(1)

Nariadením (ES) č. 2603/2000 (2) Rada uložila konečné vyrovnávacie clo na dovoz polyetyléntereftalátu (PET) s pôvodom okrem iného v Indii (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“).

(2)

Rada prostredníctvom nariadenia (ES) č. 1645/2005 (3) zmenila úroveň vyrovnávacích opatrení účinných proti dovozom PET z Indie. Zmeny boli výsledkom zrýchleného preskúmania, ktoré sa začalo podľa článku 20 základného nariadenia.

(3)

Po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti Rada nariadením (ES) č. 193/2007 (4) uložila konečné vyrovnávacie clo na ďalšie obdobie piatich rokov.

(4)

Na základe čiastočných priebežných revíznych prešetrovaní boli vyrovnávacie opatrenia následne zmenené nariadením (ES) č. 1286/2008 (5) a vykonávacím nariadením (EÚ) č. 906/2011 (6).

(5)

Ďalšie čiastočné priebežné revízne prešetrovanie bolo ukončené bez toho, aby sa platné opatrenia zmenili vykonávacím nariadením (EÚ) č. 559/2012 (7).

(6)

Po ďalšom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti Rada nariadením (ES) č. 461/2013 (8) uložila konečné vyrovnávacie clo na ďalšie obdobie piatich rokov.

(7)

Rozhodnutím 2000/745/ES (9) Komisia prijala minimálnu dovoznú cenu, ktorú ponúkli traja vyvážajúci výrobcovia v Indii. Vykonávacím rozhodnutím 2014/109/EÚ (10) Komisia odvolala prijatie záväzkov v dôsledku zmeny okolností, za ktorých boli tieto záväzky prijaté.

(8)

Rada prostredníctvom nariadenia (ES) č. 2015/1350 (11) na základe dvoch čiastočných priebežných revíznych prešetrovaní zmenila úroveň vyrovnávacích opatrení účinných proti dovozom PET z Indie.

(9)

Komisia prostredníctvom vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2018/1468 (12) na základe dvoch čiastočných priebežných revíznych prešetrovaní zmenila úroveň účinných vyrovnávacích opatrení.

(10)

V súčasnosti platné opatrenia predstavujú konečné vyrovnávacie clo uložené nariadením Rady (EÚ) č. 461/2013, naposledy zmeneným vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2018/1468 (ďalej len „platné opatrenia“). Pozostávajú zo špecifického cla, ktorého sadzba sa pohybuje v rozpätí od 0 do 74,6 EUR za tonu pre jednotlivo uvedených indických výrobcov so zostatkovou sadzbou vo výške 69,4 EUR za tonu uloženou na dovoz od všetkých ostatných výrobcov.

(11)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti vyrovnávacích opatrení (13) uplatniteľných na dovoz PET s pôvodom v Indii (ďalej len „príslušná krajina“) bola Komisii doručená žiadosť o revízne prešetrovanie podľa článku 18 základného nariadenia.

(12)

Žiadosť predložil výbor výrobcov PET v Európe (C.P.M.E. aisbl) (ďalej len „žiadateľ“), ktorého výroba predstavuje viac než 80 % celkovej výroby PET v Únii.

(13)

Žiadosť bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu subvencovania a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(14)

Pred začatím revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a v súlade s článkom 22 ods. 1 a článkom 10 ods. 7 základného nariadenia Komisia oznámila indickej vláde, že jej bola doručená dostatočne zdokumentovaná žiadosť o revízne prešetrovanie, a vyzvala indickú vládu na konzultácie s cieľom objasniť situáciu v súvislosti s obsahom žiadosti o revízne prešetrovanie a dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu. Indická vláda požiadala o predĺženie lehoty o jeden týždeň na uskutočnenie konzultácií. Komisia tejto žiadosti o predĺženie lehoty vyhovela. Zároveň sa však vzhľadom na zákonné lehoty uplatniteľné na toto prešetrovanie nemohlo byť začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti pozastavené. Revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti sa preto začalo 22. mája 2018 a indická vláda o tom bola v ten istý deň informovaná. Indická vláda bola okrem toho informovaná o tom, že jej pripomienky v danom štádiu týkajúce sa antisubvenčnej žiadosti budú napriek tomu zohľadnené pri prešetrovaní a že v najkratšom možnom čase je možné zorganizovať konzultácie. Komisii však nebolo od indickej vlády doručené žiadne potvrdenie v súvislosti s touto ponukou na konzultácie.

(15)

Keďže Komisia po konzultácii s výborom zriadeným podľa článku 15 ods. 1 základného nariadenia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (14) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“) 22. mája 2018 oznámila začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti podľa článku 18 základného nariadenia. So zreteľom na článok 18 ods. 2 základného nariadenia Komisia vypracovala správu o dostatočnosti dôkazov, ktorá obsahuje posúdenie Komisie týkajúce sa všetkých dôkazov, ktoré má k dispozícii a na základe ktorých začala toto prešetrovanie.

(16)

Po zverejnení informácií sa jedna zainteresovaná strana informovala o aktívnej legitimácii žiadateľa. Treba poznamenať, že žiadosť bola podaná po uplynutí lehoty na predkladanie pripomienok uvedenej v bode 5.5 o začatí revízneho prešetrovania. Odpovede v súvislosti s aktívnou legitimáciou obsiahnuté v spise, ktoré sú k dispozícii na nahliadnutie zainteresovaným straním, potvrdili, že požiadavky na aktívnu legitimáciu boli splnené. Predmetná žiadosť strany bola preto zamietnutá.

(17)

Komisia 25. marca 2019 začala revízne prešetrovanie podľa článku 19 ods. 1 základného nariadenia (15). Rozsah tohto revízneho prešetrovania je obmedzený na formu opatrení. V dôsledku toho môže byť forma opatrení, ktorá bola predĺžená uvedeným nariadením, ovplyvnená týmto prebiehajúcim revíznym prešetrovaním.

(18)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu subvencovania sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2017 do 31. marca 2018 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2014 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(19)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia vyzvala všetky zainteresované strany, aby sa na prešetrovaní zúčastnili. Komisia okrem toho osobitne informovala o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti žiadateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, vyvážajúcich výrobcov, dovozcov a používateľov v Únii, o ktorých je známe, že sa ich prešetrovanie týka, a orgány v Indii a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(20)

Všetky zainteresované strany boli vyzvané, aby oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v lehotách stanovených v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Zainteresované strany okrem toho dostali možnosť písomne požiadať o vypočutie útvarmi Komisie vykonávajúcimi prešetrovanie a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(21)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že v súlade s článkom 27 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(22)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania oznámila, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia v súlade s článkom 27 základného nariadenia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby a predaja, ktorý by bolo možné primerane prešetriť v rámci dostupného času a tiež vzhľadom na geografickú polohu. Táto vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali približne 37 % celkovej výroby v Únii. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby vyjadrili pripomienky k predbežnej vzorke. Komisii neboli v stanovenej lehote doručené žiadne pripomienky, a preto bola vzorka potvrdená. Táto vzorka sa považovala za vzorku reprezentatívnu pre výrobné odvetvie Únie.

(23)

S cieľom umožniť Komisii rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť boli všetci neprepojení dovozcovia/používatelia vyzvaní, aby sa zúčastnili na tomto prešetrovaní. Komisia požiadala uvedené strany, aby sa prihlásili a o svojich spoločnostiach poskytli informácie uvedené v prílohe II k oznámeniu o začatí revízneho prešetrovania. Prihlásili sa dvaja dovozcovia. Komisia ich vyzvala, aby spolupracovali vyplnením dotazníka. Ani jeden z nich však na dotazník zaslaný Komisiou neodpovedal.

(24)

S cieľom umožniť Komisii rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť boli všetci vyvážajúci výrobcovia vyzvaní, aby sa zúčastnili na tomto prešetrovaní. Komisia požiadala uvedené strany, aby sa prihlásili a o svojich spoločnostiach poskytli informácie uvedené v prílohe I k oznámeniu o začatí revízneho prešetrovania. Prihlásili sa traja vyvážajúci výrobcovia. Komisia ich vyzvala, aby spolupracovali vyplnením dotazníka.

(25)

S cieľom získať informácie, ktoré sa považujú za potrebné na prešetrovanie, Komisia zaslala dotazníky trom výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, indickej vláde, trom vyvážajúcim výrobcom a dvom dovozcom, ktorí sa prihlásili po začatí prešetrovania.

(26)

Na dotazník odpovedali traja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, žiadateľ, jeden výrobca suroviny z Únie a dvaja vyvázajúci výrobcovia z Indie. Dovozcovia, ktorí sa prihlásili, dotazník nevyplnili.

(27)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu subvencovania a ujmy a na stanovenie záujmu Únie. Overovanie na mieste sa uskutočnilo aj v priestoroch indickej vlády v Naí Dillí.

(28)

Overovanie na mieste podľa článku 26 základného nariadenia sa uskutočnilo aj v priestoroch týchto spoločností:

(29)

Prešetrovaný výrobok je rovnaký ako výrobok v pôvodnom prešetrovaní, konkrétne polyetyléntereftalát (PET) s číslom viskozity 78 ml/g alebo viac, v súlade s normou ISO 1628-5, v súčasnosti patriaci pod číselný znak KN 3907 61 00 a s pôvodom v Indii (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(30)

Usúdilo sa, že prešetrovaný výrobok vyrábaný v Indii a vyvážaný do Únie a výrobok vyrábaný výrobným odvetvím Únie a predávaný v Únii majú rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a rovnaké základné použitia. Preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 2 písm. c) základného nariadenia.

(31)

Na základe subvencií prešetrovaných v rámci predchádzajúcich revíznych prešetrovaní, informácií uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie, informácií poskytnutých indickou vládou a dotknutými vyvážajúcimi výrobcami, ako aj odpovedí na dotazník Komisie sa prešetrovali tieto opatrenia, ktoré údajne zahŕňajú programy subvencovania:

Celoštátne programy subvencovania:

(32)

Podľa článku 18 základného nariadenia by mala Komisia preskúmať, či existujú dôkazy o pokračujúcom subvencovaní, a to bez ohľadu na jeho výšku. Vzhľadom na zistenie existencie pokračujúceho subvencovania v súvislosti s väčšinou hlavných subvencií, ktoré boli predmetom vyrovnávania v rámci pôvodného prešetrovania, nebolo potrebné prešetriť všetky ostatné subvencie, ktorých existenciu tvrdil navrhovateľ.

(33)

Subvencie uvedené v odôvodnení vyššie a ktoré boli vyrovnávané v minulosti vychádzajú z ďalej uvedených politických dokumentov a právnych predpisov.

(34)

Systémy AAS, EPCGS, a MEIS sa zakladajú na zákone o zahraničnom obchode (rozvoj a regulácia) z roku 1992 (č. 22 z roku 1992), ktorý nadobudol účinnosť 7. augusta 1992 (ďalej len „zákon o zahraničnom obchode“). Podľa zákona o zahraničnom obchode je indická vláda oprávnená vydávať oznámenia o vývoznej a dovoznej politike. Tieto oznámenia sú zhrnuté v dokumentoch politiky zahraničného obchodu, ktoré vydáva ministerstvo obchodu každých päť rokov a ktoré sa pravidelne aktualizujú.

