(1)

Dňa 10. októbra 2019 Európska komisia začala antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu určitého ťažkého termopapiera (ďalej len „dotknutý výrobok“) s pôvodom v Kórejskej republike (ďalej len „Kórea“ alebo „dotknutá krajina“) do Únie na základe článku 5 základného nariadenia. Oznámenie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (2).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 26. augusta 2019 podalo Európske združenie termopapiera (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov, ktorých výroba predstavuje viac než 25 % celkovej výroby ťažkého termopapiera v Únii. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Keďže neboli splnené podmienky uvedené v článku 14 ods. 5a základného nariadenia, dovoz dotknutého výrobku nepodliehal registrácii. Žiadna strana nepredložila v tejto súvislosti pripomienky.

(4)

V súlade s článkom 19a základného nariadenia Komisia 6. mája 2020 poskytla stranám súhrn navrhovaných ciel a podrobné údaje o výpočte dumpingového rozpätia a rozpätia primeraného na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Zainteresované strany boli vyzvané, aby sa do troch pracovných dní vyjadrili k správnosti výpočtov. Pripomienky boli doručené od navrhovateľa aj spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu.

(5)

Dňa 27. mája 2020 Komisia uložila vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2020/705 (3) (ďalej len „predbežné nariadenie“) predbežné antidumpingové clo na dovoz ťažkého termopapiera s pôvodom v Kórei do Únie.

(6)

Po poskytnutí základných skutočností a úvah, na základe ktorých bolo uložené predbežné antidumpingové clo (ďalej len „predbežné poskytnutie informácií“), navrhovateľ a spolupracujúci vyvážajúci výrobca písomne vyjadrili svoje stanovisko k predbežným zisteniam.

(7)

Stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť vypočutia. Vypočutie sa uskutočnilo s navrhovateľom a spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom. Na žiadosť spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu sa okrem toho uskutočnilo vypočutie s úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Odporúčania úradníka pre vypočutie predložené počas uvedeného vypočutia sa zohľadňujú v tomto nariadení. Komisia v priebehu júna 2020 zaslala vyvážajúcemu výrobcovi tri dokumenty s dodatočne poskytnutými informáciami, ktoré obsahovali podrobnosti o výpočtoch cenového podhodnotenia a predaja pod cieľovú cenu.

(8)

Komisia pri práci na svojich konečných zisteniach vzala do úvahy pripomienky predložené zainteresovanými stranami a tam, kde to bolo vhodné, zrevidovala svoje predbežné závery.

(9)

Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia. Komisia krížovo skontrolovala vyplnený dotazník od jediného spolupracujúceho neprepojeného dovozcu, spoločnosti Ritrama SpA, v telefonickom rozhovore so spoločnosťou.

(10)

Komisia informovala všetky zainteresované strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz určitého ťažkého termopapiera do Únie (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“). Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli k tomuto konečnému poskytnutiu informácií predložiť pripomienky. Pripomienky boli doručené od spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu aj navrhovateľa.

(11)

V nadväznosti na pripomienky vyvážajúceho výrobcu Komisia dodala spoločnosti Hansol dokument s dodatočne poskytnutými informáciami o výpočte nákladov po dovoze a zvýšení dovozu počas obdobia predbežného poskytovania informácií, ku ktorému spoločnosť Hansol predložila pripomienky.

(12)

Vyvážajúci výrobca dostal možnosť byť vypočutý pred útvarmi Komisie.

(13)

Pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, boli posúdené a v náležitých prípadoch zohľadnené v tomto nariadení.

(14)

Keďže k výberu vzorky neboli predložené pripomienky, potvrdili sa odôvodnenia 7 až 13 predbežného nariadenia.

(15)

Ako je uvedené v odôvodnení 19 predbežného nariadenia, prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2018 do 30. júna 2019 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“) a preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2016 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(16)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobca vyhlásil, že Komisia sa odchýlila od svojej zavedenej praxe, a tvrdil, že obdobie prešetrovania by sa malo skončiť 30. septembra 2019, t. j. v deň bližšie k dátumu začatia. Podľa spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu OP, ktoré vybrala Komisia, neumožnilo zohľadniť nedávny vývoj, ako napríklad zlúčenie dvoch výrobcov z EÚ zaradených do vzorky v marci 2019, údajné zníženie nákladov na suroviny od polovice roka 2019 a skutočnosť, že vo výrobnom odvetví Únie došlo k prechodu na ťažký termopapier bez obsahu bisfenolu A ešte len v polovici roka 2019. Toto tvrdenie bolo zamietnuté. Pri tomto výbere Komisia disponuje diskrečnou právomocou za predpokladu, že postupuje v súlade s článkom 6 základného nariadenia, ktorým sa ustanovuje, že obdobie prešetrovania trvá bežne najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred začatím konania, čo je aj prípad tohto prešetrovania. Spoločnosť Hansol navyše neposkytla žiadny dôkaz o tom, že by tento vývoj ovplyvnil analýzu ujmy alebo príčinnej súvislosti, a v každom prípade boli náklady na suroviny aj otázka dodávok bez obsahu bisfenolu A zohľadnené v predbežnom nariadení v odôvodneniach 103 až 110, respektíve 111 až 115.

(17)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa obdobia prešetrovania a posudzovaného obdobia, potvrdilo sa odôvodnenie 19 predbežného nariadenia.

