(1)

Dohodou medzi Francúzskom a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska týkajúcou sa výstavby a prevádzky pevného spojenia cez Lamanšský prieliv prostredníctvom súkromných koncesionárov, podpísanou v Canterbury 12. februára 1986 (ďalej len „Dohoda z Canterbury“), sa zriadila medzivládna komisia, ktorej úlohou je dohliadať na všetky záležitosti týkajúce sa výstavby a prevádzky pevného spojenia cez Lamanšský prieliv (ďalej len „medzivládna komisia“).

(2)

Do konca prechodného obdobia stanoveného v Dohode o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (3) (ďalej len „prechodné obdobie“) sa medzivládna komisia považuje za orgán, ktorý niekoľko členských štátov poverilo úlohami týkajúcimi sa bezpečnosti železníc, pokiaľ ide o pevné spojenie cez Lamanšský prieliv. Medzivládna komisia v tomto ohľade preto predstavuje vnútroštátny bezpečnostný orgán v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/798 (4). V rámci tejto spôsobilosti uplatňuje ustanovenia práva Únie týkajúce sa bezpečnosti železníc, a podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/797 (5), interoperability železníc.

(3)

Na konci prechodného obdobia sa medzivládna komisia stane orgánom zriadeným prostredníctvom medzinárodnej dohody medzi členským štátom, konkrétne Francúzskom, a treťou krajinou, konkrétne Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej len „Spojené kráľovstvo“). Okrem toho, a pokiaľ sa v medzinárodnej dohode zaväzujúcej Spojené kráľovstvo nestanoví inak, právo Únie sa už nebude uplatňovať na úsek pevného spojenia cez Lamanšský prieliv, ktorý podlieha právomoci Spojeného kráľovstva.

(4)

Medzinárodná dohoda s treťou krajinou týkajúca sa uplatňovania pravidiel v oblasti bezpečnosti a interoperability železníc v cezhraničných situáciách môže ovplyvniť oblasť, ktorú do veľkej miery upravuje právo Únie, a najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/796 (6) a smernice (EÚ) 2016/797 a (EÚ) 2016/798. Akákoľvek takáto dohoda preto patrí do výlučnej vonkajšej právomoci Únie. Členské štáty môžu vyrokovať alebo uzavrieť takúto dohodu len vtedy, ak ich na to splnomocní Únia v súlade s článkom 2 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Z dôvodu vzájomného pôsobenia s platnými právnymi predpismi Únie je tiež potrebné, aby takéto splnomocnenie udelil zákonodarca Únie v súlade s legislatívnym postupom uvedeným v článku 91 ZFEÚ.

(5)

Francúzsko listom zo 16. júla 2020 požiadalo Úniu o splnomocnenie vyrokovať a uzavrieť so Spojeným kráľovstvom medzinárodnú dohodu, ktorou sa doplní Dohoda z Canterbury.

(6)

Aby sa zaistila bezpečná a efektívna prevádzka pevného spojenia cez Lamanšský prieliv, je vhodné zachovať medzivládnu komisiu ako jediný bezpečnostný orgán zodpovedný za celú túto infraštruktúru. Vzhľadom na osobitné postavenie pevného spojenia cez Lamanšský prieliv ako železničného spojenia, ktoré zahŕňa jedinú, komplexnú inžiniersku stavbu nachádzajúcu sa čiastočne na území Francúzska a čiastočne na území tretej krajiny, je vhodné splnomocniť Francúzsko, aby vyrokovalo, podpísalo a uzavrelo medzinárodnú dohodu so Spojeným kráľovstvom o uplatňovaní pravidiel Únie o bezpečnosti železníc na pevné spojenie cez Lamanšský prieliv s cieľom zachovať jednotný bezpečnostný režim s výhradou splnenia určitých podmienok.

(7)

Medzivládna komisia je schopná plniť úlohu vnútroštátneho bezpečnostného orgánu zodpovedného za úsek pevného spojenia cez Lamanšský prieliv, ktorý podlieha právomoci Francúzska, za predpokladu, že sa zmení smernica (EÚ) 2016/798 a splnia sa určité podmienky.

(8)

Medzivládna komisia by mala uplatňovať rovnaké pravidlá po celej dĺžke pevného spojenia cez Lamanšský prieliv. Uvedenými pravidlami by mali byť príslušné ustanovenia práva Únie, najmä nariadenie (EÚ) 2016/796 a smernice (EÚ) 2016/797 a (EÚ) 2016/798, zmenené alebo nahradené, ako aj akty prijaté na základe uvedených právnych aktov.

