(1)

Komisia 17. decembra 2019 prijala ročnú stratégiu udržateľného rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2020. Náležite pri tom zohľadnila Európsky pilier sociálnych práv, ktorý vyhlásili Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017. Komisia 17. decembra 2019 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Bulharsko určila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(2)

Správa o Bulharsku na rok 2020 bola uverejnená 26. februára 2020. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Bulharsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 9. júla 2019 (3) (ďalej len „odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2019“), následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch, ako aj pokrok Bulharska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Zahŕňala aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, ktorého výsledky boli takisto uverejnené 26. februára 2020. Na základe svojej analýzy Komisia dospela k záveru, že v Bulharsku už neexistujú makroekonomické nerovnováhy. V predchádzajúcich rokoch sa zraniteľné miesta vo finančnom sektore spojili s vysokou zadlženosťou a nesplácanými úvermi (NPL) v podnikovom sektore. Vďaka konzistentným politickým opatreniam a priaznivému makroekonomickému prostrediu sa ďalej znížili riziká a zraniteľné miesta a z preskúmania vyplynulo, že v Bulharsku už neexistujú nerovnováhy.

(3)

Svetová zdravotnícka organizácia 11. marca 2020 oficiálne vyhlásila vypuknutie nákazy COVID-19 za globálnu pandémiu. Pre občanov, spoločnosti a ekonomiky to predstavuje závažný stav ohrozenia verejného zdravia. Vyvíja výrazný tlak na vnútroštátne systémy zdravotnej starostlivosti, narúša globálne dodávateľské reťazce, spôsobuje volatilitu na finančných trhoch, vyvoláva otrasy v oblasti spotrebiteľského dopytu a negatívne vplýva na rôzne odvetvia hospodárstva. Ohrozuje pracovné miesta a príjmy ľudí, ako aj podnikanie spoločností. Spôsobila zásadný hospodársky otras, ktorý má v Únii už teraz závažné dôsledky. Komisia 13. marca 2020 prijala oznámenie, v ktorom vyzvala na koordinovanú ekonomickú reakciu na krízu, pričom táto reakcia by mala zahŕňať všetkých aktérov na vnútroštátnej úrovni i na úrovni Únie.

(4)

Viacero členských štátov vyhlásilo núdzový stav alebo zaviedlo núdzové opatrenia. Všetky núdzové opatrenia by mali byť striktne primerané, časovo obmedzené a v súlade s európskymi a medzinárodnými normami. Mali by podliehať demokratickému dohľadu a nezávislému súdnemu preskúmaniu.

(5)

Komisia 20. marca 2020 prijala oznámenie o aktivácii všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu. Všeobecnou únikovou doložkou podľa článku 5 ods. 1, článku 6 ods. 3, článku 9 ods. 1 a článku 10 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97 a článku 3 ods. 5 a článku 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 (4) sa uľahčuje koordinácia rozpočtových politík v obdobiach prudkého hospodárskeho poklesu. Komisia vo svojom oznámení z 20. marca 2020 vyjadrila názor, že vzhľadom na očakávaný prudký hospodársky pokles v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 boli podmienky na aktiváciu všeobecnej únikovej doložky splnené a požiadala Radu, aby tento záver schválila. Ministri financií členských štátov 23. marca 2020 vyjadrili súhlas s názorom Komisie. Zhodli sa na tom, že prudký hospodársky pokles si vyžaduje rozhodnú, ambicióznu a koordinovanú reakciu. Aktivácia všeobecnej únikovej doložky umožňuje dočasný odklon od postupu úprav smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa za predpokladu, že to neohrozí fiškálnu udržateľnosť zo strednodobého hľadiska. Čo sa týka nápravnej časti paktu, Rada môže na základe odporúčania Komisie tiež rozhodnúť, že prijme revidovanú fiškálnu trajektóriu. Všeobecnou únikovou doložkou sa nepozastavujú postupy Paktu stability a rastu. Členským štátom to umožňuje odchýliť sa od rozpočtových požiadaviek, ktoré by sa za bežných okolností uplatňovali, zatiaľ čo Komisii a Rade to umožňuje uskutočniť potrebné opatrenia koordinácie politík v rámci paktu.

