(1)

Komisia 20. marca 2020 prijala oznámenie o aktivácii všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu. Všeobecná úniková doložka stanovená v článku 5 ods. 1, článku 6 ods. 3, článku 9 ods. 1 a článku 10 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97 a v článku 3 ods. 5 a článku 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 (2) uľahčuje koordináciu rozpočtových politík v časoch prudkého hospodárskeho poklesu. Komisia v tomto oznámení vyjadrila názor, že vzhľadom na očakávaný prudký hospodársky pokles v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 boli splnené podmienky na aktiváciu všeobecnej únikovej doložky. Ministri financií členských štátov 23. marca 2020 vyjadrili súhlas s posúdením Komisie. Všeobecná úniková doložka poskytla členským štátom rozpočtovú flexibilitu na riešenie krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Uľahčila koordináciu rozpočtových politík v časoch prudkého hospodárskeho poklesu. Jej aktivácia umožňuje dočasný odklon od postupu úprav smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa každého členského štátu za predpokladu, že to neohrozí fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte. Komisia 17. septembra 2020 vo svojom oznámení o ročnej stratégii udržateľného rastu na rok 2021 oznámila, že všeobecná úniková doložka zostane aktívna aj v roku 2021.

(2)

Rada 20. júla 2020 prijala odporúčanie (3) (ďalej len „odporúčanie Rady z 20. júla 2020“). Rada odporučila Litve, aby v súlade so všeobecnou únikovou doložkou prijala všetky potrebné opatrenia na účinné riešenie pandémie ochorenia COVID-19, posilnenie hospodárstva a podporu následnej obnovy. Zároveň jej odporučila, aby – ak to hospodárske podmienky umožňujú – uskutočňovala fiškálne politiky zamerané na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie udržateľnosti dlhovej služby pri súčasnom zvyšovaní miery investícií.

(3)

V odporúčaní Rady týkajúcom sa hospodárskej politiky eurozóny na rok 2021 sa poukazuje na to, že vo všetkých členských štátoch eurozóny by sa počas celého roku 2021 malo pokračovať v podporných fiškálnych politikách a opatrenia v príslušných oblastiach politiky by mali byť prispôsobené konkrétnej situácii v krajine a mali by byť včasné, dočasné a cielené. Keď to epidemiologické a hospodárske podmienky umožnia, mali by sa postupne ukončovať núdzové opatrenia a zároveň by sa mal riešiť sociálny vplyv krízy, ako aj jej vplyv na trh práce. Členské štáty by mali realizovať fiškálne politiky zamerané na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie udržateľnosti dlhovej služby pri súčasnom zvyšovaní miery investícií. Členské štáty by mali uskutočňovať reformy, ktoré posilnia rozsah pokrytia, primeranosť a udržateľnosť systémov zdravotnej starostlivosti a sociálnej ochrany pre všetkých.

(4)

Komisia 18. novembra 2020 prijala stanoviská k návrhom rozpočtových plánov členských štátov eurozóny na rok 2021, ktoré boli založené na kvalitatívnom posúdení fiškálnych opatrení. Komisia zastávala názor, že návrh rozpočtového plánu Litvy je celkovo v súlade s odporúčaniami v oblasti fiškálnej politiky stanovenými v odporúčanie Rady z 20. júla 2020, a že väčšina opatrení zahrnutých do návrhu rozpočtového plánu podporuje hospodársku činnosť v kontexte značnej neistoty. Litva 21. decembra 2020 predložila aktualizovaný návrh rozpočtového plánu na rok 2021. Komisia zastávala názor, že aktualizovaný návrh rozpočtového plánu Litvy je celkovo v súlade s odporúčaniami v oblasti fiškálnej politiky, ktoré boli stanovené v odporúčaní Rady z 20. júla 2020, a že väčšina opatrení zahrnutých do aktualizovaného návrhu rozpočtového plánu podporuje hospodársku činnosť v kontexte značnej neistoty. V prípade niektorých opatrení sa však zdalo, že nie sú dočasné ani vyvážené kompenzačnými opatreniami.