(9)

V súlade s Dohodou z Canterbury spory medzi Francúzskom a Spojeným kráľovstvom týkajúce sa výkladu alebo uplatňovania uvedenej dohody má urovnávať rozhodcovský súd. Ak takéto spory nastolia otázky výkladu práva Únie, v záujme zabezpečenia správneho uplatňovania práva Únie by mal rozhodcovský súd požiadať Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“), aby o takýchto otázkach rozhodol v rámci prejudiciálneho konania a mal by byť viazaný jeho rozhodnutím.

(10)

Je potrebné stanoviť osobitné pravidlá týkajúce sa vykonávania práva Únie v úseku pevného spojenia cez Lamanšský prieliv, ktorý podlieha právomoci Francúzska, s cieľom zabezpečiť, aby sa právo Únie vždy správne vykonávalo a aby Komisia mohla na jeho uplatňovanie dohliadať pod kontrolou Súdneho dvora, a to aj v naliehavých prípadoch alebo v prípade, ak medzivládna komisia nerešpektuje rozhodnutie rozhodcovského súdu. Na tento účel by si Francúzsko malo ponechať právo konať v prípade potreby jednostranne, s cieľom zabezpečiť v úseku pevného spojenia cez Lamanšský prieliv, ktorý podlieha jeho právomoci, úplné, správne a rýchle uplatňovanie práva Únie.

(11)

S cieľom zabezpečiť účinnú právnu ochranu v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, by výhradnú právomoc, pokiaľ ide o žiadosti koncesionárov a používateľov pevného spojenia cez Lamanšský prieliv podané proti rozhodnutiam medzivládnej komisie, mali mať súdy, na ktoré sa vzťahuje článok 19 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“).

(12)

Prvky opísané v odôvodneniach 8 až 11 by sa mali zohľadniť v medzinárodných dohodách medzi Francúzskom a Spojeným kráľovstvom týkajúcich sa pevného spojenia cez Lamanšský prieliv. Uvedené medzinárodné dohody by v každom ohľade mali byť v súlade s právom Únie,

a)

v záujme zachovania jednotného bezpečnostného režimu na celom úseku pevného spojenia cez Lamanšský prieliv medzivládna komisia zabezpečí, aby sa v súvislosti s pevným spojením cez Lamanšský prieliv uplatňovali ustanovenia práva Únie, podľa výkladu Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“), týkajúce sa úloh vnútroštátneho bezpečnostného orgánu v zmysle článku 3 bodu 7 smernice (EÚ) 2016/798, a to najmä nariadenia (EÚ) 2016/796 a smerníc (EÚ) 2016/797 a (EÚ) 2016/798, zmenených alebo nahradených, ako aj aktov prijatých na základe uvedených právnych aktov;

b)

ak spor predložený na rozhodcovské konanie v súlade s článkom 19 Dohody z Canterbury nastoľuje otázku výkladu práva Únie, rozhodcovský súd nemá právomoc o akejkoľvek takejto otázke rozhodnúť. V takom prípade rozhodcovský súd požiada Súdny dvor, aby o tejto otázke rozhodol v rámci prejudiciálneho konania. Rozhodnutie Súdneho dvora je v rámci prejudiciálneho konania je pre rozhodcovský súd záväzné;

c)

v prípade potreby, najmä v naliehavých prípadoch alebo v prípade, že medzivládna komisia nerešpektuje rozhodnutie rozhodcovského súdu, si Francúzsko zachováva právo konať jednostranne s cieľom zabezpečiť úplné, správne a rýchle uplatňovanie práva Únie v úseku pevného spojenia cez Lamanšský prieliv, ktorý podlieha jeho právomoci;

d)

súdy, na ktoré sa vzťahuje článok 19 ods. 1 Zmluvy o EÚ, majú výlučnú právomoc rozhodovať o nápravných opatreniach, ktoré koncesionári a používatelia pevného spojenia cez Lamanšský prieliv požadujú proti rozhodnutiam prijatým medzivládnou komisiou v rámci jej spôsobilosti ako vnútroštátneho bezpečnostného orgánu v zmysle článku 3 bodu 7 smernice (EÚ) 2016/798;

e)

dohoda musí byť v každom ohľade v súlade s právom Únie.