(1)

Rada nariadením (ES) č. 1355/2008 (2) uložila konečné antidumpingové clo na dovoz určitých upravených alebo konzervovaných citrusových plodov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“). Opatrenia mali formu osobitného cla pre jednotlivé spoločnosti v rozpätí od 361,4 EUR za tonu do 531,2 EUR za tonu čistej hmotnosti výrobku.

(2)

Tieto opatrenia zrušil Súdny dvor Európskej únie 22. marca 2012 (3), ale 18. februára 2013 boli opätovne uložené vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 158/2013 (4).

(3)

Opatrenia sa zachovali vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1313/2014 (5) na základe revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(4)

V nadväznosti na uverejnenie oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti platných opatrení (6) federácia Federación Nacional de Asociaciones de Transformados Vegetales y Alimentos Procesados (ďalej len „Fenaval“ alebo „žiadateľ“) v mene výrobcov, ktorých výroba predstavuje 100 % celkovej výroby určitých upravených alebo konzervovaných citrusových plodov (najmä mandarínok atď.) v Únii, požiadala o začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti. Federácia Fenaval tvrdila, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie dumpingu a pokračovanie alebo opätovný výskyt ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(5)

Oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie (7) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“) Komisia 10. decembra 2019 oznámila začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti platných opatrení podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(6)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2018 do 30. septembra 2019 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2015 do 30. septembra 2019 (ďalej len „posudzované obdobie“).

(7)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia vyzvala všetky zainteresované strany, aby sa na prešetrovaní zúčastnili. Predovšetkým oslovila žiadateľov, známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, známych neprepojených dovozcov v Únii a orgány ČĽR.

(8)

Všetky zainteresované strany boli vyzvané, aby oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v lehotách stanovených v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Zainteresované strany okrem toho dostali možnosť požiadať o vypočutie útvarmi Komisie vykonávajúcimi prešetrovanie a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(9)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(10)

Žiadateľ oznámil zoznam 33 čínskych vývozcov/výrobcov dotknutého výrobku (8). Vzhľadom na zjavne vysoký počet vývozcov/výrobcov v ČĽR preto Komisia v oznámení o začatí prešetrovania počítala s výberom vzorky.

(11)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Komisia okrem toho požiadala stálu misiu ČĽR pri Európskej únii, aby určila a/alebo oslovila prípadných ostatných vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní.

(12)

Päť výrobcov alebo skupín výrobcov v ČĽR poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. Vzhľadom na vysoký počet známych vývozcov/výrobcov prešetrovaného výrobku v ČĽR sa úroveň spolupráce považovala za nízku.

(13)

Komisia v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia predbežne vybrala vzorku jedného výrobcu a dvoch skupín výrobcov s najväčším objemom kapacity a vývozom do Európskej únie. Dve vybrané skupiny spoločností zároveň predávali významné množstvá na domácom trhu ČĽR. Táto vzorka sa vzťahovala na 69 % nahláseného objemu vyvezeného do Európskej únie v období od 1. októbra 2018 do 30. septembra 2019. Dotazník pre vývozcov bol v deň začatia konania sprístupnený online (9) a všetkým zainteresovaným stranám bol odoslaný odkaz na webové sídlo. Spoločnosti zaradené do vzorky mali 30 dní na predloženie vyplneného dotazníka.

(14)

Jedna skupina a výrobca zaradený do vzorky sa však rozhodli odstúpiť od spolupráce. Komisia sa preto rozhodla pokračovať v prešetrovaní na základe všetkých zostávajúcich spolupracujúcich spoločností (dvoch spoločností a jednej skupiny spoločností). Krátko po tom, čo Komisia informovala, že všetky spolupracujúce vyvážajúce spoločnosti musia vyplniť dotazník pre vyvážajúcich výrobcov, dvaja vyvážajúci výrobcovia od spolupráce odstúpili. Požadované informácie poskytla iba jedna skupina vyvážajúcich výrobcov. Táto skupina predstavuje približne [45 % – 65 %] celkového vývozu ČĽR do Únie.

(15)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v kladnom prípade k nemu pristúpiť boli všetci známi dovozcovia/distribútori vyzvaní, aby vyplnili formulár na výber vzorky priložený k oznámeniu o začatí revízneho prešetrovania.

(16)

Vyplnený formulár na výber vzorky poskytli iba štyria dovozcovia, a preto sa výber vzorky nepovažoval za potrebný.

(17)

Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Dotazníky pre výrobcov z Únie, dovozcov, používateľov a vyvážajúcich výrobcov v ČĽR boli sprístupnené online (10) v deň začatia konania.

(18)

Komisia dostala vyplnené dotazníky od dvoch výrobcov z Únie, trinástich dodávateľov surovín a jedného vyvážajúceho výrobcu v ČĽR. Jeden dovozca a používateľ predložili neúplne vyplnené dotazníky. Čínska vláda neodpovedala na dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v ČĽR.

(19)

Vzhľadom na opatrenia na obmedzenie pohybu a cestovné obmedzenia spôsobené pandémiou ochorenia COVID-19 na celom svete a v Únii sa plánované overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia nakoniec nevykonali v priestoroch týchto právnych subjektov.

Výrobcovia z Únie:

Vyvážajúci výrobcovia v ČĽR a prepojení obchodníci:

(20)

Keďže v priestoroch uvedených spoločností sa v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 nemohlo vykonať žiadne overovanie na mieste, Komisia posúdila informácie, ktoré strany riadne predložili (napríklad vyplnené dotazníky alebo odpovede na písomné upozornenia) v súlade s oznámením zo 16. marca 2020 o dôsledkoch vypuknutia ochorenia COVID-19 na antidumpingové a antisubvenčné prešetrovania (11).

(21)

Komisia vykonala vzdialenú krížovú kontrolu všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy a na určenie záujmu Únie. Komisia vykonala vzdialené krížové kontroly dvoch výrobcov z Únie a spolupracujúcej skupiny vyvážajúcich výrobcov.

(22)

Dve zainteresované strany, a to Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz potravín, domácich produktov a vedľajších živočíšnych produktov (ďalej len „CCC“) v mene viacerých čínskych vyvážajúcich výrobcov a skupina Yiguan, predložili 16. januára 2020 pripomienky týkajúce sa podnetu a začatia prešetrovania (12).

(23)

CCC predovšetkým tvrdila, že začatie súčasného konania o uplynutí platnosti nebolo opodstatnené, a preto by sa súčasné konanie malo okamžite ukončiť z týchto dôvodov:

(24)

Komisia zamietla všetky tvrdenia, ktoré predložila CCC. Konkrétne odôvodnenie zamietnutia týchto tvrdení je uvedené:

(25)

Komisia 5. augusta 2020 poskytla základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľala zachovať antidumpingové clá (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“), a vyzvala strany, aby predložili pripomienky. Pripomienky predložila iba CCC.

(26)

Neboli doručené žiadne žiadosti o vypočutie.

(27)

Komisia 7. septembra 2020 predložila všetkým zainteresovaným stranám dodatočné konečné poskytnutie informácií s cieľom zahrnúť ustanovenie o monitorovaní. Všetkým zainteresovaným stranám bola poskytnutá lehota troch dní, počas ktorej mohli predložiť pripomienky k dokumentu obsahujúcemu dodatočné konečné poskytnutie informácií. Komisii neboli doručené žiadne pripomienky.

(28)

Dotknutým výrobkom, ktorý je predmetom tohto revízneho prešetrovania, je ten istý výrobok ako v prípade pôvodného prešetrovania, t. j. upravené alebo konzervované mandarínky (vrátane tangerínok a satsumov), klementínky, wilkingy a iné podobné citrusové hybridy neobsahujúce pridaný alkohol, tiež obsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá, tak ako sú v súčasnosti vymedzené v rámci položky HS 2008, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „dotknutý výrobok“), v súčasnosti zatriedené pod číselnými znakmi KN 2008 30 55, 2008 30 75 a ex 2008 30 90 („konzervované mandarínky“).

(29)

Dotknutý výrobok sa získava olúpaním a rozdelením určitých odrôd malých citrusových plodov (najmä satsumov), ktoré sa potom balia v náleve z cukrového sirupu, šťavy alebo vody v rôznych veľkostiach, aby uspokojili špecifické požiadavky rôznych trhov.

(30)

Satsumy, klementínky a iné malé citrusové plody sú všeobecne známe pod spoločným názvom „mandarínky“. Väčšina týchto rôznych odrôd ovocia je vhodná na použitie ako čerstvý výrobok alebo na spracovanie. Sú si podobné a výrobky získané ich úpravou alebo konzervovaním sa preto považujú za jeden výrobok.

(31)

Z prešetrovania vyplynulo, že rovnaké základné fyzické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitie majú tieto výrobky:

(32)

Komisia dospela k záveru, že tieto výrobky sú podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(33)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia skúmala, či je pravdepodobné, že uplynutie platnosti platných opatrení by viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu z ČĽR.

(34)

Počas obdobia revízneho prešetrovania pokračoval dovoz konzervovaných mandarínok na podobných úrovniach ako v rámci predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti (t. j. od 1. októbra 2012 do 30. septembra 2013). V období revízneho prešetrovania dovoz z ČĽR dosahoval v absolútnom vyjadrení 19 152 ton. Spolupracujúca skupina vyvážajúcich výrobcov predstavuje približne [17 % – 25 %] trhu Únie.

(35)

Celková deklarovaná výrobná kapacita spolupracujúcej skupiny vyvážajúcich výrobcov predstavovala približne 5 % z celkovej odhadovanej čínskej výrobnej kapacity. Vzhľadom na nízku úroveň spolupráce Komisia uplatnila článok 18 a svoje zistenia o čínskom trhu s konzervovanými mandarínkami vrátane výroby, kapacity a voľnej kapacity založila na dostupných skutočnostiach.

(36)

Zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu uvedené ďalej sa zakladali najmä na informáciách uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie, štatistike založenej na údajoch, ktoré členské štáty oznámili Komisii v súlade s článkom 14 ods. 6 základného nariadenia (ďalej len „databáza podľa článku 14 ods. 6“), ako aj na odpovediach poskytnutých na účely výberu vzorky v čase začatia revízneho prešetrovania, vyplnených dotazníkoch, ktoré poskytla skupina Yiguan, a na informáciách, ktoré poskytla CCC. Komisia navyše použila ďalšie zdroje verejne dostupných informácií, ako sú databázy Global Trade Atlas (13) (ďalej len „GTA“) a Orbis Bureau van Dijk (14) (ďalej len „Orbis“).

(37)

Keďže pri začatí prešetrovania boli v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti k dispozícii dostatočné dôkazy svedčiace o existencii výrazných deformácií na domácom trhu v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia považovala za vhodné začať prešetrovanie týkajúce sa ČĽR na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(38)

Komisia preto v záujme zhromaždenia údajov potrebných na možné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia vyzvala v oznámení o začatí revízneho prešetrovania všetkých známych výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie požadované v prílohe III k oznámeniu o začatí revízneho prešetrovania v súvislosti so vstupmi použitými na výrobu prešetrovaného výrobku. Príslušné informácie predložilo päť výrobcov.

(39)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami na domácom trhu v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, zaslala dotazník aj čínskej vláde. Od čínskej vlády neprišla žiadna odpoveď. Komisia následne informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v ČĽR použije dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia. Komisii nebola od čínskej vlády doručená žiadna odpoveď.

(40)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia takisto vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s vhodnosťou uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia voči ČĽR.

(41)

CCC a skupina Yiguan predložili pripomienku k existencii výrazných deformácií v ČĽR. Komisia sa týmito tvrdeniami zaoberala v odôvodnení 54.

(42)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia takisto uviedla, že vzhľadom na dostupné dôkazy by mohlo byť potrebné vybrať vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia na účely určenia normálnej hodnoty pre vyvážajúcich výrobcov na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt.

(43)

Komisia 23. januára 2020 informovala prostredníctvom prvého záznamu do spisu (15) (ďalej len „prvý záznam do spisu“) všetky zainteresované strany s cieľom získať ich stanoviská k relevantným zdrojom, ktoré by Komisia mohla použiť na určenie normálnej hodnoty pre vyvážajúcich výrobcov v ČĽR v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. e) druhou zarážkou základného nariadenia. V tomto zázname Komisia uviedla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú materiály, energia, pracovná sila a odpad, ktoré vyvážajúci výrobcovia využívajú pri výrobe dotknutého výrobku. Okrem toho Komisia na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt v uvedenej fáze identifikovala Turecko ako najvhodnejšiu reprezentatívnu krajinu.