(35)

Pre obdobie revízneho prešetrovania pri tomto prešetrovaní sú relevantné dva dokumenty o politike zahraničného obchodu: politika zahraničného obchodu na roky 2015 – 2020 (ďalej len „FTP 2015 – 2020“) a aktualizovaná politika zahraničného obchodu 2015 – 2020 (ďalej len „aktualizovaná FTP 2015 – 2020“). Aktualizovaná FTP 2015 – 2020 nadobudla účinnosť 5. decembra 2017. Indická vláda stanovuje aj postupy, ktorými sa riadi FTP 2015 – 2020 a aktualizovaná FTP 2015 – 2020, a to v príručke postupov na roky 2015 – 2020 (ďalej len „príručka HOP 2015 – 2020“) a v aktualizovanej príručke postupov 2015 – 2020 (ďalej len „aktualizovaná príručka HOP 2015 – 20“). Aktualizovaná FTP 2015 – 2020 nadobudla účinnosť 5. decembra 2017.

(36)

Systémy AAS, EPCGS a MEIS sa zakladajú na FTP 2015 – 20 a aktualizovanej FTP 2015 – 20, ako aj na príručke HOP 2015 – 20 a aktualizovanej príručke HOP 2015 – 20.

(37)

Systém DDS vychádza z oddielu 75 colného zákona z roku 1962, z oddielu 37 zákona o centrálnej spotrebnej dani z roku 1944, z oddielov 93A a 94 finančného zákona z roku 1994 a z pravidiel vrátenia cla, spotrebnej dane a dane zo služieb z roku 1995. Sadzby vrátenia sa pravidelne uverejňujú.

(38)

Systém GEDES vychádza zo zákona o dani z elektriny štátu Gudžarát z roku 1958 (ďalej len „zákon o elektrine“) na základe oddielu 3 ods. 2 bodov vii) a viii), ako sa priebežne mení vo vládnom vestníku štátu Gudžarát.

(39)

Komisia zistila, že počas obdobia revízneho prešetrovania jeden spolupracujúci vyvážajúci výrobca využíval systém AAS.

(40)

Podrobný opis systému je uvedený v odsekoch 4.03 až 4.24 FTP 2015 – 2020 a aktualizovanej FTP 2015 – 2020 a v kapitolách 4.04 až 4.52 príručky HOP 2015 – 2020 a aktualizovanej príručky HOP 2015 – 2020.

(41)

Systém AAS tvorí šesť podsystémov, ktoré sú podrobnejšie opísané v odôvodnení 42 Tieto podsystémy sa okrem iného líšia v rozsahu oprávnenosti. Výrobcovia-vývozcovia a obchodníci-vývozcovia „naviazaní“ na podporných výrobcov sú oprávnení na podsystém AAS pre fyzický vývoz a na podsystém AAS pre každoročnú požiadavku. Výrobcovia-vývozcovia, ktorí zásobujú konečného vývozcu, sú oprávnení na systém AAS pre dodávky medziproduktov. Hlavní dodávatelia, ktorí zásobujú kategórie „zamýšľaného vývozu“ uvedené v odseku 7.02 FTP 2015 – 2020 a aktualizovanej FTP 2015 – 2020, akými sú napríklad dodávatelia pre jednotku orientovanú na vývoz (ďalej len „EOU“), sú oprávnení na podsystém AAS pre zamýšľaný vývoz. Napokon dodávatelia medziproduktov pre výrobcov-vývozcov sú oprávnení na výhody v súvislosti so „zamýšľaným vývozom“ na základe podsystémov „predbežný príkaz na uvoľnenie“ (Advance Release Order, ďalej len „ARO“) a „domáci dokumentárny akreditív“.

(42)

Povolenia sa v rámci systému AAS môžu vydať na účely:

(43)

fyzického vývozu: toto je hlavný podsystém. Umožňuje bezcolný dovoz vstupných materiálov na výrobu konkrétneho výsledného výrobku na vývoz. „Fyzický“ v tomto kontexte znamená, že výrobok na vývoz musí opustiť územie Indie. Dovozná úľava a vývozná povinnosť vrátane druhu výrobku na vývoz sú uvedené v licencii.

(44)

každoročnej požiadavky: toto povolenie nie je naviazané na konkrétny výrobok na vývoz, ale na širšiu skupinu výrobkov (napríklad chemické a príbuzné výrobky). Držiteľ licencie môže do určitého hodnotového prahu určeného podľa jeho vývozu v minulosti, dovážať bez cla každý vstup, ktorý sa má použiť pri výrobe akejkoľvek položky, ktorá patrí do takejto skupiny výrobkov. Môže sa rozhodnúť vyviezť ktorýkoľvek výsledný výrobok patriaci do skupiny výrobkov vyrobených použitím takéhoto materiálu oslobodeného od cla.

(45)

dodávky medziproduktov: tento podsystém sa vzťahuje na prípady, keď dvaja výrobcovia plánujú vyrábať jeden výrobok na vývoz a rozdelia si výrobný proces. Výrobca-vývozca, ktorý vyrába medziprodukty, môže dovážať vstupné materiály bez cla a na tento účel môže získať predbežné povolenie AAS pre dodávky medziproduktov. Konečný vývozca výrobu finalizuje a je povinný finálny výrobok vyviezť.

(46)

zamýšľaného vývozu: Tento podsystém umožňuje hlavnému dodávateľovi doviezť od cla oslobodené vstupné materiály, ktoré sú potrebné pri výrobe tovaru, ktorý sa má predávať ako „zamýšľaný vývoz“. Podľa indickej vlády sa za zamýšľaný vývoz považujú také transakcie, pri ktorých dodávaný tovar neopustí krajinu. Niektoré kategórie dodávok sa považujú za zamýšľaný vývoz za predpokladu, že tovar je vyrobený v Indii, napr. dodávka tovaru pre EOU alebo spoločnosť, ktorá sa nachádza v osobitnej hospodárskej zóne (ďalej len „SEZ“);

(47)

predbežného príkazu na uvoľnenie (ďalej len „ARO“): držiteľ predbežného povolenia v rámci AAS, ktorý má v úmysle získavať vstupné materiály z domácich zdrojov namiesto priameho dovozu, má možnosť získavať ich na základe ARO. V takýchto prípadoch sú predbežné povolenia schválené ako ARO a sú potvrdené domácemu dodávateľovi pri dodaní položiek, ktoré sú v nich uvedené. Potvrdenie ARO oprávňuje domáceho dodávateľa na výhody v rámci zamýšľaného vývozu, ako je uvedené v odseku 7. 03 FTP 2015 – 2020 a aktualizovanej FTP 2015 – 2020 (t. j. AAS pre dodávky medziproduktov/zamýšľaný vývoz, vrátenie cla pri zamýšľanom vývoze a náhrada konečnej spotrebnej dane). Mechanizmom ARO sa dodávateľovi nahrádzajú dane a clá namiesto toho, aby sa nahrádzali konečnému vývozcovi vo forme vrátenia/náhrady ciel. Náhrada daní/ciel je k dispozícii pre domáce vstupy, ako aj pre dovážané vstupy.

(48)

domáceho dokumentárneho akreditívu: aj tento podsystém sa vzťahuje na domáce dodávky držiteľovi predbežného povolenia. Držiteľ predbežného povolenia môže požiadať banku o otvorenie domáceho akreditívu v prospech domáceho dodávateľa. Banka schváli platnosť povolenia pre priamy dovoz iba pre tú hodnotu a objem položiek, ktoré namiesto dovozu budú pochádzať z domácich zdrojov. Domáci dodávateľ bude mať nárok na výhody týkajúce sa zamýšľaného vývozu, ako sa stanovuje v odseku 7. 03 FTP 2015 – 2020 a aktualizovanej FTP 2015 – 2020 (t. j. AAS na dodávky medziproduktov/zamýšľaný vývoz, vrátenie cla pri zamýšľanom vývoze a náhradu konečnej spotrebnej dane).

(49)

Komisia zistila, že jeden spolupracujúci vyvážajúci výrobca využívajúci systém získal počas obdobia revízneho prešetrovania úľavy v rámci prvého podsystému, t. j. AAS pre fyzický vývoz. Nie je preto potrebné stanoviť napadnuteľnosť zvyšných nevyužitých podsystémov.

(50)

Na účely overovania indickými orgánmi je držiteľ predbežného povolenia zo zákona povinný viesť „skutočný a riadny stav spotreby a využívania bezcolne dovezeného/na domácom trhu obstaraného tovaru“ v špecifickom formáte (kapitola 4.51 a dodatok 4H príručky HOP 2015 – 2020 a aktualizovanej príručky HOP 2015 – 2020), t. j. register skutočnej spotreby. Tento register musí overiť externý autorizovaný účtovník/účtovník nákladov a prác, ktorý vydá osvedčenie s uvedením, že predpísané registre a príslušné záznamy boli preskúmané, a informácie poskytnuté podľa dodatku 4H sú vo všetkých aspektoch pravdivé a správne.

(51)

Pokiaľ ide o podsystém, ktorý počas obdobia revízneho prešetrovania využívala dotknutá spoločnosť, t. j. fyzický vývoz, indická vláda stanovuje objem a hodnotu dovoznej úľavy a vývoznej povinnosti a tieto informácie sa zaznamenávajú v povolení. V čase dovozu a vývozu majú okrem toho štátni úradníci zaznamenať v povolení zodpovedajúce transakcie. Objem povoleného dovozu v rámci systému AAS stanovuje indická vláda na základe štandardných noriem vstupov/výstupov (Standard Input Output Norms, ďalej len „normy SION“), ktoré existujú v prípade väčšiny výrobkov vrátane prešetrovaného výrobku.

(52)

Dovezené vstupné materiály sú neprevoditeľné a musia sa použiť na výrobu výsledného výrobku určeného na vývoz. Vývozná povinnosť sa musí splniť v predpísanom časovom rámci po vydaní licencie (18 mesiacov s dvomi možnými predĺženiami, zakaždým o 6 mesiacov).

(53)

Medzi dovezenými vstupmi a vyvezenými hotovými výrobkami neexistuje úzka spojitosť. Oprávnené vstupné materiály sa môžu dovážať a používať aj pre iné výrobky ako je prešetrovaný výrobok. Navyše, licencie na rôzne výrobky sa môžu spojiť. To znamená, že na základe vývozu jedného výrobku v rámci licencie AAS môže vzniknúť nárok na bezcolný dovoz vstupov v rámci licencie AAS pre iný výrobok.

(54)

Prešetrovanie ukázalo, že žiadna z licencií AAS, ktoré vyvážajúci výrobca použil, nebola uzavretá. Okrem toho vyvážajúci výrobca nedal tento register spotreby overiť externým autorizovaným účtovníkom. Preto aj keď vyvážajúci výrobca vysvetlil, že spotreba vstupov bola nahlásená na základe faktorov jej spotreby, vyvážajúci výrobca nebol schopný predložiť žiadne dodatky 4H pre svoje licencie AAS.

(55)

Oslobodenie od dovozného cla je subvenciou v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, t. j. predstavuje finančnú pomoc zo strany indickej vlády, pretože je to vzdanie sa príjmu z cla, ktoré by inak bolo splatné, a poskytuje prešetrovanému vývozcovi výhodu, pretože zvyšuje jeho likviditu.

(56)

Okrem toho je podsystém AAS pre fyzický vývoz zo zákona jasne podmienený uskutočnením vývozu, a preto sa považuje za špecifický a napadnuteľný podľa článku 4 ods. 4 prvého pododseku písm. a) základného nariadenia. Bez vývozného záväzku nemôže spoločnosť získať výhody vyplývajúce z tohto systému.