(18)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa dotknutého výrobku, Komisia potvrdila závery uvedené v odôvodneniach 20 až 22 predbežného nariadenia.

(19)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa podobného výrobku, Komisia potvrdila závery uvedené v odôvodneniach 23 a 24 predbežného nariadenia.

(20)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa normálnej hodnoty, potvrdili sa odôvodnenia 25 až 35 predbežného nariadenia.

(21)

Podrobnosti o výpočte vývoznej ceny sú uvedené v odôvodneniach 36 až 39 predbežného nariadenia.

(22)

Komisia nedostala žiadne pripomienky týkajúce sa výpočtu vývoznej ceny v prípade priameho predaja spoločnosti Hansol nezávislým zákazníkom. Vývozná cena tohto predaja stanovená v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(23)

Po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť Hansol spochybnila dva prvky výpočtu vývoznej ceny svojho predaja dotknutého výrobku do Únie prostredníctvom spoločnosti Hansol Europe B.V., ktorá vystupovala ako dovozca. V súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia boli tieto ceny stanovené na základe ceny, za akú sa dovážaný výrobok prvýkrát predal nezávislému zákazníkovi, pričom sa uplatnila spätná úprava na cenu zo závodu odpočítaním okrem iného príslušných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov (ďalej len „PVA náklady“) prepojenej strany a primeranú výšku zisku.

(24)

Po prvé, spoločnosť Hansol tvrdila, že Komisia mala dotknutému výrobku prideliť určité položky PVA nákladov spoločnosti Hansol Europe BV inak. Po tomto tvrdení Komisia v tejto súvislosti opätovne preskúmala overené informácie a s tvrdením súhlasila, pričom zmenila rozdeľovací kľúč.

(25)

Po druhé, spoločnosť Hansol tvrdila, že rozpätie zisku použité Komisiou nie je rozpätím zisku dovozcu dotknutého výrobku, ale rozpätím zisku používateľa, a preto ho nebolo vhodné použiť na tento účel. Spoločnosť Hansol namietala, že Komisia by sa namiesto toho mala vrátiť k miere zisku neprepojeného dovozcu, ktorá sa použila pri antidumpingovom prešetrovaní týkajúcom sa dovozu určitého ľahkého termopapiera z Kórejskej republiky (4). Komisia kontaktovala dotknutú spoločnosť s cieľom analyzovať tvrdenie spoločnosti Hansol. Dotknutá spoločnosť, ktorá bola jedinou stranou, ktorá v tomto prešetrovaní vyplnila dotazník dovozcu, potvrdila, že naozaj išlo skôr o rozpätie zisku používateľa, spracúvajúceho ťažký termopapier na nadväzujúci výrobok, a nie o rozpätie zisku dovozcu dotknutého výrobku. Tvrdenie spoločnosti Hansol bolo následne prijaté. Keďže neboli predložené žiadne alternatívne údaje v spise, Komisia nahradila dočasne používané rozpätie zisku rozpätím zisku použitým v uvedenom prípade ľahkého termopapiera.

(26)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, odôvodnenia 40 a 41 predbežného nariadenia sa potvrdili.

(27)

Ako je podrobne uvedené v odôvodneniach 22 až 24 vyššie, po tvrdeniach, ktoré Komisia prijala, sa niektoré prvky vývoznej ceny revidovali.

(28)

Konečné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú teda takéto:

(29)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa tohto oddielu, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 47 a 48 predbežného nariadenia.

(30)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa spotreby v Únii, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 49 až 51 predbežného nariadenia.

(31)

Po predbežnom poskytnutí informácií vyvážajúci výrobca predložil niekoľko pripomienok týkajúcich sa predbežných zistení Komisie v súvislosti s analýzou cien dovozov, konkrétnejšie pokiaľ ide o porovnanie cien EÚ a dumpingových cien.

(32)

Po prvé, spoločnosť Hansol spochybnila metodiku, ktorú Komisia použila na zabezpečenie spravodlivého porovnania druhov výrobkov vyvážaných do Únie a druhov výrobkov predávaných výrobným odvetvím Únie. Na tento účel Komisia určila rôzne základné charakteristiky, ktoré boli zainteresovaným stranám oznámené v dotazníkoch uverejnených na webovom sídle GR pre obchod v deň začatia konania. Spomedzi rôznych prvkov Komisia určila za jednu z týchto základných charakteristík „takzvanú“ plošnú hmotnosť výrobku, vyjadrenú v (celých) gramoch na meter štvorcový (ďalej len „gramáž“).

(33)

Na zaistenie spravodlivého porovnania sa potom každému druhu výrobku pridelilo osobitné kontrolné číslo výrobku (ďalej len „PCN“) v závislosti od jeho vlastných špecifických základných charakteristík. S cieľom zabezpečiť reprezentatívnu úroveň zhody medzi vyvážaným ťažkým termopapierom a ťažkým termopapierom predávaným výrobným odvetvím Únie však Komisia upravila pôvodnú štruktúru PCN zoskupením gramáží do rôznych rozsahov. Takéto rozsahy možno rozšíriť, napríklad od 66 do 68 gramov alebo od 73 do 76 gramov.

(34)

Po predbežnom poskytnutí informácií spolupracujúci vyvážajúci výrobca namietal proti tomuto prístupu z troch dôvodov:

(35)

Uvedené tvrdenia boli zamietnuté. V tomto prípade sa jednotkové ceny vypočítavali na hmotnosť (v tonách), a preto metóda výpočtu, ktorú Komisia vybrala, už zohľadňovala vplyv gramáže na ceny a náklady.