(6)

V záujme obmedzenia a kontroly šírenia pandémie ochorenia COVID-19, posilnenia odolnosti vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti, zmiernenia sociálno-ekonomických dôsledkov pandémie prostredníctvom podporných opatrení pre podniky a domácnosti, ako aj v záujme zabezpečenia primeraných zdravotných a bezpečnostných podmienok na pracovisku s cieľom obnoviť hospodársku činnosť treba ďalej konať. Únia by mala v plnej miere využiť rozličné nástroje, ktoré má k dispozícii, aby podporila úsilie členských štátov v týchto oblastiach. Členské štáty a Únia by zároveň mali spolupracovať na príprave opatrení, ktoré sú potrebné na návrat k normálnemu fungovaniu našich spoločností a hospodárstiev a k udržateľnému rastu, pričom tieto opatrenia by mali okrem iného zahŕňať zelenú a digitálnu transformáciu a mali by vychádzať z ponaučení z tejto krízy.

(7)

Kríza spôsobená ochorením COVID-19 preukázala flexibilitu vnútorného trhu pri prispôsobovaní sa mimoriadnym situáciám. Na to, aby bolo možné zabezpečiť rýchly a hladký prechod do fázy oživenia a zaistiť voľný pohyb tovaru, služieb a pracovníkov, by sa mimoriadne opatrenia, ktoré bránia normálnemu fungovaniu vnútorného trhu, mali odstrániť hneď, ako prestanú byť nevyhnutné. Súčasná kríza poukázala na to, aká potrebná je pripravenosť na krízu v sektore zdravotníctva. Medzi kľúčové prvky na vypracovanie širších plánov pripravenosti na krízu patria zlepšené stratégie nákupov, diverzifikované dodávateľské reťazce a strategické rezervy základných potrieb.

(8)

Zákonodarca Únie už zmenil príslušné legislatívne rámce prostredníctvom nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/460 (5) a (EÚ) 2020/558 (6), aby umožnil členským štátom mobilizovať všetky nevyužité zdroje z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) na riešenie mimoriadnych dopadov pandémie ochorenia COVID-19. Uvedenými zmenami sa zabezpečí dodatočná flexibilita i zjednodušené a racionalizované postupy. V snahe zmierniť tlaky v oblasti peňažných tokov môžu členské štáty v účtovnom roku 2020 – 2021 zároveň využiť 100 % mieru spolufinancovania z rozpočtu Únie. Bulharsku sa odporúča, aby tieto možnosti v plnej miere využilo na pomoc najviac zasiahnutým jednotlivcom a odvetviam.

(9)

Sociálno-ekonomické dôsledky pandémie ochorenia COVID-19 sa v dôsledku rôznych modelov špecializácie pravdepodobne prejavia v jednotlivých regiónoch Bulharska nerovnomerne a zasiahnu najmä regióny, pri ktorých dochádza k výraznému osobnému kontaktu medzi podnikmi a zákazníkmi. S tým súvisí riziko, že v Bulharsku dôjde k prehlbovaniu regionálnych rozdielov a zhoršovaniu už teraz pozorovaného trendu prehlbovania rozdielov medzi hlavným mestom a zvyškom krajiny a medzi mestskými a vidieckymi oblasťami. V kombinácii s rizikom dočasného prerušenia procesu konvergencie medzi jednotlivými členskými štátmi si súčasná situácia vyžaduje cielenú reakciu v oblasti príslušnej politiky.

(10)

Bulharsko 30. apríla 2020 predložilo svoj národný program reforiem na rok 2020 a svoj konvergenčný program na rok 2020. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne.

(11)

Na Bulharsko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu.

(12)

Vláda vo svojom konvergenčnom programe na rok 2020 plánuje zhoršenie celkového salda z prebytku vo výške 2,1 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2019 na deficit vo výške 3,1 % HDP v roku 2020. Po tom, ako pomer verejného dlhu k HDP klesol v roku 2019 na úroveň 20,4 % HDP, sa podľa konvergenčného programu na rok 2020 očakáva, že sa v roku 2020 zvýši na úroveň 28,5 %. Makroekonomický a fiškálny výhľad je ovplyvnený vysokou neistotou spôsobenou pandémiou ochorenia COVID-19.

