobcovia pstruhov môžu dostať z uplatniteľných úrokových sadzieb zľavy od 50 % do 100 %. Horná hranica úveru je 5 000 000 TRY. Dekrét sa vzťahuje na obdobie uplatňovania od 1. januára 2018 do 31. decembra 2019 (vrátane uvedených dní).

(75)

Poľnohospodárske úverové družstvá uvedené v dekréte sú súkromnoprávne subjekty zriadené poľnohospodárskymi výrobcami (t. j. fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré pôsobia v poľnohospodárskej výrobe) v Turecku na podporu finančných potrieb spojených s ich podnikaním.

(76)

Ziraat Bankasi A.S. je poľnohospodárska banka Tureckej republiky, ktorá je v úplnom vlastníctve štátu. Počas pôvodného prešetrovania jej akcie vlastnil úrad tajomníka ministerstva financií. Od roku 2018 sa však jej kapitál previedol na Turecký investičný fond. Podľa článku 2 zákona č. 6741 o zriadení správcovskej spoločnosti Tureckého investičného fondu a zmenách niektorých zákonov je Turecký investičný fond inštitúcia pridružená k úradu prezidenta. Predsedom správnej rady fondu je prezident republiky. Jedného z členov rady môže prezident republiky určiť za podpredsedu. Banke Ziraat Bankasi A.S. je teda naďalej zverená vládna právomoc, takže sa považuje za verejný subjekt, a to aj napriek formálnej zmene vlastníctva kapitálu.

(77)

Po druhé sa dekrétom 2010/27612 (30) stanovuje, že malým a stredným podnikom možno poskytovať úvery s nulovou úrokovou sadzbou.

(78)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky mali v ORP nesplatené iba úvery s nízkym úrokom od banky Ziraat Bankasi A.S., ale nevyužívali úvery s nízkym úrokom od poľnohospodárskych úverových družstiev ani úvery s nulovým úrokom pre MSP.

(79)

Ako sa určilo v pôvodnom prešetrovaní, banku Türkiye İhracat Kredi Bankası A.Ş (ďalej len „Eximbanka“) založila turecká vláda 21. augusta 1987 dekrétom 87/11914 na základe zákona č. 3332 (31) o vývozných úveroch, pričom ide o banku v úplnom vlastníctve štátu, ktorá koná ako nástroj tureckej vlády na stimuláciu vývozu v rámci tureckej vývoznej stratégie. Vláda poverila Eximbanku podporou zahraničného obchodu a tureckých dodávateľov/investorov pôsobiacich v zahraničí (32) s cieľom zvýšiť vývoz tureckých podnikov a posilniť ich medzinárodnú konkurencieschopnosť. Preto sa usudzuje, že Eximbanke bola zverená vládna právomoc, a považuje sa teda za verejný subjekt.

(80)

Zákon č. 3332, ako aj uznesenie 2013/4286 (33) o zriadení Eximbanky predstavujú právny základ vývozných úverov poskytovaných prostredníctvom Eximbanky. Eximbanka poskytuje finančnú podporu (priamo alebo prostredníctvom sprostredkovateľských bánk pracujúcich za províziu), ako sú vývozné úvery pred odoslaním alebo po ňom podmienené uskutočnením vývozu a investičné úvery zamerané na vývoz pre vývozcov, s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť tureckých vývozcov na zahraničných trhoch.

(81)

Tzv. reeskontné úvery sa navyše používajú na poskytnutie peňažných preddavkov vývozcom na základe eskontu zmeniek a dokumentov súvisiacich s predajom na vývoz. Právnym základom týchto úverov sú „pokyny na vykonávanie v oblasti reeskontných úverov na vývoz a služieb devízových príjmov“ (34). Reeskontné úvery financuje Centrálna banka Turecka, ale poskytujú sa prostredníctvom tureckých finančných inštitúcií (verejných aj súkromných bánk), ktoré vystupujú ako zástupcovia Centrálnej banky Turecka. Úrokové sadzby stanovuje Centrálna banka Turecka a sprostredkovateľské banky sa odmeňujú prostredníctvom provízie účtovanej príjemcom.

(82)

Počas ORP mali spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky nesplatené vývozné úvery s nízkym úrokom poskytnuté priamo Eximbankou alebo prostredníctvom iných verejných alebo súkromných bánk konajúcich ako zástupcovia Eximbanky. Spoločnosti takisto využili reeskontné úvery poskytované prostredníctvom Eximbanky alebo iných verejných či súkromných bánk.

(83)

Ako sa potvrdilo v pôvodnom prešetrovaní (35), uvedené preferenčné financovanie (poľnohospodárske úvery a vývozné úvery) sa považuje za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia.

(84)

Komisia na základe zistení súčasného prešetrovania dospela k záveru, že uvedenými schémami preferenčného financovania sa príjemcom poskytujú výhody, keďže takéto financovanie sa poskytuje za nižšie ako trhové sadzby, a to za podmienok, ktoré nezodpovedajú podmienkam na trhu, pokiaľ ide o financovanie s porovnateľnou splatnosťou.