(57)

Podsystém využívaný v tomto prípade nie je možné považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nespĺňa pravidlá stanovené v bode i) prílohy I, v prílohe II (vymedzenie a pravidlá vrátenia cla) a v prílohe III (vymedzenie a pravidlá náhradného vrátenia cla) k základnému nariadeniu. Indická vláda účinne neuplatňovala kontrolný systém ani postup na potvrdenie toho, či a v akých množstvách sa vstupy spotrebovali pri výrobe vyvážaného výrobku (bod 4 prílohy II k základnému nariadeniu a v prípade systémov náhradného vrátenia cla oddiel II bod 2 prílohy III k základnému nariadeniu). Zároveň sa konštatuje, že normy SION pre prešetrovaný výrobok neboli dostatočne presné a že tieto normy samé osebe nemôžu predstavovať kontrolný systém skutočnej spotreby, pretože forma týchto štandardných noriem neumožňuje indickej vláde dostatočne presne skontrolovať, aké množstvá vstupov sa spotrebovali pri výrobe vyvážaných výrobkov. Okrem toho indická vláda nevykonala žiadne ďalšie preskúmanie na základe skutočne použitých vstupov, i keď by to pri absencii účinne uplatňovaného kontrolného systému bolo potrebné (bod 5 prílohy II a oddiel II bod 3 prílohy III k základnému nariadeniu).

(58)

Tento podsystém je preto napadnuteľný.

(59)

Pri neexistencii prípustných systémov vrátenia cla alebo systémov náhradného vrátenia cla Komisia overila skutočnú mieru spotreby príslušných vstupov. Komisia zistila, že skutočná spotreba bola mierne pod normami SION. Aj keď spoločnosť tvrdila, že uzatvorí príslušné licencie na základe skutočnej spotreby, a preto nedôjde k nadmernému odpusteniu, v čase overovania neboli uzavreté žiadne licencie, preto Komisia nemohla overiť túto skutočnosť. Keďže licencie boli udelené na základe noriem SION, spoločnosť pri absencii účinne uplatňovaného systému overovania mohla tieto licencie uzavrieť použitím noriem SION ako mieru spotreby. V takom prípade rozdiel medzi skutočnou mierou spotreby a nahlásenou mierou spotreby založenou na normách SION by viedol k nadmernému odpusteniu, ktoré by predstavovalo napadnuteľnú subvenciu v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom ii) základného nariadenia.

(60)

V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia Komisia by sa malo nadmerné odpustenie rozložiť na celkový obrat z vývozu prešetrovaného výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola udelená na základe vyrobených, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(61)

Vzhľadom na to, aký malý bol rozdiel medzi normami SION a skutočnou mierou spotreby platí, že ak by bola na základe noriem SION uzavretá celá licencia, bolo by nadmerné odpustenie, a teda výška napadnuteľnej subvencie, takisto zanedbateľné. Komisia tak zistila, že sadzby subvencovania v súvislosti s touto schémou počas obdobia revízneho prešetrovania boli zanedbateľné, avšak stále kladné. Komisia preto dospela k záveru, že táto subvencia sa naďalej považuje za napadnuteľnú.

(62)

Komisia zistila, že spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia počas obdobia revízneho prešetrovania využívali systém DDS.

(63)

Právnym základom uplatňovaným počas obdobia revízneho prešetrovania boli pravidlá vrátenia cla a centrálnej spotrebnej dane z roku 1995 (Custom & Central Excise Duties Drawback Rules 1995, ďalej len „pravidlá DDS z roku 1995“), zmenené v roku 2006 (16), ktoré boli neskôr nahradené pravidlami vrátenia cla a centrálnej spotrebnej dane z roku 2017 (17) (Customs and Central Excise Duties Drawback Rules, 2017, ďalej len „pravidlá z roku 2017“), ktoré nadobudli účinnosť 1. októbra 2017. Pravidlom 3 ods. 2 pravidiel DDS z roku 1995 sa upravuje spôsob výpočtu tohto systému vrátenia cla. Pravidlom 12 ods. 1 písm. a) bod ii) uvedených pravidiel DDS sa riadi vyhlásenie, ktoré musia vyvážajúci výrobcovia podať, aby mohli využívať daný systém. Tieto pravidlá zostali v pravidlách DDS z roku 2017 identické a zodpovedajú pravidlu 3 ods. 2 a pravidlu 13 ods. 1 písm. a) bodu ii).

(64)

Obežník č. 24/2001 (18) okrem toho obsahuje osobitné pokyny pre uplatňovanie pravidla 3 ods. 2 a vyhlásenia, ktoré musia vývozcovia predložiť na základe pravidla 12 ods. 1 písm. a) bodu ii).

(65)

Pravidlom 4 pravidiel DDS z roku 1995 sa stanovuje, že ústredná vláda môže revidovať sumu alebo sadzby určené na základe pravidla 3. Vláda vykonala viaceré úpravy, pričom poslednými, ktorými sa revidovali sadzby, sú oznámenia č. 110/2015 – CUSTOMS (N.T.) zo 16. novembra 2015 (19) a oznámenia č. 131/2016 – CUSTOMS (N.T.) z 31. októbra 2016 (20). V dôsledku toho pre prešetrovaný výrobok počas obdobia revízneho prešetrovania sadzba predstavovala 1,5 % hodnoty FOB vyvážaných výrobkov.

(66)

Tento systém sú oprávnení využívať všetci výrobcovia-vývozcovia alebo obchodníci-vývozcovia.

(67)

Na základe tohto systému má každá spoločnosť vyvážajúca oprávnené výrobky nárok na sumu zodpovedajúcu percentuálnemu podielu deklarovanej hodnoty FOB vyvážaného výrobku. V pravidle 3 ods. 2 uvedenom v Pravidlách vrátenia cla a centrálnej spotrebnej dane sa stanovuje výpočet výšky subvencie:

(68)

Inými slovami, indická vláda založila vratnú sumu na celoodvetvových priemerných hodnotách príslušných ciel na dovážané suroviny a priemernej odvetvovej miere spotreby získanej od subjektov, ktoré vláda Indie považuje za reprezentatívnych výrobcov oprávnených vyvážaných výrobkov. Indická vláda potom sumu, ktorá sa má vrátiť, vyjadruje ako percentuálny podiel priemernej hodnoty vývozu oprávnených vyvážaných výrobkov.

(69)

Indická vláda pomocou tohto percentuálneho podielu vypočítava výšku vráteného cla, na ktoré majú oprávnení vývozcovia nárok. V rámci tohto systému stanovuje indická vláda sadzbu pre jednotlivé výrobky. Pre prešetrovaný výrobok počas obdobia revízneho prešetrovania táto sadzba predstavovala 1,5 %, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 65.

(70)

Na to, aby bola spoločnosť oprávnená využívať výhody v rámci tohto systému, musí uskutočňovať vyvoz. V momente zápisu údajov o odoslaní na server colného úradu sa uvádza informácia, že vývoz sa uskutočňuje v rámci systému DDS, a neodvolateľne sa stanoví suma DDS. Po tom, ako dopravná spoločnosť dodá všeobecný zoznam vyvážaného tovaru a colný úrad s uspokojivým výsledkom porovná tento dokument s údajmi na vývoznom colnom doklade, sú splnené všetky podmienky na schválenie vyplatenia sumy vráteného cla prostredníctvom priamej platby na bankový účet vývozcu alebo prostredníctvom príkazu na výplatu.

(71)

Vývozca musí takisto predložiť dôkaz o pripísaní výnosu z vývozu prostredníctvom potvrdenia o vykonaní bankového prevodu (Bank Realisation Certificate, ďalej len „BRC“). Tento dokument môže byť poskytnutý po vyplatení sumy vráteného cla, ale ak vývozca nepredloží BRC v stanovenej lehote, indická vláda bude vyplatenú sumu vymáhať.

(72)

Sumu vráteného cla možno použiť na akýkoľvek účel a podľa indických účtovných štandardov je na základe časového rozlíšenia možné sumu zaúčtovať ako príjem v rámci obchodných účtov, keď dôjde k splneniu vývozného záväzku.

(73)

Príslušnými právnymi predpismi a administratívnymi pokynmi sa stanovuje, že indická colná správa by nemala vyžadovať dôkaz, že vývozcovi žiadajúcemu o vrátenie cla musela vzniknúť alebo mu vznikne colná povinnosť v súvislosti s dovozom surovín potrebných na výrobu vyvážaného výrobku (21). Počas overovania na mieste indická vláda okrem toho potvrdila, že plná sadzba vypočítaná na základe uvedeného pravidla 3 ods. 2 sa bude vzťahovať aj na spoločnosti, ktoré budú všetky suroviny obsiahnuté vo vyvážanom PET získavať z domácich zdrojov. Z tohto prešetrovania takisto vyplynulo, že v praxi sa to týkalo jedného spolupracujúceho vývozcu, ktorý využil výhody v rámci programu DDS napriek tomu, že nedoviezol ani jednu položku hlavných surovín (purifikovanú kyselinu tereftalovú, ďalej len „PTA“ a monoetylénglykol, ďalej len „MEG“) používaných na výrobu prešetrovaného výrobku.

(74)

Zo systému DDS sa poskytuje subvencia v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Suma takzvaného vráteného cla je finančnou pomocou indickej vlády, pretože má podobu ušlých príjmov (t. j. údajných dovozných ciel vyberaných indickou vládou, ktoré sa nadmerne vrátia alebo odpustia). Neexistujú obmedzenia, pokiaľ ide o použitie týchto finančných prostriedkov. Suma vráteného cla navyše poskytuje vývozcovi výhodu, pretože zlepšuje jeho likviditu nadmernými sumami dovozných ciel vrátených alebo odpustených indickou vládou.

(75)

Sadzbu vrátenia cla pre vývoz stanovuje indická vláda na základe jednotlivých výrobkov. Napriek tomu, že subvencia sa uvádza ako vrátenie cla, tento systém nemá všetky vlastnosti prípustného systému vrátenia cla alebo systému náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia, systém nespĺňa ani pravidlá stanovené v bode I) prílohy I, v prílohe II (vymedzenie vrátenia cla a jeho pravidlá) a v prílohe III (vymedzenie náhradného vrátenia cla a jeho pravidlá) k základnému nariadeniu. Platby v hotovosti vývozcovi nie sú nevyhnutne viazané na skutočné platby dovozných ciel na suroviny a nie sú úvermi na clo na vyrovnanie dovozných ciel za minulý alebo budúci dovoz surovín. Okrem toho neexistuje žiadny systém ani postup na potvrdenie toho, ktoré vstupy sa spotrebúvajú pri výrobe vyvážaných výrobkov a v akých množstvách. Okrem toho indická vláda nevykonala žiadne ďalšie preskúmanie na základe skutočne použitých vstupov, i keď by to pri absencii účinne uplatňovaného kontrolného systému bolo potrebné (bod 5 prílohy II a oddiel II bod 3 prílohy III k základnému nariadeniu).

(76)

Platba od indickej vlády po vývoze uskutočnenom vývozcami je podmienená uskutočnením vývozu, a preto sa tento systém považuje za špecifický a napadnuteľný podľa článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(77)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že systém DDS je napadnuteľný.

(78)

V súlade s článkom 3 ods. 2 a článkom 5 základného nariadenia Komisia vypočítala výšku subvencií na základe výhody poskytnutej príjemcovi, o ktorej sa zistilo, že existovala počas obdobia revízneho prešetrovania. Komisia v tejto súvislosti zistila, že výhoda je príjemcovi poskytnutá v čase, keď dôjde k vývoznej transakcii v rámci tohto systému. V danom momente je indická vláda zodpovedná za vyplatenie sumy, ktorá predstavuje finančnú pomoc v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) základného nariadenia. Len čo colné orgány vydajú vývozný colný doklad, na ktorom sa okrem iného uvádza suma, ktorá sa má pre túto vývoznú transakciu poskytnúť, indická vláda už nemá diskrečnú právomoc rozhodovať o tom, či sa subvencia poskytne alebo nie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia považovala za vhodné posudzovať výhodu v rámci systému DDS vzhľadom na sumy získané z vývozných transakcií uskutočnených v rámci tohto programu počas obdobia revízneho prešetrovania.