(13)

V reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19 a v rámci koordinovaného prístupu Únie prijalo Bulharsko včasné rozpočtové opatrenia na zvýšenie kapacity svojho systému zdravotnej starostlivosti, zamedzenie šíreniu pandémie a poskytnutie pomoci tým osobám a odvetviam, ktoré boli obzvlášť postihnuté. Podľa konvergenčného programu na rok 2020 dosiahnu tieto rozpočtové opatrenia úroveň 1,3 % HDP. Opatrenia zahŕňajú vyššie výdavky na služby zdravotnej starostlivosti a bezpečnostné služby a program podpory zamestnanosti pre problémové odvetvia. Bulharsko okrem toho oznámilo opatrenia, ktoré síce nemajú priamy vplyv na rozpočet, ale prispejú k zabezpečeniu podpory likvidity pre podniky, pričom sa v konvergenčnom programe na rok 2020 odhadujú na 0,6 % HDP. Uvedené opatrenia zahŕňajú záruky štátnej Bulharskej rozvojovej banky a odklad platieb dane z príjmov právnických osôb. Celkovo sú opatrenia, ktoré Bulharsko prijalo, v súlade s usmerneniami stanovenými v oznámení Komisie z 13. marca 2020. Úplné vykonávanie núdzových opatrení a podporných fiškálnych opatrení, po ktorom bude nasledovať preorientovanie fiškálnych politík na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií, keď to hospodárske podmienky umožnia, prispeje v strednodobom horizonte k zachovaniu fiškálnej udržateľnosti.

(14)

Na základe prognózy Komisie z jari 2020 sa odhaduje, že pri nezmenených politikách bude deficit verejných financií Bulharska v roku 2020 na úrovni 2,8 % HDP a v roku 2021 na úrovni 1,8 % HDP. Predpokladá sa, že miera zadlženosti verejnej správy zostane v rokoch 2020 a 2021 pod úrovňou 60 % HDP.

(15)

Komisia vydala 20. mája 2020 správu vypracovanú v súlade s článkom 126 ods. 3 zmluvy, pretože Bulharsko plánuje v roku 2020 nedodržať prahovú hodnotu deficitu na úrovni 3 % HDP. Po posúdení všetkých závažných faktorov sa v správe dospelo k záveru, že kritérium deficitu vymedzené v zmluve a v nariadení (ES) č. 1467/97 je splnené.

(16)

Bulharsko vyhlásilo 13. marca 2020 výnimočný stav na obdobie od 13. marca 2020 do 13. apríla 2020; tento bol následne predĺžený do 13. mája 2020 a potom nahradený mimoriadnou epidemiologickou situáciou do 14. júna 2020. Bulharský parlament 6. apríla 2020 prijal návrh na zmenu štátneho rozpočtu na rok 2020, ktorý predložila vláda. V novom rozpočte sa predpokladá deficit v štátnom rozpočte vo výške 3,5 miliardy BGN (2,9 % HDP) v dôsledku zvýšených výdavkov na opatrenia súvisiace s krízou a v dôsledku očakávaného zníženia príjmov o 2,4 miliardy BGN. Predpokladá sa, že strop nového dlhu, ktorý môže vydať vláda, sa zvýši päťnásobne z 2,2 miliardy BGN na 10 miliárd BGN. Bulharsko v rámci viacerých operačných programov financovaných z EŠIF na roky 2014 – 2020 mobilizovalo finančný balík v celkovej výške viac ako 870 miliónov BGN na podporu systému zdravotnej starostlivosti a na riešenie sociálno-ekonomických dôsledkov pandémie.