(85)

Tieto schémy preferenčného financovania sú špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pokiaľ ide o poľnohospodárske úvery, keďže orgány, ktoré ich poskytujú, alebo právne predpisy, podľa ktorých tieto orgány konajú, výslovne obmedzujú prístup k nim len na určité podniky. Úvery súvisiace s vývozom sú špecifické v zmysle článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia, keďže sú podmienené uskutočnením vývozu.

(86)

Všetky uvedené schémy preferenčného financovania sa preto považujú za napadnuteľné subvencie.

(87)

Po poskytnutí informácií sa obaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vyjadrili k metodike výpočtu napadnuteľných subvencií v súvislosti so zvýhodnenými úvermi, pričom tvrdili, že zvýhodnené boli len úvery poskytnuté Eximbankou, zatiaľ čo úvery od iných komerčných bánk boli získané za trhových podmienok, aj keď skutočná úroková sadzba bola nižšia ako referenčná hodnota, ktorú použila Komisia. Podľa názoru týchto vyvážajúcich výrobcov preto nižšia úroková sadzba, ktorú získali, neznamená, že uvedené úvery sú napadnuteľné.

(88)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 80, týmto prešetrovaním sa potvrdilo, že vývozné úvery poskytovala nielen priamo Eximbanka, ale sprostredkúvali ich aj iné verejné alebo súkromné banky konajúce ako zástupkyne Eximbanky. Na základe súboru podmienok stanovených v odôvodneniach 83 až 85 sa navyše potvrdilo, že tieto úvery sú napadnuteľné. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 81, reeskontné úvery financovala Centrálna banka Turecka, ale poskytovali sa prostredníctvom tureckých finančných inštitúcií (verejných aj súkromných bánk), ktoré vystupujú ako zástupcovia Centrálnej banky Turecka.

(89)

Komisia podrobne preskúmala úvery, ktoré podľa tvrdenia spoločností zaradených do vzorky nie sú zvýhodnené. Poskytnuté informácie však neboli dostatočné na vyvodenie záveru, že tieto úvery nesúviseli s preferenčnými schémami. Podporná dokumentácia, ktorá bola počas prešetrovania poskytnutá k týmto úverom, v skutočnosti jasne poukázala na to, že poskytnuté financovanie sa spájalo so záväzkami v oblasti vývozu. V mnohých prípadoch však navyše spoločnosť poskytla len list v turečtine, v ktorom žiada banku o poskytnutie finančných prostriedkov. Všeobecné rámcové zmluvy bánk navyše vždy obsahovali články uvádzajúce poskytnuté vývozné úvery do súvislosti so stimulačnými praktikami Eximbanky a Centrálnej banky Turecka. Tieto argumenty vyvážajúcich výrobcov sa preto zamietli.

(90)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky takisto tvrdili, že niektoré úvery neboli podmienené uskutočnením vývozu, a teda nie sú napadnuteľné. Komisia po preskúmaní súhlasila s tým, že podľa poskytnutej dokumentácie niektoré úvery neboli spojené ani s predajom na vývoz, ani nespadali pod subvencované poľnohospodárske úvery, a nevzťahovala sa na ne teda žiadna schéma subvencovania. Komisia preto vyňala tieto úvery z výpočtu výhody.

(91)

Jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky poskytol informácie o tom, že jeden z úverov, ktoré získal, nesúvisel s dotknutým výrobkom, a preto preň nemožno vypočítať výhodu. Komisia preskúmala doručené informácie, napriek tomu však nemohla potvrdiť, že predmet úveru bol obmedzený na iné výrobky než dotknutý výrobok. Tvrdenie tohto vyvážajúceho výrobcu sa preto zamietlo.

(92)

Po poskytnutí informácií, ako aj po dodatočnom poskytnutí informácií ten istý vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky tvrdil, že niektoré úvery podmienené uskutočnením vývozu súviseli nielen s dotknutým výrobkom, ale aj s inými vyvážanými rybami. Komisia tieto úvery preskúmala na základe informácií, ktoré spoločnosť poskytla, a pre niektoré z nich mohla potvrdiť, že dotknuté úvery podmienené uskutočnením vývozu súviseli s rôznymi druhmi vyvážaných rýb. Výpočty sa teda zodpovedajúcim spôsobom upravili.

(93)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky ďalej tvrdili, že Komisia by mala zohľadniť referenčnú úrokovú sadzbu ku dňu, ktorý je najbližšie k dátumu začiatku plynutia úveru (predchádza mu alebo nasleduje po ňom). Komisia k tomu poznamenala, že referenčné údaje poskytnuté k určitému dátumu sa považujú za platné od tohto dátumu až do uverejnenia nových údajov. Komisia preto systematicky zohľadňuje referenčnú hodnotu k dátumu, ktorý najbližšie predchádza dátumu začatia plynutia úveru. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(94)

Obaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky poukázali aj na niekoľko administratívnych chýb vo výpočte napadnuteľných subvencií v prípade zvýhodnených úverov v súvislosti so splátkami istiny v ORP, počtom dní, ktoré sa majú zobrať do úvahy na výpočet úrokov v ORP, a referenčnými úrokovými mierami vybranými k nesprávnym dátumom. Tieto administratívne chyby sa opravili. Po dodatočnom poskytnutí informácií požiadal jeden vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky o vykonanie ďalších drobných zmien v prípade troch úverov. Oprava sa vykonala v prípade jedného úveru. Keďže výhoda plynúca z druhých dvoch úverov už bola odstránená pri predchádzajúcich opravách, ďalšie zmeny sa nepovažovali za nutné.