(79)

Jeden z vyvážajúcich výrobcov predložil dôkazy o cle zaplatenom pri dovoze MEG, jednej z dvoch hlavných surovín, ktoré táto spoločnosť používa pri výrobe PET. Napriek neexistencii systému alebo postupu na potvrdenie, ktoré vstupy a v akých množstvách sa spotrebúvajú pri výrobe vyvážaných výrobkov, Komisia v súlade s bodom 5 prílohy II základného nariadenia vykonala overenie uhradeného cla na účely výpočtu nadmerného odpustenia. Overením sa potvrdilo, že všetok MEG spotrebovaný pri výrobe PET bol dovezený a že za MEG obsiahnutý v PET vyvezenom počas obdobia revízneho prešetrovania sa skutočne zaplatili dovozné clá v uvedenej výške. Na tomto základe Komisia vypočítala úroveň subvencovania na základe samotného nadmerného odpustenia.

(80)

V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia Komisia túto výšku subvencie rozložila na celkový obrat z vývozu prešetrovaného výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola udelená na základe vyrobených, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(81)

Komisia tak zistila, že sadzby subvencií v súvislosti s touto schémou počas obdobia revízneho prešetrovania predstavovali 0,38 % pre spoločnosť IDIPL a 1,44 % pre spoločnosť RIL. Komisia preto dospela k záveru, že táto subvencia sa naďalej považuje za napadnuteľnú.

(82)

Komisia zistila, že dotknutí vyvážajúci výrobcovia získali v priebehu obdobia revízneho prešetrovania zo systému EPCGS úľavy, ktoré možno priradiť k prešetrovanému výrobku.

(83)

Podrobný opis EPCGS je uvedený v kapitole 5 FTP 2015 – 2020 a aktualizovanej FTP 2015 – 2020 a v kapitole 5 príručky HOP 2015 – 2020 a aktualizovanej príručky HOP 2015 – 2020.

(84)

Toto opatrenie sú oprávnení využívať výrobcovia-vývozcovia a obchodníci-vývozcovia „viazaní“ na podporných výrobcov a poskytovateľov služieb.

(85)

Pod podmienkou vývozného záväzku môže spoločnosť doviezť investičný majetok [nový aj použitý investičný majetok (z druhej ruky) nie starší ako 10 rokov] so zníženou sadzbou cla. Na tento účel indická vláda vydáva (na žiadosť a po uhradení poplatku) licenciu pre systém EPCGS. V tomto systéme sa ukladá znížená sadzba dovozného cla uplatniteľná na všetok investičný majetok dovezený v rámci systému. Na účely splnenia vývozného záväzku sa dovezený investičný majetok musí použiť na výrobu určitého množstva tovaru považovaného za vyvážaný tovar počas určitého obdobia. V zmysle FTP 2015 – 2020 a aktualizovanej FTP 2015 – 2020 sa v rámci systému EPCGS môže investičný majetok dovážať s nulovou sadzbou cla. Vývozný záväzok, ktorý predstavuje šesťnásobok ušetreného cla, sa musí splniť v priebehu maximálne šesť rokov.

(86)

Držiteľ licencie systému EPCGS môže získať investičný majetok aj z domácich zdrojov. V takom prípade môže domáci výrobca investičného majetku využiť výhodu na bezcolný dovoz komponentov potrebných na výrobu takéhoto investičného majetku. Domáci výrobca si v súvislosti s dodávkou investičného majetku držiteľovi licencie na používanie systému EPCGS môže alternatívne uplatniť nárok na výhodu pre zamýšľaný vývoz.

(87)

Systémom EPCGS sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Zníženie cla predstavuje finančnú pomoc indickej vlády, keďže takáto úľava znižuje jej príjem z cla, ktoré by inak bolo splatné. Okrem toho sa tým poskytuje výhoda vývozcovi rovnajúca sa výške zníženia cla.

(88)

Systém EPCGS je ďalej zo zákona podmienený uskutočnením vývozu, keďže licencie na jeho využívanie nie je možné získať bez záväzku uskutočniť vývoz. Považuje sa preto za špecifický a napadnuteľný podľa článku 4 ods. 4 prvého pododseku písm. a) základného nariadenia.

(89)

Systém EPCGS nemožno považovať za prípustný systém vrátenia cla ani za systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Na investičný majetok sa takéto prípustné systémy nevzťahujú, ako sa uvádza v bode i) prílohy I k základnému nariadeniu, pretože sa nespotrebuje pri výrobe vyvážaných výrobkov.

(90)

Komisia vypočítala výšku subvencie v súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia na základe nezaplateného cla za dovezený investičný majetok rozloženého na obdobie, ktoré zodpovedá obvyklej dobe odpisovania takéhoto investičného majetku v dotknutom odvetví. Výška subvencie v období revízneho prešetrovania sa potom vypočítala vydelením celkovej sumy nezaplateného cla dobou odpisovania. Takto vypočítaná suma, ktorá sa vzťahuje na obdobie revízneho prešetrovania, bola upravená pripočítaním úroku za toto obdobie, aby zodpovedala celkovej hodnote zvýhodnenia v priebehu času. Na tento účel sa za primeranú považovala komerčná úroková sadzba v Indii počas obdobia prešetrovania.

(91)

Ani jeden z indických vyvážajúcich výrobcov neuplatnil nárok na odrátanie poplatkov spojených so získaním subvencie od celkovej sumy subvencie, ako na to majú nárok v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia.

(92)

V súlade s článkom 7 ods. 2 a článkom 7 ods. 3 základného nariadenia Komisia túto výšku subvencie rozložila na obrat z vývozu prešetrovaného výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania (menovateľ), pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola udelená na základe vyrobených, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(93)

Na základe uvedených skutočností Komisia zistila, že subvenčné sadzby v súvislosti s touto schémou počas obdobia revízneho prešetrovania predstavovali 0,09 % pre spoločnosť IDIPL a 0,30 % pre spoločnosť RIL. Komisia preto dospela k záveru, že táto subvencia sa naďalej považuje za napadnuteľnú.

(94)

Zistilo sa, že obidvaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia získali počas obdobia revízneho prešetrovania výhody v rámci systému MEIS.

(95)

Podrobný opis MEIS je uvedený v kapitole 3 FTP 2015 – 2020 a aktualizovanej FTP 2015 – 2020 a v kapitole 3 príručky HOP 2015 – 2020 a aktualizovanej príručky HOP 2015 – 2020.

(96)

Systém MEIS nadobudol účinnosť 1. apríla 2015.

(97)

Tento systém sú oprávnení využívať všetci výrobcovia-vývozcovia alebo obchodníci-vývozcovia.

(98)

Oprávnené spoločnosti môžu využívať systém MEIS vývozom konkrétnych výrobkov do konkrétnych krajín, ktoré sú zaradené do skupiny A („tradičné trhy“ vrátane všetkých členských štátov EÚ), do skupiny B („vznikajúce trhy a orientované trhy“) a do skupiny C („ostatné trhy“). Krajiny, ktoré patria do týchto skupín a zoznam výrobkov s príslušnými sadzbami odmeňovania sú uvedené v dodatku 3B k aktualizovanej príručke HOP.

(99)

Výhody majú podobu úveru na clo zodpovedajúceho percentu hodnoty vývozu FOB.

(100)

V čase, keď v apríli 2015 nadobudol účinnosť systém MEIS, nebol prešetrovaný výrobok zahrnutý do dodatku 3B, a preto nebol oprávnený na výhody v rámci systému MEIS. Vývoz PET do krajín skupín A a B sa však 29. októbra 2015 verejným oznámením č. 44/2015-2020 stal oprávneným na výhody v rámci systému MEIS vo výške 2 % hodnoty vývozu FOB. Verejným oznámením č. 06/2015-2020 sa 4. mája 2016 stal oprávneným na rovnakú 2 % výhodu aj vývoz do krajín skupiny C.

(101)

Podľa odseku 3.06 FTP 2015 – 2020 a aktualizovanej FTP 2015 – 2020 sú určité druhy vývozu z tohto systému vylúčené, napr. vývoz dovážaného tovaru alebo prekladaného tovaru, zamýšľaný vývoz, vývoz služieb a obrat z vývozu jednotiek pôsobiacich v osobitných hospodárskych zónach/jednotiek orientovaných na vývoz.

(102)

Úvery na clo v rámci systému MEIS sú voľne prevoditeľné a platné 18 mesiacov od dátumu vydania, zatiaľ čo colné poukazy (dobropisy) vydané 1. januára 2016 alebo po tomto dátume sú podľa odseku 3.13 aktualizovanej príručky HOP 2015 – 2020 platné 24 mesiacov od dátumu vydania. Možno ich použiť na: i) platbu ciel za dovoz vstupov alebo tovaru vrátane investičného majetku; ii) platbu spotrebnej dane z domáceho obstarávania vstupov alebo tovaru vrátane investičného majetku a platby; iii) platbu dane zo služieb na obstarávanie služieb.

(103)

Žiadosť o uplatnenie výhod v rámci systému MEIS sa musí predložiť online na webovom sídle generálneho riaditeľstva pre zahraničný obchod. K online žiadosti sa musia priložiť príslušné doklady (colné doklady, potvrdenie o vykonaní bankového prevodu a doklad o vylodení). Príslušný regionálny orgán indickej vlády vydá úver na clo po preskúmaní uvedených dokladov. Pokiaľ vývozca poskytne príslušné doklady, regionálny orgán nemá žiadnu diskrečnú právomoc rozhodovať o poskytovaní úverov na clo.

(104)

Systémom MEIS sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Úver na clo poskytnutý v rámci systému MEIS predstavuje finančnú pomoc indickej vlády, keďže úver sa napokon použije na vyrovnanie dovozných ciel platených za investičný majetok, čím sa zníži príjem indickej vlády z cla, ktoré by inak bolo splatné. Úverom na clo v rámci systému MEIS sa okrem toho poskytuje výhoda vývozcovi, ktorý nepodlieha platbe týchto dovozných ciel.

(105)

Systém MEIS je navyše zo zákona podmienený uskutočnením vývozu, a preto sa považuje za špecifický a napadnuteľný podľa článku 4 ods. 4 prvého pododseku písm. a) základného nariadenia.

(106)

V súlade s článkom 3 ods. 2 a článkom 5 základného nariadenia Komisia vypočítala sumu napadnuteľných subvencií na základe výhody priznanej príjemcovi, o ktorej sa zistilo, že existovala počas obdobia revízneho prešetrovania. Komisia v tejto súvislosti zistila, že výhoda je príjemcovi poskytnutá v čase, keď dôjde k vývoznej transakcii v rámci tohto systému. V tomto momente indická vláda vydáva úver na clo, ktorý si vyvážajúci výrobca rezervuje ako pohľadávku, ktorú môže vyvážajúci výrobca kedykoľvek vyrovnať. Predstavuje to finančnú pomoc v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Keď colné úrady vydajú vývozný colný doklad, indická vláda už nemá diskrečnú právomoc rozhodovať o tom, či sa subvencia poskytne alebo nie. V súvislosti s tým Komisia považovala za vhodné určiť výhodu v rámci systému MEIS ako súčet súm vráteného cla získaných na vývozné transakcie uskutočnené v rámci tohto systému počas obdobia revízneho prešetrovania.