(44)

Komisia poskytla všetkým zainteresovaným stranám možnosť, aby predložili svoje pripomienky. Komisii boli doručené pripomienky od organizácií FENAVAL a FRUCOM (16).

(45)

Komisia sa uvedenými pripomienkami zaoberala v druhom zázname k zdrojom na určenie normálnej hodnoty z 29. mája 2020 (ďalej len „druhý záznam do spisu“). V tomto zázname Komisia bližšie špecifikovala zoznam výrobných faktorov a zopakovala záver, že Turecko je najvhodnejšou reprezentatívnou krajinou podľa článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky. Neboli doručené nijaké pripomienky.

(46)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(47)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v rámci súčasného prešetrovania dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu čínskej vlády a na to, že vyvážajúci výrobcovia nepredložili žiadne podložené tvrdenia, bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

(48)

V článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa vymedzuje, že „výrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada okrem iného na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov:

(49)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) sa okrem iného prihliada na nevyčerpávajúci zoznam faktorov uvedený v prvom uvedenom ustanovení. Podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií prihliada na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov na ceny a náklady v krajine vyvážajúcej dotknutý výrobok. Keďže tento zoznam nie je kumulatívny, na zistenie výrazných deformácií sa nemusí prihliadať na všetky faktory. Tie isté skutkové okolnosti možno navyše použiť na preukázanie existencie jedného alebo viacerých faktorov zo zoznamu. Akýkoľvek záver v súvislosti s výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) však musí byť založený na všetkých dostupných dôkazoch. Pri celkovom posúdení existencie deformácií sa môže zohľadniť aj všeobecný kontext a situácia vo vyvážajúcej krajine, najmä ak základné prvky jej hospodárskeho a administratívneho nastavenia dávajú vláde podstatné právomoci zasahovať do hospodárstva takým spôsobom, že ceny a náklady nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl.

(50)

V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa stanovuje, že „[a]k má Komisia informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií uvedených v písmene b) v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine a ak je to vhodné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje správu s opisom trhových podmienok uvedených v písmene b) v danej krajine alebo odvetví“.

(51)

Komisia podľa uvedeného ustanovenia vydala správu o krajine týkajúcu sa ČĽR (ďalej len „správa“) (17), v ktorej sa poukazuje na existenciu značného zasahovania vlády na mnohých úrovniach hospodárstva vrátane konkrétnych deformácií v mnohých kľúčových výrobných faktoroch (ako je pôda, energia, kapitál, suroviny a práca), ako aj v konkrétnych odvetviach (ako je oceliarsky a chemický priemysel). Správa bola vo fáze začatia konania vložená do vyšetrovacieho spisu. Zainteresované strany boli v čase začatia revízneho prešetrovania vyzvané, aby vyvrátili, pripomienkovali alebo doplnili dôkazy vo vyšetrovacom spise.

(52)

Ako sa uvádza v odôvodnení 18, čínska vláda nepredložila pripomienky ani neposkytla dôkazy na podporu alebo vyvrátenie existujúcich dôkazov v spise k prípadu (vrátane správy) o existencii výrazných deformácií a/alebo o vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v tomto prípade.

(53)

Ako sa uvádza v odôvodnení 23, CCC a skupina Yiguan v tejto súvislosti predložili pripomienky. Oba subjekty tvrdili, že uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia nie je právne ani vecne opodstatnené. Podľa tvrdení CCC a skupiny Yiguan je dôvodom skutočnosť, že v článku 2.2 antidumpingovej dohody WTO sa neuznáva koncepcia výrazných deformácií. Navyše podľa názoru CCC a skupiny Yiguan výpočet vytvorenej normálnej hodnoty EÚ nebol v súlade s článkom 2.2.1.1 antidumpingovej dohody WTO a s výkladom Odvolacieho orgánu uvedeným vo veci EÚ/Biodiesel (Argentína), podľa ktorého vytvorenie normálnej hodnoty je povolené iba v prípade, že „nedochádza k predaju podobného výrobku v bežnom obchode na domácom trhu vyvážajúcej krajiny, alebo ak z dôvodu osobitnej situácie na trhu […] predaj neumožňuje riadne porovnanie“. CCC tvrdila, že prítomnosť výrazných deformácií nepatrí do kategórie predaja, ktorý nie je súčasťou „bežného obchodu“, a nejde ani o „osobitnú situáciu na trhu“. CCC a skupina Yiguan okrem toho poukázali na údajné nedostatočné preukázanie toho, ako presne zásah vlády ovplyvňuje ceny, a teda vedie k deformáciám. CCC a skupina Yiguan navyše položili otázky, či by podporné programy existujúce v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky Únie a/alebo podľa španielskeho vnútroštátneho práva neviedli k zásahu vlády, a teda k deformáciám príslušných nákladov a cien výrobcov konzervovaných mandarínok z Únie. CCC a skupina Yiguan v tejto súvislosti žiadajú Komisiu, aby neuplatňovala článok 2 ods. 6a z dôvodu špecifík poľnohospodárskeho odvetvia, ktoré je podľa ich názoru jedinečným odvetvím, v rámci ktorého všetky krajiny na svete vykonávajú určitú podpornú politiku.

(54)

Komisia na účely tohto prešetrovania dospela v odôvodnení 110 k záveru, že je vhodné uplatniť článok 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia nesúhlasila s tvrdením CCC a skupiny Yiguan, že Komisia nesmie uplatniť článok 2 ods. 6a. Komisia sa naopak domnievala, že článok 2 ods. 6a je uplatniteľný a že za daných okolností tohto prípadu sa musí uplatniť. Komisia sa domnievala, že toto ustanovenie je v súlade so záväzkami Európskej únie v rámci WTO. Komisia v tejto súvislosti takisto pripomenula, že spor DS473 EÚ/Biodiesel (Argentína) sa netýka uplatňovania článku 2 ods. 6a základného nariadenia, ktorý je príslušným právnym základom na určovanie normálnej hodnoty v tomto prešetrovaní. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(55)

Pokiaľ ide o odkaz CCC a skupiny Yiguan na spoločnú poľnohospodársku politiku Únie a/alebo podporné programy, ktoré údajne existujú podľa španielskeho vnútroštátneho práva, Komisia pripomenula, že na účely preukázania existencie výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých faktorov uvedených v uvedenom ustanovení sa analyzujú so zreteľom na ceny a náklady vo vyvážajúcej krajine. V tejto súvislosti sa nezohľadňuje štruktúra nákladov a mechanizmy tvorby cien na iných trhoch vrátane všeobecných kvalitatívnych hodnotení konkrétnej situácie v danom odvetví. Tvrdenie CCC a skupiny Yiguan preto nie je relevantné a bolo zamietnuté.

(56)

CCC v pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií zopakovala svoje tvrdenia uvedené v odôvodnení 53, pričom tvrdila, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia, ktorý jednostranne vytvorila EÚ, ide nad rámec existujúcich právnych ustanovení antidumpingovej dohody, v ktorej nie je zodpovedajúce ustanovenie. CCC navyše tvrdila, že rozhodnutím Odvolacieho orgánu v spore DS473 sa stanovili pravidlá určenia normálnej hodnoty a že EÚ sa musí pridŕžať rozhodnutí Odvolacieho orgánu.

(57)

Komisia zopakovala (ako sa už uvádza v odôvodnení 54), že spor DS473 sa netýka uplatňovania článku 2 ods. 6a základného nariadenia, ktorý je príslušným právnym základom na určovanie normálnej hodnoty v tomto prešetrovaní. Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia normálna hodnota v krajine pôvodu by mala odrážať nedeformovanú cenu surovín v reprezentatívnej krajine. Navyše rozhodnutím Odvolacieho orgánu v spore DS473 sa potvrdilo, že existujú okolnosti, za ktorých normálnu hodnotu v krajine pôvodu možno vytvoriť so zreteľom na informácie z reprezentatívnej tretej krajiny.

(58)

Komisia preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v správe, ktorá vychádza z verejne dostupných zdrojov. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva ČĽR vo všeobecnosti, ale aj na konkrétnu situáciu na trhu v danom odvetví vrátane dotknutého výrobku. Na základe tejto analýzy, ako sa uvádza v oddieloch 3.2.1.2 až 3.2.1.9, sa zamieta tvrdenie týkajúce sa nedostatočného preukázania vplyvu zasahovania vlády na ceny v odvetví konzervovaných mandarínok.

(59)

Čínsky hospodársky systém je založený na koncepcii „socialistického trhového hospodárstva“. Táto koncepcia je zakotvená v čínskej ústave a určuje spôsob správy hospodárskych záležitostí v ČĽR. Hlavnou zásadou je „socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov, t. j. všeľudové vlastníctvo a kolektívne vlastníctvo pracujúceho ľudu“. Štátne hospodárstvo sa považuje za „vedúcu silu národného hospodárstva“ a štát má mandát na „zabezpečenie jeho konsolidácie a rastu“ (18). Celkové nastavenie čínskeho hospodárstva preto nielenže umožňuje značné zasahovanie vlády do hospodárstva, ale takéto zasahovanie je výslovne nariadené. Koncepcia nadradenosti verejného vlastníctva nad súkromným vlastníctvom preniká celým právnym systémom a zdôrazňuje sa ako všeobecná zásada vo všetkých kľúčových právnych predpisoch. Najlepším príkladom je čínsky zákon o vlastníctve: odkazuje sa v ňom na primárne štádium socializmu a štát sa v ňom poveruje, aby presadzoval základný hospodársky systém, v ktorom zohráva dominantnú úlohu verejné vlastníctvo. Iné formy vlastníctva sú tolerované, pričom v právnom poriadku sa povoľuje, aby sa rozvíjali popri štátnom vlastníctve (19).

(60)

Okrem toho sa podľa čínskeho právneho poriadku socialistické trhové hospodárstvo rozvíja pod vedením Komunistickej strany Číny. Štruktúry čínskeho štátu a Komunistickej strany Číny sú vzájomne prepojené na každej úrovni (právnej, inštitucionálnej a personálnej) a vytvárajú mimoriadne komplexnú štruktúru, v ktorej sa úlohy Komunistickej strany Číny a štátu nedajú oddeliť. Po zmene čínskej ústavy v marci 2018 sa na vedúcu úlohu Komunistickej strany Číny kladie ešte väčší dôraz, čo potvrdzuje aj text článku 1 ústavy. Za pôvodnú prvú vetu ustanovenia: „[s]ocialistické zriadenie je základným systémom Čínskej ľudovej republiky“, bola doplnená nová veta, ktorá znie takto: „[u]rčujúcim prvkom socializmu čínskeho typu je vedúca úloha Komunistickej strany Číny“ (20). Je to názorný príklad nepochybnej a neustále rastúcej kontroly Komunistickej strany Číny nad hospodárskym systémom v ČĽR. Táto vedúca úloha a kontrola je neoddeliteľnou súčasťou čínskeho systému a výrazne presahuje to, čo je obvyklé v iných krajinách, v ktorých vlády uplatňujú všeobecnú makroekonomickú kontrolu, v rámci ktorej však voľne pôsobia trhové sily.

(61)

Čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri plnení cieľov, ktoré sa zhodujú s politickou agendou stanovenou Komunistickou stranou Číny, a nezohľadňuje prevládajúce hospodárske podmienky na voľnom trhu (21). Intervenčné hospodárske nástroje uplatňované čínskymi orgánmi sú rôznorodé, zahŕňajú aj systém priemyselného plánovania a finančný systém a uplatňujú sa aj na úrovni regulačného prostredia.