(95)

Pri zohľadnení pripomienok zainteresovaných strán predstavovala výška subvencií v súvislosti so schémami preferenčného financovania stanovená počas ORP v prípade dvoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky 0,75 % pre spoločnosť Özpekler a 0,72 % v pre spoločnosť GMS.

(96)

V súlade s článkom 6 písm. b) základného nariadenia bola výhoda z preferenčného financovania vypočítaná ako rozdiel medzi sumou zaplateného úroku a sumou, ktorá by sa zaplatila za porovnateľný komerčný úver. Ako referenčnú hodnotu Komisia použila váženú priemernú úrokovú sadzbu komerčných úverov na tureckom domácom trhu na základe údajov pochádzajúcich od Centrálnej banky Turecka (36). Komisia priradila výhodu súvisiacu s vývoznými úvermi k predaju na vývoz, zatiaľ čo poľnohospodárske úvery boli priradené k celkovému predaju.

(97)

Výšky subvencií vypočítané pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na základe tejto metodiky sú takéto:

Tabuľka 2

Preferenčné financovanie

(98)

Na základe uvedených skutočností Komisia zistila, že celková výška napadnuteľných subvencií v súlade s ustanoveniami základného nariadenia, vyjadrená ad valorem, bola v prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky 4,2 %, resp. 3,2 %, čo svedčí o pokračovaní subvencovania počas obdobia revízneho prešetrovania.

Tabuľka 3

Miery v prípade jednotlivých napadnutých subvencií

(99)

V súlade s článkom 18 ods. 2 základného nariadenia sa preskúmalo, či by uplynutie platnosti platných opatrení pravdepodobne viedlo k pokračovaniu subvencovania.

(100)

Ako je uvedené v odôvodneniach 33 až 97, zistilo sa, že počas obdobia revízneho prešetrovania boli tureckí vyvážajúci výrobcovia dotknutého výrobku naďalej zvýhodňovaní vďaka poskytovaniu napadnuteľných subvencií tureckými orgánmi.

(101)

Programy subvencií poskytujú opakované výhody a nič nenasvedčuje tomu, že tieto výhody budú v dohľadnej budúcnosti postupne ukončené. Vývozcovia sú navyše zvyčajne oprávnení na viaceré z týchto subvencií.

(102)

Takisto sa preskúmalo, či by sa v prípade zrušenia opatrení vyvážal do Únie významný objem tovaru.

(103)

Turecko je veľkým výrobcom dotknutého výrobku. Podľa údajov získaných počas prešetrovania a ako sa uvádza v odôvodnení 165, Turecko počas obdobia revízneho prešetrovania vyrobilo 95 000 ton pstruhov (37). Ako sa uvádza v odôvodnení 112, objem dovozu pstruhov z Turecka bol v rovnakom období značný, teda okolo 20 500 ton ekvivalentov celých rýb, čo predstavovalo okolo 14 % trhu Únie. Nič nenasvedčovalo tomu, že tieto objemy by v prípade zrušenia opatrení klesli.

(104)

Za týchto okolností existuje pravdepodobnosť, že v prípade zrušenia opatrení by objemy subvencovaného vývozu dotknutého výrobku do Únie, ktoré boli významné už počas obdobia revízneho prešetrovania, pokračovali v značných objemoch. Komisia preto dospela k záveru, že existuje pravdepodobnosť pokračovania subvencovania.

(105)

Podobný výrobok vyrábalo v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania viac ako 700 výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 8 ods. 1 základného nariadenia.

(106)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania sa odhadovala zhruba na 129 miliónov kg „ekvivalentov celých rýb“, a to na základe údajov, ktoré poskytol žiadateľ a jednotlivé spoločnosti zaradené do vzorky. Osem spolupracujúcich výrobcov z Únie zaradených do vzorky predstavovalo 13 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(107)

Spotreba v Únii bola stanovená tak, že sa celkový odhadovaný objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie (pozri odôvodnenie 118) pripočítal k celkovému objemu dovozu stanovenému podľa Eurostatu (pozri odôvodnenie 91 a tabuľky 6 a 8).

(108)

Objem dovozu Eurostat vykazuje ako čistú hmotnosť pre šesť rôznych číselných znakov KN, a to pre živé, čerstvé, chladené, mrazené a/alebo údené vo forme celých a/alebo vypitvaných rýb alebo filé. Čistá hmotnosť zaznamenaná Eurostatom bola na účely porovnania prepočítaná na „ekvivalenty celých rýb“ (ďalej aj „ECR“), keďže údaje o výrobe a predaji výrobného odvetvia Únie boli nahlásené v ECR. Tento výpočet sa vykonal vydelením objemu dovozu, ktorý zaznamenal Eurostat, koeficientami prepočtu uvedenými ďalej. Na prepočet sa použili koeficienty, ktoré poskytol žiadateľ a ktoré sa použili v rámci pôvodného prešetrovania:

Tabuľka 4

Koeficienty prepočtu (v tonách ECR)

(109)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 5

Spotreba v Únii (v tonách ECR)

(110)

Počas posudzovaného obdobia spotreba v Únii mierne kolísala. Celkovo spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia klesla o 2 %, a to zo 150 175 ton ECR v roku 2016 na 147 603 ton ECR počas ORP.