(5)

Nástrojom NextGenerationEU vrátane Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF) sa zabezpečí udržateľná, inkluzívna a spravodlivá obnova. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (4), ktorým sa zriadil Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, nadobudlo účinnosť 19. februára 2021. Tento Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti bude poskytovať finančnú podporu na vykonávanie reforiem a investícií, pričom so sebou prinesie fiškálny impulz financovaný Úniou. Prispeje k obnove hospodárstva a vykonávaniu udržateľných reforiem a investícií podporujúcich rast, najmä na podporu zelenej a digitálnej transformácie, a posilní odolnosť hospodárstiev členských štátov a ich potenciálny rast. Prispeje aj k navráteniu priaznivejšieho stavu verejných financií v krátkodobom horizonte a k posilneniu udržateľných verejných financií, ako aj k rastu a vytváraniu pracovných miest v strednodobom a dlhodobom horizonte.

(6)

Komisia 3. marca 2021 prijala oznámenie, v ktorom poskytla ďalšie usmernenia v príslušnej oblasti politiky na uľahčenie koordinácie fiškálnych politík a prípravy programov stability a konvergenčných programov členských štátov. Celkové zámery fiškálnej politiky by vzhľadom na štátne rozpočty a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti mali v rokoch 2021 a 2022 zostať podporné. Vzhľadom na očakávanie, že hospodárska činnosť sa bude v druhej polovici roku 2021 postupne normalizovať, by sa zároveň mali fiškálne politiky členských štátov v roku 2022 viac diferencovať. Fiškálne politiky členských štátov by mali zohľadňovať stav obnovy, fiškálnu udržateľnosť a potrebu znižovať hospodárske, sociálne a územné rozdiely. Keďže v Únii treba podporovať udržateľnú obnovu, členské štáty, ktoré z hľadiska udržateľnosti čelia menšiemu riziku, by mali svoje rozpočty v roku 2022 orientovať na zachovanie podpornej fiškálnej politiky a zohľadniť v nich vplyv Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Členské štáty s vysokou úrovňou zadlženia by mali uskutočňovať obozretné fiškálne politiky a zároveň zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov a využívať granty v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na financovanie dodatočných kvalitných investičných projektov a štrukturálnych reforiem. V období po roku 2022 by fiškálne politiky mali naďalej zohľadňovať silu obnovy, stupeň hospodárskej neistoty a aspekty fiškálnej udržateľnosti. Preorientovanie fiškálnych politík na dosahovanie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií, a to aj postupným ukončením podporných opatrení vo vhodnom čase, prispeje k zabezpečeniu fiškálnej udržateľnosti v strednodobom horizonte.

(7)

Vo svojom oznámení z 3. marca 2021 Komisia uviedla, že rozhodnutie o deaktivácii alebo pokračovaní v uplatňovaní všeobecnej únikovej doložky by sa malo prijať ako celkové posúdenie stavu hospodárstva, pričom kľúčovým kvantitatívnym kritériom by mala byť úroveň hospodárskej činnosti v Únii alebo eurozóne v porovnaní s predkrízovými úrovňami (z konca roku 2019). Na základe prognózy Komisie z jari 2021 Komisia 2. júna 2021 usúdila, že podmienky na pokračovanie v uplatňovaní všeobecnej únikovej doložky v roku 2022 a jej deaktiváciu v roku 2023 boli splnené. Situácia jednotlivých krajín sa bude naďalej zohľadňovať aj po deaktivácii všeobecnej únikovej doložky.

(8)

Litva predložila 30. apríla 2021 svoj program stability na rok 2021 v súlade s článkom 4 nariadenia (ES) č. 1466/97.