(107)

V súlade s článkom 7 ods. 2 a 3 základného nariadenia Komisia túto výšku subvencie rozložila na obrat z vývozu prešetrovaného výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola udelená na základe vyrobených, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(108)

Na základe uvedených skutočností Komisia zistila, že subvenčné sadzby v súvislosti s touto schémou počas obdobia revízneho prešetrovania predstavovali 1,92 % pre spoločnosť IDIPL a 1,94 % pre spoločnosť RIL. Komisia preto dospela k záveru, že táto subvencia sa naďalej považuje za napadnuteľnú.

(109)

Komisia zistila, že toto opatrenie počas obdobia revízneho prešetrovania využila jedna spoločnosť. Keďže sa však zdalo, že výhoda poskytnutá tejto spoločnosti bola zanedbateľná, Komisia sa rozhodla, že toto opatrenie nebude ďalej prešetrovať, keďže v súvislosti s revíznymi prešetrovaniami pred uplynutím platnosti nie je potrebné vypočítať presnú sumu subvencovania (iba jej pokračovanie).

(110)

Na základe uvedených skutočností Komisia zistila, že celková výška napadnuteľných subvencií v súlade s ustanoveniami základného nariadenia, vyjadrená ad valorem, bola v prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky 2,3 %, resp. 3,6 %, čo svedčí o pokračovaní subvencovania počas obdobia revízneho prešetrovania.

Tabuľka 1

Sadzby pre jednotlivé napadnuté subvencie

(111)

V súlade s článkom 18 ods. 2 základného nariadenia sa preskúmalo, či by uplynutie platnosti platných opatrení pravdepodobne viedlo k pokračovaniu subvencovania.

(112)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 30 až 109, stanovilo sa, že indickí vývozcovia prešetrovaného výrobku naďalej využívali počas obdobia revízneho prešetrovania výhody z napadnuteľných subvencií zo strany indických orgánov.

(113)

Programy subvencií poskytujú opakované výhody a nič nenaznačuje tomu, že tieto výhody budú v dohľadnej budúcnosti postupne ukončené. Každý vývozca je navyše oprávnený na niekoľko subvencií.

(114)

Takisto sa preskúmalo, či by sa v prípade zrušenia opatrení vyvážal do Únie významný objem tovaru.

(115)

India je veľkým výrobcom prešetrovaného výrobku. Na základe údajov získaných počas prešetrovania mala India počas obdobia revízneho prešetrovania výrobnú kapacitu vo výške približne 1 500 000 – 2 300 000 ton. V dôsledku toho sa prebytok kapacity nad domácim dopytom odhadoval v období revízneho prešetrovania na približne 800 – 900 tisíc ton, čo by predstavovalo približne 25 % celkovej spotreby Únie počas obdobia revízneho prešetrovania.

(116)

Za týchto okolností existuje veľká pravdepodobnosť, že v prípade zrušenia opatrení by sa objemy subvencovaného vývozu výrobku, ktorý je predmetom revízneho prešetrovania, do Únie, ktoré boli významné už počas obdobia revízneho, zvýšili. Komisia preto dospela k záveru, že existuje pravdepodobnosť pokračovania subvencovania.

(117)

Počas obdobia revízneho prešetrovania vyrábalo podobný výrobok dvadsaťjeden výrobcov z Únie. Troch z týchto výrobcov zastupuje žiadateľ. Uvedených dvadsaťjeden výrobcov z Únie predstavuje „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 9 ods. 1 a článku 10 ods. 6 základného nariadenia. Ako sa uvádza v odôvodnení 22, do vzorky boli zaradení traja výrobcovia z Únie a vzorka predstavuje približne 37 % celkovej výroby v Únii.

(118)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že existujú rôzne vzťahy medzi výrobným odvetvím Únie a vyvážajúcimi výrobcami v Indii, ktorí by sa mali dôkladne preskúmať. Prešetrovaním sa potvrdilo, že medzi subjektmi neexistujú žiadne obchodné ani administratívne prepojenia, pokiaľ ide o trh Únie, a preto neboli dôvody na vylúčenie akéhokoľvek výrobcu z Únie z „výrobného odvetvia Únie“.

(119)

Okrem toho jedna zainteresovaná strana po poskytnutí informácií tvrdila, že zahrnutie jedného výrobcu z Únie do vzorky a jeho prepojeného vyvážajúceho výrobcu v Indii vážne narušilo procesnú zákonnosť prešetrovania a potenciálne narušilo zistenia Komisie týkajúce sa ujmy. Po prvé, ako sa uvádza v odôvodnení 22, vzorka výrobcov z Únie sa považovala za reprezentatívnu vzorku výrobného odvetvia Únie a v tejto súvislosti neboli predložené žiadne pripomienky. Po druhé, vzťah medzi výrobcom z Únie a prepojeným vyvážajúcim výrobcom nemal vplyv na správanie sa výrobcu z Únie na trhu Únie, pretože, ako sa potvrdilo pri prešetrovaní, obchodné rozhodnutia týkajúce sa operácií na trhu Únie uskutočňovali výrobca z Únie a vyvážajúci výrobca nezávisle. Rozhodnutia o cenách výrobcu z Únie sa v skutočnosti riadili kolísaním cien surovín, vývojom ponuky a dopytu, kolísaním výmenného kurzu, nákladmi na dopravu a iným vývojom špecifickým pre trh Únie, ako sú napríklad podmienky v textilnom odvetví. Komisia preto usúdila, že správanie výrobcu z Únie nebolo jeho vzťahom s vyvážajúcim výrobcom ovplyvnené. Komisia na záver poznamenala, že ani tvrdenie tejto zainteresovanej strany, ani samotné prešetrovanie neodhalili žiadne prvky, ktoré by skresľovali zistenia tohto prešetrovania ako výsledok zahrnutia tohto výrobcu z Únie do vymedzenia výrobného odvetvia Únie. V tejto súvislosti Komisia pripomína, že článok 9 ods. 1 základného nariadenia povoľuje („môže“) vylúčiť domácich výrobcov z vymedzenia výrobného odvetvia Únie v prípadoch, keď sú prepojení s vyvážajúcimi výrobcami, ale nevyžaduje od Komisie, aby tak urobila. V dôsledku toho sa toto tvrdenie muselo zamietnuť.

(120)

Komisia stanovila spotrebu v Únii sčítaním:

(121)

Na základe toho sa spotreba v Únii vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii

(122)

Počas posudzovaného obdobia sa spotreba v Únii zvýšila o 15 %.

(123)

Objemy dovozu z Indie sa zakladali na štatistikách Eurostatu. Komisia určila podiel dovozu na trhu na základe spotreby v Únii, ako sa uvádza v odôvodnení 119.

Tabuľka 3

Objem dovozu a podiel na trhu

(124)

Objem dovozu z Indie sa počas posudzovaného obdobia zvýšil takmer päťnásobne a v období revízneho prešetrovania dosiahol 156 675 ton, čo predstavuje 4,4 % podielu na trhu Únie.

(125)

Priemerná cena dovozu z Indie do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 4

Dovozná cena

(126)

Priemerná cena dovozu z Indie počas posudzovaného obdobia klesla o 14 %. Konkrétnejšie, od roku 2014 do roku 2016 sa znížila o 27 % a potom v období revízneho prešetrovania stúpla. Toto zvýšenie cien bolo spôsobené silnejším dopytom po PET z dôvodu zatvorenia niektorých výrobných liniek na celom svete, ako aj v dôsledku toho, že PET sa stal uprednostňovaným obalovým materiálom.

(127)

Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia revízneho prešetrovania tak, že porovnala:

(128)

priemer predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, upravených na úroveň cien zo závodu

(129)

zodpovedajúce priemerné ceny za dovoz spolupracujúcich indických výrobcov pre prvého nezávislého zákazníka na trhu Únie, stanovené na základe CIF (náklady, poistenie a prepravné) vrátane vyrovnávacieho cla, náležite upravené o náklady po dovoze.

(130)

Porovnanie cien sa uskutočnilo pri rovnakej úrovni obchodu, pričom sa v prípade potreby vykonali primerané úpravy a takisto sa odpočítali rabaty a zľavy. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia revízneho prešetrovania. Počas obdobia revízneho prešetrovania nedošlo k žiadnemu podhodnoteniu. Po odpočítaní platného vyrovnávacieho cla, rozpätie podhodnotenia ceny dosahovalo 1,7 % a 7,1 % v prípade dovozu od dvoch indických spolupracujúcich výrobcov, resp. 3 % v priemere.

(131)

Objem dovozu a priemerná dovozná cena pre všetky ostatné tretie krajiny boli založené na štatistikách Eurostatu. Komisia určila podiel dovozu na trhu na základe spotreby v Únii, ako sa uvádza v odôvodnení 120.

Tabuľka 5

Objem dovozu a trhový podiel z iných tretích krajín

(132)

Objem dovozu zo všetkých ostatných tretích krajín medzi rokom 2014 a obdobím revízneho prešetrovania klesol o 8 %, z 726 310 ton v roku 2014 na 668 050 ton v období revízneho prešetrovania. Podiel dovozu zo všetkých ostatných tretích krajín na trhu zostal počas posudzovaného obdobia v rozmedzí od 15,2 % do 23,7 %.

(133)

Priemerná cena dovozu zo všetkých ostatných tretích krajín počas posudzovaného obdobia klesla o 7 %. Konkrétnejšie, od roku 2014 do roku 2016 sa znížila o 17 % a potom v období revízneho stúpla.

(134)

Väčšina dovozu pochádzala z Kórey (5,7 % podiel na trhu v období revízneho prešetrovania), Turecka (3,4 % podiel na trhu v období revízneho prešetrovania) a Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „Čína“) (3,1 % podiel na trhu v období revízneho prešetrovania). Objemy dovozu z Kórey boli stabilné a ich ceny sa počas posudzovaného obdobia blížili k cenám výrobného odvetvia Únie. Objem dovozu z Turecka a Číny sa výrazne zvýšil. Ceny dovozu z Turecka boli vyššie ako ceny výrobného odvetvia Únie, zatiaľ čo dovozné ceny z Číny boli stále nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie.

(135)

V období od roku 2014 do obdobia revízneho prešetrovania sa objemy dovozu zvyšných tretích krajín, ktoré neboli uvedené, výrazne znížili, a to o 43 %. Ich podiel na trhu klesol počas posudzovaného obdobia o 6,8 percentuálneho bodu, z 13,5 % v roku 2014 na 6,7 % v období revízneho prešetrovania. Ceny dovozu z týchto krajín boli v priemere vyššie ako dovozné ceny z Indie, s výnimkou roku 2014.

(136)

V súlade s článkom 8 ods. 4 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky relevantné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré mali v posudzovanom období vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(137)

Ako sa uvádza v odôvodnení 22, na stanovenie prípadnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bol použitý výber vzorky.

(138)

Komisia na účely stanovenia ujmy rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia posúdila makroekonomické ukazovatele týkajúce sa celého výrobného odvetvia Únie na základe údajov získaných od žiadateľa, ktoré overila porovnaním s informáciami, ktoré poskytli niekoľkí výrobcovia z Únie vo fáze pred začatím prešetrovania, a s overenými vyplnenými dotazníkmi výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Komisia posúdila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. V prípade oboch súborov údajov sa konštatovalo, že sú reprezentatívne z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(139)

Makroekonomickými ukazovateľmi sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, trhový podiel, rast, zamestnanosť, produktivita, rozsah subvenčných sadzieb a zotavenie sa z minulého subvencovania.

(140)

Mikroekonomickými ukazovateľmi sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, konečný stav zásob, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(141)

Celková výroba v Únii, výrobná kapacita a využitie kapacity sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity výrobcov z Únie

(142)

Objem výroby sa od roku 2014 do roku 2016 zvýšil o 24 %, potom od roku 2016 do obdobia revízneho prešetrovania klesol o 7 %. Počas posudzovaného obdobia sa zvýšil celkovo o 15 %.