(111)

Komisia stanovila objem a podiel dovozu na trhu na základe údajov Eurostatu vyjadrených v tonách ECR, ako sa uvádza v odôvodnení 92. Podiel dovozu na trhu bol stanovený na základe objemu dovozu a celkovej spotreby v Únii.

(112)

Na základe toho sa dovoz z Turecka a jeho podiel na trhu vyvíjal takto:

Tabuľka 6

Objem dovozu (v tonách ECR) a podiel na trhu

(113)

Objem dovozu z Turecka od roku 2016 do roku 2018 stabilne klesal a počas ORP sa opäť zvýšil. Celkovo objem dovozu počas posudzovaného obdobia klesol o 6 %, teda v oveľa menšej miere ako dovoz z iných krajín, ktorý počas rovnakého obdobia klesol o 13 % (pozri odôvodnenie 106). Objemy dovozu pstruhov z Turecka boli v ORP stále značné, a to na úrovni 20 446 ton ECR.

(114)

Podiel na trhu sledoval rovnaký trend ako objem dovozu, t. j. od roku 2016 do roku 2018 sa znížil zo 14,4 % na 11,4 %, teda o 3 percentuálne body, a počas ORP sa opäť zvýšil na 13,9 %. Dovoz z Turecka si počas posudzovaného obdobia celkovo zachoval pomerne stabilný podiel na trhu s výnimkou roku 2018, keď sa oproti roku 2017 znížil o 1,9 percentuálneho bodu.

(115)

Komisia stanovila priemerné ceny dovozu na základe údajov Eurostatu vydelením celkového objemu dovozu z Turecka vyjadreného v tonách ECR celkovou hodnotou tohto dovozu.

(116)

Na základe toho sa vážená priemerná cena dovozu z Turecka vyvíjala takto:

Tabuľka 7

Dovozné ceny (v EUR/tona ECR)

(117)

Dovozná cena z Turecka sa od roku 2016 do roku 2018 znížila o 5 % a následne sa v období revízneho prešetrovania zvýšila o 3,5 %. Dovozná cena z Turecka za posudzované obdobie celkovo klesla o 2 %. V porovnaní s cenami predaja v Únii, ktoré sa uvádzajú v tabuľke 12, bola počas celého dotknutého obdobia cena dovozu z Turecka oveľa nižšia ako ceny v Únii.

(118)

Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia revízneho prešetrovania tak, že porovnala:

(119)

Cenové porovnanie sa vykonalo podľa druhu pri každej transakcii na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami a po odpočítaní zliav a zrážok. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. V prípade dovozu z Turecka z neho vyplynul vážený priemer rozpätia podhodnotenia ceny od 13,7 % do 32,2 %.

(120)

Počas ORP bol vážený priemer rozpätia podhodnotenia ceny 14,5 % (vrátane vyrovnávacích ciel).

(121)

Dovoz pstruhov z tretích krajín iných ako Turecko sa týkal najmä Nórska a Bosny a Hercegoviny.

(122)

Ako sa opisuje v odôvodnení 108, objem dovozu z iných tretích krajín podľa údajov Eurostatu bol vyjadrený v tonách ECR. Na základe toho sa objem dovozu, ako aj podiel na trhu a cenové trendy dovozu pstruhov z iných tretích krajín vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Dovoz z tretích krajín

(123)

Objem dovozu z iných tretích krajín bol počas posudzovaného obdobia nízky a celkovo mierne klesol z 2 432 ton v roku 2016 na 2 118 ton počas obdobia revízneho prešetrovania, čo za posudzované obdobie predstavuje pokles o 13 %. Príslušný podiel na trhu zostal počas celého posudzovaného obdobia nižší ako 2 % a celkovo klesol z 1,6 % na 1,4 %. Ceny dovozu z tretích krajín sa počas posudzovaného obdobia zvýšili celkovo o 2 % a v priemere boli výrazne vyššie než ceny dovozu z dotknutej krajiny (o 15 % vyššie počas ORP).

(124)

Posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie zahŕňalo vyhodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(125)

Ako sa uvádza v odôvodnení 15, na posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sa použil výber vzorky.

(126)

Komisia na účely stanovenia ujmy rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov, ktoré jej poskytol žiadateľ a jednotlivé spoločnosti zaradené do vzorky a ktoré sa vzťahovali na všetkých výrobcov z Únie. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov, ktoré sa nachádzali vo vyplnených dotazníkoch výrobcov z Únie zaradených do vzorky a ktoré sa týkali iba výrobcov z Únie zaradených do vzorky. O obidvoch súboroch údajov sa konštatovalo, že sú z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie reprezentatívne.

(127)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť subvenčného rozpätia a zotavenie z minulého subvencovania.