(9)

Na základe údajov overených Eurostatom bol v roku 2020 deficit verejných financií Litvy na úrovni 7,4 % hrubého domáceho produktu (HDP), zatiaľ čo verejný dlh sa zvýšil na 47,3 % HDP. Ročná zmena primárneho rozpočtového salda dosiahla -8,0 % HDP, a to vrátane diskrečných rozpočtových opatrení vo výške 7,1 % HDP na podporu hospodárstva a vrátane fungovania automatických stabilizátorov. Litva takisto poskytla spoločnostiam a domácnostiam podporu likvidity (ako napríklad záruky a odklady platenia daní, ktoré však nemajú priamy a okamžitý vplyv na rozpočet) v odhadovanom objeme 2,7 % HDP. skutočné využitie verejných záruk v roku 2020 odhaduje Komisia na úrovni pod 0,5 % HDP.

(10)

Komisia 2. júna 2021 vydala správu podľa článku 126 ods. 3 zmluvy. Táto správa sa zaoberá rozpočtovou situáciou Litvy, keďže jeho deficit verejných financií v roku 2020 presiahol referenčnú hodnotu 3 % HDP stanovenú v zmluve. V správe sa konštatovalo, že kritérium deficitu nebolo dodržané.

(11)

Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú rozpočtové prognózy, je v rokoch 2021 a 2022 opatrný. Predpokladá sa, že reálny HDP vzrastie v roku 2021 o 2,6 % a v roku 2022 o 3,2 %. V makroekonomickom scenári sa nezohľadnili investície, ktoré sa majú financovať z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Podľa prognózy Komisie z jari 2021 by reálny HDP mal vzrásť o 2,9 % v roku 2021 a o 3,9 % v roku 2022. Projekcie Komisie týkajúce sa HDP sú vyššie najmä v dôsledku toho, že sa predpokladá výraznejšie oživenie domáceho dopytu vrátane investícií, ktoré sa majú financovať z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

(12)

Vláda vo svojom programe stability na rok 2021 plánuje zvýšenie deficitu verejných financií zo 7,4 % HDP v roku 2020 na 8,1 % HDP v roku 2021, pričom miera zadlženosti by sa mala v roku 2021 zvýšiť na 52,1 % HDP. Zmena primárneho rozpočtového salda v roku 2021 v porovnaní s úrovňou pred krízou (2019) má podľa programu stability na rok 2021 dosiahnuť -8,9 % HDP, pod čo sa podpísali diskrečné rozpočtové opatrenia vo výške 5,2 % HDP na podporu hospodárstva a fungovanie automatických stabilizátorov. Tieto projekcie sú v súlade s prognózou Komisie z jari 2021, v ktorej sa predpokladá, že deficit verejných financií v roku 2021 dosiahne 8,2 %, zatiaľ čo pomer dlhu k HDP dosiahne 51,9 % HDP.

(13)

Litva prijala v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19 a súvisiaci hospodársky pokles rozpočtové opatrenia na posilnenie kapacity svojho systému zdravotnej starostlivosti, zamedzenie šírenia pandémie ochorenia COVID-19 a poskytnutie pomoci tým osobám a odvetviam, ktoré boli obzvlášť zasiahnuté. Táto rázna reakcia v príslušnej oblasti politiky zmiernila pokles HDP, čo zase pribrzdilo nárast deficitu verejných financií a verejného dlhu. Fiškálne opatrenia by mali maximalizovať podporu obnovy bez toho, aby obmedzovali budúce fiškálne trajektórie. Opatrenia by preto nemali trvalo zaťažiť verejné financie. Ak členské štáty zavedú trvalé opatrenia, mali by ich riadne financovať, aby bola v strednodobom horizonte zabezpečená rozpočtová neutralita. Opatrenia, ktoré Litva prijala v rokoch 2020 a 2021, sú v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020. Zdá sa však, že niektoré diskrečné opatrenia, ktoré vláda prijala v období 2020 až 2021, nie sú dočasné ani vyvážené kompenzačnými opatreniami. V roku 2023, mimo časového rámca prognózy Komisie z jari 2021, sa kumulatívny zostávajúci vplyv uvedených opatrení, ktoré nie sú dočasné, predbežne odhaduje približne na 1 % HDP, čo zahŕňa predovšetkým zvyšovanie miezd vo verejnom sektore, dôchodkov a ďalších príspevkov.