(62)

Po prvé, na úrovni celkovej administratívnej kontroly sa smerovanie čínskeho hospodárstva riadi komplexným systémom priemyselného plánovania, ktorý ovplyvňuje všetky hospodárske činnosti v krajine. Všetky tieto plány zahŕňajú komplexnú a zložitú sústavu odvetví a prierezových politík a sú prítomné na všetkých úrovniach štátnej správy. Plány na úrovni provincií sú podrobné, zatiaľ čo v národných plánoch sú stanovené všeobecnejšie ciele. V plánoch sú vymedzené aj nástroje na podporu príslušných priemyselných odvetví/sektorov a časové rámce, v ktorých sa ciele majú dosiahnuť. Niektoré plány stále obsahujú výslovne stanovené výkonnostné ciele, čo bol zvyčajný prvok v prechádzajúcich plánovacích cykloch. Na základe týchto plánov sa jednotlivé priemyselné odvetvia a/alebo projekty zvolia za (pozitívne alebo negatívne) priority v súlade s prioritami vlády a priradia sa im konkrétne rozvojové ciele (modernizácia priemyslu, expanzia do zahraničia atď.). Hospodárske subjekty, tak súkromné, ako aj štátom vlastnené, musia efektívne prispôsobovať svoje podnikateľské činnosti reáliám, ktoré ukladá systém plánovania. Dôvodom nie je len záväznosť plánov, ale aj to, že príslušné čínske orgány na všetkých úrovniach verejnej správy sa pridŕžajú systému plánov a zodpovedajúcim spôsobom využívajú právomoci, ktoré im boli zverené, a nútia tak hospodárske subjekty, aby plnili priority stanovené v plánoch (pozri aj oddiel 3.2.1.5) (22).

(63)

Po druhé, pokiaľ ide o prideľovanie finančných zdrojov, finančný systém ČĽR ovládajú štátom vlastnené komerčné banky. Tieto banky musia pri vytváraní a vykonávaní svojich úverových politík postupovať v súlade s cieľmi priemyselnej politiky vlády namiesto toho, aby v prvom rade posúdili hospodárske prínosy daného projektu (pozri aj oddiel 3.2.1.8) (23). To isté platí aj so zreteľom na ostatné zložky čínskeho finančného systému, ako sú akciové trhy, trhy s dlhopismi, trhy so súkromným vlastným kapitálom atď. Ani tieto súčasti finančného sektora, ktoré nepatria k bankovému sektoru, nie sú inštitucionálne a prevádzkovo zriadené tak, aby maximalizovali efektívne fungovanie finančných trhov, ale aby zabezpečovali kontrolu nad systémom a umožňovali zasahovanie zo strany štátu a Komunistickej strany Číny (24).

(64)

Po tretie, pokiaľ ide o regulačné prostredie, zásahy štátu do hospodárstva majú viacero foriem. Napríklad pravidlá verejného obstarávania sa pravidelne používajú na dosahovanie politických cieľov, ktoré sú iné než hospodárska efektívnosť, čím oslabujú trhové zásady v tejto oblasti. V príslušných právnych predpisoch sa konkrétne stanovuje, že verejné obstarávanie sa má vykonávať tak, aby sa uľahčilo dosahovanie cieľov vytýčených v štátnych politikách. Charakter týchto cieľov však nie je presne vymedzený, čo rozhodovacím orgánom ponecháva široký priestor na voľné rozhodovanie (25). Podobne aj v oblasti investícií si čínska vláda udržiava značnú kontrolu nad smerovaním a veľkosťou štátnych aj súkromných investícií a značný vplyv v tomto ohľade. Orgány využívajú preverovanie investícií, ako aj rôzne investičné stimuly, obmedzenia a zákazy, ktoré im slúžia ako dôležitý nástroj na podporu cieľov priemyselnej politiky, ako je zachovanie kontroly štátu nad kľúčovými sektormi alebo posilnenie domáceho výrobného odvetvia (26).

(65)

Možno teda zhrnúť, že čínsky hospodársky model sa zakladá na určitých základných axiómach, ktorými sa zaisťuje a podporuje široká škála zasahovania vlády. Takéto značné zasahovanie vlády je v rozpore s voľným pôsobením trhových síl a v dôsledku toho sa deformuje efektívne rozdeľovanie zdrojov v súlade s trhovými zásadami (27).

(66)

CCC v pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií poznamenala, že Komisia považuje socialistické trhové hospodárstvo (v rámci ktorého štátom vlastnené hospodárstvo má v Číne dominantné postavenie a Komunistická strana Číny toto postavenie posilňuje) za dôvod na uplatnenie inej metodiky na určenie normálnej hodnoty. V tejto súvislosti CCC kritizovala Komisiu za to, že nesúhlasí s rozvojom krajiny na základe „deformácie trhu“. Podľa názoru CCC všetkým politickým stranám na svete záleží na hospodárstve ich krajiny a usilujú sa o zlepšenie vnútroštátnej životnej úrovne. V dôsledku toho CCC považovala prístup Komisie za politicky orientovaný a v značnej miere zaujatý.

(67)

Komisia zamietla tvrdenie o jej zaujatosti. Ako sa už uvádza v odôvodnení 48, analýza v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia sa zameriava výhradne na výrazné deformácie, to znamená na tie deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Komisia teda vychádzala zo skutkových okolnosti vo vyvážajúcej krajine.

(68)

Podniky, ktoré vlastní, ovláda a/alebo nad ktorými vykonáva dozor alebo ktoré usmerňuje štát, predstavujú v ČĽR podstatnú časť hospodárstva.

(69)

Čínska vláda a Komunistická strana Číny udržujú štruktúry, ktorými zabezpečujú svoj neprestajný vplyv v podnikoch, a to najmä v štátom vlastnených podnikoch. Štát (a v mnohých ohľadoch aj Komunistická strana Číny) nielen aktívne stanovuje všeobecné hospodárske politiky a dohliada na ich realizáciu jednotlivými štátom vlastnenými podnikmi, ale prisvojuje si aj právo zúčastňovať sa na ich prevádzkovom rozhodovaní. To sa zvyčajne uskutočňuje prostredníctvom rotácie kádrov medzi orgánmi štátnej správy a štátom vlastnenými podnikmi, prostredníctvom pôsobenia členov strany vo výkonných orgánoch štátom vlastnených podnikov a prítomnosti straníckych buniek v podnikoch (pozri aj oddiel 3.2.1.4), ako aj prostredníctvom formovania podnikových štruktúr v sektore štátom vlastnených podnikov (28). Výmenou za to majú štátom vlastnené podniky osobitné postavenie v rámci čínskeho hospodárstva a s tým sú spojené viaceré hospodárske výhody, najmä ochrana pred konkurenciou a prednostný prístup k príslušným vstupom vrátane financovania (29).

(70)

V odvetví konzervovaného ovocia pôsobí veľa malých výrobcov a toto odvetvie sa vo všeobecnosti vyznačuje veľkým počtom malých a stredných podnikov. Preto nebolo možné stanoviť pomer štátom vlastnených podnikov a súkromných spoločností. Keďže neboli k dispozícii žiadne informácie, ktoré by preukazovali opak, Komisia sa domnievala, že aj v tomto odvetví je značná prítomnosť štátu. V každom prípade všetci výrobcovia bez ohľadu na vlastníctvo podliehajú politickému usmerňovaniu čínskym štátom, ako sa podrobnejšie uvádza v oddiele 3.2.1.5.

(71)

Okrem ovládania hospodárstva prostredníctvom vlastníctva štátom vlastnených podnikov a iných nástrojov môže čínska vláda zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom svojej prítomnosti vo firmách. Aj keď právo príslušných štátnych orgánov vymenúvať a odvolávať kľúčových riadiacich pracovníkov v štátom vlastnených podnikoch v súlade s čínskymi právnymi predpismi možno považovať za prostriedok na výkon príslušných vlastníckych práv (30), bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch (a to štátnych, ako aj súkromných) sú ďalším významným kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí. Podľa práva obchodných spoločností ČĽR sa má v každej spoločnosti zriadiť podniková organizácia Komunistickej strany Číny (s najmenej troma členmi Komunistickej strany Číny, ako sa uvádza v stanovách tejto strany (31)), pričom táto spoločnosť je povinná zabezpečiť potrebné podmienky na činnosť tejto straníckej organizácie. Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne presadzovaná. Prinajmenšom od roku 2016 však Komunistická strana Číny dôraznejšie uplatňuje svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v štátom vlastnených podnikoch s tým, že ide o politickú zásadu. Objavujú sa aj informácie, že Komunistická strana Číny vyvíja tlak na súkromné spoločnosti, aby kládli „patriotizmus“ na prvé miesto a dodržiavali stranícku disciplínu (32). Podľa informácií z roku 2017 pôsobili stranícke bunky v 70 % z približne 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby tieto organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo (33). Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve – vo všetkých jeho odvetviach vrátane výrobcov konzervovaných mandarínok a dodávateľov ich vstupov.

(72)

Hoci sú k dispozícii len obmedzené informácie o prítomnosti štátu, pokiaľ ide o samotné odvetvie konzervovaných mandarínok (vzhľadom na rozdrobenosť tohto odvetvia), v rámci prešetrovania sa zistilo, že oceľ predstavuje približne 21 % výrobných nákladov, a tak okrem citrusových plodov (ktoré predstavujú približne 25 – 30 % výrobných nákladov) je najdôležitejšou surovinou na výrobu konzervovaných mandarínok. V oceliarskom odvetví má však štát významné dominantné postavenie (34). V oceliarskom odvetví mnohými hlavnými výrobcami ocele sú štátom vlastnené podniky. Niektoré sú konkrétne uvedené v Pláne na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu na roky 2016 – 2020 (35) ako príklady dosiahnutých úspechov v 12. päťročnici (napríklad Baosteel, Anshan Iron and Steel, Wuhan Iron and Steel atď.). Vzhľadom na dôležitosť ocele ako vstupu pri výrobe plechoviek, výrobcovia konzervovaných mandarínok majú prospech zo všetkých deformácií cien v dôsledku zasahovania štátu do oceliarskeho odvetvia.

(73)

CCC v pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií nesúhlasila s prístupom Komisie. Podľa názoru CCC Komisia pripustila, že prítomnosť štátu v odvetví citrusových plodov je pomerne obmedzená, ale potom túto otázku odsunula na vedľajšiu koľaj a zamerala sa na vstup oceliarskeho priemyslu namiesto toho, aby skúmala prítomnosť štátu v samotnom odvetví citrusových plodov.

(74)

Komisia túto pripomienku zamietla. Ako sa pripomína v odôvodneniach 96 a 97, príslušné znaky čínskeho systému, ktorých výsledkom sú výrazné deformácie, sa uplatňujú v celej krajine a vo všetkých odvetviach vrátane výrobných faktorov využívaných pri výrobe konzervovaných mandarínok. Vzhľadom na dôležitosť ocele ako vstupu a so zreteľom na skutočnosť, že všetky vstupy okrem časti cukru majú pôvod v Číne, náklady na konzervované mandarínky sú zjavne ovplyvnené týmito systematickými deformáciami, a to aj v dôsledku výrazného dominantného postavenia štátu v oceliarskom odvetví.

(75)

Trh narúša aj prítomnosť štátu na finančných trhoch a zasahovanie štátu do finančných trhov (pozri aj oddiel 3.2.1.8), ako aj do poskytovania ďalších surovín a vstupov (36).

(76)

Preto prítomnosť a zásahy štátu vo firmách vrátane štátom vlastnených podnikov a iných sektorov (ako je finančný sektor a sektor vstupov) umožňuje čínskej vláde zasahovať do cien a nákladov.

(77)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, v rámci ktorého sa stanovujú priority a predpisujú ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a miestne samosprávy zamerať. Príslušné plány existujú na všetkých úrovniach štátnej správy a vzťahujú sa prakticky na všetky hospodárske odvetvia. Ciele stanovené prostredníctvom plánovacích nástrojov sú záväzné a orgány na každej úrovni verejnej správy monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni. Z celkového hľadiska tento systém plánovania v ČĽR vedie k tomu, že zdroje smerujú do odvetví, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s pôsobením trhových síl (37).

(78)

Ako sa uvádza v odôvodnení 72, konkrétne v sektore konzervovaných mandarínok je dôležitým výrobným vstupom oceľ. Hoci odvetvie konzervovaných mandarínok ako také predstavuje malé odvetvie priemyslu, na ktoré sa nevzťahujú konkrétne hlavné plány čínskej vlády, ich výrobcovia majú prospech z deformácií cien surovín, ktoré používajú, najmä ocele a železa.