(17)

V reakcii na spôsobenú ochorením COVID-19 zaviedlo Bulharsko opatrenie na podporu zamestnanosti, ktorým sa štát zaväzuje, že bude až počas 3 mesiacov platiť pracovníkom 60 % príjmu a príslušného príspevku na sociálne zabezpečenie za predpokladu, že zamestnávateľ doplatí zvyšný rozdiel a zaviaže sa k tomu, že udrží pracovníkov v zamestnaní. Zamestnávateľ je tiež povinný zachovať pracovné miesto i naďalej, a to na obdobie, ktoré je prinajmenšom rovnaké ako obdobie, na ktoré sa vzťahuje dotácia. Medzi oprávnené spoločnosti patria spoločnosti v odvetviach, ktoré sú priamo postihnuté obmedzeniami uloženými z dôvodu núdzového stavu. Oprávnené sú aj spoločnosti z iných odvetví, ktoré sú schopné preukázať 20 % pokles príjmu v konkrétnom časovom období v marci 2020 v porovnaní s marcom 2019, ako sa stanovuje v dekréte č. 55 z 30. marca 2020.

(18)

V záujme podpory likvidity v hospodárstve sa kapitál Bulharskej rozvojovej banky navýšil o 700 miliónov BGN. Na záruky za portfóliá pre banky s cieľom poskytnúť podnikom pružnejšie podmienky podnikateľských úverov bolo vyčlenených 500 miliónov BGN, zatiaľ čo 200 miliónov BGN bolo vyčlenených na záruky za bezúročné úvery až do výšky 4 500 BGN pre osoby, ktorým ich podniky poskytli neplatené voľno, alebo pre samostatne zárobkovo činné osoby. Bulharská rozvojová banka takisto uplatní systém záruky vo výške 100 miliónov EUR na úvery pre malé a stredné podniky (MSP) financované z operačného programu „Inovácia a konkurencieschopnosť“ v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Správca fondu Finančné nástroje v Bulharsku opätovne preskúmal svoje portfólio a prispôsobuje svoje nástroje na podporu podnikania súčasnej hospodárskej realite. Bulharská národná banka zaviedla balík opatrení vo výške 9,3 miliardy BGN, ktorého cieľom je zachovať odolnosť bankového systému a zvýšiť jeho flexibilitu v záujme zníženia negatívnych účinkov obmedzení na občanov a podniky.

(19)

Hospodárstvo Bulharska bolo krízou spôsobenou ochorením COVID-19 výrazne zasiahnuté, čo ovplyvnilo odvetvie služieb aj spracovateľský priemysel. Negatívny vplyv sa zhoršil v dôsledku poklesu dopytu a ponuky a narušení v globálnych hodnotových reťazcoch. Opatrenia, ktoré prijala vláda na zvládnutie núdze, môžu pomôcť zmierniť dôsledky krízy, ale pre zachovanie zamestnanosti a zlepšenie likvidity spoločností, najmä MSP a nezávislých pracovníkov, bude rozhodujúce ich urýchlené a účinné vykonanie. V procese navrhovania a vykonávania týchto opatrení treba zohľadniť odolnosť bankového sektora. V súlade s usmerneniami stanovenými v oznámení Komisie z 13. marca 2020 zrušilo Bulharsko zákaz vývozu osobných ochranných prostriedkov a zriadilo „zelené jazdné pruhy“ na rýchle kontroly na hraničných priechodoch.

(20)

Kríza spôsobená ochorením COVID-19 znamenala ďalšie zaťaženie bulharského systému zdravotnej starostlivosti, ktorý sa už vyznačuje obmedzenou dostupnosťou vyplývajúcou z nízkeho, aj keď rastúceho, verejného financovania, obmedzeného krytia zdravotného poistenia, nízkeho, aj keď rastúceho počtu zdravotných sestier a nerovnomerného regionálneho rozloženia zdravotníckych pracovníkov. Preto existuje priestor na posilnenie celkovej odolnosti, dostupnosti a kapacity bulharského systému zdravotnej starostlivosti. Poskytovaním väčšej starostlivosti (zo strany všeobecných lekárov i špecialistov) v ambulantných podmienkach, a to aj prostredníctvom konzultácií na diaľku, by sa znížilo zaťaženie nemocníc, pričom testovanie a liečba by mali byť k dispozícii pre všetkých bez ohľadu na úroveň zdravotného poistenia. Na celom území by sa mal zabezpečiť náležitý prístup k zdravotníckym pracovníkom a ich službám, a to podľa potrieb obyvateľstva. Pre starších ľudí a najzraniteľnejšie skupiny je rozhodujúca integrácia primárnej, dlhodobej a komunitnej starostlivosti.