(143)

Objem výroby sa od roku 2014 do roku 2016 zvýšil o 14 %, potom od roku 2016 do obdobia revízneho prešetrovania klesol o 8 %. Celkovo sa kapacita počas posudzovaného obdobia zvýšila o 5 %.

(144)

Keďže objem výroby sa zvýšil viac ako kapacita, využitie kapacity sa v priebehu posudzovaného obdobia zvýšilo o 7 percentuálnych bodov.

(145)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Objem predaja a podiel na trhu výrobcov z Únie

(146)

Celkový predaj výrobného odvetvia Únie sa od roku 2014 do roku 2016 zvýšil o 26 %, potom od roku 2016 do obdobia revízneho prešetrovania klesol o 5 %. Celkovo došlo k zvýšeniu o 20 % počas posudzovaného obdobia, čiže tento nárast bol prudší ako v prípade spotreby počas rovnakého obdobia (+ 15 %). Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa v posudzovanom období zvýšil o 2,7 percentuálneho bodu. Konkrétnejšie, v roku 2015 sa zvýšil o 7,4 percentuálnych bodov a následne v období revízneho prešetrovania klesol až na 71,10 %.

(147)

Počas posudzovaného obdobia predstavoval predaj prepojeným spoločnostiam výrobcov Únie 5 % až 7,5 % podielu na trhu. Pokiaľ ide o úroveň cien, zistilo sa, že ceny prepojeného a neprepojeného predaja boli v rovnakom rozpätí. Z týchto dôvodov sa dospelo k záveru, že osobitná analýza vplyvu predaja prepojeným spoločnostiam výrobcov Únie nie je potrebná.

(148)

Medzi rokom 2014 a obdobím revízneho prešetrovania spotreba v Únii vzrástla o 15 %. Objem predaja výrobného odvetvia Únie vzrástol o 20 %, čo sa premietlo do zvýšenia podielu na trhu o 2,7 percentuálneho bodu.

(149)

V posudzovanom období sa zamestnanosť a produktivita vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Zamestnanosť a produktivita výrobcov z Únie

(150)

Počas posudzovaného obdobia sa zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie znížila o 7 %.

(151)

V dôsledku zvýšenia výroby (zvýšenie o 15 %) a poklesu zamestnanosti sa produktivita v rovnakom období zvýšila o 24 %.

(152)

Subvenčné rozpätia stanovené v súvislosti s dovozom PET z Indie do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania boli nad úrovňou de minimis. Zároveň sa úroveň dovozu z Indie počas posudzovaného obdobia zvýšila takmer päťnásobne, pričom v období revízneho prešetrovania dosiahla 4,2 % spotreby v Únii. Vplyv rozsahu skutočného subvenčného rozpätia z Indie na výrobné odvetvie Únie preto nemožno považovať za zanedbateľný.

(153)

Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Priemerné predajné ceny v Únii a jednotkové náklady

(154)

Priemerná jednotková predajná cena výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom v Únii sa od roku 2014 do roku 2016 znížila o 19 %, potom sa do konca obdobia revízneho prešetrovania zvýšila o 14 % a dosiahla hodnotu 963 EUR/tona. Od roku 2017 bol rast cien ovplyvnený silnejším dopytom po PET, ktorý bol spôsobený zatváraním niektorých výrobných liniek na celom svete, ako aj tým, že PET sa stal alternatívou a uprednostňovaným obalovým materiálom.

(155)

Priemerné výrobné náklady výrobného odvetvia Únie sa znížili vo väčšej miere, a to o 23 % od roku 2014 do roku 2016, a potom sa do konca obdobia revízneho prešetrovania zvýšili o 12 %. Hlavný faktor, ktorý ovplyvnil pokles jednotkových výrobných nákladov, bol pokles ceny surovín (22).

(156)

V posudzovanom období sa náklady práce vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(157)

Priemerné náklady práce na jedného zamestnanca sa v posudzovanom období zvýšili o 3 %.

(158)

V posudzovanom období sa úroveň zásob vyvíjala takto:

Tabuľka 11

Konečný stav zásob

(159)

Úroveň konečného stavu zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v priebehu posudzovaného obdobia znížila o 24 %. Počas obdobia revízneho prešetrovania predstavovala úroveň zásob približne 3 % ich výroby.

(160)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(161)

Komisia stanovila ziskovosť výrobného odvetvia Únie tak, že čistý zisk z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii pred zdanením vyjadrila ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Ziskovosť výrobného odvetvia Únie bola od začiatku posudzovaného obdobia až do roku 2016 negatívna, potom sa zlepšila a v období revízneho prešetrovania dosiahla 3,7 %. Zostala však hlboko pod cieľovým ziskom 7 %, ktorý bol zistený počas pôvodného revízneho prešetrovania (23).

(162)

Čistý peňažný tok je schopnosť výrobcu z Únie samofinancovať svoje činnosti. Čistý peňažný tok sa od začiatku posudzovaného obdobia znižoval až do roku 2016 a od roku 2017 sa začal zvyšovať. Počas posudzovaného obdobia sa zvýšil celkovo o 12 %. Nárast bol väčšinou ovplyvnený vytvoreným ziskom.

(163)

Počas posudzovaného obdobia sa začal ročný tok investícií do prešetrovaného výrobku zo strany Únie zvyšovať až od roku 2017, po tom, ako sa úroveň ziskovosti zmenila na kladnú. V období revízneho prešetrovania dosiahli investície výšku 21 mil. EUR, čo predstavovalo 9 % celkových čistých aktív súvisiacich s príslušným výrobkom. Investície súvisiace s údržbou, zvýšením kapacity a účinnosťou výrobných závodov.

(164)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Návratnosť investícií z výroby a predaja podobného výrobku sa zlepšila až od roku 2017 a počas obdobia revízneho prešetrovania dosiahla úroveň 12,0 %.

(165)

Z prešetrovania vyplynulo, že situácia v tomto odvetví na makroúrovni sa v priebehu posudzovaného obdobia zlepšila a tento pozitívny vývoj možno vysvetliť najmä nárastom spotreby (+ 15 % počas posudzovaného obdobia), z ktorého výrobné odvetvie Únie mohlo profitovať prostredníctvom nárastu objemu predaja, objemu výroby a podielu na trhu.

(166)

Prešetrovaním sa takisto preukázalo, že situácia v odvetví na mikroúrovni sa zlepšila len počas posledných pätnástich mesiacov posudzovaného obdobia od roku 2017 do konca marca 2018. Tento pozitívny vývoj možno vysvetliť najmä väčším dopytom na trhu Únie a väčším rozdielom medzi cenami PET a cenami surovín.

(167)

Vzhľadom na uvedený vývoj možno dospieť k záveru, že výrobné odvetvie Únie sa zotavilo len nedávno a len v obmedzenej miere. Hoci počas obdobia revízneho prešetrovania neutrpelo značnú ujmu, stále sa nachádza v neistej situácii.

(168)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že dvadsať rokov staré opatrenia by sa už nemali zachovať, pretože boli určené na ochranu odvetvia, ktoré malo inú skladbu ako odvetvie v pôvodnom prešetrovaní. Okrem toho jedna zainteresovaná strana po poskytnutí informácií zdôraznila, že rozšírenie opatrení vedie k neoprávnenej ochrane nových účastníkov trhu (najmä z krajín mimo EÚ) a k narušeniu spravodlivej hospodárskej súťaže.

(169)

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že účelom vyrovnávacích opatrení je chrániť celé výrobné odvetvie Únie od subvencovaného dovozu s pôvodom v Indii do Únie, a to bez ohľadu na pôvod účastníkov trhu v Únii. V tejto súvislosti nie je zloženie výrobného odvetvia Únie dispozitívne. Cieľom je chrániť takéto domáce výrobné odvetvie pred nespravodlivým subvencovaním. Navyše treba poznamenať, že prvky na stanovenie ujmy, ako sa uvádza v odôvodneniach 138 – 140, vyplývajú z článku 18 ods. 2 základného nariadenia, sú platné pre celé výrobné odvetvie Únie, a preto sú pri každom antisubvenčnom prešetrovaní rovnaké. Keďže sa zistilo, že tieto prvky existujú aj počas obdobia preskúmania, tvrdenie týchto strán sa muselo odmietnuť.

(170)

Komisia v odôvodnení 167 dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie počas obdobia revízneho prešetrovania neutrpelo značnú ujmu, ale zostáva v neistej situácii, o čom svedčí ziskovosť, ktorá zostala hlboko pod cieľovým ziskom stanoveným počas pôvodného prešetrovania. Komisia pripomenula, že PET sa považuje za komoditu a že trh je veľmi citlivý na ceny. Výrobné odvetvie Únie preto nemôže zvýšiť svoje ceny bez toho, aby riskovalo stratu objemu predaja potrebného na udržanie nízkych a konkurenčnejších fixných nákladov na tonu.

(171)

Po zverejnení informácií niekoľko zainteresovaných strán uviedlo, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania pre subvencovaný dovoz z Indie značnú ujmu.

(172)

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že toto tvrdenie sa nelíši od záveru Komisie uvedeného v odôvodnení 170, t. j. že výrobné odvetvie Únie počas obdobia revízneho prešetrovania neutrpelo pre subvencovaný dovoz z Indie značnú ujmu. Komisia však dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie sa stále nachádzalo v neistej situácii.

(173)

Ďalšia zainteresovaná strana tvrdila, že výrobné odvetvie Únie sa nemohlo považovať za nachádzajúce sa v neistej situácii vzhľadom na to, že neexistovali žiadne ukazovatele, ktoré by potvrdzovali skutočnosť, že odvetvie sa nachádzalo v neistej situácii a že potrebuje ochranu pre marginálnym dovozom z Indie, aby sa zabránilo značnej ujme.

(174)

Ako sa uvádza v odôvodnení 150, zamestnanosť sa počas posudzovaného obdobia vyvíjala negatívne (– 7 %) a situácia výrobného odvetvia Únie na mikroúrovni sa zlepšila len počas posledných pätnástich mesiacov posudzovaného obdobia, t. j. od roku 2017 do konca marca 2018. Súbežne, ako sa uvádza v odôvodnení 161, ziskovosť zostala výrazne pod úrovňou cieľového zisku počas celého posudzovaného obdobia. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 146, zatiaľ čo podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa v roku 2015 zvýšil na 74,8 %, neustále sa znižoval až do obdobia revízneho prešetrovania, a to na úroveň 71,1 %, kým podiel indického dovozu na trhu sa zvyšoval. Na tomto základe nebolo možné ignorovať neistú situáciu výrobného odvetvia Únie. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(175)

Komisia v tejto súvislosti ďalej preskúmala pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy, ktorú pôvodne spôsoboval subvencovaný dovoz z Indie, v prípade zrušenia opatrení.

(176)

Na stanovenie pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy v prípade zrušenia opatrení sa analyzovali tieto prvky: a) atraktívnosť trhu Únie, b) výrobná kapacita a voľná kapacita v Indii, c) pravdepodobné cenové hladiny dovozu z Indie pri neexistencii vyrovnávacích opatrení a d) existencia opatrení obmedzujúcich obchod v iných tretích krajinách uplatniteľných na vývoz PET z Indie.