(79)

Oceliarsky priemysel považuje čínska vláda za kľúčový (38). Túto skutočnosť potvrdzuje množstvo plánov, smerníc a iných dokumentov týkajúcich sa ocele, ktoré sa vydávajú na celoštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni, napríklad Plán na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu na roky 2016 – 2020. V tomto pláne sa uvádza, že oceliarsky priemysel je „dôležitým, zásadným odvetvím čínskeho hospodárstva, národným základným kameňom“ (39). Hlavné úlohy a ciele stanovené v tomto pláne sa vzťahujú na všetky aspekty rozvoja tohto priemyselného odvetvia (40). V Katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2011) (v znení zmien z roku 2013) (41) (ďalej len „katalóg“) sú železo a oceľ uvedené medzi podporovanými odvetviami. Uplatniteľnosť katalógu bola potvrdená v rámci nedávneho antisubvenčného prešetrovania určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v ČĽR (42).

(80)

Čínska vláda ďalej usmerňuje rozvoj odvetvia v súlade so širokou škálou politických nástrojov a smerníc, ktoré sa okrem iného týkajú: zloženia a reštrukturalizácie trhu, surovín, investícií, odstraňovania kapacít, sortimentu výrobkov, premiestňovania, modernizácie atď. Prostredníctvom týchto a ďalších prostriedkov čínska vláda usmerňuje a riadi prakticky každý aspekt rozvoja a fungovania oceliarskeho odvetvia (43).

(81)

Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia na podnietenie subjektov k tomu, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky zameranými na posilnenie podporovaných odvetví vrátane výroby ocele a železa ako hlavnej suroviny na výrobu dotknutého výrobku. Takéto opatrenia bránia normálnemu fungovaniu trhových síl.

(82)

CCC v pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že z argumentácie Komisie vyplýva, že zdroje sa v ČĽR rozdeľujú bez toho, aby na tento proces vplývali trhové sily, čím sa brzdí celkový hospodársky rozvoj, čo nezodpovedá skutočnosti. CCC navyše poukázala na to, že všetky hospodárske subjekty EÚ, či súkromné, alebo verejné, takisto konajú v súlade s plánmi EÚ alebo politikami vytvorenými členským štátom.

(83)

Komisia v tejto súvislosti zopakovala, že v rámci analýzy v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia sa neskúmajú otázky, ako je celkový hospodársky rozvoj alebo zlepšenie životnej úrovne. Namiesto toho, ako sa už uvádza v odôvodnení 48, analýza sa zameriava len na otázky, do akej miery vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pokiaľ ide o odkaz CCC na činnosť hospodárskych subjektov EÚ, Komisia pripomenula (ako sa už uvádza v odôvodnení 55), že na účely analýzy výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa skúmajú potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých faktorov uvedených v uvedenom ustanovení so zreteľom na ceny a náklady vo vyvážajúcej krajine. Činnosť hospodárskych subjektov na iných trhoch sa v tejto súvislosti nezohľadňovala.

(84)

Podľa informácií v spise čínsky konkurzný systém nie je dostatočný, pokiaľ ide o plnenie hlavných funkcií, ako je spravodlivé vyrovnanie pohľadávok a dlhov a zabezpečenie oprávnených nárokov a záujmov veriteľov a dlžníkov. Príčinou je podľa všetkého skutočnosť, že aj keď čínske konkurzné právo formálne vychádza zo zásad podobných tým, ktoré sa uplatňujú v zodpovedajúcich právnych predpisoch iných krajín, čínsky systém sa vyznačuje systematicky neuspokojivým presadzovaním práva. Počet konkurzov zostáva tradične nízky v pomere k veľkosti hospodárstva krajiny, a to v neposlednom rade aj z dôvodu, že insolvenčné konania sú poznačené viacerými nedostatkami, ktoré v praxi pôsobia odrádzajúco pri podávaní žiadosti o konkurz. Okrem toho štát stále zohráva silnú a aktívnu úlohu v insolvenčnom konaní, pričom nezriedka priamo ovplyvňuje jeho výsledok (44).

(85)

Navyše nedostatky v systéme vlastníckych práv sú zreteľné najmä vo vzťahu k vlastníctvu pôdy a k právam na využívanie pôdy v ČĽR (45). Všetku pôdu vlastní čínsky štát (pozemky na vidieku sú v kolektívnom vlastníctve a mestské pozemky vo vlastníctve štátu). Prideľovanie pôdy závisí výlučne od štátu. V krajine existujú právne ustanovenia, ktorých cieľom je udeľovať práva na využívanie pôdy transparentným spôsobom a za trhové ceny, napríklad prostredníctvom zavedenia ponukových konaní. Tieto ustanovenia sa však často nedodržiavajú a niektorí kupujúci získavajú pôdu zadarmo alebo za sadzby, ktoré sú nižšie ako trhové (46). Okrem toho orgány pri prideľovaní pozemkov často sledujú osobitné politické ciele vrátane vykonávania hospodárskych plánov (47).

(86)

Na výrobcov konzervovaných mandarínok sa veľmi podobne ako na iné odvetvia čínskeho hospodárstva vzťahuje všeobecný režim čínskych predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností a majetkového práva. V dôsledku toho sú aj tieto spoločnosti vystavené deformáciám zhora nadol vyplývajúcim z diskriminačného uplatňovania alebo nedostatočného presadzovania predpisov z oblasti konkurzného a majetkového práva. Zo súčasného prešetrovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktorými by sa tieto zistenia spochybňovali, pričom CCC a skupina Yiguan len tvrdili, že prideľovanie pozemkov nie je to isté ako obmedzovanie alebo zákaz komerčného využívania pôdy, ako aj to, že všetky krajiny chránia poľnohospodárov a keďže poľnohospodárstvo prestavuje kľúčovú oblasť hospodárskych činností vo všetkých krajinách, je úzko späté so sociálnou stabilitou a bezpečnosťou. Komisia teda dospela k predbežnému záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, čo spôsobuje deformácie, keď sa platobne neschopné firmy udržiavajú nad vodou, a pri udeľovaní práv na využívanie pôdy v ČĽR. Na základe dostupných dôkazov a keďže nie sú k dispozícii žiadne informácie, ktoré by preukazovali opak, tieto úvahy sa javia ako úplne uplatniteľné aj v odvetví konzervovaných mandarínok.

(87)

Po konečnom poskytnutí informácií CCC a skupina Yiguan tvrdili, že vzhľadom na to, že Komisia nenašla dôkazy podporujúce jej záver o deformáciách trhu, pretože neboli k dispozícii skutkové údaje o odvetví citrusových plodov, obrátila pozornosť na celkovú hospodársku štruktúru Číny, ktorá sa vyznačuje „socialistickým hospodárstvom“, administratívnym nastavením čínskej vlády a úlohou Komunistickej strany Číny. CCC vo svojich pripomienkach uviedla, že v odvetví citrusových plodov sa nenachádzajú prvky, ako je neexistencia, diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností alebo majetkového práva.

(88)

Tvrdenia CCC však neboli akceptované. Komisia pripomenula, že čínske predpisy v oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností alebo majetkového práva sú všeobecne uplatniteľné (48), a to aj v odvetví konzervovaných mandarínok. Neexistujú presné a primerané dôkazy, na základe ktorých by bolo možné s určitosťou stanoviť, že odvetvie citrusových plodov nie je ovplyvnené deformáciami, ktoré sú spôsobené neexistenciou, diskriminačným uplatňovaním alebo nedostatočným presadzovaním predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností alebo majetkového práva.

(89)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že došlo k diskriminačnému uplatňovaniu alebo nedostatočnému presadzovaniu predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva v odvetví konzervovaných mandarínok, a to aj pokiaľ ide o dotknutý výrobok.

(90)

Systém miezd založených na trhových princípoch sa v ČĽR nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni vo výkone ich práv na kolektívne organizovanie sa. ČĽR neratifikovala viacero základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, a to najmä dohovorov súvisiacich so slobodou združovania a s kolektívnym vyjednávaním (49). Podľa vnútroštátneho práva existuje len jedna odborová organizácia. Táto organizácia však nie je nezávislá od štátnych orgánov a jej zapájanie sa do kolektívneho vyjednávania a ochrany práv pracovníkov je stále len rudimentárne (50). Mobilitu čínskej pracovnej sily okrem toho sťažuje aj systém registrácie domácností, ktorý obmedzuje prístup k plnej škále dávok sociálneho zabezpečenia a ďalších dávok len na miestnych obyvateľov v danej správnej oblasti. Zvyčajne to vedie k tomu, že pracovníci, ktorí nemajú bydlisko registrované v danej lokalite, majú krehkú pozíciu v zamestnaní a nižší príjem než držitelia miestnej registrácie bydliska (51). Na základe týchto zistení možno konštatovať, že dochádza k deformácii mzdových nákladov v ČĽR.

(91)

Neboli predložené žiadne dôkazy, podľa ktorých by odvetvie konzervovaných mandarínok nepodliehalo opísanému čínskemu systému pracovného práva. CCC a skupina Yiguan skôr naopak tvrdili, že významnú časť pracovnej sily spoločností obchodujúcich s citrusovými plodmi zvyčajne tvoria dočasní alebo sezónni pracovníci, ktorí sú prijatí do zamestnania z vidieka, ktorí s týmito spoločnosťami neuzatvárajú pracovnú zmluvu a ktorých platby sú úplne založené na ich výkone na základe vyrobeného alebo spracovaného množstva. CCC a skupina Yiguan nepredložili žiadne informácie, ktoré by boli v rozpore so zisteniami uvedenými v odôvodnení 90. Namiesto toho jednoducho uviedli, že rýchly rast urbanizácie Číny je nepopierateľný a že na základe skutočnosti, že milióny ľudí sa sťahujú do mnohých miest, možno preukázať existenciu mobility obyvateľov Číny. Ako sa však uvádza v odôvodnení 90, nejde ani tak o samotnú fyzickú mobilitu pracovníkov, ako skôr o dôsledky systému registrácie domácností, ktoré spôsobujú deformáciu miezd v dôsledku zraniteľnosti určitých kategórií pracovníkov. Okrem toho CCC a Yiguan odkazovali na pôvodné prešetrovanie, ale nepoukázali na žiadne konkrétne zistenie v rámci uvedeného prešetrovania, ktoré by spochybnilo existenciu výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia. Komisia v tejto súvislosti uviedla, že v rámci pôvodného prešetrovania sa nepotvrdilo stanovisko CCC a skupiny Yiguan, ale zistili sa viaceré nezrovnalosti, pokiaľ ide o spôsob uzatvárania pracovnej zmluvy a odmeňovanie pracovníkov.

(92)

Po konečnom poskytnutí informácií CCC zopakovala svoje tvrdenia o dvoch skupinách pracovníkov v odvetví spracovania ovocia (t. j. zamestnanci na plný pracovný čas a sezónni pracovníci). CCC v tejto súvislosti trvala na tom, že skutočnosť, že spoločnosti spracúvajúce ovocie zamestnávajú sezónnych pracovníkov zo severnej časti ČĽR, dokazuje slobodu zamestnávať pracovníkov, ako aj slobodu zvoliť si zamestnanie. Preto CCC považovala posudok Komisie, ktorý sa týka deformácií súvisiacich so mzdami, za vecne nesprávny.

(93)

Komisia však netvrdila, že samotná existencia rôznych kategórií pracovníkov (ako sú zamestnanci na plný pracovný čas alebo sezónni pracovníci) spôsobuje výrazné deformácie. Naopak, nezrovnalosti a deformácie miezd opísané v odôvodnení 90 spôsobujú špecifiká systému pracovného práva spolu so systémom registrácie domácností a skutočnosťou, že neexistujú odborové organizácie zastupujúce záujmy pracujúcich. Tvrdenia CCC teda nemohli byť akceptované.

(94)

Odvetvie konzervovaných mandarínok teda ovplyvňujú deformácie mzdových nákladov priamo (pri výrobe dotknutého výrobku alebo hlavných surovín potrebných na jeho výrobu), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému v oblasti pracovného práva v ČĽR).

(95)

Prístup obchodných subjektov ku kapitálu v ČĽR je poznačený rôznymi deformáciami.