(21)

Podľa prognózy Komisie z jari 2020 sa v roku 2020 očakáva zvýšenie nezamestnanosti na úroveň 7,0 % a v roku 2021 jej pokles na úroveň 5,8 %. Od začiatku núdzového stavu sa prudko zvýšila nezamestnanosť v odvetviach obchodu, ubytovacích a stravovacích službách, ako aj vo výrobných odvetviach, vo veľkých mestách a v prípade osôb so stredoškolským a nižším vzdelaním. Vláda prijala opatrenia na ochranu zamestnanosti, najmä režim skráteného pracovného času, ktoré by sa mali urýchlene zaviesť a ďalej posilňovať. V spolupráci so sociálnymi partnermi si súčasná situácia vyžaduje rozsiahlu podporu pre zamestnávateľov a pracovníkov vrátane samostatne zárobkovo činných osôb, aby sa zabránilo zanikaniu ďalších pracovných miest. S cieľom reagovať na nepriaznivé účinky na trh práce bude treba posilniť kapacitu a opatrenia, ktoré zaviedla agentúra pre zamestnanosť. Ďalšie úsilie v oblasti aktivácie, zvyšovania úrovne zručností a získavania nových zručností pomôže ľuďom pri návrate do práce, pričom pripraví pracovné sily na výzvy a príležitosti vyplývajúce z digitalizácie. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 môže mať zásadný vplyv na pracovníkov v neformálnom zamestnaní s obmedzeným prístupom k službám zdravotnej starostlivosti a sociálnej ochrany. Cielené politické opatrenia by mohli zabrániť tomu, aby sa nechránení pracovníci a najzraniteľnejšie skupiny prepadli hlbšie do chudoby, a mohli by zlepšiť ich životné podmienky počas oživenia.

(22)

Kríza súvisiaca s ochorením COVID-19 neprimerane postihuje zraniteľné skupiny a prehlbuje existujúce sociálne problémy. Podiel ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením bol vysoký už aj pred krízou, najmä medzi deťmi, staršími ľuďmi, ľuďmi so zdravotným postihnutím a Rómami, pričom sociálne transfery dokázali znižovať chudobu iba v obmedzenom rozsahu. Príjmová nerovnosť bola jednou z najvyšších v Únii a pri jej znižovaní sa vplyv daňovo-dávkového systému javil ako jeden z najslabších. Kríza si vyžaduje opatrenia na odstránenie nedostatkov, ktoré boli zistené už v predchádzajúcich rokoch, a to najmä v schéme minimálneho príjmu, ktorá patrí v Únii k najmenej primeraným na to, aby sa príjemcovia vymanili z chudoby. Naďalej sú dôležité otázky ako zabezpečenie sociálnej ochrany pre všetkých vrátane neštandardných pracovníkov, samostatne zárobkovo činných osôb a domácností s nízkymi príjmami, zabezpečenie podpory príjmu, potravín a primeraných sociálnych služieb, ako aj poskytovanie núdzového ubytovania a podpora bezdomovcov. Reforma sociálnych služieb by pomohla stabilizovať systém, zatiaľ čo intenzívnejšia spolupráca medzi zdravotníckymi a sociálnymi službami by umožnila ďalej rozšíriť podporu aj na ľudí, ktorí nie sú schopní sami sa o seba postarať, a na ľudí so zdravotným postihnutím. Mnoho rómskych domácností, ktoré žili vo veľkej chudobe už pred krízou, potrebuje mediačné služby, základné služby a podporu.