(36)

Navyše, článok 2, a najmä 2.6 antidumpingovej dohody WTO, ako aj článok 1 ods. 4 základného nariadenia vyžadujú porovnávanie podobných výrobkov, ale neurčujú na to žiadnu konkrétnu metodiku. V rámci prešetrovaní na ochranu obchodu je zaužívaná prax Komisie, pri ktorej sa na začiatku prešetrovania používajú PCN na identifikáciu rôznych základných charakteristík, Komisia však nimi nie je viazaná a môže sa rozhodnúť zmeniť štruktúru PCN v priebehu prešetrovania v rozsahu, ktorý zabezpečí spravodlivé porovnanie. V tomto konkrétnom prípade Komisia usúdila, že zoskupovanie PCN bolo potrebné na dosiahnutie reprezentatívnej úrovne zhody medzi vyvážaným ťažkým termopapierom a ťažkým termopapierom predávaným výrobným odvetvím Únie, a teda na zabezpečenie spravodlivého porovnania, a že zoskupenie je adekvátne, pretože samotné výrobné odvetvie – v Únii aj Kórei – pracuje s určitými toleranciami, t. j. odchýlkou od štandardnej gramáže o 5 až 10 gramov. Z tohto hľadiska zoskupenia uplatňované Komisiou, ako je vysvetlené v odôvodnení 31, nasledovali konzervatívny prístup.

(37)

Po konečnom poskytnutí informácií požiadala spoločnosť Hansol o objasnenie, či predaje použité na stanovenie rozpätia podhodnotenia ceny a rozpätia predaja pod cieľovú cenu zahŕňali výrobok s povrchovým náterom jedného z výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(38)

Pri výpočte rozpätia podhodnotenia ceny a rozpätia predaja pod cieľovú cenu Komisia porovnala predaj vyvážajúceho výrobcu do Únie s predajom podobného výrobku výrobcami z Únie zaradenými do vzorky, ako bolo oznámené spoločnosti Hansol a navrhovateľovi. Pri tomto výpočte Komisia nerozlišovala medzi tromi výrobcami z Únie zaradenými do vzorky. Pretože sa sortiment výrobkov predávaných týmito tromi výrobcami z Únie zaradenými do vzorky skutočne líši, určité druhy výrobkov predávané spoločnosťou Hansol nebolo možné porovnať so všetkými tromi spoločnosťami zaradenými do vzorky. Z dôvodu zachovania dôvernosti nemôže Komisia ďalej špecifikovať, ktorí výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predávali ktoré druhy výrobkov. Komisia v každom prípade potvrdila, že spojila vývoz druhov výrobkov s povrchovým náterom spoločnosti Hansol s druhmi výrobkov s povrchovým náterom, ktoré predáva výrobné odvetvie Únie.

(39)

Po druhé, vyvážajúci výrobca namietal proti výpočtu Komisie týkajúcemu sa nákladov po dovoze. Komisia vo svojich výpočtoch v náležitých prípadoch upravila hodnoty vývozných transakcií spoločnosti Hansol o náklady po dovoze a clo. 1 % hodnoty CIF sa považovalo za primerané na pokrytie nákladov po dovoze, t. j. nákladov na manipuláciu, prístavné poplatky a poplatky za colné konanie. Spoločnosť Hansol nesúhlasila a tvrdila, že Komisia nevypočítala náklady po dovoze ako 1 % hodnoty CIF spoločnosti Hansol, ale ako 1 % „vývoznej hodnoty CIF na hranici EÚ“ spoločnosti Hansol. Spoločnosť Hansol požadovala, aby Komisia vypočítala náklady po dovoze ako 1 % jej hodnoty CIF.

(40)

Komisia toto tvrdenie zamietla. „Vývozná hodnota CIF na hranici EÚ“ spoločnosti Hansol je založená na vývoznej cene spoločnosti Hansol vrátane úprav vykonaných v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia pre predaj prostredníctvom prepojeného obchodníka. K tejto cene sa musia pripočítať alebo sa na ňu uplatniť náklady po dovoze s cieľom dosiahnuť vývoznú cenu na hranici EÚ, ktorá je porovnateľná s cenou výrobného odvetvia EÚ a cieľovou cenou. Toto porovnanie sa potom vyjadrí ako percentuálny podiel z hodnoty CIF, ktorú spoločnosť Hansol uviedla pri výpočtoch predaja pod cieľovú cenu, pretože akékoľvek budúce antidumpingové clo by sa vzťahovalo aj na takéto skutočné hodnoty CIF na hranici Únie.

(41)

Komisia však namiesto použitia 1 % opätovne preskúmala náklady po dovoze na základe skutočných údajov spoločnosti Hansol. Na základe toho náklady po dovoze dosiahli úroveň okolo [3 – 6] EUR/tona. Keďže táto suma je založená na obmedzenom počte faktúr, Komisia ju porovnala so zisteniami použitými pri antidumpingovom prešetrovaní týkajúcom sa dovozu určitého ľahkého termopapiera z Kórejskej republiky. Keďže obe sumy sú v rovnakom rozmedzí, Komisia považovala použitie údajov spoločnosti Hansol pri tomto prešetrovaní za vhodné.