(128)

Mikroekonomickými ukazovateľmi sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(129)

Objem výroby výrobného odvetvia Únie bol získaný od žiadateľa na základe údajov zo správy Federácie európskych výrobcov v oblasti akvakultúry (ďalej len „FEAP“) (38). Údaje federácie FEAP sa zhromažďujú na základe kritéria „z farmy“ a vzťahujú sa na živé ryby vylovené v každom členskom štáte. V správe FEAP boli zahrnuté aj údaje za obdobie revízneho prešetrovania.

(130)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa základe uvedených informácií vyvíjali v posudzovanom období takto:

Tabuľka 9

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(131)

Objem výroby počas posudzovaného obdobia kolísal. Zatiaľ čo od roku 2016 do roku 2017 sa znížil o 1 %, od roku 2017 do roku 2018 sa zvýšil o 8 % a následne v období revízneho prešetrovania sa znova znížil o 10 %. Objem výroby sa za posudzované obdobie celkovo znížil o 3 %.

(132)

Výrobná kapacita (39) sa vyvíjala podobne ako objem výroby. Od roku 2016 do roku 2017 sa znížila o 4 %, v roku 2018 sa zvýšila o 8 % a v období revízneho prešetrovania sa znova znížila o 7 %. Celkovo počas posudzovaného obdobia klesla o 2 %.

(133)

Využitie kapacity bolo relatívne stabilné a celkovo sa počas posudzovaného obdobia znížilo o 2 %.

(134)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie bol stanovený na základe informácií, ktoré poskytol žiadateľ, a to odpočítaním objemu predaja výrobného odvetvia Únie na vývoz od celkového objemu výroby výrobného odvetvia Únie, ako je opísané v odôvodneniach 129 až 130.

(135)

Na základe toho sa objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie a jeho podiel na trhu Únie počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Objem predaja a podiel na trhu

(136)

Za posudzované obdobie mierne klesol objem predaja, a to o 1 %. Najprv od roku 2016 do roku 2017 zostával stabilný, potom od roku 2017 do roku 2018 stúpol o 9 % a počas obdobia revízneho prešetrovania klesol o 10 %, takže sa ocitol na nižších hodnotách ako v roku 2016. Súbežný pokles spotreby, ktorý sa opisuje v odôvodnení 110, viedol k miernemu nárastu podielu výrobného odvetvia Únie na trhu, a to z 84 % v roku 2016 na 85 % počas obdobia revízneho prešetrovania, t. j. nárastu o 1 % počas posudzovaného obdobia.

(137)

Zatiaľ čo spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia klesla o 2 %, objemy predaja výrobného odvetvia Únie sa znížili o 1 %, čo sa prejavilo 1 % zvýšením podielu na trhu.

(138)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Zamestnanosť a produktivita

(139)

Zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie počas posudzovaného obdobia kolísala, v období od roku 2016 do roku 2017 klesla o 8 %, následne v roku 2018 opäť stúpla o 8 % a v období medzi rokom 2018 a obdobím revízneho prešetrovania napokon klesla o 2 %. Celkovo sa znížila o 2 %.

(140)

V dôsledku kombinácie zníženia zamestnanosti a ešte rýchlejšieho poklesu objemu výroby, ako sa vysvetlilo v odôvodnení 115, sa produktivita mierne znížila.

(141)

Subvenčné rozpätia stanovené počas obdobia revízneho prešetrovania boli výrazne vyššie ako minimálna úroveň, ako sa uvádza v odôvodnení 98. Vplyv veľkosti skutočných subvenčných rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na objem a ceny dovozu z Turecka podstatný.

(142)

Pretrvávajúce nespravodlivo nastavené ceny vyvážajúcich výrobcov z Turecka výrobnému odvetviu Únie neumožnili plne sa zotaviť z minulých subvenčných praktík.

(143)

Vážené priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Predajné ceny a náklady v Únii

(144)

Priemerná jednotková predajná cena výrobného odvetvia Únie účtovaná neprepojeným zákazníkom v Únii sa počas posudzovaného obdobia mierne zvýšila o 2 % a počas ORP dosiahla 3 621 EUR/tona ECR. Od roku 2016 do roku 2017 sa zvýšila o 8 % a následne sa do obdobia revízneho prešetrovania postupne znižovala.

(145)

S výnimkou roka 2018 boli jednotkové výrobné náklady počas posudzovaného obdobia vyššie ako priemerná predajná cena. Celkovo jednotkové výrobné náklady počas posudzovaného obdobia stúpli o 1 % a počas ORP dosiahli úroveň 3 650 EUR/tona ECR, ktorá je vyššia ako priemerná jednotková predajná cena.

(146)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 13

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(147)

Priemerné náklady práce na zamestnanca vykazovali v posudzovanom období postupný nárast. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 7 %.

(148)

Úrovne zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 14

Zásoby

(149)

Konečný stav zásob sa počas posudzovaného obdobia zvýšil celkovo o 47 %.

(150)

Pstruh je výrobok rýchlo podliehajúci skaze a jeho trvanlivosť v nezmrazenom stave je kratšia ako dva týždne. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky okrem jednej spoločnosti neuchovávajú po výlove zásoby pstruhov a ani vo významnej miere svoju produkciu nezmrazujú. V dôsledku toho sa úroveň zásob v rámci tohto prešetrovania nepovažuje za relevantný ukazovateľ ujmy.