(23)

Zlepšené poskytovanie služieb v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a kvalifikovanejšia pracovná sila by takisto výrazne posilnili oživenie a podporili by inkluzívny a udržateľný rast v strednodobom horizonte. V Bulharsku stále existuje priestor na zlepšovanie kvality, relevantnosti trhu práce a inkluzívnosti vzdelávania a odbornej prípravy. Bulharsko patrí medzi tie členské štáty, v ktorých má sociálno-ekonomické zázemie najväčší vplyv na vzdelávacie výstupy. Začlenenie Rómov do vzdelávania naďalej zostáva problémom a predčasné ukončenie školskej dochádzky sa najviac týka Rómov a vidieckych oblastí. Celková úroveň digitálnych zručností medzi obyvateľmi (vo veku 16 – 74 rokov) vrátane mladých ľudí (vo veku 16 – 19 rokov) je nízka. Zlepšenie digitálnych zručností, napríklad prostredníctvom akademických titulov a učebných plánov v oblasti digitálnych zručností, by mohlo pomôcť prispôsobiť sa zmenám pracovného trhu spôsobeným digitalizáciou a potrebám digitálnej práce na diaľku. V súčasnosti je ešte stále 11 % študentov, ktorí nemajú počítač a/alebo prístup na internet a počítač nemá ani 2 000 učiteľov. V dôsledku súčasnej situácie vzdelávania na diaľku preto existuje riziko zhoršenia už aj tak veľkých nerovností v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, a to napriek niektorým nedávnym podporným opatreniam. Ďalšie úsilie zamerané na zlepšovanie digitálnych vedomostí všetkých študentov a ich prístupu k primeranej technickej infraštruktúre by malo priaznivý dlhodobý vplyv na ich prístup k vzdelávaniu, najmä v prípade zraniteľných skupín vrátane Rómov, čím by sa prispelo k zníženiu ich miery predčasného ukončenia štúdia.

(24)

Kríza spôsobená ochorením COVID-19 zdôraznila strategický význam efektívnej verejnej správy a dobre fungujúcej digitálnej vlády vrátane elektronického zdravotníctva a elektronického obstarávania. Reformy v tejto oblasti podporila Únia, ale ich vykonávanie napreduje príliš pomaly, a to negatívne ovplyvnilo účinnosť verejného sektora počas obmedzenia pohybu. Bulharsko preto zaostáva v poskytovaní elektronických služieb a ich využívanie občanmi a podnikmi by sa malo podporiť. Treba úplne vyriešiť otázky týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti a bezpečnosti kritickej infraštruktúry. Pre zabezpečenie včasného a účinného vykonávania opatrení na oživenie hospodárstva bude v budúcnosti rozhodujúca účinná verejná správa. Osobitne dôležitá je aj naďalej spolupráca a koordinácia na všetkých úrovniach verejnej správy vrátane verejných zákaziek a koncesií, ako aj dohľadu nad trhom. Prostredníctvom intenzívnejšej regulačnej predvídateľnosti a stability, účinnej kontroly nad vykonávaním politiky a zníženia administratívneho zaťaženia by sa zlepšilo podnikateľské prostredie a podporili by sa investície, čo by pozitívne ovplyvnilo rýchlosť oživenia.

(25)

Pokiaľ ide o podporu oživenia hospodárstva, bude dôležité, aby sa čím skôr realizovali pripravené verejné investičné projekty a aby sa podporili investície súkromného sektora, a to aj prostredníctvom príslušných reforiem. V dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa ďalej zvýšila dôležitosť digitalizácie a inovácií, v ktorých Bulharsko – a najmä jeho MSP – značne zaostávajú za priemerom Únie. Jedným zo zásadných aspektov tejto otázky je frekvenčné spektrum, ktoré sa má prideliť v prvých pásmach 5G, ktoré nedosahuje úroveň požadovanú na umožnenie včasného a účinného poskytovania služieb 5G. Treba vyriešiť aj známe otázky v systéme výskumu a vyššieho vzdelávania, ako je fragmentácia, nízka miera financovania a obmedzený prenos znalostí a technológií. Bulharsko je zároveň najnáročnejším hospodárstvom v Únii, pokiaľ ide o zdroje, energiu a emisie skleníkových plynov, a potrebuje dôležité investície do oblasti energie a dekarbonizácie na uľahčenie transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo opísané v národnom energetickom a klimatickom pláne Bulharska.