(42)

Spoločnosť Hansol po konečnom poskytnutí informácií tvrdila, že náklady po dovoze vypočítané Komisiou boli podhodnotené a mali zahŕňať nielen náklady na colné konanie, ale aj náklady na poplatky za manipuláciu, skladovanie a dokumentáciu, ktoré vznikli v prístave vstupu. Poskytla alternatívny výpočet, ktorého výsledkom boli náklady po dovoze v rozmedzí od 10 do 40 EUR/tona.

(43)

Výpočet poskytnutý spoločnosťou Hansol po konečnom poskytnutí informácií zahŕňal aj ďalšie náklady, ktoré Komisia nepoužila, ako napríklad náklady na skladovanie, uskladnenie a administratívu. Tvrdenie spoločnosti Hansol, že tieto dodatočné náklady by mali z dôvodu osobitostí predajného procesu patriť pod náklady po dovoze a nie pod štandardné služby poskytované po dovoze tovaru, nie je v spise podložené dôkazmi a vzhľadom na neskorú fázu prešetrovania ho nemožno overiť. Komisia sa preto rozhodla toto tvrdenie zamietnuť.

(44)

Vyvážajúci výrobca napokon namietol proti tomu, že úprava vykonaná podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia na stanovenie vývoznej ceny sa môže použiť na výpočet cenového podhodnotenia (a úrovne odstránenia ujmy), pričom vychádzal z rozsudku Všeobecného súdu vo veci T-383/17 (6).

(45)

Komisia toto tvrdenie zamietla. Po prvé, tento rozsudok bol napadnutý pred Súdnym dvorom (7). Z tohto dôvodu nie sú zistenia v rozsudku týkajúce sa problému, ktorý je predmetom žaloby podanej spoločnosťou Hansol, konečné.

(46)

Po druhé, pokiaľ ide o cenové podhodnotenie, v základnom nariadení sa nestanovuje žiadna špecifická metodika takéhoto výpočtu. Komisii sa preto pri posúdení tohto faktora ujmy ponecháva široký priestor na vlastné uváženie. Uvedená právomoc je obmedzená potrebou založiť závery na nesporných dôkazoch a vykonať objektívne preskúmanie, ako sa požaduje článkom 3 ods. 2 základného nariadenia.

(47)

Pokiaľ ide o prvky zohľadnené pri výpočte podhodnotenia (najmä vývozných cien), Komisia musí identifikovať prvý bod na trhu Únie, v ktorom sa vyskytuje (alebo môže vyskytovať) hospodárska súťaž s výrobcami z Únie. Týmto bodom je v skutočnosti nákupná cena prvého neprepojeného dovozcu, pretože daná spoločnosť má v zásade na výber, či bude získavať zdroje od výrobného odvetvia Únie alebo od zahraničných zákazníkov. V skutočnosti platí, že až po tom, ako vyvážajúci výrobca zavedie v Únii systém prepojených spoločností, sa tieto spoločnosti rozhodnú, či bude ich zdrojový tovar pochádzať zo zahraničia. Bodom porovnania by teda mal byť bod ihneď po tom, ako tovar prekročí hranice Únie, a nie neskôr v distribučnom reťazci, napr. pri predaji tovaru konečnému používateľovi. Týmto prístupom sa zabezpečuje aj jednotnosť v prípadoch, keď vyvážajúci výrobca predáva tovar priamo neprepojenému zákazníkovi (či už dovozcovi alebo konečnému používateľovi), pretože podľa tohto scenára sa ceny ďalšieho predaja vo svojej podstate nepoužijú. Iný prístup bude viesť k diskriminácii medzi vyvážajúcimi výrobcami výlučne na základe predajného kanála, ktorý využívajú.

(48)

V tomto prípade sa dovozná cena niektorých predajov na vývoz nemôže považovať za menovitú hodnotu, pretože vyvážajúci výrobca a dovozca sú prepojení. Na stanovenie spoľahlivých dovozných cien na základe nezávislého vzťahu je preto potrebné, aby sa takéto ceny vytvorili pomocou cien ďalšieho predaja prepojeného dovozcu prvému nezávislému zákazníkovi. Pri uskutočňovaní tejto rekonštrukcie sú relevantné a primerane sa uplatňujú pravidlá vytvárania vývozných cien z článku 2 ods. 9 základného antidumpingového nariadenia, ktoré sú rovnako relevantné aj pri stanovení vývozných cien na účely dumpingu. Analogickým uplatňovaním článku 2 ods. 9 základného antidumpingového nariadenia sa umožňuje dospieť k cene, ktorá je plne porovnateľná s cenou používanou pri skúmaní predaja neprepojeným zákazníkom a takisto porovnateľná s predajnou cenou výrobného odvetvia Únie.

(49)

S cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie a dospieť k spoľahlivej cene je preto odôvodnené odpočítanie PVA nákladov a zisku od ceny ďalšieho predaja prepojeného dovozcu neprepojeným zákazníkom.

(50)

Komisia takisto konštatovala, že v tomto konkrétnom prípade väčšina predaja na strane výrobného odvetvia Únie, ako aj na strane vyvážajúcich výrobcov prebieha priamo (t. j. bez obchodníkov alebo dovozcov). Tento priamy predaj predstavoval viac ako 96 % predaja výrobcov z Únie zaradených do vzorky a takmer 70 % predaja vyvážajúceho výrobcu.

(51)

Zatiaľ čo si Komisia stojí za vyššie uvedeným odôvodnením, v záujme úplnosti zvážila alternatívne metodiky na výpočet rozpätia podhodnotenia ceny.