(177)

Trh Únie je atraktívny z hľadiska svojej veľkosti a cien. Podľa dostupných informácií je trh Únie tretím najväčším celosvetovým trhom spotreby PET. Je tiež prvou vývoznou destináciou pre PET s pôvodom v Indii. Atraktívnosť trhu Únie potvrdzuje aj nárast dovozu PET z Indie, ktorý sa napriek platným vyrovnávacím opatreniam viac než štvornásobne zvýšil po tom, čo antidumpingové clá pre Indiu neboli obnovené v roku 2013 (24). Vzhľadom na to, že PET je komoditný výrobok predávaný na veľmi konkurenčnom trhu, treba tiež poznamenať, že dovozné ceny PET z Indie do Únie sú zvyčajne o niečo vyššie ako ceny pre iné tretie krajiny, pričom sú stále pod cenami výrobného odvetvia EÚ (25). To poukazuje na atraktívnosť trhu Únie pre indických vývozcov prešetrovaného výrobku.

(178)

Jeden indický vyvážajúci výrobca tvrdil, že existuje celkový rast dopytu a že trh EÚ nie je najväčším trhom z hľadiska dopytu. Takisto tvrdil, že sa zameral na iné trhy, ktoré ponúkajú vyšší rast obalového materiálu PET a lepšiu návratnosť. Zatiaľ čo tvrdenie, že trh EÚ zastáva len tretie miesto, sporné nie je, analýza pravdepodobnosti opakovaného výskytu ujmy sa neobmedzuje na špecifickú situáciu jedného konkrétneho vyvážajúceho výrobcu a týka sa všetkých indických vyvážajúcich výrobcov. Na tomto celkovom základe sa dospelo k záveru, že trh Únie je stále veľmi atraktívny, pokiaľ ide o jeho veľkosť a ceny. V dôsledku toho sa toto tvrdenie muselo zamietnuť.

(179)

Prešetrovaním sa zistilo, že India zaznamenala počas posudzovaného obdobia značný nárast svojej výrobnej kapacity, pričom na konci roka 2017 dosiahla úroveň približne 1 860 tisíc ton, zatiaľ čo dopyt po PET v Indii dosiahol v tom istom roku úroveň len okolo 937 tisíc ton (26). Očakáva sa, že indické odvetvie ďalej zvýši svoju kapacitu, v dôsledku čoho sa v blízkej budúcnosti zachová rozdiel medzi domácou spotrebou a výrobnou kapacitou dostupnou pre vývoz vo výške 800 – 900 000 ton. Takáto nadmerná kapacita dostupná na vývoz sa musí považovať za významnú, keďže predstavuje približne 25 % súčasnej spotreby v Únii v období revízneho prešetrovania.

(180)

Ako sa uvádza v odôvodnení 130, indické dovozné ceny by bez vyrovnávacích ciel podhodnotili predajné ceny v Únii o 1,7 % až 7,1 %. Naznačuje to, aká by mohla byť pravdepodobná cenová úroveň dovozu z Indie v prípade zrušenia opatrení. Aj napriek tomu, že dovoz z Indie do Únie bol relatívne nízky, ich miera rozšírenia bola počas posudzovaného obdobia pomerne vysoká, pretože sa zvýšila takmer päťnásobne, ako sa uvádza v odôvodnení 124.

(181)

Vzhľadom na tieto skutočnosti bude výrobné odvetvie Únie pravdepodobne vystavené veľkému objemu dovozu z Indie za subvencované ceny, ktoré budú nižšie ako priemerné ceny odvetvia Únie, čo zhorší jeho hospodársku situáciu. V dôsledku zrušenia opatrení proti Indii by mohlo dôjsť k opakovanému výskytu značnej ujmy.

(182)

Po zverejnení jedna zainteresovaná strana tvrdila, že predpoklad, že dovozné ceny z Indie by sa automaticky znížili o sumu súčasného vyrovnávacieho cla, ak by opatrenia proti Indii boli zrušené, bolo nedostatočné zjednodušenie zložitej trhovej dynamiky. Komisia v prvom rade poznamenáva, že táto zainteresovaná strana podrobnejšie neozrejmila toto svoje tvrdenie s cieľom vysvetliť, aká je táto trhová dynamika a ako by skutočne ovplyvnila dovozné ceny, ani nenaznačila primeranú dovoznú cenu na výpočet podhodnotenia. Komisia ďalej poznamenáva, že bežnou praxou je posúdiť dovoznú cenu prešetrovaného výrobku v EÚ počas obdobia revízneho prešetrovania s cieľom stanoviť pravdepodobnú cenovú úroveň tohto prešetrovaného výrobku v prípade zrušenia opatrení. Okrem toho, keďže PET je komoditným výrobkom, ako aj na základe podielu dovozu a počtu účastníkov trhu, sa usudzuje, že trh s PET v EÚ je konkurenčný a že tieto cenové úrovne sú pravdepodobne uplatniteľné. Predmetné tvrdenie strany bolo preto zamietnuté.

(183)

Existencia opatrení na ochranu obchodu v tretích krajinách je takisto náznakom, že cenové správanie indického vývozu by sa pravdepodobne zopakovalo na trhu Únie.

(184)

V súčasnosti sa napríklad uplatňujú opatrenia na ochranu obchodu proti indickým dovozom v Argentíne, Brazílii a Spojených štátoch (27). Obmedzenia na týchto vývozných Indie sú ďalším ukazovateľom, že India by sa mohla zamerať na trh Únie, ak by došlo k skončeniu platnosti týchto opatrení.

(185)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že kanadský súd pre medzinárodný obchod nedávno zrušil opatrenia na ochranu obchodu s PET z Číny, Indie, Ománu a Pakistanu, pričom konštatoval, že „dumping a subvencovanie vyššie uvedeného tovaru s pôvodom v Číne a Indii, resp. ktorý je vyvážaný z Číny a Indie... nespôsobili ujmu a nepredstavujú hrozbu poškodenia domáceho výrobného odvetvia (28).“

(186)

Komisia konštatovala, že záver kanadského súdu pre medzinárodný obchod sa obmedzil na skutočnosti a okolnosti vyšetrovania, ktoré uskutočnili kanadské orgány. Zistenia antidumpingových/antisubvenčných prešetrovaní pre iný trh a v odlišnom časovom momente, ktoré vykonal iný orgán, sú špecifické pre príslušný individuálny trh a odvetvie. Tieto zistenia sa netýkajú trhu Únie ani súčasného revízneho prešetrovania. Uvedený argument strán sa preto musí zamietnuť.

(187)

Jedna zainteresovaná strana po poskytnutí informácií tvrdila, že prístup Komisie v súvislosti s prešetrovaniami v tretích krajinách nebol koherentný, keďže sa na základe neho zaobchádzalo s negatívnym zistením kanadského súdu pre medzinárodný obchod odlišným spôsobom, ako s existujúcimi opatreniami v Argentíne, Brazílii a Spojených štátoch uvedených v odôvodnení 184.

(188)

Je potrebné poznamenať, že existenciu reštriktívnych opatrení v iných tretích krajinách na vývoz PET z Indie nemožno spochybniť a že tieto opatrenia obmedzujú vývoz PET z Indie do týchto krajín. Pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa zistení kanadského súdu pre medzinárodný obchod, treba poznamenať, že právomoc tohto súdu v rámci prešetrovaní na účely nápravných opatrení sa týka stanovenia ujmy pre domáci trh, zatiaľ čo Kanadská agentúra pre hraničné služby (Canada Border Services Agency, ďalej len „CBSA“) je zodpovedná za zistenia o existencii dumpingu a subvencovania v Kanade. V tomto konaní CBSA dospela k záveru, že indický dovoz v Kanade bol skutočne realizovaný za dumpingové a subvencované ceny a že kanadské domáce ceny boli podhodnocované. Kanadský súd pre medzinárodný obchod sa však nedomnieval, že tieto ceny spôsobujú domácemu kanadskému odvetviu ujmu. Závery kanadského súdu pre medzinárodný obchod teda súvisia s trhovou a priemyselnou situáciou na kanadskom trhu v tomto konkrétnom období, a preto nie sú relevantné pre situáciu na trhu Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. Zároveň by záver CBSA, podľa ktorého indickí vývozcovia stále vyvážali za dumpingové a subvencované ceny, mohol byť dôležitým prvkom pri posudzovaní nekalej cenovej politiky indických vývozcov, spolu so všetkými ostatnými prvkami, ktoré sa zohľadnili pri prešetrovaní ich pravdepodobného cenového správania v prípade neexistencie opatrení. Predmetné tvrdenie strany bolo preto zamietnuté.

(189)

Počas prešetrovania sa ukázalo, že subvencovanie dovozu z Indie pokračuje a že nič nenaznačuje, že by v budúcnosti došlo k obmedzeniu alebo ukončeniu tohto subvencovania.

(190)

Je možné odôvodnene očakávať, že v dôsledku atraktívnosti trhu Únie opísanej v odôvodnení 177 by v prípade zrušenia opatrení bola prinajmenšom časť voľnej kapacity v Indii podľa všetkého nasmerovaná (presmerovaná) na trh Únie.

(191)

V odôvodnení 181sa dospelo k záveru, že je pravdepodobné, že vyvážajúci výrobcovia z Indie budú vyvážať významné množstvá prešetrovaného výrobku do Únie, ak by sa nechala uplynúť platnosť opatrení, a že tieto vývozy by sa uskutočňovali za subvencované ceny.

(192)

Pokiaľ ide o objem, je veľmi pravdepodobné, že indickí vyvážajúci výrobcovia získajú ďalší podiel na trhu od výrobného odvetvia Únie, ktoré by čelilo okamžitému poklesu objemu predaja a zvýšeniu fixných jednotkových nákladov. Odvetvie PET je totiž kapitálovo náročné a musí udržiavať určitý objem výroby, aby sa fixné náklady udržali na primeranej úrovni. Zvýšenie fixných nákladov po znížení výroby a predaja bude mať negatívny vplyv na ziskovosť. V dôsledku toho by bola negatívne ovplyvnená ziskovosť výrobného odvetvia Únie (ktorá sa v roku 2017 zotavila, avšak stále bola pod cieľovou úrovňou v roku 2017 aj v období revízneho prešetrovania) a jeho celková hospodárska situácia, pričom by došlo by k značnej ujme. Výrobnému odvetviu Únie by sa zároveň bránilo v tom, aby realizovalo nutné investície do recyklovaného PET v súlade s Európskou stratégiou pre plasty (29).

(193)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že existuje vysoká pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy v dôsledku dovozu z Indie, ak by sa opatrenia zrušili.

(194)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia z Indie tvrdili, že v prípade uplynutia platnosti opatrení je opakovaný výskyt ujmy nepravdepodobný vzhľadom na štruktúru (koncentráciu a vertikálnu integráciu) výrobného odvetvia Únie a najmä vzhľadom na dominantné postavenie niektorých výrobných skupín na trhu Únie, ktoré kontrolujú viacerých výrobcov. V tejto súvislosti Komisia v prvom rade poznamenala, že trh Únie je otvoreným trhom s viacerými výrobcami pôsobiacimi mimo skupín. Ide takisto o konkurenčný trh, na ktorom má dovoz viac ako 20 % podiel na trhu a kde je rastúca konkurencia zo strany nových účastníkov trhu, ako sú Čína a Turecko, ktorí počas posudzovaného obdobia získali viac ako 6 % podielu na trhu. Po druhé, pre tento typ podnikania je typická koncentrácia, a to na základe komoditného výrobku, ktorý dosahuje konkurencieschopnosť prostredníctvom úspor z rozsahu. Po tretie, nezistilo sa, že by na trhu Únie existoval nejaký subjekt určujúci ceny. Na základe uvedených skutočností sa toto tvrdenie zamietlo.

(195)

Niektoré zainteresované strany argumentovali, že neexistujú žiadne dôkazy o platnosti záveru, podľa ktorého by sa indická vývozná kapacita mohla zamerať na trh Únie za „nízke ceny“, keďže domáci dopyt v Indii rastie a predpokladá sa, že bude rásť aj naďalej. Okrem toho, celosvetový rast dopytu po PET, najmä v ázijsko-tichomorskej oblasti, znižuje riziko opakovaného výskytu ujmy.