(26)

Úsilie o transformáciu pri riešení vysokej energetickej náročnosti, značného spoliehania sa na fosílne palivá a neefektívneho využívania energie a zdrojov Bulharska je iba v začiatočnom štádiu. V národnom energetickom a klimatickom pláne sa zdôrazňuje záväzok Bulharska eliminovať emisie uhlíka vo svojom hospodárstve do roku 2050 v kontexte európskej zelenej dohody, uvádza sa však aj zámer zachovať závislosť Bulharska od domácich zdrojov hnedého uhlia aj po roku 2050. Pokrytie a kvalita dopravnej infraštruktúry v Bulharsku zostáva pod priemerom Únie a transeurópska dopravná sieť je stále nedokončená. Sieť multimodálnych platforiem, niektoré železničné a cestné úseky, ako aj európske systémy riadenia železničnej dopravy a inteligentné dopravné systémy zostávajú naďalej slabo rozvinuté. Treba vyriešiť zásadné environmentálne otázky, pretože ovplyvňujú udržateľný rast a vytvárajú ďalšie zdravotné riziká počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Bulharsko patrí medzi členské štáty s najvyšším výskytom úmrtí súvisiacich so znečistením, pričom nakladanie s odpadmi a dodržiavanie povinností týkajúcich sa zberu a úpravy komunálnych odpadových vôd sú aj naďalej výzvou. Naprogramovanie Fondu na spravodlivú transformáciu, ktorý je predmetom návrhu Komisie, na obdobie 2021 – 2027 by mohlo Bulharsku pomôcť riešiť niektoré výzvy, ktoré predstavuje prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo, a to najmä na územiach uvedených v prílohe D k správe o krajine na rok 2020. To by Bulharsku umožnilo čo najlepšie tento fond využiť.

(27)

Po kríze súvisiacej s ochorením COVID-19, ktorá môže viesť k zásadnému nárastu konkurzov, bude pre oživenie reálnej ekonomiky dôležitý riadne fungujúci rámec pre platobnú neschopnosť. Takýto rámec by takisto uľahčil rýchlejšie riešenie nesplácaných úverov, čím by sa obmedzilo ich ďalšie kumulovanie. Neúčinnosť rámca platobnej neschopnosti zároveň vedie k pomalým a nákladným insolvenčným konaniam. V júni 2019 bol prijatý plán týkajúci sa rámca pre platobnú neschopnosť a boli zistené relevantné nedostatky. Bulharsko začalo vykonávať uvedený plán a pripravuje nadväzujúce kroky vrátane činností v oblasti legislatívnych zmien a budovania kapacít.

(28)

Bulharsko prijalo v roku 2019 viacero zákonov zameraných na transpozíciu smerníc Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (7) a (EÚ) 2018/843 (8) (štvrtá a piata smernica o boji proti praniu špinavých peňazí), ktoré sa zatiaľ nezačali vykonávať. Z nedávno dokončeného vnútroštátneho posúdenia rizík vyplývajú slabé stránky, ktoré si naliehavo vyžadujú zmiernenie s cieľom zabrániť praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Riziká súvisiace s občianstvom podľa programov investičných systémov a s virtuálnymi aktívami ešte neboli riadne posúdené. Je potrebné, aby povinné subjekty navrhli a vykonali kroky na účinné využívanie rámca na boj proti praniu špinavých peňazí. Účinnosť vykonávania a presadzovania rámca na boj proti praniu špinavých peňazí bola obmedzená a využívanie finančného spravodajstva bolo nedostatočné.

(29)

Zatiaľ čo odporúčania pre jednotlivé krajiny stanovené v tomto odporúčaní (ďalej len „odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2020“) sa zameriavajú na riešenie sociálno-ekonomických vplyvov pandémie ochorenia COVID-19 a na uľahčenie hospodárskeho oživenia, odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2019 zahŕňali aj reformy, ktoré sú nevyhnutné na riešenie strednodobých až dlhodobých štrukturálnych výziev. Odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2019 sú naďalej relevantné a budú sa aj naďalej monitorovať počas celého budúcoročného európskeho semestra. To zahŕňa aj odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2019 týkajúce sa hospodárskych politík súvisiacich s investíciami. Všetky odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2019 by sa mali zohľadniť pri strategickom plánovaní financovania politiky súdržnosti po roku 2020, a to aj v prípade zmierňujúcich opatrení a stratégií ukončenia opatrení v súvislosti so súčasnou krízou.