(52)

Po prvé, Komisia zvážila potrebu vypočítať rozpätie podhodnotenia ceny so zreteľom na typ koncového zákazníka s cieľom zohľadniť akýkoľvek rozdiel v úrovni obchodu medzi výrobným odvetvím Únie a kórejskými predajnými transakciami. V tejto súvislosti sa však zistilo, že výrobcovia z Únie zaradení do vzorky aj Hansol predávali takmer výlučne spracovateľom (obaja približne 98 % ich predaja). Dospelo sa preto k záveru, že predaj sa vo všeobecnosti uskutočňoval na rovnakej úrovni obchodu a v tomto ohľade nebolo potrebné vykonať žiadne ďalšie výpočty cenového podhodnotenia.

(53)

Po druhé, Komisia zvážila možnosť vypočítať rozpätie podhodnotenia ceny len na základe priameho predaja výrobného odvetvia Únie. Ako je uvedené vyššie, takmer 97 % predaja výrobcov z Únie zaradených do vzorky smerovalo k neprepojeným zákazníkom. Preto aj odpočítanie PVA nákladov a zisku za obmedzený počet transakcií predaných prostredníctvom prepojenej spoločnosti by sotva zmenilo úroveň cenového podhodnotenia.

(54)

Na záver, bez ohľadu na to, ako sa vypočítajú rozpätia podhodnotenia ceny, vývozy spoločnosti Hansol do Únie by podhodnotili predajné ceny Únie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(55)

Nakoniec by sa malo takisto zdôrazniť, že okrem zavedeného cenového podhodnotenia, ktoré by po revíziách vysvetlených v odôvodneniach 35, 37 a 23 (8) dosiahlo 5,1 %, prešetrovanie ukázalo, že v každom prípade by vplyv dumpingového dovozu spôsobil počas obdobia prešetrovania aj stlačenie cien na trhu Únie v zmysle článku 3 ods. 3 základného nariadenia. Ceny výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 14 %, zatiaľ čo za podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže by sa očakávalo ich zvýšenie v pomere porovnateľnom so zvýšením výrobných nákladov, ktoré vzrástli o 23 %. Ako je uvedené v odôvodneniach 76 a 82 predbežného nariadenia a na rozdiel od roku 2016, keď dumpingový dovoz nevyvíjal takýto tlak, výrobné odvetvie Únie nebolo schopné zvýšiť ceny v súlade s výrobnými nákladmi v dôsledku cenového tlaku vyvíjaného rastúcim objemom dumpingového dovozu z Kórey na trh Únie (+ 83 % počas posudzovaného obdobia). Táto situácia mala vážny vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Únie, ktorá sa počas posudzovaného obdobia znížila o takmer 70 % a počas OP skončila na veľmi nízkych úrovniach.

(56)

Bez ohľadu na zistenia týkajúce sa cenového podhodnotenia v tomto prípade dumpingový dovoz viedol k výraznému stlačeniu cien, pretože bránil zvyšovaniu cien, pričom výrobné náklady vzrástli počas obdobia prešetrovania o 9 percentuálnych bodov viac ako predajné ceny Únie.

(57)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Hansol zopakovala svoje tvrdenie, ale neposkytla žiadne ďalšie argumenty, že rozpätia podhodnotenia ceny a predaja pod cieľovú cenu pre predaj uskutočnený prostredníctvom prepojeného dovozcu mala Komisia vypočítať na základe váženej priemernej predajnej ceny, ktorú prepojený dovozca účtoval prvým nezávislým zákazníkom na trhu Únie. Spoločnosť Hansol tvrdila, že Komisia týmto úmyselne nezohľadnila závery Všeobecného súdu vo veci Jindal Saw (9) a Kazchrome (10), čo viedlo k porušeniu zásad právneho štátu a zásady právnej istoty.

(58)

Toto tvrdenie sa zamieta z dôvodov vysvetlených v odôvodneniach 45 až 49.

(59)

Spoločnosť Hansol ďalej tvrdila, že keďže stanovenie rozpätia podhodnotenia ceny je podľa jej názoru nesprávne, rovnako nesprávne je aj zistenie Komisie týkajúce sa stlačenia cien, a teda analýza celej ujmy a príčinnej súvislosti. Takisto tvrdila, že chyba v stanovení cenového podhodnotenia a stlačenia cien vedie k stanoveniu antidumpingového cla, ktoré je vyššie ako clo dostatočné na odstránenie ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom podľa článku 9 ods. 4 základného nariadenia.

(60)

Toto tvrdenie sa zamieta. Cenové podhodnotenie bolo vypočítané správne, ako je vysvetlené v odôvodneniach 45 až 49. Ako sa uvádza v odôvodneniach 55 a 56, aj stlačenie cien bolo riadne stanovené na základe údajov v tabuľkách 2, 3, 7 a 10 predbežného nariadenia. V každom prípade, ako je jasne vysvetlené v odôvodnení 54 v predchádzajúcom texte, Komisia konštatovala existenciu výrazného cenového podhodnotenia bez ohľadu na metódu použitú na výpočet týchto vplyvov na cenu. Komisia ďalej pripomenula, že cenové podhodnotenie je iba jedným z mnohých faktorov ujmy, ktoré analyzovala, pričom závery o stlačení cien, ujme a príčinnej súvislosti zohľadňujú tento faktor a všetky ďalšie relevantné faktory. Pokiaľ ide o stanovenie konečného antidumpingového cla podľa samostatných pravidiel v článku 7 ods. 2 základného nariadenia, Komisia pripomenula, že stanovenie cenového podhodnotenia ani stlačenia cien naň nemá žiadny vplyv. V tomto prípade je úroveň odstránenia ujmy založená na predaji pod cieľovú cenu (na základe cieľovej ceny zostavenej v súlade s článkom 7 ods. 2c a článkom 7 ods. 2d základného nariadenia) a nie na úrovni cenového podhodnotenia alebo stlačenia cien.