(196)

Zo zistení tohto prešetrovania vyplýva, že plánovaný rast kapacity v Indii ukazuje rastúcu prevahu výrobnej kapacity nad domácim dopytom. Okrem toho na základe zistení uvedených v odôvodneniach 177, 183 a 184 možno uviesť, že trh Únie neprestáva byť atraktívnym z hľadiska svojej veľkosti a cien. Je preto pravdepodobné, že ak by sa umožnilo uplynutie platnosti vyrovnávacích opatrení, subvencovaný dovoz z Indie by sa zameral na trh Únie v značných objemoch a pod úrovňou priemernej ceny výrobného odvetvia Únie. Uvedené argumenty strán sa preto musia zamietnuť.

(197)

Jedna zainteresovaná strana po poskytnutí informácií tvrdila, že indický dovoz výrobnému odvetviu Únie ujmu nespôsobil a pravdepodobne ani nespôsobí, ak by sa opatrenia zrušili, a to z toho dôvodu, že dovoz PET z Indie na trh EÚ bol a bude naďalej zanedbateľný. Tvrdila tiež, že dovoz PET z Indie sa počas posudzovaného obdobia zvyšoval oveľa pomalším tempom ako spotreba v Únii, pričom sa v roku 2018 znížil. Okrem toho tvrdila, že dovozná cena z Indie bola pomerne vysoká a vyššia ako dovozná cena z Číny.

(198)

Pokiaľ ide o objem dovozu a ceny PET dovozu z Indie, ako sa uvádza v odôvodnení 124, objem dovozu z Indie sa počas posudzovaného obdobia zvýšil takmer päťnásobne, pričom získal významný podiel na trhu a v období revízneho prešetrovania dosiahol výšku objem 156 675 ton. Tieto objemy boli najvyššie od uloženia pôvodných opatrení. V dôsledku toho teda ide o ich omnoho rýchlejší nárast než bol zaznamenaný v prípade spotreby v Únii. Okrem toho, keďže posudzované obdobie sa vzťahovalo len na jeden štvrťrok 2018, pri neexistencii údajov o spotrebe za rok 2018 nie je možné vyvodiť žiadny záver z objemu dovozu po posudzovanom období. Prešetrovaním sa takisto ukázalo, že dovoz z Indie bol počas obdobia revízneho prešetrovania naďalej subvencovaný a že ceny dovozu z Indie by pri odpočítaní platného vyrovnávacieho cla podhodnotili ceny výrobného odvetvia Únie v priemere o 3 % [pozri odôvodnenie 130]. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(199)

Komisia v súlade s článkom 31 základného nariadenia preskúmala, či by zachovanie existujúcich vyrovnávacích opatrení proti Indii bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Určenie záujmu Únie sa zakladalo na zhodnotení všetkých príslušných rôznorodých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dodávateľov surovín v Únii, dovozcov a používateľov.

(200)

Je potrebné pripomenúť, že v rámci pôvodného prešetrovania sa prijatie opatrení nepovažovalo za krok v rozpore so záujmom Únie.

(201)

V súlade s článkom 31 ods. 2 základného nariadenia dostali všetky zainteresované strany možnosť vyjadriť svoje stanovisko.

(202)

Na tomto základe Komisia skúmala, či napriek záverom o pravdepodobnosti opätovného výskytu subvencovania a ujmy existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že zachovanie existujúcich opatrení nie je v záujme Únie.

(203)

Pokračovanie vyrovnávacích opatrení na dovoz z Indie by výrobnému odvetviu Únie pomohlo pokračovať v prebiehajúcich investíciách, najmä tých, ktoré sa týkajú Európskej stratégie pre plasty a najmä recyklovaného PET. Pokračovanie opatrení by tiež posilnilo nedávno zlepšenú hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie, pretože by pomohlo vyhnúť sa tomu, aby bolo výrobné odvetvie Únie vystavené podstatným objemom indických subvencovaných dovozov, ktoré by viedli k podhodnoteniu ceny výrobného odvetvia Únie.

(204)

Dospelo sa teda k záveru, že zachovanie vyrovnávacích opatrení proti Indii by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

(205)

Hlavnou surovinou na výrobu prešetrovaného výrobku je purifikovaná kyselina tereftalová – PTA. Jeden dodávateľ surovín pri prešetrovaní spolupracoval a predložil vyplnený dotazník. Vyjadril podporu pokračovaniu opatrení.

(206)

Vzhľadom na to, že PTA sa v Únii nevyužíva na žiadny iný účel ako na výrobu PET, možno odôvodnene predpokladať, že výrobcovia PTA do veľkej miery závisia od odvetvia PET.

(207)

Žiadny z neprepojených dovozcov, obchodníkov a / alebo používateľov neodpovedal na dotazník v tomto revíznom prešetrovaní. Sedemnásti neprepojení dovozcovia/používatelia a jedno združenie používateľov vyjadrili nesúhlas s pokračovaním opatrení na základe toho, že tieto opatrenia obmedzujú dodávky PET za bežné trhové ceny a poškodzujú konkurencieschopnosť odberateľského odvetvia, v ktorom je zamestnaných oveľa viac ľudí ako v odvetví PET v Únii. Tvrdili, že výroba PET v EÚ nebola dostatočná a že dovoz PET z iných tretích krajín bol obmedzený, konkrétne dovoz z Kórey a Indonézie, ktorý bol čiastočne odklonený smerom k Japonsku, po uložení antidumpingových opatrení na PET z Číny v decembri 2017.

(208)

Po poskytnutí informácií niekoľko zainteresovaných strán zopakovalo svoje tvrdenie, že následní užívatelia potrebujú flexibilitu pri získavaní materiálov z rôznych zdrojov, že výroba PET v EÚ nebola dostatočná, a, ako sa uvádza aj v odôvodnení 132, že objem dovozu do Únie zo všetkých ostatných tretích krajín sa od roku 2014 do obdobia revízneho prešetrovania znížil o 8 %. Tieto strany dodali, že nedávny nárast dovozu PET z Indie bol spôsobený prerozdelením obchodných tokov PET na celom svete, napr. v súvislosti s tým, že kórejský materiál sa predával s vyšším ziskom v Japonsku.

(209)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že výrobné odvetvie Únie v období revízneho prešetrovania využívalo 88 % svojej výrobnej kapacity a počas posudzovaného obdobia svoju výrobnú kapacitu zvýšilo. Na základe toho má dostatočnú voľnú kapacitu na pokrytie viac ako 85 % celkovej súčasnej domácej spotreby PET v EÚ. Dovoz z Indie počas posudzovaného obdobia ďalej pokračoval a sledoval rastúci trend [pozri odôvodnenie 124]. K dispozícii bol aj dovoz z iných krajín bez opatrení, ktorý mal počas obdobia revízneho prešetrovania významný podiel na úrovni 18,9 % [pozri odôvodnenie 132]. Okrem toho odvetvie recyklácie PET, ktoré je posilnené Európskou stratégiou pre plasty, bude ďalším zdrojom PET na pokrytie dopytu po PET v Únii. A napokon, aj keď sa vývoz PET z Kórey a Indonézie do Japonska po roku 2017 skutočne zvýšil, kórejský vývoz do EÚ stále predstavoval viac ako 50 % a indonézsky viac 20 % z ich celkového vývozu PET v roku 2018, a neboli žiadne náznaky, že by sa akékoľvek zníženie nemohlo kompenzovať dovozom z iných tretích krajín (30) alebo samotnej Indie, keďže, ako už bolo uvedené v odôvodnení 124, objem dovozu z Indie sa počas posudzovaného obdobia zvýšil takmer päťnásobne, čo sa počas rovnakého obdobia premietlo do zvýšenia podielu na trhu Únie o 3,3 percentuálneho bodu. Prešetrovaním sa takisto zistilo, že objem výroby a vývozu z Kórey by mal zostať stabilný (približne 1 100 tisíc ton, pokiaľ ide o výrobu a 800 tisíc ton, pokiaľ ide o vývoz); objem výroby v Indonézii by mal zostať stabilný (približne 400 tisíc ton), pričom objem vývozu z Indonézie by sa mohol znížiť, avšak výlučne len v dôsledku zvýšenia miestneho dopytu (31).

(210)

Preto aj napriek zavedeným opatreniam pre Indiu nie je zásobovanie PET v Únii obmedzené a existujú konkurenčné ceny na trhu.

(211)

Okrem toho, niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že odberateľské odvetvie malo problémy s prenesením zvýšenia cien surovín, pričom podľa týchto zainteresovaných strán záujmy odberateľského odvetvia prevýšili záujem výrobcov PET z Únie z hľadiska zamestnanosti a hospodárskeho významu. Ako sa uvádza v odôvodnení 206, neprepojení dovozcovia, obchodníci alebo/a používatelia nereagovali na dotazník v tomto revíznom prešetrovaní, aby zdôvodnili svoje tvrdenie o významnom vplyve na ich náklady. Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne dôkazy v súvislosti s predloženými tvrdeniami, tieto tvrdenia museli byť zamietnuté.

(212)

Na základe toho a v súlade so závermi prijatými v predchádzajúcom prešetrovaní sa očakáva, že pokračovanie opatrení nebude mať významný negatívny vplyv na používateľov a že preto neexistujú žiadne presvedčivé dôvody vedúce k záveru, že nie je v záujme Únie predĺžiť platnosť súčasných opatrení.

(213)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že z hľadiska záujmu Únie neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti predĺženiu platnosti existujúcich vyrovnávacích opatrení na dovoz z Indie.

(214)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, z ktorých vychádzal zámer zachovať platné vyrovnávacie opatrenia pre Indiu. Poskytla sa im aj lehota na predloženie pripomienok k poskytnutým informáciám. Vyjadrenia a pripomienky sa riadne zohľadnili.

(215)

Z uvedených úvah vyplýva, že, ako to stanovuje článok 18 ods. 1 základného nariadenia, vyrovnávacie opatrenia uplatniteľné na dovoz PET s pôvodom v Indii, ktoré sa ukladajú nariadením Rady (EÚ) č. 461/2013 zmeneným nariadením (EÚ) č. 2018/1468, by sa mali zachovať.

(216)

Individuálne vyrovnávacie colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sú uplatniteľné výlučne na dovoz prešetrovaného výrobku, ktorý vyrábajú tieto spoločnosti, t. j. uvedené konkrétne právnické osoby. Pri dovoze prešetrovaného výrobku vyrábaného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa nie sú osobitne uvedené v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s danými osobitne uvedenými subjektmi, sa tieto sadzby nemôžu využívať a dovoz podlieha colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(217)

Každá žiadosť o uplatnenie týchto individuálnych vyrovnávacích colných sadzieb pre jednotlivé spoločnosti (napr. po zmene názvu subjektu alebo po založení nových výrobných alebo predávajúcich subjektov) by sa mala adresovať Komisii (32) so všetkými príslušnými informáciami, predovšetkým o akejkoľvek zmene činností spoločnosti súvisiacich s výrobou, predajom na domácom trhu a predajom na vývoz, ktorá je spojená napríklad s uvedenou zmenou názvu alebo uvedenou zmenou týkajúcou sa výrobných a predávajúcich subjektov. Ak to bude vhodné, toto nariadenie sa zodpovedajúcim spôsobom zmení prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, na ktoré sa vzťahujú individuálne colné sadzby.

(218)

Vzhľadom na článok 109 nariadenia 2018/1046 (33) by v prípadoch, keď sa má vrátiť suma v dôsledku rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(219)

Toto nariadenie je v súlade so stanoviskom výboru, ktorý bol zriadený podľa článku 15 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (34),