(96)

Po prvé, čínsky finančný systém sa vyznačuje silným postavením štátom vlastnených bánk (52), ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Podobne ako štátom vlastnené nefinančné podniky, aj banky sú stále prepojené so štátom, a to nielen prostredníctvom vlastníckych, ale aj personálnych vzťahov (vrcholové vedenie vo veľkých štátom vlastnených finančných inštitúciách v konečnom dôsledku vymenúva Komunistická strana Číny) (53), a takisto rovnako ako štátom vlastnené nefinančné podniky aj banky pravidelne vykonávajú verejné politiky, ktoré vytvorila vláda. Banky si takýmto spôsobom plnia výslovnú zákonnú povinnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na základe usmernení priemyselných politík štátu (54). Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (55).

(97)

Aj keď treba uznať, že rôzne právne ustanovenia odkazujú na nutnosť dodržiavať obvyklé bankové postupy a prudenciálne pravidlá, napríklad nutnosť posúdenia úverovej bonity dlžníka, z veľmi presvedčivých dôkazov vrátane zistení v rámci prešetrovaní na ochranu obchodu vyplýva, že tieto ustanovenia zohrávajú pri uplatňovaní rôznych právnych nástrojov len vedľajšiu úlohu.

(98)

Dlhopisové a úverové ratingy sú navyše často skreslené, a to z viacerých dôvodov, okrem iného aj preto, že posúdenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre čínsku vládu a silou implicitnej vládnej záruky. Z odhadov jasne vyplýva, že čínske úverové ratingy systematicky zodpovedajú nižším medzinárodným ratingom (56).

(99)

Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (57). To má za následok zvýhodnené poskytovanie úverov štátom vlastneným podnikom, veľkým a náležite prepojeným súkromným firmám a firmám v kľúčových priemyselných odvetviach, čo znamená, že dostupnosť kapitálu a náklady naň nie sú rovnaké pre všetky subjekty na trhu.

(100)

Po druhé, náklady na prijaté úvery a pôžičky sa v snahe podporiť rast investícií udržiavali na umelo nízkej úrovni. To viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií s čoraz nižšou návratnosťou investícií. Túto skutočnosť dokladá nedávny nárast zadlženosti podnikov v štátnom sektore napriek výraznému poklesu ziskovosti, čo svedčí o tom, že mechanizmy uplatňované v bankovom systéme nefungujú štandardným komerčným spôsobom.

(101)

Po tretie, hoci bola v októbri 2015 dosiahnutá liberalizácia nominálnych úrokových sadzieb, cenové signály stále nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, ale sú ovplyvnené deformáciami vyvolanými vládou. Podiel úverov poskytnutých na úrovni referenčnej úrokovej sadzby, resp. pod touto úrovňou, totiž aj naďalej predstavuje 45 % zo všetkých poskytnutých úverov a podľa všetkého sa viac využívajú cielené úvery, pretože tento podiel sa od roku 2015 výrazne zvýšil napriek zhoršujúcim sa hospodárskym podmienkam. Umelo nízke úrokové sadzby vedú k podhodnocovaniu ceny kapitálu a následne k jeho nadmernému využívaniu.

(102)

Celkový nárast úverov v ČĽR poukazuje na zhoršujúcu sa efektívnosť prideľovania kapitálu bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok, ktoré by sa dalo očakávať v nedeformovanom trhovom prostredí. V dôsledku toho sa v uplynulých rokoch prudko zvýšilo množstvo nesplácaných úverov. V situácii zvyšovania rizikovej zadlženosti sa čínska vláda rozhodla vyhýbať sa úverovým zlyhaniam. Následne sa problémy s nedobytnými pohľadávkami riešili prolongovaním (v dôsledku čoho vznikli tzv. zombie spoločnosti) alebo prevodom vlastníctva dlhu (napríklad prostredníctvom fúzií alebo konverzií dlhu na kapitál) bez toho, aby sa nutne odstránil celkový problém s dlhom alebo riešili jeho hlavné príčiny.

(103)

Aj napriek nedávnym krokom, ktoré sa podnikli s cieľom liberalizovať trh, je systém poskytovania úverov pre podnikových klientov v ČĽR poznačený výraznými deformáciami, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej všadeprítomnej úlohy štátu na kapitálových trhoch.

(104)

Neboli predložené žiadne dôkazy, že uvedené zásahy vlády do finančného systému by sa nemali dotýkať odvetvia konzervovaných mandarínok. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(105)

CCC v pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že Komisia po vyhlásení, že štátne vlastníctvo finančných inštitúcií v Číne a prítomnosť Komunistickej strany Číny deformujú financovanie a úrokovú mieru, prijíma unáhlený záver, že poľnohospodárstvo a jeho spracovateľské odvetvie sú deformované. CCC konštatovala, že Komisia nevysvetlila, či odvetvie citrusových plodov má problémy s prístupom k financovaniu, a potom vyjadrila názor, že účelom a zámerom upraveného nástroja na ochranu obchodu EÚ je vytvoriť nové ustanovenia, ktoré nie sú zahrnuté v antidumpingovej dohode WTO.

(106)

V odpovedi na tieto pripomienky Komisia poukázala na to, že jej analýza deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky je založená na objektívnych dôkazoch, ktoré sú uvedené v spise a CCC mala možnosť predložiť k nim svoje pripomienky. Na základe všetkých dostupných dôkazov Komisia nemala žiadne presné a primerané dôkazy o tom, že prístup k financovaniu nie je deformovaný. Pokiaľ ide o pripomienky CCC týkajúce sa zlučiteľnosti článku 2 ods. 6a základného nariadenia s WTO, vyjadrenie k nim je uvedené v odôvodneniach 54 a 57.

(107)

Komisia poznamenala, že deformácie opísané v správe sú pre čínske hospodárstvo charakteristické. Z dostupných dôkazov vyplýva, že skutočnosti a prvky čínskeho systému opísané v predchádzajúcich oddieloch 3.2.1.1 až 3.2.1.5, ako aj v časti A správy sa uplatňujú v celej krajine a vo všetkých odvetviach hospodárstva. To isté platí aj pre opis výrobných faktorov, ako sa uvádza v oddieloch 3.2.1.6 až 3.2.1.8 a v časti B správy.

(108)

Komisia pripomína, že na výrobu konzervovaných mandarínok je potrebná široká škála vstupov. Podľa dôkazov zo spisu spolupracujúci vyvážajúci výrobca obstarával všetky vstupy v ČĽR okrem časti cukru. Keď výrobcovia konzervovaných mandarínok nakupujú/kontrahujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne ovplyvnené rovnakými systémovými deformáciami, ktoré už boli uvedené. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho sa na nich vzťahuje systém plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(109)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia predajné ceny konzervovaných mandarínok na domácom trhu, ale ovplyvnené sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pôdy, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach A a B správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v rámci celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych výrobných faktorov, je ovplyvnený výraznými deformáciami. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď. Čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia v rámci tohto prešetrovania nepredložili žiadne dôkazy ani tvrdenia, ktoré by preukazovali opak.

(110)

V rámci analýzy uvedenej v oddieloch 3.2.1.2 až 3.2.1.9, ktorá zahŕňa preskúmanie všetkých dostupných dôkazov o zasahovaní ČĽR do hospodárstva krajiny vo všeobecnosti, ako aj o jej zasahovaní do odvetvia konzervovaných mandarínok (vrátane dotknutého výrobku), sa preukázalo, že ceny alebo náklady dotknutého výrobku vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako vyplýva z reálneho alebo potenciálneho vplyvu jedného alebo viacerých relevantných faktorov uvedených v uvedenom ustanovení. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda nespolupracovala, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu.

(111)

Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj vo vhodnej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa rozoberá v ďalšom oddiele.

(112)

Výber reprezentatívnej krajiny vychádzal z týchto kritérií:

(113)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 43 až 45, Komisia zainteresovaným stranám sprístupnila dva záznamy do spisu týkajúce sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty. Komisia v druhom zázname do spisu dospela k záveru, že Turecko sa považuje za vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia. Komisii neboli doručené žiadne pripomienky k výberu reprezentatívnej krajiny.

(114)

Komisia v prvom zázname do spisu uviedla, že pri vytváraní normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije databázu Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“) na stanovenie nedeformovaných nákladov väčšiny výrobných faktorov, kým zdroje použité na určenie nedeformovaných nákladov týkajúcich sa práce, energie a odpadu budú závisieť od vybratej reprezentatívnej krajiny.

(115)

Navyše na základe rozhodnutia o použití Turecka ako reprezentatívnej krajiny, ako sa uvádza v druhom zázname do spisu, Komisia informovala zainteresované strany, že na stanovenie nedeformovaných nákladov na výrobné faktory má v úmysle použiť údaje z databázy GTA a na stanovenie nedeformovaných nákladov práce a nákladov na energiu použije údaje Tureckého štatistického úradu.

(116)

Komisia v prvom a druhom zázname do spisu uviedla, že na vytvorenie normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia má v úmysle použiť tieto zdroje:

(117)

V nasledujúcej tabuľke sa súhrnne uvádzajú výrobné faktory, ktoré sa použili pri výpočtoch, spolu so zodpovedajúcimi kódmi HS a jednotkovými hodnotami z databázy GTA alebo tureckých databáz vrátane dovozných ciel a nákladov na dopravu.

Tabuľka 1

(118)

V prípade všetkých surovín, o ktorých nie sú k dispozícii informácie z trhu reprezentatívnej krajiny, Komisia vychádzala z dovozných cien. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR. Dovozné údaje o dovoze do reprezentatívnej krajiny z krajín, ktoré nie sú členmi WTO a ktoré sú uvedené v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (61), boli takisto vylúčené. Podľa ustanovení článku 2 ods. 7 základného nariadenia sa ceny na domácom trhu v uvedených krajinách nemôžu použiť na účely stanovenia normálnej hodnoty, no údaje o takomto dovoze boli v každom prípade zanedbateľné. Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, keďže dospela k záveru (ako je uvedené v oddiele 3.2.1.10), že nie je vhodné použiť náklady a ceny na domácom trhu v ČĽR vzhľadom na existenciu výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tieto deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia dospela k záveru, že týmito deformáciami sú ovplyvnené aj vývozné ceny. Komisia zistila, že dovoz z iných tretích krajín zostal reprezentatívny, pričom predstavoval 70 až 100 % celkového objemu dovozu do Turecka.

(119)

Komisia sa snažila stanoviť nedeformovanú cenu surovín používaných pri výrobe konzervovaných mandarínok na úrovni dodania do závodu vyvážajúceho výrobcu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia. Na tieto účely Komisia uplatnila dovozné clo reprezentatívnej krajiny na každú príslušnú krajinu pôvodu a k dovoznej cene pripočítala domáce náklady na dopravu. Domáce náklady na dopravu všetkých surovín sa odhadli na základe údajov, ktoré poskytli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, a z dôvodu zachovania dôvernosti nie sú uvedené v zozname referenčných hodnôt uvedených v tabuľke 1.

(120)

Komisia určila štatistiku nákladov práce z Tureckého štatistického úradu, ktorý uverejňuje podrobné informácie o mzdách v rôznych hospodárskych odvetviach v Turecku. Na stanovenie nedeformovaných nákladov práce (62) podľa klasifikácie NACE Rev.2 (63) Komisia použila mzdy oznámené v tureckom výrobnom sektore za rok 2016 (najaktuálnejšie dostupné) v prípade hospodárskej činnosti C.10 (Výroba potravín) podľa klasifikácie NACE Rev.2 v Turecku. Na základe týchto informácií nemožno rozlišovať medzi administratívnymi pracovníkmi a robotníkmi. Rovnako ako pri predchádzajúcich prešetrovaniach priemernú mesačnú hodnotu za rok 2016 treba náležite upraviť o infláciu podľa cenového indexu výrobcov na domácom trhu (64), ktorý zverejňuje Turecký štatistický úrad.

(121)

Na stanovenie referenčnej hodnoty pre elektrickú energiu Komisia použila sadzby za elektrickú energiu zverejnené Tureckým štatistickým úradom (65). Komisia použila údaje o priemyselných cenách elektrickej energie v príslušnom pásme spotreby.

(122)

Vzhľadom na veľký počet výrobných faktorov a celkovo zanedbateľnú váhu niektorých surovín z hľadiska celkových výrobných nákladov (napríklad kyselina citrónová, tekutá zásada, kyselina chlorovodíková, mliečnan vápenatý, rôzne obalové materiály) predstavujúcich celkovo menej ako 2 % z celkových výrobných nákladov a vzhľadom na skutočnosť, že dumping už bol stanovený na základe iných hlavných výrobných faktorov, Komisia vypočítala normálnu hodnotu na základe týchto faktorov: satsumy, cukor, plechovka, kryt, škatuľa, papierový podnos a papierový štítok. Zostávajúce výrobné faktory boli zoskupené do kategórie spotrebné materiály.