(61)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa dovozu z dotknutej krajiny, Komisia potvrdila závery uvedené v odôvodneniach 52 až 59 predbežného nariadenia.

(62)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 60 až 64 predbežného nariadenia.

(63)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa makroekonomických ukazovateľov, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 65 až 73 predbežného nariadenia.

(64)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa mikroekonomických ukazovateľov, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 74 až 86 predbežného nariadenia.

(65)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa záveru o ujme, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 87 až 90 predbežného nariadenia.

(66)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa príčinnej súvislosti medzi dumpingovými dovozmi z dotknutej krajiny a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 91 až 120 predbežného nariadenia.

(67)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, pokiaľ ide o záujem výrobného odvetvia Únie, závery uvedené v odôvodneniach 123 až 126 predbežného nariadenia boli potvrdené.

(68)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, pokiaľ ide o záujem neprepojených dovozcov a používateľov, závery uvedené v odôvodneniach 127 až 134 predbežného nariadenia boli potvrdené.

(69)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa záujmu ostatných zainteresovaných strán, závery uvedené v odôvodneniach 135 až 138 predbežného nariadenia boli potvrdené.

(70)

Na základe uvedeného a keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, závery uvedené v odôvodnení 139 predbežného nariadenia boli potvrdené.

(71)

Tvrdenia vyvážajúceho výrobcu týkajúce sa nákladov po dovoze, porovnateľnosti cien a úprav podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia pri výpočtoch cenového podhodnotenia sa vzťahujú aj na výpočet úrovne odstránenia ujmy, Komisia ich však v odôvodneniach 31 až 60 vyššie zamietla.

(72)

Po predbežnom poskytnutí informácií vyvážajúci výrobca predložil pripomienky k cieľovému zisku predbežne použitému na výpočet úrovne odstránenia ujmy. Ako sa uvádza v odôvodnení 144 predbežného nariadenia, Komisia použila zisk dosiahnutý výrobným odvetvím Únie v roku 2016, ktorý bol na úrovni 8 až 11 %, z dôvodu, že tento zisk bol dosiahnutý pred prudkým nárastom kórejského dovozu. Spoločnosť Hansol nesúhlasila s tým, že ziskové rozpätie 8 až 11 % obratu by sa mohlo považovať za úroveň ziskovosti, ktorú možno očakávať za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Spoločnosť Hansol tvrdila, že dovoz z Kórey sa začal zvyšovať až od roku 2018. V roku 2017 bol objem predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu najvyšší, zatiaľ čo dovoz z Kórey a iných krajín bol počas dotknutého obdobia najnižší. Kórejský dovoz bol v roku 2017 o 31 % nižší než v roku 2016. V dôsledku toho spoločnosť Hansol tvrdila, že úroveň zisku použitá na výpočet cieľovej ceny by nemala byť vyššia ako úroveň zisku dosiahnutá výrobným odvetvím Únie v roku 2017, konkrétne na úrovni 5 až 8 %.

(73)

Komisia zamietla toto tvrdenie. Zisk dosiahnutý výrobným odvetvím Únie v roku 2017 už bol ovplyvnený kórejským dovozom. Ako sa uvádza v tabuľke 3 predbežného nariadenia, kórejské vývozné ceny sa naozaj od roku 2016 do roku 2017 prepadli o 5 %, zatiaľ čo výrobné náklady, ktoré vznikli výrobnému odvetviu Únie, sa od roku 2016 do roku 2017 zvýšili o 5 %, pričom jeho ceny vzrástli iba o 1 %, ako je uvedené v tabuľke 7 predbežného nariadenia. V dôsledku tlaku nižších kórejských cien nebolo výrobné odvetvie Únie už v roku 2017 schopné úplne premietnuť zvýšenia nákladov do cien, čo malo následný vplyv na jeho ziskovosť. Komisia sa preto domnievala, že založenie cieľového zisku na úrovni zisku z roku 2017 by nezohľadnilo úroveň ziskovosti, ktorú možno očakávať za bežných podmienok hospodárskej súťaže.

(74)

Navrhovateľ tvrdil, že Komisia mala vykonať úpravy ušlých investícií podľa článku 7 ods. 2c základného nariadenia pre dvoch výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(75)

Ako sa uvádza v odôvodnení 145 predbežného nariadenia, Komisia zamietla tieto tvrdenia ako nedostatočne opodstatnené. Komisia po predbežnom poskytnutí informácií tvrdenia preskúmala a potvrdila svoj predbežný záver. V poskytnutých informáciách sa uvádzali niektoré investičné projekty a výrobcovia z Únie poskytli aj niektoré ponuky na kúpu. Výrobcovia z Únie však nevysvetlili, čo sa nakoniec stalo s týmito projektmi, ponuky na kúpu sa nedali prepojiť s investičnými projektmi a údaje uvedené vo vyplnenom dotazníku sa nezhodovali s predloženými dokumentmi. Na tomto základe Komisia nemohla zistiť, či boli tieto investície skutočne plánované.