(151)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 15

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(152)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Ziskovosť za posudzované obdobie bola záporná s výnimkou roku 2018, v ktorom bola mierne kladná (0,5 %). Celkovo v posudzovanom období ziskovosť začínala v roku 2016 na hodnote –2,1 % a do roku 2018 sa postupne zlepšovala, potom počas ORP opäť mierne klesla na –0,8 %.

(153)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobného odvetvia Únie samofinancovať svoju činnosť. Peňažný tok sledoval podobný trend ako ziskovosť, t. j. od roku 2016 do roku 2018 vzrástol a počas ORP klesol.

(154)

Investície od roku 2016 do roku 2017 poklesli, ale v roku 2018 opäť stúpli a počas ORP ich nárast pokračoval. Celkovo za posudzované obdobie vykázali nárast o 27 %. Napriek tomuto nárastu objem investícií počas posudzovaného obdobia zostal nízky (v priemere 1,7 milióna EUR za rok pre všetkých osem spoločností zaradených do vzorky) a tieto investície súviseli prevažne s dodržiavaním súladu s predpismi.

(155)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Podobne ako v prípade ostatných finančných ukazovateľov návratnosť investícií od roku 2016 do roku 2018 stúpla a počas ORP klesla.

(156)

Napriek platným vyrovnávacím opatreniam ostal dovoz pstruhov z Turecka naďalej výrazný so stabilným podielom na trhu počas posudzovaného obdobia medzi zhruba 11 % a viac než 14 %. Počas ORP bol podiel na trhu 13,9 %. Dovozné ceny zároveň vykázali klesajúci trend a počas ORP spôsobili podhodnotenie cien Únie v priemere o 14,5 %, a to napriek existencii vyrovnávacích opatrení.

(157)

Vývoj makroekonomických ukazovateľov, najmä objemu výroby a predaja, zamestnanosti a produktivity vykazoval stabilný alebo mierne klesajúci trend. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa počas posudzovaného obdobia mierne zvýšil, zatiaľ čo počas ORP klesol a dosiahol podobnú úroveň ako v roku 2016. Nárast podielu na trhu v rokoch 2017 a 2018 napriek relatívne stabilnému objemu predaja je spôsobený poklesom spotreby počas toho istého obdobia. Hoci výrobnému odvetviu Únie sa do veľkej miery podarilo zachovať si objem predaja a podiel na trhu, bolo to na úkor jeho ziskovosti a iných finančných ukazovateľov, ako sa vysvetľuje v ďalšom odôvodnení.

(158)

Napriek tomu, že priemerná jednotková predajná cena výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia mierne zvýšila, výrobnému odvetviu Únie sa nepodarilo dosiahnuť udržateľné ziskové rozpätia. Vzhľadom na tlak tureckého dovozu na znižovanie cien nemohlo výrobné odvetvie Únie dokonca ani zvýšiť predajné ceny, aby dorovnalo priemerné výrobné náklady, a preto bolo počas celého posudzovaného obdobia stratové (okrem roku 2018, v ktorom bolo jeho hospodárenie v podstate vyrovnané). Turecký dovoz tak zároveň viedol k výraznému stláčaniu cien v rámci predaja výrobcov z Únie počas ORP. Ďalšie finančné ukazovatele (peňažný tok, návratnosť investícií) sa vyvíjali podobne ako ziskovosť a počas celého posudzovaného obdobia vykazovali záporné alebo nízke hodnoty. Hoci investície sa v rokoch 2017 a 2018 zvýšili, ich objem bol celkovo nízky a súvisel s dodržiavaním súladu s predpismi. Výrobné odvetvie Únie sa nedokázalo zotaviť zo situácie spôsobujúcej ujmu a vykazovalo straty počas takmer celého posudzovaného obdobia.

(159)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu, ktorá sa prejavila najmä na jeho finančnej situácii.

(160)

V súlade s článkom 8 ods. 5 základného nariadenia Komisia skúmala, či subvencovaný dovoz z Turecka spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 8 ods. 6 základného nariadenia Komisia takisto preskúmala, či v rovnakom čase mohli výrobnému odvetviu Únie spôsobiť ujmu aj iné známe faktory. Komisia zabezpečila, aby akákoľvek možná ujma, ktorú spôsobili iné faktory než subvencovaný dovoz z dotknutej krajiny, nebola pripísaná subvencovanému dovozu.

(161)

Turecký dovoz pstruhov bol naďalej výrazný s podielom na trhu vyšším ako 10 % počas celého posudzovaného obdobia a nízkymi cenami počas ORP, a to aj napriek platným antisubvenčným opatreniam. Vzhľadom na výrazný cenový tlak spôsobený tureckým dovozom nemohlo výrobné odvetvie Únie zvýšiť ceny a zohľadniť tak nárast nákladov, čo viedlo k stratám počas takmer celého posudzovaného obdobia.