(123)

Komisia vypočítala percentuálny podiel spotrebných materiálov z celkových nákladov na suroviny na základe spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu a tento percentuálny podiel uplatnila na prepočítané náklady na suroviny na základe stanovených nedeformovaných cien.

(124)

Nepriame výrobné náklady, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, boli vyjadrené ako podiel na výrobných nákladoch, ktoré skutočne vznikli vyvážajúcim výrobcom. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované výrobné náklady.

(125)

Komisia pri predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch a ziskoch použila finančné údaje tureckého výrobcu (66), ktoré boli verejne dostupné za obdobie január – december 2019, ako oznámila v druhom zázname do spisu.

(126)

V dôsledku toho sa k nedeformovaným priamym výrobným nákladom pripočítali tieto položky:

(127)

Na účely stanovenia vytvorenej normálnej hodnoty Komisia postupovala podľa týchto krokov:

(128)

Po prvé, Komisia stanovila nedeformované priame náklady na výrobu konzervovaných mandarínok. Uplatnila nedeformované jednotkové náklady na skutočnú spotrebu jednotlivých výrobných faktorov spolupracujúcej skupiny vyvážajúcich výrobcov.

(129)

Po druhé, Komisia navýšila nedeformované priame náklady na výrobu konzervovaných mandarínok o nepriame výrobné náklady stanovené tak, ako sa opisuje v predchádzajúcom texte, a tak získala nedeformované výrobné náklady.

(130)

Napokon na stanovené nedeformované výrobné náklady Komisia uplatnila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 126.

(131)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu jednotlivých druhov výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(132)

Spolupracujúca skupina vyvážajúcich výrobcov vyvážala počas obdobia revízneho prešetrovania prešetrovaný výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Únii. Vývozná cena teda bola cena skutočne zaplatená alebo splatná za prešetrovaný výrobok pri jeho vývoze do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(133)

Komisia porovnala vytvorenú normálnu hodnotu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia a vývoznú cenu na základe ceny zo závodu.

(134)

V odôvodnených prípadoch, keď to bolo potrebné na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania, Komisia upravila vývoznú cenu o rozdiely ovplyvňujúce porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Úpravy sa vykonali v prípade vnútrozemskej dopravy, manipulácie, nakladania a vedľajších výdavkov v rozpätí od 2 % do 8 %, v prípade úverových nákladov v rozpätí od 0,1 % do 3 %, v prípade provízií v rozpätí od 0,1 % do 3 % a v prípade bankových poplatkov v rozpätí od 0,1 % do 3 %.

(135)

Komisia v odôvodnených prípadoch upravila vytvorenú normálnu hodnotu o percentuálny podiel DPH nevrátený z predaja na vývoz.

(136)

Komisia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženým priemerom vývoznej ceny zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(137)

Na základe toho vážený priemer dumpingového rozpätia vyjadrený ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, predstavoval 184 % pre skupinu Yiguan.

(138)

Komisia vypočítala aj priemerné dumpingové rozpätie pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Komisia v súlade s článkom 18 základného nariadenia použila dostupné skutočnosti.

(139)

Po prvé, na stanovenie normálnej hodnoty Komisia použila priemernú normálnu hodnotu spolupracujúcej skupiny vyvážajúcich výrobcov. Po druhé, na stanovenie vývoznej ceny Komisia použila databázu podľa článku 14 ods. 6 po odpočítaní vývozu spolupracujúcej skupiny vyvážajúcich výrobcov. Na účely porovnania Komisia upravila vývoznú cenu na úroveň cien zo závodu pomocou priemerných overených rozdielov vrátane nákladov na dopravu v prípade spolupracujúcej skupiny vyvážajúcich výrobcov.

(140)

Na základe toho vážený priemer dumpingového rozpätia vyjadrený ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, predstavoval 206 %.

(141)

Niet preto pochybností, že počas obdobia revízneho prešetrovania dumping pokračoval.

(142)

Komisia preto dospela k záveru, že dumping pokračoval aj počas obdobia revízneho prešetrovania.

(143)

V nadväznosti na zistenie o pokračovaní dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania Komisia analyzovala, či existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade uplynutia platnosti opatrení. Pri tom preskúmala čínsku výrobnú a voľnú kapacitu, správanie čínskych vývozcov na iných trhoch, situáciu na domácom trhu v ČĽR a atraktívnosť trhu Únie.

(144)

Ako už bolo uvedené, prihlásilo sa iba päť čínskych vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov, ktorí vyplnili prílohu I k oznámeniu o začatí revízneho prešetrovania. Informácie, ktoré mala Komisia k dispozícii o výrobnej a voľnej kapacite od čínskych vyvážajúcich výrobcov, boli teda obmedzené.

(145)

Z tohto dôvodu musela byť väčšina zistení uvedených ďalej v texte, ktoré sa týkajú pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu, založená na iných zdrojoch, t. j. na databáze Eurostatu a databáze GTA a na informáciách, ktoré uviedli CCC a výrobné odvetvie Únie v žiadosti o revízne prešetrovanie. Z analýzy uvedených informácií vyplynuli tieto zistenia.

(146)

Čína je krajinou vyrábajúcou jednoznačne najviac konzervovaných mandarínok na svete s odhadovaným objemom výroby od 540 000 do 700 000 ton (67).

(147)

Pokiaľ ide o celkovú čínsku výrobnú a voľnú kapacitu, Komisia nezískala celkové informácie za ČĽR. Komisia preto dospela k zisteniam na základe informácií predložených piatimi výrobcami/skupinami výrobcov, ktorí vyplnili dotazník na výber vzorky. Čínska voľná kapacita, ktorú uviedlo päť výrobcov/skupín výrobcov, bola približne 40 000 – 60 000 ton (t. j. približne 40 % ich výrobnej kapacity) – už to prevyšuje celkový objem predaja výrobného odvetvia Únie.

(148)

Čínska vývozná cena na trhy tretích krajín sa stanovila počas ORP na základe údajov dostupných z vývoznej štatistiky GTA (68), konkrétne na základe množstiev a hodnôt vývozu z ČĽR (na úrovni FOB). Únia je pre čínskych vyvážajúcich výrobcov tretím najdôležitejším vývozným trhom. Priemerná jednotková cena v Únii je 1,17 USD za kilogram. Najdôležitejším vývozným trhom sú USA a druhým najdôležitejším vývozným trhom je Japonsko. Priemerná jednotková cena v USA je 1,19 USD za kilogram a v Japonsku 1,15 USD za kilogram.

(149)

Podľa GTA a CCC sa objem vývozu do USA medzi rokmi 2018 a 2019 výrazne znížil, a to zo 195 066 ton na 139 682 ton (rozdiel 55 384 ton zodpovedá celkovej spotrebe v Únii). Tento pokles možno vysvetliť hlavne zavedením dodatočného cla vo výške 25 % na konzervované mandarínky (súčasť väčšieho balíka ciel uložených na čínsky dovoz opatreniami na základe oddielu 301 obchodného zákonníka USA) (69).

(150)

Trh Únie je podstatne menší ako dostupné voľné kapacity čínskych výrobcov. Čínski výrobcovia navyše v dôsledku obchodných sporov s USA (70) prišli približne o 55 000 ton vývozu do USA, ktoré možno ľahko presmerovať na trh Únie. Tento objem je výrazne vyšší v porovnaní so spotrebou v Únii. Pred zavedením antidumpingových opatrení bola Únia pre Čínu tradičným trhom; Čína do Únie vyvážala viac ako trojnásobok súčasného objemu vývozu. Priemerná vývozná cena na trh Únie (1,17 USD/kg) je o niečo vyššia ako v prípade vývozu do Japonska (1,15 USD/kg), ale výrazne vyššia v porovnaní s cenou vývozu do Thajska (1,04 USD/kg). Treba takisto poznamenať, že cena vývozu do USA (1,19 USD/kg) sa pohybuje v podobnom rozmedzí ako cena vývozu do Únie.

(151)

Vzhľadom na veľkú výrobnú kapacitu dostupnú v Číne (a teda schopnosť rýchlo zvýšiť objemy výroby) a vzhľadom na minulé dumpingové praktiky Číny teda možno odôvodnene dospieť k záveru, že zrušenie súčasných opatrení by viedlo k zvýšeniu čínskeho dumpingového dovozu na trh Únie.

(152)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že je pravdepodobné, že v prípade uplynutia platnosti súčasných opatrení by došlo k pokračovaniu dumpingu. Predovšetkým z úrovne normálnych hodnôt stanovených pre čínskych vývozcov/výrobcov, úrovne vývozných cien spolupracujúceho výrobcu na trhoch tretích krajín, atraktívnosti trhu Únie a dostupnej veľkej výrobnej kapacity v ČĽR vyplýva, že ak by sa súčasné opatrenia zrušili, s veľkou pravdepodobnosťou by došlo k pokračovaniu dumpingu.

(153)

Ako sa uvádza v odôvodnení 165, počas obdobia revízneho prešetrovania čínsky dovoz zostal významný v porovnaní so spotrebou v Únii. Na základe prešetrovania sa ukázalo, že čínsky dovoz naďalej vstupoval na trh Únie za dumpingové ceny. Navyše zistené dumpingové rozpätia potvrdzuje aj analýza vývozných cien do iných tretích krajín, ktoré sa javia byť ešte nižšie, ako sa opisuje v odôvodnení 150. So zreteľom na prvky preskúmané v oddieloch 3.7.2 a 3.7.3 Komisia takisto dospela k záveru, že je veľmi pravdepodobné, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by čínski výrobcovia do Únie vyvážali značné množstvá dotknutého výrobku za dumpingové ceny. Existujú teda dôkazy o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu a v každom prípade o pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu v prípade uplynutia platnosti opatrení.

(154)

Zber mandarínok sa uskutočňuje na jeseň a v zime, pričom obdobie zberu a spracovania sa začína začiatkom októbra a končí sa približne na konci januára (v prípade určitých odrôd vo februári alebo v marci) nasledujúceho roka. Väčšina kúpno-predajných zmlúv sa uzatvára v prvých mesiacoch danej sezóny. Odvetvie konzervovaných mandarínok sa riadi pravidlom, že sezóna (čiže obdobie od 1. októbra jedného roku do 30. septembra nasledujúceho roku) sa používa ako základ na porovnanie. Rovnako ako v prípade pôvodného prešetrovania Komisia uplatnila toto pravidlo pri svojej analýze.

(155)

Počas obdobia revízneho prešetrovania vyrábali podobný výrobok dvaja spolupracujúci výrobcovia z Únie. Do konca sezóny 2017/2018 pôsobili traja výrobcovia z Únie. Tretí výrobca z Únie (71) ukončil výrobu na konci sezóny 2017/2018. Údaje týkajúce sa tohto bývalého výrobcu boli zahrnuté do niektorých makroukazovateľov v súlade so štandardným postupom Komisie, na základe ktorého sa zahŕňajú všetky známe údaje týkajúce sa posudzovaného obdobia na účely analýzy ujmy s cieľom dosiahnuť čo najvernejší obraz o hospodárskej situácii výrobného odvetvia Únie podľa článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(156)

Celková výroba podobného výrobku v Únii sa stanovila na základe vyplnených dotazníkov, ktoré poskytli dvaja spolupracujúci výrobcovia z Únie za posudzované obdobie. Údaje o výrobe bývalého výrobcu vychádzali z informácií, ktoré v podnete predložila federácia Fenaval, a sú zohľadnené až do sezóny 2017/2018.

(157)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že títo dvaja spolupracujúci výrobcovia z Únie, ktorých výroba tvorí celkovú výrobu v Únii, predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

(158)

Keďže výrobné odvetvie Únie tvoria iba dvaja výrobcovia, všetky číselné údaje týkajúce sa citlivých informácií sa z dôvodu dôvernosti museli indexovať alebo uviesť ako rozpätie.

(159)

Počas obdobia revízneho prešetrovania sa zistilo, že výroba v Únii sa pohybuje v rozpätí od 18 000 do 24 000 ton.