(76)

Navrhovateľ po konečnom poskytnutí informácií tvrdil, že dôkazné bremeno požadované Komisiou dokazujúce, že ušlé investície boli spôsobené zhoršením finančnej situácie výrobného odvetvia Únie v dôsledku nespravodlivého dovozu, je príliš veľké. Ďalej dodal, že dotknuté spoločnosti jasne vysvetlili dôvody, prečo sa investičné projekty nerealizovali, a že dokumentácia sa zhodovala s vyplnenými dotazníkmi dotknutých spoločností, a poskytol ďalšie vysvetlenie výpočtov vykonaných týmito dvoma spoločnosťami.

(77)

Vďaka vysvetleniu navrhovateľa sa Komisii podarilo zosúladiť údaje uvedené vo vyplnených dotazníkoch s poskytnutou dokumentáciou. Keďže tieto údaje boli podložené iba podrobnejšími dôkazmi, ktoré preukazovali, že tieto investície boli skutočne plánované a počas obdobia prešetrovania o ne jedna z dvoch spoločností prišla, Komisia sa rozhodla prijať tvrdenie o tejto spoločnosti a zodpovedajúcim spôsobom zvýšila cieľový zisk.

(78)

Vyvážajúci výrobca takisto namietal proti tomu, že Komisia pripočítala budúce environmentálne náklady k cieľovej cene výrobného odvetvia Únie v súlade s článkom 7 ods. 2d základného nariadenia, pričom tvrdil, že Kórea má rovnako ako Únia svoj vlastný systém obchodovania s emisiami, a to od roku 2015. Keďže Hansol, podobne ako výrobcovia z Únie, bude musieť v budúcnosti nakupovať emisné kvóty a očakáva sa, že cena takýchto kvót sa zvýši, na vývozné ceny spoločnosti Hansol budú mať vplyv mechanizmy systému obchodovania s emisiami v rovnakom rozsahu ako ceny výrobcov z Únie. Komisia teda tým, že zvýšila cieľovú cenu výrobcov z Únie o sumu budúcich nákladov vyplývajúcich zo systému obchodovania s emisiami a súčasne nepripočítala podobnú sumu k vývoznej cene spoločnosti Hansol, aby odzrkadlila budúce náklady tejto spoločnosti na dodržiavanie kórejského systému obchodovania s emisiami, neporovnala ceny, ktoré sú porovnateľné.

(79)

Komisia zamietla toto tvrdenie. Skutočnosť, že Kórea používa svoj vlastný systém obchodovania s emisiami, nie je relevantná pri uplatňovaní článku 7 ods. 2d základného nariadenia, podľa ktorého sa pri stanovovaní cieľovej ceny výrobného odvetvia Únie musia zohľadniť okrem iného aj budúce environmentálne náklady.

(80)

Úpravy vysvetlené v odôvodneniach 23 až 25, 41 a 76 až 77 viedli k zníženiu úrovne odstránenia ujmy na 16,9 %.

(81)

Ako je ustanovené v článku 9 ods. 4 treťom pododseku základného nariadenia a vzhľadom na to, že Komisia neregistrovala dovoz počas obdobia predbežného poskytovania informácií, Komisia analyzovala vývoj objemu dovozu s cieľom zistiť, či v období predbežného poskytovania informácií opísanom v odôvodnení 4 došlo k ďalšiemu podstatnému zvýšeniu dovozu, ktorý je predmetom prešetrovania, aby pri stanovení rozpätia ujmy mohla zohľadniť dodatočnú ujmu vyplývajúcu z takéhoto zvýšenia.

(82)

Na základe údajov z databázy Surveillance 2 bol objem dovozu z Kórey počas trojtýždňového obdobia predbežného poskytovania informácií o 71 % vyšší než priemerný objem dovozu v období prešetrovania na trojtýždňovej báze. Na základe toho Komisia dospela k záveru, že počas obdobia predbežného poskytovania informácií došlo k značnému nárastu dovozu, ktorý bol predmetom prešetrovania.

(83)

S cieľom zohľadniť dodatočnú ujmu spôsobenú zvýšením dovozu sa Komisia rozhodla upraviť úroveň odstránenia ujmy na základe nárastu objemu dovozu, ktorý sa považuje za príslušný váhový koeficient podľa ustanovení článku 9 ods. 4 Preto vypočítala násobiaci koeficient tak, že súčet objemu dovozov počas troch týždňov obdobia predbežného poskytovania informácií vo výške [2 000 – 2 200] ton a 52 týždňov OP vydelila objemom dovozu v OP extrapolovanom na 55 týždňov. Výsledná hodnota 1,04 odzrkadľuje dodatočnú ujmu spôsobenú ďalším zvýšením dovozu. Rozpätie ujmy 16,9 % sa teda vynásobilo týmto koeficientom. Konečná úroveň odstránenia ujmy je preto pre Hansol a všetky ostatné spoločnosti 17,6 %.

(84)

Spoločnosť Hansol po konečnom poskytnutí informácií tvrdila, že Komisia neposkytla žiadne dôkazy, na ktorých založila toto zvýšenie dovozu, ani dôkazy o tom, že spoločnosť Hansol tento dovoz vyrobila v Kórei a predala nezávislým zákazníkom v Únii počas trojtýždňového obdobia predbežného poskytovania informácií, čo naznačuje, že časť tohto dovozu mohol predať ktorýkoľvek z ďalších výrobcov ťažkého termopapiera v Kórei.