(14)

V programe stability na rok 2021 sa predpokladajú investície a reformy financované z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti vo výške 0,3 % HDP v roku 2021, 0,8 % HDP v roku 2022, 1,0 % HDP v roku 2023 a 0,9 % HDP v roku 2024. V rámci prognózy Komisie z jari 2021 sú tieto granty zahrnuté do rozpočtových projekcií.

(15)

Stanovené ukazovatele fiškálnej úpravy uvedené v nariadení (ES) č. 1466/97 treba zvážiť v kontexte súčasných okolností. Po prvé, s odhadmi produkčnej medzery sa spája značná neistota. Po druhé, je potrebné, aby fiškálna politika bola pripravená rýchlo sa prispôsobiť vývoju pandémie ochorenia COVID-19 a aby sa po zmiernení zdravotných rizík presunula od núdzovej pomoci k cielenejším opatreniam. Po tretie, súčasný kontext sa vyznačuje významnou reakciou v príslušnej oblasti politiky s cieľom podporiť hospodársku činnosť. Vzhľadom na značné transfery z rozpočtu Únie (napríklad z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti) nezachytávajú stanovené ukazovatele celý impulz, ktorý hospodárstvu poskytujú fiškálne politiky. Štrukturálne saldo sa preto za súčasných okolností nejaví ako primeraný ukazovateľ. Takisto treba prispôsobiť referenčnú hodnotu pre výdavky (5) a doplniť ju o dodatočné informácie, aby bolo možné v plnej miere posúdiť orientáciu fiškálnej politiky.

(16)

Podobne ako pri posudzovaní návrhov rozpočtových plánov na rok 2021 boli z výdavkového agregátu vylúčené dočasné núdzové opatrenia. Tieto dočasné núdzové opatrenia súvisiace s krízou slúžia na podporu systémov zdravotnej starostlivosti a odškodnenie pracovníkov a podnikov za straty príjmov v dôsledku obmedzení pohybu a narušení dodávateľského reťazca; ich zrušenie zo strany verejných orgánov je podmienené návratom situácie v oblasti verejného zdravia a hospodárskej situácie do normálneho stavu. Na posúdenie celkových zámerov fiškálnej politiky v súčasnej situácii by sa do príslušného výdavkového agregátu mali zahrnúť značné transfery z rozpočtu Únie (napríklad z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti). Celkové zámery fiškálnej politiky sa preto následne merajú na základe zmeny primárnych výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení a bez dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou) vrátane výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie. Nad rámec celkových zámerov fiškálnej politiky sa analýza zameriava aj na posúdenie toho, či je vnútroštátna fiškálna politika obozretná a či jej zloženie prispieva k udržateľnej obnove v súlade so zelenou a digitálnou transformáciou. Preto sa osobitná pozornosť venuje vývoju primárnych bežných výdavkov a investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov.

(17)

V programe stability na rok 2021 sa predpokladá, že deficit verejných financií Litvy v roku 2022 klesne na 6,0 % HDP, a to najmä v dôsledku ukončenia dočasných podporných opatrení prijatých v rokoch 2020 a 2021. Predpokladá sa, že sa miera zadlženosti verejnej správy v roku 2022 zvýši na úroveň 54,2 % HDP. Tieto projekcie sú v súlade s prognózou Komisie z jari 2021, v ktorej sa predpokladá, že deficit verejných financií dosiahne 6,0 %, zatiaľ čo pomer dlhu k HDP dosiahne 54,1 % HDP. Na základe prognózy Komisie z jari 2021 a osobitnej metodiky, ktorá zohľadňuje uvedené výzvy, sa celkové zámery fiškálnej politiky odhadujú na -2,0 % HDP (6) – a to vrátane vplyvu investícií financovaných zo štátneho rozpočtu aj z rozpočtu Únie, najmä z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, na celkový dopyt v roku 2022. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie sa má zvýšiť o 0,5 percentuálneho bodu HDP. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú predstavovať reštriktívny príspevok vo výške 0,3 percentuálneho bodu HDP (7). Primárne bežné výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov (bez diskrečných príjmových opatrení) majú predstavovať expanzívny príspevok vo výške 1,8 percentuálneho bodu HDP.