(160)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe objemov predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie a na základe údajov Eurostatu o dovoze. Hoci výroba výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, je sezónna, spotreba je v priebehu roka rovnomerne rozložená.

(161)

Na tomto základe sa spotreba v Únii v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii

(162)

Spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia kolísala v závislosti od kvality úrody v Únii.

(163)

Komisia stanovila objem dovozu na základe databázy Eurostatu. Podiel dovozu na trhu sa stanovil porovnaním objemu dovozu so spotrebou v Únii, ako sa uvádza v tabuľke 2.

(164)

Dovoz z ČĽR do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu a podiel na trhu

(165)

Počas posudzovaného obdobia sa objem dovozu z ČĽR znížil o 35 %. Podobne ako objem dovozu aj čínsky podiel na trhu mal počas posudzovaného obdobia klesajúcu tendenciu, pričom klesol o 34 %. Napriek tejto klesajúcej tendencii zostal podiel dotknutého výrobku na trhu významný.

(166)

Komisia stanovila vývoj cien čínskeho dovozu na základe štatistických údajov Eurostatu. Priemerná cena dovozu z ČĽR do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 4

Dovozné ceny

(167)

Aj z uvedenej tabuľky je zrejmé, že ceny čínskeho dovozu počas posudzovaného obdobia stabilne rástli, celkovo o 16 %.

(168)

Keďže objem dovozu jediného spolupracujúceho vývozcu predstavoval približne 45 až 65 % (rozpätia sa uvádzajú z dôvodu zachovania dôvernosti) čínskeho dovozu počas obdobia revízneho prešetrovania, existencia cenového podhodnotenia bola na základe dovozných štatistík preskúmaná aj v prípade celkového čínskeho vývozu.

(169)

Na tieto účely sa vážený priemer predajných cien spolupracujúcich výrobcov z Únie v rámci predaja neprepojeným zákazníkom na trhu Únie porovnal so zodpovedajúcim váženým priemerom dovozných cien CIF (náklady, poistenie a prepravné) z ČĽR, ako ich nahlásil Eurostat. Tieto ceny CIF (náklady, poistenie a prepravné) boli upravené tak, aby zahŕňali náklady na colné konanie, konkrétne clo a náklady po dovoze. Komisia v odpovedi na pripomienku CCC ku konečnému poskytnutiu informácií potvrdila, že v rámci analýzy cenového podhodnotenia uplatniteľné antidumpingové clo nebolo pripočítané k váženým priemerným hodnotám CIF.

(170)

Na tomto základe z porovnania vyplynulo, že počas obdobia revízneho prešetrovania sa pri dovoze dotknutého výrobku podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie o 9 až 11 %, ak sa dovozné ceny posudzujú bez antidumpingových ciel. V prípade zohľadnenia antidumpingových ciel Komisia nezistila žiadne cenové podhodnotenie v období revízneho prešetrovania.

(171)

Pri posudzovaní náležite upravených dovozných cien, ktoré nahlásil len čínsky spolupracujúci vývozca, by sa bez prihliadnutia na platné antidumpingové clá mohlo rozpätie podhodnotenia ceny počas obdobia revízneho prešetrovania stanoviť na 9 až 11 %. V prípade zohľadnenia antidumpingových ciel Komisia opäť nezistila žiadne cenové podhodnotenie.

(172)

Objem dovozu z iných tretích krajín počas posudzovaného obdobia výrazne vzrástol. Väčšina tohto dovozu (82 % počas posudzovaného obdobia) bola z Turecka.

Tabuľka 5

Dovoz z iných tretích krajín

(173)

Predaj tureckých vývozcov a výrobcov na trhu Únie sa v posudzovanom období zvýšil. Čínski vyvážajúci výrobcovia však napriek tomuto rastu boli aj naďalej najväčším dodávateľom dotknutého výrobku v Únii v období revízneho prešetrovania.

(174)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia vyhodnotenie dosahu dumpingových dovozov na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo vyhodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(175)

Makroekonomické ukazovatele (výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, rast, podiel na trhu, zamestnanosť, produktivita a veľkosť dumpingových rozpätí) sa určovali na úrovni celého výrobného odvetvia Únie. Komisia na tento účel použila informácie uvedené v podnete, údaje zhromaždené od výrobcov z Únie pred začatím prešetrovania a po ňom a vyplnené dotazníky od výrobcov z Únie. Ako sa uvádza v odôvodnení 156, v prípade tretieho výrobcu, ktorý ukončil činnosť na konci sezóny 2017/2018, Komisia zohľadnila údaje, ktoré v podnete uviedla federácia Fenaval.

(176)

Mikroekonomické ukazovatele (predajné ceny, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií, schopnosť získať kapitál, zásoby, mzdy a výrobné náklady) sa analyzovali na úrovni dvoch spolupracujúcich výrobcov z Únie v období revízneho prešetrovania.

(177)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v prípade troch aktívnych výrobcov z Únie počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(178)

Agregovaný objem výroby v Únii zostal počas posudzovaného obdobia v priemere stabilný s výkyvmi súvisiacimi s kvalitou úrody (v sezóne 2016/2017 bola mimoriadne dobrá úroda a v nasledujúcej sezóne bola zlá úroda) a skutočnosťou, že tretí výrobca z Únie ukončil výrobu na konci sezóny 2017/2018. V období revízneho prešetrovania preto dotknutý výrobok vyrábali iba dvaja spolupracujúci výrobcovia z Únie.

(179)

Miera využitia kapacity zostala počas posudzovaného obdobia systematicky pod úrovňou 50 %. Túto relatívne nízku mieru možno vysvetliť tak, že hlavnou surovinou, ktorú používajú výrobcovia konzervovaných mandarínok, je čerstvé ovocie, ktoré sa rýchlo kazí. Na vrchole zberu musí byť preto k dispozícii kapacita, aby bolo možné spracovať čerstvé ovocie v relatívne krátkom čase.

(180)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu Únie sa v prípade troch aktívnych výrobcov z Únie počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Objem predaja a podiel na trhu

(181)

Predaj výrobného odvetvia Únie sa vo všeobecnosti vyvíjal podobne ako výroba v Únii. Predaj výrobného odvetvia Únie sa celkovo medzi sezónou 2015/2016 a obdobím revízneho prešetrovania znížil o 14 %, hoci spotreba zostala počas toho istého obdobia pomerne stabilná. Navyše podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa znížil o štyri percentuálne body.

(182)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Zamestnanosť a produktivita

(183)

Celková zamestnanosť sa v posudzovanom období zvýšila o 18 %. Produktivita vyjadrená objemom výroby na zamestnanca sa počas posudzovaného obdobia znížila a najnižšiu úroveň dosiahla v sezóne 2017/2018, keď jeden z výrobcov z Únie ukončil činnosť. Komisia v tejto súvislosti poznamenala, že produktivita tohto odvetvia je ovplyvnená kvalitou a množstvom dostupného čerstvého ovocia, a to znamená, že v roku, keď je dobrá úroda, produktivita rastie a keď je úroda slabá, produktivita klesá. V sezóne 2016/2017 bola mimoriadne dobrá úroda citrusových plodov, a preto v tejto sezóne bola produktivita najvyššia.

(184)

Spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia kolísala, zatiaľ čo objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie klesol o 14 %, čiastočne v dôsledku ukončenia činnosti jedného výrobcu počas posudzovaného obdobia. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa teda znížil (o 4 percentuálne body); zároveň sa znížil aj trhový podiel dovozu z dotknutej krajiny (o 17 percentuálnych bodov).

(185)

Priemerná jednotková predajná cena (EUR/tona) výrobcov z Únie na trhu Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 9

Predajné ceny na voľnom trhu v Únii

(186)

V uvedenej tabuľke je vyjadrený aj vývoj priemernej jednotkovej predajnej ceny na trhu Únie v porovnaní so zodpovedajúcimi výrobnými nákladmi. Predajná cena sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 4 % a výrobné náklady zostali počas toho istého obdobia pomerne stabilné. Výrobné náklady boli v sezóne 2017/2018 z dôvodu zlej úrody mimoriadne vysoké.

(187)

Celkovo sa výrobnému odvetviu Únie podarilo počas posudzovaného obdobia udržať výrobné náklady na približne rovnakej úrovni a zvýšiť predajné ceny o 4 %, a tak sa počas posudzovaného obdobia výrazne zlepšila ziskovosť.

(188)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(189)

Priemerné náklady práce na zamestnanca boli počas posudzovaného obdobia stabilné a do značnej miery zostali neovplyvnené ťažkosťami súvisiacimi so sezónou 2017/2018.

(190)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(191)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie vyjadrením čistého zisku pred zdanením z predaja podobného výrobku na trhu Únie ako percentuálneho podielu obratu z tohto predaja.

(192)

Ziskovosť sa počas posudzovaného obdobia výrazne zlepšila. Na základe údajov o ziskovosti možno konštatovať, že v sezóne 2017/2018 došlo k prudkému poklesu. V súlade so skutočnosťami, ktoré už boli vysvetlené, sezóna 2017/2018 bola stratová hlavne z dôvodu mimoriadne nepriaznivých poveternostných podmienok a s tým súvisiacich zvýšených nákladov. Výrobné odvetvie Únie sa však počas obdobia revízneho prešetrovania vrátilo k ziskovosti a takmer dosiahlo svoj cieľový zisk na úrovni 6,8 %.

(193)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Vývoj peňažného toku počas posudzovaného obdobia zodpovedal hlavne vývoju ziskovosti výrobného odvetvia Únie so zreteľom na dotknutý výrobok.

(194)

Výrobné odvetvie Únie počas posudzovaného obdobia investovalo do údržby a optimalizácie existujúceho výrobného strojového vybavenia s cieľom udržať náklady na stanovenej úrovni. Úroveň investícií sa zvýšila najmä v období revízneho prešetrovania pravdepodobne v dôsledku úrovne zisku očakávanej počas uvedenej sezóny; na základe priaznivých vyhliadok v úvode sezóny sa predpokladala dobrá úroda. Investovalo sa aj do zlepšenia dodržiavania environmentálnych predpisov.

(195)

Návratnosť investícií mala počas posudzovaného obdobia veľmi podobný trend ako ziskovosť.

(196)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 12

Zásoby

(197)

Výrobcovia z Únie počas ORP výrazne zvýšili svoje zásoby. Aj keď si výrobné odvetvie Únie vytvorilo počas obdobia revízneho prešetrovania významné zásoby, treba takisto poznamenať, že súčasne dosiahlo zdravý zisk. Zachovanie určitej úrovne zásob je potrebné na pokrytie predaja tesne pred začiatkom výroby z nového zberu úrody. Preto to nemožno považovať za náznak situácie spôsobujúcej ujmu.

(198)

Zistené dumpingové rozpätia boli výrazne vyššie ako úroveň de minimis a súčasná úroveň opatrení (pozri odôvodnenie 137). Navyše vzhľadom na voľnú kapacitu a ceny dovozu z ČĽR (pozri odôvodnenia 147 a 167) vplyv skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie nemožno považovať za zanedbateľný.

(199)

Pôvodné opatrenia boli uložené v decembri 2008. V období revízneho prešetrovania výrobné odvetvie Únie dosiahlo odvtedy po prvý raz výnos blízko cieľového zisku na úrovni 6,8 %, ako sa stanovilo v pôvodnom prešetrovaní. Aj s prihliadnutím na celkovú situáciu výrobného odvetvia Únie a stále značný objem dovozu z ČĽR v posledných rokoch možno dospieť k záveru, že výrobné odvetvie Únie je stále krehké a zraniteľné.

(200)

Výrobné odvetvie Únie sa zotavilo z minulého dumpingu spôsobujúceho ujmu. Pomocou platných opatrení sa podarilo obmedziť dumpingový dovoz a keďže sa táto obava považuje za zvládnutú, situácia vo výrobnom odvetví Únie sa opäť zlepšuje. Na základe opatrení ako takých sa výrobné odvetvie Únie mohlo zamerať na spravodlivé hospodárske súťaženie v prostredí, v ktorom rýchlo rastie počet medzinárodných nových subjektov. Napokon platné clá zohrali dôležitú úlohu pri rozhodovaní o investíciách realizovaných počas posudzovaného obdobia.