(85)

Toto tvrdenie sa zamieta. Podľa článku 9 ods. 4 tretieho pododseku základného nariadenia sa vyžaduje, aby Komisia analyzovala všetky relevantné informácie, ktoré má pri prijímaní konečných opatrení k dispozícii, s cieľom určiť, či počas obdobia predbežného poskytovania informácií prišlo k ďalšiemu podstatnému zvýšeniu dovozu, ktorý je predmetom prešetrovania. Komisia skutočne analyzovala všetky relevantné informácie, ktoré mala k dispozícii, konkrétne objem dovozu dotknutého výrobku z Kórey počas obdobia prešetrovania, ako je stanovený v odôvodneniach 52 a 53 predbežného nariadenia a potvrdený v konečnej fáze, ako aj štatistické údaje z databázy Surveillance 2 s cieľom určiť všetky dovozy dotknutého výrobku z Kórey počas obdobia predbežného poskytovania informácií, o čom boli spoločnosti Hansol poskytnuté ďalšie podrobnosti. Analýza sa uskutočnila na celoštátnej úrovni a na tejto úrovni sa uplatnila aj dodatočná ujma vyplývajúca zo zvýšeného dovozu podľa článku 9 ods. 4, pretože všetok dovoz z Kórey je predmetom prešetrovania.

(86)

Spoločnosť Hansol ďalej tvrdila, že zvýšenie objemu dovozu ťažkého termopapiera z Kórey do Únie je priamym dôsledkom zvýšeného dopytu po ťažkom termopapieri z dôvodu pandémie COVID-19, pretože sa zvýšila spotreba štítkov. Hospodársky šok spôsobený touto pandémiou predstavuje zásadnú a výnimočnú zmenu okolností, ktoré drasticky ovplyvnili fungovanie trhu so štítkami v Únii a na celom svete, a preto uplatnenie článku 9 ods. 4 tretieho pododseku základného nariadenia nie je odôvodnené.

(87)

Toto tvrdenie sa zamieta. Podľa článku 9 ods. 4 tretieho pododseku sa vyžaduje, aby Komisia zohľadnila dodatočnú ujmu spôsobenú ďalším podstatným zvýšením dovozu, ktorý je predmetom prešetrovania, ak počas obdobia predbežného poskytovania informácií nedošlo k žiadnej registrácii, a to bez uvedenia príčiny takéhoto zvýšenia. Keďže zvýšenie dovozu z Kórey počas tohto obdobia bolo objektívne veľmi významné, podľa tohto ustanovenia Komisia zodpovedajúcim spôsobom upravila rozpätia ujmy, pretože text článku znie „zohľadní“. To v tomto prípade Komisia aj urobila. Komisia poznamenala, že proti metóde použitej na zohľadnenie dodatočnej ujmy spôsobenej zvýšením dovozu nebola vznesená nijaká námietka.

(88)

Podľa článku 9 ods. 4 tretieho pododseku základného nariadenia sa takéto zvýšenie rozpätia ujmy uplatňuje iba na obdobie nie dlhšie, ako je uvedené v článku 11 ods. 2

(89)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinnú súvislosť a záujem Únie, by sa mali uložiť konečné antidumpingové opatrenia, aby sa predišlo tomu, že dumpingový dovoz dotknutého výrobku spôsobí výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu.

(90)

Na dovoz určitého ťažkého termopapiera s pôvodom v Kórejskej republike by sa mali uložiť konečné antidumpingové opatrenia v súlade s pravidlom nižšieho cla podľa článku 7 ods. 2 a článku 9 ods. 4 druhého pododseku základného nariadenia.

(91)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa reziduálneho antidumpingového cla uplatniteľného na iné spoločnosti ako Hansol, potvrdilo sa odôvodnenie 153 predbežného nariadenia.

(92)

Na základe uvedených skutočností sú sadzby konečného antidumpingového cla, vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(93)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odrážali preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto colné sadzby sa uplatňujú výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v Kórei, ktorý vyrábajú uvedené právnické osoby. Na dovoz dotknutého výrobku vyrábaného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s danými osobitne uvedenými spoločnosťami by sa mala vzťahovať colná sadzba uplatňovaná na „všetky ostatné spoločnosti“.

(94)

Spoločnosť môže požiadať o uplatňovanie svojej individuálnej antidumpingovej colnej sadzby, ak následne zmení názov svojho subjektu. Žiadosť sa musí zaslať Komisii (11). Žiadosť musí obsahovať všetky príslušné informácie na preukázanie toho, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, oznámenie o zmene názvu sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

(95)

S cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie antidumpingových ciel by sa antidumpingové clo pre všetky ostatné spoločnosti nemalo vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale aj na výrobcov, ktorí počas obdobia prešetrovania nevyvážali ťažký termopapier do Únie.

(96)

Vzhľadom na zistené dumpingové rozpätia a so zreteľom na úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie by sa sumy zabezpečené prostredníctvom predbežného antidumpingového cla, ktoré bolo uložené predbežným nariadením, mali vybrať s konečnou platnosťou.

(97)

Konečné colné sadzby sú nižšie ako predbežné colné sadzby. Sumy zabezpečené nad rámec sadzby konečného antidumpingového cla z tohto vývozu by sa teda mali uvoľniť.

(98)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (12), ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(99)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,