(30)

Bulharské banky sú vo všeobecnosti ziskové a dostatočne kapitalizované. Napriek určitým poklesom v posledných rokoch hrubý podiel nesplácaných úverov a preddavkov na úrovni 7,2 % v treťom štvrťroku 2019 naďalej patrí k najvyšším v Únii, najmä v prípade nefinančných korporácií a domácich bánk, pričom je naďalej dôležité ďalšie úsilie o podporu fungujúceho sekundárneho trhu s nesplácanými úvermi. Krytie nesplácaných úverov rezervami sa od konca roku 2018 znižovalo, čo bolo niekedy sprevádzané nedostatočnou tvorbou rezerv v oblasti existujúcich nesplácaných úverov s veľkým oneskorením. Komplexné posúdenie, ktoré vykonala Európska centrálna banka, odhalilo potrebu zvýšiť kapitál v dvoch bankách. Rekapitalizácia sa finalizuje. Zvýšené poskytovanie likvidity zo strany bánk na zmiernenie vplyvu krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a opätovné naštartovanie hospodárskeho rastu by mali byť spojené s tým, že banky budú uplatňovať posúdenie úverového rizika, obozretné úverové normy a vhodné postupy oceňovania a podávať presné správy o každom zhoršení kvality aktív.

(31)

Komisia monitoruje pokrok Bulharska v oblasti reformy súdnictva a boja proti korupcii v kontexte mechanizmu spolupráce a overovania. Preto tieto oblasti zatiaľ nie sú zahrnuté v odporúčaniach pre Bulharsko, hoci sú dôležité pre rozvoj pozitívneho sociálno-ekonomického prostredia v krajine. V poslednej správe v rámci mechanizmu spolupráce a overovania z októbra 2019 bolo uvedené, že pokrok, ktorý dosiahlo Bulharsko, je dostatočný na to, aby Bulharsko splnilo záväzky prijaté počas pristúpenia k Únii. Bulharsko uskutočnilo rozsiahlu reformu svojho protikorupčného právneho rámca, na vybudovanie dôvery verejnosti však treba solídne výsledky, pokiaľ ide o právoplatné odsúdenie v prípadoch korupcie na vysokej úrovni. Pretrváva navyše viacero problémov, najmä v oblasti účinných vyšetrovaní trestných činov, obnovenia rovnováhy pracovného zaťaženia medzi jednotlivými súdmi a zefektívnenia miestnych úradov prokuratúry. Po ukončení mechanizmu spolupráce a overovania bude monitorovanie reforiem na vnútroštátnej úrovni zabezpečovať rada pre následné monitorovanie a na úrovni Únie sa bude vykonávať v rámci komplexného mechanizmu právneho štátu a v prípade potreby aj v rámci európskeho semestra.

(32)

Európsky semester poskytuje rámec pre nepretržitú koordináciu hospodárskych politík a politík zamestnanosti v Únii, čo môže prispieť k udržateľnému hospodárstvu. Členské štáty vo svojich národných programoch reforiem na rok 2020 zhodnotili pokrok, ktorý sa dosiahol pri plnení cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Zabezpečením plného vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2020 prispeje Bulharsko k pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja a k spoločnému úsiliu zameranému na zabezpečenie konkurencieschopnej udržateľnosti v Únii.

(33)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2020 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Bulharska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2020. Zároveň posúdila konvergenčný program na rok 2020, národný program reforiem na rok 2020 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny adresované Bulharsku v predchádzajúcich rokoch. Komisia zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku na Bulharsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie pre budúce vnútroštátne rozhodovanie.

(34)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program na rok 2020 a jej stanovisko (9) je zohľadnené najmä v odporúčaní 1, ktoré je uvedené ďalej,

1.

2.

3.

4.