(162)

Nebolo možné identifikovať žiadne iné faktory, ktoré mohli výrobnému odvetviu Únie spôsobiť túto značnú ujmu. Objem dovozu z iných tretích krajín okrem Turecka (2 188 ton ECR počas ORP) totiž predstavoval iba 1,4 % podiel na trhu počas ORP (v porovnaní s 20 446 tonami ECR z Turecka, ktoré predstavovali 13,9 % podiel na trhu). Okrem toho počas ORP bola priemerná dovozná cena z iných tretích krajín okrem Turecka (3 336 EUR/tona ECR) o 16 % vyššia než priemerná dovozná cena z Turecka (2 884 EUR/tona ECR).

(163)

Vzhľadom na uvedené závery, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu spôsobenú dovozom z Turecka, Komisia v súlade s článkom 18 ods. 2 základného nariadenia posúdila, či by existovala pravdepodobnosť pokračovania ujmy spôsobenej subvencovaným dovozom z Turecka, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení.

(164)

V tejto súvislosti Komisia analyzovala tieto prvky: objem výroby a voľnú kapacitu v Turecku, atraktívnosť trhu Únie pre tureckých vyvážajúcich výrobcov, pravdepodobné cenové úrovne dovozu z Turecka pri neexistujúcich antisubvenčných opatreniach a ich vplyv na výrobné odvetvie Únie.

(165)

Celková výroba pstruhov v Turecku predstavovala počas ORP 95 000 ton (40). Z toho väčšia časť bola vyvezená, keďže spotreba rýb na obyvateľa v Turecku (približne 6 kg) je v porovnaní s Úniou (približne 24 kg) veľmi nízka (41).

(166)

Okrem toho aktuálny objem výroby v Turecku neodráža skutočnú výrobnú kapacitu, ktorá by sa mohla aktivovať v prípade zrušenia opatrení. Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a vyvážajúci výrobcovia, ktorí po začatí prešetrovania vyplnili celý formulár na výber vzorky, uviedli, že v skutočnosti využívajú v priemere 48 %, resp. 47 % svojej kapacity. Keďže vieme, že celková výroba pstruhov v Turecku počas ORP predstavuje 95 000 ton, na základe extrapolácie by celková kapacita mohla byť 197 000 až 202 000 ton.

(167)

Na základe vykazovaného priemerného využitia kapacity, ktoré uviedli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, by priemerná voľná kapacita bola 101 000 až 102 000 ton. To by predstavovalo 70 % celkovej spotreby v Únii. Aj keby len časť z tohto objemu smerovala na trh Únie, znamenalo by to, že môže dôjsť k vývozu značných objemov, pričom ako sa uvádza v odôvodneniach 115 až 120, ceny tohto vývozu by mohli spôsobiť značné podhodnotenie cien výrobného odvetvia Únie, čo by naň malo výrazný negatívny vplyv.

(168)

Trh Únie je atraktívny z hľadiska svojej veľkosti a cien. Pre výrobcov pstruhov v Turecku je to zďaleka najdôležitejší vývozný trh, na ktorý smeruje 55 % ich celkového vývozu pstruhov. Vývoz do Únie je o 59 % vyšší ako vývoz na ich druhý najväčší vývozný trh, ktorým je Rusko, ktorý predstavuje 33 % tureckého vývozu pstruhov (42). Trh Únie a Rusko predstavovali okolo 85 % celkového tureckého vývozu pstruhov. Turecké dovozné ceny na trhu Únie boli počas ORP mierne vyššie ako v Rusku, čo spôsobilo, že trh Únie bol o niečo lukratívnejší ako ruský trh. Z desiatich najvýznamnejších miest určenia vývozu tureckých pstruhov len dva trhy – Vietnam a Japonsko – ponúkajú vyššie ceny ako ceny v Únii. Tieto dva trhy však boli pomerne bezvýznamné, keďže predstavujú 5 % a 2 % vývozu Turecka.

(169)

Atraktívnosť trhu Únie je odôvodnená aj jeho geografickou blízkosťou. Pstruh predovšetkým nie je vhodný na dlhú prepravu na veľké vzdialenosti. Tureckí vývozcovia majú už v Únii dobre vybudované distribučné kanály, ktoré im z logistického hľadiska uľahčujú vývoz do Únie.

(170)

Napriek existujúcim opatreniam Turecko počas posudzovaného obdobia predávalo do Únie významný objem pstruhov a malo stále značný podiel na trhu aj počas ORP (takmer 14 %). Ceny tohto predaja aj napriek vyrovnávacím clám výrazne podhodnocovali predajné ceny výrobného odvetvia Únie na trhu Únie.

(171)

Trh Únie sa preto považuje za atraktívny pre tureckých výrobcov a možno dospieť k záveru, že dostupné voľné kapacity v Turecku by prinajmenšom čiastočne smerovali na trh Únie. V tomto ohľade treba pripomenúť, že podiel tureckého dovozu na trhu počas obdobia prešetrovania pôvodného prešetrovania, t. j. pred uložením vyrovnávacích ciel, dosahoval až 17 %.

(172)

Pokiaľ ide o pravdepodobný vplyv takého dovozu, Komisia preskúmala jeho pravdepodobné cenové úrovne v prípade uplynutia platnosti opatrení. Komisia v tejto súvislosti za primeraný a konzervatívny prístup považovala posúdenie úrovne dovoznej ceny počas obdobia revízneho prešetrovania bez vyrovnávacieho cla. Bolo zistené výrazné priemerné rozpätie podhodnotenia ceny na úrovni 19,8 %.