(201)

Napriek tomu však nie je možné dospieť k záveru, že situácia výrobného odvetvia Únie je bezpečná. Hoci určité ukazovatele ujmy týkajúce sa finančnej výkonnosti výrobcov z Únie (najmä ziskovosť, investície, návratnosť investícií a peňažný tok) naznačujú stabilizáciu, nejde o konsolidované úspechy. Ostatné ukazovatele ujmy (predovšetkým objem predaja, podiel na trhu a výroba) sa zmenili len nepatrne. Pri komplexnom posúdení z ukazovateľov jasne vyplýva existencia náznakov zlepšenia, výrobné odvetvie je však naďalej dosť krehké.

(202)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas posudzovaného obdobia značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(203)

V súvislosti s konečným poskytnutím informácií CCC predložila niekoľko pripomienok k hospodárskej situácii výrobného odvetvia Únie a poukázala na faktory (napríklad všeobecnú klímu, dovoz z Turecka), ktoré mohli prispieť k ujme výrobného odvetvia Únie. Ako sa však uvádza v odôvodnení 202, Komisia stanovila, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo značnú ujmu. Preto sú tieto pripomienky bezpredmetné.

(204)

Keďže výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu, Komisia posúdila pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy pôvodne spôsobenej dumpingovým dovozom z ČĽR, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení proti ČĽR v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia.

(205)

Trh Únie s konzervovaným ovocím je v súčasnosti stabilný a konkurencieschopný. Z prešetrovania vyplýva, že sa nezdá, že by existovali faktory ohrozujúce domáce výrobné odvetvie, ako je pokles dopytu, zmeny modelov spotreby, vývoj technológií alebo vývozná výkonnosť. Navyše počas prešetrovania výrobné odvetvie Únie tvrdilo, že sa neobáva nedávneho nárastu dovozu z tretích krajín iných ako ČĽR, pretože výrobcovia z tretích krajín súťažia za spravodlivé ceny a ich kapacita je obmedzená.

(206)

S cieľom určiť, či sú tieto obavy skutočné, Komisia preskúmala objemy výroby a voľné kapacity v ČĽR, atraktívnosť trhu Únie a možný vplyv cenového vývoja objemov a cien čínskeho dovozu, ako aj vplyv takéhoto vývoja na objem predaja, ceny a ziskovosť výrobného odvetvia Únie.

(207)

Ako je podrobne uvedené v odôvodneniach 146 až 147, v ČĽR sú k dispozícii značné voľné kapacity. ČĽR je najväčším výrobcom čerstvých mandarínok na svete a vyvážajúci výrobcovia z tejto krajiny sú schopní zásobovať trhy niekoľkonásobne väčšie ako trh Únie. Títo výrobcovia sa na základe stimulov výrazne orientujú na predaj svojich výrobkov vo veľkých objemoch na vývozných trhoch. Z nedávnej minulosti takisto vyplýva, že čínski vyvážajúci výrobcovia sa dokážu rýchlo prispôsobiť a zásobovať trh Únie dumpingovým dovozom. Treba pripomenúť, že dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v ČĽR exponenciálne vzrástol po rozsudku, ktorým sa pôvodné nariadenie stalo neplatným v marci 2012 (72).

(208)

Pokiaľ ide o úrovne dovozných cien, prešetrovaním sa preukázalo, že ak by sa platné opatrenia zrušili, a za predpokladu, že dovozná cena z dotknutej krajiny a cena výrobného odvetvia Únie by zostali rovnaké ako počas obdobia revízneho prešetrovania, v porovnaní s cenami výrobného odvetvia Únie by dovozné ceny boli cenovo podhodnotené o 9 až 11 % (v prípade všetkých druhov dotknutého výrobku). V dôsledku toho je pravdepodobné, že by sa znížil objem predaja výrobného odvetvia Únie, ako aj jeho podiel na trhu Únie.

(209)

Komisia vykonala simuláciu s cieľom posúdiť pravdepodobný vplyv zvýšenia objemu čínskeho dovozu na výrobné odvetvie Únie. Po znížení objemu výroby a predaja výrobného odvetvia Únie o 6 200 ton v dôsledku zvýšenia čínskeho dovozu konzervovaných mandarínok sa jednotkové výrobné náklady zvýšia o 7,1 %; situácia výrobcov z Únie by sa zhoršila a spôsobilo by to ich stratovosť. Čínski vyvážajúci výrobcovia by vzhľadom na veľkú voľnú kapacitu mohli toto zvýšenie objemu ľahko dosiahnuť, ako sa stanovuje v oddiele 3.7.1.

(210)

Keďže 82 % dovozu z tretích krajín iných ako ČĽR pochádza z Turecka, nemožno vylúčiť, že niektoré z týchto objemov dovozu by boli nahradené dumpingovými čínskymi konzervovanými mandarínkami. Zároveň platí, že priemerná predajná cena tureckého dovozu do Únie je nižšia ako priemerná predajná cena výrobného odvetvia Únie, čo znamená, že ak by dumpingové čínske konzervované mandarínky vzrástli na trhu Únie, s najväčšou pravdepodobnosťou by sa najprv zvýšil ich trhový podiel na úkor výrobného odvetvia Únie a až potom by prevzali trhový podiel vývozu tureckých výrobcov do Únie. Vzhľadom na voľnú kapacitu čínskych výrobcov by však v každom prípade mohli ľahko prevziať trhový podiel iných tretích krajín (vrátane Turecka), ako aj trhový podiel výrobcov z Únie.

(211)

Veľkosť trhu Únie, ktorý je tretí najväčší na svete, je jednoznačne dôležitým faktorom, ktorý prispieva k jeho atraktívnosti. Navyše zo skutočnosti, že dovoz z ČĽR pokračoval napriek platným opatreniam, vyplýva, že čínski vyvážajúci výrobcovia považujú trh Únie za atraktívny a že na ňom chcú pokračovať v predaji. Okrem toho, ako sa zistilo po rozsudku, ktorým sa pôvodné nariadenie stalo neplatným v marci 2012, existuje motivácia čínskych vyvážajúcich výrobcov v prípade zrušenia platných opatrení presunúť vývoz z iných tretích krajín na trh Únie s vyššími cenami. Na čínskych vyvážajúcich výrobcov sa navyše v súčasnosti vzťahujú dodatočné clá vo výške 25 % v prípade zásielok smerujúcich na ich najväčší vývozný trh, do Spojených štátov (73). Tieto nové clá sú výsledkom pretrvávajúceho obchodného napätia medzi ČĽR a Spojenými štátmi. Sú súčasťou colných opatrení, ktoré Spojené štáty prijali v rámci súčasného prešetrovania podľa oddielu 301 týkajúceho sa Číny (74).

(212)

Zrušenie opatrení by vzhľadom na uvedené skutočnosti s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k okamžitému a drastickému cenovému tlaku z ČĽR, ktorý by sa opieral o značné dostupné zásoby a kapacity. Výrobné odvetvie Únie by tak bolo prinútené znížiť svoje ceny alebo objemy. Ak by výrobné odvetvie znížilo svoje ceny, v krátkodobom horizonte by to zaznamenalo, že namiesto ziskov by dosahovalo straty. Ak by došlo k poklesu objemu predaja výrobného odvetvia, jednotkové náklady by sa zvýšili a ziskovosť by sa ešte viac znížila. Z dlhodobého hľadiska by výrobné odvetvie Únie muselo prispôsobiť (znížiť) svoje výrobné kapacity.

(213)

So zreteľom na relatívne nestabilnú situáciu výrobného odvetvia Únie, ako je vysvetlené v odôvodnení 201, spolu s intenzívnym zvýšením súčasných objemov dumpingového čínskeho dovozu je pravdepodobné, že by to spôsobilo ujmu na stave výrobného odvetvia Únie vedúcu k rýchlemu zhoršeniu jeho finančnej situácie.

(214)

Zrušenie opatrení by vzhľadom na uvedené skutočnosti s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k okamžitému a drastickému tlaku na objem a cenu zo strany ČĽR v dôsledku značných voľných kapacít, ktoré sú k dispozícii. Výrobné odvetvie Únie by tak bolo prinútené znížiť svoje ceny alebo objemy. Ak výrobné odvetvie zníži svoje ceny, v krátkodobom horizonte by to zaznamenalo, že namiesto ziskov by dosahovalo straty. Ak výrobné odvetvie zníži objemy predaja, stratí podiel na trhu, jeho jednotkové náklady by sa zvýšili a ziskovosť by sa znížila, prípadne by klesla na nulu.

(215)

Vzhľadom na opísanú situáciu výrobného odvetvia Únie, ak by uplynula platnosť opatrení, je pravdepodobné, že finančná situácia výrobného odvetvia Únie by sa rýchlo zhoršila, a to bez ohľadu na to, či sa rozhodne konkurovať objemom alebo cenou. Komisia preto dospela k záveru, že zrušenie opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k opakovanému výskytu ujmy na výrobnom odvetví Únie.

(216)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia skúmala, či by zachovanie existujúcich opatrení voči ČĽR bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Určenie záujmu Únie sa zakladalo na posúdení všetkých jednotlivých príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(217)

Výrobné odvetvie Únie sa počas posudzovaného obdobia dokázalo opäť vrátiť k ziskovým číslam. Ak by sa opatrenia zrušili, výrobné odvetvie Únie by bolo v oveľa horšej situácii, ako sa opisuje v oddiele 5 (Pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy). Vzhľadom na očakávané objemy a ceny dovozu dotknutého výrobku z ČĽR by výrobné odvetvie Únie bolo skutočne vystavené vážnemu riziku, pokiaľ ide o nižšie predajné ceny (pokles cien) a pravdepodobný návrat k stratovosti (pozri odôvodnenie 212). Zároveň by došlo k obmedzeniu nových investícií zameraných na konsolidáciu spoločností a zvýšenie ich konkurencieschopnosti na trhu s podobným výrobkom.

(218)

Preto by pokračovanie opatrení bolo v záujme výrobného odvetvia Únie, ktoré by sa v takomto prípade mohlo ďalej zotavovať z účinku pokračujúceho dumpingu. Zrušenie opatrení by naopak zastavilo ozdravenie výrobného odvetvia Únie, vážne by ohrozilo jeho životaschopnosť a v dôsledku toho by ohrozilo jeho existenciu, a tak by sa obmedzili dodávky a hospodárska súťaž na trhu.

(219)

Komisia zaslala dotazníky štyrom neprepojeným dovozcom/obchodníkom. Čiastočne odpovedala iba jedna z týchto spoločností.

(220)

Nič preto nenasvedčovalo tomu, že zachovanie opatrení by malo významný negatívny vplyv na dovozcov, ktorý by prevažoval nad pozitívnym vplyvom týchto opatrení na výrobné odvetvie Únie.

(221)

Komisia poslala dotazníky dvom používateľom dotknutého výrobku. Neúplne vyplnený dotazník poslal späť iba jeden z týchto používateľov.

(222)

Nič preto nenasvedčovalo tomu, že zachovanie opatrení by malo významný negatívny vplyv na používateľov, ktorý by prevažoval nad pozitívnym vplyvom týchto opatrení na výrobné odvetvie Únie.

(223)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody v záujme Únie proti zachovaniu súčasných antidumpingových opatrení na dovoz určitých upravených alebo konzervovaných citrusových plodov (najmä mandarínok atď.) s pôvodom v ČĽR.

(224)

Komisia informovala všetky zainteresované strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých má v úmysle zachovať existujúce opatrenia súčasných antidumpingových opatrení na dovoz určitých upravených alebo konzervovaných citrusových plodov (najmä mandarínok atď.) s pôvodom v ČĽR.

(225)

Z uvedených skutočností vyplýva, že antidumpingové opatrenia uplatniteľné na určité upravené alebo konzervované citrusové plody (najmä mandarínky atď.) s pôvodom v Číne by sa mali zachovať.

(226)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania vzhľadom na veľký rozdiel v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetky ostatné spoločnosti“.

(227)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž musia aj v prípade, že sa im predloží faktúra spĺňajúca všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(228)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby (v závislosti od konkrétneho prípadu možno zaviesť percentuálne vyjadrenie), takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odstránenia individuálnych colných sadzieb a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(229)

Ak spoločnosť s individuálnou antidumpingovou sadzbou následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o pokračovanie uplatňovania tejto sadzby. Táto žiadosť sa musí adresovať Komisii (75). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje.

(230)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (76), ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(231)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,