(18)

Zdá sa, že mimoriadne dôležitá je kvalita rozpočtových opatrení členských štátov. Fiškálne štrukturálne reformy zamerané na zlepšenie zloženia štátnych rozpočtov môžu podporiť potenciálny rast, vytvoriť veľmi potrebný fiškálny priestor a pomôcť zabezpečiť fiškálnu udržateľnosť v dlhodobejšom horizonte, a to aj vzhľadom na zmenu klímy a zdravotné výzvy. Na strane príjmov zvýšila kríza spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19 význam reforiem zameraných na efektívnejšie a spravodlivejšie systémy verejných príjmov. Na strane výdavkov ešte viac podčiarkla zásadný význam toho, aby sa zvýšila úroveň a kvalita udržateľných investícií podporujúcich rast, a to spôsobom, ktorý je konzistentný s plnením cieľov zvýšenia rastového potenciálu, hospodárskej a sociálnej odolnosti a dvojakej – zelenej a digitálnej – transformácie. Národné plány obnovy a odolnosti umožnia zlepšiť zloženie štátnych rozpočtov.

(19)

Podľa strednodobých rozpočtových plánov programu stability na rok 2021 sa predpokladá, že deficit verejných financií sa zníži zo 4,0 % v roku 2023 na 2,2 % HDP v roku 2024. Predpokladá sa teda, že deficit verejných financií prestane prekračovať referenčnú hodnotu 3 % HDP stanovenú v zmluve v roku 2024. Na základe programu stability na rok 2021 sa celkové zámery fiškálnej politiky – vrátane vplyvu investícií financovaných zo štátneho rozpočtu aj z rozpočtu Únie, najmä z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, na celkový dopyt – v rokoch 2023 a 2024 odhadujú v priemere na +2,1 % HDP. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie sa má znížiť o 0,1 percentuálneho bodu HDP. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú predstavovať reštriktívny príspevok vo výške 0,1 percentuálneho bodu HDP (8). Predpokladá sa, že primárne bežné výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov (bez diskrečných príjmových opatrení) budú predstavovať reštriktívny príspevok vo výške 1,9 percentuálneho bodu HDP. Desaťročný priemerný nominálny potenciálny rast sa v súčasnosti odhaduje na 5,25 % (9). Tento odhad však nepočíta s vplyvom reforiem, ktoré sú súčasťou plánu obnovy a odolnosti a môžu posilniť potenciálny rast Litvy.

(20)

Predpokladá sa, že miera zadlženosti verejnej správy v rokoch 2023 a 2024 zostane na úrovni 57,9 % HDP. Možno konštatovať, že Litva čelí v strednodobom horizonte stredným rizikám v oblasti fiškálnej udržateľnosti.

(21)

Vzhľadom na súčasný stále mimoriadne vysoký stupeň neistoty by usmernenie v oblasti fiškálnej politiky malo zostať prevažne kvalitatívne, pričom v rámci strednodobého usmernenia by malo zahŕňať určitý diferencovaný kvantifikovaný prvok. Presnejšie kvantifikované usmernenie na ďalšie roky by sa malo poskytnúť v roku 2022, ak sa dovtedy stupeň neistoty uspokojivo zníži.

(22)

Rada posúdila program stability na rok 2021 a následné opatrenia prijaté Litvou v nadväznosti na odporúčanie Rady z 20. júla 2020,