(173)

Hoci výrobnému odvetviu Únie sa podarilo počas posudzovaného obdobia zvýšiť priemerné jednotkové ceny bez straty podielu na trhu, išlo to na úkor jeho ziskovosti. Preto nemožno takúto stratégiu považovať za vhodné riešenie v prípade zrušenia opatrení, najmä z toho dôvodu, že cenový tlak na trh Únie by sa v takom prípade výrazne zvýšil. Preto je pravdepodobné, že bez obmedzení prístupu na trh Únie sa zvýši objem tureckého dovozu za ešte nižšie ceny ako počas ORP. Ak bude výrobné odvetvie Únie vystavené takémuto cenovému tlaku pri veľkých objemoch, bude nútené znížiť svoje predajné ceny v snahe udržať si objem predaja. V dôsledku toho je pravdepodobné, že sa jeho ziskovosť, ktorá je už teraz záporná, ešte viac zhorší. Skutočne možno pozorovať súvzťažnosť medzi ziskovosťou výrobného odvetvia Únie a vývojom objemov dovozu z Turecka. Keď objemy dovozu od roku 2016 do roku 2018 poklesli, výrobnému odvetviu Únie sa podarilo zlepšiť ziskovosť, zatiaľ čo počas ORP, keď objemy dovozu opäť stúpli, sa ziskovosť výrobného odvetvia Únie znížila.

(174)

V prípade alternatívy, že by sa výrobné odvetvie Únie pokúsilo udržať predajné ceny na súčasných úrovniach, je veľmi pravdepodobné, že tureckí vyvážajúci výrobcovia získajú objemy predaja a podiel na trhu od výrobného odvetvia Únie a dosiahnu rovnakú úroveň ako pred uložením opatrení. Takáto situácia by takisto mala negatívny vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Únie, ktoré by tak viac nebolo schopné pokryť svoje fixné náklady.

(175)

To by malo negatívny vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Únie a jeho celkovú hospodársku situáciu a došlo by k ich zhoršeniu. Zároveň by to výrobnému odvetviu Únie znemožnilo uskutočniť potrebné investície na splnenie environmentálnych a zdravotných noriem.

(176)

Vzhľadom na situáciu spôsobujúcu ujmu, v ktorej sa výrobné odvetvie Únie momentálne nachádza, by uplynutie platnosti opatrení malo naň zničujúce dôsledky.

(177)

Vzhľadom na uvedené zistenia, konkrétne obrovskú voľnú kapacitu v Turecku, atraktívnosť trhu Únie, cenové úrovne dovozu z Turecka a ich pravdepodobný vplyv na výrobné odvetvie Únie, Komisia dospela k záveru, že v prípade uplynutia platnosti opatrení existuje pravdepodobnosť pokračovania ujmy.

(178)

V súlade s článkom 31 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by zachovanie existujúcich vyrovnávacích opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(179)

Prešetrovaním sa preukázalo, že výrobné odvetvie Únie bolo v situácii, ktorá mu spôsobovala ujmu, a že zrušenie opatrení by pravdepodobne viedlo k zintenzívneniu nekalej súťaže zo strany subvencovaného dovozu z Turecka.

(180)

Z týchto dôvodov Komisia dospela k záveru, že zachovanie vyrovnávacích opatrení je v záujme výrobného odvetvia Únie.

(181)

Žiadny z neprepojených dovozcov alebo používateľov sa v tomto revíznom prešetrovaní neprihlásil ani neposkytol vyplnený dotazník.

(182)

Keďže neexistuje žiadny dôkaz o tom, že platné opatrenia výrazne ovplyvnili dovozcov alebo používateľov, dospelo sa k záveru, že pokračovanie opatrení ich nijako zásadne neovplyvní.

(183)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody týkajúce sa záujmu Únie, ktoré by svedčili proti zachovaniu existujúcich opatrení na dovoz pstruhov s pôvodom v dotknutej krajine.

(184)

Na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela, pokiaľ ide o pravdepodobnosť pokračovania subvencií, pravdepodobnosť pokračovania ujmy, ako aj pokiaľ ide o záujem Únie, by sa antisubvenčné opatrenia na dovoz pstruhov s pôvodom v Turecku mali zachovať.

(185)

Individuálne sadzby vyrovnávacieho cla pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa uplatňujú výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v Turecku a vyrábaného vymenovanými právnymi subjektmi. Na dovoz dotknutého výrobku vyrábaného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s danými osobitne uvedenými spoločnosťami by sa mala vzťahovať colná sadzba uplatňovaná na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemala by sa na ne vzťahovať žiadna z uvedených individuálnych sadzieb vyrovnávacieho cla.

(186)

Ak určitá spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatnenie týchto individuálnych sadzieb vyrovnávacieho cla. Takáto žiadosť musí byť adresovaná Komisii. Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní oznámenie o zmene názvu.

(187)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom)2018/1046 (43), ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, úrokovou sadzbou, ktorá sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(188)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036.